3.2.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 28/25

1.1

Intenzívny chov kureniec chovaných na produkciu mäsa (brojlerov) sprevádzajú závažné problémy týkajúce sa zdravia a životných podmienok zvierat. Vedecký výbor pre zdravie a priaznivé životné podmienky zvierat pripisuje väčšinu zdravotných problémov zvierat výberu plemena, ktorého účelom je dosiahnutie optimalizácie rýchlosti rastu a lepšiu látkovú premenu, ktorý však neprihliada na životné podmienky a zdravie zvierat. Genetický výber preto spôsobil zmeny metabolických a behaviorálnych vlastností, ktoré majú za následok ochorenia behákov, brušnú vodnatieľke, syndróm náhlej smrti, či iné zdravotné problémy. Vedecký výbor okrem toho dospel k záveru, že negatívne následky vysokej hustoty zástavu v budovách, v ktorých sa dá udržať vhodná vnútorná klíma, sú menej závažné (1).

1.2

Zatiaľ existujú iba všeobecné ustanovenia EÚ o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (2). Niektoré členské štáty však už majú ustanovenia o ochrane kureniec chovaných na produkciu mäsa a tiež existujú dobrovoľné schémy zabezpečovania kvality, ktoré zahŕňajú vytvorenie priaznivých životných podmienok zvierat. Podľa názoru Komisie plánované spoločné minimálne normy prospejú vytvoreniu priaznivých životných podmienok pre zvieratá a zabezpečia jednotné podmienky hospodárskej súťaže a lepšie fungovanie jednotného trhu. Zodpovedajú tiež narastajúcemu poznaniu občianskej spoločnosti, že primerané normy ochrany zvierat sú nevyhnutné a že by mali byť súčasťou Európskeho akčného plánu zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat, ktorý pripravila Komisia.

1.3

Ako maximálna hustota zástavu kureniec na meter štvorcový využiteľnej plochy („hustota zástavu“) sa navrhuje hodnota 30 kilogramov živej hmotnosti. V zariadeniach alebo osobitných jednotkách zariadenia môžu členské štáty povoliť až 38 kg/m2 za podmienky, že majiteľ alebo chovateľ splní celý rad požiadaviek týkajúcich sa medzi iným kontrol ako aj monitorovania a vedenia záznamov, ktorých dodržiavanie overí príslušný úrad členského štátu. Návrh obsahuje okrem toho celý rad podrobných minimálnych noriem, ktoré platia pre všetky podniky; vzťahujú sa na inšpekciu a monitorovanie v rámci zariadenia, napájadlá, kŕmenie, podstielku, hluk, osvetlenie, čistenie, dezinfekciu, vedenie evidencie, chirurgické zákroky, odborné vzdelávanie a usmernenia pre osoby zodpovedné za zaobchádzanie s kurencami. Zariadenia s vyššou hustotou zástavu musia spĺňať dodatočné požiadavky týkajúce sa evidencie a dokumentácie, koncentrácie NH3 a CO2, teploty a vlhkosti vzduchu, koncepcie a technickej kontroly systémov vetrania, vykurovania a ochladzovania. Okrem toho prebieha hodnotenie pomocou ukazovateľov optimálnosti životných podmienok zvierat na základe obhliadky tiel kureniec po porážke a uplatňuje sa postup pri nedodržaní požiadaviek. Navrhuje sa, aby sa uskutočnilo jednotné uplatňovanie a stála úprava ustanovení v prílohách regulačným postupom za účasti Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat.

1.4

Východiskom pre tzv. „integrovaný prístup“ pre zariadenia a jednotky zariadení s vyššou hustotou zástavu je intenzívnejší tok informácií medzi výrobcami, príslušnými orgánmi a bitúnkami na základe obhliadky tiel kureniec po porážke. Sumarizovanie informácií týkajúcich sa parametrov produkcie pre komerčné účely a dohľad nad dodržiavaním potravinového a krmivového práva a hygienických predpisov (3) môže podľa názoru Komisie slúžiť aj zlepšeniu zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat. Integrovaný prístup okrem toho tvorí základ pre nové ustanovenia týkajúce sa hygieny potravín a veterinárnych kontrol (4).

1.5

Najneskôr dva roky po schválení smernice a nadväzujúc na skúsenosti s dobrovoľným označovaním etiketou Komisia plánuje predložiť správu o možnom zavádzaní osobitného zosúladeného záväzného režimu označovania etiketou na úrovni Spoločenstva, pokiaľ ide o kuracie mäso, výrobky a prípravky z takéhoto mäsa, ktorým by sa malo potvrdiť dodržiavanie noriem v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat. Súčasne sa chce Komisia zaoberať súladom daného režimu označovania etiketou s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Okrem toho vypracuje správu opierajúcu sa o nové vedecké poznatky a v prípade potreby predloží príslušné právne predpisy o genetických parametroch, v dôsledku ktorých dochádza k zhoršeniu životných podmienok kureniec chovaných na produkciu mäsa.

2.1

Komisia upozorňuje na to, že verejnosť v celej EÚ s rastúcou pozornosťou zaznamenáva problémy v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat v rámci systémov intenzívneho chovu. Jasne to vyplýva okrem iného z prieskumu Eurobarometra z roku 2005 (5). Preto by bolo vhodné chápať zabezpečovanie priaznivých životných podmienok zvierat, ako aj ostatné dôležité aspekty, ako súčasť „európskeho modelu spoločnosti“, aby sa stlmili negatívne dôsledky voľného obchodu a stále silnejšej hospodárskej súťaže tak v rámci EÚ ako aj medzinárodnom meradle.

2.2

Zodpovednosť za problémy kvality životných podmienok zvierat nie je možné prisúdiť iba jednému článku výrobného a distribučného reťazca pre kurence chované na produkciu mäsa v EÚ, súčasťou ktorého je genetický výber v medzinárodne sústredených chovných centrách, produkcia rodičovských chovných jedincov, liahne, chovatelia, bitúnky, obchodníci a spotrebitelia. Okrem toho každá zúčastnená strana má odlišný názor na problémy v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat a na hospodárske a konkurenčné aspekty. Európsky hospodársky a sociálny výbor ako zástupca občianskej spoločnosti, ktorý má vyvážené zloženie, považuje za svoju úlohu spolupracovať pri stanovovaní oprávnených a prijateľných minimálnych noriem týkajúcich sa životných podmienok zvierat v EÚ.

2.3

Európsky hospodársky a sociálny výbor oceňuje dôkladné prípravné práce Komisie a navrhnutý postup riešenia problému. Všeobecné ustanovenia platné pre všetky chovy sú ľahko pochopiteľné požiadavky, ktoré sa musia plniť pomocou väčšej samokontroly v rámci zariadení, čo väčšinou nie je problém. Výbor okrem toho súhlasí s väčšinou ambicióznejších požiadaviek, ktoré sú súčasťou integrovaného prístupu k chovom s vyššou hustotou zástavu. V rámci tohto prístupu sa navrhuje systém hodnotenia lézií spôsobených dermatitídou dolnej časti behákov, úmrtnosti a ďalších možných známok zlých životných podmienok zvierat, ktorý má slúžiť ako základ pre prípadný zásah a zlepšenie pomerov v zariadeniach.

2.4

Kľúčovým problémom je hustota zástavu. Normy tu musia vychádzať z čo najlepších vedeckých poznatkov a zváženia rôznych ukazovateľov fyziologického stavu, správania a zdravia. Opierajúc sa o správu vedeckého výboru považuje EHSV zavedenie maximálnej hustoty zástavu 30 kg/m2 pre chovy všeobecne a 38 kg/m2 pre chovy, u ktorých sa negatívne dôsledky tejto hustoty dajú zmierniť dodržaním osobitných požiadaviek na klímu v miestnosti, za obhájiteľné a prijateľné.

2.5

Súčasne je treba uznať, že hustota zástavu sa rozhodujúcim spôsobom odráža vo výrobných nákladoch a v konkurencieschopnosti. Holandské výpočty z marca 2005 ukazujú, že navrhovaná maximálna hustota zástavu by pre takmer všetky podniky v krajine mala dôsledky. Bežnému holandskému hydinárskemu závodu by po odpočítaní premenlivých a fixných nákladov zostal zisk v priemere 1,89 centa za kura (6). To vysvetľuje veľmi malé ziskové rozpätie v chovateľských závodoch. Aby sa pri hustote zástavu 30 resp. 38 kg/m2 dosiahol rovnaký zisk, musel by chovateľ na základe tohto výpočtu zvýšiť cenu za kura chované na produkciu mäsa o cca. 8,0 resp. 2,5 centa, čo by pre spotrebiteľa znamenalo iba nepatrné zvýšenie ceny. Odborné kruhy na európskej úrovni však namietajú, že maximálna hustota zástavu pod 42 kg/m2 by nevyhnutne viedla k postupnému vytlačeniu produkcie EÚ z európskych a svetových trhov konkurenciou zo strany veľkých exportérov mimo EÚ.

2.6

Preto by požadované nižšie hustoty zástavu v EÚ mala bezpodmienečne sprevádzať úprava medzinárodných obchodných predpisov, takže dovoz z tretích krajín by mal podliehať tým istým alebo adekvátnym požiadavkám. EHSV priznáva, že prediskutovanie tohto problému v súčasnom kole rokovaní so Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) sa javí ako nereálne. Ak sa však EÚ rozhodne pre primeraný a oprávnený štandard ochrany zvierat v tejto a v iných oblastiach, mala by byť tiež schopná ako jeden z vedúcich celosvetových obchodných blokov uplatniť svoj vplyv na zavedenie klauzuly na medzinárodnej úrovni, ktorá umožní udržanie tohto štandardu (7).

2.7

Tretie krajiny, ktoré môžu preukázať komparatívne výhody a prijateľný štandard v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok zvierat, majú primerané vyhliadky na väčší podiel na trhu v EÚ, a preto by mali podporovať zavedenie medzinárodných noriem. Bolo by však absurdné a neprijateľné, keby následkom vyšších štandardov v EÚ tretie krajiny s nižším štandardom postupne vytlačili európsku výrobu a začali dominovať v oblasti odbytu na európskych trhoch a trhoch v tretích krajinách alebo keby EÚ z dôvodu nedostatkov u významných obchodných partnerov a z dôvodu nebezpečenstva, že sa výroba presunie do týchto krajín, nepodnikla nič pre zabezpečenie priaznivých životných podmienok zvierat.

2.8

Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby EÚ pri dovoze zo všetkých tretích krajín – s uzavretou predchádzajúcou medzinárodnou dohodou alebo bez nej – požadovala dodržiavanie príslušných predpisov. Tento nediplomatický postup by sa mohol v prípade, že nedôjde k medzinárodnej dohode, ukázať ako nutný s cieľom vyvolania potrebnej pozornosti a uznania požiadavky na zmenu právneho stavu. V každom prípade by Komisia mala dva roky po uplatnení smernice v členských štátoch analyzovať konkurenčné prostredie z ekonomického hľadiska, aby sa získal prehľad o vývoji situácie.

2.9

Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE) nedávno vyslovila odporúčania k celému radu rôznych aspektov ochrany zdravia zvierat, ktoré vyjadrujú narastajúce pochopenie nutnosti zaviesť medzinárodné minimálne normy. Základ pre odporúčania OIE bol vytvorený na konferencii v roku 2004, na ktorej sa odohral konštruktívny dialóg medzi inštitúciami, vedcami, zainteresovanými stranami a mimovládnymi organizáciami z celého sveta, medzi nimi aj celého radu rozvojových krajín. Na tejto konferencii bola zdôraznené, že je nevyhnutné, aby medzinárodné normy zabezpečenia priaznivých životných podmienok zvierat spočívali na vedeckých základoch. Výbor sa domnieva, že WTO by sa mala ujať tejto úlohy, keďže minimálne normy prijaté pod záštitou Svetovej organizácie pre zdravie zvierat by sa mali uplatňovať na úrovni WTO.

2.10

Na základe negatívnych skúseností s chýbajúcim uplatňovaním prísnejších pravidiel v jednotlivých štátoch resp. uplatňovaním, ktoré skresľuje hospodársku súťaž, odvetvie na úrovni EÚ požaduje, aby boli určené pravidlá vo forme nariadenia. EHSV si je vedomý výhod nariadenia, dáva však na zváženie, či by členské štáty nedali prednosť smernici, aby prispôsobenie vykonávacích ustanovení mohlo prebehnúť so zreteľom na dané skutočnosti príslušnej krajiny. Smernica sa okrem toho zdá byť pre zavedenie navrhovaného integrovaného prístupu vhodnejšia a úprava technických detailov chovateľských metód Spoločenstva by nemusela poskytovať potrebnú pružnosť s ohľadom na použité postupy a mohla by stáť v ceste technickému pokroku v oblasti efektívnejších chovateľských metód zachovávajúcich priaznivé životné podmienky zvierat. Komisii je však treba dôrazne pripomenúť, že je neprijateľné neuplatňovať smernice alebo ich uplatňovať nedostatočne.

2.11

Je potrebné označiť za nezmyselné, že Komisia svoj návrh ako aj potrebu spoločných predpisov zdôvodňuje medzi iným skresľovaním hospodárskej súťaže v dôsledku rozchádzajúcich sa pravidiel v jednotlivých krajinách, zatiaľ čo svojím návrhom súčasne otvára dvere prísnejším národným predpisom v jednotlivých členských štátoch. Základnou podmienkou pre snahu EÚ o jednotné medzinárodné pravidlá je spoločný štandard v EÚ. Pokiaľ ide o neuplatňovanie smerníc alebo o ich nedostatočné uplatňovanie, Komisia by v budúcnosti mala na základe svojej zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvy trvať na správnom uplatňovaní pravidiel v rámci lehôt, o ktorých členské štáty spolurozhodovali.

2.12

Výbor bezvýhradne podporuje ambicióznejšie dobrovoľné opatrenia vo forme súboru pravidiel zaobchádzania so zvieratami, uvítal by však, keby ich na európskej úrovni nahradili spoločné pravidlá, porovnateľné s pravidlami pre ekologické výrobky. Tým by spotrebitelia mali alternatívu a trh by sám mohol ukázať, do akej miery existuje záujem zachovávať priaznivé životné podmienky zvierat nad rámec platných minimálnych predpisov. Okrem toho sa výbor zasadzuje za záväznú úpravu označovania výrobkov EÚ etiketou, pokiaľ je to v súlade s pravidlami WTO. Bezpochyby by dodržiavanie platných právnych noriem EÚ malo byť samozrejmosťou, takže nie je potrebné tento fakt osobitne zdôrazňovať pomocou označovania etiketou. Malo by sa okrem toho zvážiť, či by sa na balenom kuracom mäse nemohol uvádzať spôsob výroby tak, ako je to na obaloch s vajciami.

2.13

Ako bolo naznačené, Komisia by mala predložiť správu podloženú novými vedeckými poznatkami (vrátane doplnkového výskumu a praktických skúseností), s cieľom ešte viac zlepšiť zabezpečovanie priaznivých životných podmienok kureniec chovaných na produkciu mäsa, k čomu patrí aj preskúmanie vplyvu genetických parametrov na zistené nedostatky. V rámci tohto návrhu by sa mal už teraz brať zreteľ na dôsledky genetického výberu; existuje tu tiež potreba právnej úpravy ohľadne rodičovských chovných jedincov. Preto by sa malo s prácou začať čo najskôr a neskôr, ak to bude potrebné, ju z hľadiska obhliadky tiel po porážke zrevidovať. V opačnom prípade bude môcť Komisia začať svoju prácu až vtedy, keď budú k dispozícii údaje o obhliadkach po porážke päť rokov po prijatí smernice.

2.14

Výbor uznáva, že z vedeckého hľadiska tu ide o dlhodobý proces, v priebehu ktorého je potrebné prispôsobovať predpisy novým poznatkom a technologickému vývoju. Súčasne sa musí výskum v tejto aj v iných oblastiach, ktorých základy sú ešte nedostatočné, zintenzívniť, aby sa zlepšili súčasné poznatky. Toto sa týka medzi iným súvislosti medzi hustotou zástavu a klimatickými a životnými podmienkami (8). Z hľadiska úzkej súvislosti medzi zdravím a priaznivými životnými podmienkami zvierat a životným prostredím si biologická bezpečnosť tiež zasluhuje oveľa väčšiu pozornosť– medzi iným aj v spojitosti s vtáčou chrípkou (9).

3.1

Odhliadnuc od systému výroby, hustoty zástavu, technického zariadenia a. i. má hospodárenie so stavmi kureniec, manažment a osvedčené poľnohospodárske postupy rozhodujúci vplyv na priaznivé životné podmienky zvierat a ich zdravotný stav. Je v povahe veci, že sa tieto aspekty spolu s ich významom v každodennom kontakte so zvieratami a ich opaterou vymykajú legislatíve a kontrole. Ustanovenia návrhu týkajúce sa pokynov a inštruktáže, kurzov a školení ako aj inšpekcií, ktoré by sa mali konať najmenej dvakrát denne, by mali byť v tomto ohľade samozrejmé. Ako problematickú však EHSV vidí tú okolnosť, že podľa návrhu nie sú kladené žiadne požiadavky na kvalifikáciu a pracovné skúsenosti bez ohľadu na to, akého sú druhu, môžu nahradiť vzdelanie.

3.2

Musí byť zabezpečené, aby hodnotenie stavu v oblasti vytvárania priaznivých životných podmienok zvierat bolo uskutočňované nezávisle a to osobami, ktoré sú dostatočne vzdelané a skúsené, aby mohli vykonať odborné hodnotenie. Okrem toho by písomné výkazy mali byť v členských štátoch jednotné.

3.3

Z dôvodu transparentnosti by sa malo upresniť, že kurence s menšou hustotou zástavu sú kontrolované výlučne v rámci „balíka hygienických opatrení“. Od všetkých zariadení nad určitú veľkosť by sa mali požadovať schválené výcvikové plány a zdokumentovanú odbornú prípravu.

3.4

Najvyššie prípustné hodnoty koncentrácií NH3 a CO2 musia byť stanovené tak, aby za normálnych podmienok neboli prekročené. Za netypických klimatických podmienok nemôže väčšina optimálne zariadených výrobných systémov tieto hraničné hodnoty dodržať.

3.5

Návrh stanovuje, že „počas doby s osvetlením musí byť vo všetkých budovách zažaté osvetlenie s intenzitou najmenej 20 lux v úrovni očí kureniec“. Je potrebné, aby „osvetlenie fungovalo v 24 hodinovom rytme (noc a deň) vrátane časových období zatemnenia trvajúcich celkovo najmenej 8 hodín, v rámci ktorých aspoň jedno neprerušované obdobie zatemnenia trvá najmenej 4 hodiny“. To zodpovedá odporúčaniam Rady Európy (10). V súvislosti s vedeckými správami a praktickými skúsenosťami je však odvetvie toho názoru, že počas prvých 14 dní bude intenzita najmenej 15 luxov, potom najmenej 5 luxov a jedno 4 hodinové neprerušované obdobie zatemnenia stačiť. Pokusy s vyššou intenzitou svetla a dlhšími obdobiami zatemnenia viedli podľa odvetvia k zvýšenému výskytu lézií na spodnej časti beháka a vyradeniu zvierat v dôsledku lézií na koži. Podľa názoru výboru je potrebné nájsť rovnováhu medzi viacerými aspektmi a ako základ pre podrobnejšie vypracovanie požiadaviek by mali slúžiť relevantné vedecké poznatky a praktické skúsenosti. V prípade pochybností a chýbajúcej dokumentácie sa má uskutočniť ďalšie skúmanie s cieľom prispôsobiť ustanovenia najnovším poznatkom v príslušnej oblasti.

3.6

V zariadeniach so zvýšeným zástavom je potrebné zasiahnuť, keď úmrtnosť prekročí hodnotu 1 % zvýšené o 0,06 % a vynásobené vekom chovu v dňoch v čase porážky, čiže keď dosiahne hodnotu cca. 3,5 %. V odborných kruhoch sa úmrtnosť 0,12 % za deň považuje za realistickú; medzi dobrými životnými podmienkami zvierat a úmrtnosťou neexistuje v prvých 7 dňoch žiadna súvislosť, avšak v prípade potreby sa hraničná hodnota môže stanoviť na 1,5 %. EHSV zastáva názor, že hraničná hodnota v tejto aj v iných oblastiach by sa mala stanoviť na takú úroveň, ktorá bude zodpovedať praktickým možnostiam dobre riadeného zariadenia. V chovných zariadeniach, v ktorých boli zistené závažné nedostatky, by bolo potrebné zvážiť, či by registrácia úmrtnosti a dermatitídy spodnej časti behákov nemala byť doplnená napríklad o registráciu ochorenia behákov a brušnej vodnatieľky.

3.7

Komisia by mala vydať podrobné písomné popisy lézií na spodnej časti beháka rôznych skupín spolu s vyobrazeniami za účelom štandardizácie klasifikácie.

4.1

S výhradou hore uvedených pripomienok sa výbor sa pripája k prístupu Komisie k tejto problematike a podporuje detailnejšie ustanovenia návrhu. Stanovenie hraničných hodnôt pre intenzitu osvetlenia, maximálnu koncentráciu NH3 a CO2, úmrtnosť, lézií na spodnej časti beháka atď. by sa malo riadiť podľa toho, čo je v praxi v dobre riadenom podniku uskutočniteľné.

4.2

Pri znížení hustoty zástavu v porovnaní s bežnou praxou sa musí k medzinárodným obchodným dohodám bezpodmienečne pripojiť klauzula o zabezpečovaní priaznivých životných podmienok zvierat, ktorá Európskej únii umožní klásť na dovozy z tretích krajín mimo EÚ príslušné požiadavky, aby nedostatky v dôležitých vývozných krajinách mimo EÚ nepodkopali primeraný a oprávnený štandard v rámci EÚ. Ak nedôjde k medzinárodnému uznaniu, bude EÚ musieť vyvinúť jednostrannú iniciatívu, aby si zabezpečila potrebnú pozornosť a vzbudila pochopenie potreby prispôsobenia právneho rámca. V opačnom prípade je predpoklad, že výroba sa presunie do krajín, v ktorých vládnu horšie pomery. Okrem toho by Komisia mala dva roky po uplatnení smernice v členských štátoch vypracovať podrobnejšiu hospodársku analýzu vývoja.

4.3

Z vedeckého hľadiska tu ide o dlhodobý proces, v priebehu ktorého je potrebné prispôsobovať predpisy novým poznatkom a technologickému vývoju. Súčasne sa musí výskum zintenzívniť s cieľom získať širšie poznatky v tých oblastiach, ktorých základy sú ešte neúplné.