27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/44

1.1

Výbor víta návrh smernice Komisie o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru, ktorého strategickým cieľom je harmonizovať právo Spoločenstva v tejto oblasti. Týmto opatrením by sa malo dosiahnuť zlepšenie bezpečnostných podmienok pokiaľ ide o prepravu tohto tovaru.

1.2

Návrh smernice aktualizuje štyri súčasné smernice a štyri rozhodnutia Komisie, ktoré sa týkajú prepravy nebezpečného tovaru a integruje ich do jedného právneho predpisu, pričom rozširuje rozsah pôsobnosti pravidiel EÚ na vnútrozemskú vodnú dopravu, keďže sa pôvodne vzťahovali len na cestnú a železničnú dopravu.

1.3

Výbor zdieľa názor Komisie, že len ťažko možno očakávať zavedenie čo najlepších bezpečnostných podmienok pre prepravu nebezpečného tovaru, pokiaľ sa neprijmú jednotné právne predpisy, ktoré pokrývajú všetky typy vnútrozemskej prepravy (cestnú, železničnú a vodnú).

1.4

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že harmonizácia platných predpisov v oblasti prepravy nebezpečného tovaru cestnou a železničnou dopravou – bez toho, aby sa zásadne zmenili existujúce ustanovenia, pričom oblasť pôsobnosti právnych predpisov Spoločenstva by sa pri tejto príležitosti rozšírila na vnútrozemskú vodnú dopravu – predstavuje významné zjednodušenie predpisov a administratívnych postupov pre verejnú správu a aj pre súkromné subjekty.

1.5

Zhrnutie troch spôsobov vnútrozemskej prepravy do jednotného právneho predpisu a vloženie odkazov na medzinárodné dohovory a dohody o preprave nebezpečného tovaru len do prílohy k smernici (namiesto toho, aby tvorili časť smernice, ako teraz), predstavuje značné zníženie objemu acquis communautaire.

1.6

Výbor sa nazdáva, že navrhovaná právna forma nových predpisov, a to výber smernice, poskytuje dobré riešenie. Keďže v tejto oblasti boli členských štátom udelené početné výnimky a voľnosť, výbor vyzýva členské štáty, aby v tejto problematike čo najužšie spolupracovali s Komisiou s cieľom zaistiť, aby bola harmonizácia právnych predpisov účinná.

1.7

Výbor chce zdôrazniť, že vzhľadom na detailný charakter ustanovení návrhu textu, ktoré sa týkajú technických špecifikácií v oblasti prepravy nebezpečného tovaru, ako aj typológie tovaru, sa môže vyjadrovať iba k aspektom návrhu, ktoré majú všeobecnejší charakter.

1.8

Výbor s potešením víta informáciu zo strany Komisie o tom, že obsah návrhu bol silne ovplyvnený stanoviskami členských štátov a zainteresovaných strán, ako sú profesionálne federácie zastupujúce podniky podieľajúce sa na preprave nebezpečného tovaru a že počas konzultačného procesu bola vynaložená čo najväčšia snaha, aby sa dospelo k spoločnej pozícii.

1.9

Výbor s potešením konštatuje, že Komisii bude naďalej asistovať špeciálny regulačný výbor zaoberajúci sa otázkami prepravy nebezpečného tovaru, ktorý jej bude pomáhať v rámci postupov vo výboroch.

1.10

Okrem toho vyjadril spokojnosť nad tým, že profesionálne federácie mohli vyjadriť svoje názory počas procesu vypracovávania návrhu vďaka možnosti zúčastňovať sa na schôdzach regulačného výboru a že sa konzultovali aj členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu (AELE) a Európsky parlament bol priebežne informovaný.

1.11

Výbor oceňuje, že sa uskutočnili konzultácie s Ústrednou komisiou pre plavbu na Rýne, keďže podiel prepravy tovaru tohto typu po Rýne predstavuje asi 80 % tejto prepravy v Európe.

1.12

Výbor takisto berie na vedomie informáciu Komisie, že v rokoch 2004-2005 externí konzultanti uskutočnili hodnotenie tejto oblasti činnosti pod názvom „Hodnotenie politiky EÚ v oblasti prepravy nebezpečných tovarov od roku 1994“, a že prieskum potvrdil vhodnosť prístupu v návrhu a okrem toho veľká väčšina respondentov sa v rámci verejných konzultácií vyjadrila v prospech opatrení, ktoré navrhla Komisia.

1.13

Pokiaľ ide o otázku prípadného presunutia zodpovednosti za preklad a uverejnenie technických príloh smernice na členské štáty, za čo bolo do dnešného dňa zodpovedné Spoločenstvo, výbor sa nazdáva, že by bolo veľmi vhodné, aby Komisia poskytla finančnú podporu pri uskutočňovaní týchto prekladov na vnútroštátnej úrovni.

1.14

V zmysle predchádzajúcich úvah je výbor presvedčený, že by mal podporiť tento návrh Komisie, ktorý vypracovali experti na vysokej úrovni v oblasti vnútrozemskej prepravy nebezpečného tovaru pochádzajúceho z rôznych členských štátov.

1.15

Výbor by si predsa len prial upozorniť na isté otázky, ktoré by mali podľa neho byť upresnené a objasnené: ide o chýbajúcu definíciu samotného výrazu „nebezpečný tovar“ na účely smernice, právo členských štátov zakázať prepravu nebezpečného tovaru na ich území z dôvodov výlučne iných ako je bezpečnosť tejto prepravy, ako aj úplný nedostatok informácií v prílohách III.2 a III.3.

Poznámky výboru k týmto otázkam sú uvedené v časti „konkrétne pripomienky“.

2.1

Vnútrozemská preprava nebezpečného tovaru (chemické výrobky, čistiace prípravky, benzín, výbušniny, náboje do zbraní malého kalibru, rozprašovače, rádioaktívne materiály, pesticídy, atď.) predstavuje významné riziko nehôd. To platí pre všetky typy prepravy, či už ide o cestnú, železničnú alebo vodnú prepravu. Je ohrozené zdravie a život osôb, ktoré sa zúčastňujú na tejto preprave, ale tiež mnohých obyvateľov miest a vidieka.

2.2

Vykonali sa už opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najbezpečnejšie podmienky prepravy tohto typu tovaru. V súčasnosti sa medzinárodná preprava nebezpečného tovaru riadi medzinárodnými dohovormi a dohodami uzatvorenými na základe odporúčaní Organizácie Spojených národov (OSN). S cieľom zaručiť bezpečnosť a ochranu prepravy nebezpečného tovaru, ako aj voľný pohyb a intermodalitu medzinárodných prepravných služieb, Organizácia Spojených národov vypracovala a aktualizovala dokument vzorové predpisy Odporúčaní pre prepravu nebezpečného tovaru.

2.3

Pravidlá pre prepravu nebezpečného tovaru sú dôležité nielen kvôli charakteristikám typickým pre tento tovar, ale kvôli množstvu, ktoré je prepravované. Celkové množstvo prepravy nebezpečného tovaru v Únii je približne 110 miliárd tonokilometrov za rok, čo predstavuje 8 % prepravy tovaru v EÚ. Z toho sa uskutočňuje 58 % cestnou prepravou, 25 % železničnou prepravou a 17 % vodnou prepravou. Okrem železničnej dopravy toto percento narastá.

2.4

V Európe boli ustanovenia v medzinárodných dohodách v odvetví vnútrozemskej dopravy implementované prostredníctvom troch nástrojov:

2.5

Právne predpisy Európskej únie v oblasti vnútrozemskej dopravy nebezpečného tovaru sa zatiaľ vzťahujú len na cestnú a železničnú dopravu. Právne predpisy v prípade týchto druhov dopravy už zabezpečujú vysokú úroveň bezpečnosti, voľné poskytovanie prepravných služieb v oblasti a voľný pohyb dopravných prostriedkov v rámci územia Európskej únie. Právne predpisy Spoločenstva, ktorými sa riadi táto oblasť, zahŕňajú štyri právne predpisy. Ide o:

2.6

Naopak, neexistujú žiadne pravidlá Spoločenstva pre prepravu nebezpečného tovaru vnútrozemskou vodnou dopravou. Vo vnútrozemskej vodnej preprave nebezpečného tovaru v súčasnosti existujú dva systémy ustanovení, ktoré upravujú prepravu v oblasti Rýna (ADN-R) a Dunaja (ADN-D), ale ide o regionálne ustanovenia. Pre vnútroštátnu prepravu existujú navyše aj vnútroštátne ustanovenia. Nedostatok právnych predpisov v tejto oblasti sa vysvetľuje hlavne tým, že nebola podpísaná dohoda ADN. Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý predložila Komisia v roku 1997, o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru plavidlami po vnútrozemských vodných cestách, nebol prijatý a bol stiahnutý v roku 2004.

2.7

Dohoda týkajúca sa prepravy po vnútrozemských vodných cestách sa v súčasnosti predsa len ratifikuje a predpokladá sa, že vstúpi do platnosti najneskôr v roku 2009. Vzhľadom na tento stav výbor súhlasí s názorom Komisie, že z dôvodu harmonizácie je logické zahrnúť prepravu vodnými cestami do právnych predpisov Spoločenstva. V tejto súvislosti je tu tiež príležitosť aktualizovať a harmonizovať existujúce právne predpisy. Okrem toho by nebolo vhodné, aby boli vypracované dva systémy rôznych právnych predpisov, jeden pre medzinárodnú prepravu a druhý pre vnútroštátnu prepravu. Ďalší dôvod, ktorý oprávňuje k zmenám, spočíva v dosť veľkej zložitosti právnych predpisov Európskej únie, ktorými sa v súčasnosti riadi nebezpečný tovar. Právne predpisy vzťahujúce sa na rôzne spôsoby prepravy obsahujú rozpory a niektoré z ustanovení sú už zastarané, alebo sa nimi čoskoro stanú. Napríklad dve smernice možno považovať v súčasnosti za nadbytočné, pretože ich ustanovenia boli začlenené do ADR, RID a ADN. Vyskytuje sa tu takisto problém technického charakteru spojený so súčasnou štruktúrou existujúcich smerníc. Ide o to, že každé dva roky sa pri revízii medzinárodných dohovorov a dohôd musia preložiť celé objemné prílohy smerníc. Ukázalo sa to ako veľmi náročné a finančne nákladné.

2.8

Pokiaľ sa v tejto oblasti nič nevykoná, podľa informácií Komisie sa uvedené problémy nevyriešia, skôr je tu riziko, že sa ešte zhoršia. S najväčšou pravdepodobnosťou sa pravidlá, ktoré sú už teraz zložité, ešte viac skomplikujú pri každej zmene medzinárodných dohovorov a dohôd; uchovajú sa tam zastarané ustanovenia a budú pre užívateľov mätúce a vznikne riziko, že sa záväzné ustanovenia nebudú dodržiavať. Namiesto toho, aby sa pravidlá EÚ stali pre užívateľa praktickejšími, vznikne riziko, že sa stanú úplne neprehľadnými. V súvislosti so zvýšeným využívaním multimodálnych prístupov existuje riziko, že existencia rôznych pravidiel pre každý spôsob prepravy zväčší konkrétne problémy, ktoré sa každý deň objavujú v oblasti prepravy a zbytočne sa zvýšia s tým súvisiace náklady. Navyše rôzne pravidlá, ktorými sa riadi medzinárodná alebo vnútroštátna preprava, budú brzdiť rozvoj vnútrozemskej vodnej prepravy, aj keď by to v opačnom prípade mohol byť podľa štatistických údajov veľmi obľúbený spôsob prepravy.

2.9

Z týchto dôvodov sa navrhuje prijať novú smernicu, ktorá aktualizuje štyri smernice a štyri rozhodnutia Komisie týkajúce sa prepravy nebezpečného tovaru cestnou a železničnou dopravou, pričom ich integruje do jedného právneho predpisu a rozširuje rozsah pôsobnosti pravidiel Spoločenstva tak, aby zahŕňali prepravu vodnými cestami.

2.10

Nová smernica by zrušila súčasné smernice 94/55/ES a 96/49/ES, zmenené a doplnené, o preprave nebezpečného tovaru, smernice 96/35/ES a 2000/18/ES o bezpečnostných poradcoch pre prepravu nebezpečného tovaru a rozhodnutia Komisie 2005/263/ES a 2005/180/ES, zmenené a doplnené, o vnútroštátnych odchýlkach zo smerníc 94/55/ES a 96/49/ES. Je potrebné dodať, že ustanovenia smerníc 96/35/ES a 2000/18/ES sú v súčasnosti začlenené do príloh smerníc 94/55/ES a 96/49/ES, čím sa stali bezpredmetnými pre cestnú a železničnú prepravu.

2.11

Návrh zavádza existujúce pravidlá pre medzinárodnú dopravu do právnych predpisov Spoločenstva a rozširuje uplatňovanie medzinárodných pravidiel na vnútroštátnu dopravu. Takisto stanovuje podstatné zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti prepravy nebezpečného tovaru, aj keď sa rozsah pôsobnosti rozšíri.

2.12

Návrh má takisto za cieľ presunúť na členské štáty povinnosť preložiť a uverejniť technické prílohy smernice, za čo bolo do dnešného dňa zodpovedné Spoločenstvo a v skutočnosti Komisia. Jedným z hlavných dôvodov tohto kroku je skutočnosť, že preklady, ktoré sa uskutočňovali na úrovni Spoločenstva, neboli vždy veľmi kvalitné a že členské štáty si ich museli preložiť sami alebo prípadne vykonať korektúry. Prílohy sa aktualizujú každé dva roky. V tejto súvislosti bude teda musieť Komisia poskytnúť finančnú podporu na uskutočnenie týchto prekladov na vnútroštátnej úrovni. Komisia je predsa len presvedčená, že úspora Spoločenstva v súvislosti s nákladmi na preklad a uverejnenie vyváži podporu poskytnutú členským štátom.

2.13

Návrh má vytvoriť systém, vďaka ktorému sa prílohy smernice obmedzia na odkazy na medzinárodné dohovory a dohody o nebezpečnom tovare namiesto toho, aby tvorili časť smernice, ako doteraz. Predpokladá sa, že vďaka tomuto opatreniu sa dosiahne zníženie objemu acquis communautaire asi o 2000 strán.

2.14

Zjednodušené právne predpisy Spoločenstva by uľahčili transpozíciu právnych predpisov Spoločenstva do vnútroštátnych právnych predpisov. Ak by boli pravidlá upravujúce prepravu nebezpečného tovaru harmonizované, práca orgánov poverených ich implementáciou by sa uľahčila a zefektívnila, hlavne pokiaľ ide o vypracovanie správ.

2.15

Zjednodušené a harmonizované pravidlá by uľahčili administratívne postupy pre všetky strany zúčastnené na preprave nebezpečného tovaru, a to od odosielateľa až po príjemcu.

2.16

Pri harmonizovaných pravidlách by sa zjednodušili aj doklady prepravných operácií a vozidiel, ako aj školenie zúčastnených osôb a práca bezpečnostných poradcov pre prepravu nebezpečného tovaru.

2.17

Návrh je obsiahnutý v otvorenom programe Komisie na aktualizáciu a zjednodušenie acquis communautaire a jej pracovnom a legislatívnom programe.

3.1

V prvom rade, v návrhu s názvom „smernica Európskeho parlamentu a Rady o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru“ sa v kapitole venovanej definíciám objasňuje význam rôznych termínov a výrazov (napríklad ADR, RID, ADN, vozidlo, vagón, loď) pre účely tejto smernice. Neposkytuje však informácie o tom, ako treba chápať pojem „nebezpečný tovar“. Je to nepochybne zložitá otázka, keďže existuje veľmi veľa druhov tovaru a tento zoznam sa s technickým pokrokom stále rozširuje. Výbor sa však nazdáva, že text by mal obsahovať informácie o tom, ako treba chápať pojem „nebezpečný tovar“ pre účely smernice.

3.2

Po druhé, návrh smernice poskytuje členským štátom právo regulovať alebo zakázať prepravu nebezpečného tovaru výlučne z iných dôvodov ako z dôvodu bezpečnosti prepravy v rámci svojho územia. Hoci výbor chápe dôvody, ktoré viedli k tomu, aby bolo členských štátom udelené toto právo regulovať alebo zakazovať, nerozumie tomu, na akom základe spočíva návrh dať im právo konať „iba z iných dôvodov ako z dôvodu bezpečnosti prepravy“. Nazdáva sa, že v prípade tohto návrhu, ktorého cieľom je posilniť bezpečnosť prepravy nebezpečného tovaru, má navrhovaná formulácia za dôsledok, že členský štát nemôže zakázať prepravu nebezpečného tovaru na svojom území práve z dôvodov, ktoré sú spojené s bezpečnosťou tejto prepravy: tento postoj nie je logický. Okrem toho, výboru nie je jasné akým spôsobom by bolo možné zabezpečiť koordináciu týchto zákazov v prípade cezhraničnej prepravy, keďže v tejto oblasti by členské štáty prijímali rozdielne zákazy.

3.3

Po tretie, body III.2 a III.3 tretej prílohy (preprava po vodných cestách) neobsahujú žiadne informácie o prípadných dodatočných prechodných opatreniach alebo dodatočných vnútroštátnych ustanoveniach. Výbor preto žiada, aby bolo upresnené, či sa skutočne neplánuje žiadne opatrenie tohto typu alebo či sa na nich ešte len pracuje.