5.7.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 172/45

—

zdôrazňuje, že Európska únia musí v súvislosti s rozširovaním naďalej presadzovať politiku otvorených dverí, aby mohla slúžiť ako zdroj stimulácie demokratických reforiem a hospodárskeho rozvoja aj za súčasnými hranicami EÚ,

—

pripomína, že splnenie Kodanských kritérií a požiadaviek stabilizačného a asociačného procesu je základnou podmienkou členstva v EÚ, pričom mimoriadny dôraz sa kladie na zásadu vlastných zásluh, ktorá zohrala kľúčovú úlohu aj pri predchádzajúcich rozšíreniach,

—

podotýka, že sa nesmie zabrzdiť európske smerovanie Turecka a že Európska únia musí dodržať záväzky, ktoré prijala v súvislosti so svojím rozhodnutím otvoriť rokovania. Súhlasí s Komisiou, že rokovania s Tureckom sú procesom s otvoreným koncom, ktorého výsledok nie je možné dopredu zaručiť,

—

víta veľký pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení kodanských politických kritérií a hospodárskych kritérií ako aj pri implementácii acquis communautaire a dohody o stabilizácii a pridružení,

—

domnieva sa, že bývalá juhoslovanská republika Macedónsko zaznamenala dosť veľký pokrok pri plnení kodanských politických kritérií a hospodárskych kritérií a vyzdvihuje pokrok dosiahnutý na konci roka 2007. Vyzýva preto Radu, aby prijala rozhodnutie o otvorení rokovaní s bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko.

Spravodajca

:

pán Alin Adrian NICA (RO/ALDE), starosta obce Dudeștii Noi, Rumunsko

1.

znovu potvrdzuje svoje presvedčenie, že rozširovanie Európskej únie je jedným z najúčinnejších prostriedkov na vyvíjanie politického vplyvu. Predstavuje totiž dôležitý krok smerom k zaručeniu mieru a stability na európskom kontinente a občanom kandidátskych krajín poskytuje novú šancu dosiahnuť nielen prosperitu, ktorú prináša spoločný hospodársky priestor, ale aj spoločné hodnoty EÚ, ako sú sloboda, demokracia a solidarita;

2.

zdôrazňuje, že Európska únia musí v súvislosti s rozširovaním naďalej presadzovať politiku otvorených dverí, aby mohla slúžiť ako zdroj stimulácie demokratických reforiem a hospodárskeho rozvoja aj za súčasnými hranicami EÚ;

3.

pripomína, že splnenie Kodanských kritérií a požiadaviek stabilizačného a asociačného procesu je základnou podmienkou členstva v EÚ, pričom mimoriadny dôraz sa kladie na zásadu vlastných zásluh, ktorá zohrala kľúčovú úlohu aj pri predchádzajúcich rozšíreniach;

4.

poznamenáva, že úspech integračného úsilia závisí predovšetkým od spôsobu, akým sa kandidátske krajiny pripravia na svoj vstup do EÚ, ako aj od stabilnosti reforiem a dôslednosti pri ich realizácii;

5.

pripomína, že monitorovanie pokroku a adaptabilita legislatívy sú zárukami úspešnej integrácie;

6.

upozorňuje na skutočnosť, že územné samosprávy musia zohrávať aktívnu úlohu v integračnom procese, pretože ide o štrukturálny a demokratický proces, ktorý sa nedá realizovať len centrálne bez aktívnej účasti všetkých úrovní riadenia a bez toho, aby sa plne rešpektovala zásada subsidiarity a blízkosti k občanom;

7.

považuje za nevyhnutné, aby ústredná štátna správa konzultovala so zastupiteľskými štruktúrami miestnej a regionálnej správy návrhy legislatívnych opatrení spadajúcich do oblasti právomocí územných samospráv;

8.

zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj každej krajiny závisí v značnej miere od dodržiavania a uplatňovania hlavnej zásady decentralizácie vo všetkých jej formách: v rámci prijímania rozhodnutí, na úrovni administratívy a v oblasti financií;

9.

poukazuje na skutočnosť, že vojna z prvej polovice 90. rokov hlboko poznačila kolektívne vedomie balkánskych národov, a preto by mali miestni, regionálni a národní aktéri krajín tejto zóny spolupracovať s cieľom vyriešiť celý rad problémov, ktoré boli dôvodmi konfliktu v minulosti;

10.

podotýka, že je potrebné podporovať iniciatívy a úsilie zamerané na spoluprácu (obzvlášť v rámci projektu 2008 – roku dialógu medzi kultúrami) a výmenu skúseností ako aj osvedčených postupov (vrátane najlepších skúseností nadobudnutých pri uplatňovaní zásad Európskej charty miestnej samosprávy) medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami členských štátov a kandidátskych krajín prostredníctvom predvstupových programov a politík. Mal by v tomto smere zohrávať hlavnú úlohu pri podpore vzdelávacích seminárov zameraných na výmenu osvedčených postupov a skúseností získaných regionálnymi a miestnymi orgánmi v EÚ. Pri tejto podpore by sa malo vychádzať predovšetkým zo skúseností nových členských krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a v roku 2007, a to hlavne preto, že viaceré z nich susedia s tromi novými kandidátskymi krajinami;

11.

zdôrazňuje, že je v záujme všetkých, aby sa Turecko podporovalo počas celého dlhého a náročného reformného procesu, ktorý spustilo. Základným princípom prístupového procesu je to, že tempo rokovaní závisí od pokroku dosiahnutého v týchto reformách. Vonkajšia podpora EÚ prostredníctvom jej finančných programov sa taktiež podieľa na tomto procese. Turecko aj Európska únia budú musieť v rámci celého procesu preukázať trpezlivosť a vytrvalosť;

12.

podotýka, že sa nesmie zabrzdiť európske smerovanie Turecka a že Európska únia musí dodržať záväzky, ktoré prijala v súvislosti so svojím rozhodnutím otvoriť rokovania. Súhlasí s Komisiou, že rokovania s Tureckom sú procesom s otvoreným koncom, ktorého výsledok nie je možné dopredu zaručiť. Dodržanie podmienok pristúpenia, ktoré EÚ stanovila, musí byť preto jediným kritériom, na ktoré sa bude prihliadať pri rozhodovaní o možnom vstupe Turecka do EÚ. Je tiež potrebné, aby sa Turecko zaviazalo podporovať dobré susedské vzťahy s okolitými štátmi v súlade s ustanoveniami predstavenými v rámci rokovaní. Výbor preto očakáva, že Turecko vo vzťahu k susedným krajinám ukončí akúkoľvek hospodársku blokádu a uzatvorenie hraníc a upustí od hrozieb alebo vojenských aktivít, ktoré môžu vyvolať napätie;

13.

vyjadruje potešenie nad zdarným priebehom parlamentných volieb a dúfa, že nová vláda urýchli zavádzanie reforiem potrebných na splnenie kritérií členstva a dosiahne výrazný pokrok v problematických oblastiach. Vyjadruje však znepokojenie nad opakovanými zásahmi tureckej armády do politického procesu a podčiarkuje, že sa musí vyvinúť ďalšie úsilie, ktorého cieľom bude zabezpečenie úplnej a účinnej kontroly armády;

14.

víta najnovšie opatrenia zamerané na zmeny v ústave a domnieva sa, že navrhnuté zmeny (za predpokladu, že budú prijaté) podporia smerovanie k splneniu kodanských politických kritérií. Pripomína, že článok 301 trestného zákonníka, podľa ktorého je urážka turectva a Turecka považovaná za trestný čin, musí byť zmenený s cieľom zabezpečiť úplnú slobodu prejavu;

15.

vyzdvihuje skutočnosť, že miestne a regionálne samosprávy, ktoré vykonávajú významnú časť právnych predpisov Spoločenstva, musia zohrávať hlavnú a rozhodujúcu úlohu v procese vnútornej demokratizácie ako aj v procese európskej integrácie. V tejto súvislosti odporúča Európskej komisii, aby kládla dôraz na úlohu územných samospráv pri rokovaniach s tureckou vládou;

16.

zasadzuje sa o revíziu komunálneho práva, v rámci ktorej by sa mala posilniť verejná správa na miestnej úrovni a zvýšiť jej efektívnosť;

17.

navrhuje, aby sa preskúmali možnosti vytvorenia viacerých modelov regionálneho rozvoja tureckých územných spoločenstiev podľa vzoru členských štátov EÚ, na základe ktorých by sa dala vypracovať a uplatňovať regionálna stratégia a politika, určovať priority v oblasti miestneho a regionálneho rozvoja a realizovať programy, ktoré čerpajú podporu z európskych predvstupových fondov a štrukturálnych fondov;

18.

pripomína, že je potrebné zriadiť zmiešaný poradný výbor, v ktorom by boli združení predstavitelia Výboru regiónov a tureckých územných samospráv. Odporúča preto tureckej vláde, aby Európskej komisii predložila žiadosť o jeho vytvorenie a Európsku komisiu žiada, aby v rámci rokovaní s Tureckom zdôraznila význam takéhoto orgánu;

19.

upozorňuje na skutočnosť, že Turecko by malo pokračovať vo svojich konkrétnych snahách o dosiahnutie finančnej decentralizácie miestnej verejnej správy, aby sa posilnila finančná nezávislosť územných samospráv a znížila ich závislosť od štátneho rozpočtu;

20.

zdôrazňuje skutočnosť, že v súvislosti s rozšírením administratívnych právomocí územných samospráv im musia byť poskytnuté finančné prostriedky potrebné na výkon nových povinností;

21.

poznamenáva, že Turecko v súčasnosti zavádza reformu verejného sektora s cieľom zvýšiť efektívnosť a administratívnu kapacitu verejných inštitúcií, ktorá by im mala umožniť efektívne spravovať štátne finančné prostriedky ako aj zdroje Spoločenstva.

22.

upozorňuje na pretrvávajúcu diskrimináciu v Turecku, pokiaľ ide o prístup žien k verejným funkciám v oblasti verejnej správy a justície, a to i napriek tomu, že právny rámec je už sčasti zosúladený s príslušnými európskymi právnymi predpismi. Poukazuje hlavne na diskrimináciu žien v súvislosti s prístupom k vzdelaniu, pretože mnohé ženy nemôžu pokračovať vo svojich štúdiách po ukončení základnej školy z dôvodu prísnych náboženských tradícií;

23.

poukazuje na skutočnosť, že v Turecku dochádza k diskriminácii etnických menšín, obzvlášť kurdskej menšiny;

24.

upozorňuje na problémy, ktorým musia v Turecku čeliť nemoslimské náboženské spoločenstvá, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Tieto spoločenstvá majú problémy pri vykonávaní charitatívnej činnosti, ako aj v súvislosti s právom náboženskej slobody, výberom svojich vodcov a prípravou svojich duchovných. Okrem toho pozoruje opakované útoky a atentáty na predstaviteľov a veriacich nemoslimských náboženstiev. Záruku, že sa tieto situácie nebudú opakovať, musí poskytnúť štát, ktorý na tieto účely zapojí svoje zložky do kontroly extrémistických hnutí a potláčania podvratnej činnosti;

25.

víta veľký pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo pri plnení kodanských politických kritérií a hospodárskych kritérií ako aj pri implementácii acquis communautaire a dohody o stabilizácii a pridružení. Chorvátsko môže byť najmä pre susedné krajiny príkladom toho, aké výhody môže so sebou priniesť pevné hospodárske a politické zakotvenie v štruktúrach a hodnotách Európskej únie. Víta, že v roku 2007 sa podarilo dosiahnuť skutočný prielom v prístupových rokovaniach a vyzýva novo vytvorenú chorvátsku vládu, aby zvýšila svoje úsilie o splnenie predpokladov pre otvorenie zostávajúcich kapitol;

26.

víta opatrenia, ktoré Chorvátsko prijalo v rámci decentralizácie verejnej správy na miestnej úrovni a podporuje ho v ďalšom rozvíjaní tohto úsilia. Domnieva sa, že v rámci uvedených opatrení by sa mal klásť dôraz na zásadu subsidiarity, aby sa rozhodovacie procesy priblížili k občanom;

27.

poukazuje na potrebu podporovať a posilňovať nepretržité zapojenie Chorvátska do regionálnych iniciatív, ktoré prispelo k ďalším zlepšeniam vzťahov s jeho susednými krajinami; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť cezhraničnú spoluprácu medzi miestnymi samosprávami chorvátskych pohraničných regiónov a pohraničných regiónov susedných krajín – Bosny a Hercegoviny, Srbska, Slovinska a Čiernej Hory;

28.

vyjadruje potešenie nad plnou spoluprácou medzi Chorvátskom a Medzinárodným trestným tribunálom a zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úsilí vyvíjanom v súvislosti so stíhaním vojnových zločinov a hlavne posilniť ochranu svedkov;

29.

víta, že predsedovia vlád Chorvátska a Slovinska dosiahli neformálnu dohodu o postúpení sporu o hraniciach na rozhodnutie tretiemu arbitrovi. Chorvátska a slovinská vláda boli vyzvané, aby využili všetky možnosti na uskutočnenie tejto dohody. Víta tiež rozhodnutie chorvátskeho parlamentu, že Chorvátsko nebude uplatňovať ekologickú a rybársku ochrannú zónu, pokiaľ nebude dosiahnutá spoločná dohoda v duchu EÚ;

30.

domnieva sa, že sa v uplatňovaní ústavného zákona o národnostných menšinách dosiahol pokrok, a že sa postavenie rómskej menšiny v Chorvátsku zlepšuje. Napriek tomu považuje za potrebné zlepšiť situáciu v oblasti sociálneho začlenenia utečencov, etnických menšín a najmä rómskeho obyvateľstva, a to uľahčením ich prístupu k verejným službám a vyššiemu vzdelávaniu;

31.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť špecifické akčné prostriedky na zabezpečenie kvalitného riadenia, pričom by sa mala venovať mimoriadna pozornosť boju proti korupcii. V tejto súvislosti výslovne víta rozšírený mandát Úradu pre potláčanie korupcie a organizovaného zločinu (ÚPKOZ) a zvýšený počet korupčných prípadov, ktorými sa zaoberá chorvátske súdnictvo. Vyzýva chorvátsku vládu, aby zintenzívnila svoje úsilie v rámci národného programu boja proti korupcii na roky 2006 – 2008;

32.

víta pokrok vo výstavbe a obnove obydlí a infraštruktúry, ako aj program na riešenie bytovej otázky bývalých držiteľov nájomných práv, a zároveň vyzýva na jeho pokračovanie a urýchlenie;

33.

vyjadruje potešenie nad nedávno dosiahnutým pokrokom v oblasti regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov; je však potrebné prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie efektívnosti a administratívnej kapacity verejných orgánov v záujme efektívnejšieho spravovania prostriedkov Spoločenstva;

34.

konštatuje však, že pokrok dosiahnutý v oblasti reformy miestnej verejnej správy zostáva naďalej slabý, pretože nerovnomerné uplatňovanie viedlo k jej neefektívnosti;

35.

domnieva sa, že bývalá juhoslovanská republika Macedónsko zaznamenala dosť veľký pokrok pri plnení kodanských politických kritérií a hospodárskych kritérií a vyzdvihuje pokrok dosiahnutý na konci roka 2007. Vyzýva preto Radu, aby prijala rozhodnutie o otvorení rokovaní s bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko;

36.

víta skutočnosť, že Macedónsku sa podarilo splniť viacero ustanovení dohody o stabilizácii a pridružení;

37.

konštatuje, že pri uplatňovaní rámcovej Ohridskej dohody prešla spoločnosť bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko výraznými zmenami a v súčasnosti plne uznáva svoj multietnický a multikultúrny charakter, čo je dôležitým aspektom politických kritérií členstva v Európskej únii. Znovu pripomína, že je nevyhnutné plne dodržiavať Badinterovu zásadu a že všetky strany sa musia navzájom rešpektovať a spolupracovať v rámci demokratických inštitúcií, ktoré táto krajina vybudovala za cenu veľkého úsilia. Pokladá však za poľutovaniahodné, že k integrácii etnických menšín dochádza len v obmedzenej miere;

38.

vyzýva bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby sa inšpirovala európskymi skúsenosťami v oblasti verejnej správy a vzdelávaním, ktoré zohľadňuje etnickú a jazykovú rôznorodosť. Uvítal by, keby sa v budúcnosti uzavreli dohody, ktoré by umožnili rovnoprávne a harmonické spolunažívanie dvoch hlavných etnických spoločenstiev spolu s jednotlivými menšinami. V tejto súvislosti sa zasadzuje o účinné uplatňovanie ústavných ustanovení garantujúcich rovnoprávne zastúpenie menšinových spoločenstiev vo verejnej správe;

39.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v tejto krajine je naďalej v rozsiahlej miere rozšírená korupcia, čo predstavuje závažný a pretrvávajúci problém. Vzhľadom na danú skutočnosť odporúča verejným orgánom, aby prijali opatrenia na odstránenie tohto negatívneho javu;

40.

oceňuje úsilie vynaložené v rámci decentralizácie verejnej správy na miestnej úrovni a snahu o zvýšenie jej efektívnosti prostredníctvom zoskupenia viacerých samospráv v záujme racionálnosti a rozvoja. Pripomína však, že je naliehavo nutné, aby sa urýchlil proces finančnej decentralizácie v záujme posilnenia autority miestnych a regionálnych samospráv;

41.

vyjadruje sklamanie v súvislosti s nedostatočným pokrokom v otázke názvu krajiny; vyjadruje potešenie nad obnovením rokovaní pod záštitou osobitného splnomocnenca OSN, pána Matthewa Nimetza, a vyzýva bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby zintenzívnila úsilie pri vyriešení svojho názvu v rámci uznesení č. 817/93 a č. 845/93 Bezpečnostnej rady OSN a umožnila tak nastolenie dobrých susedských vzťahov a rozvoj regionálnej spolupráce;

42.

víta snahy o zaručenie prístupu občanov k verejným informáciám, ktorý prispeje k zvýšeniu transparentnosti verejnej správy; upozorňuje však na skutočnosť, že samotná verejná správa nie je pripravená alebo ochotná tento prístup uľahčiť;

43.

víta rozhodnutie svojho grémia zo 4. marca 2008 vytvoriť na oficiálnu žiadosť vlády bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko zmiešaný poradný výbor VR s bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a žiada, aby sa po administratívnej stránke urobilo všetko pre to, aby sa prvá schôdza tohto výboru mohla uskutočniť v prvej polovici roka 2008.