31.3.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 77/29

1.1

Cieľom tohto návrhu je zmena a doplnenie smernice Rady 76/769/EHS, a to pridaním obmedzení týkajúcich sa uvádzania na trh a používania dichlórmetánu (ďalej len „DCM“), v prípade, ak tvorí hlavnú zložku odstraňovačov starých náterov určených na priemyselné, profesionálne a spotrebiteľské použitie.

1.2

Ide o poslednú zmenu a doplnenie smernice Rady 76/769/EHS pred tým, ako ju 1. júna 2009 nahradí nariadenie (ES) č. 1907/2006 (REACH).

1.3

EHSV uznáva, že Komisia musela prekonať množstvo ťažkostí vedeckého i politického charakteru, keď predložila návrh a snažila sa dosiahnuť dohodu vo veci primeranej a nákladovo efektívnej zmeny a doplnenia, ktorá, ako vyžaduje smernica 76/769/EHS, bude chrániť vnútorný trh a súčasne zabezpečí vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia.

1.4

ESHV súhlasí s tým, že existujú presvedčivé dôkazy o tom, že vysoká koncentrácia výparov vznikajúcich na základe vysokej prchavosti DCM môže spôsobiť stratu vedomia a smrť. Vysokú koncentráciu výparov môžu spôsobovať aj nesprávne pracovné postupy v priemysle, vrátane nedostatočného vetrania. Dôkazy svedčiace o vážnom riziku, ktoré by hrozilo spotrebiteľom pri občasnom použití v domácnosti, nie sú až také pádne. Návrh na zákaz predaja je preto neprimeraný a vzhľadom na známe, avšak doteraz nekvantifikované riziká alternatívnych výrobkov a postupov, sa zdá byť nepravdepodobné, aby viedol k celkovému zníženiu už beztak pomerne nízkeho výskytu zaznamenaných nehôd.

1.5

EHSV si spolu s konzultantmi Komisie všíma, že osobitné riziká DCM nie sú v plnej šírke uvedené v jestvujúcich piktogramoch či v označeniach týkajúcich sa rizika a bezpečnosti. To isté sa týka nebezpečenstva, ktoré DCM predstavuje pre deti, čo je situácia bežnejšia skôr v domácom prostredí. Tieto nedostatky možno pripísať na vrub neadekvátnemu systému označovania, a nie samotným výrobkom či užívateľom. Zámerom odporúčaní týkajúcich sa balenia a označovania je teda danú situáciu napraviť.

1.6

Existujú aj iné problémy, chýbajú najmä dohodnuté najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci a usmernenia či nariadenia o osvedčených priemyselných postupoch. V tejto súvislosti sa za vynikajúci príklad považuje nemecký systém TRGS 612.

1.7

Komisii, Európskemu parlamentu a členským štátom boli predložené na zváženie mnohé ďalšie všeobecné otázky v nádeji, že sa podarí dosiahnuť dohodu. Chýbajúca dohoda by viedla k roztriešteniu vnútorného trhu. Používatelia, či už na pracovisku alebo mimo neho, by boli naďalej ohrození.

2.1

Ako už bolo spomenuté, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) nadobudne účinnosť 1. júna 2009. Nariadením sa zrušuje a nahrádza viacero existujúcich nariadení a smerníc Rady a Komisie, vrátane smernice Rady 76/769/EHS z 27. júla 1976 o uvádzaní na trh a používaní niektorých nebezpečných látok a prípravkov.

2.2

V Prílohe I smernice Rady 76/769/EHS sú stanovené špecifické obmedzenia uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov, ktoré boli schválené a zavedené počas predchádzajúcich 30 rokov. Tieto obmedzenia budú od 1. júna 2009 tvoriť základ Prílohy XVII nariadenia (ES) č. 1907/2006 (REACH).

2.3

Predchádzajúce zmeny a doplnenia smernice Rady 76/769/EHS (t. j. pridanie ďalších reštriktívnych opatrení) mali podobu smerníc, ktoré vyžadovali implementáciu zo strany členských štátov. Tento návrh Komisie má však formu rozhodnutia, ktoré bude mať na rozdiel od smernice okamžitý účinok. Nebude teda vyžadovať transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré by taktiež museli byť zrušené 1. júna 2009, keď nadobudne účinnosť nariadenie (ES) č. 1907/2006 (REACH).

2.4

Všetky ďalšie návrhy na obmedzenie uvádzania na trh a používania niektorých nebezpečných látok a prípravkov budú spadať do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1907/2006 (REACH).

2.5

Látky (a akékoľvek prípravky, ktoré tieto látky obsahujú), v prípade ktorých sa považovalo za potrebné uplatňovať obmedzenia týkajúce sa ich uvádzania na trh a používania, boli vo všeobecnosti stanovené na základe hodnotení určitých „prioritných látok“, ktoré navrhli členské štáty a ktoré boli vydané v štyroch prioritných zoznamoch v rokoch 1994 až 2000 podľa nariadenia Rady (EHS) 793/93.

2.6

Na žiadosť členských štátov sa pozornosť venovala aj ďalším problémom: mnohé látky, ktoré neboli zaradené do týchto zoznamov, boli tiež hodnotené z hľadiska ich vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie, a boli vypracované aj návrhy na obmedzenie ich uvádzania na trh a používania. Medzi tieto látky bol zaradený aj DCM. Viaceré členské štáty z rozličných dôvodov zaviedli alebo plánujú zaviesť obmedzenia na jeho používanie, najmä v prípade odstraňovačov starých náterov na báze DCM. Ostatné členské štáty považujú tieto opatrenia za neprimerané a nákladné a domnievajú sa, že pre používateľov by neboli žiaducim prínosom. Existujú isté dôkazy (resp. nedostatok dôkazov), ktoré tieto postoje podporujú, resp. im odporujú.

2.7

Prvá komplexná revízia tohto návrhu v Rade sa konala začiatkom júna. Ak sa v najbližších mesiacoch podarí nájsť kompromisné riešenie, návrh bude postupovať ďalej podľa plánu. Ak sa tak nestane, návrh bude zamietnutý. V takomto prípade bude vnútorný trh s odstraňovačmi starých náterov na báze DCM aj naďalej roztrieštený a možno sa roztriešti ešte viac. DCM by sa v príslušnom čase začal posudzovať podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006 (REACH), pričom jeho používanie ako zložky odstraňovačov starých náterov by bolo jednou z mnohých možností expozície, ktoré by sa brali do úvahy. Je pochopiteľne nejasné, aké by to prinieslo výsledky, či kedy by bolo možné prijať záverečné odporúčanie.

3.1

DCM je bezfarebný halogenovaný alifatický uhľovodík s nízkou teplotou varu, ktorý má mierny sladkastý zápach. Dlhé roky sa bežne používal ako silné rozpúšťadlo s nízkou horľavosťou pri výrobe farmaceutických výrobkov, aerosólov a lepidiel a tiež na iné účely, ako je odstraňovanie starých náterov, odmasťovanie kovov či ako extrakčné rozpúšťadlo používané pri výrobe potravín.

3.2

Hoci sa DCM považuje za pomerne bezpečný halogenovaný uhľovodík s nízkou molekulárnou hmotnosťou, je potrebné s ním zaobchádzať opatrne. V Európe je zaradený medzi karcinogény uhľovodík kategórie 3, t. j. „látky, ktoré u ľudí vyvolávajú obavy vzhľadom na možné karcinogénne účinky, ku ktorým však nie sú k dispozícii primerané informácie na dostatočné posúdenie účinkov danej látky“. Musí mať preto na obale označenie R40 („možnosť karcinogénneho účinku“). Podľa rámcovej smernice o vode sa považuje za prioritnú látku.

3.3

Vážnejšie obavy však vyvolávajú jeho silne narkotické účinky: útlm centrálnej nervovej sústavy spôsobený DCM môže viesť k strate vedomia alebo k smrti. Táto vlastnosť spôsobila rad nehôd a úmrtí, ktoré sa vo všeobecnosti spájajú s rizikovými pracovnými postupmi a závažným nadmerným vystavením sa pôsobeniu DCM, predovšetkým v prípade priemyselného používania v otvorených nádržiach s odstraňovačom či pri rozsiahlom používaní v prípade profesionálnych používateľov. Používanie v uzavretých systémoch (ak je to možné) tieto riziká eliminuje.

3.4

Vzhľadom na zvýšenie dostupnosti iných výrobkov objem výroby DCM v Európe (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo a Rumunsko) postupne klesá. Z približne 240 tisíc ton DCM, ktoré sa v súčasnosti vyrobia v Európe, sa asi 100 tisíc ton sa vyváža. Okolo 30 – 50 % zo zvyšku sa využíva vo farmaceutickom priemysle a ďalších 10 – 20 % je určených na predaj ako „čistý“ DCM v odstraňovačoch starých náterov. Podobnú tonáž predstavuje aj recyklovaný DCM z farmaceutického priemyslu. Tento návrh sa zaoberá výlučne používaním DCM pri odstraňovaní starých náterov.

3.5

Odstraňovanie starých náterov je v domácnostiach bežnou činnosťou. Je súčasťou konzervovania a dekorácie drevených, kovových, kamenných a sadrových predmetov a povrchov v domácich priestoroch i mimo nich. Využíva sa aj na špecializovanejších trhoch, vrátane reštaurovania umeleckých diel, odstraňovania grafiti a opätovných náterov rozmerných mobilných objektov, ako sú vlaky či lietadlá.

3.6

Odstraňovače starých náterov sa pomerne voľne delia do troch kategórií: na priemyselné použitie (t. j. používanie veľkého množstva na jednom mieste), na profesionálne použitie (opakované používanie v rámci konkrétnej profesie: stavbári, maliari – natierači) a spotrebiteľské použitie (individuálne príležitostné použitie v rámci údržby domácnosti).

3.7

Ťažko povedať, aký je skutočný počet nehôd v rámci uvedených kategórií. Keďže nadmerná expozícia DCM sa prejavuje podobne ako zlyhanie srdca, je možné, že nie všetky prípady sa nahlásia (ale nemusí to tak byť). Podľa údajov, ktoré Komisii predložili konzultanti RPA, došlo v Európe za uplynulých 20 rokov v dôsledku použitia odstraňovačov starých náterov na báze DCM k 3 až 4 nehodám ročne, z čoho sa 1 prípad ročne skončil úmrtím. Smrteľné úrazy sa vyskytli najmä vo Francúzsku (6 prípadov), Nemecku (6) a Spojenom kráľovstve (5), incidenty bez straty na životoch boli hlásené predovšetkým v Spojenom kráľovstve (36), vo Švédsku (12) a Francúzsku (6). V južnej časti Európy bol v skúmanom období (1930 – 2007) nahlásený len jeden incident – smrteľný úraz pracovníka v priemysle v Španielsku v roku 2000. Dôležitú úlohu môžu zohrávať aj miestne klimatické podmienky a pracovné postupy. V teplom počasí sú okná vždy otvorené, čo zaručuje dobrú ventiláciu a minimalizuje riziká. V chladnejších klimatických pásmach je to presne naopak.

3.8

Smrteľné úrazy sa u priemyselných a profesionálnych používateľov vyskytujú rovnako často. K väčšine prípadov, ktoré neskončili smrťou, došlo pri používaní týchto prípravkov používateľmi klasifikovanými ako „profesionálni používatelia“. Smrteľné úrazy boli takmer výlučne spôsobené nedostatočným vetraním a nevhodným používaním osobných ochranných prostriedkov, a to najmä v blízkosti veľkých otvorených nádrží.

3.9

Pravdepodobne smrteľný úraz spotrebiteľa (alebo profesionálneho používateľa) nahlásený v roku 1993 vo Francúzsku nemožno v súčasnosti preveriť a tento kľúčový čiastočný údaj preto vzbudzuje pochybnosti. Jediným iným smrteľným úrazom spotrebiteľa bol prípad, ktorý sa stal v Holandsku v roku 1960. Dôležitú úlohu môžu zohrávať aj iné faktory.

3.10

Samozrejme, existujú aj alternatívne prípravky k odstraňovačom starých náterov na báze DCM. Vo všeobecnosti sa delia do troch skupín: fyzické/mechanické odstraňovanie náteru (brúsenie, zoškrabovanie, odstreľovanie), pyrolitické/tepelné odstraňovanie náteru (v peciach, fluidizovanom lôžku alebo použitím opaľovacej lampy či teplovzdušnej pištole) a chemické odstraňovanie náteru (použitím vysoko účinných rozpúšťadiel, vrátane DCM, alebo žieravých, vo všeobecnosti silne alkalických kvapalín alebo pást či kyseliny mravčej alebo zmesí na báze peroxidu vodíka). Použiteľný je každý postup. Konečný výber sa teda robí na základe konkrétnych podmienok. Každý z nich predstavuje isté riziko, či už v súvislosti s rozptylom prachových častíc, teplom, ohňom, výbuchom, podráždením očí alebo pokožky či v súvislosti so zložením odstraňovaných náterov, najmä olovom v náteroch spred roku 1960. V prípade viacerých vrstiev farby spred 100 alebo aj viac rokov v starých, ale stále použiteľných, či dokonca veľmi žiadaných obytných budovách alebo v prípade veľmi citlivých povrchov, ktoré nemožno poškodiť, je potrebné aplikovať niekoľko spôsobov odstraňovania náterov a do istej miery aj experimentovať.

3.11

K dispozícii nie sú žiadne údaje o podiele jednotlivých alternatív na trhu v rámci všetkých 3 skupín, ani o cenových reláciách za odstránenie štvorcového metra náteru. DCM sa stále považuje za najviac používané rozpúšťadlo, hlavne medzi spotrebiteľmi. Rozšírené je aj používanie prípravkov na báze hydroxidu sodného. Dokonca aj v rámci kategórie chemikálií je porovnanie nákladov zložité. Existuje všeobecná zhoda, že odstraňovače starých náterov na báze DCM sú lacnejšie ako rovnaké množstvo konkurenčných výrobkov. Po zohľadnení nákladov na ochranné prostriedky (ak sa používajú) a likvidáciu odpadu (ak je potrebná) sa táto výhoda zrejme stratí.

3.12

Celkové náklady závisia aj od doby aplikácie. Produkty a postupy s pomalším účinkom, avšak menej nebezpečné, zvyšujú náklady na prácu a znižujú zisky. Rozpúšťadlá s vysokým bodom varu umožňujú pokryť naraz rozsiahle plochy, avšak ich aplikácia trvá dlhšie. Pre spotrebiteľa to znamená, že doba expozície nebude krátka, ale dlhá, a spôsobí to aj väčšie narušenie chodu domácnosti. (V tejto súvislosti možno jednoznačne polemizovať s domnienkou RPA, že spotrebiteľom nezáleží až tak veľmi na čase, „pretože odstraňovaniu náterov sa zvyčajne venujú vo voľnom čase“.) Pre všetkých používateľov budú mať zásadný význam nové pracovné metódy a zmeny pracovného systému. Priemyselným používateľom prechod k používaniu produktov na báze vody zníži náklady spojené s vetraním, avšak prudko zvýši náklady na predchádzanie korózii nádrží a potrubí. Vzhľadom na tieto premenné je nesmierne zložité predpovedať, aký vplyv budú mať prípadné obmedzenia na jednotlivé metódy. Za týchto okolností a vzhľadom na nedostatok dôkazov a rozporuplné informácie zo strany štátnych orgánov budú ohrození najmä spotrebitelia, pretože sa môžu mylne domnievať, že ich výber alternatívnych produktov a postupov je v ich vlastnom záujme.

3.13

Jedným z najčastejšie používaných alternatívnych produktov k DCM ako rozpúšťadlu je N-metyl-2-pyrolidon (NMP), ktorý bol nedávno zaradený do kategórie 2 látok toxických pre reprodukciu. V dôsledku toho bude časom vydaný zákaz predaja látok s jeho obsahom širokej verejnosti (nie však profesionálnym či priemyselným používateľom). Ostatné rozpúšťadlá, ako napr. 1,3-dioxolán, sú vysoko horľavé.

3.14

Systémy na báze dvojsýtnych esterov (DBE) – zmesí dimetyl adipátu, sukcinátu a glutarátu – sa v súčasnosti javia ako najsľubnejšie alternatívy a zatiaľ niet veľa dôkazov o ich škodlivých účinkoch na ľudské zdravie či životné prostredie. Dimetyl sulfoxid (DMSO) a benzylalkohol tiež vyzerajú byť relatívne „bezpečné“. Avšak to, či budú používatelia považovať niektorý z týchto výrobkov za cenovo výhodný alebo nie, záleží od viacerých faktorov, a preto nie je možné zaručiť, že sa budú bežne používať ako „bezpečná“ alternatíva.

3.15

Celkovo je jasné, že jediný úplne prijateľný prístup neexistuje a že nevhodné kroky môžu viesť k zvýšeniu súčasnej, pomerne nízkej miery zaznamenaných incidentov. Problémom je nájsť riešenie, ktoré by uspokojilo všetky strany, predovšetkým členské štáty, ktoré majú odlišné skúsenosti a odôvodnene zastávajú pevný postoj.

4.1

Cieľom návrhu Komisie je chrániť zdravie ľudí a životné prostredie a zároveň zachovať vnútorný trh s dichlórmetánom, najmä v prípade, ak tvorí hlavnú zložku odstraňovačov starých náterov určených na priemyselné, profesionálne a spotrebiteľské použitie.

4.2

Cieľom návrhu je zákaz predaja odstraňovačov starých náterov na báze DCM širokej verejnosti a profesionálnym používateľom, okrem tých, ktorí absolvovali špeciálnu odbornú prípravu a príslušné orgány daného členského štátu im k tomu vydali oprávnenie. Predaj uvedených produktov priemyselným zariadeniam bude možný len prípade, ak bude dodržaný celý rad ochranných opatrení, najmä účinné vetranie a zabezpečenie a používanie vhodných osobných ochranných prostriedkov. Všetky prípravky na báze DCM by mali byť nezmazateľne označené „výhradne na priemyselné a profesionálne použitie“ (a podľa všetkého len pre odborníkov s oprávnením).

4.3

Žiadne nové odstraňovače starých náterov na báze DCM sa nebudú môcť uvádzať na trh s určením pre širokú verejnosť alebo odborníkov po uplynutí 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia. Po uplynutí ďalších 12 mesiacov sa týmto používateľom nebudú môcť vôbec dodávať.

4.4

Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

4.5

Návrh dopĺňa odôvodnenie a pracovný dokument útvarov Komisie (správa o hodnotení vplyvu). Ďalší materiál je dostupný v hodnotení vplyvu, ktoré pre Komisiu vypracovali externí konzultanti (RPA, TNO) alebo v správach ku konkrétnym otázkam (ETVAREAD, o účinnosti látok znižujúcich odparovanie). Uvedené dokumenty zhodnotil príslušný vedecký výbor (SCHER). Oficiálna správa EÚ o hodnotení rizika nebola vypracovaná, pretože napriek vysloveným obavám žiadna zo zainteresovaných strán neoznačila DCM za prioritnú látku.

4.6

Niektoré členské štáty EÚ (a iné významné ekonomiky a obchodní partneri, ako Švajčiarsko či USA) vypracovali štúdie na podporu konkrétnych (a často výrazne konfliktných) regulačných a politických stanovísk. Zainteresované priemyselné odvetvia nazhromaždili množstvo údajov o možných rizikách a komparatívnych prínosoch rôznych výrobkov a postupov. Ich vzájomný rozpor nie je prekvapujúci. Ďalšie zainteresované strany vyslovili svoje pripomienky počas Európskeho týždňa bezpečnosti a ochrany zdravia „Bezpečná výstavba“ v roku 2004 po konferencii expertov, ktorú zorganizovala Únia dánskych maliarov. Podľa údajov RPA z apríla 2007, BEUC, EMCEF a ETUC zatiaľ oficiálne nevyjadrili svoje stanovisko.

5.1

EHSV uznáva, že Komisia musela prekonať ťažkosti pri vypracovávaní návrhu na primeranú a cenovo prijateľnú zmenu a doplnenie smernice 76/769/EHS v súvislosti s používaním DCM ako rozpúšťadla pri odstraňovaní starých náterov. Nahlásených a overených bolo pomerne málo incidentov. Je možné, že nie všetky prípady sa nahlásia (avšak nemusí to tak byť). Platné právne predpisy sa nie vždy dodržiavali, zjavné je to najmä v prípade označovania. Alternatívne výrobky a postupy existujú, ale keďže neboli zhodnotené, predstavujú riziko. Existuje viacero pádnych dôvodov, prečo sa názory členských štátov rozchádzajú. Neexistuje totiž žiadna záruka, že celkový výsledok bude priaznivý pre niektorú zo skupín, ktorej sa to bude pravdepodobne týkať.

5.2

EHSV tiež uznáva, že vzhľadom na zjavné časové obmedzenie je toto poslednou možnosťou na zavedenie určitých opatrení v rámci zmienenej smernice. Ak sa nepodarí dospieť k spoločnému postoju členských štátov a Európskeho parlamentu a navrhované rozhodnutie (alebo jeho obmenené znenie) nebude prijaté a implementované, nebudú podniknuté žiadne ďalšie kroky, kým sa na používanie DCM nezačne vzťahovať nariadenie (ES) č. 1907/2006 (REACH).

5.3

EHSV je skutočne presvedčený, že takéto oneskorenie je zbytočné a nežiaduce vzhľadom na ochranu životného prostredia a zdravia všetkých používateľov, či už na pracovisku alebo mimo neho. Výbor by nesmierne mrzelo trieštenie vnútorného trhu kvôli tejto (alebo akejkoľvek inej) veci. Potreba nájsť východisko pre dosiahnutie dohody by mala byť jasná pre všetkých zainteresovaných. Cieľom by malo byť nájdenie spôsobu riadenia rizika, a nie nahradenie jedného nebezpečenstva iným.

5.4

V tejto súvislosti EHSV konštatuje, že DCM sa môže bezpečne vyrábať, skladovať, prevážať a používať v uzavretých systémoch. DCM je nehorľavý a neprispieva k vytváraniu prízemného ozónu. Avšak v otvorených systémoch, napr. pri odstraňovaní starých náterov spôsobuje DCM problémy kvôli svojej prchavosti (rýchlo sa vyparuje), hustote výparov (koncentrujú sa v najnižšom bode alebo v priestoroch s nedostatočným vetraním) a narkotickým účinkom (spôsobuje stratu vedomia a smrť). Všetky uvedené vlastnosti znamenajú zvýšené riziko pre deti. DCM je tiež zaradený medzi karcinogény kategórie 3 a práve toto možné riziko je rozhodujúcim faktorom pri označovaní výrobkov s obsahom DCM.

5.5

RPA aj ďalšie subjekty uvádzajú, že pre riadnu ochranu používateľov na pracovisku či mimo neho je takéto označovanie zavádzajúce a nedostatočné. Platné právne predpisy nenariaďujú uvádzanie žiadnych „rizikových viet“ (R-vety) či „bezpečnostných viet“ (S-vety) alebo piktogramov či ich alternatív podľa revidovaného dokumentu OSN „Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemických látok“, ktoré primerane upozorňujú na možnosť straty vedomia (a následné nebezpečenstvo úmrtia) alebo, čo je prekvapujúce, na vážne nebezpečenstvá pre deti (ktoré by sa samozrejme vzťahovali na mnohé výrobky a postupy používané v domácnosti).

5.6

Upriamenie pozornosti na možné, zatiaľ však nedokázané riziko vzniku rakoviny je taktiež zavádzajúce. SCHER vo svojom stanovisku k správe ETVAREAD o látkach znižujúcich odparovanie uvádza, že metabolický mechanizmus testovanej myši je iný ako ľudský, a preto vychádzajúc z predložených dôkazov nie je pravdepodobné, že by bol DCM karcinogén. Na základe jeho používania nie je k dispozícii veľa dôkazov. Stále sa čaká na výsledky dvoch rozsiahlych epidemiologických štúdií týkajúcich sa skupín vystavených DCM v iných priemyselných odvetviach v USA. Skupiny v EÚ mohli byť vystavené iným známym karcinogénom, ako je styrén. RPA nepredložila v rámci príslušnej kategórie žiadne dôkazy o skutočnom nebezpečenstve vyplývajúcom z expozície DCM pri odstraňovaní starých náterov. Požadovaná veta R68 („možné riziko nezvratných následkov“) nie je v danom kontexte tou najužitočnejšou.

5.7

Je potrebné upozorniť, že štatistiky incidentov, ktoré predložila RPA za obdobie 1930 – 2007 jednoznačne svedčia o nebezpečenstve závažného nadmerného vystavenia pôsobeniu DCM, ku ktorému dochádza najmä v nevyhovujúcich pracovných podmienkach. Príslušné údaje týkajúce sa alternatívnych postupov a prostriedkov neboli získané. Je však otázne, do akej miery môžu byť tieto údaje poskytnuté na používanie pre profesionálnych používateľov alebo spotrebiteľov. Príznaky chronických (dlhodobých) účinkov na zdravie spôsobených priemyslom môžu (ale nemusia) naznačovať problémy týkajúce sa akútnej (krátkodobej) expozície spotrebiteľa. Štatistiky týkajúce sa nehôd, ktorými uvedené údaje zrejme sú, je ťažšie vypočítať.

5.8

Štúdie tiež upozornili na nesúlad medzi najvyššími prípustnými hodnotami vystavenia chemickým faktorom pri práci v jednotlivých krajinách EÚ. Hraničné hodnoty pre jednu látku (DCM) sa značne líšia medzi členskými štátmi aj medzi jednotlivými látkami (napr. DCM v DBE alebo DMSO). Výrobcovia si musia uvedomiť svoju povinnosť voči pracovníkom, ktorí ich výrobky používajú. Zákonodarcovia musia na tento účel poskytnúť jasný a dôsledný regulačný rámec vypracovaný na základe konkrétnych údajov.

5.9

V tejto súvislosti si EHSV všíma najmä Technické pravidlá pre nebezpečné látky TRGS 612 pre alternatívne výrobky k odstraňovačom starých náterov na báze DCM, ktoré vydalo nemecké Spolkové ministerstvo práce a sociálnych vecí (znenie z februára 2006). Tento dokument môže ostatným slúžiť ako vzor, ktorý môže prispieť k zvýšeniu bezpečnosti pri práci, a je oveľa podrobnejší ako súčasný návrh z dielne Komisie.

5.10

Vo väčšine prípadov by malo byť poradie otázok takéto: a) môžete zvýšiť bezpečnosť pracovných postupov nahradením látok inými?; b) ak nie, prečo?; c) prijali ste všetky potrebné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti pri práci?. Treba si uvedomiť, aké sú možné riziká a prínosy alternatívnych postupov a výrobkov. Potrebujeme najmä odhadnúť, aké výsledky môže priniesť rozhodnutie o stiahnutí významného množstva konkrétneho materiálu z daného trhu – čo urobia používatelia a či tým prispejú k zvýšeniu svojej bezpečnosti.

5.11

V prípade tohto príkladu prevzatého od jedného z členských štátov, ktorý už zaviedol zákaz v súvislosti s výrobkami na báze DCM vzťahujúci sa na priemyselných aj profesionálnych používateľov, ide o zákaz predaja výrobkov obsahujúcich DCM, nie však samotného DCM. Účinný odstraňovač starých náterov sa totiž dá vyrobiť zmiešaním DCM s metanolom priamo na mieste použitia. Výsledný produkt je síce lacnejší, no chýbajú mu povrchovo aktívne látky a látky znižujúce odparovanie, ktoré zvyšujú účinnosť aj bezpečnosť správne pripraveného produktu. Takýto výsledok preto nie je žiaduci.

5.12

Ako uviedli RPA a Komisia, v praxi sa ťažko zdôvodňujú alebo zachovávajú rozdiely medzi jednotlivými kategóriami používateľov. Jediným skutočným rozdielom je, že jedna vysoko výkonná, trvalá prevádzka odstraňovania náterov vyžaduje rozsiahle otvorené nádrže s chemikáliami, do ktorých sa výrobky namáčajú. V prevádzkach mimo špecializovaných zariadení sa vo všeobecnosti nevyužíva systém namáčania, a preto nie sú potrebné rozmerné otvorené nádrže. Na samostatné prevádzky sa vzťahujú iné smernice, napr. o emisiách rozpúšťadiel a kvalite odpadových vôd, ktoré by sa mali prísne uplatňovať. Prevádzky mimo špecializovaných zariadení závisia vo väčšej miere od starostlivosti a racionálneho úsudku jednotlivca. V prevádzkach so zamestnávateľom je samozrejmé, že práve zamestnávateľ musí zabezpečiť čo najlepšie pracovné podmienky pre svojich zamestnancov.

5.13

Kategória „profesionálnych používateľov“ by tiež mala byť rozdelená na dve skupiny: tých, ktorí sa špecializovanému čisteniu venujú sústavne (napr. odstraňovanie grafiti, reštaurovanie fasád, vlakov a lietadiel) a tých, ktorí potrebujú odstraňovače náterov iba príležitostne (stavbári, dekoratéri a „spotrebitelia“), ako nevyhnutnú, avšak časovo náročnú súčasť inej, výnosnejšej činnosti. Potreby, kapacity a slabé stránky tejto poslednej skupiny sa zdajú byť rovnaké a malo by sa s nimi aj rovnako zaobchádzať.

5.14

Bol taktiež predstavený návrh na poskytnutie odbornej prípravy a vydanie licencií určitým prevádzkovateľom, ktorý predstavuje možnú výnimku umožňujúcu dosiahnutie kompromisu medzi odlišnými názormi. Ťažko však prirovnávať používanie odstraňovačov starých náterov na báze DCM napríklad k odstraňovaniu azbestu či nakladaniu s jadrovým odpadom, na ktoré sa jednoznačne vyžaduje povolenie. Vzhľadom na vysoké náklady potrebné na zavedenie a monitorovanie takéhoto systému je ťažké predstaviť si, že by tento návrh mohol splniť niečie potreby.

6.1

Vzhľadom na uvedené skutočnosti si EHSV nemyslí, že by bol súčasný návrh vyvážený alebo že by sám o sebe mohol viesť k zníženiu počtu incidentov na pracovisku či mimo neho. Berúc do úvahy výrazné faktické a politické rozdiely medzi členskými štátmi, je nevyhnutné čo najskôr zvážiť a zaviesť iné prístupy.

6.2

Ich súčasťou by mali byť aj zmeny týkajúce sa balenia a označovania odstraňovačov starých náterov na báze DCM v záujme minimalizovania rizika nehôd a upozornenia na skutočné nebezpečenstvá. Predaj výrobkov niekomu, kto sa trvale nezaoberá odstraňovaním náterov, či už na pracovisku alebo mimo neho alebo ako „profesionálny užívateľ“ či „spotrebiteľ“, by mal byť pri jednorazovom nákupe obmedzený na maximálne 1-litrové balenie. V súlade s príslušnými platnými alebo novými nariadeniami a smernicami EÚ a/alebo normami EN ISO 8317:2004 a 862:2005 by nádoby mali mať zabezpečené detské uzávery. Užitočné by boli aj úzke hrdlá obmedzujúce rozliatie, hoci následná potreba preliať prostriedok pred použitím štetca znižuje ich efekt. Výrobcovia by sa mali aktívne snažiť, aby prišli na trh s novými a bezpečnejšími systémami, čím by zabezpečili dlhodobú životnosť týchto výrobkov. V prípade hromadného predaja ostatným používateľom na priemyselné alebo systematické profesionálne použitie by sa malo predávať množstvo s objemom minimálne 20 litrov. V snahe zaistiť bezpečnú manipuláciu a likvidáciu výrobkov bez ohľadu na podmienky použitia by výrobcovia a dodávatelia mali uznať, že za týchto okolností je ich povinnosťou poskytnúť ochranu a dostatočné informácie a školenia.

6.3

Je potrebné čo najskôr vypracovať nové piktogramy a bezpečnostné označenia (R a S-vety), upozorňujúce na narkotický charakter výrobku a jeho nebezpečenstvo pre deti, ktoré by dopĺňali tie, ktoré sa už v súčasnosti používajú. V prípade odstraňovačov starých náterov na báze DCM (a iných výrobkov s podobnými účinkami) by bolo vhodné uvádzať pre všetkých používateľov upozornenia typu: „Narkotiká: vysoká koncentrácia spôsobuje stratu vedomia a smrť“, „Nepoužívať v prítomnosti detí alebo zraniteľných dospelých“,„Nepoužívať v uzavretých priestoroch: ťažké výpary spôsobujú dusenie“. Tieto vety sa zdajú byť na základe dôkazov opodstatnené a zodpovedajú skutočným potrebám. Nemali by však zanikať v spleti menej závažných upozornení. Účinné varovanie a zreteľný piktogram, ktoré sú nevyhnutné na ochranu detí, budú mať pravdepodobne väčší dosah než mnohé komplikované rady. Súčasné označenie S2 („Uchovávať mimo dosahu detí“) je v tejto súvislosti nedostačujúce.

6.4

Jednoznačne potrebné sú taktiež štandardizované a vnútorne konzistentné celoeurópske najvyššie prípustné hodnoty vystavenia chemickým faktorom pri práci, vďaka ktorým by sa zvýšila bezpečnosť na pracovisku. To by sa malo považovať za užitočný prínos programu REACH počas nasledujúcich rokov.

6.5

Osvedčené pracovné postupy a prísne dodržiavanie všetkých zavedených kontrol sú jednoznačne kľúčovými faktormi riadenia rizika na pracovisku aj mimo neho. Výrobcovia a maloobchodníci sú spoločne zodpovední za poskytovanie dobrých rád a za zabezpečenie, že široká verejnosť a ostatní príležitostní používatelia nebezpečných materiálov a procesov budú môcť tieto odporúčania dodržiavať. Bezpečnostné pokyny a zariadenia je potrebné presadzovať s rovnakým nadšením a podporovať rovnakými stimulmi ako materiály, na ktoré sa vzťahujú.

6.6

Nemecký systém TRGS 612 by mal slúžiť ako východisko pre zavedenie celoeurópskych kontrol. Tieto by v prípade potreby bolo možné doplniť o ďalšie technické pokyny týkajúce sa vetrania a spracovania odpadu. Je potrebné zverejňovať a vymieňať si osvedčené postupy.

6.7

Prebiehajúce štúdie v USA o dosahu dlhodobej expozície DCM by mali byť čo najskôr ukončené a výsledky odovzdané výboru SCHER na posúdenie. Mali by sa preskúmať možnosti stanovenia vhodných skupín pre realizáciu štúdie tohto typu v Európe.

6.8

Systematické posudzovanie rizík spojených s odstraňovaním starých náterov by sa malo vykonávať tak, aby všetky výrobky a postupy mohli byť hodnotené na porovnateľnom základe. To by viedlo k lepšiemu pochopeniu ich výkonnostných vlastností a rizík a možno by to používateľom na pracovisku i mimo neho umožnilo prijímať rozhodnutia na základe komplexnejších informácií. Žiadny z uvedených návrhov by však nemal spôsobiť oddialenie prijatia spomínaných kontrolných opatrení.