Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Lepšia kariéra a viac mobility: Európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov“

KOM(2008) 317 v konečnom znení

(2009/C 175/14)

Komisia sa 23. mája 2008 rozhodla podľa článku 262 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlament – Lepšia kariéra a viac mobility: Európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov“

KOM(2008) 317 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 6. novembra 2008. Spravodajcom bol pán Salvatore.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 449. plenárnom zasadnutí 3. – 4. decembra 2008 (schôdza z 3. decembra) prijal 176 hlasmi za, pričom nikto nehlasoval proti a 2 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1   Európsky hospodársky a sociálny výbor v plnej miere schvaľuje oznámenie Komisie, ktoré zdôrazňuje strategickú úlohu efektívneho Európskeho výskumného priestoru pre hospodársku konkurencieschopnosť a rozširovanie poznatkov. Oba tieto ciele sa dajú dosiahnuť spustením európskeho partnerstva pre lepšiu kariéru a prostredníctvom silnejšieho podnecovania mobility výskumných pracovníkov. Práve to umožní kompenzovať odchod vedeckých pracovníkov a prilákať najlepších výskumných pracovníkov do európskeho výskumného priestoru.

EHSV sa tiež domnieva, že členské štáty musia podniknúť rozhodné kroky na zavedenie otvorených, transparentných náborov pracovníkov založených na súťaži a odstrániť všetky prekážky voľného pohybu výskumných pracovníkov v EÚ. Cenným nástrojom v tejto oblasti je informačný systém EURAXESS, ktorý dokáže zobraziť vo svojej sieti ponuky pracovných miest pre vedeckých pracovníkov v EÚ a možnosti financovania výskumných projektov. Na zavedenie tohto systému je však potrebné vyzvať inštitúcie, ktoré by o jeho využívanie mali záujem, aby ho využívali skutočne účinne.

1.2.1   Od náboru výskumných pracovníkov až po koniec ich kariéry nesmú byť ich výkony hodnotené len počtom a kvalitou uverejnených príspevkov. Je potrebné hodnotiť aj ich vedecké výsledky, schopnosť inovácie, predovšetkým v počiatočnej fáze, a – v súlade s pridelenými úlohami – ich organizačné a riadiace schopnosti počas kariéry, a v každom prípade aj ich skúsenosti s medzinárodnými partnerstvami.

1.3   Pre ďalší profesionálny rast výskumných pracovníkov je nutné, aby využili každú možnosť mobility, ktorá sa im naskytne. V súčasnosti sa to však z právnych a administratívnych dôvodov dá len veľmi ťažko realizovať. Mobilita, chápaná ako pobyt v inej krajine, inom regióne alebo inom (súkromnom alebo štátnom) výskumnom zariadení, alebo ako zmena odboru alebo výskumnej oblasti, by mala byť vnímaná ako cenný prínos k profesionálnemu rastu výskumných pracovníkov a preto by mala byť aj podporovaná podnetmi v oblasti platu, sociálneho zabezpečenia a zosúladenia pracovného a rodinného života.

1.4   Najmä by sa však malo skoncovať s neistými podmienkami zamestnania, ktoré u výskumných pracovníkov nie sú výnimkou. Preto treba výslovne podporovať opatrenia, ktoré zaručujú zmluvnú kontinuitu a zlepšujú sociálne zabezpečenia, ako aj práva na rôzne formy sociálneho poistenia a prenos týchto práv v prípade zmeny pôsobiska. Práve tento posledný aspekt sťažuje výskumným pracovníkom možnosť dostať sa na skutočne špičkové pozície.

1.5   Bolo by žiaduce, aby sa sociálni partneri aktívne zapojili do práce príslušných grémií a uľahčili tak úplné a rýchle dosiahnutie uvedených cieľov.

2.   Úvod

2.1   Oznámenie (KOM(2008) 317 v konečnom znení), ktoré je založené na základoch Lisabonskej stratégie, má za cieľ vytvoriť európske partnerstvo na zlepšenie možností budovania kariéry výskumných pracovníkov, ktorí sú považovaní za jeden z rozhodujúcich faktorov pri dosahovaní znalostnej ekonomiky a spoločnosti.

2.2   Spoločenské zmeny doby sa zdajú byť čoraz komplexnejšie, náhle a dosiaľ nevídané. Preto si vyžadujú politické opatrenia, ktoré sa viac zameriavajú na získavanie nových poznatkov a tým aj na sprostredkovanie vedomostí.

2.3   Takéto zmeny súvisia s rozvojom foriem získavania poznatkov, ktoré presahujú hranice jednotlivých krajín a týkajú sa cezhraničnej dimenzie poznatkov. Vedecká a hospodárska výmena si vyžaduje nové formy regulácie, ktoré by umožnili zvládnuť zmeny na spoločnej kultúrnej úrovni, ktorou je živná pôda EÚ.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Ak sa má dosiahnuť, aby bola Európa atraktívnejšia pre výskum, musí existovať koherentný rámec opatrení na podporu výskumných pracovníkov. Na to je potrebná aj fundovaná a vzájomne zosúladená činnosť členských krajín, ktorá však nesmie prebiehať len na čisto dobrovoľnom základe, ako je to v súčasnom právnom rámci.

3.2   Výbor víta nový prístup, ktorý sa – v snahe presne opísať existujúcu koncepciu – nesnaží o zavádzanie príliš odvážnych opatrení. Od členských krajín sa očakáva, že stanoveným spôsobom podniknú rýchle a konkrétne kroky, aby:

Tieto opatrenia sa musia zavádzať tak, aby do nich boli zapojení aj sociálni partneri.

3.3   Inštitúcie Spoločenstva vyvinuli v posledných rokoch obrovské úsilie. Spomeňme len podnety na vytvorenie Európskeho výskumného priestoru v rámci oznámenia KOM(2000) 6 z 18. januára 2000, cieľ dosiahnuť, aby sa Európa do roku 2010 stala najkonkurencieschopnejším a najdynamickejším hospodárskym priestorom na svete, založeným na vedomostiach, ktorý prijala Európska Rada na svojom zasadnutí v Lisabone, či prvé opatrenia na podporu výskumných pracovníkov, alebo v neposlednom rade aj Európsku chartu výskumných pracovníkov a Kódex správania pre nábor výskumných pracovníkov. Toto úsilie vyzdvihuje kľúčový význam výskumného systému pri podpore inovácií a stavia výskumných pracovníkov do popredia.

3.4   Preto je potrebné vytvoriť pre Európsky výskumný priestor najlepšie podmienky, aby sme vytvorili v najvyššej miere konkurencieschopné a dynamické prostredie, V ktorom môžu pracovníci počas celého trvania svojej kariéry nájsť lepšie a trvalejšie možnosti budovania kariéry.

4.   Osobitné pripomienky

4.1   V Európskej charte (ktorou sa EHSV zaoberal už v roku 2004) zahrnula Komisia do definície výskumného pracovníka ako odborníka, ktorý je poverený plánovaním alebo získavaním nových vedomostí, výrobkov, postupov, metód alebo systémov, ako aj riadením projektov, ktoré sú s tým spojené [KOM(2003) 43] už aj úlohu sprostredkovať nové poznatky. Podmienkou je však podporovať výskumných pracovníkov, ktorí sú hlavným zdrojom pre odborníkov na komunikáciu v inštitútoch, ktoré sa zaoberajú šírením výsledkov výskumu. Ich úlohou je zabezpečiť, aby vedeckým faktom lepšie porozumeli aj bežní občania, a to predovšetkým vtedy, keď ide o otázky, ktoré majú u verejnosti veľký ohlas (zdravotníctvo, riziká spojené s výživou, problémy v oblasti životného prostredia a pod.).

4.2   Výbor sa tiež domnieva, že je potrebné stanoviť osobitné priority, aby sme v Európe dokázali vytvoriť priaznivé a atraktívne rámcové podmienky pre tých, ktorí pracujú v oblasti výskumu.

4.3   V prvom rade sú potrebné rozhodné opatrenia na to, aby členské štáty zaviedli otvorené, transparentné nábory pracovníkov založené na súťaži. Pokiaľ nebudú pri výbere pracovníkov a ich zamestnávaní k dispozícii všetky dostupné informácie, podporovali by sme menej otvorený systém. Informácie musia byť prístupné a dostupné bez obmedzenia. Výbor preto víta a bezvýhradne podporuje vytvorenie informačného systému EURAXESS, ktorý by mal prepájať ponuku a dopyt pokiaľ ide o vedeckých pracovníkov v rôznych zariadeniach a pri rôznych európskych projektoch, a tým pomôcť dosiahnuť rovnováhu. Na dokončenie tohto informačného systému je potrebné, aby sa vo veľkej miere zapojili členské krajiny a výskumné zariadenia, a aby sa zaviazali, že všetky vypísané výberové konania na obsadenie miest výskumných pracovníkov a na výskumné projekty uverejnia na sieti.

4.4   Okrem toho je potrebné oceňovať výkon v počiatočnej fáze výskumnej činnosti a podporovať lepšie pracovné a vzdelávacie podmienky – v tejto oblasti musíme zmeniť smer. Ak sú príslušné osoby po náročnom a úmornom štúdiu, ktoré ich má pripraviť na výskumnú činnosť, dlhodobo zamestnané za neistých podmienok, má to za následok, že sa vzdajú kariéry v tejto oblasti a preto nebude možné udržať najlepších a využiť ich potenciál. Využitie tohto potenciálu treba dosiahnuť novátorskými spôsobmi vzdelávania, ktoré by umožnili zabezpečiť kvalitu výskumu a ponúkali výskumným pracovníkom možnosť dosiahnuť kompetencie potrebné na to, aby mohli zastávať vedúce funkcie.

4.5   Ich výsledky nesmú byť hodnotené len podľa počtu uverejnených príspevkov, ale musia zohľadňovať aj kvalitu a, v závislosti od úlohy, ktorú výskumný pracovník plní, aj tieto schopnosti:

Vzhľadom na netypické pracovné zmluvy výskumných pracovníkov by prerušenie zárobkovej činnosti nemalo negatívne ovplyvniť ich hodnotenie.

4.6   Osobitosť úlohy vedeckých pracovníkov, ktorá sa prejavuje aj na neistote pracovných zmlúv, sa nesmie negatívne odraziť na kvalite pracovnej a rodinnej situácie výskumných pracovníkov. Musí sa podporovať akákoľvek forma mobility, predovšetkým geografická, ktorá je najmä vhodná pre ďalší profesionálny rozvoj. Práve mobilita je totiž silným faktorom rozvoja voľného pohybu vedeckých poznatkov, a okrem toho je hnacou silou ďalšieho vzdelávania a kultúrneho rozvoja pracovníkov vo výskumnom sektore.

4.7   Preto navrhujeme opatrenia na podporu dialógu a kontaktov medzi výskumnými pracovníkmi najrozličnejších oblastí. Len tak sa dá dosiahnuť zvýšenie záujmu a výmena skúseností, a len tak sa mobilita stane jedným z faktorov získavania poznatkov. Bolo by vhodné porovnať hlavné rozdiely medzi európskym a americkým výskumným systémom, ktorý dokáže prilákať nadaných výskumných pracovníkov a udržať si ich, aby sme mohli poukázať na pozitívne aspekty tohto modelu a vypožičať si prvky, ktoré sa dajú aplikovať aj na európsku realitu, a to počnúc napríklad nábormi pracovníkov až po systém hodnotenia a podpory kariérnych možností výskumných pracovníkov.

4.8   Ak chceme vytvoriť Európsky výskumný priestor, musí byť podporovaná nielen prenosnosť finančných prostriedkov na výskum, ktoré získal príslušný výskumný pracovník, zo štátu (alebo výskumného zariadenia) do iného, ale musí byť zavedený aj inteligentný proces, ktorý by mohli využívať výskumné zariadenia pri prijímaní vedecky vysoko kvalifikovaných pracovníkov do zamestnania. Výskumní pracovníci, ako ostatne aj iné skupiny pracovníkov, od ktorých sa požaduje mobilita, by mali byť podporovaní v európskom prostredí pri zmene pôsobiska konkrétnymi podnetmi (platy a vecné prostriedky), a nemali by sa im klásť prekážky, ako sa to dnes často deje (čo je jedným z dôvodov odlivu odborných pracovníkov). V tejto súvislosti je na severoamerických univerzitách veľmi rozšírený postup, pri ktorom financujúca inštitúcia poskytne zariadeniu, ktoré prijme do svojich radov finančne podporovaného výskumného pracovníka bonus (overhead) primeraný rozsahu financovania.

4.9   Výskumní pracovníci, ktorí majú záujem o mobilitu sa však musia často uspokojiť s neistými podmienkami zamestnania. Tento stav (mobilita a neisté podmienky zamestnania) vedie k ďalšiemu znižovaniu sociálnych služieb. Preto výbor výslovne podporuje vyjadrenie Komisie, že výskumní pracovníci a ich zamestnávatelia musia mať bezproblémový a úplný prístup ku všetkým informáciám, ktoré sa týkajú sociálneho poistenia v rôznych členských krajinách. Sociálne zabezpečenie musí byť garantované a nadobúdanie a prenos práv na všetky formy sociálneho poistenia, vrátane doplnkového dôchodkového poistenia musí byť uľahčené. Okrem toho musia byť výslovne podporované opatrenia, ktorými sa dá zabezpečiť zmluvná kontinuita výskumných pracovníkov, Keďže hoci neisté podmienky zamestnania na začiatku kariéry výskumných pracovníkov sa dajú považovať za takmer normálne, po dovŕšení 40. roku života sa táto situácia stáva ponižujúcou a ponecháva len veľmi málo príležitostí na osamostatnenie sa a dosiahnutie vedúcej pozície.

4.10   Okrem toho sa musí podporovať konkretizácia kariér vo výskume vytváraním netradičných „prechodov“, ktoré by výskumným pracovníkom umožnili uplatniť nadobudnuté vedomosti najlepším spôsobom niekde inde. To nie je v rozpore s návrhom posilniť vzťahy medzi inými sférami verejnej správy a výskumom. Vytvorenie vzťahov medzi školstvom a výskumom by vzdelávacím zariadeniam napríklad umožnilo využívať také vynikajúce zdroje, akými sú výskumní pracovníci, na dosiahnutie kvality a rôznorodosti vzdelávacej ponuky. Okrem toho by aj vzdelávací pracovníci zo sektora sekundárneho vzdelávania, ktorí sú otázke výskumu zvlášť otvorení, mohli spolupracovať v tejto strategickej oblasti a poskytovať napríklad kultúrne príspevky a tým súčasne zlepšovať vedomostný základ, ktorý sprostredkúvajú svojim žiakom.

4.11   Výskum je síce hnacou silou vývoja, čoraz užšie je však spätý aj s hospodárstvom. Hospodársky rozvoj musí byť hnaný technicky vyspelým a inovatívnym priemyselným výskumom a podnikovým výskumom. Preto je potrebné podporiť vytvorenie integrovaného systému, ktorý by zahŕňal výskum, inovácie a podnikanie. Musí byť podporovaná plodná výmena medzi pracovnou realitou verejného a súkromného sektora. Takúto výmenu často brzdia rôzne stratégie riadenia ľudských zdrojov. Bolo by vhodné, aby sa prostredníctvom právnych predpisov jednotlivých členských krajín a vnútroštátnych pracovných zmlúv podarilo rýchlo preklenúť túto priepasť prostredníctvom špecifických opatrení (daňové podnety, praktiká, uľahčenie mobility, programy Spoločenstva).

4.12   Okrem toho by bolo vhodné stavať do popredia také formy podnikov (Start-ups, Spin-off), v ktorých by sa kompetencie, ktoré výskumní pracovníci získali, dali využiť na inovatívne hospodárske činnosti. Ich podpora by sa dala zabezpečiť prostredníctvom výhodných podmienok nielen v bankách, ale aj uľahčením prístupu k verejným financiám, daňovými úľavami a výhodnejšími ustanoveniami v oblasti sociálneho poistenia.

4.13   Okrem toho víta výbor pracovný plán, ktorý Komisia navrhla vo svojom oznámení KOM(2008) 317: národné akčné plány, ktoré vypracovali jednotlivé členské krajiny na rok 2009 majú byť okamžite po diskusii s príslušnými aktérmi zamerané na stanovené ciele, pričom treba zohľadniť existujúce právne predpisy, osvedčené miestne postupy, ako aj spoločné postupy členských krajín.

4.14   Konferencia v roku 2009, na ktorej sa zúčastnia aj sociálni partneri, bude mať rozhodujúci význam pre možnosť posúdiť súčasný stav a nájsť spoločný postoj k prípadným zmenám alebo vylepšeniam.

  翻译：

查看mercari原页面

收藏该商品

立即下单