29.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 259/94


Medzinárodné štandardy finančného výkazníctva a riadenie Rady pre medzinárodné účtovné štandardy

P6_TA(2008)0183

Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2008 o medzinárodných štandardoch finančného výkazníctva (IFRS) a riadení Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) (2006/2248(INI))

(2009/C 259 E/17)

Európsky parlament,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (1),

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2006 o najnovšom vývoji a výhľadoch v oblasti práva obchodných spoločností (2),

so zreteľom na prvú správu Komisie Európskemu výboru pre cenné papiere (ESC) a Európskemu parlamentu o zbližovaní medzinárodných štandardov finančného výkazníctva s národnými všeobecne uznávanými účtovnými zásadami tretích krajín,

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o vývoji riadenia a financovania rady IASB (Rada pre medzinárodné účtovné štandardy) a nadácie IASCF (nadácia výboru pre medzinárodné účtovné štandardy) z júla 2007,

so zreteľom na závery Rady z 10. júla 2007 o riadení a financovaní rady IASB a z 11. júla 2006 o účtovných štandardoch a financovaní rady pre medzinárodné účtovné štandardy,

so zreteľom na správu Európskej centrálnej banky z 19. decembra 2006 s názvom Hodnotenie účtovných štandardov z hľadiska finančnej stability,

so zreteľom na list Európskej poradnej skupiny pre finančné výkazníctvo (EFRAG) k medzinárodným štandardom finančného výkazníctva pre malé a stredné podniky (IFRS pre MSP),

so zreteľom na listy z 3. októbra 2007 zaslané predsedníčkou Výboru pre hospodárske a menové veci Komisii ako odpoveď na konzultáciu Úradu pre reguláciu akciových trhov Spojených štátov (SEC – Securities and Exchange Commission) a predsedom príslušných výborov Kongresu Spojených štátov,

so zreteľom na spoločné tlačové vyhlásenie Komisie, Orgánu finančného dohľadu Japonska, Medzinárodnej organizácie pre bezpečný obchod (IOSC – International Organization for Secure Commerce) a úradu SEC Spojených štátov zo 7. novembra 2007 o posilnení riadenia nadácie IASCF,

so zreteľom na rozhodnutie úradu SEC z 21. decembra 2007 o IFRS pre zahraničných emitentov;

so zreteľom na štvrtú smernicu Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcu z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (3) a siedmu smernicu Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach, vychádzajúcu z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (4) (štvrtá a siedma smernica v oblasti práva obchodných spoločností),

so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0032/2008),

A.

keďže koncepcia IFRS bola vytvorená s cieľom dosiahnuť skutočné celosvetové štandardy finančného výkazníctva pre verejne obchodované spoločnosti,

B.

keďže od januára 2005 majú európske verejne obchodované spoločnosti v EÚ povinnosť uplatňovať pri konsolidovaných účtovných závierkach medzinárodné štandardy finančného výkazníctva,

C.

keďže nariadením (ES) č. 1606/2002 boli nadácia IASCF/rada IASB fakticky povýšené na úroveň legislatívneho orgánu,

D.

potvrdzuje svoje stanovisko, ako je uvedené v odsekoch 37 až 39 svojho vyššie uvedeného uznesenia zo 4. júla 2006 o najnovšom vývoji a výhľadoch v oblasti práva obchodných spoločností,

E.

keďže EÚ, odkedy na seba vzala IFRS, získala prehľad a skúsenosti, ktoré sa musia využiť pri diskusii o ďalšom vývoji nadácie IASCF/rady IASB; keďže jurisdikcie, ktoré sa nezriekli svojich vlastných účtovných štandardov, ale ktoré sa rozhodli iba pre konvergenciu, nemusia mať rovnakú odbornosť alebo skúsenosť,

F.

keďže 17 mesiacov, ktoré uplynuli kým bol menovaný nový predseda nadácie IASC, vyvoláva otázky v súvislosti s efektívnosťou súčasného postupu výberu a menovania členov tejto organizácie,

G.

keďže EÚ musí vo vzťahoch s nadáciou IASCF/radou IASB prejsť od reaktívneho smerom k proaktívnemu prístupu,

H.

keďže kríza v segmente hypoték s nižšou bonitou (sub-prime crisis) v lete 2007 ukázala v novom svetle význam účtovných štandardov a najmä ponímanie konceptu „reálnej hodnoty“ a konceptu „hodnotenia podľa trhovej hodnoty“ vzhľadom na finančnú stabilitu,

Transparentné a zodpovedné medzinárodné organizácie

1.   je pevne presvedčený, že sa musia vytvoriť vysoko kvalitné globálne účtovné štandardy;

2.   konštatuje, že nadácia IASCF je súkromný samoregulačný orgán, ktorému bola zverená úloha legislatívneho orgánu EÚ nariadením (ES) č. 1606/2002; uznáva niektoré obavy zo skutočnosti, že nadácii IASCF/rade IASB môžu chýbať transparentnosť a zodpovednosť v dôsledku toho, že nepodliehajú žiadnej kontrole zo strany demokraticky zvolenej vlády, a že inštitúcie EÚ nevytvorili príslušné postupy a metódy konzultácie a demokratického rozhodovania, ktoré sú bežné v jej vlastných legislatívnych postupoch; víta však, že sa nadácia IASCF/rada IASB pokúsili zlepšiť tieto nedostatky, a to napr. prostredníctvom zasadnutí, ktoré sa konajú dvakrát za rok, na ktorých nadácia IASCF kontroluje prácu rady IASB hodnotením vplyvu nových štandardov a zavedením formalizovaného stanoviska s odpoveďami na pripomienky prijaté v rámci verejnej diskusie;

3.   domnieva sa, že pre nedostatok uspokojivých riešení problémov, ktoré sa týkajú založenia a dohľadu nad nadáciou IASCF/radou IASB by bolo treba začať diskutovať o podmienkach integrácie nadácie IASCF/rady IASB do systému medzinárodného riadenia, ako napríklad Medzinárodný menový fond, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Svetová banka;

4.   zdôrazňuje, že v medzinárodných normotvorných orgánoch sú potrební viacerí zástupcovia z európskeho prostredia, aby sa mohol legitimizovať skutočne medzinárodný prístup a mohla sa splniť potreba vyváženého zohľadnenia významu EÚ, ktoré je rozhodne najväčším hospodárskym priestorom a priestorom s najväčším počtom subjektov uplatňujúcich IFRS; domnieva sa, že všetci členovia rady/splnomocnenci nadácie IASCF/rady IASB by mali pochádzať z krajín, ktoré sa zaviazali alebo majú v úmysle sa zaviazať k dodržiavaniu IFRS; podporuje zapracovanie ustanovenia o minimálnej zemepisnej vyváženosti v zložení IASCF, ako to navrhujú splnomocnenci;

5.   konštatuje, že projekty rady IASB sa stávajú čoraz viac teoretické, a to až do takej miery, že ich komplexnosť a teoretická povaha je najmä pre malé a stredné podniky (MSP) nie vždy zrozumiteľná;

6.   konštatuje, že rada IASB v dostatočnej miere nezohľadňuje niektoré praktické podnikateľské otázky; domnieva sa, že z užívateľského hľadiska je dôležité, aby sa finančné výkazy dali používať na iné účely, napríklad na poskytovanie informácií investorom, sledovanie výkonnosti či finančné hospodárenie;

7.   podporuje otvorenú a pokračujúcu diskusiu o účtovných štandardoch; v tejto súvislosti sa domnieva, že rada IASB by mala posilniť svoje postupy, pokiaľ ide o zúčastnené strany, aby sa zohľadnili názory všetkých subjektov uplatňujúcich IFRS a investorov;

8.   domnieva sa však, že sa riadenie a zodpovednosť musia zlepšiť týmito opatreniami:

a)

zriadenie verejného orgánu dohľadu, na ktorom sa budú podieľať všetky verejné zainteresované strany nadácie IASCF/rady IASB, ktorý bude zahŕňať najmä zákonodarné a dozorné orgány; zriadenie orgánu za účasti zástupcov účastníkov trhu, vrátane zostavovateľov a používateľov z oblastí, kde sú IFRS povinné, s cieľom prípravy správy o fungovaní tvorby medzinárodných účtovných štandardov, adresovanú riadiacim orgánom nadácie IASCF/rade IASB,

b)

takýto orgán dohľadu by mohol byť zodpovedný za výber a menovanie správcov v transparentnom procese, ktorý zabezpečí kompetentnosť kandidátov, aj geograficky vyvážené zastúpenie všetkých zainteresovaných strán; menovaciemu konaniu by to pomohlo k väčšej transparentnosti a do značnej miery by to zvýšilo legitímnosť správcov,

c)

zabezpečením, aby sa zloženie rady IASB, Poradnej rady pre štandardy (SAC – Standards Advisory Council) a Výboru pre výklad medzinárodného finančného výkazníctva zlepšilo a aby správcovia dbali na to, aby menovacie konanie bolo transparentné a aby boli primerane zohľadnené záujmy rôznych záujmových skupín,

d)

väčšou účasťou správcov na dohľade rady IASB a jej pracovného plánu, najmä vzhľadom na spôsob, akým je vypracovaný pracovný plán a akým sú udelené úlohy rade IASB,

e)

zabezpečením v stanovách nadácie IASCF, aby rada IASB vypracovávala také účtovné riešenia, ktoré sú správne nielen z hľadiska odbornosti, ale ktoré odzrkadľujú aj to, čo je potrebné a možné z hľadiska všetkých užívateľov (investorov a dozorných orgánov) a zostavovateľov,

f)

hodnotením vplyvu pre všetky projekty s cieľom preskúmať náklady a využitie návrhov (najmä pre dotknuté podniky) a predovšetkým s cieľom poukázať na dôsledky na finančnú stabilitu;

9.   poznamenáva, že vo vyššie uvedenom vyhlásení zo 7. novembra 2007 sa Komisia snaží – rovnako ako pri dohode o postupe s americkými úradmi v apríli 2006 – poskytnúť preventívne riešenia v oblasti, kde sa kvôli efektívnosti a legitimite vyžaduje otvorený proces konzultácie a diskusie, ku ktorému by toto uznesenie mohlo prispieť;

10.   upozorňuje, že zlepšenie zodpovednosti a riadenia nadácie IASCF/rady IASB nesmie vytvoriť nadmernú byrokraciu a musí zabezpečiť, že technické otázky nie sú zbytočne politizované;

11.   domnieva sa, že rada IASB musí predtým, ako začne s vypracovávaním štandardu, zohľadniť skutočné potreby a informácie, ktoré považujú užívatelia (audítori, investori, dozorné orgány) za potrebné;

12.   nalieha na radu IASB, aby pred prijatím nového štandardu uskutočnila štúdie vplyvu u všetkých zúčastnených strán a aby pritom zohľadnila regionálne rozdiely a štruktúru trhov; víta oznámenie splnomocnencov IASCF, že vo výročnej správe za rok 2007 budú vychádzať z hodnotení po skončení implementácie a zo stanovísk s odpoveďami;

13.   žiada, aby účtovné štandardy boli vypracované a pozmenené až vtedy, keď bude zaručená ich jasná a prospešná potreba, a to po uskutočnení dôkladného procesu predchádzajúcej konzultácie;

14.   zastáva názor, že v tejto oblasti by malo byť právo iniciatívy Komisie spojené s primeraným postupom predchádzajúcej konzultácie;

15.   súhlasí s Radou, že opatrenia stanovené na vylepšenie štruktúry riadenia rady IASB sa musia vykonať v súlade s príslušným pracovným plánom; zastáva názor, že rovnaký postup by sa mal uplatniť na všetky opatrenia navrhnuté Európskym parlamentom;

16.   domnieva sa, že s Európskym parlamentom by sa malo včas riadne konzultovať o pracovnom pláne, prioritách a smerovaní nových projektov určujúcich štandardy; žiada v tomto zmysle o včasnú konzultáciu s Európskym parlamentom;

17.   domnieva sa, že finančná štruktúra nadácie IASCF/rady IASB, ktorá v súčasnosti spočíva najmä na dobrovoľných príspevkoch, okrem iného od podnikov a audítorských spoločností, vyvoláva otázky; vyzýva nadáciu IASCF/radu IASB, aby v tomto kontexte preskúmali, ako sa môže zmeniť finančný systém tak, aby sa zabezpečilo, po prvé, že sa na financovaní adekvátne zúčastnia všetky skupiny užívateľov, po druhé, že nedôjde ku stretu záujmov medzi poskytovateľmi financií a ich užívateľmi a po tretie, aby bol univerzálny prístup k účtovným štandardom; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či a za akých podmienok by mohlo prispieť k tomuto financovaniu;

18.   domnieva sa, že transparentné a stabilné financovanie nadácie IASCF/rady IASB má rozhodujúci význam; žiada Komisiu, aby posúdila, či a ako možno vypracovať jednotnú metódu financovania zo strany EÚ;

Uplatňovanie IFRS v Európskej únii

19.   považuje za nevyhnutné, aby sa Spoločenstvo vyjadrovalo jednotnejšie, čím by sa zabezpečil maximálny možný vplyv vo všetkých fázach procesu vypracovania, výkladu a uplatňovania účtovných štandardov;

20.   uvedomuje si prínos IFRS, ktoré umožnili ľahšie porovnávať finančné výkazy medzi krajinami, medzi konkurentmi v jednotlivých priemyselných odvetviach a v rámci priemyselných odvetví;

21.   poukazuje na význam IFRS, ktoré sa netýkajú len technických stránok účtovnej evidencie, ale sú aj prínosom pre kapitálové trhy a EÚ ako svetového lídra;

22.   poznamenáva, že „Okrúhly stôl“ pre jednotné uplatňovanie IFRS v rámci EÚ (5) zavedený Komisiou v roku 2004 na začiatku súčasného funkčného obdobia nesplnil očakávania, s ohľadom na jeho schopnosť jasne vyjadrovať stanoviská a záujmy EÚ;

23.   zdôrazňuje, že pre úspech IFRS je najdôležitejšia súdržnosť pri prijímaní a uplatňovaní, ale pripomína, že ide o normy založené na zásadách, a preto by jednotnosť nemala byť na úkor profesionálneho úsudku;

24.   súhlasí s Radou, že pri práci rady IASB na štandardoch sa musia omnoho viac zohľadniť závery vyššie uvedeného okrúhleho stola;

25.   konštatuje, že do schvaľovacieho postupu Spoločenstva je zapojený veľký počet strán; poukazuje najmä na to, že Komisia dostáva údaje od viacerých inštitúcií, ktorých právomoci sa zjavne prekrývajú; poukazuje na to, že toto prekrývanie predstavuje potenciál na zvýšenie účinnosti a transparentnosti;

26.   domnieva sa, že fóra, v ktorých má Spoločenstvo možnosť vyjadriť svoje názory (Regulačný výbor pre účtovníctvo, EFRAG), mu neumožňujú rovnocenné postavenie so štátmi, ktorých štruktúry sa zakladajú na centralizovanej moci regulačných orgánov a orgánov dohľadu (ako napr. rada pre účtovné štandardy a úrad SEC v USA alebo rada pre účtovné štandardy Japonska a orgán finančného dohľadu v Japonsku;

27.   domnieva sa, že vytvorenie priamejšej štruktúry EÚ, berúc do úvahy vnútroštátne štruktúry pre účtovnú problematiku, by mohlo prispieť k zjednodušeniu a zároveň by sa tým mohla posilniť aj úloha, ktorej by sa mala EÚ zhostiť na celosvetovej úrovni, najmä ak by sa v prípade potreby niektoré existujúce orgány zrušili; vyzýva Komisiu, aby po dohode s Európskym parlamentom, členskými štátmi a Výborom európskych regulátorov cenných papierov vypracovala a predložila návrh na zriadenie štruktúry EÚ, ktorá by bola legitímnym partnerom na medzinárodnej úrovni a ktorá by zabezpečila jednotný výklad a jednotné používanie štandardov;

28.   vyjadruje uspokojenie so spôsobom, akým vykonával svoje právomoci v tejto oblasti a poukazuje na to, že sa Európsky parlament bude v rámci revidovaného postupu komitológie ešte viac podieľať na vypracovaní a prijatí IFRS; zároveň však konštatuje, že Európsky parlament je formálne zapojený len do poslednej fázy procesu schvaľovania; požaduje záruku na to, že z hľadiska úspory času sa s Európskym parlamentom už bude riadne konzultovať o procese vypracovania pracovného programu rady IASB a preskúmania návrhu účtovných štandardov, aby sa zabránilo nebezpečenstvu, že bude existovať európska verzia IFRS alebo potrebe dodatočnej zmeny;

29.   domnieva sa, že by bolo v neprospech verejne obchodovaných spoločností v EÚ, ak by sa výnimky z IFRS používali inak, než ako posledná možnosť;

30.   domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať prinajmenšom týmto aspektom:

a)

rámcu rady IASB (základnej koncepcii práce rady IASB): v tejto súvislosti poukazuje na to, že finančné výkazy sa nezostavujú len pre investorov na kapitálovom trhu, ale aj pre mnohé ďalšie subjekty, akými sú, okrem iného, veritelia, zamestnanci, úrady, vlastníci a zákazníci,

b)

označovaniu IAS/IFRS (predkladaniu účtovných závierok): v tejto súvislosti poukazuje na to, že riešenia rady IASB by mali mať za následok zohľadnenie potrieb jurisdikcií, ktoré povinne zaviedli IFRS,

c)

IAS 32 a IAS 39: v tejto súvislosti vyzýva radu IASB, aby do IAS 32 začlenila definíciu vlastného kapitálu, ktorá umožní všetkým formám súkromných spoločností, najmä družstvám a osobným obchodným spoločnostiam, vykazovať v súvahe kapitál poskytnutý vlastníkmi podielov ako vlastný kapitál, ako aj v súvislosti s účtovaním zabezpečenia poskytnúť riešenie, ktoré sa zakladá na skutočnom riadení rizika bankových organizácií,

d)

podnikovým spojeniam (účtovníctvu pri nadobudnutí iného podniku): v tejto súvislosti poukazuje na to, že riešenia rady IASB by mali byť vypracované s ohľadom na účinnosť použitia zásady tzv. reálnej hodnoty,

e)

oceňovaniu reálnej hodnoty: domnieva sa, že rada IASB by mala prijať rozhodnutie na základe výsledku konzultácií a mala by obmedziť zásadu reálnej hodnoty v nadväznosti na výsledky vyplývajúce z týchto konzultácií,

f)

koncesiám na služby (dohoda, v rámci ktorej určitý subjekt – prevádzkovateľ koncesie – na základe zmluvy s poskytovateľom koncesie, zvyčajne vládou, získa právo a prevezme povinnosť poskytovať verejnoprospešnú službu): v tejto súvislosti poukazuje na to, že je nutné dosiahnuť vyvážené riešenia, ako aj

g)

podávaniu správ o výkone (uvedeniu a predstaveniu všetkých zaznamenaných zmien v aktívach a pasívach vyplývajúcich z transakcií alebo iných udalostí, okrem tých, ktoré súvisia s transakciami s vlastníkmi): v tejto súvislosti poukazuje na to, že je nutné dosiahnuť vyvážené riešenia;

31.   zastáva názor, že uplatnenie zásady reálnej hodnoty môže byť pre spoločnosti nákladné a môže viesť k nereálnym oceneniam, napr. v prípade absencie hodnotenia skutočnými trhmi nemusí uplatnenie zásady reálnej hodnoty vyjadrovať skutočnú hodnotu podnikov; domnieva sa ďalej, že sa musí brať ohľad na skutočnosť, že výsledkom používania zásady reálnej hodnoty v prípade finančných aktív a pasív nie sú vždy realistické hodnotenia;

32.   so zreteľom na možné prepojenia medzi IFRS a zdaňovaním sa domnieva, že vypracovanie, nadobudnutie účinnosti a výklad týchto štandardov môže mať veľmi veľký dosah na členské štáty;

33.   víta postup zavedený od začiatku funkčného obdobia jeho Výborom pre hospodárske a menové veci, ktorý usporiadal raz ročne vypočutie predsedu rady IASB a neformálne stretnutia s členmi nadácie IASCF, a žiada, aby predsedovia rady IASB a nadácie IASCF v budúcnosti predkladali Európskemu parlamentu výročnú správu o všetkých otázkach, ktoré sú relevantné pre Európsky parlament (vrátane ich pracovného programu, personálnych otázok, financovania a všetkých kontroverzných noriem);

34.   pri podpore zámeru rady IASB zlepšiť existujúce normy vyjadruje obavy, že ustavičné úpravy, dokonca aj malé zmeny, môžu byť nákladné a môžu z nich vyplynúť nákladné zmeny pre veľké spoločnosti; domnieva sa, že akékoľvek zmeny by sa mali vykonať iba vtedy, keď sa po analýze nákladov a výnosov uznajú za potrebné;

IFRS pre malé a stredné podniky (MSP)

35.   konštatuje, že rada IASB uskutočňuje rozsiahle konzultácie i praktické štúdie s ohľadom na predstavený návrh IFRS pre MSP; žiada, aby sa v budúcnosti serióznejšie zohľadnili výsledky dosiahnuté takýmito konzultáciami a praktickými štúdiami, ako tomu bolo v prípade uverejneného návrhu IFRS pre MSP; zdôrazňuje, že toto je potrebné, ak by EÚ mala začať zvažovať zohľadňovanie IFRS pre MSP, alebo prijatie štandardov EÚ pre SME s cieľom priblíženia k IFRS pre MSP;

36.   domnieva sa, že MSP zastávajú často názor, že IFRS pre MSP navrhnuté radou IASB sú pre MSP príliš zložité a navyše, na mnohých miestach sa odvoláva na úplné IFRS; zastáva názor, že povinnosti týkajúce sa príloh sú príliš rozsiahle a že bremeno vo vzťahu k povinnosti poskytovať informácie je neprimerané k úžitkom, ktoré z toho vyplývajú; je znepokojený tým, že návrh sa vytvoril so zreteľom na MSP s relatívne vysokým počtom zamestnancov (s viac ako 50 zamestnancami), a zdôrazňuje, že väčšina MSP je menšieho rozsahu; berie na vedomie, že MSP okrem toho znepokojuje aj to, že rada IASB má v pláne meniť štandardy každé dva roky; napriek tomu konštatuje, že by to mohlo byť užitočné pri dobrovoľnej transformácii väčších rozširujúcich sa MSP, ale zdôrazňuje, že toto nesmie byť medzistupeň k posilnenej harmonizácii;

37.   domnieva sa, že podporovanie či nabádanie na dobrovoľné používanie IFRS nie je bez rizika; domnieva sa, že ak sa niekoľko členských štátov rozhodne uplatňovať konečné IFRS pre MSP vo forme, na ktorej sa uzniesla rada IASB, mohlo by to viesť k fragmentácii vnútorného trhu a z hľadiska účtovníctva by to mohlo dokonca uškodiť MSP v celej EÚ;

38.   zdôrazňuje, že rade IASB sa neudelil žiadny politický mandát na rozvoj IFRS pre MSP; konštatuje, že proces schvaľovania platí len pre medzinárodné účtovné štandardy a interpretácie pre verejne obchodované spoločnosti; ďalej konštatuje, že proces schvaľovania nesmie byť použitý na uznanie IFRS pre MSP;

39.   navrhuje najskôr zhodnotiť, či MSP v EÚ budú mať nejaký úžitok zo štandardu vypracovaného radou IASB; poznamenáva, že rada IASB sa všeobecne považuje za tvorcu štandardov pre investorov na kapitálovom trhu; uznáva, že rada IASB vo svojom dokumente „basis for conclusions“ potvrdzuje, že požiadavky na MSP v porovnaní s požiadavkami na investorov na kapitálovom trhu sú rozdielne; pochybuje, či je v súčasnosti v rámci rady IASB dostatočná rovnováha v súvislosti s MSP; uznáva však, že z ostatných častí sveta môže prísť požiadavka na vytvorenie štandardu pre MSP a navrhuje, aby sa uskutočnilo dôslednejšie zhodnotenie tejto požiadavky; zdôrazňuje, že týmto nie je dotknuté prijatie následného štandardu EÚ;

40.   poukazuje na to, že štvrtá a siedma smernica v oblasti práva obchodných spoločností vytvárajú právny rámec pre ročnú závierku MSP v EÚ, ďalej poukazuje na potrebu ujasniť, ako súvisí štandard IFRS, ktorý navrhla rada IASB pre MSP, so štvrtou a siedmou smernicou v oblasti práva obchodných spoločností; domnieva sa, že štvrtá a siedma smernica v oblasti práva obchodných spoločností by mohla byť základom pre požiadavky pre účtovníctvo MSP v rámci EÚ, vrátane osobných obchodných spoločností;

41.   domnieva sa, že EÚ by mala dôkladne zvážiť výhody rozhodnutia sa pre štandard IFRS pre MSP na jednej strane alebo vypracovania vlastného nezávislého a všeobecného riešenia pre MSP na druhej strane; ďalej je názoru, že takéto riešenie EÚ by sa malo prispôsobiť koncepčnému rámcu IFRS bez toho, aby boli MSP nútené využívať úplný IFRS;

42.   zastáva názor, že požiadavky na účtovanie MSP v EÚ musia byť prispôsobené potrebám užívateľov; vzhľadom na túto skutočnosť radí znovu dôkladne zanalyzovať potreby užívateľov;

43.   na základe uvedených skutočností podporuje Komisiu, aby pokračovala vo svojej činnosti s ohľadom na zjednodušenie práva obchodných spoločností, účtovníctva a auditu MSP prostredníctvom príslušných legislatívnych aktov, najmä štvrtej a siedmej smernice v oblasti práva obchodných spoločností;

44.   upozorňuje na to, že predpisy finančného výkazníctva majú veľmi veľký dosah na celé obchodné právo a že nové IFRS pre MSP budú mať na MSP rozsiahly vplyv, a že by mali veľký dosah na vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa zdaňovania podnikov; poznamenáva, že IFRS pre MSP založený na zásade reálnej hodnoty je v rozpore so zásadou udržania kapitálu prevládajúcou v ostatných právnych systémoch a nie vždy je v (daňovom) záujme MSP;

45.   je názoru, že IFRS pre MSP musia zohľadniť skutočnosť, že v rámci EÚ existujú rôzne formy podnikania (napr. osobné obchodné spoločnosti a družstvá); zastáva preto názor, že uvedené IFRS musia obsahovať jasnú definíciu vlastného kapitálu, ktorý by vyhovoval požiadavkám MSP;

46.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh IFRS pre MSP v dostatočnej miere nezohľadňuje skutočnosť, že adresáti účtov MSP sú prevažne individuálni akcionári, veritelia, obchodní partneri a zamestnanci, a nie anonymní investori ako v prípade verejných spoločností, a že títo adresáti nemajú záujem o krátkodobé investície, ale skôr o dlhodobý obchodný vzťah;

47.   vyzýva Komisiu, aby pre účtovný rámec MSP v EÚ zabezpečila dôkladný konzultačný postup v rámci bežných legislatívnych návrhov a aby ustúpila od svojho rozhodnutia prijať a uplatňovať štandard IFRS pre MSP, ako aj zabrániť paralelnému uplatňovaniu štandardov v EÚ, až kým sa neuzavrie interný postup EÚ; povzbudzuje Komisiu, aby zvážila možnosť zníženia administratívneho zaťaženia MSP v oblasti účtovníctva a auditu;

48.   uznáva však, že vo všeobecnosti je potrebné zjednodušiť opatrenia v oblasti účtovníctva a auditu MSP a pripomína, že MSP vytvárajú pracovné miesta a sú motorom hospodárskeho rastu;

Plán konvergencie a rovnocennosti

49.   pripomína, že konečným cieľom všetkých medzinárodných zúčastnených strán musí byť prijatie IFRS; uznáva napätie medzi zámerom dosiahnutia maximálnej konvergencie a vôľou zachovať úplnú právomoc EÚ na odchýlenie sa od globálne dosiahnuteľného konsenzu; zdôrazňuje, že odchýlenia sa od globálnych štandardov by sa mali obmedziť na minimum potrebné v EÚ a v iných častiach sveta; domnieva sa, že tretie krajiny by sa mali zaoberať s EÚ ako celkom a nezaobchádzať s 27 členskými štátmi individuálne, a že prebiehajúce postupy konvergencie so súčasnými systémami môžu byť akceptované iba ako prechodné etapy;

50.   berie na vedomie dôležitosť a potrebu vytvorenia globálnych štandardov a konvergencie a uznáva, že celosvetové zbližovanie štandardov finančného výkazníctva postupuje čoraz rýchlejším tempom;

51.   podporuje myšlienku konvergencie a rovnocennosti; zdôrazňuje však, že konvergencia s určitými normami tretích krajín sa musí zakladať na predchádzajúcom vyhodnotení výhod a vplyvu takejto zmeny na subjekty v EÚ, ktoré pripravujú a používajú finančné výkazy, a najmä na MSP, a vyzýva radu IASB, aby to zohľadnila pri svojich postupoch;

52.   konštatuje, že činnosti v oblasti konvergencie celkovo napredujú a obáva sa nebezpečenstva, že sa pravdepodobne zohľadnia najmä rámcové podmienky hospodárskeho práva a práva obchodných spoločností veľkých tretích krajín, zatiaľ čo rámec EÚ bude zohrávať menšiu úlohu;

53.   konštatuje, že 20. júna 2007 predložila SEC návrh, aby sa finančné výkazy zahraničných emitentov schválili bez požiadavky na dosiahnutie súladu v prípade, že boli vypracované na základe anglického znenia IFRS a odsúhlasené radou IASB; zdôrazňuje, že cieľom je, aby SEC uznalo IFRS, ktoré boli prenesené do platných právnych predpisov EÚ;

54.   víta pokrok dosiahnutý v pláne zbližovania účtovníctva EÚ a USA a nedávne vyhlásenia úradu SEC o možnosti zahraničných súkromných emitentov predkladať finančné výkazy v súlade s IFRS bez toho, aby sa prispôsobovali všeobecne uznávaným účtovným zásadám USA; podporuje prístup, ktorý uviedla Komisia v liste z 26. septembra 2007, adresovanom úradu SEC;

55.   pripomína, že odhodlanie EÚ zaviazať všetky verejne obchodované spoločnosti k tomu, aby od začiatku roka 2005 používali pri zostavovaní konsolidovaných finančných výkazov IFRS, podstatne prispelo k zvýšeniu celosvetového záujmu o IFRS;

56.   pripomína, že 30. apríla 2007 po výročnom samite podpísali prezident USA, úradujúca predsedníčka Európskej rady a predseda Komisie spoločné vyhlásenie EÚ – USA, ktoré obsahuje tento text, týkajúci sa finančného výkazníctva: „Finančné trhy. Opatrenia na vytvorenie predpokladov uznania všeobecne uznávaných účtovných zásad USA a medzinárodných štandardov finančného výkazníctva v oboch hospodárskych priestoroch bez potreby odsúhlasovania do roku 2009 alebo eventuálne skôr.“

57.   pripomína ešte nevyriešenú otázku, ktorý zo štátov uplatňujúcich IFRS má právo na ich konečný výklad, ukrývajúcu v sebe riziko sporného výkladu; upozorňuje na to, že len európske orgány alebo súdy sú oprávnené uskutočniť konečný výklad IFRS špecifických v EÚ a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že to tak aj zostane; nazdáva sa, že Komisia musí v spolupráci s členskými štátmi a Európskym parlamentom vytvoriť systém, ktorý zaručí jednotný výklad a uplatňovanie IFRS v rámci EÚ;

*

* *

58.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru európskych regulátorov cenných papierov, nadácii výboru pre medzinárodné účtovné štandardy a rade pre medzinárodné účtovné štandardy.


(1)  Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1.

(2)  Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 114.

(3)  Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.

(4)  Ú. v. ES L 193, 18.7.1983, s. 1.

(5)  Okrúhly stôl zahŕňa zástupcov rady IASB, Výbor európskych regulátorov cenných papierov, EFRAG, Fédération des Experts Comptables Européens, Businesseurope, audítorských spoločností a Komisie EÚ; je to fórum na diskusiu o kľúčových záležitostiach, a to bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom interpretovali súčasné štandardy.


  翻译: