26.8.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 230/7

1.

zdôrazňuje, že rozvojové krajiny nespôsobili celosvetovú finančnú a hospodársku krízu, ale sú ňou neúmerne postihnuté, pretože zažívajú prudký pokles hospodárskeho rastu a rastúcu mieru nezamestnanosti, čelia negatívnym vplyvom na obchodnú a platobnú bilanciu, náhlemu poklesu čistého prílevu súkromného kapitálu a priamych zahraničných investícií, obmedzenému prístupu k financovaniu úverov a obchodu, úbytku peňažných prevodov, veľkým a premenlivým výkyvom výmenných kurzov, míňajúcim sa rezervám, zvýšenej volatilite a poklesu cien základných komodít a zníženým príjmom z cestovného ruchu;

2.

súhlasí s názorom generálneho tajomníka OSN Pan Ki-Moona, že globálna finančná kríza spôsobila aj krízu v oblasti rozvoja, pretože podkopala a v niektorých prípadoch zničila ťažko dosiahnutý pokrok v odstraňovaní chudoby, hladu a materskej a detskej úmrtnosti a v oblasti vzdelanosti, rodovej rovnosti, prístupu k pitnej vode a riadnej hygiene, čím ohrozila dosiahnutie RCM, najmä tých, ktoré sa týkajú zdravia;

3.

s veľkým znepokojením konštatuje, že táto kríza, nasledujúca v tesnom závese za potravinovou krízou a krízou cien pohonných hmôt, si už vyžiadala veľa ľudských obetí a má ničivé dôsledky na tých najzraniteľnejších v najchudobnejších krajinách s tým, že len v roku 2009 sa počíta s nárastom počtu nezamestnaných o 23 miliónov, nárastom počtu extrémne chudobných obyvateľov sveta do 90 miliónov, v ohrození je záchranná medicínska liečba až pre 1,7 milióna osôb nakazených HIV a od roku 2009 do roku 2015, ktorý je cieľovým rokom splnenia RCM v rozvojových krajinách, sa očakáva v priemere o 200 000 až 400 000 viac úmrtí detí ročne;

4.

zdôrazňuje, že mnohé rozvojové krajiny konštatujú, že všetky ich zdroje financovania rozvoja zasiahla kríza a nebudú schopné udržať si svoje ťažko dosiahnuté hospodárske zisky bez rozsiahlej vonkajšej podpory;

5.

vyzýva EÚ, aby podnikla kroky na odstraňovanie zneužívania daňových rajov, zabraňovanie daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu z rozvojových krajín; vyzýva preto na prijatie novej záväznej globálnej finančnej dohody, ktorá nadnárodné spoločnosti automaticky prinúti, aby zverejňovali dosiahnuté zisky a zaplatené dane podľa jednotlivých krajín s cieľom zaručiť transparentnosť, pokiaľ ide o platby v každej rozvojovej krajine, v ktorej pôsobia;

6.

víta prevzatie „kolektívnej zodpovednosti za zmiernenie sociálneho dosahu krízy a minimalizovanie dlhodobého poškodenia svetového potenciálu“ zo strany skupiny G20 a jej opätovné potvrdenie existujúcich prísľubov pomoci a ďalších prostriedkov vrátane 50 miliárd USD na podporu sociálnej ochrany, na oživenie obchodu a na zabezpečenie rozvoja v krajinách s nízkymi príjmami v rámci podstatného zvýšenia pomoci rozvojovým krajinám v čase krízy a väčšie množstvo prostriedkov na sociálnu ochranu pre najchudobnejšie krajiny;

7.

víta rozhodnutie vedúcich predstaviteľov G8 venovať 20 miliárd USD na rozvoj vidieka a potravinovú bezpečnosť, ktoré prijali na samite v talianskej Aquile v júli 2009;

8.

vyjadruje obavy, že prisľúbené finančné prostriedky nemusia postačovať, nemusia sa zameriavať na najchudobnejšie krajiny a skupiny obyvateľstva a nemusia byť k dispozícii dostatočne skoro a dostatočne flexibilne na to, aby viedli k zlepšeniam, ktoré rozvojové krajiny potrebujú;

9.

podporuje žiadosť vedúcich predstaviteľov G8, aby sa v roku 2010 na medzinárodnej úrovni preskúmali politiky zacielené na dosiahnutie RCM;

10.

všíma si zvýšené množstvo prostriedkov poskytnutých MMF a ďalším medzinárodným finančným inštitúciám; víta nedávne reformy MMF, v rámci ktorých krajiny s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom zohrávajú výraznejšiu úlohu;

11.

je vážne znepokojený nad skutočnosťou, že k júlu 2009 bolo 82 % nových pôžičiek MMF poskytnutých európskym krajinám a len 1,6 % krajinám v Afrike, čo naznačuje, že väčšina dostupných prostriedkov sa asi poskytuje rozvíjajúcim sa trhom s vysokými príjmami a krajinám s priemernými príjmami, ktoré sú skôr schopné splatiť prijaté pôžičky; zdôrazňuje, že narušenie rozvojových procesov v strednodobom horizonte prináša najmenej rozvinutým krajinám ničivejšie a trvalejšie následky, než akým čelia najvyspelejšie krajiny počas obmedzeného obdobia krízy;

12.

požaduje okamžité poskytnutie ďalších 6 miliárd USD, ktoré MMF získal z predaja zlatých rezerv, najchudobnejším krajinám v podobe pôžičiek so zvýhodnenými a flexibilnými podmienkami; s veľkým znepokojením poznamenáva, že MMF môže podľa vlastných odhadov pokryť len okolo 2 % (hrubej) vonkajšej finančnej pomoci krajinám s nízkymi príjmami, čo poukazuje na to, že je potrebné, aby aj iné inštitúcie a subjekty poskytujúce pomoc venovali ďalšie zvýhodnené finančné prostriedky a granty;

13.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že kým efektívne riešenie krízy by si vyžadovalo nový a veľký balík finančných prostriedkov, aj napriek prísľubom skupiny G20, že poskytne „najchudobnejším krajinám dostupné prostriedky na sociálnu ochranu, a to aj investovaním do dlhodobej potravinovej bezpečnosti a prostredníctvom dobrovoľných bilaterálnych príspevkov do rámca pre ohrozenosť v rámci Svetovej banky, ktorý zahŕňa nástroj pre infraštruktúru a fond rýchlej sociálnej reakcie“, musela Svetová banka konať najmä pomocou jej vlastných existujúcich prostriedkov a možností;

14.

je presvedčený, že prvoradou prioritou by mala byť jednoducho podpora politík na obmedzenie chudoby tak, aby sa čo najlepšie využili peniaze daňových poplatníkov, pre ktorú by malo byť smerodajnou zásadou presvedčenie o úplnej ľudskej dôstojnosti každého jednotlivca v rozvojovom svete;

15.

domnieva sa, že spravodlivý a vzájomne výhodný obchod je základom stability medzinárodného finančného trhu; konštatuje, že EÚ musí priložiť ruku k dielu a znížiť počet subvencií deformujúcich obchod a obchodných prekážok, ktoré sú také škodlivé pre hospodárstva rozvojových krajín;

16.

všíma si škody, ktoré v kapitálovej štruktúre každého hospodárstva spôsobuje tzv. únik mozgov; okrem toho si všíma, že tento závažný a pretrvávajúci problém je prítomný v mnohých častiach sveta, kde do zahraničia odchádzajú najlepší a najbystrejší ľudia, ktorých stratu si rozvojové krajiny ťažko môžu dovoliť; žiada preto, aby sa prijali opatrenia na podporu kyvadlovej migrácie;

17.

s veľkým znepokojením konštatuje, že výsledkom je neschopnosť Svetovej banky riešiť situáciu v mnohých krajinách, ktoré kríza obzvlášť zasiahla, ale ktoré nespĺňajú kritériá oprávnenosti Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj (IBRD), Medzinárodného združenia pre rozvoj (IDA) ani nezodpovedajú modelom prideľovania, ktorými sú schopnosť dlžníka splácať úver a jeho dobrá úverová história; domnieva sa, že tento rozpor vo financovaní poukazuje na hlavné problémy riadenia Svetovej banky, ktoré minimalizuje riziko inštitúcie a jej členov, ktorí si peniaze nepožičiavajú, na úkor jej členských rozvojových krajín v núdzi;

18.

zdôrazňuje, že neschopnosť bretton-woodských inštitúcií riešiť potreby krajín s nízkymi príjmami v súvislosti s vyrovnávaním sa s krízou je zapríčinená najmä neschopnosťou uskutočniť meškajúce reformy riadenia týchto inštitúcií, ktoré zvýšia ich význam, opodstatnenosť a efektívnosť, ako aj ich vnímavosť a ústretovosť vo vzťahu k rozvojovým krajinám; vyzýva k bezodkladnému uskutočneniu takýchto reforiem;

19.

žiada EÚ a jej členské štáty, aby ako najväčší medzinárodní aktéri prevzali zodpovednosť za rýchle uskutočnenie potrebných reforiem bretton-woodských inštitúcií a medzičasom vyplnili vážne medzery v riešení krízy skupinou G20, MMF a Svetovou bankou tým, že okamžite poskytnú pomoc rozvojovým krajinám a zabezpečia rýchlu úhradu podpory krajinám, ktorých investície do plnenia RCM sú dnes ohrozené v dôsledku vonkajšieho šoku spôsobeného finančnou krízou, ktorú nepredpokladali a ktorá je mimo ich kontroly; v rámci toho by EÚ a členské štáty mali za každých okolností dodržiavať najvyššie normy zodpovednosti a účinnosti pomoci, pokiaľ ide o využívanie verejných prostriedkov príjemcami pomoci;

20.

vyjadruje vážne znepokojenie nad skutočnosťou, že v roku 2008 klesli reálne hodnoty pomoci niektorých členských štátov EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby do roku 2010 splnili záväzky týkajúce sa oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) a zohľadnili pritom skutočnosť, že väčšinu rozvojových krajín vážne zasiahli následky celosvetovej finančnej krízy;

21.

víta plány EÚ okamžite vyčleniť 8,8 miliardy EUR na rozvojovú pomoc, rozpočtovú podporu a financovanie poľnohospodárstva a navrhnutých 500 miliónov EUR na podporu sociálnych výdavkov v rozvojových krajinách prostredníctvom ad hoc mechanizmu FLEX pre ohrozenosť pre krajiny Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT); odporúča zamerať rozpočtovú podporu na oblasť zdravia, dôstojných pracovných podmienok, vzdelávania, sociálnych služieb a ekologického rastu vo forme sektorovej rozpočtovej podpory; dôrazne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby splnili finančné záväzky prijaté v programe činností EÚ súvisiacich s RCM; uznáva zásadu vlastnej zodpovednosti, ktorá zdôrazňuje úlohu rozvojových krajín pri určovaní ich politík, stratégií a rozvojových programov, a obojstrannú zodpovednosť EÚ a jej partnerov za zabezpečovanie výsledkov v oblasti rozvoja;

22.

upriamuje pozornosť aj na to, že Európsky parlament opakovane žiadal, aby sa Európsky rozvojový fond stal súčasťou rozpočtu Spoločenstva, a tak sa zaručila demokratická kontrola jeho využívania;

23.

vyjadruje však poľutovanie, že okrem 100 miliónov EUR vyčlenených na Trustový fond EÚ a Afriky pre infraštruktúru pochádzajú všetky ostatné výdavky z už existujúcich záväzkov, a vyzýva na zvýšenie dodatočného financovania; vyjadruje znepokojenie nad tým, ako Komisia v budúcnosti vyplní finančnú medzeru spôsobenú vyčlenením rozpočtovej podpory už v súčasnosti;

24.

zdôrazňuje, že objem ODA nepostačuje na to, aby sa tak naliehavo, ako si to len rozsah krízy vyžaduje, riešil nesmierny nárast potrieb, ktoré vyvoláva v rozvojových krajinách, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa riadili svojimi medzinárodnými záväzkami a naďalej prispievali k plneniu RCM; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila nové návrhy na inovatívne mechanizmy financovania;

25.

zdôrazňuje potrebu väčšej konzistentnosti obchodnej, rozpočtovej, klimatickej a rozvojovej politiky EÚ;

26.

odporúča preto, aby sa dohody o hospodárskom partnerstve využívali ako prostriedok plnenia rozvojových potrieb a postarali sa o obchodné zvýhodnenie krajín AKT a podporu dosahovania RCM, pričom krajinám AKT umožnia vynechať z rokovaní citlivé výrobky a odvetvia, napríklad investície a služby;

27.

vzhľadom na túto skutočnosť poukazuje na to, že dohody o hospodárskom partnerstve musia slúžiť ako prostriedok na podporu regionálnej integrácie a oživenia hospodárstiev krajín AKT a že sa musia splniť finančné záväzky;

28.

zdôrazňuje, že Európska investičná banka (EIB) sa ako popredný aktér musí oveľa aktívnejšie a transparentnejšie zapojiť do rozvoja nových finančných mechanizmov;

29.

dôrazne vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu v rámci rýchleho zlepšovania týchto mechanizmov, a to aj mikroúverov a úverov strednej veľkosti, najmä s cieľom poskytnúť prístup k financovaniu zraniteľným skupinám, ako sú ženy a poľnohospodári;

30.

vyzýva EÚ, aby zabezpečila zavedenie vhodných globálnych regulačných opatrení na zamedzenie vzniku ďalšej finančnej krízy;

31.

vyzýva členské štáty, aby si plnili a dodržiavali záväzky týkajúce sa ODA;

32.

zdôrazňuje, že z hľadiska rozvoja je dôležitá koherentnosť politiky v oblastiach ako hospodárstvo, obchod, životné prostredie a poľnohospodárstvo, aby sa predišlo ešte závažnejším následkom celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy na rozvojové krajiny;

33.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, organizáciám OSN, MMF a Svetovej banke, guvernérom MMF a Svetovej banky z členských štátov EÚ a krajinám G20.