1.4.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 87/35

A.

keďže normy EÚ, ktoré sa týkajú bezpečnosti a kvality potravín, sú najprísnejšie na svete,

B.

keďže tieto normy odzrkadľujú vôľu spotrebiteľov v EÚ a sú významným prostriedkom na vytváranie pridanej hodnoty,

C.

keďže spotrebitelia prejavujú stále väčší záujem nielen o potravinovú bezpečnosť, ale aj o pôvod a výrobné metódy potravinárskych výrobkov; keďže EÚ už zareagovala na tento smer vývoja a zaviedla štyri označenia kvality a označenia pôvodu potravín, a to chránené označenie pôvodu (CHOP), chránené zemepisné označenie (CHZO), zaručenú tradičnú špecialitu (ZTŠ) a značku Bio,

D.

keďže kvalitné európske výrobky sú súčasťou živého kultúrneho a gastronomického dedičstva EÚ, a tým predstavujú dôležitú zložku hospodárskeho a sociálneho života mnohých regiónov EÚ, pretože umožňujú činnosti, ktoré majú bezprostredný vzťah k regiónu, najmä vo vidieckych oblastiach,

E.

keďže spotrebiteľ si certifikačné systémy spája so zárukou vyššej kvality,

F.

keďže systémy kvality, ktoré sú osobitné pre EÚ, sú pre výrobky pochádzajúce z EÚ významnou konkurenčnou výhodou,

G.

keďže veľké obchodné reťazce sa na trhu potravinárskych výrobkov EÚ stali dominantnými a vyžadujú poplatky za uvedenie do predaja, ako aj neodôvodnené príspevky na reklamné výdavky, čo znižuje príležitosti malých výrobcov získať prístup k veľkému množstvu zákazníkov,

H.

keďže je možné využívať nové technológie na uvádzanie detailných informácií o pôvode a vlastnostiach rôznych poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov,

I.

keďže falšovanie spôsobuje škody výrobcom aj konečným zákazníkom,

1.

víta proces úvahy, ktorý odštartovala zelená kniha Komisie, a stotožňuje sa s jej vôľou podporovať kvalitu poľnohospodárskych výrobkov z EÚ bez toho, aby sa od výrobcov vyžadovali dodatočné výdavky alebo požiadavky;

2.

zdôrazňuje, že zabezpečenie spravodlivej konkurencie na trhu so strategickými výrobkami, ako sú poľnohospodárske alebo potravinárske výrobky, je prvoradým cieľom a predstavuje všeobecný záujem EÚ; domnieva sa, že je dôležité, aby existovali podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže vo vzťahu k dovážaným výrobkom, ktoré často nespĺňajú normy porovnateľné s normami Spoločenstva; domnieva sa, že vysoké štandardy EÚ, ktoré sa týkajú kvality výrobkov, by sa mali zakotviť aj v rámci dohôd Svetovej obchodnej organizácie (WTO), pokiaľ ide o výrobky z tretích krajín, ktoré vstupujú na vnútorný trh;

3.

považuje za potrebné zlepšiť kontrolu a koordináciu medzi rôznymi orgánmi, aby sa zabezpečilo, že dovážané potraviny budú spĺňať normy EÚ týkajúce sa ochrany životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a dobrých životných podmienok zvierat; berie na vedomie závery Rady pre poľnohospodárstvo z 19. decembra 2008 o bezpečnosti poľnohospodárskych výrobkov z tretích krajín a o dodržiavaní noriem Spoločenstva, v týchto záveroch mu však chýba politická vôľa sprísniť kontroly Spoločenstva vykonávané v tretích krajinách;

4.

potvrdzuje, že politika týkajúca sa kvality nemôže byť oddelená od budúcej SPP ani od problémov, medzi ktoré okrem iného patrí zmena klímy, potreba ochrany biodiverzity, zásobovanie energiou a riadenie vodných zdrojov;

5.

domnieva sa, že opatrenia s cieľom zvýšiť objem výroby v súvislosti so všeobecnou situáciou vysokých cien surovín nemôžu byť zámienkou na znižovanie prísnosti noriem;

6.

opätovne potvrdzuje, že cieľ zavedenia maximálnej úrovne potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia musí tiež umožňovať dosahovať vysokú úroveň kvality výrobkov, ktorá vytvára významnú konkurenčnú výhodu pre poľnohospodárskych výrobcov; konštatuje, že poľnohospodári musia mať dostatočné príjmy, aby pokryli náklady vzniknuté v dôsledku požiadaviek EÚ týkajúcich sa potravinovej bezpečnosti, ochrany zvierat a ochrany životného prostredia; zastáva názor, že pokiaľ nebude konkurenčná výhoda poľnohospodárskych výrobcov postačovať na to, aby dokázali kryť tieto náklady, mali by v tejto súvislosti významnú úlohu zohrávať finančné prostriedky SPP, ktoré by poľnohospodári v Európe mali využívať na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia v oblasti poľnohospodárstva;

7.

domnieva sa, že politika EÚ v oblasti kvality musí byť pripravená na reformu SPP po roku 2013; domnieva sa, že v rámci SPP musí EÚ zohrávať podpornú úlohu (vrátane finančnej podpory) s cieľom dosiahnuť vysokú kvalitu poľnohospodárskej a potravinárskej výroby v Európe; zdôrazňuje, že je potrebné viac podporovať organizácie výrobcov, najmä preto, aby neboli znevýhodňovaní malí výrobcovia;

8.

upozorňuje na skutočnosť, že EÚ sa v Medzinárodnej zmluve o rastlinných genetických zdrojoch pre výživu a poľnohospodárstvo zaviazala, že vykoná opatrenia na zachovanie genetických zdrojov; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitné programy podpory odbytu určené na podnietenie používania rastlinných odrôd ohrozených genetickou eróziou; zdôrazňuje, že tým by sa mal zvýšiť záujem poľnohospodárov a pestovateľov o pestovanie odrôd označených ako rastlinné genetické zdroje a že v prípade úžitkových zvierat, ktorým hrozí vyhynutie, treba vypracovať podobné vhodné programy na podporu odbytu;

9.

pripomína, že následkom rastúcej liberalizácie svetových poľnohospodárskych trhov sú výrobcovia z EÚ priamo vystavení medzinárodnej konkurencii a každé doplnkové opatrenie, ktoré sa od nich vyžaduje, môže spôsobovať konkurenčnú nevýhodu, ale zároveň môže poľnohospodárom EÚ poskytovať výhodu, ak dokážu účinne odlíšiť svoje výrobky na trhu a zabezpečiť si tak zisk; pripomína tiež, že poľnohospodári EÚ môžu požiadavky spotrebiteľov premeniť na svoju výhodu tým, že budú pre spotrebiteľov okrem iného zabezpečovať kvalitné výrobky vyrábané miestne, prísnejšie normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat a životného prostredia;

10.

zdôrazňuje predovšetkým, že Komisia musí v rámci WTO vyvinúť úsilie na dosiahnutie dohody o otázkach neobchodného charakteru, ktorá zabezpečí, že čo najväčšie množstvo dovážaných výrobkov bude musieť spĺňať tie isté požiadavky, ktoré sa kladú na poľnohospodárov EÚ, aby kvalita poľnohospodárskych výrobkov, ktoré spĺňajú požiadavky EÚ týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia, vytvorila pre nich jasnú konkurenčnú výhodu;

11.

vyjadruje znepokojenie nad vplyvom veľkých obchodných reťazcov na všeobecnú kvalitu poľnohospodárskych výrobkov EÚ, ako aj nad skutočnosťou, že trhy, ktoré sú charakterizované silne koncentrovanou distribúciou, majú tendenciu uniformizácie a znižovania rôznorodosti agropotravinárskych výrobkov, ktorá spôsobuje, že na trhu sa nachádza menej tradičných výrobkov a viac polotovarov; navrhuje, aby Komisia zohľadnila potrebu regulovať postupy obráteného výberového konania, ktoré presadili niektoré veľké nákupné centrály, pretože majú ničivé dôsledky na kvalitné výrobky;

12.

vyjadruje znepokojenie nad zložitosťou systému základných noriem EÚ a nad veľkým množstvom predpisov, ktoré musia spĺňať poľnohospodári v EÚ; vyslovuje sa za ich zjednodušenie a žiada, aby bol každý nový predpis posudzovaný na základe kritérií vhodnosti, nevyhnutnosti a proporcionality;

13.

vyzýva na ďalšie zjednodušenie obchodných noriem vyjasnením hlavných kritérií, ktoré sa majú uplatňovať; vyzýva na vypracovanie usmernení EÚ na používanie všeobecných vyhradených výrazov ako „nízky obsah cukru“, „nízke emisie CO2“, „diétny“ a „prírodný“, aby sa zabránilo zavádzajúcim praktikám;

14.

je znepokojený nad skutočnosťou, že väčšina európskych spotrebiteľov nie je dostatočne informovaná o potravinovom reťazci, najmä o pôvode výrobkov a surovín; súhlasí so zavedením povinnosti uvádzať miesto výroby primárnych výrobkov prostredníctvom označenia krajiny pôvodu, čo odráža prianie spotrebiteľov mať viac informácií o pôvode výrobku, ktorý kupujú; súhlasí tiež s rozšírením tohto systému na spracované potravinárske výrobky a domnieva sa, že by sa mali poskytovať informácie o pôvode hlavných zložiek a surovín uvedením ich miesta pôvodu, ako aj miesta posledného spracovania výrobku;

15.

domnieva sa, že austrálsky model je dobrým príkladom systému označovania krajiny pôvodu - v tejto súvislosti je však nutné zohľadniť špecifiká rôznych sektorov výroby v EÚ pri označovaní jednotlivých fáz výroby výrobku, napríklad „vyrobené v“ (pre potravinárske výrobky vyrobené na mieste zo zložiek vnútroštátneho pôvodu a pre potravinárske výrobky, ktoré boli významným spôsobom spracované v príslušnej krajine), či „vyrobené v krajine X z miestnych alebo dovezených zložiek“; pripomína, že aj iní významní obchodní partneri EÚ, ako napríklad Spojené štáty americké alebo Nový Zéland používajú systémy označovania podobného druhu;

16.

domnieva sa, že pokiaľ sa dodržiavajú normy potravinovej bezpečnosti, tak by obchodné normy nemali brániť prístupu výrobkov na trh na základe ich vzhľadu, formy alebo veľkosti;

17.

zastáva názor, že všeobecná značka kvality EÚ, napr. uvedenie informácie „vyrobené v Európskej únii“, musí viesť v konečnom dôsledku k tomu, že výrobky EÚ sa na trhu pozitívne odlíšia vďaka prísnym normám na kvalitu, v súlade s ktorými sa vyrábajú;

18.

domnieva sa, že je potrebné výraznejšie podporovať dobrovoľné používanie vyhradeného označovania namiesto povinných obchodných noriem; domnieva sa však, že zavedenie harmonizovaných definícií, ktoré by mali uspokojiť všetky zúčastnené strany, by z dôvodu rozdielnych stravovacích návykov a tradícií mohlo byť spojené s problémami, a navyše by malo za následok väčšie množstvo informácií, s ktorými by bol zákazník konfrontovaný, a zároveň by si mohlo vyžadovať vytvorenie dozorného systému na kontrolu používania týchto označení;

19.

vyjadruje súhlas s opatreniami, ktorých cieľom je zjednodušenie právnych predpisov EÚ bez toho, aby sa zmiernila ich prísnosť, ako aj s obmedzením oblastí ponechaných na samoreguláciu; domnieva sa, že spoločné obchodné normy sú potrebné a môžu byť ustanovené efektívnejším spôsobom; domnieva sa, že v tejto súvislosti je vhodné podporovať proces spoločnej regulácie ako bežný postup prijímania právnych noriem EÚ; žiada, aby sa do tohto procesu zapojili miestne orgány, ako aj zástupcovia potravinárskeho odvetvia a poľnohospodárskych výrobcov;

20.

zdôrazňuje, že systémy zabezpečovania kvality potravín by mali spotrebiteľom poskytovať informácie a ponúkať záruku pravosti miestnych surovín a techník výroby; domnieva sa preto, že takéto systémy je potrebné implementovať a prevádzkovať so zosilnenou kontrolou a systémami sledovania pôvodu;

21.

pokladá za nevyhnutné, aby sa zaviedol transparentnejší systém označovania, ktorý by spotrebitelia uznávali vo väčšej miere, a aby sa v záujme transparentného označovania tak pri výrobkoch EÚ, ako aj pri výrobkoch dovezených z tretích krajín, uvádzal pôvod podstatných poľnohospodárskych zložiek, ktoré výrobok vymedzujú;

22.

zastáva názor, že je potrebné zabezpečiť výlučné používanie pravých výrobkov s CHOP ako surovín, ak sa na etikete a pri propagácii spracovaného výrobku používa chránené označenie; zdôrazňuje, že týmto spôsobom sa na jednej strane predíde zavádzaniu zákazníka a na druhej strane sa podporí dopyt po výrobkoch s CHOP;

23.

považuje za zmysluplné, aby sa stanovili pravidlá používania výrazov „horský“ a „ostrovný“, pretože by sa tak podstatne zvýhodnili poľnohospodárske výrobky a potraviny pochádzajúce z príslušných znevýhodnených regiónov; zastáva názor, že pri použití výrazov „horský“ a „ostrovný“ by sa mala povinne doplniť krajina pôvodu výrobku;

24.

konštatuje, že kvôli skutočnosti, že priemerný zákazník nemá jasno v rozdiele medzi CHOP a CHZO, je potrebná informačná kampaň na zlepšenie vedomostí zákazníkov o tomto rozdiele;

25.

nesúhlasí so stanovením prísnejších hodnotiacich kritérií, napríklad kritérií exportovateľnosti a udržateľnosti; poukazuje na to, že existujú príklady výrobkov, ktoré síce nie sú vhodné na vývoz, ale napriek tomu majú mimoriadny význam pre ráz miestneho hospodárstva a zachovanie sociálnej súdržnosti;

26.

potvrdzuje, že označenia pôvodu sú významným európskym dedičstvom, ktoré treba chrániť tak z hľadiska jeho zásadnej hospodárskej dynamiky, ako aj jeho sociálno-ekonomického vplyvu, ktorý je kľúčový pre mnohé regióny EÚ; domnieva sa, že tieto označenia sú zárukou kvality vyžadujúcou posilnenie, predovšetkým kontrolovaným riadením označení pôvodu zo strany zoskupení, ktoré reprezentujú žiadateľov; domnieva sa, že sú pre spotrebiteľa nápomocné pri výbere z ponuky výrobkov;

27.

domnieva sa, že treba lepšie vysvetliť rozdiely medzi obchodnými značkami a označeniami pôvodu a prijať opatrenia umožňujúce konkrétne uplatnenie platných predpisov Spoločenstva, pokiaľ ide o nemožnosť zaregistrovať značku, ktorá zahŕňa alebo odkazuje na CHOP/CHZO, prevádzkovateľmi, ktorí nereprezentujú organizácie výrobcov týchto chránených označení; považuje za nevyhnutné, aby sa uskutočnili informačné kampane, ktoré by mali dostatok finančných prostriedkov a vysvetlili by spotrebiteľom výhody týchto verejných certifikačných systémov;

28.

domnieva sa, že výrobcovia výrobkov so zemepisným označením by mali mať k dispozícii nástroje, ktoré by im umožňovali primerané riadenie vyrábaných objemov v záujme zachovania kvality a dobrej povesti zemepisného označenia;

29.

domnieva sa, že v prípade použitia výrobku s CHZO v hotovom výrobku pozostávajúcom z viacerých zložiek, ak dôjde k zmene vlastností výrobku s chráneným označením, musia mať ochranné subjekty alebo príslušné orgány možnosť vykonávať cielené kontroly na overenie toho, či sa vlastnosti výrobku s CHZO príliš nezmenili;

30.

požaduje lepšiu ochranu zavedených označení, najmä v určitých fázach balenia týchto výrobkov a ich uvádzania na trh mimo krajiny pôvodu, keď hrozí nebezpečenstvo nesprávneho použitia týchto označení; žiada uplatňovanie pravidiel Spoločenstva, ktoré zakazujú zavádzanie označení, ktoré sa podobajú už zavedeným označeniam, ako sú CHOP alebo CHZO;

31.

podporuje vypracovanie spoločných pravidiel pre výrobcov výrobkov so zemepisným označením týkajúcich sa povinností spojených so zemepisným označením, ako aj ich využívania pri označovaní spracovaných výrobkov;

32.

vyjadruje súhlas so zjednodušením postupu registrácie označení pôvodu a so skrátením času potrebného na ich získanie;

33.

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že úroveň ochrany označení pôvodu sa v jednotlivých členských štátoch líši; domnieva sa, že je žiaduce harmonizovať právne predpisy a postupy v tejto oblasti, a to najmä vo vzťahu k normám týkajúcim sa ochrany z úradnej moci;

34.

vyjadruje želanie, aby sa posilnila medzinárodná ochrana označení pôvodu; žiada Komisiu, aby predovšetkým na politickej úrovni zvýšila svoje úsilie v záujme dosiahnutia lepšej ochrany CHZO v rámci rokovaní WTO (či už pokiaľ ide o rozšírenie ochrany podľa článku 23 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva na všetky výrobky, alebo o zriadenie mnohostranného registra CHZO), ale aj v rámci rokovaní o pristúpení nových štátov k WTO a bilaterálnych dohodách, o ktorých sa v súčasnosti rokuje;

35.

domnieva sa, že tak vyvážané, ako aj nevyvážané výrobky, by mali byť predmetom tejto medzinárodnej ochrany zo strany EÚ, ktorá by prípadne mohla byť odlišná vnútri EÚ v závislosti od skutočného rizika falšovania výrobkov, aby vyvážané výrobky s veľkým rizikom falšovania podliehali medzinárodnej ochrane vo WTO, zatiaľ čo pre výrobky s nižším rizikom falšovania a predávané skôr na miestnych trhoch by sa mohol navrhnúť jednoduchší postup v podobe uznania členským štátom, ktoré by bolo oznámené Komisii (podobne ako pri súčasnej predbežnej ochrane) a tak by získalo komunitárnu právnu ochranu;

36.

poukazuje na to, že na území tretích štátov sa systematicky mylne používajú niektoré označenia, čo zavádza spotrebiteľov a ohrozuje renomé pôvodných výrobkov; zdôrazňuje, že ochrana označenia v treťom štáte je časovo nesmierne náročná a pre jednotlivé organizácie výrobcov je ťažké presadiť ju, pretože každý štát má osobité systémy a postupy ochrany; vyzýva Komisiu, aby pôsobila ako poradca a organizáciám výrobcov poskytla know-how, prípadne aj právnu podporu ohľadom uzatvárania dohôd s tretími krajinami;

37.

pokladá za nevyhnutné podrobiť používanie chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení kontrole Spoločenstva a vnútroštátnej kontrole a vyslovuje sa za prísne postihy na odradenie neoprávneného používania týchto označení, pričom členské štáty by mali byť povinné automaticky uložiť sankcie v prípade falšovania alebo napodobňovania chráneného označenia; navrhuje, aby sa v tejto súvislosti vložilo osobitné ustanovenie do článku 13 nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (3); súhlasí so zjednodušením získavania CHOP a zavedením prísnej kontroly, ktorú by vykonávali orgány všetkých členských štátov a ktorej cieľom by bolo overenie toho, že všetky fázy výrobného postupu sa realizovali v príslušnom zemepisnom regióne;

38.

zastáva názor, že kontrola trhu vzhľadom na dodržiavanie predpisov pre výrobky s CHOP a CHZO síce predstavuje administratívnu záťaž pre členské štáty, ale značne prispieva k účinnej ochrane týchto výrobkov; vyjadruje súhlas s poskytovaním technickej pomoci Spoločenstva pri vykonávaní kontrol členskými štátmi, aby sa zabezpečilo čo najjednotnejšie presadzovanie ochrany výrobkov s CHOP a CHZO na území EÚ;

39.

domnieva sa, že je potrebné zintenzívniť informačné a propagačné činnosti spojené s týmito systémami s finančnou podporou Spoločenstva, a to tak v rámci vnútorného trhu, ako aj v tretích krajinách; tiež sa domnieva, že treba zvýšiť podiel spolufinancovania Spoločenstva v informačných a propagačných programoch EÚ o kvalitných výrobkoch EÚ; vyjadruje želanie, aby Komisia pokračovala v presadzovaní konceptu CHZO v tretích krajinách, najmä zvýšením počtu návštev zameraných na technickú podporu v spojení so zoskupeniami výrobcov žiadajúcich o CHZO;

40.

navrhuje vytvorenie Európskej agentúry pre kvalitu výrobkov, ktorá by úzko spolupracovala s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín a s útvarmi Komisie poverenými ochranou kvality potravín; táto agentúra by rozhodovala aj o stále početnejších žiadostiach z tretích krajín o uznanie CHOP, CHZO a ZTŠ;

41.

zdôrazňuje význam nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (4) pre výber spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zavedenie povinnosti označovania aj pre živočíšne výrobky ako mlieko, mäso, vajcia, ktoré pochádzajú zo zvierat kŕmených geneticky modifikovaným krmivom;

42.

podporuje zachovanie a zjednodušenie systému ZTŠ, vyjadruje však sklamanie nad úrovňou efektívnosti tohto nástroja, ktorý doteraz umožnil registráciu iba veľmi malého počtu ZTŠ (20 registrovaných špecialít a 30 podaných žiadostí); konštatuje, že zoznam ZTŠ uvedený v poradí ako druhý v článku 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca 2006 o poľnohospodárskych produktoch a potravinách ako zaručených tradičných špecialitách (5) – zoznam, v ktorom používanie názvu výrobku alebo potraviny nie je vyhradené pre výrobcov – by sa mal zrušiť, pretože oslabuje ochranu ZTŠ; poukazuje na to, že systém ZTŠ predstavuje naďalej vhodný nástroj na ochranu receptúr, a že tu v prípade splnenia určitých podmienok existuje pozoruhodný priestor na rozvoj;

43.

považuje vymedzenie pojmu „tradičný“ výrobok stanovené v nariadení (ES) č. 509/2006 za nedostatočné; zastáva názor, že vzťah medzi tradičnými výrobkami a krajinou, kde existuje príslušná tradícia, resp. výlučné používanie týchto označení výrobcami, ktorí dodržiavajú tradičné požiadavky, by zvýšili hodnotu ZTŠ;

44.

domnieva sa, že ekologické poľnohospodárstvo predstavuje jeden z najväčších potenciálov rastu poľnohospodárstva EÚ a že by sa mal spustiť program opatrení na zvýšenie dôveryhodnosti loga EÚ; konštatuje, že napriek tomu, že komunitárna právna úprava v tejto oblasti obsahuje jednotné normy, členské štáty uplatňujú postup certifikácie odlišne, a to tak, že nákladnými kontrolnými úlohami poverujú kontrolné orgány alebo iné subjekty schválené štátom; konštatuje, že postup certifikácie sa medzi členskými štátmi podstatne odlišuje, a že je nákladný; je zástancom harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa hraničných hodnôt pre zakázané prípravky na ochranu rastlín v rámci ekologického poľnohospodárstva; v zásade podporuje návrh na zavedenie ekologickej značky EÚ;

45.

považuje väčšiu jednotnosť typológie orgánov a postupov na kontrolu a certifikáciu výrobkov ekologického poľnohospodárstva za potrebnú na to, aby sa mohla spotrebiteľom poskytnúť istota a dôvera v podobe nového loga EÚ pre výrobky z ekologického poľnohospodárstva, ktoré by zaručovalo jednotné kritériá výroby, kontroly a certifikácie v celej EÚ a prispievalo k riešeniu problémov a ešte výraznejšej podpore vnútorného trhu s ekologickými výrobkami;

46.

domnieva sa, že označovanie výrobkov pochádzajúcich z konvenčnej výroby spôsobom, ktorý budí dojem, že ide o výrobky z ekologickej výroby, môže poškodiť vývoj jednotného trhu EÚ s ekologicky vyrobenými potravinami; preto vyjadruje obavy, pokiaľ ide o snahy rozšíriť použitie environmentálnej značky aj na potraviny, ktoré neboli vyrobené v súlade so zásadami ekologickej výroby;

47.

je zástancom toho, aby sa pri čerstvých a spracovaných výrobkoch ekologického poľnohospodárstva dovezených z tretích krajín povinne uvádzala krajina pôvodu nezávisle od toho, či sa používa certifikát EÚ pre ekologické výrobky;

48.

zastáva názor, že v záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s ekologickými výrobkami je potrebné:

49.

víta vytváranie úradov pre tradičné a ekologické výrobky na úrovni členských štátov; považuje za potrebné, aby v každom členskom štáte existovali verejné alebo súkromné inštitúcie všeobecne uznávané výrobcami a spotrebiteľmi, ktoré budú poverené kontrolou výroby ekologických a kvalitných výrobkov na vnútroštátnej úrovni a ktoré budú zabezpečovať ich propagáciu;

50.

uznáva, že spotrebitelia majú čoraz väčšie požiadavky na kvalitu potravín a potravinových výrobkov, nielen pokiaľ ide o bezpečnosť, ale aj etické záujmy, ako sú trvalá udržateľnosť životného prostredia, dobré životné podmienky zvierat a technológie geneticky modifikovaných organizmov (GMO); vyzýva Komisiu, aby poskytla kritériá pre iniciatívy kvality, ako napríklad dobrovoľné systémy označovania výrobkov bez GMO, ktoré poskytnú spotrebiteľovi jasný výber;

51.

domnieva sa, že je potrebné podporovať ekologické výrobné postupy; ľutuje preto, že neexistuje žiadny právny predpis Spoločenstva o integrovanej produkcii, ktorý by umožnil prostredníctvom vhodných reklamných a propagačných kampaní upozorniť na pridanú hodnotu tohto spôsobu výroby a na úsilie výrobcov EÚ;

52.

domnieva sa, že nie sú potrebné predpisy na harmonizáciu noriem na úrovni EÚ; domnieva sa, že vytvorenie ďalších certifikačných systémov potravín na úrovni EÚ je zbytočné, pretože by to viedlo k znehodnoteniu už jestvujúcich systémov a zmiatlo by to spotrebiteľov;

53.

zdôrazňuje, že rozvoj značiek kvality spolu s komunikáciou, ktorá s tým súvisí, nesmie viesť k zvýšeniu administratívnych nákladov výrobcov; v súvislosti s tým si želá, aby mali výrobcovia vo vzťahu k využívaniu týchto značiek právo iniciatívy, a aby sa zasahovanie orgánov Spoločenstva obmedzovalo na ochranu týchto značiek, čím by sa zaručilo, aby výrobcovia dostali za vynaložené úsilie primeranú náhradu a aby spotrebitelia boli chránení voči falšovaniu značiek alebo iným formám podvodu;

54.

zdôrazňuje, že jestvujúce certifikačné systémy okrem toho, že zabezpečujú dodržiavanie právnych predpisov za prísneho dohľadu, tiež prispievajú k potravinovej bezpečnosti tým, že zaisťujú ďalšie dôležité prvky, napr. vysledovateľnosť; zdôrazňuje, že certifikačné systémy by mali byť odrazom požiadaviek spoločnosti, a preto je potrebná štátna podpora pre náklady, ktoré vznikajú poľnohospodárom; vyjadruje súhlas s podporou aktívnej spoluúčasti organizácií výrobcov, pretože poľnohospodári sa nemôžu jednotlivo postaviť na odpor voči prehnaným obchodným certifikačným systémom;

55.

konštatuje, že súkromné certifikačné systémy v súčasnosti neplnia svoj účel, ktorým je informovať spotrebiteľa o vlastnostiach príslušného výrobku, ale stávajú sa výlučným prostriedkom prístupu na trh, zvyšujú byrokratické zaťaženie výrobcov a pre mnohé subjekty podnikajúce v maloobchode s potravinami sa stávajú dobrým obchodom; domnieva sa, že zvyšovanie počtu týchto certifikačných systémov by sa nemalo podporovať, pretože pre časť sektora výroby predstavujú obmedzenie prístupu na trh;

56.

upozorňuje, že súčasný nárast počtu súkromných certifikačných systémov obmedzuje prístup časti sektora na trh, a že tieto systémy neprispievajú k tomu, aby boli spotrebitelia lepšie informovaní o vlastnostiach výrobkov; žiada Komisiu, aby sa usilovala o vzájomné uznávanie súkromných certifikačných systémov, aby sa obmedzilo ich hromadenie a vylučovanie kvalitných výrobkov z trhu; považuje za potrebné, aby sa vypracovali usmernenia Spoločenstva k aspektom, ktoré nie je možné regulovať uvedenými systémami, napríklad k „prívlastkovým“ označeniam a údajom, ktoré nie je možné definovať na základe objektívnych stupníc a údajov;

57.

poukazuje na to, že regionálne výrobky sú pre miestne hospodárstvo a miestne spoločenstvá veľmi dôležité, a preto treba zamietnuť návrhy, ktorých cieľom je obmedzenie počtu registrovaných zemepisných označení;

58.

je toho názoru, že nie je potrebné vypracúvať žiadne nové formy podpory tradičných výrobkov, ktoré by spôsobili znehodnotenie systému ZTŠ;

59.

vyjadruje želanie, aby sa vytvorila užšia spolupráca s Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu a aby sa v čo najväčšej miere zavádzali alternatívne systémy, ako napríklad HACCP (systém hodnotenia rizík a kritických kontrolných bodov);

60.

pripomína, že na medzinárodnej úrovni bola EÚ vo vzťahu k svojim hlavným obchodným partnerom svedkom istých problémov týkajúcich sa konkurencieschopnosti; vyjadruje znepokojenie nad tlakom, ktorý vytvárajú výrobky niektorých rozvíjajúcich sa krajín, ktoré nespĺňajú rovnaké bezpečnostné ani kvalitatívne kritériá a ktorých kontrola je často problematická; v tejto súvislosti potvrdzuje potrebu zaviesť tzv. koncept podmieneného prístupu na trh, ktorý odporúčal Európsky parlament v mnohých uzneseniach;

61.

žiada uzavrieť väčší počet bilaterálnych dohôd s kľúčovými trhmi a zmlúv o boji proti falšovaniu; žiada Komisiu, aby prispela k vyriešeniu problémov medzinárodnej ochrany značiek, ako aj ochrany CHZO, CHOP a ZTŠ;

62.

pokladá za potrebné, aby sa zabezpečila čo najväčšia propagácia výhod politík EÚ na zabezpečenie kvality a bezpečnosti potravín; vyjadruje poľutovanie nad tým, že občania nemajú ľahký prístup k úplným informáciám o tom, čo EÚ robí v tejto oblasti; odporúča Komisii a členským štátom, aby zvýšili úsilie pri šírení informácií týkajúcich sa podpory kvalitatívnych noriem a noriem bezpečnosti potravín, ktoré platia pre výrobky z EÚ;

63.

zdôrazňuje úlohu, ktorú môže zohrávať financovanie EÚ v tejto oblasti; poznamenáva, že účasť Spoločenstva na programoch zlepšovania kvality v konvergenčných členských štátoch dosahuje 75 %; poukazuje však na zhoršovanie podmienok poskytovania úverov pre malých výrobcov v súvislosti s celosvetovou finančnou krízou, ktoré vo veľkej miere obmedzí ich prístup k spolufinancovaniu;

64.

zastáva názor, že treba podporovať poľnohospodárske trhy ako miesta, na ktorých sa predávajú regionálne a sezónne výrobky priamo od poľnohospodárskych podnikov v ich vlastnej réžii, pretože ponúkajú vysokokvalitné výrobky za primerané ceny, posilňujú previazanosť výrobku a pestovateľskej oblasti a podporujú vedomé uprednostňovanie kvalitatívnych aspektov spotrebiteľmi; domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať vytváranie predajných priestorov, v ktorých by výrobcovia mohli priamo ponúkať spotrebiteľom svoje výrobky;

65.

žiada, aby sa pre potreby miestnych trhov vytvorili programy podpory odbytu s cieľom podporiť miestne a regionálne spracovateľské a marketingové iniciatívy; domnieva sa, že sa to môže uskutočniť napríklad prostredníctvom združení výrobcov, ktoré zvyšujú pridanú hodnotu vo vidieckych oblastiach a sú dobrým príkladom boja proti zmene klímy tým, že nevyžadujú prepravu na veľké vzdialenosti;

66.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.