C_2010267SK.01003301.xml

Stanovisko Výboru regiónov – EÚ a medzinárodná politika oblasti biodiverzity po roku 2010

1. verí, že ochrana biodiverzity má pre ľudské zdravie a blahobyt podstatný význam, a to priamo či nepriamo prostredníctvom služieb, ktoré poskytuje ekosystém. Každý človek má právo na zdravé a trvalo udržateľné životné prostredie, a preto je potrebné zachovať a udržateľným spôsobom využívať biodiverzitu, pričom sa bude rešpektovať významná úloha, ktorú biodiverzita zohráva v celosvetovom boji proti hladu a za dosiahnutie potravinovej bezpečnosti. Výbor vyjadruje svoje obavy v súvislosti s vážnymi dôsledkami, ktoré by mohol mať čoraz väčší pokles biodiverzity v rámci ekosystémov pre súčasné i budúce generácie, a to tak z etických dôvodov, ako aj vzhľadom na uznanie prirodzenej hodnoty biodiverzity, zabezpečenie hospodárskej a sociálnej stability, zmiernenie klimatických zmien a na dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia;

2. vyzdvihuje prirodzenú hodnotu prírody ako dedičstva ľudstva a zároveň podporuje ďalšie úsilie o ekonomické zhodnotenie biodiverzity a ekosystémových služieb a o ich začlenenie do tvorby politiky. Víta skutočnosť, že vďaka medzinárodnej štúdii na tému „Ekonomika ekosystémov a biodiverzity“ (The Economics of Ecosystems and Biodiversity – TEEB) sa čoraz viac zlepšuje chápanie ekonomickej hodnoty biodiverzity a faktu, že nečinnosť spôsobuje nepredstaviteľné finančné náklady. VR víta, že dokument TEEB pod názvom „D 2 štúdia pre orgány verejnej správy“ sa bude zaoberať miestnym a regionálnym rozmerom;

3. zdôrazňuje, že ciele EÚ a medzinárodné ciele na rok 2010 boli celosvetovo veľmi dôležité pre vytvorenie vhodných nástrojov na ochranu biodiverzity na miestnej aj regionálnej úrovni. V rámci Európskej únie existuje veľa príkladov osvedčených postupov. Výbor má však vážne obavy, že ani ciele EÚ, ani celosvetové ciele v oblasti biodiverzity na rok 2010 neboli dosiahnuté, a to v dôsledku zjavného rozdielu medzi danými sľubmi a skutočne vykonanou činnosťou;

4. nazdáva sa, že v snahe dosiahnuť ciele v oblasti ochrany biodiverzity je nevyhnutné, aby orgány verejnej moci vrátane miestnych a regionálnych orgánov našli správnu rovnováhu medzi politikou rozvoja a cieľmi v oblasti biodiverzity a aby podporovali využívanie stimulov na podporu zachovania biodiverzity;

Zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do lepšieho riadenia a komunikácie

5. vyzdvihuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov v úsilí o zastavenie straty biodiverzity a presadzovaní stratégií na zachovanie biodiverzity v príslušných regionálnych a miestnych samosprávach. Toto je potrebné zvážiť na pozadí nedávnych výsledkov prieskumu Eurobarometra o postoji Európanov k biodiverzite, ktoré boli zverejnené v marci 2010 a podľa ktorých iba 38 % Európanov pozná význam tohto pojmu a iba 17 % má pocit, že sa ich strata biodiverzity priamo týka. V tejto súvislosti VR opakovane potvrdzuje svoju pripravenosť podporiť projekty na zachovanie biodiverzity a pomôcť pri podnecovaní záujmu občanov na miestnej a regionálnej úrovni a vytváraní súčinnosti medzi zainteresovanými stranami a verejnými orgánmi, a to usporiadaním aktivít v rámci podujatia OPEN DAYS 2010;

6. zdôrazňuje, že ak sa má biodiverzita chrániť v celosvetovom meradle, regionálne a miestne orgány by mali mať k dispozícii primerané ľudské, finančné a technické kapacity, ktoré by boli úmerné ich miere zodpovednosti a úsiliu zameranému na zastavenie straty biodiverzity. Regionálne a miestne orgány dokážu najlepšie pomáhať miestnym komunitám pri zachovávaní ich miestneho životného prostredia a podporovať dobrovoľnícke organizácie, ktoré sa usilujú motivovať verejnosť k ochrane prírodného prostredia a zaangažovať ju do tejto veci. Medzi ďalšie dôležité kompetencie patrí vzdelávanie, zdravie a blahobyt, územné plánovanie a vlastníctvo pôdy. VR vyzýva miestne a regionálne orgány, aby išli príkladom;

7. verí, že Medzinárodný rok biodiverzity (2010), ktorý vyhlásila OSN, posilní na úrovni EÚ aj na medzinárodnej úrovni politickú angažovanosť v otázke riešenia celosvetovej krízy biodiverzity a zároveň podnieti aktívnu účasť miestnych a regionálnych orgánov;

8. víta projekty, ktoré iniciovali mnohé regionálne a miestne samosprávy s cieľom prispieť k ochrane biodiverzity, ako sú napríklad projekty zamerané na vytváranie chránených prírodných oblastí a obnovu degradovaných biotopov, projekty na ochranu mokradí a iných ekosystémov, vytváranie pásiem zelene či mestské plánovanie na základe kritérií zachovania biodiverzity, a zvýšiť povedomie svojich občanov o biodiverzite, ako sú napríklad súťaže o najkrajšie záhrady a zelené priestranstvá v mestských oblastiach. Záhrady pri obytných domoch sú dôležitým útočiskom pre vtáky a zvieratá a sú dôležité z hľadiska ochladzovania a filtrovania vzduchu a ukladania uhlíka;

9. víta víziu do roku 2050 a nový a ambiciózny cieľ „zastaviť do roku 2020 stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ a obnoviť ich v čo najväčšej uskutočniteľnej miere a zároveň zvýšiť príspevok EÚ v boji o zastavenie straty biodiverzity na celom svete“, ktorý prijala Rada pre životné prostredie 15. marca 2010 a následne schválila Európska rada v dňoch 25. – 26. marca 2010. Svedčí to o obnovenom záväzku EÚ dosiahnuť hmatateľné výsledky;

10. vyjadruje však obavy, že v rámci cieľa udržateľného rastu podľa stratégie Európa 2020 zostáva biodiverzita podriadená modelom hospodárskeho rastu a snahám o vybudovanie hospodárstva s nízkymi emisiami oxidu uhličitého namiesto toho, aby bola považovaná za samostatnú problematiku;

11. víta skutočnosť, že v súlade s jeho predchádzajúcimi odporúčaniami boli ekosystémové služby začlenené do cieľa stanoveného do roku 2020 so zámerom obnoviť tieto služby, a tým zvrátiť súčasný vývoj. V tejto súvislosti však žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby vysvetlili, akým spôsobom by sa malo obmedzenie uvedeného cieľa „na obnovu týchto služieb v čo najväčšej uskutočniteľnej miere“ vykladať na miestnej a regionálnej úrovni;

12. súhlasí s Radou, že je teraz potrebné konať rýchlo a účinne, aby sa predišlo vážnym ekologickým, hospodárskym a sociálnym dôsledkom;

13. uznáva, že ide o dôležitý krok, ktorým sa preukáže záväzok EÚ prijať opatrenia a „ísť príkladom“ na 10. schôdzi Konferencie zmluvných strán (COP 10) Dohovoru o biologickej diverzite (CBD), ktorá sa uskutoční v októbri 2010 v meste Nagoja;

14. pridáva sa k výzve Rady, aby Európska komisia predložila stratégiu Európa 2020 v oblasti biodiverzity, v ktorej zohľadní výsledky konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite;

15. zastáva názor, že táto stratégia Európa 2020 v oblasti biodiverzity bude môcť dosiahnuť ciele EÚ a celosvetové ciele na obdobie po roku 2010 týkajúce sa biodiverzity len vtedy, ak dôrazne podporí miestne a regionálne orgány a iných užívateľov či vlastníkov pôdy. V stratégii je potrebné riešiť súčasnú nízku mieru čerpania štrukturálnych fondov na otázky súvisiace so životným prostredím a biodiverzitou a podporovať výmenu osvedčených postupov, a tak posilniť činnosť regionálnych a miestnych orgánov v praxi. Presadzovanie osvedčených postupov medzi samosprávami a vytvorenie fóra na určenie spoločných problémov a nachádzanie spoločných riešení týkajúcich sa biodiverzity pomôže budovať kapacity v rámci regionálnych a miestnych orgánov;

16. vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že jeho výzva na vytvorenie „ekologickej infraštruktúry“ (1) našla odozvu v Rade (2) a Európskej komisii tak umožnila vypracovať stratégiu EÚ v oblasti ekologickej infraštruktúry na obdobie po roku 2010. Táto stratégia by mala v súlade so zásadou subsidiarity zahŕňať aj územný rozmer a mala by umožniť začlenenie existujúcich iniciatív, najmä na miestnej a regionálnej úrovni, do uceleného rámca;

Úloha miestnych a regionálnych orgánov pri presadzovaní stratégie Európa 2020 v oblasti biodiverzity

17. zdôrazňuje, že nová stratégia Európa 2020 by bola úspešná vtedy, keby všetci aktéri a miestne zainteresované strany participovali na rozvoji a implementácii politiky na základe skutočného modelu viacúrovňového riadenia. Je dôležité spojiť všetky zainteresované strany, ktoré majú podiel na ochrane biodiverzity a ekosystémov, a to vrátane odborníkov z vedeckých kruhov, tvorcov akčných plánov v oblasti biodiverzity, mimovládnych organizácií a vzdelávacích inštitúcií;

18. trvá na tom, že smernice o vtákoch a biotopoch je potrebné v plnej miere uplatniť aj na miestnej a regionálnej úrovni a že treba urýchliť vytvorenie a úplný rozvoj siete Natura 2000 a poskytnúť adekvátne finančné prostriedky, pričom by sa mala vziať do úvahy skutočnosť, že biodiverzita je v EÚ rozmiestnená nepravidelne, ako aj prijať účinné opatrenia zamerané na riadenie a obnovu;

19. víta v tejto súvislosti výzvu Rady pre životné prostredie z 15. marca týkajúcu sa participatívneho prístupu, ktorého výsledkom by boli „potrebné a doplňujúce iniciatívy smerujúce zdola nahor, t. j. od tých, ktorí sa priamo zúčastňujú na riadení využívania pôdy a morí, predovšetkým miestnych komunít“;

20. poukazuje na kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri zvyšovaní povedomia občanov o význame biodiverzity a žiada o väčšiu podporu zo strany členských štátov pri implementácii európskych a vnútroštátnych právnych predpisov;

21. vyzýva miestne a regionálne orgány, aby vypracovali programy v oblasti biodiverzity a začlenili ciele súvisiace s biodiverzitou do svojich plánov a povolení v oblasti využívania pôdy, podporovali rozširovanie plôch zelene, predchádzali degradácii pôdy, poškodzovaniu ekosystémov a fragmentácii krajiny a biotopov, minimalizovali negatívny vplyv klimatických zmien a hľadali príležitosti na spojenie obnovovania alebo vytvárania prirodzených biotopov s iniciatívami v oblasti územného plánovania a využívania pôdy. Na druhej strane zdôrazňuje, že v prípade riedko obývaných území a území, z ktorých je dobrý prístup k plochám zelene s rozsiahlymi zónami chránenej prírody, by sa mala bližšie definovať a optimalizovať kvalita ochrany životného prostredia a malo by sa tiež zlepšiť zosúladenie s inými spôsobmi využívania pôdy;

22. predpokladá, že po tom, ako Rada uznala potrebu rozvinúť výmenu osvedčených postupov v záujme optimálneho využívania zdrojov v boji proti poklesu biodiverzity, Európska únia a členské štáty budú väčšmi podporovať výmenu týchto informácií medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami;

23. podporuje iniciatívy a siete, ktoré pomáhajú dosiahnuť dobrovoľne prijaté záväzky miestnych a regionálnych orgánov a šíriť osvedčené postupy na európskej úrovni, ako je napríklad projekt LIFE + a projekt európskych hlavných miest biodiverzity;

24. poznamenáva, že ochrana biodiverzity a ekosystémových služieb je prierezová téma, ktorá si vyžaduje systematický prístup, v rámci ktorého by spolupracovali všetci rozliční aktéri na všetkých úrovniach;

25. znovu opakuje svoje odporúčania pre jednotlivé sektory, ktoré sú obsahom jeho stanoviska na tému „Nový impulz na zastavenie poklesu biodiverzity“ (1) a zdôrazňuje, že efektívna a dôkladná ochrana biodiverzity je možná len vtedy, ak by bola súčasťou širšej stratégie a politiky vzťahujúcej sa na kľúčové sektory zodpovedné za ničenie biotopov, fragmentáciu a degradáciu spôsobenú zmenou vo využívaní pôdy, znečistenie atď. Medzi ne patria poľnohospodárstvo/lesníctvo, energetika, doprava, klimatické zmeny, regionálny rozvoj/územné plánovanie. Takisto akékoľvek medzinárodné obchodné dohody s účasťou EÚ musia zohľadňovať pokles biodiverzity a zmierňovať ho;

26. znovu vyzýva členské štáty, aby upravili svoje daňové systémy tak, aby viac podporovali biodiverzitu, napríklad znížením DPH na výrobky produkované v rámci ekologického poľnohospodárstva alebo v oblastiach programu Natura 2000 a zrušením niektorých daní a dotácií, ktoré podporujú správanie ohrozujúce biodiverzitu;

27. zdôrazňuje, že ochrana a obnova biodiverzity ponúka niekoľko nákladovo efektívnych príležitostí na zmiernenie klimatických zmien alebo prispôsobenie sa týmto zmenám, napr. pri vytváraní zelených koridorov zameraných na tvorbu a obnovu mokradí, pri renaturalizácii tokov riek a podporovaní „zelených striech“ alebo pri prepájaní dôležitých biotopov;

Stanovenie rozumných čiastkových cieľov, ukazovateľov a nákladovo efektívnych opatrení na ich dosiahnutie

28. odporúča Európskej komisii, aby sa zamerala na obmedzený súbor čiastkových cieľov, ktoré by stratégii dali jasnú a zrozumiteľnú formu a umožnili by regionálnym a miestnym orgánom sledovať svoj prínos a včas vykonať nápravné opatrenia. Musí dôjsť k posunu od ťažko merateľných cieľov orientovaných na stav k cieľom „orientovaným na tlaky“. Počet čiastkových cieľov by mal byť obmedzený na 5 alebo 6 a mal by zahŕňať poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a morské prostredie, využívanie pôdy, ako aj ničenie a fragmentáciu biotopov;

29. odporúča, aby sa čiastkový cieľ týkajúci sa využívania pôdy a územného plánovania vymedzil veľmi pozorne so zreteľom na aspekty subsidiarity a aby riešil tlaky súvisiace s ničením a fragmentáciou biotopov. Regionálne a miestne orgány zohrávajú významnú úlohu pri uskutočňovaní koncepcie ekologických sietí a najlepšie môžu zohľadniť rôzne potreby oblastí s vysokou hustotou obyvateľstva alebo rozsiahlych území, ktoré sú obývané riedko. Miestne a regionálne orgány by mohli k tomuto cieľu prispieť zásadným spôsobom;

30. vyzdvihuje dôležitosť jasného referenčného základu, ktorý má vytvoriť Európska agentúra pre životné prostredie do júna tohto roka a ktorý zabezpečí trvalé monitorovanie čiastkových cieľov a ukazovateľov zastavenia straty biodiverzity a obnovenia ekosystémov, ako aj podávanie príslušných správ. Vykonávanie pozitívnych opatrení si vyžaduje kvalitné základné údaje a priebežné monitorovanie, na čo je potrebné značné zvýšenie finančných prostriedkov. To sa dá čiastočne dosiahnuť prostredníctvom uplatnenia záväzkov pre developerské spoločnosti, no pokiaľ sa EÚ a členské štáty nedohodnú na výraznom zvýšení financovania na tieto účely, budú finančné prostriedky, ktoré na to majú miestne a regionálne orgány k dispozícii, nedostatočné;

31. vyzýva EÚ a členské štáty, aby do svojich referenčných základov a ukazovateľov zaviedli koncepciu ekosystémov. Príkladom je prvý súbor biofyzikálnych máp ekosystémových služieb Európskej agentúry pre životné prostredie;

32. poukazuje na to, že čiastka, ktorá je na ochranu biodiverzity vyčlenená v súčasnom rozpočte, nepostačuje na splnenie cieľov, a to vrátane cieľov Natura 2000, a vyzýva na výrazné zvýšenie finančných prostriedkov v rozpočtoch EÚ po roku 2013. Pri príprave nových smerníc a programov sa musí dbať o to, aby sa finančná podpora neposkytovala na opatrenia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť biodiverzitu;

33. nalieha na Európsku komisiu, aby maximalizovala prínos financovania zo strany EÚ, a to najmä vyriešením súčasného nedostatočného čerpania štrukturálnych fondov v súvislosti s biodiverzitou a životným prostredím a hľadaním spôsobov, ako zlepšiť účinnosť integrovaného modelu financovania biodiverzity a programu Natura 2000;

34. opakovane vyzýva (3) na uplatňovanie systému environmentálnej podmienenosti pri prístupe k finančnej pomoci z verejných zdrojov, najmä pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku a spoločnú rybársku politiku. Zároveň vyzýva členské štáty, aby sa zasadili o to, aby jednotlivé sektory hospodárstva spravodlivým spôsobom prispievali k pokrytiu nákladov na obnovu ekosystémových služieb;

35. vychádzajúc z nedávnych záverov Európskej environmentálnej agentúry (4) odporúča zreformovať spoločnú poľnohospodársku politiku tak, aby umožnila väčšiu podporu pre poľnohospodárstvo s vysokou prírodnou hodnotou;

36. žiada Európsku komisiu, aby vytvorila vhodný finančný mechanizmus, ktorým by umožnila regionálnym a miestnym orgánom zaistiť budovanie kapacít na zastavenie straty biodiverzity a jej ochranu na svojom území a podporovala výmenu osvedčených postupov medzi regiónmi;

37. poukazuje na to, že invázne nepôvodné druhy predstavujú celosvetovú hrozbu pre biodiverzitu, čo sa konštatuje aj v rozhodnutiach týkajúcich sa tejto problematiky, ktoré boli prijaté na ostatných piatich konferenciách zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (CBD);

38. poznamenáva, že v roku 2003 bola v rámci Bernského dohovoru vypracovaná Európska stratégia pre cudzie invázne druhy. V rámci cieľa 5 „Akčného plánu EÚ do roku 2010 a po tomto roku“ (5) sa od členských štátov vyžaduje, aby vypracovali národné stratégie týkajúce sa inváznych cudzích druhov. V tejto súvislosti VR opätovne vyzýva (1) Európsku komisiu, aby vypracovala stratégiu EÚ pre invázne druhy;

39. zdôrazňuje, že klimatické zmeny sú jedným z faktorov šírenia druhov. To bude v nasledujúcich desaťročiach pokračovať, čím vznikne potenciál na to, aby sa ďalšie druhy stali inváznymi;

40. ľutuje, že široká verejnosť chápe hrozby, ktoré predstavujú invázne nepôvodné druhy, iba v obmedzenej miere. Zvýšené povedomie o týchto otázkach a ich lepšie pochopenie je kľúčom k širšiemu zapojeniu, pričom verejnosť by mohla zmeniť svoje správanie, aby tak pomohla znížiť pravdepodobnosť vnesenia inváznych druhov a riziko uľahčenia ich šírenia, ako aj pomáhať s ich zistením a monitorovaním. Regionálne a miestne orgány môžu najlepšie angažovať širokú verejnosť na miestnej úrovni, a tým zlepšiť porozumenie a zapojenie verejnosti;

41. poukazuje na to, že regionálne a miestne orgány majú svoju úlohu aj v oblasti vzdelávania a z pozície vlastníka pôdy. Ich odborní zamestnanci navyše môžu pomôcť vládnym organizáciám na celoštátnej úrovni riešiť otázku inváznych druhov v spolupráci s hlavnými mimovládnymi záujmovými skupinami, čím by sa optimálne využili dostupné kapacity a zdroje na zlepšenie zisťovacích a monitorovacích schopností;

C. Príspevok VR k Dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD) a 10. konferencii jeho zmluvných strán (COP 10)

42. uznáva, že problematika biodiverzity nepozná hranice štátov, a preto naliehavo žiada, aby sa prijali koherentné opatrenia nielen na úrovni EÚ, ale aj v medzinárodnom kontexte;

43. upozorňuje, že je potrebné zachovať a obnoviť biodiverzitu vrátane ekosystémových služieb na celosvetovej úrovni, ak chceme prispieť k odstráneniu chudoby, zabezpečeniu dodávok potravín a miestnemu rozvoju na celom svete. Domnieva sa, že implementácia Dohovoru o biologickej diverzite preto predstavuje zásadný prínos k dosiahnutiu cieľov tisícročia a hlavne cieľa č. 7 týkajúceho sa environmentálnej udržateľnosti;

44. vyzýva EÚ a Európsku komisiu, aby preskúmala, či by sa mohol VR stať pozorovateľom v rámci delegácie EÚ na COP 10 s cieľom zaistiť primerané zastúpenie miestnych a regionálnych orgánov nielen v národných delegáciách, ale tiež v delegácii EÚ (6);

45. ponúka svoj príspevok k procesu CBD a konferencii jeho zmluvných strán COP 10 prostredníctvom podpory decentralizovanej rozvojovej spolupráce medzi európskymi miestnymi a regionálnymi orgánmi a orgánmi rozvojových krajín v oblasti trvalo udržateľného riadenia biodiverzity a ekosystémov;

46. naliehavo žiada, aby sa v priebehu COP 10 prijal revidovaný a aktualizovaný strategický plán k dohovoru na obdobie rokov 2011 – 2020 s cieľom zabezpečiť kontinuitu v strategickom plánovaní CBD po roku 2010;

47. víta, že sa v návrhu strategického plánu uvádza, že zachovanie a obnova ekosystémov vo všeobecnosti predstavuje nákladovo efektívny spôsob riešenia klimatických zmien, a preto reakcia na tieto zmeny otvára množstvo príležitostí na uchovanie biodiverzity a jej trvalo udržateľné využívanie;

48. súhlasí s tým, že na medzinárodnej a národnej úrovni je potrebná väčšia súčinnosť v úsilí reagovať na klimatické zmeny a stratu biodiverzity vzájomne sa posilňujúcim spôsobom, čím by sa optimalizovali príležitosti vyplývajúce zo súčasných celosvetových procesov v rámci dohovorov z Ria;

49. uznáva, že opatrenia, ktoré boli doteraz prijaté na implementáciu CBD, nepostačovali na dosiahnutie medzinárodného cieľa na rok 2010;

50. podporuje strategické ciele, ako aj hlavné a vedľajšie ciele do roku 2020, ktoré sú dosiahnuteľné i merateľnejšie zároveň a ktoré poskytujú účinnejší rámec prostredníctvom cieľov na národnej, ale najmä nižšej ako národnej úrovni. S cieľom dosiahnuť, aby bola stratégia pochopiteľnejšia a cielenejšia, navrhuje znížiť počet cieľov;

51. je zástancom nového hlavného cieľa, v ktorom sa výslovne stanovuje, že všetky zmluvné strany CBD zapoja do roku 2020 regionálne a miestne orgány do implementácie dohovoru. Táto spolupráca sa musí zamerať hlavne na revíziu a implementáciu národných stratégií a akčných plánov v oblasti ochrany biodiverzity a na podporu rozvoja kapacít na regionálnej a miestnej úrovni;

52. žiada, aby bolo na konferencii zmluvných strán COP 10 prijaté špecifické rozhodnutie zamerané na orgány na nižšej ako národnej úrovni a v tejto súvislosti berie na vedomie „Návrh rozhodnutia v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite na konferencii COP 10 o mestách, miestnych orgánoch a biodiverzite“ a príslušný „Návrh akčného plánu pre mestá, miestne orgány a biodiverzitu na obdobie 2011 – 2020“ (7). Takýto koherentný akčný plán je potrebný pre ďalší rozvoj a posilnenie významného prínosu orgánov na nižšej ako národnej úrovni k implementácii strategického plánu CBD na obdobie 2011 – 2020. VR v tejto súvislosti vyzdvihuje „Globálne partnerstvo pre mestá a biodiverzitu“ a program organizácie ICLEI „Miestne opatrenia v oblasti biodiverzity“;

53. berie na vedomie, že na COP 10 sa má prezentovať singapurský index biodiverzity v mestách (CBI). Tento index by sa mal ďalej rozpracovať, aby sa dal na základe dobrovoľnosti uplatniť aj na iné orgány.

V Bruseli 10. júna 2010

Predsedníčka Výboru regiónov

Mercedes BRESSO

(4) Odborná správa EEA č. 12/2009 „Distribution and targeting of the CAP budget from a biodiversity perspective“.

(5) Dokument SEK(2006) 621, ktorý tvorí prílohu k Oznámeniu Európskej komisie na tému „Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 a v nasledujúcich rokoch“, KOM(2006) 216 v konečnom znení.

(6) Výkonný tajomník sekretariátu CBD zaslal 4. februára 2010 oznam všetkým zmluvným stranám CBD, v ktorom ich požiadal o nominovanie starostov a zástupcov miestnych orgánov do delegácií na COP 10.

(7) Dokument z 27. januára 2010, http://www.cbd.int/authorities/doc/CBD%20Plan%20of%20Action_2010_01_draft.doc.