C_2010339SK.01000701.xml

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Trvalo udržateľný rozvoj pobrežných regiónov“

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku rozhodol vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému

Odborná sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie poverená vypracovaním návrhu stanoviska v danej veci prijala svoje stanovisko 13. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 459. plenárnom zasadnutí 20.– 21. januára 2010 (schôdza z 20. januára 2010) prijal 138 hlasmi za, pričom 4 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1 EHSV zdôrazňuje, že 136 000 kilometrov dlhé pobrežie EÚ predstavuje značné bohatstvo, no v týchto zónach existuje silný tlak kvôli demografickému rozvoju, záujmu o pozemky, poľnohospodárstvu, hospodárstvu a cestovnému ruchu, ktorý môže ohroziť ich atraktívnosť a dokonca ich budúcnosť. Bezpečnú budúcnosť môžu pobrežným regiónom zabezpečiť len opatrenia vychádzajúce zo zásady trvalo udržateľného rozvoja, a to nielen v hospodárskej, ale aj sociálnej a environmentálnej oblasti.

EHSV opätovne vyjadruje podporu programu budovania transeurópskej dopravnej siete, ktorého realizácia by podporila európske hospodárstvo. Zdôrazňuje, že pre trvalo udržateľný rozvoj pobrežných oblastí sú významné predovšetkým tieto projekty: námorné diaľnice (Baltské more, „Atlantický oblúk“, juhovýchodná Európa a západná časť Stredomoria), železničná os „Rail Baltica“, železničná trasa intermodálneho koridoru Iónske more/Jadranské more). S týmto užitočným rozšírením námornej a železničnej dopravy by sa malo spájať aj dôkladné odstraňovanie sprievodného znečistenia.

EHSV zdôrazňuje, že je potrebné správne nasmerovať príspevky z Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu pre regionálny rozvoj a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo do pobrežných oblastí, ktoré majú obzvlášť veľké problémy, aby sa tým urýchlil prechod týchto oblastí na nové hospodárske aktivity.

Upozorňuje na náklady, ktoré budú musieť členské štáty a Európska únia znášať v súvislosti s investíciami a stavebnými prácami zameranými na ochranu pred očakávaným stúpaním morskej hladiny. Tieto náklady sa odrazia na výraznom zvýšení rozpočtového zaťaženia.

Podotýka, že v dôsledku vplyvu klimatických zmien na pobrežné oblasti pravdepodobne dôjde k presunom obyvateľstva, ktorých sociálny dosah a vplyv na zamestnanosť by sa mal predvídať.

EHSV odporúča, aby sa pravidelne organizovala európska konferencia zameraná na tému zodpovedného kúpeľného cestovného ruchu, ktorú by mohol spoločne iniciovať napríklad Výbor regiónov a EHSV a ktorá by bola príležitosťou vymeniť si osvedčené postupy z rozličných častí EÚ.

Takisto zastáva názor, že by sa mali definovať kritériá environmentálnej kvality pre kúpele, prístavy a športové prístavy v celej EÚ.

EHSV navrhuje, aby sa inicioval program európskej spolupráce v oblasti výskumu zameraného na spôsoby, akými sa pobrežné zóny prispôsobujú vzostupu morskej hladiny. Takisto by sa mala vytvoriť sieť vzájomného odovzdávania informácií medzi výskumnými centrami a európsky vedecko-technický výbor, ktorý by predvídal situáciu a navrhoval konkrétne odpovede na problém zvyšovania vodnej hladiny.

Výbor odporúča, aby sa rozvíjali osvetové aktivity o morskom prostredí a hodnotách, ktoré predstavuje pre súčasnú generáciu aj nasledujúce generácie. Tieto aktivity by sa mali predovšetkým zamerať na školy a širokú verejnosť. Mohli by sa organizovať v pobrežných oblastiach počas školských prázdnin.

2.1 Ľudstvo sa v 21. storočí tlačí k moru. Tento pohyb je všeobecný a niektoré obrovské metropoly ako Šanghaj, Tokio, Osaka a Hongkong sa rozvíjajú na brehoch oceánu, najmä na plytčinách. Podľa prognostikov bude tento pohyb pokračovať na všetkých kontinentoch.

2.2 Tento jav sa týka aj EÚ, ktorá ho nemôže ignorovať, keďže má 136 000 kilometrov pobrežia, prímorské regióny EÚ vytvárajú 40 % hrubého domáceho produktu a býva v nich 40 % obyvateľstva.

2.3 Pobrežné oblasti sa teda javia ako zdroje hospodárskej prosperity, ale aj ako miesta s vysokou kvalitou života a sociálneho blahobytu. Pobrežia sú atraktívne a na ich obmedzenom priestore sa sústreďuje množstvo aktivít: cestovný ruch, rybárstvo, poľnohospodárstvo, prístavné a letecké aktivity, rozrastajúce sa mestá, hospodárske aktivity, dopravná infraštruktúra, atď. Všetky uvedené činnosti môžu niekedy do veľkej miery zaťažovať ekosystémy. Pobrežné oblasti sú miestom, kde sa stretávajú rozličné spôsoby využitia priestoru a ľudských aktivít. Morské ekosystémy, ktoré sa nachádzajú na pobrežných plytčinách, sú okrem toho zďaleka najbohatšie na biodiverzitu.

2.4 Ľudské aktivity sa sústreďujú v pobrežných zónach, ktoré sú už na základe ich povahy obmedzené a navyše ich ohrozuje stúpanie morskej hladiny a erózia. S touto situáciou sa spájajú rôzne ohrozenia kvality života, prírodných zón a suchozemských aj morských ekosystémov.

EÚ sa nemôže voči týmto situáciám ani hospodárskym, sociálnym a environmentálnym problémom stavať ľahostajne.

2.5 Komisia v roku 2000 vydala oznámenie o Integrovanej správe pobrežných zón (ISPZ), po ktorom nasledovalo odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 2002 o realizácii stratégie v oblasti ISPZ v Európe. V júni 2007 Komisia predstavila hodnotenie ISPZ a z jeho záverov vyplynulo, že odporúčanie EÚ prinieslo pozitívne výsledky, no táto stratégia by potrebovala nový impulz.

2.6 Činnosť EÚ sa však neobmedzila len na túto stránku veci a Komisia v októbri 2007 vydala oznámenie na tému „Integrovaná námorná politika Európskej únie“.

2.7 V júni 2008 bola napokon prijatá smernica o námornej stratégii. Tento text zaväzuje každý členský štát, aby v spolupráci s ostatnými členskými krajinami a pobrežnými štátmi mimo EÚ rozvíjal stratégie pre svoje námorné vody. Jeho cieľom je „zabezpečenie neustálej ochrany a zachovávania“ morského prostredia a „prevencia zhoršovania jeho stavu“„na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia najneskôr do roku 2021“.

2.8 Európsky parlament v podobnom duchu prijal v novembri 2008 osobitné uznesenie o aspektoch regionálneho rozvoja a vplyve cestovného ruchu na pobrežné oblasti.

2.9 Ako vidíme, na množstvo otázok, ktoré vyvstávajú v pobrežných oblastiach, hľadalo odpoveď množstvo dokumentov a európskych iniciatív, ktorých realizácia je v rukách členských štátov a príslušných miestnych orgánov.

2.10 V tejto súvislosti treba uviesť aj vplyv spoločnej rybárskej politiky na hospodársky a sociálny život pobrežných zón.

2.11 Akákoľvek politika trvalo udržateľného rozvoja pobrežných zón teda musí zahŕňať koordinované a navzájom zosúladené politiky a opatrenia (ako napr. spoločná poľnohospodárska politika) a sektorové prístupy. Nie je to ľahká úloha, keďže medzi záujmami a problémami jednotlivých prvkov, či už na súši alebo na mori, môžu vznikať rôzne konflikty.

2.12 Politika EÚ v oblasti pobrežných zón sa teda skladá z piatich hlavných nástrojov:

2.13 V každom prípade nesmieme zabúdať, že každé pobrežie je osobitným prípadom a že geografické a prírodné charakteristiky si vyžadujú rozličné opatrenia: existujú hlboké a plytké moria; moria, kde sa vyskytuje príliv a odliv moria, kde sa tieto javy nevyskytujú; pobrežia v miernom či polárnom pásme; pobrežia nízke, strmé, kamenité alebo piesčité, atď. Z uvedeného vyplýva, že je síce možné stanoviť spoločné ciele, no nedá sa stanoviť jednotná politika pre všetky pobrežia, ktorá by sa rovnako uplatňovala na všetky oblasti.

3.1 Otázky trvalo udržateľného rozvoja týchto zón sa zameriavajú na niekoľko obzvlášť citlivých tém.

3.2 Pod tlakom rozmáhajúcej sa výstavby niektoré štáty podporili alebo začali iniciatívy na ochranu pobrežného územia (napr. „National Trust“ vo Veľkej Británii alebo „Conservatoire du littoral“ vo Francúzsku), či vytvorili národné parky, ktorých súčasťou sú aj pobrežné zóny. Mali by sme uvažovať o rozšírení týchto iniciatív, ktoré majú za cieľ chrániť najzraniteľnejšie, najohrozenejšie či najvýnimočnejšie prírodné oblasti a umožniť, aby v prípadoch, keď ide o spoločný záujem, verejný orgán nahradil súkromného vlastníka. Určitým spôsobom tu ide o vytvorenie kategórie majetku, ktorý je súčasťou národného dedičstva, ako sú historické pamiatky alebo umelecké diela umiestnené v múzeách.

3.3 Smernica Rady 92/43 EHS, častejšie nazývaná smernica o biotopoch, živočíchoch a rastlinách (či jednoducho o biotopoch) sa zaoberá ochranou prírodných biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Táto smernica viedla niektoré štáty k rozšíreniu zón „Natura 2000“ aj na more. Je potrebné sa zamyslieť nad tým, či sa tento nástroj na ochranu prostredia využíva správne (najmä nad tým, či je odôvodnené zaraďovať medzi uvedené oblasti aj rozsiahle morské územia vrátane hlbokých morí, pri ktorých väčšinou neexistujú dostatočné poznatky o biodiverzite ani možných rizikách).

3.4 Ochrana biodiverzity v pobrežných morských oblastiach a snaha o zachovanie zásob rýb primäli niektoré štáty rozvíjať siete chránených morských oblastí (MPA: Marine Protected Aeras). Tieto iniciatívy nadobudnú ešte väčší význam, ak budú takto postupovať všetky pobrežné štáty. Preto by bolo vhodné zhromaždiť, zosúladiť a propagovať uvedené chránené morské oblasti. Užitočné by v tomto smere bolo, ak by sa vytvorila európska sieť správcov týchto ochranných zón, ako aj jednotné európske označenie.

3.5 Kvôli napredujúcej urbanizácii pobrežných oblastí, nadmernému využívaniu poľnohospodárskej pôdy na pobreží a rozširovaniu slaných oblastí v pobrežných podzemných vodách je potrebné venovať osobitnú pozornosť uvedeným otázkam, aby sme dokázali zabezpečiť obyvateľom pobrežných zón trvalo prístup k sladkej a kvalitnej vode.

4.1 Ide tu samozrejme o tradičnú otázku spracovania odpadu vyhadzovaného priamo do mora a znečistenia vôd, riek a vodných tokov, ako aj o osobitnú otázku znečisťovania vôd prístavoch a znečisťovania spôsobeného námornou dopravou.

4.2 Európska legislatíva sa časťou týchto otázok zaoberá v rámcovej smernici o vode a s ňou súvisiacich smerniciach. Komisia vyjadrila v roku 2007 poľutovanie nad nekvalitnou transpozíciou a nedostatočnou medzinárodnou spoluprácou. Pri uplatňovaní smernice došlo k mnohým omeškaniam. Členské štáty by v roku 2010 mali vypracovať plány správy vodných nádrží, ktoré by mali zahŕňať aj opatrenia na ochranu a prípadne aj obnovu kvality vodných útvarov. V tomto smere je potrebné koordinovať kroky v prípade vodných útvarov, ktorých časť patrí mimoeurópskym krajinám. Mala by sa vyjasniť hierarchia nepriaznivých vplyvov znečisťovania vôd, pričom treba rozlišovať na jednej strane jeho obete (človek a zdravie, hospodárstvo, blahobyt; alebo morské živočíchy a rastliny) a na druhej strane čas, za ktorý je možné (ak vôbec) napraviť škody na biotopoch a druhoch.

4.3 Rámcová smernica o námornej stratégii prináša odpoveď na potrebu zachovať a skvalitniť morské vody, pričom definuje prímorské regióny a podregióny a žiada členské štáty, aby spoločne vytvorili námorné stratégie a stanovili environmentálne ciele.

4.4 Otázkou znečisťovania morí loďami sa zaoberali rozličné programy v rámci balíka opatrení Erika.

4.5 Jednou z často opomínaných foriem poškodzovania životného prostredia je nezvrátiteľné ničenie morských plytčín (biotopov a ekosystémov) vyvolané nadmernou zástavbou na pobreží, a to z dôvodov, ktoré nesúvisia s bezpečnosťou obyvateľstva ani s ochranou ľudského dedičstva. Európska únia by sa mala zaoberať týmto javom, konkrétne rozrastajúcimi sa stavbami na európskom pobreží, ako sú napr. rekreačné prístavy, prístavy a rozličné iné diela a v strednodobom horizonte aj rozličnými stavbami, ktoré sú potrebné na ochranu pobrežia proti stúpaniu morskej hladiny (ako príklad možno uviesť pozorovacie stredisko MEDAM, ktoré pokrýva všetku výstavbu na francúzskom pobreží Stredozemného mora (1)). Kvôli svojmu rozsahu je táto ľudská činnosť na pobreží v rozpore s trvalo udržateľným rozvojom a ochrana prírodného vzhľadu pobrežia a plytčín by sa mala stať ústrednou otázkou. V EÚ sa o tejto otázke už do určitej miery hovorí. Vo francúzskej oblasti Camargue sa pri prispôsobovaní sa vzostupu hladiny vôd, pokiaľ je to možné, postupuje tak, že sa more necháva zaplaviť oblasti, ktoré boli v minulosti vysušené. V Taliansku, v oblasti Maremma (toskánske pobrežie) sa uvažuje o obmedzení rozsahu rekreačných prístavov prostredníctvom rozširovania miest na zimovanie lodí na brehu a dôsledným riadením využívania miest v prístave.

5.1 Cestné siete na pobreží sú často preťažené. Táto situácia ohrozuje bezpečnosť na cestách a je zdrojom emisií CO2, znečisťovania a hospodárskych strát. EÚ si už dlho želá, aby sa časť tejto pozemnej dopravy presunula na železnicu alebo na tzv. námorné diaľnice, no zatiaľ sa nedosiahli konkrétne výsledky. Je potrebné uviesť niekoľko poznámok:

5.2 Napriek uvedeným ťažkostiam môže pobrežné cestné siete odľahčiť len presmerovanie časti dopravy na železnicu alebo na more. Hlavnou otázkou je, ako zladiť hospodársky a sociálny rast a ochranu životného prostredia.

6.1 Cestovný ruch sa príliš často prezentuje ako riešenie pre pobrežné zóny zápasiace s problémami. Avšak turistická sezóna je často prikrátka na to, aby sa stala skutočnou alternatívou voči upadajúcej hospodárskej činnosti. „Zázračné riešenia“ vďaka cestovnému ruchu môžu viesť k nadmernému využívaniu pobrežných zón a spôsobiť nenapraviteľné škody na životnom prostredí bez toho, aby priniesli trvalé riešenie hospodárskych problémov. Príliš intenzívny cestovný ruch navyše môže takpovediac „zabiť sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia“ a celkovo poškodiť prímorské strediská. Vhodnejšou možnosťou je nepochybne rozvíjať udržateľnejší cestovný ruch – verejné orgány ako aj mimovládne organizácie už prišli s niekoľkými iniciatívami.

6.2 Vo Francúzsku bol v roku 1986 prijatý zákon o územnom plánovaní, ochrane a zhodnocovaní pobrežia, ktorý bol reakciou na tzv. zabetónovanie pobreží. Má za cieľ chrániť biologickú a ekologickú rovnováhu, jednotlivé strediská a krajinu, ako aj chrániť a podporovať hospodárske činnosti rozvíjajúce sa v blízkosti vodných plôch (rybárstvo, morská akvakultúra, prístavné aktivity, atď.). Tento text je zameraný na mestá a obce na pobreží a v rámci hlavných ustanovení ukladá povinnosť subjektom v oblasti urbanizmu ochraňovať pozoruhodné prírodné plochy a mimo urbanizovaných zón zakazuje akúkoľvek stavebnú činnosť vo vzdialenosti kratšej ako 100 m od brehu. Po vyše dvadsiatich rokoch jeho uplatňovania sú výsledky pomerne pozitívne. EÚ nemá právomoci v oblasti urbanizmu a územného plánovania pobrežných zón, no mohla by aspoň podporiť výmenu osvedčených legislatívnych a regulačných postupov medzi členskými štátmi.

6.3 Združenie pre vzdelávanie v oblasti životného prostredia vytvorilo v roku 1985 označenie „modrá vlajka“ (pavillon bleu). V Európe sa od uvedeného roku toto ekologické označenie udeľuje pobrežným mestám a obciam a prístavom. Jeho získanie je podmienené splnením podmienok súvisiacich so vzdelávaním v oblasti životného prostredia, bezpečnosťou, čistotou a službami na plážach, nakladaním s odpadom, vodným hospodárstvom, kvalitou vôd na kúpanie a odstraňovaním znečistenia. Pre rekreačné prístavy existujú osobitné kritériá. Táto iniciatíva má samozrejme za cieľ rozvoj cestovného ruchu, no prináša aj neodškriepiteľné výhody.

6.4 Ekologický cestovný ruch alebo zodpovedný cestovný ruch sa rozvíja všade v Európe a miestne samosprávy ho často podporujú. Dodatočné príjmy poľnohospodárom v pobrežných oblastiach prináša aj agroturistika.

7.1 Riadenie rybolovu je v právomoci Komisie. Európska politika trvalo udržateľného rybolovu spochybňuje niektoré hospodárske modely zaužívané v tomto odvetví, čo znamená závažné dôsledky v hospodárskej a sociálnej oblasti. Na riešenie otázky trvalo udržateľného rybolovu potrebujeme lepšie vedecké poznatky, pretože len na základe nich je možné dosiahnuť dlhodobú správu zásob. V tomto smere treba rozlišovať medzi medzinárodnými rybárskymi oblasťami a teritoriálnymi vodami v jednotlivých námorných regiónoch a zamerať sa na správne využívanie dotácií, pri ktorom treba predovšetkým dodržiavať zásadu lepšej správy zásob.

7.2 Takisto treba rozlišovať medzi drobným a veľkokapacitným rybolovom. V prípade drobného rybolovu by zriadenie európskej siete chránených morských oblastí (MPA) bolo cestou k lepšej správe druhov rýb žijúcich pri pobreží a v sektoroch týchto zón, kde sa neloví, by zabezpečilo prirodzenú vysokú hustotu a bežný pomer pohlaví potrebný pre rozmnožovanie rybieho poteru a mláďat. Takisto by bolo užitočné podporovať vytváranie „rybárskych spoločností“ (v niektorých krajinách už existujú formou družstiev, združení, „cechov“, poradných regionálnych rád, atď.) medzi podnikateľmi v oblasti rybolovu, s aktívnou účasťou vedeckých poradcov. Tieto opatrenia by mali viesť k lepšej správe pobrežných rybárskych oblastí stanovených odlišne od súčasných zón (obce rozprestierajúce sa okolo prístavov či pobrežia alebo na základe iného rozdelenia, administratívneho či historického pôvodu) tak, aby sa vytvorili ekologicky jednoliate územia. Na výmenu skúseností a osvedčených postupov by sa mohlo uvažovať o vytváraní sietí medzi takýmito „rybárskymi spoločnosťami“.

7.3 Venovať sa treba aj otázke záujmového, amatérskeho rybolovu. Keďže táto aktivita nie je presne regulovaná (vo väčšine krajín sú pravidlá amatérskeho rybolovu málo záväzné) a neexistujú v nej ani ekonomické obmedzenia (vybavenie niektorých amatérskych rybárov nezodpovedá hodnote úlovkov), jej rozsah pôsobí negatívne na niektoré druhy.

8.1 V celej Európe sa po stáročia na pobrežiach rozvíjali hospodárske aktivity ako prístavy, lodenice a rybolov. V EÚ sa nachádzajú niektoré z najdôležitejších prístavov na svete, no lodenice a rybolov zápasia s veľkými štrukturálnymi ťažkosťami.

8.2 Od konca druhej svetovej vojny konkurujú európskym lodeniciam ázijské podniky. Kvôli tejto konkurencii sa európske lodenice museli reštrukturalizovať a špecializovať. Napriek tomu majú niektoré lodenice vážne problémy – ako príklad možno uviesť poľské podniky v mestách Gdansk, Gdynia a Štetín. Táto situácia si vyžaduje značné úsilie v oblasti rekvalifikácie a vzdelávania pracovníkov, a to nielen v Poľsku.

8.3 Európa je takisto jedným z najdôležitejších výrobcov rekreačných plavidiel. Pred krízou zahŕňal tento sektor viac než 37 000 podnikov a zamestnával vyše 270 000 zamestnancov. Táto činnosť bola veľmi nepriaznivo zasiahnutá. Aj tu treba riešiť ťažkú situáciu zamestnancov. Rekvalifikácia a vzdelávanie zamestnancov sú v tomto odvetví nevyhnutné, no zároveň je potrebné zachovať túto pýchu európskeho priemyslu.

8.4 Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vyčerpávanie zásob rýb, zákaz niektorých metód rybolovu v EÚ (no nie nutne vo všetkých mimoeurópskych krajinách) a nadmerný rybolov viedli k vytvoreniu európskej politiky rybolovu, ktorá závažne ovplyvňuje tento sektor, v ktorom je naliehavo potrebná politika rekvalifikácie a ďalšieho vzdelávania.

8.5 Akvakultúra je jednou z nových činností, ktorá by mala reagovať na rastúcu spotrebu rýb a morských živočíchov a dopyt po nich. Nesmieme však zakrývať, že je to úplne iný typ činnosti než rybolov, bližší skôr k poľnohospodárskemu chovu. Okrem toho sa s touto činnosťou spájajú zdravotné a ekologické požiadavky.

8.6 Trvalo udržateľný rozvoj pobrežných zón si vyžaduje, aby sa zachovali aktivity spojené s touto geografickou oblasťou. Podporiť ich môže aj zachovanie poľnohospodárstva šetrného k životnému prostrediu. Naproti tomu cestovný ruch nedokáže dať odpoveď na všetky problémy spojené s rekvalifikáciou a navyše niektoré projekty v oblasti infraštruktúry cestovného ruchu môžu byť hrozbou pre zvyšné zelené plochy situované na pobreží. EÚ musí obzvlášť pozorne sledovať hospodárske a sociálne dôsledky opatrení, ktoré uplatňuje v tomto osobitnom a krehkom prostredí.

9.1 Na 136 000 km európskeho pobrežia, ktoré priťahuje aj najviac turistov, je sústredených 40 % obyvateľov Európy. Mali by sme lepšie spoznať morské prostredie, ktoré je bohaté, no takáto vysoká hustota obyvateľstva ho ohrozuje. Osvetový program o morskom prostredí, prispôsobený konkrétnym podmienkam, napríklad podľa vzoru regiónov alebo podregiónov definovaných v rámci námornej stratégie a aspoň zameraný na oblasť piatich morí či oceánov omývajúcich EÚ (Baltské, Severné, Stredozemné a Čierne more a Atlantický oceán) by umožnil lepšie spoznať a zdôvodniť opatrenia na ochranu morského prostredia s cieľom bojovať proti znečisťovaniu, nadmernému rybolovu alebo ničeniu pobrežia prostredníctvom zástavby. Preto je veľmi dôležité podporovať lepšiu informovanosť na školách a v rámci samospráv poverených správou pobrežia.

10.1 Klimatické zmeny prinesú na jednej strane zvýšenie hladiny morí a na druhej strane častejší výskyt výnimočných a silných klimatických javov (búrky, uragány, tornáda…). To bude mať za následok (ktorý sa v niektorých krajinách prejavuje už teraz) eróziu pobrežia, ústup pláží a posilňovanie ochranných stavieb na pobrežiach. Tento problém sa v rozličnej miere dotkne európskych krajín či regiónov a vo všeobecnosti všetkých urbanizovaných zón na pobreží, pričom v prvom rade sa bude týkať všetkých prístavných a kúpeľných infraštruktúr. Niektoré členské štáty už začali rozsiahle operácie. Možno uviesť napríklad plán Delta v Holandsku po katastrofálnych povodniach v roku 1953 alebo operáciu Mojžiš v Taliansku zameranú na záchranu Benátok. Mali by sa vypracovať usmernenia, podľa ktorých by Spoločenstvo čo najlepšie reagovalo na tieto predvídané a nezvratné zmeny, no mali by sa v nich zohľadniť hospodárske aj environmentálne záujmy.

10.2 EÚ by sa pri vyrovnávaní s klimatickými zmenami a ich dôsledkami nemala obmedziť len na preventívne opatrenia, ale mala by začať rozsiahly výskumno-rozvojový program v spolupráci s členskými štátmi, ktorý by sa niesol v duchu zásady spolupráce medzi výskumnými centrami a spoločného využívania výsledkov. Takáto iniciatíva by preukázala, že európska spolupráca v tejto oblasti je užitočná či dokonca nevyhnutná.

V Bruseli 20. januára 2010

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Mario SEPI