C_2011218SK.01007801.xml

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach“

Rada sa 15. februára 2011 rozhodla podľa článku 67 ods. 4 a článku 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach“

Predsedníctvo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru poverilo 1. februára 2011 vypracovaním tohto stanoviska odbornú sekciu pre jednotný trh, výrobu a spotrebu.

Vzhľadom na naliehavosť danej témy bol pán Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER rozhodnutím Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na 471. plenárnom zasadnutí 4. a5. mája 2011 (schôdza z 5. mája 2011) vymenovaný za hlavného spravodajcu. Výbor prijal 162 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.1 EHSV podporuje návrh Komisie a domnieva sa, že sa tak môže dosiahnuť cieľ, ktorým je odstránenie právnych prekážok, čo uľahčí život občanom a podnikom a posilní účinné prostriedky nápravy.

1.2 EHSV vyzýva Komisiu, aby pokračovala v procese odstraňovania právnych prekážok v Európskej únii s cieľom dosiahnuť skutočný európsky priestor spravodlivosti a aby zohľadnila všetky pripomienky, ktoré EHSV predložil vo svojich rozličných stanoviskách na túto tému.

2.1 Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 nahradilo od 1. marca 2002 Bruselský dohovor a vo všeobecnosti celý súbor bilaterálnych nástrojov používaných jednotlivými členskými štátmi v tejto oblasti. Nariadenie označované aj ako Brusel I bolo doteraz najdôležitejším právnym aktom Únie v oblasti súdnej spolupráce v občianskych veciach.

2.2 Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 umožňuje za určitých okolností zažalovať na súdoch členského štátu v rámci cezhraničného súdneho konania ktorúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má bydlisko alebo sídlo v inom členskom štáte než v tom, v ktorom sa doručila žaloba, čím sa podporuje aspekt najbližšieho spoločného bodu.

2.2.1 Na druhej strane článok 5 nariadenia stanovuje, že vo veciach súvisiacich so zmluvou, predovšetkým s predajom tovaru, možno zažalovať podnik v členskom štáte, kam sa dodal alebo má dodať tovar.

2.2.2 V článku 5 sa tiež uvádzajú oblasti, v ktorých sa uplatňuje nové pravidlo (zmluvná a mimozmluvná zodpovednosť, vo veciach nárokov na náhradu škody, činnosti pobočky a zastúpenia atď.).

2.2.3 Právomoci vo veciach poistenia je venovaný celý oddiel nariadenia – oddiel 3, ktorý umožňuje, aby poistník zažaloval poistiteľa na súdoch podľa miesta svojho bydliska, a to aj vtedy, ak má poistiteľ bydlisko na území iného členského štátu. Ak chce však poistiteľ zažalovať poistníka, poisteného alebo oprávneného z poistenia, musí tak urobiť na súdoch podľa miesta ich bydliska.

2.3 Celé nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 je súhrnom výslovných určení právomoci, pričom sa v niektorých častiach vyvíja väčšie úsilie s cieľom chrániť niektoré skupiny (spotrebiteľské zmluvy, individuálne pracovné zmluvy). Napriek tomu sa aj naďalej uplatňujú tradičné pravidlá určovania právomoci, ak ide o spory o nehnuteľnosti, zánik právnických osôb, zápisy do verejných registrov a výkon rozsudkov.

2.4 Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001, ktoré venuje dva rozsiahle oddiely výkonu rozsudkov a uznávaniu verejných dokumentov iných členských štátov, je zakončené sériou záverečných a prechodných ustanovení, medzi ktorými sa vyníma vzťah tohto nového nástroja súdnej spolupráce k iným, špecifickejším dohovorom, ktoré podpísal ktorýkoľvek členský štát.

2.5 Komisia prijala 21. apríla 2009 správu o uplatňovaní nariadenia a zelenú knihu, ku ktorej sa EHSV už vyjadril (1), pričom podporil niektoré návrhy reformy predložené Komisiou.

3.1 Celkovým cieľom revízie je ďalej rozvíjať európsky priestor spravodlivosti odstránením zostávajúcich prekážok voľného pohybu súdnych rozhodnutí v súlade so zásadou vzájomného uznávania. Význam tohto cieľa osobitne vyzdvihla Európska rada vo svojom Štokholmskom programe z roku 2009 (2). Konkrétnejšie je cieľom návrhu uľahčenie cezhraničných súdnych konaní a voľný obeh rozsudkov v rámci Európskej únie. Revízia by mala prispieť aj k vytvoreniu nevyhnutného právneho prostredia na oživenie európskeho hospodárstva.

4.1 Výbor víta návrh Komisie a podporuje prijatie prepracovaného znenia nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I).

4.2 Ako jasne vyplýva z návrhu Komisie, ide o iniciatívu, ktorá je potrebná na zlepšenie fungovania priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a vnútorného trhu, ktorú navyše možno iniciovať na nadnárodnej úrovni, a ktorá v globalizovanom svete tiež predstavuje cenný právny nástroj, pretože uľahčí medzinárodné obchodné transakcie a riešenie sporov, ktoré vznikajú vo vzťahoch presahujúcich územie EÚ.

4.2.1 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že súbor navrhovaných inovácií príslušných právnych mechanizmov, ako aj klasifikácia niektorých pravidiel a zásad, ktoré sa v tejto oblasti v EÚ už uplatňujú, vyplývajú zo skúseností, ktoré orgány aplikujúce právo na cezhraničnej úrovni, odborníci a príslušné orgány členských štátov verejne odovzdali Európskej komisii.

4.2.2 V tejto súvislosti sa všeobecne berie do úvahy zásada subsidiarity, ktorá odôvodňuje činnosť na nadnárodnej úrovni, keďže členské štáty nemajú právomoc jednostranne zmeniť a doplniť určité aspekty platného nariadenia Brusel I, ako napr. doložku vykonateľnosti, a ustanovenia o právomoci súdov a koordinácii súdnych konaní medzi členskými štátmi alebo medzi členskými štátmi a rozhodcovskými konaniami. Význam sa okrem toho takisto pripisuje tzv. funkčnej subsidiarite, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zásady participatívnej demokracie zaručenej Zmluvou o Európskej únii v znení Lisabonskej zmluvy. EHSV sa už v minulosti vyjadril v prospech mnohých z návrhov, ktoré teraz predkladá Komisia (3).

4.3 Návrh odporúča realistické, rozvážne a flexibilné technické riešenia problémov, ktoré vznikli v období, počas ktorého bolo v platnosti nariadenie Brusel I. Tieto riešenia by v stručnosti predpokladali: zrušenie konania o doložke vykonateľnosti s výnimkou rozsudkov vo veci poškodzovania dobrého mena a v konaniach vo veci kolektívneho odškodňovania, uplatňovanie nariadenia v prípade sporov s účasťou žalovaných z tretích krajín, účinnejšie uplatňovanie dohôd o voľbe súdu, zlepšenie prepojenia nariadenia a rozhodcovského konania, spresnenie podmienok, za ktorých možno dočasné a ochranné opatrenia nariadené justičnými orgánmi jedného členského štátu prenášať do iných členských štátov a vo všeobecnosti zlepšenie prístupu k spravodlivosti a priebehu niektorých špecifických sporov na národných súdoch.

4.3.1 Neexistuje žiaden dôvod, aby sa navrhované zrušenie doložky vykonateľnosti nevzťahovalo na konania vo veci kolektívneho odškodňovania, čím sa znenie článku 37 stáva neuspokojivým. EHSV sa už pri viacerých príležitostiach vyslovil v prospech nadnárodnej úpravy konaní vo veci kolektívneho odškodňovania. Komisia bude musieť zvážiť prípadnú zmenu a doplnenie článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 s cieľom umožniť procesné spájanie konaní žalobcov v procese za predpokladu, že predmety ich žaloby sú tak úzko spojené, že je vhodné prerokovať a rozhodnúť ich spoločne, a tak sa vyhnúť riziku nezlučiteľných rozsudkov vydaných v samostatných konaniach.

4.3.2 Pokiaľ ide o vylúčenie rozsudkov vo veciach poškodzovania dobrého mena, je článok 37 ods. 3 písm. a) v skutočnosti rozsiahlejší, keďže zahŕňa rozsudky vydané v inom členskom štáte v súvislosti s mimozmluvnými záväzkami vyplývajúcimi z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti. Komisia sa bude musieť zamyslieť nad rozsahom tejto výnimky a nad možnosťou jej skresania, aby nemohli zostať vylúčené bežné aspekty týkajúce sa každodenného života občanov.

4.3.3 S cieľom prehĺbiť diskusiu o potrebných zmenách súdnych mechanizmov a konaní, ktorými sa zaoberá návrh, je vhodné uviesť niekoľko pripomienok, ktoré by mala Komisia v budúcnosti zohľadniť.

4.3.4 Pokiaľ ide o článok 58 ods. 3 prepracovaného znenia nariadenia, ktoré stanovuje, že príslušný súd v prípade odvolaní proti rozhodnutiu o napadnutí návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti rozsudku, „vydá svoje rozhodnutie bez odkladu“, by sa mohla viac konkretizovať maximálna dĺžka, aby sa tak zabránilo neodôvodneným meškaniam alebo škodlivým prieťahom pre osobu, ktorá je predmetom súdneho konania.

4.3.5 Vzhľadom na to by sa mohla stanoviť časová lehota 90 dní, ktorá je uvedená v článku 58 ods. 2 pre rozhodnutia o odvolaniach s cieľom napadnúť návrh na vyhlásenie vykonateľnosti alebo by sa mohlo stanoviť stredné časové rozpätie od šiestich týždňov stanovených v článku 11 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 (o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností) do uvedených 90 dní.

4.3.6 Podobne by sa mohlo zvážiť preformulovanie nového mechanizmu súdnej spolupráce, ktorý sa zriaďuje v článku 31 prepracovaného znenia nariadenia, s cieľom posilniť úlohu súdu s právomocou rozhodovať vo veci samej a zabrániť možným konaniam z nečestných pohnútok, ktoré vedú k odďaľovaniu rozhodnutia v spore.

4.3.7 Nejasná povinnosť „koordinácie“ medzi súdom s právomocou rozhodovať vo veci samej a súdom iného členského štátu, na ktorom sa podala žiadosť o predbežné a ochranné opatrenia, ktorú dané ustanovenie obmedzuje na povinnosť druhého z uvedených súdov získavať informácie o príslušných okolnostiach v danej veci (napr. o naliehavosti žiadaného opatrenia alebo o možných zamietnutiach podobných opatrení súdom s právomocou rozhodovať vo veci samej), by sa mohla doplniť o ďalšie ustanovenie, ktorým by sa stanovil výnimočný charakter prijímania takýchto opatrení na prerokovanie alebo dokonca o ustanovenie všeobecného charakteru, ktorým by sa to obmedzilo v prospech sudcu, ktorý rozhoduje o veci samej.

4.3.8 Bolo by to úplne v súlade s centrálnou úlohou, ktorú pre urýchlenie a uplatňovanie zásady vzájomného uznávania priznáva Súdny dvor orgánu s právomocou rozhodovať vo veci samej v oblasti výkladu súvisiacich pravidiel, ako je spomínané nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003.

4.4 Je vhodné osobitne oceniť zachovanie klauzuly o verejnom poriadku v článku 34 ods. 1 platného nariadenia Brusel I a článku 48 ods. 1 návrhu prepracovaného znenia len v prípadoch, keď sa rušia konania o doložke vykonateľnosti, čo oprávňuje súdne orgány členských štátov, v ktorých sa žiada o uznanie, aby neuznali rozhodnutia, ktoré sú preukázateľne v rozpore s ich verejným poriadkom.

4.4.1 Určite ide o právomoc, ktorá by mohla viesť k svojvoľnému výkladu a uplatňovaniam zo strany sudcov, u ktorých bola podaná žaloba, avšak ako ukázalo jej uplatňovanie v období platnosti nariadenia Brusel I, je toto riziko v súčasnosti veľmi obmedzené, a to z dôvodu minimálne troch právnych obmedzení: kritérií, ktoré v tejto veci stanovil Súdny dvor (4), záväznej platnosti Charty základných práv EÚ a konsolidácie rozsiahlej a bohatej judikatúry samotného Súdneho dvora, ktorý obmedzuje pojem verejný poriadok v záujme užitočného účinku práva Spoločenstva.

4.4.2 Výbor však vyzýva Európsku komisiu, aby s cieľom zaistiť správne uplatňovanie zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí venovala osobitnú pozornosť konaniu súdnych orgánov členských štátov, keď rozhodnú o súdnej právomoci v súvislosti s verejným poriadkom.

4.5 Hoci návrh prepracovaného znenia nariadenia stanovuje okrajovo, no novým spôsobom, pravidlo uznávania rozhodcovských zmlúv, ktoré stanovujú jeden súd v jednom členskom štáte EÚ, čím sa zmenšuje riziko vyhľadávania najvýhodnejšieho právneho postavenia (tzv. forum shopping), nezdá sa, že je to postačujúce.

4.5.1 Vzhľadom na rozsiahle a čoraz častejšie využívanie tohto spôsobu riešenia sporov, predovšetkým v obchodnej oblasti, a keďže je žiaduci jeho rozvoj v iných oblastiach, ktoré sú kľúčové pre záujmy občanov (napr. spotrebiteľské právo a pracovné právo), výbor vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvoriť z krátkodobého hľadiska nadnárodný právny nástroj na uznávanie a vykonávanie rozhodcovských nálezov. Hoci návrh podporuje zachovanie súdnej kontroly, rozhodcovské konanie je jednoznačne vylúčené z rozsahu uplatňovania nariadenia (článok 1 ods. 2 písm. d)).

4.6 S cieľom objasniť obsah a urýchliť prijímanie súdnych rozhodnutí by Komisia mohla podobne iniciovať vypracovanie oznámenia alebo príručky pre výklad článku 5 návrhu, ktorý v podstate opakuje pojmy platného článku nariadenia Brusel I.

4.6.1 Podľa obidvoch ustanovení sa právomoc vo veciach súvisiacich so zmluvou prizná súdu podľa miesta, kde bola alebo má byť splnená povinnosť, ktorá je predmetom žaloby, a ním bude – ak nebolo dohodnuté inak – v prípade, ak ide o predaj tovaru, súd členského štátu, v ktorom sa tovar dodá alebo má dodať, a v prípade poskytovania služieb to bude súd členského štátu, kde sa služby poskytujú alebo majú poskytnúť.

4.6.2 Judikatúra Súdneho dvora, ktorý interpretuje pojmy „služba“ a „tovar“ vo vzťahu k slobodám vnútorného trhu, sa nevzťahuje na rozsah pôsobnosti nariadenia Brusel I, v dôsledku čoho Súdny dvor doteraz riešil otázky výkladu súvisiace s rozsahom daného článku 5 prostredníctvom odkazov na určité medzinárodné právne predpisy, ktoré nie sú záväzné ani pre EÚ, ani pre jej všetky členské štáty, a preto nepredstavujú spoločné pravidlo uplatňované vo vzťahu k zmluvám vnútri Spoločenstva.

4.7 Paradoxne sa zdá, že za novým znením článku 24 ods. 2 návrhu prepracovaného znenia sú snahy o urýchlenie súdnych konaní, pretože uplatňovanie článku 24 ods. 1 (ktorý vo všeobecnosti udeľuje právomoc tomu súdu členského štátu, na ktorý sa dostaví žalovaný) podmieňuje len tým, aby návrh na začatie konania obsahoval informácie o práve žalovaného namietať absenciu právomoci súdu, ako aj informácie o dôsledkoch jeho účasti na konaní. Toto ustanovenie, ktoré možno ľahko uplatniť prostredníctvom vloženia štylistických klauzúl, môže obmedziť práva slabšieho účastníka, predovšetkým vzhľadom na to, že samotný článok 24 ods. 2 obmedzuje jeho uplatňovanie na oblasti poistenia, spotrebiteľských zmlúv a individuálnych pracovných zmlúv.

4.7.1 Vzhľadom na to, že súd, ktorému bude doručená žaloba, bude musieť preveriť, či sa žalovanému poskytli tieto informácie bez toho, aby k tomu bola stanovená nejaká požiadavka, chce výbor zdôrazniť, že uplatňovanie tohto ustanovenia v 27 zvrchovaných judikatúrach EÚ môže viesť k neistote a svojvoľnému konaniu. Vyzýva preto Európsku komisiu, aby prehodnotila znenie uvedeného ustanovenia s cieľom posilniť právne postavenie spotrebiteľov a pracovníkov a zaistiť jednotné konanie príslušných súdov.

V Bruseli 5. mája 2011

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Staffan NILSSON

(4) Pozri rozsudok Súdneho dvora z 28. marca 2000, vec C-7/98, Krombach, Zb.2000, s. I-01935.