C_2012225SK.01005801.xml

Stanovisko Výboru regiónov „Všeobecné ustanovenia o fondoch spoločného strategického rámca“

Spoločný strategický rámec: väčšia integrácia fondov s územným určením

Vhodné intervencie v prospech regiónov so zemepisnými a demografickými osobitosťami

Ďalej podporovať vytváranie územných sietí prostredníctvom financovania infraštruktúry

Podpora projektov, ktorými sa dosahujú príjmy: nevyhnutnosť väčšej flexibility

Delegované akty umožňujú tvorcovi právnych predpisov delegovať na Komisiu právomoc prijímať všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktoré doplňujú alebo menia určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu. Pokiaľ ide o spoločný strategický rámec, tento sa zameriava na poskytnutie usmernení a spoločných pravidiel pre všetky spoločne spravované fondy. Preto teda obsahuje podstatné prvky, ktoré sa musia predložiť všetkým inštitúciám EÚ a v prípade potreby sa môžu zmeniť.

Pozmeňovací návrh odráža nesúhlas s vytvorením výkonnostnej rezervy na úrovni členských štátov, pretože sú tu obavy, že takýto mechanizmus by mohol nabádať k stanoveniu veľmi skromných a teda ľahko dosiahnuteľných cieľov, čo by umožňovalo získať ďalšie finančné prostriedky, a teda by dochádzalo k uprednostňovaniu málo ambicióznych cieľov a odrádzalo by od inovácií.

Naopak podporuje vytvorenie flexibilnej rezervy zo zdrojov pochádzajúcich z automatického zrušenia ich viazanosti, ktorá bude určená na financovanie experimentálnych iniciatív v oblasti sofistikovaného, udržateľného alebo inkluzívneho rastu, či na zásahy v prípade krízy.

Výbor regiónov je rozhodne proti ustanoveniam o makroekonomickej podmienenosti. Uplatňovanie sankcií alebo finančných stimulov v súvislosti s paktom stability a rastu s úmyslom zaručiť rešpektovanie makroekonomických podmienok by mohlo výrazne poškodiť miestne a regionálne orgány, ktoré nenesú zodpovednosť za nedodržiavanie týchto záväzkov členskými štátmi.

Pokiaľ ide o rámec pre overovanie výsledkov, domnievame sa, že by mal byť nástrojom na riadenie a kontrolu dosahovaných cieľov počas celého programového obdobia.

Fondy spoločného strategického rámca sú súčasťou regionálnej politiky, preto by medzi zainteresovanými orgánmi uvedenými v nariadení, ktorým sa tieto fondy riadia, nemali chýbať hlavní protagonisti, teda regionálne a miestne orgány.

Má sa tak zabrániť znásobovaniu orgánov a subjektov, ktoré by ešte zvýšili zložitosť systému riadenia a kontroly.

Doteraz sa nepodarilo zaviesť spoločné ustanovenia pre rôzne fondy, pokiaľ ide o stanovenie prechodných ustanovení a s tým spojeného financovania zo strany EÚ (spolufinancovanie). Hoci sa pre EFRR a ESF zavádzajú prechodné ustanovenia (vrátane bezpečnostnej siete), pre EPFRV takéto ustanovenia chýbajú. Uplatňovanie jednotlivých fondov by tak malo za následok veľmi rôzne podmienky poskytovania podpory. To je v rozpore s cieľom harmonizácie. Preto je potrebné, aby sa tieto prechodné ustanovenia uplatňovali aj v rámci EPFRV.

Domnievame sa, že navrhovaná ročná účtovná závierka je v skutočnosti zavádzanie každoročného uzavretia, ktorá zvýši administratívnu záťaž, zavedie povinné finančné opravy nepresností, ktoré odhalila Európska komisia a/alebo Európsky dvor audítorov, a zníži flexibilitu v oblasti oznamovania a náhrady nadmerne rezervovaných výdavkov (overbooking), ktoré v súčasnosti existujú v programovom období 2007 – 2013.

Aby sa zabezpečila skutočná proporcionalita v oblasti kontroly operačných programov, výbor navrhuje v prípade operácií, ktorých celkové oprávnené náklady nepresahujú 250 000 EUR, vykonávať len jeden audit.

Delegovanými aktmi priznáva tvorca právnych predpisov Európskej komisii právomoc prijímať nelegislatívne akty, ktoré doplňujú alebo menia určité prvky legislatívneho aktu. Navrhované vypustenie je v súlade s postojmi vyjadreným v stanovisku, ktoré sa týkajú najmä článku 12 „Spoločný strategický rámec“, článku 18 „Výkonnostná rezerva“ a článku 29 „Stratégie miestneho rozvoja“.

Účelom pozmeňovacieho návrhu je zdôrazniť, že územné samosprávy v každom členskom štáte musia byť v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia plne zapojené do prípravy, prerokovávania a uplatňovania rozličných strategických dokumentov, ako je spoločný strategický rámec, zmluva o partnerstve a operačné programy. Považuje sa za nespravodlivé, že sa s miestnymi a regionálnymi orgánmi v súvislosti s partnerstvom zaobchádza ako s hospodárskymi a sociálnymi partnermi, pričom ony (regionálne orgány) sa ako zástupcovia verejných záujmov občanov a územných celkov podieľajú na správe a financovaní štrukturálnych fondov.

Je veľmi dôležité zaradiť medzi tematické ciele fondov SSR aj ochranu kultúrneho dedičstva. Tento návrh je okrem toho v súlade s ustanovením článku 5 ods. 6 písm. c) návrhu o Európskom fonde regionálneho rozvoja.

Technická pomoc by mala tiež uľahčiť strategické zásahy zdola nahor. Územná agenda 2020, ktorú schválili členské štáty v roku 2011, obsahuje veľmi užitočné odporúčania týkajúce sa územného rozvoja v EÚ.

Nazdávame sa, že hlavné opatrenia navrhované Komisiou v rámci spoločného strategického rámca predstavujú novú formu zamerania. Okrem toho sa domnievame, že územné charakteristiky sa musia riešiť v rámci operačných programov. To isté platí pre prípadné vzájomné pôsobenie medzi regionálnymi stratégiami, ktoré sú súčasťou programov, a makroregionálnymi stratégiami tam, kde existujú.

Považuje sa za vhodné, aby sa miestne a regionálne samosprávy ako orgány, ktoré financujú a uplatňujú politiku súdržnosti plne podieľali na jej vypracovaní, dohodnutí, plnení a upravovaní. Vzhľadom na množstvo a podrobnosti požadovaných informácií a toho, že programy musia byť predložené súčasne so zmluvou (v súlade s článkom 23 ods. 3), a vzhľadom na nutnosť zabezpečiť účinné partnerstvo, považujeme za potrebné dlhšie časové obdobie.

Nepokladáme za potrebné v zmluve o partnerstve uvádzať fakty, ktoré už boli predložené a prerokované v rámci operačných programov. Tieto ustanovenia sú naozaj redundantné a nie sú v súlade so zásadou zjednodušovania. Členské štáty okrem toho nemôžu preberať záväzky, ktoré boli predtým prijaté na regionálnej a miestnej úrovni.

Integrovaný prístup k využívaniu fondov SSR má zásadný význam pre prímestské oblasti. Bez neho hrozí, že tieto oblasti nedostanú nielen prostriedky určené pre vidiecke oblasti, ale ani prostriedky pridelené mestám, pretože počet prímestských oblastí v EÚ sa stále zvyšuje.

Multilaterálny charakter európskej územnej spolupráce znemožňuje riadiť ju prostredníctvom nástroja zmluvy o partnerstve. Preto by územná spolupráca mala byť výslovne vyňatá z jeho oblasti pôsobnosti.

Výbor súhlasí so zásadou zamerať väčšinu zdrojov na obmedzený počet tematických cieľov alebo investičných priorít, ale zastáva názor, že výber cieľov a priorít treba prenechať riadiacim orgánom na základe miestnej špecifikácie cieľov stratégie Európa 2020 a spoločného strategického rámca.

Domnievame sa, že takéto podmienky ex ante nesmú viesť k pozastaveniu platieb alebo k finančným korekciám s výnimkou podmienok, k splneniu ktorých sa členský štát zaviazal. V prípade, že takéto podmienky ex ante nie sú splnené na začiatku programového obdobia, nie je možné naplánovať príslušné investície. Preto nie je dôvod ukladať sankcie dodatočne. Okrem toho je veľmi dôležité, aby Komisia vzala do úvahy inštitucionálny kontext každého členského štátu a rozloženie právomocí v každom z nich. Je totiž absurdné, aby členský štát preberal záväzky v súvislosti s niečím čo spadá do právomocí regionálnych alebo miestnych orgánov a naopak.

Pokiaľ ide o rámec preskúmania výkonnosti, domnievame sa, že by mal byť nástrojom riadenia a kontroly cieľov dosahovaných počas celého programového obdobia, a že by v prípade nedosiahnutia stanovených cieľov mal byť zameraný nie na uplatňovanie finančných korekcií, ale na aktiváciu podporných mechanizmov Komisie.

Výbor dôrazne odmieta návrhy, ktorých zámerom je spojiť politiku súdržnosti s dodržiavaním Paktu stability a rastu (makroekonomická podmienenosť), pretože sa domnieva, že makroekonomická podmienenosť zodpovedá cieľom, ktoré sa odlišujú od cieľov politiky súdržnosti. Preto sa nazdáva, že územné samosprávy nemôžu byť potrestané za nedodržanie povinností niektorými členskými štátmi, hlavne pokiaľ ide o schodok štátneho rozpočtu. Uznáva, že v niektorých prípadoch je nutné vykonať isté zmeny v zmluve a v operačných programoch, odmieta však návrh čiastočného alebo úplného pozastavenia platieb.

Výbor zastáva názor, že všetci aktéri (Európska komisia, členské štáty, miestne a regionálne orgány) musia stimulovať a konkrétne podporiť prípadné rozhodnutie vypracovať programy využívajúce viaceré fondy (rozhodnutie, ktoré výbor dôrazne podporuje). Preto by Komisia mala odstrániť všetky procedurálne prekážky a zabrániť sprísneniu kontrol, ktoré by na základe zásady proporcionality mohli vyplynúť z toho, že program využívajúci viaceré fondy má väčší objem finančných prostriedkov. Výbor sa okrem toho obáva, že ustanovenie o súčasnom predkladaní zmluvy a programov by mohlo oneskoriť začiatok činností, pre ktoré sa navrhuje lehota 6 mesiacov.

Je veľmi dôležité zdôrazniť, že predmetom posúdenia by okrem vhodnosti stratégie malo byť aj preukázanie jej konkrétnej uskutočniteľnosti.

Tam, kde už miestne partnerstvá existujú, nemali by byť nespravodlivo penalizované za to, že ich pravidlá hlasovania nezodpovedajú presne tomu, čo vyžaduje návrh smernice. Právna úprava by mala partnerom poskytnúť dostatok voľnosti, aby mohli počas príprav zmluvy o partnerstve nájsť vhodné riešenie.

Výbor pozitívne príjima návrhy Komisie týkajúce sa aktivít miestneho rozvoja a integrovaných miestnych investícií, ale zároveň požaduje väčšie zjednodušenie spôsobov a postupov vykonávania týchto nových ustanovení s cieľom neodradiť miestnych aktérov od ich uplatňovania. Delegovaný akt aj pre stanovenie územia a obyvateľstva v súvislosti so stratégiou miestneho rozvoja preto pokladá za prehnaný, keďže normálne toto úloha spadá do právomoci miestnych a regionálnych orgánov, pretože si vyžaduje konkrétne poznatky o dynamike a problémoch príslušného územia. Okrem toho by malo byť v niektorých prípadoch jednoznačne možné kombinovať stratégie miestneho rozvoja s realizáciou integrovaných územných investícií a spoločných akčných plánov.

Je dôležité, aby uplatňované stratégie miestneho rozvoja, mohli podporiť vzťahy medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a aby miestne subjekty v prímestských oblastiach mohli byť plnohodnotnými partnermi týchto stratégií miestneho rozvoja.

Text návrhu nariadenia výrazne motivuje k využívaniu štandardných nástrojov Komisie s cieľom zabrzdiť nadmerné využívanie nástrojov finančného inžinierstva len na účely potvrdenia výdavkov. Pozmeňovacie návrhy výboru chcú opäť nastoliť rovnováhu prostredníctvom väčšej diverzifikácie lehôt a podmienok, ako aj zavedením určitej hraničnej tolerancie vzhľadom na schopnosť dodržať ustanovenia.

Nazdávame sa, že obdobie, počas ktorého platí povinnosť využívať nástroje finančného inžinierstva a príslušné finančné prostriedky, by nemalo byť také dlhé. Obdobie 10 rokov od ukončenia programu totiž predstavuje dlhodobú právnu neistotu.

Cieľom je zjednodušiť povinnosti týkajúce sa ročného vykazovania údajov, ktoré požaduje Komisia v súvislosti s uplatňovaním finančných nástrojov.

Nie je jasné, ako možno účasť tretích krajín a území susediacich s najodľahlejšími regiónmi zapracovať do európskej územnej spolupráce. Samozrejme, že v prípade programov financovaných z ENI a IPA, ako aj EFRR, o ktorých hovorí článok 28 nariadenia o územnej spolupráci, je potrebné zapojiť tretie krajiny. V prípade najodľahlejších regiónov tretie krajiny a susediace krajiny (s výnimkou Kanárskych ostrovov – Maroka) však nie sú zahrnuté ani do ENI ani IPA. Tieto krajiny prijímajú prostriedky z fondov EDF, ale inak neprispievajú k európskej územnej spolupráci. Aj keď spolupráca s tretími krajinami je nutná, programy územnej spolupráce najodľahlejších regiónov obsahujú len príspevky z EFRR, a aj keď 30 % týchto prostriedkov môže byť použitých mimo územia EÚ, takéto tretie krajiny nemôžu byť členmi monitorovacích výborov.

Pri hodnotení vykonávania programu považujeme za potrebné brať do úvahy aj priebežné hodnotenia podľa článku 49.

Je dôležité, aby hodnotenie vplyvu mohlo preskúmať aj iné rovnako dôležité aspekty v súlade s prístupom „nad rámec HDP“, ako je uvedené v stanovisku Výboru regiónov na tému „Meranie pokroku nad rámec HDP“(pozri CoR 163/2010 fin).

Výbor sa domnieva, že hodnotenie ex ante nemôže obsahovať prvky, ktoré nie je možné pred aktiváciou programov primerane vyčísliť alebo ktoré už sú uvedené v iných dokumentoch (napríklad systém riadenia a kontroly, zmluva o partnerstve). Na tento účel navrhuje niektoré informácie vypustiť.

Na dosiahnutie lepšieho zamerania na výsledky je vhodné, aby údaje, ktoré vyplynú z priebežných hodnotení boli skutočne využité na zlepšenie účinnosti programov.

Domnievame sa, že by sa malo uprednostniť opätovné zavedenie pravidiel platných v rokoch 2000 – 2006, podľa ktorých sa pri projektoch, ktorými sa dosahovali príjmy používala osobitná (znížená) jednotná sadzba na operáciu s cieľom neodradiť zadávateľov projektov.

Aby sa neskomplikovali kontroly v priebehu vykonávania operácií, pokladáme za potrebné nebrať ods. 6 do úvahy. Mal by sa doplniť nový bod (9), keďže územná spolupráca si zaslúži osobitný režim, pretože uplatňovanie alebo harmonizácia rôznych národných predpisov by boli príliš vážnou administratívnou prekážkou riadnej realizácie projektov.

Výbor sa domnieva, že len vymáhateľné sumy DPH by nemali byť oprávneným výdavkom na príspevok z fondov SSR. Ak by sa v rámci všetkých projektov realizovaných inštitúciami verejného sektora považovali sumy DPH, ktoré nie sú vymáhateľné, za neoprávnené výdavky, výrazne by to zvýšilo mieru spoluúčasti jednotlivých štátov a ohrozilo schopnosť miest a regiónov realizovať projekty. VR sa ďalej sa domnieva, že len právny predpis týkajúci sa o neuplatniteľnosti DPH v súvislosti so zabezpečením infraštruktúry príjemcom je diskriminačný vzhľadom na iné druhy operácií.

Má sa tak zabrániť znásobovaniu orgánov a subjektov, ktoré by ešte zvýšili zložitosť systému riadenia a kontroly.

Nesúhlasíme so zmienkou o „platbách ročného zostatku“, pretože zavádza zásadu ročnej účtovnej závierky (každoročného uzatvárania). Domnievame sa, že navrhovaná ročná účtovná závierka je v skutočnosti zavádzanie každoročného uzavretia, ktorá zvýši administratívnu záťaž, zavedie povinné finančné opravy nepresností, ktoré odhalila Európska komisia a/alebo Európsky dvor audítorov, a zníži flexibilitu v oblasti oznamovania a náhrady nadmerne rezervovaných výdavkov (overbooking), ktoré v súčasnosti existujú v programovom období 2007 – 2013.

Bolo by vhodné, aby tak, ako v tomto programovom období, zostala ročná účtovná závierka možnosťou, o ktorej môže rozhodnúť samotný certifikačný orgán. Časový rámec stanovený v článku 75 je ťažké dodržať, pretože je príliš krátky.

Cieľom je spresniť, že oprávnenosť regiónov by sa mala stanovovať na základe najnovších dostupných údajov, a nie na základe údajov z obdobia pred krízou, t. j. z rokov 2006 – 2008.

Výbor sa snaží zaistiť, aby Komisia prideľovala zdroje vyčlenené na programy územnej spolupráce podľa oblastí spolupráce, a nie podľa členských štátov.

Výbor regiónov žiada, aby pri prideľovaní pomoci členským štátom popri zvyčajných kritériách ako ďalšie kritérium zohľadňovalo vážne a trvalé prírodné a demografické znevýhodnenie regiónov, ako sa uvádza v článku 174 ZFEÚ.

Zohľadniť by sa mali aj iné demografické kritéria ako rozptýlenosť obyvateľstva, vyľudňovanie niektorých oblastí v regióne, najmä vidieckych a pohraničných, a starnutie obyvateľstva, ktoré môžu mať vážne dôsledky pre hospodársky rozvoj a náklady na služby všeobecného záujmu.

Výbor sa okrem toho domnieva, že navrhovaná úroveň minimálneho percentuálneho podielu určeného pre ESF je príliš vysoká. Preto pokladá za dôležité umožniť regiónom investovať do odvetví, ktoré zachovávajú existujúce a vytvárajú nové pracovné miesta, a zároveň zaručiť ambicióznu úroveň investícií v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí.

Regulačný rámec štrukturálnych fondov môže byť novým právnym základom pre európsky program potravinovej pomoci znevýhodneným osobám, ale v žiadnom prípade nemôže z finančného hľadiska nahradiť program (potravinovej pomoci), ktorého ciele vyplývajú zo spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Výbor sa napokon snaží zaistiť, aby Európska komisia prideľovala zdroje vyčlenené na programy územnej spolupráce podľa oblastí spolupráce, a nie podľa členských štátov.

Pokladáme za nepotrebné a nadbytočné vykonávať overenie podľa podielu obyvateľstva, pretože je v právomoci členských štátov stanoviť spôsob kontroly uplatnenia tejto zásady. Je dobré, že sa má upustiť od overenia doplnkovosti v členských štátoch, kde len malý podiel obyvateľstva žije v menej rozvinutých alebo prechodných regiónoch. Ak však chceme zohľadniť zásadu proporcionality, mali by sme vzhľadom na administratívne zjednodušenie zvýšiť hraničnú hodnotu na 20 %.

Návrh Komisie stanoviť presný počet miest je príliš normatívny. Preto sa navrhuje, aby bol zoznam len orientačný. Okrem by tento zoznam mal byť zostavený v spolupráci miestnymi a regionálnymi orgánmi.

Navrhujeme začleniť písmeno d) pod písmeno c) (ako viii), ktoré tak bude vyčerpávajúce, pokiaľ ide o integrovaný prístup, a v súlade s pozmeňovacím návrhom k článku 64 ods. 3 navrhujeme vypustiť odkaz na externý akreditačný orgán.

Výbor regiónov si želá, aby sa veľké projekty predložené v priebehu programového obdobia mohli začať tak, ako sa navrhuje v rámci aktuálneho programovania bez toho, aby sa muselo čakať na schválenie Komisie. Výbor žiada, aby výdavky mohli byť vykázané už pred schválením veľkého projektu Komisiou s cieľom zabrániť oneskoreniu začiatku činností.

Výbor zdôrazňuje, že spoločný akčný plán uľahčuje najmä čerpanie finančných prostriedkov z ESF v rámci presne vymedzených činností. Vyjadruje však ľútosť nad tým, že pre EFRR je využívanie tohto mechanizmu ťažké, pretože sú vylúčené infraštruktúrne projekty.

Prevláda názor, že nižšia prahová hranica dokáže vhodnejšie zabezpečiť primeranosť tohto nástroja dostupnej kritickej mase. Treba však poznamenať, že ide o právne stanovené minimum a v mnohých členských štátoch bude prahová hodnota dohodnutá v procese rokovaní podstatne vyššia.

Výbor by chcel zjednodušiť zasielanie finančných údajov a znížiť ho zo 4-krát na 2-krát za rok. Rovnako aj zasielanie informácií týkajúcich sa vybraných operácií. Odovzdávať by sa mali len údaje o celkových oprávnených nákladoch, verejných oprávnených nákladoch, zmluvách a iných právnych záväzkoch medzi riadiacimi orgánmi a príjemcami.

Nariadenia by mali umožniť spoločné aktivity na zvýšenie povedomia organizované Európskou komisiou a Výborom regiónov s cieľom podporiť regionálne a miestne orgány pri vysvetľovaní fungovania súdržnosti a síce pred realizáciou, počas realizácie a po jej ukončení. Výbor regiónov by mal mať možnosť podporiť úsilie miestnych a regionálnych orgánov ako príjemcov pomoci z fondu súdržnosti a zároveň politických inštitúcií, od ktorých sa požadujú výsledky priamo v teréne. Mal by teda mať prostriedky vysvetliť občanom, ako sú tieto fondy využívané v regiónoch a mestách a aká je úloha Európskej únie v tomto procese.

Výbor by okrem toho chcel zjednodušiť postupy informovania a zverejňovania. Aktualizovať zoznam operácii dvakrát za rok sa mu preto javí ako postačujúce.

Navrhovaná miera spolufinancovania 75 % pre operačné programy v rámci cieľa Európska územná spolupráca je nižšia než miera spolufinancovania pre menej rozvinuté regióny v rámci cieľa Investície pre rast a zamestnanosť. Táto nižšia miera spolufinancovania robí programy Európskej územnej spolupráce v týchto menej rozvinutých regiónoch neatraktívne. Výbor regiónov preto nesúhlasí s tím, aby programy Európskej územnej spolupráce boli spolufinancované nižším podielom než 75 %. Výbor regiónov považuje takýto rozdiel za neopodstatnený a požaduje stanovenie miery spolufinancovania pre obidva ciele rovnako na 85 %. Pre udržanie kvality spolupráce je potrebné zachovať súčasné podmienky stanovené v Nariadení Rady (ES) 1083/2006 (všeobecné nariadenie), článok 53, ods. 3 a ods. 4 – citácia:

Výbor regiónov zároveň nepovažuje za vhodné, aby maximálna miera spolufinancovania bola stanovená na úrovni každej prioritnej osi. Toto opatrenie neumožňuje diferencovať výšku spolufinancovania v rámci jednotlivých prioritných osí s cieľom motivovať príjemcov k plneniu niektorých strategických priorít.

Vítam spresnenie textu Komisie, ale myslím si, že nie je vhodné obmedziť vytvorenie systémov elektronickej výmeny údajov výlučne na verejných príjemcov.

Bolo by lepšie zachovať súčasný systém, podľa ktorého môže byť orgán auditu súčasťou toho istého orgánu verejnej správy ako riadiaci orgán, a to aj v prípade programov, pri ktorých celková výška podpory pridelená z fondov presahuje 250 000 000 EUR

Výbor regiónov sa tiež nazdáva, že požadované záruky by sa nemali týkať prípadov, keď sprostredkovateľský subjekt je verejnoprávnym subjektom.

Považujem za dôležité, uchovávať údaje týkajúce sa operácií, ktoré môžu byť z rozličných dôvodov užitočné, napríklad pri sporoch atď.

Akreditácia riadiacich a certifikačných orgánov sa zamieta. To, že politiku súdržnosti zavádzajú do praxe členské štáty, zodpovedá zásade subsidiarity EÚ. Akreditácia štátnych orgánov inými štátnymi orgánmi v niektorých členských štátoch nie je podporená správnej judikatúre a porušuje organizačnú suverenitu členských štátov.

Výbor regiónov navrhuje znovu použiť bývalý článok 74 ods. 1 z programového obdobia rokov 2007 – 2013 s cieľom dosiahnuť zjednodušenia v oblasti proporcionality kontroly.

Výbor regiónov zastáva názor, že údaje o verejnej podpore vyplatenej príjemcovi by nemali byť zahrnuté v žiadosti o platby zaslanej Komisii.

Výbor víta návrh žiadať od riadiacich orgánov, aby príjemcom zaplatili skôr, než požiadajú o preplatnie Komisiu. Takéto opatrenie si však vyžaduje väčšiu flexibilitu systému zálohových platieb, aby riadiace orgány mali k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na vybavenie žiadostí príjemcov. Výbor v tejto súvislosti žiada zvýšiť množstvo finančných prostriedkov navrhovaných Komisiou, pretože by sa nimi dali zmenšiť ťažkosti, s ktorými sa v dôsledku krízy stretávajú niektoré členské krajiny, pokiaľ ide o vnútroštátnych verejných partnerov v rokovaniach.

Rovnako ako v prípade súčasného programovacieho obdobia by bolo vhodné, keby ročná účtovná závierka bola možnosťou, pre ktorú sa certifikačný orgán môže, ale nemusí rozhodnúť. Lehotu stanovenú v článku 75 je ťažké dodržať, keďže je veľmi krátka.

Výbor regiónov zastáva názor, že zásada pozastavenia všetkých priebežných platieb alebo ich časti Komisiou má opodstatnenie len v prípade vážneho zlyhania systému riadenia a kontroly.

PRÍLOHA IV

Podmienky ex ante

Tematické podmienky ex ante body 1, 2, 3, 6, 7, 8, 9, 10, 11

Tematické ciele

Podmienky ex ante

Kritériá plnenia

1.	Posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií (cieľ výskum a vývoj) (podľa článku 9 ods. 1)

1.1.

Výskum a inovácie: Existencia vnútroštátnej a/alebo regionálnej pre inteligentnú špecializáciu, ktorá je v súlade s národným programom reforiem, na získanie súkromných financií na výskum a vývoj, ktoré spĺňajú znaky vnútroštátnych a regionálnych systémov výskumu a inovácií dosahujúcich vynikajúce výsledky (3).

—

Je zaveden vnútroštátn alebo regionáln inovačn pre inteligentnú špecializáciu, ktor:

—	je založen na SWOT analýze s cieľom sústrediť zdroje na obmedzený počet priorít v oblasti výskumu a inovácií;

—	opisuje opatrenia na podporu súkromných investícií do výskumu a vývoja;

—	zahŕňa monitorovací a kontrolný systém;

—	členský štát prijal rámec opisujúci dostupné rozpočtové zdroje na výskum a vývoj;

—

2.	Zlepšenie prístupu k informačným a komunikačným technológiám, ako aj ich využívania a kvality (cieľ v oblasti širokého pásma) (podľa článku 9 ods. 2)

2.1.

Rast v oblasti digitálnych služieb: Existencia samostatnej kapitoly o raste v oblasti digitálnych služieb v rámci vnútroštátne a/alebo regionáln inovačn pre inteligentnú špecializáciu na podporu finančne dostupných, kvalitných a interoperabilných súkromných a verejných služieb v oblasti IKT a zvýšenie ich využívania občanmi vrátane citlivých skupín, podnikateľskými subjektmi a verejnou správou, vrátane cezhraničných iniciatív

—

V rámci vnútroštátne alebo regionálne inovačn pre inteligentnú špecializáciu je zavedená kapitola o raste v oblasti digitálnych služieb, ktorá obsahuje:

—	zostavenie rozpočtu a zoradenie akcií podľa priorít pomocou SWOT analýzy vykonanej s ohľadom na hodnotiacu tabuľku Digitálnej agendy pre Európu (4);

—	analýzu vyváženej podpory pre dopyt a ponuku IKT, ktoré sa mali vykonať;

—

—	posúdenie potrieb na posilnenie budovania kapacít IKT.

2.2.

Infraštruktúra NGA (prístupové siete novej generácie): Existencia vnútroštátnych plánov NGA, ktoré zohľadňujú regionálne akcie s cieľom dosiahnuť ciele EÚ týkajúce sa vysokorýchlostného prístupu na internet (5), zameriavajúc sa na v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže a štátnej pomoci v EÚ, a poskytovanie dostupných služieb pre citlivé skupiny obyvateľov.

—

Vnútroštátny plán NGA, ktorý obsahuje:

—	pravidelne aktualizovaný plán investícií do infraštruktúry prostredníctvom zhromažďovania požiadaviek a mapovania infraštruktúry a služieb;

—	udržateľné investičné modely, ktoré podporujú hospodársku súťaž a poskytujú prístup k otvorenej, finančne dostupnej, kvalitnej a nadčasovej infraštruktúre a službám;

—	opatrenia na podporu súkromných investícií

3.	Zvýšenie konkurencieschopnosti MSP (podľa článku 9 ods. 3)

3.1.	S cieľom účinnej realizácie iniciatívy „Small Business Act“ (SBA) a jej preskúmania z 23. februára 2011 (6), vrátane zásady „najskôr myslieť v malom“, sa uskutočnili konkrétne činnosti.

—

Konkrétne činnosti zahŕňajú:

—	mechanizmus monitorovania na zabezpečenie realizácie SBA, vrátane subjektu povereného koordináciou otázok MSP naprieč rôznymi administratívnymi úrovňami („vyslanec MSP“);

—	opatrenia na zníženie času na založenie podniku na 3 pracovné dni a nákladov na 100 EUR;

—	opatrenia na zníženie času potrebného na získanie licencií a povolení na začatie a vykonávanie určitých činností podniku na 3 mesiace;

—	mechanizmus na systematické posudzovanie vplyvu právnych predpisov na MSP .

3.2.	Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (7) do vnútroštátneho práva.

—	Transpozícia smernice v súlade s článkom 12 smernice (najneskôr do 16. marca 2013).

6.	Ochrana životného prostredia a presadzovanie udržateľného využívania zdrojov (podľa článku 9 ods. 6)

6.1.

Sektor vôd: Existencia a) cenovej politiky v oblasti vôd, ktorá zabezpečuje primerané stimuly pre používateľov na efektívne využívanie vody a b) primeraný príspevok rozličných spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby v súlade s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (8).

—	Členský štát zabezpečil príspevok rôznych spôsobov využívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske služby podľa sektorov v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES.

—	Prijatie plánu riadenia povodia pre oblasť povodia, ak sa investície realizujú v súlade s článkom 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (9).

6.2.	Odvetvie odpadov: Vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (10), najmä pokiaľ ide o vypracovanie programov odpadového hospodárstva v súlade so smernicou a hierarchiou odpadu.

—	Členský štát informoval Komisiu o pokroku dosiahnutom v napĺňaní cieľov uvedených v článku 11 smernice 2008/98/ES, dôvodoch ich nesplnenia a plánovaných akciách na splnenie týchto cieľov;

—	Členský štát zabezpečil, aby príslušné orgány, v súlade s článkami 1, 4, 13 a 16 smernice 2008/98/ES, stanovili jeden alebo viacero programov odpadového hospodárstva, ako sa vyžaduje v článku 28 smernice;

—	Členský štát najneskôr 12. decembra 2013 v súlade s článkami 1 a 4 smernice 2008/98/ES stanovil programy na predchádzanie vzniku odpadu, ako sa vyžaduje v článku 29 smernice;

—	Členský štát prijal potrebné opatrenia na dosiahnutie cieľa v oblasti opätovného použitia a recyklácie na rok 2020 v súlade s článkom 11 smernice 2008/98/ES.

7.	Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach (podľa článku 9 ods. 7)

7.1.	Cestná doprava: primerané prioritné investícií do základnej siete TEN-T, úplnej siete (investície do inej ako základnej siete TEN-T) a sekundárnej siete (vrátane verejnej dopravy na regionálnej a miestnej úrovni).

—

—	prioritné zoradenie investícií do základnej siete TEN-T, úplnej siete a sekundárnej siete. Zoradenie podľa priorít by malo zohľadňovať príspevok investícií na mobilitu, udržateľnosť, zníženie emisií skleníkových plynov a príspevok na jednotný európsky dopravný priestor;

—	realisticky vypracovaný plán realizácie projektov (vrátane časového plánu a rozpočtového rámca);

—	strategické environmentálne hodnotenie spĺňajúce právne požiadavky na plán dopravy;

—	opatrenia na posilnenie kapacity sprostredkovateľských subjektov a príjemcov pri vykonávaní naplánovaných projektov.

7.2.

Železničná doprava: prioritn investícií do základnej Transeurópskej siete dopravnej infraštruktúry (TEN-T), do komplexnej siete (iné investície než do základnej siete TEN-T) a sekundárnej siete systému železníc podľa ich príspevkov na mobilitu, udržateľnosť a vplyvy na vnútroštátnu a celoeurópsku sieť. Investície zahŕňajú mobilné aktíva, interoperabilitu a budovanie kapacít.

—

existuje kapitola o rozvoji železničnej siete, ktorá obsahuje:

1.	realisticky vypracovaný plán realizácie projektov (vrátane časového plánu a rozpočtového rámca);

2.	strategické environmentálne hodnotenie spĺňajúce právne požiadavky na plán dopravy;

3.	opatrenia na posilnenie kapacity sprostredkovateľských subjektov a príjemcov pri vykonávaní naplánovaných projektov.

8.	Podpora zamestnanosti a podporovanie mobility pracovnej sily (cieľ Zamestnanosť) (podľa článku 9 ods. 8)

8.1.

Prístup uchádzačov o zamestnanie a neaktívnych osôb k zamestnaniu vrátane miestnych iniciatív v oblasti zamestnávania a podpora mobility pracovnej sily: Vytváranie a realizácia aktívnych politík trhu práce v spojitosti s usmerneniami politiky zamestnanosti a rozsiahlymi usmerneniami pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (11), ktoré sa týkajú podmienok umožňujúcich vytvárať pracovné miesta.

—

Služby zamestnanosti majú možnosť zabezpečiť a zabezpečujú:

—	personalizované služby a včasné aktívne a preventívne opatrenia na trhu práce, ktoré sú prístupné pre všetkých uchádzačov o prácu;

—

—	transparentné a systematické informácie o nových voľných pracovných miestach.

—	Služby zamestnanosti vytvorili siete medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami.

8.2.

Samostatná zárobková činnosť, podnikanie a zakladanie podnikov: existencia komplexnej stratégie pre komplexnú podporu na začatie činnosti v súlade s iniciatívou „Small Business Act“ (12) a v súlade s usmernením o zamestnanosti a všeobecnými usmerneniami k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (13), ktoré sa týkajú podmienok umožňujúcich vytvárať pracovné miesta

—

Zavedená komplexná stratégia, ktorá zahŕňa:

—	opatrenia na zníženie času na založenie podnikov na tri pracovné dni a nákladov na 100 EUR;

—	opatrenia na zníženie času potrebného na získanie licencií a povolení na začatie a vykonávanie určitej činnosti podniku na tri mesiace;

—	opatrenia spájajúce vhodné služby rozvoja podnikania a finančné služby (prístup ku kapitálu), vrátane služieb pre znevýhodnené skupiny a oblasti

8.3.

Modernizácia a posilňovanie inštitúcií trhu práce, vrátane opatrení zameraných na zvýšenie medzinárodnej mobility pracovnej sily (14):

—	Inštitúcie trhu práce sú modernizované a posilnené v súlade s usmerneniami zamestnanosti.

—	Reformám inštitúcií trhu práce predchádza jednoznačná stratégia a hodnotenie ex ante zahŕňajúce rodovú dimenziu.

—

Opatrenia na reformu služieb zamestnanosti s cieľom vybaviť ich kapacitou na zabezpečovanie (15):

—	personalizovaných služieb a včasných aktívnych a preventívnych opatrení na trhu práce, ktoré sú prístupné pre všetkých uchádzačov o prácu;

—

—	transparentných a systematických informácií o nových voľných pracovných miestach na úrovni Únie.

—	V rámci reforiem služieb zamestnanosti sa vytvoria siete medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami

8.4.	Aktívne a zdravé starnutie: Vytváranie a realizácia politík aktívneho starnutia v súlade s usmerneniami politiky zamestnanosti (16).

—	Operácie zamerané na napĺňanie výzev spojených s aktívnym a zdravým starnutím (17):

—	do vytvárania a vykonávania politík aktívneho starnutia sú zapojené príslušné zainteresované strany;

—

8.5.	Prispôsobenie pracovníkov, podnikov a podnikateľov zmenám: Existencia politík zameraných na uľahčenie predvídania zmeny a dobrého riadenia zmeny a na reštrukturalizáciu na všetkých relevantných úrovniach (vnútroštátnej, regionálnej, miestnej a sektorovej) (18).

—	Sú zavedené účinné nástroje na podporu sociálnych partnerov a verejných orgánov pri vytváraní proaktívnych prístupov k zmene a reštrukturalizácii.

9.	Investovanie do zručností, vzdelania a celoživotného vzdelávania (cieľ vzdelávanie) (podľa článku 9 ods. 10)

9.1	Predčasné ukončovanie školskej dochádzky: Existencia komplexnej stratégie na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky v súlade s odporúčaním Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky (19).

—

Je zavedený systém na zhromažďovanie a analýzu údajov a informácií o predčasnom ukončovaní školskej dochádzky na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ktorý:

—	poskytuje dostatok dôkazov, na základe ktorých sa dajú stanoviť cielené politiky;

—	sa využíva systematicky na sledovanie pokrokov na príslušnej úrovni.

—

Je zavedená stratégia týkajúca sa predčasného ukončovania školskej dochádzky, ktorá:

—	je založená na dôkazoch;

—	primeran opatrenia;

—	stanovuje ciele, ktoré sú v zhode s odporúčaním Rady o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky;

—	sa týka všetkých sektorov a zahŕňa a koordinuje všetky oblasti politík a zainteresované strany, ktorých sa dotýka riešenie predčasného ukončovania školskej dochádzky.

9.2.	Vyššie vzdelávanie: Existencia vnútroštátn alebo regionáln na zvýšenie dosahovania, kvality a účinnosti vzdelávania tretieho stupňa v súlade s usmerneniami politiky na úrovni EÚ – oznámením Komisie z 10. mája 2006 o uskutočňovaní programu modernizácie univerzít: vzdelávanie, výskum a inovácia (20).

—

Zaveden je vnútroštátn alebo regionáln vzdelávani tretieho stupňa, ktor zahŕňa:

—

opatrenia na zvýšenie účasti a výsledkov, ktoré:

—	zlepšujú poradenstvo poskytované možným budúcim študentom;

—	zvyšujú účasť na vyššom vzdelávaní u skupín s nižším príjmom a u ostatných nízko zastúpených skupín;

—	zvyšujú účasť dospelých študentov;

—	(v prípade potreby) znižujú počet študentov, ktorí školu neskončia/zvyšujú počet študentov, ktorí školu úspešne dokončia;

—

opatrenia na zvýšenie kvality, ktoré:

—	podporia inovatívny obsah a tvorbu učebných osnov;

—	podporujú nadštandardnú kvalitu výučby;

—

opatrenia na zvýšenie zamestnateľnosti a podnikania, ktoré:

—	podporujú rozvoj tzv. prierezových zručností, vrátane podnikania vo všetkých programoch vyššieho vzdelávania;

—	znižujú rodové rozdiely, pokiaľ ide o voľbu univerzity a povolania, a povzbudzujú študentov vo výbere kariér v sektoroch, v ktorých majú malé zastúpenie, s cieľom znížiť rodovú segregáciu trhu práce;

—	zabezpečujú kvalitnú výučbu, ktorá využíva poznatky z výskumu a vývoja obchodných postupov

9.3.	Celoživotné vzdelávanie: Existencia vnútroštátneho a/alebo regionálneho rámca politiky celoživotného vzdelávania v súlade s usmerneniami politiky na úrovni EÚ (21).

—

Je zavedený vnútroštátny alebo regionálny rámec politiky celoživotného vzdelávania, ktorý zahŕňa:

—	opatrenia na podporu vykonávania celoživotného vzdelávania, rozširovania zručností a zabezpeč účas a partnerstv so záujmovými skupinami vrátane sociálnych partnerov a združení občianskej spoločnosti;

—	opatrenia na efektívne zabezpečovanie rozvoja zručností mladých ľudí v učňovskom školstve, dospelých, žien vracajúcich sa na trh práce, nízkokvalifikovaných a starších pracovníkov a ostatných znevýhodnených skupín;

—	opatrenia na rozšírenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu vrátane prostredníctvom účinného zavádzania transparentných nástrojov (EQF, NQF, ECVET, EQAVET) a rozvoja a zjednotenia služieb celoživotného vzdelávania (vzdelávanie a odborná príprava, poradenstvo, validácia);

—	opatrenia na zlepšenie relevantnosti vzdelania a odbornej prípravy a ich prispôsobenie potrebám identifikovaných cieľových skupín.

10.	Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe (cieľ v oblasti chudoby) (podľa článku 9 ods. 9

10.1.

Aktívne začleňovanie

Začleňovanie marginalizovaných skupín, akými sú Rómovia:

—	Existencia a vykonávanie stratégie na zníženie chudoby .

—

Zavedená je stratégia na zníženie chudoby, ktorá

—	vychádza z dôkazov. To si vyžaduje systém pre zhromažďovanie a analýzu údajov a informácií, ktorý poskytne dostatočné dôkazy na vytvorenie politík na zníženie chudoby. Tento systém sa využíva na sledovanie pokroku;

—	sa zhoduje s vnútroštátnym cieľom v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia (ako sa uvádza v národnom reformnom programe), ktorý zahŕňa rozšírenie príležitostí na zamestnanie pre znevýhodnené skupiny;

—

—	dokazuje, že sociálni partneri a relevantné záujmové skupiny sú zapojení do vytvárania aktívneho začleňovania;

—

—	uvádza jednoznačné opatrenia na zabránenie a boj proti segregácii vo všetkých oblastiach

—	Zavedená je vnútroštátna stratégia začleňovania Rómov v súlade s rámcom EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (23)

—

Zavedená je stratégia začleňovania Rómov, ktorá

—	stanovuje dosiahnuteľné ciele pre integráciu Rómov na premostenie medzery existujúcej vo vzťahu k ostatnému obyvateľstvu. Tieto ciele by mali riešiť minimálne štyr cie EÚ týkajúc sa integrácie Rómov, ktoré zahŕňajú prístup ku vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu;

—	je v súlade s národným reformným programom;

—	identifikuje znevýhodnené alebo segregované susedstvá, kde sú spoločenstvá najviac pripravené o možnosti, s použitím už dostupných sociálno-ekonomických a územných ukazovateľov (t. j. veľmi nízka úroveň vzdelanosti, dlhodobá nezamestnanosť atď.);

—

—	zahŕňa výkonné metódy sledovania na posúdenie vplyvu opatrení na integráciu Rómov a mechanizmy preskúmania na prispôsobovanie stratégie;

—	je navrhnutá, vykonáva sa a monitoruje v úzkej spolupráci a neustálom dialógu s rómskou občianskou spoločnosťou, regionálnymi a miestnymi orgánmi;

—

—	Poskytovanie podpory príslušným záujmovým skupinám pri prístupe k fondom

—	Príslušným záujmovým skupinám sa poskytuje podpora pri predkladaní žiadostí o projekty a pri vykonávaní a riadení vybraných projektov.

10.2.

Zdravie: Existencia vnútroštátne alebo regionálne pre zdravie, ktor zabezpečuje prístup ku kvalitným zdravotným službám a udržateľnosti hospodárstva.

—

Zavedená je vnútroštátna stratégia pre zdravie, ktorá

—	zahŕňa opatrenia na zlepšenie prístupu ku kvalitným zdravotným službám;

—	zahŕňa opatrenia na podporu efektívnosti sektora zdravotníctva vrátane prostredníctvom zavádzania účinných inovatívnych: technológií, modelov poskytovania služieb a infraštruktúry;

—	zahŕňa monitorovací a kontrolný systém.

—	Členský štát alebo región prijal rámec opisujúci dostupné rozpočtové zdroje na zdravotnú starostlivosť.

11.	Zvyšovanie inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy (podľa článku 9 ods. 11)

Efektivita verejnej správy členských štátov:

—	Existencia stratégie na posilňovanie efektivity verejnej správy členského štátu vrátane reformy verejnej správy (24)

—

Zavedená je stratégia na posilňovanie efektivity verejnej správy členského štátu, ktorá sa vykonáva (25); táto stratégia zahŕňa:

—	analýzu a strategický plán právnych, organizačných a/alebo procesných reformných opatrení;

—	vývoj systémov riadenia kvality;

—	zjednotené akcie na zjednodušenie a racionalizáciu administratívnych postupov;

—	vývoj a vykonávanie stratégií a politík ľudských zdrojov, ktoré zahŕňajú budovanie a získavanie spôsobilosti;

—	rozširovanie zručností na všetkých úrovniach;

—	vývoj postupov a nástrojov na monitorovanie a hodnotenie.

Podmienky ex ante

Všeobecné podmienky ex ante body 2, 5

Oblasť

Podmienka ex ante

Kritériá plnenia

2.	Rodová rovnosť

Existencia stratégie na podporu rodovej rovnosti a mechanizmu, ktorý zabezpečuje jej účinné vykonávanie

—

Účinné vykonávanie a uplatňovanie stratégie na podporu rodovej rovnosti sa zabezpečuje prostredníctvom:

—	systému pre zhromažďovanie a analýzu údajov a ukazovateľov rozdelených podľa pohlavia a vytvorenia rodových politík založených na dôkazoch;

—	plánu a ex ante kritérií pre začlenenie cieľov rodovej rovnosti;

—	vykonávacích mechanizmov, vrátane zapojenia orgánu pre rodovú rovnosť a príslušných skúseností do vypracovania, monitorovania a hodnotenia opatrení

5.	Štátna pomoc

Existencia mechanizmu, ktorý zabezpečuje účinné vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ o štátnej pomoci

—

Účinné vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov EÚ o štátnej pomoci sa zabezpečuje prostredníctvom:

—	inštitucionálnych dohôd o vykonávaní a uplatňovaní právnych predpisov EÚ o štátnej pomoci a dohľade nad nimi;

—

—	opatrení na posilnenie administratívnej kapacity pre vykonávanie a uplatňovanie pravidiel EÚ o štátnej pomoci

Cieľom predložených pozmeňovacích návrhov je objasnenie textu, pretože návrh Komisie je podľa nás príliš hutný a podrobný, najmä v časti venovanej kritériám plnenia.

(1) Stanovisko Výboru regiónov na tému „Meranie pokroku nad rámec HDP“ (CdR 163/2010 fin).

(3) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií – KOM(2010) 546 v konečnom znení zo 6.10.2010. Záväzky 24/25 a príloha I „Nástroj sebahodnotenia: Znaky vnútroštátnych a regionálnych systémov výskumu a inovácií dosahujúcich vynikajúce výsledky“. Závery Rady pre konkurencieschopnosť: Závery o Únii inovácií pre Európu (dok. 17165/10 z 26.11.2010).

(4) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Digitálna agenda pre Európu, KOM(2010) 245 v konečnom znení/2 z 26.8.2010. Pracovný dokument útvarov Komisie: Hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy (SEK(2011) 708 z 31.5.2011). Závery zasadnutia Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku o digitálnej agende pre Európu (dok. 10130/10 z 26. mája 2010).

(5) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Digitálna agenda pre Európu, KOM(2010) 245 v konečnom znení/2, 26.8.2010. Pracovný dokument útvarov Komisie: Hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy (SEK(2011) 708 z 31.5.2011).

(6) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu, KOM(2008) 394 z 23.6.2008. Závery Rady pre konkurencieschopnosť: „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (dok. 16788/08, 1.12.2008). Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu, KOM(2008) 78 v konečnom znení z 23.2.2011. Závery Rady pre konkurencieschopnosť: Závery o preskúmaní iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (dok. 10975/11 z 30.5.2011).

(12) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008) 394 z 23.6.2008). Závery Rady pre konkurencieschopnosť: „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (dok. 16788/08, 1.12.2008). Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (KOM(2008) 78 v konečnom znení z 23.2.2011). Závery Rady pre konkurencieschopnosť: Závery o preskúmaní iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (dok. 10975/11 z 30.5.2011).

(14) Ak existuje osobitné odporúčanie Rady pre krajinu, ktoré sa priamo týka tohto ustanovenia o podmienenosti, potom sa pri hodnotení jeho napĺňania zohľadní hodnotenie pokroku dosiahnutého pri napĺňaní osobitného odporúčania Rady pre krajinu.

(15) Lehoty na naplnenie všetkých uvedených bodov by mohli byť niekedy v priebehu obdobia realizácie programu.

(16) Ak existuje osobitné odporúčanie Rady pre krajinu, ktoré sa priamo týka tohto ustanovenia o podmienenosti, potom sa pri hodnotení jeho napĺňania zohľadní hodnotenie pokroku dosiahnutého pri napĺňaní osobitného odporúčania Rady pre krajinu.

(17) Lehoty na naplnenie všetkých uvedených bodov by mohli byť niekedy v priebehu obdobia realizácie programu.

(18) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Spoločný záväzok pre zamestnanosť – KOM(2009) 257 v konečnom znení.

(20) KOM(2006) 208 v konečnom znení (ktoré má byť do konca septembra 2011 nahradené nadchádzajúcim oznámením).

(21) Závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) (2009/C 119/02).

(23) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020. KOM(2011) 173.

(24) Ak existuje osobitné odporúčanie Rady pre krajinu, ktoré sa priamo týka tohto ustanovenia o podmienenosti, potom sa pri hodnotení jeho napĺňania zohľadní hodnotenie pokroku dosiahnutého pri napĺňaní osobitného odporúčania Rady pre krajinu.

(25) Lehoty na splnenie všetkých bodov uvedených v tomto oddiele môžu uplynúť v priebehu obdobia realizácie programu.

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
V súlade so zásadami spoločného riadenia by hlavnú zodpovednosť za vykonávanie a kontrolu operácií v rámci programov mali niesť členské štáty prostredníctvom svojich riadiacich a kontrolných systémov. S cieľom posilniť účinnosť kontroly nad výberom a realizáciou operácií a fungovaním riadiaceho a kontrolného systému by sa mali vymedziť funkcie riadiaceho orgánu.	V súlade so zásadami spoločného riadenia by hlavnú zodpovednosť za vykonávanie a kontrolu operácií v rámci programov mali niesť členské štáty prostredníctvom svojich riadiacich a kontrolných systémov. S cieľom posilniť účinnosť kontroly nad výberom a realizáciou operácií a fungovaním riadiaceho a kontrolného systému by sa mali vymedziť funkcie riadiaceho orgánu.

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
S cieľom zabezpečiť riadne predbežné potvrdenie zriadenia a navrhnutia hlavných systémov riadenia a kontroly by členské štáty mali vymenovať akreditačný orgán, ktorý bude zodpovedný za udeľovanie a odoberanie akreditácií riadiacich a kontrolných orgánov.

Text navrhnutý Komisiou	Pozmeňovací návrh VR
S cieľom posilniť zameranie na výsledky a dosiahnutie celkových a čiastkových cieľov stratégie Európa 2020 bude päť percent finančných prostriedkov určených na cieľ Investovanie do rastu a zamestnanosti vyčlenených ako výkonnostná rezerva pre každý fond a každú kategóriu regiónu v každom členskom štáte.