6.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 67/11

1.1

EHSV hodnotí pozitívne vznik Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc (EU Aid Volunteers), ktorý môže podľa jeho názoru prispieť k podpore zapojenia európskych občanov do humanitárnej oblasti, predovšetkým prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti, ako sú špecializované mimovládne organizácie.

1.2

EVHAC musí byť nástrojom na podporu zapojenia členských štátov s menšou tradíciou v humanitárnej činnosti. EHSV preto navrhuje, aby sa zvážili osobitné kroky, ktoré by stimulovali zapojenie dobrovoľníkov v týchto krajinách, ako aj podporu ich spoločenských a humanitárnych organizácií.

1.3

Na posilnenie podpory humanitárnej činnosti zo strany občanov a uznania úlohy dobrovoľníctva EHSV odporúča, aby sa takisto zvážili kroky týkajúce sa šírenia informácií a zvyšovania povedomia širokej verejnosti o týchto otázkach.

1.4

EHSV podporuje a berie na vedomie obsah Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci v súvislosti s cieľmi a prostriedkami humanitárnej činnosti a chce vyjadriť presvedčenie, že humanitárna pomoc zahŕňa ochranu obetí humanitárnych kríz a ochranu ich dôstojnosti a rešpektovania ich práv.

1.5

EHSV zdôrazňuje tento široký koncept humanitárnej aktivity nad rámec poskytovania pomoci a pripomína, že je potrebné rešpektovať humanitárne zásady ľudskosti, nestrannosti, neutrality a nezávislosti, a právne normy, ktorými sa riadi humanitárna činnosť, ako niečo zásadné.

1.6

EHSV chce poukázať na skutočný charakter dobrovoľníckej aktivity a na riziká jej zamieňania s inými druhmi činností pracovného charakteru. V čase hospodárskej krízy, akou je tá súčasná, ide o mimoriadne dôležitý aspekt, a to v rámci vnútornej, ako aj vonkajšej činnosti Únie.

1.7

EHSV poukazuje na to, že existencia rozličných právnych predpisov v oblasti dobrovoľníckej činnosti v jednotlivých členských štátoch môže mať negatívny vplyv na iniciatívu EU Aid Volunteers.

1.8

Zapojenie dobrovoľníkov musí vždy vychádzať z potrieb a musí mu predchádzať analýza a vyhodnotenie situácie a potrieb obyvateľstva zasiahnutého katastrofami alebo rozsiahlymi krízami.

1.9

Návrh nariadenia (1) vyzdvihuje potrebu stanoviť normy pre všetky kroky procesu zapojenia dobrovoľníkov. EHSV súhlasí s týmto postojom a navrhuje, aby sa spomínané normy opierali o osvedčené postupy humanitárneho sektora a už existujúce kvalitné iniciatívy.

1.10

Spolupráca s dobrovoľníkmi sa uskutočňuje prostredníctvom spoločenských organizácií a v menšej miere prostredníctvom verejných inštitúcií občianskeho charakteru. Pre úspech tejto činnosti je mimoriadne dôležitá kvalita inštitúcií. EHSV súhlasí s tým, že je nutné pokročiť smerom k zriaďovaniu mechanizmov osvedčovania organizácií na základe skúseností a podstaty humanitárneho sektora. Kritériá pre osvedčovanie sa musia tiež aplikovať - hoci v upravenej podobe - na prijímajúce organizácie postihnutých krajín.

1.11

EHSV je presvedčený, že mechanizmus osvedčovania musí vychádzať zo všetkých týchto skúseností a jeho zavedenie do praxe musí zohľadniť všetky hlavné kritériá transparentnosti, voľnej hospodárskej súťaže a rovnosti príležitostí, ako aj zodpovednosti. Iniciatíva musí prispieť k tomu, aby sa do nej zapájali mimovládne organizácie z krajín s menšou tradíciou v tejto oblasti.

1.12

EHSV je presvedčený, že spolu s odbornou prípravou technického charakteru, ktorá je bezpochyby dôležitá, je potrebné začleniť do iniciatívy aj prípravu týkajúcu sa hodnôt, postihnutého obyvateľstva, medzikultúrneho rozmeru, rešpektu, psychosociálnych aspektov pomoci, t. j. mnohé otázky, ktoré sú súčasťou humanitárnej činnosti nad rámec technickej stránky a ktorým treba pripisovať väčší význam.

1.13

Pokiaľ ide o zapojenie podnikateľských subjektov, ktoré majú tiež skúsenosti s podnikovou a inou dobrovoľníckou činnosťou, sa EHSV domnieva, že ide o tému, ktorú treba dôkladne preskúmať, pričom sa musí oceniť tiež význam malých a stredných podnikov.

2.1

Hoci dobrovoľníctvo a dobrovoľnícka činnosť tvoria súčasť acquis communautaire a inštitúcie EÚ už pred desaťročiami odštartovali rozličné projekty a programy v tejto oblasti, Zmluva o fungovaní Európskej únie obsahuje osobitný odkaz na dobrovoľníctvo len v článku 214 ods. 5 v kapitole venovanej humanitárnej pomoci. V ňom sa navrhuje zriadenie Európskeho dobrovoľníckeho zboru pre humanitárnu pomoc (EVHAC) s cieľom podporiť zapojenie mladých Európanov do humanitárnej činnosti.

2.2

Odhliadnuc od prekvapenia, ktoré z rôznych dôvodov vyvolala táto zmienka – ide o jediný odkaz na dobrovoľnícku prácu v zmluve; humanitárna oblasť je pravdepodobne jedna z najprofesionalizovanejších druhov spolupráce; zmienky o dobrovoľníctve sa netýkali iných sektorov, ako je napríklad mládež, sociálne záležitosti, v ktorých existujú skúsenosti na európskej úrovni – je skutočnosťou, že po tom, ako vstúpila do platnosti Lisabonská zmluva, začali európske inštitúcie s realizáciou tejto iniciatívy. Komisia uskutočnila rozličné štúdie realizovateľnosti o možnom vplyve tejto iniciatívy a začali sa uvádzať do praxe rôzne pilotné projekty s cieľom získať skúsenosti a vymedziť ich uplatňovanie (2). Medzi zmenami, ktoré sa zavádzali, bola zmena názvu iniciatívy na Aid Volunteers a pokrok v procese diskusie o nariadení, ktoré stanovuje vykonávanie tejto iniciatívy.

2.3

EHSV pripomína, že dobrovoľníctvo bolo vždy súčasťou aktivít mnohých európskych spoločenských organizácií, a preto sa v rámci činnosti EHSV venovala pozornosť jeho podpore, propagácii atď.

2.4

Prostredníctvom rozličných stanovísk EHSV zároveň vyjadroval svoje postoje k aspektom rozvojovej spolupráce a vonkajšej činnosti Únie, pričom sa osobitný dôraz kládol na prepojenia s jeho mandátom: úloha občianskej spoločnosti, pracovné a sociálne práva a iné.

2.5

Humanitárna pomoc je jednou zo súčastí vonkajšej činnosti Únie a konkrétne ide o jednu z oblastí, v ktorej je najzjavnejšie zapojenie a priekopníctvo európskej občianskej spoločnosti. Viac než 47 % humanitárnej pomoci zo strany Európskej komisie sa poskytuje prostredníctvom mimovládnych organizácií (3) a podobná je aj situácia vo väčšine členských štátov. Okrem toho ide podľa prieskumov Eurobarometra (4) o jednu z politík EÚ, ktoré majú najväčšiu podporu európskych občanov.

2.6

Od schválenia nariadenia (ES) č. 1275/1996 má Európska komisia od roku 1996 k dispozícii pre svoju humanitárnu činnosť pevný základ. Ten bol doplnený prijatím Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci, ktorý v roku 2007 podpísali tri inštitúcie (Rada, Komisia a Parlament) a ktorý predstavuje všeobecný rámec pre politiku v oblasti humanitárnej pomoci. Text definuje spoločnú víziu, politické ciele a zásady humanitárnej pomoci EÚ a predkladá víziu EÚ, ktorá reaguje jednotne a účinnejšie na humanitárne potreby. Takisto definuje úlohu členských štátov a spoločných inštitúcií. Napokon článok 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ustanovuje humanitárnu pomoc ako samostatnú politiku.

2.7

EHSV podporuje a berie na vedomie konštatovanie uvedené v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci, že „cieľom humanitárnej pomoci EÚ je poskytovať v núdzových situáciách na základe potreby pomoc zameranú na záchranu života, predchádzanie utrpeniu ľudí a jeho odstraňovanie a zachovanie ľudskej dôstojnosti všade tam, kde vyvstane potreba, ak vlády a miestne subjekty nie sú ochotné alebo schopné konať. Humanitárna pomoc EÚ zahŕňa operácie zamerané na pomoc, záchranu a zachovanie života v humanitárnych krízach alebo bezprostredne po nich, ale aj kroky zamerané na podporu alebo získanie voľného prístupu k ľuďom v núdzi a voľný pohyb pomoci. Humanitárna pomoc EÚ sa poskytuje podľa potreby pri krízach zavinených človekom (vrátane zložitých núdzových situácií) a prírodných katastrofách“ (5). EHSV veľmi pozitívne hodnotí odkazy na ochranu obetí a ochranu ľudskej dôstojnosti, čo je podľa neho nad rámec len asistenčnej koncepcie pomoci.

2.8

EHSV preto pripomína, že nad rámec definícií medzinárodného humanitárneho práva, ktoré stanovujú práva obetí alebo európskych vlastných právnych nástrojov uvedených vyššie, pre mnohé uznávané humanitárne organizácie, ako sú Lekári bez hraníc, je humanitná pomoc gestom občianskej spoločnosti pre občiansku spoločnosť a človeka človeku s cieľom zachrániť život a zmierniť utrpenie. Na rozdiel od iných druhov pomoci nemá ambíciu zmeniť spoločnosť, ale prekonať kritické obdobie. Má záväzky voči ľuďom a nie voči štátom. Občianska spoločnosť zohráva v humanitárnej oblasti kľúčovú úlohu.

2.9

EHSV chce upozorniť na to, že koncepcia humanitárnej pomoci sa počas uplynulých desaťročí vyvíjala a jej súčasťou sú tiež preventívne aspekty a aspekty znižovania rizika, pomoc, ochrana a obnova po katastrofách a vojnových konfliktoch. Samotná Európska únia bola prostredníctvom Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci lídrom v tejto oblasti. Humanitárna pomoc sa nesústreďuje len na uspokojenie potrieb, ale zahŕňa tiež prvky tzv. hľadiska vychádzajúceho z ľudských práv a snáh o obnovenie ľudskej dôstojnosti. V rámci tejto koncepcie zamerania na ľudské práva môže EHSV prispieť jedinečnými prvkami.

2.10

EHSV chce tiež zdôrazniť, že Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci alebo iniciatíva EU Aid Volunteers môžu prispieť k tomu, aby sa v týchto otázkach angažovali aj niektoré členské štáty s menšou tradíciou, ale veľkým potenciálom, s cieľom poskytnúť nové vízie, dynamiku a dobrovoľníkov. Podpora dobrovoľníckej činnosti v rámci humanitárnej pomoci občanov celej Európskej únie musí byť jednou z možností iniciatívy EU Aid Volunteers.

2.11

EHSV preto víta iniciatívu EU Aid Volunteers a chcel by začleniť postoje týchto dobrovoľníkov do procesu vypracúvania nariadenia o tejto iniciatíve s dôrazom predovšetkým na tie aspekty, ktoré majú väčší dosah na jeho vykonávanie a skúsenosti, ako je inštitúcia Únie konzultujúca s európskou občianskou spoločnosťou.

3.1

EHSV súhlasí s definíciami dobrovoľníctva v návrhu nariadenia, ktoré boli zahrnuté do iných stanovísk. EHSV chce poukázať na skutočný charakter humanitárnej aktivity a na riziká jej zamieňania s inými druhmi činností pracovného charakteru. V čase hospodárskej krízy, akou je tá súčasná, ide o mimoriadne dôležitý aspekt, a to v rámci vnútornej, ako aj vonkajšej činnosti Únie. EHSV preto navrhuje vyhodnotiť v určitých prípadoch možné hospodárske dôsledky európskej dobrovoľníckej činnosti v krajinách určenia.

3.2

EHSV chce pripomenúť potrebu súdržnosti právnych predpisov o dobrovoľníckej činnosti v Európskej únii, a predovšetkým o medzinárodnej činnosti dobrovoľníkov. EHSV poukazuje na to, že existencia rozličných právnych predpisov v oblasti dobrovoľníckej činnosti v jednotlivých členských štátoch môže mať negatívny vplyv na iniciatívu EU Aid Volunteers (6).

3.3

EHSV je zároveň presvedčený, že iniciatíva, ako je táto, musí slúžiť na posilnenie začlenenia otázok týkajúcich sa dobrovoľníctva a humanitárnej pomoci členských štátov s menšou tradíciou. Iniciatíva musí dbať na možnosť zapojenia organizácií z týchto krajín a podnietiť zapojenie dobrovoľníkov z celej Únie na základe zásady rovnosti príležitostí. EHSV navrhuje, aby sa prijali osobitné opatrenia s cieľom podporiť zapojenie organizácií, ako aj dobrovoľníkov z členských štátov, v ktorých bola táto miera zapojenia do humanitárnych úloh doteraz nižšia.

3.4

Hoci pôvodný návrh ZFEÚ sa obmedzoval len na otázky humanitárnej pomoci, v skutočnosti veľká časť financovaných pilotných projektov a značná časť úloh stanovených dobrovoľníkom spadá skôr do oblasti rozvojovej spolupráce, znižovania rizika katastrof, obnovy a rekonštrukcie, zmierňovania dôsledkov, odolnosti. EHSV považuje toto prispôsobenie za logické a navrhuje, aby sa preskúmali možnosti ďalšieho rozvoja dobrovoľníckej činnosti ako súčasti rozvojovej spolupráce Únie.

3.5

Dobrovoľnícka činnosť v rámci európskej humanitárnej pomoci a vo všeobecnosti v rozvojovej spolupráci musí byť v súlade s ostatnými krokmi inštitúcií Únie, musí ich dopĺňať a musí byť ich súčasťou. EHSV sa nazdáva, že dobrovoľníci môžu byť užitoční v iných oblastiach medzinárodnej rozvojovej spolupráce, avšak pri ich zapojení sa musia zohľadňovať kritéria opatrnosti, nespôsobovania škody, obozretnosti, čím sa obmedzia situácie, v ktorých by boli dobrovoľníci nasadzovaní.

3.6

EHSV preto súhlasí s tým, že Európsky parlament obmedzil možné nasadenie dobrovoľníkov v prípade konfliktov, ohrozenia bezpečnosti alebo zložitých núdzových situácií. Bezpečnosť prijímateľov, dobrovoľníkov a personálu vo všeobecnosti, predovšetkým v prípade poskytovania humanitárnej pomoci, musí byť prvoradá.

3.7

V tejto súvislosti EHSV navrhuje pokročiť smerom k definovaniu druhov projektov, ktoré sú najvhodnejšie na zapojenie dobrovoľníkov, alebo aspoň striktnejšie stanoviť druhy činností, do ktorých by dobrovoľníci tejto iniciatívy nemali byť zapájaní. Humanitárna činnosť je veľmi rozsiahla a rozmanitá a treba v rámci nej hľadať možnosti, ktoré sú najvhodnejšie pre dobrovoľníctvo.

3.8

EHVS takisto víta, že sa nahradili plány zapojenia mladých dobrovoľníkov, ktoré vychádzali zo zmluvy, realistickejším postojom, ktorý zohľadňuje rozličné druhy dobrovoľníctva, jeho požadované schopnosti, rozdielne hodnoty atď. EHSV sa domnieva, že je potrebné vyvinúť úsilie na dosiahnutie vhodnej rodovej rovnováhy v tomto projekte.

4.1

Inštitúcie Spoločenstva načrtli opatrný prístup k realizácii iniciatívy EU Aid Volutneers. Vyhodnotenie pilotných projektov a iniciatív, ktoré boli uskutočnené doteraz, by malo byť nevyhnutné na zohľadnenie a akceptovanie niektorých budúcich výziev. Výsledky týchto hodnotení treba dať k dispozícii všetkým zainteresovaným stranám, s ktorými treba prediskutovať vyplývajúce ponaučenia.

4.2

Zapojenie dobrovoľníkov musí vždy vychádzať z potrieb a musí mu predchádzať analýza a vyhodnotenie situácie a potrieb obyvateľstva zasiahnutého katastrofami alebo rozsiahlymi krízami. Kľúčové je prepojenie s mechanizmami koordinácie na európskej (Cohafa, mechanizmy GR ECHO, …), ako aj na medzinárodnej úrovni prostredníctvom Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

4.3

Takisto by sa mali zriadiť jasné mechanizmy so špecializovanými sieťami v humanitárnom sektore (nateraz), ako je Medzinárodná federácia spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca, VOICE (Dobrovoľnícke organizácie pre spoluprácu v núdzových situáciách) či Medzinárodná rada dobrovoľníckych organizácií (ICVA).

4.4

Návrh nariadenia vyzdvihuje potrebu stanovenia noriem pre všetky kroky procesu zapojenia dobrovoľníkov v tretích krajinách. EHSV súhlasí s týmto postojom a navrhuje, aby sa spomínané normy opierali o osvedčené postupy humanitárneho sektora a už existujúce kvalitné iniciatívy (7).

4.5

V rámci týchto noriem treba venovať osobitnú pozornosť otázkam bezpečnosti a zaistenia dostatočných podmienok, ktoré umožnia vykonávať dobrovoľnícku činnosť a rozvíjať jej prínos v humanitárnych projektoch.

4.6

Spolupráca s dobrovoľníkmi sa uskutočňuje prostredníctvom spoločenských organizácií a v menšej miere prostredníctvom verejných inštitúcií občianskeho charakteru. Pre úspech týchto aktivít je mimoriadne dôležitá kvalita inštitúcií. EHSV súhlasí s tým, že je potrebné pokročiť smerom k zriaďovaniu mechanizmov osvedčovania organizácií na základe skúseností a podstaty humanitárneho sektora. EHSV navrhuje zanalyzovať a ohodnotiť skúsenosti, ktoré nadobudlo GR ECHO v súvislosti s rámcovými dohodami o partnerstve s mimovládnymi organizáciami a agentúrami OSN (8).

4.7

EHSV je presvedčený, že mechanizmus osvedčovania musí vychádzať zo všetkých týchto skúseností a jeho zavedenie do praxe musí zohľadniť všetky hlavné kritériá transparentnosti, voľnej hospodárskej súťaže a rovnosti príležitostí, ako aj zodpovednosti. Iniciatíva musí prispieť k tomu, aby sa do nej zapájali mimovládne organizácie krajín s menšou tradíciou v tejto oblasti. EHSV preto navrhuje, aby sa predložili osobitné opatrenia, ktoré by v týchto členských štátoch informovali o iniciatíve EU Aid Volunteers a o humanitárnej činnosti vo všeobecnosti.

4.8

Kritériá pre osvedčovanie sa musia tiež uplatňovať – hoci v upravenej podobe – na prijímajúce organizácie postihnutých krajín. Opatrenia na posilnenie schopnosti prijímajúcich organizácií musia byť prioritou a musí sa im poskytnúť technická, logistická a finančná podpora. Iniciatíva môže byť nástrojom na podporu južných partnerov a môže prispieť k posilneniu prijímajúcich spoločností. EHSV venoval osobitnú pozornosť tejto téme a schválil rozličné stanoviská týkajúce sa tejto otázky (9).

4.9

EHSV zdôrazňuje civilný charakter, ktorý musia mať inštitúcie vysielajúce a prijímajúce dobrovoľníkov ako spôsob záruky dodržania humanitárnych zásad a hodnôt, ako aj ich akceptovania zo strany postihnutých spoločenstiev.

4.10

Pokiaľ ide o zapojenie podnikateľských subjektov, ktoré majú tiež skúsenosti s podnikovou a inou dobrovoľníckou činnosťou, sa EHSV domnieva, že ide o tému, ktorú treba dôkladne preskúmať s cieľom navrhnúť určité mechanizmy na ich zapojenie. EHSV sa v každom prípade nazdáva, že je potrebné stimulovať tiež úlohu malých a stredných podnikov a nie len veľkých spoločností (ako sa už niekedy stalo), ktoré majú oddelenia pre podnikovú zodpovednosť alebo podobné útvary.

4.11

Odborná príprava uchádzačov o zapojenie sa do iniciatívy EU Aid Volunteers je kľúčová na zaručenie správneho rozvoja týchto činností. EHSV je presvedčený, že spolu s odbornou prípravou technického charakteru, ktorá je bezpochyby dôležitá, je potrebné začleniť do iniciatívy aj prípravu týkajúcu sa hodnôt, postihnutého obyvateľstva, medzikultúrneho rozmeru, rešpektu, psychosociálnych aspektov pomoci, t. j. mnohé otázky, ktoré sú súčasťou humanitárnej činnosti nad rámec technickej stránky a ktorým treba pripisovať väčší význam. Humanitárna činnosť sa vyznačuje práve tým, že kladie dôraz na tieto zásady a hodnoty, čo musí byť podstatou odbornej prípravy dobrovoľníkov.

4.12

Je preto potrebné spolupracovať s orgánmi, ktoré už majú skúsenosti v tejto oblasti v rozličných členských štátoch a so sieťami odbornej prípravy európskeho dosahu, a nie len s tými, ktoré majú univerzitný charakter, ale aj v rámci neziskových inštitúcií. Osobitná pozornosť sa musí venovať vyhodnocovaniu odbornej prípravy, ktoré sa začlenilo do už uskutočnených pilotných projektov. EHSV vyzýva, aby sa čo najskôr zozbierali osvedčené postupy v tejto oblasti, ktoré by mohli slúžiť ako referenčné hodnoty (benchmarks) pre budúce návrhy.

4.13

V návrhu nariadenia sa zvažuje vytvorenie databázy obsahujúcej potenciálnych dobrovoľníkov, ktorí by mohli byť neskôr mobilizovaní prostredníctvom akreditovaných organizácií, prípadne útvarov Komisie. EHSV chce upriamiť pozornosť na skutočnosť, že začlenenie dobrovoľníka do organizácie nezávisí len od technických požiadaviek, ale okrem iného aj od určitého súladu v oblasti spoločných hodnôt, akceptovania mandátu a misie inštitúcie. EHSV je preto presvedčený, že tento aspekt treba zohľadniť bez ohľadu na to, akú by mala táto databáza dobrovoľníkov zriadená Európskou komisiou konečnú podobu.

4.14

Realizácia iniciatívy EU Aid volunteers je príležitosťou na rozšírenie aktivít týkajúcich sa zvyšovania povedomia a osvety európskych občanov o solidarite, potrebe zachovania poskytovania pomoci aj čase krízy a podpore univerzálnych hodnôt. Okrem zviditeľnenia týchto aktivít chce EHSV poukázať na potrebu posilnenia vzťahov s občanmi, tak ako to už zdôraznil v iných stanoviskách. Pri plnení tejto úlohy zohrávajú zásadnú úlohu organizácie občianskej spoločnosti, z ktorých sú mnohé zastúpené v EHSV. EHSV súhlasí s tým, aby sa tieto aktivity týkajúce sa informovania verejnosti zameriavali na tie členské štáty, v ktorých je tradícia v oblasti humanitárnej pomoci doteraz rozvinutá v menšej miere.