9.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/154

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o druhej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (COM(2013)0179) z 10. apríla 2013,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2012 o stratégii vnútornej bezpečnosti Európskej únie (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať (priebežná správa) (2),

—

so zreteľom na Štokholmský program a jeho akčný plán na implementáciu (COM(2010)0171),

—

so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti Európskej únie, ktorú prijala Rada 25. februára 2010,

—

so zreteľom na závery Rady zo 7. júna 2013 o stanovení priorít EÚ na boj proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti na roky 2014 až 2017,

—

so zreteľom na správu Europolu o situácii a trendoch v EÚ v oblasti terorizmu (TE-SAT) na rok 2013,

—

so zreteľom na hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti (SOCTA) pre EÚ na rok 2013, ktoré vypracoval Europol,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o hodnotení cyklu politík EÚ v oblasti závažnej a organizovanej trestnej činnosti na roky 2011 – 2013 (SWD(2013)0017),

—

so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a na hlavu V kapitoly 1, 2, 4 a 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7, 8, článok 10 ods. 1, články 11, 12, 21, 47 – 50, 52 a 53,

—

so zreteľom na príslušnú európsku judikatúru a judikatúru vnútroštátnych ústavných súdov týkajúcu sa kritéria proporcionality a potrebu, aby verejné orgány toto kritérium v demokratickej spoločnosti dodržiavali,

—

so zreteľom na príslušné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,

—

so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov Françoisa Crépeaua uvedenú v štúdii z 24. apríla 2013 s názvom Správa vonkajších hraníc Európskej únie a jej vplyv na ľudské práva migrantov,

—

so zreteľom na otázku Komisie týkajúcu sa druhej správy o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ (O-000068/2013 – B7-0213/2013),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Lisabonská zmluva nadväzuje na Maastrichtskú zmluvu, ktorá zaviedla priestor bezpečnosti, slobody a spravodlivosti, a umožňuje položiť základy rozvoja bezpečnostnej politiky EÚ a spoločného programu bezpečnosti Európskej únie a jej členských štátov, ktoré musia vychádzať zo zásad právneho štátu a rešpektovania demokratických hodnôt, verejných slobôd, základných práv a solidarity a podliehať demokratickej kontrole na európskej a vnútroštátnej úrovni; keďže tieto predpoklady vychádzajú z medzinárodných záväzkov EÚ a jej členských štátov, najmä tých, ktoré vyplývajú z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj dohovorov OSN, ktorých sú stranami;

B.

keďže bezpečnostné politiky nemožno orientovať výhradne na represiu, ale musia zahŕňať aj prevenciu, ktorá je obzvlášť nevyhnutná v čase prehlbovania hospodárskych a sociálnych nerovností spochybňujúcich sociálny pakt a existenciu základných práv a verejných slobôd;

C.

keďže bezpečnosť občanov EÚ má prvoradý význam;

D.

keďže členské štáty a Komisia nevyvodili všetky dôsledky vyplývajúce z nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy a keďže Európsky parlament preto naďalej zohráva pomerne okrajovú úlohu, ktorá sa prejavuje v tom, že sa do rozhodovacieho procesu nezačleňujú jeho stanoviská, najmä tie, ktoré sa týkajú potreby uplatňovať Chartu základných práv Európskej únie (3);

E.

keďže v stratégii vnútornej bezpečnosti na roky 2010 – 2014 bolo uvedených päť prioritných oblastí, v ktorých môže EÚ poskytnúť pridanú hodnotu: zastavenie aktivít medzinárodných zločineckých sietí a pomoc pri ich rozložení, predchádzanie teroristickým útokom, posilňovanie kybernetickej bezpečnosti, zaistenie bezpečnosti hraníc a zvyšovanie odolnosti voči prírodným katastrofám; keďže táto stratégia sa môže realizovať len vtedy, ak zaručí voľný pohyb osôb, práva migrantov a žiadateľov o azyl a dodržiavanie všetkých medzinárodných záväzkov týkajúcich sa EÚ a jej členských štátov;

F.

keďže v druhej výročnej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti sa potvrdila platnosť všetkých piatich cieľov a bola v nej načrtnutá súčasná situácia, dosiahnutý pokrok a smerovanie do budúcnosti;

1.

považuje za poľutovaniahodné, že druhé oznámenie Komisie o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ z 10. apríla 2013 je málo kritické ku krokom uskutočneným v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti, pričom opätovne potvrdzuje rovnaké priority ako pôvodné oznámenie z novembra 2010, a to navyše bez toho, aby zohľadnilo dôsledky začlenenia Charty základných práv, ktorá sa vo väčšine svojich článkov týka nielen európskych občanov, ale aj všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú na území EÚ;

2.

berie na vedomie prácu vykonanú s cieľom vytvoriť stratégiu vnútornej bezpečnosti, rovnako ako hlavné zásady, ktorými sa táto stratégia riadi, pričom zámerom tejto stratégie je umožniť všetkým inštitúciám EÚ a členským štátom, aby pracovali na splnení tých istých cieľov; zdôrazňuje, že sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť sú ciele, o ktorých splnenie sa treba usilovať súbežne, a pripomína, že na dosiahnutie slobody a spravodlivosti sa bezpečnosť musí vždy presadzovať v súlade so zásadami stanovenými v zmluvách, zásadami právneho štátu a záväzkami Únie v oblasti základných práv; domnieva sa, že bezpečnostné opatrenia EÚ by sa mali zameriavať na činnosti, ktoré dokážu dokázateľne znížiť mieru trestnej činnosti a zabrániť teroristickým útokom a sú vykonávané v súlade so zásadami nevyhnutnosti, proporcionality a dodržiavania základných práv a na základe riadneho dohľadu a zodpovednosti;

3.

zdôrazňuje skutočnosť, že aj na vnútornú bezpečnosť sa vzťahujú povinnosti v oblasti základných práv na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni, a vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že sa inštitúcie EÚ a orgány a občania členských štátov stali predmetom tajného sledovania zo strany členských štátov, tretích krajín a tretích strán, a to v spolupráci so súkromnými spoločnosťami; vyzýva inštitúcie EÚ a členských štátov, aby túto záležitosť prešetrili a prijali nadväzné opatrenia; zdôrazňuje, že akákoľvek stratégia vnútornej bezpečnosti musí vychádzať zo spoločného pochopenia toho, čo je „vnútorné“ a čo je „vonkajšie“, a musí sa zameriavať na ochranu inštitúcií EÚ a členských štátov EÚ a ich občanov pred nezákonným zahraničným sledovaním a nenáležitým ovplyvňovaním a manipuláciou; vyzýva na posilnenie bezpečnosti a dôvernosti komunikačných a logistických systémov EÚ pred zahraničným sledovaním a sledovaním zo strany tretích strán; zdôrazňuje skutočnosť, že právo občanov na súkromie a ochranu údajov a právo na prístup k dokumentom a informáciám sú základnými európskymi hodnotami a právami, ktoré sa musia presadzovať na všetkých úrovniach a vo všetkých fórach

4.

pripomína, že Európsky parlament je teraz plnohodnotným inštitucionálnym aktérom v oblasti bezpečnostnej politiky, a preto je oprávnený aktívne sa zúčastňovať na určovaní základných prvkov a priorít stratégie vnútornej bezpečnosti a na vyhodnocovaní relevantných nástrojov, a to aj pravidelnou kontrolou vykonávania stratégie vnútornej bezpečnosti, ktorú majú spoločne uskutočňovať Európsky parlament, národné parlamenty a Rada v súlade s článkami 70 a 71 ZFEÚ;

5.

domnieva sa, že náležitá analýza budúcich hrozieb pre bezpečnosť je zásadným predpokladom efektívnej stratégie vnútornej bezpečnosti; pripomína Komisii záväzok vypracovať medzisektorový prehľad prírodných a človekom spôsobených rizík (úmyselných alebo neúmyselných) v EÚ; pripomína Európskej rade jej zmluvnú povinnosť uvedenú v článku 222 ZFEÚ, ktorou je pravidelné vyhodnocovanie hrozieb, ktorým EÚ čelí, a vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy, ako možno tieto povinnosti čo najlepšie plniť, čím by sa zlúčilo vyhodnocovanie hrozieb a rizík na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, ktoré je v súčasnosti rozdrobené a úzko zamerané;

6.

konštatuje, že efektívnosť Europolu, pokiaľ ide o hodnotenie a analýzu teroristických hrozieb a ďalšej trestnej činnosti, do značnej miery závisí od ochoty služieb členských štátov poskytovať mu informácie; navrhuje zlepšiť poskytovanie informácií Europolu členskými štátmi sprísnením povinnosti členských štátov spolupracovať s Europolom;

7.

pripomína, že jednou z najväčších hrozieb pre vnútornú bezpečnosť EÚ je organizovaná trestná činnosť vrátane mafií; s uspokojením berie na vedomie pokrok, ktorý dosiahli členské štáty a Komisia v rámci politického cyklu EÚ o organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti, a vyzýva členské štáty, aby obnovili svoj záväzok a poskytli primerané zdroje; domnieva sa, že by sa mali presadzovať spoločné právne normy a operačné nástroje, napríklad konfiškácia a zadržanie, európsky vyšetrovací príkaz a spoločné vyšetrovacie tímy; považuje za nevyhnutné posilniť policajnú a súdnu spoluprácu medzi členskými štátmi a EÚ a tiež s tretími krajinami, pri dodržiavaní právnych predpisov a medzinárodných záväzkov EÚ v oblasti základných práv a slobôd, právneho štátu a ochrany osobných údajov a súkromia občanov a obyvateľov EÚ, a žiada, aby Európsky parlament zohrával kľúčovú úlohu pri hodnotení a vymedzovaní politík vnútornej bezpečnosti, pretože majú veľký vplyv na základné práva všetkých osôb žijúcich v EÚ; zdôrazňuje preto potrebu dohliadnuť na to, aby tieto politiky patrili do právomoci jedinej priamo volenej európskej inštitúcie, pokiaľ ide o preskúmanie a demokratickú kontrolu politík EÚ v oblasti spravodlivosti, bezpečnosti a slobody;

8.

na základe existujúcej spolupráce medzi Európskym parlamentom a parlamentmi členských štátov opätovne zdôrazňuje svoju koncepciu „parlamentného politického cyklu“, ktorý je presne prispôsobený výročným správam Komisie v tejto oblasti a je zakončený výročnou správou Európskeho parlamentu o súčasnom stave stratégie vnútornej bezpečnosti;

9.

domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba venovať boju proti násiliu na deťoch a násiliu na ženách;

10.

víta skutočnosť, že boj proti nezákonnému obchodovaniu so strelnými zbraňami bol zaradený medzi priority EÚ týkajúce sa boja proti organizovanej trestnej činnosti; očakáva však, že Komisia vypracuje celkovú strategickú orientáciu v oblasti strelných zbraní, ktorá sa zameria aj na ich využívanie na účely nelegálneho obchodu, organizovaného zločinu a terorizmu;

11.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že boj proti praniu špinavých peňazí nebol zahrnutý ako samostatná priorita EÚ v súvislosti s bojom proti organizovanej trestnej činnosti, ako to odporučil Europol; je hlboko presvedčený, že rozličné druhy organizovanej trestnej činnosti, napríklad pranie špinavých peňazí, trestné činy v oblasti životného prostredia a trestná činnosť podnikov a korupcia, sú navzájom prepojené a vzájomne sa posilňujú, a vyzýva Komisiu a Radu, aby boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí bezodkladne zaradili medzi priority;

12.

zdôrazňuje, že boj proti terorizmu je prioritou v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti; pripomína, že podľa Europolu je hrozba terorizmu v EÚ realitou, ale má rôznorodé podoby; v tejto súvislosti sa pýta na priority EÚ v tejto oblasti, pokiaľ ide o skutočný pôvod teroristických útokov; trvá na tom, že je potrebné súbežne s represívnymi opatreniami priznať väčšiu prioritu politikám prevencie; v tejto súvislosti konštatuje, že nato, aby bolo možné predchádzať teroristickým útokom, je potrebné bližšie sa zamerať na cielené policajné opatrenia a na informačné služby a zároveň im prideliť primerané finančné a ľudské zdroje; pripomína, že je dôležité zabrániť financovaniu terorizmu, a s nádejou očakáva návrh rámca pre súdne a administratívne opatrenia, akými je napríklad zmrazenie finančných prostriedkov osôb podozrivých z terorizmu podľa článku 75 ZFEÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby náležite posúdili charakter a rozsah hrozieb spôsobených oživením násilnej politickej radikalizácie; považuje za rozhodujúce vyvinúť mechanizmy umožňujúce včasné odhalenie znakov takejto radikalizácie a žiada Komisiu a členské štáty, aby na to v rámci svojej činnosti nezabudli, a to aj pokiaľ ide o prevenciu; vyjadruje znepokojenie nad stále intenzívnejšími aktivitami tzv. osamelých vlkov s európskym občianstvom alebo občianstvom tretích krajín, ktorí cestujú do konfliktných oblastí a potom sa vracajú na územie Európskej únie, pretože predstavujú nové typy rizík, ktoré nemožno riešiť bežnými metódami boja proti terorizmu; podporuje výmenu osvedčených postupov v záujme predchádzania radikalizácie mládeže a podporuje návrh európskeho súboru nástrojov v tejto oblasti; očakáva, že v rámci hodnotenia rámcového rozhodnutia o boji proti terorizmu sa všetky tieto faktory zohľadnia a zdôrazňuje, že je potrebné lepšie prepojiť súčasné nástroje v oblasti boja proti terorizmu;

13.

žiada Komisiu, členské štáty a ďalšie inštitúcie a orgány EÚ, aby násilné hnutia v rámci Únie podrobili dôkladnému vyšetrovaniu a aby prijali konkrétne opatrenia na boj proti násilným činom, ktoré tieto hnutia páchajú;

14.

zdôrazňuje, že súkromný sektor, a to najmä finančný priemysel, zohráva kľúčovú úlohu v boji proti organizovanej trestnej činnosti a financovaniu terorizmu identifikovaním a oznamovaním prípadov podvodov, prania špinavých peňazí a ďalších podozrivých transakcií; upozorňuje, že finančný sektor musí užšie spolupracovať s vládnymi inštitúciami a odhaľovať medzery v platných nariadeniach a zavádzať inovatívne metódy riešenia týchto problémov; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité pochopiť, že podmienkou účinného boja proti organizovanému zločinu a terorizmu je integrovaný prístup so zapojením všetkých zainteresovaných strán na vnútroštátnej i európskej úrovni;

15.

domnieva sa, že by sa mala posilniť odolnosť kľúčovej infraštruktúry voči človekom spôsobeným a prírodným katastrofám; vyjadruje poľutovanie nad tým, že platná smernica o ochrane kritickej infraštruktúry (2008/114/ES (4)) nefunguje tak, ako by mala, a vyzýva Komisiu, aby navrhla jej zmenu s cieľom dosiahnuť jej zlepšenie;

16.

domnieva sa, že je potrebné vypracovať štatistickú štúdiu prírodných rizík, ktorá by uvádzala najproblematickejšie oblasti a bola by základom pre vytvorenie systému automatickej reakcie a záchrany, ktorý by dokázal účinne a rýchlo reagovať na mimoriadne udalosti;

17.

domnieva sa, že je maximálne dôležité rozhodne bojovať proti environmentálnej a hospodárskej trestnej činnosti bez ohľadu na jej pôvod, keďže má mimoriadne škodlivý vplyv na životné podmienky občanov EÚ, najmä v čase krízy;

18.

vyjadruje potešenie z toho, že Komisia oznámila iniciatívu v oblasti pašovania cigariet, a vkladá do nej veľkú nádej;

19.

berie na vedomie prioritu stratégie vnútornej bezpečnosti bojovať proti počítačovej trestnej činnosti; počítačovú trestnú činnosť považuje za rastúcu hrozbu pre EÚ a za dôležitý faktor, ktorý umožňuje ďalšiu trestnú činnosť; vyzýva Komisiu, aby Európskemu stredisku pre počítačovú trestnú činnosť poskytla dostatok finančných prostriedkov, a nalieha na všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite; pripomína, že nakladanie s osobnými údajmi a ich zber v rámci stratégie vnútornej bezpečnosti musí byť vždy v súlade so zásadami EÚ v oblasti ochrany údajov, najmä zásadami týkajúcimi sa nutnosti, proporcionality a zákonnosti, a tiež s európskymi právnymi predpismi a príslušnými dohovormi Rady Európy v tejto oblasti; pripomína, že v digitálnom prostredí je potrebné venovať osobitnú pozornosť deťom, a zároveň zdôrazňuje význam boja proti detskej pornografii; podporuje rozšírenie Globálnej aliancie proti sexuálnemu zneužívaniu detí online;

20.

opätovne zdôrazňuje, že pre správnu stratégiu vnútornej bezpečnosti je veľmi dôležité posilniť policajnú a justičnú spoluprácu v EÚ, a to aj prostredníctvom Europolu, Európskej policajnej akadémie (CEPOL) a Eurojustu, a zároveň poskytovať náležitú odbornú prípravu, pričom je potrebné zahrnúť príslušné orgány v členských štátoch, ako aj inštitúcie a agentúry EÚ; domnieva sa, že táto spolupráca sa nesmie obmedzovať na identifikovanie a zatýkanie osôb podozrivých z trestných činov, ale mala by sa tiež zameriavať na prevenciu týchto činov a zabraňovanie recidíve; berie na vedomie príslušné návrhy Európskej komisie, okrem iného aj na reformu Eurojustu, ako aj návrhy právnych predpisov týkajúcich sa vytvorenia Európskej prokuratúry; poukazuje na potrebu zabezpečiť rešpektovanie zásady oddelenia právomocí medzi jednotlivými odvetviami súdnictva a polície, ako aj ich nezávislosti;

21.

podporuje vytvorenie Európskej prokuratúry, a to najmä s cieľom účinnejšie chrániť rozpočet Únie, a vyzýva Komisiu, aby v tomto smere urýchlene predložila príslušný návrh;

22.

vyjadruje poľutovanie, že stratégii vnútornej bezpečnosti naďalej chýba skutočný „rozmer spravodlivosti“; v súlade so Štokholmským programom pripomína, že treba posilniť vzájomnú dôveru postupným rozvíjaním európskej justičnej kultúry založenej na rozmanitosti právnych systémov a jednote prostredníctvom európskeho práva, a že to musí zahŕňať dodržiavanie zásad právneho štátu, demokratických hodnôt a ľudských práv, a nesmie to byť obmedzené len na stíhanie osôb podozrivých z trestných činov alebo terorizmu; zdôrazňuje zásadný význam vzájomnej dôvery ako podmienky presadzovania justičnej spolupráce a domnieva sa, že túto vzájomnú dôveru možno dosiahnuť jedine zavedením a dodržiavaním rovnakých noriem v oblasti občianskych slobôd a procesných záruk;

23.

zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať integrované riadenie hraníc, ktoré by malo zabezpečiť jednotnú, bezpečnú a vysokokvalitnú ochranu vonkajších hraníc a zároveň uľahčiť legitímne cestovanie cez vonkajšie hranice a podporiť mobilitu v rámci schengenského priestoru; víta nedávne uvedenie schengenského informačného systému druhej generácie do prevádzky a vyzýva Agentúru na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA), aby zabezpečila kvalitné prevádzkové riadenie nového systému; očakáva, že nový Európsky systém hraničného dozoru (Eurosur) bude plne funkčný do konca roka 2014, a domnieva sa, že bude účinným nástrojom, ktorý prispeje k odhaľovaniu a prevencii cezhraničnej trestnej činnosti a nelegálnej migrácie a boju proti nim, a tiež k ochrane a záchrane životov migrantov; zdôrazňuje, že prípadný vývoj nových IT systémov v oblasti migrácie a riadenia hraníc, napríklad iniciatív „inteligentných hraníc“, by sa mal starostlivo analyzovať, najmä pokiaľ ide o zásady nevyhnutnosti a proporcionality, a tieto systémy by sa mali vyvinúť až po prijatí príslušných právnych nástrojov; osobitne víta nedávno dosiahnutú dohodu o schengenskom hodnotiacom mechanizme a vyzýva Komisiu, aby si splnila svoje nové povinnosti a zabezpečila vysokú úroveň dodržiavania schengenského acquis v celom schengenskom priestore; zdôrazňuje, že opätovné zavedenie kontrol na vnútorných hraniciach by malo byť výnimočným opatrením, ktoré možno použiť iba ako poslednú možnosť, pričom by sa v takejto situácii mali zohľadňovať nielen bezpečnostné otázky, ale tiež vplyv na mobilitu a slobodu pohybu; zdôrazňuje skutočnosť, že migrácia a prekračovanie vonkajších hraníc veľkým počtom osôb z tretích krajín by sa nemalo samo osebe považovať za hrozbu pre verejný poriadok alebo vnútornú bezpečnosť; zdôrazňuje svoju výraznú podporu vstupu Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru a vyzýva Radu, aby takisto súhlasila s ich vstupom, lebo to posilní vzájomnú dôveru a solidaritu, ktoré sú nevyhnutným predpokladom dosiahnutia vysokej úrovne bezpečnosti v rámci Európskej únie;

24.

zdôrazňuje význam upevňovania vzájomnej dôvery medzi policajnými zbormi v záujme podpory spolupráce, spoločných vyšetrovacích tímov a výmeny informácií; v tejto súvislosti pripomína kľúčový význam európskej odbornej prípravy policajných zborov;

25.

domnieva sa, že pri vymedzovaní a realizácii stratégie vnútornej bezpečnosti by sa mal ešte viac zohľadňovať existujúci vzťah medzi vnútorným a vonkajším rozmerom bezpečnostnej politiky a že v oboch týchto smeroch by si inštitúcie a agentúry Únie, ktoré pôsobia v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, mali plniť svoje úlohy tak, aby v plnej miere rešpektovali hodnoty a zásady EÚ a Chartu základných práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili aj vplyv stratégie vnútornej bezpečnosti na stratégiu vonkajšej bezpečnosti EÚ, a to aj pokiaľ ide o povinnosti v oblasti dodržiavania a presadzovania základných práv a slobôd a demokratických hodnôt a zásad, tak ako sú uvedené v medzinárodných dokumentoch, dohovoroch a dohodách, ktoré podpísali; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vykonávanie plánu z roku 2011 s názvom Posilnenie väzieb medzi SBOP a oblasťou slobody, bezpečnosti a spravodlivosti nepostupuje tak, ako by malo, a naliehavo vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby v súvislosti s týmto plánom urýchlila svoju činnosť;

26.

pripomína, že platnosť súčasnej stratégie vnútornej bezpečnosti sa skončí v roku 2014; vyzýva Komisiu, aby začala pripravovať novú stratégiu vnútornej bezpečnosti na roky 2015 – 2019, v ktorej sa zohľadní nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy a začlenenie Charty základných práv do právnych predpisov Únie; domnieva sa, že táto nová politika by mala byť založená na dôkladnom a nezávislom externom hodnotení súčasnej stratégie a nástrojov s prihliadnutím na budúce výzvy a mala by sa vykonať v nadväznosti na široké konzultácie medzi zainteresovanými stranami; vyzýva Radu, aby pred prijatím novej stratégie náležite zohľadnila vklad Parlamentu v súvislosti s novou stratégiou vnútornej bezpečnosti;

27.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade a národným parlamentom.