14.7.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 230/72

Spravodajca:

Pedro Augusto ALMEIDA FREIRE

1.1.

EHSV podporuje všeobecný prístup Komisie, ktorý spočíva v prijatí:

pretože porušovanie práv duševného vlastníctva je celosvetovým javom, ku ktorému sa preto musí pristupovať komplexne.

1.2.

EHSV podporuje cieľ akčného plánu, ktorým je boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva v komerčnom rozsahu, pretože takéto porušovanie poškodzuje investície do inovácií a vytvárania udržateľných pracovných miest v Európskej únii a spôsobuje straty daňových príjmov.

1.3.

EHSV berie na vedomie, že Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri vypracovávaní a podporovaní stratégií Európskej komisie v oblasti presadzovania a ochrany práv duševného vlastníctva, vrátane uvedeného prístupu zameraného na viacero cieľov, ktorý je predmetom akčného plánu.

1.4.

EHSV súhlasí s pragmatickým prístupom Komisie, ktorý spočíva v uprednostňovaní nástrojov, ako je zásada „sledujte tok peňazí“ a zapojenie príslušných aktérov.

1.5.

EHSV môže súhlasiť s prístupom Komisie zameraným na viacero cieľov za predpokladu, že kvantitatívne a kvalitatívne aspekty týchto cieľov budú lepšie definované a charakterizované, a víta najmä komunikačné kampane Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva (ďalej len „stredisko“) na zvýšenie informovanosti mladých ľudí (1) o dôsledkoch porušovania práv duševného vlastníctva, ale i sudcov a právnikov (2).

1.6.

EHSV víta, že Komisia venuje pozornosť MSP, aby im bol uľahčený prístup k právnym prostriedkom nápravy, a podporuje tiež európsky projekt IPorta, systém podpory MSP (3) zameraný na otázky spojené s ochranou práv duševného vlastníctva a koordinujúci národnú asistenčnú službu.

1.7.

EHSV žiada Komisiu, aby sa ubezpečila, že prostriedky prístupu a účinnej ochrany duševného vlastníctva v Európe budú dostupné, a to aj finančne, všetkým podnikom bez ohľadu na ich veľkosť.

1.8.

Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia sa obmedzuje iba na nelegislatívne nástroje a vôbec sa nezmieňuje o možnosti posúdiť existujúce legislatívne nástroje ani o potrebe ich revízie. EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Komisia mohla byť ambicióznejšia a mala prihliadnuť aj na tento parameter.

1.9.

EHSV má pochybnosti, pokiaľ ide o význam, ktorý Komisia prikladá implementácii dobrovoľne uplatňovaných schém, dobrovoľných memoránd o porozumení a osvedčených postupov v oblasti, v ktorej dochádza k podvodom a pirátstvu.

2.1.

Akčný plán EÚ „Cesta k obnovenému konsenzu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva“ pozostáva z desiatich konkrétnych opatrení, stanovujúcich novú politiku, ktorej cieľom je vytvoriť a používať nástroje najmä na zabránenie činností porušujúcich práva duševného vlastníctva v komerčnom rozsahu. Tieto činnosti spôsobujú najväčšiu ujmu a pre EÚ predstavujú veľkú výzvu, pretože poškodzujú investície do inovácií a vytvárania udržateľných pracovných miest a spôsobujú straty daňových príjmov.

2.2.

Spomínané nové nástroje, ktoré sú zatiaľ nelegislatívnej povahy, obsahujú súbor opatrení vychádzajúcich zo zásady „sledujte tok peňazí“, ktorých účelom je zabrániť porušovateľom práv v „komerčnom rozsahu“ prístup k prostriedkom na propagáciu a šírenie výrobkov porušujúcich práva duševného vlastníctva a pripraviť ich o zdroje príjmov.

2.3.

Ciele akčného plánu „Cesta k obnovenému konsenzu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva“ obsiahnuté v oznámení Komisie, ktoré je predmetom tohto stanoviska, a ciele stratégie na ochranu a uplatňovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách sú rovnaké:

2.4.

Rovnako dôležitým aspektom je zvýšiť informovanosť spotrebiteľov a výrobcov o dôsledkoch porušovania práv duševného vlastníctva prostredníctvom diskusií a informačných kampaní.

2.5.

Niektoré opatrenia bude na európskej úrovni vykonávať Komisia, v prípade potreby v spolupráci s Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM), ktorý je od júna 2012 sídlom strediska (4). Zo štúdie, ktorú 25. novembra 2013 (5) uverejnilo stredisko, vyplýva, že opýtaných, najmä mladých ľudí, veľmi nezaujíma, aký veľký vplyv má porušovanie práv duševného vlastníctva na zachovanie a vytváranie pracovných miest súvisiacich s duševným vlastníctvom. Zo štúdie tiež vyplynulo, že mladí Európania majú pocit, že infraštruktúra duševného vlastníctva zvýhodňuje najmä veľké spoločnosti.

2.6.

Komisia si teda zvolila prístup zameraný na viacero cieľov, pričom vychádza z analýzy dôvodov, prečo „digitálna generácia“ čoraz viac vyhľadáva výrobky porušujúce práva duševného vlastníctva. Časť tejto stratégie zahŕňa vytvorenie komunikačných prostriedkov určených na zvýšenie informovanosti občanov Únie o vplyve porušovania práv duševného vlastníctva najmä na zamestnanosť a hospodárstvo. Túto úlohu bude mať na starosti stredisko.

3.1.

Komisia zatiaľ neuvádza podrobnejšie informácie o spomínaných opatreniach, ubezpečuje však, že uskutoční konzultácie o týchto nelegislatívnych nástrojoch, ktoré vychádzajú zo zásady „sledujte tok peňazí“, ktorej cieľom je pripraviť porušovateľov práv v komerčnom rozsahu o prostriedky na propagovanie a šírenie tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva a tiež o ich zdroje príjmov. Tieto nástroje budú pripravené transparentným a dôkladným spôsobom, aby sa zaručila ich účinnosť v boji proti porušovaniam práv duševného vlastníctva.

3.2.

Tento súbor opatrení bude sprevádzať spolupráca medzi európskymi orgánmi a diskusia alebo rokovania s tretími krajinami. Pôjde napríklad o využitie všetkých prostriedkov na účinné odradenie a zabránenie uvedeniu a šíreniu výrobkov porušujúcich práva duševného vlastníctva na trhoch EÚ a trhoch tretích krajín.

3.3.

Uvedené „nelegislatívne nástroje“ sa budú opierať o dobrú vôľu zainteresovaných strán, a teda nebude potrebné použiť nové legislatívne nástroje, ale naopak sa bude vychádzať z existujúcich legislatívnych nástrojov. Výhodou týchto riešení, ktoré budú výsledkom rokovaní, bude ich rýchla realizácia. Tieto preventívne opatrenia umožnia zvýšiť účinnosť prostriedkov nápravy uplatňovaných v občianskoprávnom konaní. Uvedený cieľ bude možné dosiahnuť iba vtedy, ak budú tieto opatrenia skoncipované transparentne a zohľadnia sa pri nich tiež príslušné verejné záujmy.

3.4.

EHSV sa nazdáva, že tento prístup je obmedzený, keďže samoregulácia vo forme „dobrovoľných memoránd“ alebo „osvedčených postupov“ nemôže nahradiť legislatívne opatrenie v oblastiach, ktoré musia byť účinne regulované.

4.1.

Pojem „komerčný rozsah“, ktorý sa vzťahuje na opatrenia uvedené v akčnom pláne Komisie, má oveľa širší význam, než sa zdá. Akčný plán je v tomto ohľade dosť stručný, ale EHSV poukazuje na to, že pojem bol už použitý v acquis (súbore právnych predpisov) Únie a že umožňuje posilniť mieru účinnosti súdnych príkazov a občianskoprávnych postihov.

4.2.

EHSV zdôrazňuje, že pojem „komerčný rozsah“ sa môže vzťahovať na operácie, ktoré nie sú nevyhnutne uskutočňované na „komerčné účely“.

4.3.

Pojem sa nachádza aj v smernici 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (6) a je základom určitých návrhov žalôb v občianskom súdnom konaní. Napríklad kritérium „komerčného rozsahu“ umožňuje vnútroštátnym súdom nariadiť ochranné opatrenia, ako je preventívne zaistenie hnuteľného alebo nehnuteľného majetku údajného porušovateľa vrátane zablokovania jeho bankových účtov a iných aktív (článok 9 ods. 2 smernice). V niektorých členských štátoch sa toto kritérium používa aj ako dôvod na uloženie trestných postihov, hoci právne predpisy Únie to vylučujú.

4.4.

Pojmy podobné pojmu „komerčný rozsah“ sa používajú aj v iných legislatívnych nástrojoch; napríklad v smernici 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (7) sa spomínajú pojmy „komerčná povaha“, „komerčný účel“, „priamy alebo nepriamy ekonomický alebo komerčný prospech“ alebo „komerčné použitie“.

V článku 13 ods. 1 písm. a) týkajúcom sa obmedzenia práv vyplývajúcich z práv k dizajnu smernice 98/71/ES o právnej ochrane dizajnov (8) sa ustanovuje: „Práva vyplývajúce z práva k dizajnu, ktoré vznikli na základe zápisu, sa neuplatňujú, pokiaľ ide o súkromne vykonávané úkony a úkony na nekomerčné účely“.

4.5.

Je preto v právomoci súdu rozhodnúť o jednotlivých prípadoch, čo môže viesť k vzniku nejednotnej, nevhodnej, a teda neistej judikatúry.

4.6.

Oddelenia Komisie sú si vedomé nejednoznačnosti tohto pojmu a z nej vyplývajúcej právnej neistoty, a preto požiadali stredisko, aby zozbieralo údaje o vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa porušovania práv duševného vlastníctva, aby okrem iného vylepšili túto koncepciu. V nadväznosti na výzvu na vyjadrenie záujmu adresovanú minulé leto akademickej obci, ktorej predmetom je analýza ekonomických koncepcií v oblasti duševného vlastníctva, bol 19. septembra 2014 usporiadaný prvý ekonomický seminár. Pri tejto príležitosti niektorí odborníci diskutovali o praktickom používaní koncepcií „komerčný rozsah“ a „komerčný účel“ v súvislosti s porušovaním práv duševného vlastníctva (9) a o tom, ako ich možno chápať z ekonomického hľadiska.

4.7.

Vzhľadom na význam tejto diskusie by si EHSV želal, aby oddelenia Komisie zanalyzovali túto otázku a aby so svojimi závermi oboznámili zainteresované strany a občiansku spoločnosť.

5.1.

Oznámenie sa zameriava tiež na internet a na fyzické distribučné siete. Vzťahuje sa na digitálne a nedigitálne výrobky, porušovanie práv duševného vlastníctva, ktoré poškodzuje ich tvorbu, propagovanie, šírenie a používanie. Zásada „sledujte tok peňazí“ spočíva teda v odrádzaní porušovateľov práv od nezákonného obchodovania s tovarom poškodzujúcim autorské práva.

5.2.

Pri uplatňovaní tohto prístupu v praxi by všetky subjekty reťazca s vysokou pridanou hodnotou z hľadiska duševného vlastníctva mali prijať preventívne opatrenia nevyhnutné na zachovanie svojej konkurencieschopnosti na trhu. Spoločným prvkom týchto trhov musia byť naďalej inovácie, ktoré podnietia investície do tvorivých a invenčných činností.

5.3.

Vďaka tomu by sa mala posilniť dôvera v digitálne trhy a malo by to umožniť distribúciu konkurencieschopných výrobkov so silnou pridanou hodnotou z hľadiska duševného vlastníctva, ako i rast a rozmach trhov. Cieľom je prejsť od politiky v oblasti duševného vlastníctva založenej na postihoch a náprave v prípade porušenia práv duševného vlastníctva na preventívnejšiu a inkluzívnejšiu politiku, ktorá zaručí a ponúkne spotrebiteľom na vnútornom trhu väčšiu a rozmanitejšiu ponuku výrobkov so silnou pridanou hodnotou z hľadiska duševného vlastníctva.

5.4.

Komisia navrhuje zverejniť každé dva roky priebežnú správu o vykonávaní tejto politiky. EHSV bude trvať na tom, aby prvá správa obsahovala platné ukazovatele a bola včas zverejnená.

5.5.

Posilnenie bezpečnosti platobných služieb prostredníctvom opravných prostriedkov v prípade neúmyselného nákupu tovaru poškodzujúceho práva duševného vlastníctva by mohlo tiež posilniť ochranu spotrebiteľov a ich dôveru vo vnútorný trh. Komisia v tejto súvislosti ohlásila verejné konzultácie o vplyve režimov ochrany spotrebiteľa na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva v komerčnom rozsahu.

5.6.

Vzhľadom na úzke prepojenie oboch iniciatív Komisie a význam zásady „sledujte tok peňazí“ by chcel EHSV požiadať Komisiu, aby iniciovala široké konzultácie o zásadnej otázke ochrany spotrebiteľa v oblasti platobných služieb a aby predmetom týchto konzultácií bola aj zásada „sledujte tok peňazí“ zo všeobecného hľadiska.

5.7.

EHSV vyzýva tiež oddelenia Komisie, aby s hospodárskymi subjektmi konzultovali ich skúsenosti so zohľadňovaním ziskov subjektov porušujúcich práva duševného vlastníctva pri posudzovaní výšky spôsobenej ujmy v prípade tovaru porušujúceho práva duševného vlastníctva (10).

6.1.

V niektorých členských štátoch je duševné vlastníctvo témou, ktorú považuje za dôležitú iba každý druhý malý a stredný podnik (54 %), alebo témou, s ktorou sú tieto podniky dobre oboznámené (46 %), avšak považujú ju za nákladnú, zložitú a dlhú záležitosť. V hospodárstve, ktoré je postavené najmä na poznatkoch a kde nemateriálne aspekty ako know-how, povesť, dizajn alebo imidž nadobudli rozhodujúci význam (11), ide o prekvapivú situáciu.

6.2.

Okrem toho z niektorých číselných údajov vyplýva, že MSP, ktoré začlenili priemyselné vlastníctvo do svojej stratégie rozvoja, dosahujú lepšie hospodárske výsledky než ostatné podniky. Napríklad vo Francúzsku 32 víťazov Ocenení INPI za inovácie (Ústav priemyselného vlastníctva) v kategórii MSP za rok 2010 vytvorilo od roku 2006 614 pracovných miest, v rokoch 2006 až 2009 päťnásobne zvýšilo svoj obrat a zdvojnásobilo obrat z vývozu. Tieto podniky zároveň zintenzívnili úsilie v oblasti výskumu a vývoja, na ktorú vyčlenili o 65,6 % viac prostriedkov zo svojho rozpočtu (12).

6.3.

EHSV preto podporuje Komisiu v jej snahách zlepšiť zo všeobecného hľadiska (13) možnosti MSP, pokiaľ ide o právne prostriedky nápravy, a to najmä v ich sporoch týkajúcich sa duševného vlastníctva. Finančné náklady a zložitosť súdnych konaní totiž často odrádzajú inovatívne MSP od toho, aby sa domáhali svojich práv duševného vlastníctva, vrátane tých, ktoré vyplývajú zo základných patentov.

6.4.

Finančné náklady sú faktorom, ktorý rozhodujúcim spôsobom vplýva na rozhodnutie európskych podnikov investovať do inovácií. Ochrana duševného vlastníctva, obnovenie práv duševného vlastníctva a ich ochrana musia byť preto z finančného hľadiska dostupné. V tejto súvislosti by jednotný patent mohol motivovať podniky, vrátane MSP, mladých podnikateľov a začínajúce podniky, aby chránili svoje vynálezy, pokiaľ budú náklady na jeho získanie primerané, a nie prohibitívne. Podnikom by mal byť zároveň za primeranú cenu zaručený prístup k súdom, a to i k Jednotnému patentovému súdu.

6.5.

Aj MSP musia prijať marketingové alebo distribučné stratégie, ale mnohé tak nerobia účinným spôsobom, keďže im chýbajú zručnosti a odborné znalosti potrebné na účinnú ochranu a presadzovanie svojich práv duševného vlastníctva, ako sa správne zdôrazňuje v akčnom pláne Komisie.

6.6.

EHSV v tejto súvislosti podporuje európsky projekt IPorta, systém podpory (14) zameraný na otázky spojené s ochranou práv duševného vlastníctva a koordinujúci národnú asistenčnú službu.