15.2.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 58/82

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011,

—

so zreteľom na článok 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o opatreniach, pri prijímaní ktorých treba prihliadať na osobitné charakteristiky a obmedzenia veľmi vzdialených regiónov,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o maloobjemovom pobrežnom rybolove, drobnom rybolove a reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 23. októbra 2013 o poznatkoch o mori 2020: mapovanie morského dna na podporu trvalo udržateľného rybolovu (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 13. mája 2014 s názvom Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest (COM(2014)0254),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020: Únia inovácií (COM(2010)0546),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES,

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru vydané 15. októbra 2014 o oznámení nazvanom Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest (2015/C 012/15),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov vydané 21. januára 2015 o oznámení nazvanom Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest (2015/C 019/05),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví (COM(2012)0494),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o využití potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2013 nazvané Akčný plán námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu: Ako dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (COM(2013)0279),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 29. augusta 2012 s názvom Poznatky o mori 2020_ od mapovania morského dna k oceánskym prognózam (COM(2012)0473),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o modrom raste: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu EÚ (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2014 s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086),

—

so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0044/2016),

A.

keďže na pobrežný rybolov pripadá 80 % európskej flotily a spolu s lovom mäkkýšov zaručuje vysokú úroveň zamestnanosti v pobrežných oblastiach, na ostrovoch a v najvzdialenejších regiónoch a vo všeobecnosti predstavuje sociálne a environmentálne udržateľnú formu rybolovu so značným potenciálom; keďže jeho vplyv na sociálne dedičstvo a kultúrne črty pobrežných a ostrovných oblastí je výnimočný a rôznorodý;

B.

keďže pre väčšinu pobrežných a ostrovných oblastí pobrežný rybolov predstavuje tradičnú formu komerčného rybárstva, t. j. spôsob života a hlavný zdroj rybárskej existencie a priameho a nepriameho vytvárania pracovných miest, najmä v oblastiach závislých od pobrežného rybolovu, ktoré si vyžadujú osobitné opatrenia, ako aj podporu na to, aby mohli ďalej rásť a rozvíjať sa;

C.

keďže pobrežný rybolov sa, pokiaľ ide o jeho základné vymedzenie a charakteristiky, do veľkej miery medzi jednotlivými členskými štátmi a aj medzi jednotlivými pobrežnými regiónmi v rámci jedného členského štátu líši, čo je stav, ktorý bude musieť byť v budúcnosti napravený a harmonizovaný v rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP), a keďže z hľadiska geografie, podnebia, ekosystémov a sociálno-ekonomických faktorov sú medzi členskými štátmi výrazné rozdiely;

D.

keďže pobrežný rybolov v rôznych moriach v rámci Európskej únie, napríklad v Jadranskom mori a Stredozemnom mori ako celku, má inú povahu ako rybolov na šírom mori v Atlantickom oceáne vrátane rybolovu pozdĺž pobrežia Francúzskej Guayany a v Indickom oceáne;

E.

keďže nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde (ENRF) vymedzuje maloobjemový pobrežný rybolov ako rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré nepoužívajú vlečený rybársky výstroj, a keďže toto je jediné vymedzenie pobrežného rybolovu v právnych predpisoch EÚ;

F.

keďže reformovaná spoločná rybárska politika radí regionalizáciu k svojim základným prvkom vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodu veľkej rozmanitosti rybárstva v Európe nie je vhodné centralizované riadenie; keďže v tomto sektore a spoločenstvách, ktoré rybolov využívajú, sú regionalizácia a decentralizovaný prístup mimoriadne dôležité vzhľadom na samotný charakter pobrežného a ostrovného rybolovu;

G.

keďže operácie financované z fondu ENRF môžu profitovať zo zvýšenia intenzity pomoci o 30 bodov, ak sa týkajú maloobjemového pobrežného rybolovu;

H.

keďže v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde sa uvádza, že v členských štátoch, v ktorých viac ako 1 000 plavidiel možno považovať za plavidlá maloobjemového pobrežného rybolovu, musí byť vypracovaný akčný plán pre rozvoj, konkurencieschopnosť a udržateľnosť maloobjemového pobrežného rybolovu;

I.

keďže pobrežný rybolov by sa mal riadiť podľa nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 s prihliadnutím na rozmanitosť rybárskeho výstroja vo flotilách, geografické obmedzenia a obmedzenia z dôvodu klímy, techniky a populácie rýb v jednotlivých členských štátoch a v jednotlivých rybolovných oblastiach, a tým prispievať k zachovaniu miestnych tradícií a činností súvisiacich s rybolovom;

J.

keďže každá rybolovná oblasť má svoje vlastné osobitné charakteristiky, môže výmena informácií a osvedčených postupov medzi rôznymi oblasťami pomôcť výrazne zlepšiť vplyv rybolovných činností na životné prostredie a morské ekosystémy a tiež umožniť lepšie prepojenie všetkých ľudských a hospodárskych činností, ktoré sa uskutočňujú v pobrežných oblastiach a ich okolí;

K.

keďže príjmy z maloobjemového rybolovu výrazne klesajú v dôsledku značného zvýšenia prevádzkových nákladov, najmä vzhľadom na náklady na palivo a zníženie hodnoty rýb pri prvom predaji, čo často vedie k zvýšenému rybolovnému úsiliu;

L.

keďže správa rôznych populácií niekoľkých hlavných cieľových druhov nastolila v mnohých regiónoch závažné obmedzenia pre rybolov a malé rybárske spoločenstvá;

M.

keďže v pobrežnom rybolove sa využívajú predovšetkým tradičný rybársky výstroj a techniky, ako napríklad pasce typu almadraba, ktoré svojou špecifickosťou determinujú identitu pobrežných oblastí a spôsob života v nich, a treba osobitne dbať na zachovanie ich využívania a na ich ochranu ako súčasti kultúrno-historického a tradičného dedičstva;

N.

keďže drobný rybolov prispieva k životaschopnosti pobrežných a ostrovných spoločenstiev, pokiaľ ide o kontrolu čoraz výraznejšieho vyľudňovania a boj proti starnutiu v odvetví rybárstva a nezamestnanosti; keďže rozvoj a inovácie môžu zohrávať zásadnú úlohu pri vytváraní pracovných miest v týchto spoločenstvách; keďže okrem toho drobný rybolov využíva v niektorých zónach zastaraný rybársky výstroj a techniky, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu a menej vplývajú na stav ohrozených populácií;

O.

keďže drobný, pobrežný a tradičný rybolov je šetrný k životnému prostrediu a tvorí základný ekonomický faktor zachovania, rozvoja a zamestnanosti v pobrežných a ostrovných spoločenstvách;

P.

keďže na základe nariadenia o Stredozemí do skupiny vlečného výstroja patria aj vlečné siete a záťahové siete, hoci záťahové siete sa podľa iných klasifikácií, napríklad klasifikácie FAO, považujú za osobitnú skupinu rybolovného výstroja; keďže predpisy, ktoré sa vzťahujú na vlečné siete, by sa nemali vzťahovať aj na tradičné pobrežné záťahové siete, ktorých cieľové druhy nie sú ohrozené;

Q.

keďže napriek diskusiám o inovácii a diverzifikácii odvetvia rybolovu je potrebné zohľadniť skutočnosť, že veľká rybárska komunita je mimoriadne závislá od tradičných a historických spôsobov rybolovu;

R.

keďže v rámci spoločnej rybárskej politiky (SRP) sa uznáva dôležitosť pobrežných a ostrovných oblastí, ktoré závisia od rybárstva, a keďže úloha členských štátov spočívajúca v zabezpečovaní primeranej životnej úrovne osôb závislých od rybolovných činností, prispievaní k dosiahnutiu tejto úrovne vzhľadom na pobrežný rybolov a podpore udržateľného pobrežného rybolovu a diverzifikácie činností týkajúcich sa rybolovu a príjmu obyvateľov týchto pobrežných oblastí, zohľadňujúc ich sociálno-ekonomickú situáciu a environmentálne faktory, mala by tiež zdôrazniť význam odborného vzdelávania a zdravia a bezpečnosti na mori pre rybárov, a to v súlade s osobitnou ochranou, ktorá je poskytovaná podľa článku 174 ZFEÚ;

S.

keďže podľa nového nariadenia o SRP sa v zóne 12 námorných míľ, čo je najcitlivejšia časť vôd Únie, prednostne umožňuje prístup rybárom maloobjemového, pobrežného a tradičného rybolovu a keďže Komisia vo svojom hodnotení starého nariadenia o spoločnej rybárskej politike zistila, že 12-míľové zóny boli jedným z mála úspechov starého systému riadenia, v dôsledku čoho vznikli mnohé konflikty medzi využívaním priestoru a prostriedkov a inými prekrývajúcimi sa ľudskými činnosťami na pobreží;

T.

keďže v článku 349 ZFEÚ sa ustanovuje, že pri prijímaní opatrení, najmä v súvislosti s odvetvím rybárstva, musia byť zohľadnené osobitné charakteristiky a obmedzenia najvzdialenejších regiónov s dôrazom na ich geografickú izolovanosť, vzdialenú polohu a podmienky oceánu, a to často vo veľmi osobitnom regionálnom kontexte, kde sa z hľadiska produkcie potravín vyžaduje sebestačnosť;

U.

keďže je potrebné poznamenať, že vzhľadom na osobitné geografické charakteristiky najvzdialenejších regiónov a ich extrémnu odľahlosť od Európy je pobrežný rybolov neoddeliteľnou súčasťou hospodárskeho rozvoja týchto regiónov;

V.

keďže pobrežný rybolov v najvzdialenejších regiónoch čelí okrem konkurencie dovozu z krajín mimo EÚ, ktorého prevádzkové náklady a regulačné, hygienické a environmentálne obmedzenia sú úplne odlišné, aj konkurencii plavidiel plaviacich sa pod vlajkami krajín mimo EÚ, ktoré využívajú rovnaké rybolovné oblasti a zameriavajú sa na rovnaké druhy s cieľom predávať ich na tých istých trhoch; keďže v tomto kontexte by všetky snahy o napomáhanie endogénneho rozvoja a samostatnosti z hľadiska výroby potravín nič nepriniesli, pokiaľ ich nepodporujú osobitné politiky EÚ v týchto regiónoch;

W.

keďže v najvzdialenejších regiónoch prispieva morská akvakultúra spolu s pobrežným rybolovom k hospodárskemu rozvoju a zásobovaniu miestnej oblasti čerstvými produktmi;

X.

keďže väčšia časť pobrežných regiónov, najmä v krajinách južnej Európy, a ostrovných oblastí zažíva výrazný hospodársky pokles, čo spôsobuje vyľudňovanie a sťahovanie obyvateľstva, ktoré hľadá príležitosti na miestach, kde je viac možností na zamestnanie a vzdelávanie;

Y.

keďže európska kríza poukázala na to, že Európa musí diverzifikovať svoju hospodársku činnosť a že je potrebné analyzovať nové modely inovácií a znalostí, ktoré by mohli viesť k vytváraniu nových pracovných príležitostí na miestnej úrovni;

Z.

keďže niektoré pobrežné rybolovné oblasti sa nachádzajú v blízkosti hospodársky rozvinutých oblastí a turistických destinácií, a napriek tomu nedokážu dosiahnuť dostatočný hospodársky rast; keďže v týchto oblastiach už rastie tlak na využívanie morských zdrojov a rybolov sa odsúva na druhú koľaj v prospech cestovného ruchu, hoci obe odvetvia sú navzájom zlučiteľné a dopĺňajú sa;

AA.

keďže lodné denníky predstavujú pre podniky venujúce sa maloobjemovému pobrežnému rybolovu často veľkú administratívnu záťaž a žiaduca by bola väčšia flexibilita;

AB.

keďže tento tlak na pobrežné oblasti zo strany odvetvia cestovného ruchu spôsobujú najmä určité činnosti, ako je nekontrolované rekreačné rybárstvo, ktoré v niektorých oblastiach vyvíja tlak na morské zdroje a ovplyvňuje obchodné príležitosti tých, ktorí žijú v tradičných rybolovných oblastiach;

AC.

keďže treba zakladať miestne akčné skupiny v rybárstve (tzv. skupiny FLAG) v oblastiach, ktoré závisia od rybolovu, a toto zakladanie sa uznáva ako užitočný nástroj, ktorý poskytuje možnosti na diverzifikáciu činností v rybárstve, čo v konečnom dôsledku napomáha celkový rozvoj pobrežných a ostrovných regiónov a sociálnu súdržnosť v týchto oblastiach, a preto je potrebné naďalej posilňovať hospodárske zdroje, aby sa tieto skupiny mohli vytvárať a aby mohli byť činné v príslušných oblastiach;

AD.

keďže na ženy, ktoré sa živia zberom mäkkýšov, sa stále zabúda a sú v odvetví rybárstva vo všeobecnosti nedostatočne zastúpené;

AE.

keďže ženy pôsobiace v námornom odvetví, ktoré sa živia výrobou sietí, zásobovaním, vykladaním úlovkov a ich balením, sú stále ako skupina prakticky neviditeľné;

AF.

keďže celková hospodárska kríza sa prejavuje v aj rybárskom odvetví, najmä na skupinách obyvateľstva, ktoré sú najviac postihnuté nezamestnanosťou, ako sú mladí ľudia a ženy, a preto sú diverzifikácia a inovácie potrebné na to, aby sa zvyšovala zamestnanosť, využívali nové možnosti, ako je tzv. modrý a zelený rozvoj, a aby sa zastavilo a potláčalo odsúvanie rybárstva na okraj záujmu v rozvíjajúcich sa a periférnych oblastiach; keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať odbornému vzdelávaniu;

AG.

keďže diverzifikácia v pobrežných a ostrovných oblastiach sa môže realizovať činnosťami, ktoré súvisia s uvádzaním na trh a propagovaním rybích výrobkov, s gastronómiou, cestovným ruchom, kultúrno-historickým a tradičným dedičstvom, ako aj s ochranou životného prostredia a so zeleným rastom;

AH.

keďže koncepcia modrej ekonomiky sa rozvíja a môže byť výrazným stimulom rastu a hospodárskeho rozvoja, ako aj vytvárania zamestnanosti, najmä v pobrežných a ostrovných krajinách a regiónoch a v najvzdialenejších regiónoch;

AI.

keďže pobrežné a ostrovné komunity majú zásadný záujem vykonávať myšlienku modrej ekonomiky v praxi;

AJ.

keďže v iniciatíve EÚ nazvanej Inovácia v Únii sa uvádzajú a potvrdzujú nedostatky, ktoré obmedzujú a znemožňujú rozvoj výskumu a inovácií, napríklad nedostatočné investovanie do vedy, nedostatok zodpovedajúcich údajov o moriach a oceánoch, nedostatočné finančné prostriedky a neuspokojivá spolupráca súkromného a verejného sektora;

AK.

keďže rozvoj modrej ekonomiky by prispel k celkovému hospodárskemu rastu, ale najmä v pobrežných, ostrovných a najvzdialenejších regiónoch, a keďže práve oblasti, ktoré závisia od rybárstva, sú najdôležitejšími subjektmi v rozvoji inovácií, a preto ich treba zapájať do všetkých fáz rozvoja modrej ekonomiky;

AL.

keďže v odvetví rybárstva, ako aj v iných odvetviach, ide ochrana životného prostredia a hospodárstvo ruka v ruke; keďže rozvoj modrej ekonomiky by sa mal preto zameriavať na sociálne hospodárstva a udržateľné projekty a činnosti šetrné k životnému prostrediu s cieľom zaviesť rozvojové pobrežné aktivity a chrániť morské prostredie a biodiverzitu ako celok, s osobitnou podporou drobného rybolovu šetrného k životnému prostrediu, ktorý tiež prispieva k biodiverzite; keďže tieto projekty a činnosti musia byť udržateľné aj zo sociálneho a hospodárskeho hľadiska, aby mohol byť drobný rybolov aj naďalej životaschopný;

AM.

keďže modrá ekonomika môže prispievať aj k rozvoju bezpečnosti na palube rybárskych plavidiel a k zlepšeniu pracovných podmienok rybárov a ich každodennému životnému štandardu;

AN.

keďže environmentálne ciele a ciele selektivity sa používajú všade rovnako, pre malé plavidlá bude však náročné splniť povinnosti vylodiť odhadzované úlovky;

AO.

keďže antropogénne vplyvy, t. j. ľudská činnosť v pobrežných oblastiach, sa v kontexte otázky ochrany životného prostredia podceňujú; keďže kumulatívne vplyvy rozličných činností v pobrežných regiónoch nie sú dostatočne rozpoznané a vyhodnotené; keďže rybárske odvetvie osobitne zaťažujú činnosti v niektorých oblastiach, ako napríklad námorná doprava, cestovný ruch, nekontrolovaný a vyčerpávajúci rekreačný rybolov v niektorých oblastiach, predaj druhov získaných v rámci tejto činnosti, pytliactvo, odpadové vody z mestských oblastí a z priemyselnej činnosti na pevnine atď.;

AP.

keďže poznatky o morskom prostredí, konkrétne o stave morského ekosystému, sú veľmi dôležité pre hodnotenie vplyvu vykonávania rozličných činností na životné prostredie, ako aj pre vypracúvanie zodpovedajúcich ochranných opatrení a monitorovacích programov, a to v záujme ozdravenia populácií rýb, udržateľného využívania zdrojov a rozvoja inovácií; keďže údaje o morskom prostredí nie sú dostatočné ani zodpovedajúcim spôsobom systematizované;

AQ.

keďže v niektorých regiónoch predstavuje ilegálny rybolov reálnu hrozbu pre ďalšiu existenciu drobného pobrežného rybolovu a ohrozuje zachovanie rybolovných zdrojov a biodiverzity;

AR.

keďže integrovaná námorná politika sa snaží reagovať na nové výzvy, ktorým čelia moria, námorné odvetvie a rybári v celej Európe, od ochrany životného prostredia až po rozvoj pobrežných oblastí, a to prostredníctvom akvakultúry, námornej turistiky a iných hospodárskych činností súvisiacich s modrým rastom;

1.

vyzýva Komisiu, aby vymedzenie pobrežného rybolovu, maloobjemového pobrežného rybolovu a tradičného rybolovu upravila v súlade so sociálno-ekonomickými charakteristikami a špecifikami rôznych regiónov, a nie iba podľa rozmerov a výkonu rybárskych plavidiel, pretože súčasné predpisy EÚ nie sú vyhovujúce; navrhuje, aby sa pri úprave vymedzenia pobrežného rybolovu využívala regionalizácia, a to na základe jednotlivých prípadov a v súlade s osobitosťami každého typu rybolovu; navrhuje, aby sa zohľadnili indikatívne kritériá, ako je veľkosť plavidiel, použitý rybársky výstroj, selektivita rybolovných techník, dĺžka rybárskych výjazdov a to, či je majiteľ lode na palube, tradičné spôsoby podnikania a tradičné štruktúry vlastníctva a podnikania v týchto oblastiach, zapojenie ťažobného priemyslu do spracovateľských a predajných činností, skutočná povaha a rozsah ťažobných činností a ďalšie faktory spojené s tradičnými činnosťami, podpora poskytovaná podnikmi alebo vplyv na miestne komunity;

2.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť maloobjemového pobrežného rybolovu v ostrovných komunitách, ktoré tradične závisia od rybolovu, keďže ich živí, a vykonávajú rybolovné činnosti po celý rok;

3.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby postupne zvyšovali kvóty pre drobný rybolov s cieľom podporiť túto sociálne a ekologicky udržateľnú formu rybolovu;

4.

vyzýva Komisiu, aby podporila inovatívne projekty a právne ustanovenia, ktoré uľahčujú rozvoj pobrežných, ostrovných a najvzdialenejších regiónoch, pričom zohľadní rozmanitosť sociálno-hospodárskych činností, ako prostriedok na podporu pozitívnych externých vplyvov drobného rybolovu v oblasti sociálnej a hospodárskej súdržnosti aj ochrany životného prostredia prostredníctvom nových foriem podpory v rámci existujúcich európskych finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že treba uprednostňovať projekty, ktoré sa zameriavajú na vytváranie a udržanie udržateľných pracovných miest, rastúcu angažovanosť ťažobného odvetvia v oblasti spracovania a predaja, podporu spôsobov podnikania naviazaných na sociálnu ekonomiku, presadzovanie krátkych reťazcov trhu, zavádzanie nových technológií v rámci propagácie a predaja rybárskych výrobkov a služieb, inovácie v oblasti rozvoja nových druhov tovaru a služieb a zachovanie a ochranu tradičných úloh;

5.

domnieva sa, že revízia rámca technických opatrení musí zohľadňovať osobitosti pobrežného rybolovu a umožňovať určité výnimky, ak sú opodstatnené, v kontexte regionalizácie;

6.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala vyšetrovanie na európskej úrovni s cieľom zistiť vplyv rekreačného pobrežného rybolovu na tradičné rybolovné činnosti a tiež vymedzila parametre, ktoré sú potrebné v záujme obmedzenia rekreačného pobrežného rybolovu v niektorých oblastiach; vyzýva na intenzívnejšie monitorovanie tejto činnosti, aby sa zabránilo interferencii medzi ťažobným odvetvím a týmito praktikami, ktoré už vyvolávajú obavy v najvzdialenejších regiónoch s významnými sektormi cestovného ruchu;

7.

vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali maloobjemový pobrežný rybolov pri poskytovaní financovania z ENRF a zjednodušovali postupy pre prevádzkovateľov týchto typov rybolovu;

8.

naliehavo vyzýva orgány presadzujúce tieto činnosti, aby zabezpečili, aby sa všetky lokálne zainteresované strany, podnikateľské združenia, rybolovné a oceánografické výskumné ústavy, univerzity, technologické centrá a miestne a regionálne inštitúcie zapájali do inovačných procesov s cieľom pomôcť týmto projektom pri zavádzaní komplexných opatrení, zlepšovať ich vyhliadky na financovanie a poskytovať im dostatočnú podporu na splnenie podmienok stanovených v rámci Európskeho rybárskeho fondu;

9.

vyzýva Komisiu, aby sa zodpovedala Európskemu parlamentu, pokiaľ ide o akčné plány pre rozvoj, konkurencieschopnosť a udržateľnosť maloobjemového pobrežného rybolovu vypracované členskými štátmi na účely ENRF;

10.

vyzýva Komisiu, aby vykonala opatrenia potrebné na podporu rôznych skupín žien v námornom sektore s cieľom podporiť ich účasť a zabezpečiť, aby boli zastúpené vo všetkých oblastiach v rámci rozhodovacích úloh aj rybolovných činností;

11.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla osobitné opatrenia na uznanie a zlepšenie pracovných podmienok žien, ktoré pracujú vo výrobe sietí alebo ako personál pri zásobovaní, vykladaní a balení;

12.

vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi posilňovala úlohu Európskej siete rybárskych oblastí (FARNET), ktorá poskytuje významnú pomoc skupinám FLAG;

13.

vyzýva Komisiu, aby podporovala a presadzovala zakladanie a činnosť skupín FLAG posilňovaním hospodárskych zdrojov, pretože tieto skupiny poskytujú stálu podporu a poradenstvo priamo sektoru rybárstva, čím sa podporuje sociálne inkluzívny model trvalo udržateľného rozvoja rybolovných oblastí a inšpirujú mladí ľudia a ženy, aby sa zúčastňovali na nových podnikateľských projektoch a prispievali k inovácii, modernizácii infraštruktúry a diverzifikácii, ako aj k miestnym plánom riadenia vypracovaných samotnými rybármi; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu a funkcie príslušných orgánov pri vývoji nových inovačných činností a pracovala v úzkej spolupráci s rôznymi subjektmi pôsobiacimi v tomto odvetví;

14.

vyzýva Komisiu, aby pomohla pri posilňovaní úlohy rybárskych komunít v rámci miestneho rozvoja a riadenia miestnych rybolovných zdrojov a námorných činností;

15.

vyzýva Komisiu, aby zvážila osobitnú úlohu žien v ekonomike v pobrežných oblastiach a podľa toho aj konala, ako sa to už deje v odvetví poľnohospodárstva; žiada o uznanie sumy z hľadiska HDP, ktorou prispievajú ženy pôsobiace v pomocných funkciách, a osobitného významu ich prínosu v domácnostiach, v ktorých rodovo založená deľba práce tradične znamená, že ťažba je výlučnou činnosťou mužov; žiada o profesionálne uznanie na všetkých úrovniach, pokiaľ ide o tradičné úlohy žien v tomto odvetví, a požaduje vytvorenie osobitných programov zameraných na podporu podnikania žien v týchto oblastiach;

16.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala investície do diverzifikácie odvetvia rybárstva rozvojom doplnkových činností a všestrannosti rybárskych povolaní vrátane investovania do plavidiel, bezpečnostných zariadení, odbornej prípravy, ekologických služieb v oblasti rybolovu a kultúrnej a vzdelávacej činnosti a aby pritom kládla osobitný dôraz na ochranu životného prostredia a presadzovanie udržateľného rastu; zdôrazňuje, že hlavným cieľom musí byť financovanie činností, ktoré sú sociálne, environmentálne a hospodársky životaschopné a dokážu vytvárať pracovné miesta, najmä pre mladých ľudí a ženy; zdôrazňuje, že morská akvakultúra je kompatibilná s pobrežným rybolovom v najvzdialenejších regiónoch a dopĺňa ho, a vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj techník farmárstva a šľachtenia odrôd v teplých vodách v tropických alebo subtropických oblastiach; vyzýva Komisiu, aby zdôraznila úlohu, ktorú ženy zohrávajú v drobnom pobrežnom rybolove a vo všetkých súvisiacich činnostiach;

17.

vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie a rozvoj rybolovného cestovného ruchu s cieľom uplatnenia odstupňovanej obchodnej stratégie, ktorá je prispôsobená potenciálu tohto segmentu a môže účinnejšie splniť jeho potreby, a pracovala na novej forme cestovného ruchu, v ktorej sa kľúčový dôraz kladie okrem iných aspektov na kvalitu, pružnosť, inovácie a zachovanie historického a kultúrneho dedičstva v rybolovných oblastiach, ako aj na životné prostredie a zdravie; okrem toho vyzýva Komisiu, aby propagovala a podporovala investície do rybárstva v oblasti cestovného ruchu s cieľom vytvoriť diferencované kapacity cestovného ruchu podporou gastronómie spojenej s produktmi drobného rybolovu, rybárskym cestovným ruchom, podmorským turizmom alebo so športovým potápaním atď., čím sa umožní udržateľné využitie rybolovného dedičstva a rozpoznateľnosť konkrétnej rybolovnej oblasti;

18.

zdôrazňuje rastúci význam námorných športových aktivít pri posilňovaní miestnych komunít, najmä mimo sezóny, prostredníctvom nových podmorských, potápačských alebo iných námorných športov, ako sú surfovanie alebo bodyboarding;

19.

vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory vytvárania a rozvoja cestovného ruchu zameraného na rybolov aktívne presadzovala a podporovala investície do diverzifikácie rybárstva v oblasti kultúry a umenia ako súčasti tradičného dedičstva (umelecké remeslá, hudba, tance) a podporovala investície do propagovania tradícií, dejín a celkového rybárskeho dedičstva (rybársky výstroj, lode, techniky, historické dokumenty a iné) otváraním múzeí a organizovaním výstav, ktoré úzko súvisia s pobrežným rybolovom;

20.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť umožniť zmiešané používanie plavidiel určených na ťažobné činnosti tak, aby si zachovali tento účel a zároveň mohli zahŕňať aj iné druhy činností v odvetví rekreácie a cestovného ruchu, ako sú námorné informačné dni alebo činnosti spojené so spracovaním, vzdelávaním alebo gastronómiou atď., a to v súlade so systémom, ktorý funguje v odvetví rozvoja vidieka vrátane poľnohospodárskych škôl alebo agroturistiky;

21.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom svojich riadiacich agentúr zaistili, aby maloobjemový pobrežný rybolov dostal spravodlivú časť financovania z ENRF, najmä vzhľadom na administratívne obmedzenia, ktoré naň boli uložené;

22.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila opatrenia, ktoré povzbudzujú a podporujú mobilitu medzi profesiami súvisiacimi s morom;

23.

žiada, aby sa výsledky výskumu a projektov, ktoré sa financujú z prostriedkov verejného rozpočtu, za určitých podmienok sprístupňovali verejnosti, aby sa tak zabezpečilo účinnejšie odhaľovanie a lepšia dostupnosť existujúcich údajov o moriach a oceánoch a odstránili súčasné administratívne prekážky, ktoré spomaľujú rast a rozvoj inovácií;

24.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila právne predpisy zavedením mechanizmov na kontrolu spravodlivého rozdeľovania kvót na maloobjemový rybolov týkajúcich sa spoločne využívaných druhov;

25.

zdôrazňuje, že hlavným produktom rybolovu sú samotné ryby a že je nevyhnutné posilniť rôzne spôsoby využívania rýb vrátane konzervovania a používania vedľajších produktov rybolovu; vyzýva Komisiu, aby aktívne presadzovala a podporovala investície do diverzifikácie rybolovu, pokiaľ ide o uvádzanie na trh a spracovanie produktov miestneho rybolovu, a aby posilňovala rozvoj miestnych distribučných kanálov, propagáciu uvedených výrobkov prostredníctvom vytvorenia miestnych rozlišujúcich označení a/alebo ochranných známok pre čerstvé výrobky a podporovaním vytvárania miestnych podnikateľských projektov zameraných na výkon týchto činností; zdôrazňuje, že podpora inovácií týmto spôsobom musí obsahovať najmä rozvoj značiek a označení zaručujúcich kvalitu produktov miestneho rybolovu;

26.

požaduje väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o lodné denníky pre plavidlá s dĺžkou menšou než 12 metrov, najmä pokiaľ ide o požiadavku, že dokumenty sa musia zaslať do 48 hodín, čo predstavuje značnú administratívnu záťaž; v tejto súvislosti navrhuje, aby plavidlá, ktoré predávajú všetky svoje ryby na aukcii, boli oslobodené od tejto povinnosti, čo by umožnilo získavanie požadovaných informácií bez toho, aby sa tým kládlo nepotrebné administratívne zaťaženie;

27.

povzbudzuje vytvorenie chránených morských oblastí, čo podporí udržateľnosť rybolovných zdrojov a uľahčí kontrolu nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a boj proti nemu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ v tomto ohľade poskytla členských štátom primerané usmernenia a podporu a zabezpečila ich koordináciu;

28.

požaduje rozhodnú podporu pre prácu žien, keďže zohrávajú dôležitú úlohu v drobnom rybolove; zdôrazňuje najmä kľúčové úlohy vykonávané ženami v spracovateľskom reťazci a ich zásadnú úlohu v love mäkkýšov;

29.

konštatuje, že pobrežný rybolov v najvzdialenejších regiónoch má nárok na kompenzačný systém uznaný v rámci ENRF z dôvodu značných dodatočných nákladov, ktoré pri ňom vznikajú; vyzýva Komisiu, aby rozšírila tento systém pridaním osobitného mechanizmu pre najvzdialenejšie regióny, ktorý je podobný systému POSEI v odvetví poľnohospodárstva;

30.

vyzýva Komisiu, aby podporila zavedenie čerstvých produktov získavaných prostredníctvom drobného rybolovu, lovu mäkkýšov a maloobjemovej, extenzívnej a udržateľnej akvakultúry vo verejných stravovacích zariadeniach (vzdelávacie zariadenia, nemocnice, reštaurácie atď.);

31.

zdôrazňuje, že najvzdialenejšie regióny majú osobitné charakteristiky vzhľadom na svoju odľahlosť a ostrovnú povahu; zdôrazňuje, že v dôsledku týchto osobitných vlastností vznikajú dodatočné náklady pre pobrežný rybolov v týchto regiónoch a že tieto dodatočné náklady by sa mali nahradiť v plnej výške v rámci ENRF;

32.

zdôrazňuje, že pobrežné rybárske flotily v najvzdialenejších regiónoch často pozostávajú zo starnúcich plavidiel, ktoré spôsobuje problémy, pokiaľ ide o bezpečnosť na palube; vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o ENRF s cieľom povoliť pomoc na obnovu plavidiel maloobjemového pobrežného rybolovu v najvzdialenejších regiónoch za predpokladu, že to nepovedie k zvýšeniu kapacity;

33.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k údajom o moriach a ekológii s cieľom presadzovať transparentnosť, inovácie a rozvoj, a aby všetkým zainteresovaným stranám zaručili prístup k vedeckým informáciám vypracovaným s podporou verejného spolufinancovania;

34.

zdôrazňuje, že oceány a oblasti pozdĺž a v blízkosti pobrežia majú potenciál, ktorý zostáva z veľkej časti nepreskúmaný, a to z hľadiska rozvoja, zamestnanosti, energetickej nezávislosti, inovácie a trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že uznanie tohto potenciálu a úlohy týchto oblastí zo strany EÚ by tieto pobrežné, ostrovné a najvzdialenejšie regióny zatraktívnilo a podporilo ich rozvoj;

35.

vyjadruje znepokojenie nad uplatňovaním programu Horizont 2020 v oblasti modrej ekonomiky, keďže tento program je hlavným programom pre výskum a rozvoj inovácií na európskej úrovni; podporuje vytvorenie znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) modrej ekonomiky v rámci programu Horizont 2020, čo prispeje k posilneniu činností v pobrežných regiónoch prostredníctvom nadnárodných verejno-súkromných partnerstiev;

36.

podporuje využívanie fondov určených na inovácie a modrý rast s cieľom financovať základný výskum, výskum a vývoj, odbornú prípravu, zakladanie podnikov, ochranu životného prostredia a zavádzanie inovatívnych výrobkov a procesov na trhu;

37.

vyzýva Komisiu, aby poskytla podporu v rámci iniciatív v oblasti priameho riadenia projektového financovania, v ktorých sa kladie dôraz na pobrežný rybolov a rozvoj pobrežných oblastí;

38.

zdôrazňuje dôležitosť nástrojov ochrany životného prostredia, ako sú hodnotenie vplyvov na životné prostredie pre jednotlivé projekty a strategické hodnotenie vplyvov na životné prostredie pre stratégie, plány a programy, ktorými sa prispieva k udržateľnému rybolovu;

39.

zdôrazňuje význam integrovanej námornej politiky pre budúcnosť regiónov závislých od rybárstva a chápe, že je potrebné zvýšiť podporu stratégie modrého rastu; cieľom je poskytovať dlhodobú podporu udržateľného rastu vo všetkých morských a námorných odvetviach, uznávajúc význam morí a oceánov ako faktorov, ktoré generujú zamestnanosť a vytvárajú pracovné miesta v pobrežných regiónoch;

40.

zdôrazňuje, že pobrežné a ostrovné oblasti, ako aj najvzdialenejšie regióny sú hlavnými aktérmi v rozvoji inovácií, a preto ich treba zapájať do všetkých fáz rozvoja modrej ekonomiky;

41.

zdôrazňuje dôležitosť Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), kde sa venuje osobitná pozornosť diverzifikácii a inováciám v odvetví rybárstva, a to v záujme podpory rybárstva, ktoré je sociálno-ekonomicky a ekologicky udržateľné, inovatívne, konkurenčné, účinné a založené na poznatkoch; podporuje potrebu posilniť financovanie osi 4 Európskeho rybárskeho fondu s cieľom podporovať členov rybárskych komunít a zlepšovať ich životnú úroveň prostredníctvom rozvoja nových činností; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr potvrdila regionálne verzie ENRF;

42.

zdôrazňuje význam posilnenia vzťahov medzi miestnymi spoločenstvami a univerzitami, resp. technologickými centrami, čo rozhodujúcou mierou prispeje k vytvoreniu nových podnikateľských inkubátorov, ktoré umožňujú vytváranie nových podnikateľských nápadov v námornom sektore;

43.

vyzýva Komisiu, aby aktívne presadzovala projekty poskytujúce podporu na posilňovanie inovácií a technologického rozvoja, ktorých cieľom je vypracúvanie alebo zavádzanie nových výrobkov, zariadení, techník a nových alebo zdokonalených systémov riadenia a organizácie; vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala výmenu informácií a osvedčených postupov medzi rôznymi rybolovnými oblasťami s cieľom podporiť vývoj inovačných a trvalo udržateľných metód rybolovu; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zaviesť v odborných námorných a rybárskych školách moduly na odbornú prípravu podnikateľov a na diverzifikáciu;

44.

vyzýva Komisiu, aby podnecovala zakladanie nových, inovačných podnikov v regiónoch závislých od rybolovu, čo poskytuje stimuly pre podnikanie a zakladanie nových podnikov s dobrou možnosťou úspechu v námornom sektore a následne prispeje k diverzifikácii činnosti tradičného pobrežného rybolovu, vytvorí pracovné miesta a priláka alebo udrží obyvateľstvo;

45.

vyzýva Komisiu, aby uplatňovala selektívny prístup pri príprave legislatívnych návrhov týkajúcich sa používania rybárskeho výstroja a techník s cieľom zohľadniť skutočný vplyv, ktorý tento výstroj a techniky majú na zdroje drobného rybolovu vo všetkých príslušných oblastiach; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky legislatívne iniciatívy podliehali dôkladnému predchádzajúcemu posúdeniu vplyvu, berúc do úvahy špecifické faktory, ktoré sa uplatňujú v jednotlivých rybolovných oblastiach; nazdáva sa, že tento neselektívny prístup, čo sa týka používania rybárskeho výstroja a techník, vážne ovplyvňuje životaschopnosť pobrežných a ostrovných spoločenstiev, ktoré sú už aj tak na okraji záujmu, spôsobuje ďalšie vyľudňovanie a brzdí rozvoj a inovácie; domnieva sa, že na drobný pobrežný rybolov by sa mala uplatňovať pozitívna diskriminácia; domnieva sa, že tento prístup, podobne ako v prípade návrhu na zákaz unášaných sietí, naznačuje, že Komisia sa stále prispôsobuje decentralizovanej reformovanej SRP, ktorú sa spoluzákonodarcovia rozhodli prijať; pripomína Komisii jej povinnosť pôsobiť v rámci regionalizácie, ako sa uvádza v novom nariadení o SRP;

46.

konštatuje, že pobrežné morské ekosystémy sú citlivé, a naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vyhodnotili environmentálny vplyv akýchkoľvek činností, ktoré by mohli mať vplyv na udržateľnosť populácií rýb, ako sú námorná doprava, odpad, preprava, znečistenie zvodnenej vrstvy, vrtné práce alebo výstavba nových turistických zariadení pozdĺž pobrežia, a to v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti;

47.

odporúča Komisii, aby kládla mimoriadny dôraz na sociálno-ekonomický význam drobného pobrežného rybolovu a maloobjemového rybolovu v rámci EÚ, prijímanie alternatívnych metód určovania segmentov flotily a význam diverzifikácie činnosti v pobrežných regiónoch silne závislých od rybárstva; poukazuje na význam zhromažďovania súboru vedeckých informácií, ktoré umožňuje lepšie riadenie drobného rybolovu, aby sa stalo trvalo udržateľným z biologického, sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho hľadiska;

48.

vyzýva Komisiu, aby urýchlila proces transpozície dohody sociálnych partnerov o vykonávaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o práci v odvetví rybárstva z roku 2007 do vhodného legislatívneho nástroja EÚ;

49.

vyzýva Komisiu, aby v súlade so znaleckou klasifikáciou rybárskeho výstroja uvedenou v nariadení o Stredozemí zohľadňovala rozdiely medzi vlečnými sieťami a záťahovými sieťami s cieľom poskytnúť najlepšie ustanovenia na udržateľnejšie využívanie každého z týchto typov, s prihliadnutím na najnovšie vedecké odporúčania;

50.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila revíziu hodnotenia stavov populácie rýb, čo sa týka pobrežného rybolovu, a zdôrazňuje, že treba vypracovať analýzu vplyvu maloobjemového rybolovu na populácie rýb, pričom sa nesmie zabúdať na podstatnejšie metódy, napr. na lov tuniakov, vzhľadom na to, že druhy, ktoré sa lovia v rámci pobrežného rybolovu, majú mimoriadnu sociálno-ekonomickú hodnotu, hoci predstavujú iba malú časť celkového výlovu, sú však veľmi dôležité pre prežitie tých rybárov, ktorí prostredníctvom nich získavajú svoj denný príjem;

51.

vyjadruje znepokojenie nad stratou tradičných rybolovných techník a zručností v dôsledku nepriaznivých predpisov, ktoré majú vplyv na pobrežné spoločenstvá;

52.

vyzýva Komisiu, aby zmenila ustanovenia o technických špecifikáciách pre rybárske siete, ako je minimálna veľkosť ôk siete, výška siete, vzdialenosť od pobrežia a hĺbka, v ktorej sa siete môžu používať, s cieľom zabezpečiť vyváženejšie využívanie populácií rýb a zachovať biodiverzitu;

53.

vyzýva Komisiu, aby zmenila ustanovenia platného nariadenia, ktoré predpisujú požadovanú vzdialenosť od pobrežia a hĺbku, v ktorej sa rybársky výstroj môže použiť, a to s cieľom zohľadniť zemepisné osobitosti pohraničných oblastí členských štátov;

54.

zdôrazňuje, že treba zmeniť nariadenie o opatreniach na ochranu rybolovných zdrojov v Stredozemnom mori, takzvané nariadenie o Stredozemí, ktoré sa prijalo v roku 2006 a ktorým sa upravujú otázky technických charakteristík rybárskeho výstroja a spôsobu jeho používania; domnieva sa, že tohto nariadenie treba zosúladiť v rámci novej SRP, a najmä s cieľom maximálneho udržateľného výnosu, majúc na pamäti, že tento región je spravovaný spoločne s krajinami mimo EÚ;

55.

zdôrazňuje potrebu účinnej koordinácie medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby rybári dostali včasné a úplné informácie o vykonávaní platných právnych predpisov a akýchkoľvek zmien týchto predpisov;

56.

vyzýva Komisiu, aby v kontexte politiky súdržnosti presadzovala projekty, ktorými sa prispeje k ochrane pobrežných a ostrovných zón ako súčasti tradičného, kultúrneho a historického dedičstva v rybárskej a námornej oblasti;

57.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali európske fondy na financovanie osvedčení o udržateľnosti pascí typu almadraba s cieľom podporovať uznanie a prínos tejto metódy rybolovu;

58.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.