Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Moderný rozpočet pre Úniu, ktorá chráni, posilňuje a obraňuje – Viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027

[COM(2018) 321 final]

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027

[COM(2018) 322 final/2 – 2018/0166 (APP)]

Návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie

[COM(2018) 325 final – 2018/0135 (CNS)]

Návrh nariadenia Rady o metódach a postupe sprístupňovania vlastných zdrojov založených na spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, na systéme Európskej únie na obchodovanie s emisiami a na nerecyklovanom odpade z plastových obalov a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť

[COM(2018) 326 final – 2018/0131 (NLE)]

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa stanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie

[COM(2018) 327 final – 2018/0132 (APP)]

Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EHS, Euratom) č. 1553/89 o konečných jednotných dohodách o vyberaní vlastných zdrojov pochádzajúcich z dane z pridanej hodnoty

[COM(2018) 328 final – 2018/0133 (NLE)]

(2018/C 440/18)

Spravodajca:

Javier DOZ ORRIT

Konzultácia	Európska komisia, 18. 6. 2018 Rada Európskej únie, 25. 7. 2018 a 5. 9. 2018
Právny základ	článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	7. 9. 2018
Prijaté v pléne	19. 9. 2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	140/3/7

1.   Závery a odporúčania

1.1.

EHSV uznáva vysokú európsku pridanú hodnotu programov, pre ktoré Komisia v návrhu na viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2021 – 2027 najviac navyšuje výdavky. Výbor však vyjadruje pochybnosti v súvislosti s tým, že sa toto zvýšenie uskutočnilo na úkor výrazných škrtov v politike súdržnosti (-10 %) a spoločnej poľnohospodárskej politike (-15 %), a to v dôsledku úsilia znížiť rozpočet EÚ z 1,16 % hrubého národného dôchodku (HND) EÚ27 v súčasnom rozpočte len na 1,11 % vo VFR po roku 2020.

1.2.

EÚ čelí vážnym výzvam vrátane prekonávania negatívnych sociálnych a politických dôsledkov krízy, ako aj vonkajším rizikám vyplývajúcim z geopolitickej nestability a hospodárskeho nacionalizmu. Mala by sa usilovať o to, aby svoj rozsiahly hospodársky a politický potenciál využila na presadzovanie moderných hospodárskych a sociálnych politík a politík zamestnanosti zameraných na rast, ktoré zabezpečia spravodlivé rozdelenie výnosov z rastu, na naliehavú potrebu bojovať proti zmeny klímy a financovať prechod k udržateľnej Európe (v súlade s článkom 3 Zmluvy o Európskej únii) a na využitie príležitostí, ktoré ponúka rozvoj umelej inteligencie, digitalizácie a iniciatíva Priemysel 4.0. To si vyžaduje väčšie fiškálne úsilie. EHSV v súlade s pozíciou Európskeho parlamentu (1) navrhuje, aby príjmy a výdavky dosiahli 1,3 % HND. Navrhovaná výška záväzkov 1,11 % HND EÚ je príliš nízka na to, aby sa dôveryhodne podarilo dosiahnuť politický program EÚ.

1.3.

EHSV v súlade so svojím stanoviskom k diskusnému dokumentu o budúcnosti financií EÚ (2) opätovne zdôrazňuje, že Európania potrebujú viac (a lepšej) Európy, ak sa má prekonať politická kríza v EÚ. Právomoci a finančné zdroje, ktoré sú v súčasnosti pridelené EÚ, sa čoraz viac vzďaľujú potrebám a očakávaniam Európanov.

1.4.

EHSV oceňuje, že návrhom Komisie sa vylepšuje štruktúra, flexibilita a kapacita na podporu synergií a zvyšuje sa ním aj podiel príjmov z vlastných zdrojov EÚ. Toto zvýšenie podielu príjmov z vlastných zdrojov však nie je dostatočné. V návrhu Komisie na VFR po roku 2020 sa iba čiastočne zohľadňujú návrhy skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje a Európskeho parlamentu (EP), ktoré podporujú širšiu škálu ďalších zdrojov financovania rozpočtu EÚ z vlastných zdrojov.

1.5.

EHSV síce chápe dôvody návrhu Komisie, no vyjadruje svoj nesúhlas s tým, že v návrhu VFR na roky 2021 – 2027 sa v porovnaní so súčasným rozpočtom (v stálych cenách) znížili prostriedky pre Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) o 12 % a o 46 % prostriedky pre Kohézny fond (KF).

1.6.

EHSV nesúhlasí s tým, že v navrhovanom záväzku pre Európsky sociálny fond (ESF+) došlo k zníženiu (v reálnych hodnotách) o 6 %, a to najmä vzhľadom na nedávne medziinštitucionálne vyhlásenie Európskeho piliera sociálnych práv a cieľa vytvárať kvalitné pracovné miesta z novembra 2017. EHSV by v súlade so svojím nedávnym stanoviskom na tému Financovanie Európskeho piliera sociálnych práv (3) očakával, že navrhované rozdelenie plánovaných záväzkov v budúcom VFR bude vychádzať zo zásad tohto piliera a potreby jeho vykonávania, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť. Mal by sa vytvoriť osobitný program na pomoc členským štátom pri vykonávaní göteborského vyhlásenia o Európskom pilieri sociálnych práv s cieľom podporiť ich pri ich úsilí o uplatňovanie reforiem zameraných na vytváranie kvalitných pracovných miest v kontexte udržateľného rozvoja.

1.7.

EHSV sa domnieva, že financovanie politík súdržnosti (súhrn EFRR, KF a ESF) by sa malo vo VFR na roky 2021 – 2027 zachovať aspoň s rovnakými zdrojmi (v stálych cenách) ako v súčasnom finančnom rámci.

1.8.

EHSV víta, že Komisia sa zmieňuje o hlavných strategických investíciách, ktoré sú kľúčom k budúcej prosperite Európy a jej vedúcej pozícii v oblasti plnenia globálnych cieľov trvalo udržateľného rozvoja. EHSV je však presvedčený, že cieľom trvalo udržateľného rozvoja, a konkrétnejšie Agende 2030, sa mal venovať väčší priestor, keďže Agenda 2030 je v každom prípade všeobecnou stratégiou EÚ na nasledujúce roky.

1.9.

Výbor oceňuje podstatné zvýšenie záväzkov v súvislosti s opatreniami v oblasti životného prostredia a klímy (+ 46 %). Výbor schvaľuje Agendu OSN pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 a podporuje ciele EÚ zamerané na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050, no zároveň poukazuje na nedostatok ambícií, pokiaľ ide o časť rozpočtu určeného na prechod na trvalo udržateľný rozvoj a boj proti zmene klímy.

1.10.

EHSV sa domnieva, že hoci je vytvorenie mechanizmu stabilizácie investícií pre členov eurozóny zasiahnutých špecifickými šokmi v rámci rozpočtu EÚ krokom správnym smerom, plánované záväzky z hľadiska úverových záruk, ako aj z hľadiska dotácií na vyplácanie úrokov za uvedené pôžičky, sú príliš nízke na to, aby boli v čase krízy účinné. Tento jedinečný a obmedzený program možného rozpočtu pre eurozónu nie je súčasťou stratégie reformy HMÚ, ktorá sa zmieňuje v rámci VFR po roku 2020.

1.11.

EHSV vyjadruje pochybnosti v súvislosti s navrhovanými škrtmi v plánovaných záväzkoch pre spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) (-15 % v reálnych hodnotách pri porovnaní EÚ27 vrátane ERF v období 2014 – 2020 a v období 2021 – 2027). Tieto škrty znemožnia vykonávanie modelu udržateľného rozvoja vidieka, všeobecného cieľa novej reformy SPP a ďalších cieľov obsiahnutých v nedávnom oznámení Komisie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva.

1.12.

EHSV pozitívne vníma návrh Európskej komisie na zavedenie súboru nových vlastných zdrojov. Takisto sa však domnieva, že súčasnými návrhmi sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť dostatočne nezávislé, transparentné a spravodlivé vlastné zdroje. EHSV však súhlasí s urýchleným zavedením ucelenej reformy systému, aby sa zvýšil podiel príjmov z vlastných zdrojov a zabezpečilo, že metódy získavania príjmov budú dopĺňať a posilňovať politické ciele EÚ. Táto reforma by mala vychádzať z odporúčaní skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje a odporúčaní Európskeho parlamentu. Výbor upozorňuje európske inštitúcie, že zavedenie všetkých týchto vlastných zdrojov v období rokov 2021 – 2027 bude komplikované.

1.13.

EHSV víta navrhované odstránenie rabatov (alebo šekov) pre krajiny, ktoré vysokými príspevkami podporovali financovanie rozpočtu EÚ.

1.14.

EHSV podporuje návrh, podľa ktorého sa vyplácanie finančných prostriedkov EÚ členským štátom podmieni dodržiavaním zásady právneho štátu, základného piliera hodnôt Únie v súlade s článkom 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a domnieva sa, že táto podmienenosť by sa mohla rozšíriť na ostatné zásady súvisiace s právnym štátom obsiahnuté v zmluvách EÚ. Vyzýva preto Komisiu a EP, aby preskúmali túto možnosť.

1.15.

Výbor víta podporu investícií poskytovaných prostredníctvom programu InvestEU a plánované zapojenie ďalších partnerov, ako sú národné podporné banky a inštitúcie alebo medzinárodné finančné inštitúcie (napr. Európska banka pre obnovu a rozvoj). Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že úroveň zdrojov je dostatočná len na to, aby sa zabezpečilo pokračovanie v predchádzajúcich úrovniach poskytovania úverov EIB (4) a neberie sa do úvahy veľký investičný deficit EÚ. Výbor takisto žiada o vykonanie zmien vo fungovaní programu InvestEU, aby sa do krajín s najnižšími príjmami nasmerovalo pomerne viac finančných prostriedkov. Medzi jasné ciele programov EÚ by sa mala zaradiť skôr podpora konvergencie a nie divergencie.

1.16.

Výbor vyjadruje znepokojenie nad tým, že striktný výklad podmienok Paktu stability a rastu a ďalšie makroekonomické podmienky, ako aj požiadavky na spolufinancovanie fondov politiky súdržnosti sťažia prístup k tomuto financovaniu v prípade členských štátov EÚ, ktoré to najviac potrebujú.

1.17.

Výbor víta navrhované veľké zvýšenie financovania programov výskumu a vývoja digitálneho hospodárstva a spoločnosti a zdôrazňuje, že je potrebná dobre vymedzená stratégia, aby sa prepojili inovácie s európskou udržateľnou priemyselnou politikou založenou na vysokokvalitných pracovných miestach, a to okrem iného uľahčením spolupráce medzi akademickým výskumom, priemyselným odvetvím, sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti.

1.18.

EHSV víta navrhované zmeny týkajúce sa výrazného zvýšenia v reálnych hodnotách pre programy v rámci nástrojov migrácia a riadenie hraníc a susedstvo a svet. Musí sa prijať spoločná azylová politika založená na dodržiavaní medzinárodného práva a solidarity voči utečencom a medzi štátmi a rovnako naliehavé je vytvorenie migračnej politiky EÚ. EHSV zdôrazňuje, že týmto otázkam sa musí pri vykonávaní VFR venovať osobitná pozornosť.

1.19.

Výbor opätovne zdôrazňuje, že európsky semester by mal pri plnení rozpočtu EÚ zohrávať centrálnu úlohu, pričom by sa čo najviac mala využiť flexibilita nového VFR. Účinnejšie a demokratickejšie uplatňovanie usmernení týkajúcich sa semestra a prepojenie vnútroštátnych a európskych oblastí si bude vyžadovať väčšiu mieru účasti sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na európskom semestri.

1.20.

Výbor žiada inštitúcie EÚ a vlády členských štátov o zintenzívnenie práce na VFR po roku 2020, aby mohol byť schválený v súlade s plánovaným časovým harmonogramom ešte pred nasledujúcimi voľbami do Európskeho parlamentu.

2.   Návrh Komisie týkajúci sa viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027

2.1.

Toto stanovisko EHSV sa týka balíka, ktorý Európska komisia predstavila 2. mája 2018. Zahŕňa oznámenie o VFR (5), štyri návrhy štyroch nariadení Rady (6) a návrh rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov (7).

2.2.

V návrhu sa stanovuje strop viazaných rozpočtových prostriedkov na roky 2021 – 2027 na úrovni 1,135 miliardy EUR (v cenách z roku 2018 vrátane Európskeho rozvojového fondu (ERF)), čo zodpovedá 1,11 % HND. Ide o zvýšenie oproti 1,082 miliarde EUR (bez príspevku Spojeného kráľovstva) alebo 1,16 % HND (bez príspevku Spojeného kráľovstva) na obdobie rokov 2014 – 2020. Strop platobných rozpočtových prostriedkov na rovnaké obdobie bol v návrhu stanovený na 1,105 miliardy EUR (v cenách z roku 2018 vrátane ERF), teda na 1,08 % HND, oproti 1,045 miliarde EUR alebo 0,98 % HND.

2.3.

Medzi navrhovanými zmenami je výrazné zvýšenie v reálnych hodnotách v porovnaní s VFR na roky 2014 – 2020 (EÚ27 plus ERF) v prípade programov v rámci okruhov jednotný trh, inovácia a digitálna ekonomika (+ 43 % na 166,3 miliardy EUR a 14,7 % celkového rozpočtu, z čoho je 13,1 miliardy určenej na program InvestEU), migrácia a riadenie hraníc (+ 210 % na 30,8 miliardy EUR a 2,72 % celkového rozpočtu) a susedstvo a svet (+ 14 % na 108,9 miliardy EUR a 9,6 % celkového rozpočtu). Očakávajú sa však výrazné skutočné škrty v okruhoch súdržnosť a hodnoty (-12 % na 242,2 miliardy EUR na klaster v oblasti regionálny rozvoj a politika súdržnosti a - 10 % na 330,6 miliardy EUR na politiku súdržnosti) a prírodné zdroje a životné prostredie (-16 % na 336,6 miliardy EUR a 29,7 % celkového rozpočtu), a čo je najdôležitejšie, politika súdržnosti (-10 %) a SPP (-15 %).

2.4.

Na strane príjmov obsahuje balík návrhy na dodatočné prvky, ktoré sa majú zohľadniť v systéme vlastných zdrojov Únie, zatiaľ čo v návrhu rozhodnutia Rady sa navrhuje zvýšenie stropu pre ročné výbery na vlastné zdroje na 1,29 % HND pri platbách a 1,35 % HND pri záväzkoch s cieľom splniť vyššie potreby financovania vyplývajúce z integrácie Európskeho rozvojového fondu a financovania nových priorít, a to všetko pri zabezpečení dostatočnej bezpečnostnej rezervy na plnenie finančných záväzkov.

2.5.

Okrem navrhovaného zvýšenia Komisia podporila zmeny v štruktúre financovania EÚ. Podiel tradičných vlastných zdrojov sa má mierne znížiť z 15,8 % na 15 % a príspevky členských štátov klesnú z 83 % na 72 %, a to vďaka plánovanému zníženiu príspevkov založených na hrubom národnom dôchodku zo 71 % na 58 %. Reforma čerpania vlastných zdrojov založených na dani z pridanej hodnoty má priniesť zvýšenie ich podielu z 11,9 % na 14 %. Majú sa zaviesť nové vlastné zdroje vrátane príspevkov zo systému obchodovania s emisiami, z navrhovaného nového spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb – keď sa bude môcť postupne zavádzať – a zo štátneho príspevku súvisiaceho s nerecyklovaným odpadom z plastových obalov. Tieto nové zdroje by mohli prispieť vo výške 12 % celkového rozpočtu EÚ.

2.6.

Európska komisia navrhuje, aby členské štáty museli dodržiavať určité makroekonomické podmienky, vykonávať štrukturálne reformy a plniť požiadavky Paktu stability a rastu, aby mohli čerpať finančné prostriedky z politík súdržnosti. Splnenie týchto požiadaviek v predchádzajúcich rokoch je podmienkou na získanie pomoci z nového nástroja stabilizácie investícií. Komisia okrem toho navrhuje, aby sa zvýšilo percento projektov spolufinancovaných členskými štátmi v snahe zmierniť výrazné škrty, ktoré sa presadzujú v oblasti zdrojov politík súdržnosti a SPP.

2.7.

Cieľom návrhu nariadenia o ochrane rozpočtu v prípade rozsiahlych nedostatkov v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu je sankcionovanie konania členského štátu, ktoré ovplyvňuje alebo ohrozuje zásady riadneho finančného hospodárenia alebo ochranu finančných záujmov Únie, najmä konania, ktoré vyplýva z útokov na nezávislosť súdnictva. Sankcie môžu viesť k zníženiu a pozastaveniu platieb a finančných záväzkov EÚ voči príslušnému členskému štátu. Sankcie sa prijmú na návrh Komisie, ktorý môže Rada kvalifikovanou väčšinou zamietnuť.

3.   Všeobecné pripomienky

Politický kontext a všeobecné ciele

3.1.

Vzhľadom na domáce a vonkajšie výzvy a riziká, ktorým bude EÚ musieť v nasledujúcom desaťročí čeliť, potrebuje Únia jasnú politickú stratégiu a silný rozpočet. EHSV teda aj v súlade s predchádzajúcim stanoviskom na tému Diskusný dokument o budúcnosti financií EÚ (8) a uznesením EP (9) navrhuje, aby záväzky na roky 2021 – 2027 dosiahli 1,3 % HND.

3.1.1.

Finančná a hospodárska kríza a jej riadenie európskymi politikmi zanechali stopy v mnohých európskych krajinách v podobe straty konkurencieschopnosti, spomalenia hospodárstva, chudoby, nerovnosti, narušenia sociálnej súdržnosti a aj nerovnosti medzi krajinami.

3.1.2.

Nedôvera občanov voči domácim a európskym demokratickým inštitúciám vedie k nárastu politických prúdov, ktoré spochybňujú demokratické hodnoty a zásady a samotnú EÚ. Niektoré z týchto politických hnutí sú teraz súčasťou vlád niektorých členských štátov EÚ (alebo pravdepodobne v blízkej budúcnosti budú) a prispeli k výsledku referenda o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ.

3.1.3.

Susedné krajiny Európskej únie sú vážne zasiahnuté okrem iného: rastúcou prítomnosťou nedemokratických a/alebo autoritatívnych vlád, vojnou v Sýrii a jej regionálnymi a globálnymi dôsledkami, vážnou politickou nestabilitou a ozbrojenými konfliktmi na Blízkom východe a v severnej Afrike a Saheli, ako aj africkým demografickým tlakom a migračnými pohybmi smerom do Európy, ktoré tento tlak spôsobuje.

3.1.4.

Jedným z dôsledkov týchto faktorov je prílev utečencov a migrantov do Európy cez Stredozemné more. Musí sa prijať spoločná azylová politika založená na dodržiavaní medzinárodného práva a solidarity voči utečencom a medzi štátmi. Naliehavé je aj vytvorenie migračnej politiky EÚ. Uvedeným otázkam a posilneniu rozvojovej spolupráce, najmä s krajinami Afriky, sa vo VFR na roky 2021 – 2027 bude musieť venovať zvýšená pozornosť. Táto problematika sa v rozsiahlej miere zohľadňuje v návrhu Komisie, hoci s prevahou aspektov týkajúcich sa bezpečnosti.

3.1.5.

Rozhodnutia a jednostranné odstúpenie súčasnej vlády USA od veľmi dôležitých medzinárodných dohôd prispievajú ku globálnej geopolitickej nestabilite a sú v rozpore s mnohými európskymi politikami vrátane obchodnej politiky, environmentálnej politiky a boja proti zmene klímy, susedskej politiky a podpory mieru a zákazu jadrových zbraní, multilateralizmu v zahraničných vzťahov a podpory systému OSN.

3.1.6.

Európa sa musí s týmito rizikami vyrovnať tak, že čo najlepšie využije svoje schopnosti a rozvinie svoj potenciál v oblastiach, ako je výskum, inovácia a technologický rozvoj, ľudský kapitál, konkurencieschopnosť svojich podnikov a hospodárstva, ako aj svoju schopnosť vyvážať. EÚ by tiež mala v rámci svojho územia a aj navonok maximalizovať a konkretizovať svoje demokratické hodnoty a plné dodržiavanie zásad právneho štátu, hodnoty, ktoré charakterizujú spravodlivé, rovnostárske spoločnosti založené na solidarite, ako aj obranu mieru a multilateralizmu v medzinárodných vzťahoch Aj z týchto dôvodov je potrebný silný rozpočet EÚ.

3.1.7.

Komisia a EP predložili návrhy na reformu EÚ a HMÚ, ktoré vo väčšej alebo menšej miere podporujú väčšiu integráciu. Koniec tohto procesu je neistý. Jednotný trh ešte nie je dokončený a táto skutočnosť spolu so spomalením inovácií a rastúcim nesúladom medzi ponúkanými a požadovanými pracovnými kvalifikáciami ohrozuje európsku konkurencieschopnosť. Európska rada v Göteborgu schválila vyhlásenie o Európskom pilieri sociálnych práv. Dosiahnutie všetkých týchto cieľov si vyžiada značné finančné záväzky zo strany EÚ a jej členských štátov a politický záväzok, pokiaľ ide o efektívne a účinné investovanie dostupných finančných prostriedkov. Úspech závisí od aktívneho zapojenia sociálnych partnerov a organizovanej občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu.

3.1.8.

Budúcnosť hospodárstva Európy najviac ohrozuje deficit investícií a zaostávanie za svetovými lídrami v oblasti inovácií a ich zavádzania na trh. Z hľadiska HDP je podiel investícií značne pod úrovňou spred krízy.

3.1.9.

Pri realizácii európskeho modelu trvalo udržateľného rozvoja by hlavnými cieľmi mala byť podpora investícií na vytváranie udržateľných a kvalitných pracovných miest, zvyšovanie produktivity a modernizácia hospodárstva a podnikov, stimulovanie priemyslu a inovácie, podpora konvergencie medzi členskými štátmi, ekologická a digitálna transformácia, rozvoj sociálneho piliera, posilnenie sociálnej súdržnosti a odstránenie chudoby, plnenie cieľov a záväzkov Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN. Na tento účel je potrebný silný rozpočet na roky 2021 – 2027 so špecifickými programami, ktoré maximálne podporia európsku pridanú hodnotu.

3.1.10.

Vzhľadom na tieto a ďalšie aspekty sa EHSV domnieva, že EÚ potrebuje ambiciózny rozpočet, ktorý je politickým nástrojom na vytvorenie jasnej stratégie v záujme posilnenia Únie, s väčšou integráciou, väčšou mierou demokracie, silnejšou podporou sociálnych partnerov organizácií občianskej spoločnosti v EÚ aj mimo nej, väčšou podporou podnikov pri riešení environmentálnych a digitálnych výziev, silnejším sociálnym rozmerom a väčšou podporou pre život na vidieku. Len týmto spôsobom môže EÚ zvládnuť a prekonať vnútorné odstredivé sily a zaoberať sa vonkajšími geopolitickými rizikami.

Výdavky v rámci nového VFR

3.2.

Zdá sa však, že návrh Komisie je príliš zameraný na zachovanie súčasného stavu, čím vytvára nesúlad medzi charakterom a rozsahom nových výziev, ktorým čelí EÚ, a jej ambíciami a zdrojmi dostupnými na ich dosiahnutie.

3.3.

V článku 3 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že EÚ sa musí usilovať o trvalo udržateľný rast, ako aj o ochranu životného prostredia. Naliehavé problémy v oblasti klímy sa teraz stali hlavnou prioritou, a to aj pre EHSV. Ide o globálny rámec nielen pre opatrenia verejných orgánov, ale aj opatrenia hospodárskych subjektov, pracovníkov a občanov. Preto sa musí iniciovať, a najmä financovať, rozsiahla hospodárska, sociálna a environmentálna transformácia (10).

3.4.

EHSV víta zmeny v štruktúre rozpočtu s reorganizáciou okruhov a konsolidáciou programov a posilnenie mechanizmov flexibility, ktoré umožnia pružnejší VFR pri súčasnom zachovaní stability, ktorú ponúka.

3.5.

EHSV síce chápe dôvody návrhu Komisie, no vyjadruje svoj nesúhlas s tým, že v návrhu VFR na roky 2021 – 2027 sa v porovnaní so súčasným rozpočtom (v stálych cenách) znížili prostriedky pre Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) o 12 % a o 46 % prostriedky pre Kohézny fond.

3.5.1.

Z dostupných údajov vyplýva, že kríza viedla k opätovnému nesúladu v príjmoch na obyvateľa, najmä medzi severom a juhom (11). Hoci podiel obyvateľov EÚ27 žijúcich v „menej rozvinutých“ regiónoch (s HDP na obyvateľa nižším ako 75 % priemeru EÚ) od roku 2010 klesá, podiel obyvateľov EÚ27 žijúcich v „prechodných“ regiónoch (s HDP na obyvateľa medzi 75 % a 90 % priemeru EÚ) stúpa. Je to čiastočnej aj preto, že následkom krízy klesá podiel obyvateľov EÚ27 žijúcich v „rozvinutých“ regiónoch (12). To znamená, že prebiehajúca konvergencia nie je vždy vzostupnou konvergenciou príjmov. Potrebné sú ďalšie investície v oblasti zdravia, vzdelávania a sociálneho začlenenia, najmä na miestnej a regionálnej úrovni, a mali by sa realizovať uplatnením pravidla, ktoré výbor odporučil vo viacerých svojich nedávnych stanoviskách, a to že investičné výdavky, najmä tie, ktoré podporujú dlhodobý udržateľný rast, sa nezapočítavajú do plnenia cieľov v oblasti deficitu zahrnuté v Pakte stability a rastu, čím sa zabezpečí dlhodobá udržateľnosť verejných financií.

3.5.2.

V tejto súvislosti EHSV konštatuje, že hospodárske a sociálne podmienky sa v jednotlivých regiónoch značne líšia, pričom niektoré sa v posledných rokoch vzďaľovali, dokonca aj v pomerne bohatších krajinách. V politike súdržnosti by sa mala táto situácia zohľadniť zavedením nových alternatívnych sociálnych ukazovateľov, ako je zamestnanosť a miera ekonomickej aktivity cieľových skupín, ako aj zavedením opatrení týkajúcich sa chudoby a sociálneho začlenenia, ktoré doplnia relatívny HDP na obyvateľa.

3.6.

EHSV nesúhlasí s navrhovaným skutočným škrtom v záväzkoch pre Európsky sociálny fond plus (-6 % v reálnych hodnotách na obdobie rokov 2021 – 2027 v porovnaní s obdobím rokov 2014 – 2020). Skutočný škrt bude výraznejší, keďže záruka pre mladých ľudí bude zahrnutá do ESF+. Tento fond by mal do roku 2020 ostať aspoň na stabilnej úrovni, pokiaľ ide o reálne prostriedky, pretože poskytuje hlavné finančné prostriedky, prostredníctvom ktorých môže EÚ podporiť vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý je základom pre posilnenie sociálneho rozmeru EÚ a podporu vzostupnej konvergencie sociálnych noriem. Minimálne miery spolufinancovania členských štátov by sa nemali zvýšiť, pretože niektoré členské štáty by inak do určitých regiónov neinvestovali, a teda nevyužili by príležitosti spojené s európskou pridanou hodnotou. Vykonávaním európskeho piliera sociálnych práv sa takisto môže podporiť väčšia odolnosť členských štátov eurozóny a následne aj fungovanie HMÚ. Spoločné opatrenia sociálnych partnerov na európskej, národnej a regionálnej úrovni sú nevyhnutným nástrojom na tento účel. EHSV preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že na rozdiel od súčasného programovacieho obdobia nie sú tieto opatrenia v návrhu nariadenia výslovne uvedené, a vyzýva EK, aby toto ustanovenie opätovne zaviedla.

3.7.

EHSV sa domnieva, že financovanie politík súdržnosti (súhrn EFRR, KF a ESF) by sa malo vo VFR na roky 2021 – 2027 zachovať aspoň s rovnakými zdrojmi (v stálych cenách) ako v súčasnom finančnom rámci.

3.8.

EHSV v súlade so svojím stanoviskom na tému Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva (13) považuje za nevyhnutné pokračovať v novej reforme SPP, ktorou sa síce zachovajú jej dva piliere, no preorientujú sa nasmerovaním priamej pomoci v omnoho väčšej miere na poľnohospodárov a chovateľov hospodárskych zvierat, malé a stredné podniky a rodinné podniky, pričom prostriedky na rozvoj vidieka by sa mali použiť na podporu udržateľného modelu, pri ktorom sa zohľadnia záväzky Parížskej dohody a ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN. Financovanie sociálnej infraštruktúry vo vidieckych spoločenstvách prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je veľmi dôležitým aspektom aktívnych politík EÚ proti vyľudňovaniu vidieka a slúži obyvateľom vidieckych oblastí, poľnohospodárom, ako aj malým podnikom a komunitám. Významné škrty, ktoré Komisia navrhuje pre SPP (-15 %), sťažujú pokrok v tomto smere alebo dosiahnutie cieľov vyjadrených v oznámení Komisie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva.

3.9.

EHSV víta návrh na vytvorenie stabilizačného mechanizmu pre eurozónu v rámci rozpočtu EÚ. Tento mechanizmus bude zameraný na ochranu investičných výdavkov v členských štátoch eurozóny v prípade špecifických šokov, ktoré vyvíjajú tlak na ich verejné rozpočty. Ide o reformu nevyhnutnú na to, aby sa HMÚ stala odolnejšia a aby sa predišlo odkloneniu dynamiky nesúladu medzi členskými štátmi.

3.9.1.

Výbor sa však domnieva, že tento mechanizmus v navrhovanej podobe neprinesie v prípade krízy dostatočnú stabilizáciu. Umožnil by len obmedzené nadväzné úvery pre zasiahnuté členské štáty. Suma 30 miliárd EUR nie je dostatočná na to, aby umožnila súčasné poskytovanie úverov viac ako jednej krajine (14). Podobne by subvencovanie úrokových platieb vo výške až 600 miliónov EUR ročne na tieto nízke úvery poskytlo členským štátom zanedbateľnú pomoc a v eurozóne by sa nedosiahla dostatočná stabilizácia. Väčšie rozpätie v rámci platobných záväzkov, ktoré si vyžaduje vyšší strop príspevkov, by bolo prvým krokom smerom k posilneniu stabilizačnej kapacity.

3.9.2.

EHSV je znepokojený tým, že návrhy Komisie týkajúce sa budúceho VFR neobsahujú ustanovenia o reforme HMÚ a jej správy ani o vplyve tejto reformy na rozpočet, a to najmä vzhľadom na vytvorenie Európskeho menového fondu alebo služby či príspevky určené občanom v čase krízy, ako je poistenie v nezamestnanosti, ktoré dopĺňajú služby a príspevky jednotlivých štátov.

3.10.

Program InvestEU nadväzuje na predchádzajúci Európsky fond pre strategické investície (EFSI) s rovnakým ročným príspevkom a rovnakými odhadmi jeho vplyvu na celkové investície. Investície v rámci tohto programu budú spadať pod štyri oblasti politiky (udržateľná infraštruktúra; výskum, inovácia a digitalizácia; malé a stredné podniky; sociálne investície a zručnosti), pričom pri všetkých ide o krok správnym smerom. EHSV víta najmä štvrtú oblasť, pretože môže uľahčiť financovanie projektov v kľúčových sektoroch, ako sú zručnosti, vzdelávanie, odborná príprava, sociálne bývanie, sociálna inovácia a integrácia migrantov, utečencov a zraniteľných osôb. Tento záväzok na zaručenie úverov od EIB a prípadne iných verejných bankových inštitúcií je vítaný, ale bude postačovať len na udržanie predchádzajúcej úrovne úverov, zatiaľ čo členské štáty s pomerne nízkym príjmom na obyvateľa aj tak nebudú tieto úvery čerpať. Bude potrebné vynaložiť väčšie úsilie na odstránenie nedostatku investícií EÚ.

3.11.

Hlavným cieľom politík súdržnosti je podporovať vzostupnú hospodársku a sociálnu konvergenciu medzi členskými štátmi. Stanovenie striktných podmienok môže brániť prístupu k finančným prostriedkom z politiky súdržnosti tým členským štátom, ktoré ich potrebujú najviac – s nižším príjmom alebo väčším zadlžením. To, čo uviedol EHSV vo svojom stanovisku k VFR na roky 2014 – 2020 (15) stále platí: „[…] avšak EHSV je proti uplatňovaniu makroekonomickej podmienenosti pri vyplácaní finančných prostriedkov na opatrenia politiky súdržnosti“. EHSV však podporuje vykonávanie politiky súdržnosti v súlade s usmerneniami stanovenými v európskom semestri, ktorými sa posilňuje účasť sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti na národnej aj európskej úrovni.

3.12.

V dôsledku striktného uplatňovania požiadaviek spolufinancovania z EFRR, KF a ESF niektoré krajiny, ktoré toto financovanie najviac potrebovali, nemohli v období extrémnych úsporných opatrení tieto prostriedky využívať, čo prispelo k prehĺbeniu rozdielov. V niektorých krajinách tieto požiadavky naďalej obmedzujú prístup k uvedeným fondom a ak sa vo VFR po roku 2020 zvýši miera spolufinancovania členských štátov, táto situácia sa v budúcnosti ešte zhorší. EHSV žiada flexibilnejšie kritériá spolufinancovania, aby sa zohľadnila hospodárska a finančná situácia každého členského štátu a aby sa zohľadnil aj argument uvedený vyššie v tejto kapitole týkajúci sa investičných výdavkoch v súvislosti s Paktom stability a rastu.

3.13.

Po skúsenostiach s niektorými štrukturálnymi reformami, ktoré sa zaviedli alebo presadzovali v období extrémnych úspor, sa zdajú byť logické pochybnosti v súvislosti s tým, že prístup k finančným prostriedkom politiky súdržnosti má byť podmienený vykonávaním uvedených reforiem všeobecným spôsobom. EHSV nenamieta proti reformám, ale považuje za nevyhnutné špecifikovať, o aké reformy ide. EHSV vo viacerých stanoviskách, naposledy v stanovisku o hospodárskej politike eurozóny v roku 2018 (16), obhajuje štrukturálne reformy, ktorými sa zvyšuje rast produktivity, istota zamestnania a sociálna ochrana a zároveň sa podporujú investície a posilňuje sa kolektívne vyjednávanie založené na nezávislosti sociálnych partnerov a sociálny dialóg.

3.14.

Výbor víta návrhy na výrazné zvýšenie v rámci programov v oblasti výskumu a inovácií a rozvoja digitálnej ekonomiky a spoločnosti, keďže môžu tvoriť základ udržateľného a silného rastu produktivity, miezd a životnej úrovne. Je veľmi dôležité, aby existovala dobre vymedzená stratégia prepájania inovácií s európskou priemyselnou politikou, z ktorej by mohli mať prospech všetky členské štáty, najmä tie, ktoré majú nižšiu úroveň rozvoja. Účasť sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti je základom pre vypracovanie a uplatňovanie účinnej priemyselnej politiky, ktorá je dobre prepojená s inovačnými systémami. Okrem toho si súčasný kontext takisto vyžaduje pevné a silné zameranie na výskum v spoločnostiach, demokraciu, kultúru a sociálnu transformáciu.

3.15.

Takisto je potrebné zdôrazniť, že financovanie programu Erasmus+ sa zvýšilo o 92 % (na 26 368 miliónov EUR na obdobie 2021 – 2027). Ide o jeden z programov, ktorý najviac prispieva k európskej identite.

3.16.

EHSV víta zvýšenie finančných prostriedkov vyčlenených na medzinárodnú spoluprácu a humanitárnu pomoc, vyjadruje však znepokojenie nad reorganizáciu vonkajšej činnosti smerom k bezpečnosti a migračnému tlaku – presun od dlhodobejšieho prístupu zdola nahor na základe potrieb a so zodpovednosťou danej krajiny a vymedzenia priorít, na základe ktorých sa môžu vylúčiť najzraniteľnejšie regióny. EHSV vyzýva, aby sa prijal záväzok podporiť úsilie partnerských krajín pri realizácii vlastných plánov na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

Financovanie a vlastné zdroje v rámci VFR

3.17.

Novým VFR Komisia navrhuje určité zmeny v spôsobe financovania rozpočtu EÚ, ktoré sú však skromné v porovnaní s návrhmi skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje a Európskeho parlamentu a potrebou financovať potrebné výdavky. Tento nový návrh naznačuje postupnú zmenu smerom k odstráneniu závislosti Únie od príspevkov členských štátov s cieľom postupne dosiahnuť finančnú sebestačnosť. Na tento účel sa navrhuje niekoľko nových zdrojov príjmov.

3.18.

Návrh VFR je skromný a neambiciózny v situácii, keď treba odhodlane vyvíjať úsilie na základe koherentného programu. Začať by sa malo návrhmi skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje a Európskeho parlamentu, ktoré povedú k výraznému posunu smerom k využívaniu vlastných zdrojov v rámci nadchádzajúceho VFR.

3.19.

EHSV znovu zdôrazňuje argumenty uvedené vo svojom stanovisku na tému Diskusný dokument Komisie o budúcnosti financií EÚ (17), v ktorom súhlasil s analýzou v záverečnej správe skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorej predsedal Mario Monti, na tému Budúce financovanie EÚ (18). Je mimoriadne dôležité, aby nové príjmy v rámci VFR po roku 2020 pochádzali najmä z nezávislých, transparentných a spravodlivých vlastných zdrojov. Tie by do rozpočtu EÚ prichádzali priamo bez toho, aby museli prejsť cez členské štáty, pričom by sa nemalo zvýšiť daňové zaťaženie, ktoré pre najviac znevýhodnených občanov a malé a stredné podniky nesmie byť vyššie než v súčasnosti.

3.20.

Ako sa uvádza v stanovisku výboru na tému Budúce financovanie EÚ 17, niektoré nové zdroje navrhované v správe skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje by mali európsku pridanú hodnotu z hľadiska príjmov, keďže by sa vyberali na tej najvhodnejšej úrovni, aby sa zachytil pohyblivý základ dane mimo hraníc jednotlivých štátov a tiež aby sa zmiernili globálne účinky na životné prostredie: daň z príjmov právnických osôb (19), najmä nadnárodných spoločností, daň z finančných transakcií, palív a emisií oxidu uhličitého.

3.21.

Podľa skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje má vlastný zdroj založený na dani z príjmov právnických osôb výhodu v tom, že zlepšuje fungovanie jednotného trhu. Zároveň sa spoločným konsolidovaným základom dane z príjmov právnických osôb zjednodušujú a harmonizujú pravidlá v celej EÚ a obmedzuje sa rozsah škodlivých prvkov daňovej súťaže.

3.22.

Daň z digitálnych služieb by mohla mať európsku pridanú hodnotu, ak bude vhodne navrhnutá, pretože miesto používané na daňové účely môže byť úplne oddelené od miesta transakcií, ale ide o dočasné riešenie.

3.23.

Výbor upozorňuje európske inštitúcie, že zavedenie všetkých týchto vlastných zdrojov v období rokov 2021 – 2027 bude komplikované.

3.24.

Príspevky, ktoré súvisia so zlepšenými normami v oblasti životného prostredia a bojom proti zmene klímy, takisto sľubujú európsku pridanú hodnotu a sú úzko spojené so strategickým cieľom EÚ, ktorým je model trvalo udržateľného rozvoja. Navyše, len spoločnými daňami zo spotreby energie a poškodenia životného prostredia sa môže zabezpečiť spravodlivá hospodárska súťaž v rámci jednotného trhu. V tejto súvislosti Komisia navrhuje príspevky spojené s nerecyklovaným plastovým odpadom a systémom obchodovania s emisiami (ETS EÚ). Zdroje príjmov by sa mali hľadať v poplatkoch za iné oblasti znečisťovania životného prostredia, ktoré spôsobujú náklady nad rámec jedného členského štátu. Príkladom sú dane z cestných palív a leteniek, ako navrhuje Európsky parlament a skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, a zavedenie uhlíkovej dane. Mal by sa urýchliť pokrok smerom k prijatiu rozhodnutia o týchto nových zdrojoch príjmov a ich realizácii, ktorý je v súlade so širším politickým programom EÚ.

3.25.

Komisia takisto navrhuje zjednodušiť súčasný vlastný zdroj založený na dani z pridanej hodnoty, ktorý je v súčasnosti zložitý a odráža rozdiely v sadzbách DPH medzi krajinami. Zjednodušenie v podobe jednotnej sadzby vo všetkých členských štátoch by bolo vítané. V súčasnom návrhu sa dosahuje malý nárast príjmov. Príspevok z DPH však zostane v zásade podobný príspevku, ktorý súvisí s úrovňami HND, pretože odráža všeobecnú hospodársku činnosť v rámci členského štátu, a nie konkrétne ciele politiky EÚ.

3.26.

Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ ponúka príležitosť postupne úplne eliminovať systém rabatov, ktorý viedol tiež k nižším príspevkom Spojeného kráľovstva a niektorých iných členských štátov. To treba uvítať, rovnako ako aj skutočnosť, že do rozpočtu EÚ sa bude opäť odvádzať 90 % colných príjmov v súlade so znížením nákladov na výber cla v členských štátoch. Ďalší malý prídavok by mohol pochádzať zo ziskov ECB (ražobné). Celkovo sú však tieto nové formy vlastných zdrojov naďalej príliš malé a príliš neisté na to, aby sme mali dôvod dúfať, že umožnia výrazné zníženie príspevkov spojených s HND.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1.

EHSV podporuje návrh, ktorým sa vyplácanie finančných prostriedkov EÚ členským štátom podmieňuje dodržiavaním zásady právneho štátu, základného piliera hodnôt Únie v súlade s článkom 2 zmluvy, za predpokladu, že uplatňovanie tejto podmienenosti nemá negatívny dosah na občanov alebo jednotlivé podniky, ktoré v súčasnosti čerpajú z fondov EÚ. Vzhľadom na to, že rozpočet je hlavným nástrojom vykonávania všetkých politík Únie, sa výbor domnieva, že táto podmienenosť by sa mohla rozšíriť aj na ostatné zásady súvisiace s právnym štátom obsiahnuté v zmluvách EÚ, a žiada Komisiu a EP, aby preskúmali túto možnosť.

4.2.

Mala by sa maximálne využiť flexibilita na podporu prepojenia výdavkových programov vo vzájomný prospech politík a fondov. Napríklad: SPP a program Horizont pre technologickú modernizáciu poľnohospodárstva v mimoriadne dôležitých vidieckych oblastiach a pre udržateľné poľnohospodárstvo; výskum, vývoj a inovácie, univerzity, program Erasmus+ a ďalšie programy pre mladých ľudí; investície a politiky súdržnosti, Európsky sociálny fond a nový program rozvoja Európskeho piliera rozvoja sociálnych práv, ktorý EHSV navrhuje v tomto stanovisku na podporu konvergencie medzi členskými štátmi; atď. EHSV preto vyjadruje poľutovanie v súvislosti s návrhom na zmenu pravidla N + 3 na N + 2 (20) a vyzýva EK, aby ho prehodnotila.

4.3.

Súčasné hodnotenia vykonávania Junckerovho plánu (Investičný plán pre Európu) spochybňujú tvrdenia o jeho účinkoch v podobe zvyšovania investícií na pôvodne predpokladané úrovne a ešte menej na úrovne potrebné na podstatné zníženie deficitu investícií v porovnaní s obdobím pred rokom 2008. Niektoré členské štáty s najnižšími príjmami nebudú v dostatočnej miere čerpať z tohto plánu. Musia sa vytvoriť vhodné mechanizmy na nápravu tohto trendu, ktorým sa prehlbujú rozdiely medzi členskými štátmi. Mala by sa podporovať možnosť kombinovať financovanie z rôznych zdrojov, napríklad z Kohézneho fondu a programu InvestEÚ.

4.4.

Posilnenie sociálnej súdržnosti a obnovenie dôvery európskych občanov sú úzko spojené. Rozvoj Európskeho piliera sociálnych práv by mal významne poslúžiť na oba účely, okrem iného podporou a usmerňovaním členských štátov pri uplatňovaní reforiem zameraných na vytváranie udržateľných, vysokokvalitných pracovných miest s vysokou pridanou hodnotou. EHSV navrhuje vytvorenie osobitného programu Európskeho piliera sociálnych práv v rámci VFR na základe záväzkov členských štátov, ktoré boli základom pre vypracovanie göteborského vyhlásenia. Európsky sociálny fond + by pomáhal pri financovaní tohto piliera podľa systému ukazovateľov, medzi ktoré by okrem iného patrili miera nezamestnanosti a ekonomickej aktivity, školská dochádzka a predčasné ukončenie školskej dochádzky, HDP na obyvateľa, ukazovatele chudoby a sociálneho začlenenia, a to vo všeobecnosti, ako aj z regionálneho hľadiska a vzťahujúce sa na určité znevýhodnené sociálne skupiny.

4.5.

Európsky semester by mal zohrávať vedúcu úlohu pri plnení rozpočtu EÚ, pričom by sa mala maximálne využiť flexibilita nového VFR – napríklad zabezpečiť silné prepojenie medzi politikou súdržnosti a inými politikami, ako sú politiky v oblasti inovácie, investícií a tvorby pracovných miest. Na tento účel sa musia riadne uplatňovať mechanizmy na zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti do európskeho semestra, aby vedeli, ako prepojiť vnútroštátne oblasti s európskymi. Podporou vykonávania európskeho semestra by sa Komisia a Rada priamo zapájali do vnútroštátnych politických záležitostí. Musí sa takisto zabezpečiť, aby sa opatreniami podporovanými finančnými prostriedkami EÚ neobmedzovali sociálne práva, práva pracovníkov ani práva spotrebiteľov.

4.6.

Európske inštitúcie a národné vlády spolu s organizáciami občianskej spoločnosti by sa mali prioritne usilovať o to, aby mal VFR po roku 2020 viac finančných prostriedkov a aby svoje priority prehodnotili tak, ako EHSV navrhuje v tomto stanovisku. EHSV ich naliehavo žiada o zintenzívnenie úsilia, aby mohol byť VFR prijatý v súlade s plánovaným časovým harmonogramom pred nasledujúcimi voľbami do Európskeho parlamentu.

---

(1)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020 – (2017/2052(INI)), spoluspravodajcovia: Jan Olbrycht, Isabelle Thomas, bod 14.

(2)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 131.

(3)  Ú. v. EÚ C 262, 25.7.2018, s. 1.

(4)  Európska investičná banka.

(5)  COM(2018) 321 final.

(6)  COM(2018) 322 final/2, COM(2018) 326 final, COM(2018) 327 final, COM(2018) 328 final.

(7)  COM(2018) 325 final.

(8)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 131.

(9)  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020 – (2017/2052(INI)), spoluspravodajcovia: Jan Olbrycht, Isabelle Thomas, bod 14.

(10)  Pozri tiež stanoviská EHSV na tému Európsky finančno-klimatický pakt (NAT/735), spravodajca Rudy De Leeuw a stanovisko na tému Akčný plán pre udržateľné financovanie (ECO/456), spravodajca: Carlos Trias Pinto. Zatiaľ neuverejnené.

(11)  ETUI/ETUC (2018), Benchmarking Working Europe, Brusel: ETUI.

(12)  Darvas, Z. a Moes, N. (2018), How large is the proposed decline in EU agricultural and cohesion spending? Bruegel, blogový príspevok, 4. mája 2018.

(13)  Ú. v. EÚ C 283, 10.8.2018, s. 69.

(14)  Pozri Claeys, G. (2018), New EMU stabilisation tool within the MFF will have minimal impact without deeper EU budget reform, Bruegel, blogový príspevok, 9. mája 2018. Podľa tejto analýzy predstavovalo 30 miliárd EUR asi jednu tretinu sumy požičanej Írsku počas krízy.

(15)  Ú. v. EÚ C 229, 31.7. 2012, s. 32.

(16)  Ú. v. EÚ C 197, 8.6. 2018, s. 33.

(17)  Ú. v. EÚ C 81, 2.3.2018, s. 131.

(18)  Future financing of the EU. Final report and recommendations of the High Level Group on Own Resources, december 2016.

(19)  EHSV sa v tejto súvislosti vyjadril pozitívne už v roku 2011 v stanovisku o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 63, a v roku 2017 v stanovisku na tému Spoločný (konsolidovaný) základ dane z príjmov právnických osôb, Ú. v. EÚ C 434, 15.12.2017, s. 58.

(20)  Komisia automaticky zruší viazanosť časti rozpočtových prostriedkov, ak neboli využité alebo ak Komisia nedostala žiadnu žiadosť o vyplatenie prostriedkov do konca druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol prijatý rozpočtový záväzok (n + 2). Zdroj: Komisia.