C_2018440SK.01011601.xml

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Európska územná spolupráca (Interreg) podporovaného z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a vonkajších finančných nástrojov

[COM(2018) 374 final – 2018/0199 (COD)]

(2018/C 440/19)

Spravodajca:

Henri MALOSSE

Konzultácia	Európsky parlament, 11.6.2018, Rada Európskej únie, 19.6.2018
Právny základ	Články 178 a 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Príslušná sekcia	sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť
Prijaté v sekcii	7.9.2018
Prijaté v pléne	19.9.2018
Plenárne zasadnutie č.	537
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	196/2/5

1. Závery a odporúčania

1.1.

Európska územná spolupráca (EÚS) je jedinečný nástroj politiky súdržnosti a predstavuje jeden z mála rámcov, v ktorých sa národné, regionálne a miestne subjekty z rôznych členských štátov systematicky vedú k vykonávaniu spoločných opatrení a k výmene intervenčných stratégii a postupov. Možno povedať, že práve tu nachádzame niečo z európskeho ducha. Napriek mnohým prípadom pridanej hodnoty a investícií podporujúcich rast v rámci projektov, ktoré sa doteraz zrealizovali, výsledky hodnotení ex post v skutočnosti poukazujú na viacero nedostatkov. Nový návrh nariadenia musí tieto nedostatky zohľadniť vo viacerých formách intervencie:

1.1.1.

Zjednodušenie postupov – EHSV žiada, aby sa vykonalo „rázne zjednodušenie“ v súvislosti s veľkosťou projektov. Spolupráca sa opiera najmä o miestne činnosti. Je preto nevyhnutné vykonať potrebné zjednodušenia formulárov a metód hodnotenia projektov, ako aj zaviesť postupy paušalizácie, čo by malo byť kľúčovým prvkom nového programového obdobia.

1.1.2.

Finančný rámec – politika súdržnosti je rozhodujúcim prvkom na podporu stratégie Európa 2021 – 2027, ktorý treba prioritne podporovať z technického aj rozpočtového hľadiska. EHSV varuje pred znížením pridelených rozpočtových prostriedkov, ktoré by oslabilo účinnosť, viditeľnosť a publicitu tohto akčného programu. Vyzýva preto Európsky parlament, aby navrhol zvýšenie rozpočtových prostriedkov politiky súdržnosti, najmä na podporu európskej územnej spolupráce.

1.1.3.

Doplnkovosť – EHSV vyjadruje znepokojenie nad novými pravidlami, na základe ktorých by maximálna miera financovania zo strany EÚ by mohla dosahovať 70 % namiesto 85 %. Žiada, aby sa miera 85 % zachovala v prípade malých projektov, najzraniteľnejších regiónov, ako aj činností občianskej spoločnosti. EHSV takisto podporuje širšie využívanie účasti súkromného sektora a európskeho finančného inžinierstva InvestEUfund, pokiaľ ide o opatrenia na podporu výrobného odvetvia.

1.1.4.

Integrácia finančných nástrojov – EHSV žiada Komisiu, aby zaviedla skutočnú stratégiu koordinácie a integrácie svojich rôznych finančných nástrojov dostupných v rámci VFR na roky 2021 – 2027. Vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila oznámenie na tento účel. Európska územná spolupráca musí predstavovať prednostný rámec na realizáciu tejto nevyhnutnej koordinácie.

1.1.5.

Podpora skutočného partnerstva s občianskou spoločnosťou – Komisia musí uložiť povinnosť zapájať sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti do procesu konzultácií, ako aj do vykonávania opatrení, lebo sa zistilo, že najlepšie výsledky projektov sa dosahujú vďaka zapájaniu občianskej spoločnosti. EHSV odporúča, aby bol každý operačný orgán povinný predložiť plán partnerstva s cieľom zapojiť občiansku spoločnosť a mechanizmus varovania.

1.1.6.

Udržiavať a rozvíjať tematickú koncentráciu. Konštatovanie posunu smerom k tematickej koncentrácii intervenčných a investičných priorít hodnotí EHSV pozitívne, no ešte treba spresniť, ako:

—	zohľadniť osobitosti oblastí uvedených v článku 174 ZFEÚ (ostrovy, horské oblasti, vidiecke oblasti, aglomerácie atď.) bez toho, aby sa stratila zo zreteľa potreba koncentrácie a záruka viditeľnosti a účinnosti v snahe zamedziť rozptýleniu finančných prostriedkov,

—	zamerať sa na všetky otázky trvalo udržateľného rozvoja a kroky v oblasti klímy;

—	skutočne priblížiť Európu občanom prostredníctvom rozsiahlejšieho pôsobenia na miestnej úrovni.

1.1.7.

Oblasť morí a ostrovné územia – vzhľadom na to, že moria sú jediným prostredím ostrovných území, EHSV žiada, aby tieto územia mohli naďalej predkladať projekty v rámci pohraničnej aj územnej spolupráce. V prípade potreby by sa mala stanoviť nová priorita pod názvom „ostrovné územia“ s jasne vymedzeným rozpočtom.

1.1.8.

Makroregionálne stratégie – EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné rozšíriť rozvoj makroregionálnych stratégií na nové oblasti (Stredozemie, Balkán, Karpaty atď.) a zabezpečiť pre ne väčšiu integráciu nových európskych finančných nástrojov.

1.1.9.

Spolupráca so susednými krajinami – EHSV víta vytvorenie jednotného vykonávacieho rámca so susednými/s tretími krajinami. V tejto súvislosti rovnako zdôrazňuje význam prístupu, ktorý umožní využívať súčasne prostriedky EÚS a prostriedky externých európskych fondov. Vyzýva Komisiu, aby v rámci toho zabezpečila otvorenie programov územnej spolupráce pre regióny susedných krajín, a to aj v prípade, že nemajú spoločné hranice s EÚ, s cieľom zabrániť vzniku prerušení v dotknutých krajinách.

1.1.10.

Inovácie – EHSV podporuje návrh prioritnej osi pre inovácie so samostatným rozpočtom a samostatnými postupmi, ktoré umožnia priamy prístup pre neštátne subjekty. EHSV však zdôrazňuje, že inovácie sa musia týkať aj spoločenskej a sociálnej sféry.

1.1.11.

Digitálna zložka európskej územnej spolupráce – v súčasnosti je jednou z hlavných výziev pre aktérov európskej územnej spolupráce byť pripojený. Je potrebné naplánovať prostriedky a iniciatívy na zmenšenie digitálnej priepasti medzi územiami, ako aj medzi mestskými a vidieckymi územnými zložkami regiónov: rozvíjať výmenu skúseností, zmenšiť digitálnu priepasť na jednej strane medzi regiónmi a na druhej strane medzi mestskými a vidieckymi oblasťami.

1.1.11.1.

EHSV preto odporúča, aby sa v období rokov 2021 – 2027 zahrnulo do štruktúry všetkých programov EÚS zohľadnenie digitálnej transformácie a požiadaviek na zvyšovanie zručností.

1.1.12.

Zohľadnenie mládeže – zohľadnenie mládeže v Európe je základným prvkom. EHSV navrhuje používať metódy mládežníckych výmen programu Erasmus+ v prípade študentov, učňov, uchádzačov o zamestnanie alebo osôb, ktoré sa dostali do ťažkostí, aby do územnej spolupráce boli zapojení aj mladí ľudia, a to prostredníctvom osobitných programov v oblasti mobility, odbornej prípravy a výučby jazykov. EHSV navrhuje, aby sa do cezhraničných a nadnárodných programov spolupráce začlenili osobitné osi návrhov a intervencií určených mladým ľuďom a realizovaných mladými ľuďmi.

1.1.13.

Opatrenia pre zraniteľné skupiny obyvateľstva a zohľadnenie horizontálnych kritérií – EHSV zdôrazňuje, že je dôležité stanoviť presné pravidlá týkajúce sa miery záväzkov, ktorú treba dodržať, v súlade s horizontálnymi zásadami Spoločenstva, a stanoviť v tomto ohľade minimálnu prahovú hodnotu (10 % pomoci na opatrenie).

1.1.14.

Civilná ochrana a boj proti závažným rizikám – EHSV vyzýva Komisiu, aby zvážila začlenenie tejto zložky ako hlavnej osi územnej spolupráce a aby ju prepojila s novým fondom na obranu a civilnú ochranu, ktorý navrhuje pre VFR na roky 2021 – 2027.

1.1.15.

Propagácia – vzhľadom na to, aké sú programy podporované v rámci EÚS dôležité, EHSV podporí každú iniciatívu na zviditeľnenie s cieľom posilniť ducha európskeho občianstva a zvýšiť povedomie o konkrétnych opatreniach realizovaných s podporou EÚ. Odporúča najmä zriadenie informačných centier v regiónoch využívajúcich programy spolupráce, ideálne v rámci organizácií občianskej spoločnosti.

2. Úvod

2.1. Územná a pohraničná spolupráca, európsky duch

2.1.1.

Uprostred budovania spoločného európskeho priestoru je základným kameňom európskej integrácie európska územná spolupráca (EÚS) (Interreg) vo všetkých svojich zložkách – cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca, ako aj otvorenosť voči susedným krajinám. Prispieva k tomu, aby sa hranice nestali prekážkami, spája Európanov, pomáha pri riešení spoločných problémov, uľahčuje výmenu nápadov a prínosov a podporuje strategické iniciatívy zamerané na spoločné ciele.

2.1.2.

Článok 174 a článok 24 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) tvoria právny rámec, ktorý umožňuje vykonávanie politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s cieľom znížiť rozdiely medzi úrovňami regionálneho rozvoja, čím podporuje európsku územnú spoluprácu.

2.1.2.1.

V článku 174 sa konkrétne uvádza: „V rámci dotknutých regiónov je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny.“ EHSV sa domnieva, že tento článok je dostatočným odôvodnením toho, aby sa v rámci EÚS venovala osobitná pozornosť týmto regiónom, a žiada Komisiu a členské štáty, aby na to dohliadli.

2.1.3.

EÚS (Interreg) ako prioritný cieľ politiky súdržnosti predstavuje rámec, v ktorom verejné a súkromné vnútroštátne, regionálne a miestne subjekty v členských štátoch vykonávajú kolektívne iniciatívy, vymieňajú si osvedčené postupy a vytvárajú politiky rozvoja v Európe i mimo nej. Napriek tomu, že medzi doteraz realizovanými projektmi možno nájsť mnoho prípadov a príkladov pridanej hodnoty a investícií podporujúcich rast, niektoré nedokonalosti súvisiace s nedostatkami v nastavení rôznych programov neostávajú bez následkov a v rámci nových vyhliadok na roky 2021 – 2027 ich treba preskúmať.

2.1.4.

Výsledky hodnotení ex post skutočne poukazujú na niekoľko prvkov:

—	nedostatky vo funkčnom vymedzení regiónov so zreteľom na článok 174 ZFEÚ,

—	značné ťažkosti pri vymedzení a vykonávaní koherentnej intervenčnej stratégie spôsobené používaním prístupu zhora nadol (bottom-up) pri určovaní projektov, ktoré sa majú podporiť,

—

takmer neexistencia synergie medzi programami Interreg a inými programami Spoločenstva, ktoré by mohli zvýšiť ich účinky v oblasti rozvoja, ako sú najmä programy Erasmus+ a Horizont 2020, Európsky fond pre strategické investície (EFSI), Nástroj na prepájanie Európy a COSME, a vo všeobecnosti príliš slabý vplyv týchto opatrení a ich viditeľnosti na občiansku spoločnosť a na všetky kategórie občanov, najmä na ženy, mladých ľudí, rodiny, ľudí so zdravotným postihnutím a starších ľudí.

2.1.5.

Niektoré z týchto aspektov sa zohľadňujú v novom návrhu nariadenia, v ktorom sa posilňujú postupy s cieľom zredukovať regionálne priority vo všetkých európskych regiónoch vrátane tých najvzdialenejších, rozvíjajú nové makroregionálne stratégie a tematické koncentrácie, zdôrazňujú iniciatívy podporujúce inovácie, ako aj viacero ďalších iniciatív, ktoré sú preto predmetom osobitnej analýzy a konkrétnych pripomienok. Viacero dôležitých bodov návrhu Komisie však treba zlepšiť a vyjasniť.

3. Prioritné témy odporúčaní EHSV pre Komisiu

3.1.

Zjednodušenie postupov – smerom k ráznemu zjednodušeniu – Komisia navrhuje rozsiahly súbor osobitných ustanovení zameraných na zjednodušenie pravidiel nastavenia a riadenia programov na všetkých dotknutých úrovniach: príjemcovia, členské štáty, riadiace orgány, zúčastnené tretie krajiny a Komisia. EHSV môže s týmto prístupu len súhlasiť. Ide však o iniciatívu predkladanú pri príležitosti každého nového programového obdobia. Komisia v tomto postupe dostatočne nepokročila.

3.1.1.

V oblasti zjednodušenia a paušálnych postupov sa v nariadení zavádza paušálne zaobchádzanie s určitými výdavkami ako kľúčový prvok nasledujúceho programového obdobia a ďalej sa rozvíjajú určité premenné, ako sú napríklad náklady na zamestnancov (pre každý projekt do 200 000 EUR: jednorazová platba, bez potreby predloženia faktúr). Komisia tým uznáva potrebu administratívneho zjednodušenia a zdôrazňuje potrebu všeobecnej dohody.

3.1.2.

Spolupráca sa opiera najmä o miestne činnosti. Je preto potrebné vytvoriť program, ktorý by bol oveľa otvorenejší občianskej spoločnosti s radikálnejším zjednodušením postupov a zriadením malých informačných a podporných centier.

3.1.3.

EHSV by uvítal, keby sa preskúmala koherentnosť v súvislosti s veľkosťou projektov, aby sa zaviedli potrebné zjednodušenia formulárov a metód hodnotenia projektov a aby sa v prípade administratívnych a riadiacich činností použili minimálne paušálne postupy. „Rázne zjednodušenie“ je nevyhnutné, aby sa predkladatelia projektov mohli sústrediť skôr na výsledky opatrení než na časovo náročné administratívne činnosti.

3.1.4.

Treba totiž, ako si to želá Komisia, plne zaviesť do praxe hodnotenie projektov na základe „výsledkov“ a odbremeniť príslušné subjekty od povinnosti neprestajne predkladať správy o činnosti (v súčasnosti každých šesť mesiacov).

3.2.

Finančný rámec – Komisia sa domnieva, že politika súdržnosti a jej dôsledky v rámci EÚS musia zostať základným prvkom finančného balíka. EHSV s týmto stanoviskom súhlasí. Znížením rozpočtových prostriedkov by sa oslabila účinnosť, viditeľnosť a takisto súčasná publicita tohto akčného programu. Zatiaľ bola zvolená možnosť zachovania stabilného rozpočtu v porovnaní s posledným obdobím, a to v kontexte zníženia rozpočtu EÚ približne o 10 %. Táto situácia by mala umožniť zachovanie rovnakej podpory pre programy Interreg, čo je minimum, ale EHSV vyzýva Európsky parlament, aby navrhol podstatné zvýšenie, lebo politický vplyv týchto opatrení a ich vplyv na obyvateľstvo môže byť veľmi veľký za predpokladu, že sa na ne poskytnú významné prostriedky.

3.2.1.

V novom nariadení o európskej územnej spolupráci sa miera spolufinancovania znižuje na 70 % (oproti súčasným 85 %). Podľa Komisie by tento vývoj mal viesť k posilneniu finančnej intervencie jednotlivých štátov a podporiť lepšie podmienky na prevzatie spoluzodpovednosti za projekty. EHSV sa obáva, či toto tzv. opatrenie doplnkovosti nemôže odrádzať od účasti súkromných aktérov a najviac znevýhodnené regióny. Preto požaduje zachovanie miery 85 % pre najzraniteľnejšie regióny v zmysle článku 174 ZFEÚ. Navyše koncentrácia európskych intervencií vždy zabezpečuje ich väčšiu viditeľnosť.

3.2.2.

Nové pravidlá pre „malé projekty“ – v novom nariadení sa uvádza jasné vymedzenie spolu s novými opatreniami a zjednodušenými pravidlami: nové vymedzenie technickej pomoci, zrušenie požiadavky podávania výročných správ, prístup založený na paušalizácii v prípade mnohých výdavkových položiek a podmienky pre rýchlejší rozbeh v ďalšom období. EHSV sa domnieva, že tieto iniciatívy sa uberajú správnym smerom.

3.2.3.

Pokiaľ ide o administratívne zaťaženie „malých projektov“, EHSV veľmi pozitívne vníma aj perspektívu vytvorenia cezhraničnej inštitúcie, ktorá by okrem jednorazových platieb a paušálnych sadzieb spravovala aj celú administratívu pre súbor „malých projektov“.

3.2.4.

EHSV oceňuje záväzok Komisie maximalizovať účasť súkromných subjektov na programoch územnej spolupráce. EHSV podporuje tento postoj a navrhuje vymedzenie minimálneho prahu účasti neštátnych subjektov (okrem regionálnych orgánov), ako sú súkromné podniky, sociálni partneri, neziskový sektor, štruktúr sociálneho a solidárneho hospodárstva a obchodné komory.

3.3.

Partnerstvo s občianskou spoločnosťou – EHSV pripomína, že partnerstvo je základným prostriedkom na zohľadnenie horizontálnych zásad. Všade ho treba zavádzať spolu s občianskou spoločnosťou, so sociálnymi partnermi, s miestnymi orgánmi a subjektmi na podporu sociálneho začlenenia. V tejto súvislosti sa v nariadení stanovuje zahrnutie občianskej spoločnosti do kontrolných výborov. Na stránkach, na ktorých sa poskytujú informácie o vykonávaní a výsledkoch programov, sa takisto plánujú pridávať informácie o nezdaroch a o projektoch, ktoré neplnia svoje záväzky.

3.3.1.

Jednoznačne možno konštatovať, že len čo sú miestne orgány určené, majú tendenciu všetko ostatné ignorovať.

3.3.2.

Účasť aktérov občianskej spoločnosti sa nesmie obmedzovať len na proces konzultácií. Je dôležité zapojiť ich do vykonávania opatrení a zveriť im v tejto oblasti istú zodpovednosť, a to aj prostredníctvom výberu organizácií občianskej spoločnosti ako riadiacich orgánov.

3.3.3.

EHSV navrhuje, aby riadiaci orgán pre každý program EÚS predložil systém partnerstva, ktorý preukáže zapojenie občianskej spoločnosti do každej fázy prípravy, realizácie a hodnotenia činností. Tento systém by mal zahŕňať mechanizmus varovania, ktorý v prípade nedodržiavania zásady partnerstva umožní aktérom občianskej spoločnosti postúpiť záležitosť príslušnému orgánu.

3.4.

Nové rozdelenie prostriedkov na územnú spoluprácu – v novom nariadení o EÚS/Interreg sa opisuje budúci akčný program v piatich oblastiach spolupráce: cezhraničnej, nadnárodnej, medziregionálnej, námornej umožňujúcej intervenciu v najvzdialenejších regiónoch a v oblasti medziregionálnych investícií do inovácií. Tento prístup je koherentný, hoci vyňatie spolupráce zahŕňajúcej oblasť morí z cezhraničnej spolupráce vyvoláva otázky a vzbudzuje veľa obáv medzi subjektmi v príslušných regiónoch. Komisia to odôvodňuje tým, že najmä v rámci námornej spolupráce môže dochádzať k prekrývaniu medzi viacerými cezhraničnými programami, a zaväzuje sa vymedziť komplexný prístup k programom v námorných oblastiach vrátane dvojstrannej spolupráce, ktorý bude mať zásadnejší vplyv.

3.5.

Otázka oblasti morí a prípad ostrovných území – EHSV sa domnieva, že toto smerovanie týkajúce sa námorného rozmeru možno chápať, pokiaľ ide o kontinentálne územia, ale nie je opodstatnené, pokiaľ ide o ostrovné územia, pre ktoré podľa vymedzenia existujú len námorné hranice. EHSV navyše často vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť otázke ostrovov, ktoré sa musia vyrovnať so zjavnými štrukturálnymi znevýhodneniami uznanými v článku 174 ZFEÚ. EHSV preto navrhuje, aby sa činnosti európskej spolupráce medzi ostrovmi opäť začlenili do cezhraničnej spolupráce a/alebo aby sa z nich stala 6. kategória s osobitným rozpočtom, najmä v prospech skupín ostrovov patriacich do rovnakej morskej oblasti, na podporu výmeny skúseností.

3.6.

Osobitné otvorenie sa inováciám – v záujme rozvoja projektov na celom európskom území sa navrhuje nová osobitná línia fungujúca na základe výzvy na predkladanie návrhov s cieľom zájsť ďalej, než to umožňuje len výmena osvedčených postupov, a pokročiť smerom ku kompletným programom výskumu spojeného s praxou (11 % z rozpočtu na program Interreg). EHSV podporuje tento prístup za predpokladu, že zahŕňa aj spoločenské a sociálne inovácie, v prípade ktorých môže mať spolupráca medzi územiami veľmi veľký vplyv na dotknuté obyvateľstvo a umožňuje priamu účasť neštátnych subjektov (výskumníci, podniky, občianska spoločnosť).

3.7.

Otvorenosť najvzdialenejším regiónom – Komisia navrhuje prijať nové opatrenia, ktoré umožnia týmto regiónom vzhľadom na ich osobitné postavenie spolupracovať, pričom odkazuje na svoje oznámenie s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (1). Pôjde o zložku spolupráce pre najvzdialenejšie regióny, medzi týmito regiónmi a ich susedmi (3,2 % v rámci rozpočtu programu Interreg). Toto jasne identifikované ustanovenie je zaujímavé, no mala by sa zabezpečiť aj ľahká mobilizácia prostriedkov EÚ pre tretie krajiny susediace s najvzdialenejšími regiónmi (najmä pokiaľ ide o Európsky rozvojový fond, ERF) na dokončenie týchto opatrení, ktorá v súčasnosti zabezpečená nie je. EHSV požaduje formálne ustanovenú a naplánovanú koordinovanú interakciu medzi programom Interreg a ERF.

3.8.

Spolupráca s tretími krajinami – EHSV považuje za pozitívne, že v nepokojnom medzinárodnom kontexte by sa mal odteraz zaviesť rovnaký rámec pre opatrenia, do ktorých sú zapojené susedné krajiny mimo Európskej únie. Pokiaľ ide o susedné krajiny, mala by sa lepšie využiť existujúca možnosť pre nepohraničné regióny týchto krajín zapájať sa do činností nadnárodnej spolupráce s cieľom predchádzať rozdielom v týchto krajinách, kde sú regióny hraničiace s EÚ zvýhodnené.

4. Nové smery uvažovania

4.1.

Rozvoj tematickej koncentrácie – EHSV sa zasadzuje za to, aby sa programy zameriavali na činnosti spojené s prioritami Európskej únie, ako sa vymedzujú v návrhu VFR na roky 2021 – 2027 (inovácie, výskum, ekologickejšia Európa – energetika, obehové hospodárstvo atď. –, prepojená Európa – doprava, poľnohospodárstvo atď. –, sociálnejšia Európa – ESF, EFRR, vzdelávanie, zdravie atď. –, lokálnejšia Európa prostredníctvom rozvojových stratégií na miestnej úrovni), ako aj na osobitné ciele stanovené v nariadení v sociálnej oblasti a v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Osobitná pozornosť by sa preto mala venovať stratégiám miestneho rozvoja, na ktorých sa podieľajú všetci aktéri z radov občianskej spoločnosti.

4.1.1.

V rámci tematickej koncentrácie je nevyhnutné, aby sa otázka trvalo udržateľného rozvoja a opatrení v oblasti klímy, obehového hospodárstva a energie z obnoviteľných zdrojov stala stredobodom všetkých tém a aby sa výslovne zohľadnila.

4.2.

Makroregionálne stratégie – makroregionálne stratégie (Baltské more, Dunaj, oblasť Álp, Jadranské a Iónske more) sa vo všeobecnosti považujú za úspešné. EÚS predstavuje mimoriadnu hodnotu vzhľadom na svoju schopnosť vytvárať vhodné podmienky na uplatňovanie makroregionálnych rozvojových stratégií, a to na základe:

—	existencie vysokého stupňa cezhraničných interakcií,

—	súladu medzi financovaním a strategickými prioritami intervencie.

4.2.1.

Tieto ustanovenia umožnia posilnenie programov spolupráce, najmä pokiaľ ide o nadnárodnú a námornú spoluprácu. Bolo by užitočné, keby sa rozvinul experiment v rámci makroregionálnej stratégie pre (západné a východné) Stredozemie spolu so stratégiami pre morské oblasti zavedenými v rámci námorných opatrení EÚ, ako aj prostredníctvom makroregionálnej stratégie týkajúcej sa horských masívov juhovýchodnej Európy (Karpaty a Balkán), ktoré v obidvoch prípadoch siahajú až do tretích krajín.

4.3.

Digitálna zložka európskej územnej spolupráce – v súčasnosti je jednou z hlavných výziev pre európsku územnú spoluprácu byť pripojený. Je potrebné navrhnúť spôsoby a iniciatívy na zmenšenie digitálnej priepasti medzi územiami, ako aj medzi mestskými a vidieckymi územnými zložkami regiónov. Rozvoj digitalizácie súvisí s viacerými výzvami:

4.3.1.

Technická a hospodárska výzva pre rozvoj území. Digitálne technológie prinášajú veľké možnosti pre rozvoj území v rámci nového priemyselného vývoja, prostredníctvom spoločnosti založenej na spolupráci, vzniku nových druhov spolupráce v oblasti zamestnania a nových spôsobov zhodnocovania miestnych zdrojov.

4.3.2.

Veľká sociálna výzva, ktorá prispieva k rozvoju zručností obyvateľstva a území. Cieľom je rozvíjať investície do zručností a osvojiť si používanie technológií a nedovoliť, aby sa digitálna sociálna priepasť prehlbovala. Rozvojom digitalizácie sa vytvárajú nové formy diskriminácie, ktoré pramenia najmä z možností prístupu chudobného obyvateľstva k vybaveniu, z dôvodov životnej úrovne a kultúrnych aspektov súvisiacich s úrovňou vzdelania a s vekom.

4.3.3.

Treba brať ohľad na to, že „digitalizácia“ môže tak uľahčovať prístup k právam, ako byť zároveň ďalším faktorom vylúčenia určitých kategórií verejnosti. Už len tento samotný fakt vedie EHSV k tomu, že žiada Komisiu, aby v rámci činností EÚS zohľadnila pedagogický prístup koordinovaný s aktérmi z daného územia.

4.3.4.

Okrem toho EHSV navrhuje, aby sa významná časť inovačných činností venovala digitalizácii prostredníctvom osobitných výziev na predkladanie návrhov vrátane výmeny skúseností a spolupráce v tejto súvislosti na jednotlivých územiach, pričom prioritou by malo byť začlenenie najchudobnejších a najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. Toto začlenenie je pre územia dôležité z hľadiska nového priemyselného vývoja, spoločnosti založenej na spolupráci, vzniku nových druhov spolupráce v oblasti zamestnania a nových spôsobov zhodnocovania miestnych zdrojov. Komisia predložila návrh rozpočtu na obdobie rokov 2021 – 2027. Zahŕňa tento návrh v dostatočnej miere aj digitálny aspekt? Ak nie, nie je primeraný.

4.3.5.

Digitálne technológie a umelá inteligencia – je nevyhnutné, aby sa Komisia vybavila digitálnymi nástrojmi a umelou inteligenciou na vykonávanie a hodnotenie budúcich programov (big data, nové technológie a investície fondov).

4.3.6.

Podľa samotnej Komisie je hodnotenie vplyvu opatrení a programov EÚ otázkou „mentálneho nastavenia“. Výsledky projektu môžu byť často menej dôležité než spôsob ich dosiahnutia a je ťažké nájsť vhodné ukazovatele (nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne), na základe ktorých by sa to posúdilo.

4.3.7.

EHSV dôrazne nabáda Komisiu, aby hľadala lepšie ukazovatele na hodnotenie okamžitých výsledkov a vplyvu programov a projektov.

4.4.

Zohľadnenie mládeže – zohľadnenie mládeže v Európe je základným prvkom. EHSV navrhuje používať metódy mládežníckych výmen programu Erasmus+ v prípade študentov stredných škôl, učňov, uchádzačov o zamestnanie alebo osôb, ktoré sa dostali do ťažkostí, aby územná spolupráca zabezpečila integráciu mladých ľudí prostredníctvom osobitných programov v oblasti mobility, najmä v záujme odbornej prípravy a výučby jazykov. Úvahy EHSV sa opierajú o viacero možností, ktoré si navzájom neprotirečia a ktoré by mali prispieť k tomu, aby územie vo vzťahu k mladým ľuďom nadobudlo zmysel.

4.4.1.

EHSV navrhuje, aby sa vyčlenilo isté percento z finančných prostriedkov EÚS na činnosti rozvíjané mladými ľuďmi a pre mladých ľudí. Komisia by zároveň v rámci budúceho programu Erasmus+ po roku 2021 mohla zvoliť možnosť venovať časť programov Erasmus+ iniciatívam zameraným na vymedzené územné oblasti.

4.4.2.

Na druhej strane by sa 10 % z jednej alebo viacerých zložiek programu Interreg malo venovať na mobilitu typu Erasmus a rovnaké percento prostriedkov by sa malo vyčleniť na projekty riadené v rámci programu Erasmus+, ktoré sa organizujú v európskych priestoroch. Prioritou by mohli byť regióny, ktoré začínajú skutočne existovať, napríklad makroregión Stredozemia a/alebo, pokusne, regióny v procese vzniku a rozvoja, ako je napríklad makroregión východného Stredozemia.

4.4.3.

Je preto nevyhnutné, aby sa do cezhraničných a nadnárodných programov spolupráce začlenili jedna alebo viaceré osobitné osi návrhov a intervencií určených mladým ľuďom a realizovaných mladými ľuďmi. Tieto osi by mali umožňovať a podporovať prechod od jednoduchých kultúrnych výmen k zhodnocovaniu činností týkajúcich sa iných kategórií, než sú tradiční príjemcovia programu Erasmus+: mládežníckych hnutí a vytvárania združení na boj proti sociálnemu vylúčeniu a sociálnej nerovnosti, ako aj na začlenenie najzraniteľnejších osôb (osôb so zdravotným postihnutím), opatrení v oblasti klímy, iniciatív na podporu prijímania migrujúcich utečencov alebo akejkoľvek inej otázky v oblasti vzdelávania a solidarity.

4.5.

Opatrenia v prospech zraniteľných skupín obyvateľstva a zohľadnenie horizontálnych kritérií – pokiaľ ide o zohľadnenie zraniteľných skupín obyvateľstva na všetkých úrovniach navrhovania a vykonávania programov spolupráce, najmä na úrovni výberu projektov, Komisia jasne zdôrazňuje povinnosť rešpektovať horizontálne zásady Spoločenstva.

4.5.1.

Natíska sa tu však otázka predpisov v tejto súvislosti, v rámci EÚS, ktoré nestanovujú kvóty. EHSV navrhuje stanoviť minimálnu prahovú hodnotu pre pohraničnú spoluprácu (10 %).

4.6.

Civilná ochrana a boj proti závažným rizikám. Táto zložka, ktorá je súčasťou nového európskeho fondu na obranu a civilnú ochranu, ktorý navrhuje Komisia pre VFR na roky 2021 – 2027, je hlavnou osou, ktorá má vplyv na územnú spoluprácu. Myslí sa tu napríklad na prevenciu a boj proti lesným požiarom v Stredozemí alebo na záplavy v severnejších regiónoch. Ide tu o otázku, v rámci ktorej je cezhraničná spolupráca jasnou nevyhnutnosťou a ktorá sa priamo dotýka životov občanov.

4.6.1.

EHSV preto odporúča, aby sa v rámci EÚS venovala tomuto osobitná pozornosť s možnosťou koordinácie medzi viacerými fondmi a aby sa orgánom zodpovedným za programy adresovali presné odporúčania s cieľom oboznámiť ich s výzvami a príležitosťami, ktoré táto otázka prináša pre ich územia. Na túto tému by sa mohli rozbehnúť výzvy na predkladanie demonštračných projektov s cieľom podnietiť súťaž medzi regiónmi.

4.7.

Integrácia rôznych európskych nástrojov: EHSV sa domnieva, že tento návrh dostatočne nezahŕňa príležitosti na synergie medzi EÚS a inými súčasnými alebo budúcimi finančnými nástrojmi EÚ, najmä pokiaľ ide o mládežnícke výmeny, digitálne siete a agendu, výskum a vývoj, investície, civilnú ochranu a boj proti závažným rizikám. Žiada Komisiu, aby to napravila.

4.7.1.

EÚS tvorí vhodný rámec na zabezpečenie komplementárnosti rôznych európskych nástrojov podľa potrieb praxe:

—	investície malých a stredných podnikov, ak sa podarí úspešne skombinovať intervencie programu Interreg s intervenciami nového fondu InvestEuFund, ktorý navrhla Komisia vo VFR na roky 2021 – 2027,

—	siete (infraštruktúrne, digitálne, energetické) s Nástrojom na prepájanie Európy,

—	vonkajšie činnosti (ERF, susedská politika),

—	finančné prostriedky na civilnú ochranu,

—

Erasmus+,

—	Horizont Európa (súčasný program Horizont 2020),

—	LIFE (ochrana životného prostredia a klímy),

—	Európsky sociálny fond,

….

4.7.2.

Návrhy Komisie zostávajú v tejto súvislosti nejasné. EHSV vyzýva Komisiu, aby v rámci návrhov VFR na roky 2021 – 2027 predložila oznámenie o integrácii svojich finančných nástrojov.

4.8.

Propagácia – Interreg je jedným z hlavných spôsobov, ako posilniť ducha európskeho občianstva Teraz nastal čas na zviditeľnenie, aby sa zvýšila informovanosť o činnosti EÚ. Komisia musí o využívaní a úspechoch programu Interreg informovať prostredníctvom jednoduchej publikácie a propagačnej kampane. Cieľom je, aby sa občania oboznámili s konkrétnymi opatreniami realizovanými s podporou EÚ. Vzhľadom na dôležitosť tejto témy EHSV navrhuje, aby sa zriadili centrá pre poskytovanie informácií a pohraničnú alebo územnú spoluprácu, ktoré by sa touto témou zaoberali a ktoré by sa mali ideálne nachádzať v organizáciách občianskej spoločnosti.

V Bruseli 19. septembra 2018

Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru

Luca JAHIER

(1) COM(2017) 623 final.