Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru – Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/757 s cieľom náležite zohľadniť globálny systém zberu údajov o spotrebe lodného paliva

[COM(2019) 38 final – 2019/0017 (COD)]

(2019/C 240/10)

Spravodajca: Constantine CATSAMBIS

Konzultácia	11.2.2019, Európsky parlament 13.2.2019, Rada
Právny základ	článok 192 ods. 1 a článok 304 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
Rozhodnutie predsedníctva	19.2.2019
Príslušná sekcia	sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie
Prijaté v sekcii	25.4.2019
Prijaté v pléne	15.5.2019
Plenárne zasadnutie č.	543
Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa)	204/0/2

1.   Závery a odporúčania

1.1.

Toto stanovisko sa týka návrhu Európskej komisie na zmenu nariadenia EÚ 2015/757 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy (1) („nariadenie EÚ MNO“). V tejto súvislosti sa v ňom odkazuje aj na stanovisko spravodajcu Stefana Backa, NAT/616 o emisiách z námornej dopravy z roku 2013 týkajúce sa navrhovaných zmien nariadenia EÚ MNO z roku 2015, ktoré obsahuje mnoho dôležitých návrhov vrátane článku 22 nariadenia z roku 2015 prijatého Komisiou, podľa ktorého Komisia v prípade, že sa dosiahne medzinárodná dohoda o globálnom systéme monitorovania, nahlasovania a overovania preskúma nariadenie EÚ MNO a v prípade potreby navrhne zmeny s cieľom zabezpečiť zosúladenie s touto medzinárodnou dohodou.

1.2.

V roku 2016 prijal Výbor pre ochranu morského prostredia (MEPC) Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) Organizácie Spojených národov zmeny a doplnenia dohovoru MARPOL, čím sa vytvoril právny rámec pre globálny systém zberu údajov o spotrebe lodného paliva („globálny systém zberu údajov IMO OSN“), podľa ktorého sa povinnosť monitorovania začala v januári 2019.

1.3.

Komisia zdôraznila, že čiastočné zosúladenie dvoch systémov monitorovania, nahlasovania a overovania by mohlo prispieť k zníženiu administratívneho zaťaženia lodných spoločností a správnych orgánov a zároveň zachovať ciele nariadenia EÚ MNO. Na tento účel Komisia navrhla obmedzené zosúladenie nariadenia EÚ MNO s globálnym systémom zberu údajov IMO OSN v súvislosti s vymedzeniami pojmov, parametrami monitorovania, plánmi monitorovania a vzormi.

1.4.

Navrhované zmeny nariadenia EÚ MNO sú:

1.4.1.

Povinnosť nahlasovania v prípade zmeny spoločnosti musí zohľadňovať paralelné ustanovenia globálneho systému zberu údajov IMO OSN. Tým sa zabezpečí, že tie isté právnické osoby budú monitorovať a nahlasovať údaje podľa podobne vypočítaných období nahlasovania.

1.4.2.

Parameter „prepravovaný náklad“sa zachová ako dobrovoľný parameter monitorovania pre tie spoločnosti, ktoré sú ochotné poskytnúť výpočet priemernej energetickej efektívnosti svojich lodí na základe prepravovaného nákladu.

1.4.3.

Súčasný parameter „čas na mori“sa nahrádza definíciou „počet hodín plavby“podľa globálneho systému zberu údajov IMO.

1.4.4.

Výpočet „precestovanej vzdialenosti“by mal vychádzať z možností uvedených v rámci príslušných usmernení globálneho systému zberu údajov IMO OSN.

1.4.5.

Mal by sa zefektívniť minimálny obsah plánov monitorovania s cieľom zohľadniť Usmernenia IMO pre vypracovanie plánu riadenia energetickej efektívnosti v oblasti námornej dopravy (SEEMP), s výnimkou ustanovení potrebných na zaručenie toho, aby sa podľa nariadenia EÚ MNO monitorovali a nahlasovali iba údaje súvisiace s EÚ.

1.4.6.

Samostatne by sa tiež mali monitorovať a nahlasovať emisie CO2 z lodí v prístavoch EÚ s cieľom podnietiť zavádzanie dostupných opatrení na zníženie emisií CO2 v prístavoch EÚ a zvýšiť informovanosť o emisiách z lodnej dopravy.

1.4.7.

Mali by sa zachovať platné ustanovenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní týkajúce sa overovania údajov akreditovanými tretími stranami v záujme zachovania cieľa EÚ poskytovať spoľahlivé informácie porovnateľné v čase pre ďalšie rozhodovanie na úrovni EÚ alebo na celosvetovej úrovni.

1.5.

Zostávajúce dôležité otázky týkajúce sa dosiahnutia úplného zosúladenia s usmerneniami globálneho systému zberu údajov IMO sa týkajú najmä orgánov a spôsobov overovania, položiek monitorovania a uverejňovania citlivých obchodných údajov. Cieľom úplného zosúladenia nariadenia EÚ MNO s globálnym systémom zberu údajov IMO OSN je dosiahnuť globálnu regulačnú jednotnosť, aby sa minimalizovalo dodatočné zaťaženie, ktoré má veľký vplyv najmä na malé a stredné prepravné spoločnosti, a aby sa predišlo akýmkoľvek požiadavkám dvojitého nahlasovania v rámci dvoch rôznych systémov.

2.   Všeobecné pripomienky

2.1.

EHSV vo svojom stanovisku z roku 2013 (2) spochybnil potrebu a pridanú hodnotu prevádzkových informácií a údajov presahujúcich rámec spotreby paliva a emisií, ktoré sa majú monitorovať a nahlasovať v rámci nariadenia EÚ MNO, a najmä potrebu informácií uvedených v článku 9 písm. d) až g) o monitorovaní parametrov na základe jednotlivých plavieb a článku 10 písm. g) až j) o monitorovaní parametrov na ročnom základe, ako aj v prílohe II týkajúcej sa monitorovania iných (relevantných) informácií, keďže tieto informácie sú citlivé z obchodného hľadiska a môžu vzniknúť otázky týkajúce sa hodnoty dostupnosti týchto informácií v súhrnnej forme.

2.2.

Komisia súčasnými navrhovanými zmenami nariadenia EÚ MNO vo všeobecnosti zachováva svoj postoj, pokiaľ ide o uverejňovanie zozbieraných údajov z jednotlivých lodí. Navrhované zmeny sú technickými úpravami, ktoré predstavujú technické opravy na úrovni parametrizácie. Ako také nepredstavujú úplné zosúladenie nariadenia EÚ MNO s globálnym systémom zberu údajov IMO OSN, ako to požaduje IMO OSN a odvetvie lodnej dopravy vo svojich verejných vyhláseniach, a dôležité otázky zostávajú otvorené. Týkajú sa najmä orgánov a spôsobov overovania, položiek monitorovania a uverejňovania citlivých obchodných údajov.

2.3.

Vo svojom hodnotení navrhovaných zmien by Komisia mala vziať do úvahy skutočnosť, že svetové odvetvie lodnej dopravy je plne odhodlané znížiť do roku 2030 emisie CO2 aspoň o 40 %, pričom vyvinie úsilie smerom k 70 % do roku 2050 v porovnaní s rokom 2008, a znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 50 % do roku 2050 v porovnaní s rokom 2008 v súlade s cieľmi Parížskej dohody. IMO OSN prijala v apríli 2018 počiatočnú stratégiu, ktorá sa má v roku 2023 zrevidovať a ktorá poskytuje rámec pre vypracovanie a prijatie konkrétnych krátkodobých opatrení na zníženie emisií CO2, ako aj možných strednodobých až dlhodobých opatrení na dosiahnutie primeraného zníženia emisií v rámci dohodnutých termínov a harmonogramov vykonávania v súlade s plánom OSN na dekarbonizáciu, ktorý odsúhlasila IMO až do roku 2050.

2.4.

Vzhľadom na počet a kontext predložených návrhov členských štátov a odvetvia, ktoré sa majú posúdiť pri nadchádzajúcich rokovaniach IMO OSN sa zdá, že všetky zainteresované strany intenzívne pracujú na regulácii energetickej účinnosti svetovej obchodnej flotily v konkrétnom časovom rámci s presnými informáciami a údajmi, ktoré poskytuje globálny systém zberu údajov IMO OSN o emisiách CO2 z lodí.

2.5.

EHSV sa domnieva, že navrhované čiastočné zosúladenie povedie k zaťažujúcim a neúčinným požiadavkám na dvojité monitorovanie a nahlasovanie, keďže povinnosť nahlasovania zostáva v rámci dvoch rôznych systémov: regionálneho (európskeho) a celosvetového (IMO OSN). Z toho vyplýva, že na lode sa budú vzťahovať požiadavky na monitorovanie a nahlasovanie na základe nariadenia EÚ MNO, ako aj na základe globálneho systému zberu údajov IMO OSN. Vzory EÚ a IMO OSN pre nahlasovanie sú odlišné, čo zvyšuje pracovné zaťaženie, administratívnu záťaž a náklady pre posádky lodí a námornú dopravu.

2.6.

Úplné zosúladenie nariadenia EÚ MNO s globálnym systémom zberu údajov IMO OSN by slúžilo nielen na vytvorenie medzinárodne jednotnej spoľahlivej databázy údajov o emisiách CO2 lodí, ale bolo by tiež v súlade s programom Európskej komisie v oblasti lepšej právnej regulácie, ktorého cieľom je cielená regulácia s cieľom dosiahnuť jeho ciele a priniesť výhody pre európske hospodárstvo pri minimálnych nákladoch. Takisto sa zabezpečí vytvorenie rovnakých podmienok pre európsku flotilu na medzinárodnej úrovni. Cieľom úplného zosúladenia nariadenia EÚ MNO s globálnym systémom zberu údajov IMO OSN je dosiahnuť globálnu regulačnú jednotnosť, aby sa minimalizovalo dodatočné zaťaženie, ktoré má veľký vplyv najmä na malé a stredné prepravné spoločnosti, a aby sa predišlo akýmkoľvek požiadavkám dvojitého nahlasovania v rámci dvoch rôznych systémov.

2.7.

Nariadenie EÚ MNO vyžaduje, aby Komisia zverejnila získané údaje spolu s identifikátormi spoločností a jednotlivých lodí, aby ich mohli používať tretie strany. Účelom režimu IMO OSN je jednoducho stanoviť celkové emisie CO2 pre odvetvie medzinárodnej lodnej dopravy s cieľom uľahčiť ďalšie politické rozhodnutia a zvážiť ďalšie opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov. Komisia však chce zverejniť podrobné (a z obchodného hľadiska citlivé) údaje o jednotlivých lodiach plávajúcich do prístavov EÚ/EHP, ktoré môžu byť zneužité. To by mohlo viesť k nespravodlivej penalizácii lodí a mohlo by to tiež narušiť hospodársku súťaž a priniesť veľké konkurenčné nevýhody pre majiteľov lodí z EÚ na globálnom trhu lodnej dopravy a pre lode, ktoré zastavujú v prístavoch EÚ.

2.8.

Bolo by žiaduce, aby správne orgány vlajkového štátu využívali existujúce mechanizmy IMO OSN na presadzovanie a vykonávanie v rámci jednotného a funkčného globálneho systému zberu údajov o spotrebe paliva. Podľa systému IMO OSN sú informácie z lodí, ktoré boli predložené IMO OSN prostredníctvom vlajkového štátu, anonymné pre tretie strany.

3.   Konkrétne pripomienky

3.1.

Treba poukázať na tieto technické body týkajúce sa návrhu. Podľa článku 21 písm. f) Európska komisia musí zverejniť priemernú ročnú spotrebu paliva a emisie CO2 na precestovanú vzdialenosť a náklad prepravovaný v rámci plavieb. Zdá sa, že je to v rozpore s novým zmeneným ustanovením návrhu v článku 9 ods. 1 písm. f) (nové), v ktorom sa uvádza, že akékoľvek monitorovanie (na základe jednotlivých plavieb) prepravovaného nákladu je dobrovoľné, keďže navrhovaná zmena prepravovaného tovaru je len dobrovoľnou položkou monitorovania a ako taká nie je v súlade s globálnym systémom zberu údajov IMO OSN. Okrem toho napriek skutočnosti, že vymedzenie pojmu nosnosť lode (DWT) bolo zahrnuté do článku 3 písm. p) a článku 11 ods. 3 písm. a) bod xi) návrhu, zdá sa, že táto metrika nie je integrovaná konzistentne vo všetkých článkoch návrhu a mohla by sa interpretovať ako nedostatočná dôvera zo strany Komisie, pokiaľ ide o efektívnosť globálneho systému zberu údajov IMO OSN.

3.2.

Zmeny v článku 11 ods. 2 a v článku 3 písm. d) návrhu o zmene spoločnosti sú vítané, pretože teraz zavádzajú zodpovednosť bývalého vlastníka, ktorá bola veľmi potrebná v prípadoch, keď k zmene spoločnosti došlo v rámci obdobia nahlasovania. Vymedzenia pojmov „spoločnosť“a „obdobie nahlasovania“, ako aj prideľovanie povinností týkajúcich sa monitorovania a nahlasovania v prípade „zmeny spoločnosti“sú teraz väčšmi v súlade s paralelnými ustanoveniami globálneho systému zberu údajov IMO OSN. Zdá sa však, že novozavedený opis nie je dostatočne presný na to, aby reguloval vzťah medzi „starou“a „novou“spoločnosťou. V záujme zabezpečiť maximálnu právnu zrozumiteľnosť by nový vlastník mohol byť právne zodpovedný odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny. Navrhovaný článok 11 ods. 2 (nový) by sa mohol zmeniť takto: „2. Ak dôjde k zmene spoločnosti, predchádzajúca spoločnosť zašle Komisii a orgánom štátu, pod ktorého vlajkou sa loď plaví, čo najbližšie ku dňu dokončenia zmeny, nie však neskôr ako tri mesiace po takomto dni, správu, ktorá obsahuje rovnaké časti ako správa o emisiách, je však obmedzená na obdobie zodpovedajúce činnostiam vykonávaným v rámci jej zodpovednosti. Nová spoločnosť zabezpečí, že všetky lode spĺňajú požiadavky tohto nariadenia odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny.“

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/757 z 29. apríla 2015 o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní emisií oxidu uhličitého z námornej dopravy a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 55).

(2)  Stanovisko EHSV o emisiách oxidu uhličitého z námornej dopravy (Ú. v. EÚ C 67, 6.3.2014, s. 170).