28.1.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 25/12


Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 17. novembra 2011 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresní soud v Chebu — Česká republika) — Hypoteční banka, a.s./Udo Mike Lindner

(Vec C-327/10) (1)

(Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach - Hypotekárna úverová zmluva uzatvorená medzi spotrebiteľom, ktorý má štátnu príslušnosť jedného členského štátu, a bankou so sídlom v inom členskom štáte - Právna úprava členského štátu umožňujúca v prípade, že presné bydlisko spotrebiteľa nie je známe, podať proti nemu žalobu na súde tohto štátu)

(2012/C 25/19)

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Okresní soud v Chebu

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Hypoteční banka, a.s.

Žalovaný: Udo Mike Lindner

Predmet veci

Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Okresní soud v Chebu — Výklad článku 81 ZFEÚ, článku 16 ods. 2, článku 17 ods. 3 a článku 24 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42), ako aj článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288) — Právomoc vo veci zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru uzatvorenej spotrebiteľom so štátnou príslušnosťou jedného členského štátu s bankou so sídlom v inom členskom štáte — Právna úprava členského štátu umožňujúca v prípade, keď nie je známe bydlisko spotrebiteľa, podať proti nemu žalobu na súde tohto štátu

Výrok rozsudku

1.

Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že predpokladom uplatnenia pravidiel stanovených týmto nariadením je, že situácia, o ktorú ide v spore, ktorým sa zaoberá súd členského štátu, môže vyvolať otázky týkajúce sa určenia medzinárodnej právomoci tohto súdu. O takúto situáciu ide v prípade, aký nastal v konaní vo veci samej, keď súd členského štátu rozhoduje o žalobe proti štátnemu príslušníkovi iného členského štátu, ktorého bydlisko tomuto súdu nie je známe.

2.

Nariadenie č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že:

v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, keď spotrebiteľ, ktorý je zmluvnou stranou dlhodobého hypotekárneho úveru s povinnosťou informovať zmluvného partnera o akejkoľvek zmene adresy, opustí svoje bydlisko predtým, než sa voči nemu podá žaloba pre porušenie zmluvných povinností, sú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza posledné známe bydlisko spotrebiteľa, na základe článku 16 ods. 2 tohto nariadenia príslušné rozhodnúť o tejto žalobe, pokiaľ nie sú podľa článku 59 toho istého nariadenia schopné určiť aktuálne bydlisko žalovaného ani nemajú dôkazné indície umožňujúce dospieť k záveru, že žalovaný má skutočné bydlisko mimo územia Únie,

toto nariadenie nebráni uplatneniu vnútroštátneho procesného práva členského štátu, ktoré v snahe zabrániť situácii odoprenia spravodlivosti umožňuje viesť konanie za neprítomnosti proti osobe, ktorej bydlisko nie je známe, pokiaľ sa súd, ktorý sa sporom zaoberá, ubezpečí predtým, než o ňom rozhodne, že sa uskutočnili všetky pátrania, ktoré ukladajú zásady riadnej starostlivosti a dobrej viery, aby sa zistil pobyt žalovaného.


(1)  Ú. v. EÚ C 246, 11.9.2010.


  翻译: