12.5.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 138/6 |
Odvolanie podané 5. marca 2012 Francúzskou republikou proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) zo 16. decembra 2011 vo veci T-488/10, Francúzsko/Komisia
(Vec C-115/12 P)
(2012/C 138/10)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Odvolateľka: Francúzska republika (v zastúpení: E. Belliard, G. de Bergues a N. Rouam, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateľky
— |
zrušiť v celom rozsahu rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 16. decembra 2011 vo veci T-488/10, |
— |
s konečnou platnosťou rozhodnúť vo veci samej tak, že zruší rozhodnutie Komisie K(2010) 5229 z 28. júla 2010 týkajúce sa zrušenia časti príspevkov z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) na základe jednotného programového dokumentu v rámci cieľa 1 pre štrukturálnu pomoc Spoločenstva v oblasti Martinique vo Francúzku alebo vec vráti Všeobecnému súdu. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
V prvom odvolacom dôvode odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia neporušila článok 2 ods. 1 smernice Rady 93/37/EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii postupov verejného obstarávania prác (1) tým, že kvalifikovala daňové úľavy poskytnuté združeniam, fyzickým osobám a verejným obchodným spoločnostiam, ktoré investovali do prác na rekonštrukcii a rozšírení rekreačného strediska Club Méditerranée — Les Boucaniers, ako priame subvencie v zmysle tohto ustanovenia.
V prvej časti tohto dôvodu odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zastával názor, že daňové úľavy môžu byť označené za subvencie v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 93/37/EHS.
V druhej časti tohto dôvodu odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zastával názor, že daňová úľava má priamu povahu podľa článku 2 ods. 1 smernice 93/37/EHS v prípade, ak je poskytnutá konkrétne v súvislosti s predmetnými prácami napriek tomu, že nebola poskytnutá ani objednávateľovi, ani zhotoviteľovi, ani prevádzkovateľovi alebo vlastníkovi predmetného zariadenia.
V druhom odvolacom dôvode odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď skreslil obsah sporného rozhodnutia a nahradil jeho vlastné odôvodnenie odôvodnením Komisie. Podľa francúzskej vlády totiž Všeobecný súd skreslil obsah sporného rozhodnutia tým, že zastával názor, že Komisia pri určení, či práce na rekonštrukcii a rozšírení rekreačného strediska patria do pôsobnosti článku 2 ods. 2 smernice 93/37/EHS, zakladala svoje rozhodnutie na povahe určenia rekreačného strediska Club Méditerranée — Les Boucaniers a nie na povahe uskutočnených prác.
V treťom odvolacom dôvode odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zastával názor, že Komisia neporušila článok 2 ods. 2 smernice 93/37/EHS tým, že kvalifikovala práce na rekonštrukcii a rozšírení rekreačného strediska Club Méditerranée — Les Boucaniers ako stavebné práce na zariadení určenom na šport, rekreáciu a voľný čas v zmysle tohto ustanovenia.
V prvej časti tohto dôvodu odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zastával názor, že pojem zariadenie určené na šport, rekreáciu a voľný čas podľa článku 2 ods. 2 smernice 93/37/EHS sa má vykladať v širšom zmysle ako zariadenie, ktoré nie je obmedzené tradičnými potrebami verejnosti, t. j. kolektívnymi potrebami užívateľov.
V druhej časti tohto dôvodu odvolateľka uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zastával názor, že pojem práce v zmysle článku 2 smernice 93/37/EHS sa má vykladať nezávisle od pojmu verejné zmluvy na zhotovenie prác v zmysle článku 1 písm. a) tejto smernice a že z toho vyplýva, že Komisia neporušila článok 2 ods. 2 smernice 93/37/EHS, keď zastávala názor, že predmetné práce spadajú v danom prípade do pôsobnosti tohto ustanovenia, hoci podľa francúzskej vlády tieto práce nepredstavujú pre verejného obstarávateľa priamy ekonomický zisk.
(1) Ú. v. ES L 199, s. 54; Mim. vyd. 06/002, s. 163.