|
8.12.2012 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 379/18 |
Žaloba podaná 12. októbra 2012 — Európska komisia/Maďarsko
(Vec C-462/12)
2012/C 379/30
Jazyk konania: maďarčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: G. Braun, K. Talabér-Ritz, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaný: Maďarsko
Návrhy žalobkyne
|
— |
určiť, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 12 a 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (smernica o povolení) tým, že
|
|
— |
zaviazať Maďarsko na náhradu trov konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Zákon č. XCIV z roku 2010 o osobitnej dani pre určité hospodárske odvetvia (az egyes ágazatokat terhelő különadóról szóló 2010. évi XCIV. törvény) zaviedol pre tri hlavné odvetvia maďarského hospodárstva — odvetvie maloobchodu, telekomunikačné odvetvie a všetky energetické podniky — novú daň nazývanú osobitnou daňou, ktorú musia dotknuté subjekty platiť počas troch nasledujúcich rokov na základe výšky ich obchodného obratu pred zdanením.
Komisia na podporu svojho návrhu uvádza tieto žalobné dôvody a tvrdenia.
Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES je jej cieľom vytvorenie vnútorného trhu v oblasti sietí a služieb elektronických komunikácií prostredníctvom harmonizácie a zjednodušenia predpisov týkajúcich sa elektronických komunikácií a podmienok. Na tieto účely je zákonodarcovi uložená povinnosť, aby systémy všeobecných povolení nenarúšali hospodársku súťaž a neobmedzovali prístup na trh.
Smernica obsahuje ustanovenia o povoľovacom konaní a obsahu povolení, ako aj o druhu a rozsahu finančných záväzkov, ktoré možno uložiť. Podľa článku 12 môžu správne poplatky ukladané za elektronické komunikačné služby pokrývať len administratívne náklady, ktoré sú vynaložené pri riadení, kontrole a vymáhaní všeobecných povolení, práv na používanie a osobitných povinností, ako aj náklady na reguláciu práce, vyžadujúcu prípravu a uplatnenie sekundárnych právnych predpisov a správnych rozhodnutí
Pokiaľ ide o osobitnú daň, sú elektronické komunikačné služby zaťažené okrem správnych a kontrolných poplatkov aj ďalšou finančnou záťažou, ktorá v rozpore s článkom 12 smernice nie je určená na financovanie administratívnych nákladov v súvislosti so všeobecnými povoleniami, ale slúži na pokrytie rozpočtových výdavkov Maďarska.
Komisia sa domnieva, že takýmto spôsobom vyberaná osobitná daň je zaťažením elektronických komunikačných služieb v rámci ich všeobecných povolení, ktorá výrazne zvyšuje finančnú záťaž, ktorú znášajú poskytovatelia týchto služieb, zabraňuje voľnému pohybu komunikačných služieb a jej cieľom je financovanie nákladov, ktoré smernica nepripúšťa je ako také v rozpore s článkom 12 smernice.
Napokon Komisia uvádza, že Maďarsko dotknutým podnikom vhodným spôsobom neoznámilo svoj úmysel zmeniť všeobecné povolenia, (užívateľské a inštalačné) práva a podmienky a neposkytlo im dostatočne dlhú lehotu na to, aby mohli predložiť ich stanovisko k plánovaným zmenám. Tým Maďarsko nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 14 smernice.