Odvolanie podané 25. novembra 2013: Duravit AG a i. proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 16. septembra 2013 vo veci T-364/10, Duravit AG a i./Európska komisia

(Vec C-609/13 P)

(2014/C 71/07)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľky: Duravit AG, Duravit SA, Duravit BeLux SPRL/BVBA (v zastúpení: Dr. U. Soltész, LL.M. a C. von Köckritz, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Rada Európskej únie

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú:

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) zo 16. septembra 2013 vo veci T-364/10 v rozsahu, v akom sa ním zamietla žaloba odvolateliek,

—	zrušiť článok 1 ods. 1, články 2 a 3 rozhodnutia Komisie K(2010) 4185 v konečnom znení z 23. júna 2010 vo veci COMP/39.092 — Kúpeľňové doplnky a príslušenstvo podľa článku 263 ods. 4 v celom rozsahu, pokiaľ sa týka odvolateliek,

—	subsidiárne (k návrhu č. 2) zrušiť alebo podstatne znížiť pokuty uložené odvolateľkám vyššie uvedeným rozhodnutím,

—	ďalej subsidiárne (k návrhom č. 2 a č. 3) vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby o nej znovu rozhodol v súlade s právnym posúdením v rozsudku Súdneho dvora,

—	v každom prípade uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré odvolateľky vynaložili v konaní pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľky uvádzajú celkovo šesť odvolacích dôvodov.

Po prvé, Všeobecný súd porušil článok 31 nariadenia č. 1/2003, zásadu prezumpcie neviny a právo na spravodlivý proces (článok 47 a článok 48 ods. 1 v spojení s článkom 52 ods. 3 Charty základných práv a článkom 6 ods. 1 a 2 EDĽP), pretože napriek výslovnému návrhu odmietol v celom rozsahu preskúmať napadnuté rozhodnutie, vychádzal v prospech skutkových a právnych zistení Komisie z domnienky správnosti a pri stanovení výšky pokuty v dostatočnej miere neuplatnil vlastné posúdenie.

Po druhé, Všeobecný súd postupoval v rozpore s článkom 263 ZFEÚ, porušil práva žalobkýň na účinný prostriedok nápravy (článok 47 ods. 1 Charty základných práv) a porušil zásadu rovnosti zbraní, pretože nedostatočne vykonal preskúmanie zákonnosti a na ujmu odvolateliek prekročil hranice tohto preskúmania.

Po tretie, Všeobecný súd vo viacerých ohľadoch zjavne skreslil obsah spisu spôsobom, ktorý môže mať na rozhodnutie rozhodujúci vplyv, a v dôsledku toho sa dopustil právne nesprávneho posúdenia a porušil ustálené zásady dokazovania.

Po štvrté, Všeobecný súd sa dopustil procesných chýb a postupoval v rozpore s článkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, porušil práva žalobkýň na obranu, ako aj práva žalobkýň na spravodlivý proces a porušil zásadu rovností zbraní tým, že na ujmu odvolateliek zohľadnil nepoužiteľné a oneskorene predložené dôkazy, ako aj oneskorené vyjadrenie Komisie a nesprávne zamietol s nedostatočným odôvodnením všetky návrhy odvolateliek na vykonanie dôkazov.

Po piate, Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 101 ZFEÚ a porušil svoju povinnosť odôvodnenia, keď konštatoval, že Komisia postupovala správne, keď odvolateľkám vytýkala účasť na jednotnom porušení týkajúcom sa viacerých výrobkov v súvislosti s armatúrami, sprchovými kútmi a sanitárnymi výrobkami.

Po šieste, Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 101 ZFEÚ, pretože pri posúdení výmeny informácií podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ použil nesprávne kritérium, predpokladal povinnosť odvolateliek dištancovať sa od diskusií s osobami, ktoré nie sú súťažiteľmi a údajné „pokusy o dohody“ týkajúce sa niektorých podnetov v zväzoch zahŕňajúcich viacero výrobkov posúdil ako dokonané porušenie článku 101 ZFEÚ.