6.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 178/12

1

Možno ustanovenia článku 10a smernice o účasti verejnosti, ktoré hovoria o „nie nedostupne drahom“ konaní, uplatniť v prípade, akým je prejednávaný prípad, v ktorom bolo napadnuté povolenie vydané pred uplynutím lehoty na prebratie tejto smernice a v ktorom sa pred týmto dátumom zároveň začalo konanie, ktorým sa príslušné povolenie napadlo? Ak áno, možno ustanovenia smernice o účasti verejnosti, ktoré hovoria o „nie nedostupne drahom“ konaní, potenciálne uplatniť na všetky trovy vzniknuté v tomto konaní alebo len na tie trovy konania, ktoré vznikli po uplynutí lehoty na prebratie?

2

Je vnútroštátny súd, ktorý disponuje diskrečnou právomocou pri priznaní náhrady trov konania účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech, ak príslušný členský štát neprijal žiadne osobitné opatrenie na účely prebratia článku 10a smernice o účasti verejnosti, povinný pri rozhodovaní o trovách konania, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, zabezpečiť, aby prijatie akéhokoľvek rozhodnutia nemalo za následok „nedostupne drahé“ konanie, a to buď z dôvodu, že príslušné ustanovenia sú priamo účinné, alebo z dôvodu, že súd príslušného členského štátu je povinný vykladať vnútroštátne procesné právo spôsobom, ktorý v čo najväčšej možnej miere spĺňa ciele článku 10a?

3

Ak je rozhodnutie o náhrade trov konania bez výhrad a v dôsledku nepodania odvolania by sa z hľadiska vnútroštátneho práva považovalo za konečné a rozhodujúce, vyžaduje právo Únie, aby buď:

mal povinnosť odchýliť sa od inak uplatniteľných opatrení vnútroštátneho práva a určiť výšku náhrady trov konania spôsobom, ktorý zabezpečuje, že takto priznaná náhrada trov konania nebude mať za následok nedostupne drahé konanie?