22.1.2018 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 22/30 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Općinski Sud u Rijeci (Chorvátsko) 9. novembra 2017 – Anica Milivojević/Raiffeisenbank St. Stefan-Jagerberg-Wolfsberg eGen
(Vec C-630/17)
(2018/C 022/42)
Jazyk konania: chorváčtina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Općinski Sud u Rijeci
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Anica Milivojević
Žalovaná: Raiffeisenbank St. Stefan-Jagerberg-Wolfsberg eGen
Prejudiciálne otázky
1. |
Majú sa články 56 a 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom zmysle, že im odporujú ustanovenia zakona o ništetnosti ugovora o kreditu s međunarodnim obilježjima sklopljenih u Republici Hrvatskoj s neovlaštenim vjerovnikom (zákon o neplatnosti zmlúv o úvere s medzinárodnými znakmi uzavretých v Chorvátskej republike s neschváleným veriteľom, Narodne novine č. 72/2017), najmä § 10 uvedeného zákona, ktorý stanovuje neplatnosť zmlúv o úvere a iných právnych úkonov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere uzavretej medzi dlžníkom (v zmysle § 1 a § 2 prvej zarážky uvedeného zákona) a neschváleným veriteľom (v zmysle § 2 druhej zarážky toho istého zákona) alebo založených na takej zmluve, aj keď boli uzavreté pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona, a to od okamihu ich uzatvorenia, v dôsledku čoho je každá zo zmluvných strán povinná vrátiť druhej zmluvnej strane všetko, čo prijala na základe neplatnej zmluvy, a ak to nie je možné alebo ak povaha plnenia bráni vráteniu, musí zaplatiť primeranú peňažnú náhradu v závislosti od cien v čase vydania súdneho rozhodnutia[?] |
2. |
Má sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), najmä jeho článok 4 ods. 1 a článok 25, vykladať v tom zmysle, že mu odporuje § 8 ods. 1 a 2 zakona o ništetnosti ugovora o kreditu s međunarodnim obilježjima sklopljenih u Republici Hrvatskoj s neovlaštenim vjerovnikom (Narodne novine č. 72/2017), ktorý stanovuje, že v sporoch súvisiacich so zmluvami o úvere s medzinárodnými znakmi v zmysle uvedeného zákona môže dlžník žalovať neschváleného veriteľa na súdoch štátu, v ktorom má tento veriteľ bydlisko, alebo – bez ohľadu na bydlisko neschváleného veriteľa – na súdoch podľa miesta, kde má dlžník bydlisko alebo sídlo, zatiaľ čo neschválený veriteľ v zmysle uvedeného zákona môže podať návrh na začatie konania proti dlžníkovi len na súdoch štátu, v ktorom má dlžník bydlisko alebo sídlo[?] |
3. |
Ide o zmluvu uzavretú spotrebiteľom v zmysle článku 17 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 a zvyšného právneho acquis Únie, ak je príjemcom úveru fyzická osoba, ktorá uzavrela zmluvu o úvere s cieľom investovať do dovolenkových bytov na účely ich prenájmu a poskytovania súkromného ubytovania turistom[?] |
4. |
Má sa článok 24 bod 1 nariadenia č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že súdy Chorvátskej republiky majú právomoc rozhodovať v konaní o návrhu na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a príslušných vyhlásení o zriadení záložného práva a na zrušenie zápisu hypotekárneho záložného práva v katastri nehnuteľností, ak bolo uvedené hypotekárne záložné právo na zabezpečenie splnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere zriadené na nehnuteľnosti dlžníka nachádzajúce sa na území Chorvátskej republiky[?] |