11.3.2019 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 93/32 |
Odvolanie podané 27. decembra 2018: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 18. októbra 2018 vo veci T-640/16, GEA Group AG/Komisia
(Vec C-823/18 P)
(2019/C 93/42)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: T. Christoforou, P. Rossi, V. Bottka, splnomocnení zástupcovia)
Ďalší účastník konania: Gea Srl
Návrhy odvolateľky
— |
zrušiť napadnutý rozsudok, |
— |
uložiť GEA povinnosť nahradiť všetky trovy tohto konania a konania na prvom stupni. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Komisia zakladá svoje odvolanie na týchto dvoch odvolacích dôvodoch:
Komisia uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil dvoch nesprávnych právnych posúdení. Po prvé nesprávne uplatnil zásadu rovnakého zaobchádzania, nezohľadnil judikatúru týkajúcu sa pojmu podnik a spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti a rovnako sa dopustil nesprávneho posúdenia dôsledkov zníženia pokuty, ktoré možno priznať iba bývalej dcérskej spoločnosti podniku, ktorý sa dopustil porušenia. Komisia sa konkrétne domnieva, že v napadnutom rozsudku sa Všeobecný súd odchýlil od judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je pojem spoločná zodpovednosť za časť pokuty, ktorá je spoločná pre všetky právne subjekty, ktorým bola uložená, vyjadrením pojmu podnik na účely článku 101 ZFEÚ (pozri C-231/11 P, Siemens Österreich, bod 57). Právne subjekty, ktoré patria k tomu istému podniku v čase porušenia sú z podstaty veci spoločne zodpovedné zaplatiť pokutu zodpovedajúcu miere účasti podniku na porušení (až do maximálnej výšky, za ktorú zodpovedá každý právny subjekt jednotlivo). Logika rozsudku je založená na analogickom uplatnení teórie vnútorných podielov spoločnej zodpovednosti, ktorá má tiež za cieľ vylúčiť zodpovednosť spoludlžníkov za časti spoločne uloženej pokuty. Túto teóriu však Súdny dvor odmietol vo veci C-231/11 P, Siemens Österreich, a v spojených veciach C-247/11, P a C-253/11 P, Areva. Rozsudok Všeobecného súdu okrem toho neberie do úvahy judikatúru, podľa ktorej sa na materskú spoločnosť nevzťahuje nižšia 10 % horná hranica jej bývalej dcérskej spoločnosti (C-50/12 P, Kendrion, body 58, 68 a 70). Rozsudok teda obsahuje nesprávne právne posúdenia týkajúce sa výkladu a uplatnenia ustálenej judikatúry Súdneho dvora, vyvoláva právnu neistotu a narúša priestor pre úvahu, ktorý má Komisia pri stanovení pokút ukladaných podniku za porušenie článku 101 ZFEÚ.
Po druhé, Komisia zastáva názor, že Všeobecný súd pochybil, keď konštatoval, že lehota na zaplatenie pokuty pre všetky spoločne povinné právne subjekty v rámci podniku (vrátane materskej GEA) plynie nanovo od doplňujúceho rozhodnutia znižujúceho pokutu pre iba jeden z týchto právnych subjektov (ACW, bývalú dcérsku spoločnosť GEA). To je nesprávne právne posúdenie, keďže Komisia je oprávnená prostredníctvom doplňujúceho rozhodnutia znížiť pokutu iba pre jeden z právnych subjektov, ktoré sú spoločne povinné na jej zaplatenie, pokiaľ existuje vecná chyba, ktorá sa týka len tohto právneho subjektu, bez toho, aby mala povinnosť zmeniť pokuty v ďalších častiach rozhodnutia adresovaných zostávajúcim právnym subjektom. Komisia je rovnako oprávnená (nie však povinná) stanoviť za takých okolností novú lehotu splatnosti určenú pre jeden alebo viac právnych subjektov, ktorá môže byť stanovená na skorší dátum než oznámenie posledného doplňujúceho rozhodnutia. Je to tak z toho dôvodu, že zmena pokuty neznamená jej nahradenie. Podobne v prípade keď Súdny dvor znižuje pokutu uloženú právnemu subjektu, neznamená to, že je stanovená nová pokuta s novou lehotou splatnosti (vec C-523/15 P, WDI, body 29 až 48 a 63 až 68 a vec T-275/94, Groupement des cartes bancaires, body 60 a 65). Pokiaľ by nesprávne posúdenia, z ktorých vychádza rozsudok boli potvrdené, mohlo by to mať vplyv na odrádzajúci účinok pokút Komisie, pretože by to znamenalo, že zmena pokuty pre jedného z adresátov by viedla k strate úrokov vygenerovaných z nezmenenej časti pokuty pre celý podnik.
Na záver uvádza, že vo vzťahu k obom aspektom, ktorých sa týkajú odvolacie dôvody, rozsudok je nejasný a nedostatočne odôvodnený.