Spojené veci C‑245/19 a C‑246/19
État luxembourgeois
proti
B a i.
[návrhy na začatie prejudiciálneho konania,
ktoré podal Cour administrative (Odvolací správny súd, Luxembursko)]
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. októbra
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2011/16/EÚ – Administratívna spolupráca v oblasti daní – Články 1 a 5 – Uloženie povinnosti poskytnúť informácie príslušnému orgánu členského štátu, ktorý koná na základe žiadosti o výmenu informácií príslušného orgánu iného členského štátu – Držiteľ informácií, ktorých poskytnutie nariadi príslušný orgán prvého členského štátu – Platiteľ dane, ktorého sa týka zisťovanie, na ktorom je založená žiadosť príslušného orgánu druhého členského štátu – Tretie osoby, s ktorými má tento platiteľ dane právne, bankové, finančné alebo všeobecnejšie ekonomické vzťahy – Súdna ochrana – Charta základných práv Európskej únie – Článok 47 – Právo na účinný prostriedok nápravy – Článok 52 ods. 1 – Obmedzenie – Právny základ – Rešpektovanie podstaty práva na účinný prostriedok nápravy – Existencia prostriedku nápravy, ktorý umožňuje dotknutým osobám podliehajúcim súdnej právomoci dosiahnuť účinné preskúmanie všetkých relevantných skutkových a právnych otázok, ako aj účinnú súdnu ochranu práv, ktoré im zaručuje právo Únie – Cieľ všeobecného záujmu, ktorý je uznaný Úniou – Boj proti medzinárodným daňovým podvodom a únikom – Proporcionalita – ‚Predvídateľne relevantný‘ charakter informácií, ktorých sa týka uloženie povinnosti poskytnúť informácie – Súdne preskúmanie – Rozsah – Osobné, časové a vecné faktory, ktoré sa majú zohľadniť“
Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Pôsobnosť – Vykonávanie práva Únie – Vnútroštátna právna úprava, ktorá spresňuje pravidlá týkajúce sa postupu výmeny informácií na požiadanie zavedeného smernicou 2011/16 – Zahrnutie
(Charta základných práv Európskej únie, článok 51 ods. 1; smernica Rady 2011/16)
(pozri body 45, 46)
Základné práva – Právo na účinnú súdnu ochranu – Právo na účinný prostriedok nápravy – Právo na rešpektovanie súkromného života – Právo na ochranu osobných údajov – Vyváženie základných práv – Obmedzenia výkonu práv a slobôd zaručených Chartou – Prípustnosť – Podmienky
(Charta základných práv Európskej únie, články 7, 8 a 47)
(pozri body 47 – 51)
Základné práva – Právo na účinnú súdnu ochranu – Právo na účinný prostriedok nápravy – Uplatniteľnosť
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
(pozri body 54, 55)
Právo Európskej únie – Zásady – Základné práva – Ochrana proti svojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci – Právo na účinnú súdnu ochranu – Rozsah – Právnické osoby – Rozhodnutie o uložení povinnosti, ktorého cieľom je vyhovieť žiadosti o informácie na základe smernice 2011/16, a opatrenie, ktorým sa sankcionuje nedodržanie takého rozhodnutia – Zahrnutie
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47 a článok 52 ods. 1)
(pozri body 57 – 59)
Základné práva – Právo na účinnú súdnu ochranu – Právo na účinný prostriedok nápravy – Obmedzenie výkonu práva na účinný prostriedok nápravy prostredníctvom vnútroštátneho práva – Podmienky – Rešpektovanie podstaty práva – Pojem podstata práva – Prístup k súdu, ktorý zabezpečuje rešpektovanie práv zaručených právom Únie – Neexistencia potreby, aby nositeľ práva porušil vnútroštátne právo a vystavil sa sankcii spojenej s týmto porušením – Zahrnutie
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
(pozri body 60, 66)
Základné práva – Rešpektovanie súkromného života – Ochrana osobných údajov – Články 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie – Pôsobnosť – Informácia týkajúca sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby – Informácia o bankových účtoch a finančných aktívach a o právnych alebo ekonomických vzťahoch s tretími osobami – Zahrnutie
(Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 8)
(pozri body 73, 74)
Základné práva – Právo na účinnú súdnu ochranu – Právo na účinný prostriedok nápravy – Pôsobnosť – Tretie právnické osoby – Zahrnutie
(Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
(pozri body 96, 97)
Aproximácia právnych predpisov – Administratívna spolupráca v oblasti daní – Smernica 2011/16 – Výmena informácií na požiadanie – Žiadosť členského štátu adresovaná inému členskému štátu, ktorej cieľom je vykonať postup výmeny – Rozhodnutie príslušného orgánu tohto posledného uvedeného členského štátu, ktorým sa vyhovie žiadosti o informácie – Rozhodnutie, ktorým sa právnickej osobe, ktorá je držiteľom informácií, pod hrozbou sankcie uloží povinnosť poskytnúť ich príslušnému orgánu – Právo na účinnú súdnu ochranu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá nepripúšťa priamu žalobu proti rozhodnutiu o uložení povinnosti – Právnická osoba, ktorá je držiteľom informácií – Neprípustnosť – Fyzická osoba, ktorej sa ako platiteľa dane týka zisťovanie, na základe ktorého bola podaná žiadosť, ako aj tretie právnické osoby, ktorých sa týkajú predmetné informácie – Prípustnosť
(Charta základných práv Európskej únie, články 7, 8 a 47; smernica Rady 2011/16)
(pozri body 69, 76, 78 – 85, 87 – 93, 98, 101,104, 105, bod 1 výroku)
Aproximácia právnych predpisov – Administratívna spolupráca v oblasti daní – Smernica 2011/16 – Výmena informácií na požiadanie – Žiadosť o informácie adresovaná osobe, ktorá je držiteľom týchto informácií – Zákonnosť rozhodnutia o uložení povinnosti, ktoré tento členský štát adresoval spravovanému subjektu – Podmienka – Predvídateľná relevantnosť požadovaných informácií – Posúdenie, ktoré musí vykonať dožiadaný orgán – Súdne preskúmanie – Obmedzenia – Kritériá, ktoré sa majú zohľadniť
(Smernica Rady 2011/16, článok 1 ods. 1 a článok 5)
(pozri body 110 – 116, 124, bod 2 výroku)
Zhrnutie
Právo na účinný prostriedok nápravy zaručené Chartou základných práv vyžaduje umožniť osobám, ktoré sú držiteľmi informácií, o poskytnutie ktorých vnútroštátny správny orgán žiada v rámci postupu spolupráce medzi členskými štátmi, podanie priamej žaloby proti tejto žiadosti. Naproti tomu členské štáty môžu zbaviť takého priameho prostriedku nápravy platiteľa dane, ktorého sa týka daňové zisťovanie, a tretie osoby, ktorých sa týkajú predmetné informácie, pokiaľ existujú iné prostriedky nápravy, ktoré týmto osobám umožňujú dosiahnuť incidenčné preskúmanie uvedenej žiadosti.
Žiadosť o informácie sa môže navyše platne týkať skôr kategórií informácií než presných informácií, ak sú tieto kategórie vymedzené na základe kritérií preukazujúcich ich „predvídateľne relevantný“ charakter.
Directeur de l’administration des contributions directes (riaditeľ správy priamych daní, Luxembursko) vyhovel dvom žiadostiam o výmenu informácií, ktoré podala španielska daňová správa v rámci zisťovania týkajúceho sa F. C., fyzickej osoby s trvalým bydliskom v Španielsku, a zaslal spoločnosti B, ako aj banke A rozhodnutia, ktorými im uložil povinnosť poskytnúť informácie o bankových účtoch a finančných aktívach, ktorých majiteľom alebo skutočným vlastníkom je F. C., ako aj o rôznych právnych, bankových, finančných alebo ekonomických operáciách, ktoré F. C. alebo tretie osoby konajúce na jej účet alebo v jej záujme mohli uskutočniť.
Podľa luxemburských právnych predpisov týkajúcich sa postupu uplatniteľného na výmenu informácií na požiadanie v oblasti daní proti takým rozhodnutiam o uložení povinnosti v čase, keď nastali skutkové okolnosti, nebol prípustný opravný prostriedok. Spoločnosti B, C a D, ako aj F. C. však podali žaloby na Tribunal administratif (Správny súd, Luxembursko), ktorými sa domáhali zmeny a subsidiárne zrušenia uvedených rozhodnutí. Tribunal administratif (Správny súd) rozhodol, že má právomoc rozhodnúť o týchto žalobách, pričom konštatoval, že luxemburské právne predpisy nie sú v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“), ktorý stanovuje, že každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené, má právo na účinný prostriedok nápravy, a že tieto právne predpisy v dôsledku toho nemožno uplatniť. Čo sa týka veci samej, uvedený súd čiastočne zrušil rozhodnutia o uložení povinnosti, keďže sa domnieval, že niektoré z požadovaných informácií sa nezdajú byť predvídateľne relevantné.
Luxemburský štát podal proti týmto rozsudkom odvolanie na Cour administrative (Odvolací správny súd, Luxembursko), ktorý sa rozhodol spýtať Súdneho dvora najmä na výklad článku 47 Charty. Vnútroštátny súd sa teda pýta, či tento článok bráni vnútroštátnym právnym predpisom, ktoré zbavujú osobu, ktorá je držiteľom informácií (akou je spoločnosť B), platiteľa dane, ktorého sa týka daňové zisťovanie (akým je F. C.), a tretie osoby, ktorých sa tieto informácie týkajú (akými sú spoločnosti C a D), možnosti podať priamu žalobu proti rozhodnutiu o uložení povinnosti. Okrem toho sa vnútroštátny súd pýta na rozsah možnosti vymieňať si informácie, ktorú smernica 2011/16 ( 1 ) poskytuje členským štátom, pod podmienkou, že tieto informácie sú „predvídateľne relevantné“ pre správu a vynucovanie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa daní.
Súdny dvor (veľká komora) vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2020 vo veciach C‑245/19 a C‑246/19 v prvom rade rozhodol, že článok 47 Charty, v spojení s jej článkami 7 a 8 (ktoré zakotvujú právo na rešpektovanie súkromného života a právo na ochranu osobných údajov), ako aj s jej článkom 52 ods. 1 (ktorý za určitých podmienok dovoľuje obmedziť výkon niektorých základných práv):
– bráni tomu, aby právne predpisy členského štátu, ktorými sa vykonáva postup výmeny informácií na požiadanie zavedený smernicou 2011/16, znemožňoval osobe, ktorá je držiteľom informácií, podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým príslušný orgán tohto členského štátu uloží tejto osobe povinnosť poskytnúť mu tieto informácie s cieľom vyhovieť žiadosti o výmenu informácií predloženej príslušným orgánom iného členského štátu, ale
– nebráni tomu, aby také právne predpisy znemožňovali platiteľovi dane, ktorého sa týka zisťovanie, na základe ktorého bola táto žiadosť o informácie podaná, ako aj tretím osobám, ktorých sa týkajú predmetné informácie, podať opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutiu.
Súdny dvor po tom, čo konštatoval, že Charta sa uplatní, keďže vnútroštátne právne predpisy, o ktoré išlo vo veci samej, predstavovali vykonávanie práva Únie, po prvé poznamenal – pokiaľ ide o právo na účinný prostriedok nápravy –, že ochrana fyzických a právnických osôb proti svojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do oblasti ich súkromnej činnosti predstavuje všeobecnú zásadu práva Únie a môže sa jej dovolávať právnická osoba, ktorá je adresátom rozhodnutia o uložení povinnosti poskytnúť informácie daňovej správe, s cieľom napadnúť toto rozhodnutie na súde.
Súdny dvor však pripomenul, že – v prípade, ak v tejto oblasti neexistuje právna úprava Únie – vnútroštátne právne predpisy môžu obmedziť výkon práva na účinný prostriedok nápravy, ak sú dodržané podmienky stanovené v článku 52 ods. 1 Charty. Toto ustanovenie okrem iného vyžaduje, aby bola rešpektovaná podstata práv a slobôd zaručených Chartou.
V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že podstata práva na účinný prostriedok nápravy zakotveného v článku 47 Charty zahŕňa okrem iného možnosť nositeľa tohto práva obrátiť sa na súd, ktorý má právomoc zabezpečiť rešpektovanie práv a slobôd zaručených právom Únie a na tento účel preskúmať všetky právne a skutkové otázky relevantné pre rozhodnutie sporu, ktorý mu bol predložený. Táto osoba navyše na to, aby sa mohla obrátiť na taký súd, nemôže byť nútená porušiť právnu normu alebo povinnosť a vystaviť sa sankcii spojenej s týmto porušením. Súdny dvor pritom konštatoval, že podľa vnútroštátnych právnych predpisov uplatniteľných v prejednávanom prípade má adresát rozhodnutia o uložení povinnosti možnosť incidenčným spôsobom napadnúť uvedené rozhodnutie len v prípade, že nedodrží toto rozhodnutie a neskôr sa mu z tohto dôvodu uloží sankcia, a to v rámci žaloby, ktorú môže podať proti takej sankcii. Také vnútroštátne právne predpisy preto nie sú v súlade s článkom 47 Charty v spojení s článkom 52 ods. 1 Charty.
Pokiaľ ide po druhé o právo platiteľa dane, ktorého sa týka zisťovanie, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie o uložení povinnosti, na účinný prostriedok nápravy, Súdny dvor konštatoval, že taký platiteľ dane je – ako fyzická osoba – nositeľom práva na rešpektovanie súkromného života zaručeného článkom 7 Charty a práva na ochranu osobných údajov zaručeného článkom 8 Charty a že poskytnutie informácií o ňom orgánu verejnej moci môže porušiť tieto práva, pričom táto situácia odôvodňuje, aby sa dotknutej osobe priznalo právo na účinný prostriedok nápravy.
Súdny dvor však dodal, že požiadavka týkajúca sa rešpektovania podstaty tohto práva nevyžaduje, aby platiteľ dane mal k dispozícii priamy opravný prostriedok, ktorého hlavným cieľom je spochybniť dané opatrenie, pokiaľ navyše na jednotlivých príslušných vnútroštátnych súdoch možno podať jeden alebo viacero opravných prostriedkov, ktoré mu umožňujú incidenčným spôsobom dosiahnuť účinné súdne preskúmanie tohto opatrenia, bez toho, aby sa na tento účel musel vystaviť riziku uloženia sankcie. Ak nie je prípustný priamy opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení povinnosti, tento platiteľ dane tak musí mať právo podať žalobu proti rozhodnutiu o oprave alebo dorubení dane vydanému na konci zisťovania a v rámci nej možnosť incidenčným spôsobom napadnúť prvé z týchto rozhodnutí, ako aj podmienky získania a použitia dôkazov získaných na základe tohto rozhodnutia. Súdny dvor preto konštatoval, že právne predpisy, ktoré znemožňujú takému platiteľovi dane podať priamu žalobu proti rozhodnutiu o uložení povinnosti, nenarúšajú podstatu práva na účinný prostriedok nápravy.
Súdny dvor navyše poukázal na to, že také právne predpisy zodpovedajú cieľu všeobecného záujmu, ktorý je uznaný Úniou, spočívajúcemu v boji proti medzinárodným daňovým podvodom a únikom posilnením spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi v tejto oblasti a že sú v súlade so zásadou proporcionality.
Pokiaľ ide po tretie o situáciu tretích osôb, ktorých sa týkajú predmetné informácie, Súdny dvor analogicky konštatoval, že výkon práva na účinný prostriedok nápravy, ktoré treba priznať týmto tretím osobám v prípade rozhodnutia o uložení povinnosti, ktoré by mohlo porušiť ich právo na ochranu proti svojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do oblasti ich súkromnej činnosti, môžu obmedziť vnútroštátne právne predpisy, ktoré znemožňujú podať priamu žalobu proti takému rozhodnutiu, pod podmienkou, že uvedené tretie osoby majú navyše k dispozícii prostriedok nápravy, ktorý im umožní dosiahnuť účinné rešpektovanie ich základných práv, akým je žaloba o náhradu škody.
V druhom rade Súdny dvor rozhodol, že rozhodnutie, ktorým príslušný orgán členského štátu uloží osobe, ktorá je držiteľom informácií, povinnosť poskytnúť mu tieto informácie s cieľom vyhovieť žiadosti o výmenu informácií, treba považovať za rozhodnutie týkajúce sa informácií, ktoré sú „predvídateľne relevantné“ v zmysle smernice 2011/16, pokiaľ je v ňom uvedená totožnosť osoby, ktorá je držiteľom predmetných informácií, totožnosť platiteľa dane, ktorého sa týka zisťovanie, na základe ktorého bola podaná žiadosť o výmenu informácií, a obdobie, na ktoré sa toto zisťovanie vzťahuje, a pokiaľ sa týka zmlúv, faktúr a platieb, ktoré síce nie sú presne označené, ale sú vymedzené na základe osobných, časových a vecných kritérií, z ktorých vyplývajú ich súvislosti so zisťovaním a s platiteľom dane, ktorého sa týka zisťovanie. Táto kombinácia kritérií totiž stačí na odôvodnenie záveru, že požadované informácie sa jednoznačne nezdajú byť úplne zbavené predvídateľnej relevantnosti, takže ich presnejšie vymedzenie nie je potrebné.
( 1 ) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 2011, s. 1), zmenená smernicou Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014 (Ú. v. EÚ L 359, 2014, s. 1).