1.

Bráni výlučná právomoc, ktorú má Únia podľa článku 2 ods. 1 v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. c) ZFEÚ v oblasti menovej politiky vo vzťahu k tým členským štátom, ktorých menou je euro, právnemu aktu jedného z týchto členských štátov, ktorým sa stanovuje povinnosť verejných orgánov členského štátu prijať eurobankovky pri plnení peňažných povinností uložených verejnou mocou?

2.

Obsahuje postavenie eurobankoviek ako zákonného platidla, stanovené v článku 128 ods. 1 tretej vete ZFEÚ, v článku 16 ods. 1 tretej vete protokolu (č. 4) o štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, ako aj v článku 10 druhej vete nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (1), zákaz vzťahujúci sa na verejné orgány členského štátu odmietnuť plnenie peňažnej povinnosti uloženej verejnou mocou takýmito bankovkami, alebo ponecháva právo Únie priestor pre ustanovenia, ktoré vo vzťahu k určitým peňažným povinnostiam uloženým verejnou mocou vylučujú platbu v eurobankovkách?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a zápornej odpovede na druhú otázku:

Možno uplatniť právny akt členského štátu, ktorého menou je euro, prijatý v oblasti výlučnej právomoci Únie týkajúci sa menovej politiky, pokiaľ a dovtedy, kým Únia nevykonala svoju výlučnú právomoc?