1

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Dánske kráľovstvo si tým, že nezabránilo používaniu a nezastavilo používanie označenia „Feta“ dánskymi výrobcami mlieka na označenie syra, ktorý nie je v súlade so špecifikáciou uverejnenou v nariadení Komisie (ES) č. 1829/2002 zo 14. októbra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa príloha k nariadeniu (ES) č. 1107/96 ohľadom názvu Feta (Ú. v. ES L 277, 2002, s. 10, Mim. vyd. 03/037, s. 195), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 1).

2

Okrem toho Komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Dánske kráľovstvo tým, že tolerovalo, aby dánski výrobcovia mlieka vyrábali a uvádzali na trh napodobeniny syra Feta, porušilo článok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkom 1 ods. 1 a článkom 4 nariadenia č. 1151/2012.

3

Nariadením č. 1829/2002 bol názov „Feta“ zapísaný do registra chránených označení pôvodu (CHOP) a chránených zemepisných označení (CHZO), ako aj CHOP.

4

Odôvodnenia 2, 3, 5, 18, 20 a 27 nariadenia č. 1151/2012 stanovujú:

…

…

…

5

V hlave I tohto nariadenia, nazvanej „Všeobecné ustanovenia“, sa nachádza jeho článok 1, nazvaný „Ciele“, ktorý znie:

„1.   Cieľom tohto nariadenia je pomôcť výrobcom poľnohospodárskych výrobkov a potravín sprostredkúvať kupujúcim a spotrebiteľom vlastnosti takýchto výrobkov a potravín a charakteristické znaky ich poľnohospodárskej výroby, čím sa zabezpečí:

Účelom opatrení stanovených v tomto nariadení je podporiť poľnohospodárske a spracovateľské činnosti a poľnohospodárske systémy spojené s výrobkami vysokej kvality a tak prispieť k dosiahnutiu cieľov politiky rozvoja vidieka.

2.   Týmto nariadením sa zavádzajú systémy kvality, ktoré poskytujú základ identifikácie, a ak je to vhodné, ochranu názvov a výrazov, ktoré predovšetkým označujú alebo opisujú poľnohospodárske výrobky s:

6

V hlave II uvedeného nariadenia s názvom „[CHOP] a [CHZO]“ sa nachádza jeho článok 4 s názvom „Cieľ“, ktorý stanovuje:

„Zavádza sa systém pre [CHOP] a [CHZO] s cieľom pomôcť výrobcom výrobkov spojených s určitou zemepisnou oblasťou tým, že sa:

7

Článok 12 nariadenia č. 1151/2012 s názvom „Názvy, symboly a označenia“ vo svojom odseku 1 stanovuje:

„[CHOP] a [CHZO] môže používať každý hospodársky subjekt, ktorý na trh uvádza výrobok, ktorý spĺňa príslušnú špecifikáciu.“

8

Článok 13 tohto nariadenia, nazvaný „Ochrana“, stanovuje:

„1.   Názvy zapísané v registri sú chránené pred:

…

3.   Členské štáty prijmú vhodné administratívne a súdne opatrenia na zabránenie nezákonnému používaniu [CHOP] a [CHZO], ktoré sa vyrábajú alebo uvádzajú na trh v danom členskom štáte, alebo na jeho zastavenie, ako sa uvádza v odseku 1.

…“

9

Článok 36 uvedeného nariadenia, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 2017, s. 1), stanovuje:

„Úradné kontroly vykonávané v súlade s [nariadením 2017/625] zahŕňajú:

10

Podľa článku 37 ods. 1 toho istého nariadenia, zmeneného nariadením 2017/625:

„Pokiaľ ide o [CHOP], [CHZO] a zaručené tradičné špeciality, ktoré označujú výrobky pochádzajúce z Únie, overovanie súladu so špecifikáciou výrobkov pred ich uvedením na trh vykonávajú:

…“

11

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ L 181, 2013, s. 15) vo svojom článku 2 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia platia nasledujúce vymedzenia pojmov:

…

…“

12

Grécke orgány oznámili Komisii, že podniky so sídlom v Dánsku vyvážajú syr do tretích krajín pod označeniami „Feta“, „dánska Feta“ a „dánsky syr Feta“, hoci tento výrobok nezodpovedá špecifikácii CHOP „Feta“.

13

Dánske orgány napriek žiadostiam gréckych orgánov odmietli ukončiť túto prax, keďže sa domnievali, že táto prax nie je v rozpore s právom Únie, pretože podľa nich sa nariadenie č. 1151/2012 uplatňuje len na výrobky predávané na území Únie, a teda nezakazuje dánskym podnikom používať názov „Feta“ na označenie dánskeho syra vyvážaného do tretích krajín, v ktorých tento názov nie je chránený.

14

Dňa 26. januára 2018 Komisia zaslala Dánskemu kráľovstvu formálnu výzvu, podľa ktorej tento členský štát tým, že nezabránil alebo nezastavil protiprávne konanie spočívajúce v uvedenej praxi, porušuje právo Únie, najmä článok 13 nariadenia č. 1151/2012 a článok 4 ods. 3 ZEÚ.

15

Vzhľadom na odpoveď Dánskeho kráľovstva, ktoré sa nestotožňuje s názorom Komisie, vydala Komisia 25. januára 2019 odôvodnené stanovisko, v ktorom požiadala tento členský štát, aby toto protiprávne konanie a toto porušenie ukončilo.

16

Dánske kráľovstvo odpovedalo na toto odôvodnené stanovisko listom z 22. marca 2019, v ktorom trvalo na svojom stanovisku.

17

Za týchto okolností sa Komisia rozhodla podať túto žalobu.

18

Rozhodnutiami predsedu Súdneho dvora z 8. a 18. septembra 2020 bol povolený vstup Helénskej republiky a Cyperskej republiky do konania ako vedľajších účastníkov na podporu návrhov Komisie.

19

Komisia svojou žalobou vytýka Dánskemu kráľovstvu, že si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 nariadenia č. 1151/2012, a že porušilo zásadu lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ.

20

Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza, že nariadenie č. 1151/2012 stanovuje širokú ochranu názvov zapísaných v registri. S cieľom zabezpečiť, aby sa poľnohospodárske výrobky uvádzali na trh v súlade s podmienkami spravodlivej hospodárskej súťaže a právami duševného vlastníctva, sa v jeho článku 12 ods. 1 priznáva hospodárskym subjektom pozitívne právo používať zapísaný názov za predpokladu, že dotknuté výrobky sú v súlade s uplatniteľnou špecifikáciou. V článku 13 ods. 1 tohto nariadenia sa stanovuje „negatívna“ ochrana tým, že sa definujú podmienky, za ktorých je používanie zapísaného názvu nezákonné, presnejšie tým, že výslovne zakazuje výrobu a predaj napodobenín výrobkov, teda výrobkov, pre ktoré sa používa CHOP alebo CHZO, aj keď nie sú v súlade s uplatniteľnou špecifikáciou. Cieľom tohto ustanovenia je chrániť výrobcov, ktorí vynaložili úsilie na zabezpečenie očakávanej kvality výrobkov, na ktoré sa vzťahuje CHOP alebo CHZO.

21

V dôsledku toho, ak teda dánske podniky používajú CHOP „Feta“ na označenie syra vyrobeného z kravského mlieka mimo zemepisnej oblasti uvedenej v nariadení č. 1829/2002 a vyvážajú ho do tretích krajín, porušujú článok 13 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012.

22

Tento záver je v súlade s cieľmi definovanými v článku 1 ods. 1 a článku 4 nariadenia č. 1151/2012, z ktorých vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je chrániť práva duševného vlastníctva vyplývajúce z názvov zapísaných v registri a zabezpečiť, aby sa výrobky, ktoré požívajú takúto ochranu, mohli uvádzať na trh za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Odôvodnenia 3, 5 a 18 uvedeného nariadenia zdôrazňujú základnú úlohu názvov zapísaných v registri na účely vytvorenia podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi Únie s cieľom jasne informovať o vlastnostiach kvalitných výrobkov na účely zabezpečenia, aby ich výrobcovia získali spravodlivú cenu, ktorá pokrýva ich výrobné náklady, a aby sa zabránilo nekalej hospodárskej súťaži zo strany podnikov, ktoré nezákonne používajú takéto názvy a poškodzujú ich dobrú povesť, ako aj ich hodnotu.

23

Nie je teda dôležité, či výrobky, ktoré nezákonne používajú CHOP, sú uvádzané na trh v Únii alebo sú vyvážané do tretích krajín. Prax dánskych podnikov totiž dáva týmto podnikom možnosť, v rozpore s článkom 13 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012, využívať neoprávnené výhody na úkor úsilia, ktoré vynaložili poľnohospodári a podniky vyrábajúce pravú fetu, a spĺňa všetky kritériá nezákonného používania zapísaného názvu, a to priame komerčné používanie a využívanie dobrej povesti CHOP, nezákonné používanie CHOP, ako aj podobnosť medzi fetou a sporným produktom prostredníctvom zavádzajúceho označenia pôvodu, ktoré je uvedené najmä na obale.

24

Komisia vo svojej replike zdôrazňuje, že táto prax predstavuje porušenie práva duševného vlastníctva chráneného Úniou, ktorého držiteľmi sú poľnohospodári Únie. K tomuto porušeniu došlo na území Únie, kde syr nezákonne označený ako feta vyrábajú výrobcovia v Únii. Narúša hospodársku súťaž medzi hospodárskymi subjektmi Únie a vyvoláva v nej negatívne účinky.

25

Dánske kráľovstvo preto tým, že neprijalo administratívne a súdne opatrenia na predchádzanie alebo zastavenie výroby na svojom území a predaj napodobenín, ako to vyžaduje článok 13 ods. 3 nariadenia č. 1151/2012, opomenulo zabezpečiť jednotnú ochranu práv duševného vlastníctva, ktorá predstavuje dôležitý cieľ tohto nariadenia, ako to vyplýva z jeho článku 4 a z voľby článku 118 ZFEÚ ako právneho základu. Vážne narúša riadne fungovanie vnútorného trhu a bráni uskutočneniu cieľov tohto nariadenia.

26

Helénska republika, ktorá podporuje stanovisko a závery Komisie, najmä tvrdí, že znenie článku 13 ods. 3 nariadenia č. 1151/2012 je jasné v tom, že zakazuje napodobovanie výrobkov, na ktoré sa vzťahuje CHOP, bez ohľadu na ich účel, pričom nijaký prvok tohto nariadenia nerozlišuje medzi výrobkami určenými na vývoz do tretích krajín a výrobkami určenými pre vnútorný trh.

27

Zdôrazňuje, že normotvorca Únie zaviedol ustanovenie uvedené v článku 13 ods. 3 nariadenia č. 1151/2012, ktoré nemá obdobu v skorších nariadeniach, s cieľom zjednodušiť a posilniť režim ochrany CHOP a CHZO tým, že členským štátom uložil povinnosť prijať z úradnej moci opatrenia potrebné na predchádzanie alebo zastavenie nekalého používania CHOP, pokiaľ ide o výrobky, ktoré sa vyrábajú alebo uvádzajú na trh na ich území. Týmto ustanovením sa teda každý členský štát stáva zodpovedným za dodržiavanie nariadenia č. 1151/2012 na svojom území a definuje sa rozsah zákazu nekalého používania CHOP.

28

Okrem toho nariadenie č. 1151/2012 vo svojich článkoch 36 a 37 definuje postupy týkajúce sa kontrol, ktoré musia vykonať príslušné orgány členských štátov na účely overenia súladu výrobku s príslušnou špecifikáciou pred uvedením výrobku na trh, čo potvrdzuje, že normotvorca Únie nemal v úmysle vylúčiť z pôsobnosti tohto nariadenia výrobky vyrobené v Únii, ktoré sú určené na uvedenie na trh tretieho štátu. Iný výklad by vlastne znemožnil akúkoľvek kontrolu.

29

Helénska republika tiež zdôrazňuje, že nariadenie č. 1151/2012 výslovne a jasne definuje svoje ciele vo svojom článku 1 ods. 1 a v článku 4, z ktorých vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je pomôcť výrobcom získať spravodlivú odmenu za úsilie, ktoré vynaložili, a náklady, ktoré im vznikli na zabezpečenie dodržiavania špecifikácie výrobku z hľadiska kvality, a že tento cieľ sa dosiahne prostredníctvom spravodlivej hospodárskej súťaže medzi výrobcami, dostupnosti spoľahlivých informácií a dodržiavania práv duševného vlastníctva.

30

Cyperská republika, ktorá tiež podporuje stanovisko a závery Komisie, najmä tvrdí, že nariadenie č. 1151/2012 zavádza vyčerpávajúci systém ochrany CHOP a CHZO ako práv duševného vlastníctva. Ochrana týchto práv nekončí na hraniciach vnútorného trhu, ako vyplýva z povahy týchto práv, ustanovení uvedeného nariadenia, najmä jeho článku 36, a nariadenia č. 608/2013. Dánske kráľovstvo je teda povinné vykonávať kontroly na svojom trhu spôsobom stanoveným právom Únie, a nie podporovať napodobovanie a uvádzanie na trh napodobenín výrobkov, ako je „dánska feta“.

31

Podľa tohto členského štátu výroba v členskom štáte a vývoz výrobkov s CHOP na obale, ktoré nie sú v súlade so špecifikáciou, patria do rozsahu obchodného použitia, ako je uvedené v článku 13 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1151/2012, ktoré sa uskutočňuje na území Únie. Z článku 13 ods. 3 tohto nariadenia pritom vyplýva, že členské štáty sú povinné chrániť CHOP pred praktikami vymedzenými v odseku 1 tohto článku, nielen pokiaľ ide o uvádzanie sporných výrobkov na trh na ich území, ale aj pokiaľ ide o ich výrobu. Tvrdenie Dánskeho kráľovstva o územnej neuplatniteľnosti uvedeného nariadenia je teda nedôvodné.

32

Okrem toho prax dánskych orgánov je v rozpore s duchom nariadenia č. 1151/2012 a s ochranou samotného CHOP ako práva duševného vlastníctva a oslabuje vyhliadky medzinárodnej ochrany CHOP, čo je tiež v rozpore s cieľmi sledovanými týmto nariadením.

33

Dánske kráľovstvo, ktoré navrhuje zamietnuť žalobu, nesúhlasí s prvým žalobným dôvodom Komisie, keď tvrdí, že nariadenie č. 1151/2012 sa neuplatňuje na vývozy do tretích krajín.

34

Po prvé tvrdí, že znenie ustanovení nariadenia č. 1151/2012 neumožňuje určiť, či sa povinnosti členských štátov, ktoré toto nariadenie stanovuje, uplatňujú výlučne na výrobky uvedené na trh Únie alebo či sa vzťahujú na výrobky určené na vývoz do tretích krajín, keďže toto nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa takéhoto vývozu.

35

V tejto súvislosti Dánske kráľovstvo poznamenáva, že na rozdiel od nariadenia č. 1151/2012 iné nariadenia, ktoré s nim úzko súvisia, ako napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 251/2014 z 26. februára 2014 o vymedzení, opise, obchodnej úprave, označovaní a ochrane zemepisných označení aromatizovaných vínnych výrobkov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 1601/91 (Ú. v. EÚ L 84, 2014, s. 14), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín a o zrušení nariadenia (EHS) č. 1576/89 (Ú. v. EÚ L 39, 2008, s. 16), ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671), výslovne uvádzajú, že pravidlá, ktoré stanovujú, sa vzťahujú na výrobky vyrobené v Únii na vývoz, čo naznačuje, že normotvorca Únie nepovažoval za vhodné zachovať takéto pravidlo pri prijímaní nariadenia č. 1151/2012.

36

Po druhé z cieľov nariadenia č. 1151/2012 vyplýva, že jeho cieľom je zaviesť systém ochrany výrobkov uvádzaných do obehu na vnútornom trhu. Z článku 1 ods. 1 v spojení s odôvodnením 2 tohto nariadenia totiž jasne vyplýva, že tento článok sa týka kupujúcich a spotrebiteľov v Únii. Potvrdzuje to článok 1 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia, z ktorého vyplýva, že informácie o vlastnostiach výrobkov a vlastnostiach výroby výrobkov a potravín prispievajú k zaručeniu integrity vnútorného trhu. Okrem obmedzenia pôsobnosti nariadenia č. 1151/2012 tento článok 1 a údaje preambuly tohto nariadenia preukazujú, že predmetom ochrany vyplývajúcej z tohto nariadenia sú výrobky, ktoré sú uvedené do obehu na vnútornom trhu. Potvrdzuje to aj článok 13 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia, ktorý stanovuje, že názvy zapísané v registri musia byť chránené pred akýmikoľvek inými praktikami, ktoré by mohli spotrebiteľa, teda spotrebiteľa Únie, uvádzať do omylu, pokiaľ ide o skutočný pôvod výrobku.

37

Okrem toho nariadenie č. 1151/2012 jasne rozlišuje medzi opatreniami na ochranu CHOP a CHZO, ktoré možno uplatniť na úrovni Únie, a opatreniami, ktoré sa musia uplatňovať na zabezpečenie podobnej ochrany v tretích krajinách. V tejto súvislosti z odôvodnenia 20 tohto nariadenia vyplýva, že porovnateľná ochrana v tretích krajinách predpokladá vytvorenie mechanizmov v rámci WTO alebo viacstranných a dvojstranných dohôd.

38

Podľa Dánskeho kráľovstva cieľ nariadenia č. 1151/2012 spočívajúci v zabezpečení podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže pre výrobcov výrobkov, ktorí používajú CHOP alebo CHZO, neumožňuje rozšíriť ochranu stanovenú týmto nariadením na trhy mimo Únie. Vzťah medzi týmto cieľom a spotrebiteľmi Únie jasne vyplýva z odôvodnenia 3 uvedeného nariadenia, z ktorého vyplýva, že spôsob, akým sa zabezpečí, aby boli výrobcovia spravodlivo odmenení za ich úsilie, spočíva v uvedení informácií na výrobkoch, ktoré spotrebiteľom umožnia rozpoznať ich na trhu, pričom „spotrebiteľmi“ sa rozumejú spotrebitelia v Únii a „trhom“ sa rozumie vnútorný trh.

39

Po tretie Dánske kráľovstvo poznamenáva, že nariadenie č. 1151/2012 sa nezaoberá osudom CHOP a CHZO, ktoré sa týkajú výrobkov vyrobených v Únii, ale určených na vývoz do tretích krajín, hoci Výbor regiónov v prípravných prácach, ktoré predchádzali jeho prijatiu, odporučil, aby sa prijali osobitné opatrenia na zabránenie uvádzaniu na trh v Únii alebo vývozu výrobkov, ktorých označenie nie je v súlade s právnymi predpismi o kvalite, ktoré sú uplatniteľné na poľnohospodárske výrobky v rámci Únie, a že Európsky parlament navrhol vložiť do článku 13 ustanovenie, ktorým sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty na určenie opatrení, ktoré majú členské štáty prijať s cieľom zabrániť nielen uvádzaniu výrobkov, ktorých označovanie nie je v súlade s nariadením, na trh v Únii, ale aj ich vývozu do tretích krajín. Tieto okolnosti podľa neho podporujú výklad, podľa ktorého sa pôsobnosť nariadenia č. 1151/2012 obmedzuje na výrobky uvedené do obehu na vnútornom trhu tým, že preukazujú, že normotvorca Únie upustil od toho, aby v tomto nariadení upravil osud výrobkov vyrobených v Únii, ale určených na vývoz do tretích krajín.

40

Rovnako výklad, podľa ktorého sa povinnosť členských štátov zabrániť alebo zastaviť nezákonné používanie CHOP a CHZO neuplatňuje na výrobky určené na vývoz do tretích krajín, vychádza zo situácie pred nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 1151/2012. Ako totiž konštatoval Súdny dvor v rozsudku zo 4. decembra 2019, Consorzio Tutela Aceto Balsamico di Modena (C‑432/18, EU:C:2019:1045, bod 27), systém ochrany CHZO a CHOP poľnohospodárskych výrobkov a potravín stanovený v nariadení Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 208, 1992, s. 1, Mim. vyd. 03/013, s. 4) a nariadení Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, 2006, s. 12) bol bez podstatných zmien prevzatý do článku 13 nariadenia č. 1151/2012.

41

Po štvrté a nakoniec, zásada právnej istoty bráni extenzívnemu výkladu článku 13 ods. 3 nariadenia č. 1151/2012, keďže normotvorca Únie v tomto nariadení výslovne nestanovil, že povinnosti členských štátov vyplývajúce z tohto nariadenia sa vzťahujú na výrobky vyrobené v Únii, ktoré sú však určené na uvedenie na trh v tretích krajinách.

42

Dánske kráľovstvo vo svojej duplike uvádza, pokiaľ ide o znenie článku 13 ods. 3 nariadenia č. 1151/2012, že súhlasí s názorom Komisie, podľa ktorého pojem „vyrobené“, ktorý je v ňom uvedený, preukazuje, že dánske orgány sú povinné zabrániť používaniu CHOP „Feta“ už v čase výroby syra. Tvrdí však, že táto povinnosť vzniká v prípade nezákonného používania chráneného názvu, čo je prípad, keď je syr určený na uvedenie na trh a spotrebu na vnútornom trhu, ale nie v prípade, keď je tento syr určený na vývoz do tretej krajiny. Tento záver potvrdzuje aj cieľ tohto nariadenia, ako je definovaný v jeho článku 4, ktorý spočíva v zabezpečení jednotnej ochrany názvov ako práva duševného vlastníctva „na území Únie“.

43

Tento členský štát dodáva, že ochrana spotrebiteľov je určite len jedným z viacerých cieľov rovnakej hodnoty, ale že ochrana práv duševného vlastníctva nepredstavuje hlavný cieľ tohto nariadenia. Skutočnosť, že cieľom tohto nariadenia je najmä zabezpečiť takúto ochranu, sama osebe neumožňuje dospieť k záveru, že táto ochrana presahuje rámec vnútorného trhu.

44

Svojím prvým žalobným dôvodov Komisia v podstate vytýka Dánskemu kráľovstvu, že tým, že neprijalo vhodné opatrenia na zabránenie alebo zastavenie používania názvu „Feta“ dánskymi výrobcami mlieka na označenie syra vyrobeného na jeho území z kravského mlieka, si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení článku 13 nariadenia č. 1151/2012, a nedodržalo teda špecifikáciu CHOP „Feta“, ktorý sa vyváža do tretích krajín.

45

Na úvod treba konštatovať, že Dánske kráľovstvo nepopiera prax, ktorú mu Komisia vytýka. Tento členský štát však odmieta, že by táto prax predstavovala nesplnenie povinností, ktoré vyplývajú z článku 13 nariadenia č. 1151/2012 z dôvodu, že pôsobnosť tohto nariadenia sa nevzťahuje na výrobky vyvážané do tretích krajín, keďže normotvorca Únie podľa neho nezamýšľal rozšíriť zákaz používania CHOP na výrobky, ktoré nezodpovedajú uplatniteľnej špecifikácii, vyvážané do tretích krajín, pokiaľ Únia neuzavrela viacstrannú alebo dvojstrannú dohodu o ochrane CHOP.

46

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora treba na účely výkladu ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou [rozsudok z 19. mája 2022, Specializirana prokuratura (Konanie proti ušlému obvinenému), C‑569/20, EU:C:2022:401, bod 32 a citovaná judikatúra].

47

Pokiaľ ide po prvé o znenie článku 13 nariadenia č. 1151/2012, z jeho odseku 1 písm. a) vyplýva, že „akýmkoľvek priamym alebo nepriamym obchodným používaním názvu zapísaného v registri na výrobky, na ktoré sa zápis do registra nevzťahuje, ak sú takéto výrobky porovnateľné s výrobkami zapísanými v registri pod uvedeným názvom alebo ak použitie názvu ťaží z dobrej povesti chráneného názvu“. Z použitia výrazu „akýkoľvek používaním“ vyplýva, že tento zákaz sa nevzťahuje na používanie zapísaného názvu na označenie výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje zápis, ktoré sú vyrobené v Únii a určené na vývoz do tretích krajín.

48

Okrem toho článok 13 ods. 3 nariadenia č. 1151/2012 ukladá členským štátom povinnosť prijať „vhodné administratívne a súdne opatrenia na zabránenie nezákonnému používaniu [CHOP] a [CHZO], ktoré sa vyrábajú alebo uvádzajú na trh v danom členskom štáte, alebo na jeho zastavenie, ako sa uvádza v odseku 1“. Spojka „alebo“ v slovnom spojení „sa vyrábajú alebo uvádzajú na trh“ naznačuje, že táto povinnosť sa vzťahuje nielen na výrobky uvádzané na trh v príslušnom členskom štáte, ale aj na výrobky, ktoré sa v ňom vyrábajú. Tieto pojmy teda potvrdzujú, že zo zákazu stanoveného v článku 13 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia nie je vylúčené používanie zapísaného názvu na označenie výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje zápis, ktoré sú vyrobené v Únii a určené na vývoz do tretích krajín.

49

V prejednávanej veci je pritom nesporné, že dánski výrobcovia priamo obchodne používajú CHOP „Feta“ v zmysle článku 13 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1151/2012 na označenie syra, ktorý vyrábajú na území Dánskeho kráľovstva a na ktorý sa teda nevzťahuje zápis tohto CHOP, a že dánske orgány neprijímajú žiadne administratívne a súdne opatrenia na zabránenie alebo zastavenie tohto používania.

50

Po druhé, pokiaľ ide o kontext článku 13 nariadenia č. 1151/2012, treba uviesť, ako tvrdí Komisia, že toto nariadenie bolo prijaté najmä na základe článku 118 prvého odseku ZFEÚ, ktorý oprávňuje Európsky parlament a Radu, aby v súvislosti s vytvorením alebo fungovaním vnútorného trhu zaviedli opatrenia týkajúce sa vytvorenia európskych práv duševného vlastníctva s cieľom zabezpečiť jednotnú ochranu práv duševného vlastníctva v Únii.

51

CHOP a CHZO sú preto chránené ako právo duševného vlastníctva nariadením č. 1151/2012, a najmä jeho článkom 13, ako to potvrdzuje článok 4 písm. b) uvedeného nariadenia, podľa ktorého je systém CHOP a CHZO zriadený s cieľom pomôcť výrobcom výrobkov spojených s určitou zemepisnou oblasťou zabezpečením jednotnej ochrany názvov ako práva duševného vlastníctva na území Únie. CHOP a CHZO navyše patria, ako poznamenáva Cyperská republika, pod práva duševného vlastníctva aj na účely nariadenia č. 608/2013, ako to vyplýva z článku 2 bodu 1 písm. d) a článku 2 bodu 4 písm. a) tohto nariadenia.

52

Používanie CHOP alebo CHZO na označenie výrobku vyrobeného na území Únie, ktorý nezodpovedá uplatniteľnej špecifikácii, však porušuje právo duševného vlastníctva, ktoré toto CHOP alebo CHZO v Únii predstavuje, a to aj vtedy, ak je tento výrobok určený na vývoz do tretích krajín.

53

Okrem toho, pokiaľ ide o kontext článku 13 nariadenia č. 1151/2012, treba uviesť, že jeho články 36 a 37, v znení nariadenia 2017/625, ukladajú členským štátom najmä povinnosť zabezpečiť, aby sa na ich území pred uvedením výrobku na trh overila jeho zhoda s príslušnou špecifikáciou. Tieto ustanovenia tým, že nevylučujú výrobky určené na vývoz z takéhoto overovania, potvrdzujú, že povinnosť členských štátov stanovená v článku 13 ods. 3 uvedeného nariadenia prijať vhodné administratívne a súdne opatrenia na zabránenie alebo zastavenie nezákonnému používaniu CHOP a CHZO sa vzťahuje aj na takéto výrobky.

54

Po tretie, pokiaľ ide o ciele sledované nariadením č. 1151/2012, treba poznamenať, že sú jasne definované v jeho článkoch 1 a 4. Podľa prvého z týchto ustanovení je cieľom tohto nariadenia pomôcť výrobcom poľnohospodárskych výrobkov a potravín sprostredkúvať kupujúcim a spotrebiteľom vlastnosti takýchto výrobkov a potravín a charakteristické znaky ich poľnohospodárskej výroby, čím sa zabezpečí spravodlivá hospodárska súťaž pre poľnohospodárov a výrobcov poľnohospodárskych výrobkov a potravín s vlastnosťami a charakteristickými znakmi, ktoré predstavujú pridanú hodnotu, dostupnosť spoľahlivých informácií týkajúcich sa takýchto výrobkov pre spotrebiteľov, dodržiavanie práv duševného vlastníctva a celistvosť vnútorného trhu. Konkrétnejšie, pokiaľ ide o CHOP a CHZO, podľa druhého z týchto ustanovení je cieľom pomôcť výrobcom výrobkov spojených s určitou zemepisnou oblasťou tým, že sa zaručí spravodlivý výnos za kvalitatívne vlastnosti ich výrobkov, zaručí sa jednotná ochrana názvov ako práva duševného vlastníctva na území Únie a spotrebiteľom sa poskytnú jasné informácie o charakteristických znakoch výrobku, ktoré predstavujú pridanú hodnotu.

55

Odôvodnenie 18 nariadenia č. 1151/2012 tiež uvádza, že pokiaľ ide o ochranu CHOP a CHZO, konkrétne ciele zabezpečujú poľnohospodárom a výrobcom spravodlivý výnos z vlastností a charakteristík daného výrobku alebo jeho spôsobu výroby a poskytujú jasné informácie o výrobkoch so špecifickými vlastnosťami spojenými so zemepisným pôvodom, čím umožňujú spotrebiteľom, aby sa pri kúpe lepšie rozhodli.

56

Z judikatúry Súdneho dvora okrem toho vyplýva, že cieľom systému ochrany CHOP a CHZO je hlavne zabezpečiť spotrebiteľom, aby poľnohospodárske výrobky, ktoré majú názov zapísaný v registri, sa z dôvodu ich pôvodu v určitej zemepisnej oblasti vyznačovali určitými osobitnými vlastnosťami, a preto ponúkali záruku kvality spojenú s ich zemepisným pôvodom, s cieľom umožniť poľnohospodárskym podnikom, ktoré vynaložili úsilie na dosiahnutie skutočnej kvality, aby dosahovali vyššie príjmy, a zabrániť protiprávnemu používaniu uvedených označení tretími osobami s úmyslom získať prospech z dobrej povesti vyplývajúcej z kvality týchto výrobkov (rozsudky zo 17. decembra 2020, Syndicat interprofessionnel de défense du fromage Morbier, C‑490/19, EU:C:2020:1043, bod 35 a citovaná judikatúra, ako aj analogicky, z 9. septembra 2021, Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne, C‑783/19, EU:C:2021:713, bod 49).

57

Vzhľadom na to, že Dánske kráľovstvo tvrdí, že z týchto cieľov vyplýva, že cieľom nariadenia č. 1151/2012 je zaviesť systém ochrany CHOP a CHZO pre výrobky uvedené do obehu na vnútornom trhu, pričom dotknutými spotrebiteľmi sú spotrebitelia Únie, treba uviesť, že toto nariadenie sa nepochybne týka práve týchto spotrebiteľov a nie spotrebiteľov z tretích krajín. Toto nariadenie prijaté na základe článku 118 ZFEÚ sa totiž týka fungovania vnútorného trhu a jeho cieľom je, ako poznamenáva tento členský štát, zabezpečenie integrity vnútorného trhu a informovanie spotrebiteľa Únie.

58

Treba tiež poznamenať, že cieľ spočívajúci v informovaní spotrebiteľov a cieľ spočívajúci v zaručení spravodlivých výnosov za kvalitatívne vlastnosti ich výrobkov spolu súvisia, keďže cieľom informovania spotrebiteľov je, ako to vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 56 tohto rozsudku, umožniť poľnohospodárskym subjektom, ktoré vynaložili úsilie na dosiahnutie skutočnej kvality, aby dosiahli vyššie príjmy.

59

Nič to však nemení na tom, že cieľ zaručiť spravodlivé výnosy za kvalitatívne vlastnosti ich výrobkov je sám osebe cieľom sledovaným nariadením č. 1151/2012, ako to vyplýva z odôvodnenia 18 a článku 4 písm. a) tohto nariadenia. To isté platí pre cieľ zabezpečiť dodržiavanie práv duševného vlastníctva, ktorý je stanovený v článku 1 písm. c) tohto nariadenia.

60

Je však zjavné, že použitie CHOP „Feta“ na označenie výrobkov vyrobených na území Únie, ktoré nezodpovedajú špecifikácii tohto CHOP, porušuje obidva tieto ciele, aj keď sú tieto výrobky určené na vývoz do tretích krajín.

61

Tak zo znenia článku 13 nariadenia č. 1151/2012, ako aj z kontextu tohto ustanovenia a cieľov sledovaných týmto nariadením vyplýva, že, tak ako tvrdí Komisia, takéto používanie patrí medzi konania zakázané článkom 13 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia.

62

Žiadne z ďalších tvrdení predložených Dánskym kráľovstvom nemôže spochybniť tento výklad.

63

V prvom rade, pokiaľ ide o skutočnosť, že nariadenie č. 1151/2012 na rozdiel od iných nariadení patriacich do oblasti ochrany zapísaných názvov a označení, ako sú nariadenia č. 110/2008 a č. 251/2014, výslovne nestanovuje, že sa uplatňuje aj na výrobky vyrobené v Únii na účely vývozu do tretích krajín, treba pripomenúť, že ustanovenia práva Únie týkajúce sa ochrany zapísaných názvov a označení, ktoré sú začlenené do rámca horizontálnej politiky Únie v oblasti kvality, treba vykladať spôsobom, ktorý umožňuje ich jednotné uplatňovanie (rozsudok z 20. decembra 2017, Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne, C‑393/16, EU:C:2017:991, bod 32). Výklad nariadenia č. 1151/2012 v tom zmysle, že z ochrany, ktorú zavádza, vylučuje poľnohospodárske výrobky a potraviny určené na vývoz do tretích krajín, zatiaľ čo nariadenia č. 110/2008 a č. 251/2014, na ktoré sa odvoláva Dánske kráľovstvo, zaručujú rovnakú ochranu výrobkom, na ktoré sa vzťahujú, a to aj vtedy, ak sú vyrobené v Únii na účely vývozu do tretích krajín, nespĺňa túto požiadavku koherencie, vzhľadom na neexistenciu odôvodnenia takéhoto rozdielu.

64

Pokiaľ ide v druhom rade o tvrdenie založené na odôvodneniach 20 a 27 nariadenia č. 1151/2012, treba zdôrazniť, že tieto odôvodnenia nemožno vôbec chápať v tom zmysle, že ochrana výrobkov vyrobených v Únii a vyvážaných do tretích krajín je podmienená existenciou mechanizmu stanoveného na tento účel v rámci WTO alebo viacstranných alebo dvojstranných dohôd. Cieľom týchto uvedených dohôd je totiž zabezpečiť takúto ochranu v tretích krajinách a pre tretie krajiny, zatiaľ čo nariadenie č. 1151/2012 stanovuje jednotný a výlučný systém ochrany pre CHOP a CHZO v Únii (pozri analogicky rozsudok z 8. septembra 2009, Budějovický Budvar, C‑478/07, EU:C:2009:521, bod 114).

65

Po tretie, pokiaľ ide o skutočnosti uvedené Dánskym kráľovstvom, ktoré sa týkajú vývoja nariadenia č. 1151/2012 a situácie pred jeho prijatím, treba poznamenať, že na jednej strane skutočnosť, že odporúčanie Výboru regiónov a návrh Európskeho parlamentu uvedené v bode 39 tohto rozsudku neviedli k tomu, aby sa v tomto nariadení výslovne uviedlo, že toto nariadenie sa uplatňuje aj na výrobky vyrobené v Únii na účely vývozu do tretích krajín, nemôže sama osebe postačovať na preukázanie toho, že normotvorca Únie definitívne upustil od zahrnutia týchto výrobkov do pôsobnosti tohto nariadenia. Na druhej strane treba konštatovať, že z porovnania systému ochrany CHOP a CHZO poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktorý bol zavedený nariadením č. 2081/92 a neskôr nariadením č. 510/2006, so systémom ochrany vyplývajúcim z nariadenia č. 1151/2012 nevyplýva nič, čo by podporovalo tvrdenie, že normotvorca Únie chcel prijatím tohto nariadenia vylúčiť z jeho pôsobnosti výrobky vyvážané do tretích krajín.

66

Po štvrté a napokon, pokiaľ ide o dodržanie zásady právnej istoty, treba poznamenať, že v nariadení č. 1151/2012 sa výslovne neuvádza, že sa uplatňuje aj na výrobky vyrobené v Únii na účely vývozu do tretích krajín. Vzhľadom najmä na všeobecnú a jednoznačnú povahu článkov 13, 36 a 37 nariadenia č. 1151/2012, ktoré nestanovujú žiadnu výnimku vo vzťahu k takýmto výrobkom, a na skutočnosť, že ciele uvedené v bode 59 tohto rozsudku sú jasne uvedené v článkoch 1 a 4 tohto nariadenia, je zrejmé, že článok 13 ods. 3 tohto nariadenia je jasný a jednoznačný v tom zmysle, že ukladá členským štátom povinnosť prijať vhodné administratívne a súdne opatrenia na zabránenie alebo zastavenie používania CHOP a CHZO na označenie výrobkov, ktoré nie sú v súlade s príslušnou špecifikáciou a ktoré sú vyrobené na ich území, a to aj v prípade, že sú tieto výrobky určené na vývoz do tretích krajín.

67

Za týchto podmienok treba dospieť k záveru, že Dánske kráľovstvo si tým, že nezabránilo a nezastavilo takéto používanie, ku ktorému došlo na jeho území, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 3 nariadenia č. 1151/2012.

68

Z toho vyplýva, že prvému žalobnému dôvodu treba vyhovieť.

69

Komisia tvrdí, že Dánske kráľovstvo tým, že tolerovalo, že dánski výrobcovia mlieka vyrábajú a uvádzajú na trh syr použitím CHOP „Feta“, porušilo článok 4 ods. 3 ZEÚ v spojení s článkom 1 ods. 1 a článkom 4 nariadenia č. 1151/2012. Na jednej strane totiž tento členský štát úmyselne porušil povinnosti vyplývajúce z článku 13 tohto nariadenia a dokonca podporoval nezákonné používanie tohto CHOP. Ohrozil tým dosiahnutie jeho cieľov, a to zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž pre poľnohospodárov a výrobcov, ktorých poľnohospodárske výrobky a potraviny majú vlastnosti a charakteristické znaky, ktoré predstavujú pridanú hodnotu, pomôcť výrobcom výrobkov spojených s určitou zemepisnou oblasťou získať spravodlivé výnosy za kvalitatívne vlastnosti ich výrobkov a zabezpečiť ochranu práv duševného vlastníctva všetkým chráneným názvov na území Únie.

70

Na druhej strane Dánske kráľovstvo tým, že nezabránilo alebo nezastavilo porušovanie práv CHOP „Feta“, ku ktorému dochádza, keď dánski výrobcovia mlieka vyvážajú do tretích krajín syr, ktorý nezákonne používa toto CHOP, oslabilo postavenie Únie v medzinárodných rokovaniach s cieľom zabezpečiť ochranu systémov kvality Únie tým, že narušilo súdržnosť vonkajšieho zastúpenia Únie.

71

Komisia v odpovedi na písomnú otázku Súdneho dvora uviedla, že Dánske kráľovstvo sa dopustilo konania, ktorého účinky presahujú rámec porušenia hmotnoprávnej povinnosti podľa článku 13 ods. 3 nariadenia č. 1151/2012.

72

Helénska republika najmä zdôrazňuje, že dôsledky praxe uplatňovanej Dánskym kráľovstvom sú závažné tak na vnútroštátnej úrovni pre výrobcov feta, ako aj na úrovni Únie v rámci medzinárodných rokovaní. Domnieva sa, že správanie, ktorého sa týka tento žalobný dôvod Komisie, je odlišné od správania spočívajúceho v porušení osobitných povinností stanovených v článku 13 nariadenia č. 1151/2012. Tento členský štát sa totiž systematicky a dlhodobo vyhýbal svojim povinnostiam, pričom sa spoliehal na vyhýbavý a zneužívajúci argument, podľa ktorého boli predmetné výrobky určené na vývoz do tretích krajín, a neprijal žiadne opatrenie na odstránenie nezákonných dôsledkov tohto protiprávneho správania.

73

Cyperská republika sa tiež domnieva, že sporná prax poškodzuje vyhliadky medzinárodnej ochrany CHOP. Táto prax totiž prispieva k tomu, aby sa CHOP stalo v tretích krajinách druhovým označením, čím sa oslabuje vyjednávacia sila Komisie. Tolerovanie tejto praxe zo strany Dánskeho kráľovstva predstavuje porušenie článku 4 ods. 3 ZEÚ. Toto nesplnenie povinnosti by bolo potrebné konštatovať v prípade, ak by Súdny dvor rozhodol, že povinnosti vyplývajúce z článku 13 ods. 3 nariadenia č. 1151/2012 nie sú jasné, pokiaľ ide o kontrolu výrobkov uvádzaných na trh v tretích krajinách.

74

Dánske kráľovstvo tento žalobný dôvod odmieta a tvrdí, že zásadu lojálnej spolupráce nemožno považovať za porušenú ani v kontexte článku 1 ods. 1 a článku 4 nariadenia č. 1151/2012, ani samostatne, keďže nezhoda týkajúca sa výkladu práva Únie nemôže predstavovať porušenie tejto zásady. Okrem toho sa tento členský štát domnieva, že konania uvedené v oboch žalobných dôvodoch, na ktoré sa Komisia odvoláva na podporu svojej žaloby, sú totožné.

75

Nesplnenie všeobecnej povinnosti lojálnej spolupráce, ktorá vyplýva z článku 4 ods. 3 ZEÚ, možno konštatovať len v rozsahu, v akom sa týka správaní odlišných od tých, ktoré sú porušením osobitných povinností vytýkaných členskému štátu [pozri v tomto zmysle rozsudok do 17. decembra 2020, Komisia/Slovinsko (Archívy ECB), C‑316/19, EU:C:2020:1030, bod 121 a citovanú judikatúru].

76

V prejednávanej veci však treba konštatovať, že žalobný dôvod Komisie týkajúci sa zásady lojálnej spolupráce v rozsahu, v akom sa v ňom vytýka Dánskemu kráľovstvu, že porušilo povinnosti vyplývajúce z článku 13 nariadenia č. 1151/2012 a že tým ohrozilo dosiahnutie cieľov sledovaných týmto nariadením, sa týka toho istého správania, aké je predmetom prvého žalobného dôvodu, a síce nezabránenia a nezastavenia používaniu CHOP „Feta“ dánskymi výrobcami pre označenie syra, ktorý nie je v súlade s príslušnou špecifikáciou.

77

Okrem toho Komisia nepreukázala, že Dánske kráľovstvo inak než týmto opomenutím podporovalo nezákonné používanie CHOP „Feta“.

78

Rovnako, hoci je pravda, že vývoz výrobkov, ktoré nezákonne používajú CHOP, do tretích krajín výrobcami z Únie môže oslabiť postavenie Únie v medzinárodných rokovaniach, ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu systémov kvality Únie, nie je preukázané, ako to v podstate uviedla generálna advokátka v bode 95 svojich návrhov, že Dánske kráľovstvo konalo alebo urobilo vyhlásenia, ktoré by mohli mať takýto následok, čo by predstavovalo konanie odlišné od konania, ktoré je predmetom prvého žalobného dôvodu.

79

Z toho vyplýva, že druhý žalobný dôvod treba zamietnuť.

80

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na jednej strane konštatovať, že Dánske kráľovstvo si tým, že nezabránilo a nezastavilo používanie CHOP „Feta“ dánskymi výrobcami mlieka na označenie syra, ktorý nezodpovedá špecifikácii tohto CHOP, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 3 nariadenia č. 1151/2012, a na druhej strane žalobu v zostávajúcej časti zamietnuť.

81

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 138 ods. 3 uvedeného poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka. Keďže Komisia navrhla zaviazať Dánske kráľovstvo na náhradu trov konania a Dánske kráľovstvo nemalo úspech v podstatnej časti svojich návrhov, je vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci opodstatnené uložiť Dánskemu kráľovstvu povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť štyri pätiny trov konania Komisie. Komisia znáša jednu pätinu svojich trov konania.

82

Podľa článku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku členské štáty, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci, znášajú svoje vlastné trovy konania. Helénska republika a Cyperská republika preto znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: