—

v celom rozsahu zrušil rozhodnutie kvestorov Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020, ktoré bolo žalobcovi oznámené 16. novembra 2020 a ktorým sa právoplatne potvrdilo rozhodnutie generálneho tajomníka Európskeho parlamentu z 18. mája 2020 potvrdzujúce oznámenie vedúceho oddelenia náhrad a sociálnych práv poslancov Európskeho parlamentu prijaté 11. júna 2019, týkajúce sa vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že došlo k zjavnému porušeniu všeobecných zásad práva Únie, najmä zásady legitímnej dôvery, zásady právnej istoty, ochrany práva vlastniť majetok, zásady proporcionality a zásady rovnosti. Žalobca ďalej zdôrazňuje zjavnú neprimeranosť oznámenia, ktoré bolo právoplatne potvrdené napadnutým rozhodnutím, ktorým sa bez akéhokoľvek odôvodnenia na úrovni Únie údajne uplatňujú nové pravidlá talianskej poslaneckej snemovne.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov. Toto ustanovenie v skutočnosti patrí medzi prechodné opatrenia, ktoré sú zo svojej podstaty záverečnými pravidlami zaniknutého systému a ktorých účelom je ochrana právnych situácií upravených predchádzajúcou právnou úpravou.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na rôznych formálnych vadách, najmä pokiaľ ide o uvedenie správneho právneho základu oznámenia, právoplatne potvrdeného napadnutým rozhodnutím, právomoc vedúceho oddelenia, ktorý akt prijal a nedostatok odôvodnenia. Oznámenie je totiž založené na ustanovení, ktoré bolo zrušené, pričom ako mimoriadny administratívny akt ho malo prijať predsedníctvo Európskeho parlamentu. V oznámení, ktoré bolo právoplatne potvrdené napadnutým rozhodnutím, nie je uvedené odôvodnenie, ani odkaz na iný akt, ktorý by ho mohol obsahovať.