C_2022318SK.01004101.xml

Žaloba podaná 27. mája 2022 – PH a iní/ECB

(Vec T-323/22)

(2022/C 318/56)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: PH, PI, PJ, PK (v zastúpení: D. Hillemann, C. Fischer a T. Ehls, advokáti)

Žalovaná: Európska centrálna banka (ECB)

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil ex tunc rozhodnutie ECB-SSM-2022-EN-4 QLF-2020-0037 z 22. marca 2022 o námietkach proti nadobudnutiu kvalifikovanej účasti a prekročeniu 50 % podielu na základnom imaní a hlasovacích práv, ktoré bolo oznámené v ten istý deň;

—	zaviazal ECB na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú jedenásť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom uplatnení § 2c ods. 1b č. 1 Kreditwesengesetz (KWG) (1), pokiaľ ide o „spoľahlivosť“.

—	Tento žalobný dôvod sa uvádza v súvislosti s nezohľadnením predložených dôkazov, použitím neprípustných hodnotiacich kritérií a nesprávnym posúdením skutkového stavu.

Druhý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom uplatnení § 2c ods. 1b č. 4 KWG, pokiaľ ide o „odbornú spôsobilosť“.

—	Tento žalobný dôvod sa uvádza v súvislosti s tým, že sa vychádzalo z nesprávnych okolností a že neboli zohľadnené skúsenosti prvého žalobcu.

Tretí žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom uplatnení § 2c ods. 1b č. 6 KWG, pokiaľ ide o „dobrú finančnú situáciu“.

—	Tento žalobný dôvod sa uvádza v súvislosti s požiadavkami, ktoré nemajú oporu v zákone a v súvislosti s nesprávnym výpočtom kapitálových požiadaviek zo strany žalovanej.

Štvrtý žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom uplatnení § 2c ods. 1b č. 2 KWG, pokiaľ ide o „dodržiavanie prudenciálnych požiadaviek“.

—	Tento žalobný dôvod sa uvádza v súvislosti s vymedzením stratégie, postupov na určenie a zabezpečenie schopnosti znášať riziko, so zavedením systému vnútornej kontroly, personálnym obsadením a budúcim outsourcingom činností.

Piaty žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom uplatnení § 2c ods. 1b č. 5 KWG, pokiaľ ide o podozrenie z prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

—	Tento žalobný dôvod sa uvádza v súvislosti s nezohľadnením prijatých/plánovaných opatrení, poskytnutých dôkazov a nerozpoznaním chýbajúcich náznakov podozrenia.

Šiesty žalobný dôvod založený na porušení článku 19 a odôvodnenia 75 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, (2) zneužití právomoci a nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o existenciu dôvodu na zamietnutie povolenia na akvizíciu cieľovej banky.

—	Tento žalobný dôvod sa uvádza v súvislosti s rozsahom, povahou a načasovaním predložených dôkazov a otázkou ochoty prvého žalobcu podstupovať riziko.

Siedmy žalobný dôvod založený na nezohľadnení relevantných skutočností a nesprávnom posúdení.

—	Tento žalobný dôvod sa uvádza v súvislosti s nezohľadnením dôkazov, vyhlásení a poskytnutých informácií.

Ôsmy žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality.

—	Tento žalobný dôvod sa uvádza v súvislosti s neexistenciou nevyhnutnosti zakázať akvizíciu a nezohľadnením miernejších opatrení.

Deviaty žalobný dôvod založený na porušení povinností starostlivosti a nestrannosti.

—	Tento žalobný dôvod sa uvádza v súvislosti s nezohľadnením preukázanej úspešnej podnikateľskej činnosti prvého žalobcu a zohľadnením okolností, ktoré nie sú relevantné pre napadnuté rozhodnutie.

10.

Desiaty žalobný dôvod založený na porušení Charty základných práv EÚ.

—	Tento žalobný dôvod sa uvádza v súvislosti s porušením slobody povolania podľa článku 15 Charty základných práv a slobody hospodárskej súťaže a slobody hospodárskej činnosti podľa jej článku 16.

11.

Jedenásty žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia.

—	Tento posledný žalobný dôvod sa uvádza v súvislosti s bezúhonnosťou a finančnou stabilitou prvých troch žalobcov.

(1) Gesetz über das Kreditwesen: odkazy na tieto nemecké právne predpisy sa nachádzajú v žalobe.

(2) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63).