|
9.10.2004 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 251/19 |
Žaloba podaná dňa 14. júna 2004: Ultradent Products, Inc. a Michael J. S. Renouf proti Komisii Európskych spoločenstiev
(Vec T-237/04)
(2004/C 251/37)
Jazyk konania: angličtina
Ultradent Products, Inc., so sídlom v South Jordan, Utah, (USA) a Michael J. S. Renouf, s bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: S. Crosby a C. Bryant, solicitors, podali 14. júna 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.
Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:
|
— |
Zrušil rozhodnutie Komisie z 5. apríla 2004 o odoprení prístupu k dokumentom, identifikovaným v správnom konaní, ktoré sa začalo na základe troch žiadostí žalobcov z 27. októbra 2003 o prístup k dokumentom súvisiacim s klasifikáciou výrobkov na bielenie zubov. |
|
— |
Zrušil rozhodnutie Komisie z 5. apríla 2004 o odoprení prístupu k dokumentom, ktorých existenciu je vzhľadom na dané okolnosti nutné predpokladať. |
|
— |
Zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť žalobcom trovy konania v súlade s článkom 87 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Troma listami z 27. októbra 2003 podal druhý z menovaných žalobcov Komisii tri žiadosti o prístup k dokumentom, týkajúcim sa otázky, či výrobky na bielenie zubov majú byť klasifikované ako kozmetické výrobky alebo ako lekárske pomôcky. Presnejšie, žiadal o prístup k dokumentom, týkajúcim sa sťažnosti, ktorá bola podaná na Komisiu v mene prvého z menovaných žalobcov a v ktorej bola napadnutá klasifikácia výrobkov tohto druhu úradmi Spojeného kráľovstva, ďalej k dokumentom, týkajúcim sa prípravy odpovede komisára Borina na písomnú otázku adresovanú Komisii v súvislosti s takýmito výrobkami, a napokon ku všetkým dokumentom Komisie, súvisiacim s otázkou klasifikácie uvedených výrobkov. Druhý z menovaných žalobcov, ktorý je solicitor, zároveň vo svojej žiadosti vyhlásil, že koná v mene prvého žalobcu.
16. decembra 2003 boli podané opakované žiadosti. 17. decembra 2003 Komisia odpovedala na pôvodné žiadosti a 7. januára 2004 žalobcovia podali opakovanú žiadosť za účelom späťvzatia troch predchádzajúcich žiadostí zo 16. decembra. Komisia na túto žiadosť zo 7. januára 2004 odpovedala listom zo dňa 5. apríla 2004. K tomuto listu bolo pripojené množstvo dokumentov.
Žalobcovia tvrdia, že v priebehu správneho konania vyšlo najavo, že okrem dokumentov, ktoré boli žalobcom sprístupnené listom zo dňa 5. apríla 2004, určite existuje ešte množstvo ďalších dokumentov, týkajúcich sa danej veci, a že navyše je možné predpokladať aj existenciu iných dokumentov. Podľa žalobcov všetky dané dokumenty spadajú do predmetu prvej žiadosti a že Komisia ich má v držbe, no napriek tomu im neboli sprístupnené. Z tohto dôvodu považujú žalobcovia list zo dňa 5. apríla 2004 za rozhodnutie o odoprení prístupu ku všetkým týmto dokumentom a preto navrhujú jeho zrušenie. Na podporu svojej žaloby sa dovolávajú porušenia článku 8 nariadenia 1049/2001 (1), Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43 - 48 ako aj jeho úpravy všeobecne. Ďalej konštatujú, že Komisia neuviedla dôvody odoprenia prístupu k dokumentom, ktorých existencia je nesporná, a ani sa neodvolala na žiadne výnimky z práva na prístup k dokumentom, ktorými by odôvodnila zamietnutie ich žiadosti.
(1) Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.