4.12.2004   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 300/2

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

(veľká komora)

z 5. októbra 2004

v spojených veciach C-397/01 až C-403/01 (návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný Arbeitsgericht Lörrach): Bernhard Pfeiffer (C-397/01), Wilhelm Roith (C-398/01), Albert Süß (C-399/01), Michael Winter (C-400/01), Klaus Nestvogel (C-401/01), Roswitha Zeller (C-402/01), Matthias Döbele (C-403/01) proti Deutsches Rotes Kreuz, Kreisverband Waldshut eV (1)

(Sociálna politika - Ochrana bezpečnosti a zdravia pracovníkov - Smernica 93/104/ES - Oblasť pôsobnosti - Asistenti-záchranári, ktorí v rámci záchrannej služby vykonávanej u Deutsches Rotes Kreuz sprevádzajú záchranné vozidlá - Význam pojmu „cestná doprava“ - Maximálny týždenný pracovný čas - Zásada - Priamy účinok - Odchylná úprava - Podmienky)

(2004/C 300/03)

Jazyk konania: nemčina

V spojených veciach C-397/01 až C-403/01, predmetom ktorých je návrh podaný 12. októbra 2001 Súdnemu dvoru v súlade s článkom 234 ES rozhodnutím Arbeitsgericht Lörrach z 26. septembra 2001 na začatie konania o prejudiciálnej otázke, ktorá vyplynula zo sporu prejednávaného pred týmto vnútroštátnym súdom medzi Bernhard Pfeiffer (C-397/01), Wilhelm Roith (C-398/01), Albert Süß (C-399/01), Michael Winter (C-400/01), Klaus Nestvogel (C-401/01), Roswitha Zeller (C-402/01), Matthias Döbele (C-403/01) a Deutsches Rotes Kreuz, Kreisverband Waldshut eV, Súdny dvor (veľká komora), v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, C. Gulmann, J.-P. Puissochet a J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia R. Schintgen (spravodajca), F. Macken, N. Colneric, S. von Bahr a K. Lenaerts, generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer, tajomník: H. von Holstein, zástupca súdneho tajomníka, vyhlásil dňa 5. októbra 2004 rozsudok, ktorého výrok znie:

1)

a)

Článok 2 smernice Rady 89/391/EHS zo dňa 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a článok 1 odsek 3 smernice Rady 93/104/ES zo dňa 23. novembra 1993 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času treba vykladať v tom zmysle, že činnosť asistentov – záchranárov vykonávaná v rámci záchrannej služby, ktorá je predmetom konania pred vnútroštátnym súdom, patrí do oblasti pôsobnosti tejto smernice.

b)

Pojem „cestná doprava“ v zmysle článku 1 odsek 3 smernice 93/104 treba vykladať tak, že sa nevzťahuje na činnosť záchrannej služby, aj keď táto činnosť čiastočne spočíva v použití vozidla a v sprevádzaní pacienta pri preprave do nemocnice.

2)

Článok 18 odsek 1 písmeno b) bod i) prvú odrážku smernice 93/104 treba vykladať tak, že prekročenie maximálnej dĺžky týždenného pracovného času 48 hodín, uvedenej v článku 6 smernice je platné, len pri udelení výslovného a slobodného súhlasu zo strany jednotlivého zamestnanca. Z tohto hľadiska nepostačuje, že pracovná zmluva dotknutého zamestnanca odkazuje na kolektívnu zmluvu, ktorá umožňuje takéto prekročenie.

3)

článok 6 bod 2 smernice 93/104 treba vykladať tak, že za okolností, ktoré sú predmetom konania pred vnútroštátnym súdom, zabraňuje členskému štátu prijať právnu úpravu, ktorá umožňuje pri pracovnej pohotovosti („Arbeitsbereitschaft“) vykonávanej asistentmi – záchranármi v rámci záchrannej služby u organizácie akou je Deutsches Rotes Kreuz, prípadne prostredníctvom kolektívnej zmluvy alebo podnikovej dohody uzatvorenej na základe kolektívnej zmluvy, prekročiť maximálny týždenný čas v dĺžke 48 hodín stanovený v tomto ustanovení;

—

toto ustanovenie spĺňa všetky predpoklady na to, aby vyvolalo priame účinky;

—

vnútroštátny súd vo vnútroštátnom spore zahájenom výhradne medzi subjektami súkromného práva, musí pri použití ustanovení vnútroštátneho práva vydaných na splnenie povinností ustanovených v smernici, zohľadniť vnútroštátne právo ako celok a vykladať ho extenzívne s ohľadom na znenie a účel smernice, aby dospel k záveru, ktorý je v súlade s cieľom sledovaným smernicou. Vo vnútroštátnom spore musí súd, ktorý položil otázku, urobiť všetko, čo je v jeho právomoci, aby zabránil prekročeniu maximálneho týždenného pracovného času stanoveného v článku 6 bod 2 smernice 93/104 na 48 hodín.

(1)  Ú. v. ES C 3 z 5.1.2002

  翻译：