28.5.2005 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 132/36 |
Žaloba podaná dňa 12. apríla 2005: Pablo Muñiz proti Komisii Európskych spoločenstiev
(Vec T-144/05)
(2005/C 132/65)
Jazyk konania: angličtina
Pablo Muñiz, bydliskom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: B. Dehandschutter, advokát, podal 12. apríla 2005 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.
Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
1. |
zrušil rozhodnutie Komisie z 3. februára 2005 v rozsahu, v akom zamieta úplný prístup k dokumentom požadovaný žalobcom; |
2. |
zrušil rozhodnutie Komisie z 3. februára 2005 v rozsahu, v akom zamieta čiastočný prístup k požadovaným dokumentom; |
3. |
zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania. |
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobca je právnik špecializujúci sa na poradenstvo klientom v colných veciach. S cieľom poskytnúť čo najlepšie poradenstvo svojim klientom poslal žalobca Komisii 13. októbra 2004 žiadosť o prístup k zápisniciam zo septembrového zasadania Výboru pre colný kódex – oddelenia pre colnú a štatistickú nomenklatúru, ako aj o prístup k určitým TAXUD dokumentom. Táto žiadosť bola zamietnutá 1. decembra 2004 na základe článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001. Žalobca požiadal o preskúmanie pôvodného rozhodnutia z 15. decembra 2004. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v dôsledku tejto žiadosti a potvrdilo predchádzajúce rozhodnutie o zamietnutí prístupu.
Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 4 ods. 3 nariadenia 1049/2001. Podľa žalobcu dôvody na zamietnutie prístupu, najmä, že sprístupnenie požadovaných dokumentov by vážne narušilo rozhodovací proces Komisie, nie sú opodstatnenými dôvodmi podľa tohto ustanovenia. Žalobca taktiež v rovnakej súvislosti tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo nesprávne odôvodnené odkazom na druh dokumentov, namiesto toho, aby posúdilo obsah každého z požadovaných dokumentov.
Žalobca sa ďalej domnieva, že článok 4 ods. 6 toho istého nariadenia bol porušený tým, že Komisia zamietla čo i len čiastočný prístup k požadovaným dokumentom. Taktiež tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obchádza článok 2 ods. 1 tohto nariadenia tým, že vedie k systematickému zamietaniu sprístupnenia vnútorných dokumentov na základe jediného dôvodu, že príslušný spis nie je uzatvorený.
Nakoniec sa žalobca domnieva, že prevažujúci verejný záujem, pozostávajúci z potreby dotknutých osôb lepšie porozumieť rozhodnutiam prijatým v oblasti colného zaradenia, oprávňuje sprístupnenie požadovaných dokumentov.