|
28.1.2006 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 22/20 |
Žaloba podaná 29. novembra 2005 – Endesa/Komisia
(Vec T-417/05)
(2006/C 22/38)
Jazyk konania: španielčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Endesa, S.A. (v zastúpení: M. Merola, M. Odriozola, S. Baxter a M. Muñoz de Juan, advokáti, J. Flynn, QC, barrister)
Žalovaná: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy žalobkyne
Zrušiť rozhodnutie Komisie z 15. novembra 2005 v prípade COMP/M.3986 Gas Natural/Endesa
Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia
Predmetom žaloby je zrušenie rozhodnutia Komisie z 15. novembra 2005, v ktorom sa konštatovalo, že verejná ponuka na nadobudnutie 100 % akcií Endesa, S.A, ktorú 5. septembra 2005 vyhlásil Gas Natural SDG, S.A, nevytvára koncentráciu s významom pre celé Spoločenstvo.
Žaloba o zrušenie smerujúca proti Komisii nastoľuje ako predbežnú otázku existenciu viacerých vád konania. V tejto súvislosti žalobkyňa v prvom rade tvrdí, že napadnuté rozhodnutie malo byť prijaté pred rozhodnutím o žiadosti o postúpenie podľa článku 22 nariadenia o fúziách, keďže zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že rozhodnutia týkajúce sa žiadostí o postúpenie sa musia týkať koncentrácií, ktoré spĺňajú limity jednej alebo viacerých vnútroštátnych noriem a nemajú význam pre celé Spoločenstvo.
Po druhé žalobkyňa Komisii pripisuje nedostatok transparentnosti v konaní a z toho vyplývajúce porušenie jej práv na obhajobu.
Napokon tvrdí, že Komisia mala žiadať o prerušenie vnútroštátneho konania, ktoré prebiehalo paralelne na vnútroštátnych orgánoch. Žalobkyňa sa domnieva, že už samotná skutočnosť, že nebolo požiadané o prerušenie konania, predstavuje závažnú vadu konania vo svetle základných zásad, ktorými sa spravuje systém kontroly koncentrácii.
Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa veci samej, žaloba nastoľuje otázku porušenia niektorých článkov nariadenia (ES) č. 139/2004 (1) a existenciu zjavných omylov v posúdení. Na jednej strane toto rozhodnutie podľa názoru žalobkyne porušuje pravidlá o príslušnosti stanovené v nariadení o fúziách tým, že sa na Endesu snaží preniesť dôkazné bremeno o vymedzení pojmu „význam pre celé Spoločenstvo“, čo je zjavne v rozpore s kogentnou povahou noriem, ktoré stanovujú výlučnú právomoc Komisie.
Žalobkyňa tiež tvrdí, že nezohľadnením konsolidovaných účtov Endesy za posledný účtovný rok, ktorá bola riadne zostavená v súlade s pravidlami účtovníctva Spoločenstva (NIC/NIIF) platnými v čase vzniku koncentrácie, porušuje rozhodnutie článok 5 nariadenia o fúziách tým, že sa odkláňa od praxe Komisie a dostáva sa do konfliktu so zásadami vyjadrenými v oznámení o výpočte obratu.
Žalobkyňa dodáva, že pokiaľ ide o úpravy, ktoré rozhodnutie analyzuje vo svetle oznámenie o výpočte obratu, viaceré z nich podliehajú striktnému uplatneniu platných účtovných pravidiel Spoločenstva a nemožno si ich zamieňať s úpravami podľa článku 5 nariadenia o fúziách. Každopádne mali byť všetky úpravy, ktoré sa analyzujú v rozhodnutí, uznané, keďže zodpovedajú cieľu, ktorým je určenie skutočnej ekonomickej hodnoty podnikov zúčastňujúcich sa koncentrácie.
Napokon žalobkyňa uvádza, že rozhodnutie tým, že nesprávne vymedzuje výlučnú príslušnosť Komisie, porušuje zásadu právnej istoty a je v rozpore s jednotným uplatňovaním nariadenia o fúziách.
(1) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.