|
22.9.2007 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 223/5 |
Odvolanie Papierfabrik August Koehler AG proti rozsudku Súdu prvého stupňa (piata komora) z 26. apríla 2007 v spojených veciach T-109/02 (Bolloré/Komisia), T-118/02 (Arjo Wiggins Appleton/Komisia), T-122/02 (Mitsubishi HiTec Paper Bielefeld/Komisia), T-125/02 (Papierfabrik August Koehler/Komisia), T-126/02 (M-real Zanders/Komisia), T-128/02 (Papeteries Mougeot/Komisia), T-129/02 (Torraspapel/Komisia), T-132/02 (Distribuidora Vizcaína de Papeles/Komisia) a T-136/02 (Papelera Guipuzcoana de Zicuñaga/Komisia), podané 12. júla 2007
(Vec C-322/07 P)
(2007/C 223/05)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Papierfabrik August Koehler AG (v zastúpení: I. Brinker, S. Hirsbrunner, Rechtsanwälte, J. Schwarze, Universitätsprofessor)
Ďalší účastník konania: Komisia Európskych spoločenstiev
Návrhy odvolateľky
|
— |
zrušiť rozsudok Súdu prvého stupňa (piata komora) z 26. apríla 2007 (vec T-125/02) v rozsahu, v akom sa rozhodnutie dotýka odvolateľky, |
|
— |
zrušiť rozhodnutie Komisie 2004/337/ES z 20.decembra 2001 týkajúce sa konania o uplatnení článku 81 Zmluvy ES a článku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (vec COMP/E-1/36.212 – Samoprepisovací papier) [neoficiálny preklad] (1) v rozsahu, v akom sa rozhodnutie dotýka odvolateľky, subsidiárne: znížiť peňažnú pokutu uloženú odvolateľke v článku 3 rozhodnutia, |
|
— |
subsidiárne k návrhu podľa bodu 2: vrátiť vec Súdu prvého stupňa na nové konanie v súlade s právnym posúdením v rozsudku Súdneho dvora, |
|
— |
v každom prípade zaviazať Komisiu na náhradu trov konania odvolateľky, ktoré jej vznikli v konaniach pred Súdom prvého stupňa a pred Súdnym dvorom. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Odvolateľka uplatňuje nasledovné odvolacie dôvody: spôsoby, akými Súd prvého stupňa vymeral peňažnú pokutu, porušujú zásadu rovnakého zaobchádzania, ako aj zásadu proporcionality. Odvolateľka namieta porušenie hmotného práva Spoločenstva. Súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho predpokladu, že nie je dôležité, že odvolateľka je rodinným podnikom a v porovnaní s inými podnikmi nedisponuje priamym prístupom ku kapitálovým trhom. Namiesto toho poukázal Súd prvého stupňa nesprávne na to, že podnik sa nemôže vo svoj prospech odvolať na porušenie práva uplatňovaného v prospech iných podnikov. O tento argument sa však odvolateľka vôbec neopierala. Súd prvého stupňa primerane neposúdil štrukturálne rozdiely medzi odvolateľkou a inými podnikmi, ktorým sa vyčíta protiprávne konanie. Tým porušil zásadu rovnakého zaobchádzania a zásadu proporcionality.
Súd prvého stupňa okrem toho vychádzal nesprávne z predpokladu, že odvolateľka sa v čase od októbra 1993 podieľala na protiprávnom konaní. V tejto súvislosti Súd prvého stupňa nedostatočne vykonal dôkazy, rozporuplne ich posúdil a navyše ich sfalšoval, čím porušil prezumpciu neviny a práva na obranu, ktoré patria odvolateľke. Odvolateľka namieta existenciu procesnej vady. Vysvetlenia, ktorými Súd prvého stupňa odôvodňuje, že oficiálne zasadania združenia AEMCP v období medzi januárom 1992 a septembrom 1993 slúžili ako rámec celoeurópskej dohody o cenách, sú nedostatočné a rozporné. Súd prvého stupňa sa dopustil dodatočných právnych omylov, keď vychádzal z toho, že sa odvolateľka zúčastnila na neoficiálnych zasadaniach, na ktorých sa prejednávali ceny na vnútroštátnej úrovni.
(1) Ú. v. ES L 115, s. 1.