30.6.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 190/18

(1)

Rozhodnutie bolo určené spoločnosti Posten Norge AS. Posten Norge prevádzkuje vnútroštátnu poštovú službu v Nórsku. V roku 2006 dosiahla spoločnosť skupinový obrat 23 668 miliónov nórskych korún („MNOK“). Zahraničný obrat predstavoval 17,5 % celkového skupinového obratu v roku 2006. Nórske kráľovstvo je výlučným vlastníkom Posten Norge.

(2)

Sťažovateľom bola spoločnosť Schenker Privpak AB („Privpak“), ktorá vstúpila na švédsky trh v roku 1992. Privpak prepravuje zásielky od spoločností, ktoré prevádzkujú predaj na diaľku, zákazníkom v Nórsku, Švédsku a Fínsku. Schenker Privpak AB je súčasťou skupiny DB Schenker. DB Schenker spája všetky druhy dopravy a logistických činností spoločnosti Deutsche Bahn AG, ktorej 100 % vlastníkom je v konečnom dôsledku nemecký štát. V Nórsku pracuje Privpak pod akciovou spoločnosťou Schenker Privpak AS, ktorá podlieha nórskym zákonom.

(3)

Dozornému úradu bola 24. júna 2002 doručená sťažnosť od spoločnosti Privpak. V listoch z 9. decembra 2002, 14. januára 2003, 15. augusta 2003 a 5. marca 2004, Privpak poskytla dodatočné informácie. Spoločnosť Posten Norge na žiadosť o poskytnutie informácií odpovedala 16. a 23. júna 2003. Od 21. júna do 24. júna 2004 prebiehalo v priestoroch Posten Norge v Osle vyšetrovanie. Po predložení viacerých žiadostí o poskytnutie informácií, ktoré boli adresované spoločnostiam Privpak, Posten Norge a príslušným tretím stranám, prijal dozorný úrad 17. decembra 2008 oznámenie námietok proti spoločnosti Posten Norge. Posten Norge reagovala na oznámenie námietok 3. apríla 2009. Ústne vypočutie sa konalo 16. júna 2009.

(4)

V roku 1999 spoločnosť Posten Norge dospela k záveru, že jestvujúca distribučná sieť nestačí pokrývať trhový dopyt po službách a zabezpečiť tak ich dostupnosť. Navyše sa zisky zo siete v predchádzajúcich rokoch znížili a náklady na prevádzku boli príliš vysoké. Spoločnosť Posten Norge sa preto rozhodla prebudovať distribučnú sieť, znížiť počet poštových úradov na 300 až 450 a vybudovať sieť aspoň 1 100 poštových pobočiek v obchodoch. Pri znížených prevádzkových nákladoch by sa tak celkový počet expedičných miest zvýšil aspoň o 200, stúpla by ziskovosť spoločnosti aj dostupnosť poštových a finančných služieb na trhu.

(5)

Spoločnosť Posten Norge, vlastník siete poštových pobočiek v obchodoch („Post in shop“), vyvinula tento systém, aby poskytla rôzne poštové a finančné služby v maloobchodných predajniach, napr. obchodných domoch, obchodoch s potravinami, stánkoch a čerpacích staniciach. Každá poštová pobočka v obchode má poskytovať aspoň základné poštové a bankové služby, ktoré sú pre spoločnosť Posten Norge záväzné na základe prevádzkovej licencie. Základnú ponuku služieb je možné rozšíriť o dodatočné výrobky a služby podľa charakteru odberateľskej základne každej poštovej pobočky v obchode. Posten Norge nesie hlavnú zodpovednosť za každodenný dohľad nad sieťou poštových pobočiek v obchodoch a má právo dozerať na všetky aspekty spojené s jej prevádzkou. Každá poštová pobočka je súčasťou maloobchodnej predajne a má rovnaké otváracie hodiny ako daná predajňa. Poštové pobočky v obchodoch majú jednotný vzhľad a sú označené v súlade so všeobecnou stratégiou Posten Norge.

(6)

Hlavným záujmom spoločnosti Posten Norge na začiatku projektu poštových pobočiek v obchodoch v rokoch 1999 a 2000 bolo uzatvoriť strategické dohody s vedúcimi reťazcami/skupinami obchodov s potravinami, stánkov a čerpacích staníc, kde by bolo možné poskytovať poštové služby. Začiatkom roku 2000 Posten Norge prejednávala v tomto smere dohody o zámere s vedúcimi obchodnými skupinami a reťazcami. Následne na to uzavrela tieto dohody týkajúce sa konceptu poštových pobočiek v obchodoch:

(7)

Dohodami s COOP a ICA získala Posten Norge výhradný prístup do maloobchodných predajní, kde bola zriadená poštová pobočka. So všetkými skupinami sa prerokovávali aj štandardné dohody o prevádzkovaní, ktoré sa mali uzatvoriť s jednotlivými maloobchodnými predajňami, kde bola zriadená poštová pobočka.

(8)

Od začiatku roku 2004 viedla spoločnosť Posten Norge z vlastnej iniciatívy rokovania súbežne s NorgesGruppen, COOP a ICA s cieľom uzatvoriť nové rámcové dohody týkajúce sa poštových pobočiek v obchodoch. Nové dohody mali od 1. januára 2006 nahradiť jestvujúce dohody. V rámci Posten Norge sa navrhlo, aby boli všetky skupiny informované o tom, že Posten Norge zamýšľa i) uzatvoriť nové rámcové dohody týkajúce sa poštových pobočiek v obchodoch a ii) upraviť ustanovenia týkajúce sa preferencií, ale zároveň až do ukončenia rokovaní neinformovať skupiny, či vôbec bude niekto uprednostnený, a ak áno, komu bude prednostné postavenie udelené. Posten Norge sa držala navrhovanej stratégie a otázka prednostného partnerského postavenia ostala počas rokovaní otvorená.

(9)

V priebehu roku 2006 sa zo zmlúv s Posten Norge odstránili všetky ustanovenia o výhradnom postavení a prednostnom partnerskom postavení.

(10)

V príslušnom období spoločnosť Posten Norge poskytovala balíkové služby medzi podnikom a klientom s doručením na poštovú prepážku a domov. Poskytovala tiež prepravu balíkov medzi podnikmi a klientmi v zahraničí.

(11)

Sieť balíkových služieb medzi podnikmi a klientmi poskytovaných spoločnosťou Posten Norge pozostávala z poštových úradov a poštových pobočiek v obchodoch. V prípade potreby sa v odľahlých vidieckych oblastiach do tejto siete zaradili aj poštári. Posten Norge bola jediná spoločnosť, ktorá poskytovala balíkové služby medzi podnikmi a klientmi na celom území Nórska.

(12)

Táto vec sa týka poskytovania balíkových služieb medzi podnikmi a klientmi s doručením na poštovú prepážku. Balíky medzi podnikmi a klientmi sa v Nórsku doručovali prevažne na poštovú prepážku a zákazníci boli na tento spôsob doručovania balíkov zvyknutí. Spoločnosť Posten Norge bola hlavným poskytovateľom balíkových služieb medzi podnikmi a klientmi, dodávka do domu tvorila len malú časť celkového objemu takto prepravovaných balíkov. Nič nepoukazuje na to, že by podniky obchodujúce na diaľku považovali dodávku do domu za náhradu doručovania balíkov medzi podnikmi a klientmi na prepážku. Dodávka balíkov do domu vyžaduje dopravnú infraštruktúru, ktorá by umožnila doručenie balíkov od podniku až k dverám adresáta. Dodávka do domu a dodávka na prepážku by sa mohli považovať za nahraditeľné alebo zameniteľné len v prípade, že by bolo možné presunúť v krátkom čase značné množstvo balíkov zo systému dodávky na prepážku na dodávku do domu. Dostupné údaje ukázali, že tento variant sa v danom období nedal uskutočniť. Balíkové služby s dodávkou do domu medzi podnikmi a klientmi neboli preto zahrnuté do relevantného tovarového trhu.

(13)

Balíkové zásielkové služby medzi dvoma podnikmi využívajú podnikoví zákazníci, ktorí potrebujú využiť dodávku zásielky do domu priamo na adresu iného podniku počas niekoľkých pracovných hodín. Takíto zákazníci majú vysoké časové nároky a sú ochotní zaplatiť za urýchlené služby vyššiu cenu. Z hľadiska cenového rozdielu, ktorý by mal odrážať rozdiely v nákladoch na poskytovanie oboch služieb, sa podnikom s predajom na diaľku nevyplatí prejsť z balíkovej zásielkovej služby medzi podnikom a klientom s doručením na prepážku na balíkové služby medzi dvoma podnikmi. Balíkové služby medzi dvoma podnikmi preto nevytvorili konkurenčný tlak na poskytovanie balíkových služieb medzi podnikom a klientom. Navyše podniky s predajom na diaľku prakticky nemohli využiť tieto služby, lebo ich poskytovatelia často vyžadovali, aby adresátom zásielky bola právnická, a nie fyzická osoba.

(14)

Dozorný úrad nevedel o žiadnom poskytovateľovi balíkových služieb medzi podnikom a klientom, ktorý by v skúmanom období vo väčšej miere doručoval zásielky zákazníkom na pracovisko. Rozdielna povaha, cena a využitie balíkovej zásielkovej služby medzi dvoma klientmi bránila v tom, aby podniky s predajom na diaľku využívali túto službu ako náhradu za balíkové služby medzi podnikom a zákazníkom s doručením na prepážku.

(15)

Dozorný úrad usúdil, že v danom období sa trh balíkových zásielkových služieb medzi podnikom a klientom s doručením na prepážku líšil od trhu balíkových služieb medzi podnikom a klientom s dodávkou do domu alebo na pracovisko aj od balíkových služieb medzi dvoma podnikmi alebo dvoma klientmi.

(16)

Územie trhu balíkových služieb medzi podnikom a klientom s doručením na prepážku bolo geograficky ohraničené územím Nórskeho kráľovstva.

(17)

Spoločnosť Posten Norge sa od svojho založenia v roku 1997 stala vedúcim poskytovateľom balíkových služieb medzi podnikom a klientom s doručením na prepážku v Nórsku, pričom na trhu nemala takmer žiadnych konkurentov. Až kým na trh nevstúpila spoločnosť Tollpost bola jediným jej konkurentom spoločnosť Privpak. Ani jeden z podnikov s predajom na diaľku neuviedol iných účastníkov trhu, ktorí by pred rokom 2006 poskytovali doručovanie balíkov na prepážku medzi podnikom a klientom. Spoločnosť Tollpost sa rozhodla vstúpiť na trh v jeseni 2005, ale začala byť činná až od jesene 2006, aj to len v malom meradle.

(18)

Počas skúmaného obdobia si spoločnosť Posten Norge udržiavala trhový podiel nad alebo tesne pod hranicou 98 %. V tomto období boli na trhu vytvorené značné prekážky pre vstup a rozpínanie nových trhových účastníkov. Možnosť vstupu nových účastníkov na trh významne neobmedzilo trhové správanie Posten Norge. Vzhľadom na nedostatok iných poskytovateľov daných služieb s podstatným a stabilným trhovým podielom bolo veľmi nepravdepodobné, že by sa významní zákazníci Posten Norge rozhodli presunúť všetky alebo väčšinu požiadaviek na služby niekam inam. Spoločnosť Posten Norge preto ostala nevyhnutným obchodným partnerom aj v tomto období.

(19)

Dozorný úrad usúdil, že Posten Norge mala v skúmanom období na danom trhu dominantné postavenie podľa článku 54 Dohody o EHP. Geografické územie trhu, na ktorom mala Posten Norge dominantné postavenie, predstavuje „podstatnú časť“ územia EHP.

(20)

Podľa článku 54 Dohody o EHP sa ako nezlučiteľné s fungovaním tejto dohody zakazuje akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia v rámci územia, na ktoré sa vzťahuje táto dohoda či jeho podstatnej časti, jedným alebo viacerými podnikmi, pokiaľ to ovplyvní obchod medzi zmluvnými stranami.

(21)

Podľa ustálenej judikatúry pojem zneužívania objektívne označuje:

„správanie sa dominantného podniku, ktorý je schopný svojou prítomnosťou na trhu ovplyvňovať trhovú štruktúru a využívaním metód, ktoré sú odlišné od metód podmieňujúcich bežnú súťaž na trhu výrobkov a služieb prostredníctvom transakcií s obchodnými subjektmi, oslabuje hospodársku súťaž tak, že nie je možné udržať jej súčasnú úroveň, alebo podnietiť jej rast“

 (1).

(22)

Účinky popísané vo uvedenej ustálenej judikatúre sa nemusia vzťahovať na konkrétne alebo súčasné prípady zneužívania, ktoré sú predmetom sťažnosti. Na to, aby sa prijalo rozhodnutie o porušení článku 54 Dohody o EHP stačí dokázať, že zneužívanie postavenia zo strany dominantného podniku má za následok obmedzenie hospodárskej súťaže alebo inými slovami, že podobné trhové správanie môže spôsobiť alebo pravdepodobne spôsobí danú situáciu. Takéto správanie podniku môže viesť k neúmyselnému obmedzeniu hospodárskej súťaže za predpokladu, že sa na náležitej právnej úrovni dokáže, že je to v jeho povahe.

(23)

Podľa rozhodnutia zneužila spoločnosť Posten Norge svoje dominantné postavenie na trhu stanovením podmienky výhradného postavenia v skupinách a predajniach vo svojich zmluvných dojednaniach s maloobchodnými skupinami a stratégiou, akú sledovala pri opätovnom prejednávaní zmluvných podmienok od roku 2004.

(24)

Výhradné postavenie v skupinách zabránilo úplnému prístupu konkurentov spoločnosti Posten Norge do skupiny NorgesGruppen/Shell, ktorá zahŕňala najväčší maloobchodný reťazec s bežným spotrebným tovarom, najväčší reťazec stánkov a vedúci reťazec čerpacích staníc v Nórsku. Týmto prednostným postavením v skupinách a predajniach boli mnohé významné obchody s potravinami, stánky a čerpacie stanice naviazané na Posten Norge.

(25)

Zmluvami, ktoré COOP a ICA uzatvorili so spoločnosťou Posten Norge v rokoch 2001 a 2002, kedy sa do obchodov zaviedlo mnoho poštových pobočiek, mali obidva reťazce záujem zriadiť vo svojich predajniach čo najviac poštových pobočiek. Požiadavka výhradného postavenia spoločnosti Posten Norge v predajniach vylučovala, aby v predajniach COOP a ICA, do ktorých získal prístup konkurenčný poskytovateľ balíkových služieb medzi podnikom a klientom, bola zriadená poštová pobočka Posten Norge. Inými slovami, každá predajňa, kde pôsobil konkurent spoločnosti Posten Norge, bola vylúčená z jej koncepcie poštových pobočiek v obchodoch. Keby bola spoločnosť Posten Norge uvoľnila trh pre konkurenčných poskytovateľov zásielkových služieb, vznikla by sieť „konkurenčných“ predajní COOP a ICA, čím by sa výrazne obmedzil vznik nových poštových pobočiek spoločnosti Posten Norge v predajniach príslušných reťazcov.

(26)

Počas opätovných rokovaní ponechal Posten Norge otázku prednostného partnera otvorenú, a tým vyvolal dojem, že by COOP a ICA mohli dané postavenie získať, alebo si svoje súčasné postavenie od roku 2006 aspoň vylepšiť. Ochota oboch reťazcov umožniť prístup konkurenčným poskytovateľom balíkových služieb medzi podnikom a klientom do svojich predajní bola preto jasne obmedzená. Táto situácia trvala, kým rokovania nepokročili a nestanovili sa zmluvné vzťahy s COOP a ICA.

(27)

Na základe dostupných dôkazov dozorný úrad usúdil, že štvrtý reťazec maloobchodných predajní, Reitangruppen, a ostatné vedúce reťazce čerpacích staníc neboli ochotné zaradiť do svojich reťazcov balíkové zásielkové služby medzi podnikom a klientom. Domnievali sa, že predajne neboli priestorovo vybavené na poskytovanie balíkových služieb, že samotné balíkové služby by nepriniesli dostatočné obchodné príležitosti alebo vyjadrili svoj nesúhlas s projektom, ktorý by potenciálne zvýšil náklady a/alebo odvrátil pozornosť od hlavnej obchodnej stratégie reťazca. Ostatné vedúce reťazce obchodov s potravinami, stánkov a čerpacích staníc boli v danom období pre konkurentov Posten Norge do veľkej miery neprístupné.

(28)

Na základe uvedeného dospel dozorný orgán k názoru, že správanie spoločnosti Posten Norge výrazne obmedzilo prístup nových účastníkov do najžiadanejších distribučných sietí v Nórsku. Spoločnosť Posten Norge tak vytvorila strategické obmedzenia pre vstup nových účastníkov na trh s balíkovými službami medzi podnikom a klientom s doručením na prepážku. Obmedzený prístup do vedúcich reťazcov obchodov s potravinami, stánkov a čerpacích staníc, spôsobený správaním spoločnosti Posten Norge, znížil schopnosť a/alebo motiváciu jej konkurentov súťažiť na trhu balíkových služieb medzi podnikom a klientom s doručením na prepážku.

(29)

Dozorný úrad sa navyše domnieva, že spoločnosť Posten Norge svojím správaním obmedzila hospodársku súťaž na úkor spotrebiteľov. Dostupné dôkazy ukazujú, že nebyť správania spoločnosti Posten Norge mali by konkurenční účastníci trhu s veľkou pravdepodobnosťou prístup do vedúcich reťazcov obchodov s potravinami a stánkov. Tým by sa uľahčil vstup a rozmach konkurentov na príslušnom trhu, vyvinul by sa väčší konkurenčný tlak na spoločnosť Posten Norge, čím by sa obmedzila jej trhová sila v prospech podnikov s predajom na diaľku a napokon aj spotrebiteľov.

(30)

Snaha o vylúčenie konkurentov z trhu nemusí byť v rozpore s článkom 54 Dohody o EHP, ak dominantný podnik dokáže, že táto snaha je objektívne potrebná alebo zvyšuje efektívnosť trhu natoľko, že prevyšuje negatívne účinky na hospodársku súťaž (2). Dominantný subjekt nesie dôkazné bremeno objektívnej potreby alebo zvýšenia efektivity trhu (3).

(31)

Spoločnosť Posten Norge argumentovala, že výhradné postavenie v skupinách bolo nevyhnutné na zvýšenie efektivity tým, že urýchlilo zavedenie poštových pobočiek do obchodov, zabránilo, aby konkurenčné subjekty získali prístup do obchodov, kde mali byť poštové pobočky zavedené a tomu, aby skupina NorgesGruppen/Shell neprejavila konceptu poštových pobočiek v obchodoch nedostatok podpory a zároveň zaistila, aby mali poštové pobočky v obchodoch dostatok priestoru pre svoju činnosť. Po podrobnom preskúmaní dozorný úrad dospel k názoru, že spoločnosť Posten Norge nedokázala ani v jednom z uvedených dôvodov nevyhnutnosť výhradného postavenia v skupine v prípade poskytovania balíkových zásielkových služieb. Hoci by sa preukázalo, že výhradné postavenie v skupine zvýšilo efektivitu daného trhu, jeho rozsah a trvanie bolo neúmerné, a preto neprimerané.

(32)

Ďalším argumentom spoločnosti Posten Norge bolo, že ročne vyplácala skupine NorgesGruppen/Shell veľké sumy peňazí ako náhradu za náklady, ktoré skupine vznikli v súvislosti so zavádzaním poštových pobočiek do obchodov. Tvrdila, že bez výhradného postavenia v skupine by sa nemohlo zaistiť, aby boli tieto sumy použité na dané účely, a aby konkurenti nezneužili investície vo vlastný prospech. Dozorný úrad však nezistil, že by hrozilo zneužitie peňažných prostriedkov vyplácaných spoločnosťou Posten Norge skupine NorgesGruppen/Shell v prospech konkurenčných poskytovateľov balíkových služieb medzi podnikom a klientom, ani nedostatočné využitie poskytnutých investícií.

(33)

Spoločnosť Posten Norge tvrdila, že výhradné postavenie v skupinách bolo nevyhnutné na ochranu svojej propagačnej činnosti a investícií do školení, práv duševného vlastníctva, identity a povesti systému poštových pobočiek v obchodoch, na dodržiavanie konceptu a potrieb Posten Norge pri chode každej predajne, v ktorej sa zaviedla poštová pobočka, a na ochranu investícií do pultov a hmotného zariadenia. Po podrobnom preskúmaní dôkazov a informácií, ktoré v tomto ohľade predložila Posten Norge, dozorný úrad zistil, že obavy spoločnosti Posten Norge zo zneužitia jej propagačnej činnosti alebo investícií do školení zo strany konkurenčných poskytovateľov balíkových služieb boli neopodstatnené. Výhradné postavenie v predajniach sa nedá odôvodniť ani ochranou práv duševného vlastníctva spoločnosti Posten Norge alebo jednotnej identity a povesti siete poštových pobočiek v obchodoch. Aj odôvodnenie výhradného postavenia v predajniach ako spôsobu na zabezpečenie dodržiavania konceptu a potrieb Posten Norge pri chode predajní, v ktorých sa poštové pobočky zaviedli, dozorný úrad zhodnotil ako nedostatočné. Výhradné postavenie v predajniach určite nebolo nevyhnutné počas celého trvania zmlúv, ktoré spoločnosť PostenNorge uzavrela s predajňami.

(34)

V súvislosti s opätovným uzatváraním zmlúv spoločnosť Posten Norge tvrdila, že jednania s viacerými poskytovateľmi zvýšili hospodársku súťaž, lebo to bol najúčinnejší postup uzatvárania nových zmlúv. Spoločnosť Posten Norge sa bránila, že jej úmyslom nebolo vylúčiť konkurentov z trhu. Dozorný úrad však zistil, že Posten Norge nepreukázala, že by systém prejednávania zmlúv zvýšil efektivitu trhu, bol potrebný alebo primeraný na zvýšenie efektivity, ani že by údajné zvýšenie efektivity prevyšovalo nepriaznivé účinky na hospodársku súťaž vyplývajúce z prejednávania zmlúv.

(35)

Dozorný úrad sa preto domnieva, že Posten Norge nedokázala objektívne odôvodniť svoje správanie.

(36)

Dozorný úrad dospel k záveru, že správanie spoločnosti Posten Norge, t. j. stanovenie podmienky výhradného postavenia v skupinách a predajniach v zmluvách s NorgesGruppen/Shell, stanovenie podmienky výhradného postavenia v predajniach v zmluvách so spoločnosťou COOP a skupinou ICA a stratégia, ktorú spoločnosť sledovala pri opätovnom prejednávaní zmlúv s NorgesGruppen, COOP a ICA od roku 2004, predstavuje zneužitie v zmysle článku 54 Dohody o EHP.

(37)

Správanie Posten Norge výrazne ovplyvnilo vzájomný obchod medzi zmluvnými stranami, tak ako je definovaný v článku 54 Dohody o EHP.

(38)

Zneužitie predstavuje jediný a nepretržitý prípad porušenia predpisov, ktorý trval prinajmenšom tak dlho ako bola skupina NorgesGruppen viazaná podmienkou výhradného postavenia v skupine, kým bola prednostným partnerom spoločnosti Posten Norge od 20. septembra 2000 do 31. marca 2006.

(39)

Základná výška pokuty zvyčajne predstavuje 30 % hodnoty predaja produktov, na ktoré sa porušenie pravidiel priamo alebo nepriamo vzťahuje v rámci daného geografického územia EHP. Obvykle dozorný úrad na výpočet používa hodnotu predaja podniku počas posledného roku, v ktorom sa podnik podieľal na porušení. V roku 2005 bol obrat spoločnosti Posten Norge zo zásielkovej balíkovej služby medzi podnikmi a klientmi s dodávkou na prepážku 674,16 mil. NOK. V prepočte sa táto suma rovná 84,17 mil. EUR (4).

(40)

Základná výška pokuty súvisí s určitou časťou hodnoty predaja stanovenou v závislosti od stupňa závažnosti porušenia, vynásobená počtom rokov, v ktorých porušovanie trvalo.

(41)

Dozorný úrad vykoná analýzu jednotlivých prípadov s prihliadnutím na všetky súvisiace okolnosti a podľa toho stanoví, či sa daná časť hodnoty predaja bude nachádzať na spodnej alebo hornej hranici výšky pokuty. Dozorný úrad vezme do úvahy viaceré činitele, napr. druh porušenia, trhový podiel daného podniku a geografický dosah porušenia.

(42)

Druh porušenia súvisí so snahou o vylúčenie konkurentov z trhu, ktorá ovplyvnila trhovú štruktúru. Spoločnosť Posten Norge mala na danom trhu veľmi vysoký trhový podiel počas celého trvania porušovania. Zneužitie postavenia sa týkalo celého územia Nórska a v rozpore s cieľmi Dohody o EHP ohrozovalo správne fungovanie vnútorného trhu vytváraním prekážok pre vstup na príslušný trh zásielkových balíkových služieb v Nórsku, a tým bránilo vo vytvorení nadnárodných trhov.

(43)

So zreteľom na skutočnosti tejto veci bola základná výška pokuty stanovená na 2 525 100 EUR. Táto suma sa vynásobila 5,5, čo predstavuje dĺžku trvania porušovania (päť a pol roka). Základná výška pokuty sa teda ustanovuje na úrovni 13,89 mil. EUR.

(44)

V prípade neboli zaznamenané žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti.

(45)

Orgán uznal, že dĺžka správnych konaní bola v tomto prípade značná, a že s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu bolo zníženie základnej výšky pokuty o 1 mil. EUR oprávnené.

(46)

Výsledná výška pokuty sa teda ustanovuje na úrovni 12,89 mil. EUR.

(47)

Snahou o vylúčenie konkurentov z trhu prostredníctvom stratégie výhradného postavenia a prednostným zaobchádzaním počas zakladania a chodu siete poštových pobočiek v obchodoch sa Posten Norge dopustil jediného a nepretržitého porušovania článku 54 Dohody o EHP v období od 20. septembra 2000 do 31. marca 2006 na trhu s balíkovými zásielkovými službami medzi podnikmi a klientmi s doručením na prepážku v Nórsku. Porušenie pozostávalo z týchto častí:

(48)

Kvôli uvedenému porušovaniu bola spoločnosti Posten Norge AS vymeraná pokuta vo výške 12,89 mil. EUR.

(49)

Aj keď sa tak ešte nestalo, spoločnosti Posten Norge bolo nariadené ukončiť toto porušovanie a nepodnikať žiadne iné činnosti s rovnakým alebo podobným cieľom alebo účinkom, kým bude mať na relevantnom trhu dominantné postavenie.