29.5.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/1

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný uznesením Arbeitsgericht München zo dňa 26. februára 2004 vo veci Werner Mangold proti Rüdiger Helm

(Vec C-144/04)

(2004/C 146/01)

Arbeitsgericht München (Spolková republika Nemecka) uznesením z 26. februára 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Werner Mangold proti Rüdiger Helm, ktorý bol doručený Kancelárii Súdneho dvora dňa 17. marca 2004.

Arbeitsgericht München žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1.a)

Treba vykladať doložku 8, bod 3, rámcovej zmluvy (smernica 1999/70/ES (1) Rady z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP) v tom zmysle, že v je rozpore s touto právnou normou prenesenou do vnútroštátneho právneho poriadku ústupok spočívajúci v znížení veku zo 60 rokov na 58 rokov ?

1.b)	Treba vykladať doložku 5, bod 1, rámcovej zmluvy (už citovaná smernica 1999/70/ES) v tom zmysle, že v je rozpore s touto právnou normou vnútroštátna právna úprava, taká ako v spornej veci, ktorá neupravuje obmedzenia zodpovedajúce jednému z troch predpokladov uvedených v tomto bode ?

2)

Treba vykladať článok 6 smernice 2000/78/ES (2) Rady z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní v tom zmysle, že je v rozpore s touto právnou normou vnútroštátna právna úprava, taká ako v spornej veci, ktorá umožňuje dohodnúť pracovný pomer na určitú dobu bez objektívneho dôvodu v prípade zamestnanca, ktorý má vek 52 rokov a to v rozpore s princípom, ktorý vyžaduje existenciu takéhoto objektívneho dôvodu ?

3)

V prípade kladnej odpovede na jednu z týchto troch otázok: musí vnútroštátny sudca odmietnuť uplatnenie vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá je v rozpore s právom spoločenstva a uplatniť všeobecný princíp vnútroštátneho práva, na základe ktorého je v súlade so zákonom určiť doby určité len z objektívneho dôvodu ?

---

(1)  Ú. v. ES L 175, s. 43.

(2)  Ú. v. ES L 303, s. 16.

---

29.5.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/1

---

Žaloba podaná 31. marca 2004 Fínskou republikou proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec C-162/04)

(2004/C 146/02)

Fínska republika zastúpená A. Guimaraes-Purokoski, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala 31. marca 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Fínska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

predovšetkým:

i)	zrušil rozhodnutie 2004/136/ES Komisie zo 4. februára 2004, ktorým táto zamietla úhradu spoločenstvom niektorých výdavkov vynaložených členskými štátmi prostredníctvom Európskeho fondu zamerania a poľnohospodárskej záruky (FEOGA) (1), a to v časti v ktorej sa toto rozhodnutie týka Fínska;

ii)	zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania. subsidiárne

iii)	zrušil rozhodnutie 2004/136/ES Komisie zo 4. februára 2004, ktorým táto zamietla úhradu spoločenstvom niektorých výdavkov vynaložených členskými štátmi prostredníctvom Európskeho fondu zamerania a poľnohospodárskej záruky (FEOGA) a to pokiaľ uvedeným rozhodnutím sa rozhodlo o sume 3.194.596 Euro;

iv)	zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné argumenty

Fínsko uvádza, že prijatím sporného rozhodnutia:

i)	Komisia zle uplatnila článok 9 odsek 2 nariadenia č. 3887/92 (2) a nesprávnym spôsobom zhodnotila situáciu v Severnej Karélii. Nepreukázala, že režim fínskej kontroly pomoci na mieste má vážne nedostatky v Severnej Karélii a že fínske úrady neprijali nápravné opatrenia vyžadované Komisiou;

ii)	Komisia nesprávnym spôsobom hodnotila situáciu v Severnej Ostrobotnie, v Severnom Savo, v Strednom Fínsku, v Kainuu a v Laponsku. Nepreukázala, že režim fínskej kontroly pomoci na mieste má vážne nedostatky v skúmaných regiónoch a že fínske úrady neprijali nápravné opatrenia vyžadované Komisiou;

iii)	Komisia porušila princíp primeranosti, keď rozšírila miestnu pôsobnosť sporného rozhodnutia mimo Severnej Karélie a to na Severné Ostrobotnie, na Severné Savo, na Stredné Fínsko, na Kainuu a na Laponsko a to v rozpore s právom spoločenstva.

iv)	Komisia nepreukázala, že systém uplatnených opatrení v rámci režimu kontroly pomoci na mieste v Severnej Karélii, v Severnej Ostrobotnii, v Severnom Save, v Strednom Fínsku, v Kainuu a v Laponsku sú v rozpore s právom spoločenstva.

---

(1)  Ú.v.s. L 40 z 12. februára 2004, s. 31.

(2)  Nariadenie (EHS) č. 3887/92 Komisie z 23. decembra 1992 o spôsoboch uplatňovania integrovaného systému riadenia a kontroly určitých režimov pomoci spoločenstva, Ú.v.s. 391 z 31. decembra 1992, s. 36.

---

29.5.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/2

---

Žaloba podaná dňa 5. apríla 2004 Komisiou Európskych spoločenstiev proti Rakúskej republike

(Vec C-168/04)

(2004/C 146/03)

Komisia Európskych spoločenstiev, zastúpená pani Barbara Eggers a pánom Enrico Traversa splnomocneným zástupcom, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podala dňa 5. apríla 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Rakúskej republike.

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

—

Vyslovil, že Rakúska republika si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z článku 49 zmluvy ES tým, že nezrušila článok 18, odseky 12 až 16 Ausländerbeschäftigungsgesetz a článok 10, odsek 1, bod 3 Fremdengesetz, ktoré neprimeraným spôsobom obmedzujú vysielanie pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, v rámci poskytovania služieb;

—	zaviazal Rakúsku republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné argumenty

Poskytovatelia služieb usadení v inom členskom štáte sú poškodení, ak vysielajú do Rakúska pracovníkov z tretích krajín, pretože títo sa musia podriadiť trom preverujúcim konaniam pred troma odlišným rakúskymi správnymi orgánmi. Okrem víza stanoveného Fremdengesetz (zákon o cudzincoch), ktoré vydávajú príslušné konzulárne úrady a oznamovacieho konania, ktorého cieľom je preskúmanie mzdových a pracovných podmienok v súlade s Arbeitsvertragsrechtsanpassungsgesetz (AVRAG) (zákon vykonávajúci právnu úpravu o pracovných zmluvách), Ausländerbeschäftigungsgesetz (AuslBG) vyžaduje obdržanie „potvrdenia o dodaní ES“ od regionálneho oddelenia pracovného trhu.

I.   „Potvrdenie o dodaní ES“, článok 18, odseky 12 až 16 Ausländerbeschäftigungsgesetz.

Dôsledkom povinnosti obdržať „potvrdenie o dodaní ES“ v súlade s článkom 18, odseky 12 až 16 Ausländerbeschäftigungsgesetz je obmedzenie voľného pohybu služieb v Spoločenstve.

S ohľadom na cieľ Rakúskej republiky predísť podvodom a chrániť pracovníkov, je povinnosť obdržať „potvrdenie o dodaní ES“ popri vízu upravenom vo Fremdengesetz a oznamovaciemu konaniu podľa AVRAG, neprimeraná.

1.   Prevencia podvodov

Rakúska právna úprava je v rozpore so zásadou primeranosti, pretože účinné preskúmanie podmienok vysielania pracovníkov v rámci slobody poskytovania služieb môže byť zabezpečené prostriedkami, ktoré majú menej obmedzujúci charakter.

Vízová povinnosť môže stačiť, aby bol zabezpečený oprávnený záujem členského štátu preskúmať podmienky vysielania pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, a ktorí sú zamestnancami podnikov poskytujúcich služby. Akékoľvek ďalšie preskúmanie, ktoré má v tomto prípade podobu potvrdenia o dodaní ES vydaného iným správnym orgánom, je neodôvodnené.

2.   Zabezpečenie mzdových a pracovných podmienok

Dôsledkom podmienky upravenej v článku 18, odsek 13, bod 2 AuslBG, podľa ktorej potvrdenie o dodaní ES sa vydá iba vtedy, ak sú splnené mzdové a pracovné podmienky podľa AVRAG platné v Rakúsku, je tiež neprimerané opakované preskúmanie.

Povinnosť obdržať potvrdenie o dodaní ES a konanie s ním súvisiace sú neprimerané s ohľadom na cieľ ochrany pracovníkov, uvedenom v tejto právnej norme, keďže Rakúska republika má k dispozícii menej obmedzujúce prostriedky.

Rakúska republika implementovala smernicu o vysielaní pracovníkov zákonom AVRAG, ktorý upravuje možnosť kontroly a posteriori vyplácania požadovaných miezd.

3.   Bežní pracovníci podniku

Povinnosť byť zamestnaný aspoň jeden rok poskytovateľom služieb alebo mať s týmto poskytovateľom zmluvu na dobu neurčitú, ktorá je uvedená v článku 18, odsek 13, bod 1 Ausländerbeschäftigungsgesetz, ako podmienka na vydanie potvrdenia o dodaní ES, je obmedzením voľného poskytovania služieb a v žiadnom prípade nie je odôvodnená. Cieľ, ktorým je prevencia podvodu, môže byť dosiahnutý menej obmedzujúcimi opatreniami.

II.   Zamietnutie vydania potvrdenia o pobyte, článok 10, odsek 1, bod 3 Fremdengesetz

V súlade s článkom 10 Fremdengesetz, vydanie potvrdenia o pobyte bude v každom prípade zamietnuté, ak pracovník vstúpil na územie členského štátu bez víza. Toto ustanovenie je prekážkou vyslania, aj keď poskytovateľ môže preukázať zákonnosť vyslania, spočívajúcu v tom, že podal žiadosť, na základe ktorej členský štát môže vykonať nevyhnutné preskúmanie.

Zásadné zamietnutie potvrdenia o pobyte, tak ako je upravené v článku 10, odsek 1, bod 3 Fremdengesetz nesúvisí s cieľom preskúmať podmienky, ktorým podlieha právo na pobyt a teda musí byť považované za nezákonné.

Zásadné zamietnutie víza, tak ako je upravené v prípade vstupu na územie členského štátu, ktorý je nezákonný iba z formálnych dôvodov, závažným spôsobom obmedzuje voľné poskytovanie služieb a v niektorých oblastiach sa táto sloboda stáva zdanlivou. Za súčasného stavu práva spoločenstva, Rakúska republika má k dispozícii v podobe preskúmania uskutočneného v konaní o vydanie víza pred vstupom na jej územie rovnako účinný, ale menej obmedzujúci prostriedok ako preskúmať, či štátny príslušník tretej krajiny vstupuje na jej územie, aby poskytoval služby.

---

29.5.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/3

---

Návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke podaný VAT and Duties Tribunals, London Tribunal Center rozhodnutím tohto súdneho orgánu zo dňa 2. apríla 2004 vo veci Abbey National plc (ktorého v konaní podporuje Inscape Investments Ltd) proti Commissioners of Customs and Excise.

(Vec C-169/04)

(2004/C 146/04)

VAT and Duties Tribunals, London Tribunal Center (Anglicko) rozhodnutím z 2. apríla 2004 podal na Súdny dvor Európskych spoločenstiev návrh na začatie konania o prejudiciálnej otázke vo veci Abbey National plc (ktorého v konaní podporuje Inscape Investments Ltd) proti Commissioners of Customs and Excise, ktoré bolo doručené Kancelárii Súdneho dvora dňa 5. apríla 2004.

VAT and Duties Tribunals žiada Súdny dvor, aby rozhodol o nasledujúcich otázkach:

1)

Znamená výnimka týkajúca sa „riadenia zvláštnych investičných fondov, ako ich definovali členské štáty“ upravená v článku 13 B (d) (6) Šiestej smernice o DPH (1), že členské štáty majú tak právomoc určiť, ktoré činnosti zahŕňajú „riadenie“ zvláštnych investičných fondov, ako aj právomoc určiť, ktoré špeciálne investičné fondy si môžu výnimku uplatniť ?

2)

Ak odpoveď na prvú otázku je záporná a pojem „riadenie“ podľa článku 13 B (d) (6) Šiestej smernice o DPH má samostatný význam v práve spoločenstva, môžu so zreteľom na smernicu Rady č. 85/611/EHS z 20. decembra 1985 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov („smernica PKIPCP“) (2) výdavky spojené s činnosťou depozitára podľa článkov 7 a 14 smernice PKIPCP, podľa vnútroštátnej úpravy a stanov investičného fondu, byť považované za výdavky súvisiace s „riadením zvláštnych investičných fondov“ podľa článku 13 B (d) (6) Šiestej smernice o DPH a teda byť oslobodené od dane ?

3)

Opäť ak odpoveď na prvú otázku je záporná a pojem „riadenie“ podľa článku 13 B (d) (6) Šiestej smernice o DPH má samostatný význam v práve spoločenstva, vzťahuje sa oslobodenie týkajúce sa „riadenia zvláštnych investičných fondov“ podľa článku 13 B (d) (6) Šiestej smernice o DPH na riadenie treťou osobou v súlade s administratívnym riadením fondov ?

---

(1)  Šiesta smernica Rady č. 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú.v.s. L 145, 13. 06. 1977, s. 1).

(2)  z 20. decembra 1985 (Ú.v.s. L 375, 31. 12. 1985, s. 3).

---

29.5.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/4

---

Žaloba podaná 13. apríla 2004 Španielskym kráľovstvom proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec C-175/04)

(2004/C 146/05)

Španielske kráľovstvo zastúpené Lourdes Fraguas Gadea, Abogado del Estado, ktorý si zvolil adresu na doručovanie v Luxemburgu, podalo 13. apríla 2004 na Súdny dvor Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Španielske kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:

—

zrušil rozhodnutie zo 4. februára 2004 (1), v časti, v ktorej zamieta Španielsku financovanie spoločenstvom sumy 7 314 177 EUR z dôvodu „kvalitatívnych nedostatkov kontroly“ v prípade štátnej pomoci na pestovanie paradajok určenej pestovateľom a sumy 1 277 630, 55 EUR z dôvodu „nedodržania termínov dodávky“ v prípade štátnej pomoci určenej pestovateľom určitých druhov citrusových plodov;

—	zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné argumenty

K štátnej pomoci na pestovanie paradajok určenej pestovateľom:

Komisia tvrdí, že postup pri vykonávaní kvalitatívnej kontroly hotových výrobkov nie je v súlade s článkom 15 nariadenia ES č. 504/97 Komisie z 19. marca 1997 o podmienkach uplatnenia nariadenia ES č. 22201/96 Rady na režim štátnej pomoci na pestovanie spracovaných výrobkov na báze ovocia a zeleniny. Toto nariadenie navrhuje paušálnu úpravu vo výške 10 % z celkových nákladov priznaných v členskom štáte z titulu tejto pomoci. V Španielsku sa však každoročne vykonávajú kontroly vo všetkých podnikoch počas obdobia predaja. V súlade s článkom 15 odsek 1 písm. a) nariadenia č. 504/97 sa vo vybraných podnikoch realizuje dodatočná analytická kontrola hotových výrobkov („sondážna kontrola“), ktorá by mohla byť predmetom žiadosti o priznanie štátnej pomoci. To však neznamená, že iné podniky vykazujú nedostatky.

K štátnej pomoci určenej pestovateľom určitých citrusových plodov:

Komisia navrhuje finančnú úpravu z dôvodu, že zmluvné objemy boli rozdelené na rôzne obdobia dodávky. V Španielsku však počas sezóny 1997/98 spadol oveľa väčší objem zrážok než aký býva priemerne, čo spôsobilo, v niektorých regiónoch a oblastiach, problémy pri zbere dozretého ovocia a oneskorenie dozrievania neskoro dozrievajúcich druhov. Tieto skutočnosti mali za následok zmenu zmluvných termínov dodávok. Španielske úrady sa ihneď odvolávali na vyššiu moc. Navyše, neexistoval žiadny predpis o presune medzi plánovanými množstvami v rámci termínov dodávok vzťahujúci sa na viacročné zmluvy počas sezóny 1997/98. Keďže nariadenie nepredvídalo takýto prípad, nemožno takéto konania považovať za nezákonné, už vôbec nie ak presuny zmluvných množstiev medzi rôznymi obdobiami dodávok boli povolené v neskorších sezónach.

---

(1)  Rozhodnutie 2004/136/ES Komisie zo 4. februára 2004 o zamietnutí financovania určitých nákladov vynaložených členskými štátmi z prostriedkov Európskeho záručného a usmerňovacieho poľnohospodárskeho fondu (FEOGA)

---

29.5.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/5

---

Žaloba podaná dňa 18. marca 2004 Railion Deutschland AG proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-109/04)

(2004/C 146/06)

Jazyk konania: nemecký

Railion Deutschland AG, so sídlom v Mohuči (Nemecko), zastúpený H. Hohlen, advokátom, podal 18. marca 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil rozhodnutie Komisie C(2003)4660 final z 12. decembra 2003 konštatujúce, že úľava na dovozných poplatkoch nie je opodstatnená v danom prípade;

—	zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné argumenty

Žalobca je spoločnosťou podnikajúcou v oblasti železničného transportu tovaru. Žaloba je namierené proti rozhodnutiu Komisie, ktorým táto zamietla žiadosť Spolkovej republiky Nemecko o úľavu na colnom dlhu v prospech žalobcu. Colný dlh vznikol tým, že žalobca prepravoval po železnici alkohol z voľnej colnej zóny v Brémach do voľnej colnej zóny v Hamburgu, pričom tento alkohol deklaroval ako farbivo. Žalobca nedisponoval žiadnymi informáciami, na základe, ktorých mohol predpokladať, že tovar bol deklarovaný podvodným spôsobom. Z Hamburgu bol napokon, v súlade s jeho určením, tovar dopravený do Českej republiky.

Žalobca tvrdí, že rozhodnutie podstatným spôsobom porušuje procesné práva, keďže sa nerešpektovalo právo strany byť vypočutý vo veci. Žalobca bol síce formálne vyzvaný, aby sa vyjadril k veci. Domnieva sa však, že zamietajúce rozhodnutie žalovaného sa nevyjadrilo k uvedeným argumentom, tak ako by to malo byť v súlades s právom byť vypočutý vo veci. Žalobca tvrdí, že Komisia nevzala do úvahy, že ju vystavila relatívne rôznym rizikám, ktoré musia znášať železničná spoločnosť a námorná doprava vo voľnej colnej zóne. Žalobca tvrdí, že Komisia vo svojom rozhodnutí stavala na tom, že žalobca, ako železničná spoločnosť, bude podliehať rovnakému režimu ako námorná dopravná spoločnosť.

Žalobca, okrem iného, uvádza, že rozhodnutie odporuje článku 239 Európskeho colného zákonníka. Predmetné rozhodnutie popiera, tým, že uvádza nepresné a neúplné skutkové tvrdenia, existenciu „osobitných okolností“. Žalobca tvrdí, že, z dôvodu zjednodušených administratívnych postupov v rámci železničnej dopravy, je vystavený väčšiemu riziku zo strany podvodníkov, ktorý uvádzajú nepravdivé údaje o povahe tovaru určeného na dopravu. Úvadza, že toto riziko nie je schopný eliminovať a ani kontrolovať. Navyše, dodáva, že prakticky nemožné kontrolovať obsah kontajnerov.

Žalobca napokon tvrdí, že hodnotiac predmetné rozhodnutie vo vzťahu k článku 239 Európskeho colného zákonníka je treba vziať do úvahy, že Európskym spoločenstvám nebola spôsobená žiadna finančná ujma a že nikdy nevzniklo riziko, že k takejto ujmu dôjde, keďže alkohol bol určený pre český trh, kde bol aj dopravený.

---

29.5.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/5

---

Žaloba podaná dňa 1. apríla 2004 KM Europa Metal AG, Tréfimétaux S.A. a Europa Metalli S.p.A. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-127/04)

(2004/C 146/07)

Jazyk konania: anglický

KM Europa Metal AG so sídlom Osnabruck (Nemecko), Tréfimétaux S.A. so sídlom Courbevoie Cedex (Francúzsko) a Europa Metalli S.p.A. so sídlom Florencia (Taliansko), zastúpené M. Siragusa, A. Winckler, G. Cesare Rizza, T. Graf a M. Piergiovanni, advokátmi, podali 1. apríla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	podstatne znížil pokutu, ktorú žalobcom uložila Komisia Európskych spoločenstiev svojím rozhodnutím zo 16. decembra 2003 vo veci COMP/E-1/38.240

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania ako aj náklady vynaložené žalobcami v súvislosti s bankovou zárukou za platbu pokuty spoločnosťou KME v prebiehajúcom konaní

Žalobné dôvody a hlavné argumenty

V namietanom rozhodnutí Komisia konštatovala, že žalobcovia, okrem iného, porušili články 81 ES a 53 odsek 1 Dohody o EHP tým, že participovali na dohodách a zosúladených postupoch, ktoré ovplyvnili trh s priemyselnými medenými rúrkami dodávanými na kotúčoch alebo vinutých cievkach. Z tohto dôvodu, Komisia uložila spoločne a nerozdielne žalobcom pokutu vo výške 18 990 000 EUR.

Žalobcovia nenamietajú zistenia uvedené v rozhodnutí o tom, že porušili pravidlá hospodárskej súťaže obsiahnuté v zmluve o ES a Dohode o EHP, ale tvrdia, že Komisia sa dopustila niekoľkých skutkových a právnych chýb pri stanovení výšky pokuty. Predovšetkým tvrdia, že pri výpočte základu pokuty a pri stanovení časového prvku, Komisia porušila zásadu proporcionality a zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že nezobrala do úvahy štatisticky bezvýznamný dopad predmetných dohôd na trh a zmeny kartelových aktivít.

Žalobcovia ďalej namietajú, že pri posudzovaní závažnosti porušenia Komisia veľmi precenila hospodársky dopad predmetných dohôd tým, že namiesto trhu spracovateľských služieb vzala do úvahy trh polovýrobkov (priemyselné medené rúrky).

Žalobcovia tiež tvrdia, že Komisia sa dopustila chyby tým, že nevzala do úvahy určité poľahčujúce okolnosti, najmä: obmedzenú realizáciu predmetných dohôd žalobcami, ich okamžité a dobrovoľné ukončenie porušovania citovaných ustanovení, štrukturálnu krízu priemyslu výroby rúrok a súčinnosť, ktorú žalobcovia poskytli Komisii. Títo namietajú, že 30 %-né zníženie pokuty, ktoré dosiahli je založené na chybných skutkových úvahách a nebolo v súlade s rozhodovacou praxou Komisie a ani judikatúrou. Žalobcovia ďalej namietajú, že Komisia ich oproti iným spoločnostiam znevýhodnila tým, že voči iným spoločnostiam uplatnila poľahčujúce okolnosti a bez objektívnych dôvodov postupovala voči nim zhovievavejšie.

---

29.5.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/6

---

Žaloba podaná dňa 8. apríla 2004 Guiseppe Caló proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-134/04)

(2004/C 146/08)

Jazyk konania: francúzsky

Guiseppe Caló, bytom Luxemburg, zastúpený Sébastien Orlandi, Albert Coolen, Jean-Noel Louis Marchal, advokáti, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu, podal 8. apríla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	Zrušil rozhodnutie Komisie z 30. marca 2004, ktorým rozhodla o obsadení funkcie triedy A2 riaditeľa riaditeľsva „Štatistiky poľnohospodárstva, rybolovu, štrukturálnych fondov a životného prostredia“ v DG EUROSTAT a rozhodnutie, ktorým Komisia zamietla prihlášku žalobcu na túto funkciu;

—	zaviazal Komisiu nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné argumenty

Žalobca úradník žalovanej pridelený EUROSTATU ako riaditeľ riaditeľsva „Štatistiky poľnohospodárstva, životného prostriedia, výživy a regiónov“ bol neskôr preradený do funkcie hlavného poradcu generálneho riaditeľa generálneho riaditeľstva, ku ktorému bol pridelený, pričom jeho druh práce ostal zachovaný. Komisia tiež rozhodla obsadiť jeho pôvodnu funkciu.

Žalobca napadol tieto rozhodnutia pred Súdom prvého stupňa v rámci iného konania (vec T-118/03 Caló/Komisia).

Touto žalobou, žalobca napáda rozhodnutie vymenovať iného úradníka do jeho pôvodnej funkcie oprierajúc sa v prvom rade o rovnaké tvrdenia ako vo veci T-118/03. Navyše tvrdí, že uchádzač, ktorý uspel, nespĺňa podmienky vzdelania uvedené v dotknutom oznámení o uvoľnenej funkcii. Ďalej tvrdí, že tento uchádzač sa zúčastnil schôdze vedúcich kancelárií komisárov, na ktorej sa rozhodlo o obsadení funkcie, o ktorú sa sám uchádzal. Žalobca na tomto základe uvádza, že došlo tak k porušeniu zásad trasparentnosti, spravodlivosti a nestrannosti ako aj k porušeniu práv na obhajobu. Na záver žalobca poukazuje na absolútny nedostatok odôvodnenia.

---

29.5.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/6

---

Žaloba podaná dňa 13. apríla 2004 Kurt Martin Mayer, Tilly Forstbetriebe GesmbH, Anton Volpini de Maestri, a Johannes Volpini de Maestri proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-137/04)

(2004/C 146/09)

Jazyk konania: nemecký

Kurt Martin Mayer, bytom Einsentratten (Rakúsko), Tilly Forstbetriebe GesmbH, so sídlom Treibach (Rakúsko), Anton Volpini de Maestri, bytom Spittal/Drau (Rakúsko) ako aj Johannes Volpini de Maestri, bytom Seeboden (Rakúsko) podali 13. apríla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie Komisie,

v prípade, ak by tomuto návrhu nevyhovel, tak subsidiárne, aby

—	zrušil napadnuté rozhodnutie v časti týkajúcej sa rakúskych lokalít s európskym významom (kód AT prílohy I napadnutého rozhodnutia);

v prípade, ak by tomuto návrhu nevyhovel, tak subsidiárne, aby

—	a) zrušil zápis lokality AT 2102000 „Nockberge“ do napadnutého rozhodnutia Komisie a b) zrušil zápis lokality AT 2109000 „Gut Walterskirschen“ do napadnutého rozhodnutia Komisie;

v prípade, ak by tomuto návrhu nevyhovel, tak subsidiárne, aby

—

zrušil zápis v prílohe I napadnutého rozhodnutia určitých lokalít označených ako lokality európskeho významu pre druhy a biotopy majúce stupeň zastúpenia a všeobecného hodnotenia B, C a D (prípadne C a D, prípadne len C) v súlade s bežnými informačnými formulármi členských štátov a) pre všetky lokality uvedené v napadnutom rozhodnutí (to znamená v prílohe I) a prípadne b) pre všetky rakúske lokality (kód AT prílohy I) a prípadne c) jedine lokality AT 2102000 „Nockberge“ a At 211900 „Gut Walterskirschen“,

—	v každom prípade, zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť, k rukám právnych zástupcov žalobcov, trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné argumenty

Žalobcovia napádajú rozhodnutie Komisie z 22. decembra 2003, vydané na základe nariadenia 92/43/EHS Rady (1), ktorým sa stanovuje zoznam lokalít európskeho významu pre alpský biogeografický región. Žalobcovia sú poľnohospodári a lesní hospodári hospodáriaci na svojich vlastných nehnuteľných majetkoch, ktorí vykonávajú poľnohospodársku a lesnícku činnosť, vrátane sekundárnych činností – nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v „lokalitách európskeho významu“ označenými v napadnutom rozhodnutí. Žalobcovia tvrdia, že rozhodnutím sa stali adresátmi noriem spoločenstva. Týmto bolo vlastníctvo žalobcov, ktoré je chránené európskymi ústavnými tradíciami, obmedzené nad rámec možných spoločenských potrieb, mechanicky, bez toho, aby sa posúdili jednotlivé záujmy, bez výnimky a bez primeranej náhrady (nerealizovali sa ani opatrenia s cieľom odškodniť), čo je v rozpore s článkom 230 odsek 2 zmluvy ES. Preto je potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie.

Žalobcovia tvrdia, že napadnuté rozhodnutie je takisto v rozpore so samotnou smernicou (2), na základe ktorej bolo prijaté. Základ pre učenie finančného príspevku nebol správne určený a súdržnosť siete chránených lokalít, ktorú smernica vyžaduje, nie je zaručená.

Navyše, žalobcovia tvrdia, že Komisia v napadnutom rozhodnutí nekonštatovala výslovne pre ktoré druhy a biotopy majú lokality, ktoré kvalifikuje ako „lokality s európskym významom“, skutočne európsky význam. Napokon, žalobcovia tvrdia, že v prípade lokalít, ktoré sa týkajú žalobcov, sa Komisia, čo sa týka obsahu rozhodnutia, opierala o chybné fakty. Týmto boli lokality mylne kvalifikované ako lokality s európskym významom pre určité druhy a biotopy, čo je dôvodom na to, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené.

---

(1)  Ú.v. L 14 z 21. januára 2004 s. 21.

(2)  Smernica 92/43/EHS Rady z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú.v. L 206, s. 7).

---

29.5.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/7

---

Žaloba podaná dňa 4. apríla 2004 Adviesbureau Ehcon B.V. proti Komisii Európskych spoločenstiev

(Vec T-140/04)

(2004/C 146/10)

Jazyk konania: holandčina

Adviesbureau Ehcon B.V., so sídlom Reeuwijk (Holandsko), zastúpený M. A. Goedkoop, podal 8. apríla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločenstiev.

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

—	zaviazal Európske spoločenstvo na náhradu škody vo výške 158.400 eur za ujmu spôsobenú žalobcovi tým, že mu nebola zadaná zákazka, zvýšenej o zákonné úroky až do dňa jej úplného splatenia;

—	zaviazal Európske spoločenstvo nahradiť žalobcovi spôsobenú stratu príjmov v sume vo výške 60.000 eur z dôvodu, že ponuka žalobcu bola zamietnutá a preto nemohol využiť a zveľadiť svoje know-how; táto suma má byť zvýšená o zákonné úroky až do dňa jej úplného splatenia;

—

zaviazal Európske spoločenstvo na náhradu nepriamej škody spôsobenej žalobcovi v dôsledku toho, že nebude môcť dať ponuku v rámci verejného obstarávania nadväzujúceho na to, v ktorom bola jeho ponuka odmietnutá. Nepriama škoda vyplýva so zníženej pravdepodobnosti získať nadväzujúcu zákazku a je stanovená na 10 % ušlého zisku z tejto zákazky, čo predstavuje 25.500 eur;

—	subsidiárne zaviazal Európske spoločenstvo na náhradu škody spôsobenej žalobcovi v dôsledku straty šance dosiahnuť zadanie zákazky vo výške 26.400 eur; táto suma má byť zvyšovaná o zákonné úroky až do dňa jej úplného splatenia;

—	zaviazal Európske spoločenstvo na náhradu trov, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s vypracovaním ponuky vo výške 10.000 eur, táto suma má byť zvyšovaná o zákonné úroky až do dňa jej úplného splatenia;

—	zaviazal Európske spoločenstvo na náhradu trov, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti so zhromažďovaním dôkazov a podaním sťažnosti Európskemu ombudsmanovi vo výške 40.000 eur; táto suma má byť zvýšená o zákonné úroky až do dňa jej úplného splatenia;

—	zaviazal Komisiu Európskych spoločenstiev nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné argumenty

V septembri 1996 sa žalobca prihlásil do verejnej súťaže, ktorú vyhlásila Komisia, týkajúcej sa služieb súvisiacich so smernicou o vodách určených na ľudskú spotrebu (1). Ponuka, ktorú predložil žalobca, nebola prijatá.

Podľa žalobcu konala Komisia v rozpore s povinnosťou transparentnosti, ktorú treba v oblasti verejného obstarávania zohľadniť. Žalobca uvádza, že na základe jeho sťažnosti dospel Európsky ombudsman k rovnakému záveru.

Žalobca tiež zdôrazňuje, že Komisia svojím konaním porušila článok 3 smernice Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb (2). Podľa žalobcu sa Komisia nevyhla diskriminácii v zaobchádzaní s jednotlivými uchádzačmi, pričom porušila princíp dobrej správy.

Žalobca ďalej uvádza, že Komisia porušila článok 12 odsek 1 smernice 92/50/EHS, pretože ho neinformovala o dôvodoch odmietnutia jeho ponuky do pätnástich dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti, ktorú žalobca na tento účel podal.

Žalobca tiež tvrdí, že pokiaľ by bola Komisia konala v súlade s princípmi dobrej správy, bol by postúpil do štádia zadávania zákazky. V takomto prípade by bol zákazku získal.

Žalobca tiež uvádza, že na základe článkov 16 a 17 odsek 2 smernice 92/50/EHS bola Komisia povinná zaslať oznámenie o výsledkoch verejného obstarávania Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev najneskôr do 48 dní od prijatia ponuky.

Žalobca tiež uvádza, že Komisia sa ho pokúsila uviesť do omylu.

---

(1)  Verejná súťaž – XI.D.1 (Ú. v. ES 1996 C 232, s. 35).

(2)  Smernica Rady 92/50/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii postupov verejného obstarávania služieb.

---

29.5.2004

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 146/8

---

Žaloba podaná dňa 9. apríla 2004 Lapin liitto (Regionálna rada Lapónska) a obcami Enontekiö, Inari, Utsjokia a pán Unto Autto, chovateľ sobov proti Komisii Európskych spoločentiev

(Vec T-141/04)

(2004/C 146/11)

Jazyk konania: fínsky

Lapin liitto (Regionálna rada Lapónska) a obce Enontekiö, Inari, Utsjokia a pán Unto Autto, chovateľ sobov, všetci zastúpení: Kari Marttinen, advokát, a profesor Pertti Eilavaara, podali 9. apríla 2004 na Súd prvého stupňa Európskych spoločenstiev žalobu proti Komisii Európskych spoločentiev.

Žalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupňa:

—	Zrušil rozhodnutie Komisie v časti týkajúcej sa informácií o fínskych oblastiach a to z toho dôvodu, že z postupu, akým boli začlenené do tohto rozhodnutia vyplýva, že tieto informácie sú v rozpore s právom.

—	Najmä zrušil začlenenie národného parku Pallas-Ounastunturi (F11300101) do chránenej oblasti a to preto, že jeho uvedenie na zozname je rozporné s právom a zasahuje do práv navrhovateľa, pána Unto Autto, chovateľa sobov.

—	Zaviazal Komisiu Európskych spoločentiev nahradiť trovy konania, spolu s úrokmi z omeškania odo dňa vyhlásenia rozsudku.

Žalobné dôvody a hlavné argumenty

Rozhodnutie Komisie 2004/69/ES z 22. decembra 2003, ktorým sa vykonáva smernica Rady 92/43/EHS, stanovuje zoznam dôležitých zemepisných oblastí spoločenstva, pokiaľ sa týka biogeografickej alpínskej oblasti. Uvedené rozhodnutie je rozporné s právom z nasledujúcich dôvodov:

—	Komisia prekročila svoje právomoci tým, že prijala zoznam zemepisných oblastí vypracovaný Fínskou republikou.

—	Komisia nepreskúmala zákonnosť rozhodnutia Fínskej republiky v súlade s Rímskou zmluvou alebo tak, ako to vyžaduje uvedená smernica. V dôsledku toho sú jej prípravné práce výsledkom konania, ktoré je v rozpore s prílohou III smernice.

—	Fínska republika vypracovala vlastné rozhodnutie o zemepisných oblastiach v rozpore s právom spoločenstva, keďže neuplatnila smernicu v súlade s jej prílohou III, pričom existenciu tejto povinnosti potvrdil viackrát Súdny dvor vo svojich rozhodnutiach.

—	Navrhovatelia neboli vypočutí v súvislosti s vytvorením alpínskych biogeografických oblastí a zostávajúca časť prípravného konania vo Fínsku nebola naviac v súlade s konaním ustanoveným touto smernicou.

—

Najmä pán Unto Autto tvrdí, že rozhodnutie Komisie 2004/96/ES z 22. decembra 2003, ktorým sa vykonáva smernica Rady 92/43/EHS a ktoré stanovuje zoznam dôležitých zemepisných oblastí spoločenstva, pokiaľ sa týka biogeografickej alpínskej oblasti, nechráni jeho základné práva z toho dôvodu, že toto rozhodnutie má právne účinky hoci jeho základné práva nie sú chránené. Pod základnými právami sa chápu súčasne práva zakotvené v Ústave Fínskej republiky a ktorých predmetom je ochrana vlastníctva, slobodného vykonávnia profesnej činnosti alebo práva súvisiace s ochranou kultúry. Rozhodnutie Komisie tiež zasahuje do základných práv zakotvených a uplatňovaných v ustálenej praxi Európskou úniou.

---