14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/1

1.1

Priemyselné oblasti boli na všetkých úrovniach a vo všetkých industrializovaných krajinách, hlavne počas posledných 15 rokov, predmetom rozsiahlych diskusií. Rozvojové krajiny a stredomorské partnerské krajiny sa snažili o napodobenie tejto organizácie, ktorá bola zavedená v mnohých európskych krajinách na podporu rozvoja ich podnikateľskej štruktúry.

1.2

Okrem toho, analýzy dokázali pozitívny dopad oblastí na politiku zamestnanosti a poskytli mnoho príkladov osvedčenej praxe (1) v oblasti podnikovej sociálnej zodpovednosti roky pred tým, než Komisia predložila s tým súvisiacu Zelenú knihu (2).

1.3

Medzitým nové hospodárske a sociálne javy a nové siete založené na vedomostiach pozmenili tradičné linky oblastí, riadiace produkčné systémy na „metaoblasti“ (3) a potrebu prepojenia medzi jednotlivými oblasťami hospodárstva.

1.4

Vzhľadom na potrebu zhrnutia tejto komplexnej tematiky sa toto stanovisko z vlastnej iniciatívy bude venovať týmto konkrétnym témam:

1.5

Ciele tohto stanoviska z vlastnej iniciatívy o nových európskych inteligentných sieťach oblastí (4) sú:

1.6

Európsky hospodársky a sociálny výbor zdôraznil pri mnohých príležitostiach záväzok Európskej rady, ktorá za hlavný cieľ Lisabonskej stratégie určila transformáciu Európskej únie na „najkonkurencieschopnejší a najdynamickejšie sa rozvíjajúci hospodársky priestor sveta založený na vedomostiach – na hospodársky priestor schopný trvalo udržateľného rastu s väčším počtom a kvalitnejších pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou“.

1.6.1

Stratégie rastu musia byť preto stále viac založené na nasledujúcich faktoroch:

1.7

Viac ako štyri roky od začatia Lisabonskej stratégie je všetkým zrejmé, že doterajšie pokroky pri uskutočňovaní jej cieľov a pri opatreniach na jej plné uplatňovanie sú skôr sklamaním. Dokonca hodnotiaca správa o Lisabonskej stratégii skupinou na najvyššej úrovni, ktorej predsedal Wim Kok, dospieva k záveru, že „neuspokojivý výkon stratégie bol spôsobený hlavne nedostatkom rozhodnej politickej aktivity“ dodávajúc, že „agenda bola preťažená, koordinácia bola slabá a existovali rozporné priority“  (6).

1.8

Na zasadnutí Európskej rady v Bruseli 4. a 5. novembra 2004 predseda Európskej komisie označil Kokovu správu za „realistické, ale znepokojivé hodnotenie pokroku“, ktoré dokazuje, že teraz musíme konať, aby sme dohnali stratený čas (7). Hlavne je potrebné stanoviť na novo priority, merať pokroky a prebrať väčšiu zodpovednosť za plnenie priorít (8). Výbor tiež uviedol svoje názory k danej veci vo svojom nedávno prijatom stanovisku (9).

1.9

Pri novom nasmerovaní priorít v rámci Lisabonskej stratégie by, podľa názoru EHSV, mali byť priemyselné oblasti a ich rozvoj považované za kľúčový prvok pri vytváraní nových vedomostí a hlavne väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest. Využívaním pozoruhodného potenciálu sietí môžu byť vytvorené rôznorodé vzájomné vzťahy medzi kodifikovanými znalosťami výskumu a tichými vedomosťami (10), ktoré existujú a šíria sa vo výrobných a distribučných systémoch.

1.10

Podpora opatrení na miestnej úrovni a schopnosť ich vzájomného prepojenia pri uplatňovaní Lisabonskej stratégie je veľmi dôležitá: po prvé, pre podporu vytvárania a rozvoja inovačných podnikov v celej Únii, a hlavne v nových členských štátoch; a po druhé, na zlepšenie rámcových podmienok na výmenu informácií a spoluprácu medzi týmito podnikmi v duchu silnejšej hospodárskej a sociálnej súdržnosti.

1.11

Nové „otvorené technologické siete“ umožňujú integráciu a vzájomné prepojenie všetkých aktérov, pôsobiacich v danej oblasti, s aktérmi iných oblastí.

1.12

Európske siete otvorených technologických oblastí sú veľmi dôležité pre dosiahnutie nasledujúcich cieľov:

1.13

V dnešnej stále viac globalizovanej svetovej ekonomike má vytvorenie Európy založenej na vedomostiach hlavne dopad na národný, regionálny a miestny poriadok a na medzinárodnú rovnováhu. Tieto dopady súvisia s rýchlym nadobúdaním a uplatňovaním nových technológií, náborom kvalifikovaných ľudských zdrojov na medzinárodnej úrovni a nakoniec príležitosťou decentralizovať organizácie výrobných a distribučných procesov, za súčasného zabezpečenia, že zostane súdržnou a pružnou a zachová si vysoké štandardy kvality.

1.14

Globalizácia a takmer simultánny vznik a vytvorenie sieťových technológii vyvolali krátkodobé, strednodobé a dlhodobé zmeny vo výrobnej ekonomike a hlavne ekonomike oblastí.

1.15

Súčasné oblasti už posilnili svoju vlastnú otvorenosť voči novým trhom a podporujú najnovšie politické zmeny, napríklad vrátane stále častejšieho presunu výrobných aktivít, podporovanému environmentálnymi podmienkami v určitých krajinách a podporovanému narastajúcou úrovňou používania výpočtovej techniky.

1.16

V EÚ-25 je v priemere 50 % objemu výroby z priemyselných oblastí určených na zahraničný trh. Oblasti preto už majú internacionalizovanú priemyselnú štruktúru a ich vyhliadky týkajúce sa odbytu sa stále viac zameriavajú na medzinárodný trh.

1.17

Musí dôjsť k posunu od internacionalizácie ku globalizácii:

1.18

Rozširovanie geografických hraníc, vyvolané hospodárskymi prínosmi a umožnené technologickou podporou, uvoľnilo väzby územnej blízkosti, ktorá definovala priemyselné oblasti a boli základom ich sily. To viedlo k objaveniu sa vedúcich spoločností, ktorých rámec referencie vzhľadom na trhy pre odbyt aj dodávky sa presunul z územného dôvodu k virtuálnemu, hlavne založenému na stratégiách hospodárskej výhody.

1.19

V súčasnosti sú európske priemyselné oblasti pod drobnohľadom, nakoľko prechádzajú veľmi delikátnou fázou. Musia sa zaoberať dvoma typmi problému:

1.20

Nová konfigurácia konkurenčných modelov na globálnom trhu prináša hlavné zmeny. Nové integrované platformy a siete musia riešiť témy súvisiace s výskumom a inováciami, navrhovaným nových výrobkov a výrobných procesov, riadením nových, zručnejších ľudských zdrojov a novými materiálmi, propagáciou a marketingom, financiami a úvermi, logistikou a trhom a riadením služieb pre zákazníkov.

1.21

Na medzinárodnej úrovni je regiónom, ktorý sa najviac vyznačuje javom priemyselných oblastí a zoskupení Severná Amerika, kde znásobili počet od tichomorského pobrežia k atlantickému; napríklad: Silicon Valley, priemyselné zoskupenia San Diego a Route 128. Hoci sa líšia, pokiaľ ide o ich úroveň priemyselného rozvoja, ide aj o oblasti v Latinskej Amerike: v Mexiku (zoskupenie Guadalajara), v Brazílii (Sinos Valley) a Uruguaji (mäsiarske zoskupenie). Pokiaľ ide o Áziu, výrazné príklady sa dajú nájsť v Indii (zoskupenie Agra, zoskupenie Tiruppur a zoskupenie Ludhiana), v Pakistane (zoskupenie Sialkot), v Južnej Kórei (zoskupenie spotrebiteľskej mikroelektronickej montáže) a v Indonézii (zoskupenie centrálnej Jávy). Oblastný jav sa tiež dostal do Afriky: niekoľko oblastí sa dokonca nachádza v niektorých krajinách subsaharskej Afriky.

1.22

V Európe, na rozdiel od desiatok príkladov v Taliansku, sa najvýznamnejšie príklady dajú nájsť vo Francúzsku, kde v dôsledku toho bol v roku 1998 založený „Club des Districts Industriels Français“, a Nemecku, kde existuje viac ako 50 „Raumordnungsregionen“ a hlavne dôležitá iniciatíva v spolkovej krajine Baden-Württemberg. Britské príklady sú tiež veľmi dôležité (hlavne zoskupenie modernej technológie v Cambridge, zoskupenie motoristického športu v Birminghame alebo zoskupenia v Škótsku alebo iných regiónoch). Celý rad pozitívnych príkladov vyrástol v Škandinávii, kde sa veľký význam kladie na vzdelávanie ako základný kameň rozvoja, umožnený geografickou blízkosťou. V nových členských štátoch sa dajú výrazné príklady nájsť v rôznych regiónoch krajín ako napríklad Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Malta a pobaltské štáty.

2.1

Nie je jednoduché uviesť jedinú definíciu pre jav vzniku priemyselných oblastí, ktorý je tak odlišný, dynamický a rôzny na svetovej úrovni.

2.2

Všeobecne povedané, priemyselné oblasti je možné definovať ako miestne, homogénne produkčné systémy, ktoré sa vyznačujú silnou koncentráciou priemyselných spoločností, hlavne malých a stredných rozmerov, s vysokou úrovňou špecializácie výroby.

2.3

Záverečná správa expertnej skupiny pre podnikateľské zoskupenia a siete (12) Generálneho riaditeľstva pre podnikanie Európskej komisie definuje priemyselné oblasti ako

„skupiny nezávislých spoločností a asociovaných inštitúcií, ktoré:

2.3.1

Počas posledných desaťročí oblasti, ktoré začali svoj život podporovaním vytvorenia a rozvoja výrobných činností v priemyselnom sektore a sektore služieb, v oblastiach, so špecifickými hospodárskymi charakteristikami, sa rozvíjali zväčša autonómne, pričom zameriavali svoje aktivity na špecifické sektory, kde získali a rozvinuli veľmi významné konkurenčné výhody. Potreba splniť normy ešte vyššej kvality a bezpečnosti potom viedla spoločnosti k zameraniu sa na stále špecializovanejšie trhové podniky, ako tomu nasvedčuje vysoká kvalita ich produktov.

2.4

Oblasti nie sú len skupinami spoločností, ktoré sa môžu špecializovať na situovať do danej oblasti: sú to skupiny spoločností, ktoré hrajú podľa pravidiel tímu. Každé zoskupenie spolupracuje na projektoch a spoločne konkuruje, pričom miestna úroveň, ktorá má ďaleko od toho, aby bola len javiskovým pozadím, na ktorom spoločnosti pôsobia a vyrábajú, je skutočným zariadením, ktoré podporuje sociálnu, hospodársku integráciu a integráciu z hľadiska výrobného cyklu. V princípe, miestna oblasť je studnicou výrobných tradícií a praktických vedomostí.

2.5

Urýchlenie prenosu informácií a príležitosť na preskúmanie celej dodávateľskej panorámy počas krátkeho časového rámca uľahčilo prácu spoločností a prinútilo ich prispôsobiť sa. Rovnováha v oblastiach sa zmenila. Vznik a konsolidácia nových technologických modelov sa týkali celého výrobného reťazca, s dopadom na profesionálne profily, organizáciu práce, rozvoj pracovníkov a oblasti rastu.

2.6

Stále viac a viac sú oblasti prepojené a integrované so špecializovanými strediskami služieb, školami odborného vzdelávania, univerzitami, technologickými parkami a výskumnými strediskami v miestnej oblasti. Kvalita poskytovaného produktu, životne dôležitý faktor prežitia oblastných spoločností, je založená hlavne na ich schopnosti spojiť existujúce výrobné tradície s požiadavkou na inováciu a špecializáciu vyjadrenú alebo vnímanú trhom.

2.7

Viac a viac si internacionalizácia výroby žiada, aby spoločnosti investovali do medzinárodnej siete. V prípadoch, keď sieť, v rámci ktorej chcú budovať svoju konkurenčnú výhodu, prekračuje miestnu sféru, malé a stredné podniky a hlavné nadnárodné spoločnosti musia byť schopné spoliehať sa na adekvátne technologické zariadenia, aby sa mohli podeliť o vedomosti a spracovať ich, a na zodpovednú a motivovanú pracovnú silu.

2.8

Napriek tendencii penalizovať spoločnosti, ktoré sú zvyknuté fungovať na obmedzených trhoch, zvýšená integráciu trhu poskytuje ostatným hlavné príležitosti pre odbytiská na nových trhoch, hlavne dynamickejšie malé a stredné podniky. Hlavné technologické zmeny nie vždy pracujú v prospech veľkých spoločností. Často sieťová ekonomika neutralizuje faktory ako napríklad geografická vzdialenosť alebo dostupnosť nezávislej distribučnej siete, čím sa odstránia niektoré tradičné slabé stránky malých a stredných podnikov. Musia byť však schopné plne využívať príležitosti, ktoré môže technický rozvoj ponúknuť, s podporou asistenčných a servisných stredísk.

2.9

Internet čiastočne prekonal geografické obmedzenia. Hlavné princípy ako rýchla výmena informácií alebo monitorovanie príležitostí, ktoré záviseli na znižovaní dôb trvania ciest, teraz zabezpečujú IT spojenia.

2.10

Hoci existuje viac príležitostí a možných aktivít než predtým, Internet naďalej nedokáže konkurovať medziľudskému kontaktu. Kontakty tvárou v tvár, na základe vedomostí a skúseností, sú naďalej nenahraditeľné. Hoci Internet čiastočne odstránil problém geografickej vzdialenosti a zmenil štruktúry oblasti, podnietil spoločnosti, aby pracovali stále viac a viac s aktérmi mimo ich miestne (a často národné) hranice, vzťah dôvery medzi aktérmi je naďalej veľmi dôležitý.

3.1

Stále viac a viac sa tradičné priemyselné oblasti spájajú a v niektorých prípadoch transformujú na metaoblasti. Na rozdiel od klasických oblastí, tieto je možné definovať ako integrované priemyselné platformy, v rámci ktorých aktéri technologického sektora expandujú, aby prevzali nové strediská spracovania vedomostí a aplikovaného výskumu a uprene hľadia mimo priamych susedov, aby vytvorili produkčné a distribučné systémy, ktoré sa zameriavajú na spoločné hodnoty a stratégie.

3.2

Metaoblasti umožňujú realizáciu rôznych fáz v geograficky vzdialených miestach, zvolených na základe hospodárskych faktorov a miestnych príležitostiach, pričom zachovávajú úrovne produktivity, hlavne pri výrobe, zaručovaní kvality prostredníctvom procesu „ interaktívneho učenia sa“ , ktorý umožňuje posun od hlavne reaktívneho k proaktívnemu prístupu.

3.3

Keďže dochádza k posunu k metaoblastiam, musia oblasti stále viac a viac fungovať ako vedomostné laboratóriá. Politiky potrebné na podporu zmeny polohy oblasti v globálnej logike musia byť realizované verejnými ako aj regionálnymi a miestnymi inštitúciami, ale aj, po prvé a hlavne, spoločnosťami a musia sa týkať ľudských zdrojov a úrovne inovácie.

3.4

Metaoblasti zintenzívňujú sieť medzi malými, strednými a veľkými spoločnosťami, ktoré na seba navzájom pôsobia, a posilňujú ich spoluprácu a pracovné linky s najrozvinutejšími strediskami vedeckého a technického výskumu. Hnacie sily sú tu nasledovné:

3.5

Pravidlom je, že existujú štyri prvky, ktoré pomáhajú identifikovať metaoblasti:

3.6

Proces chápania javu s cieľom plánovania podpory pre metaoblasti je nepochybne stále zložitejší a a má mnoho aspektov, prinajmenšom, ako už bolo uvedené vo vzťahu k definícií metaoblastí, je cieľom vybrať, na experimentálnej báze, výrobné oblasti dokonalosti, so silnými existujúcimi alebo potenciálnymi prepojeniami na svet výskumu, výroby a inovácie. Pochopenie týchto javov je zložité, pretože v danej veci bolo vykonaných málo empirických štúdií a existuje málo štatistickej dokumentácie.

3.7

Proces plánovania musí zahŕňať všetky prvky potrebné na zlepšovanie analýzy vlastností metaoblastí:

3.8

Posun k systému riadenému vedomosťami prináša hlavné problémy riadenia:

3.9

Zdá sa, že nové štruktúry služieb, ktoré fungujú ako poznávacie rozhranie medzi miestnym kontextom a globálnymi, nakoniec, získavajú na dôležitosti. Vznikajú nové agentúry, pričom sa zameriavajú na potreby miestnych spoločností a n pôvodný mechanizmus hospodárskej súťaže a spolupráce, a sú vytvorené tak, aby umožňovali rozvoj produkčného kontextu.

4.1

Podľa niektorých odhadov bolo v polovici deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia v USA až 380 oblastí/zoskupení, ktoré pôsobili v celom rade sektorov výroby s služieb, a ktoré predstavovali 67 % pracujúceho obyvateľstva a 61 % produkcie USA (14). Mnoho takýchto sektorov sa zrodilo z kríz v regionálnej výrobe, ako tomu bolo v prípade kalifornských zoskupení v San Diegu, ktoré vznikli pri reštrukturalizácii sektoru obrany. Ťažili z prominentnej úlohy, ktorú hrali štátne a miestne vlády pri spúšťaní procesu, ktorú odvtedy prevzal súkromný sektor.. Napríklad v Arizone vládna komisia začala iniciatívu na miestnych univerzitách, aby identifikovala miestne oblasti, ktoré zoskupujú hlavných aktérov súkromného sektoru a tak podporujú vytvorenie oblastných organizácií na hodnotenie a riešenie ťažkostí a príležitostí pre jednotlivé oblasti. Podobné iniciatívy boli odštartované v iných amerických štátoch, ako napríklad štátu New York, Minnesota, Oklahoma a Oregon.

4.2

V Kanade federálna vláda umiestnila vytvorenie a rozvoj medzinárodne uznávaných priemyselných oblastí založených na vedomostiach do centra svojej „inovačnej stratégie“. Tá sa týkala hlavných federálnych dotačných agentúr, ktoré identifikovali výskumné investície realizované v 27 regiónoch a mestách krajiny. V rámci kanadskej inovačnej stratégie je jedným z hlavných cieľov federálnej inovačnej politiky vytvoriť aspoň 10 medzinárodne uznávaných „technologických zoskupení“ do roku 2010. V Kanade je celkom bežné, že v strede priemyselnej oblasti je hlavný výskumný ústav, často univerzita (15).

4.3

V Ázii a Latinskej Amerike sa príklady extrémne líšia. V Indii a tiež v Číne sú oblasti. V Pakistane tlak novej konkurenčnej kampane vyvolanej liberalizáciou trhu a globalizáciou zdôraznil tendenciu pracovať s priemyselnými združeniami a službami, ktoré poskytujú, aby sa dosiahli medzinárodne uznávané normy zabezpečovania kvality. V Brazílii a Mexiku museli oblasti čeliť medzinárodnej cenovej súťaži v dôsledku silných čínskych zásahov na severoamerický trh. Táto konkurencia viedla k väčšej vertikálnej integrácii na jednej strane a diferenciácie oblastí na druhej strane.

4.4

Na Novom Zélande prijali miestne vlády rôzne iniciatívy na podporu priemyselných oblastí. V Austrálii medzitým došlo k celému radu iniciatív zdola, ako sú iniciatívy prijaté miestnymi orgánmi v Adelaide, Cairns a Hunter Valley, ktoré identifikovali skupiny spoločností, vytvorili dynamiku medzi nimi vo vzťahu k ich príslušným potrebám, a v niektorých prípadoch zabezpečili vládne dotácie na štúdiá, poradenstvo a sekretárske služby.

5.1

V mnohých častiach Európy sa začala priemyselná politika, ktoré doteraz bola zameraná vo všeobecnosti na sektorové politiky a iniciatívy, pozerať aj na miestnu oblasť, aby sa zachovali podmienky, ktoré prispeli k úspechu štítkov „Made in ...“ na celom svete. Výrobné systémy ale často narážajú na ťažkosti pri hľadaní adekvátnych odpovedí z organizačného a manažérskeho hľadiska. To otvorilo dvere novým typom podpory, ktorá už nie je zameraná na individuálne spoločnosti, ale skôr sa zameriava na miestne systémy ako celok.

5.2

Miestne vládne orgány, spolu s univerzitami, výskumnými inštitútmi, podnikateľskými združeniami a úverovými inštitúciami sú oddané podporným opatreniam zameraným na rozširovanie inovácií, podporovanie kvality, oživovanie marketingu miestnych produktov a nakoniec vytváranie systémových projektov, a to prostredníctvom iniciatív zameraných na podnikateľské vzťahy.

5.3

Priemyselné oblasti sú teraz legálne uznávané v rôznych európskych krajinách (v Taliansku napríklad zákonom č. 317/1991), a jednomyseľne sa považujú za skutočný úspech národných ekonomík. Platí to hlavne pre Taliansko. Napriek tomu nie je jednoduché ich presne identifikovať a oficiálne údaje sa nespočítavajú, keď príde na ich počet alebo ich sektory špecializácie.

5.4

Iniciatívy na podporu oblastí boli realizované na regionálnej úrovni v Taliansku (v Piedmonte, Lombardsku, Venete, v regióne Emilia Romagna a Toskánsku), v Španielsku (Katalánia a Valencia) a v Nemecku (napr. iniciatívy BioRegio, Exist a InnoRegio). Vo Francúzsku sformulovalo DATAR (16), medziministerské oddelenie v rámci zodpovednosti premiéra, špecifické politiky na podporu rozvoja miestnych výrobných systémov (SPL), ktoré sú súčasťou Francúzskeho klubu priemyselných oblastí. Mnoho príkladov oblastí existuje v Škótsku, Walese a v Severnom Írsku.

5.5

Aj severské krajiny vytvorili svoje vlastné prístupy k politike oblastí. V Dánsku mala metóda oblastí hlavný dopad na hospodársku politiku krajiny, a vo Fínsku podpora oblastí ovplyvnila nielen hospodársku politiku, ale aj vedecký výskum, technológiu a vzdelávanie.

5.6

V nových členských štátoch boli od roku 2000-2001 začaté rôzne programy rozvoja oblastí, vrátane programu „spolupráce“ v Českej republike a programu NFT GVOP, ktorý pokrýva vytváranie priemyselných parkov (17), ktoré v Maďarsku vznikajú z MVO (18) nazvanej Združenie priemyselných parkov. Maďarsko má teraz 165 priemyselných parkov, ktoré sú zodpovedné za 18 % priemyselnej zamestnanosti a 28 % priemyselných vývozov. Medzi rokmi 1997 a 2003 investovalo do priemyselných parkov EUR 46 182 000 (19). Program PGK (20) sa začal v západnom transdunajskom regióne a program zoskupovania/zosieťovania malých a stredných podnikov v Poľsku. V roku 2000 Slovinsko začalo trojročný program pre rozvoj oblastí, ktorý sa týkal viac ako 500 spoločností a 50 inštitúcií. Viac ako 130 pilotných projektov sa realizuje v pobaltských štátoch. Na Malte miestne orgány implementovali stratégiu na podporu kľúčových oblastí v sektoroch ako napríklad zdravotníctvo, oceánografia, informačné technológie, letectvo a služby. Tiež existujú významné príklady v krajinách, ktoré požiadali o vstup do Únie, ako napríklad oblasť Timisoara v Rumunsku. V roku 2001 bolo v Bulharsku, v rámci programu Phare o Budovaní kapacít pre urýchlený rast sektoru malých a stredných podnikov v Bulharsku, identifikovaných päť potenciálnych oblastí. S cieľom ich ďalšieho rozvoja sa ministerstvo hospodárstva rozhodlo vytvoriť národnú agentúru so špecifickou úlohou riadenia ich rozvoja.

5.7

V Holandsku bola metóda oblastí začlenená priamo do vládnej politiky a programov, zakiaľ čo v Rakúsku boli špecifické politiky zavedené na posilnenie prepojení medzi výskumnými inštitútmi a súkromným sektorom, pričom sa redukovali regulačné a administratívne prekážky pre inovácie, podporu špecifických oblastí a vytváranie stredísk kompetencie.

5.8

Politiky na podporu oblastí žiadajú, aby systematický a integrovaný prístup zohľadňoval prepojenia medzi spoločnosťami, medzi priemyselnými sektormi a nakoniec medzi spoločnosťami, inštitúciami a miestnymi orgánmi. Podľa tohto princípu by mal byť súkromný sektor hnacou silou iniciatív, pričom verejný sektor by mal pôsobiť ako uľahčujúci prostriedok a katalyzátor.

5.9

„Oblastný systém“ je podstatou rôznych foriem horizontálnej integrácie medzi spoločnosťami, od prepojení medzi primárnymi a pridruženými spoločnosťami, a v rámci sektora, po outsourcing. Integrácia dláždi cestu udržiavaniu vysokého stupňa flexibility, a tiež pre zabezpečenie ekonomík v rozsahu typickom pre veľké spoločnosti, a to prostredníctvom integrovanej výroby. Prostredníctvom špecifikovania rôznych fáz spracovania je oblasť schopná autonómne zabezpečovať všetky fázy produkčného reťazca v sektore, v ktorom pôsobí. Výrobné náklady môžu byť preto riadené pružne a trhové požiadavky môžu byť upravované jednoduchšie.

5.10

Úspech, s ktorým sa produkty oblastí stretli na medzinárodných trhoch, je tiež ovocím ich veľkej schopnosti inovovať a prebiehajúceho výskumu s cieľom zlepšiť produkty. Uvedené je podporované konkurenciou medzi spoločnosťami každej oblasti a interakciou s miestnymi univerzitami a/alebo akademickými inštitúciami. V dôsledku týchto synergií sa dokonca sektory bežne považované za menej rozvinuté z technologického hľadiska, ako napríklad textilný a odevný priemysel, stali konkurenčnými na medzinárodnej úrovni.

5.11

Až doteraz patrili medzi faktory zohľadňované pri určovaní indikátorov možnej prítomnosti oblasti hustota podnikov, sektorová špecializácia a percentuálne zastúpenie zamestnancov vo výrobnom sektore. Preto vždy šlo o záležitosť kvantitatívnych hodnôt, v súlade s cieľom rozhodovania sa na objektívnej báze. Faktory ako napríklad ekonomický profil, inovácia produktov, celková stratégia spoločností, a čo je najdôležitejšie, „sieťový“ prvok sa musí tiež vziať do úvahy. Tento posledný faktor je veľmi dôležitý pre určovanie pôvodu štruktúry oblasti a pre identifikáciu budúcich síl metaoblastí, s cieľom úzkeho prepojenia medzi podnikaním a výskumom.

5.12

Na úrovni EÚ by mali rôzne iniciatívy prispieť k rozvoju európskych technologických oblastí. Ale skutočne integrovaná politika sa ešte len musí vyvinúť, aby podporila rozvoj inovačných oblastných sietí, v súlade s opakovaným začatím Lisabonskej stratégie požadovaným Európskou radou dňa 4. a 5. novembra 2004 a v súlade so záväzkom pretaviť ekonomickú štruktúru malých a stredných podnikov v starých a nových členských štátoch na rozšírený jednotný trh, a to čo možno najrýchlejšie.

5.13

EÚ-15 mala série nástrojov Spoločenstva, ktoré by sa mohli použiť na propagáciu rozvoja a vytvárania sietí oblastí založených na vedomostiach. Tieto nástroje spadajú zväčša pod regionálnu politiku, politiku výskumu a rozvoja, politiku podnikania a inovácie, politiku informačnej spoločnosti a politiku vzdelávania.

5.13.1

Regionálna politiky – Výrazné vyčlenené finančné čiastky umožnili výskumno-inovačnej politike štrukturálnych fondov, aby skutočne zvýšila regionálny rozvoj, a to prostredníctvom inovačných akcií článku 10 ERDF, programu RIS (Regionálne inovačné stratégie) a iniciatív Spoločenstva ako napríklad Interreg III–C. Európsky investičný fond a Európska investičná banka medzitým poskytujú „iniciatívu rastu“ ako prostriedky pre malé a stredné podniky na vytvorenie inovačných sietí.

5.13.2

Európska politika RTD – Šiesty výskumný a rozvojový rámcový program na roky 2002–2006 je dôležitým zdrojom potenciálnej podpory pre oblasti založené na vedomostiach, hlavne v oblastiach:

5.13.3

Akčný plán „Viac výskumu pre Európu: smerom k 3 % HDP“ ustanovuje série nových akcií na národnej/európskej úrovni. Ďalej bude možné vytvárať podporné iniciatívy pre oblasti Európy založené na vedomostiach prostredníctvom služieb odvodených od programu rádiovej navigácie a satelitného určovania polohy Galileo.

Ale, ako bolo zdôraznené v nedávnych správach, hlavne v správe o zapojení malých podnikov do programu, prístup pre malé spoločnosti môže byť sťažení ťažkosťou, hlavne v nových členských štátoch (21).

5.13.4

Podnikateľská politika – S ohľadom na podnikateľskú a inovačnú politiku je nutné uviesť nasledovné:

5.13.5

Zaujímavé iniciatívy Generálneho riaditeľstva pre podnikanie zahŕňajú iniciatívy pre rozvoj sietí oblastí a prácu vykonanú programom IDABC na podporu spoločností a sietí spoločností. Iniciatívy pre spoluprácu medzi priemyselnými oblasťami pre certifikáciu EMS-EMAS (Schéma ekologického riadenia a auditu), financované na regionálnej úrovni, sú mimoriadne významné v kontexte spoločných opatrení trvalo udržateľného rozvoja, ktoré riadi Generálne riaditeľstvo pre životné prostredie.

5.13.6

Politika informačnej spoločnosti – V rámci programu eEurope 2005 a konkrétnejšie v rámci iniciatív eGovernment, eBusiness, eCommerce, eProcurement, širokopásmové siete, eInclusion a Digitalizujte existuje obrovský potenciál pre projekty na podporu sietí oblastí.

5.13.7

Vzdelávanie a politika vzdelávania – Rôzne opatrenia ustanovené v rámci programov Socrates a Leonardo je možné používa na podporu vzdelávania pre siete založené na vedomostiach, a iniciatívy je možné plánovať aj v rámci programov e-Learning a eEurope 2005.

6.1

Na zasadnutí Európskej rady na jar v roku 2004 bolo zdôraznené, že: „opatrenia prijaté na európskej úrovni sú len časťou vzorca pre navedenie Lisabonskej stratégie na tú správnu cestu k úspechu; ešte sa musia dosiahnuť početné reformy a investície, ktoré patria do zodpovednosti členských štátov“ (22). Tento postoj bol opakovane potvrdený na zasadnutí Európskej rady dňa 4. a 5. novembra 2004, na ktorom Wim Kok predložil svoju správu (23).

6.2

Najvýznamnejšie výzvy sa týkajú troch základných strategických oblastí rastu:

6.2.1

Vytváranie inteligentných nadnárodných sietí: dá sa to dosiahnuť napríklad pomocou iniciatívy rastu Spoločenstva a uprednostňovaním investícií do výskumu, inovácií a celoživotného vzdelávania. Ďalším dôležitým prvkov je identifikácia a poskytovanie významu novým odborným profilom, zintenzívnenie využívania nástrojov spolupráce v sieti v rámci šiesteho rámcového programu.

6.2.2

Podporovanie konkurencieschopnosti spoločností na globálnom trhu a environmentálna trvalá udržateľnosť: sčasti sa to bude týkať rozvoja širokopásmových komunikačných a vysokorýchlostných sietí, potrebných pre výskum a inováciu (GEANT), využívania pilotných aplikácií programu Galileo a rozvoja iniciatív v rámci programu eEurope 2005.

6.2.3

Budovanie „susedskej politiky“ (24) v rozšírenej Európe: cieľom by malo byť vytvoriť lepšie zakorenené a konzistentnejšie synergie s novými susedmi Európskej únie s cieľom vytvoriť oblasť prosperity a bezpečnosti, implementovať mechanizmy spolupráce pre citlivé otázky ako napríklad riadenie spoločných hraníc, kontrola migračných tokov a boj proti organizovanému zločinu.

6.3

Vo všetkých krajinách EÚ, a hlavne v nových členských štátoch, existuje rastúce povedomie dôležitosti sietí oblastí a priemyselných zoskupení ako prostriedkov posilňovania konkurencieschopnosti a produktivity, posilňovania politiky zamestnanosti, zlepšovanie kvality práce a podporovanie rozvoja malých a stredných podnikov.

6.4

EHSV si myslí, že by mala existovať integrovaná politika na úrovni Únie pre vytvorenie európskej platformy na podporu vytvorenia nových európskych sietí metaoblastí založených na vedomostiach.

6.5

EHSV je presvedčený, že tieto metaoblasti sú skutočným kľúčom k úspechu na globálnom trhu, nakoľko môžu zabezpečiť pre malé a stredné podniky lepší prístup k zručnostiam na vysokej úrovni, moderným zdieľaným službám a novým zariadeniam založeným na vedomostiach, pričom zároveň zlepšia podnikové riadenie a povedú k lepšie informovanej a zrelšej pracovnej sile.

6.6

EHSV by chcel tvrdiť, že vytvorenie európskej platformy pre oblasti by mohlo zabezpečovať prepotrebný, súdržný, transparentný a ľahko dostupný rámec pre malé a stredné podniky a pre staré a nové členské štáty, krajiny, ktoré požiadali o vstup do Únie, a európskych susedov EÚ.

6.7

Táto európska platforma pre oblasti by mala mať schopnosť koordinovať množstvo politík, ktoré riadia rôzne generálne riaditeľstvá, v súčasnosti dostupné nástroje a akcie Spoločenstva.

6.8

Financovanie priradené tejto platforme musí byť dostatočné, aby umožnilo podporovať akciu Únie. Opatrenia koordinované prostredníctvom tejto platformy a realizované v rámci Lisabonskej stratégie by bez akýchkoľvek pochýb mali prispieť k rozvoju malých a stredných podnikov, ktoré sú mimoriadne bohaté na hlboko zakorenené nevyslovené vedomosti. Iniciatívy Spoločenstva by mali kodifikovať dané vedomosti a konvertovať ich na spoločný fond, ako aj ich transfer na európske siete.

6.9

Európska platforma pre oblasti by mala zabezpečiť programový rámec pre:

7.1

Deindustrializácia prebieha vo všetkých rozvinutejších krajinách. V EÚ vzrástla pridaná hodnota terciárneho sektoru na 70 % celkového HDP (22 % pre priemysel, 5 % pre stavebníctvo a 3 % pre poľnohospodárstvo) (26). Proces by však nemal byť podporovaný, pretože veľká časť pridanej hodnoty je nasmerovaná na podniky (27), alebo z nich pochádza: obchod a doprava 21,6 %; finančné a obchodné služby 27,2 %; verejná správa 21,6 % (28).

7.1.1

Politiky schopné podporovať a rozširovať kultúru, ktoré zvyšujú skúsenosti oblastí môžu nepochybne vykonať veľa pri umožnení oblastiam v celej rozšírenej EÚ konkurovať krajinám, kde nízke mzdové náklady idú ruka v ruke k s nedostatkom dialógu medzi sociálnymi partnermi a pohŕdaním zdravotnými a bezpečnostnými normami na pracovisku.

7.1.2

Podľa názoru EHSV by sa mala nová politika zamerať na väčšie využitie konkurenčného okraja, ktorý pochádza z prijatia pozitívne sociálne zodpovedných praktík v podnikoch (29). To by viedlo všetkých aktérov na pracoviskách, aby investovali do výroby so zmyslom pre uvedomovanie si a zodpovednosť, plnili dodacie lehoty, stanovili „slušnú cenu“ (30), a zabezpečili kompetentný, presný, dôkladný popredajný servis.

7.2

EHSV žiada prístup, ktorý zosilňuje nové oblastné siete, hlavne v nových členských štátoch, aby sa stimuloval informovaný dopyt vedený trhom.

7.3

Degresívna pomoc by sa mala vyplatiť počas obdobia troch alebo štyroch rokov, aby sa pokryli analýzy uskutočniteľnosti a rozbehové analýzy, sieťová provízia a náklady na trvalo udržateľný rozvoj a mzdové náklady na certifikačné účely.

7.4

Technologické prostredia a sociálne vzťahy sa menia rýchlo a žiadajú rýchle vytvorenie nových profesionálnych profilov. Preto sú nevyhnutné nástroje nepretržitého vzdelávania (31):

7.5

Čerpajúc zo svojich skúseností EHSV dúfa, že pre verejné a súkromné zainteresované osoby, svet priemyslu a práce, univerzity a banky môžu byť organizované kurzy v oblasti metaoblastí, na základe technologickej inovácie. K nim je možné pridať študijné štipendiá, ktoré by sa týkali výmen medzi verejným a súkromným sektorom, a medzi podnikmi a akademickými ústavmi.

7.6

Generálne riaditeľstvo pre inovácie, ktoré robí veľa, aby podporilo skúsenosti Európy v globálnom kontexte, by malo zvýšiť svoju podporu pre ujednania súvisiace so spustením, monitorovaním a hodnotením medzioblastného a nadnárodného riadenia technickej prezieravosti a porovnávaním hodnôt s cieľom plynulo rozširovať kultúrnu a informačnú databázu súčasných zmien a nástrojov používaných na ich meranie.

7.7

Aby sa podporili úverové ujednania, ktoré vždy boli kritickou otázkou vo všetkých členských štátoch a hlavne krajinách, ktorými sa rozšírila Únia, malo by sa v EIF (32) vytvoriť kontaktné centrum, ktoré by bolo prostredníctvom svojich záručných inštrumentov zodpovedné za poskytované záruk pre úverové linky vydávané bankami, finančnými ústavmi, konzorciami a družstvami poskytujúcimi služby pre spoločnosti v metaoblastiach.

7.8

Podľa názoru EHSV je nová oblasť založená na vedomostiach tiež ideálnym prostredím pre odskúšanie najrozvinutejších foriem podnikovej sociálnej zodpovednosti prostredníctvom programov eGovernment, eBusiness a nových vzťahov medzi podnikmi eBusiness2business, ktoré sú veľmi dôležité pre nadnárodný rozvoj sietí oblastí, s podporou spoločných univerzálnych sietí IDABC (33) a detailnej pozornosti programu eEurope 2005 (34).

7.9

EHSV verí, že je tiež dôležité, aby Komisia vytvorila súhrn spoločnej terminológie, ktorý by používali všetky oblasti zapojené do programov Spoločenstva, a európsku interaktívnu databázu pokrývajúcu sa všetkých oblastí, podľa sektoru a oblasti činnosti. .

7.10

Centrum Spoločenstva pre koordináciu a spoluprácu medzi oblastným centrom a rôznymi angažovanými inštitúciami by tiež malo byť zriadené v rámci Generálneho riaditeľstva pre podnikanie. Toto centrum by okrem iného malo produkovať a aktualizovať smernice správnej praxe, ktoré by sa mali distribuovať na regionálnej úrovni.

7.11

Kultúra, ktorá je oporou podnikovej sociálnej zodpovednosti, vidí podnikanie ako zdroj pre všeobecnú verejnosť, a má averziu voči byrokracii a jej sprievodným nákladom, ktoré akciu činia menej atraktívnou. Iniciatíva „Slid“ by mala poskytovať užitočný nástroj na rozširovanie skúseností získaných z programu SLIM (35) na oblasti.

7.12

Podľa názoru EHSV by bolo vhodné vytvoriť stredisko pomoci na poskytovanie poradenstva a pomoci v oblasti duševného vlastníctva a iných služieb určených pre oblastné strediská, ktoré sa rýchlo stávajú neoddeliteľnou súčasťou európskych sietí a globálneho trhu.

7.13

Tiež je nevyhnutné umožňovať účasť oblastných orgánov na prenormatívnych a konormatívnych projektov vykonávaných v rámci CEN, Cenelec, ETSI a NORMAPME (36) ktoré podporujú technický rozvoj.

7.14

V kontexte 5. viacročného programu pre podnikanie a konkurencieschopnosť (2007–2013) (37) EHSV verí., že je dôležité pritiahnuť pozornosť na situáciu a potreby priemyselných oblastí.

7.15

Podľa stanoviska EHSV, ktoré je založené na skúsenostiach získaných počas posledných rokov, hlavne bezprostredne po zasadnutí Európskej rady v Lisabone, Barcelone a Seville, by bolo vhodné vytvoriť európsku platformu pre pokračujúci dialóg, rozdelený podľa sektora a oblasti činnosti. Táto platforma by mala spojiť oblastných vodcov, verejné orgány, sociálnych partnerov, finančných zástupcov, výskumné strediská a mimovládne organizácie.

7.15.1

EHSV sa domnieva, že pozornosť by sa mala venovať poskytovaniu uznania Spoločenstva metaoblastiam založeným na vedomostiach, aby sa:

7.15.2

V tomto kontexte sa EHSV domnieva, že by bolo užitočné zorganizovať verejné vypočutie, aby sa dalo stavať na súčasnom stanovisku, ktoré by pozvalo oblastné orgány a ich záujmové organizácie z rôznych regiónov. Cieľom by bolo podporovať cezhraničnú spoluprácu a zdôrazňovať jej prínosy:

7.15.3

Konzorcium EOV by malo podporovať ducha podnikania, sociálnu zodpovednosť, vytvorenie nových aktivít a rozvoj ďalšieho vzdelávania a malo by podporovať cezhraničné partnerstvá. Malo by byť:

7.15.4

Charakter – EOV by mali byť súkromným orgánom a preto by nemal verejne žiadať o finančné prostriedky.

7.15.5

Prístup – EOV by mali podliehať podobným kritériám ako sú tie, ktorými sa riadi vytvorenie konzorcií v šiestom rámcovom programe RTD. Mal byť fungovať počas päťročného (obnoviteľného) obdobia (39) a mal by byť zadaný do špeciálneho registra v rámci platformy EOV, ktorý by mala vytvoriť Komisia.

7.15.6

Právny status – rokovania s inštitúciami Spoločenstva by mal viesť jeden uznávaný koordinátor EOV, ako je tomu v prípade integrovaných projektov a sietí dokonalosti v rámcovom programe RTD.

7.16

Na záver, EHSV sa domnieva, že skúsenosti rozvinuté v oblastiach, ktoré sa teraz zameriavajú na metaoblasti založené na vedomostiach, poskytujú vynikajúcu príležitosť pre:

7.17

Preto zo všetkých týchto dôvodov by mal byť rozvoj metaoblastí podporovaný a povzbudzovaný na všetkých úrovniach, nech ide o úroveň miestnu, národnú alebo európsku.

14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/14

1.1

V rámci úloh, ktoré už Európsky hospodársky a sociálny výbor začal spracovávať s cieľom vymedziť svoj postoj a predložiť návrhy odvetviu cestovného ruchu, má teraz spracovať stanovisko, ktoré zohľadňuje nové skutočnosti rozšírenej EÚ, a to tak v rámci procesu, ktorý už bol dokončený, ako aj v rámci procesu, ktorý nastane v budúcich rokoch.

1.2

Európsky hospodársky a sociálny výbor už spracoval stanovisko k rôznym aspektom spojeným s cestovným ruchom, ale v danom prípade skúma po prvýkrát dopady na odvetvie cestovného ruchu a jeho perspektívy v nových európskych súvislostiach, a to – čo je najdôležitejšie – za účasti členov z nových členských štátov.

1.3

Bez toho, že by sa spochybňovali stanoviská spracované skôr, prinesie táto nová realita so sebou okrem nových perspektív určite aj nebezpečenstvá a vyhliadky či už pre Európu ako celok, alebo pre doterajšie a nové členské štáty, na ktoré sa berie zvláštny ohľad.

1.4

Spracovaním tohto stanoviska sme sa snažili byť úplne otvorení informáciám, námetom a návrhom nových členských štátov a súčasne sme pritom zobrali na vedomie hľadiská, ktoré už výbor vymedzil. Počas verejného diskusného fóra v poľských Katoviciach (Katowice) výbor zozbieral mnoho a veľmi cenných príspevkov tak z doterajších, ako aj nových členských štátov, ktoré cestovný ruch pokladajú zhodne za zdroj vytvárania ekonomických, kultúrnych a spoločenských hodnôt a za príspevok k Európe občanov a tým aj k európskej integrácii. Táto skutočnosť je dôležitejšia a potrebnejšia v prebiehajúcom procese rozširovania, ktorý si vyžaduje väčšie úsilie o priblíženie Únie občanom a vzájomné porozumenie kultúr a národov. V blízkej budúcnosti sa tieto snahy o európsku integráciu postupne urýchlia, lebo európska integrácia je pre nové členské štáty EÚ bezpodmienečnou požiadavkou. Ľudia, ktorí cestujú ako turisti do iných miest, sú nepochybne najlepšími poslami tejto európskej integrácie.

1.5

Cieľom tohto stanoviska nie je zaoberať sa súčasnou situáciou a budúcimi vyhliadkami odvetvia cestovného ruchu v jednotlivých krajinách, ale analyzovať spoločné prvky, ktoré by mohli v budúcnosti vytvárať európsku politiku cestovného ruchu, ako aj posúdiť a navrhnúť opatrenia, ktoré by prispeli k tomu, aby sa cestovný ruch stal z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja pre všetky krajiny veľkou hybnou silou hospodárskeho a sociálneho rastu.

1.6

Zmluva o Ústave pre Európu je novou skutočnosťou, ktorá sa musí zohľadniť vo všetkých skúmaniach vzájomných vzťahov medzi krajinami a vzťahov s inštitúciami EÚ. Toto stanovisko má určiť, aký vplyv má rozšírenie na cestovný ruch ako celok a do akej miery môže nový rámec vymedzený Zmluvou o Ústave pre Európu pozitívne ovplyvniť alebo dokonca zamedziť napredovanie tohto jedinečného katalyzátora rozvoja, ktorým je cestovný ruch v Európe a na celom svete. Nakoniec sa ukazuje ako účelné objasniť prvky, ktoré by mohli zasahovať do vytvárania európskej politiky cestovného ruchu.

1.7

Práve v oblasti vzťahov medzi rôznymi európskymi národmi, medzi občanmi tejto európskej politickej, ekonomickej a sociálnej skutočnosti, sa musia hľadať najlepšie služby, pomocou ktorých môže cestovný ruch prispieť k lepšiemu porozumeniu všetkých národov a tým aj k vytváraniu novej Európy a k jej súdržnosti a upevneniu.

1.8

Musíme mať tiež na zreteli, že cestovný ruch prechádza v súčasnej dobe ťažkou fázou, čo sa pripisuje rôznym faktorom, ako je medzinárodný terorizmus a s tým súvisiace otázky bezpečnosti a požiadavka na uvedenie bezpečnosti do súladu so slobodou, ako aj celosvetová hospodárska kríza a jej dopady na ochotu cestovať, a to prinajmenšom, čo sa týka diaľkových ciest. Cestovný ruch je nástrojom mieru na svete a môže ním byť aj v budúcnosti.

1.9

Cestovný ruch sa musí na celom svete, ale najmä v Európe, opierať o rozvoj skutočných kultúrnych hodnôt jednotlivých krajín a spoluvytvárať ich, a to tak vo vysielajúcich, ako aj v prijímajúcich krajinách. Úloha výmeny zvyklostí a kultúr, vzájomnej úcty, ocenenia miestneho prostredia s jeho rôznymi ekologickými, patrimoniálnymi a sociálnymi charakteristikami môže a musí prispieť k výstavbe Európy spojenej do jedného sveta solidarity s rešpektovaním iných krajín.

2.1.1

Politika cestovného ruchu v Európskej únii a Zmluva o Ústave. Aj keď cestovný ruch bezprostredne nespadá do oblasti spoločnej politiky Európskej únie, uskutočňujú rôzne inštitúcie EÚ opatrenia a činnosti, ktoré na základe ich prierezového charakteru vplývajú na cestovný ruch, alebo ho používajú ako nástroj pre dosiahnutie rôznych dôležitých cieľov EÚ, ako je trvalý rozvoj, hospodárska a sociálna súdržnosť – a nakoniec docielenie lepšej kvality života pre občanov EÚ.

2.1.2

V Zmluve o Ústave pre Európu je v časti 4 „Cestovný ruch“ v článku III-281 zaujaté nasledujúce stanovisko na tému cestovného ruchu:

2.1.2.1

V článku I-17 je cestovný ruch priradený k podporným, koordinačným a doplňujúcim opatreniam:

„Únia je zodpovedná za uskutočnenie podporných, koordinačných a doplňujúcich opatrení. Tieto opatrenia s vytýčením európskych cieľov môžu byť prijaté v nasledujúcich oblastiach:

2.1.3

Ako sa dá vyčítať z tohto článku Zmluvy, hospodársky charakter cestovného ruchu a jeho schopnosti vytvárať blahobyt pre podnikanie v tomto odvetví sa síce v ňom oceňuje, nesnaží sa však nijako o príslušnú harmonizáciu v rámci celej EÚ, ale uznáva len doplňujúcu a koordinačnú funkciu vnútroštátnych politík. Na druhej strane jasne ukazuje želanie vylúčiť akúkoľvek regulačnú činnosť, ktorá by mohla slúžiť harmonizácii týchto opatrení. Podľa názoru Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa tým nevylučujú dohody pre určenie hodnôt, ktoré vytvárajú európsky model cestovného ruchu, ale podľa možnosti sa uľahčujú.

2.1.3.1

Zmluva by bola mohla pravdepodobne siahnuť po silnejších intervenčne presadzovaných modeloch v oblasti cestovného ruchu, ale z čítania a analýzy navrhnutého znenia vyplýva výhradne celkovo kladné hodnotenie, ktoré je v súlade s celkovým textom Zmluvy o Ústave. Znenie zmluvy týkajúce sa cestovného ruchu umožňuje naďalej sledovať najdôležitejšie ciele týkajúce sa úlohy a zlepšenia cestovného ruchu a na týchto základoch bude Európsky hospodársky a sociálny výbor v budúcnosti spolupracovať s ďalšími inštitúciami a aktérmi v tomto odvetví.

2.1.4

V tomto stanovisku nejde o to, aby sa analyzovala každá jednotlivá oblasť politiky rôznych členských štátov Únie a aby sa vzájomne konfrontovali modely: silnejšie alebo menej silne zviazané s európskou dohodou; viac či menej „nacionalistické“ s ohľadom na aktuálny model cestovného ruchu: európska turistická rozmanitosť atď. Ako to už bolo vyjadrené v predchádzajúcich stanoviskách výboru, cestovný ruch spočíva v miestnej a regionálnej dimenzii, odkiaľ smeruje na vnútroštátne a medzinárodné úrovne. Na dôležitom a obsahovo bohatom vypočutí v Katoviciach bolo možné zistiť nielen to, akými rôznymi spôsobmi sa každý členský štát zaoberá turistickými aktivitami, ale tiež koľko existuje strategických možností voľby, čo sa týka dôležitosti, ktorú každý štát, každý región a každá obec prikladá v súčasnej dobe a do budúcnosti svojmu modelu turistického ruchu.

2.1.5

Predmet tohto stanoviska takisto nespočíva v tom, aby sa vynášali zhodnocujúce úsudky o tejto rozmanitosti modelov konania, ale aby sa konštatovalo, že táto rozmanitosť sa vzťahuje na to, či existuje väčšia alebo menšia ochota spolupracovať na každej úrovni, zatiaľ čo ostatné sa opiera výlučne o skutočnosť odvodenú z hospodárskej súťaže na trhu.

2.2.1

Rozšírenie Európskej únie je novou skutočnosťou, ktorá s veľkou istotou prinesie so sebou nové vyhliadky pre celú Európu a samozrejme aj pre jej všetky doterajšie, ako aj nové a budúce členské štáty.

Tieto vyhliadky je možné posudzovať z rôznych hľadísk:

2.2.1.1

Ponuka: Je zrejmé, že rozšírenie EÚ povedie k značnému zvýšeniu turistickej ponuky v Európe, ktorá je už v súčasnej dobe rozsiahla, a to nielen z hľadiska čisto kvantitatívneho rastu turistických cieľov, ale aj – a to je pravdepodobne ešte dôležitejšie – z hľadiska získania hodnoty na základe prispenia do oblastí kultúry, kultúrneho dedičstva a životného prostredia. Tu treba zase poukázať na vypočutie v Katoviciach, kde sa ukázalo, že členské štáty zvýšili ponuku na rôzne iniciatívy v oblasti prírodnej turistiky, kultúrnej turistiky a skúseností na poli turistického „priemyslu“. Toto zvýšenie ponuky určite posilní vnútornú i vonkajšiu konkurencieschopnosť podnikania v cestovnom ruchu vo vzťahu k ostatným krajinám Ameriky, Ázie a ostatného sveta. Nové členské štáty sa dokonca snažia rozšíriť svoju turistickú ponuku ako dôležitý prvok svojho turistického a koniec koncov aj hospodárskeho rozvoja. Aj keď je toto želanie rastu úplne legitímne a zasluhuje si úsilie, nesmie sa zabúdať na to, že rast má svoje hranice a že miera rastu musí byť udržateľná, ak sa má zachovanie sociálnych, ekonomických a ekologických hodnôt zaistiť aj v budúcnosti. Skúsenosti iných krajín s turistickým rozvojom – aj s ich úspechmi a neúspechmi – musí v modeli rozvoja nových turistických cieľov cestovania slúžiť ako kladný, ale tiež ako záporný príklad.

2.2.1.2

Dopyt: Zvýšenie dopytu po turistike, ktoré sprevádza rozšírenie, bude jednoznačne určované troma podstatnými faktormi. Po prvé, veľký počet občanov EÚ s prianím a potrebou zoznámiť sa s inými miestami a krajinami EÚ, ktoré boli doteraz málo prístupné, lebo sa nachádzali buď mimo Spoločenstva a cestovanie sa tam dalo ťažko zariadiť, alebo existovali problémy s cestou do tretích štátov. Po druhé, vyššia životná úroveň, ktorá bude určite v nových krajinách dosiahnutá a zásluhou ktorej sa zvýši ochota tamojších občanov cestovať. A nakoniec nádej, že nové a lepšie dopravné a komunikačné infraštruktúry budú dávať podnet pre cestovanie vo voľnom čase a pre turistiku, pre služobné alebo športové cesty a že pribudnú činnosti spojené s cestovaním a že sa koniec koncov rozrastie odvetvie cestovného ruchu, ktoré s tým súvisí.

2.2.1.3

Trh: V dôsledku rastu ponuky a dopytu dôjde po rozšírení EÚ k veľmi pozitívnemu zväčšeniu trhu cestovného ruchu. To bude mať nepochybne kladný vplyv na celkovú ekonomickú spôsobilosť EÚ, v ktorej je cestovný ruch odvetvím s veľkým potenciálom. Ťažko sa dá predpovedať, ako sa rozšírenie trhu prejaví v cenách produktov cestovného ruchu, vo vytvorenom produkte alebo v zisku podnikov; všetko však poukazuje na to, že kladné dôsledky budú prevažovať. Na rozšírenom trhu sa síce zvýši konkurencia, ale toto zvýšenie – ak budú kladné účinky citeľné a ak by sa mali znásobovať – musí podporiť tiež zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov a ciele cestovania v EÚ.

2.2.2

Aby sa nové a veľké vyhliadky vyplývajúce z rozšírenia stali účinnou realitou, musia byť splnené rôzne základné zásady, kritéria a spoločné pravidlá, ktoré zabezpečia tak celkovú uskutočniteľnosť turistických činností, ako aj ich sociálne únosnú budúcnosť. Takéto kritériá už existujú od vrcholového zasadnutia v Lisabone, kde bola vytýčená stratégia na základe cieľov trvalo udržateľného rozvoja, spoločnosti založenej na vedomostiach, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti.

2.2.2.1

Trvalo udržateľný rozvoj: Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku na tému „Cestovný ruch dostupný pre všetkých a sociálne udržateľný“ (1) a tiež iné inštitúcie na celosvetovej a európskej úrovni ako Komisia, Parlament atď. vysvetlili, že celkové podmienky trvalo udržateľného rozvoja európskeho cestovného ruchu predstavujú dôležitý prvok, aby sa cestovný ruch mohol rozvíjať vyvážene a aby v dlhodobom výhľade mohol vytvárať blahobyt. Sto iniciatív vyjadrených v tomto dokumente predstavuje celú škálu konkrétnych prvkov, ktoré prispievajú k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja.

Získavanie nových krajín pre to, aby zvýšili podiel svojej činnosti v cestovnom ruchu na základe väčšej turistickej ponuky, sa s ohľadom na ich absolútne dimenzie a tempo rastu musí riadiť tak, aby bolo ekonomicky, sociálne a ekologicky prijateľné. Požiadavka trvalo udržateľného rozvoja v turistickej činnosti sa nedá splniť ľahko, pretože neustále vznikajú protiklady, a kritéria pre uplatňovanie trvalo udržateľného rozvoja sa v závislosti na aktéroch zúčastnených na rozvoji cestovného ruchu rozchádzajú.

2.2.2.2

Spoločnosť založená na vedomostiach: Cestovný ruch vychádzajúc z podstaty jeho činnosti, ktorá sa opiera o výmenu medzi kultúrami, o cesty pre skúmanie iných miest, ako aj o poznávanie iných sociálnych a kultúrnych životných zvyklostí a skutočností, môže veľmi pozitívne prispieť k plneniu tohto cieľa Lisabonskej stratégie. Výrazne sa posilní predovšetkým získavanie znalostí v prípade mladých ľudí, keď cestujú ako turisti, stretávajú sa s ľuďmi z iného prostredia a stávajú sa otvorenejší, tolerantnejší a solidárnejší. Pri získavaní znalostí nejde len o duševné úsilie, ale aj o nadobúdanie skúseností, a to je možné za každých životných okolností a v každom veku, a cestovný ruch poskytuje veľkú šance pre ďalší rozvoj.

Informačné a komunikačné technológie značne prispievajú tak k vytváraniu, ako aj k spotrebe produktov cestovného ruchu a nepochybne napomôžu tomu, aby sa cestovný ruch stal konkurencieschopným odvetvím a odvetvím dostupným pre všetkých.

2.2.2.3

Zamestnanosť: Podľa Lisabonskej stratégie dôjde v Európe v nasledujúcich rokoch v súlade s plánom ku kvalitatívnemu a kvantitatívnemu rastu zamestnanosti. Cestovný ruch, ktorý na európskej úrovni vytvára približne 5 % – v niektorých členských štátoch dokonca až 10 % – hrubého domáceho produktu (HDP) a pracovné miesta, môže byť pre rozšírenú EÚ zdrojom zamestnanosti z kvantitatívneho i kvalitatívneho hľadiska. Aby sa zaistila sociálna udržateľnosť, musia pracovné miesta, ktoré vznikli a vzniknú zásluhou cestovného ruchu, spĺňať základné požiadavky týkajúce sa kvality, školenia na pracovisku, stability a najmä uznania práva pracovníkov na čiastočný pracovný úväzok a sezónne zamestnanie.

2.2.2.4

Sociálna súdržnosť: Cestovný ruch je dôležitým nástrojom sociálnej súdržnosti, ktorý umožňuje zoznámiť sa s inými skutočnosťami a tým prispieva k vytváraniu koncepcie a k uskutočňovaniu občianstva v rozšírenej EÚ. Aby sa sledovali ciele zdieľané s inými, je nutné ich poznať a cestovný ruch poskytuje na to vhodné prostredie. Turistická výmena, ktorá zaisťuje väčšiu súdržnosť medzi všetkými európskymi národmi, sa pre Európu stane jedným z prvkov jej sociálneho pokroku.

3.1

Kľúčovou otázkou, ktorú si môžeme a musíme položiť, je to, či je možné politiku cestovného ruchu zasadiť do celkového rozvoja globálnej priemyslovej a ekonomickej politiky pre Európsku úniu? Vychádzame z toho, že toto sa musí potvrdiť a bude to potvrdené, ak pod politikou cestovného ruchu rozumieme komplex všetkých kritérií, cieľov a nástrojov schopných pozdvihnúť európsky cestovný ruch na primeranú úroveň konkurencieschopnosti, vytvárania blahobytu a trvalo udržateľného rozvoja. Ako je to definované v Zmluve o Ústave pre Európu, sú to činnosti na podporu, koordináciu a doplnenie ďalších opatrení na európskej úrovni.

3.2

Prvky priemyselnej politiky použiteľné pre odvetvie cestovného ruchu. Niektoré prvky politiky cestovného ruchu, ktoré sa dajú odvodiť z celkových priemyselno-politických a ekonomicko-politických opatrení EÚ, sú uvedené ďalej:

3.2.1

Zamestnanosť a sociálna politika: Nezávisle od mimoriadnych zvláštností, ktoré vykazujú pracovné miesta v odvetví cestovného ruchu na základe ich sezónneho charakteru, sú všetky opatrenia EÚ v oblasti zamestnanosti úplne použiteľné aj na pracovné miesta v odvetví cestovného ruchu. Preto všetky doplňujúce iniciatívy inštitúcií EÚ zamerané na zmiernenie sezónnej závislosti sú nielen vítané, ale budú sa aj povzbudzovať a podporovať. Na tomto úseku je ešte čo robiť, pretože v najdôležitejších oblastiach cestovného ruchu je sezónna zamestnanosť prakticky normou. Naplánovanie školských prázdnin v rôznych termínoch pre rôzne regióny by mohlo mať pozitívny vplyv na predĺženie sezóny, čím by sa dalo dosiahnuť zlepšenie vyťaženosti kapacít infraštruktúr v oblasti cestovného ruchu.

3.2.2

Kvalita: Snahy zamerané v rámci opatrení Spoločenstva na podporu kvality a jej zakotvenie v podnikoch sa musia podobne uplatniť aj na kvalitu v cestovnom ruchu, ktorý na základe svojho interného charakteru služby a základných zložiek individuálnej obsluhy značne závisí od týchto premenných. Snahy všetkých aktérov pôsobiacich v odvetví cestovného ruchu v rámci celej Európy zamerané na takúto politiku kvality sa musia v súlade so Zmluvou o Ústave podporovať, koordinovať a rozširovať.

3.2.3

Výskum a vývoj: Najmä odvetvie cestovného ruchu prechádza v súčasnej dobe podstatnými zmenami týkajúcimi sa štruktúry, ako aj poskytovania služieb, ktoré sú k dispozícii na internete a kladné účinky, ktoré to bude mať na cestovný ruch, sa musia skúmať a podporovať. Zaťaženie spojené s vybavením a zariadením v oblasti turistického ruchu musia niesť všetky inštitúcie na všetkých úrovniach a všetky podniky.

3.2.4

Ochrana spotrebiteľov: Cestovný ruch je hospodárska činnosť, ktorá sa vyznačuje silným vzájomným vzťahom medzi poskytovateľmi služieb a spotrebiteľmi. Každá celková stratégia EÚ na ochranu spotrebiteľov musí bezprostredne platiť aj pre cestovný ruch so špecifikami jeho odvetvia a musí patriť čím ďalej tým viac do zodpovednosti podnikov a spotrebiteľov. Presadzovanie a rozširovanie značiek kvality a životného prostredia v oblasti cestovného ruchu sa musí podporovať a povzbudzovať.

3.2.5

Ochrana životného prostredia: Každá stratégia na ochranu životného prostredia na európskej úrovni je použiteľná aj na odvetvie cestovného ruchu a má naň kladný účinok. Ak sa má odvetvie cestovného ruchu zásadne opierať o racionálne využívanie prírodných zdrojov, tak každá iniciatíva, akcia alebo predpis môže turistickú činnosť v súčasnej dobe, ako aj strednodobo a dlhodobo len zlepšiť.

3.2.6

Iné oblasti politiky EÚ: Odvetvie cestovného ruchu ovplyvňujú na základe svojho prierezového charakteru všetky ekonomicko-politické a priemyselno-politické opatrenia EÚ; v inštitúciách EÚ by sa však mal rešpektovať strategický význam cestovného ruchu pre zamestnanosť a sociálnu súdržnosť a opatrenia v oblasti turistického ruchu by sa mali vecne uskutočniť za pomoci štúdií a pilotných projektov.

3.2.6.1

Politika cestovného ruchu rozšírenej EÚ musí byť koniec koncov v určitom časovom okamihu – hneď ako vstúpi Zmluva o Ústave do platnosti – politikou pre podporu, koordináciu a doplnenie všetkých politických opatrení EÚ v súvislosti s cestovným ruchom. Konkurencieschopnosť podnikov, trvalo udržateľný rozvoj v najširšom slova zmysle, vytváranie hodnotných pracovných miest, infraštrukturálna politika a i., to všetko musí prispievať k tomu, aby sa cestovný ruch ako základná aktivita pre rozvoj celej EÚ stal stredobodom pozornosti.

3.2.7

Vzťah k iným aktivitám: Cestovný ruch je katalyzátor, ktorý prispieva k posilneniu účinkov iných aktivít, napr. športu, ako to Európsky hospodársky a sociálny výbor už skúmal vo svojom stanovisku na tému „Cestovný ruch a šport: budúce výzvy pre Európu“ (2).

3.3

Realita politiky cestovného ruchu v EÚ: Na otázku, či cestovný ruch má v rámcu EÚ a európskej politiky skutočne miesto, význam a strategický charakter, ktoré mu náleží ako ľudskej, ekonomickej a sociálnej činnosti, musíme odpovedať z rôznych hľadísk.

3.3.1

EÚ, jej krajiny, jej regióny a mestá sú turistickými cieľmi z celého sveta: nová realita EÚ vzhľadom na rozšírenie o nové členské štáty predpokladá formovanie rozsiahlej, rozmanitej a veľmi rôznorodej ponuky, aby sa mohla rozvíjať ako vplyvná turistická krajina pôvodu a cieľ cestovania pre ostatný svet. Budúce očakávania sa uberajú v smere ďalšieho rastu, ktorý je síce umiernenejší, ale prekonáva očakávania iných priemyslových odvetví. Politika kvality ako základ konkurencieschopnosti a trvalo udržateľného rozvoja musí byť tiež základom tejto ponuky a nástrojom a charakteristickým znakom rozvoja európskej značky prípadne značiek kvality cestovného ruchu.

3.3.2.1

Uznáva sa, že inštitúcie EÚ, medzi nimi i Komisia a Parlament, vyvíjajú neustále snahy o koordináciu činností, ktoré majú dopad na cestovný ruch. Musí sa tu uviesť hlavne konsolidovaná iniciatíva EURÓPSKE FÓRUM CESTOVNÉHO RUCHU, každoročné stretnutie všetkých aktérov v odvetví cestovného ruchu, ktorá má veľký vedecký, programový a kooperačno-politický význam pre európsku turistiku.

3.3.2.2

Tieto a ďalšie úsilia, pomocou ktorých by sa malo podporovať vytváranie povedomia o cestovnom ruchu v Európe za účasti všetkých negociačných partnerov odvetvia, hodnotí výbor ako mimoriadne kladné. V prílohe I sú obsiahnuté závery fóra, ktoré sa v roku 2004 konalo v Budapešti.

3.3.2.3

Musí sa tu znova poukázať na iniciatívu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ktorá našla svoj odraz v stanovisku na tému „Politika cestovného ruchu a spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom“ (3), a síce navrhnúť Komisii, aby v strednodobom alebo dlhodobom časovom úseku posúdila možnosť vytvorenia Európskej rady pre turistický ruch.

3.3.2.4

Zámerom tejto rady pre cestovný ruch by po jej vytvorení mohlo byť široké zastúpenie inštitucionálnych a súkromných aktérov, najmä sociálnych partnerov a zúčastnených organizácii občianskej spoločnosti a mala by za úlohu analyzovať údaje cestovného ruchu, navrhovať možnosti podpory a uskutočňovať následné opatrenia k dohodám Európskeho fóra cestovného ruchu. Európsky hospodársky a sociálny výbor by sa aktívne podieľal na vytvorení rady pre cestovný ruch.

3.3.2.5

Európsky hospodársky a sociálny výbor by sa chcel zasadiť za to, aby ďalej sám, ako aj spolu s Komisiou, s Európskym parlamentom, Výborom regiónov a inými inštitúciami EÚ, pracoval na tom, že bude poskytovať dôležité podnety pre existenciu a rozvoj cestovného ruchu v Európe.

3.3.2.6

Aby sa na tejto ceste postúpilo dopredu, bude navrhnuté posilnenie inštitucionálnych stretnutí s cieľom skúmať, koordinovať a podporovať uplatňovanie uznesení EURÓPSKEHO FÓRA CESTOVNÉHO RUCHU.

3.4.1

Cieľom tohto stanoviska je zachovať spojitosť s predchádzajúcim stanoviskom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Cestovný ruch dostupný pre všetkých a sociálne udržateľný“ (4) a vymedziť najdôležitejšie body politiky cestovného ruchu z hľadiska rozšírenia EÚ. V tomto prípade sa „politika cestovného ruchu“ nechápe v zmysle regulačných oprávnení EÚ, ale v zmysle zásad a hodnôt, ktoré musia existovať a aktivity cestovného ruchu musia preniknúť do všetkých verejných inštitúcií na všetkých úrovniach, ako aj do podnikateľskej činnosti súkromného sektoru. Tieto prvky vytvárajúce vo svojom celku hodnotový systém opatrení, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu trvalo udržateľného rozvoja aktivít cestovného ruchu, sú uvedené ďalej.

3.4.2

Definícia cestovného ruchu v rozšírenej EÚ sa musí podobne ako niekdajší európsky cestovný ruch opierať o hodnoty sprevádzajúce európsku tradíciu a kultúru, pričom sa za najdôležitejší faktor musí považovať turista ako taký. Nemôže sa predkladať obraz turistu ako spotrebiteľa komplexných, rozmanitých a svojimi znakmi a štruktúrou veľmi osobných služieb. Napriek tomu sa nemôže pustiť zo zreteľa ekonomická a podnikateľská podstata cestovného ruchu ako odvetvia s veľkými objemami výkonov, ktorý značnou mierou prispieva k hrubému domácemu produktu (HDP) v Európe a núti používať kritéria rentability a konkurencieschopnosti.

3.4.3

Politika cestovného ruchu v rozšírenej EÚ sa musí prispôsobiť trvalo udržateľnému rozvoju, pričom pod ním sa v širšie pojatom význame rozumie ekonomický, sociálny a ekologický vývoj, ktorý je však súčasne založený na prísnejších kritériách rozvoja. Jednou z najdôležitejších otázok, ktoré je potrebné v tejto súvislosti prediskutovať, sú medze rastu: Existujú objektívne a kvantifikovateľné medze aktivít cestovného ruchu? Podlieha tempo rozvoja cieľov cestovania na celom svete ekonomickým obmedzeniam?

3.4.3.1

Odpoveď na tieto otázky nie je jednoduchá, ale zdá sa, že sa čím ďalej tým viac presadzuje ponímanie, že síce existujú medze rastu, ale nie medze rozvoja, pokiaľ sa pohybujú vo vyváženom, stálom rámci. Ako príklad je možné uviesť oblasť Stredozemného mora, kde sa počet turistických štátov zvyšuje, čo by mohlo strednodobo vážne ohroziť celé odvetvie cestovného ruchu a jeho rentabilitu. Je potrebné uvítať iniciatívy v oblasti investícií do cestovného ruchu v spolupráci s krajinami južnej oblasti Stredozemného mora za podmienky trvalo udržateľného rozvoja, ako nástroja ekonomického a sociálneho rastu tohto zatiaľ málo rozvinutého rozsiahleho geografického územia.

3.4.4

Predpokladom pre všetky podniky, ale najmä pre tie, ktoré si chcú nájsť svoje miesto v rozšírenej EÚ, je to, aby sa podniky cestovného ruchu prispôsobili inej realite s cieľom zaručiť svoju konkurencieschopnosť v oblastiach vybavenia a zariadenia, nových technológií, investícií, verejnej reklamy, designu, uplatnenia na trhu, sietí a fúzií podnikov. Úloha, ktorú v súčasnej dobe hrá a pravdepodobne aj v budúcnosti bude hrať Internet, musí všetkým odvetviam ukazovať cestu takým smerom, aby výskum zahrnuli do svojho rozvoja a využívali ho za účelom zvýšenia produktivity a nakoniec aj vyváženého rozvoja odvetvia cestovného ruchu.

3.4.5

Cestovný ruch a zamestnanosť: Pracovné vzťahy, odborné vzdelávanie a podpora, špecializácia, sociálna ochrana, voľný pohyb pracovných síl – to všetko sú rozhodujúce prvky v rámci vytvárania politiky cestovného ruchu pre rozšírenú EÚ. Zvláštna pozornosť sa musí venovať tiež vytváraniu nových povolaní v oblasti cestovného ruchu a školeniu v nich, do ktorého sa musia inštitúcie zapojiť, aby zabezpečili, že kritéria pre vytváranie hodnotných pracovných miest sa splnia. Okrem toho sa musí rozšíriť a zlepšiť aj škála kvalifikácií v oblasti cestovného ruchu.

3.4.6

Cestovný ruch vo vzťahu k podpore európskej kultúry a európskeho kultúrneho dedičstva: Zvyky, umenie, architektúra, dejiny, folklór a gastronómia sú prvky, ktoré musia v rámci primeranej politiky cestovného ruchu v EÚ hrať veľmi dôležitú úlohu. Nové členské štáty s ich bohatým kultúrnym dedičstvom, ktoré sa môže uplatniť ako produkt cestovného ruchu, sa musia opierať o tieto hodnoty s cieľom rozvíjať svoj cestovný ruch. Skúsenosti, ako okrem iného s Paradores v Španielsku, Pousadas v Portugalsku a Ville e Castelli v Taliansku, môžu byť dobrým príkladom pre to, ako sa dá kultúrne dedičstvo na základe jeho ekonomického ocenenia skĺbiť s cestovným ruchom.

3.4.7

Prístup všetkých k cestovnému ruchu je výzva, ktorá sa nesmie zanedbať. Cestovný ruch je ľudské právo – právo všetkých ľudí, a to aj ľudí telesne postihnutých: V rozšírenej EÚ sa navrhuje motivačná kampaň na tému cestovného ruchu zameraná najmä na detí a mládež v školách, ako aj na starších ľudí, rentierov a dôchodcov.

3.4.8

Rast trhu cestovného ruchu v dôsledku rozšírenia musí prispieť k tomu, aby európskemu spoločnému cestovnému ruchu bola dodaná väčšia dynamika a aby sa tak vytvorili základy jednania pre globálnu politiku práce s verejnosťou.

3.4.8.1

Vychádzajúc z mimoriadneho významu spoločného cestovného ruchu a jeho účinkov na dopyt a spotrebu v rámci EÚ, ako aj predovšetkým na základe skutočnej a možnej dimenzie sociálnej turistiky, spracuje Európsky hospodársky a sociálny výbor stanovisko na tému „Politika sociálnej turistiky pre Európu“.

3.4.9

Spolupôsobenie aktérov tohto odvetvia na skúmanie, koncipovanie, sledovanie a hodnotenie opatrení v cestovnom ruchu v rôznych oblastiach musí pre celú politiku cestovného ruchu trvalo predstavovať metódu a zásadu, ktorú je nutné bezpodmienečne dodržovať. Medzi jednotlivými účastníkmi sa musia dohodnúť stratégie spolupráce a odsúhlasiť nástroje účasti.

3.4.10

Aj keď závislosť cestovného ruchu od sezónnosti možno znamená jeho najväčší nedostatok, musia snahy o stabilitu pracovných miest a činnosti ako takej tvoriť základ politiky cestovného ruchu pre rozšírenú EÚ. Za pomoci pilotných projektov sa musí skúmať, ako by sa dalo preklenúť nedostatočné využívanie ľudských a kapitálových zdrojov, ktoré prináša so sebou sezónna závislosť. V tomto skúmaní je nutné dôkladne sa zaoberať zmenenými modelmi cestovného ruchu a otázkou, ako je možné dosiahnuť, aby cestovný ruch zostal trvale jedinečným nástrojom rozvoja.

3.4.11

Zvláštnu pozornosť si pritom zasluhuje odlišná situácia európskych ostrovov vykazujúcich turistické znaky, ktoré vedú k tomu, že podmienky, v ktorých sa tam rozvíja cestovný ruch, majú dôležitý vplyv. Takže politiky v oblastiach komunikácií, dopravy a regionálneho rozvoja majú strategický význam nielen pre ostrovy, ale – na základe ich špecifických znakov s ohľadom na cestovný ruch – aj pre horské oblasti.

3.4.12

Tu je potrebné znovu zdôrazniť, že bezpečnostná a preventívna politika v súčasnom svete musí tvoriť základ rozvoja cestovného ruchu. Prevencia za pomoci noriem zaručujúcich slobodu cestovania a voľnosť pohybu osôb musí byť stredobodom turistického rozvoja tak pri živelných pohromách, ako aj pri katastrofách spôsobených ľuďmi.

3.4.13

Nesmie sa zabúdať na to, že politika cestovného ruchu v rozšírenej EÚ musí prispievať k tomu, aby sa účinne presadzovala úloha, ktorú môže hrať cestovný ruch v rámci urýchlenia sociálnej, ekonomickej a politickej súdržnosti EÚ, a to a to za pomoci rôznych opatrení:

3.5.1

Môže sa zvážiť vhodná koordinácia a spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom uplatňovaná na skúmanie rozšírenej EÚ a cestovného ruchu, a to nielen na miestnej alebo vnútroštátnej úrovni; tieto prekážky sa môžu a majú skôr prekonávať, aby sa spolupráca stala nositeľom trvalých politických opatrení a činností na zvýšenie investícií a konkurencieschopnosti medzi národmi. Je jasné, že krajiny a sociálne sektory s veľkou turistickou tradíciou môžu svoje skúsenosti dať k dispozícii novým členským štátom EÚ, aby im pomohli vyvarovať sa chýb v modeli rozvoja cestovného ruchu, môžu im odovzdať pozitívne poznatky o úspechoch a neúspechoch a koniec koncov spolupracovať na tomto novom modeli ekonomicky, sociálne a ekologicky udržateľného cestovného ruchu.

3.5.2

Vzdelávanie musí tvoriť jednu z opôr zlepšenia kvality cestovného ruchu; je však žiaduce, aby sa obsahovo vychádzalo zo skutočného dopytu rôznych aktérov cestovného ruchu s cieľom zaručiť vyššiu účinnosť inštitucionálnych snáh. Verejno-súkromná spolupráca môže a musí hrať v týchto otázkach význačnú úlohu.

3.5.2.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor by chcel poukázať na to, že by úplne podporil iniciatívu spracovania európskej vzorovej zmluvy v oblasti cestovného ruchu, ktorou by sa mohol vytvoriť, rozvinúť a uplatniť európsky model cestovného ruchu založený na hodnotách Európskej únie ako priestoru súžitia a hospodárskeho rozvoja.

3.5.3

Európska politika cestovného ruchu musí zaistiť, aby sa podporovali siete turistických aktérov, ako aj podnikateľské spolkové hnutie na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni.

3.5.4

Dopravné infraštruktúry v rozšírenej EÚ sú dôležité, ak sa má cestovný ruch vo všetkých krajinách rozvíjať konkurencieschopným spôsobom. Úsilia, ktoré v tejto oblasti EÚ vyvinula, musia zaručiť spoľahlivý, rýchly a hodnotný prístup a dopravné prostriedky rôznych druhov dopravy na všetky územia s vedomím toho, že turistické využívanie infraštruktúr má veľký hospodársky a sociálny dopad. V tomto ohľade musí byť prístup na ostrovy členských štátov Európskej únie prvoradým cieľom opatrení na zlepšenie vnútorných a vonkajších dopravných ciest.

3.6.1

Európska inštitucionálna spolupráca môže mať najrôznejšie formy:

3.6.1.1

Pilotné projekty: napr. projekt európskej sociálnej turistiky, ktorý môže značne prispieť k rastu spoločného cestovného ruchu, k jeho nezávislosti na sezónnosti a k uľahčeniu prístupu všetkých občanov k nemu. Tento projekt by spolu s Komisiou mali podporiť rôzne krajiny s podobnými úspešnými skúsenosťami a mali by skúmať dlhodobú uskutočniteľnosť globálneho projektu európskej sociálnej turistiky až do jeho presadenia. Navrhuje sa, aby Európska komisia skúmala možné dopady programu európskej sociálnej turistiky na odvetvie európskeho cestovného ruchu.

3.6.1.2

Spolupráca a skúmania napr. v oblasti nových foriem turistiky, pre ktoré poskytuje rozšírenie nové podnety s cieľom posilniť formy cestovného ruchu zlučiteľné s trvalo udržateľným rozvojom. Komisii sa navrhuje, aby v tejto veci bola spracovaná štúdie, ku ktorej prispeje aj Európsky hospodársky a sociálny výbor.

3.6.2.1

Najväčším ekonomickým vyjadrením solidarity EÚ je politika hospodárskej a sociálnej súdržnosti uplatňovaná pomocou štrukturálnych fondov. Táto politika, ktorá sa ukázala ako účinná v pomoci krajinám urobiť pokrok, nadobudne na význame najmä s rozšírením. Preto sa musia podporovať činnosti, ktoré majú kladný vplyv na rozvoj politických opatrení súdržnosti a ktoré môžu zase dať nové podnety turistickým aktivitám vo všetkých krajinách tak, aby cestovný ruch mal pomocou rozvoja jeho politiky znásobený účinok na tieto činnosti. V tomto zmysle môžu medzinárodné opatrenia prispieť k určeniu ponuky za pomoci spoločných akcií a obchodných ponúk predkladaných rôznymi krajinami.

3.6.2.2

Pre prehĺbenie týchto aspektov sa Komisii navrhuje, aby bola spracovaná štúdia o účinkoch štrukturálnych fondov v tomto odvetví cestovného ruchu.

4.1

Cestovný ruch je hospodársky sektor a odvetvie, ktorý má rozhodujúci význam pre efektívnu výstavbu rozšírenej Európy a ktorý je určený na to, aby sa v najširšom slova zmysle rozvíjal podľa kritérií trvalého rastu a efektívne prispieval k sociálnej súdržnosti v Európe.

4.2

Nové členské štáty považujú cestovný ruch za veľkú šancu pre svoj hospodársky rozvoj, ktorý je schopný znížiť poklesy príjmu v porovnaní s doterajšími členskými štátmi Únie. Veľká rozmanitosť, ktorá k nim prispieva v oblasti kultúry, kultúrneho dedičstva a prírody, povedie tak k zvýšeniu ponuky, ako aj k vnútornému a vonkajšiemu turistickému dopytu.

4.3

Účinky, ktoré v budúcnosti bude mať rozšírenie o ďalšie krajiny na odvetvie cestovného ruchu – najmä keď sa uplatní európsky model cestovného ruchu na základe kritérií trvalo udržateľného rozvoja – hodnotí Európsky hospodársky a sociálny výbor ako veľmi kladné.

4.4

Jeden z návrhov, ktoré výbor predloží na schválenie a ktorý sa má uplatňovať na všetky inštitúcie vo všetkých členských štátoch, je uskutočnenie široko pojatej „vzdelávacej a motivačnej kampane“ k cestovného ruchu ako strategického odvetvia pre Európu. Táto kampaň by sa zameriavala hlavne na školákov s cieľom sprostredkovať im cestovný ruch ako činnosť ľudí zameranú na poznávanie iných ľudí, miest a kultúr, ktorá môže mať veľký význam pre ich osobný rozvoj a vývoj. Do tejto kampane by sa mali zapojiť inštitúcie na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj podnikateľské a odborové organizácie zo všetkých oblastí a táto kampaň by mala povzbudiť školákov v tom, aby sa zoznamovali so svojím bezprostredným okolím (mesto, provincia, región) ako jedna z foriem motivácie pre preskúmanie svojej krajiny a precestovanie celej Európy.

4.5

Vytvorenie databanky s osvedčenými praktikami turistických aktivít z hľadiska aspektov tak cestovných cieľov, ako aj súkromných aktérov – hotelierov, cestovných kancelárií, doplnkovej ponuky atď. – môže slúžiť ako nástroj pre usmerňovanie výmeny kladných skúseností, z ktorých by mohli mať rozsiahly úžitok nové a budúce členské štáty.

4.6

Vytvorenie a posilnenie rôznych sietí cieľov cestovania zameraných na podporu čo najlepších hodnôt trvalo udržateľného rozvoja a kvality je takisto zárukou toho, že turistický rozvoj sa uskutoční podľa kritérií sústredených na nový model európskeho cestovného ruchu s lepšou garanciou kontinuity.

4.7

Ochrana spotrebiteľov musí byť základom európskeho modelu cestovného ruchu, ktorý sa snaží aj naďalej zaisťovať trvalú ekonomickú činnosť. Na základe silnej vzájomnej závislosti medzi spotrebiteľmi a poskytovateľmi služieb v oblasti cestovného ruchu sa musí každá všeobecná stratégia na ochranu spotrebiteľov uplatňovať aj na cestovný ruch.

4.8

Výbor víta iniciatívu Komisie, aby na základe stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Cestovný ruch a šport: budúce výzvy pre Európu“ bola spracovaná štúdia o dopadoch športových akcií na cestovný ruch.

4.9

Aby boli k dispozícii východiskové hodnoty a aby boli vytvorené základy pre budúce opatrenia na podporu európskeho cestovného ruchu, Európsky hospodársky a sociálny výbor odporúča Komisii spracovať čo najskôr štúdiu o cestovnom ruchu a o situácii v sociálnej turistike a skúmať turistiku telesne postihnutých ľudí, aby sa vzal do úvahy jej sociálny význam a jej možné kladné dopady na turistickú činnosť.

4.10

Európsky hospodársky a sociálny výbor by chcel zopakovať najmä dva návrhy vyjadrené v tomto stanovisku:

5.

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa prihovára za to, aby toto stanovisko bolo označené, vydané a šírené pod názvom „KATOVICKÉ VYSVETLENIE POLITIKY CESTOVNÉHO RUCHU V ROZŠÍRENEJ EÚ“ a aby bolo využité ako príspevok Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k svetovému dňu cestovného ruchu, založenému svetovou organizáciou cestovného ruchu.

14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/22

1.1

Pokiaľ ide o pracovný harmonogram monitorovacieho centra pre jednotný trh (Single Market Observatory) – SMO (1), odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu navrhuje doplnkové stanovisko k Prioritám jednotného trhu pre obdobie 2005 – 2010. SMO prispieva podobne ako v minulosti k preskúmaniu cieľov a metód z hľadiska ich napredovania smerom k jednotnému trhu.

1.2

Úspechy dosiahnuté v roku 2004 Európskou úniou nemožno podceňovať. Na pozadí historického rozšírenia, ktoré prinieslo desať nových členských štátov, občania terajších 25 členských štátov zvolili nový Európsky parlament a koncom roka 2004 sa začalo päťročné funkčné obdobie 25 poslancov novej Európskej komisie.

1.3

Medzitým bola uverejnená Kokova správa (2), ako aj stanovisko výboru (3) k implementácii Lisabonskej stratégie, oba dokumenty nasledovali po požiadavkách vyjadrených Európskou radou v marci 2004. V ideálnom prípade by sa stanovisko výboru z vlastnej iniciatívy k prioritám jednotného trhu presne na obdobie nového Parlamentu a novej Komisie malo spájať s touto prácou a poskytovať praktický vstup zo strany občianskej spoločnosti.

1.4

Preto je dôležité pripraviť podklady pre zapojenie EHSV do konzultácií, ktoré plánuje nová Komisia.

1.5

Toto stanovisko je pokračovaním stanoviska výboru k oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Stratégia vnútorného trhu – Priority na roky 2003 – 2006 (KOM(2003)238 v konečnom znení). V tomto stanovisku (4), ktorého spravodajcom bol pán Cassidy, sa výbor zameral na celý rad prioritných aspektov pre hladké fungovanie jednotného trhu: odbúravanie daňových prekážok, zlepšovanie rámcových podmienok pre podniky, stabilný právny systém, vysoké a transparentné kvalitatívne štandardy, predovšetkým v prípade služieb verejného záujmu, lepšie a rozsiahlejšie informovanie občanov, atď.

1.5.1

Výbor zároveň v tomto stanovisku zásadne zdôraznil, že ďalší rast prosperity nemožno dosiahnuť výlučne prostredníctvom opatrení liberalizácie a podpory hospodárskej súťaže, ale že makroekonomická politika zameraná na rast a zamestnanosť a sprevádzajúca tieto opatrenia podstatne prispeje k úspechu pri završovaní jednotného trhu. Diskusia o budúcej podobe sociálnych systémov nesmie takisto prebiehať len z hľadiska jednotného trhu a rozpočtových požiadaviek, ale musí brať do úvahy systémy v ich celistvosti a komplexnosti.

1.6

Toto stanovisko spočíva aj na „25 záveroch“ monitorovacieho centra pre jednotný trh, publikovaných z príležitosti 10. výročia vytvorenia monitorovacieho centra (brožúra vydaná v októbri 2004 s názvom „Aký je stav rozšíreného jednotného trhu? 25 záverov monitorovacieho centra pre jednotný trh“). Týmito rozličnými závermi SMO zdôraznilo, že napriek veľmi výraznému pokroku dosiahnutému v posledných rokoch stále pretrvávajú mnohé oneskorenia a zlyhania jednotného trhu. Tieto faktory penalizujú európskych užívateľov a negatívne ovplyvňujú výkon EÚ z hľadiska konkurencieschopnosti, rastu, inovácie a zamestnanosti zoči-voči našim hlavným svetovým partnerom.

1.7

Viacročný strategický program pripravený šiestimi predsedníctvami (5) na obdobie 2004 až 2006 tvorí základ pre štúdium tejto záležitosti a pre zostavenie odporúčaní pre rozhodujúce obdobie rokov 2005 až 2010, počas ktorých sa odohralo okrem procesu integrácie nových členských štátov aj vytvorenie novej Komisie a nového Európskeho parlamentu. Cieľom je preto stanoviť priority EÚ v širšom kontexte, riešiť prevádzkové problémy, ktoré boli dlho odkladané na neskôr. Program šiestich predsedníctiev znamená pokračovanie ústretovej politiky. Príliš často v minulosti sa nastupujúce predsedníctva snažili o zaradenie svojich vlastných programov, čo viedlo k zmätku a presvedčeniu, že EÚ nemá žiadne jasné politické ciele.

2.1

Pokiaľ ide o jednotný trh, priority šiestich predsedníctiev sú založené na Lisabonskej stratégii. Jej cieľom je „urobiť z Európy najkonkurencieschopnejší a najdynamickejší hospodársky priestor na svete založený na vedomostiach – hospodársky priestor, ktorý je schopný dosiahnuť trvalý hospodársky rast s väčším počtom a lepšou kvalitou pracovných miest a lepšiu sociálnu súdržnosť.“ Komisia vypracovala akčný plán nazvaný Zjednodušovanie a zlepšovanie regulačného prostredia  (6) . Od 1. mája 2004 sa táto operácia týka veľkého trhu zloženého z 25 štátov. Výbor poukazuje aj v zmysle Lisabonskej stratégie opätovne na to, že je nevyhnutné dbať na rozdiel medzi zbytočnými právnymi a administratívnymi opatreniami a normami a právnymi úpravami v zmysle spoločných cieľov EÚ potrebnými pre zabezpečenie a ďalší rozvoj životných a pracovných podmienok.

2.2

Dôležité príčiny obáv vychádzajú zo spôsobu, akým určité členské štáty pridávajú nepotrebné komplikácie v čase transpozície smerníc Spoločenstva do svojej národnej legislatívy. Zainteresované strany sú frustrované neprehľadnou procedúrou „komitológie“, pri ktorej sa diskutujú podrobné nariadenia pre implementáciu rámcových smerníc za zatvorenými dverami, bez podrobného skúmania Európskym parlamentom alebo národnými parlamentmi.

2.3

Jednou z najzávažnejších ťažkostí je časové zaostávanie medzi prijatím smernice Radou a schválením Parlamentom a jej transpozíciou do národného práva.

2.4

Členské štáty často neuspejú pri transponovaní komunitárnych smerníc do národnej legislatívy, čím vytvárajú rad prekážok, ktoré spôsobujú ekonomické nevýhody. Odstraňovanie prekážok si vyžaduje starostlivo zváženú kombináciu harmonizácie, vzájomného uznania a zjednodušenia.

2.5

Zložitosť podmienok, ktorá určuje činnosti na jednotnom trhu je nevýhodou, na ktorú poukázali operátori. Hoci zjednodušovanie je vo veľkej miere záležitosťou osvedčenej praxe a zavádzania do praxe, stále chýbajú základné ustanovenia pre zjednodušenie, najmä pokiaľ ide o komunitárny patent, zrušenie dvojakého zdaňovanie, európsky právny štatút otvorený pre malé a stredné podniky, štandardné európske predpisy o zlučovaní podnikov a zjednodušené predpisy o DPH v rámci Spoločenstva.

2.6

Ani samotná Komisia nie je bez viny. Niektoré iniciatívy pre komunitárnu legislatívu nie sú vždy dostatočne odôvodnené predbežnými odhadmi dopadov, ktorým niekedy chýba prísnosť a transparentnosť, ako to ukazuje napríklad návrh druhej smernice o prístupe trhu k prístavným službám (7). Európske smernice sú často výsledkom zložitých politických kompromisov medzi štátmi alebo medzi Radou a Európskym parlamentom, čo nezjednodušuje život tým, ktorí sa takými predpismi riadia.

3.1

Je nevyhnutné zjednodušiť regulačné prostredie, aby aktéri na jednotnom trhu mohli vyjadriť svoj názor. Samoregulácia a koregulácia sa v rámci európskeho jednotného trhu vyvinula pôvodne v dvoch oblastiach: v oblasti odkazu na normy, aby sa dotvorili smernice o technických prekážkach a v oblasti autonómie sociálneho dialógu uznaného Maastrichtskou zmluvou.

3.2

Takýto prístup sa postupne rozšíril aj na iné oblasti prostredníctvom dohovorených pravidiel správania a dobrovoľných zmlúv: práva spotrebiteľov, najmä v elektronickom obchode (napr. informácie, označovanie, etikety, bezpečnosť platieb), služby, vrátane finančných služieb (napr. vzájomné uznávanie kvalifikácií) a ochrany životného prostredia (napr. dodržiavanie noriem).

3.3

Interinštitucionálna dohoda (8) uzatvorená 16. decembra 2003 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou po prvýkrát definovala a organizovala samoreguláciu a koreguláciu na jednotnom trhu. Výbor v tejto súvislosti s počudovaním poukazuje na skutočnosť, že v tejto veci neprebehli konzultácie so sociálnymi partnermi, ktorí majú podstatný podiel na vypracovaní právnych predpisov.

3.4

Počas minulých desať až pätnásť rokov využívanie samoregulácie a koregulácie zainteresovanými stranami na európskej škále zaznamenalo silný rast, ako dokazuje databáza EHSV PRISM (9). Medzi týmito iniciatívami SMO zaznamenalo:

3.5

Úspech samoregulácie a koregulácie závisí najmä od:

3.6

Samoregulácia a koregulácia môžu poskytnúť len riešenia od prípadu k prípadu, ktorými sa doplní práca zákonodarcu, ktorý bude naďalej uplatňovať svoje centrálne práva pri svojom poslaní vo verejnom záujme. Aby sa prispelo k zjednodušeniu právnych predpisov v určitých oblastiach, bolo by prínosné, keby iniciatívy samoregulácie boli v rámci európskych zväzov viac rozšírené.

3.7

Tieto analýzy a zistenia sú uvedené v informačnej správe o súčasnom stave koregulácie a samoregulácie (CESE 1182/2004) (10).

4.1

Návrh Komisie o zmene colného zákonníka Spoločenstva má za cieľ zjednodušenie existujúcej legislatívy a dosiahnutie väčšej harmonizácie a integrácie. Rozšírenie povedie k zmenám v legislatíve EÚ a colných praktikách. Colná správa na vonkajších hraniciach EÚ sa značne líši od colnej správy od jedného členského štátu k druhému, najmä pokiaľ ide o pracovnú silu a zdroje, ba niekde aj v stupni dôkladnosti. To predostiera otázku, ktorá je ďalej zvýraznená rozšírením EÚ: do akej miery sú efektívne colné kontroly na európskej úrovni, a teda ako bezpečný je jednotný trh pred nečestnou konkurenciou, pašovaním a falšovaním. Stálo by za to preskúmať možnosť colného ekvivalentu OLAF-u, aby sa ochránili príjmy z externých colných a poľnohospodárskych poplatkov. Jedným rizikom je, že strata vzájomnej dôvery medzi colnými orgánmi rôznych členských štátov by mohla viesť k znovu zavedeniu intrakomunitárnych kontrol, čo by mohlo ohroziť jednotu a slobodu jednotného vnútorného trhu.

4.2

Colné služby EÚ sa musia organizovať efektívnejšie a homogénnejším spôsobom, ak má jednotný trh fungovať správne. Ideálom by mohlo byť vytvorenie Colnej služby EÚ, ale vlády členských štátov doposiaľ preukázali pre tento krok málo entuziazmu, a to najmä preto, že nemajú dostatočnú vzájomnú dôveru v efektívnosť colných služieb. EHSV chce preto vidieť progresívne vytvorenie zosilnenej spolupráce medzi 25 národnými orgánmi. Je potrebných viac spoločných vzdelávacích schém a výmen colných úradníkov, aby sme sa posunuli bližšie k cieľu, ale existuje málo dôkazov politickej vôle zo strany členských štátov.

5.1

Mala by existovať jasnejšia identifikácia bariér, ktoré porušujú princíp jednotného trhu a preto by sa mali prednostne odstrániť (ako napríklad blokovanie patentu Spoločenstva, dvojité zdaňovanie, zmluvy o verejnom obstarávaní vypracované takým spôsobom, že uprednostňujú vedúce domáce firmy alebo zložitá kategorizácia pravidiel, ktoré sa vzťahujú na duševné vlastníctvo) a tých, ktoré zostanú v platnosti kvôli zvláštnostiam rôznych členských štátov a ktorým sa operátori budú musieť prispôsobiť (ako napríklad kultúrna rôznorodosť, jazykové zvláštnosti a daňové rozdiely). Sieť Komisie SOLVIT ešte nie je dostatočne známa, ale už začala prinášať isté výsledky a mala by sa rozvinúť.

6.1

Najmä malé firmy sú postihnuté byrokraciou a pretrvávaním obchodných bariér. Mnoho z nich chce mať jednoduchší prístup k jednotnému trhu, najmä v pohraničných regiónoch. Nemajú žiadnu možnosť prístupu k zjednodušenému právnemu štatútu európskeho rozsahu.

6.2

EHSV žiadal o zjednodušený Štatút európskych podnikov (11) otvorený pre podniky všetkých veľkostí, aby sa umožnili ich aktivity na jednotnom trhu. V súčasnosti sa vypracováva štúdia uskutočniteľnosti, na základe ktorej Komisia rozhodne, či a aký druh návrhu na dosiahnutie tohto zámeru by sa mal uplatniť. (Komisia očakáva, že štúdiu dokončí do júna 2005).

6.3

EHSV rovnako očakáva výsledky vyšetrovania veľkého rozsahu dohôd o dvojitom zdaňovaní medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a nečlenskými krajinami (12). V súčasnosti prebieha vyšetrovanie, výsledok tohto vyšetrovania spolu s možnými riešeniami bude prezentovaný v priebehu tohto roka.

7.1

Vo všetkých krajinách EÚ sa uznáva, že pokrok v oblasti jednotného trhu umožnil spotrebiteľom možnosť omnoho širšej voľby, najmä tovaru (ponúkaný rozsah, pomer ceny a kvality). V nedávnych rokoch sa okrem rôznych predpisov EÚ na ochranu záujmov spotrebiteľov vytvorila aj dobrovoľná alebo zmluvná samoregulácia, najmä pre elektronický obchod a krytie bezpečnosti platieb, záruky, popredajný servis a alternatívne metódy riešenia sporov. Medzi prioritami na zlepšenie by sa mala zvláštna pozornosť venovať analýzam dopadu plánovaných nariadení, realistická, ale nie zložitá implementácia princípu preventívnych opatrení, efektívnej ochrany práv spotrebiteľov cez hranice a účinný alternatívny aparát na pomoc pri riešení sporov.

7.2

Malo by sa pamätať na to, že jednotný trh má aj ďalší účel: vytváranie pracovných miest. To bude možné iba vtedy, ak sa prijmú rozhodné opatrenia na odstránenie existujúcich prekážok. EHSV je toho názoru, že teraz, keď práve došlo k rozšíreniu EÚ, je dôležitejšie viac než inokedy, za účelom dosiahnutia znásobeného účinku, mať proaktívnu informačnú politiku, ktorá si vyžaduje účasť štátnych orgánov členských štátov a zaistiť, aby boli členské štáty za ňu zodpovedné. Také informačné siete ako napríklad EURES a najmä služby na riešenie problémov, ako napríklad SOLVIT existujú, ale nie sú dostatočne využívané v dôsledku nedostatku podpory a informácií.

7.3

Vytváranie pracovných miest a mobilita pracovníkov sa tiež cieľmi jednotného trhu a odborná príprava i vzdelávacie programy musia byť viac orientované na prípravu „ekonomiky založenej na vedomostiach“. Ako bolo uvedené v stanovisku EHSV spomenutom v bode 1.5, upozorňuje výbor aj na tomto mieste opätovne na skutočnosť, že samotné vytvorenie jednotného trhu neodstráni problémy európskeho trhu práce, ale že budú nevyhnutné aj dodatočné aktívne opatrenia.

7.4

EHSV plne podporí Komisiu pri dosahovaní pokroku v týchto dôležitých oblastiach a dúfa, že vlády jednotlivých štátov budú spolupracovať tak, aby urobili všetko, čo by mali urobiť na urýchlenie prijatia a implementácie svojich sľubov. EHSV odsudzuje obmedzenia zavedené niektorými „starými“ členskými štátmi pre voľný pohyb tovaru a osôb z „nových“ členských štátov a vyzýva k revízii „prechodných období“.

8.1

Odstránenie prekážok si vyžaduje dynamickú rovnováhu medzi tlakom na trhu, vzájomným uznávaním a harmonizáciou. Znamená to nové partnerstvo medzi inštitúciami EÚ, štátmi, poskytovateľmi služieb a užívateľmi kvôli tomu, aby sa lepšie odhadli existujúce prekážky, aby sa predišlo novým, aby sa skoordinovali prístupy, zjednodušili predpisy, zaistili možné prechody a vzala do úvahy globalizácia obchodu.

8.2

Trhový potenciál služieb je naďalej nevyužitý v dôsledku národných požiadaviek, ktoré sú nekompatibilné so slobodným poskytovaním služieb. Dokončenie jednotného trhu so službami sa stalo nevyhnutným kvôli: a) internacionalizácii obchodu, pri ktorom treba brať do úvahy súčasné dohovory WTO o službách, b) zavedeniu eura, ktoré zvýšilo hospodársku súťaž a potrebu jednotného trhu so službami;

8.3

V konkrétnom prípade finančných služieb, akými sú poistenie a bankovníctvo sú pomalý pokrok pri realizovaní akčného plánu finančných služieb a jeho pomalá implementácia pri plnení Lisabonskej agendy spôsobené otáľaním niektorých členských štátov. Niektorí vedúci predstavitelia vlád príliš často súhlasia s politickými prehláseniami v Európskej rade, kde inštruujú Komisiu, aby pristúpila k skutkom, a potom na to všetko zabudnú po návrate do svojich národných hlavných miest.

8.4

Vzhľadom na finančné služby a na to, že teraz sa legislatívna fáza akčného plánu o finančných službách blíži k záveru, je rozhodujúce dôsledné zavádzanie legislatívnych opatrení na národnej úrovni.

8.5

Stratégia oživenia navrhovaná Komisiou je nevyhnutná. Vyžaduje si to však zohľadnenie rôznorodosti príslušných sektorov. Jeden zo spôsobov vyrovnania sa s touto rôznorodosťou je lepšie využívanie profesionálnej koregulácie a samoregulácie na európskej úrovni. Príslušné sociálno-ekonomické záujmy by mali vyvinúť nové iniciatívy, aby mohli hrať úplnú úlohu pri tomto procese otvárania.

8.6

Stanovisko prijaté 10. februára 2005 podáva pripomienky výboru k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o službách na vnútornom trhu (CESE 137/2005) (13).

9.1

Jednotný trh a spolu s ním trh práce sa neustále vyvíjajú. Riadenie zmien je dôležitou výzvou pre Európsku komisiu a najmä sociálnych partnerov.

9.1.1

Komisia by mala svoju prácu sústrediť na zjednodušenie, konsolidáciu a zosúladenie existujúcich európskych právnych predpisov, aby mohol byť v plnej miere využitý potenciál jednotného trhu zo strany podnikov, ako aj zo strany spotrebiteľov.

9.2

EHSV tiež naliehavo žiada od vlád členských štátov, aby ukázali svoju politickú vôľu vytvorením mechanizmov pre užšiu colnú spoluprácu.

9.3

Podľa názoru EHSV sú hlavnými prekážkami pri dosahovaní jednotného trhu členské štáty. Niektoré sú pomalé pri implementácii, iné implementujú nadmerne podrobným spôsobom, čím sa vytvára antagonizmus voči jednotnému trhu a EÚ. Iné vykonávajú obštrukcie napr. schvaľovaním národnej legislatívy, ktorá zakazuje cezhraničné prevzatia finančných inštitúcií ako napríklad bánk. Iné umožňujú svojim zoštátneným priemyselným odvetviam realizovať cezhraničné prevzatia bez dovolenia reciprocity. Dostupnosť neobmedzených finančných prostriedkov pre zoštátnené priemyselné odvetvia niektorých krajín predstavuje deformáciu hospodárskej súťaže a je problémom, ktorý sa Komisia doposiaľ neodhodlala riešiť.

14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/29

1.1

Komisia predložila oznámenie o posilnení dôveryhodnosti elektronických trhov medzi podnikmi (tzv. „business-to-business“, ďalej len ako „B2B“). Výbor zastáva názor, že:

2.1

Oznámenie Komisie je do značnej miery postavené na práci odbornej skupiny zloženej aj zo zástupcov priemyslu a poskytovateľov elektronických trhov („odborná skupina“) (1). Oznámenie reaguje na potrebu posilniť dôveryhodnosť elektronických trhov B2B s cieľom znížiť hospodárske riziká vyplývajúce z nečestných alebo nelegálnych obchodných postupov vyskytujúcich sa na týchto trhoch. Elektronické trhy B2B majú potenciál zvyšovať efektívnosť znižovaním nákladov na transakcie a zintenzívnením hospodárskej súťaže, ale pozitívne aspekty tohto zvyšovania efektívnosti závisia vo veľkej miere na ochote podnikov participovať na týchto trhoch. Komisia plánuje podniknúť nasledovné kroky s cieľom odstrániť potenciálne bariéry pri využívaní elektronických trhov B2B vyplývajúce z nedostatku dôvery:

2.2

Oznámenie podnieti intenzívnejší dialóg medzi zainteresovanými stranami zapojenými do elektronických trhov B2B vzhľadom na rešpektovanie zásad korektného obchodovania a bezpečnostných požiadaviek. V dôsledku toho by mali byť odstránené potenciálne prekážky účasti na uvedených elektronických formách obchodovania. Orgány Komisie budú pravidelne predkladať správy o pokroku dosiahnutom prostredníctvom európskeho portálu elektronických trhov.

3.1

Elektronické trhy B2B možno definovať ako obchodné platformy na báze internetu, na ktorých si podniky vymieňajú tovar a služby. Vychádzajúc zo širšej definície možno elektronické trhy B2B rozčleniť na nasledovné kategórie podľa rôznych ponúkaných funkcií transakcií:

Počet aktívnych elektronických trhov sa v priebehu času mení a nie je stabilný. Odhaduje sa, že momentálne je na celom svete aktívnych okolo 1 000 elektronických trhov, čo je o 20 % menej než pred dvoma rokmi [SEC(2004) 930].

4.1

Oznámenie Komisie sa vzťahuje na oblasť „Posilnenie dôveryhodnosti elektronických trhov medzi podnikmi (Business to Business Electronic Markets)“. Elektronické trhy sú dôležitou súčasťou všeobecnejšej oblasti elektronického podnikania, na ktorú sa zameriavajú nasledovné všeobecné poznámky.

4.1.1

Dobre fungujúce elektronické trhy prispievajú v zásade k efektívnejšiemu obchodnému prostrediu. Z dlhodobého hľadiska je to prospešné pre európske hospodárstvo aj pre zamestnanosť. Intenzívnejšia hospodárska súťaž bude na európske hospodárstvo pôsobiť stimulujúco smerom k zvýšeniu efektívnosti. EHSV preto podporuje opatrenia prospešné pre rozvoj elektronického obchodovania. Tento názor bol uvedený aj v predchádzajúcich vyjadreniach.

4.1.2

Vo svojom stanovisku k navrhnutej smernici o určitých právnych aspektoch elektronického obchodovania (2) výbor zistil, že nejasný právny rámec znemožňuje, resp. obmedzuje elektronické obchodovanie. Predložené oznámenie má za cieľ zredukovať túto nejasnosť, čo EHSV víta.

4.1.3

EHSV uviedol vo svojich stanoviskách k oznámeniam Komisie nazvaným „Pomoc MSP pri prechode na digitalizáciu“ (3) a „Prispôsobenie politiky elektronického obchodovania v meniacom sa prostredí: Skúsenosti z iniciatívy prechodu na digitalizáciu a budúce výzvy“ (4) svoje pripomienky k snahe Komisie stimulovať elektronický obchod. Tieto pripomienky sú v zásade stále platné.

4.1.4

Pre podnikateľský a verejný sektor má elektronické obchodovanie veľký význam. Otvára možnosti zvýšenia konkurencieschopnosti, obchodovania v rámci jednotného trhu a rovnosť šancí pre malé a stredné podniky (MSP). Je dôležité podporovať používanie tejto novej technológie, predovšetkým u MSP. Výbor víta a podporuje prácu Komisie v tejto oblasti.

4.1.5

Výbor tiež víta zistenia odbornej skupiny týkajúce sa internetových obchodných platforiem B2B. Táto skupina vykonala dôkladnú prácu pri identifikácii problémov, zdá sa však, že nezaujíma jasné stanovisko v otázke, do akej miery si MSP uvedomujú prínos elektronických trhov. Na strane 10 sa tvrdí, že „vo všeobecnosti si MSP sú vedomé výhod elektronického obchodovania a sú o nich presvedčené“, na strane 11 sa uvádza, že „MSP ešte stále váhajú s plným angažovaním sa v oblasti elektronického obchodu“, čoho príčinou je vraj „neuvedomovanie si rizík a prínosov“. Je však dôležité rozlišovať medzi elektronickým podnikaním (tzv. e-business) a elektronickým obchodovaním (tzv. electronic trade). Možno vyvodiť závery, že MSP sú si vedomé všeobecných možností využitia informačných technológií, no konkrétnejšie formy elektronického obchodovania im ešte stále nie sú dostatočne známe.

4.1.6

Hoci MSP si uvedomujú možnosti elektronického podnikania a mnohé MSP sú na vedúcich pozíciách čo sa jeho využívania týka, stále pretrvávajú problémy zabraňujúce plnej účasti väčšiny MSP na „spoločnosti elektronického podnikania“. Tieto problémy sú všeobecnejšieho charakteru a neobmedzujú sa len na elektronické obchodovanie. Sú však tiež podstatné pre túto oblasť.

4.1.6.1

Komisia má viacero iniciatív na podporu MSP pri využívaní elektronického podnikania. Výbor tieto iniciatívy podporuje a navrhuje Komisii, aby pridala alebo posilnila iniciatívy, ktoré by riešili špecifické potreby MSP vzhľadom na adaptovaný software a štandardy.

4.1.7

EHSV by chcel osobitne poukázať na potrebu stimulovať záujem na strane MSP o informácie, ako sa zapojiť do elektronického podnikania. Oblasť elektronického podnikania a obchodovania sa rýchlo vyvíja. Je preto dôležité podporiť potenciál celoživotného vzdelávania v MSP.

4.1.7.1

To je v súlade s odporúčaniami stanoviska Komisie o celoživotnom vzdelávaní (5), ktoré bolo schválené prednedávnom. V tomto stanovisku EHSV odporúča posilniť programy celoživotného vzdelávania zamerané na občanov v produktívnom veku, čím sa dosahuje bezprostredné prepojenie medzi týmito programami a cieľom vytvoriť hospodárstvo založené na vedomostiach. EHSV prisudzuje osobitnú dôležitosť tomu, aby MSP mali prístup k programu.

5.1.1

Odborná skupina v záverečnej správe rozlišovala medzi rôznymi formami obchodných platforiem. Výbor podporuje názor odborníkov, že „neboli by vhodné sústrediť sa len na elektronické trhy“. Existujú mnohé rôzne spôsoby účasti na „spoločnosti elektronického podnikania“. Rôzne podniky majú rôzne potreby a rôzne obchodné zásady. Ako poznamenala odborná skupina, „keďže väčšina problémov MSP sa vzťahuje na elektronické trhy, a v ich rámci predovšetkým na ‚obrátené’ aukcie, bolo tejto špecifickej forme internetových obchodných platforiem B2B ... venovaná najväčšia pozornosť.“

5.1.2

Výbor by však v tomto okamžiku chcel upozorniť na prebiehajúcu implementáciu dvoch smerníc na národnej legislatívnej úrovni, ktoré sa týkajú verejného obstarávania. Tieto dve smernice otvárajú nové možnosti elektronického obstarávania a pre podnikateľskú sféru je pravdaže veľmi dôležité – napriek tomu, že možno vnímať určité rozdiely v implementácii rôznych krajín – že verejné obstarávanie môže stimulovať používanie nových elektronických prostriedkov. Komisia aj iniciovala „akčný plán pre implementáciu právneho rámca pre elektronické verejné nákupy“, čo zohráva významnú úlohu pri oboznamovaní MSP s elektronickým podnikaním.

5.1.3

Výbor sa stotožňuje s názorom, že elektronické trhy majú špecifický potenciál, ktorý by mal byť využitý. Oznámenie je preto vítané. Výbor však zastáva názor, že nedostatok dôvery – napriek tomu, že má dosť veľkú váhu – nie je jediným dôvodom pre váhavý prístup MSP k elektronickým trhom alebo koniec koncov aj všeobecnejšieho konceptu internetových obchodných platforiem B2B.

5.1.3.1

Ako uvádza odborná skupina, „politika pre oblasť podnikania môže zohrávať užitočnú úlohu pri pomoci MSP adaptovať sa na nové výzvy internetových obchodných platforiem pomocou podpory transparentnosti trhu, interoperability a korektnosti. ... verejné orgány by nemali podporovať špecifické formy elektronického podnikania, ale mali by zostať neutrálne s ohľadom na rôzne distribučné kanály a rôzne funkcie v oblasti internetových obchodných platforiem. … Potreba ďalších opatrení bola identifikovaná predovšetkým v oblastiach zvyšovania povedomia, transparentnosti trhu, štandardizácie a dôveryhodnosti.“

5.1.3.2

Internetové obchodné platformy B2B musia byť vo všeobecnosti naplnené informáciami z MSP. Čím pokročilejšie, tým väčšia je potreba štandardov. Tieto štandardy ešte ani zďaleka nie sú dokončené, a keď sa dokončia, je potrebné vytvoriť aj špeciálny software prispôsobený potrebám MSP, aby ich mohli aplikovať.

5.1.3.3

Nedostatok štandardov nie je len technickou otázkou, ale vzťahuje sa aj na rozhranie človek/stroj. Vzhľadom na množstvo obchodných platforiem a okrem toho aj na problematiku viacjazyčnej komplexnosti, je pochopiteľné, že MSP sú pri využívaní váhavé. Túto oblasť budú musieť preskúmať orgány vytvárajúce štandardy ako aj Komisia, predovšetkým keď jej cieľom je podporiť cezhraničný obchod. Týka sa to taktiež tvorby štandardov pre klasifikáciu výrobkov alebo služieb a formulácie v prípadoch, kde EHSV podporuje pretrvávajúce úsilie v CEN/ISSS.

5.1.3.4

Do určitej miere majú MSP problém zúčastňovať sa elektronických aukcií a iných elektronických trhov kvôli objemom požadovaným v tendri. MSP majú limitovaný potenciál dodávať veľké objemy. Najmä v oblasti verejného obstarávania to predstavuje problém, ktorý by si zaslúžil pozornosť.

5.1.3.5

Ďalšie oblasti, ktoré by mohli vytvoriť prekážky pri využívaní internetových obchodných platforiem, sú rôzne národné právne systémy a rôzny stav implementácie smerníc EÚ. Z hľadiska harmonizácie je poľutovaniahodné, že mnohé smernice umožňujú vytvorenie národných alternatív, pričom hlavným problémom je elektronický podpis. Výbor víta a veľmi podporuje iniciatívu Komisie analyzovať existujúcu legislatívu.

5.2.1

Rôzne internetové obchodné platformy B2B sú vhodné pre rôzne účely. Elektronické trhy majú tendenciu k „najnižším cenám“. V mnohých prípadoch to však nie je najdôležitejší faktor. Dodávka „just in time“, servisné náklady a náklady na užívateľské prispôsobenie sú rovnako dôležité – ak nie ešte dôležitejšie. Tieto faktory sa dajú len veľmi ťažko zahrnúť do viac-menej automatizovaných elektronických trhov, čo by mohlo čiastočne vysvetliť pomerne nízku akceptáciu výraznejšie automatizovaných elektronických trhov.

5.2.2

MSP si často nekonkurujú primárne len „najnižšou cenou“, ale aj flexibilitou a užívateľským prispôsobením. Pre MSP sú dôležité osobné vzťahy. Využívanie elektronických trhov predstavuje novú „podnikateľskú kultúru“, na ktorú MSP často nie sú prispôsobené. Anonymita internetu môže MSP odradiť. Je celkom možné, že tieto psychologické dôvody môžu zohrávať významnú úlohu pri váhavosti využívať rozvinutejšie elektronické trhy. Kódexy správania musia zohľadniť tieto okolnosti.

5.2.3

V diskusii o pravidlách hospodárskej súťaže pre elektronické trhy B2B sa poukazuje na obavu, že „takzvané sieťové účinky“ môžu viesť k dominantnej pozícii operátora siete. Je diskutabilné, do akej miery je táto obava oprávnená. Zdá sa, že riziko zneužívania takejto dominantnej pozície je vo väčšine prípadov obmedzené. Výbor však podporuje Komisiu v tom, aby tejto otázke venovala aj naďalej patričnú pozornosť, aby bolo možné zistiť prípadné zneužitie vyplývajúce z významnej sily, ale zároveň zastáva názor, že by v tomto ohľade nemali byť zavedené špecifické nariadenia pre elektronické trhy. Nariadenia pre elektronické trhy by mali v čo najväčšej miere zodpovedať pravidlám pre tradičné trhy. Pravidlá a smernice musia byť neutrálne z hľadiska technológií a mechanizmu dodávky služieb.

5.3.1

Výbor podporuje Komisiu, ktorá odporúča zainteresovaným stranám, aby sa dohodli na kódexe správania alebo na jeho revízii. Výbor chce tiež podporiť myšlienky predložené odbornou skupinou, týkajúce sa používania kontrolného zoznamu.

5.3.2

Komisia v Oznámení (strana 4) uvádza, že mnohé podniky pravdepodobne „dokážu len s problémami rozlišovať medzi zmenou trhovej sily, ktorá musí byť z ekonomických dôvodov akceptovaná, a nekalými praktikami, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi kódexu správania“. Keď sa zavádzajú nové obchodné modely, často nejaký čas potrvá, kým sa trh prispôsobí. Poznámka Komisia určite platí, a preto by sa mal väčší dôraz klásť na vysvetľovanie nových trhových mechanizmov.

5.3.3

Hoci niektorí dodávatelia sa môžu stavať negatívne k tzv. „obráteným“ aukciám, je táto forma nástrojom s veľkým potenciálom pre komodity (výrobky definované s mimoriadnou presnosťou a nízkym stupňom obsahu služieb a malou možnosťou pre tvorbu značky). Výbor súhlasí s Komisiou, že musia byť zavedené prísnejšie pravidlá pre tento druh aukcií, či už v elektronickej alebo akejkoľvek inej forme.

5.3.4

Problematika dôveryhodnosti má mnoho dimenzií:

Do úvahy je potrebné zobrať tieto a iné rámcové podmienky dôveryhodnosti.

5.4

Súhrnne vyjadrené vyjadruje Výbor súhlas so všetkými podstatnými témami a závermi oznámenia. Výbor však považuje za dôležité poukázať na to, že toto oznámenie by mohlo byť dôležitým alebo dokonca nevyhnutným krokom pri podpore používania internetových obchodných platforiem B2B, a predovšetkým elektronických trhov, no zároveň to nie je jediný potrebný krok. Štandardy, vhodný software, budovanie povedomia, národná a európska legislatíva sú ďalšími oblasťami.

14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/33

1.1

Návrhy Európskeho spoločenstva na ochranu verejného zdravia a životného prostredia sa v súčasnosti vzťahujú predovšetkým na tri právne nástroje, ktoré existujú už dlhšiu dobu, a to smernicu 67/548/EHS Rady z 27. júna 1967 o harmonizácii právnych a správnych predpisov týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok, smernicu 88/379/EHS Rady zo 7. júna 1988 o harmonizácii právnych a správnych predpisov členských štátov týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných prípravkov, nahradenú smernicou 99/45/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. mája 1999 a smernicu 76/769/EHS Rady z 27. júla 1976 o harmonizácii právnych a správnych predpisov členských štátov týkajúcich sa obmedzenia uvedenia do obehu a používania určitých nebezpečných látok a prípravkov.

1.2

Každý z týchto právnych nástrojov bol zachovaný počas celého obdobia, rozsah ich platnosti sa však postupne rozširoval ďalšími smernicami EHS a ES, ktoré pozmeňovali určité ustanovenia. Okrem toho boli jednotlivé prílohy, v ktorých je okrem iných technických otázok stanovený aj druh laboratórnych testov, ktoré je potrebné vykonať, podrobnosti o uplatňovaných rizikových vetách (R-vetách) a bezpečnostných vetách (S-vetách) ako aj chemická identita, čísla CAS, ES a indexové čísla, ako aj oblasť použitia uvedených látok, prispôsobené technickému pokroku.

1.3

Účelom pozmenených smerníc je aj zachovanie jednotného trhu pre príslušné látky a prípravky. Je preto potrebné zabezpečiť, aby ustanovenia jednotlivých smerníc boli vo vzájomnom súlade, ako aj v súlade s inými špecifickými právnymi nástrojmi tohto odvetvia (napr. v oblasti pesticídov alebo kozmetík) a určitými akčnými plánmi (napr. akčným plánom boja proti rakovine).

1.4

V rámci predloženého dokumentu Komisie sa zavádza 29. zmena smernice 76/769/EHS Rady. Táto vyplýva z (náhodne rovnakým číslom označeného) 29. prispôsobenia technickému pokroku smernice 67/548/EHS Rady prostredníctvom smernice 2004/73/ES Komisie z 29. apríla 2004 a slúži na jej realizáciu.

1.5

V súvislosti s prispôsobením technickému pokroku vykonanému v súvislosti so smernicou 2004/73/ES Komisie bola aktualizovaná príloha I smernice 67/548/EHS Rady, pričom boli zohľadnené najnovšie toxikologické údaje týkajúce sa klasifikácie, balenia a označenia mnohých látok. Zároveň boli pozmenené metódy stanovené v prílohe V smernice 67/548/EHS na určovanie fyzikálno-chemických vlastností, toxicity a ekotoxicity látok a prípravkov s cieľom obmedziť počet zvierat využitých pre pokusy na minimum.

1.6

Smernica 2004/73/ES Komisie, ktorou boli zavedené tieto zmeny, bola zverejnená v apríli 2004 (Úradný vestník L 152, 30.04.2004, s. 0001 – 0311). V tejto smernici bola zavedená nová alebo pozmenená klasifikácia mnohých látok ako karcinogénnych, mutagénnych alebo poškodzujúcich reprodukciu („látky k/m/r“). Komisia konštatovala, že opatrenia naplánované v rámci tejto smernice zodpovedajú stanovisku výboru na prispôsobenie smerníc technickému pokroku s cieľom odstrániť technické obchodné prekážky pre nebezpečné látky a prípravky. V takýchto prípadoch nie je Komisia povinná vyžiadať si vopred stanovisku Európskeho parlamentu alebo Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k svojmu návrhu.

1.7

Podľa inej, už skôr schválenej smernice Európskeho parlamentu a Rady (smernica 94/60/ES o 14. zmene smernice 76/769/EHS) nesmú byť látky klasifikované ako „látky k/m/r“ použité v látkach a prípravkoch, ktoré sú uvádzané do obehu na predaj pre verejnosť. Aby tieto látky mohli byť zaradené do prílohy I smernice 76/769/EHS, je potrebné vykonávacie opatrenie, ktoré Komisia týmto predkladá. V súlade s článkom 95 Zmluvy o ES je v tomto prípade potrebné aplikovať spolurozhodovacie konanie s Európskym parlamentom a vyžiadať si stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

1.8

V roku 2004 prebehli pracovné stretnutia Komisie a viacerých organizácií zastupujúcich subjekty so záujmom o túto problematiku, ktorými okrem iného sú napr. CEFIC (Európska rada zväzov chemického priemyslu), CONCAWE (Conservation of Clean Air and Water in Europe – Medzinárodná študijná skupina ropných spoločností na zachovanie čistoty vzduchu a vody v Európe), Eurometaux (Association Européenne des Métaux – Európsky zväz kovopriemyslu), BLIC (Koordinačný orgán európskeho chemického, ropného, kovospracujúceho priemyslu a spracovania kaučuku), BEUC (Úrad európskych spotrebiteľských zväzov) ako aj experti a znalci z členských štátov.

2.1

Návrhom sa do doplnku k prílohe I smernice 76/769/EHS Rady dopĺňa 346 záznamov pre látky, v prípade ktorých prišlo na základe smernice 2004/73/ES Komisie k novej alebo pozmenenej klasifikácii. No 304 z týchto 346 záznamov sa vzťahuje na látky, ktorých predaj verejnosti na základe predošlej klasifikácie ako „látky k/m/r“ v kategórii 1 alebo 2 podliehal obmedzeniu už v minulosti. To znamená, že po prvýkrát sa týmto obmedzuje predaj len 42 látok verejnosti.

2.2

Mnohé z týchto 42 látok, ktoré teraz po prvýkrát podliehajú obmedzeniu predaja verejnosti, sa používajú ako suroviny, medziprodukty pri organických syntézach alebo pre osobitné profesijné aplikácie. Na základe verejných diskusií sa nezistilo používanie týchto látok v látkach alebo prípravkoch, ktoré sú uvádzané do obehu na predaj verejnosti alebo že by boli potrebné osobitné úpravy výnimiek.

2.3

Z 304 záznamov látok, ktorých klasifikácia bola zmenená, bolo 145 látok – zaradených doteraz do kategórie 2 ako karcinogénne – zaradených do kategórie 1. To si vyžaduje dve modifikácie pre každý záznam: po prvé musí byť látka zaradená do novej kategórie a po druhé musí byť vyčiarknutá z pôvodnej kategórie. Okrem toho sú potrebné aj určité zmeny v časti „Poznámky“ jednotlivých záznamov.

2.4

Týmto návrhom má byť zachovaný jednotný trh a zároveň zabezpečená vysoká miera ochrany zdravia a životného prostredia. Na základe obmedzeného používania látok zo strany verejnosti sa odhaduje, že náklady budú na nízkej úrovni. Pretože používanie látok k/m/r spotrebiteľmi nemôže byť monitorované pomocou iných opatrení, predstavuje navrhované obmedzenie predaja týchto látok jediný možný postup zavedenia príslušnej úpravy.

2.5

Členské štáty musia do dvanástich mesiacov od momentu vstúpenia tejto smernice do platnosti vydať a úradne zverejniť právne a správne predpisy, ktoré sú potrebné na splnenie uvedenej smernice.

3.1

Ako v prípade predchádzajúcich zmien smernice 76/769/EHS Rady ide aj v predloženom dokumente Komisie o veľký – a v tomto prípade dokonca veľmi veľký – počet látok, medzi ktorými nie je žiadna súvislosť, okrem iného ropné uhľovodíky, pesticídy, fungicídy, všeobecné priemyselné chemikálie, anorganické a organické suroviny a medziprodukty.

3.2

Na rozdiel od ostatných zmien, ktoré boli zavedené prednedávnom, nenavrhuje Komisia v predloženom dokumente žiadnu zmenu primárnych právnych predpisov vzťahujúcich sa na tieto látky. Komisia len vyvodzuje nevyhnutné dôsledky zo zmeny klasifikácie a označovania týchto látok, ktorá bola navrhnutá a realizovaná v rámci smernice 2004/73/ES Rady. Akékoľvek otázky ohľadom správnosti zaradenia látok mali byť preto prediskutované už skôr a v tejto fáze už nemôžu byť zohľadnené.

3.3

Komisia sa však v rámci možností pokúsila vyhodnotiť náklady svojho návrhu a prišla k záveru, že na základe novej a zmenenej klasifikácie látok ako „látky k/m/r“ a z toho vyplývajúceho obmedzenia predaja verejnosti nevyplýva pre výrobcov žiadne podstatné zvýšenie nákladov. Otázky týkajúce sa novo zaradených ropných uhľovodíkov zo strany CONCAWE ako zástupcu ropného priemyslu ako aj oboch novo zaradených ftalátov (BBP a DIPP) zo strany CEFIC ako zástupcu chemického priemyslu potvrdzujú tento záver.

3.4

Nemožno však jednoznačne potvrdiť, že nepríde k dopadom na výrobcov pesticídov a fungicídov, ktoré sú tu uvedené pod svojimi obchodnými značkami (Benomyl, Azafenidin, Dinocap a Linuron), resp. ako anorganické chemikálie (chlorid kadmia), pretože chýbajú informácie o európskych výrobcoch týchto látok – ak takí v súčasnosti existujú. Z rešerší na internete vyplynulo, že nebezpečenstvo pre zdravie vyplývajúce z týchto látok, je už všeobecne známe, takže možno vychádzať z toho, že zablokovanie predaja verejnosti nebude mať negatívny dopad na spotrebiteľov, pretože sú už k dispozícii zodpovedajúce náhradné látky.

3.5

Návrh ďalej upozorňuje na skutočnosť, že predpisy Spoločenstva, ktoré v súčasnosti platia pre uvedené „látky“, sú vo všeobecnosti ťažko zrozumiteľné a realizovateľné. Mnohé „látky“ uvedené v tomto dokumente a v zozname EINECS „existujúcich látok“ boli správne klasifikované ako „látky UVCB“, t.zn. ako komplexné zmesi so známym alebo neznámym zložením na základe definície zverejnenej v roku 1999 v istej vedeckej štúdii, na ktorú sa odkazuje v poznámke na strane 18 príručky vydanej Európskym úradom pre chemikálie v roku 2002 pod názvom „Manual of Decisions for Implementation of the Sixth and Seventh Amendments to Directive 67/548/EEC“ [„Príručka rozhodnutí pre implementáciu šiestej a siedmej zmeny smernice 67/548/EHS“]. Tieto látky bezpochyby nie sú jednoduchými látkami vo všeobecnom zmysle slova. Okrem toho je len niekoľko z nich skutočne uvedených do obehu, čo potvrdzuje správnosť hodnotenia Komisie vyjadreného pri príležitosti prvej publikácie zoznamu EINECS, že „EINECS štvornásobne precenil počet komerčne relevantných látok“. Z toho vyplýva, že v súčasnosti sa na trhu nachádza asi 25 000„látok“ v relevantnom množstve. Niektoré z nich boli pravdepodobne nahradené asi 5 000„novými látkami“ uvedenými na zozname ELINCS, pričom pri definícii a identifikácii týchto látok existujú rovnaké ťažkosti. V roku 2005 sa teda na trhu nachádza približne 30 000 látok, čo je počet, ktorý pravdepodobnejšie zodpovedá skutočnosti než často uvádzaný počet 100 000 látok. Otázka prístupu verejnosti a podnikov k zozbieraným, ale nie pravidelne aktualizovaným údajom týkajúcich sa aspoň polovice týchto látok, je však naďalej otvorená a kompetentné orgány v členských štátoch majú naďalej problémy s presným zaradením týchto látok ako „existujúce látky“, resp. „nové látky“ a so stanovením, ktoré nariadenie sa na ne vzťahuje.

3.6

Keďže dokument Komisie známy pod označením „REACH“ bol vypracovaný na základe právnych predpisov uvedených vyššie a keďže tieto čiastočne prešli do tohto dokumentu a preto tu existujú úzke styčné body, mali by tieto otázky byť vyriešené čo najskôr. Pre tento účel budú predbežne potrebné dodatočné prostriedky, ktoré by mali byť poskytnuté tak skoro, ako to len bude možné.

4.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor podporuje obmedzenie uvedenia do obehu a používanie určitých nebezpečných látok a prípravkov, ktoré bolo navrhnuté v dokumente Komisie. Toto obmedzenie bude nevyhnutne vyplývať z rozhodnutí o balení a označovaní nebezpečných látok a prípravkov, ktoré prijme Komisia spolu s odborníkmi z členských štátov a po konzultáciách s výrobcami a ostatnými zainteresovanými stranami, a je hodnotené ako pozitívne.

4.2

Výbor však vyjadruje poľutovanie, že látky, ktoré spolu vôbec nesúvisia, sú opäť zahrnuté do jediného dokumentu, ako to bolo aj v prípade predchádzajúcich zmien smernice 76/769/EHS Rady. Aby bolo možné zohľadniť existujúce okolnosti, bolo by potrebné neustále prijímať osobitné zmeny smernice pre každú z týchto látok. To je však v rozpore s dobrým, včasným, efektívnym a predovšetkým transparentným uplatňovaním smernice.

4.3

Zdá sa, že súhrn zoznamov látok v prílohe k predloženému dokumentu Komisie a k smernici 2004/73/ES Rady bol vypracovaný nesystematicky a je neprehľadný. Toto by malo byť podnetom zlepšiť v budúcnosti kvalitu a dostupnosť existujúcich údajov, ešte predtým, než budú pridané veľké množstvá nových údajov. Ak sa pomocou najnovších technológií a postupov podarí vybudovať optimalizovaný systém spracovania údajov, môže sa výraznejšie prejaviť úžitok predpisov REACH v oblasti uloženia a sprostredkovania údajov, ktoré sú relevantné pre ochranu zdravia a životného prostredia.

4.4

S predpismi REACH sa sleduje cieľ zjednodušenia existujúceho systému, čo by znamenalo prínos pre všetky zainteresované strany. V tejto oblasti existuje určite istý manévrovací priestor. Nezávisle od presnej formulácie však nesmie REACH viesť k tomu, že proces, ktorý je už teraz veľmi komplexný – ak nie neprehľadný – sa ešte viac skomplikuje.

14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/36

1.1

Prvá komunitárna legislatíva pre kategórie veľkostí balených výrobkov (1) sa datuje od roku 1975. Patrí k nej nariadenie o metrologických požiadavkách (2), ako aj o kategóriách veľkostí pre tekutiny. O dvadsať rokov neskôr v rámci úpravy SLIM-IV (Simpler Legislation for Internal Market = Jednoduchšia legislatíva pre jednotný trh) odporučil tím, zložený z členov menovaných členskými štátmi a zástupcov záujmových skupín identifikovaných Komisiou, legislatívu o veľkosti balení (3):

„vzhľadom na zložitosť (asi 40 vybraných výrobkov, zložitosť určitých rozsahov cien, atď.) vývoj zákazníckych vzorov a preferencií počas prechodného obdobia a výhradu voči vhodnosti zachovania tohto typu legislatívy. Okrem toho následné pozmeňovacie návrhy smerníc a rozšírenie rozsahu smernice o balených výrobkoch z roku 1975 spôsobili, že uplatnenie tejto legislatívnej normy je problematické... Uplatnenie smerníc sa ukázalo byť ťažké, najmä v dôsledku rôznorodosti nariadení a praktík týkajúcich sa kategórií veľkosti: určité kategórie sa stali povinné (napr. víno), kým iné zostali nepovinné. Okrem toho si členské štáty udržali právo stanoviť kategórie na národnej úrovni kvôli nepovinnému charakteru komunitárnych predpisov. Rôznosť predpisov viedla k rozčleneniu na rozličné národné trhy v Európskom spoločenstve. Okrem toho príchod nových formátov balenia a nových výrobkov a ich klasifikácia do existujúceho systému kategórií viedla k zhoršeniu už aj tak neprehľadnej situácie.“

2.1

V 60-tych rokoch 20-teho storočia, pri vzniku Európskeho spoločenstva, boli rozličné národné predpisy na nominálne množstvá (4) balených výrobkov (veľkosti kartónov alebo fliaš) chápané ako hlavná prekážka pre voľný pohyb tovaru medzi členskými štátmi. Preto boli tieto veľkosti harmonizované pomocou komunitárnych predpisov.

2.2

Zároveň vznikla obava, aby takéto nové komunitárne predpisy neboli uvalené na podniky, ktoré pracujú iba na národnom trhu a nezamýšľajú vyvážať svoj tovar do iných členských štátov. Harmonizačné nariadenie bolo preto „na báze dobrovoľnosti“: členské štáty prijali komunitárne predpisy, ale mali povolené dodržiavať existujúce národné predpisy pre svoje národné trhy. Iba produkty, ktoré vyhovovali komunitárnym predpisom, mohli mať výhodu voľnej cirkulácie.

2.3

Avšak pre niektoré výrobky (napr. víno, liehoviny) bola zavedená celková harmonizácia. Veľkosti určené Spoločenstvom sa stali záväzné pre všetkých operátorov v oblastiach týchto produktov a všetky národné veľkosti boli zrušené.

2.4

Za posledné desaťročia nastali v balení obrovské zmeny – demografické zmeny, počet členov domácností sa znížil, spotreba jednotlivých porcií sa zvýšila a väčšie bohatstvo a väčšia dômyselnosť spotrebiteľov viedli k zvyšovaniu ponúk pre enormné variácie balení a výrobkov. Okrem toho supermarkety a hypermarkety sa stali pre spotrebiteľov najdôležitejšími obchodmi a cez požiadavky spotrebiteľov na zmenu je priemysel tlačený k tomu, aby bol čoraz inovatívnejší a konkurencieschopnejší na svetovom trhu.

2.5

Prvky, ktoré predtým spadali pod legislatívu o balených tovaroch, boli teraz skonsolidované do nových právnych nástrojov na ochranu spotrebiteľa. Táto legislatíva na ochranu spotrebiteľa je navrhnutá kvôli zabráneniu nečestným praktikám obchodu voči spotrebiteľovi a vyvinula v podstate koherentný a dostatočný systém informácií pre spotrebiteľov pomocou etiketovania výrobkov a porovnávania ceny za jednotku a z toho vyplýva, že súčasná legislatíva o veľkosti balených výrobkov sa chápe ako kontraproduktívna.

2.6

V rámci uplatnenia SLIM-IV boli členovia, menovaní členskými štátmi a zástupcovia zainteresovaných strán, menovaní Komisiou požiadaní, aby zrevidovali a podali správu o legislatíve ohľadom veľkostí balených výrobkov. Táto potreba revízie bola následne ešte zosilnená, keď Európsky súdny dvor rozhodol v prípade Cidrerie-Ruwet (5), aby bola uplatnená „Cassis de Dijon jurisprudencia“, ktorá uvádzala, že členské štáty musia na svojom trhu akceptovať výrobky legálne vyrobené a obchodované v inom členskom štáte, ak neexistujú prevažujúce požiadavky verejnej povahy. Súd navrhol, že toto by sotva bol prípad pre veľkosť balení.

2.7

Odporúčania z revízie boli podkladom pre pracovný dokument, o ktorom 8. novembra 2002 a 31. januára 2003 viedlo generálne riaditeľstvo Podnikanie verejnú internetovú konzultáciu v 11 jazykoch so spotrebiteľmi, výrobcami a maloobchodníkmi. Následne bolo spracované hodnotenie dopadu a bola vydaná nová smernica, ktorá stanovuje prepisy o nominálnych množstvách balených výrobkov, a ktorou sa rušili smernice Rady 75/106/EEC (6) a 80/232/EEC (7), a menila a dopĺňala sa smernica Rady 76/211/EEC (8).

2.8

Hlavné nástroje ochrany spotrebiteľa sú:

Smernica 2000/13 o etiketovaní a uvádzaní potravín na trh (čl.2), smernica 84/450/EHS o zavádzajúcej reklame (pozmenená smernicou 97/55/ES tým, že pribrala ustanovenia o komparatívnej reklame) bude zmenená a doplnená dokumentom KOM(2003) 356 v konečnom znení z 18.6.2003: Návrh smernice EP a Rady vo veci nečestných obchodných praktík podnikateľa voči zákazníkovi na vnútornom trhu, smernicou 98/ES o ochrane spotrebiteľa a o označení cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľom (cena za kilo/liter): jednotkové ceny, ktoré sú povinné pre všetky produkty v supermarketoch.

3.1

Nová smernica odstraňuje reguláciu veľkostí (nariadenie o veľkostiach) a zabraňuje členským štátom v tom, aby zaviedli vlastnú legislatívu na národných trhoch, ktorá sa líši od predpisov Spoločenstva. Jediné výnimky (okrem veľmi malých alebo veľmi veľkých, neskladných tovarov) sú komunitárne predpisy, ktoré sú teraz stanovené pre vína a liehoviny, biely cukor a rozpustnú kávu. Spreje sú ďalšou výnimkou a budú naďalej spadať pod súčasnú legislatívu o ochrane spotrebiteľa podľa nariadení o zdraví a bezpečnosti. Avšak spreje sa budú riadiť podľa novej, v súčasnosti revidovanej smernice, podľa ktorej budú vyňaté zo smernice o nominálnom balení.

3.2

Súčasný dokument sa týka iba legislatívy „kategórie veľkostí alebo množstiev“ a nie metrologických požiadaviek, ktoré budú predmetom neskoršieho návrhu.

3.3

Návrh je zameraný na:

3.4

Súčasná environmentálna regulácia nemá nijaký dopad na veľkosti, ani veľkosti nemajú vplyv na environmentálnu reguláciu. Existujúca environmentálna regulácia by mala zostať uplatniteľná a návrh by nemal brániť úplnému a vhodnému zavedeniu do praxe environmentálneho zákona, najmä ohľadom prevencie znečisťovania tým, že bude požadovať minimalizáciu balenia.

3.5

Na uskutočnenie deregulácie za účelom umožnenia priemyslu prispôsobiť sa deregulácii a vziať do úvahy priemerné investičné cykly pre zariadenia na balenie bolo pridelené časové obdobie 20 rokov.

4.1

Nominálne balené množstvá, kde sa výraz nominálny vzťahuje na vyhlásenie o určenom objeme a výraz množstvo na skutočný objem, sú také množstvá, ktoré sú stanovené iba kvantitatívnymi veľkosťami obsahu kontejnerov alebo balení. Výbor víta nadchádzajúcu revíziu metrologického množstva (kontroly priloženého obsahu) ako hlavnú prioritu pre ochranu spotrebiteľov a európskeho priemyslu.

4.2

EHSV chváli Komisiu za jej verejné konzultácie a dialóg so zainteresovanými stranami a všíma si, že tento dialóg vzal do úvahy rôzne sektory, vrátane vína a liehovín, cukru a kávy. Potreba vytvárania väčšej konkurencieschopnosti a inovácie európskeho priemyslu je nevyhnutná pre rast a uplatnenie SLIM-IV tejto priorite napomáha.

4.2.1

CEPS (Európska konfederácia producentov liehovín) podala na adresu Komisie zvláštnu pripomienku a ďalej zdôrazňuje otázky ochrany spotrebiteľa, jednotkovú tvorbu cien a potenciálne zrušenie povinnej legislatívy o liehovinách v 20-ročnom období, pričom správne poukazuje na to, že legislatíva týkajúca sa liehovín by mala byť zrevidovaná ešte pred skončením 20-ročného časového rámca.

4.3

V rámci smernice by mala byť urobená jasná zmienka o maximálnej objemovej kapacite minerálky 10 litrov. U väčších objemov existuje dôkaz, že kvalita minerálky by sa mohla zhoršiť a mohla by znamenať riziko pre spotrebiteľov.

4.4

Nová smernica dáva väčší potenciál pre inováciu, výskum trhu a príležitosti na rozvoj tým, že vytvára širší výber a varietu pre spotrebiteľov.

4.5

Malo by sa však poznamenať, že jednotková cena sa nezdá byť v Európe univerzálna a často je iba v podobe malej tlače na etiketách na regáli. Vyhlásenie o veľkosti písma jednotkovej ceny je stanovené na národnej úrovni a v mnohých prípadoch ešte stále nie je spotrebiteľom jasné. Toto neuľahčí problém nevidiacim, slabo vidiacim, negramotným alebo cudzím štátnym príslušníkom, najmä tým, ktorí nie sú zvyknutí nakupovať štandardné výrobky tej istej veľkosti.

4.6

Spotrebiteľské organizácie poukázali na to, že niektorí spotrebitelia môžu byť pomýlení prílišnými variáciami veľkostí balení a takými baleniami, ktoré nemožno kvalifikovať ako klamlivé, ale ktoré predsa dávajú dojem väčšieho obsahu. Jasné a čitateľné etiketovanie balení, vrátane ceny za jednotku uvedenej na regáli a veľkosti balenia, spolu so sústavným monitorovaním klamlivého balenia pomôže prekonať tento problém. Rovnako by sa mal klásť väčší dôraz na okamžité konanie v prípadoch porušenia alebo absencie legislatívy na ochranu spotrebiteľa. Tieto otázky je nutné jasnejšie zdôrazniť v smernici a ďalej zvážiť v rámci metrologickej revízie.

4.7

Zo strany spotrebiteľských organizácií sa vyskytujú silné obavy o to, že ľubovoľné veľkosti umožnia ľahšie zvyšovanie cien výrobkov pod pláštikom nových veľkostí balení podobným spôsobom, ako to bolo pri zavedení eura (Eurozóna) a pri prechode na metrické veľkosti (UK). Výbor preto žiada, aby súčasťou vnútorných postupov monitorovania bolo uvedenie zmeny veľkosti výrobku k akýmkoľvek zmenám ceny za jednotku výrobku, keď budú zhromažďované štatistické údaje.

4.8

Pokým táto smernica nie je ovplyvnená súčasnou environmentálnou legislatívou, je pravdepodobné, že so zvyšovaním počtu malých balení výrobkov sa zvýši aj množstvo odpadu z obalov.

4.9

Je nevyhnutné, aby sa dodržiavali ciele smernice o balení a o odpade z obalov, bez ohľadu na to, či sú veľkosti regulované alebo nie. Toto posolstvo musí byť opakované členským štátom aj priemyslu spolu s jasným oznámením spotrebiteľom, aby si žiadali menej obalov od maloobchodníkov.

14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/39

1.1

Komisia sleduje týmto návrhom (KOM (2004) 470 v konečnom znení, zo 14. júla 2004) pokračovanie programov Media Plus (1) a Media Training (vzdelávanie) (2), pričom zohľadňuje výsledky ich priebežného vyhodnotenia spolu s prípravným opatrením pod názvom „i2i Audiovisual: Rast a audiovizuálne médiá“ (3), ako aj výsledky rozsiahlej verejnej konzultácie, ktorá prebehla od mája do augusta 2003, a tiež analýzu dopadov s vyhodnotením ex-ante z júla 2004 (4).

1.2

Komisia zastáva názor, že audiovizuálny sektor je jedným z kľúčových faktorov európskeho občianstva a kultúry a môže zohrávať výnimočnú úlohu pri vytváraní európskej kultúrnej identity. Komisia však zároveň poukazuje na to, že tento sektor je roztrieštený, čo na jednej strane odráža dôležitú kultúrnu diverzitu, no na druhej strane znemožňuje európskemu audiovizuálnemu priemyslu skutočne konkurovať neeurópskej produkcii, či už v rámci EÚ alebo v globálnom kontexte.

1.3

Programom Media 2007 chce Komisia stimulovať vstup súkromných investícií do audiovizuálneho priemyslu, čo by spoločnostiam pôsobiacim v tomto sektore – a to najmä malým a stredným podnikom (MSP) – pomohlo zlepšiť ich konkurencieschopnosť a finančnú stabilitu, pričom chce budovať na skúsenostiach získaných z predchádzajúcich programov.

1.4

Aby prišlo k synergickému efektu a zabránilo sa byrokratickej duplicite a administratívnym prekážkam, navrhuje Komisia len jeden program vzťahujúci sa na predvýrobnú a povýrobnú fázu, ktorého osobitným ťažiskom bude distribúcia audiovizuálnych diel v celoeurópskom kontexte.

1.5

Špecifické ciele programu sú – v stručnom vyjadrení – nasledovné:

1.6

V prílohe k návrhu Komisia veľmi podrobne popísala a obšírne vysvetlila každý operačný cieľ. Pre každý z týchto cieľov sú uvedené opatrenia, ktoré treba zaviesť, postupy pri ich implementácii, nástroje, ktoré treba použiť, a finančné zdroje vyhradené pre každý z nich. Z rôznych foriem realizačných opatrení treba vyzdvihnúť vytvorenie novej európskej siete tzv. „Media desks (Media – kontaktné miesta)“ a „Media antennae (Media – antény)“, s podrobnou listinou právomocí a povinností.

1.7

Poslednú časť návrhu tvorí podrobný rozpočet vypracovaný na obdobie 7 rokov programu, v ktorom sú vyhradené zdroje na realizáciu programu vo výške 1,055 mld. EUR a v ktorom sú špecifikované všetky pridelené prostriedky pre každú jednotlivú plánovanú akciu a opatrenie.

2.1

Ako bolo uvedené vyššie, zakladá sa tento návrh na programoch Media (1991-1995) (5),Media II – Development and Distribution (Vývoj a distribúcia) (1996-2000) (6), Media Plus (7), Media Training (Vzdelávanie) (8) a Media Training (Vzdelávanie) (2001-2005) (9), ktoré teraz boli spojené do jedného programu.

2.2

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na hlavné závery stanovísk, ktoré EHSV prijal k týmto programom.

2.2.1

V závere svojho stanoviska k návrhom programu Media II-Vzdelávanie (1996-2000) a Media II – Vývoj a distribúcia (1996-2000) (10) (KOM(94) 523 v konečnom znení) poukázal EHSV na potrebu „znížiť riziko plytvania zdrojmi“ a definovať vopred kritériá, ktoré „zabezpečia, že programy a ich financovanie budú v maximálnej možnej miere efektívne“, ako aj na potrebu lepšie definovať„kritériá a nástroje, ktoré môžu pomôcť presne identifikovať potenciálnych príjemcov a zabezpečiť maximálnu mieru transparentnosti“.

2.2.2

Vo svojom stanovisku k návrhom Media Vzdelávanie (2001-2005) a Media PLUS – Vývoj, distribúcia a propagácia (2001-2005) (11) (KOM(1999/658 v konečnom znení) podporil výbor návrhy Komisie, zároveň však vyslovil poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto návrhy nebrali „ohľad na skutočnosť, že dôležitosť európskeho audiovizuálneho priemyslu nevyplýva výlučne z jeho ekonomickej dimenzie, ale tiež z jeho úlohy ako nástroja propagácie našej kultúry a demokratických hodnôt“.

2.2.3

Výbor tiež zdôraznil potrebu „zhodnotiť situáciu v oblasti pracovných miest, ktoré by mohli byť vytvorené prostredníctvom […] realizácie“ (navrhnutých opatrení) a odporučil, aby tieto opatrenia aktívne podporovali „výraznejšie zapojenie žien, […] s cieľom zabezpečiť, aby zastúpenie žien […] v tomto odvetví bolo výraznejšie“.

2.2.4

EHSV tiež konštatuje, že neexistujú stimuly pre „vstup na trh pre nezávislé [európske] podniky“, ani pre „prístup verejnosti k európskemu audiovizuálnemu dedičstvu“ pomocou digitalizácie. Výbor poukázal na to, že by bolo účelné iniciovať „pilotné projekty […] v rámci e-Európy“, prejavil podporu propagácii titulkovania a vyjadril poľutovanie vzhľadom na nízky objem pridelených zdrojov, opätovne navrhol vytvoriť Európsku agentúru pre informačnú spoločnosť, „ktorá by pomohla koordinovať rôzne iniciatívy v oblasti multimediálnej konvergencie“. Výbor tiež privítal vytvorenie záručného fondu ako podporného prostriedku pre audiovizuálny sektor (12).

2.2.5

EHSV napokon vo svojom stanovisku k návrhom nariadenia a rozhodnutia rozšíriť programy Media Vzdelávanie a Media Plus do roku 2006 (13) (KOM(2003) 188 v konečnom znení) a KOM(2003) 191 v konečnom znení) kritizoval skutočnosť, že Komisia nebola schopná prezentovať svoje nové viacročné programy pre audiovizuálnu oblasť včas,

2.3

Pri vyhodnocovaní predloženého návrhu sa budú analyzovať aj vyššie uvedené poznámky a odporúčania, aby sa preverilo, do akej miery boli zohľadnené, resp. či sú naďalej platné.

3.1

EHSV víta iniciatívu Komisie, ktorá vo veľkej miere obsahuje množstvo návrhov a odporúčaní EHSV uvedených v jeho predchádzajúcich stanoviskách.

3.2

Jedným z osobitných príkladov je skutočnosť, že nový program MEDIA bol vyvinutý, aby zjednodušil štruktúru intervencií Spoločenstva v audiovizuálnom sektore: vytvára sa jeden integrovaný program, ktorý sa bude vzťahovať na predvýrobnú a povýrobnú fázu (MEDIA 2007), pričom nahradí dva súčasné programy (Media Plus a Media Vzdelávanie).

3.3

Ďalším príkladom je, že nový program tiež zohľadňuje horizontálne priority, ktoré v minulosti zdôrazňoval EHSV, ako napr.:

3.4

EHSV berie s uspokojením na vedomie citlivý a premyslený postup pri koncipovaní programu, predovšetkým však spôsob, akým bola vypracovaná príloha týkajúca sa rozpočtu a finančných dopadov.

3.5

EHSV ďalej konštatuje, že Komisia nebola schopná – ako bolo pôvodne zamýšľané – poskytnúť v dôvodovej správe podrobnejší pohľad na úlohu, ktorú môže tento sektor zohrávať pri trvalo udržateľnom rozvoji európskeho audiovizuálneho a kinematografického sektoru ako dôležitý propagátor európskeho občianstva a kultúry. EHSV je presvedčený, že je rozhodujúce, aby vo všetkých audiovizuálnych médiách boli vždy chránené európske kultúrne hodnoty a aby v nich bola garantovaná diverzita a pluralizmus. Toto by malo tvoriť neoddeliteľnú súčasť všetkých iniciatív Komisie v rámci tohto programu.

3.5.1

EHSV by v tejto súvislosti rád upozornil Komisiu na potrebu posilniť opatrenia zamerané proti prílišnej koncentrácii v tomto sektore, ktorá by mohla ohroziť pluralitu a diverzitu a ktorá by mohla priniesť ešte väčšie nebezpečenstvo v oblasti zavádzania nových technológií, pretože by to mohlo mať negatívny dopad na výrobu a distribúciu. EHSV by chcel tiež zdôrazniť, že je potrebné zabezpečiť ochranu autorských práv a bojovať proti pirátstvu, zároveň je nutné skonsolidovať zdroje pre boj proti určitým praktikám obmedzujúcim hospodársku súťaž.

3.5.2

EHSV preto víta oznámenie Komisie o následných opatreniach, ktoré majú byť prijaté v súvislosti s týmto oznámením k určitým právnym aspektom vzťahujúcim sa na kinematografické a audiovizuálne diela (14), a podporuje schválenie návrhu odporúčania, ktoré je obsahom oznámenia, Európskym parlamentom a Radou, ako bolo už uvedené v jeho predchádzajúcom stanovisku (15).

3.6

EHSV zastáva názor, že pochopenie programu MEDIA 2007 by bolo uľahčené, keby v texte rozhodnutia boli definované aj podstatné koncepcie programu, predovšetkým ak sú pre program osobitne dôležité – ako napr. koncepcia nezávislého producenta. Výbor však zároveň uznáva, že takéto koncepcie sa objavujú aj v iných dokumentoch Komisie a že takéto definície sú zvyčajne vysvetlené v „pravidlách“ implementácie programu.

3.7

EHSV zistil určité rozdiely v rôznych jazykových verziách návrhu rozhodnutia Komisie, a preto dôrazne odporúča identifikovať tieto nezrovnalosti a odstrániť ich v definitívnych textoch.

3.8

EHSV poukazuje napokon na to, že je potrebné zohľadniť prípadné dopady vyplývajúce z jeho špecifických poznámok uvedených nižšie a odporúča v priebežnom vyhodnotení dôkladne posúdiť, či sú vyhradené zdroje dostatočné na dosiahnutie cieľov programu v plnom rozsahu, pričom momentálne nevidí dôvod komentovať rozsah zdrojov naplánovaných pre navrhnuté opatrenia a členenie týchto zdrojov na jednotlivé roky.

4.1

EHSV potvrdzuje niektoré zo strategických úvah predložených v jeho stanovisku z 24. septembra 2003 (16), pretože podľa jeho názoru návrh rozhodnutia, ktorý predložila Komisia, nezohľadnil v dostatočnom rozsahu niektoré aspekty týkajúce sa potreby nového programu, ktorý musí spĺňať nasledovné požiadavky:

4.2

EHSV opakuje ešte raz odporúčanie uvedené v jeho stanovisku z 15. septembra 2004 (17), že je potrebné klásť väčší dôraz na školenie v oblasti nových technológií a nových požiadaviek týkajúcich sa zaznamenávania, katalogizovania, uchovávania a reštaurovania filmových a televíznych diel, ako aj správy databáz a štandardizovaných metód pre uchovávanie tvorby vo vysokokvalitnom digitálnom formáte.

4.3

EHSV zastáva názor, že aj keď ciele programu obsahujú špecifické stimuly pre MSP, mali by byť tieto stimuly lepšie zohľadnené v pridelených zdrojoch, aby bola umožnená efektívnejšia a dôslednejšia podpora. Aj podpora zavádzania nových digitálnych technológií – v kinách a pri službách on-line – a pre nové iniciatívy v oblasti technologickej inovácie by si takisto vyžadovala pridelenie väčšieho objemu zdrojov.

4.4

Čo sa týka správy programu MEDIA 2007, EHSV konštatuje, že Komisia zriadila výkonnú agentúru pre riadenie opatrení Spoločenstva v oblastiach vzdelávanie, audiovizuálna tvorba a kultúra (18) pre obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2008. Súčasťou tohto je aj možnosť modifikovať alebo rozšíriť úlohy agentúry v rámci novej generácie programov, čo by sa teda týkalo aj riadenia programu MEDIA 2007.

4.4.1

Podľa bodu 7 dôvodovej správy bude Komisia „delegovať riadenie programu na výkonnú agentúru“, čo bolo potvrdené v bode 5.3 prílohy a bode 6.1.1 – Finančná intervencia – ktoré stanovujú pridelenie zdrojov tejto výkonnej agentúre. Vzhľadom na uvedené požaduje EHSV po preskúmaní cieľov a úloh tejto agentúry popísaných v článku 4 rozhodnutia uvedeného vyššie, aby Komisia podrobne a jednoznačnejšie deklarovala: i) aké špecifické kompetenciu bude mať táto agentúra pri riadení programu MEDIA 2007 v súlade s ustanoveniami 4 ods. 2, 4 ods. 3 a 4 ods. 4, a ii) ako sa bude deliť o kompetencie s inými orgánmi Spoločenstva zodpovednými za implementáciu, poradenstvo a vyhodnotenie programu MEDIA 2007 alebo ako budú tieto kompetencie preberať.

4.4.2

Osobitne treba zohľadniť, že bude potrebné, aby táto výkonná agentúra mala k dispozícii ľudské zdroje špecializované v tejto špecifickej oblasti audiovizuálneho priemyslu. Rozhodnutie samotné sa o tomto vôbec nezmieňuje.

4.4.3

Pozornosť treba venovať aj zabezpečeniu, aby integrované riadenie programu bolo riadne zaistené zo strany agentúry, aby sa tým zabránilo konfliktom medzi kompetenciami – v súvislosti z ich väčším či menším rozsahom – medzi orgánmi podieľajúcimi sa na definovaní strategických cieľov programu a jeho riadenia.

4.4.4

Treba tiež vyjasniť, ktorý orgán, resp. ktoré orgány prevezmú kompetencie agentúry, ak by v priebehu programu prišlo k tomu, že ďalšia existencia agentúry nebude potvrdená, aby bolo zabezpečené hladké a efektívne pokračovanie programu bez prerušenia.

4.5

Pretože európsky audiovizuálny trh je roztrieštený a jeho kultúrna rôznorodosť sa odráža v rozdelení na (a) krajiny s nízkou kapacitou audiovizuálnej výroby alebo obmedzenou jazykovou alebo geografickou oblasťou, a (b) krajiny s vyššou výrobnou kapacitou (19), zastáva EHSV ohľadom finančných ustanovení názor, že napriek obmedzeniam na základe zákona o hospodárskej súťaži by Komisia mohla zohľadniť pri definovaní hlavných smerníc programu skutočnú situáciu v niektorých členských štátoch a regiónoch, ktoré preukázateľne nerozvinuli svoj audiovizuálny priemysel v plnom rozsahu jeho potenciálu.

4.6

Ohľadom opatrení oznámenia podporuje EHSV v plnej miere strategické rozhodnutie Komisie posilniť podstatné právomoci tzv. „Media – kontaktných miest“ a „Media – antén“, ako boli uvedené v bode 2.2 Media – kontaktné miesta a Media – antény kapitoly 2 v prílohe k tomuto rozhodnutiu. EHSV navrhuje ako výsledok, aby Komisia zosúladila znenie článku 12 so širším rozsahom úloh uvedených v bode prílohy uvedenom vyššie (20) a aby poskytla primerané zdroje pre Media – kontaktné miesta, aby tieto mohli riadne plniť svoje úlohy.

4.7

Výbor okrem toho poukazuje na potrebu jednoznačnej formulácie v článku 13 ods. 2 návrhu, že je úlohou Komisie zabezpečiť súlad a komplementaritu medzi programom MEDIA 2007 a programami a opatreniami podniknutými v audiovizuálnej oblasti ako súčasť spolupráce Spoločenstva s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako to bolo uvedené v článku 9 ods. 2 rozhodnutia Rady z 20. decembra 2000 o programe Media plus (21).

4.8

EHSV preto zastáva názor, že vzhľadom na plánované trvanie programu (7 rokov) a prirodzený vývoj trhov a technológií by bolo dobré zmeniť časový plán pre vyhodnotenie stanovený v článku 14 ods. 3 rozhodnutia a o.i. predložiť prvú predbežnú hodnotiacu správu o dosiahnutých výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch implementácie programu. To by znamenalo, že závery tohto vyhodnotenia by mohli byť prípadne využité ako východisko pre novú formuláciu operačných cieľov a opatrení, ktoré je potrebné vykonať.

14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/44

1.1

Európski maloobchodníci v reakcii na sociálne a hospodárske zmeny za posledných 20 rokov, najmä na zmenené potreby spotrebiteľov, vytvorili systém distribútorov – maloobchodníkov, ktorí vlastnia sieť obchodov (Large Multiple Retailers – veľké siete/reťazce obchodov, ďalej len „LMR“). Základnou myšlienkou bolo vytvorenie pohodlnejšieho nakupovania pre spotrebiteľov tým, že sa umiestnil široký sortiment potravinových výrobkov a iného tovaru pod jednu strechu. V marketingovom ponímaní sa LMR snažia pritiahnuť čoraz viac spotrebiteľov pomocou atraktívnej prezentácie tovaru za konkurenčné ceny. Maloobchod s potravinami zaznamenal výrazné zmeny už len svojou veľkosťou a dôležitosťou, a tieto vývoje mali najväčší dopad na spotrebiteľov. V Spojenom kráľovstve sa 80 % potravinových výrobkov nakupuje od LMR. Táto sieť patrí k najväčším v EÚ. Supermarkety a hypermarkety môžu ponúknuť spotrebiteľom až 20 000 skupín príbuzných výrobkov.

1.2

LMR priniesli počas svojej existencie nakupujúcim mnoho výhod z hľadiska širokého sortimentu výrobkov za konkurenčné ceny. Konkrétne zaistili LMR pre spotrebiteľov veľký sortiment a rozmanitosť potravinárskych výrobkov pod jednou strechou spojený s bezplatnými a postačujúcimi parkovacími zariadeniami. Idú v ústrety aj deťom a telesne postihnutým. Niektoré poskytujú bankové služby a občerstvenie, ako aj zariadenia na recyklovanie. Mnohé majú on-line nákupné zariadenia a poskytujú dodávkovú službu v okolí. Možnosť urobiť týždňový rodinný nákup na jednom mieste za konkurenčné ceny robí supermarkety atraktívnymi pre spotrebiteľov a vysvetľuje rast podielu veľkých sietí obchodov na celkovom trhu s potravinami.

1.3

Vo väčšine nových členských štátov majú LMR menší podiel na trhu než v EÚ 15, ale ich podiel na trhu sa rapídne zväčšuje.

LMR prevádzkujú v rámci rozličných obchodných štruktúr:

1.4

Podiel veľkých obchodných reťazcov na trhu sa však značne líši od jedného členského štátu k druhému. V Maďarsku sa traja hlavní maloobchodníci podieľajú na 29 % trhu s potravinami. V Spojenom kráľovstve sa traja hlavní maloobchodníci podieľajú na 60 % trhu s potravinami, kým v Írsku traja hlavní maloobchodníci riadia až 66 % trhu s potravinami. Údaje pre podiel troch hlavných maloobchodníkov na trhu s potravinami v nasledovných členských štátoch sú tieto: Poľsko 14,2 %, Česká republika 25,4 %, Slovensko 42,6 %, Slovinsko 77,3 %. Tento trend možno pozorovať za posledných 10 rokov, maloobchodný trh s potravinami je ovládaný malým počtom obchodníkov vlastniacich siete obchodov. (Zdroj: GfK Consumer Scan/Household Panel).

2.1

Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, s použitím údajov zozbieraných AC Nielsenom, vzalo košík so značkovými paneurópskymi (1) značkovými tovarmi, ktoré bolo možné dostať v krajinách EÚ 14 v období od septembra 2002 do októbra 2003 a porovnalo ceny. Nasledujúci cenový index ukazuje, že ceny medzi 14 štátmi značne kolísali. Ak použijeme medián EÚ = 100, nasledovná tabuľka ukazuje najnižšie a najvyššie ceny v uvedených štátoch:

2.2

Paneurópske značky sú také značky, ktoré majú veľký stupeň uznania v EÚ.

Cenové rozdiely sú ešte väčšie pre bežné značky a výrobky s bielou etiketou. Tuto opäť neexistuje nijaký zrejmý vzorec pre rozdiely v cenách medzi členskými štátmi:

2.3

Kým tieto cenové variácie u značkových a neznačkových výrobkov nám dávajú stručný pohľad na súčasnú situáciu, časté monitorovanie cien by tiež pomohlo stanoviť, či sa ceny týchto potravín v priebehu času približujú, ako by sa dalo očakávať od plne fungujúceho vnútorného trhu. GR pre vnútorný trh má taký názor, že na plne fungujúcom vnútornom trhu by cenové rozdiely nemali byť také veľké, ako bolo ukázané. V podobnom prieskume cien v USA boli zistené menšie rozdiely, než v EÚ 14.

2.4

Existuje množstvo dôvodov pre odchýlky v cenách – rozličné prevádzkové náklady, akými sú mzdové náklady, náklady na dopravu, náklady na hospodárenie s odpadom, veľkosť obchodu a objem obratu, miestne dane a úroveň cenovej konkurencie tak na strane kupujúceho ako aj predávajúceho. Dôležitú úlohu môžu zohrať aj rozličné preferencie a chute spotrebiteľov, ktoré veľkou mierou závisia od kultúrnych zvyklostí. Okrem toho musia byť zohľadnené aj pomery na miestnom trhu, ako napríklad hustota obyvateľstva, podnebie a stav zásobovacieho reťazca .

3.1

V priebehu posledných piatich rokov hlavní maloobchodníci s potravinami robili reklamu v zmysle „každý deň nízke ceny“ – „viac za vaše peniaze“ – „dobré potraviny stoja menej“ – „pomáhame vám minúť každý deň menej.“ Ustavične sa tvrdí, že LMR sú zástancom spotrebiteľov v tom, že tlačia dole neprimerane vysoké ceny. Je to zrejmé, pretože pre spotrebiteľov je cena dôležitým prvkom. Teoreticky by to mali byť pre spotrebiteľov dobré novinky, najmä z krátkodobého hľadiska, ale je potrebné vziať do úvahy aj dlhodobé hľadisko. Farmárom treba zaplatiť rozumné ceny kvôli zaručeniu stálych dodávok potravín dobrej kvality, ktoré budú vyrábať v dobrých ekologických podmienkach. Všetko toto započítané do spracovania a distribúcie musí dávať aj rozumný zisk.

3.2

Supermarket ASDA (ktorý vlastní US obor Wal-Mart) urobil v Spojenom kráľovstve zo zníženia cien filantropické poslanie tým, že vyhlásil „naším cieľom je urobiť tovary a služby dostupnejšími pre každého.“ Zdá sa, že nová filozofia sa rozširuje na potraviny len veľmi pomaly. V mnohých prípadoch by nás majitelia supermarketov vo svojich reklamách radi prinútili zmýšľať tak, že najdôležitejšou vecou pri potravinách je cena potravín. Percento príjmov domácností minuté na potraviny sa v Európe znižuje (viď Prílohu 1).

3.3

Majitelia supermarketov už tradične vykonali najagresívnejšie propagácie na základné potraviny, ktoré pôsobia ako „pôvodcovia premávky“, pretože ich treba kupovať často, pričom sa dvíhajú rozpätia u iných výrobkov, o ktorých spotrebitelia veľa nevedia. V niektorých členských štátoch sa títo „pôvodcovia premávky“ často predávajú pod cenu. V niektorých členských štátoch, napr. v Belgicku, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Luxembursku, Portugalsku, ako aj v Španielsku a Grécku je za istých okolností predaj potravín pod cenu zakázaný.

3.4

Predaj výrobkov pod cenu a agresívna cenová tvorba môžu v konečnom dôsledku viesť k antikonkurenčným praktikám.

4.1

Rastúci sektor LMR vytvoril v EÚ mnoho tisíc pracovných miest, mnohé z nich slabo platených (často na čiastočný úväzok). V nedávnej štúdii publikovanej na internetovej stránke Európskej nadácie pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Priemyselné vzťahy v maloobchodnom sektore, október 2004, porovnávacia štúdia) sa uvádza, že asi 60 % pracovníkov v maloobchode sú ženy a že v ňom pracuje aj vysoký podiel mladých a slabo kvalifikovaných pracovníkov. Plat je relatívne nízky a často sa vyskytuje práca na čiastočný úväzok a víkendová práca. Priemysel podstupuje veľké štrukturálne zmeny, s procesmi koncentrácie a diverzifikácie, a s tlakom na reštrukturalizáciu, dereguláciu a znižovanie zamestnanosti. Inou charakteristickou stránkou je obyčajne veľký platový rozdiel medzi ženami a mužmi, čo je spôsobené vysokým pomerom žien pracujúcich na čiastočný úväzok a ich koncentráciou v nízko platených zamestnaniach.

4.2

LMR zamestnávajú ľudí v širokom rozpätí zamestnaní, ale pokladníci a tí, ktorí ukladajú tovar na regály, reprezentujú spodnú časť škály a v závislosti od situácie so zamestnaniami v členskom štáte môžu byť cenové pomery na minimálnej výške, alebo iba trochu vyššie od nej.

4.3

Pružná pracovná doba môže byť prospešná pre študentov a pracujúcich na čiastočný úväzok, dočasných pracovníkov a tých, ktorí majú povinnosti v rodine alebo inom zamestnaní. Je veľmi dôležité, aby sa proti pracujúcim na čiastočný úväzok neuplatňovala nijaká diskriminácia.

4.4

Veľké európske siete obchodov sa musia rozvinúť v smere kvalitných služieb pre spotrebiteľov poskytovaných kompetentným personálom, ktorý pracuje v dobrých a bezpečných pracovných podmienkach. Ustavičná koncentrácia sektora LMR vedie k novým konkurenčným stratégiám (napr. cenovým vojnám), silnému tlaku na kontrolovanie nákladov vrátane mzdových nákladov, k deregulácii otváracích hodín, neskorším zatváracím hodinám a víkendovej práci.

4.5

Kým ceny potravín sa v dôsledku konkurenčnej tvorby cien, zvýšenej efektívnosti nakupovania, administratíve, postupom uskladňovania, marketingu a potravinám dobrej kvality znížili, predsa však zostáva realitou, že „lacné potraviny majú tendenciu znamenať lacnú pracovnú silu, a potrebujeme sa nad tým viac zamýšľať, keď podporujeme supermarkety, aby navzájom súperili v cenových vojnách“ Prof. Tim Long, Thames Valley University.

4.6

Okrem toho keď importujeme z krajín tretieho sveta, nemali by sme zanedbávať príslušné pracovné podmienky.

5.1

Koncentrácia maloobchodu s potravinami sa v Európe prudko zvýšila. Za obdobie od roku 1993 do roku 2002 sa podiel na trhu vrcholných 5 maloobchodníkov s potravinami zvýšil v priemere o 21,7 %, pričom v EÚ15 dosiahol priemerne 69,2 %. V roku 2002 v Taliansku tvoril 37 %, v Grécku 52,7 % a vo Švédsku až 94,7 % (zdroj- Londýnska hospodárska správa z roku 2003 pre Ministerstvo životného prostredia Spojeného kráľovstva).

5.2

V niektorých členských štátoch sa zdali byť predajná aj kúpna stránka trhu koncentrované rovnako. V iných členských štátoch skupiny nákupcov reprezentujú (technicky) nezávislých maloobchodníkov (napr. dobrovoľné reťazce), preto na národnej úrovni je viac sústredená kúpna stránka trhu než predajná.

5.3

Hypermarkety sú expandujúce služby a produkujú rôzne tovary, kým diskonty sa budú naďalej rozširovať hlavne v potravinárskom sektore a kým sa budú sústreďovať na nízke ceny, možno dokážu ponúknuť niektoré vysoko kvalitné produkty za najnižšie možné ceny.

5.4

Nedávny trend v sektore ovocia a zeleniny mal ďaleko od marketingového prístupu ku komoditám. LMR chcú koncentrovať svoju nákupy u malého počtu veľmi preferovaných dodávateľov, ktorí im môžu byť partnermi na báze celého roka. Hospodársky a sociálny výbor v predošlom stanovisku (2) uviedol: „Široký sortiment čerstvého ovocia a zeleniny je chápaný ako zvláštna výhoda hypermarketov. Na druhej strane týždenné trhy sú chválené pre lepšiu kvalitu, čerstvé potraviny, široký výber a ľudský kontakt.“

5.5

LMR podporili konsolidáciu v oblasti dodávateľov produktov a hlavne dodávateľov potravinárskych produktov. Jedna z oblastí, kde sa toto udialo, sú v tomto prípade dodávky chleba. Najmä v Írsku a Spojenom kráľovstve cenová konkurencia v predaji chleba vyústila do zatvorenia veľkého množstva pekární a trh teraz ovláda niekoľko veľmi veľkých pekární. Supermarketom to umožnilo poskytnúť spotrebiteľom lacný chlieb so zníženou nutričnou hodnotou. Možno dostať aj chlieb s väčšou nutričnou hodnotou, ale za vyššiu cenu.

5.6

Mnohé supermarkety zaviedli aj pekárne, ktoré sa nachádzajú priamo v obchode. V továrni sa pripravia mrazené produkty z cesta, ktoré sú potom kupované a upečené v obchode.

6.1

London Economics vo svojej správe z roku 2003 uviedol, že v roku 2001 zrejme žiaden členský štát nemal systematicky najvyššie rozloženie cien u výrobcu. Rozloženie cien v podstate spadá do rozsahu 1 – 5-násobku ceny u výrobcu. V prípade chleba, ktorého hlavnou prísadou je pšenica, rozloženie maloobchodných cien u výrobcu môže tvoriť až 30-násobok ceny výrobcu, čo odráža veľký podiel nepoľnohospodárskych nákladov pri výrobe chleba.

6.2

V roku 2001 rozloženie maloobchodných cien jahňaciny u výrobcu sa v UK a Írsku zvýšilo, a vo Francúzsku a Nemecku sa znížilo. V prípade ovocia a zeleniny rozloženie maloobchodných cien u výrobcu buď neukazuje žiaden významný trend, alebo iba malý pokles. Veľkoobchodné trhy s ovocím a zeleninou sú istý čas na poklese, kým okamžitý trh zostal dôležitý pre čerstvé výrobky, niekedy to vyústilo do veľkých fluktuácií cien spôsobených počasím a situáciou v zásobovaní. Odberatelia veľkých sietí obchodov sa presúvajú od malého počtu dodávateľov k sezónnym a ročným kontraktom, čím chcú priniesť na trh s čerstvými produktmi stabilitu a znížiť náklady. Toto bude stabilizovať rozloženie maloobchodných cien u výrobcu. Keď vypuknú cenové vojny, môže to znamenať, že primárni výrobcovia prijali nízke rozpätia a podliehajú zvýšeným nákladom.

6.3

Ak kúpna sila LMR povedie k zníženým cenám pre ich dodávateľov a ak tieto znížené ceny budú postúpené k spotrebiteľovi, potom percento rozpätia, ktoré pripadne farmárovi, sa nemusí nevyhnutne znížiť, ale skutočná cena u výrobcu bude nižšia a takto poľnohospodár môže mať nízky alebo žiaden zisk.

6.4

V prieskume, ktorý vykonal Národný zväz farmárov v Spojenom kráľovstve v roku 2002 nákupný košík s potravinami, ktorý obsahoval hovädzinu, vajcia, mlieko, chlieb, paradajky a jablká stál v supermarkete priemerne 55 EUR, poľnohospodár dostal asi 16 EUR, čo je menej ako 1/3 jeho maloobchodnej ceny. V prípade jednotlivých položiek farmári dostali 26 % konečnej maloobchodnej ceny za hovädzinu, 8 % v prípade chleba a 14 % v prípade slaniny.

6.5

Cenový index výrobcu v (reálnych termínoch) sa v EÚ15 za obdobie 1990-2002 pre všetky poľnohospodárske produkty znížil o 27 %. V nominálnych termínoch ceny u výrobcu zostali za to isté obdobie zjavne stabilné. Prudký rozdiel v trende cien u výrobcu a spotrebiteľských cien potravín vzbudil značnú pozornosť, ale nebol dosiahnutý nijaký všeobecný konsenzus pokiaľ ide o dôvody, ktoré sú základom odlišností cenových trendov. (Správa London Economics za rok 2003).

6.6

Steve Steckton a Erin White píšu v článku v časopise Wall Street Journal z 8. júna 2004 nasledovnú referenciu o predaji produktov poctivého obchodu (fair trade) v supermarketoch: „Sainsburys (britský supermarket) predal fair trade banány za viac ako štvornásobok ceny konvenčných banánov – a za viac ako 16-násobne väčšiu cenu, než akú dostávajú pestovatelia. Tesco nedávno ustálilo cenu za jednu libru (cca. pol kg) fair trade kávy na 3,46 dolárov, kým pestovateľ dostáva na svetovom trhu asi 44 centov.“ Emily Dardaine, manažérka predaja ovocia vo fair-trade etiketovacej organizácii v medzinárodnom meradle, alebo FLO, federácii fair-trade skupín so sídlom v Nemecku, hovorí: „Supermarkety využívajú značku pre väčší zisk, pretože vedia, že spotrebitelia chcú zaplatiť viac, lebo ide o čestný obchod.“

7.1

Rozdielny stupeň a charakter koncentrácie trhu v jednotlivých členských štátoch je činiteľ, ktorý sa musí vziať do úvahy pri skúmaní správania veľkých obchodných reťazcov voči dodávateľom. Ako už bolo vyššie spomenuté, keďže spotrebitelia prikladajú veľkú dôležitosť cenám a dopyt spotrebiteľov ovplyvňuje aj ponuku, vzniká veľký tlak na reťazce, aby znižovali ceny. LMR vo svojom rozhodnutí zabezpečiť spotrebiteľovi nízke ceny vyvíjajú tlak na dodávateľov, aby znížili ceny. Toto platí pre sektor potravín a hlavne na trhoch, kde je veľmi vysoká koncentrácia. Ustavične používajú ako zbraň to, že vyškrtnú produkt zo zoznamu s úmyslom získať ešte lepšie podmienky od dodávateľa. Okrem toho mnohé z veľmi veľkých sietí obchodov často menia svojich odberateľov od jednej sekcie k druhej kvôli tomu, aby zabránili rozvoju osobných vzťahov medzi odberateľmi a dodávateľmi. Úlohou odberateľa je ustavične sa pokúšať dostať potraviny od dodávateľa čoraz lacnejšie a lacnejšie. Môžu vytvoriť alebo zrušiť podnik tým, že vyčiarknu produkty zo zoznamu a prejdú k inému podniku, najmä v tom prípade, ak dodávateľ vložil hlavné kapitálové investície pre dodanie určitej skupiny výrobkov u jedného LMR. Dodávatelia, najmä malí dodávatelia, často nemajú dostatok finančných zdrojov, aby vyhoveli požiadavkám LMR. Akú šancu na dosiahnutie rozumných cien má poľnohospodár na trhoch, na ktorých veľké obchodné siete disponujú takou kúpnou silou?

7.2

Okrem možnosti vypisovať diskonty na transakcie od dodávateľov sa môže sila odberateľa ukázať v zmluvných záväzkoch, ktoré môžu maloobchodníci uvaliť na dodávateľov, akými sú napríklad poplatky za zoznamy, poplatky za automaty, retroaktívne diskonty na už predaný tovar, neoprávnene vysoké príspevky na maloobchodné výdavky na reklamu a trvanie na exkluzívnej dodávke.

7.3

Dodávatelia potravín pre LMR sú často vystavovaní silnému finančnému tlaku kvôli dlhým omeškaniam pri prijímaní platieb – niekedy až 120 dní (v zriedkavých prípadoch aj 180 dní) po doručení potravinárskych výrobkov. Naproti tomu spotrebiteľ zaplatí za produkt hneď pri kúpe. Dlhé meškania platieb tvoria hlavný príspevok ziskov LMR, pretože dodávatelia im poskytujú bezúročné pôžičky.

7.4

LMR niekedy svojich dodávateľov nútia, aby dodávali po istú dobu potraviny pod cenu kvôli tomu, aby udržali svoj sortiment na regáloch supermarketov. To môže viesť k vážnym finančným stratám pre dodávateľov a farmárov.

7.4.1

Zavedenie on-line aukčného systému tiež posilnilo pozíciu LMR pri získavaní lacných výrobkov pre tovary vlastnej značky. Podľa tohto systému LMR hľadajú tendre na dodávky výrobkov (hlavne vlastných alebo so súkromnou etiketou) cez internet. Dodávatelia súperia navzájom, za účelom poskytnutia dodávok za najnižšiu cenu.

7.5

Čoraz častejšie sa u všetkých hlavných LMR objavujú vlastné značky. Tento trend je najzrejmejší v Írsku a Británii, a rovnako aj na rozvíjajúcich sa trhoch. „Vysoký podiel rastu privátnych etikiet na rozvojových trhoch sa priamo vzťahuje na expanziu svetových maloobchodníkov za ich vlastné geografické hranice“ (Jane Perrin, AC Nielsen). Keďže sa zvýšila úroveň kvality niektorých vlastných značiek, maloobchodníci sú pri malých nákladoch na reklamu schopní zvýšiť hladiny ziskov.

7.6

Systém vlastných značiek znamená pre supermarket väčšiu silu v jeho vzťahoch s dodávateľmi.

7.7

V prostredí, kde sa dajú víťazné maloobchodné koncepty ľahko kopírovať, nadobudli stratégie vlastných značiek zvýšený význam ako pomôcka pre ich ľahšie odlíšenie od konkurencie.

7.8

Tento presun sily od dodávateľa na maloobchodníka prináša ďalšie výhody okrem vlastníctva priestoru na regáli a výhodám vlastnej značky. Maloobchodníci majú dnes s pomocou kartičky vernosti obchodu väčší prehľad o identite spotrebiteľa, o jeho profile a spôsobe, akým míňa peniaze, než dodávateľ. Tento prehľad sa ešte zväčšuje, pretože maloobchodník má prístup k spotrebiteľovi na týždennej báze.

7.9

Kým veľké obchodné siete presadzujú výrobky s vlastnou značkou, dopyt spotrebiteľa znamená, že veľmi známe značkové výrobky aj musia byť na regáloch. Majitelia veľkých sietí obchodov si však prajú znížiť počet svojich dodávateľov značkových výrobkov a zaviedli systém riadenia podľa kategórie. Riadenie podľa kategórie je prostriedok používaný veľkými obchodnými sieťami na zníženie počtu jednotlivých dodávateľov, od ktorých nakupujú a v dôsledku toho zníženia svojich nákladov a zlepšenia rozpätí. V každej kategórii skupín príbuzných výrobkov je zvolený sieťou obchodov jeden vedúci dodávateľ, ktorý získava a dodáva všetky skupiny príbuzných výrobkov požadovaných v tejto kategórii. Podnik s vedúcou značkou je obyčajne zvolený pre dodávanie sortimentu iných podobných výrobkov, aby si udržal svoj súpis produktov. Napríklad podnik dodávajúci značkový syr čedar by mohol byť požiadaný, aby dodával aj iné druhy syrov, ktoré požaduje majiteľ siete obchodov, a ktoré by inak musel získavať od iných dodávateľov. Tento systém uprednostňuje najväčšie dodávateľské podniky, a tým obmedzuje možnosti vstupu na trh malým dodávateľom a miestnym dodávateľom. Rovnako aj môže znížiť výber pre spotrebiteľa.

7.10

Mnohé malé a stredné potravinárske podniky sú mimoriadne zraniteľné, najmä ak veľmi závisia od jednej z veľkých obchodných sietí. Obchodné siete môžu požadovať zníženie o 2 % ročne po tri nasledujúce roky. Ak sa im to nepodarí, znamená to, že podnik ide k inému dodávateľovi. Ak sa chce malý alebo stredný podnik v obchode udržať, musí znížiť náklady a rozpätia – čo znamená zníženie cien pre farmárov, menej zamestnancov a znížená kvalita výrobku pre spotrebiteľa.

8.1

Spotrebitelia budú i naďalej požadovať od supermarketov konkurenčné ceny, stálu dodávku bezpečných potravín dobrej kvality, kvalitné služby a príjemné prostredie pri nakupovaní.

8.2

Spotrebitelia by sa mali zapájať do dialógu s primárnymi výrobcami a dodávateľmi potravinových výrobkov kvôli získaniu vyváženého prehľadu postupov používaných na úrovni maloobchodu.

8.3

Spotrebiteľom by sa tiež malo včas oznámiť, keď dodávatelia financujú (dotujú) špeciálne diskonty alebo nízke cenové ponuky.

8.4

Spotrebiteľom je potrebné poskytnúť lepšie vzdelanie ohľadom všetkých aspektov trhu s potravinami a dlhodobých dôsledkov ich dopytu. Veľké množstvo z mestských veľkých obchodov, ktoré propagujú nízke ceny potravín, majú často malú cenu pre rodiny s nízkym príjmom, ktoré nie sú schopné sa do obchodu dopraviť a nakúpiť lacné potraviny.

8.5

Veľmi dôležité otázky pre spotrebiteľov sú obezita a trvalo udržateľná spotreba. Maloobchodníci musia k týmto otázkam zaujať stanovisko.

9.1

Vďaka reforme CAP – Spoločnej poľnohospodárskej politiky (decoupling, t.j. oddeľovanie platieb od produkcie) budú rozhodnutia farmárov o tom, čo majú vyrábať, ovplyvňované viac signálmi z maloobchodného sektora z hľadiska ceny a dopytu. Systém podpôr, ktorý bol súčasťou CAP, už nebude poskytovať rovnaké minimálne ceny pre farmárske produkty. To bude znamenať, že siete veľkých obchodov budú omnoho významnejší cenotvorcovia než predtým. Väčšia úroveň dovozu potravín do Spoločenstva bude mať tiež tendenciu tlačiť ceny výrobcov dole, keď budú svetové ceny nízke. Konečný výsledok bude pravdepodobne omnoho väčšia fluktuácia cien potravín v súlade s ponukou a dopytom.

9.2

Ak budú farmári i naďalej podrobovaní znižovaniu príjmov a zvyšovaniu nákladov, viac farmárov prestane so svojimi živnosťami. Taký vývoj by mohol viesť k zníženej produkcii potravín v Európe, čo by brzdilo rozvoj viacfunkčného poľnohospodárstva v EÚ. Marilo by to tiež cieľ zachovania a rozvoja existujúceho vidieka. Aby sa zabránilo takémuto nepriaznivému vývoju, musia aj farmári zmeniť prístup k metódam pestovania plodín a voľbe svojich produktov. Jednou z možností je hľadať nové „medzery“ na trhu a zamerať sa napr. na pestovanie kvalitnejších potravín alebo na úplne nové produkty, vydať sa na nové cesty predaja a vypracovať nové formy spolupráce (napr. nákupné družstvá, farmárske obchody v mestách), ponúkať dovolenkové pobyty na vidieku a farmárskych usadlostiach (agroturistika) atď. s cieľom posilniť svoju pozíciu.

9.3

Je ťažké urobiť na celom trhu EÚ porovnania rozdielov medzi cenami u výrobcu a maloobchodnými cenami, pretože nie je možné zistiť náklady a rozpätia, ktoré pripadajú na spracovateľský sektor a na maloobchodný sektor. Je však jasné, že ak budú veľké obchodné siete pokračovať v predaji farmárskych produktov pod cenu cien, potom poľnohospodár ako posledná osoba v ohrození dostane menšiu cenu, pretože spracovateľ a supermarket budú i naďalej využívať rozpätie, aby sa udržali v obchode.

a)

Veľkým obchodným sieťam sa dôveruje, že budú poskytovať bezpečné potraviny.

b)

Veľké obchodné siete sú v pravidelnom kontakte so spotrebiteľmi, keď títo chodia nakupovať každý týždeň.

c)

Kartičky za vernosť poskytujú podrobný profil nákupných zvykov spotrebiteľa, čím dávajú pre veľké obchodné siete dôležitú databázu spotrebiteľov a hlavný zdroj pre trhovú spravodajskú službu.

d)

Zaisťujú potreby spotrebiteľov prostredníctvom prieskumu trhu.

e)

Ovplyvňujú správanie pri nakupovaní prostredníctvom propagačnej tvorby cien, diskontov, služieb zákazníkom, návrhu a projektu obchodov. V tomto kontexte majú veľké obchodné siete schopnosť ovplyvniť smerovanie komerčnej sféry.

11.1

Je potrebná väčšia informovanosť a transparentnosť o cenovej štruktúre a ziskových rozpätiach medzi malobchodníkmi, dodávateľmi (spracovateľmi potravín) a primárnymi producentmi.

11.2

Členské štáty musia zaistiť, aby v regiónoch medzi členskými štátmi existovala adekvátna konkurencia a posilniť spoluprácu medzi malými poľnohospodárskymi výrobcami, spracovateľmi a maloobchodnými sieťami. Okrem toho musia členské štáty a inštitúcie EÚ zaistiť existenciu rôznych foriem obchodu a vyhnúť sa úplnej liberalizácii trhu, ktorá by viedla k ďalšej koncentrácii na trhu.

11.3

GR pre vnútorný trh musí sústavne skúmať a vyhodnocovať spotrebiteľské ceny v celej EÚ kvôli zaisteniu adekvátnej konkurencie v Spoločenstve.

11.4

Je potrebné prihliadať ešte na jednu oblasť zákona o konkurencii, na definíciu verejného záujmu. Nemalo by to byť obmedzené iba na ceny a trhové sily.

11.5

Kúpna sila veľkých sietí obchodov na trhu s potravinami musí byť aj naďalej otázkou záujmu pre kompetentné orgány.

11.6

Existuje možnosť, že v budúcnosti bude maloobchod s potravinami v rukách veľmi malého počtu aktérov, čo by mohlo viesť k menšiemu výberu pre spotrebiteľa a vyšším cenám. Komisia a vlády členských štátov si musia byť takej možnosti vedomí.

11.7

EÚ musí zabezpečiť, aby bola zachovaná výroba dostatočného množstva potravín na výživu svojich občanov. Nesmieme sa stať závislými od dodávateľov potravín mimo EÚ.

11.8

Je potrebný podrobný výskum a analýza cenovej transmisie a rozpätí používaných medzi výstupom z farmy a spotrebiteľom, ktorý kupuje potraviny od obchodníka vlastniaceho veľkú sieť obchodov.

14.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 255/52

1.1

Vo finančných perspektívach EÚ na obdobie 2007 – 2013, ktoré sa momentálne pripravujú, sú naplánované zmeny aj v oblasti podpory environmentálnych projektov.

1.2

Najdôležitejším nástrojom financovania zo strany EÚ bol doteraz jednoznačne tzv. program LIFE, ktorý bol uvedený do praxe v máji 1992 na základe nariadenia (EHS) č. 1973/92 „Nástroj financovania pre životné prostredie (LIFE)“. Cieľom programu LIFE bolo a naďalej zostáva prispievať k uplatňovaniu a rozvoju environmentálnej politiky a environmentálneho práva Spoločenstva.

1.3

Program LIFE I bol realizovaný od r. 1992 do r. 1995 a disponoval rozpočtom 400 mil. € (100 mil. € na rok). Na základe úspechu bola nariadením (ES) č. 1404/96 naštartovaná 2. fáza (LIFE II), ktorá sa realizovala od r. 1996 do r. 1999 a pre ktorú bolo uvoľnených celkom 450 mil. € (112,5 mil. € na rok). Momentálne prebieha fáza LIFE III, ktorej obdobie bolo nariadením (ES) č. 1655/2000 stanovené na roky 2000 až 2004 (128 mil. € na rok) a ktorá bola nariadením (ES) č. 1682/2004 predĺžená do konca roku 2006.

1.4

Program LIFE pozostával doteraz z troch častí: LIFE-Životné prostredie, LIFE-Príroda a LIFE-Tretie krajiny. Podporované boli inovatívne investičné projekty ako aj rozvoj a realizácia environmentálnej politiky a environmentálneho práva EÚ. Časť LIFE-Príroda sa výraznou mierou spolupodieľala na etablovaní siete NATURA 2000.

1.5

Z rozpočtovej kapitoly Komisie určenej pre oblasť životného prostredia (rozpočtová položka B 4-3, položka 07 od r. 2004) však boli v minulosti financované aj ďalšie programy vzťahujúce sa na životné prostredie, ako napr. program pre trvalo udržateľný rozvoj miest, program mimovládnych organizácií, Forest Focus, všeobecný nástroj na rozvoj a realizáciu politiky (s internou a externou dimenziou) a prenos rozpočtových prostriedkov na Európsku environmentálnu agentúru.

1.6

Zámerom navrhnutého nového nástroja financovania environmentálnych programov LIFE+ je vytvorenie úplne novej štruktúry doterajšej podpory. Na jednej strane je cieľom zjednotiť časti doterajších podporných programov z rozpočtovej kapitoly 07 (Forest Focus, podpora mimovládnych organizácií, URBAN, rozvoj nových iniciatív a politík, časti „Realizácie environmentálnej politiky“, časti podprogramu LIFE-Životné prostredie a LIFE-Príroda), na druhej strane už nemajú byť podporované žiadne klasické, fyzicky hmatateľné environmentálne investičné projekty – pre tento účel má v budúcnosti slúžiť položka 1a v rámci podprogramu LIFE-Životné prostredie a položka 1b a časti položky 2 v prípade podprogramu LIFE-Príroda. Doterajšia podpora medzinárodných aktivít má byť v budúcnosti financovaná z položky 4, civilná ochrana z položiek 3 a 4 a životné prostredie morí z položky 3.

1.7

Program LIFE+ sa preto má koncentrovať na podporu opatrení prospešných pre environmentálnu politiku (s výlučne európskou dimenziou), ako napr. výmena osvedčených postupov, vybudovanie kapacít miestnych a regionálnych orgánov a podpora mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia po celej Európe.

1.8

Pre investičné projekty teda Komisia plánuje využívať v budúcnosti predovšetkým nové položky 1a, 1b, 2 a 4. Komisia argumentuje, že bolo prijaté uznesenie integrovať ochranu životného prostredia do všetkých oblastí politiky a že následne v rámci presadzovania stratégie trvalej udržateľnosti a lisabonskej stratégie – ktorá má mať výrazné environmentálny akcent – je potrebné podporovať investičnú pomoc zameranú na ochranu životného prostredia z uvedených, finančne silných položiek.

1.9

Program LIFE + sa má v budúcnosti zameriavať na dve ťažiská, a to