25.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/1

(1)

Je žiaduce zosúladiť vnútroštátne opatrenia týkajúce sa batérií a akumulátorov a použitých batérií a akumulátorov. Hlavným cieľom tejto smernice je minimalizovať negatívny vplyv batérií a akumulátorov a použitých batérií a akumulátorov na životné prostredie, a tým prispieť k ochrane, zachovaniu a zlepšeniu kvality životného prostredia. Právnym základom je preto článok 175 ods. 1 zmluvy. Je však tak isto vhodné prijať opatrenia na úrovni Spoločenstva na základe článku 95 ods. 1 zmluvy s cieľom zosúladiť požiadavky týkajúce sa obsahu ťažkých kovov a označenia batérií a akumulátorov, a tak zabezpečiť hladké fungovanie vnútorného trhu a zamedziť narušovaniu hospodárskej súťaže v rámci Spoločenstva.

(2)

Oznámenie Komisie z 30. júla 1996 o preskúmaní stratégie Spoločenstva pre odpadové hospodárstvo stanovilo usmernenia pre budúcu politiku Spoločenstva týkajúcu sa odpadov. Toto oznámenie zdôrazňuje potrebu znížiť množstvá nebezpečných látok v odpade a poukázalo na možné výhody pravidiel platných v celom Spoločenstve, ktoré obmedzujú prítomnosť takýchto látok vo výrobkoch a výrobných postupoch. Ďalej uvádza, že tam, kde nie je možné zamedziť vzniku odpadu, by sa tento odpad mal opätovne použiť alebo zhodnotiť ako zdroj materiálu alebo energie.

(3)

Smernica Rady 91/157/EHS z 18. marca 1991 o batériách a akumulátoroch, ktoré obsahujú určité nebezpečné látky (5), priniesla aproximáciu práva členských štátov v tejto oblasti. Ciele tejto smernice však neboli úplne dosiahnuté. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (6), a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (7) tiež podčiarkli potrebu revízie smernice 91/157/EHS. Smernica 91/157/EHS by sa preto v záujme prehľadnosti mala revidovať a nahradiť.

(4)

Na účel dosiahnutia svojich environmentálnych cieľov zakazuje táto smernica uvádzať na trh určité batérie a akumulátory, ktoré obsahujú ortuť a kadmium. Tiež podporuje vysokú úroveň zberu a recyklácie použitých batérií a akumulátorov a zlepšenie úrovne ochrany životného prostredia všetkými subjektami zainteresovanými do životného cyklu batérií a akumulátorov, napr.: výrobcami, distribútormi a konečnými užívateľmi, najmä tými subjektami, ktoré sú priamo zapojené do spracovania a recyklácie použitých batérií a akumulátorov. Osobitné pravidlá potrebné na naplnenie vyššie uvedených cieľov dopĺňajú existujúce právne predpisy Spoločenstva o odpade, najmä smernicu Rady 75/442/EHS z 15. júla 1975 o odpadoch (8), smernicu Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (9) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov (10).

(5)

S cieľom zamedziť tomu, aby použité batérie a akumulátory boli vyraďované takým spôsobom, ktorý by znečisťoval životné prostredie, a zabrániť tomu, aby boli koneční užívatelia zmätení rôznymi požiadavkami odpadového hospodárstva pre rozličné batérie a akumulátory, táto smernica by sa mala vzťahovať na všetky batérie a akumulátory uvádzané na trh v rámci Spoločenstva. Takýto širokých rozsah pôsobnosti by mal zabezpečiť úspory z rozsahu pri zbere a recyklácií rovnako ako optimálne šetrenie zdrojov.

(6)

Spoľahlivé batérie a akumulátory sú základom pre bezpečnosť mnohých výrobkov, zariadení a služieb a sú dôležitým zdrojom energie v našej spoločnosti.

(7)

Je vhodné rozlišovať medzi prenosnými batériami a akumulátormi na jednej strane a priemyselnými a automobilovými batériami a akumulátormi na strane druhej. Zneškodňovanie priemyselných a automobilových batérií a akumulátorov na skládkach alebo spaľovaním by sa malo zakázať.

(8)

Príklady priemyselných batérií a akumulátorov zahŕňajú batérie a akumulátory používané ako núdzový alebo záložný zdroj energie v nemocniciach, na letiskách alebo v kanceláriách, batérie a akumulátory používané vo vlakoch alebo lietadlách a batérie a akumulátory používané na ropných plošinách na mori alebo v majákoch. Príklady tiež zahŕňajú batérie a akumulátory určené výhradne pre prenosné platobné terminály v obchodoch a reštauráciách, čítačky čiarových kódov v obchodoch, profesionálne video zariadenie pre TV kanály a profesionálne štúdiá, lampy baníkov a potápacie lampy pripevnené k profesionálnym baníckym a potápačským helmám, záložné batérie a akumulátory pre elektrické dvere, aby sa zabránilo zablokovaniu alebo privretiu ľudí, batérie a akumulátory používané v prístrojovom alebo rôznom meracom vybavení a batérie a akumulátory používané v súvislosti so solárnymi panelmi, fotoelektrickými a inými aplikáciami obnoviteľnej energie. Priemyselné batérie a akumulátory tiež zahŕňajú batérie a akumulátory používané v elektrických vozidlách, ako napríklad elektrických automobiloch, invalidných vozíkoch, bicykloch, letiskových vozidlách a automatických transportných vozidlách. Okrem tohto neúplného zoznamu príkladov by sa za priemyselnú batériu alebo akumulátor mala považovať každá batéria alebo akumulátor, ktorý nie je hermeticky uzavretý a ktorý nie je automobilový.

(9)

Príklady prenosných batérií a akumulátorov, ktoré sú všetky hermeticky uzavreté batérie a akumulátory, ktoré by priemerný človek mohol bez ťažkostí niesť v ruke a ktoré nie sú ani automobilové batérie alebo akumulátory ani priemyselné batérie alebo akumulátory, zahŕňajú jednočlánkové batérie (ako napríklad, AA a AAA batérie) a batérie a akumulátory používané spotrebiteľmi alebo odborníkmi v mobilných telefónoch, prenosných počítačoch, bezdrôtových elektrických nástrojoch, hračkách a prístrojoch v domácnostiach, napríklad v elektrických zubných kefkách, holiacich strojčekoch a ručných vysávačoch (vrátane podobných zariadení, ktoré sa používajú v školách, obchodoch, reštauráciách, letiskách, kanceláriách alebo nemocniciach) a každá batéria, ktorú zákazník môže použiť na bežné použitie v domácnosti.

(10)

Komisia by mala vyhodnotiť potrebu úpravy tejto smernice, berúc do úvahy dostupné technické a vedecké dôkazy. Komisia by mala najmä uskutočniť preskúmanie o výnimke zo zákazu kadmia pre prenosné batérie a akumulátory určené na použitie v bezdrôtových elektrických nástrojoch. Príkladmi bezdrôtových elektrických nástrojov sú nástroje, ktoré spotrebitelia a odborníci používajú na otáčanie, drvenie, brúsenie, obrusovanie, rezanie, strihanie, vŕtanie, robenie otvorov, dierovanie, kovanie, nitovanie, skrutkovanie, leštenie alebo podobné opracovanie dreva, kovu a iných materiálov, rovnako ako na kosenie, rezanie a ostatné záhradnícke činnosti.

(11)

Komisia by tiež mala monitorovať a členské štáty by mali podporovať technologický rozvoj, ktorý zlepšuje environmentálny výkon batérií a akumulátorov počas celého ich životného cyklu prostredníctvom účasti na systéme Spoločenstva pre environmentálne riadenie a audit (EMAS).

(12)

S cieľom chrániť životné prostredie by sa použité batérie a akumulátory mali zbierať. Pre prenosné batérie a akumulátory by sa mali zriadiť systému zberu, ktoré dosahujú vysokú úroveň zberu. Toto znamená zriadenie systémov zberu, aby koneční užívatelia mohli zneškodniť všetky použité prenosné batérie a akumulátory pohodlne a bez poplatkov. Rôzne systémy zberu a finančné opatrenia sú vhodné pre rôzne typy batérií a akumulátorov.

(13)

Pre členské štáty je žiaduce, aby dosiahli vysokú úroveň zberu a recyklácie použitých batérií a akumulátorov, aby sa tak dosiahla vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zhodnotenia materiálu v celom Spoločenstve. Táto smernica by preto mala stanoviť pre členské štáty minimálne ciele pre zber a recykláciu. Je preto vhodné vypočítať zbernú kvótu na základe priemerného ročného predaja v predchádzajúcich rokoch, aby boli k dispozícií porovnateľné ciele pre všetky členské štáty, ktoré sú vyvážené vo vzťahu k vnútroštátnej úrovni spotreby batérií.

(14)

Osobitné recyklačné požiadavky by sa mali stanoviť pre kadmiové a olovené batérie a akumulátory s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň zhodnotenia materiálu v celom Spoločenstve a zabrániť rozdielom medzi členskými štátmi.

(15)

Všetky zainteresované strany by mali byť schopné zúčastniť sa na systémoch zberu, spracovania a recyklácie. Tieto systémy by mali byť navrhnuté tak, aby zabránili diskriminácií dovážaných výrobkov, prekážkam pre obchod alebo narušovaniu hospodárskej súťaže.

(16)

Systémy zberu a recyklácie by mali byť optimalizované najmä s cieľom minimalizácie nákladov a negatívneho vplyvu dopravy na životné prostredie. Systémy spracovania a recyklácie by mali využívať najlepšie dostupné techniky tak, ako to definuje článok 2 ods. 11 smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (11).

(17)

Základné zásady financovania nakladania s použitými batériami a akumulátormi by sa mali stanoviť na úrovni Spoločenstva. Finančné systémy by mali pomôcť dosiahnuť vysokú úroveň zberu a recyklácie a zaviesť do účinnosti zásadu zodpovednosti výrobcu. Výrobcovia by preto mali znášať náklady na zber, spracovanie a recykláciu všetkých zozbieraných batérií a akumulátorov po odpočítaní zisku z predaja zhodnotených materiálov. Za určitých okolností by však mohlo byť odôvodnené uplatňovanie pravidiel de minimis na malých výrobcov.

(18)

Poskytovanie informácií konečným užívateľom o potrebnosti separovaného zberu, dostupných systémoch zberu a úlohe konečných užívateľov pri nakladaní s použitými batériami a akumulátormi je potrebné pre úspešný zber. Podrobné opatrenia by sa mali vypracovať pre systém označenia, ktorý by mal konečným užívateľom poskytovať transparentné, spoľahlivé a jasné informácie o batériách a akumulátoroch a o ťažkých kovoch, ktoré obsahujú.

(19)

Ak s cieľom dosiahnuť ciele tejto smernice, a najmä dosiahnuť vysokú úroveň separovaného zberu a recyklácie členské štáty použijú ekonomické nástroje, napríklad diferencované daňové sadzby, mali by o tom príslušným spôsobom informovať Komisiu.

(20)

Spoľahlivé a porovnateľné údaje o množstve zozbieraných a recyklovaných batérií a akumulátorov uvedených na trh sú potrebné na sledovanie, či boli dosiahnuté ciele tejto smernice.

(21)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia ustanovení tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(22)

Rada v súlade s odsekom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (12) by mala podporovať členské štáty, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali svoje vlastné tabuľky, v ktorých sa v najväčšej možnej miere vysvetlí vzájomný vzťah medzi touto smernicou a transpozičnými opatreniami, a aby ich uverejnili.

(23)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (13).

(24)

Keďže ciele tejto smernice, a to ochrana životného prostredia a zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu alebo dôsledkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(25)

Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva o bezpečnosti, kvalite a zdravotných požiadavkách a osobitné právne predpisy Spoločenstva o odpadovom hospodárstve, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES z 18. septembra 2000 o vozidlách po dobe životnosti (14) a smernica 2002/96/ES.

(26)

Čo sa týka zodpovednosti výrobcov, výrobcovia batérií a akumulátorov a výrobcovia iných výrobkov so zabudovanou batériou alebo akumulátorom sú zodpovední za odpadové hospodárstvo batérií a akumulátorov, ktoré uvádzajú na trh. Flexibilný prístup je vhodný s cieľom umožniť, aby finančné systémy odzrkadľovali rozdielne vnútroštátne podmienky a zohľadnili existujúce systémy, najmä tie, ktoré boli zriadené na dosiahnutie súladu so smernicami 2000/53/ES a 2002/96/ES pri zamedzení dvojitého spoplatňovania.

(27)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (15) sa nevzťahuje na batérie a akumulátory používané v elektrických a elektronických zariadeniach.

(28)

Automobilové a priemyselné batérie a akumulátory používané vo vozidlách by mali spĺňať požiadavky smernice 2000/53/ES, najmä jej článku 4. Preto by malo byť zakázané používanie kadmia v priemyselných batériách a akumulátoroch pre elektrické vozidlá, pokiaľ nemôžu využívať výnimku na základe prílohy II k tejto smernici,

1.

pravidlá týkajúce sa uvedenia batérií a akumulátorov na trh a

2.

osobitné pravidlá zberu, spracovania, recyklácie a zneškodnenia použitých batérií a akumulátorov s cieľom doplniť príslušné právne predpisy Spoločenstva o odpade.

a)

zariadeniach, ktoré sú spojené s ochranou dôležitých záujmov týkajúcich sa bezpečnosti členských štátov, zbraňami, muníciou a vojenským materiálom, s výnimkou výrobkov, ktoré nie sú osobitne určené na vojenské účely;

b)

zariadenia určené na vyslanie do vesmíru.

1.

„batéria“ alebo „akumulátor“ znamená akýkoľvek zdroj elektrickej energie vyrobenej priamou premenou chemickej energie a pozostávajúci z jedného alebo viacerých primárnych (nedobíjateľných) článkov alebo z jedného alebo viacerých sekundárnych (dobíjateľných) článkov;

2.

„sada batérií“ znamená akýkoľvek súbor batérií alebo akumulátorov navzájom prepojených a/alebo zapuzdrených do vonkajšieho obalu tak, aby tvorili jeden celok, ktorý by konečný užívateľ nemal rozdeľovať alebo otvárať;

3.

„prenosná batéria alebo akumulátor“ znamená každú batériu alebo akumulátor, ktorý:

4.

„gombíkový článok“ znamená každú malú okrúhlu prenosnú batériu alebo akumulátor, ktorého priemer je väčší ako jeho výška a ktorý sa používa na osobitné účely, ako napríklad v prístrojoch pre nepočujúcich, hodinách, malých prenosných zariadeniach a záložných zdrojoch;

5.

„automobilová batéria alebo akumulátor“ znamená každú batériu alebo akumulátor, ktorý sa používa pre štartér, osvetlenie alebo zapaľovanie motora automobilu;

6.

„priemyselná batéria alebo akumulátor“ znamená batériu alebo akumulátor, ktorý je určený výhradne na priemyselné alebo profesionálne použitie alebo je použitý v akomkoľvek type elektrického vozidla;

7.

„použitá batéria alebo akumulátor“ znamená akúkoľvek batériu alebo akumulátor, ktorý je odpadom v zmysle článku 1 písm. a) smernice 75/442/EHS;

8.

„recyklácia“ znamená opätovné spracovanie odpadových materiálov vo výrobnom procese na ich pôvodný účel alebo na iné účely okrem spätného získavania energie;

9.

„zneškodňovanie“ znamená akúkoľvek z uplatniteľných činností uvedených v prílohe IIA k smernici 75/442/EHS;

10.

„spracovanie“ znamená akúkoľvek činnosť vykonanú na použitých batériach a akumulátoroch po tom, ako boli odovzdané zariadeniu na triedenie, prípravu na recykláciu alebo prípravu na zneškodnenie;

11.

„prístroj“ znamená akékoľvek elektrické alebo elektronické zariadenie tak, ako ho definuje smernica 2002/96/ES, ktoré je plne alebo čiastočne napájané z batérií alebo z akumulátorov alebo tak môže byť napájané;

12.

„výrobca“ znamená akúkoľvek osobu v členskom štáte, ktorá bez ohľadu na použitú techniku predaja, vrátane prostriedkov komunikácie na diaľku definovaných v smernici Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (16), uvádza po prvý raz na trh batérie alebo akumulátory, vrátane batérií a akumulátorov začlenených do prístrojov alebo automobilov, na území tohto členského štátu v rámci svojej podnikateľskej činnosti;

13.

„distribútor“ znamená akúkoľvek osobu, ktorá poskytuje batérie a akumulátory v rámci svojej podnikateľskej činnosti konečnému užívateľovi;

14.

„uvedenie na trh“ znamená dodávanie alebo sprístupnenie, či už za úhradu alebo bezplatne, tretej osobe v rámci Spoločenstva a zahŕňa dovoz do colného priestoru Spoločenstva;

15.

„hospodársky subjekt“ znamená akýkoľvek výrobca, distributér, subjekt zaoberajúci sa zberom, recykláciou alebo iným spracovaním;

16.

„bezšnúrový elektrický nástroj“ znamená akýkoľvek ručný prístroj napájaný z batérie alebo akumulátora a určený na údržbu, výstavbu alebo záhradnícke činnosti.

a)

všetkých batérií alebo akumulátorov, ktoré sú alebo nie sú súčasťou prístrojov, ktoré obsahujú viac ako 0,0005 hmotnostných % ortuti, a

b)

prenosných batérií alebo akumulátorov vrátane tých, ktoré sú zahrnuté do prístrojov, ktoré obsahujú viac ako 0,002 hmotnostných % kadmia.

a)

núdzových a poplašných systémoch vrátane núdzového osvetlenia;

b)

zdravotníckych prístrojoch alebo

c)

bezšnúrových elektrických nástrojoch.

a)

umožnia konečným užívateľom odovzdať použité prenosné batérie alebo akumulátory na dostupnom zbernom mieste v ich blízkosti, pričom sa zohľadní hustota obyvateľstva;

b)

nezahŕňajú žiadny poplatok zo strany konečných užívateľov pri zneškodnení použitých prenosných batérií alebo akumulátorov a ani žiadnu povinnosť kúpiť si novú batériu alebo akumulátor;

c)

môžu byť prevádzkované v spojení so systémami uvedenými v článku 5 ods. 2 smernice 2002/96/ES.

a)

požiadať výrobcov, aby založili takého systémy;

b)

požiadať ostatné hospodárske subjekty, aby sa podieľali na takýchto systémoch;

c)

zachovať existujúce systémy.

a)

25 % do ..... (18);

b)

45 % do ... (19).

a)

je možné stanoviť prechodné opatrenia na vyriešenie ťažkostí, ktorým čelí členský štát pri napĺňaní požiadaviek odseku 2 v dôsledku osobitných vnútroštátnych okolností;

b)

zavedie sa spoločná metodika na výpočet ročného predaja prenosných batérií a akumulátorov konečným užívateľom do .... (21).

a)

výrobcovia alebo tretie osoby zaviedli s použitím najlepších dostupných techník systémy, ktoré zabezpečia spracovanie a recykláciu použitých batérií a akumulátorov, a

b)

všetky identifikovateľné batérie a akumulátory zozbierané v súlade s článkom 7 prešli spracovaním a recykláciou v týchto systémoch.

a)

podrobné pravidlá týkajúce sa výpočtu recyklačných cieľov je možné doplniť najneskôr do ... (25) a

b)

minimálne recyklačné ciele sa pravidelne hodnotia a prispôsobujú nalepším dostupným technikám a vo svetle vývojových trendov uvedených v odseku 1 druhý pododsek.

a)

zberu, spracovania a recyklácie všetkých použitých prenosných batérií a akumulátorov zozbieraných v súlade s článkom 7 ods. 1 a 2 a

b)

zberu, spracovania a recyklácie všetkých použitých priemyselných a automobilových batérií a akumulátorov zozbieraných v súlade s článkom 7 ods. 3 a 4.

a)

možných účinkoch látok používaných v batériách a akumulátoroch na životné prostredie a zdravie ľudí;

b)

naliehavosti nezneškodňovať použité batérie a akumulátory ako zmesový komunálny odpad a o účasti na ich separovanom zbere, aby sa tak uľahčilo spracovanie a recyklácia;

c)

im dostupných systémoch zberu a recyklácie;

d)

ich úlohe pri prispievaní k recyklácii použitých batérií a akumulátorov;

e)

význame značky preškrtnutej smetnej nádoby na kolieskach, zobrazenej v prílohe II a chemických značiek Hg, Cd a Pb.

a)

vývojové trendy vrátane dobrovoľných krokov prijatých výrobcami na zníženie množstiev ťažkých kovov a iných nebezpečných látok obsiahnutých v batériách a akumulátoroch;

b)

nové recyklačné a spracovateľské techniky;

c)

účasť hospodárskych subjektov na systémoch environmentálneho riadenia;

d)

výskum v uvedených oblastiach; a

e)

opatrenia prijaté na podporu predchádzania vzniku odpadov.

a)

vhodnosť ďalších opatrení na riadenie rizík pre batérie a akumulátory, ktoré obsahujú ťažké kovy;

b)

vhodnosť minimálnych cieľov zberu pre všetky použité prenosné batérie a akumulátory stanovené v článku 9 ods. 2 a možnosť zavedenia ďalších cieľov pre neskoršie roky pri zohľadnení technického pokroku a praktických skúseností nadobudnutých v členských štátoch;

c)

vhodnosť minimálnych recyklačných požiadaviek stanovených v prílohe III časť B pri zohľadnení údajov poskytnutých členskými štátmi, technického pokroku a praktických skúseností nadobudnutých v členských štátoch.

a)

musia byť vynútiteľné;

b)

musia vymedziť ciele s príslušnými termínmi;

c)

musia sa uverejniť vo vnútroštátnom úradnom vestníku alebo úradnom dokumente rovnako dostupnom verejnosti a zaslať Komisii.

25.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/18

(1)

Cieľom právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia je okrem iného prispievať k zachovaniu, ochrane a zlepšovaniu kvality životného prostredia a k ochrane ľudského zdravia.

(2)

Šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (3) zdôrazňuje dôležitosť poskytovania primeraných informácií o životnom prostredí a účinných príležitostí pre účasť verejnosti na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia, čím sa zvyšuje zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu a prispieva sa k povedomiu verejnosti a podpore prijímaných rozhodnutí. Okrem toho tak, ako predchádzajúce programy (4), podporuje účinnejšie vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva o ochrane životného prostredia vrátane vynucovania pravidiel Spoločenstva a podnikania krokov proti porušovaniu právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia.

(3)

Spoločenstvo podpísalo 25. júna 1998 Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Århuský dohovor“). Spoločenstvo schválilo Århuský dohovor 17. februára 2005. Ustanovenia práva Spoločenstva by mali byť v súlade s uvedeným dohovorom.

(4)

Spoločenstvo už prijalo súbor právnych predpisov, ktoré sa vyvíjajú a prispievajú k dosahovaniu cieľov Århuského dohovoru. Mali by sa prijať ustanovenia na uplatňovanie požiadaviek Århuského dohovoru na inštitúcie a orgány Spoločenstva.

(5)

Je vhodné zaoberať sa tromi piliermi Århuského dohovoru, a to prístupom k informáciám, účasťou verejnosti na rozhodovacom procese a prístupom k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, v jednom právnom predpise a stanoviť spoločné ustanovenia týkajúce sa cieľov a definícií. Toto prispieva k racionalizácii právnych predpisov a zvýšeniu transparentnosti vykonávania opatrení prijatých s ohľadom na inštitúcie a orgány Spoločenstva.

(6)

Ako všeobecná zásada sú práva, ktoré zaručujú tri piliere Århuského dohovoru, prístupné verejnosti bez diskriminácie na základe občianstva, štátnej príslušnosti alebo bydliska.

(7)

Århuský dohovor široko definuje orgány verejnej moci, základnou koncepciou je, že bez ohľadu na to, kde sa verejná moc vykonáva, by mali existovať práva pre jednotlivcov a ich organizácie. Je preto potrebné, aby inštitúcie a orgány Spoločenstva, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, boli definované rovnako širokým a funkčným spôsobom. Podľa Århuského dohovoru môžu byť inštitúcie a orgány Spoločenstva vylúčené z rozsahu uplatňovania tohto dohovoru, ak vykonávajú súdnu alebo zákonodarnú moc. Kvôli konzistentnosti s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (5) by sa však ustanovenia o prístupe k informáciám o životnom prostredí mali uplatňovať na inštitúcie a orgány Spoločenstva, ak vykonávajú zákonodarnú moc.

(8)

Definícia informácie o životnom prostredí v tomto nariadení zahŕňa informáciu o stave životného prostredia v akejkoľvek forme. Táto definícia, ktorá bola zosúladená s definíciou prijatou v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (6), má rovnaký obsah ako definícia uvedená v Århuskom dohovore. Definícia „dokument“ v nariadení (ES) č. 1049/2001 zahŕňa informáciu o životnom prostredí, ako je definovaná v tomto nariadení.

(9)

Je vhodné, aby toto nariadenie ustanovilo definíciu „plány a programy“ so zohľadnením ustanovení Århuského dohovoru a súčasne v súlade s prístupom vo vzťahu k záväzkom členských štátov, ktoré vyplývajú z platného práva ES. „Plány a programy, ktoré sa týkajú životného prostredia“ by mali byť definované vo vzťahu k tomu, ako prispievajú k dosahovaniu cieľov politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia alebo vo vzťahu k ich možnému významnému vplyvu na dosiahnutie cieľov politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia. Na obdobie desiatich rokov, ktoré sa začína 22. júla 2002, stanovuje šiesty environmentálny akčný program ciele politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia a činnosti plánované na dosiahnutie týchto cieľov. Na konci tohto obdobia by sa mal prijať nasledujúci environmentálny program.

(10)

Vzhľadom na skutočnosť, že právo životného prostredia sa stále vyvíja, by definícia práva životného prostredia mala odkazovať na ciele politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia uvedené v zmluve.

(11)

Správne akty individuálne určené by mali byť otvorené prípadnému vnútornému preskúmaniu, ak vyvolávajú právne záväzné a vonkajšie účinky. Podobne by mala byť pokrytá nečinnosť, ak podľa práva životného prostredia existuje povinnosť prijať správny akt. Ak môžu byť vylúčené akty prijaté inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva pri výkone súdnej alebo zákonodarnej moci, potom by sa to isté malo uplatňovať na iné vyšetrovacie postupy, ak inštitúcie alebo orgány Spoločenstva konajú ako orgán správneho preskúmavania na základe ustanovení zmluvy.

(12)

Århuský dohovor vyžaduje prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí buď na základe žiadosti, alebo aktívnym šírením informácií orgánmi, na ktoré sa vzťahuje dohovor. Nariadenie (ES) č. 1049/2001 sa vzťahuje na Európsky parlament, Radu a Komisiu, ako aj na agentúry a podobné orgány zriadené právnym aktom Spoločenstva. Ustanovuje pre tieto inštitúcie pravidlá, ktoré sú do značnej miery v súlade s pravidlami ustanovenými v Århuskom dohovore. Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1049/2001 treba rozšíriť na všetky ostatné inštitúcie a orgány Spoločenstva.

(13)

Najmä s ohľadom na zhromažďovanie a šírenie informácií o životnom prostredí je potrebné zaoberať sa ustanoveniami Århuského dohovoru, ktoré nie sú úplne alebo čiastočne obsiahnuté v nariadení (ES) č. 1049/2001.

(14)

Dobrá kvalita informácií o životnom prostredí je nevyhnutná pre účinné právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí. Preto je vhodné zaviesť pravidlá, ktoré zaväzujú inštitúcie a orgány Spoločenstva, aby takúto kvalitu zabezpečovali.

(15)

Ak nariadenie (ES) č. 1049/2001 ustanovuje výnimky, mali by sa obdobne uplatňovať na žiadosti o prístup k informáciám o životnom prostredí na základe tohto nariadenia. Dôvody zamietnutia s ohľadom na prístup k informáciám o životnom prostredí by sa mali vykladať reštriktívnym spôsobom zohľadňujúc verejný záujem, ktorému zverejnenie slúži a či sa požadované informácie týkajú emisií v životnom prostredí. Výraz „obchodné záujmy“ sa vzťahuje na dohody o utajení uzavreté inštitúciami alebo orgánmi konajúcimi ako banky.

(16)

Podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 2119/98/ES z 24. septembra 1998, ktorým sa v Spoločenstve zriaďuje sieť na epidemiologický dohľad a kontrolu prenosných ochorení (7), bola už na úrovni Spoločenstva s pomocou Komisie zriadená sieť na podporu spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi s cieľom zlepšiť prevenciu a kontrolu mnohých prenosných ochorení v Spoločenstve. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1786/2002/ES z 23. septembra 2002 (8) prijalo akčný program Spoločenstva v oblasti verejného zdravia, ktorý dopĺňa vnútroštátne politiky. Zlepšovanie informácií a vedomostí pre rozvoj verejného zdravia a zlepšenie schopnosti reagovať rýchlo a koordinovaným spôsobom na ohrozenia zdravia, ktoré sú prvkami tohto programu, sú cieľmi, ktoré sú plne v súlade s požiadavkami Århuského dohovoru. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté rozhodnutie č. 2119/98/EHS a rozhodnutie č. 1786/2002/ES.

(17)

Århuský dohovor vyžaduje, aby strany dohovoru prijali opatrenia pre účasť verejnosti počas prípravy plánov a programov, ktoré sa týkajú životného prostredia. Takéto ustanovenia majú obsahovať primeraný časový rámec na informovanie verejnosti o danom rozhodovaní o životnom prostredí. Aby bola účasť verejnosti účinná, mala by sa uskutočniť v počiatočnom štádiu, keď sú všetky možnosti otvorené. Inštitúcie a orgány Spoločenstva by mali pri stanovovaní ustanovení o účasti verejnosti určiť verejnosť, ktorá sa môže zúčastniť.

(18)

Článok 9 ods. 3 Århuského dohovoru ustanovuje prístup k súdnym alebo iným preskúmavacím konaniam na účely napadnutia konania a nečinnosti súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré porušujú ustanovenia práva životného prostredia. Ustanovenia o prístupe k spravodlivosti by mali byť v súlade so zmluvou. V tejto súvislosti je vhodné, aby toto nariadenie riešilo iba konanie a nečinnosť orgánov verejnej moci.

(19)

Aby sa zabezpečili primerané a účinné prostriedky nápravy vrátane tých, ktoré sú dostupné pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev na základe príslušných ustanovení zmluvy, je vhodné, aby inštitúcia alebo orgán Spoločenstva, ktorý vydal akt, ktorý sa má napadnúť, alebo ktorý, v prípade údajnej správnej nečinnosti, nekonal, mal príležitosť prehodnotiť svoje predchádzajúce rozhodnutie alebo v prípade nečinnosti konať.

(20)

Mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré spĺňajú určité kritériá, určené najmä na zabezpečenie toho, že sú nezávislými organizáciami, ktorých prvoradým cieľom je podpora ochrany životného prostredia, by mali byť oprávnené na úrovni Spoločenstva žiadať vnútorné preskúmanie prijatých aktov alebo nečinnosti inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva v oblasti práva životného prostredia s cieľom ich prehodnotenia dotknutou inštitúciou alebo orgánom.

(21)

Ak boli predchádzajúce žiadosti o vnútorné preskúmanie neúspešné, dotknutá mimovládna organizácia by mala mať možnosť začať súdne konanie pred Súdnym dvorom v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy.

(22)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ako sú uznané článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie, najmä jej článku 37,

a)

zaručením práva na prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktoré dostávajú, vypracovávajú a majú inštitúcie alebo orgány Spoločenstva, a stanovením základných podmienok a praktických postupov na výkon tohto práva;

b)

zabezpečením, aby sa informácie o životnom prostredí postupne sprístupňovali a šírili verejnosti s cieľom dosiahnuť ich najširšiu možnú systematickú dostupnosť a šírenie. Na tento účel sa podporuje najmä používanie dostupnej počítačovej telekomunikačnej a/alebo elektronickej techniky;

c)

zabezpečovaním účasti verejnosti na plánoch a programoch, ktoré sa týkajú životného prostredia;

d)

zaručením prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na úrovni Spoločenstva za podmienok stanovených týmto nariadením.

a)

„žiadateľ“ je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá žiada informácie o životnom prostredí;

b)

„verejnosť“ je jedna alebo viac fyzických alebo právnických osôb a združenia, organizácie alebo skupiny takýchto osôb;

c)

„inštitúcia alebo orgán Spoločenstva“ je verejná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra zriadená zmluvou alebo na jej základe, s výnimkou prípadov, keď vykonáva súdnu alebo zákonodarnú moc. Na inštitúcie alebo orgány Spoločenstva, ak vykonávajú zákonodarnú moc, sa však vzťahujú ustanovenia hlavy II;

d)

„informácie o životnom prostredí“ sú akékoľvek informácie v písomnej, obrazovej, zvukovej, elektronickej alebo inej forme o:

e)

„plány a programy, ktoré sa týkajú životného prostredia“, sú plány a programy,

Všeobecné environmentálne akčné programy sa tiež považujú za plány a programy týkajúce sa životného prostredia.

Táto definícia nezahŕňa finančné, bankové ani rozpočtové plány a programy, a to programy, ktoré ustanovujú, ako by mali byť financované konkrétne projekty alebo činnosti, alebo ktoré súvisia s navrhovaným ročným rozpočtom, vnútorné pracovné programy inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva, ani núdzové plány a programy určené výlučne na účely civilnej ochrany;

f)

„právo životného prostredia“ sú právne predpisy Spoločenstva, ktoré bez ohľadu na svoj právny základ prispievajú k dosahovaniu cieľov politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia, ako je stanovené v zmluve: zachovanie, ochrana a zvyšovanie kvality životného prostredia, ochrana zdravia ľudí, šetrné a racionálne využívanie prírodných zdrojov a presadzovanie opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia;

g)

„správny akt“ je akékoľvek opatrenie individuálne určené podľa práva životného prostredia prijaté inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva, ktoré má právne záväzný a vonkajší účinok;

h)

„správna nečinnosť“ je akákoľvek neschopnosť inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva prijať správny akt definovaný v písm. g).

a)

článkov 81, 82, 86 a 87 zmluvy (pravidlá hospodárskej súťaže);

b)

článkov 226 a 228 zmluvy (konania o porušení);

c)

článku 195 zmluvy (konania ombudsmana);

d)

článku 280 zmluvy (konania OLAFu).

a)

znenia medzinárodných zmlúv, dohovorov alebo dohôd, právnych predpisov Spoločenstva o životnom prostredí alebo s ním súvisiace a politík, plánov a programov, ktoré sa týkajú životného prostredia;

b)

správy o pokroku v súvislosti s vykonávaním položiek uvedených v písmene a), ak ich inštitúcie alebo orgány Spoločenstva pripravili alebo ich majú v elektronickej forme;

c)

správy o stave životného prostredia uvedené v odseku 4;

d)

údaje alebo prehľady údajov získané z monitorovania činností, ktoré ovplyvňujú alebo by mohli ovplyvniť životné prostredie;

e)

povolenia s významným vplyvom na životné prostredie a environmentálne dohody alebo odkaz na miesto, kde si takéto informácie možno vyžiadať alebo získať;

f)

štúdie vplyvov na životné prostredie a hodnotenia rizika týkajúce sa zložiek životného prostredia alebo odkaz na miesto, kde si takéto informácie možno vyžiadať alebo získať.

a)

predbežnom návrhu, ak je k dispozícii;

b)

informáciách o životnom prostredí alebo hodnotení, ktoré súvisia s pripravovaným plánom alebo programom, ak sú k dispozícii, a

c)

praktických postupoch účasti vrátane:

a)

je nezávislou neziskovou právnickou osobou v súlade s vnútroštátnym právom alebo zvyklosťami členského štátu;

b)

jej prvoradým uvedeným cieľom je presadzovanie ochrany životného prostredia v rámci práva životného prostredia;

c)

existuje viac ako dva roky a aktívne plní cieľ uvedený v písmene b);

d)

predmet, ohľadom ktorého sa žiada o vnútorné preskúmanie, je pokrytý jej cieľom a činnosťami.

25.10.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 264/28

(1)

Medzinárodná námorná organizácia (IMO) prijala v roku 1993 Medzinárodný kódex pre bezpečnostný manažment lodí a ochranu pred znečistením (ďalej len „kódex ISM“). Tento kódex sa postupne stal záväzným pre väčšinu lodí v medzinárodnej preprave po prijatí kapitoly IX „Riadenie bezpečnej premávky lodí“ Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS) z roku 1974 v máji 1994.

(2)

IMO zmenila a doplnila kódex ISM rezolúciou MSC.104 (73), ktorá bola prijatá 5. decembra 2000.

(3)

Usmernenia na vykonávanie kódexu ISM námornými správami boli prijaté rezolúciou IMO A.788(19) z 23. novembra 1995. Tieto usmernenia boli zmenené a doplnené rezolúciou A.913(22), ktorá bola prijatá 29. novembra 2001.

(4)

Na základe nariadenia Rady (ES) č. 3051/95 z 8. decembra 1995 o bezpečnom riadení osobných prievozných lodí roll-on/roll-off (prievozných lodí ro-ro) (3) sa kódex ISM stal záväzným na úrovni Spoločenstva s účinnosťou od 1. júla 1996 pre všetky osobné prievozné lode (ro-ro) plávajúce medzi prístavmi členských štátov, na vnútroštátnych i medzinárodných plavbách a bez ohľadu na to, pod vlajkou ktorého štátu plávajú. Toto bol prvý krok na zabezpečenie jednotného a súvislého vykonávania kódexu ISM vo všetkých členských štátoch.

(5)

Dňa 1. júla 1998 sa kódex ISM stal záväzným na základe ustanovení kapitoly IX SOLAS pre spoločnosti prevádzkujúce osobné lode vrátane osobných vysokorýchlostných plavidiel, ropných tankerov, chemických tankerov, tankerov na prepravu plynov, lodí na hromadný náklad a nákladných vysokorýchlostných plavidiel s hrubou priestornosťou najmenej 500 ton na medzinárodných plavbách.

(6)

Dňa 1. júla 2002 sa kódex ISM stal záväzný pre spoločnosti prevádzkujúce iné nákladné lode na medzinárodných plavbách a pohyblivé pobrežné vrtné jednotky s hrubou priestornosťou najmenej 500 ton na medzinárodných plavbách.

(7)

Bezpečnosť ľudského života na mori a ochranu životného prostredia možno účinne zvýšiť prísnym a záväzným uplatňovaním kódexu ISM.

(8)

Je žiaduce uplatňovať kódex ISM na lode plávajúce pod vlajkou členského štátu, ako aj na lode, bez ohľadu na to, pod ktorou vlajkou plávajú, ktoré vykonávajú výlučne vnútroštátne plavby alebo pravidelné plavby do prístavov alebo z prístavov členských štátov.

(9)

Prijatie nového nariadenia s priamou uplatniteľnosťou by malo zabezpečiť vykonávanie kódexu ISM, pričom členské štáty rozhodnú, či sa kódex bude uplatňovať na lode, bez ohľadu na to, pod vlajkou ktorého členského štátu plávajú, vykonávajúce plavby výlučne v prístavných vodách.

(10)

V dôsledku toho by nariadenie (ES) č. 3051/95 malo byť zrušené.

(11)

Ak sa členský štát domnieva, že v praxi je pre spoločnosti zložité dosiahnuť súlad s osobitnými ustanovenia časti A kódexu ISM pre určité lode alebo kategórie lodí vykonávajúce výlučne vnútroštátne plavby v danom členskom štáte, môže získať úplnú alebo čiastočnú výnimku z týchto ustanovení zavedením opatrení, ktoré zabezpečia rovnocenné dosiahnutie cieľov kódexu. Pre takéto lode a spoločnosti môže ustanoviť alternatívne postupy vydávania osvedčení a overovania.

(12)

Je potrebné vziať do úvahy smernicu Rady 95/21/ES z 19. júna 1995 týkajúcu sa presadzovania medzinárodných štandardov pre bezpečnosť lodí, ochranu proti znečisteniu a životné a pracovné podmienky na lodiach (prístavná štátna kontrola) vzhľadom na lodnú prepravu, ktorá využíva prístavy Spoločenstva a plaví sa vo vodách pod jurisdikciou členských štátov (4).

(13)

Na definovanie uznaných organizácií na účely tohto nariadenia je potrebné vziať do úvahy aj smernicu Rady 94/57/ES z 22. novembra 1994 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky a pre príslušné činnosti námorných úradov (5) a smernicu Rady 98/18/ES zo 17. marca 1998 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (6) na stanovenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ ide o osobné lode vykonávajúce vnútroštátne plavby.

(14)

Opatrenia potrebné na zmenu a doplnenie prílohy II by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

(15)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zlepšenie bezpečnostného manažmentu a bezpečnosti prevádzkovania lodí, ako aj ochranu pred znečistením pochádzajúcim z lodí, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

a)

zavedenia, vykonávania a riadneho udržiavania systémov riadenia bezpečnosti spoločnosťami na lodiach a na pobreží a

b)

kontroly týchto systémov správami štátu vlajky a prístavného štátu.

1.

„Kódex ISM“ je Medzinárodný kódex pre bezpečnostný manažment lodí a ochranu pred znečistením prijatý Medzinárodnou námornou organizáciou na základe rezolúcie zhromaždenia A.741(18) zo 4. novembra 1993, v znení zmien a doplnení rezolúciou Výboru pre námornú bezpečnosť MSC.104(73) z 5. decembra 2000, a uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu v platnom znení.

2.

„Uznaná organizácia“ je subjekt uznaný v súlade so smernicou 94/57/ES.

3.

„Spoločnosť“ je vlastník lode alebo akákoľvek iná organizácia alebo osoba, ako je správca alebo nájomca lode, ktorý od vlastníka lode prevzal zodpovednosť za jej prevádzku a ktorý pri prevzatí tejto zodpovednosti súhlasil s prevzatím všetkých povinností a zodpovedností stanovených kódexom ISM.

4.

„Osobná loď“ je loď vrátane vysokorýchlostného plavidla prepravujúca viac ako dvanásť cestujúcich alebo osobné ponorné plavidlo.

5.

„Cestujúci“ je každá osoba okrem:

6.

„Vysokorýchlostné plavidlo“ je vysokorýchlostné plavidlo definované v nariadení X-1/2 v platnom znení. Pre osobné vysokorýchlostné plavidlo platia obmedzenia uvedené v článku 2 písm. f) smernice 98/18/ES.

7.

„Nákladná loď“ je loď vrátane vysokorýchlostného plavidla, ktorá nie je osobnou loďou.

8.

„Medzinárodná plavba“ je plavba po mori z prístavu členského štátu alebo akéhokoľvek iného štátu do prístavu, ktorý sa nachádza mimo tohto štátu, alebo naspäť.

9.

„Vnútroštátna plavba“ je plavba v morských oblastiach z prístavu členského štátu do rovnakého či iného prístavu v tomto členskom štáte.

10.

„Pravidelná lodná preprava“ je systém lodných plavieb prevádzkovaný s cieľom dopravy medzi dvoma alebo viacerými tými istými bodmi buď:

11.

„Osobná prievozná loď (ro-ro)“ je námorné osobné plavidlo, ako je definované v kapitole II-1 SOLAS v platnom znení.

12.

„Osobné ponorné plavidlo“ je osobné mobilné plavidlo, ktoré sa pohybuje najmä pod vodou a je závislé na hladinnej podpore, napr. na lodi plávajúcej na hladine alebo na pobrežnom zariadení, v súvislosti s monitorovaním a jednou alebo viacerými z týchto činností:

13.

„Pohyblivá pobrežná vrtná jednotka“ je plavidlo schopné realizovať vrtné operácie zamerané na prieskum alebo využitie zdrojov nachádzajúcich sa pod morským dnom, ako sú uhľovodíky v tekutom alebo plynnom skupenstve, síra alebo soľ.

14.

„Hrubá priestornosť“ je hrubá priestornosť lode určená v súlade s Medzinárodným dohovorom o meraní priestornosti lodí z roku 1969 alebo, v prípade lodí vykonávajúcich výlučne vnútroštátne plavby, ktoré neboli merané v súlade s uvedeným dohovorom, ich hrubá priestornosť určená v súlade s vnútroštátnych právnymi predpismi týkajúcimi sa merania priestornosti.

a)

nákladné a osobné lode plávajúce pod vlajkou členského štátu, vykonávajúce medzinárodné plavby;

b)

nákladné a osobné lode vykonávajúce výlučne vnútroštátne plavby bez ohľadu na to, pod akou vlajkou plávajú;

c)

nákladné a osobné lode vykonávajúce plavby do alebo z prístavov členských štátov v rámci pravidelnej lodnej prepravy bez ohľadu na to, pod akou vlajkou plávajú;

d)

pohyblivé pobrežné vrtné jednotky prevádzkované v rámci právomoci členského štátu.

a)

vojenské lode, posádkové lode a iné lode vlastnené a prevádzkované členským štátom a používané iba na štátne nekomerčné účely;

b)

lode nepoháňané mechanickými prostriedkami, drevené lode primitívnej stavby, rekreačné jachty a plavidlá, pokiaľ nemajú alebo nebudú mať posádku a pokiaľ neprepravujú viac ako 12 cestujúcich na komerčné účely;

c)

rybárske lode;

d)

nákladné lode a pohyblivé pobrežné vrtné jednotky s hrubou priestornosťou nižšou ako 500;

e)

osobné lode iné než osobné prievozné lode (ro-ro) v morských oblastiach triedy C a D, ako sú definované v článku 4 smernice 98/18/ES.

a)

príslušný členský štát informuje Komisiu o výnimke a o opatreniach, ktoré má v úmysle prijať;

b)

ak sa v lehote šiestich mesiacov od oznámenia v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2 rozhodne, že navrhnutá odchýlka nie je odôvodnená alebo že navrhnuté opatrenia nie sú dostatočné, od daného členského štátu sa požaduje, aby zmenil a doplnil alebo sa zdržal prijatia navrhnutých ustanovení;

c)

uvedený členský štát prijaté opatrenia uverejní s priamym odkazom na odsek 1 a prípadne na odsek 2.