22.12.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 326/1

---

SPOLOČNÉ KONZULÁRNE POKYNY TÝKAJÚCE SA VÍZ PRE DIPLOMATICKÉ MISIE A KONZULÁRNE ÚRADY

(2005/C 326/01)

OBSAH

I.	Všeobecné ustanovenia

1.	Rozsah pôsobnosti

2.	Vymedzenie a typy víz

2.1.	Jednotné víza

2.1.1.

Letiskové tranzitné víza

2.1.2.

Tranzitné víza

2.1.3.

Víza na krátkodobý pobyt alebo viacnásobné návratné víza

2.1.4.

Skupinové víza

2.2.	Víza na dlhodobý pobyt

2.3.	Víza s obmedzenou územnou platnosťou

2.4.	Víza vydávané na hranici

2.5.	Dokumenty s rovnakou hodnotou ako víza oprávňujúce na prechod vonkajších hraníc: FTD/FRTD

II.	Zodpovedná diplomatická misia alebo konzulárny úrad

1.	Určenie zodpovedného štátu

1.1.	Štát zodpovedný za rozhodnutie o žiadosti

1.2.	Štát zastupujúci zodpovedný štát

2.	Žiadosti o víza s potrebou konzultácie s národným ústredným orgánom alebo orgánom jednej alebo viacerých zmluvných strán v súlade s článkom 17 ods. 2

2.1.	Konzultácia s národným ústredným orgánom

2.2.	Konzultácia s ústredným orgánom jednej alebo viacerých zmluvných strán

2.3.	Konzultačný postup v rámci zastúpenia

3.	Žiadosti o víza podané osobami, ktoré nemajú v danej krajine trvalý pobyt

4.	Povolenie vydávať jednotné víza

III.	Príjem žiadosti

1.	Formuláre žiadostí o víza. Počet formulárov žiadosti

2.	Prikladané dokumenty

3.	Záruky týkajúce sa návratu a prostriedkov na živobytie

4.	Osobný pohovor so žiadateľom

IV.	Právny základ

V.	Preskúmanie žiadostí a prijatých rozhodnutí

Základné kritériá vzťahujúce sa na preskúmanie žiadostí

1.	Preskúmanie žiadostí o víza

1.1.	Overenie žiadosti o vízum

1.2.	Overenie totožnosti žiadateľa

1.3.	Overenie cestovného dokladu

1.4.	Overenie ostatných dokumentov v závislosti od žiadosti

—	Podporné dokumenty týkajúce sa účelu cesty

—	Podporné dokumenty týkajúce sa dopravných prostriedkov a návratu

—	Podporné dokumenty týkajúce sa prostriedkov na živobytie

—	Podporné dokumenty týkajúce sa ubytovania

—	Ďalšie dokumenty, ktoré možno požadovať

1.5.	Posúdenie dobrých úmyslov žiadateľa

2.	Postup rozhodovania o žiadostiach o víza

2.1.	Výber typu víza a počtu vstupov

2.2.	Administratívna zodpovednosť zasahujúceho orgánu

2.3.	Postup uplatňovaný v prípadoch vyžadujúcich predchádzajúcu konzultáciu s ústrednými orgánmi ostatných zmluvných strán

a)

Postup

b)	Odovzdanie žiadostí národnému ústrednému orgánu

c)	Informácie odovzdané ústrednému orgánu

d)	Odovzdávanie žiadostí medzi ústrednými orgánmi

e)	Konečný termín pre odpovede: predĺženie

f)	Rozhodnutie na základe výsledku konzultácie

g)	Odovzdávanie osobitných dokumentov

2.4.	Odmietnutie preskúmať žiadosť, udeliť vízum

3.	Víza s obmedzenou územnou platnosťou

VI.	Spôsob vyplnenia vízových nálepiek

1.	Časť so spoločnými údajmi (Časť 8)

1.1.	Rubrika „PLATÍ PRE“

1.2.	Rubrika „OD …................. DNÍ“

1.3.	Rubrika „POČET VSTUPOV“

1.4.	Rubrika „DĹŽKA POBYTU ...“

1.5.	Rubrika „VYDANÉ V ... DŇA ...“

1.6.	Rubrika „ČÍSLO PASU“

1.7.	Rubrika „TYP VÍZA“

1.8.	Rubrika „PRIEZVISKO A MENO“

2.	Časť s vnútroštátnymi údajmi (poznámky) (Časť 9)

3.	Časť na fotografiu

4.	Časť určená na elektronické snímanie (5)

5.	Ďalšie hľadiská týkajúce sa vydávania víz

5.1.	Podpísanie víz

5.2.	Zbavenie platnosti vyplnených vízových nálepiek

5.3.	Vlepenie vízových nálepiek do cestovného pasu

5.4.	Pasy a cestovné doklady, do ktorých možno vlepovať jednotné víza

5.5.	Pečiatka vydávajúcej diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu

VII.	Administratívne riadenie a organizácia

1.	Organizácia vízových oddelení

2.	Zakladanie žiadostí

3.	Evidencia víz

4.	Poplatky účtované za vydávanie víz

VIII.

Konzulárna spolupráca na miestnej úrovni

1.	Náčrt konzulárnej spolupráce na miestnej úrovni

2.	Pokyny na predchádzanie viacnásobným žiadostiam alebo žiadostiam podaným po nedávnom odmietnutí udelenia víza

3.	Posúdenie dobrých úmyslov žiadateľa

4.	Výmena štatistických informácií

5.	Žiadosti o víza spracované súkromnými administratívnymi agentúrami, cestovnými kanceláriami a organizátormi zájazdov

5.1.	Typy prostredníkov

5.2.	Zosúladenie spolupráce so súkromnými administratívnymi agentúrami, cestovnými kanceláriami, organizátormi zájazdov a ich maloobchodnými predajcami

PRÍLOHY K SPOLOČNÝM KONZULÁRNYM POKYNOM TÝKAJÚCIM SA VÍZ

1.

— Spoločný zoznam tretích krajín, ktorých občania sú povinní získať vízum od členských štátov viazaných nariadením (ES) č. 539/2001, v znení zmien a doplnkov nariadenia (ES) č. 2414/02001 a nariadenia (ES) č. 453/2003 — Spoločný zoznam tretích krajín, ktorých občania sú oslobodení od požiadavky získať vízum od členských štátov viazaných nariadením (ES) č. 539/2001, v znení zmien a doplnkov nariadenia (ES) č. 2414/02001 a nariadenia (ES) č. 453/2003

2.	Predpisy upravujúce pohyb držiteľov diplomatických, úradných a služobných pasov a držiteľov preukazov laissez-passer vydaných istými medzinárodnými medzivládnymi organizáciami svojim pracovníkom

3.	Zoznam štátov, ktorých príslušníci podliehajú požiadavke letiskových tranzitných víz, keď držitelia cestovných dokladov vydaných týmito štátmi podliehajú aj tejto vízovej požiadavke

4.	Zoznam dokumentov oprávňujúcich držiteľov na vstup bez víza

5.	Zoznam žiadostí o víza vyžadujúcich predchádzajúcu konzultáciu s ústrednými orgánmi v súlade s článkom 17 ods. 2.

6.	Zoznam honorárnych konzulov oprávnených dočasne vydávať vo výnimočných prípadoch jednotné víza

7.	Referenčné sumy stanovené každý rok vnútroštátnymi orgánmi na prekročenie hraníc.

8.	Jednotný formát vízových nálepiek a informácie o ich technických špecifikáciách a bezpečnostných charakteristikách

9.	Informácie zapísané v prípade potreby zmluvnými stranami v časti „poznámky“

10.	Pokyny ku vkladaniu informácií do optickej čítacej oblasti

11.	Kritériá určenia, či cestovný doklad môže obsahovať víza

12.	Poplatky účtované v eurách, zodpovedajúce administratívnym nákladom na spracovanie žiadosti o vízum

13.	Usmernenia k spôsobu vyplnenia vízových nálepiek

14.	Povinnosti týkajúce sa informácií zasielaných zmluvnými stranami pri vydávaní víz s obmedzenou územnou platnosťou, pri zrušení, odvolaní alebo skrátení doby platnosti jednotných víz a pri vydávaní povolení na pobyt členským štátom

15.	Vzorové zosúladené formuláre o preukázaní pozvania, financovania a ubytovania navrhnuté zmluvnými stranami

16.	Vzorový formulár zosúladenej žiadosti o jednotné víza

17.	Zjednodušený tranzitný dokument (FTD) a Zjednodušený železničný tranzitný dokument (FRTD)

18.	Tabuľka zastúpenia pri vydávaní jednotných víz

SPOLOČNÉ KONZULÁRNE POKYNY

týkajúce sa víz pre diplomatické misie a konzulárne úrady zmluvných strán schengenského dohovoru

PREDMET:   Podmienky upravujúce vydávanie jednotných víz platných na území všetkých zmluvných strán.

I.   VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

1.   Rozsah pôsobnosti

Nasledujúce spoločné ustanovenia, vychádzajúce z ustanovení kapitoly 3 (oddiel 1 a 2) Dohovoru o vykonávaní Schengenskej dohody zo 14. júna 1985 medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckou spolkovou republikou a Francúzskou republikou o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach (ďalej označovaný ako „dohovor“), podpísaného v Schengene 19. júna 1990, a ku ktorej následne pristúpilo Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko a Rakúsko, sa vzťahujú na preskúmanie žiadostí o vízum na pobyt nepresahujúci tri mesiace vrátane tranzitných víz, platných na území všetkých zmluvných strán. (1)

Víza na pobyty presahujúce tri mesiace sa naďalej riadia podľa vnútroštátnych postupov a držiteľa oprávňujú iba na pobyt na území jedného štátu. Tieto víza však držiteľom umožňujú prechádzať cez územia ostatných zmluvných strán s cieľom dôjsť na územie zmluvnej strany, ktorá vízum vydala, pokiaľ spĺňajú podmienky vstupu uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a), d) a e) alebo nefigurujú na vnútroštátnom zozname upozornení vypracovanom zmluvnou stranou, cez ktorej územie chcú prejsť.

2.   Vymedzenie a typy víz

2.1.   Jednotné víza

Jednotné víza sú oprávnenie alebo rozhodnutie vo forme nálepky vlepenej zmluvnou stranou do cestovného pasu, cestovného dokladu alebo iného dokumentu, ktorý držiteľa oprávňuje na prechod hranice. Cudzincovi, na ktorého sa vzťahuje vízová povinnosť, umožňuje prezentovať sa na vonkajších hraniciach zmluvnej strany, ktorá vízum vydala, alebo na hraniciach inej zmluvnej strany, a v závislosti od typu víza požadovať tranzit alebo pobyt, pokiaľ boli splnené ďalšie podmienky tranzitu alebo vstupu. Skutočnosť, že osoba má jednotné víza, neznamená automatické právo vstupu.

2.1.1.   Letiskové tranzitné víza

Toto vízum oprávňuje cudzincov, ktorí majú povinnosť mať takéto vízum, na prechod cez medzinárodnú tranzitnú plochu letísk bez toho, aby skutočne vstúpili na štátne územie danej krajiny počas zastávky alebo transferu medzi dvoma etapami medzinárodného letu. Povinnosť mať toto vízum je výnimkou zo všeobecného práva na tranzit bez víza cez vyššie uvedenú medzinárodnú tranzitnú plochu.

Štátni príslušníci krajín uvedených na zozname v prílohe 3, ktorí nemusia byť štátnymi príslušníkmi týchto krajín, ale sú držiteľmi cestovných dokladov vydaných ich orgánmi, sú takisto povinní mať tento typ víza.

Výnimky z povinnosti mať letiskové tranzitné vízum sú ustanovené v oddiele III prílohy 3.

2.1.2.   Tranzitné víza

Toto vízum oprávňuje cudzinca cestujúceho z jedného tretieho štátu do iného tretieho štátu na prechod cez územia zmluvných strán.

Toto vízum sa môže vydať na jeden, dva alebo výnimočne i na viac prechodov, pokiaľ trvanie žiadneho z týchto prechodov neprekročí päť dní.

2.1.3.   Víza na krátkodobý pobyt alebo cestovné víza: viacnásobné návratné víza

Toto vízum oprávňuje cudzinca, ktorý chce vstúpiť na územie zmluvných strán z dôvodov iných ako prisťahovalectvo, aby uskutočnil nepretržitý pobyt alebo niekoľko pobytov, ktorých trvanie nepresiahne tri mesiace kedykoľvek počas polroka od dátumu prvého vstupu. Ako všeobecné pravidlo platí, že toto vízum sa môže vydať na jeden alebo viacero vstupov.

V prípade cudzinca, ktorý potrebuje často cestovať do jedného alebo viacerých štátov v schengenskom priestore, napríklad z pracovných dôvodov, je možné vydať víza na krátkodobý pobyt na niekoľko pobytov, pokiaľ celková dĺžka týchto pobytov nepresiahne počas ktoréhokoľvek polroka dobu troch mesiacov. Toto viacnásobné návratné vízum môže mať platnosť na jeden rok a vo výnimočných prípadoch aj na dobu dlhšiu ako jeden rok pre isté kategórie osôb. (pozri V, 2, 2.1).

2.1.4.   Skupinové víza

Ide o tranzitné vízum alebo o vízum obmedzené na maximálne tridsať dní, ktoré sa môže vlepiť do skupinového cestovného pasu, pokiaľ nie je ustanovené inak vo vnútroštátnych právnych predpisoch, vydaného skupine cudzincov sformovanej pred rozhodnutím vycestovať, pokiaľ členovia skupiny vstúpia na dané územie, zostanú tam a opustia ho ako skupina.

Skupinové víza sa môžu vydávať skupinám, ktoré tvorí 5 až 50 ľudí. Osoba zodpovedná za skupinu bude mať samostatný pas a podľa potreby aj samostatné vízum.

Odchylne od vyššie uvedeného sa skupinové tranzitné vízum môže vydávať námorníkom v súlade s ustanoveniami nariadenia Rady (ES) č. 415/2003 z 27. februára 2003 o udeľovaní víz na hraniciach vrátane udeľovania týchto víz námorníkom na ceste (2).

2.2.   Víza na dlhodobý pobyt

Víza na pobyty trvajúce dlhšie ako tri mesiace sú národné víza vydávané niektorým členským štátom v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Tieto víza však po dobu nepresahujúcu tri mesiace od ich pôvodného dátumu platnosti platia súčasne ako jednotné víza na krátkodobý pobyt, ak boli vydané v súlade so spoločnými podmienkami a kritériami prijatými v rámci alebo podľa príslušných ustanovení kapitoly 3 oddieli I vyššie uvedeného dohovoru a ich držitelia spĺňajú podmienky vstupu uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e) dohovoru a obsiahnuté v časti IV týchto pokynov. V opačnom prípade tieto víza oprávňujú držiteľa iba na prechod cez územie ostatných zmluvných strán s cieľom dosiahnuť územie členského štátu, ktorý vízum vydal, pokiaľ držiteľ spĺňa podmienky vstupu uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a), d) a e) alebo sa nachádza na vnútroštátnom zozname upozornení vypracovanom členským štátom, cez ktorého územie chce prejsť.

2.3.   Víza s obmedzenou územnou platnosťou

Toto vízum sa vo výnimočných prípadoch vlepuje do cestovného pasu, cestovného dokladu alebo iného dokumentu, ktorý držiteľa oprávňuje na prechod hranice, ak je pobyt povolený jedine na národnom území jednej alebo viacerých zmluvných strán, pokiaľ sa vstup aj výstup uskutočňuje na území tejto zmluvnej strany alebo týchto zmluvných strán (pozri časť V.3 týchto pokynov).

2.4.   Víza vydávané na hranici  (3)

2.5.   Dokumenty s rovnakou hodnotou ako víza oprávňujúce na prechod vonkajších hraníc: FTD/FRTD

Na zjednodušenie tranzitu sa môže vydať dokument FTD alebo FRTD v súlade s nariadením Rady (ES) č. 693/2003 (4) a (ES) č. 694/2003 (5) (pozri prílohu 17).

II.   ZODPOVEDNÁ DIPLOMATICKÁ MISIA ALEBO KONZULÁRNY ÚRAD

Cudzinci, na ktorých sa vzťahuje vízová povinnosť (pozri prílohu I) a ktorí chcú vstúpiť na územie zmluvnej strany, sú povinní predložiť žiadosť na vízové oddelenie zodpovednej diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu.

1.   Určenie zodpovedného štátu

1.1.   Štát zodpovedný za rozhodnutie o žiadosti

Za preskúmanie žiadostí o víza na krátkodobý pobyt alebo jednotné tranzitné víza zodpovedá:

a)

— Zmluvná strana, na ktorej území sa nachádza jediný alebo hlavný cieľ pobytu. Tranzitná zmluvná strana sa za žiadnych okolností nesmie považovať za hlavnú cieľovú krajinu. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad, na ktoré bola podaná žiadosť, v závislosti od prípadu rozhodnú, ktorá zmluvná strana je hlavným cieľom, pričom pri posúdení zohľadnia všetky skutočnosti a najmä účel pobytu, trasu a dĺžku pobytu alebo pobytov. Pri posudzovaní týchto faktorov sa misia alebo úrad zameriavajú najmä na podporné dokumenty predložené žiadateľom. — Zameriavajú sa predovšetkým na hlavnú dôvod alebo účel pobytu, ak jeden alebo niekoľko cieľov pobytu je priamym výsledkom iného cieľa alebo doplnkom tohto iného cieľa pobytu. — Zameriavajú sa najmä na najdlhšiu časť pobytu, ak žiadny cieľ pobytu nie je priamym výsledkom iného cieľa alebo doplnkom tohto iného cieľa pobytu; pokiaľ majú pobyty rovnakú dĺžku, určujúcim faktorom je prvý cieľ pobytu.

b)

— Zmluvná strana prvého vstupu v prípade, že nie je možné určiť zmluvnú stranu hlavného cieľa. Zmluvnou stranou prvého vstupu je štát, ktorého vonkajšiu hranicu žiadateľ prekročil na účel vstupu do schengenského priestoru po skontrolovaní jeho dokumentov. — Ak zmluvná strana prvého vstupu nevyžaduje vízum, nie je povinná vízum vydať a ak vízum nevydá dobrovoľne na základe súhlasu dotknutej osoby, zodpovednosť sa prenáša na prvú zmluvnú stranu cieľa alebo tranzitu, ktorá vízum vyžaduje. — Za preskúmanie žiadostí a vydávanie víz s obmedzenou územnou platnosťou (s obmedzením na územie jednej zmluvnej strany alebo na územie štátov Beneluxu) zodpovedá dotknutá zmluvná strana alebo strany.

1.2.   Štát zastupujúci zodpovedný štát

a)

Ak zodpovedný štát nemá v danom štáte diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad, jednotné vízum môže vydať misia alebo úrad štátu zastupujúceho zodpovedný štát. Vízum sa vydá v mene zastupovaného štátu na základe jeho predchádzajúceho povolenia, prípadne i konzultácie medzi ústrednými orgánmi. Ak má niektorý zo štátov Beneluxu diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad, v zásade automaticky zastupuje aj ostatné štáty Beneluxu, pokiaľ dotknutý štát Beneluxu nie je v praxi schopný zastupovať ostatné štáty Beneluxu, pričom v tomto prípade môže tento štát vyzvať iný partnerský štát, aby ho zastupoval v záležitostiach víz v danej tretej krajine.

b)

Dokonca aj v prípade, keď štát má diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad v tretej krajine, môže požiadať iný štát, ktorý má konzulárny úrad v danej tretej krajine, aby ho zastúpil. Jednotné vízum sa vydá v mene zastupovaného štátu na základe jeho predchádzajúceho povolenia, prípadne i konzultácie medzi ústrednými orgánmi.

c)

V prípade vydania jednotných víz podľa písm. a) a b) sa forma zastúpenia dohodne medzi zastupovaným štátom alebo štátmi a štátom zastupujúcim tento štát alebo tieto štáty, a bude uvádzať: — trvanie takéhoto zastúpenia a podmienky jeho ukončenia; — a v prípade uplatnenia písm. b) opatrenia na realizáciu takéhoto zastúpenia vrátane podmienok, ktorými sa riadi poskytovanie priestorov zastupujúcim štátom alebo poskytovanie personálu zastupujúceho štátu a zastupovaného štátu a prípadný finančný príspevok zastupovaného štátu na náklady vznikajúce pri vydávaní víz, ktoré vznikajú zastupujúcemu štátu.

d)	V prípade vydania jednotných víz podľa písm. a) a b) sa zastúpenie uvedie v tabuľke zastúpenia na vydávanie jednotných víz uvedenej v prílohe 18.

e)

Postup vydávania schengenských víz v prípade zastúpenia podľa písm. a) a b) je založený na týchto zásadách: — Pravidlá zastúpenia sa týkajú spracovávania žiadostí o jednotné letiskové tranzitné víza, tranzitné víza a víza na krátkodobý pobyt vydané v súlade so Schengenským dohovorom a v súlade so Spoločnými konzulárnymi pokynmi. Zastupujúci štát je povinný splniť ustanovenia Spoločných konzulárnych pokynov tak rýchlo, ako vydáva svoje vlastné víza rovnakej kategórie a s tou istou dobou platnosti. — Okrem prípadov, keď je tak výslovne ustanovené v bilaterálnych dohodách, sa pravidlá zastúpenia nevzťahujú na víza vydané na účely plateného zamestnania alebo činnosti, ktoré si vyžadujú predchádzajúce povolenie od štátu, v ktorom sa budú vykonávať. Žiadateľ sa musí obrátiť na akreditovaný konzulárny úrad štátu, v ktorom sa bude činnosť vykonávať. — Štáty schengenského priestoru nie sú povinné zaručiť, že pre účely víz sú zastúpené vo všetkých tretích štátoch. Môžu sa rozhodnúť, že v niektorých tretích štátoch sa žiadosti o víza alebo žiadosti o konkrétny typ víz musia predkladať na stálom konzulárnom úrade alebo diplomatickej misii štátu, ktorý je hlavným cieľom žiadateľa. — Diplomatické misie a konzulárne úrady nesú plnú zodpovednosť za posúdenie rizika nelegálneho prisťahovalectva pri podaní žiadosti. — Zastupované štáty prijmú zodpovednosť za žiadosti o azyl predložené držiteľmi víz, ktoré v ich mene vydali zastupujúce štáty a v ktorých sa uvádza, že boli vydané v rámci zastúpenia. — V bilaterálnych dohodách sa vo výnimočných prípadoch môže ustanoviť, že žiadosti o víza podané cudzincami istých kategórií zastupujúci štát buď predkladá orgánom zastupovaného štátu, v ktorom sa nachádza hlavný cieľ, alebo ich odosiela stálemu konzulárnemu zastúpeniu daného štátu. Predmetné kategórie musia byť ustanovené písomne (v prípade potreby pre každú diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad). Na základe tohto sa predpokladá, že vízum bolo vydané s povolením zastupovaného štátu v súlade s článkom 30 ods. 1 Schengenského dohovoru. — Bilaterálne dohody sa môžu v priebehu času meniť a dopĺňať podľa rozhodnutí prijatých na vnútroštátnej úrovni týkajúcich sa žiadostí o azyl podaných v rámci stanoveného časového obdobia držiteľmi víz vydaných v rámci zastúpenia a podľa iných informácií súvisiacich s vydávaním víz. Na základe výsledku sa môže rozhodnúť o vzdaní sa pravidiel zastúpenia pre určité diplomatické misie a konzulárne úrady (a prípadne pre určité národnosti). — Zastúpenie sa vzťahuje výhradne na vydávanie víz. Cudzinci, ktorí nemôžu žiadať o vízum, pretože nedokážu predložiť dostatočný dôkaz, že spĺňajú príslušné podmienky, musia byť informovaní, že o vízum môžu požiadať na stálom konzulárnom úrade alebo stálej diplomatickej misii štátu schengenského priestoru, v ktorom sa nachádza ich hlavný cieľ. — Pravidlá zastúpenia sa môžu vylepšiť rozšírením konzultačnej siete v dôsledku rozvoja softvéru, ktorý umožňuje konzulárnym úradom a diplomatickým misiám, ktoré vykonávajú zastupovanie, jednoduchým spôsobom konzultovať s ústrednými orgánmi zastupovaného štátu. — Diplomatické misie alebo konzulárne úrady na miestnej úrovni v rámci miestnej konzulárnej spolupráce zabezpečia, aby žiadatelia o víza mali k dispozícii náležité informácie o povinnostiach vyplývajúcich z využitia zastúpenia podľa písm. a) a b).

2.   Žiadosti o víza s potrebou konzultácie s národným ústredným orgánom alebo orgánom jednej alebo viacerých zmluvných strán v súlade s článkom 17 ods. 2

2.1.   Konzultácia s národným ústredným orgánom

Diplomatická misia alebo konzulárny úrad, ktorý skúma žiadosť, získa povolenie od svojho ústredného orgánu, konzultuje s ním alebo ho informuje o rozhodnutí, ktoré plánuje prijať v súlade s ustanoveniami a lehotami ustanovenými vo vnútroštátnom právnom poriadku a praxi. Prípady vyžadujúce internú konzultáciu sú uvedené v prílohe 5A.

2.2.   Konzultácia s ústredným orgánom jednej alebo viacerých zmluvných strán

Diplomatická misia alebo konzulárny úrad, na ktorý bola podaná žiadosť, získa povolenie od svojho ústredného orgánu, ktorý žiadosť postúpi príslušným ústredným orgánom jednej zmluvnej strany alebo viacerých zmluvných strán (pozri časť V, 2, 2.3). Do schválenia konečného zoznamu prípadov vzájomných konzultácií výkonným výborom platí zoznam pripojený k týmto Spoločným konzulárnym pokynom (pozri prílohu 5B).

2.3.   Konzultačný postup v rámci zastúpenia

a)	Ak žiadosť o vízum predkladá štátny príslušník štátov uvedených v prílohe 5C na diplomatickej misii alebo konzulárnom zastúpení štátu schengenského priestoru, ktorý zastupuje iný štát schengenského priestoru, konzultuje sa zastupovaný štát.

b)	Informácie vymieňané vo veci týchto žiadostí o vízum budú rovnaké ako informácie, ktoré sa v súčasnosti vymieňajú v rámci konzultácie v zmysle prílohy 5B. Na formulári sa však povinne uvádza rubrika na odkazy na územie zastupovaného štátu.

c)	Súčasné ustanovenia Spoločných konzulárnych pokynov o vízach sa uplatňujú na lehoty, ich predlžovanie a formy odpovede.

d)	Konzultáciu ustanovenú v prílohe 5B vykonáva zastupovaný štát.

3.   Žiadosti o víza podané osobami, ktoré nemajú v danej krajine pobyt

Ak je žiadosť podaná v štáte, v ktorom žiadateľ nemá pobyt a existujú pochybnosti v súvislosti so zámermi tejto osoby (najmä ak existujú dôkazy poukazujúce na nelegálne prisťahovalectvo), vízum sa vydá jedine po konzultácii s diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom štátu, v ktorom má žiadateľ pobyt, alebo s jeho ústredným orgánom.

4.   Povolenie vydávať jednotné víza

Oprávnenie vydávať jednotné víza má jedine diplomatická misia alebo konzulárne úrady zmluvných strán s výnimkou prípadov uvedených v prílohe 6.

III.   PRÍJEM ŽIADOSTI

1.   Formuláre žiadostí o víza – počet formulárov žiadosti

Cudzinec má povinnosť vyplniť formulár k jednotnému vízu. Žiadosť o jednotné vízum musí byť predložená na zosúladenom formulári, ktorého vzor je uvedený v prílohe 16.

Musí sa vyplniť najmenej jedna kópia žiadosti, aby sa mohla použiť pri konzultácii s ústrednými orgánmi. Pokiaľ to tak vnútroštátne správne predpisy vyžadujú, zmluvné strany si môžu vyžiadať niekoľko kópií žiadosti.

2.   Prikladané dokumenty

Cudzinec k žiadosti priloží tieto dokumenty:

a)	platný cestovný doklad, do ktorého možno vlepiť vízum (pozri príloha 11);

b)

v prípade potreby dokumenty preukazujúce účel a podmienky plánovaného pobytu. Ak predložené informácie postačujú na to, aby umožnili diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu presvedčiť sa o tom, že žiadateľ koná v dobrej viere, personál zodpovedný za udeľovanie víz môže žiadateľovi udeliť výnimku z povinnosti predložiť uvedenú podpornú dokumentáciu.

3.   Záruky týkajúce sa návratu a prostriedkov na živobytie

Cudzinci musia byť schopní skutočne presvedčiť diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad, kde predkladajú svoju žiadosť, o tom, že majú dostatok prostriedkov na živobytie a návrat.

4.   Osobný pohovor so žiadateľom

Ako všeobecné pravidlo platí, že žiadateľ bude vyzvaný na osobnú návštevu na účel podania slovného vysvetlenia dôvodov svojej žiadosti, a to najmä v prípade, keď existujú pochybnosti o skutočnom účele pobytu alebo zámere žiadateľa vrátiť sa do východzej krajiny.

Od tejto požiadavky sa môže upustiť v prípade, keď je žiadateľ dostatočne známy alebo ak vzdialenosť od diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu je priveľká, pod podmienkou, že neexistujú pochybnosti o dobrých úmysloch žiadateľa a že v prípade skupinových zájazdov spoľahlivý a dôveryhodný orgán dokáže zaručiť dobré úmysly dotknutých osôb.

Časť VIII.5 obsahuje podrobnejšie pravidlá týkajúce sa žiadostí o vízum spracovávaných súkromnými administratívnymi agentúrami, cestovnými kanceláriami a organizátormi zájazdov a ich maloobchodnými predajcami.

IV.   PRÁVNY ZÁKLAD

Jednotné víza sa môžu vydať jedine po splnení podmienok vstupu ustanovených v článku 15 a 5 dohovoru. Tieto články majú toto znenie:

Článok 15

Zo zásady možno udeliť víza podľa článku 10 len cudzincovi, ktorý spĺňa podmienky vstupu uvedené v článku 5 ods. 1 písm. a), c), d) a e).

Článok 5

1.

K pobytu v dĺžke do troch mesiacov môže byť cudzincovi povolený vstup na územie zmluvných strán, pokiaľ spĺňa nižšie uvedené podmienky: a) musí mať jeden alebo niekoľko platných dokumentov k prekročeniu hranice, ktoré stanoví výkonný výbor, b) ak sa vyžaduje, musí mať platné vízum, c) musí prípadne predložiť dokumenty, ktoré potvrdzujú účel a okolnosti jeho pobytu, a musí disponovať dostatočnými prostriedkami na úhradu obživy nielen na dobu pobytu, ale aj na spiatočnú cestu do krajiny pôvodu alebo pre tranzit do tretieho štátu, v ktorom je zaistené jeho prijatie alebo musí byť schopný získať tieto prostriedky legálnym spôsobom, d) nesmie byť na neho vydané upozornenie na účely odopretia vstupu, e) nesmie predstavovať hrozbu pre verejný poriadok, národnú bezpečnosť alebo pre medzinárodné vzťahy jednej zo zmluvných strán.

2.

Vstup na územie zmluvných strán musí byť odopretý cudzincovi, ktorý nespĺňa všetky tieto podmienky, okrem prípadu, pokiaľ jedna zmluvná strana pokladá z humanitárnych dôvodov alebo z dôvodov národného záujmu alebo na základe medzinárodných záväzkov za nutné upustiť od tejto zásady. V týchto prípadoch sa obmedzí prijatie na územie dotknutej zmluvnej strany, ktorá o tom musí informovať ostatné zmluvné strany. Zvláštne ustanovenia práva na azyl a článok 18 zostávajú nedotknuté.

Víza s obmedzenou územnou platnosťou sa môžu vydávať podľa podmienok ustanovených v článku 11 ods. 2, článku 14 ods. 1 a článku 16 v spojitosti s článkom 5 ods. 2 (pozri časť V.3).

Článok 11 ods. 2

2.	Ustanovenie odseku 1 nebráni zmluvnej strane, aby v prípade potreby udelila do príslušného pol roka ďalšie vízum, ktoré je priestorovo obmedzené na jej územie.

Článok 14 ods. 1

1.	Vízum nesmie byť vlepené do cestovného dokladu, ak tento cestovný doklad nie je platný pre žiadnu zo zmluvných strán. Ak je cestovný doklad platný len pre jednu, alebo niekoľko zmluvných strán, vlepené vízum musí byť obmedzené na túto zmluvnú stranu alebo tieto zmluvné strany.

Článok 16

Ak pokladá jedna zmluvná strana za potrebné z jedného z dôvodov uvedených v článku 5 odsek 2 upustiť od zásady vytýčenej v článku 15 a cudzincovi, ktorý nespĺňa všetky podmienky vstupu stanovené v článku 5 odsek 1, udeliť vízum, je platnosť tohto víza priestorovo obmedzená na územie tejto zmluvnej strany, ktorá o tom musí informovať ostatné zmluvné strany.

V.   PRESKÚMANIE ŽIADOSTÍ A PRIJATÝCH ROZHODNUTÍ

Diplomatická misia alebo konzulárny úrad najprv skontrolujú predložené dokumenty (1) a potom na základe týchto dokumentov rozhodnú o žiadosti o vízum (2):

Základné kritériá vzťahujúce sa na preskúmanie žiadostí

Pri skúmaní žiadostí o vízum je potrebné vziať do úvahy najmä tieto hľadiská: bezpečnosť zmluvných strán a boj proti nelegálnemu prisťahovalectvu, ako aj ďalšie aspekty týkajúce sa medzinárodných vzťahov. V závislosti od danej krajiny môže byť jeden z týchto aspektov prvoradý, nesmie sa však zabúdať na žiaden z nich.

Čo sa týka bezpečnosti, odporúča sa skontrolovať vykonanie týchto kontrol: prehľadanie súborov s odmietnutými vstupmi (upozornenie na účely odopretia vstupu) v Schengenskom informačnom systéme a konzultácia s ústrednými orgánmi krajín, ktoré podliehajú tomuto postupu.

Diplomatická misia alebo konzulárny úrad prijmú plnú zodpovednosť za posúdenie rizika prisťahovalectva. Cieľom skúmania žiadostí je odhaliť žiadateľov, ktorí sa chcú prisťahovať do členských štátov a usadiť sa tam, pričom ako zámienku využívajú cestovný ruch, obchodné aktivity, štúdium, prácu alebo návštevy rodiny. Pri posudzovaní „rizikových kategórií“, nezamestnaných, osôb bez pravidelného príjmu, atď. je preto potrebné postupovať mimoriadne ostražito. V tomto smere sa najvyššia dôležitosť pripisuje pohovoru so žiadateľom s cieľom zistenia účelu cesty. Je možné vyžadovať aj podpornú dokumentáciu, ak je to možné dohodnutú prostredníctvom miestnej konzulárnej spolupráce. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad musia čerpať aj z miestnej konzulárnej spolupráce, aby posilnili svoju schopnosť odhaľovať falošné alebo falzifikované dokumenty predložené na podporenie niektorých žiadostí o vízum. Ak sú nejaké pochybnosti ohľadom pravosti predložených dokumentov a podpornej dokumentácie, vrátane pochybností o pravosti ich obsahu alebo spoľahlivosti vyhlásení zistených počas pohovoru, diplomatická misia alebo konzulárny úrad vízum nevydá.

Naopak, ak je žiadateľ známy ako bezúhonná osoba a táto informácia sa vymieňa prostredníctvom konzulárnej spolupráce, kontroly sa zredukujú.

1.   Preskúmanie žiadostí o vízum

1.1.   Overenie žiadosti o vízum

—	požadovaná dĺžka pobytu zodpovedá účelu pobytu,

—	odpovede na otázky vo formulári sú úplné a konzistentné. K formuláru je priložená identifikujúca fotografia žiadateľa o vízum a na formulári sa uvádza, pokiaľ je to možné, hlavný cieľ, kam žiadateľ cestuje.

1.2.    Overenie totožnosti žiadateľa a overenie, či na uchádzača bolo v Schengenskom informačnom systéme (SIS) vydané upozornenie na účely odopretia vstupu alebo overenia, či uchádzač nepredstavuje hrozbu (bezpečnosti), ktoré by predstavovali dôvody odmietnutia vydania víza alebo či z hľadiska prisťahovalectva žiadateľ predstavuje riziko tým, že pri predchádzajúcom pobyte prekročil/a povolenú dĺžku pobytu.

1.3.   Overenie cestovného dokladu:

—	Overenie, či doklad je v poriadku alebo nie: musí byť úplný a nesmie byť pozmeňovaný, falzifikovaný alebo falšovaný.

—	Overenie územnej platnosti cestovného dokladu: musí platiť pre vstup na územie zmluvných strán.

—	Overenie doby platnosti cestovného dokladu: doba platnosti cestovného dokladu musí byť o tri mesiace dlhšia ako doba platnosti víz (článok 13 ods. 2 dohovoru).

—

Z naliehavých humanitárnych dôvodov, z dôvodov národného záujmu alebo medzinárodných záväzkov, sa však víza môžu vo výnimočných prípadoch vlepiť do cestovných dokladov, ktorých platnosť je kratšia, ako sa uvádza v predchádzajúcom odseku (tri mesiace), pod podmienkou, že doba platnosti je dlhšia ako doba platnosti víza a že nie je spochybnená záruka návratu.

—	Overenie dĺžky predchádzajúcich pobytov na území zmluvných strán.

1.4.   Overenie ostatných dokumentov v závislosti od žiadosti:

Počet a typ požadovaných podporných dokumentov závisí od potenciálneho rizika nelegálneho prisťahovalectva a miestnej situácie (napríklad zameniteľnosť meny) a v každej krajine môže byť iný. Čo sa týka vyhodnotenia podporných dokumentov, diplomatické misie alebo konzulárne úrady zmluvných strán sa môžu dohodnúť na praktických opatreniach prispôsobených miestnym podmienkam.

Podporné dokumenty sa vzťahujú na účel cesty, dopravný prostriedok na cestu tam a späť, prostriedky na živobytie a ubytovanie:

—	podporné dokumenty týkajúce sa účelu cesty znamenajú napríklad: — pozývací list, — predvolanie, — organizovaný zájazd,

—	podporné dokumenty týkajúce sa dopravného prostriedku na cestu tam a späť znamenajú napríklad: — spiatočný lístok, — peňažné prostriedky na benzín alebo poistenie vozidla,

—

podporné dokumenty týkajúce prostriedkov na živobytie: Ako dôkaz o prostriedkoch na živobytie možno uznať: hotovosť v zameniteľnej mene, cestovné šeky, šekovú knižku k valutovému účtu, kreditné karty alebo iné prostriedky, ktoré zaručujú finančné prostriedky v tvrdej mene. Výška prostriedkov na živobytie je pomerná dĺžke a účelu pobytu a nákladom na živobytie v navštívenom štáte alebo štátoch schengenského priestoru. Vnútroštátne orgány zmluvných strán v tomto smere každý rok určia referenčné sumy na prekročenie hranice (pozri prílohu 7) (6). Na podporu žiadosti o vízum na krátkodobý pobyt alebo cestovné vízum musí žiadateľ okrem toho preukázať, že má adekvátne a platné individuálne alebo skupinové cestovné poistenie, ktoré pokryje všetky výdaje, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s návratom do vlasti zo zdravotných dôvodov, urgentného lekárskeho ošetrenia alebo naliehavého ošetrenia v nemocnici. Žiadatelia musia poistenie v zásade uzavrieť v štáte, v ktorom majú pobyt. Ak to nie je možné, musia sa snažiť získať poistenie v inej krajine. Ak za žiadateľa uzavrie poistenie hostiteľ, musí tak spraviť v mieste svojho bydliska. Poistenie musí platiť na celom území členských štátov, ktoré úplne uplatňujú ustanovenia schengenského acquis a musí platiť po celú dobu žiadateľovho pobytu. Minimálne krytie musí byť vo výške 30 000 EUR. Doklad o tomto poistení sa v zásade predkladá pri vydávaní víza. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad príslušný na preskúmanie žiadosti o vízum môže rozhodnúť, že táto požiadavka bola splnená v prípade, kde sa prijíma, že možno predpokladať adekvátnu úroveň poistenia z hľadiska profesijnej situácie žiadateľa. Diplomatické misie alebo konzulárne úrady môžu v závislosti od prípadu rozhodnúť o udelení výnimky z tejto požiadavky pre držiteľov diplomatických, služobných alebo iných pracovných pasov, alebo ak ide o ochranu národných záujmov v oblasti zahraničnej politiky, politiky rozvoja alebo v iných oblastiach zásadného verejného záujmu. Výnimky z požiadavky predložiť dôkaz o cestovnom poistení sa môžu udeliť aj vtedy, ak sa v rámci miestnej konzulárnej spolupráce potvrdí, že štátni príslušníci istých tretích krajín nemajú možnosť získať takéto poistenie. Pri posudzovaní adekvátnosti poistenia sa členské štáty môžu uistiť, či by nároky na plnenie vznesené voči poisťovni boli vynútiteľné v členskom štáte, Švajčiarsku alebo Lichtenštajnsku.

—

Podporné dokumenty týkajúce sa ubytovania: Ako dôkaz o ubytovaní možno okrem iného uznať tieto dokumenty: a) hotelovú rezerváciu alebo rezerváciu v podobnom zariadení, b) dokumenty potvrdzujúce existenciu nájomnej zmluvy alebo list vlastníctva, vystavené na meno žiadateľa, na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v navštívenej krajine, c) ak cudzinec uvádza, že bude prebývať u niekoho doma alebo v nejakej inštitúcii, diplomatické misie a konzulárne úrady overia, či tam cudzinec bude skutočne ubytovaný: — buď kontrolou s národnými orgánmi, ak je taká kontrola potrebná, — alebo vyžiadaním predloženia potvrdenia, ktoré zaručuje povinnosť poskytnúť ubytovanie, formou zosúladeného formulára, ktorý vyplní hostiteľ/inštitúcia a opečiatkuje príslušný orgán zmluvnej strany v súlade s ustanoveniami jej vnútroštátnych právnych predpisov. Výkonný výbor môže prijať vzor formulára, — alebo vyžiadaním predloženia potvrdenia alebo úradného či verejného dokumentu, ktorý zaručuje povinnosť poskytnúť ubytovanie, formalizovaného a overeného v súlade s právnym poriadkom dotknutej zmluvnej strany. Predloženie dokumentov týkajúcich sa záväzku poskytnúť ubytovanie uvedených v predchádzajúcich dvoch odsekoch, nie je novou podmienkou vydania víz. Tieto dokumenty majú praktický účel slúžiaci na potvrdenie dostupnosti ubytovania a v prípade potreby aj prostriedkov na živobytie. Ak zmluvná strana používa tento druh dokumentu, mala by vždy uviesť totožnosť hostiteľa a hosťa alebo hostí, adresu ubytovania, dĺžku a cieľ pobytu, prípadné rodinné väzby a uviesť, či hostiteľ prebýva v krajine legálne. Po vydaní víza diplomatická misia alebo konzulárny úrad dokument opečiatkuje svojou pečiatkou a napíše naň číslo víza s cieľom zabrániť opätovnému použitiu dokumentu. Tieto kontroly sú zamerané na to, aby zabránili pozvaniam za výhody, podvodným pozvaniam alebo pozvaniam zo strany nezákonne prebývajúcich cudzincov alebo cudzincov, ktorých postavenie je neisté. Žiadateľ môže byť oslobodený od požiadavky predložiť podporné dokumenty týkajúce sa ubytovania pred tým, než požiada o jednotné vízum, ak je schopný preukázať, že má dostatočné finančné prostriedky na živobytie a náklady na ubytovanie v štáte alebo štátoch schengenského priestoru, ktoré plánuje navštíviť.

—

Ďalšie dokumenty, ktoré možno požadovať: — dôkaz o mieste bydliska a dôkaz o väzbách na krajinu bydliska, — povolenie od rodičov v prípade maloletých, — dôkaz o sociálnom a profesijnom postavení žiadateľa. Ak vnútroštátne právne predpisy štátov schengenského priestoru vyžadujú doklad o pozvaní od súkromnej osoby alebo na služobné cesty, vyhlásenie o sponzorovaní alebo dôkaz o ubytovaní, použije sa zosúladený formulár.

1.5.   Posúdenie dobrých úmyslov žiadateľa

Misia alebo úrad skontroluje v rámci miestnej konzulárnej spolupráce, či žiadateľ je uznávaný ako osoba s dobrými úmyslami s cieľom posúdiť dobré úmysly žiadateľa.

Okrem toho preskúma aj vymieňané informácie uvedené v kapitole VIII časti 3 týchto pokynov.

2.   Postup rozhodovania o žiadostiach o víza

2.1.   Výber typu víza a počtu vstupov

Jednotným vízom podľa článku 11 môže byť:

—	cestovné vízum platné na jeden alebo viacero vstupov, pod podmienkou, že dĺžka nepretržitého pobytu ani celková dĺžka po sebe idúcich pobytov nepresiahne tri mesiace v ktoromkoľvek polroku od dátumu od prvého vstupu,

—

vízum platné na jeden rok oprávňujúce na trojmesačný pobyt a viacero vstupov počas ktoréhokoľvek polroka, toto vízum sa môže vydať osobám poskytujúcim potrebné záruky a osobám, o ktoré majú zmluvné strany osobitný záujem. Vo výnimočných prípadoch možno istým kategóriám osôb udeliť vízum na viacero vstupov platné na dobu viac ako jeden rok, nie však na viac ako päť rokov,

—

tranzitné vízum oprávňujúce držiteľa na tranzit cez územie zmluvných strán raz, dvakrát alebo výnimočne i viackrát na ceste na územie tretieho štátu pod podmienkou, že dĺžka tranzitu nikdy nepresiahne päť dní a pod podmienkou, že vstup cudzinca na územie cieľového tretieho štátu je zaručený a že podnikaná trasa obvykle vyžaduje tranzit cez územie zmluvných strán.

2.2.   Administratívna zodpovednosť zasahujúceho orgánu

Diplomatický zástupca alebo vedúci konzulárnej sekcie prijme v súlade s vnútroštátnymi právomocami plnú zodpovednosť za praktické opatrenia ohľadom vydávania víz na svojej misii alebo úrade a participuje na vzájomných konzultáciách.

Diplomatická misia alebo konzulárny úrad prijme rozhodnutie na základe všetkých informácií, ktoré boli k dispozícii, a so zohľadnením konkrétnej situácie každého žiadateľa.

2.3.   Postup uplatňovaný v prípadoch vyžadujúcich predchádzajúcu konzultáciu s ústrednými orgánmi iných zmluvných strán

Zmluvné strany sa rozhodli vytvoriť systém na účel vykonávania konzultácií s ústrednými orgánmi. V prípade, že technický systém konzultácie zlyhá, možno dočasne a v závislosti od prípadu prijať nasledujúce opatrenia:

—	obmedzenie počtu prípadov konzultácie na tie, keď sa konzultácia považuje za nevyhnutnú,

—	využitie miestnej siete veľvyslanectiev a konzulátov dotknutých zmluvných strán s cieľom umožniť konzultáciu,

—	využitie siete veľvyslanectiev zmluvných strán nachádzajúcich sa (a) v krajine vykonávajúcej konzultáciu, (b) v krajine, s ktorou sa konzultuje,

—	použitie bežných komunikačných prostriedkov medzi kontaktnými bodmi: faxu, telefónu atď.,

—	uplatnenie vyššej obozretnosti vo verejnom záujme.

V prípade, keď žiadateľ spadá pod kategórie uvedené v prílohe 5B, ktoré podliehajú konzultácii s ústredným orgánom – ministerstvom zahraničných vecí alebo iným orgánom – (článok 17 ods. 2 dohovoru), vydajú sa jednotné víza a víza na dlhodobý pobyt platné súbežne ako víza na krátkodobý pobyt podľa nižšie uvedeného postupu.

Diplomatická misia alebo konzulárny úrad, na ktoré bola podaná žiadosť osoby z niektorej z týchto kategórií v prvom rade skontroluje formou vyhľadávania v Schengenskom informačnom systéme, či na žiadateľa nebolo vydané upozornenie na účely odopretia vstupu.

Potom koná podľa postupu uvedeného nižšie:

a)	Postup Postup uvedený v písm. b) sa neuplatňuje, ak bolo na žiadateľa o vízum vydané upozornenie v Schengenskom informačnom systéme na účely odopretia vstupu.

b)

Odovzdanie žiadostí národnému ústrednému orgánu Diplomatická misia alebo konzulárny úrad, na ktorý bola podaná žiadosť osobou z niektorej z kategórií, ktoré podliehajú konzultácii, túto žiadosť okamžite odovzdá ústrednému orgánu v svojej krajine. — Ak ústredný orgán rozhodne o zamietnutí žiadosti, za ktorú je zodpovedná zmluvná strana, ktorej bola žiadosť podaná, nie je potrebné začínať konzultačný postup s ústrednými orgánmi zmluvných strán, ktoré boli požiadané o konzultáciu, alebo v ňom pokračovať. — V prípade preskúmania žiadosti zástupcom zodpovedného štátu, ústredný orgán zmluvnej strany, ktorej bola žiadosť podaná, žiadosť odovzdá ústrednému orgánu zodpovedného štátu. Ak ústredný orgán zastúpeného štátu – alebo ústredný orgán zastupujúceho štátu, ak je tak ustanovené v zmluve o zastúpení – rozhodne o zamietnutí žiadosti o vízum, nie je potrebné začínať konzultačný postup s ústrednými orgánmi zmluvných strán, ktoré boli požiadané o konzultáciu, alebo v ňom pokračovať.

c)

Informácie odovzdané ústrednému orgánu Diplomatické misie alebo konzulárne úrady, ktorým bola žiadosť podaná, ako súčasť konzultácie s ústrednými orgánmi, odovzdajú svojim ústredným orgánom tieto informácie: 1. diplomatická misia alebo konzulárny úrad, ktorému bola žiadosť podaná, 2. priezvisko a prvé meno, dátum a miesto narodenia a mená rodičov žiadateľa, ak sú známe, 3. štátna príslušnosť žiadateľa (žiadateľov) a predchádzajúce príslušnosti, ak sú známe, 4. typ a počet predložených cestovných dokladov, dátum ich vydania a dátum ukončenia platnosti, 5. dĺžka a cieľ plánovaného pobytu, 6. plánované dátumy cesty, 7. trvalý pobyt, profesia, zamestnávateľ žiadateľa o víza, 8. referencie z členských štátov, predovšetkým všetky predchádzajúce žiadosti alebo pobyty v signatárskych štátoch, 9. hranica, ktorú žiadateľ plánuje prekročiť s cieľom vstúpiť do schengenského priestoru, 10. všetky ďalšie mená (dievčenské meno prípadne súčasné priezvisko, s cieľom skompletizovať identifikáciu v súlade s požiadavkami vnútroštátnych právnych predpisov zmluvných strán a vnútroštátnych právnych predpisov štátu, ktoré jeho žiadateľ štátnym príslušníkom), 11. všetky ďalšie informácie, ktoré diplomatické misie alebo konzulárne úrady považujú za potrebné týkajúce sa napríklad manžela/manželky alebo maloletých detí sprevádzajúcich dotknutú osobu, víz vydaných v minulosti žiadateľovi a žiadosti o víza pre ten istý cieľ pobytu. Tieto informácie sa prevezmú z formulára žiadosti o vízum v poradí, v akom sú uvedené na vyššie uvedenom formulári. Uvedené rubriky predstavujú základ informácií odovzdávaných v rámci konzultácie medzi ústrednými orgánmi. Zmluvná strana realizujúca konzultáciu je spravidla zodpovedná za spôsob prenosu za predpokladu, že dátum a čas prenosu a príjem prijímajúcim ústredným orgánom sú jasne označené.

d)

Odovzdávanie žiadostí medzi ústrednými orgánmi Ústredný orgán zmluvnej strany, ktorej misia alebo úrad prijal žiadosť, konzultuje naopak s ústredným orgánom alebo orgánmi zmluvnej strany alebo strán, ktoré požiadali o konzultáciu s nimi. Orgány určené zmluvnými stranami sa v tomto smere považujú za ústredné orgány. Po vykonaní príslušných kontrol tieto orgány odovzdajú svoj posudok k žiadosti o vízum ústrednému orgánu, ktorý s nimi konzultoval.

e)

Konečný termín odpovede: predĺženie Konzultované ústredné orgány musia odoslať odpovede ústrednému orgánu, ktorý o konzultáciu požiadal, v lehote maximálne 7 kalendárnych dní. Počiatočný konečný termín začína plynúť v deň, v ktorý je žiadosť odovzdaná ústredným orgánom, ktorý musí vykonať konzultáciu. Ak počas 7 dní niektorý z konzultovaných ústredných orgánov požiada o predĺženie konečného termínu, tento sa môže predĺžiť o 7 dní. Vo výnimočných prípadoch môže konzultovaný ústredný orgán predložiť odôvodnenú žiadosť o predĺženie o viac ako 7 dní, pričom uvedie dôvody. Konzultované orgány zabezpečia, aby sa v urgentných prípadoch odpoveď odoslala čo najrýchlejšie. Ak do konca počiatočného konečného termínu alebo prípadne do konca predĺženého konečného termínu nebude prijatá žiadna odpoveď, chýbajúca odpoveď je ekvivalentom povolenia a znamená, že pokiaľ ide o konzultovanú dotknutú zmluvnú stranu alebo strany, neexistujú žiadne dôvody proti vydaniu víza.

f)

Rozhodnutie na základe výsledku konzultácie Po uplynutí počiatočného alebo predĺženého konečného termínu ústredný orgán zmluvnej strany, ktorej bola žiadosť podaná, môže poveriť diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad vydať jednotné vízum. Ak ústredný orgán neprijme jednoznačné rozhodnutie, diplomatická misia alebo konzulárny úrad, na ktoré bola žiadosť podaná, môže vydať vízum po uplynutí 14 dní od doby zaslania žiadosti ústredným orgánom, ktorý vykonával konzultáciu. Každý ústredný orgán je zodpovedný za informovanie svojich misií a úradov na začiatku každého konzultačného obdobia. V prípadoch, keď ústredný orgán prijme žiadosť o výnimočné predĺženie konečného termínu, príslušne informuje misiu alebo úrad, ktorým bola podaná žiadosť: o žiadosti nerozhodne skôr, než dostane jasné pokyny od svojho ústredného orgánu.

g)

Odovzdávanie osobitných dokumentov Vo výnimočných prípadoch môže veľvyslanectvo, ktorému bola podaná žiadosť o vízum, na žiadosť konzulárnej misie konzultovaného štátu odovzdať tlačivo žiadosti o vízum (s miestom na fotografiu) podľa článku 17 Schengenského dohovoru. Tento postup sa uplatňuje iba v mestách, kde sú diplomatické misie alebo konzulárne úrady konzultujúceho aj konzultovaného štátu a jedine pri štátnych príslušnostiach uvedených v prílohe 5B. Odpoveď alebo žiadosť o predĺženie termínu konzultácie sa za žiadnych okolností nesmie odovzdávať lokálne, s výnimkou prípadu konzultácie na miestnej úrovni v súlade so súčasnými ustanoveniami prílohy 5B Spoločných konzulárnych pokynov k vízam. Konzultačná sieť sa v zásade využíva na výmeny medzi ústrednými orgánmi.

2.4.   Odmietnutie preskúmať žiadosť, udeliť vízum

Postup a možné spôsoby odvolania v prípade, keď diplomatická misia alebo konzulárny úrad zmluvnej strany odmietne preskúmať žiadosť alebo vydať vízum, sa riadia právnymi predpismi danej zmluvnej strany.

V prípade odmietnutia víza, ak vnútroštátne právne predpisy ustanovujú podanie dôvodov takéhoto odmietnutia, musí sa to vykonať na základe tohto textu:

Uvedené dôvody môžu byť v prípade potreby nahradené podrobnejšími informáciami alebo môžu obsahovať iné informácie v súlade s požiadavkami z tejto oblasti ustanovenými vo vnútroštátnych právnych predpisoch štátov schengenského priestoru.

Ak je diplomatická alebo konzulárna misia, ktorá zastupuje iný štát schengenského priestoru, nútená prerušiť skúmanie žiadosti o vízum, žiadateľ musí byť o tom upovedomený a informovaný o tom, že môže ísť na najbližšiu diplomatickú alebo konzulárnu misiu štátu príslušného preskúmať jeho žiadosť.

3.   Víza s obmedzenou územnou platnosťou

Vízum, ktorého platnosť je obmedzená na vnútroštátne územie jednej alebo viacerých zmluvných strán, sa môže vydať:

1)	v prípadoch, keď diplomatická misia alebo konzulárny úrad považuje za potrebné udeliť výnimku zo zásady ustanovenej v článku 15 dohovoru (článok 16) kvôli niektorému z dôvodov uvedených v článku 15 ods. 2 (z humanitárnych dôvodov, z dôvodov národného záujmu alebo medzinárodných záväzkov),

2)

v prípadoch ustanovených v článku 14 dohovoru, podľa ktorého: 1. „Vízum nesmie byť vlepené do cestovného dokladu, ak tento cestovný doklad nie je platný pre žiadnu zo zmluvných strán. Ak je cestovný doklad platný len pre jednu, alebo niekoľko zmluvných strán, vlepené vízum musí byť obmedzené na túto zmluvnú stranu alebo tieto zmluvné strany. 2. Pokiaľ nie je cestovný doklad uznaný jednou alebo niekoľkými zmluvnými stranami ako platný, možno vízum udeliť formou povolenia, ktoré má platnosť víza.“

3)	v prípadoch, kedy z dôvodov naliehavosti (z humanitárnych dôvodov, z dôvodov národného záujmu alebo medzinárodných záväzkov) misia alebo úrad nekonzultujú s ústrednými orgánmi alebo ak tento postup vzbudzuje námietky,

4)

v prípadoch, keď misia alebo úrad z nutnosti vydá nové vízum na pobyt počas toho istého polroka žiadateľovi, ktorý v priebehu šesťmesačného obdobia už využil vízum s platnosťou na tri mesiace. Vo vyššie uvedených prípadoch 1, 3 a 4 sa platnosť obmedzuje na územie jednej zmluvnej strany, územie Beneluxu alebo územie dvoch štátov Beneluxu a v prípade 2 na územie jednej alebo niekoľkých zmluvných strán, územie Beneluxu alebo územie dvoch štátov Beneluxu. Misie alebo úrady ostatných zmluvných strán musia byť informované o prípadoch vydania týchto víz.

VI.   SPÔSOB VYPLNENIA VÍZOVÝCH NÁLEPIEK

Prílohy 8 a 13 obsahujú: 8 – opis bezpečnostných znakov vízovej nálepky, 13 – príklady vyplnených vzorových vízových nálepiek.

1.   Časť so spoločnými údajmi (Časť 8)

1.1.   Rubrika „PLATÍ PRE“

Táto rubrika označuje územie, na ktoré je držiteľ víza oprávnený vycestovať.

Rubriku možno vyplniť iba týmito štyrmi spôsobmi:

a)	štáty schengenského priestoru,

b)	štát alebo štáty schengenského priestoru, na ktorých územie je vízum obmedzené (v tomto prípade sa používajú nasledujúce skratky: F pre Francúzsko, D pre Nemecko, E pre Španielsko, GR pre Grécko, P pre Portugalsko, I pre Taliansko, L pre Luxembursko, NL pre Holandsko, B pre Belgicko),

c)

Benelux,

d)	štát schengenského priestoru (s použitím skratiek pod písm. b)), ktorý vydal národné vízum na dlhodobý pobyt, a štáty schengenského priestoru

—

Ak sa nálepka použije na udelenie jednotného víza v zmysle článkov 10 a 11 dohovoru alebo na udelenie víza, ktorého platnosť nie je obmedzená na územie zmluvnej strany, ktorá vízum vydala, v rubrike „platí pre“ sa vyplnia slová „štáty schengenského priestoru“ v jazyku zmluvnej strany, ktorá vízum vydala.

—	Ak sa nálepka použije na udelenie víz, ktoré vstup, pobyt a výjazd obmedzujú iba na jedno územie, v rubrike sa v štátnom jazyku vyplní názov zmluvnej strany, na ktorú má držiteľ obmedzený vstup, pobyt a výjazd.

—

Ak sa nálepka použije na vydanie národného víza na dlhodobý pobyt platného súbežne aj ako jednotné vízum na krátkodobý pobyt na maximálnu dobu troch mesiacov od svojho prvotného dátumu platnosti, v tejto rubrike sa vyplní členský štát, ktorý vydal národné vízum na dlhodobý pobyt, po čom nasleduje termín „štáty schengenského priestoru“.

—

Podľa článku 14 dohovoru sa môže obmedzená územná platnosť vzťahovať na územie niekoľkých členských štátov; v tomto prípade sú v súvislosti s kódmi členských štátov, ktoré sa majú vložiť v rámci tejto rubriky, k dispozícii tieto možnosti: a) zapísanie kódov predmetných členských štátov, b) zapísanie slov „štáty schengenského priestoru“ v jazyku vydávajúceho členského štátu, po čom v zátvorkách nasleduje znamienko mínus a kódy členských štátov, na ktorých územie vízum neplatí.

—	Obmedzená územná platnosť sa nesmie vzťahovať iba na časť územia zmluvnej strany.

1.2.   Rubrika „OD … DO“

Táto rubrika uvádza dobu pobytu držiteľa, ako ju povoľuje vízum.

Dátum, od ktorého môže držiteľ vstúpiť na územie, na ktoré vízum platí, sa uvádza nižšie po slove „OD“:

—	deň sa zapisuje pomocou dvoch číslic, z ktorých prvá je nula, ak daný deň tvorí iba jedna číslica,

—	horizontálna pomlčka

—	mesiac zapisuje pomocou dvoch číslic, z ktorých prvá je nula, ak daný mesiac tvorí iba jedna číslica,

—	horizontálna pomlčka

—	rok sa zapisuje pomocou dvoch číslic, ktoré predstavujú posledné dve číslice roka.

—	Napríklad: 15-04-94 = 15. apríl 1994.

Dátum posledného dňa obdobia držiteľovho pobytu povoleného vízom sa zapisuje po slove „DO“. Držiteľ víza musí opustiť územie, na ktoré vízum platí, do polnoci tohto dátumu.

Tento dátum sa zapisuje rovnako ako vyššie uvedený prvý dátum.

1.3.   Rubrika „POČET VSTUPOV“

Táto rubrika uvádza, koľkokrát môže držiteľ víza vstúpiť na územie, pre ktoré vízum platí; inak povedané, označuje počet období pobytu, ktoré možno rozložiť počas celkovej doby platnosti, pozri bod 1.4.

Počet vstupov môže byť jeden, dva alebo viac. Tento počet sa zapisuje na pravú stranu predtlačenej časti formou „01“, „02“ alebo „VIAC“, ak vízum oprávňuje na viac ako dva vstupy.

V prípade tranzitného víza možno povoliť iba jeden alebo dva vstupy (zapíše sa „01“ alebo „02“). Viac ako dva vstupy („VIAC“) sa povoľuje len vo výnimočných prípadoch.

Vízum vyprší, keď celkový počet výjazdov držiteľa bude rovnaký ako počet povolených vstupov, a to aj vtedy, ak držiteľ nevyužil počet dní povolených vo víze.

1.4.   Rubrika „DĹŽKA ... POBYTU“

Táto rubrika označuje počet dní, počas ktorých môže držiteľ prebývať na území, pre ktoré vízum platí  (7). Tento pobyt môže byť nepretržitý alebo v závislosti od počtu povolených dní môže byť rozložený do niekoľkých období medzi dátumami uvedenými v časti 1.2, pričom sa zohľadňuje počet vstupov povolených v bode 1.3.

Počet povolených dní sa zapíše na voľné miesto medzi „DĹŽKA“ a „POBYTU“ formou dvoch číslic, z ktorých prvá je nula, ak je počet dní menší ako 10.

Maximálny počet dní, ktoré možno zapísať pod túto rubriku, je 90 v každom polroku.

1.5.   Rubrika „VYDANÉ V ... DŇA ...“

V tejto rubrike sa uvádza názov mesta, v ktorom sídli diplomatická misia alebo konzulárny úrad vydávajúci vízum, v jazyku zmluvnej strany vydávajúcej vízum. Tento názov sa zapisuje medzi položky „V“ a „DŇA“. Dátum vydania sa uvádza po slove „DŇA“.

Dátum vydania sa zapisuje rovnako ako dátum uvedený v časti 1.2.

Orgán vydávajúci vízum môže byť označený odkazom, ktorý sa uvádza na pečiatke udelenej v časti 4.

1.6.   Rubrika „ČÍSLO PASU“

Táto rubrika uvádza číslo cestovného pasu, do ktorého sa vlepuje vízová nálepka. Po tomto čísle nasleduje odkaz na deti a manžela/manželku sprevádzajúce držiteľa, ak ich mená sú zapísané v cestovnom pase (písmeno „X“ pre deti, pred čím sa uvádza ich počet (napríklad 3X = 3 deti) a písmeno „Y“ pre manžela/manželku).

Ak sa z dôvodu neuznania držiteľovho cestovného dokladu použije na víza jednotný formát formulárov, vydávajúca diplomatická misia alebo konzulárny úrad si môžu zvoliť možnosť použiť rovnaký formulár na predĺženie platnosti víza manžela/manželky držiteľa a sprevádzajúcich maloletých osôb vyživovaných držiteľom formulára, ktoré sprevádzajú držiteľa, alebo vydať samostatné formuláre pre držiteľa, manžela/manželku a každú vyživovanú osobu, pričom na každý formulár udelia príslušné vízum.

Číslo pasu je poradové číslo predtlačené alebo perforované na všetkých alebo takmer všetkých stranách cestovného pasu.

Číslo, ktoré sa zapisuje pod túto rubriku v prípade víza vlepeného do formuláru jednotného formátu, nie je číslo pasu, ale to isté typografické číslo, aké sa uvádza na formulári, skladajúce sa zo šiestich číslic, ktoré môže sprevádzať písmeno alebo písmená pridelené členskému štátu alebo skupine členských štátov vydávajúcej vízum.

1.7.   Rubrika „TYP VÍZA“

Na účely uľahčenia práce kontrolných orgánov sa pod touto rubrikou označuje typ víza pomocou písmen A, B, C a D takto:

A	:	letiskové tranzitné vízum
B	:	tranzitné vízum
C	:	vízum na krátkodobý pobyt
D	:	vízum na dlhodobý pobyt
D + C	:	národné vízum na dlhodobý pobyt platné súbežne s krátkodobým vízom.

V prípade víz s obmedzenou územnou platnosťou a skupinových víz sa písmená A, B alebo C používajú tak, ako je to potrebné.

1.8.   Rubrika „PRIEZVISKO A MENO“

Prvé slovo v rubrike „priezvisko“ po čom nasleduje prvé slovo v rubrike „prvé meno“ v cestovnom pase alebo cestovnom doklade držiteľa sa zapíše v tomto poradí. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad preveria, či priezvisko a meno uvedené v pase alebo cestovnom doklade, ktoré sa majú zapísať pod túto rubriku a do elektronicky snímanej časti, sú rovnaké ako mená uvedené v žiadosti o vízum.

2.   Časť s vnútroštátnymi údajmi „POZNÁMKY“ (Časť 9)

Na rozdiel od časti 8 (spoločné a povinné zápisy) je táto časť vyhradená pre poznámky týkajúce sa vnútroštátnych ustanovení. Hoci zmluvné strany majú možnosť uviesť všetky poznámky, ktoré považujú za dôležité, majú povinnosť informovať o tom svojich partnerov na účely výkladu (pozri prílohu 9).

3.   Časť na fotografiu

Farebná fotografia držiteľa víza sa vloží na miesto vyhradené na tento účel, ako je znázornené v prílohe 8. V súvislosti s fotografiou, ktorá sa vloží na vízovú nálepku, sa dodržiavajú tieto pravidlá.

Veľkosť hlavy od brady po temeno predstavuje 70 % až 80 % zvislého rozmeru plochy fotografie.

Požiadavky na minimálne rozlíšenie sú:

—	300 pixelov na palec (ppi), nekomprimované, na skenovanie,

—	720 bodov na palec (dpi) pre farebnú tlač fotografií.

V prípade, že fotografia nie je k dispozícii, je povinné uviesť v tejto časti slová „platí bez fotografie“ v dvoch alebo troch jazykoch (v jazyku členského štátu vydávajúceho vízum, v angličtine a francúzštine). Tieto slová sa v zásade zapisujú pomocou tlačiarne a vo výnimočných prípadoch pomocou osobitnej pečiatky. V tomto prípade musí pečiatka pokrývať aj časť rotogravúrne vytlačenej časti, ktorej ľavý alebo pravý okraj vyznačuje miesto na vloženie fotografie.

4.   Časť určená na elektronické snímanie (Časť 5)

Formát vízovej nálepky aj formát elektronicky snímanej časti prijaté ICAO na základe návrhu predloženého štátmi schengenského priestoru. Táto časť sa skladá z dvoch riadkov po 36 znakov (OCR B-10 cpi). V prílohe 10 je vysvetlený spôsob vyplnenia tejto časti.

5.   Ďalšie hľadiská týkajúce sa vydávania víz

5.1.   Podpísanie víz

V prípade, keď právne predpisy alebo prax zmluvnej strany vyžadujú vlastnoručný podpis, nálepku vlepenú na stránku cestovného pasu podpíše príslušný úradník.

Podpis sa umiestňuje na pravú stranu rubriky „POZNÁMKY“, časť podpisu by mala zasahovať na stránku pasu alebo cestovného dokladu, nesmie však pokrývať časť určenú na elektronické snímanie.

5.2.   Zbavenie platnosti vyplnených vízových nálepiek

Na vízovej nálepke sa nesmú robiť žiadne zmeny. Ak pri vydávaní víza dôjde k chybe, nálepka sa zbaví platnosti.

—	Ak sa na nálepke, ktorá ešte nebola vlepená do pasu, zistí chyba, nálepka sa zničí alebo prestrihne po uhlopriečke napoly.

—	Ak sa zistí chyba na nálepke už vlepenej do pasu, na nálepku sa nakreslí červený krížik a vlepí sa nová nálepka.

5.3.   Vlepenie vízových nálepiek do cestovného pasu

Nálepka sa pred vlepením do pasu vyplní. Po vlepení nálepky do pasu alebo cestovného dokladu sa nálepka opečiatkuje a podpíše.

Po riadnom vyplnení sa nálepka vlepí na prvú stranu pasu, ktorá neobsahuje žiadne údaje alebo pečiatky – iné ako identifikačná pečiatka žiadosti. Pasy, v ktorých nie je voľné miesto na vlepenie nálepky, pasy po uplynutí lehoty platnosti a pasy, ktoré neoprávňujú na opustenie územia pred uplynutím platnosti víza alebo návrat cudzinca do svojej krajiny pôvodu alebo vstup do tretej krajiny (pozri článok 13 dohovoru), sa odmietnu.

5.4.   Pasy a cestovné doklady, do ktorých možno vlepovať vízové nálepky

Kritériá rozhodovania o tom, do akých cestovných dokladov možno udeliť vízum v súlade s ustanovením článku 17 ods. 3 písm. a) dohovoru, sa uvádzajú v prílohe 11.

V súlade s článkom 14 vízum nesmie byť udelené do cestovného dokladu, ak tento cestovný doklad nie je platný pre žiadnu zo zmluvných strán. Ak je cestovný doklad platný len pre jednu, alebo niekoľko zmluvných strán, musí byť udelené vízum obmedzené na túto zmluvnú stranu alebo tieto zmluvné strany.

Ak nie je cestovný doklad uznaný jednou alebo niekoľkými zmluvnými stranami ako platný, vízum má iba obmedzenú územnú platnosť. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad členského štátu musí použiť formulár jednotného formátu na udelenie víza držiteľom cestovného dokladu, ktorý neuznáva členský štát, ktorý formulár vydáva. Takéto vízum má iba obmedzenú územnú platnosť.

5.5.   Pečiatka vydávajúcej diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu

Pečiatka diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu vydávajúceho vízum sa udeľuje do časti „POZNÁMKY“, pričom sa osobitne dbá na to, aby nebránila čitateľnosti údajov a aby presahovala nálepku na stránku pasu alebo cestovného dokladu. Jedine v prípadoch, keď je potrebné upustiť od vyplnenia časti určenej na elektronické snímanie, sa pečiatka môže udeliť i do tejto časti, aby sa časť stala nepoužiteľnou. Veľkosť a obsah pečiatky a použitý atrament určujú vnútroštátne ustanovenia členského štátu.

S cieľom zabrániť opakovanému použitiu vízovej nálepky udelenej na formulár jednotného formátu sa pečať vydávajúceho konzulárneho pracoviska otlačí na pravú stranu, pričom zasahuje na nálepku aj na formulár tak, aby nebránila čitateľnosti hlavičiek a vyplnených údajov a nezasahovala pritom do plochy na elektronické snímanie v prípade jej vyplnenia.

VII.   ADMINISTRATÍVNE RIADENIE A ORGANIZÁCIA

1.   Organizácia vízových oddelení

Každá zmluvná strana je zodpovedná za zriadenie svojich vízových oddelení.

Vedúci misií alebo úradov zabezpečia, aby oddelenie zodpovedné za vydávanie víz bolo zorganizované tak, aby sa predchádzalo všetkým druhom nedbanlivého správania, čo by mohlo uľahčovať krádeže a falšovanie.

—	Personál zodpovedný za vydávanie víz nebude nijako vystavený miestnym tlakom.

—	Aby sa zamedzilo vytvoreniu „návykov“, ktoré by mohli viesť k úpadku bdelosti, zodpovední úradníci budú pravidelne rotovať.

—	Prechovávanie a používanie vízových nálepiek podlieha bezpečnostným opatreniam podobným opatreniam uplatňovaným pri iných dokumentoch vyžadujúcich ochranu.

2.   Zakladanie žiadostí

Každá zmluvná strana je zodpovedná za zakladanie žiadostí o víza a ak vízia podliehajú konzultácii s ústredím, tak aj fotografií žiadateľov.

Žiadosti o víza sa prechovávajú najmenej po dobu jedného roka v prípade vydania víz a najmenej päť rokov v prípade zamietnutia víz.

Na účely uľahčenia vyhľadania žiadosti sa pri konzultácii a v odpovedi na konzultáciu uvádza odkaz na spis a archív.

3.   Evidencia víz

Každá zmluvná strana eviduje vydané víza v súlade s vnútroštátnou praxou. Zrušené vízové nálepky sa evidujú ako také.

4.   Účtované poplatky zodpovedajúce administratívnym nákladom na spracovanie žiadostí o víza

Účtované poplatky zodpovedajúce administratívnym nákladom na spracovanie žiadostí o víza sú uvedené v prílohe 12.

Žiadne poplatky sa však neúčtujú za administratívne náklady za žiadosti o víza predložené štátnymi príslušníkmi tretích krajín, ktorí sú rodinnými príslušníkmi občana únie alebo štátneho príslušníka štátu, ktorý je stranou Dohody o vytvorení EHP, a ktorí si uplatňujú svoje právo na voľný pohyb.

VIII.   KONZULÁRNA SPOLUPRÁCA NA MIESTNEJ ÚROVNI

1.   Rámec konzulárnej spolupráce na miestnej úrovni

Konzulárna spolupráca na mieste sa vo všeobecnosti týka posudzovania rizika prisťahovalectva. Zameriava sa predovšetkým na stanovenie spoločných kritérií posudzovania spisov, výmenu informácií o používaní falošných dokumentov, o možných trasách nelegálnej migrácie a o odmietnutí víz v prípade zjavne nesprávne podložených alebo podvodných žiadostí. Takisto by mala umožniť výmenu informácií o žiadateľoch s dobrými úmyslami a spoločné finalizovanie informácií pre verejnosť týkajúcich sa podmienok, ktorými sa riadia žiadosti o víza do schengenského priestoru.

Konzulárna spolupráca zohľadňuje aj miestnu situáciu v administratíve a spoločensko-hospodársku štruktúru.

Misie a úrady pravidelne organizujú stretnutia podľa okolností a tak často, ako považujú za vhodné: z týchto stretnutí predkladajú správy ústredným orgánom. Na žiadosť predsedníctva predložia všeobecnú polročnú správu.

2.   Spôsob predchádzania viacnásobným žiadostiam alebo žiadostiam podaným po nedávnom odmietnutí udelenia víza

Výmena informácií medzi misiami a úradmi a označovanie žiadostí pomocou pečiatky alebo inak slúži na to, aby sa zabránilo tej istej osobe predkladať viacnásobné alebo po sebe idúce žiadosti o vízum buď počas obdobia skúmania žiadosti o vízum alebo po zamietnutí žiadosti na rovnakú misiu alebo úrad alebo na inú misiu alebo úrad.

Bez toho, aby bola dotknutá konzultácia, ktorá môže prebiehať medzi misiami a úradmi, výmena informácií, ktorá môže medzi nimi prebiehať, misia alebo úrad, na ktorý je žiadosť podaná, udelí do pasu každého žiadateľa pečiatku s textom „Žiadosť o vízum podaná dňa … v …“. Do miesta nasledujúceho za slovom „dňa“ sa vyplní šesť číslic (dve na vyjadrenie dňa, dve na vyjadrenie mesiaca a dve na vyjadrenie roka). Druhé miesto je vyhradené pre dotknutú diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad. Musí sa pridať kód požadovaného víza.

Misia alebo úrad, ktorý žiadosť prijme, rozhodne o tom, či sa pečiatka udeľuje alebo neudeľuje do diplomatických a služobných pasov.

Pečiatka sa môže udeliť aj v prípade žiadostí o víza na dlhodobý pobyt.

Ak štát schengenského priestoru zastupuje iný štát schengenského priestoru, na pečiatke sa po kóde požadovaného typu víz uvádza označenie „R“, po čom nasleduje kód zastupovaného štátu.

V prípade vydania víza sa nálepka podľa možností vlepí na identifikačnú pečiatku.

Vo výnimočných prípadoch, keď je zjavne nemožné udeliť pečiatku, predsedajúca misia alebo úrad informuje príslušnú schengenskú skupinu a predloží jej na schválenie alternatívny návrh, napríklad na výmenu fotokópií pasov alebo zoznamov zamietnutých žiadostí o víza s uvedením dôvodov zamietnutia.

Vedúci diplomatických misií alebo úradov rozhodnú buď z iniciatívy predsedníctva alebo vlastnej iniciatívy o potrebe alternatívnych alebo doplňujúcich preventívnych opatrení.

3.   Posúdenie dobrých úmyslov žiadateľa

S cieľom umožniť posúdenie dobrých úmyslov žiadateľa si môžu diplomatické misie alebo konzulárne úrady v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vymieňať informácie na základe dohôd uzavretých na miestnej úrovni v rámci svojej spolupráce podľa bodu 1 tejto kapitoly.

Podľa potreby je možné vymieňať si tieto informácie: o osobách, ktorých žiadosti boli zamietnuté z dôvodu použitia odcudzených, stratených alebo falšovaných dokumentov, alebo z dôvodu nedodržania dátumu výjazdu pri predchádzajúcom víze, alebo z dôvodu bezpečnostného rizika a predovšetkým vtedy, ak existuje príčina domnievať sa, že ide o pokus nelegálne sa prisťahovať na územie zmluvných strán.

Spoločne vymieňané a vyhotovené informácie slúžia ako pracovný nástroj posudzovania žiadostí o víza. Nenahrádzajú však skutočné preskúmanie žiadosti o vízum ani vyhľadávanie v schengenskom informačnom systéme ani konzultáciu so žiadajúcimi ústrednými orgánmi.

4.   Výmena štatistických informácií

4.1.	Každé tri mesiace sa vymieňajú štatistické údaje o vydaných krátkodobých vízach, tranzitných vízach a letiskových tranzitných vízach a o žiadostiach o tieto víza, ktoré boli úradne zamietnuté.

4.2.

Bez ohľadu na povinnosti ustanovené v článku 16 Schengenského dohovoru, ktoré sú jasne sformulované v prílohe 14 Spoločných konzulárnych pokynov a ktoré od štátov schengenského priestoru vyžadujú odoslať do 72 hodín podrobné informácie o vydaní víz s obmedzenou územnou platnosťou, diplomatické misie a konzulárne úrady štátov schengenského priestoru majú pokyn vymieňať si štatistické údaje o vízach s obmedzenou územnou platnosťou vydaných v predchádzajúcom mesiaci a odosielať ich svojim príslušným ústredným orgánom.

5.   Žiadosti o víza spracované súkromnými administratívnymi agentúrami, cestovnými kanceláriami a organizátormi zájazdov

Základným pravidlom pri žiadostiach o víza je, že by mala existovať možnosť osobného pohovoru. Od toho však možno upustiť, pokiaľ neexistujú rozumné pochybnosti o dobrých úmysloch žiadateľa, o účele cesty alebo o skutočnom zámere žiadateľa vrátiť sa do krajiny pôvodu, ak dôveryhodný a solventný subjekt organizujúci zájazdy pre skupiny predloží diplomatickej misii alebo konzulárnemu úradu potrebné dokumenty a s primeranou spoľahlivosťou sa zaručí za dobré úmysly žiadateľa, účel cesty alebo za skutočný zámer žiadateľa vrátiť sa (pozri bod III.4).

Najmä v krajinách s veľkou rozlohou je bežné a užitočné, aby súkromné administratívne agentúry, cestovné agentúry a organizátori zájazdov a ich maloobchodní predajcovia konali ako splnomocnení prostredníci v mene žiadateľa. Títo obchodní prostredníci nemajú rovnaké charakteristiky, keďže s klientmi, ktorí ich oprávňujú na spracovanie víza, vstupujú do záväzkových vzťahov rozličných stupňov; úroveň ich očakávanej solventnosti a spoľahlivosti preto bude v zásade priamo úmerná úrovni ich angažovanosti v celkovom plánovaní cesty, ubytovania, zdravotného a cestovného poistenia a zodpovednosti za návrat klienta do krajiny pôvodu.

5.1.   Typy prostredníkov

a)	Najjednoduchším typom prostredníka sú súkromné administratívne agentúry, kde pomoc poskytnutá klientovi zahŕňa iba predloženie dokumentov o totožnosti a iných podporných dokumentov v mene klienta.

b)

Druhým typom komerčného subjektu sú prepravné agentúry alebo miestne cestovné kancelárie, v niektorých prípadoch prepojené na leteckých prepravcov, bez ohľadu na to, či ide o vlajkových prepravcov pôsobiacich v regulárnej alebo charterovej preprave cestujúcich. Ich pomoc klientovi zahŕňa predloženie podporných dokumentov, ako aj predaj cestovných lístkov a sprostredkovanie hotelovej rezervácie v prípade potreby.

c)

Tretí typ prostredníka tvoria organizátori alebo poskytovatelia zájazdov, ktorými sú fyzické alebo právnické osoby pravidelne organizujúce hromadné zájazdy (zabezpečenie cestovných dokladov, prepravy, ubytovania, iných turistických služieb, ktoré nie sú podružné k týmto prvkom, zdravotného a cestovného poistenia, interných presunov a pod.) alebo ich ponúkajú na predaj priamo alebo prostredníctvom maloobchodného predajcu alebo cestovnej kancelárie, ktorá je zmluvne prepojená na organizátora zájazdu. Pre organizátora zájazdu a agentúru predávajúcu hromadný zájazd nie je žiadateľ o vízia nič iné ako zákazník organizovaného zájazdu, pričom ponuka vybaviť žiadosť o vízum je súčasťou organizovaného podujatia. Tento tretí komplexný typ sprostredkovateľskej služby zahŕňa niekoľko etáp a aspektov, ktoré môžu podliehať objektívnemu sledovaniu: služobné dokumenty, riadenie, skutočné zrealizovanie cesty a jej cieľ, ubytovanie a plánované skupinové vstupy a výjazdy.

5.2.   Zosúladenie spolupráce so súkromnými administratívnymi agentúrami, cestovnými kanceláriami, organizátormi zájazdov a ich maloobchodnými predajcami

a)

Všetky diplomatické misie a konzulárne úrady nachádzajúce sa v jednom meste sa musia snažiť o dosiahnutie zosúladeného uplatňovania nižšie uvedených usmernení na miestnej úrovni podľa typu úlohy prostredníka, ktorú dané agentúry zohrávajú. Hoci rozhodnutie o spolupráci s agentúrami závisí od každej diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu, musia si zachovať možnosť kedykoľvek stiahnuť akreditáciu, ak to tak vyplynie z praxe a záujmov spoločnej vízovej politiky. Ak sa diplomatická misia alebo konzulárny úrad rozhodne spolupracovať s agentúrou, musí dodržiavať pracovnú prax a postupy uvedené v tejto časti. — Konzulárne úrady členských štátov musia byť mimoriadne ostražité pri hodnotení a výnimočnej akreditácii súkromných administratívnych agentúr a budú vzájomne úzko spolupracovať. Vybavovanie ich žiadostí o víza podlieha pedantnému preskúmaniu, pričom sa v každom prípade vykonáva kontrola podporných dokumentov držiteľa víza a dokumentov týkajúcich sa licencie a zápisu súkromnej agentúry do obchodného registra. — Pri hodnotení žiadostí o víza, ktoré predložili prepravné agentúry alebo miestne cestovné kancelárie, sa musí venovať mimoriadna pozornosť okolnostiam žiadateľa a podporné dokumrnty sa musia preverovať v závislosti od prípadu. Konzulárne úrady musia úzko spolupracovať pri posilňovaní svojich mechanizmov zisťovania nezrovnalostí v agentúrach a u samotných prepravcov a v záujme týchto mechanizmov sa nezrovnalosti zistené u agentúr musia ohlasovať na úrovni miestnej a regionálnej konzulárnej spolupráce. — Kritériá, ktorými sa riadi akreditácia cestovných kancelárií (organizátorov zájazdov a maloobchodných predajcov), zohľadňujú okrem iného: platnú licenciu, obchodný register, stanovy spoločnosti, zmluvy s bankami, ktoré využívajú, aktuálne zmluvy s prijímateľmi služieb cestovného ruchu v Spoločenstve, v ktorých sa musia uvádzať všetky prvky zájazdu (ubytovanie a služby pre hromadné zájazdy), zmluvy s leteckými spoločnosťami, ktoré musia zaručovať zrejmé a zaručené spätné lety s pevným dátumom, ako aj potrebné zdravotné a cestovné poistenie. Žiadosti o víza predložené cestovnými kanceláriami sa musia pozorne dôkladne preskúmať.

b)

V kontexte miestnej konzulárnej spolupráce sa diplomatické misie a konzulárne úrady snažia o zosúladenie pracovných pravidiel a postupov, ako aj kritérií monitorovania správneho fungovania súkromných administratívnych agentúr, cestovných kancelárií a organizátorov zájazdov (poskytovateľov zájazdov a maloobchodných predajcov). Toto monitorovanie musí zahŕňať prinajmenšom kedykoľvek vykonávané kontroly akreditačných dokumentov, náhodné kontroly týkajúce sa personálu alebo telefonické pohovory so žiadateľmi, overenie ciest a ubytovania a vždy, keď je to možné, aj overenie dokumentov súvisiacich s hromadným návratom.

c)

Musí prebiehať intenzívna výmena informácií o práci súkromných administratívnych agentúr, cestovných kancelárií a organizátorov zájazdov (poskytovateľov zájazdov a maloobchodných predajcov): ohlasovanie zistených nezrovnalostí, pravidelné výmeny informácií o zamietnutých vízach, oznámenia o zistených formách podvádzania s cestovnými dokladmi a nerealizovaní plánovaných zájazdov. Spolupráca so súkromnými administratívnymi agentúrami, cestovnými kanceláriami a organizátormi zájazdov (poskytovateľmi zájazdov a maloobchodnými predajcami) sa musí prediskutovať na pravidelných stretnutiach organizovaných v rámci spoločnej konzulárnej spolupráce.

d)

Na úrovni miestnej konzulárnej spolupráce sa musia vymieňať zoznamy súkromných administratívnych agentúr, cestovných kancelárií a organizátorov zájazdov (poskytovateľov zájazdov a maloobchodných predajcov), ktorým každá diplomatická misia alebo konzulárny úrad udelí akreditáciu, alebo ktorých akreditáciu zruší spolu s dôvodmi tohto zrušenia.

e)

Súkromné administratívne agentúry, cestovné kancelárie a organizátori zájazdov (poskytovatelia zájazdov a maloobchodní predajcovia) musia predložiť diplomatickým misiám a konzulárnym úradom, na ktorých sú akreditovaní, mená jedného alebo dvoch zamestnancov, ktorí sú ako sprostredkovatelia oprávnení podávať žiadosti o víza.

---

(1)  V zmysle článku 138 dohovoru tieto ustanovenia sa vzťahujú iba na európske územie Francúzskej republiky a Holandského kráľovstva.

(2)   Ú. v. EÚ L 64, 7.3.2003, s. 1.

(3)  Vo výnimočných prípadoch sa na hraniciach môžu vydať víza na krátkodobý pobyt alebo tranzitné víza podľa podmienok definovaných v časti II bode 5 Spoločnej príručky o vonkajších hraniciach.

(4)  Ú. v. EÚ L 99, 17.4.2003, s. 8.

(5)  Ú. v. EÚ L 99, 17.4.2003, s. 15.

(6)  Tieto referenčné sumy sa stanovujú podľa ustanovení obsiahnutých v časti I Spoločnej príručky o vonkajších hraniciach.

(7)  V prípade tranzitných víz nesmie dĺžka tranzitu presiahnuť 5 dní.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---