11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/1

1.1

Komisia predložila svoj návrh na vytvorenie jednotného integrovaného programu na úrovni Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa na obdobie 2007 až 2013 v strategickom dokumente, ktorý pozostáva z oznámenia a rozsiahlej dôsledkovej štúdie v priloženom pracovnom dokumente.

1.2

Komisia prvýkrát definuje všeobecnú stratégiu pre politiky verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa a navyše na také dlhé obdobie (7 rokov). EHSV oceňuje snahu Komisie dať týmto dvom politikám, ktoré spravuje jedno Generálne riaditeľstvo, nový podnet.

1.3

Komisia sa snaží zdôvodniť túto inováciu právnymi, hospodárskymi, sociálnymi a politickými argumentmi a EHSV pozitívne vníma všetky poskytnuté informácie a dôraz, ktorý Komisia v dôsledkovej štúdii kladie na detailné spracovanie všetkých možných riešení.

1.4

Rozsiahle vypočutie s účasťou mnohých zástupcov z danej oblasti, reprezentujúcich hlavné záujmy, ktoré organizoval EHSV ako aj viaceré iniciatívy Komisie alebo Európskeho parlamentu, dali priestor zainteresovaným stranám predniesť svoje názory týkajúce sa znenia, obsahu, formy a argumentácie návrhov Komisie.

1.5

Na základe podrobnej analýzy predložených dokumentov a dodatočných vyčerpávajúcich informácií predložených Komisiou, po zvážení pripomienok zástupcov občianskej spoločnosti, ktorí sú priamo zainteresovaní v oblasti verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa a vzhľadom na viaceré písomné pripomienky, ktoré výbor dostal od rôznych reprezentatívnych organizácií zastúpených z danej oblasti, EHSV vyjadruje názor, že návrh rozhodnutia týkajúci sa všeobecného akčného programu Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa nie je dostatočne zdôvodnený ani vysvetlený vo viacerých aspektoch. Predložené argumenty nedostatočne zdôvodňujú zvolené riešenie.

1.6

EHSV je toho názoru, že aj napriek spoločným a navzájom sa doplňujúcim bodom v oboch uvedených politikách Spoločenstva nenastáva želané prepojenie a súčinnosť. Politiky verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa by nebolo možné rozvíjať a implementovať prostredníctvom spolupráce a koordinácie, ako je to v prípade politiky životného prostredia, pretože obe politiky sú horizontálnej povahy.

1.7

Právne povahy oboch politík, ktoré sú definované v článkoch 152 a 153 Zmluvy o založení Spoločenstva, sú úplne odlišné. Preto je potrebné zabrániť týmto neželaným účinkom. Na jednej strane by sa presadilo podriadenie politiky ochrany spotrebiteľa kritériám striktnej komplementárnosti a subsidiarity platným pre politiku verejného zdravia a EÚ tým stratí svoje právomoci v oblasti ochrany spotrebiteľa. Na strane druhej táto snaha môže viesť k neželanej „spotrebnosti“ verejného zdravia zámenou pojmov „užívateľ“ a „spotrebiteľ“, tým, že sa budú spájať ako všeobecné aspekty „občianstva“.

1.8

Z pohľadu EHSV môže byť politika ochrany spotrebiteľa znevýhodnená pri všeobecnom výpočte rozpočtu na jednotnom základe. Ďalej si myslí, že oddelené rozhodovanie o každej z politík EÚ, ako doteraz, by prinieslo výhody pre obe oblasti, a to najmä v súčasnej situácii inštitucionálnej krízy a znepokojujúcej neistoty v oblasti finančného výhľadu .

1.9

EHSV je toho názoru, že návrh rozhodnutia jednak neuvažuje o niektorých základných aspektoch oboch politík, pričom nie je zabezpečené ich adekvátne financovanie, ale že zrejme neboli zohľadnené ani skutočne rozhodujúce, podstatné a aktuálne otázky. Návrh by mal byť inovatívnejší a ustanovenia pre jeho implementáciu, monitorovanie a hodnotenie by mali byť sformulované dôraznejšie a presnejšie.

1.10

EHSV požaduje, aby Inštitút spotrebiteľa nebol pričlenený len ako nesamostatná organizačná súčasť Výkonnej agentúry pre verejné zdravie, ale aby mu boli udelené presnejšie definované právomoci a úlohy. Len za týchto predpokladov bude môcť prispieť v požadovanej miere k zlepšeniu uplatňovania existujúceho práva a k lepšej informovanosti a vzdelávaniu spotrebiteľov.

2.1

V oznámení na tému „Zdravší, bezpečnejší a dôverujúcejší občania: Stratégia pre zdravie a ochranu spotrebiteľa“ Komisia navrhuje Parlamentu a Rade, aby prijali rozhodnutie s cieľom definovať akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia ochrany spotrebiteľa na obdobie 2007-2013.

2.2

Komisia prvýkrát predkladá novú stratégiu a akčný program Spoločenstva na obdobie 2007-2013, ktorý navrhuje spojenie politiky zdravia a politiky ochrany spotrebiteľa.

2.3

Komisia vo svojom oznámení vysvetľuje dôvody nového spracovania problematiky a vyzdvihuje všeobecné ciele oboch politík a úlohu, ktorú zohrávajú v každodennom živote občanov. Komisia ďalej predstavuje výhody nového programu na úrovni súčinnosti, ktoré môžu prispieť k rozpočtovým a administratívnym úsporám a viesť tak k väčšej efektívnosti.

2.4

Strategické rozhodnutie Komisie v podstate spočíva v potrebe vytvoriť spoluprácu medzi spomínanými dvoma politikami, ktorá by vo veľkej miere umožnila dosiahnuť úspory z rozsahu a hospodárnosť pri riadení finančných zdrojov. Zvýšila by sa efektívnosť postupov, zabezpečila väčšia koherentnosť prijímaných opatrení a daná problematika by dostala väčší priestor v politickom programe.

2.5

Podľa Komisie sa navrhujú nasledovné všeobecné ciele tejto spoločnej politiky:

2.6

Z pohľadu politiky zdravia sa navrhujú nasledovné ciele:

2.7

Z pohľadu politiky ochrany spotrebiteľa by boli ciele nasledovné:

3.1.1

Povaha právnych základov politiky Spoločenstva na ochranu verejného zdravia a politiky Spoločenstva na ochranu spotrebiteľa je celkom odlišná. Politika ochrany verejného zdravia spočíva v podstate na rozhodovaní členských štátov, pričom zásahy EÚ sú prípustné len, ak dopĺňajú národné politiky v špecifických aspektoch, ktoré vymenúva čl. 152 (1). Politika na ochranu spotrebiteľa získala v Zmluve o založení Spoločenstva, a to najmä po Zmluve z Amsterdamu, charakter politiky Spoločenstva s cieľom zabezpečiť ochranu práv a záujmov spotrebiteľa hlavne v prípade aktivít na vnútornom trhu (2).

3.1.2

Nezdá sa preto legitímne hovoriť o právnej „identite“ článkov 152 a153 pri vytváraní základu stratégie a integrovaného akčného programu v oblasti verejného zdravia a ochrany spotrebiteľa.

3.1.3

Ďalej je potrebné poznamenať, že v členských štátoch je ústavno-právna povaha práva na zdravie úplne odlišná od práv spotrebiteľa a ich ochrana má tiež odlišnú podobu.

3.1.4

Neznamená to ale, že EHSV nepovažuje problematiku verejného zdravia za dôležitú. Samotná problematika by mohla opodstatnene podnietiť potrebu vytvorenia silnej európskej politiky verejného zdravia, ktorá by tiež mohla slúžiť ako nástoj v boji proti chudobe a vylúčeniu a je smutné, že neschválenie textu návrhu Zmluvy o ústave pravdepodobne spôsobilo, že sa v tomto zmysle nepodnikli ďalšie dôležité kroky.

3.1.5

EHSV preto zdôrazňuje, že pojmy „spotrebiteľ“ a „pacient“ nie sú zameniteľné a ich charakteristika nie je zhodná. „Spotrebitelia“ nie sú len súkromné osoby, riadia svoje rozhodnutia na trhu najmä z ekonomických dôvodov, zatiaľ čo pacienti nemôžu byť považovaní lez za čistých spotrebiteľov liekov a služieb lekárskej pomoci. Ich práva majú odlišných charakter, nie len ekonomický a sú porovnateľné len s právom na spravodlivosť alebo s právom na vzdelanie. Preto členské štáty poskytujú služby všeobecného záujmu.

3.1.6

Výbor uznáva, že tieto dve politiky majú spoločné aspekty, ale nemyslí si, že je to tak iba v prípade daných politík (3). Komisia naopak jednoznačne nepoukázala na skutočnosť, že spoločné aspekty krokov, ktoré je potrebné podniknúť v rámci oboch politík možno realizovať len vytvorením a uplatnením jednotného integrovaného programu alebo, že toto je pravdepodobne najvhodnejší a najvýhodnejší spôsob (4).

3.1.7

Tento integrovaný prístup prináša podľa názoru organizácií na ochranu spotrebiteľa viaceré problémy, čo je v niektorých prípadoch odôvodnené. Napríklad pre tieto argumenty:

3.1.8

Na druhej strane, ani jeden zo základných dôvodov spomenutých v hodnotení dôsledkov (str. 6 a 7) nie je rozhodujúcim dôvodom pre spoločné vykonávanie uvedených politík. Riešením by mohla byť ich vhodná koordinácia, konkrétne uplatnenie výbornej iniciatívy Komisie v oblasti administratívnej spolupráce medzi národnými orgánmi (6).

3.1.9

Komisii sa ďalej nepodarilo preukázať dlhodobý reálny štrukturálny súlad, ktorý by takáto harmonizácia mohla vytvoriť ani dosiahnuť vyššie úspory z rozsahu. Naopak, podľa dôsledkovej štúdie, súčasné riešenie neovplyvňuje náklady, pretože jednoduché spojenie dvoch politík by vytvorilo úplne rovnaký finančný rámec (7).

3.1.10

Naopak, v obzvlášť kritickej situácii finančného výhľadu EÚ, oddelenie týchto dvoch politík by mohlo byť výhodné v tom, že by sa vytvorili dve rokovacie polia. Podľa príslušných zastupujúcich organizácií by sa tak dosiahli lepšie výsledky v oblasti prostriedkov pridelených každej z politík

3.1.11

EHSV so znepokojením vníma možnosť výrazného zníženia finančného výhľadu na obdobie 2007-2013, ktoré ak úplne nezastaví tento program, s už aj tak malými zdrojmi, minimálne prinesie potrebu jeho úplnej reformulácie a zmeny. Bude potrebné vytvoriť nové poradie priorít a činností. Nemalo by zmysel len percentuálne znížiť rozpočet podľa celkového zníženia všeobecného rozpočtu.

3.1.12

Niektoré aspekty právom označované ako spoločné pre obe politiky môžu podliehať spoločným dohodnutým krokom, či už na úrovni Spoločenstva alebo na národnej úrovni, rovnako ako je to v iných oblastiach politiky Spoločenstva, napríklad životné prostredie, hospodárska súťaž, vzdelávanie a kultúra. Obe politiky majú horizontálny charakter, a preto musia byť povinne zohľadnené vo všetkých ostatných politikách, ako to nakoniec uznala samotná Komisia vo viacerých príkladoch uvedených v Prílohe 2 svojho oznámenia (str. 16).

3.2.1

Verejné vypočutie s hlavnými zástupcami občianskej spoločnosti, priamo zainteresovanými v programe Komisie, na ktorom sa zhromaždilo približne 70 účastníkov, významne prispelo k analýze súčasného oznámenia a návrhu Komisie. Aj napriek tomu, že obmedzené podmienky neumožnili hĺbkovú analýzu viacerých aspektov a prvkov, cieľom bolo zhodnotiť ciele a zámery, prostriedky a ich vhodné využitie a opatrenia, ktoré sa majú uplatniť s využitím týchto prostriedkov na dosiahnutie stanovených cieľov.

3.2.2.1

Komisia správne vyzdvihla niektoré opatrenia, ktoré je potrebné prijať, aby bolo možné dosiahnuť vyváženejšiu ochranu spotrebiteľa v EÚ, aj keď navrhuje len minimálnu ochranu. Túto orientáciu konkretizovala už vo svojich posledných legislatívnych návrhoch, kde uprednostňuje úplnú harmonizáciu s nízkou úrovňou ochrany. EHSV chápe systematické využívanie princípu uplatnenia práva krajiny pôvodu a upozorňuje na nebezpečenstvo prijatia zúženej koncepcie ochrany spotrebiteľa, ktorá sa obmedzí len na informovanie o tovaroch a službách (8).

3.2.2.2

EHSV je toho názoru, že návrhy Komisie by mohli byť inovatívnejšie (9) a konkrétnejšie (10). Pri vypracovaní svojho stanoviska k stratégii na obdobie 2002-2006 (11), EHSV už mal možnosť upozorniť na niektoré pretrvávajúce nedostatky. Neskôr schválil stanovisko z vlastnej iniciatívy, v ktorom sa touto problematikou hĺbkovo zaoberal a odvoláva sa na prijaté závery (12).

3.2.2.2.1

EHSV navrhuje zaradiť do súčasného programu viaceré témy, o.i.:

3.2.2.3

Čo sa týka plánovaných iniciatív, ktoré výbor víta a podporuje, v mnohých prípadoch chýba určenie formy akou sa konkrétne zamýšľa ich realizácia a časové plánovanie. Napríklad:

3.2.2.4

EHSV poznamenáva, že v prípade cieľov na zvýšenie zapojenia občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán do vypracovania politík a začlenenie politiky ochrany spotrebiteľa do ostatných politík Spoločenstva, ukazovatele určené pre monitorovanie a hodnotenie spolupráce v rámci programu nie sú, okrem prvého, vhodne prispôsobené politike ochrany spotrebiteľa.

3.2.2.5

EHSV je toho názoru, že by bolo vhodné určiť iné ukazovatele hodnotenia, aby sa zvýšila dôveryhodnosť a priama náväznosť na ciele stanovené v Prílohe 3 programu.

3.2.2.6

Aj napriek stanovenému „ročnému plánu práce“ na realizáciu programu určeného na nasledujúcich sedem rokov, zdá sa, že nie je určené využitie nástroja, ktorý vyplynul z programu 2002-2006, a to revízie prebiehajúceho akčného programu (14), ktorá je potrebná najmä preto, že časové obdobie realizácie programu sa zvýšilo na 7 rokov.

3.2.2.7

Vzhľadom na skutočnosť, že ešte nie je definovaná štruktúra a spôsob fungovania Inštitútu spotrebiteľa pričleneného v Výkonnej agentúre pre zdravie, EHSV odporúča, aby bola zaručená jeho nezávislosť a autonómia prostredníctvom jasne stanovených úloh a právomocí, čím by sa zabránilo vzniku neželanej byrokracie.

3.2.2.8

Objem finančných prostriedkov určených pre politiku ochrany spotrebiteľa predstavuje menej ako 20 % celkových prostriedkov, čo nie je viac ako 7 eurocentov na spotrebiteľa na rok počas siedmych rokov trvania programu. Vzhľadom na predchádzajúci program sa objem prostriedkov zjavne zdvojnásobil, no je potrebné vziať do úvahy rozdielne trvanie programu, ktoré sa predĺžilo zo 4 na 7 rokov.

3.2.2.9

Je potrebné dodať, že ďalšie rozšírenie o nové členské štáty by sa tiež malo premietnuť do nového návrhu rozpočtu, väčšmi proporčne prispôsobeného trvaniu programu. Ako sa už preukázalo, financovanie nie je dostatočné na uskutočnenie plánovaných krokov, pričom väčšina prostriedkov je určená na fungovanie Inštitútu.

3.2.3.1

EHSV chce ďalej zdôrazniť pozitívne aspekty programu Komisie, konkrétne úmysel podporiť politiku verejného zdravia, ktorú zaradila medzi svoje priority a snaží sa o jej zviditeľnenie a využitie efektívnejších nástrojov, pretože je to nevyhnutne potrebné. Odhliadnuc od hrozby vzniku pandémie moru hydiny, je nutné uznať potrebu rozvinúť spoluprácu na úrovni Spoločenstva v dôležitých otázkach verejného zdravia, ako to Komisia správne zdôrazňuje (15).

3.2.3.2

EHSV preto víta široké usmernenia týkajúce sa verejného zdravia, najmä myšlienku začleniť problematické otázky v tejto oblasti do ostatných politík Spoločenstva, dôraz na prevenciu, analýzu informácií, posilnenie spolupráce a výmeny poznatkov, ako aj zlepšenie informovanosti.

3.2.3.3

EHSV ďalej oceňuje, že Komisia sa zamerala na boj proti nerovnosti v dostupnosti zdravotnej starostlivosti všetkým občanom, na potrebu podporiť zdravotnú starostlivosť o deti a na situácie, ktoré vznikli starnutím populácie ešte aktívnej na pracovnom trhu.

3.2.3.4

Na druhej strane, výbor zdieľa obavy Komisie v oblasti globálneho ohrozenia zdravia a rastúceho počtu civilizačných ochorení a víta stratégiu stanovenú v programe, ktorou chce podporiť konanie v oblasti rozhodujúcich faktorov, ktoré majú vplyv na zdravie.

3.2.3.5

EHSV tiež podporuje úsilie Komisie pomáhať organizáciám pracujúcich v oblasti zdravotnej starostlivosti a posilniť ich účasť na dialógu, zabezpečiť mobilitu pacientov, posilniť spoluprácu medzi národnými zdravotnými systémami s cieľom prekonať ťažkosti, ktorým čelia a podporiť mechanizmy výmeny informácií v oblasti verejného zdravia.

3.2.3.6

EHSV tak uznáva, že otázka verejného zdravia získala zo strany Komisie adekvátnejšiu pozornosť vzhľadom na potreby daného sektora, či už pri určovaní cieľov, pri opise krokov alebo prostriedkov pridelených na ich realizáciu – takmer trikrát viac ako sa predpokladá v predchádzajúcom programe a štyrikrát viac ako je navrhnuté pre otázku ochrany spotrebiteľa.

3.2.3.7

Dokonca ani tu EHSV nevidí žiadne výrazné zmeny (16) vo vzťahu k podstate predchádzajúcich programov. Pripomienky EHSV k programu 2001-2006 a európskemu projektu „Životné prostredie a zdravie“ 2004-2010 ostávajú teda platné hlavne čo sa týka pretrvávajúceho nedostatku konkrétnych cieľov, ktoré je možné objektívne zhodnotiť a presne stanoveného časového plánu na ich vykonanie (17).

3.2.3.8

Výbor by si želal stanovenie konkrétnych cieľov vzhľadom na určité aspekty, ktoré vyplývali z predchádzajúceho právneho textu a neobjavujú sa v súčasnom texte. Sú to napríklad aspekty spojené s bojom proti nerovnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti, konkrétne nerovnosti medzi mužmi a ženami, ale aj situácia, v ktorej sa nachádzajú starší ľudia, znevýhodnené skupiny a komunity žijúce na okraji spoločnosti, nedotknuteľnosť osobných údajov, osobné a biologické faktory, negatívne účinky radiácie a hluku alebo rezistencia voči antibiotikám.

3.2.3.9

EHSV by tiež privítal, keby niektoré naozaj dôležité témy ako napríklad obezita, HIV/AIDS, duševné zdravie (18), zdravotná starostlivosť a choroby detí alebo starnutie, boli koherentne zahrnuté do programu. Aj napriek tomu, že boli spomenuté v opisných častiach programu, nie sú adekvátne spracované v právnom texte návrhu rozhodnutia.

3.2.3.10

Prekvapuje aj spôsob akým Komisia odsúva bokom niektoré zo súčasných dôležitých otázok verejného zdravia, napríklad zdravotná starostlivosť o chrup, zrak, paliatívna starostlivosť a uvolnenie bolesti.

3.2.3.11

Výbor by vo všeobecnosti ocenil, keby sa Komisia viac zaujímala o otázky ako kvalita informácií na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, globálna prevencia rizík, partnerstvo medzi súkromnou a verejnou sférou, a spolupráca medzi členskými štátmi na národnej úrovni.

3.2.3.12

V konečnom dôsledku by EHSV uprednostnil, keby program stanovil praktické kroky, ktoré by navzájom priblížili zdravotné systémy v rámci EÚ (19), podporili ochranu pacientov, keď sa nachádzajú v inom členskom štáte (zdravotné poistenie EU), výraznejšie podporili prijatie kódexu overených postupov a založenie a rozvoj expertíznych ako aj epidemiologických centier.

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/7

1.1

EHSV blahoželá Komisii za obsah navrhovanej reformy, ktorá uľahčuje a objasňuje dodržiavanie nariadenia, ktoré je veľmi dôležité na realizovanie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ. Napriek tomu niektoré zo znení nových článkov prinášajú nejasnosti pri ich výklade. Osobitne je to tak v prípade článku 8 ods. 3 in fine, ktorý zavádza výnimku pri stanovení lehoty v prípade, keď nastane odmietnutie zo strany adresáta z dôvodu neznalosti jazyka, v ktorom je dokument vypracovaný, pre ochranu navrhovateľa podľa vnútroštátnych predpisov.

1.2

To isté platí o článku 14 in fine v mieste, kde sa zmieňuje o „rovnocenných“ spôsoboch potvrdenia prijatia. V tomto prípade by sa mali byť bližšie určené tieto iné spôsoby dokladovania, platné pre doručenie a zasielanie pomocou poštových služieb.

1.3

Bolo by potrebné objasniť oba prípady, a najmä overiť jednotlivé jazykové verzie, ktoré sa v mnohých prípadoch od seba líšia. Problém sa dá vyriešiť skôr, než bude nariadenie uverejnené, pretože treba brať do úvahy, že každý členský štát uplatňuje príslušnú jazykovú verziu.

1.4

EHSV vyjadruje svoju obavu nad skutočnosťou, že Komisia nezhodnotila situáciu dostatočne na to, aby bola uplatniteľná v nových členských štátoch, napriek tomu, že prispôsobila prílohy v súvislosti s touto novou situáciou.

1.5

V každom prípade EHSV oceňuje adekvátnosť zvoleného postupu pri reforme, keďže boli zohľadnené všetky zainteresované strany. Okrem iného treba vyzdvihnúť využitie Európskej súdnej siete – jedného z nástrojov, ktoré boli pre tento cieľ vytvorené – čo umožnilo zohľadnenie problémov, ktoré boli zaznamenané pri uplatňovaní oboch postupov.

2.1

Európska komisia predkladá tento návrh nariadenia podľa ustanovenia článku 24 nariadenia (ES) 1348/2000 (1), v ktorom sa uvádza, že po prešetrení žiadosti v stanovenej lehote do 1. júna 2004 Komisia prispôsobí ustanovenia svojich noriem k vývoju spôsobov doručovania. Avšak navrhovaná zmena predstavuje viac jednoduchú, formálnu revíziu, nakoľko k nej dochádza v rámci procesu legislatívneho zjednodušenia, ktorý začal prebiehať v EÚ. Taktiež je potrebné vziať do úvahy množstvo predpisov, ktoré boli navrhnuté v tomto období, s cieľom splniť uznesenie Rady z Tampere o vytvorení priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorého cieľom je umožniť voľný pohyb osôb v rámci EÚ.

2.2

Úloha tohto nariadenia je veľmi dôležitá v rámci riadneho fungovania vnútorného trhu. Cezhraničné transakcie a zmluvy, a to najmä nové spôsoby uzatvárania zmlúv využívajúce nové technológie, poukazujú na potrebu stanovenia postupu pri zasielaní a doručovaní súdnych a mimosúdnych dokumentov medzi jednotlivými štátmi. V tomto zmysle treba pripomenúť, že EHSV sa už vyslovilo (2) za to, aby právny nástroj upravujúci tento postup nebola navrhovaná smernica, ale nariadenie, keďže cieľom je dosiahnutie úplnej harmonizácie.

3.1

V rámci zjednodušovacieho procesu, o ktorý sa snaží navrhovaná reforma, sa uvádzajú zmeny zvyšujúce právnu istotu navrhovateľa aj adresáta. Cieľom je zachovanie základného princípu udržania dôvery vo vnútorný trh.

3.2

V prvom rade sa stanovujú jasné pravidlá pre výpočet lehôt (článok 7 ods. 2) a predchádzajúce ustanovenia budú nahradené lehotou jeden mesiac od prijatia, pričom iba vo vzťahoch medzi správnymi orgánmi jednotlivých krajín bude uplatniteľná vnútroštátna právna úprava v jednotlivých prípadoch. (článok 9 ods. 1 a 2).

3.3

Objasňuje sa odmietnutie prijať dokument z dôvodu neznalosti jazyka zo strany príjemcu, v ktorom je daný dokument napísaný. Uvádza sa možnosť vykonania prekladu do jazyka, ktorý príjemca ovláda, pričom lehota začne ubiehať od momentu vykonania prekladu (článok 8.1). Avšak v novom odseku 3 sa ustanovuje výnimka pre prípad, keď právne predpisy členského štátu stanovujú určité lehoty, aby sa zachovali práva navrhovateľa. V takomto prípade de deň doručenia považovaný deň doručenia pôvodného dokumentu.

3.4

Taktiež je dôležitá navrhovaná zmena týkajúca sa nákladov spojených s doručovaním a zasielaním (článok 11 ods. 2). Navrhuje, aby každý členský štát vopred určil pevne stanovený poplatok.

3.5

Čo sa týka doručovania a zasielania poštovými službami (článok 14), stanovuje sa možnosť, aby každý členský štát vyžadoval potvrdenie o prijatí alebo rovnocenný doklad, bez toho aby tým bola obmedzená možnosť osoby zainteresovanej v súdnom konaní doručiť alebo zaslať súdne dokumenty prostredníctvom súdnych úradníkov, úradníkov alebo iných kompetentných osôb v prijímajúcom členskom štáte (článok 15).

4.1

EHSV považuje za kladný akýkoľvek legislatívny návrh, ktorý bude v súlade s princípom zjednodušenia (3) a ktorý zároveň zabezpečí právnu istotu v danej oblasti. V tomto prípade konštatuje, že Komisia prijala správu o uplatňovaní nariadenia tak, ako sa predpokladá v článku 24 tohto nariadenia. Okrem toho na schôdzach Európskej súdnej siete (4) boli preštudované a prerokované skúsenosti s jej uplatňovaním. Po zhromaždení potrebných informácií a vykonaní štúdií Komisia prijala správu (5), ktorá poslúžila ako základ pre prerokovávaný návrh.

4.2

V tomto smere je treba uznať, že zahrnutím výpočtu lehôt na doručenie a zasielanie dokumentov do práva Spoločenstva sa výrazne pokročilo na ceste k zjednodušeniu. Pri predošlom stave dochádzalo k súbežnej regulácii viacerými vnútroštátnymi normami, čo spôsobovalo prieťahy v konaniach. Súčasný stav umožňuje zainteresovaným stranám poznanie týchto lehôt, bez toho, aby museli zisťovať lehoty platné v jednotlivých štátoch. Avšak je umožnené uplatnenie vnútroštátnych predpisov na medzištátne vzťahy, tak ako je stanovené v zmenenom a doplnenom článku 9 bez toho, aby boli dotknuté záujmy jednotlivcov.

4.3

Nový návrh znenia článku 8 (6), t.j. „odmietnutie prijatia dokumentu zo strany príjemcu“ z dôvodu neznalosti jazyka, v ktorom je daný dokument napísaný, ako aj povinnosť vykonania jeho prekladu, zabezpečuje ochranu záujmov zainteresovaných strán vo väčšej miere, ako súčasné znenie. Táto lepšia ochrana bola umožnená tým, že nedošlo ku skráteniu stanovených lehôt, ale k odloženiu začiatku odpočtu lehoty od momentu vykonania prekladu. Avšak znenie článku 8 ods. 3 prináša vážny problém pri uplatňovaní členskými štátmi v spojení s vyššie uvedeným, pretože ustanovuje výnimku prostredníctvom uplatňovania lehôt stanovených vo vnútroštátnych predpisoch, čo by mohlo viesť k právnej neistote u príjemcu dokumentu

4.4

EHSV kladne hodnotí zahrnutie vopred pevne stanoveného poplatku každým členským štátom, pretože v mnohých prípadoch prichádza k nedôvere medzi stranami z dôvodu nejasnosti nákladov. Zároveň sa týmto spôsobom posilňuje priehľadnosť konania.

4.5

V súlade so stanoviskom EHSV (7) chápeme potrebu preskúmania využívania, doručovania a zasielania súdnych a mimosúdnych dokumentov v občianskoprávnych a obchodných veciach, technických inovácií a nových prostriedkov povolených prijímajúcimi a zasielajúcimi orgánmi, ako sú elektronická pošta alebo internet, pričom však musí byť zaručený právna istota zainteresovaných strán.

4.6

Ďalšou otázkou, ktorou je potrebné sa zaoberať, je forma vypracovania formulárov uvedených v prílohách. Tieto sú určené súdnym orgánom členských štátov, t.j. ich príjemcom a odosielateľom. EHSV sa nazdáva, že okrem zohľadnenia záujmov príjemcu a adresáta, ich znenie by malo byť zjednodušené a vypracované v zrozumiteľnejšej forme pre strany zainteresované v súdnych a mimosúdnych konaniach.

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/9

1.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor žiada, aby bol obsah tohto stanoviska začlenený do dokumentu, ktorý vzíde z aktuálnej revízie bielej knihy na tému „Európska dopravná politika do roku 2010: čas na rozhodnutie“ (KOM(2001) 370).

1.2

Miestu medzinárodných železničných staníc pre osobnú dopravu v rámci železničnej siete treba venovať veľkú pozornosť, keďže nie sú len súčasťou železničnej infraštruktúry, ale zároveň aj tvoria aj časť služieb, ktoré poskytuje mesto a súčasť architektonického dedičstva Európy.

1.3

Mala by sa rozprúdiť široká diskusia medzi odborníkmi ako aj verejná diskusia, v rámci ktorých sa budú naďalej posudzovať požiadavky, ktoré by mali spĺňať železničné stanice vzhľadom na technologický a technický pokrok tretieho tisícročia. Je nutné definovať existujúce alternatívy v oblasti predpisov, vychádzajúce z reálnych požiadaviek, a to na európskej, národnej a regionálnej úrovni, pri rešpektovaní princípu subisidarity.

1.4

Pri vypracúvaní právnych predpisov Spoločenstva sa v oblasti požiadaviek na medzinárodné železničné stanice pre osobnú dopravu nesmie zabúdať na celkové zlepšenie bezpečnosti cestujúcich a na ochranu pred terorizmom.

1.5

Osobitnú pozornosť treba venovať zveľaďovaniu železničných staníc, keďže môžu zohrávať významnú úlohu aj pri zabezpečovaní sociálnej a ekonomickej súdržnosti v nových členských krajinách.

1.6

Takisto je nevyhnutné uvažovať nad možnosťami financovania štruktúrovaného rozvoja medzinárodných železničných staníc pre osobnú dopravu s prispením Európskej investičnej banky (EIB) v rámci partnerstiev medzi súkromnou a štátnou sférou či iných vhodných mechanizmov.

1.7

Treba dbať na to, aby železničné stanice plnili prednostne funkcie spojené s ich prvotnou úlohou, t. j. s dopravou a nevyvíjali iné činnosti, ktoré by z nich urobili komerčné a konzumné centrá.

1.8

Treba klásť dôraz na to, aby zmeny pri rozvoji železničných staníc jednak prispeli k zachovaniu existujúcich pracovných miest a aby takisto pomohli vytvárať nové miesta. Pri hodnotení dosahu takéhoto vývoja sa netreba obmedziť len na priame dopady, ale treba vziať do úvahy aj sprievodné účinky.

1.9

Údržba a rozvoj železničných staníc by nemali predstavovať prioritu iba ak ide o infraštruktúru vo veľkých mestách s medzinárodnou dopravou, ale aj v prípade staníc, ktoré využíva obyvateľstvo a cestujúci z najväčšmi znevýhodnených regiónov.

2.1

O železničných staniciach možno v skratke povedať, že sú „vizitkou“ železničnej dopravy.

2.2

Biela kniha na tému „Európska dopravná politika do roku 2010: čas na rozhodnutie“ vydaná v roku 2001 zachováva všeobecné ciele politiky Spoločenstva a ešte väčšmi poukazuje na skutočnosť, že na odľahčenie cestnej dopravy je potrebné rozvíjať vo väčšej miere ostatné druhy dopravy, ako aj na potrebu existencie dopravnej politiky zameranej predovšetkým na používateľa dopravných služieb.

2.3

Železničné stanice zohrávajú významnú úlohu pri napĺňaní cieľov voľného pohybu tovaru, osôb a služieb. Môžu prispieť k bezproblémovému priebehu dopravy osôb, no aby mohli túto úlohu plniť, musia mať oporu v riadne fungujúcom jednotnom trhu, zrušení administratívnych prekážok a spravodlivej hospodárskej súťaži.

2.4

Dopravná politika Únie je takisto dôležitým nástrojom realizácie hospodárskej a sociálnej súdržnosti. Osobitný význam sa v nej venuje voľnému priebehu spravodlivej hospodárskej súťaže, zvyšovaniu bezpečnosti dopravy, otázkam životného prostredia a dopadov naň.

2.4.1

V otázke znovuoživenia odvetvia železničnej dopravy sa v bielej knihe poukazuje na určité nelogické prvky vyskytujúce sa v tomto sektore. Na jednej strane totiž nachádzame vysokorýchlostné siete s vysokou kapacitou a modernými stanicami a na druhej strane sú cestujúci často nútení využívať aj zastarané a zanedbané spojenia. Stretávajú sa napríklad so stanicami neudržiavanými až do tej miery, že tu cestujúcim hrozia riziká, a kde sa osobné vlaky prelínajú s preplnenými rýchlikmi a dochádza k meškaniam.

2.4.2

Biela kniha poukazuje na nevyhnutnosť stimulovať prostredníctvom investícií prepojenie medzi vysokorýchlostnou železničnou sieťou a leteckou dopravou, pričom treba venovať osobitnú pozornosť železničným staniciam, ktoré zabezpečujú spojenie s letiskami. Dokument Komisie sa viackrát vracia k významu železničných staníc v súvislosti s ponukou služieb uľahčujúcich presun cestujúcich, najmä čo sa týka prepravy batožiny.

2.5

Prijatím prvého a druhého železničného balíka (1) Únia postupovala cestou liberalizácie pohybu tovaru a neskôr pokračovala unifikáciou požiadaviek na kvalitu. EHSV vyjadruje nádej, že tretí železničný balík prinesie podobné výsledky. Čo sa týka ukončenia a realizácie jednotlivých etáp v oblasti pohybu osôb, tu ešte Úniu čaká dlhá cesta. Toto stanovisko sa zaoberá stanovením noriem kvality v medzinárodnej osobnej doprave a ich rozširovaním v členských krajinách.

3.1

V oblasti železničnej dopravy existuje viacero nariadení a smerníc Európskeho spoločenstva. V tejto súvislosti si dovoľujeme poukázať na nariadenie, ktorým sa zriaďuje Európska železničná agentúra (2), na smernice týkajúce sa bezpečnosti železničnej dopravy (3), železničnej infraštruktúry (4), rozdelenia kapacít v železničnej doprave (5), interoperability európskeho železničného systému (6) a rozvoja železníc Spoločenstva (7). Z uvedených predpisov vyplýva, že právne úpravy sa úlohou železničných staníc zaoberajú len okrajovo.

3.2

Komisia sa najprv usiluje vytvoriť zjednotiť technické požiadavky. Sem patrí napríklad snaha zjednotiť výšku nástupíšť, aby ich mohli používať aj osoby so zníženou pohyblivosťou (smernica 2001/16/ES). Opatrenia ako zjednotenie železničných elektrických sietí, bezpečnostných systémov a ostatných technických parametrov sa zasa spájajú s podporou interoperability. To isté možno povedať o harmonizácii v oblasti vydávania oprávnení na vykonávanie činnosti rušňovodičov. Súčasná nižšia konkurencieschopnosť železničného sektora vyplýva jednak z dlhých čakacích dôb na hraniciach s určitými krajinami, ktoré sú spôsobené rozdielmi v technických parametroch (napr. rozchod koľajníc, nutnosť vykonávať technické úpravy na lokomotívach a meniť rušňovodičov).

3.3

V oblasti železničných staníc ide najmä o smernice podporujúce bezpečnosť cestujúcich a ich práva (napr. smernica 2001/16/ES). V tejto oblasti je charakteristický tretí železničný balík, ktorého cieľom je uplatňovať v praxi práva cestujúcich. Na jednej strane sa usiluje zabezpečiť pre cestujúcich možnosť zakupovať cestovné lístky načas, jednoducho a mať pritom prístup k potrebným súvisiacim informáciám, ako aj možnosť lístky v rámci možností meniť. Na strane druhej sa usiluje zabezpečiť, aby cestujúcich boli informovaní o podmienkach použitia cestovných lístkov. Ďalšia skupina smerníc sa týka zvyšovania bezpečnosti na železničných staniciach. Často, najmä v čase slabšej premávky, dochádza na železničných staniciach vo veľkých mestách a niekedy aj vo vlakových súpravách k násilným činom. Zavedenie prísnejších bezpečnostných požiadaviek, ako aj vedomie, že cestujúcemu v prípade neželaného incidentu pomôže personál stanice alebo vlaku, by určite priaznivo ovplyvnili záujem ľudí o tento druh dopravy.

3.4

EHSV v rámci svojej činnosti podrobne sleduje práce Komisie týkajúce sa tejto problematiky. V oblasti železničnej dopravy doteraz vypracoval napríklad stanoviská na tému sociálnych hľadísk, financovania, európskych metropolitných oblastí a transeurópskych dopravných sietí (8).

4.1.1

Vďaka nástupu vysokorýchlostných sietí (TGV, HST, ICE), ktorý bol v Európe sprevádzaný vytváraním traseurópskych sietí, vzrástol význam dovtedy upadajúcich železničných staníc v mestách. S postupným zavádzaním železničnej dopravy na vzdialenosti, ktoré boli pred tým zabezpečované iba letecky (600 – 800 km) sa nielen zvýšil objem cestujúcich využívajúcich železničné stanice, ale došlo aj k zmene profilu tejto skupiny, čo viedlo k nárastu významu železničných staníc v centrách miest.

4.1.2

Ďalší faktor, ktorý viedol k zmene vnímania železničnej stanice ako dopravného uzla, nesúvisí priamo s úlohou vysokorýchlostných sietí, ale skôr so zmenou spôsobu využívania predmestí a aglomerácií, ktoré sa z jednoúčelových „nocľahární“ môžu vyvinúť na viacfunkčné urbánne celky. Všetky uvedené zmeny, ako aj poznanie, že v konečnom dôsledku nie je možné držať krok s nárastom objemu automobilovej dopravy ľudí dochádzajúcich do miest z predmestí a stavať ďalšie cesty, zvýraznili nevyhnutnosť vytvoriť spojenie medzi mestskou a prímestskou dopravou, rozvíjať spoluprácu medzi dopravnými združeniami, zharmonizovať cestovné poriadky, cenníky a systémy predaja cestovných lístkov, ako aj spoločne využívať infraštruktúru osobnej dopravy. Nepokoje v spoločnosti, ktoré otriasli parížskymi predmestiami koncom roka 2005, poukázali na potrebu využívať naraz viacero nástrojov na podporu sociálnej súdržnosti a potvrdili skutočnosť, že procesy, ktoré prispievajú k nastoľovaniu sociálnej súdržnosti, nemožno považovať za ukončené.

4.1.3

Spoje premávajúce na predmestia tvoria významnú časť uvedených sietí, pričom v niektorých prípadoch predstavujú dokonca podstatný prvok ich štruktúry. Z tohto hľadiska zohrávajú železničné stanice v týchto zložitých a vzájomne prepojených dopravných sieťach úlohu centier mobility a kľúčových súčastí informačných systémov pre cestujúcich, keďže sú na tento účel obzvlášť vhodné.

4.1.4

Napriek skutočnosti, že vlaky premávajúce na predmestských tratiach väčšinou neobsluhujú stanice, v ktorých zastavujú rýchlovlaky, sa obidva procesy navzájom približujú vďaka prevládajúcemu duchu integrácie a pri obnove alebo výstavbe nových staníc sa ako základná požiadavka uplatňuje záruka zabezpečiť modernú intermodalitu na vysokej úrovni, a to jednak navzájom medzi medzinárodnými a národnými spojeniami a taktiež medzi nimi a mestskou dopravou.

4.2.1

V oblasti železničných staníc sa postupne vytvárajú normy a požiadavky. Železničné stanice vytvárali kedysi spojivo medzi príslušníkmi národa a prispievali k vytváraniu národnej identity. Spoločnú identitu nevytvárala infraštruktúra ako taká (napriek tomu, že koľajnice a trate boli potrebné na jej budovanie), ale železničné stanice, pravidlá, modely a normy.

4.2.2

V súčasnosti nie je cieľom uniformizovať železničné stanice, ktoré sú súčasťou transeurópskych dopravných sietí. Budovanie železničných staníc vyjadrujúcich európsku identitu by dnes nemalo prebiehať prostredníctvom určovania architektonických noriem, ale stanovením noriem pre služby. Jedna z najdôležitejších noriem tohto typu by sa mala týkať rozvoja intermodálnych vzťahov takým spôsobom, ktorý by zachoval rôznorodosť miestnych nástrojov, no zároveň by spĺňal kvalitatívne požiadavky v oblasti informovania, orientácie a pomoci cestujúcim pri cestovaní v mnohojazyčnej Európe. Treba rozlišovať tri oblasti: normy informovanosti cestujúcich, normy intermodality a realizáciu funkcie železničnej stanice ako centra mobility.

4.2.3

Bolo by vhodné, keby sa zo spomínaných požiadaviek súvisiacich s vytváraním dobrých podmienok pre cestujúcich na železničných staniciach, ktoré sú súčasťou transeurópskych dopravných sietí, stali odporúčania či európske usmernenia. Nemali by však byť formulované ako výsada transeurópskych dopravných sietí a pri ich uplatňovaní by sa mal prísne dodržiavať princíp subisidarity. Preto by sa tieto navrhované normy mohli jednoducho uplatňovať aj na ostatných železničných staniciach a uzloch – kvalite cestovania by to neuškodilo, ba naopak – napomohlo by to jej zvýšeniu.

5.1

Ak sa pozrieme na rozvoj železničných staníc v jednotlivých štátoch, zisťujeme, že takmer v každej krajine sa vychádzalo z iného pohľadu (podľa toho, či bol motivovaný záujmami rozvoja dopravy alebo mesta, či išlo o iniciatívy verejného alebo súkromného sektora, prípadne o kombináciu uvedených prvkov). Vo Veľkej Británii, kde sa výstavba a rozvoj železničných staníc riadili len trhovými mechanizmami, sa vývoj obmedzil na: a) priestory patriace k železnici, b) centrálny Londýn, c) obdobie rozvoja trhu s nehnuteľnosťami, d) (takmer výlučne na) výstavbu kancelárskych priestorov.

5.2

Vo Švajčiarsku vznikol národný program modernizácie železničnej siete a siete hromadnej dopravy, pri vypracovaní ktorého sa uplatnili aj environmentálne hľadiská a boli doň zahrnuté aj systémy prímestských železníc (S-Bahn: v Zürichu, Bazileji a Berne). Napriek tomu, že kvôli finančným problémom švajčiarskej železničnej spoločnosti bolo nutné ísť cestou komerčného využitia priestorov v blízkosti železničných staníc, nepostupovalo sa cestou obyčajnej predajnej operáciu, ale bol vytvorený program v spolupráci so železnicami (tak sa mohli naplniť nielen záujmy investorov ale aj predstavy miest, verejných orgánov a železničnej spoločnosti).

5.3

Vo Švédsku tento proces iniciovala železničná spoločnosť, ktorá bola pred tým sprivatizovaná, no nerozdelila sa na menšie jednotky. Jej partnermi boli miestne samosprávy. Cieľom bolo vybudovať pod jednou strechou moderné centrá pre cestujúcich používajúcich rôzne druhy dopravy – vlak, autobus, taxi a vystavať parkoviská. Výsledky tohto projektu sa teda týkali miestnych samospráv, ako aj rozličných spôsobov dopravy.

5.4

Vo Francúzsku bola hlavným impulzom výstavba rýchlovlaku TGV – o ktorej bolo rozhodnuté centralizovane – a takisto tu išlo aj o vytvorenie spojenia s Parížom. Úloha miestneho stupňa správy v tomto procese spočívala najmä v lobovaní za „pridelenie“ stanice vlaku TGV.

5.5

V Holandsku vyhlásili v roku 1986 ministerstvá dopravy a životného prostredia a železničná spoločnosť program sústreďovania aktivít do okolia železničných staníc, v súlade s kompaktným rozvojom miest a podporou hromadnej dopravy. Miestnym samosprávam a železničnej spoločnosti sa pred jej privatizáciou len veľmi ťažko hľadali ďalší partneri.

5.6

Z uvedených príkladov vyplýva, nakoľko je dôležité, aby sa už pri vytváraní projektu zohľadňovali hľadiská a záujmy dopravného uzla (dopravný rozmer) ako aj miesta, kde sa nachádza (urbánny rozmer), aby neprevládol iba jeden pohľad. Takisto treba dbať na to, aby trhové a finančné aspekty boli postavené na rovnakú úroveň s globálnejšími záujmami zástupcov miest a dopravných sietí, aby pri rozhodovaní neprevládali výlučne krátkodobé komerčné záujmy či naopak, aby sa nepresadzovali príliš ambiciózne projekty bez ohľadu na ich realizovateľnosť a finančnú životaschopnosť. Odborné publikácie uvádzajú, že spoločné riešenie sa nachádza ľahšie, ak sa železničná stanica buduje na „zelenej lúke“ (napr. v Lille), keďže v opačnom prípade dochádza k stretu záujmov, čo už mnohokrát skomplikovalo napredovanie prác.

6.1

Bolo by prospešné, keby sa v Európskej komisii rozvinula horizontálna spolupráca, ktorá by poskytla úradníkom prehľad o projektoch financovaných zo štrukturálnych fondov vjednotlivých sektoroch. Pomocou takéhoto hodnotenia by následne bolo možné určiť rozsah pomoci Spoločenstva pridelenej na konkrétne aktivity podľa jednotlivých sektorov.

6.2

Taktiež by sme nemali spustiť zo zreteľa problematiku úlohy vysokorýchlostných sietí najmä v súvislosti s aktuálnymi spornými otázkami ako je napr. kombinácia tradičných a moderných prvkov. Výstavba týchto železničných sietí sa dostala do popredia záujmu, keďže medzičasom sa vyčlenili z tradičného železničného systému. Vzhľadom na obrovské výdavky, ktoré si rozvoj vysokorýchlostných sietí vyžaduje, možno povedať, že jednoznačne odobrali finančné zdroje ostatným projektom. Napríklad vo Francúzsku viedol rozvoj siete TGV k zanedbaniu niektorých častí tradičnej siete v takom rozsahu, že bolo treba na mnohých miestach zaviesť veľké obmedzenia rýchlosti. To spôsobuje obrovské časové straty pre užívateľov (cestujúcich či objednávateľov v prípade nákladnej dopravy) a možno si položiť otázku, nakoľko táto strata vyváži úsporu času užívateľov vysokorýchlostných spojov.

6.3

Z pohľadu politiky posilňovania sociálnej súdržnosti a integrácie najmenej prosperujúcich regiónov sa rozvoj a demokratizácia tradičných železničných tratí javí ako oveľa užitočnejšie než zameriavanie sa na vysokorýchlostné spoje, ktoré týmito regiónmi iba „preletia“ a nestávajú sa súčasťou ich dopravnej siete. Možno by bolo niekedy rozumnejšie venovať popri budovaní vysokorýchlostných tratí väčšiu pozornosť aj obnove tradičných tratí spolu s infraštruktúrou. Železničné stanice predstavujú prvý kontaktný bod medzi uvedeným vývojom a obnovou na jednej strane a cestujúcimi na strane druhej.

7.1

Existuje tu vážne nebezpečenstvo, že pod vplyvom rozsiahlych investícií (prípadne aj kvôli špekuláciám s nehnuteľnosťami) sa presadia krátkodobé záujmy a prídeme o očividný prínos, ktorý železnice poskytujú cestujúcim a mestu. V praxi by mohlo napríklad dôjsť k predaju lukratívnych pozemkov v centre mesta (odôvodnenému deficitmi železničnej spoločnosti), na ktorých by sa následne namiesto železnice vybudovali kancelárie a obchodné centrá. V tomto smere by sme sa mali zamerať na nasledujúce úvahy:

7.2

Vytvorenie priameho spojenia medzi centrami miest je prínosné nielen pre vysokorýchlostné železničné spojenia, ale aj všetky medzinárodné železničné spojenia, teda vrátane všetkých prvkov transeurópskych sietí.

7.3

Práve v centrách miest je potrebné vytvárať hustú sieť hromadnej dopravy zabezpečujúcej kvalitné spojenie medzi železničnou stanicou a ostatnými časťami mesta.

7.4

Železničná stanica je centrom mobility, centrálnym informačným bodom pre rôzne druhy dopravy, ktoré tvoria dopravnú sieť.

7.5

Takisto treba vytvárať spojenie medzi železničnými stanicami v centrách miest a príslušnými letiskami.

7.6

Železničné plochy by sa nemali zhodnocovať oddelene – naopak, treba zvýrazniť ich dôležitosť pre mestské prostredie a ich logistický význam, s cieľom dosiahnuť čo najväčší dlhodobý prínos pre mesto.

7.7

Z doterajších skúseností vyplýva, že jasné hranice, ktoré existujú medzi funkciami mestského prostredia a železničných staníc sa postupne stierajú a práve tým, že železničné stanice na seba preberajú rôznorodé služby tradične poskytované mestom, stáva sa z nich rentabilný verejný a zároveň príťažlivý priestor.

7.8

Napriek tomu treba pripustiť, že jestvujúce veľké železničné stanice nemusia byť najvhodnejšou lokalitou na výstavbu budúcich nových staníc pre rýchlovlaky. Ak sa pozrieme na aktivity, ktoré doteraz zožali najväčší úspech, zisťujeme, že impulzy z rozvoja železničnej siete a energiu vloženú do mestského rozvoja je možné najúčinnejšie spojiť a využiť vtedy, ak sa v meste vybuduje nové centrum, predstavujúce alternatívu k tradičnému centru. (Netreba však zabúdať na skutočnosť, že najčastejšie uvádzané príklady, okrem iného aj mesta Lille, sú výnimočné a treba na ne hľadieť ako na jedinečné situácie, ktoré je ťažké napodobniť).

7.9

Z uvedených prípadov vyplýva, že štát, miestne samosprávy a investorské spoločnosti, v spolupráci so železničnými spoločnosťami, sú schopné realizovať projekty rozvoja, v rámci ktorých je možné prostredníctvom modernizácie uvedených staníc pre medzinárodnú osobnú dopravu uskutočniť zámery a záujmy viacerých strán.

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/13

1.1

EHSV považuje predložený návrh za krok správnym smerom a podporuje odporúčané opatrenia prevencie a kontroly niektorých chorôb vodných živočíchov.

2.1

Akvakultúra je z hľadiska Spoločenstva veľmi dôležitým odvetvím najmä vo vidieckych a prímorských oblastiach. V roku 2004 vyprodukovalo odvetvie akvakultúry ryby, mäkkýše a kôrovce v hodnote viac ako 2,5 miliardy EUR. Finančné straty v dôsledku chorôb (úhyn, znížený rast a nižšia kvalita) sa však odhadujú na 20 % celkovej vyprodukovanej hodnoty. Návrh má za cieľ zaviesť moderné právne predpisy zamerané na zníženie týchto nákladov. Pokiaľ by sa podarilo znížiť ich len o 20 %, výsledkom by bolo zvýšenie hodnoty o 100 miliónov EUR ročne.

2.2

V súčasnosti platná legislatíva bola vypracovaná pred dvomi desaťročiami, keď mala EÚ len 12 členov. Bola vytvorená najmä na ochranu hlavných druhov akvakultúry v EÚ v tom čase, teda chovu lososovitých rýb (pstruh a losos) a ustríc. V súčasnosti je však potrebné legislatívu aktualizovať tak, aby odrážala širší rozsah postupov v oblasti akvakultúry a väčšie množstvo druhov chovaných v rozšírenej EÚ, a aby zároveň zohľadňovala významný vývoj v priemysle, skúsenosti nazbierané počas uplynulých 15 rokov uplatňovania súčasných právnych predpisov, ako aj vedecký pokrok v tejto oblasti. Predpisy musia byť tiež aktualizované tak, aby predpisy EÚ zodpovedali medzinárodným dohodám a normám (ako napríklad dohode Svetovej obchodnej organizácie o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach a Svetovej organizácie pre zdravie zvierat).

3.1

Návrh ruší platnosť existujúcich základných právnych predpisov (smerníc Rady 91/67/EHS, 93/53/EHS a 95/70/ES) a nahrádza tieto tri smernice jednou novou smernicou. Cieľom novej smernice je aktualizácia, nové predloženie a konsolidácia predpisov o veterinárnych požiadavkách týkajúcich sa obchodu s produktmi akvakultúry, vrátane prevencie a kontroly chorôb, v snahe zvýšiť konkurencieschopnosť producentov akvakultúry v EÚ.

3.2

Obsahuje všeobecné požiadavky vzťahujúce sa na podniky akvakultúrnej produkcie a spracovateľské závody, ako napríklad schvaľovanie a ustanovenia týkajúce sa ich činnosti.

3.3

Ustanovuje veterinárne požiadavky, ktoré upravujú uvádzanie živočíchov akvakultúry a produktov z nich na trh, ako aj veterinárne požiadavky pre dovoz živočíchov akvakultúry z tretích krajín do Spoločenstva.

3.4

Navrhované sú ustanovenia oznamovania a kontroly niektorých chorôb, ako aj ustanovenia pre vyhlasovanie oblastí bez výskytu chorôb.

3.5

Rovnako majú byť zavedené požiadavky týkajúce sa zodpovedných orgánov v jednotlivých členských štátoch a laboratórií, v prílohách sú taktiež uvedené usmernenia.

3.6

Právnym základom návrhu je článok 37 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Má sa uplatňovať princíp proporcionality a očakáva sa, že návrh bude mať len obmedzený dosah na rozpočet Spoločenstva.

3.7

Vplyv predloženého návrhu na rozpočet sa bude týkať najmä dvoch oblastí:

3.8

Návrh rozhodnutia Rady sa zameriava na potrebné zmeny a doplnenia v súčasnosti platných postupov týkajúcich sa výdavkov na veterinárnom úseku, stanovených rozhodnutím Rady 90/424/EHS, s cieľom zohľadniť návrhy na novú smernicu o veterinárnych požiadavkách pre vodné živočíchy a Európsky fond pre rybné hospodárstvo.

3.9

V rámci druhého z návrhov sú členské štáty oprávnené využívať rozpočet stanovený v rámci operačných programov v súlade s ustanoveniami hlavy III Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na boj s určitými chorobami živočíchov akvakultúry a ich eradikáciu.

3.10

Postup pre priznanie finančnej pomoci musí zodpovedať v súčasnosti platným postupom, ktoré sa uplatňujú pre priznanie finančnej pomoci na kontrolu a eradikáciu chorôb suchozemských živočíchov.

3.11

Princíp proporcionality sa vzťahuje aj na druhý návrh, a jeho právnym základom je taktiež článok 37 Zmluvy.

3.12

V rámci druhého návrhu by mali byť v budúcnosti finančné príspevky Spoločenstva na eradikáciu chorôb vodných živočíchov dostupné prostredníctvom Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (článok 32, KOM(2004) 497). Je preto ťažké odhadnúť dosah tohto návrhu na Európsky fond pre rybné hospodárstvo, keďže bude závisieť od veľkosti postihnutých fariem, hodnoty zvierat atď.

4.1

Existujúca legislatíva Spoločenstva zahŕňa len chov lososa, pstruhov a ustríc. Od jej prijatia sa priemysel akvakultúry výrazne zmenil (chov kôrovcov, mušlí, škľabiek, atď.). EHSV sa preto domnieva, že je vhodné a potrebné zmeniť a doplniť túto legislatívu tak, aby pokrývala aj ostatné vodné živočíchy chované producentmi akvakultúry.

4.2

EHSV víta tieto návrhy, pretože predstavujú dôležité úsilie o prevenciu a kontrolu chorôb vodných živočíchov.

4.3

EHSV sa domnieva, že na to, aby bolo možné zabezpečiť racionálny rozvoj odvetvia akvakultúry a zvýšiť produktivitu, by mali byť veterinárne požiadavky pre vodné živočíchy stanovované na úrovni Spoločenstva. Tieto požiadavky sú potrebné pre dokončenie vnútorného trhu a zabránenie šírenia infekčných chorôb. Legislatíva by mala byť pružná a zohľadniť ako vývoj v odvetví, tak aj jeho rôznorodosť.

4.4

EHSV je toho názoru, že opatrenia na úrovni Spoločenstva by malo sprevádzať aj úsilie o zvýšenie informovanosti a pripravenosti príslušných orgánov členských štátov vzhľadom na prevenciu, kontrolu a eradikáciu chorôb vodných živočíchov.

4.5

Súčasný systém udeľovania osvedčení v EÚ je obzvlášť prísny a stanovuje požiadavky, ktoré sú náročnejšie než požiadavky konkurentov EÚ. To má vplyv na životaschopnosť odvetvia. EHSV sa domnieva, že tieto požiadavky sú zahrnuté v navrhovanom registri podnikov, ktorý obsahuje podrobnosti o systéme spracovania, prevádzkovateľovi podniku akvakultúry a platnom akvakultúrnom osvedčení.

4.6

Je dôležité zaručiť, aby sa choroby vodných živočíchov nešírili na úrovni Spoločenstva. Preto je veľmi dôležité, aby boli ustanovené harmonizované požiadavky pre uvádzanie výrobkov akvakultúry na trh a aby bol vypracovaný zoznam ochorení a náchylných druhov.

4.7

EHSV sa domnieva, že na to, aby sa zabezpečilo včasné zistenie možného vypuknutia chorôb vodných živočíchov, je potrebné uložiť všetkým, ktorí majú kontakt s vodnými živočíchmi náchylných druhov, povinnosť oznámiť akýkoľvek podozrivý prípad príslušným orgánom.

4.8

V členských štátoch by mali byť vykonávané pravidelné, náhodné a mimoriadne inšpekcie, aby sa tak zabezpečilo, že všetci prevádzkovatelia podnikov akvakultúry sú oboznámení so všeobecnými požiadavkami kontroly chorôb a uplatňujú ich.

4.9

Naše vedomosti o dosiaľ neznámych chorobách vodných živočíchov sa neustále prehlbujú. EHSV sa preto domnieva, že pre všetky členské štáty a Komisiu je dôležité, aby boli informované, ak sa niekde vyskytne alebo predpokladá začínajúca choroba, a aby boli oboznámené s opatreniami uskutočnenými na jej kontrolu.

4.10

V snahe zachovať situáciu v oblasti zdravia vodných živočíchov v Spoločenstve je potrebné zabezpečiť, aby zásielky živých vodných živočíchov prechádzajúce cez Spoločenstvo zodpovedali príslušným veterinárnym požiadavkám. Taktiež je nevyhnutné zabezpečiť, aby vodné živočíchy dovážané z tretích krajín a produkty z nich neboli nakazené infekčnými chorobami.

5.1

EHSV súhlasí s názorom, že by nemali byť stanovované osobitné ustanovenia týkajúce sa uvádzania okrasných a iných vodných živočíchov, ktoré sú chované v kontrolovanom prostredí (akváriá alebo jazierka), na trh. EHSV sa však domnieva, že v prípadoch, keď sú takéto vodné živočíchy chované mimo uzavretých systémov a akvárií, alebo keď sa dostávajú do kontaktu s prírodnými vodami Spoločenstva, všeobecné veterinárne požiadavky by mali byť uplatňované. Toto platí najmä pre kaprovité ryby (Cyprinidae), keďže obľúbené okrasné ryby, ako napríklad koi, sú náchylné na určité choroby.

5.2

Členské štáty musia stanoviť pravidlá sankcií, ktoré môžu byť ukladané v prípade porušenia ustanovení smernice. EHSV sa domnieva, že tieto sankcie musia byť účinné.

5.3

Článok 5 ods. 2 stanovuje, že pred tým, ako členské štáty odmietnu schváliť podnik akvakultúrnej produkcie podľa ustanovení článku 4, mali by zvážiť prípadné stratégie na zníženie rizika, vrátane možnosti presídlenia príslušnej aktivity. EHSV si však uvedomuje, že takéto presídlenie nie je uskutočniteľné v prípade nádrží, kde sa nachádzajú pôvodcovia zoonotických chorôb medzi populáciou divých rýb. EHSV sa domnieva, že riziko takýchto chorôb sa dá znížiť dobrým riadením, držaním takýchto populácií v uzavretých a kontrolovaných systémoch, dodržiavaním vhodnej hygieny, uplatňovaním systému na monitorovanie zdravia zvierat a dodržiavaním všetkých ostatných opatrení navrhovaných súčasnou smernicou Rady.

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/15

1.1

Toto oznámenie, ktorým sa zriaďuje rámcový program „Solidarita a riadenie migračných tokov“ je súčasťou navzájom súvisiacich návrhov (1) zameraných na uplatňovanie finančného výhľadu na obdobie rokov 2007/2013 (2)„a opatrení stanovených v oznámení o politických výzvach a rozpočtových prostriedkov rozšírenej Únie na obdobie rokov 2007 – 2013“ (3) (pozri stanovisko EHSV, spravodajca: pán Dassis (4)), ktoré navrhujú finančnú podporu v celkovej výške 1 381 miliónov eur pre európsky priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v roku 2006 (Kapitola 3: Občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť), ktorá sa do roku 2013postupne zvýši na 3 620 miliónov eur.

1.2

Tieto tri hlavné ciele, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, sa musia rozvíjať paralelne a do rovnakej miery, aby sa dosiahol vyvážený prístup, založený na princípoch demokracie, úcty k základným právam a slobodám.

1.3

Z celkovej predpokladanej sumy navrhnutej na začiatku (9 500 miliónov eur) čiastka určená na rámcový program „Solidarita a riadenie migračných tokov“ predstavovala 5 866 miliónov eur na obdobie rokov 2007-2013, z ktorých bolo 1 184 miliónov eur určených na oblasť azylu, 759 miliónov eur na fond návratov, 1 771 miliónov eur na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a nakoniec 2 152 miliónov eur na riadenie vonkajších hraníc. Sumy pridelené členským štátom a na priame aktivity Spoločenstva (NGO a projekty) sú neprenosné z jedného fondu do druhého.

1.4

Rámcový program „Solidarita“ nezahŕňa agentúry a ďalšie nástroje Spoločenstva používané v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako napríklad Európska agentúra pre operatívne riadenie a spoluprácu na vonkajších hraniciach, ktorá pôsobí v oblasti navrhovaného rámcového programu a nových finančných výhľadov, systém Eurodac (na porovnanie digitálnych odtlačkov), vízový informačný systém a Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II). Tieto informačné systémy predstavujú dlhodobé záväzky, a teda ani ich ustanovujúce právne predpisy neobsahujú ustanovenia o ich dĺžke.

1.5

Rámcový program sa usiluje zabezpečiť najmä potrebné prepojenie medzi zásahmi v jednotlivých politických oblastiach, jasne spájajúc politické ciele a zdroje podpory. Komisia sa snaží zjednodušiť a zracionalizovať súčasnú finančnú podporu. Snahou tohto rámcového programu je aj posilniť transparentnosť a zlepšiť pružnosť pri určovaní priorít.

1.6

Podľa tohto návrhu Komisie by mala finančná súdržnosť Európskej únie prispieť k podpore štyroch pilierov celkového a vyváženého prístupu k migračným tokom:

1.7

Návrh Komisie bol predmetom vypracovania štúdie dosahu (6), ktorá je k nemu priložená.

2.1

Hoci sa program odvoláva na koherenciu vytvorenú summitom v Tampere a Haagskym programom, rovnako ako na články 62 a 63 Zmluvy, programový rámec sa napriek úsiliu Rady prijať niekoľko spoločných opatrení v rámci programu z Tampere iba sčasti opiera o zosúladenú legislatívu (7). Európska rada prijala na svojej schôdzke 4. a 5. novembra 2004 druhý viacročný program pre vytvorenie spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, pod názvom Haagsky program.

2.2

Výbor konštatuje, že napriek „Haagskemu programu“ k dnešnému dňu nejestvuje spoločné skutočne uspokojivé politické riešenie. Vo svojom stanovisku na tému „Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu – Haagsky program: Desať priorít na nasledujúcich päť rokov – Partnerstvo pre európsku obnovu v priestore slobody“ (8) , výbor podrobne uviedol svoj názor na akčný plán Komisie, súvisiaci s Haagskym programom. Vzhľadom na zemepisnú polohu sa postupy členských štátov výrazne odlišujú. Výsledkom sú rozdiely medzi členskými štátmi v oblasti opatrení a zodpovednosti voči ostatným občanom Spoločenstva alebo štátnym príslušníkom tretích krajín, následkom čoho je niekedy protichodná a občas nezjednotiteľná politika v rámci Spoločenstva, v závislosti od toho, či príslušné štáty sú alebo nie zmluvnými stranami (úplne alebo sčasti) Schengenských dohôd I. a II., Dublinských dohôd I. a II. (9) alebo napríklad programov Spoločenstva pre trvalé riešenia začlenenia utečencov (10). Skúsenosti ukazujú, že pre politiku zlepšenia postupov na jednej strane a zároveň vyrovnaného rozdelenia a vzájomného prepojenia zodpovedností pre spoločný cieľ na strane druhej, nestačí iba zriadiť nové fondy a finančné nástroje.

2.3

V humanitnej a azylovej oblasti je vytvorenie zoznamu „bezpečných“ tretích krajín je naďalej kontroverznou otázkou najmä v rámci uznaných mimovládnych organizácií (NGO) v oblasti ľudských práv, ktoré sú aktívne činné v oblasti ľudských práv a humanitnej pomoci. Výbor nepovažuje za náležité riešiť otázku azylu a prisťahovalectva v rovnakom kontexte, keďže existujú značné rozdiely v obmedzeniach a ich riešeniach.

2.4

Hoci si výbor uvedomuje všestranný a holistický cieľ programu, má výhrady voči spôsobu, akým sú riešené, v rámci rovnakej iniciatívy, otázky ochrany hraníc a integrácia prisťahovalcov. Zastáva však názor, že je potrebné riadiť tieto fondy koordinovaným a logickým spôsobom a to z nasledujúcich dôvodov:

Na druhej strane, berúc do úvahy všeobecný cieľ programov, výbor trvá na dostatočnej jasnosti a zrozumiteľnosti oboch programov, ktoré nesmú byť vzájomne zamieňané.

3.1

Výbor zdôrazňuje, že obsah dokumentu Komisie bude možno musieť byť zmenený v závislosti od skutočnosti, či bude Zmluva o Ústave pre Európu prijatá a či bude Charta základných práv začlenená do Zmluvy.

3.2

Hoci je výbor za zriadenie fondov solidarity nabáda Komisiu, aby, berúc do úvahy stanovisko EHSV (11), prispôsobila celý proces Haagskemu programu.

4.1.1

Azyl, imigrácia, integrácia, viacrozmerný aspekt, trvácne riešenia sú súčasťou stanovených cieľov. Avšak na doplnenie ekonomického prístupu Komisie v Zelenej knihe o prístupe EÚ k riadeniu ekonomickej migrácie (12) by bolo dobré, aby Komisia prehĺbila aspekty individuálnych a všeobecných práv v oblasti prisťahovalectva. Prepojeniami na všeobecný program „Základné práva a spravodlivosť“ by mala nadviazať na Medzinárodný dohovor o ochrane prisťahovalcov a ich rodín (13).

Výbor takisto nabáda Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť hodnotiacej správe, ktorú každé štyri roky vypracúva nezávislý výbor právnych expertov a ktorá sa predkladá medzivládnemu výboru – ktorý predstavuje inštitučnú kontrolu opatrení k Európskej sociálnej charte, revidovanej Radou Európy – a zahrnula tieto poznatky do doplňujúcich návrhov.

Výbor konštatuje, že prostriedky štrukturálnych fondov sú, v rámci princípu subsidiarity, z veľkej časti spravované členskými štátmi. Pokiaľ ide o princíp proporcionality, ako to už bolo zdôraznené v hodnotiacom stanovisku Haagskeho programu a jeho akčného plánu, výbor je názoru, že „pre Haagsky program je zavedenie mechanizmov hodnotenia jestvujúcej politiky jasnou prioritou. Pred prijatím týchto iniciatív je treba pristúpiť k podrobnému rozboru, nezávislému od účinku, prínosu, proporcionality a legitimity (v zmysle rešpektovania ľudských práv a verejnej slobody)“ (14).

Výbor má rovnako záujem o pokračovanie verejných diskusií mimovládnych organizácií (NGO) a asociácií organizovanej občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov zo 14. júna 2005, týkajúcich sa už spomínanej Zelenej knihy, v ktorých sa veľmi veľa organizácií vyjadrilo proti uprednostňovaniu ekonomického prístupu pred ľudskými právami a za potrebu porozumenia ľudských, kultúrnych, sociálnych a právnych dôsledkov pre všetkých utečencov a hostiteľské krajiny.

4.1.2

Na záver by bol výbor uvítal, keby bola Komisia v iniciatíve použila podnety, ktoré už v minulosti vypracoval.

4.1.3

Výbor zdôrazňuje, že k otázkam súvisiacim s prisťahovalectvom osôb netreba vopred pristupovať ako ku problému. Prisťahovalectvo dneška vytvára dodatočne k staršej imigrácii novú politickú, ekonomickú a sociálnu skutočnosť, ktorú musí niesť celá spoločnosť s vedomím, že dotknuté osoby majú právo vybrať si svoj osud v medzinárodnom, európskom a národnom právnom rámci prijatom členskými štátmi (15).

4.1.4

Návraty ako „riešenie“ Komisie, by nemal stavať do protikladu práva „legálnych“ a „nie nelegálnych/iregulárnych“ prisťahovalcov. Táto iregulárnosť nie je permanentný, uvážene zvolený stav na využitie predpokladaného štatútu. Existuje niekoľko typov a príčin iregulárnosti: výbor vypracoval viacero stanovísk, v ktorých sa snažil objasniť európskym inštitúciám realitu ekonomickej a životnej situácie obetí (16). Každá politika návratu musí rešpektovať ľudské práva a základné slobody.

4.1.5

Ochrana hraníc a vízová politika nesmú byť nadradené humánnym, sociálnym, politickým a právnym aspektom.

Dlhotrvajúce príčiny migrácie ako napríklad sucho, ktoré zúri v subsaharskej Afrike si žiadajú väčšie prostriedky rozvoja, spolupráce a boja proti klimatickému otepľovaniu než uvádzaných 750 miliónov eur určených na nútené návraty a 2,15 miliárd eur na riadenie vonkajších hraníc v konzulárnej oblasti. Namiesto toho si vyžadujú politické uznanie a silnú dlhodobú angažovanosť. Hoci boj proti hladu a suchu nie je bohužiaľ medzi cieľmi milénia, výbor nabáda Komisiu a Radu, aby sa aktívne zaoberali touto otázkou a:

Výbor nepovažuje prenos zodpovednosti za repatriáciu na tranzitné krajiny za vhodné alebo prijateľné riešenie. Považuje za potrebné zlepšiť koordináciu medzi inštitúciami Európskej únie na jednej strane a na strane druhej orgánmi tretích krajín, z ktorých pochádzajú prisťahovalci. Otázka prisťahovalectva by mala tiež tvoriť súčasť politiky vonkajších vzťahov Únie.

4.1.6

Voľný pohyb osôb nemôže byť riadený, ak použijeme výraz oznámenia, ako finančné transakcie alebo služby.

4.1.7

Štyri finančné nástroje navrhnuté Komisiou na podporu činnosti členských štátov v otázke prisťahovalectva by sa mali prejaviť zavedením riadenej politiky v tejto oblasti, ktorá zahrňuje okrem vhodného riadenia migračných tokov aj integráciu príslušníkov tretích krajín v jednotlivých členských štátoch, ktorí tu žijú legálne a za rovnakých podmienok ako občania tohto štátu.

Výbor využíva príležitosť na varovanie pred nebezpečenstvom sociálneho dampingu, ktorý vzniká v súvislosti s poskytovaním cezhraničných služieb. Keďže tento sektor tvorí hlavnú cestu legálneho prisťahovalectva, tento problém sa kvôli prechodným normám týka aj pracovníkov z nových členských štátov Európskej únie.

Práve tu zohráva hlavnú úlohu práca sociálnych partnerov a organizácií organizovanej občianskej spoločnosti, ktorú je potrebné podporiť a vziať do úvahy.

„Druhotný iregulárny pohyb“: na základe veľmi obmedzujúceho nariadenia a skutočnosti, že smernica o vstupe do EÚ nebola Radou v roku 2002 prijatá (napriek podpore výboru a Európskeho parlamentu), je druhotný „legálny“ pohyb v skutočnosti mobilita osôb, ktoré pobývajú v EÚ dlhšie ako päť rokov, osôb, ktoré žiadajú druhýkrát o pobyt v inom členskom štáte, resp. mobilita osôb, ktoré pobývajú v EÚ menej ako 5 rokov a žiadajú o povolenie krátkodobého pobytu v inom členskom štáte. Výbor preto predpokladá, že pod pojmom „druhotný nelegálny pohyb“ Komisia rozumie premiestňovanie osôb, ktoré sa na území EÚ zdržujú nelegálne a žiadateľov o azyl, ktorých žiadosť bola zamietnutá prvou hostiteľskou krajinou. Tieto osoby však majú nielen právo požiadať o pobyt, čo im nebolo vždy povolené vo všetkých členských štátoch, ale takisto majú právo na individuálne preskúmanie a odročujúce odvolanie. V niektorých členských štátoch takéto odvolania neexistujú, sú znemožné, alebo nemajú odročujúci vplyv. Výbor sa domnieva, že zavedenie Dublinských dohôd I. a II., ku ktorým sa už vyjadroval, by malo byť uľahčené použitím finančného nástroja. Hoci má Komisia zaručiť spravodlivé rozdelenie fondov a prispieť k spravodlivému rozdeleniu zodpovedností, mala by tiež venovať osobitú pozornosť členským štátom, ktorých sa tlak prisťahovalectva týka najviac, berúc do úvahy ich hraničnú pozíciu a takisto aj ich rozlohu (napríklad: Cyprus, Malta) a ich všeobecnú kapacitu príjmu (azyl, presťahovanie, prisťahovalectvo) a ich osvedčené postupy pri plnení povinností. Oznámenie neurčuje presne spravodlivé rozdelenie zaťaženia. Nemalo by udeliť finančnú podporu členským štátom, ktoré zatvárajú alebo znižujú kapacitu svojich prijímacích centier.

4.1.8

Postupy „integrovaného riadenia návratu“: výbor vo svojej striktne poradnej úlohe ako zástupca občianskej spoločnosti zdôrazňuje, že v tomto návrhu ide o ľudské bytosti resp. indivíduá. Bolo by potrebné rozvinúť stálu spoluprácu, bez násilia a určiť aké kritéria by mali byť zohľadnené pri určovaní stupňa dobrovoľnosti návratu.

4.1.9

Výbor je prekvapený, že navrhovaný text v rámci konkrétnych cieľov Európskeho fondu pre návrat zahrňuje aktivity „konkrétnej pomoci pre slabšie skupiny ako sú deti a obete týrania, znásilnenia alebo iných vážnych foriem morálneho, fyzického alebo sexuálneho násilia“. V každom prípade treba pripomenúť, že Ženevská konvencia uvádza postupy, individuálne prešetrenia a odvolania, na ktoré majú tieto osoby právo. Vzhľadom na prijatie smernice o postavení utečencov (17) a skutočnosť, že členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, výbor pochybuje, že by osoby v takejto situácii prejavili záujem o „dobrovoľný návrat“.

4.1.10

Komisia by sa mala zamyslieť nad kritériami úspechu návrhu programu o dobrovoľnom návrate. Výbor chápe tento bod tak, že sa nejedná o spoluprácu, ani o rozvoj osobných projektov jednotlivcov, ale o repatriáciu v dôsledku právneho alebo administratívneho rozhodnutia resp. rozhodnutia o návrate a vyhostení. Výbor trvá na tom, že je potrebné rešpektovať a podporovať Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a Charte základných práv a dodržiavať jej princípy: nikto nesmie byť nútený k návratu, ak by návrat ohrozoval jeho život. V tomto prípade by mal byť prístup k prostriedkom spravodlivosti prvoradý. Odvolania by mali byť vždy odročujúce. Podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady Európy by mali byť prípady návratov iba výnimočné. Niektoré body návrhu však nenasvedčujú tejto skutočnosti (bod 5.1.3 finančné ustanovenia).

Komisia by mala navrhnúť detailnejšie ustanovenia pre uplatňovanie, ktoré by zaručovali poskytnutie poradenstva, materiálnej pomoci a ďalšie formy podpory pri návrate. Mala by tiež navrhnúť ustanovenia, ktoré zahŕňajú možnosti pokračovania a nezávislej a vierohodnej kontroly bezpečnosti, ochrany a pokojnej existencie repatriovaných osôb.

—

Výbor podporuje návrh založenia európskeho fondu pre integráciu príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 – 2013, európskeho fondu pre utečencov ako pokračovanie jestvujúceho fondu pre vonkajšie hranice.

—

Znovu žiada Radu, aby prerokovala a prijala návrh oznámenia, ktorý určuje rámec všeobecného programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“ spoločne s rozhodnutím o vytvorení konkrétnych fondov pre zavedenie všeobecného programu.

—

Vyzýva Komisiu, aby vo svojom akčnom pláne k Haagskemu programu brala do úvahy odporúčania EHSV.

—

Odporúča Rade a Komisii zabezpečiť transparentnosť fungovania nových štrukturálnych fondov jasné prepojenie Haagskeho programu a predloženého oznámenia.

—

Vyzýva ku konkrétnym krokom v rozhodnutiach o zavedení fondov, aby boli neštátni operátori začlenení čo najskôr do usmerňujúceho rámca, ktorý každoročne stanovujú členské štáty a samotná Komisia.

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/20

1.1

Výbor je toho názoru, že osobitná pozornosť by sa mala venovať:

2.1

Európsky hospodársky a sociálny výbor víta „Návrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady týkajúceho sa medzinárodnej mobility v rámci Spoločenstva na účely vzdelávania a odbornej prípravy: Európska charta kvality mobility“ (1) predložený Komisiou. Navrhované zrušenie všetkých obmedzení mobility občanov Európskej únie v rámci členských štátov EÚ prispieva v súlade s cieľmi z Lisabonu k posilneniu konkurencieschopnosti Únie.

2.2

Výbor víta, že členské štáty, Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia sa snažia o odstránenie prekážok mobility v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (2).

2.3

Mobilita na účely odbornej prípravy jestvuje v EÚ už niekoľko desaťročí. Vďaka rozličným programom mobility mohli ich početní účastníci nazbierať nové skúsenosti a prekonať rečové a kultúrne hranice v Európe.

2.4

Výbor konštatuje, že vďaka vzdelávacím a výmenným programom Komisie, ktoré majú členské štáty k dispozícii, sa od roku 2000 strojnásobil počet občanov Únie, ktorí odchádzajú do zahraničia na účely vzdelávania.

2.5

Výbor zastáva názor, že tieto programy ponúkajú aj možnosť vybudovať v Európe spoločnosť vyznačujúcu sa tolerantnosťou, otvorenú ľuďom rozličných vierovyznaní, rôzneho etnického pôvodu, rôznej sexuálnej orientácie atď.

2.6

Výbor sa dôrazne prihovára za nové programy a možnosti vzdelávania navrhnuté Komisiou v roku 2004. Veľký záujem o tieto programy poukazuje na to, že mladí Európania už sprostredkovane realizujú ciele Lisabonskej stratégie.

3.1

Podľa názoru Výboru by úlohou členských štátov na celoštátnej aj miestnej úrovni malo byť to, že sa budú starať o koordináciu jednotlivých programov.

3.2

Inštitúcie, organizácie, vysoké školy, iné školy a osoby poverené koordináciou programov mobility by mali urobiť všetko preto, aby sa zabezpečila transparentnosť výberových konaní na účasť na týchto programoch. V praxi sa osoby zodpovedné za výber účastníkov často pozerajú na účasť na medzinárodnom výmennom programe ako na odmenu za dosiahnutie určitých cieľov.

3.3

Výbor okrem toho odporúča uskutočniť informačné kampane so širokým záberom, aby sa oslovil čo najväčší počet potenciálnych účastníkov programov. Je náramne dôležité informovať podľa možnosti čo najviac mladých Európanov o cieľoch programov a možnostiach, ktoré sa im v tejto súvislosti ponúkajú.

3.4

Členské štáty by sa mali postarať o to, aby si účastníci mohli nechať započítať skúsenosti a kvalifikácie nadobudnuté v rámci týchto programov.

3.5

Okrem toho sa Výbor mimoriadne kladne pozerá aj na podporu programov pre dobrovoľníkov a mobility na účely odborného vzdelávania. Tieto programy majú nepochybne veľký zmysel pre rozvoj profesionálnej kariéry účastníkov, ako aj pre ich schopnosť pracovať v medzinárodnom prostredí.

3.6

Niektoré členské štáty, v ktorých sa realizácia jednotlivých fáz bolonského procesu v krátkom čase ukončí, už teraz uplatňujú odporúčania Európskej charty kvality mobility na účely vzdelávania a odbornej prípravy. Ciele formulované v rámci charty a činnosti v nej navrhované treba hodnotiť kladne a majú umožniť lepšie využívanie programov poskytovaných Komisiou.

3.7

Výbor poukazuje na to, že návrh Komisie obsahuje výlučne také prvky, od uplatnenia ktorých možno na európskej úrovni očakávať len kladné účinky.

3.8

Pri návrhu Komisie, ktorým sa tu zaoberáme, hodno vyzdvihnúť, že nespôsobuje žiadne dodatočné finančné náklady v oblasti koordinačnej činnosti, takže odporúčania je možné bez problémov zrealizovať.

3.9

Výbor má obavy, že zásada dobrovoľnosti ohľadom prijatia Európskej charty kvality mobility skrýva nebezpečenstvo, že členské štáty sa budú medzi sebou preťahovať o ustanovenia v nej obsiahnuté, čím by sa mohlo ovplyvniť účinné uplatňovanie jej zásad a mohlo by dôjsť k oneskoreniam na úrovni jednotlivých štátov.

3.10

Výbor ďalej poukazuje na to, že občianske organizácie upozorňujú na skutočnosť, že vysielajúce a prijímajúce organizácie nie sú riadne pripravené na realizáciu programov, čo môže mať ten nemilý následok, že účastníci budú programy po ich skončení horšie hodnotiť.

3.11

Výbor zastáva názor, že Komisia by mala stanoviť dátum, kedy charta nadobudne účinnosť, aby boli členské štáty primäté rýchlo konať.

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/22

1.1

EHSV víta oznámenie ako príležitosť na bilancovanie úspechov a nedostatkov Európskeho roka ľudí so zdravotným postihnutím (ERĽZP) 2003, následné vyvodenie poučenia pre prípravu ďalších európskych rokov a nadviazanie na iniciatívy uskutočnené počas ERĽZP 2003

1.2

EHSV súhlasí s názorom, že úspech ERĽZP 2003, v porovnaní s predchádzajúcimi európskymi rokmi, pramení z toho, že oň žiadali samotné organizácie zdravotne postihnutých a že sa tiež zapojili do jeho plánovania a realizácie. EHSV vyzýva Európsku komisiu a európske inštitúcie, aby v budúcnosti pri príprave podobných iniciatív uprednostnili prístup zdola nahor.

1.3

EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že oznámenie neobsahuje informácie o činnosti na národnej a regionálnej úrovni a domnieva sa, že v budúcnosti by sa mal vytvoriť rámec na zabezpečenie plynulého toku informácií, ako aj zhromažďovania a výmeny informácií o osvedčených postupoch.

1.4

Kroky podniknuté s cieľom zlepšiť všeobecné povedomie a mediálne pokrytie boli vyhodnotené z kvantitatívneho, nie však z kvalitatívneho hľadiska. EHSV preto vyzýva Európsku komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala v budúcich iniciatívach.

1.5

EHSV sa domnieva, že úspech ERĽZP 2003 by sa mal odraziť v politickej a legislatívnej oblasti, a že vzhľadom na očakávania, ktoré európsky rok vyvolal, bola politická reakcia neuspokojivá.

1.6

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vo svojej budúcej dvojročnej správe o situácii ľudí so zdravotným postihnutím zhodnotila plnenie politických záväzkov prijatých počas európskeho roka a najmä činnosti nadväzujúcej na rezolúciu Rady o zamestnanosti, vzdelávaní, elektronickom prístupe a kultúre, a vyslovila odporúčania pre začlenenie problematiky zdravotného postihnutia do metódy otvorenej koordinácie v rámci Lisabonskej stratégie.

1.7

EHSV taktiež vyjadruje ľútosť nad nedostatkom informácií o opatreniach, ktoré členské štáty prijali s cieľom presadzovať problematiku zdravotného postihnutia a vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila nástroj na zhromažďovanie a hodnotenie informácií o opatreniach členských štátov.

1.8

ERĽZP 2003 podnietil výbor k vytvoreniu viacerých iniciatív: k vytvoreniu pracovnej skupiny (task force) pre zdravotné postihnutie vo výbore, k presadzovaniu otázky zdravotného postihnutia vo svojej práci, k prijatiu stanovísk z vlastnej iniciatívy týkajúcich sa ľudí so zdravotným postihnutím, k vyhoveniu požiadavke bezbariérového prístupu pri renovácii svojho nového sídla a k prijatiu zmien v služobnom poriadku, týkajúcich sa zamestnávania zdravotne postihnutých ľudí.

1.9

EHSV tiež žiada, aby sa otázka zamerania na problematiku zdravotného postihnutia začlenila do všetkých politík EÚ a aby sa rozvíjal štruktúrovaný dialóg s organizáciami zdravotne postihnutých, a to najmä v oblasti prípravy právnych predpisov pre vnútorný trh.

2.1

EHSV s veľkým záujmom privítal Oznámenie Komisie o implementácii, výsledkoch a celkovom zhodnotení Európskeho roka ľudí so zdravotným postihnutím 2003.

2.2

Európsky rok ľudí so zdravotným postihnutím oficiálne vyhlásila Rada EÚ 3. decembra 2001 (1). Kampaň trvala takmer rok a pol, keďže prípravné práce sa začali v polovici roka 2002. Z rozpočtu EÚ bola financovaná sumou vo výške približne 12 miliónov EUR.

2.3

Hlavnými cieľmi európskeho roka bolo zvýšenie povedomia o právach ľudí so zdravotným postihnutím, podpora úvah a diskusie o opatreniach, potrebných na podporu rovnakých príležitostí, a boj proti mnohým formám diskriminácie, s ktorou sa ľudia so zdravotným postihnutím v Európe stretávajú. Cieľom bolo taktiež podporiť a posilniť výmenu osvedčených postupov a stratégií vypracovaných na miestnej, národnej a európskej úrovni, rovnako ako zlepšiť komunikáciu týkajúcu sa postihnutí a podporiť pozitívny obraz ľudí so zdravotným postihnutím.

2.4

Európska komisia zdôrazňuje, že európsky rok bol výsledkom partnerského procesu medzi EÚ, členskými štátmi a organizáciami zdravotne postihnutých občanov, najmä Európskym fórom postihnutých, a inými zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti.

2.5

Európska komisia vypracovala viacero aktivít na európskej úrovni, napríklad informačnú kampaň so sloganom „nastúpte“ a autobusom, ktorý premával po Európe. Taktiež boli vyčlenené prostriedky na financovanie programov, týkajúcich sa mládeže, vzdelávania a kultúry, ako aj iniciatív v oblasti výskumu a informačnej spoločnosti. V rámci Európskeho roka ľudí so zdravotným postihnutím 2003 niektoré inštitúcie EÚ, ako Európsky parlament, Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor, navyše zrealizovali aj špecifické iniciatívy.

2.6

Iniciatívy na národnej a regionálnej úrovni boli zamerané hlavne na zvyšovanie povedomia v oblastí práv, prístupnosti zastavaných území, informačnej spoločnosti, dopravy, vypracovania nových vnútroštátnych právnych predpisov, spravodajstva a podpory rodín. Komisia taktiež zdôrazňuje, že európsky rok prispel k tomu, že postihnutie sa stalo súčasťou politickej agendy.

3.1

EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že oznámenie hodnotiace ERĽZP 2003 bolo prijaté takmer dva roky po jeho ukončení. Avšak výbor víta príležitosť na bližšie preskúmanie výsledkov ERĽZP a vyzdvihnutie niektorých aktivít, ktoré naň nadviazali.

3.2

EHSV podporuje pozitívnu analýzu výsledkov ERĽZP 2003, ktorý bol pravdepodobne najúspešnejším európskym rokom v zmysle zviditeľnenia a zapojenia verejnosti, ako aj tým, že bol hybnou silou pre vypracovanie opatrení a právnych predpisov v celej Európe.

3.3

Oznámenie ponúka hodnotný súhrn a analýzu činnosti vykonanej na európskej úrovni. Avšak o iniciatívach na národnej a regionálnej úrovni je len málo informácií. Bolo by užitočné upozorniť na významné projekty alebo aktivity, ktoré boli financované prostredníctvom ERĽZP, aby sa tak posilnila výmena osvedčených postupov. Zároveň by sa na základe týchto projektov či aktivít dalo určiť, ktoré iniciatívy by mohli pokračovať ako na národnej, tak aj na európskej úrovni.

3.4

Za zmienku stojí fakt zdôraznený externým hodnotením, že pilotný projekt, ktorý spustil Európsky parlament a ktorý mal nadväzovať na ERĽZP 2003 nebol v súlade s aktivitami európskeho roka. EHSV je presvedčený, že ak by sa analýza zaujímavých aktivít a partnerstiev urobila ešte počas roku 2003, vyčlenené finančné prostriedky sa mohli využiť lepšie.

3.5

Rozhodnutie o ERĽZP 2003 rátalo s účasťou krajín EZVO/EHP, pridružených krajín strednej a východnej Európy, Cypru, Malty a Turecka, z ktorých väčšina buď už do EÚ vstúpila alebo na členstvo kandiduje. Avšak oznámenie neinformuje o činnosti organizovanej v týchto krajinách, bez ohľadu na to, či bola podpísaná konkrétna dohoda s Európskou komisiou.

3.6

V oznámení sa taktiež uvádza, že mediálne pokrytie problematiky zdravotného postihnutia sa v roku 2003 zvýšilo o 600 %. Stálo by za to porovnať tieto výsledky s mediálnou produkciou v rokoch 2004 a 2005, aby sa zistilo, aký bol strednodobý či dokonca dlhodobý vplyv týchto informačných kampaní.

3.7

Je potrebné dodať, že zatiaľ sa neanalyzovala kvalita týchto informácií. Jedným z cieľov európskeho roka bolo podporiť pozitívny obraz ľudí s rôznymi typmi zdravotného postihnutia. Na základe správy je ťažké určiť, či sa tento cieľ podarilo dosiahnuť a či bol vytvorený nový obraz zdravotne postihnutých.

3.8

Decentralizovaný spôsob viedol národné orgány a výbory k prijatiu širokej palety prístupov. Niektoré krajiny sa zamerali na obmedzený počet väčších projektov, zatiaľ čo iné uprednostnili podporu veľkého počtu malých iniciatív miestneho charakteru. Bolo by zaujímavé vedieť, do akej miery bol každý z týchto prístupov účinný v zmysle zviditeľnenia kampane, ale tiež trvalej udržateľnosti realizovaných iniciatív.

3.9

EHSV taktiež poznamenáva, že miera politickej angažovanosti v ERĽZP 2003 na národnej úrovni sa v jednotlivých krajinách výrazne líšila. Výbor však vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebola urobená žiadna analýza, ktorá by zisťovala, či táto skutočnosť prispela v niektorej krajine k vypracovaniu a realizácii ďalších politických iniciatív.

3.10

Na európskej úrovni bolo prijatých viacero politických záväzkov, konkrétne rezolúcie Rady o zamestnanosti a odbornej príprave, prístupe ku kultúrnej činnosti, vzdelávaniu, elektronickom prístupe (2), ako aj iniciatívy inštitúcií EÚ napríklad v otázke dostupnosti (3) a zamestnanosti.

3.11

Európska komisia by mala vo svojej budúcej dvojročnej správe o situácii zdravotne postihnutých preskúmať realizáciu týchto záväzkov, ako to bolo naplánované v rámci akčného plánu o rovnakých príležitostiach pre ľudí so zdravotným postihnutím.

3.12

ERĽZP 2003 bol vynikajúcou príležitosťou na zvýšenie povedomia o významnej úlohe podnikov v sociálnom začlenení ľudí so zdravotným postihnutím, ako aj v ich integrácii na trhu práce. Jedným z výsledkov európskeho roka bol rastúci počet podnikov, ktoré zamestnávajú zdravotne postihnutých a svoje výrobky a služby prispôsobujú požiadavkám všeobecnej dostupnosti. Mimoriadne prínosnou bola iniciatíva „European Year Corporate Partnership“ (Podnikové partnerstvo európskeho roka), ktorú predstavila Európska komisia, čo viedlo k vytvoreniu „Business and Disability Network“ (siete „Podnikanie a zdravotné postihnutie“), jednému z dlhodobých výsledkov európskeho roka.

3.13

Podniky sociálneho hospodárstva boli počas európskeho roka mimoriadne aktívne – na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni zrealizovali stovky iniciatív. Nevšedný záujem vyvolala príručka, ktorú vydal CEP-CMAF (European Standing Conference of Cooperatives, Mutual Societies, Associations and Foundations – Stála európska konferencia družstiev, zdravotných poisťovní, asociácií a nadácií) v spolupráci s EHSV o spôsoboch, ako môžu podniky sociálneho hospodárstva prispieť k sociálnemu začleneniu ľudí so zdravotným postihnutím a ich integrácii na trhu práce.

3.14

Taktiež odbory sa v roku 2003 viac angažovali v otázke ochrany pracovných práv ľudí so zdravotným postihnutím.

3.15

ERĽZP pomohol organizáciám buď získať alebo zlepšiť prístup k rozhodovaciemu procesu a mohol ľuďom so zdravotným postihnutím poskytnúť lepšiu príležitosť na ochranu ich práv.

3.16

Výmena osvedčených postupov a preskúmanie iniciatív v tejto oblasti musia byť zorganizované skupinou na vysokej úrovni pre veci, týkajúce sa ľudí so zdravotným postihnutím. Táto skupina musí mať jasný mandát a pracovný program.

3.17

Navyše je rozhodujúce, aby sa otázka rovnakých príležitostí pre ľudí so zdravotným postihnutím presadzovala v rôznych procesoch EÚ, ktoré používajú metódu otvorenej koordinácie. Táto záležitosť je o to závažnejšia, že politika zdravotného postihnutia je naďalej z veľkej časti oblasťou v kompetencii jednotlivých štátov. Od ukončenia ERĽZP sme bohužiaľ zaznamenali pokles odkazov týkajúcich sa ľudí so zdravotným postihnutím a cieľov vytýčených v tejto oblasti, ktoré sa vytratili z lisabonskej agendy.

4.1

ERĽZP 2003 bol z veľkej časti úspešný vďaka zvolenému prístupu zdola nahor. Oznámenie zdôrazňuje, že európsky rok iniciovalo a podporovalo Európske hnutie zdravotne postihnutých, ktoré sa výrazne zapájalo do jeho prípravy a priebehu. S ľútosťou musíme konštatovať, že tento prístup sa neuplatňoval v rozhodnutiach týkajúcich sa ďalších európskych rokov, čo malo zjavný negatívny vplyv ako na mobilizáciu, tak aj na záujem cieľových skupín a širokej verejnosti.

4.2

Vzhľadom na rôznorodosť zainteresovaných strán je potrebné nadviazať na intenzívnu účasť organizácií zdravotne postihnutých pri realizácii informačnej kampane počas ERĽZP 2003, či dokonca ju rozšíriť počas Európskeho roka rovnakých príležitostí 2007. Hlavným bodom je, aby cieľové skupiny cítili, že použité nástroje a rámec zodpovedajú ich potrebám a že im bola pridelená zodpovednosť pri plánovaní a organizovaní podujatí s cieľom zabezpečiť ich úspešný priebeh. Je taktiež dôležité, aby bol zabezpečený dostatočné časové obdobie na prípravu podujatí medzi rozhodnutím o organizovaní európskeho roka a jeho oficiálnym začiatkom.

4.3

Externí hodnotiaci zdôrazňovali, že dodržiavanie rozpočtových pravidiel bolo príliš ťažkým bremenom ako pre členské štáty, tak aj pre zmluvných partnerov, ale taktiež pre Európsku komisiu, ktorá by mohla venovať viac času ďalším iniciatívam. Európska komisia by mala túto skutočnosť zohľadniť v súčasnom preskúmaní rozpočtových pravidiel a pravidiel uplatňovania rozpočtu.

4.4

Navyše vypracovanie ukazovateľov a monitorovacieho systému by členským štátom umožnilo zaznamenávať údaje týkajúce sa ich činnosti, čo by bolo základom pre účinný monitoring a zhromažďovanie informácií o osvedčených postupoch.

4.5

Európske roky nesmú byť len príležitosťou na zvýšenie povedomia alebo na oslavu, ale tiež odrazovým mostíkom pre ďalšie iniciatívy. ERĽZP 2003 vyvolal veľa očakávaní ako na národnej, tak aj na európskej úrovni. Je dôležité, že výsledkom týchto informačných kampaní je vytvorenie trvalých postupov a že existuje príslušná politika a právny rámec, na základe ktorých by bolo možné reagovať na výzvy, ktoré sa objavia počas európskeho roka. Dostupnosť zdrojov má tiež zásadný význam pre rozvíjanie partnerstiev a inovačných projektov, uzavretých, resp. vypracovaných počas európskeho roka.

5.1

EHSV sa počas ERĽZP 2003 angažoval vo viacerých iniciatívach. Na základe tejto správy je možné zhodnotiť činnosť výboru a taktiež predložiť návrhy na určité opatrenia do budúcnosti.

5.2

EHSV zriadil pracovnú skupinu (task force), ktorú tvorili členovia a iní zástupcovia výboru, s cieľom pripraviť a realizovať aktivity EHSV, týkajúce sa európskeho roka.

5.3

EHSV súhlasí s princípmi Madridskej deklarácie a je odhodlaný šíriť ich ďalej (4) EHSV prijal niekoľko stanovísk a poskytol niekoľko odpovedí týkajúcich sa prípravy na ERĽZP 2003 a jeho pokračovania (5), ktoré boli vo vysokom náklade distribuované v európskych inštitúciách a zainteresovaných organizáciách. Výbor navyše zorganizoval dva semináre – o zamestnanosti ľudí so zdravotným postihnutím a zhodnotení ERĽZP 2003.

5.4

EHSV sa zaviazal, že vo svojej práci bude presadzovať problematiku zdravotného postihnutia a vo všetkých svojich stanoviskách bude brať do úvahy záujmy, práva a povinnosti ľudí so zdravotným postihnutím. Hoci stále existuje priestor na určité zlepšenie, EHSV kráča správnym smerom. Čoraz viac stanovísk výboru obsahuje aspekt zdravotného postihnutia, čím EHSV zameriava pozornosť ďalších inštitúcií na problematiku práv ľudí so zdravotným postihnutím.

5.5

EHSV prijal stanoviská týkajúce sa ľudí so zdravotným postihnutím jednak z vlastnej iniciatívy a jednak ako reakciu na oznámenia a legislatívne návrhy (6). Konkrétne, EHSV vypracoval stanovisko, ktoré ponúka odborné rady pri presadzovaní problematiky zdravotného postihnutia a konzultáciách s organizáciami zdravotne postihnutých (7). Mnohé stanoviská výboru zahrnuli otázku zdravotného postihnutia do kontextu zamestnanosti, sociálneho začlenenia či priemyslu (8). EHSV sa taktiež zaviazal k pravidelnému hodnoteniu, ktoré bude v roku 2006 vykonávať pracovná skupina výboru.

5.6

Navyše EHSV vyhovel požiadavkám dostupnosti pri renovácii svojho nového sídla, ktoré bolo slávnostne otvorené v máji 2004. Nové sídlo EHSV umožňuje takmer rovnaký prístup pre členov a zamestnancov so zdravotným postihnutím. Vďaka bezbariérovému prístupu sa v budove EHSV konali semináre, na ktorých sa zúčastnili zástupcovia organizácií zdravotne postihnutých. To môže poslúžiť ako príklad pre ostatné inštitúcie a orgány EÚ.

5.7

EHSV berie na vedomie revíziu služobného poriadku ES, vypracovanú v roku 2003 a jej ustanovenia, ktoré podporujú zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím. Avšak EHSV poznamenáva, že na zabezpečenie náboru vyššieho počtu ľudí so zdravotným postihnutím je potrebný proaktívnejší prístup.

5.8

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci Európskeho roka rovnakých príležitostí 2007 zhodnotila zmeny v služobnom poriadku, týkajúce sa zamestnávania zdravotne postihnutých.

5.9

EHSV tiež žiada zriadenie programu odborných stáží pre ľudí so zdravotným postihnutím. Tento krok by sa mohol podniknúť počas Európskeho roka rovnakých príležitostí 2007.

6.1

EHSV vo svojich stanoviskách vždy zdôrazňoval, že úspešnosť Európskeho roka ľudí so zdravotným postihnutím by sa mala posudzovať podľa jeho konkrétnych výsledkov.

6.2

EHSV vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ERĽZP 2003 neviedol k prijatiu komplexných právnych predpisov o nediskriminácii zdravotne postihnutých ľudí vo všetkých oblastiach politiky EÚ.

6.3

Vo svojom stanovisku z februára 2004 výbor privítal Európsky akčný plán 2003 o rovnakých príležitostiach. V tomto stanovisku EHSV tiež zdôraznil, že akčný plán je málo ambiciózny, a navrhol, aby Európska komisia zvážila ďalšiu činnosť v tejto oblasti (9).

6.4

EHSV berie na vedomie nedávne zverejnenie prvej dvojročnej správy o situácii ľudí so zdravotným postihnutím, ako aj nových priorít ďalšej fázy Európskeho akčného plánu (10).

6.5

Je potrebné vypracovať odporúčania, týkajúce sa vplyvu európskych stratégií sociálnej ochrany, zamestnanosti a celoživotného vzdelávania na ľudí so zdravotným postihnutím. Toto je mimoriadne aktuálne, keďže ľudia so zdravotným postihnutím nie sú spomenutí v novej zefektívnenej Lisabonskej stratégii a národných reformných programoch, ktoré boli predstavené v roku 2005. V tejto súvislosti EHSV víta pracovný dokument o presadzovaní problematiky zdravotného postihnutia v stratégii zamestnanosti (11) a vyzýva Európsku komisiu, aby vyhodnotila realizáciu tohto dokumentu.

6.6

EHSV tiež víta návrh britského predsedníctva na organizovanie výročnej ministerskej konferencie o zdravotnom postihnutí za účasti zástupcov organizácií zdravotne postihnutých s cieľom podporiť politickú diskusiu na vysokej úrovni.

6.7

EHSV je presvedčený, že Európska komisia by mala v spolupráci s organizáciami zdravotne postihnutých vypracovať pre právne predpisy EÚ nástroj na posúdenie vplyvu zdravotného postihnutia a taktiež zaviesť školenia pre úradníkov z rozličných generálnych riaditeľstiev (DG) o spôsoboch jeho využitia.

6.8

Podľa Amsterdamskej zmluvy sa ES zaväzuje zohľadňovať ľudí so zdravotným postihnutím pri vytváraní opatrení týkajúcich sa vnútorného trhu. Vyhlásenie 22 sa žiaľ nezrealizovalo, keďže prekážok obmedzujúcich prístup k tovaru a službám je čoraz viac.

6.9

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby vypracovala iniciatívu, ktorá by spojila úradníkov zaoberajúcich sa otázkami vnútorného trhu s expertmi z organizácií zdravotne postihnutých s cieľom vypracovať strategický plán.

6.10

EHSV víta rýchle prijatie nariadenia o cestujúcich v leteckej doprave so zníženou pohyblivosťou, ktoré pomôže riešiť problém diskriminácie, ktorej čelia ľudia so zdravotným postihnutím pri ceste lietadlom, ako aj mnohých ďalších legislatívnych iniciatív v oblasti dopravy, ktoré taktiež podporujú práva zdravotne postihnutých.

6.11

EHSV žiada, aby boli požiadavky dostupnosti zahrnuté vo všetkých grantoch, ktoré EÚ poskytuje, ako aj v podmienkach uverejňovaných tendrov.

6.12

EHSV tiež dôkladne sleduje rokovania o Medzinárodnom dohovore o ľudských právach zdravotne postihnutých a víta návrh EÚ, aby sa Európske spoločenstvo k tomuto dohovoru pripojilo, a poskytlo tak ochranu ľuďom so zdravotným postihnutím žijúcim v EÚ a taktiež zabezpečilo tejto otázke primeranú pozornosť inštitúcií a orgánov EÚ.

6.13

EHSV sa domnieva, že na odstránenie diskriminácie vo všetkých oblastiach spadajúcich do kompetencie EÚ je potrebné prijať ďalšie právne predpisy a očakáva výsledky realizačnej štúdie týkajúcej sa ďalších legislatívnych iniciatív zameraných na nediskrimináciu. Navyše výbor je presvedčený, že návrh smernice týkajúcej sa zdravotného postihnutia bude predložený už na budúci rok.

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/27

1.1

Víta otvorenie diskusie o prístupe Spoločenstva k schémam udeľovania environmentálnej značky produktom rybného hospodárstva.

1.2

Vyjadruje svoju ochotu aktívne sa zúčastňovať na ďalších prácach.

1.3

Komisii odporúča, aby okrem potrebnej koordinácie medzi svojimi útvarmi, ktoré sú kompetentné v problematike udeľovania environmentálnych značiek, úzko spolupracovala s príslušnými medzinárodnými organizáciami, ako sú: FAO (Medzinárodná organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo), WTO (Svetová obchodná organizácia), OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), UNCTAD (Konferencia OSN pre obchod a rozvoj), ISEAL (Medzinárodná aliancia pre sociálnu a ekologickú akreditáciu a označovanie) a ISO (Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu).

1.4

Európskej komisii navrhuje, aby zároveň udržiavala nepretržitý kontakt so zainteresovanými subjektami z oblasti životného prostredia, sociálnymi partnermi a hlavne s partnermi z príslušných odvetví (rybárskeho, spracovateľského a obchodného), ako aj so spotrebiteľmi.

1.5

Domnieva sa, že v tejto chvíli a vzhľadom na komplexnosť tejto problematiky je lepšie vybrať spomedzi možností uvedených v oznámení Komisie tretiu možnosť, t.j. stanovenie minimálnych požiadaviek dobrovoľným systémom udeľovania environmentálnych značiek.

1.6

Konštatuje však, že tieto minimálne požiadavky musia byť dostatočne dôsledné a musia byť posilnené pravidlami, ktoré budú zabraňovať ich porušovaniu a prípadné porušenia budú sankcionovať.

1.7

Upozorňuje na skutočnosť, že v každom prípade je potrebné dodržiavať environmentálne označenia už schválené regionálnymi organizáciami rybného hospodárstva, v súlade s nariadeniami schválenými samotnou Európskou úniou, (ako je napríklad označenie „Dolphin Safe“ podľa AIDCP – Agreement on the International Dolphin Conservation Program [Dohoda o Medzinárodnom programe na záchranu delfínov] (1) – a je potrebné zaviesť vykonávacie predpisy.

1.8

Žiada Komisiu, aby venovala zvýšenú pozornosť problémom spôsobeným výdavkami spojenými s environmentálnym označovaním produktov rybného hospodárstva, ako aj ich správnej distribúcii v rámci celého obchodného reťazca medzi výrobcov, spracovateľov, obchodníkov a spotrebiteľov.

2.1

Vo februári 2004 Rada Európskej únie v rámci svojho programu otvorila diskusiu na tému udeľovania environmentálnych značiek produktom rybného hospodárstva. V príslušnom oznámení sa vyjadrila, že navrhne podmienky na identifikáciu spôsobov rybolovu, ako aj metódy postupného sledovania produktu, od lode až po konečného spotrebiteľa, ktoré by zaručovali dodržiavanie metód zodpovedného rybolovu a obchodu.

2.1.1

Rada vtedy uviedla, že na čele týchto diskusií, ktoré prebiehajú na rôznych medzinárodných fórach, by malo stáť Spoločenstvo.

2.1.2

Prostredníctvom už spomínaného oznámenia Komisia nakoniec otvorila diskusie o prístupe Spoločenstva k systémom udeľovania environmentálnych označení produktom rybného hospodárstva a vyzvala ostatné inštitúcie Európskej únie, aby sa k tomuto vyjadrili, s úmyslom iniciovať legislatívne návrhy a ďalšie dôležité odporúčania.

2.1.3

Preto je úlohou Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, aby sa k tejto iniciatíve vyjadril a zaujal svoje stanovisko.

2.1.4

Odkazy na „produkty rybného hospodárstva“, uvádzané v tomto stanovisku, sa vzťahujú aj na produkty akvakultúry, pričom sa naďalej zohľadňujú špecifickosti týchto dvoch činností vo vzťahu k životnému prostrediu.

2.2.1

Spomínané oznámenie Komisie je výsledkom veľkého úsilia o syntézu celej situácie, komplexnej z hľadiska právneho i praktického a v tomto zmysle by chcel Európsky hospodársky a sociálny výbor predovšetkým poďakovať príslušnému útvaru za vykonanú prácu. Treba pripomenúť, že výbor sa už všeobecne zmienil o niektorých momentálne nastolených otázkach, tak ako to bolo v prípade udeľovania environmentálnych značiek produktom rybných hospodárstiev vo svojom stanovisku na tému: „Etický obchod a systémy záruk pre spotrebiteľov“  (2)

2.2.2

Aby bolo možné začleniť diskusiu do správneho kontextu si je treba uvedomiť, že Agentúra OSN zaoberajúca sa záležitosťami rybného hospodárstva, príslušný výbor FAO, nedávno (11. a 13. marca 2005) schválil svoje vlastné „Smernice pre udeľovanie environmentálnej značky rybám a produktom rybných hospodárstiev z morských zdrojov“ ktoré boli podrobené konzultáciám s expertmi a navrhnuté v októbri 2004 (3). Diskusie v rámci FAO sa začali už v roku 1998.

2.2.3

Toto stanovisko nemôže podrobne rozoberať smernice spomínané v predchádzajúcom bode, ale treba zdôrazniť, že obsahujú minimálne základné požiadavky a kritériá, podľa ktorých sa určuje, či sa môže určitému produktu rybolovu udeliť environmentálne označenie, pokiaľ rybolov chápeme ako certifikovaný celok. Požiadavky možno zhrnúť nasledovne: súbor pravidiel, rámec administratívnej kontroly, spoľahlivé vedecké údaje o existujúcich populáciách rýb a o dôsledkoch rybárstva na príslušný ekosystém. Na druhej strane vypracovala organizácia FAO smernice pre stanovenie pravidiel udržateľného rybolovu a hlavne užitočné akreditačné a certifikačné mechanizmy. Obzvlášť treba upozorniť na skutočnosť, že smernice FAO zaraďujú medzi základné požiadavky na fungovanie systému udeľovania environmentálnych označení transparentnosť, účasť zainteresovaných subjektov, pravidlá oznamovania, vedenie záznamov, kontrola a prehodnotenie postupov a pravidiel, dostupnosť ľudských a finančných zdrojov, vykazovanie účtov a dostupnosť informácii a systémov pre ich zachovávanie, pozastavenie a odňatie akreditácie s príslušným právom na podávanie sťažností.

2.2.4

Zároveň si je treba uvedomiť, že udeľovanie environmentálnej značky je relatívne novou činnosťou, ktorá sa rozšírila hlavne v krajinách OECD (4) a že v súčasnej dobe sa touto problematikou zaoberá Svetová obchodná organizácia. Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu (ISO) tiež vypracovala svoje vlastné metodologické a koncepčné kritériá o riadení kvality životného prostredia pomocou noriem ISO 14000. Komisia bude musieť vynaložiť mimoriadne úsilie na to, aby schválené normy boli jednotné a kompatibilné s existujúcimi medzinárodnými pravidlami a smernicami.

2.2.5

Niektoré členské štáty a regionálne orgány v súlade s vlastnými ústavnými modelmi, majú v tejto oblasti svoje právomoci, ktoré boli už v niektorých prípadoch rozvinuté a v iných sa ešte len rozvinú. Z tohto dôvodu existuje v rámci Európskej únie veľa rôznych druhov environmentálnych označení – verejných i súkromných, nadnárodných, národných a regionálnych, ktoré môžu u spotrebiteľov a subjektov pôsobiacich na rôznych trhoch vyvolávať zmätok (5).

2.2.6

Kvôli očividnej legislatívnej nejednotnosti a nejasnostiam v oblasti environmentálnych označení, ktoré v súčasnosti existujú na rôznych trhoch, je potrebný multidisciplinárny a harmonizujúci prístup.

2.2.7

Európska únia stanovila harmonizujúci systém environmentálneho označovania po prvý krát v roku 1992 prostredníctvom nariadenia Rady (EHS) 880/92 z 23. marca (6). Revízia spomínaného nariadenia spred piatich rokov, realizovaná prostredníctvom aktuálneho platného nariadenia (7),stanovila systém udeľovania environmentálnych označení rôznym kategóriám výrobkov, medzi ktorými nie sú zahrnuté produkty rybného hospodárstva. Komisia by preto mala detailnejšie preskúmať možnosť rozšírenia aktuálnych environmentálnych označení aj na produkty rybolovu a akvakultúry.

2.2.8

Nemalo by sa zabúdať na to, že rozhovory o systémoch udeľovania environmentálnych označení produktom rybného hospodárstva prebiehajú v kontexte súčasných politík Európskej únie. Konkrétne máme na mysli Šiesty akčný program Spoločenstva pre životné prostredie, prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22.7.2002 (8), ako aj Akčný plán Spoločenstva o začlenení požiadaviek na ochranu životného prostredia do spoločnej politiky rybného hospodárstva (9), v ktorom sa prieskum environmentálnych označení produktov rybolovu považuje za doplňujúce opatrenie.

2.2.9

Hoci je situácia v tejto oblasti dosť odlišná, výbor by chcel Komisiu i ďalšie inštitúcie a zainteresované subjekty upozorniť na existenciu systému na harmonizované, jednotného udeľovanie označení, ktoré možno bez pochyby považovať za ekologické, pretože zaručuje dodržiavanie smerníc o recyklácii obalov (10). Hovoríme o tzv. „zelenom bode“, označení, ktoré sa prideľuje väčšine recyklovateľných obalov v krajinách Európskej únie. Toto označenie bolo registrovanou ochrannou známkou patriacou nemeckej spoločnosti, ktorá v roku 1996 presťahovala svoje sídlo do Bruselu a udeľovala licenciu na používanie tohto označenia vo forme spolupráce s väčšinou členských štátov a tretích krajín, ako aj s hospodárskymi subjektami zapojenými do správneho riadenia recyklácie obalov. V súčasnosti je právny základ definovaný v smerniciach Spoločenstva a národných vykonávacích predpisoch a preto by v praxi mohlo byť prijateľné zavedenie jediného loga, ktoré by nieslo jasný odkaz súkromnej organizácie (Packaging Recovery Organisation Europe s.p.r.l., ktorá dohliada na harmonizáciu kritérií a ich uplatňovanie národnými inštitúciami vo väčšine členských štátov Európskej únie (11).

2.2.10

Vzhľadom k uvedeným okolnostiam si výbor myslí, že diskusie o udeľovaní environmentálnych označení produktom rybolovu a akvakultúry prebiehajú v Európskej únii vo vhodnom čase, a preto by nemalo dochádzať k odkladom, ani by sa nemali predlžovať dôležité konečné termíny na riešenie tejto komplexnej problematiky. Spomínané rozhovory by sa mali riadiť smernicami FAO, pričom sa nesmie zabúdať na vlastné kritériá Európskej únie a v prípade možnosti ich treba vylepšovať, s multidisciplinárnym prístupom a kritériami pre harmonizáciu, pričom hlavným cieľom by mala byť ochrana životného prostredia, zdrojov a služba spotrebiteľovi.

3.1.1

FAO – organizácia kompetentná v problematike rybolovu, na ktorú sa preto obracajú rôzne regionálne organizácie zaoberajúce sa rybolovom, v činnostiach ktorých sa uplatňuje aktuálne morské právo, vychádzajúce z Dohovoru OSN o morskom práve – sa pri označovaní produktov rybného hospodárstva sústreďuje na ochranu oblastí rybolovu a iba nepriamo odkazuje ďalšie fázy marketingu produktu.

3.1.2

Na druhej strane iné medzinárodné organizácie, hlavne WTO (12) a UNCTAD, sa v rámci Dohody o technických prekážkach obchodu sústreďujú na to, aby systémy udeľovania environmentálnych označení nevytvárali nelegálne prekážky medzinárodnému obchodu, ani aby neznevýhodňovali rozvojové krajiny (13). Tieto organizácie sa snažia zosúladiť doplňujúce opatrenia v oblasti zodpovedného rybolovu, ako je napríklad udeľovanie environmentálnych označení, s medzinárodnými normami, pričom sa berie do úvahy aj potreba spolupráce, aby krajiny s menšími technickými a finančnými zdrojmi, potrebnými na zavádzanie environmentálnych označení, mohli získať potrebnú pomoc. V tomto zmysle si výbor myslí, že environmentálne označovanie produktov rybného hospodárstva samo o sebe nepredstavuje prekážku medzinárodnému obchodu, pokiaľ sa dodržiavajú potrebné mechanizmy transparentnosti a mechanizmy rovnakého prístupu.

3.1.3

Na druhej strane sa ISO a iné organizácie pre štandardizáciu sústreďujú skôr na metodológiu a osvedčené postupy pri riadení životného prostredia a príslušnom udeľovaní environmentálnych označení; nejestvujú žiadne dokumenty, ktoré by sa zaoberali špecifickosťami produktov rybného hospodárstva.

3.1.4

Udeľovaním environmentálnych označení sa výlučne zaoberá iba organizácia FAO, ale súhlasíme s názorom Komisie, že všetky prijaté rozhodnutia by sa mali zakladať nielen na súlade s rozhodnutiami medzinárodných organizácií, ale aj na harmonizácii ich rôznych prístupov, vyplývajúcich z ich rôznych pováh a úloh.

3.1.5

Kvôli vyššie spomínaným dôvodom si EHSV myslí, že medzinárodné aktivity i legislatívny návrh, ktorým sa bude Komisia riadiť, bude musieť vziať do úvahy základné acquis communautaire a skúsenosti, ktoré ponúka súčasný systém environmentálneho označovania v rámci samotnej Európskej únie (ako aj skúsenosti s tzv. „zeleným bodom“) a kompetentné útvary Komisie zodpovedné za rybolov budú koordinovať svoju činnosť s útvarmi zodpovednými za životné prostredie a harmonizáciu trhu, aby sa zabránilo neželanej nefunkčnosti alebo nežiadúcemu šíreniu environmentálnych označení, čo by bolo len zdrojom väčšieho zmätku a odklonenia sa od napĺňania svojej úlohy voči subjektom trhu a voči konečným spotrebiteľom. Napriek ťažkostiam, ktoré sú s týmto spojené, by mala Komisia stanoviť harmonogram, aby bol jej legislatívny návrh predložený najneskôr v prvom polroku 2006.

3.2.1

Keďže neexistuje žiadne základné nariadenie, ktoré by dostatočne dôsledne harmonizovalo kritériá, ako je vysvetlené v dokumente Komisie, nastali rôzne situácie, z ktorých niektoré môžu poslúžiť ako dobrý príklad, iné skôr ako príklad nie hodný nasledovania.

3.2.2

Po posúdení dostupnej literatúry (14) a platných medzinárodných predpisov si je treba všimnúť rôznorodosť situácií, ktoré nie vždy zodpovedajú požiadavkám transparentnosti a spravodlivosti, najdôležitejším pre systém udeľovania environmentálnych označení.

3.2.3

V určitých prípadoch sa stretávame s dobrovoľnými mechanizmami, ktoré vznikli zo spolupráce medzi subjektami pôsobiacimi na trhu a organizáciami občianskej spoločnosti. Takéto organizácie vlastnia akreditačné a certifikačné normy a normy na používanie environmentálnych označení, ktoré sú jasné, a spravodlivé a verejne dostupné a platia v rôznych oblastiach rybolovu v rôznych krajinách sveta. Tieto organizácie majú adekvátne poradné výbory a kontrolné mechanizmy.

3.2.4

V iných prípadoch (ktoré cituje Komisia v už spomínanom oznámení) sa stretávame jednoducho so súkromnými „logami“, pre ktoré buď nejestvujú právne predpisy, alebo nie sú zverejnené a ktorých praktické uplatňovanie sa veľmi vzďaľuje od dodržiavania zásad správnych postupov pri udeľovaní environmentálnych označení. Jeden z týchto prípadov môže slúžiť ako ilustratívny príklad negatívnych dôsledkov určitého environmentálneho označenia, aplikovaného na produkty rybného hospodárstva, pretože je v rozpore s medzinárodným právom, vytvára nežiadúce prekážky medzinárodnému obchodu a je založený na metódach, ktoré sú úplne v rozpore s odporúčaniami pre udeľovanie environmentálnych označení, a tak podľa nemenovaného vysokého úradníka EÚ vytvárajú „skutočný monopol výrobku“.

3.2.5

Takéto príklady poukazujú na skutočnosť, že súčasná situácia, v ktorej je možné vytvárať environmentálne označenia bez právneho základu a dokonca v rozpore so súčasnými medzinárodnými predpismi a predpismi Spoločenstva, nemôže ďalej pokračovať, pretože škodí výrobcom, spotrebiteľom a ostatným zainteresovaným subjektom.

3.2.6

Predovšetkým v prípade tuniaka pochádzajúceho z východného Tichého oceánu príslušná regionálna organizácia rybného hospodárstva, to znamená Medziamerická komisia pre tropické tuniaky podporila prijatie Dohody o medzinárodnom programe na záchranu delfínov (AIDCP) (15), ku ktorej dobrovoľne pristúpila Európska únia prostredníctvom rozhodnutia Rady 1999/337/ES z 26. apríla 1999 (16). Touto dohodou sa riadi environmentálne označenie, ktoré podporuje samotné Európske spoločenstvo a o ktorej sa práve diskutuje v Európskom parlamente (17).

3.2.7

Túto špecifickú situáciu treba mať na pamäti pri štúdiu a návrhoch nariadení o tejto problematike, aby v prípadoch, keď regionálna organizácia zaoberajúca sa rybným hospodárstvom, kompetentná v určitej oblasti rybolovu, presadzuje v súlade s princípmi FAO svoje vlastné environmentálne označenie, sa Európska únia mohla po prvé: zúčastňovať tejto činnosti, aby metodológia certifikácie a udeľovania takýchto environmentálnych označení spĺňala nevyhnutné požiadavky a po druhé: aby zvažovala používanie takýchto označení vo svojich vlastných predpisoch a zákaz tých, ktoré sú s týmito predpismi v rozpore.

3.2.8

Výbor si myslí, že akékoľvek súkromné environmentálne označenie produktov rybolovu a akvakultúry by malo podliehať prísnym akreditačným kritériám a nezávislej certifikácii a že legislatívny návrh, ktorý vypracuje Komisia, by mal zvážiť zriadenie verejného registra, prístupného všetkým zainteresovaným subjektom a subjektom trhu, pracujúcim s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorý by poskytoval informácie o tom, ktoré aktuálne používané označenia spĺňajú legálne stanovené požiadavky.

4.1.1

Environmentálne označenia by sa malo jasne odlišovať od všeobecných pravidiel na označovanie potravinárskych výrobkov. Používanie určitého environmentálneho označenia samo o sebe neznamená len súlad s predpismi, ktoré by mali byť dodržiavané v každom prípade aj pokiaľ ide o neoznačované produkty, ale skôr napĺňanie určitých vyšších štandardov ochrany životného prostredia, ktoré v tomto prípade zahŕňajú zodpovedné metódy rybolovu, zachovávanie populácie produktu krytého označením a minimalizáciu negatívnych dôsledkov na biodiverzitu a všeobecne na životné prostredie.

4.1.2

Environmentálne označenia výrobkov rybného hospodárstva, ako aj iných produktov extrakčných odvetví alebo akvakultúry možno udeľovať nespracovaným produktom (celým rybám, a to čerstvým alebo zmrazeným) aj spracovaným produktom z rýb, a to: zmrazeným, soleným, konzervovaným, predvareným alebo vopred pripraveným. V prvom prípade musí environmentálne označenie zaručovať, že použité metódy rybolovu spĺňajú kontrolné normy rybolovu, ale aj Kódex zodpovedného rybolovu organizácie FAO. V druhom prípade musí environmentálne označenie produktu rybolovu zaručovať, že správne uplatňovanie pravidiel na sledovanie potravinárskeho výrobku znamená, že spracovaný a na trh uvedený výrobok, predstavený spotrebiteľovi, je takým produktom rybolovu, ktorý si zaslúži niesť environmentálne označenie.

4.1.3

Pre správne udeľovanie environmentálneho označenia aplikovateľného na produkty rybolovu nestačia len všeobecné právne predpisy, ale je potrebné stanoviť jasný mechanizmus pre akreditáciu subjektov udeľujúcich certifikácie, pre získanie environmentálneho označenia, pre riešenie konfliktov, pre dohľad a sankcie v prípade zneužívania či neplnenia požiadaviek, mechanizmus, ktorý by odlišoval označené produkty od iných produktov rybolovu.

4.1.4

EHSV zastáva názor, že týmto jasným mechanizmom, spomínaným v bode 4.1.3 by mal byť register, ktorý sa spomína v predchádzajúcom bode 3.2.8. Normy aj register musia zaručiť, že transparentnosť bude základom tohto systému a spolu s informáciami, ktoré poskytuje spotrebiteľovi, musí vytvárať dôveru, potrebnú na zníženie existujúceho rozdielu medzi spotrebiteľmi, ktorí sa zaujímajú o vlastnosti výrobku súvisiace so životným prostredím (v súčasnosti asi 44 %) a tými, ktorých takéto informácie ovplyvnia pri výbere a kúpe výrobku(v súčasnosti asi 10 %).

4.1.5

Údaje uvedené vo vyššie spomínanej správe EVER, ako aj postoj asociácie EUROPECHE/COGECA (18) vyjadrený v poznámke k predmetu tohto stanoviska vyvolávajú určitý pesimizmus, pokiaľ ide o skutočnosť, že environmentálne označenia vo všeobecnosti a obzvlášť tie, ktoré sa udeľujú produktom rybných hospodárstiev predstavujú tvorbu pridanej hodnoty pre výrobcov a transparentné a presné informácie pre spotrebiteľov. Napriek tomu sa zachovanie životného prostredia v tom najširšom zmysle slova, spolu s bojom proti chudobe, radia medzi dve hlavné výzvy ľudstva vo svete. Preto je nevyhnutné, aby sa Európska únia snažila riadiť tie aktivity, ktoré by zodpovedným spotrebiteľom umožňovali rozlišovať a môcť si vyberať medzi výrobkami, ktorých získavanie, spracovanie a marketing sa riadia kritériami rešpektujúcimi životné prostredie.

4.1.6

Výbor bol informovaný o postoji organizácie WWF a je vďačný za to, že tento postoj, napriek logicky rôznym prístupom v určitých oblastiach, sa v podstate zhoduje s názormi vyjadrenými v tomto stanovisku, hlavne pokiaľ ide o nevyhnutnú dôslednosť nariadení týkajúcich sa environmentálnych označení.

4.1.7

Výbor je toho názoru, že nariadenia, ktoré Komisia navrhne, by mali brať ohľad na možnú platnosť environmentálnych označení produktov rybolovu ako pomocného nástroja pre rybný priemysel, ktorého náklady by mali byť premietnuté po celom obchodnom reťazci bez toho, aby zaťažovali spotrebiteľa. V tomto zmysle by environmentálne označenia produktov rybného hospodárstva mohli byť mechanizmom, ktorý by upozorňoval rybárov a podniky na potrebu trvalo udržateľného rybolovu a akvakultúry, aby boli zachovávané populácie rýb, ktoré sú základom rybolovnej činnosti a celého následného reťazca obchodných aktivít.

4.1.8

Výbor chce Komisiu upozorniť na to, že environmentálne označenia produktov rybolovu a akvakultúry sú spojené s finančnými nákladmi, ktoré musí niesť výrobný reťazec ešte pred tým, než sa výrobok dostane ku konečnému spotrebiteľovi. Malé a stredné podniky alebo subjekty z tretích rozvojových krajín môžu mať za určitých okolností problémy pri získavaní environmentálnych označení a preto by prijaté predpisy mali zahŕňať intervenčné mechanizmy prostredníctvom organizácií výrobcov, asociácií rybárov a partnerských dohôd. Avšak pre plnú účinnosť environmentálneho označenia je v každom prípade potrebné vynaložiť veľké úsilie v oblasti vzdelávania a osvety, a preto si výbor myslí, že financovanie súvisiace s informovaním a zvyšovaním povedomia u subjektov a spotrebiteľov by malo byť zabezpečené orgánmi verejného sektora.

4.1.9

Z tohto dôvodu akákoľvek aktivita zo strany Európskej únie v tejto problematike by mala byť vnímaná ako prvý krok na tejto ceste. Tento prvý krok by však mal byť dostatočne ambiciózny, aby mohol stanoviť:

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/32

1.1

EHSV súhlasí s Európskym parlamentom, že otázka posilnenia zastúpenia žien v rozhodovacích orgánoch hospodárskych a sociálnych záujmových skupín EÚ je dôležitá. Podporil výzvu Európskeho parlamentu adresovanú príslušným národným organizáciám a ich európskym združeniam ako aj Európskej komisii, aby tejto otázke venovala väčšiu a systematickejšiu pozornosť. Európsky parlament požiadal Komisiu, aby spracovala informácie a vytvorila databázu zastúpenia žien v rozhodovacích orgánoch záujmových ekonomických a sociálnych skupín EÚ. Výbor poznamenal, že Komisia už tento proces začala. Domnieva sa, že Európsky inštitút pre rovnosť pohlaví a Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok môžu v tejto otázke významne prispieť. Výbor tiež zaznamenal, že pokiaľ ide o ukazovatele, Komisia v súčasnosti pracuje s deviatimi kritériami talianskeho predsedníctva z roku 2003.

1.2

Európsky parlament zameral svoj rozbor najmä na združenia zamestnávateľov a odbory. Situácia odborov sa rozvíja pravdepodobne pozitívnejšie ako o tom pojednáva uznesenie a správa. Na druhej strane by sa zdalo, že dobré posúdenie situácie a rozvoja na strane zamestnávateľov a u iných hospodárskych a sociálnych záujmových skupín si vyžaduje jasnejšie uvedomenie si skutočnosti, že tieto organizácie fungujú iným spôsobom ako organizácie, ktorých členmi sú fyzické osoby.

1.2.1

Všetky hospodárske a sociálne záujmové skupiny zastúpené v EHSV majú svoje vlastné charakteristické črty. Politika, ktorá vplýva pozitívne na jeden typ organizácie, nemusí mať rovnaké účinky na iný.

1.2.2

Berúc na vedomie túto skutočnosť sa výbor so záujmom oboznámil s akčným rámcom pre rovnosť pohlaví vypracovaným ETUC, UNICE/UEAPME a CEEP a najmä s prioritou, ktorú tieto organizácie prikladajú téme „ženy v rozhodovacom procese“. Výbor so záujmom očakáva ohlásené ročné správy národného a európskeho pokroku.

1.3

EHSV tak ako Európsky parlament podporuje jestvujúcu európsku stratégiu vyváženej účasti mužov a žien na rozhodovacom procese. EHSV súhlasí s Európskym parlamentom, že pre zavedenie zmien a dosiahnutie vyváženého zastúpenia treba prejaviť skutočné politickú vôľu. Mnohé organizácie, vrátane tých, ktoré nie sú zamestnanecké a zamestnávateľské, toto politické odhodlanie skutočne preukazujú. EHSV odporúča, aby všetky zúčastnené organizácie pravidelne informovali Komisiu o výsledkoch svojich snažení a aby Komisia, v úzkej spolupráci s európskymi združeniami, vytvorila už spomínanú informačnú databázu a nadväzujúc na iniciatívu talianskeho predsedníctva z roku 2003, vypracovala vhodné ukazovatele posilnenia vplyvu žien v rozhodovacích hospodárskych a sociálnych orgánoch.

1.4

Organizácie vysielajú na medzinárodné a národné fóra, a aby sa podľa potreby sa zúčastnili sociálneho dialógu predovšetkým členov podnikovej správy. Avšak pre organizácie, ktoré by radi prispeli k posilneniu ženskej reprezentácie je rovnako dôležité, aby sa zamerali na prípravnú úroveň politiky, z ktorej už mnoho organizácií prijíma svojich delegovaných zástupcov.

1.5

Osobitné a pomocné štruktúry, rovnako ako siete ženského personálu a členov, výrazne prispeli k pozitívnej zmene v organizáciách. Hoci tieto prostriedky nebudú univerzálnym riešením vždy a všade, EHSV je toho názoru, že je potrebné ich naďalej podporovať a to najmä v prípade externého zastúpenia organizácie.

1.6

Nájdenie vhodných riešení, ako zariadiť ďalšie vzdelávanie/školenia a pracovnú dobu/starostlivosť o deti je, ako sa zdá, najvhodnejšou politikou pre posilnenie kariéry žien v spomenutých organizáciách. Podpora tejto politiky zodpovednými oddeleniami Komisie, ktoré stanovili opatrenia pre boj proti diskriminácii a podporu politiky rovnakých príležitostí pre všetkých, zostáva naďalej dôležitou. Združenia zamestnávateľov a odbory tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní tejto politiky.

1.7

Veľa expertov odporúča zavedenie kvót. Stanovenie kvót, ktoré sa ukázalo účinné v niektorých krajinách v politike a aj v spoločenských organizáciách, by malo byť dôkladne preskúmané príslušnými organizáciami a Komisiou z hľadiska ich fungovania a úspešnosti.

1.8

Výbor by uvítal, keby členské štáty vo svojej nominácii pre mandát EHSV na obdobie 2006 – 2010 zohľadnili cieľ 30 % zastúpenia podpriemerne zastúpeného pohlavia v EHSV (na návrh hospodárskych a sociálnych záujmových skupín), so zámerom zvýšiť tento cieľ na 40 % pre nasledujúci mandát.

1.9

EHSV prehodnotí výsledky súčasného prieskumu v rokoch 2006/2007, po začiatku svojho nového štvorročného funkčného obdobia. Toto bude zároveň príležitosťou na zistenie, či sa politika a skúsenosti organizácií nových členských štátov líšia v porovnaní so starými členskými štátmi. Výbor navrhuje, aby Európsky parlament potom porovnal aktuálnu situáciu so správou z roku 2002.

2.1.1

Európsky parlament požiadal v januári 2003 Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) o vypracovanie stanoviska k zastúpeniu žien v rozhodovacích orgánoch „sociálnych partnerov“ (1). Zámerom bolo doplniť štatistické údaje, ktorými Európsky parlament disponoval v čase prípravy uznesenia a správy o „zastúpení žien v orgánoch sociálnych partnerov Európskej únie“ (2002/2006 INI) a vypracovať odporúčania pre stratégiu na posilnenie zastúpenia žien v rozličných orgánoch „sociálnych partnerov“.

2.1.2

Európsky parlament vo svojom uznesení zaznamenal podpriemerné zastúpenie žien v orgánoch a štruktúrach, v ktorých sa „sociálni partneri“ radia o sociálnej politike. Text stanovuje, že na dosiahnutie vyváženého zastúpenia je potrebné upresniť programy a stratégie a vyzýva Európsku komisiu a „sociálnych partnerov“ systematicky spracovať potrebné informácie a prijať opatrenia na posilnenie vplyvu žien v rozhodovacích sociálnych a hospodárskych orgánoch, nielen ich väčším zastúpením, ale takisto zahrnutím rovnoprávnosti pohlaví do ich politiky.

2.1.2.1

Európsky parlament v tomto kontexte vyhlásil, že nezáväzné vyhlásenia zámeru sú nedostatočné a na zavedenie zmien a dosiahnutie vyváženého zastúpenia v organizáciách, v ktorých sa „sociálni partneri“ stretávajú, je potrebná skutočná politická vôľa.

2.1.3

EHSV nebol spomenutý ani v uznesení Európskeho parlamentu ani v jeho správe.

2.1.4

EHSV je najreprezentačným zastúpením hospodárskych a sociálnych záujmových skupín („organizovanej občianskej spoločnosti“) EÚ. Jeho úlohou síce nie je radiť zastúpeným organizáciám v ich politike zastúpenia žien v rozhodovacích orgánoch alebo v politike podpory rovnakých príležitostí pre všetkých, jeho zloženie sa však môže javiť ako čiastočný odraz tejto politiky. Výbor je jednou z organizácií, ktoré Európsky parlament spomenul a v ktorej sa hospodárske a sociálne záujmové skupiny stretávajú, a zároveň jedným z orgánov, v ktorých sa diskutuje sociálna politika. Jeho členovia sú preto dobrým zdrojom informácií a rád pre Európsky parlament.

2.2.1

EHSV súhlasí s Európskym parlamentom, že zastúpenie žien v rozhodovacích štruktúrach hospodárskych a sociálnych záujmových skupín EÚ je dôležitou otázkou. Bol tiež toho názoru, že lepšie štatistické základy a viac informácií o politike týchto organizácií sú dôležitými predpokladmi implementácie politiky Spoločenstva o vyváženom zastúpení mužov a žien v rozhodovacom procese.

2.2.1.1

Skonštatoval, že Európska komisia začala zhromažďovať náležité informácie a na žiadosť Európskeho parlamentu vytvárať databázu na určenie ukazovateľov pre posilnenie vplyvu žien v rozhodovacích hospodárskych a sociálnych orgánoch EÚ. Komisia však vyhlásila, že je ťažké získať informácie o spomínaných záujmových skupinách. Treba dúfať, že Európsky inštitút pre rovnosť pohlaví pomôže v budúcnosti pri riešením tejto otázky, ako to bolo v prípade Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok.

2.2.1.2

Okrem toho by Komisia mala pokračovať v rozvoji všeobecnej politiky zameranej na väčšie zastúpenie žien v rozhodovacom procese, ako napríklad v opatreniach zameraných na boj proti pretrvávajúcej diskriminácii na pracovisku, zlepšenie rovnováhy práce a súkromného života v členských štátoch EÚ, rovnako ako v zabezpečení rovnakého zaobchádzania a rovnakých príležitostí na pracovisku.

2.2.2

EHSV vo všeobecnosti podporuje žiadosti Európskeho parlamentu adresované zamestnávateľom, zamestnancom a organizovanej občianskej spoločnosti ako celku. Väčšine z nich sa výbor venoval v prieskume vychádzajúcom z dotazníku, ktorý bol v roku 2003 zaslaný všetkým (v tom čase 222) členom (2). 107 členov vyplnilo tento dotazník, čo predstavovalo približne 50 % (3) odpovedí.

2.2.2.1

Odpovede boli relatívne rovnomerne rozdelené do troch skupín EHSV: 34 % skupina I (zamestnávatelia), 31 % skupina II (zamestnanci) a 34 % skupina III (iné záujmy).

2.2.2.2

Percento ženského zastúpenia v EHSV v čase prieskumu predstavovalo 23 % (4).

2.2.2.3

Medzi opýtanými boli pravdepodobne nadmerne zastúpené organizácie s vysokým percentom ženského členstva. Táto skutočnosť by mohla viesť k trocha predpojatému celkovému obrazu „prospešnému pre ženy“.

2.2.3

Dotazník sa zameriaval postupne na typ a charakter reprezentovanej organizácie, jej riadiace štruktúry, zastúpenie v národných a medzinárodných organizáciách a fórach, prítomnosť žien v organizáciách a politiku rovnakých príležitostí pre všetkých.

2.2.4

Okrem toho boli preštudované jestvujúce informácie pochádzajúce z verejnej diskusie expertov o situácii a skúsenostiach v Belgicku, Španielsku a škandinávskych krajinách a využité podklady členov EHSV. Tieto informácie sa prevažne týkali odborov. Tak ako v uznesení a správe Európskeho parlamentu, boli nedostatočné skutočné podklady hodnotení vzhľadom na zamestnávateľov a informácie o iných organizáciách neboli takmer žiadne (5).

2.2.5

Prieskum a zohľadnený doplnkový materiál posilnili pôvodný dojem, ktorý vytvorilo uznesenie Európskeho parlamentu, t. j.: a) štatistický základ je skutočne veľmi obmedzený; jedinú výnimku tvoria odbory, ale ani v tomto prípade nie je dostatočne zohľadnený nedávny pozitívny vývoj (6); a b) nie je jednoduché, ak nie problematické porovnať závery o rôznych organizáciách, napr. organizáciách s členstvom fyzických osôb (ako sú odbory) a organizáciách, ktorých členmi sú samotné organizácie (napr. podniky). Iné charakteristické črty organizácií (napr. organizácie farmárov alebo MSP) vyžadujú iné metódy hodnotenia vyváženého zastúpenia mužov a žien. Je nutné zabezpečiť, aby nízke zastúpenie žien v rozhodovacích orgánoch nebolo dôkazom absencie politiky rovnakých príležitostí pre všetkých.

2.2.6

Jedným z bodov kritiky uznesenia Európskeho parlamentu bolo jeho výlučné zameranie na kvantitatívne aspekty zastúpenia, neberúc do úvahy kvalitatívne aspekty vytvárania politiky v organizáciách, v ktorých niekedy hrajú ženy dôležitejšiu úlohu ako by si ich formálne zastúpenie žiadalo. Hoci sú tieto kvalitatívne aspekty dôležité, EHSV sa rozhodol nevenovať sa im do detailov. Avšak do svojej analýzy zahrnul zastúpenie žien v štruktúre tvorby politiky. Kvalitatívne aspekty tvorby politiky v tomto zmysle by si vyžadovali viac pozornosti zo strany hospodárskych a sociálnych záujmových skupín a ich európskych združení, ale takisto Európskeho parlamentu a Európskej komisie.

2.2.7

EHSV si po preskúmaní náležitej politiky a skúseností hospodárskych a sociálnych záujmových skupín EÚ zvolil analýzu politiky zastúpenia integračným spôsobom (na národnej a európskej úrovni – zahŕňajúc sociálny dialóg – a na medzinárodnej úrovni).

2.2.7.1

Európske podnikové rady neboli súčasťou prieskumu. Ich zahrnutie by si vyžadovalo osobité výskumné úsilie, pre ktorý sú iné orgány vybavené lepšie ako EHSV (7).

2.2.8

Výbor sa odvolal na rámec činnosti rovnosti príležitostí pre mužov a ženy z 1. marca 2005, ktorý vypracovali ETUC, UNICE/UEAPME a CEEP, v ktorom je podpora žien v rozhodovaní jednou zo štyroch priorít.

2.3.1

Takmer polovica dvoch základných typov organizácií zastúpených v EHSV (konfederácie rôzneho typu na jednej strane a organizácie, ktoré majú za členov jednotlivcov na strane druhej) majú vysoký pomer ženských členov (40 % alebo viac). Len 10 – 15 % spadá do kategórie nízkeho zastúpenia žien (0 – 19 %). Vo všeobecnosti pomer zastúpenia žien v organizáciách predstavuje 36 %. (Pozn.: Ako už bolo uvedené, percento žien medzi členmi EHSV predstavovalo v čase prieskumu 23 %).

2.3.2

Ak sú v týchto organizáciách prítomné ženy, sú častejšie sú vedúcimi pracovníčkami než delegátkami na kongresoch organizácií, v riadení podniku, alebo dokonca v jeho správnej rade.

2.3.3

Táto skutočnosť je pravdepodobne hlavným vysvetlením relatívne nízkeho percenta ženského členstva v EHSV, keďže veľa jeho členov zastupuje správne rady.

2.3.4

Tie organizácie, ktoré vysielajú veľký počet zástupkýň do EHSV ich skôr vyberajú spomedzi vedúcich pracovníkov alebo využívajú iné typy zastúpení (napríklad zmiešané), ako aby vyberali zástupcov len z najvyššej úrovne vnútorného riadenia.

2.3.5

Pokiaľ ide o zastúpenie na národných alebo medzinárodných fórach, organizácie uprednostňujú zmiešané riešenia. V tomto prípade je zastúpenie jedným alebo viacerými členmi výkonnej rady až druhou možnosťou.

2.3.6

Veľký počet organizácií zastúpených v EHSV sa nezúčastňuje výboru sociálneho dialógu (približne štvrtina). Z organizácií, ktoré sú súčasťou tohto výboru, približne jedna tretina používa zmiešanú formu zastúpenia alebo vysielajú zástupcov zo správnej rady.

2.3.7

Jedna z politík na vyváženejšie zastúpenie žien v rozhodovacích orgánoch určených Európskym parlamentom je zavedenie štruktúr pre ženy v rámci organizácie. Európsky parlament zároveň konštatoval, že tieto štruktúry zostávajú symbolickým gestom alebo sa obmedzia na izolované diskusné fórum. Podľa Európskeho parlamentu takéto štruktúry preto nesmú izolovať ženy od rozhodovacieho procesu, naopak, mali by ich začleniť do tohto procesu a dovoliť im napredovať. Výbor s týmto názorom súhlasí.

2.3.7.1

Európsky parlament podčiarkol, že tútorstvo a vytváranie ženských sietí v rámci organizácií má rozhodujúci vplyv na ich prípravu na vedúce posty.

2.3.8

Iba malá časť z organizácií EHSV (33 %), ktorých zástupcovia vyplnili dotazník má osobitnú alebo pomocnú organizáciu pre svoje členky. Vo väčšine prípadov sú tieto štruktúry zastúpené v správnej rade týchto organizácií a takmer polovica z nich využíva iné prostriedky vplyvu. V 15 % prípadov ženský personál a vedúce pracovníčky vytvorili sieť, v 4 % prípadov oba systémy existujú spolu (t. j. organizácie a rozličné alebo pomocné siete).

2.3.8.1

Oddelené organizácie a siete sa nachádzajú najmä v organizáciách skupiny II (napríklad odbory), čo predstavuje 50 – 70 %. V skupine III je rozloženie medzi 19 – 39 % a v skupine I je tento jav zriedkavý (6 – 19 %). V organizáciách farmárov sú pomocné organizácie bežné (33 %) a v združeniach spotrebiteľov a ochrany zdravia tvoria približne 10 %.

2.3.9

Pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie kariéry žien, najmä na ich prípravu na riadiace miesta, 46 % opýtaných odpovedalo, že v ich organizáciách táto politika existuje. Najrozšírenejšou politikou je politika vzdelávania (26 %), rozvrhnutie pracovného času a starostlivosti o deti (22 %) a monitorovanie/ hodnotenie (19 %). Avšak iba štvrtina organizácií využíva tieto formy podpory kariéry.

2.3.10

Pozornosť venovaná najmä ženskému personálu sa takisto odrazila v štatistikách prítomnosti žien v organizáciách. Takmer polovica zastúpených organizácií (48 %) oznámila, že robia takúto štatistiku a väčšina z nich tvrdí, že ich každoročne aktualizujú (67 %).

2.3.10.1

V tejto oblasti je jasne najaktívnejšie organizácie skupiny II (viac ako 50 %), ďalej skupina III (približne jedna tretina). V skupine I je dosiahnuté percento štatistík nízke. Prejavil sa značný nesúlad medzi veľmi nízkymi výsledkami štatistík (1 %) a uvedených opatrení na podporu kariéry (11 %).

2.3.11

V 75 % zo 61 uvedených prípadov opatrení na podporu kariéry pre ženy opýtané osoby uviedli, že priniesla úspech. V 40 organizáciách existuje oddelenie alebo zodpovedná osoba, ktorá sa zaoberá politikou na podporu rovnosti mužov a žien. V polovici týchto prípadov táto úloha predstavuje jeden pracovný úväzok.

2.3.11.1

Úspech sa prejavil nárastom počtu zamestnankýň na miestach starších pracovníkov v 49 % prípadov a nárastom počtu ženských pracovníčok na vedúcich miestach v 46 % prípadov.

2.3.12

Politika pre rovnosť pohlaví sa často vyskytuje v odboroch (skupina II) (68 %), 25 % v organizáciách skupiny III a 5 % v skupine I .

2.3.13

Niekoľko organizácií (33 členov) vyhlásilo, že otázky politiky na podporu kariéry žien a rodovej politiky (gender mainstreaming) sa ich netýkajú.

2.3.14

Pomer mužov/žien zastúpených v organizáciách EHSV sa javí byť veľmi úzko spojený s pomerom ich zastúpenia na medzinárodnej úrovni. Omnoho nižší pomer sa objavuje v rámci sociálneho dialógu a ešte nižší medzi zástupcami na národných fórach.

2.3.15

Berúc do úvahy skutočnosť, že opýtaní zo skupiny I hodnotia pomer mužov/žien v ich organizáciách na 70/30 %, ich pomer zastúpenia mužov/žien v EHSV je relatívne vysoký (35 %), čo je viac ako zodpovedajúce čísla skupiny II (25 % v EHSV v porovnaní s 60/40 % zastúpením medzi členmi organizácie) a skupiny III (27 % resp. 65/35 %).

2.3.16

Prieskum ukazuje, že pomer mužov/žien vo vedení organizácií určuje zastúpenie mužov/žien v EHSV (pozri body 2.3.2 a 2.3.3). Európsky parlament vyzval „sociálnych partnerov“ (sociálne a hospodárske záujmové skupiny), aby prehodnotili svoje mechanizmy zastúpenia a výberové postupy tak, aby vytvorili z vyváženého zastúpenia mužov a žien princíp vyhlásený v ich stanovách (8).

2.3.16.1

EHSV v prieskume predstavil typ prijímacieho procesu pre zamestnancov na miesta do výkonných rád so zreteľom na pomer mužov/žien v týchto orgánoch. Rovnako ako vymenovanie pridruženými organizáciami, kooptácia sa ukázala ako najnevýhodnejšia pre ženy. Na vyvodenie jasných záverov spomenulo postupy s pozitívnym účinkom len veľmi málo opýtaných.

2.3.17

Porovnaním priemerného pomeru mužov/žien v rozhodovacích orgánoch a v rôznych oblastiach politiky zameranej na zlepšenie kariéry pre ženy sa dospelo k záverom, že celkové čísla vychádzajú zo silného zastúpenia žien v rozhodovacích orgánoch. Dvojitá kandidatúra a kvóty (o ktorých sa veľmi diskutuje v programoch politických strán EÚ) sa v odpovediach opýtaných vyskytovali len zriedka.

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/37

1.1

Cieľom tohto návrhu je rozšíriť mandát Európskeho monitorovacieho centra pre rasizmus a xenofóbiu (EMUC) a zriadiť Agentúru Európskej únie pre základné práva v súlade s rozhodnutím Európskej rady z 13. decembra 2003.

1.2

Hlavný rozdiel medzi existujúcimi právnymi predpismi a návrhmi spočíva v tom, že návrhy rozširujú pôsobnosť monitorovacieho centra z rasizmu a xenofóbie, okrem regulačných systémov uznaných OSN, MOP (Medzinárodnou organizáciou práce) a Radou Európy, na všetky oblasti základných práv uvedených v charte bez toho, aby boli dotknuté oblasti, ktorými sa už zaoberajú iné agentúry Spoločenstva.

1.3

Agentúra sa bude zaoberať situáciou v oblasti základných práv pri implementácii práva Únie v tých členských krajinách a potencionálnych členských krajinách, ktoré sa zúčastňujú na práci agentúry. Okrem toho môže Komisia agentúru požiadať, aby predložila informácie a analýzu ohľadom tých tretích krajín, s ktorými Spoločenstvo uzavrelo dohodu o pridružení alebo dohodu obsahujúcu ustanovenia o dodržiavaní ľudských práv alebo s nimi už začalo či má v úmysle začať rokovania o takýchto dohodách.

1.4

Cieľom agentúry je poskytovať pomoc a odborné rady týkajúce sa základných práv príslušným inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram Spoločenstva a jeho členským štátom, pri implementácii práva Spoločenstva, a tak ich podporovať pri prijímaní opatrení alebo rozhodovaní o ďalšom postupe v oblastiach ich pôsobnosti v záujme plného rešpektovania práv.

1.5

V rámci svojej pôsobnosti bude agentúra pri zachovaní plnej nezávislosti zhromažďovať a hodnotiť údaje o praktickom dopade opatrení Únie na oblasť základných práv a overených postupov rešpektovania a podpory týchto práv, vyjadrovať sa k vývoju politík v oblasti základných práv, zvyšovať povedomie verejnosti o všetkých textoch a regulačných nástrojoch, na ktoré sa EÚ odvoláva a podporovať dialóg s občianskou spoločnosťou a koordinovať a spolupracovať s rôznymi subjektami aktívnymi v oblasti základných práv. Agentúra nebude mať k dispozícii žiaden mechanizmus na riešenie sťažností.

1.6

Návrh splnomocňuje Agentúru na výkon činností v oblastiach uvedených v hlave VI Zmluvy o Európskej únii.

2.1

Výbor víta rozhodnutie Európskej rady založiť Agentúru Európskej únie pre základné práva (ďalej len „agentúra“) na podporu princípov a postupov Únie, ktoré sú uvedené v čl. 6 Zmluvy o EÚ. Vytvorí mechanizmus pre monitorovanie základných práv v Únii, ktorý môže slúžiť na zlepšenie koordinácie politík v oblasti základných práv v členských štátoch. Výbor by privítal, keby sa návrh Komisie zameralo aj na ďalšie oblasti, konkrétne:

2.2

Výbor víta odsek 2 v úvode navrhnutého nariadenia, ktorý uznáva rozsah existujúcich práv na ochranu občanov Únie a osôb, ktoré na jej území žijú. V úvode sa hovorí: „Charta základných práv Európskej únie znovu potvrdzuje práva vyplývajúce najmä z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov spoločných pre členské štáty, zo Zmluvy o Európskej únii, zmlúv Spoločenstva, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, sociálnych chárt prijatých Spoločenstvom a Radou Európy a z judikatúry Súdneho dvora európskych spoločenstiev a Európskeho súdu pre ľudské práva“.

Výbor uznáva potrebu nájsť správnu rovnováhu medzi bezpečnosťou, najmä pri opatreniach proti terorizmu a ochranou a podporou ľudských práv a základných slobôd v rámci Únie. V období nasledujúcom po 11. septembri a neskorších bombových útokoch v Madride a Londýne môžu niektoré nové opatrenia proti terorizmu prijaté členskými štátmi ohroziť ľudské práva a základné slobody. No najslabším miestom európskej spolupráce v oblasti bezpečnosti je skutočnosť, že tieto politiky ostávajú mimo rámca Spoločenstva a sú navrhnuté najmä podľa medzivládnej metódy (tretí pilier EÚ). Úloha Európskej únie je preto veľmi obmedzená. Proces rozhodovania nie je dostatočne transparentný, pretože je z neho vylúčený Európsky Parlament a Európsky súdny dvor. Kľúčovým prvkom pre udržanie správnej rovnováhy medzi slobodou, bezpečnosťou a spravodlivosťou v politikách Únie (1) by bolo rozšírenie pôsobnosti novej agentúry, aby bol obsiahnutý aj tretí pilier EÚ (hlava VI Zmluvy o EÚ).

2.3

Výbor uznáva odbornosť a monitorovací mechanizmus, ktorý existuje v rámci Rady Európy v oblasti ľudských práv a základných slobôd, vrátane uplatniteľných sociálnych práv podľa revidovanej Európskej charty sociálnych práv. Ďalej uznáva právomoci Rady Európy a jej Európskeho súdu pre ľudské práva v prípadoch porušovania ľudských práv v súlade s rôznymi dohovormi a medzinárodným právom, kde agentúra nemá také kompetencie. Preto je pevnejšia koordinácia a spolupráca medzi agentúrou a Radou Európy veľmi dôležitá.

Agentúra by mala pri výklade a aplikácii primárneho a sekundárneho práva EÚ, rovnako ako aj Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo svojich stanoviskách a rozsudkoch, vychádzať z medzinárodných dohôd.

Výbor opakuje svoju požiadavku, aby EÚ pristúpila k Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a k revidovanej sociálnej charte Rady Európy, keď EÚ získa potrebné právomoci.

2.4

Výbor je ale znepokojený tým, že návrh neposkytuje alebo nepodporuje širšie zastúpenie organizovanej občianskej spoločnosti v správnej rade a Fóre pre základné práva (ďalej len „fórum“) novej agentúry. To je v rozpore s Bielou knihou o európskom riadení, kde sa hovorí, že občianska spoločnosť zohráva významnú úlohu pri zohľadnení názorov občanov a poskytovaní služieb, ktoré zodpovedajú potrebám ľudí...občianska spoločnosť čím ďalej tým viac vníma zjednotenú Európu ako vhodné fórum na presadenie zmien v politickej orientácii a spoločnosti. Toto vytvára skutočnú príležitosť rozšíriť diskusiu o úlohe Európy a šancu aktívnejšie zapojiť občanov do procesu dosahovania cieľov Únie a ponúknuť im možnosť vyjadriť svoje hodnotenie, kritiku a protesty  (2).

2.5

Správna rada a fórum by nemali byť zostavené len z právnikov a akademikov. V týchto orgánoch by malo byť prítomné širšie zastúpenie občanov, konkrétne mimovládne organizácie, sociálni partneri, kultúrne, náboženské a humanistické organizácie, ktoré zastupujú a ochraňujú základné práva sociálne vylúčených a znevýhodnených skupín v našej spoločnosti.

3.1.1

Je možné argumentovať, že uplatnenie článku 308 Zmluvy o založení ES spolu s rozhodnutím Rady v kapitole VI nebude dostatočné na to, aby agentúre zabezpečilo právomoci v oblastiach, ktoré pokrývajú právne predpisy EÚ. Článok 308 Zmluvy o ES dáva Spoločenstvu (nie Únii) právomoc jednohlasne prijímať vhodné opatrenia na dosiahnutie cieľov Spoločenstva v situáciách, kedy tieto právomoci nie sú stanovené Zmluvou o ES. Všeobecným cieľom Spoločenstva je zabezpečiť, aby jeho vlastná činnosť plne rešpektovala a ochraňovala základné ľudské práva, ale Zmluva o ES na tento účel nestanovila žiadne špecifické právomoci.

3.1.2

Navrhnuté rozhodnutie Rady teda splnomocňuje agentúru na výkon činností v oblastiach uvedených v hlave VI Zmluvy o Európskej únii.

3.1.3

Výbor zdôrazňuje, že ochrana a podpora ľudských práv patria medzi všeobecné hodnoty a ciele Únie, ako to vyjadruje článok 6 ods. 4 Zmluvy o EÚ: Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočnenie svojich politík. Preto výbor žiada Komisiu, aby právomoci agentúry zakotvila do najsilnejších právnych základov v súlade s článkom 6 ods. 4, aby tak agentúre zabezpečila potrebné právomoci na vykonávanie jej úloh.

3.2.1

Výbor navrhuje, aby sa do článku 2 o cieľoch agentúry vložilo vyjadrenie, že jedným cieľov agentúry je formulovať odporúčania, ktoré môžu príslušné inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Spoločenstva a jeho členské štáty použiť pri prijímaní opatrení a rozhodovaní o ďalšom postupe v oblasti základných práv. Okrem toho by agentúra mala poskytovať informácie o možnostiach podávania sťažností a podniknutia právnych krokov, čo by pomohlo chrániť práva osôb alebo skupín diskriminovaných zákonmi alebo postupmi štátov, ktoré nedodržiavajú princíp právneho štátu.

Agentúra by mala vypracúvať výročné správy o implementácii základných práv v EÚ ako aj pravidelné správy o jej vzťahoch s medzinárodnými inštitúciami, hlavne s hospodárskymi inštitúciami a organizáciami rozvojovej pomoci, správy týkajúce sa asociačných dohôd a Dohody z Cotonou.

3.2.2

Výbor tiež navrhuje, aby Európsky parlament, Rada alebo Komisia mohli požiadať agentúru o vypracovanie hodnotenia kompatibility Charty základných práv a akýchkoľvek novo navrhnutých právnych predpisov a politík EÚ (vrátane vonkajšej politiky ako napr. obchod s rozvíjajúcimi sa krajinami) odhliadnuc od práva na vypracovanie hodnotenia z vlastnej iniciatívy k akejkoľvek téme v navrhnutej európskej legislatíve, a to v súlade alebo na návrh rád agentúry.

3.3.1

Spätné zhodnotenie konzultácií preukázalo, že 90 % zúčastnených sa chcelo uistiť, že agentúra sa bude aj naďalej zameriavať aj na boj proti rasizmu a xenofóbii. Výbor preto víta návrh Komisie v článku 5 ods. 1 písm. b, ktorý hovorí o tom, že agentúra by mala rasizmus a xenofóbiu vždy začleniť medzi tematické oblasti činnosti agentúry v rámci viacročného rámca.

3.3.2

Výbor si myslí, že aby bolo možné presadiť boj proti rasizmu a xenofóbii podľa článku 5 ods. 1 písm. b novej agentúry, mal by sa vytvoriť špeciálny výbor pre rasizmus a xenofóbiu v rámci správnej rady, ktorý by riadil činnosť v tejto oblasti a prideľoval potrebné zdroje.

3.6.1

Výbor sa nazdáva, že návrh neprináša a nepodporuje širšie zastúpenie organizovanej občianskej spoločnosti vo fóre. Fórum by malo mať čo najširšie zastúpenie zainteresovaných strán, ktorými sú mimovládne organizácie, sociálni partneri, kultúrne, náboženské a humanistické organizácie, ktorých záujmom je ochrana ľudských práv. Výbor navrhuje, aby aspoň tretina členov fóra zastupovala organizovanú občiansku spoločnosť.

3.6.2

Podľa nariadenia by fóru mal predsedať riaditeľ agentúry. Fórum by malo byť hlásnikom správnej rady ako celku a nie len riaditeľa. Fóru by mal navyše predsedať predseda správnej rady, aby sa zabezpečilo užšie prepojenie medzi oboma orgánmi.

3.6.3

Mala by sa zachovať odbornosť existujúcej siete nezávislých expertov v oblasti základných ľudských práv. Výbor navrhuje, aby bola sieť nezávislých expertov zastúpená vo fóre.

3.7.1

Aby bolo možné zabezpečiť nezávislosť agentúry, musia byť zvolené správne mechanizmy, ktoré by v čo najvyššej miere zabezpečili plnenie Parížskych princípov OSN o štatúte a fungovaní národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv. Výbor preto navrhuje nahradiť článok 15 ods. 1: „Agentúra plní svoje úlohy celkom nezávisle“ nasledujúcou vetou:

„Agentúra plní svoje úlohy celkom nezávisle v súlade s Parížskymi princípmi OSN o národných strediskách pre ľudské práva.“

3.8.1

Preto výbor navrhuje, aby bola do článku 19 ods. 1 včlenená veta:

„(1A) Agentúra bude na základe ročného rozpočtového cyklu dostávať z Únie adekvátne finančné prostriedky, aby mohla vykonávať svoje úlohy. Agentúra môže vo výnimočných prípadoch požiadať o dodatočné prostriedky na vykonanie špeciálnych alebo dodatočných úloh, s ktorými ročný rozpočet nepočíta.“

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/41

1.1

Záujem európskych inštitúcií o dialóg s občianskou spoločnosťou, najmä s organizovanou občianskou spoločnosťou na európskej úrovni za posledných desať až pätnásť rokov neprestajne narastá. Inštitúcie uznali skutočnosť, že dobrá politika nemôže existovať bez úsilia načúvať občanom, bez účasti a súhlasu osôb, ktorých sa rozhodnutia Spoločenstva týkajú.

1.2

Skúsenosti a znalosti/odbornosť aktérov občianskej spoločnosti, vedenie dialógu s orgánmi a verejnými inštitúciami na každej úrovni, rokovanie a hľadanie zhody, či dokonca dohody, umožňujú vznik návrhov v duchu všeobecného záujmu. Tento proces zvyšuje kvalitu a dôveryhodnosť politického rozhodovacieho procesu, keďže takto prijaté rozhodnutia sú pre verejnosť ľahšie pochopiteľné a prijateľnejšie.

1.2.1

Tým, že participatívna demokracia vytvára pre občanov možnosť zúčastňovať sa jednotlivo alebo kolektívne, prostredníctvom konkrétnych príspevkov organizovanej občianskej spoločnosti na riadení verejných vecí, obohacuje reprezentatívnu demokraciu, čím posilňuje demokratickú legitimitu Európskej únie.

1.3

Tu treba poznamenať a podčiarknuť, že vďaka zloženiu a úlohe, ktoré sú mu od jeho vytvorenia stanovené Zmluvami, je Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) historicky, od svojho začiatku, súčasťou európskej participatívnej demokracie a tvorí jej najstaršiu zložku.

1.4

„Právo účasti“, ktoré občianska spoločnosť a organizácie aktívne na európskej úrovni oddávna požadovali, nadobúda v súčasnosti ešte väčší význam. Úlohy a výzvy, ktorým musí Európska únia čeliť, si vyžadujú aktivizáciu všetkých miestnych aktérov a ich zástupcov.

1.5

Túto potrebu uznala v súvislosti s realizáciou Lisabonskej stratégie (1) najmä Európska rada, ktorá sa zišla v Lisabone 23. a 24. marca 2000 a opäť ju zdôraznila na svojom stretnutí 22. a 23. marca 2005 v kontexte obnovenia tejto stratégie (2).

1.6

V Bielej knihe o európskom riadení (3) z júla 2001 Komisia povyšuje účasť občianskej spoločnosti na vypracúvaní a zavádzaní politiky Únie do praxe na jeden zo základných princípov dobrého riadenia a na jednu z najdôležitejších oblastí činnosti obnovenia integračnej metódy a zlepšenia demokratického fungovania inštitúcií.

1.7

Princíp participatívnej demokracie je tiež zakotvený v článku I-47 Zmluvy o Ústave pre Európu  (4). V tomto zmysle a napriek rizikám procesu ratifikácie Zmluvy o Ústave, musia inštitúcie EÚ nasledovať túto logiku a vytvoriť skutočnú participatívnu demokraciu. Avšak na to, aby participatívna demokracia spĺňala požiadavky moderného európskeho riadenia, je potrebné vytvoriť nástroje, ktoré by umožnili európskym občanom a najmä organizáciám, v ktorých aktívne pôsobia, zapájať sa do diskusií a konzultácií a v konečnom dôsledku ovplyvňovať rozvoj Únie a jej politiku v rámci skutočného štruktúrovaného občianskeho dialógu s organizovanou občianskou spoločnosťou.

1.8

Pokiaľ ide o EHSV, výbor aktívne pracuje na rozvoji participatívnej demokracie v spolupráci s inými inštitúciami Únie a organizáciami občianskej spoločnosti.

1.8.1

EHSV usporiadal v októbri 1999 prvý Konvent o úlohe a príspevku organizovanej občianskej spoločnosti k budovaniu Európy a odvtedy vypracoval viacero stanovísk, ktorých cieľom je perspektívny rozvoj a budovanie dialógu medzi organizáciami občianskej spoločnosti a európskymi inštitúciami (5)  (6).

2.1

Aktéri občianskeho dialógu na európskej úrovni sú organizácie, ktoré predstavujú osobitné a/alebo všeobecné záujmy občanov. Z tohto dôvodu je prirodzeným poslaním európskych organizácií sociálnych partnerov zúčastňovať sa na občianskom dialógu. Občiansky dialóg predstavuje v tomto zmysle dobrý príklad konkrétneho uplatňovania princípu participatívnej demokracie. V každom prípade treba zdôrazniť základný rozdiel medzi sociálnym dialógom a dialógom občianskym. V prípade európskeho sociálneho dialógu sú jasne určení jednak jeho účastníci, jednak zámery a používané postupy. Európski sociálni partneri navyše majú takmer legislatívnu moc (8). Špecifickosť sociálneho dialógu vychádza zo špecifických právomocí a účastníkov, ktorí konajú nezávisle.

2.2

Na európskej úrovni majú tieto organizácie rôzne formy a pomenovania: združenie, federácia, nadácia, fórum a sieť sa vyskytujú najbežnejšie (9). Tieto rôzne druhy organizácií sú často zoskupené pod hlavičkou „mimovládne organizácie“ (MVO, angl. skratka NGO), ktorá v skutočnosti zahŕňa všetky druhy nezávislých a neziskových organizácií. Mnohé európske organizácie sú súčasťou medzinárodnej štruktúry.

2.3

Európske organizácie koordinujú činnosť svojich členov a partnerov v rôznych členských štátoch a často i mimo nich. Okrem toho stále častejšie vytvárajú európske siete, ako je to v prípade sociálnych vecí, životného prostredia, ľudských práv, problematiky spotrebiteľov a rozvojovej pomoci, alebo sociálnej ekonomiky.

2.4

Na ilustráciu záberu európskych organizácií občianskej spoločnosti a spôsobu ich usporiadania v prílohe tohto stanoviska uvádzame prehľad organizácií, federácií a najvýznamnejších sietí rôznych sektorov organizovanej občianskej spoločnosti na európskej úrovni, okrem socioprofesných organizácií. Tento dokument pokrýva približne dvadsať konkrétnych sektorov.

2.4.1

Tento prehľad je dôkazom stále väčšieho členenia organizovanej európskej občianskej spoločnosti a rozmanitosti členenia samotných organizácií: môžu sa skladať len z národných organizácií (dokonca v niektorých prípadoch z regionálnych a miestnych organizácií), ktoré zastupujú daný sektor, ich členmi môžu byť európske a národné organizácie, ako aj právne a fyzické osoby na všetkých úrovniach. Do sietí sa zoskupujú buď európske organizácie daného sektora alebo národne a európske organizácie.

2.5

Je zrejmé, že istý počet európskych organizácií občianskej spoločnosti, ako aj niektoré národné organizácie alebo siete, majú vo všeobecnosti skúsenosti a znalosti, ktoré ich oprávňujú žiadať o účasť na konzultačnom procese formovania politiky Únie. V každom prípade je rovnako jasné, že kvôli absencii objektívnych hodnotiacich kritérií je reprezentatívnosť európskych občianskych organizácií, okrem organizácií sociálnych partnerov, často predmetom diskusie. Sektor občianskych organizácií je ponímaný ako nejednotný, pretože je často rozdrobený na množstvo organizácií, zastupujúcich skôr osobné záujmy členov než všeobecný záujem a kvôli nedostatku transparentnosti je navyše mnohými vnímaný ako neschopný skutočne vplývať na proces formovania politiky a príprav rozhodnutí.

3.1

EHSV už niekoľkokrát zdôraznil, že iba jasne definovaná reprezentatívnosť môže poskytnúť aktérom občianskej spoločnosti právo zúčastňovať sa na procese formovania politiky a príprav rozhodnutí Spoločenstva.

3.1.1

Potreba reprezentatívnosti občianskej spoločnosti vychádza zo základného demokratického princípu a okrem toho prispieva k napĺňaniu cieľu zvýšenia jej viditeľnosti a vplyvu na európskej úrovni.

3.1.2

EHSV vypracoval v tejto súvislosti kritériá reprezentatívnosti, ktoré nedávno sformuloval vo svojom stanovisku z 20. marca 2002 na tému Bielej knihy o európskom riadení (10).Aby bola určitá organizácia považovaná za reprezentatívnu, musí spĺňať deväť kritérií, t. j.:

3.1.3

EHSV v uvedenom stanovisku navrhol„rozvíjať o týchto kritériách diskusiu s inštitúciami a občianskymi organizáciami, ktorá bude základom budúcej spolupráce“.

3.2

Aby sa predišlo nedorozumeniam o rozsahu uplatňovania kritérií reprezentatívnosti definovaných v tomto stanovisku, je potrebné jasne rozlíšiť medzi „procesom konzultácie“, teoreticky prístupným pre všetky organizácie, ktoré majú v danej oblasti potrebnú odbornosť, a „účasťou“ , ako možnosťou určitej organizácie formálne a aktívne zasiahnuť do kolektívneho rozhodovacieho procesu, vo všeobecnom záujme Únie a jej občanov. Tento proces, ktorý sa opiera o demokratické princípy, umožňuje občianskym organizáciám reálne sa podieľať na tvorbe politiky a príprave rozhodnutí o rozvoji a budúcnosti EÚ a jej politiky (11).

3.2.1

Hoci by sa zdalo, že tento rozdiel je hlavne akademického charakteru, je dôležitý: reprezentatívnosť je podmienkou účasti na rozhodovacom procese v tom zmysle, že mu dodáva legitimitu. Cieľom konzultačného procesu je vypočuť názory a využiť skúsenosti aktérov občianskej spoločnosti bez stanovovania predbežných podmienok. Konzultácia je takisto dôležitým prvkom občianskeho dialógu.

3.3

Vo vyššie spomínanej Bielej knihe o európskom riadení Komisia navrhla vytvoriť v sektoroch, kde sa už konzultačný proces zaužíval, partnerské dohody presahujúce minimálne konzultačné pravidlá pre všetky svoje oddelenia. Komisia však uzatvorenie takých dohôd podmieňovala zárukami zo strany organizácií občianskej spoločnosti v oblasti ich otvorenosti a reprezentatívnosti, no neriešila otázku platných kritérií.

3.4

Oznámenie Komisie z 11. decembra 2002 (12), ktoré zavádza všeobecné zásady a minimálne predpisy pre konzultácie Komisie so zainteresovanými stranami, rozlišuje medzi tzv. „otvorenými“ konzultáciami, ktoré prebiehajú v rámci globálneho a nevýhradného prístupu a „cielenými“ konzultáciami, ktorých účastníci a zainteresované strany (cieľové skupiny) sú podľa textu oznámenia určení na základe „jasných“ a „transparentných“ výberových kritérií. Avšak ani tu sa neurčujú žiadne kritériá.

3.4.1

V uvedenom oznámení Komisia ďalej zdôrazňuje význam, ktorý prikladá príspevkom predstaviteľov reprezentatívnych európskych organizácií, no odvoláva sa na skoršie práce EHSV v otázke kritérií reprezentatívnosti pre výber organizácií vhodných na účasť na občianskom dialógu.

3.5

Zmluva z Nice posilnila EHSV v úlohe výsadného prostredníka medzi organizovanou občianskou spoločnosťou a rozhodujúcimi orgánmi Únie a uložila mu zvýšenú zodpovednosť za:

3.6

Treba však podčiarknuť, že spomenuté stanovisko sa nezameriava na:

3.7

Vypracovanie tohto stanoviska je v prvom rade súčasťou snahy o vyjasnenie a racionalizáciu vzťahov EHSV s európskymi organizáciami a sieťami občianskej spoločnosti. Jeho cieľom je posilnením legitimity týchto európskych organizácií a sietí zvýšiť dôveryhodnosť dialógu s organizovanou občianskou spoločnosťou.

3.7.1

Tieto snahy sú pokračovaním zavádzania posilneného a štruktúrovaného dialógu s európskou organizovanou občianskou spoločnosťou, a to:

3.8

Toto stanovisko by mohlo rovnako:

3.9

EHSV v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zavedenie systému na akreditovanie občianskych organizácií pri európskych inštitúciách so sebou prináša výhody aj nevýhody. Avšak toto stanovisko nie je pre EHSV vhodným priestorom na vyjadrenie pozitív takéhoto systému. Je však toho názoru, že existuje úzky vzťah medzi touto otázkou a otázkou reprezentatívnosti, a preto by tieto mali byť posudzované súčasne v rozsiahlej diskusii všetkých dotknutých strán, európskych inštitúcií a organizácií občianskej spoločnosti.

4.1

EHSV si je vedomý skutočnosti, že jeho zloženie odráža iba sčasti rozmanitosť a vývoj obsiahnuté v pojme „organizovaná občianska spoločnosť“, a preto podnikol iniciatívy a zaviedol reformy, ktoré majú za cieľ zabezpečiť čo najrozsiahlejšie zastúpenie organizovanej občianskej spoločnosti.

4.2

Do svojej štruktúry a činnosti zapája rôznymi formami a čoraz väčšmi najmä európske organizácie a siete občianskej spoločnosti, ktoré ešte nie sú vôbec, alebo sú len nepriamo zastúpené v EHSV. Takéto zapájanie však nie je založené na kritériách jasnej reprezentatívnosti.

4.2.1

Každá z troch skupín  (14) EHSV uznáva určité európske organizácie a udeľuje im štatút uznanej organizácie. Členovia EHSV majú väčšinou priame alebo nepriame spojenie s týmito organizáciami, ale neplatí to absolútne.

4.2.2

Na úrovni odborných sekcií  (15) sa európske organizácie, ktoré môžu niečím prispieť počas procesu vypracovania stanoviska, často zúčastňujú na prácach. Sú informované o prebiehajúcich prácach, poskytujú pripomienky a môžu byť zastúpené expertmi a zúčastňovať sa organizovaných verejných diskusií alebo konferencií.

4.2.3

EHSV organizuje podujatia (konferencie, semináre, verejné diskusie atď.) na prierezové témy, akou bola napríklad nedávno Lisabonská stratégia, trvalo udržateľný rozvoj a finančné výhľady na obdobie rokov 2007-2013, spomenieme ešte stretnutia zamerané na pokračovanie prác týkajúcich sa Konventu o budúcnosti EÚ (16).

4.2.3.1

Účastníci z kruhov organizovanej občianskej spoločnosti sú vyberaní pragmatickým spôsobom na základe žiadostí skupín, členov EHSV, sekcií alebo sekretariátu. Tieto podujatia sú v princípe otvorené aj pre zástupcov občianskych organizácií, ktorí o ne spontánne prejavili záujem.

4.3

Ďalším krokom v tejto spolupráci bolo vytvorenie kontaktnej skupiny medzi EHSV a zástupcami základných sektorov európskej organizovanej spoločnosti v roku 2004. V súčasnosti ju tvorí okrem desiatich zástupcov EHSV (predsedníčka EHSV, predsedovia troch skupín a šiestich odborných sekcií) aj štrnásť členov hlavných organizácií a aktívnych sietí pôsobiacich v sektoroch zastúpených v kontaktných skupinách, bez ohľadu na to, či ide o organizácie so štatútom uznanej organizácie.

4.3.1

Úlohou kontaktnej skupiny je na jednej strane zabezpečiť koordinovaný prístup EHSV voči organizáciám a európskym sieťam občianskej spoločnosti a na strane druhej pokračovať v spoločne prijatých iniciatívach.

4.4

Tento prehľad svedči o pragmatickom prístupe, ktorý EHSV vždy zaujímal a ktorý vo všeobecnosti vedie k uplatňovaniu otvoreného a nevýlučného prístupu pri postupnom vytváraní štruktúry jeho vzťahov s európskou organizovanou občianskou spoločnosťou. V prípade udelenia štatútu uznanej organizácie alebo sektorových porád sa však postupuje cielenejšie.

4.5

V tomto zmysle záverečná správa ad hoc skupiny z 10. februára 2004„Štruktúrovaná spolupráca s organizáciami a sieťami európskej občianskej spoločnosti“ zdôrazňuje, že „otázka reprezentatívnosti si nepopierateľne zaslúži veľkú pozornosť“, ale že„táto otázka nesmie prekážať na ceste vpred“ a odporúča prístup, ktorý „nevylučuje opatrnosť, ale žiada byť otvorený a pragmatický.“

5.1

Kritériá EHSV stanovené v jeho stanovisku o Bielej knihe o európskom riadení neboli vždy formulované jasne. Treba upresniť ich význam a dosah, aby boli zjavné a použiteľné v praxi.

5.2

V tomto kontexte je EHSV názoru, že je dôležité zaviesť jasný, jednotný a jednoduchý postup na hodnotenie reprezentatívnosti európskych organizácií občianskej spoločnosti a vyhnúť sa zložitým a kontroverzným otázkam.

5.3

Tento postup musí umožniť preskúmanie kritérií štruktúry a jestvujúcich spôsobov práce európskych organizácií. Mal by byť tiež založený na princípe účasti samotných organizácií na procese spomenutého hodnotenia. EHSV nemá v žiadnom prípade záujem obmedzovať samostatnosť týchto organizácií.

5.4

Preto by mal tento postup vychádzať z nasledujúcich zásad:

5.5

Výbor navrhuje, aby postup zahŕňal tri hodnotiace prvky, t. j.:

5.5.1

Prvé dva hodnotiace prvky sú jasné a vzťahujú sa na štruktúru každej organizácie. Ponúkajú možnosti dobrého a relatívne objektívneho hodnotenia reprezentatívnosti organizácie a zachovávajú popri tom dynamiku občianskej spoločnosti. Tretí rozmer je komplexnejší.

5.6

EHSV zastáva názor, že navrhnutý postup neobsahuje žiadne bremeno alebo konkrétny problém pre dotknuté organizácie, ale vyžaduje transparentnosť ich štruktúr a operačných spôsobov. Transparentnosť predstavuje mimochodom základný demokratický princíp a princíp všeobecného záujmu, pretože umožňuje rôznym záujmovým skupinám pôsobiacim v spoločnosti, ako aj individuálnym občanom a takisto aj verejným úradom, oboznámiť sa so štruktúrami a aktivitami organizácií a vytvoriť si o nich vlastný úsudok.

5.7

Na základe týchto princípov a hodnotenia by mal byť EHSV schopný vypracovať postup na posúdenie reprezentatívnosti európskych občianskych organizácií. Tento postup by mohol byť uvedený do činnosti špeciálnymi prostriedkami hodnotenia, predovšetkým v rámci spolupráce kontaktnej skupiny s organizáciami a európskymi sieťami občianskej spoločnosti.

6.1

EHSV zastáva názor, že existuje priame prepojenie medzi prijatými kritériami a stanovami, ktorými sa riadia európske občianske organizácie.

6.2

V podstate všetky organizácie pôsobiace – či už de iure, alebo de facto – na európskej úrovni, by mali disponovať štatutárnymi normami (17).

6.3

V zmysle už definovaných (18) kritérií EHSV a s cieľom, aby sa ich používanie čo najväčšmi rozšírilo, stanovy európskej organizácie by mal obsahovať tieto ustanovenia:

6.4

V prípade, že neexistuje príslušná európska legislatíva, každá organizácia prijme nezávisle svoje stanovy v rámci príslušnej národnej legislatívy (19).

6.4.1

V tomto zmysle pripomenieme, že v roku 1991 (20) Európska komisia navrhla právny predpis na vytvorenie „európskych združení“. Cieľom tohto textu bolo vytvorenie právnej formy charakteristickej pre združenia, ktorých pobočky sa nachádzajú vo viacerých členských štátoch, podľa už existujúceho vzoru pre akciové spoločnosti a družstvá. Samotné ustanovenia návrhu sa zhodujú s vyššie uvedenými návrhmi na obsah stanov.

6.4.2

Tento návrh, ktorý EHSV podporil (21), bol kvôli odporu istých členských štátov zablokovaný a v súčasnosti ho Komisia dokonca stiahla. EHSV je naďalej presvedčený, že takýto štatút je hlavným prostriedkom na potvrdenie práva združovania ako základnej slobody zakotvenej v Charte základných práv Únie a vyjadrením európskeho občianstva. Okrem toho sa výbor nazdáva, že princípy vyjadrené v článku I-47 Zmluvy o Ústave by mali podnietiť opätovné preskúmanie tejto otázky.

6.4.3

Preto EHSV znovu žiada o zavedenie európskeho štatútu nadnárodných organizácií, obdobne so štatútom európskych politických strán, ktorý vstúpil do platnosti v novembri 2003 (22). Táto požiadavka je tiež v súlade s návrhmi formulovanými v tomto stanovisku.

6.5

Treba vychádzať zo zásady, že je na členských organizáciách, aby vhodnými mechanizmami a postupmi zaručili dodržiavanie štatutárnych noriem a ich uplatňovanie vo vnútornom demokratickom rozhodovacom procese každej z dotknutých organizácií.

6.6

Na zabezpečenie skutočnej transparentnosti fungovania európskych občianskych organizácií by bolo vhodné, aby stanovy, finančné správy a výročné správy o činnosti, rovnako ako všetky informácie o finančných záväzkoch členských organizácií a finančných zdrojoch bola zverejnené, pokiaľ možno, aj na internetových stránkach týchto organizácií.

7.1

Podľa navrhnutých kritérií EHSV musí mať európska organizácia vo väčšine členských štátov pobočky, ktoré sú uznávané ako reprezentatívne v oblasti, ktorú zastupuje.

7.2

Vzhľadom na uplatňovanie tohto kritéria sa EHSV domnieva, že na to, aby európska organizácia mohla byť považovaná za reprezentatívnu, musí byť zastúpená vo viac ako polovici členských štátov Európskej únie. Táto požiadavka by mala zostať zachovaná, hoci nedávne rozšírenie EÚ situáciu skomplikovalo.

7.3

Na ohodnotenie tejto členskej základne by každá európska organizácia mala systematicky zverejňovať zoznam svojich členských organizácií, či už sú to organizácie (právnické osoby), ktoré sú nezávislé od vonkajších záujmov reprezentujúcich občiansku spoločnosť v členských štátoch a/alebo európske združenia organizácií rovnakej povahy.

7.4

Určenie stupňa, kedy európska organizácia, alebo jej národná členská organizácia, môže byť považovaná za uznávanú a reprezentatívnu je vždy ťažké. Pri tomto určení by mali byť zvážené nasledujúce body.

7.5

Je vhodné vychádzať z princípu, že členstvo organizácie, či už národnej alebo nadnárodnej, v európskej organizácii zodpovedá nielen kritériám členstva stanoveným v štatúte dotknutej európskej organizácie, ale takisto samotným predpisom členskej organizácie.

7.6

Preto je potrebné, aby národné organizácie, pričlenené k európskym organizáciám, transparentne zverejnili svoje stanovy a správu o činnosti, čím sa zviditeľní štruktúra takýchto organizácií a metódy ich činnosti. Tiež by bolo vhodné poznať počet ich individuálnych členov, ktorí sú s nimi priamo alebo nepriamo spojení, ako to požaduje Rada Európy.

8.1

Kritéria, o ktorých sme hovorili vyššie, môžu svojou vlastnou podstatou byť predmetom objektívneho, relatívne ľahkého hodnotenia. Kvalitatívne kritéria hodnotenia sú obtiažnejšie. Je však pravdou, že stanovy organizácie, najmä jej ciele a prostriedky činnosti, rovnako ako geografický rozsah členskej základne, poskytujú určité prvky na hodnotenie. Môžu sa však ukázať ako nedostačujúce na ohodnotenie reprezentatívnosti organizácie. Kvalitatívne kritéria poskytujú skôr nástroje na hodnotenie schopností organizácií prispieť ku konzultačnému procesu.

8.2

V tomto kontexte treba znova pripomenúť, že toto stanovisko sa nevzťahuje na organizácie, ktoré majú požadovanú odbornosť na účasť v procese otvorenej konzultácie (pozri vyššie), ale na tie, ktoré sú prizývané, aby sa zúčastnili reálne a formálnym spôsobom na procese tvorby politík. Táto skutočnosť potvrdzuje potrebu hĺbkovej analýzy.

8.3

Kvalitatívne kritéria na jednej strane teda odkazujú na skúsenosti organizácie a jej schopnosť reprezentovať záujmy občanov voči európskym inštitúciám a na strane druhej, na dôveru a povesť, ktoré jej inštitúcie, ako aj iné zložky európskej organizovanej občianskej spoločnosti priznávajú.

8.4

Preto treba posudzovať schopnosť európskej organizácie prispievať ku konzultačnému procesu európskych inštitúcií, a teda aj jej kvalitatívnu reprezentatívnosť, a to podľa toho, ako daná organizácia prostredníctvom svojej činnosti dokáže preukázať stupeň zapojenia do konzultačného procesu.

8.5

V tomto zmysle je dôležité, aby uvedené európske organizácie prezentovali správy o svojej činnosti a ďalšie dôležité informácie transparentným spôsobom. Mohli by sa tu využiť ukazovatele výkonu, tzv. „benchmarks“ rovnako ako je to zvykom v akademickej a výskumnej oblasti, ktoré by sa definovali v spolupráci s európskymi občianskymi organizáciami.

8.6

V každom prípade EHSV má v úmysle konať transparentným, pragmatickým a objektívnym spôsobom, ako súčasť dynamického a otvoreného procesu.

Prvou formou je dialóg o vývoji a budúcnosti Únie a jej politike medzi európskymi organizáciami, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť.

Druhou formou je štruktúrovaný a pravidelný dialóg medzi týmito organizáciami a Úniou.

Treťou formou je každodenný sektorový dialóg medzi organizáciami občianskej spoločnosti a ich partnermi v rámci legislatívnych a exekutívnych orgánov.

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/48

1.1

Člen Komisie László Kovács požiadal 13. mája 2005 výbor o vypracovanie prieskumného stanoviska na tému „Vytvorenie jednotného konsolidovaného daňového základu pre zdaňovanie podnikov v EÚ“. Člen Komisie poukázal na skutočnosť, že takýto jednotný daňový základ by odstránil množstvo problémov, s ktorými sa musia v súčasnosti vysporiadať podniky v prípade cezhraničného obchodovania v EÚ. Tento návrh sa v sektore hospodárstva ako aj u mnohých vlád stretol s veľkou podporou.

1.2

Komisia predložila od roku 2001 množstvo oznámení a správ týkajúcich sa zdaňovania právnických osôb, okrem iného v októbri 2001 rozsiahlu správu o zdaňovaní podnikov.

1.2.1

Po predložení neoficiálneho dokumentu (non paper) o jednotnom konsolidovanom daňovom základe pre zdaňovanie právnických osôb v júli 2004 a jeho prerokovaní na schôdzke Rady ministrov bola ustanovená technická pracovná skupina, ktorá je zložená z odborníkov z jednotlivých členských krajín. Táto skupina má do roku 2007 preskúmať všetky detaily týkajúce sa praktickej realizácie jednotného daňového základu. Tieto rozhovory sa však, rovnako ako predložené stanovisko, týkali výlučne stanovenia jednotného daňového základu pre zdaňovanie právnických osôb a nie sadzby dane právnických osôb. Rovnako sa nezaoberá ani zdaňovaním v štáte sídla podniku. Pritom by mohlo ísť o časovo obmedzený pilotný projekt, kým jednotný daňový základ predstavuje nadradený projekt.

1.3

Pri týchto rozhovoroch nejde len o vytvorenie jednotného daňového základu, ale aj konsolidovaného daňového základu. Toto sa týka najmä podnikov, ktoré pôsobia vo viacerých členských štátoch. Aby mohol jednotný daňový základ optimálne fungovať, musí byť skupina podnikov schopná vykalkulovať všetky zisky celého koncernu na základe jednotného daňového základu, pričom sa takýto výpočet nazýva konsolidovaný. Toto si vyžaduje systém na rozdelenie celkového zisku na jednotlivé časti podniku.

1.4

Diskusia sa týka výlučne dane z príjmu právnických osôb a nie všetkých foriem zdaňovanie podnikov. Existuje množstvo druhov podnikov, ako napríklad dobročinné organizácie a nadácie, ktoré sú rozdielne v jednotlivých členských štátoch. Pokiaľ bude napríklad zavedený jednotný daňový základ pre akciové spoločnosti, presunie sa ťažisko zdaňovania zisku tohto druhu spoločnosti a ostatných druhov spoločností a organizácií. Je preto možné, že budú potrebné úpravy v oblasti zdaňovania ziskov iných druhov podnikov a organizácií na úrovni jednotlivých členských štátov. Tomuto aspektu sa však nevenuje ani už spomínaná pracovná skupina zložená zo zástupcov Komisie a členských štátov, ani toto stanovisko.

2.1

Výbor sa problému rozdielnych základov dane z príjmu právnických osôb v jednotlivých členských štátoch venoval už v niekoľkých stanoviskách. Zasadzuje sa za vytvorenie liberálnych a spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže na podporu cezhraničných aktivít, avšak bez toho, aby boli odstránené daňové základy pre zdaňovanie podnikov v jednotlivých členských štátoch (1). Výbor odporúča, najprv sa zaoberať otázkou daňového základu dane z príjmu právnických osôb, a až potom diskutovať o sadzbách dane (2).

2.2

Jednotný daňový základ by mohol zmenšiť alebo dokonca úplne odstrániť väčšinu prekážok cezhraničných aktivít v rámci EÚ. Takýmito prekážkami sú okrem iného:

2.2.1

Hoci je zdaňovanie podnikov veľmi dôležité pre vytvorenie priaznivých podmienok, nesmieme zabúdať, že rozhodujúcu rolu pre cezhraničné obchodovanie ako aj pre voľbu sídla produkcie môže zohrávať aj množstvo iných faktorov (3).

2.3

Výbor poukázal aj na skutočnosť, že problémy nespôsobujú len samotné rozdiely v stanovovaní daňového základu. Rovnako existuje množstvo praktických rozdielov, napríklad pri ustanoveniach o možnostiach platbe dane, pri predkladaní účtovných uzávierok a pri prešetrovaní odvolaní. Určitá časť týchto problémov by mohla byť vyriešená prostredníctvom praktických ustanovení, ktoré je potrebné vytvoriť súčasne s jednotným daňovým základom (4).

2.3.1

Najväčšou praktickou výhodou jednotného daňového základu pre zdaňovanie podnikov je pravdepodobne skutočnosť, že by podniky museli poznať a používať len jedny pravidlá. Rozdielne časti podnikov by tak mohli namiesto osobitného účtovníctva viesť jednotné účtovníctvo. Okrem toho by jednotný daňový základ mohol prispieť okrem spravodlivejšej hospodárskej súťaže aj ku zvýšeniu efektívnosti, a to nielen v podnikoch, ale aj na daňových úradoch (5).

2.4

Výbor tiež odporučil, aby sa diskusia o jednotnom daňovom základe neobmedzila len na cezhraničné aktivity, ktoré tvoria jadro problému. Zavedenie jednotného daňového základu prináša totiž výhody nielen podnikom, ktoré sú aktívne vo viacerých členských štátoch, ale aj podnikom, ktoré sa obmedzujú výlučne na vnútroštátne aktivity. Kľúčová úloha vytvorenia spravodlivejšej hospodárskej súťaže pre podniky vyvíjajúce cezhraničné aktivity nesmie viesť k tomu, aby vznikali nové rozdiely medzi týmito podnikmi a podnikmi činnými len v rámci jedného štátu.

2.4.1

V pozadí tu svoju rolu zohráva ja snaha o odbremenenie malých podnikov, ktoré sú takmer výlučne činné len na vnútroštátnych trhoch. Snaha o zavedenie jednoduchých a jasných daňových pravidiel je aj v tejto súvislosti veľmi dôležitá (6).

2.5

Výbor už vyjadril názor, že jednotný daňový základ nesmie byť založený na dobrovoľnosti, t. j. nesmie existovať možnosť voľby medzi naďalej platnými národnými daňovými systémami a osobitnými ustanoveniami pre podniky s cezhraničnými aktivitami. Výbor sa preto domnieva, že uplatňovanie nového jednotného základu dane z príjmu právnických osôb musí byť povinné (7).

2.6

Výbor vždy zastával názor, že je potrebné v čo najväčšej miere zohľadniť ustanovenia pre medzinárodné účtovníctvo v rámci opatrení na stanovenie jednotného daňového základu. Výbor si pritom uvedomuje, že medzinárodné štandardy na zostavenie účtovnej závierky (IFRS) môžu pre medzinárodné účtovníctvo v rámci nariadenia o spoločnom daňovom základe slúžiť len ako orientačný bod pre stanovenie daňového základu.

2.7

Jedným z neželaných vedľajších účinkov doterajšej neschopnosti Rady a Európskeho parlamentu, dospieť v otázke jednotného daňového základu pre zdaňovanie podnikov k dohode je, že potrebné rozhodnutia pripadajú v konečnom dôsledku Európskemu súdnemu dvoru. Dokiaľ existujú rozdiely medzi daňovými systémami členských krajín, budú stále znovu a znovu potrebné súdne rozhodnutia. Daňové systémy členských štátov sú bez politických rozhodnutí neustále postupne menené rozsudkami Európskeho súdneho dvora v oblasti jednotného trhu (8), (9). Toto je zrejmé aj v aktuálnom prípade Marks & Spencer, ktorý bol práve prednedávnom pred Európskym súdnym dvorom prejednaný.

2.8

Želanie výboru začleniť zdaňovanie podnikov do širších politických súvislostí znamená, že neutralita v oblasti daňovej politiky sa musí vzťahovať nielen na zdaňovanie podnikov, ale aj na oba faktory produkcie, a to prácu a kapitál. Táto základná myšlienka sa však úzko súvisí najmä s voľbou sadzby dane (10).

2.9

Integrácia a zvýšenie hospodárskej súťaže sú vzájomne úzko späté a môžu viesť k zvýšenej efektívnosti a rastu. Súčasne to ale aj znamená, že tí aktéri, ktorí nezvládnu tlak zvyšujúcej sa konkurencie nebudú môcť nedostatočnú produktivitu kompenzovať nižším zdanením podniku. Prvky, ktoré narúšajú hospodársku súťaž preto musia byť odstránené, aby sa prejavili pozitívne aspekty integrácie (11).

2.10

Jednotný – snáď aj povinný – daňový základ by uľahčil kontroly platenia daní, keďže by príslušné úrady museli ovládať len jeden systém a mohli by sa ľahko meniť. Toto by viedlo aj k zníženiu počtu daňových únikov. Jednotný daňový základ, ktorý by nebol záväzný, s možnosťou voľby medzi ním a doterajšími metódami jednotlivých členských štátov na výpočet dane podnikov, ktoré podnikajú výlučne v rámci jedného členského štátu by viedol k situácii, v ktorej by namiesto podnikov museli ovládať viaceré daňové systémy jednotlivé štáty.

3.1

Daňové zaťaženie podnikov sa v jednotlivých členských štátoch líši, a to najmä v dôsledku rozdielnej sadzby dane (táto sa pohybuje medzi 12,5 % a 40 %). Keďže sa však súčasne líšia i daňové základy, nie je jednoznačne zrejmé, do akej miery je tento rozdiel zaťaženia skutočne spôsobený rozdielnymi sadzbami dane (12).

3.2

Komisia zozbierala údaje k tzv. „implicit tax rate“, indikátoru, ktorý udáva podiel skutočne zaplatených daní na zisku spoločnosti. Často sú porovnávané len sadzby dane, čo môže byť zavádzajúce, keďže napr. vyššia sadzba dane môže pri vysokom nezdaniteľnom základe viesť k nižším príjmom z daní. Rozdielne daňové zaťaženie môže byť spôsobené aj možnosťou jednoduchých daňových únikov alebo spôsobom daňových kontrol. Pre rozsah prostriedkov podniku, ktoré sú viazané platením dane z príjmu právnických osôb je však dôležité aj to, či je daňová správa efektívna alebo naopak byrokratická (13).

3.3

OECD konštatovala v roku 1990, že 60 % svetového obchodu sa uskutočňuje v rámci skupín podnikov. Rozdielne daňové systémy jednotlivých štátov sú preto pre podniky problematické, keďže sa tieto rozdiely vyskytujú v rámci jedného podniku.

3.4

Hospodárske dosahy jednotného daňového základu dane z príjmu právnických osôb sa nedajú ľahko vyčísliť. Jedna z aktuálnych štúdií odhaduje vplyv na HDP medzi 0,2 a 0,3 % HDP. Tieto údaje sa vzťahujú len na spoločné ustanovenia pre jednotný daňový základ, nie na konsolidáciu alebo úspory v administratívnej oblasti. Tieto údaje je potrebné vidieť v kontexte skutočnosti, že celkové zdaňovanie podnikov dosahuje výšku približne 3 % HDP (14).

3.5

Cezhraničné hospodárske aktivity dnes vykonávajú z väčšej časti veľkopodniky. Rozdielne zdaňovanie podnikov preto pre tieto podniky predstavuje problém. Podniky, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách si preto osvojili patričné vedomosti, ktoré sú v tejto oblasti potrebné, a zabezpečili financovanie takto vzniknutých dodatočných nákladov. Najväčší vplyv však majú rozdiely v daňových systémoch pravdepodobne na tie MSP, ktoré uvažovali o zahraničných aktivitách, ale odstúpili od týchto plánov. Spoločné ustanovenia by mohli prekážky brániace začatiu takýchto hospodárskych aktivít vo viacerých krajinách výrazne zmenšiť. Práve tu je veľa priestoru na zvyšovanie integrácie a posilnenie hospodárskej súťaže, čo je jedna z hlavných výhod jednotného systému stanovovania daňového základu.

4.1

Do dnešného dňa boli prijaté len tri smernice týkajúce sa zdaňovania podnikov. Smernica o materských a dcérskych spoločnostiach (90/435/EHS) stanovuje, že zisky dcérskej spoločnosti v určitej krajine sú v členskom štáte, v ktorom má sídlo materská spoločnosť oslobodené od dane. Toto oslobodenie od dane môže byť ale nahradené pravidlom, podľa ktorého budú dane, ktoré odviedla dcérska spoločnosť odpočítané z výšky dane, ktorú má odviesť materská spoločnosť.

4.2

Smernica o zlúčeniach (90/434/EHS) upravuje zdanenie pri reštrukturalizácii podnikov. Hoci neexistujú žiadne občianskoprávne predpisy týkajúce sa cezhraničného zlučovania alebo rozdelenia spoločností, nie sú tieto v uvedenej smernici, ktorá sa týka najmä odpredaja spoločností, nijako upravené.

4.3

Tretia, nedávno prijatá smernica (2003/49/ES) sa týka zdaňovania uplatňovaného na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami. Smernica takéto cezhraničné výplaty oslobodzuje od zrážkovej dane.

4.4

Od roku 1997 existuje kódex v oblasti zdaňovania podnikov, podľa ktorého nesmú členské štáty lákať žiadnych investorov prostredníctvom opatrení v daňovej oblasti, ktoré by odporovali pravidlám čestnej súťaže. Členské štáty sa v tomto kódexe správania zaväzujú nezavádzať žiadne dane, ktoré by boli v rozpore s týmito pravidlami a zodpovedajúco upraviť existujúce ustanovenia. Tento kódex bol doplnený o zoznam 66 opatrení nečestnej hospodárskej súťaže v oblasti daňovníctva, na odstránení ktorých sa práve pracuje.

5.1

Najväčšie rozdiely medzi členskými štátmi pri stanovovaní daňového základu sú v ustanoveniach týkajúcich sa nezdaniteľných položiek. Tieto teda budú pri rokovaniach členských štátov zohrávať dôležitú úlohu. V tejto súvislosti je potrebné obzvlášť dôrazne poukázať na význam širokého základu pre stanovovanie daňového základu dane z príjmu právnických osôb. Je však potrebné mať na pamäti, že širšie daňové si môžu vyžiadať prehodnotenie sadzieb.

Rozhovory budú žiaľ musieť začať základnými vecami. Náklady dnes môžu byť zaradené rôzne, a to podľa toho, či sú to bežné výdavky, ktoré je teda potrebné zohľadniť pri výpočte daňového základu, alebo či majú byť odpočítané od zisku až po stanovení daňového základu. Kým budú môcť daňoví experti predložiť spoločný návrh, bude potrebné vyriešiť ešte veľa otázok.

5.2

Systém stanovovania daňového základu sa musí riadiť hospodárskou súťažou, aby vytvoril vhodné predpoklady pre investície v Európe. Daňový systém ale nesmie nijako ovplyvňovať druh investícií a to, v ktorom členskom štáte sú vykonávané. Rozhodujúcim faktorom by mala byť návratnosť investícií a nie otázka, ako získať prostriedky na investovanie. Samozrejme musí byť napríklad možné podporovať environmentálne investície, alebo usmerňovať investície do znevýhodnených regiónov, ale na toto sú vhodnejšie iné nástroje než práve stanovovanie daňového základu dane z príjmu právnických osôb.

5.2.1

Rovnako je potrebné zreteľne vymedziť hranicu dane z príjmu fyzických osôb. Úprava vyplácania dividend akcionárom je otázkou, ktorá spadá do rámca dane z príjmu, ktorá nie je v diskusii o zdaňovaní ziskov podnikov ako takých relevantná. Okrem toho nie je táto otázka dôležitá ani v prípade rozhodovania o umiestnení firmy.

5.3

Pokiaľ by sa podarilo dosiahnuť dohodu v otázke jednotného daňového základu, bude potrebné stanoviť pre určité odvetvia špeciálne ustanovenia. Mohli by byť napríklad potrebné osobitné ustanovenia týkajúce sa rezerv napríklad pre bankovníctvo a finančný sektor a najmä pre odvetvie poisťovníctva (najmä v prípade životných poistiek), keďže v týchto oblastiach majú rezervy osobitne veľký, sektorovo špecifický význam. Ďalším príkladom by mohlo byť lesné hospodárstvo, v ktorom sa v extrémnych prípadoch môžu dosahovať prvé príjmy až po sto rokoch.

5.4

Ďalším aspektom je otázka, či je financovanie spoločnosti založené zväčša na úveroch alebo viac na vlastnom kapitále. Pokiaľ sú úverové úroky odpočítateľnou položkou, je v rámci dividend zdaňovaná len malá časť príjmu podniku. Pokiaľ neboli nabrané žiadne úvery a kompletné financovanie bolo kryté vlastným kapitálom, bude všetko zdanené ako zisk. Je potrebné urobiť všetko preto, aby sa zabránilo rozhodovaniu o financovaní spoločnosti na základe dane z príjmu právnických osôb.

5.5

Po stanovení rozsahu nezdaniteľných položiek je potrebné dohodnúť sa na časovom pláne a postupe. Najväčší rozdiel medzi členskými štátmi spočíva v tom, že buď je každý druh investícií odpisovaný osobitne, alebo sú všetky investície odpísateľné v celku. Systém odpisu v celku je pre podniky ľahšie zvládnuteľný, keďže nie je potrebné pre jednotlivé stroje a vybavenie počítať odpočtové položky.

5.6

Aby bolo možné zaviesť konsolidovaný daňový základ pre určenie zisku koncernu, je potrebné definovať, čo rozumieme pod pojmom koncern. Ako alternatíva k takejto definícii by mohol byť použitý percentuálny podiel vlastníctva pre každý čiastkový podniky alebo podiel účasti podniku na aktivitách materskej spoločnosti. Bolo by vhodné zvoliť kombináciu oboch uvedených možností, keďže neexistuje dôvod pre zavádzanie konsolidovaného daňového základu pre podniky z rôznych odvetví, ktoré majú spoločnú vlastnícku štruktúru.

5.7

Aj pokiaľ sa dospeje k dohode o jednotnom daňovom základe dane z príjmu právnických osôb, bude ešte stále potrebné vyriešiť problémy v oblasti konsolidácie: Ako majú byť zisky podnikov, ktoré sú činné vo viacerých členských štátoch rozdelené na takéto jednotlivé štáty? Jednotný daňový základ nestačí, pokiaľ chceme zabrániť presunom zisku v rámci rozdielnych daňových systémov. Je preto taktiež potrebný jednoduchý a logický systém na rozdelenie ziskov spoločnosti na jednotlivé členské štáty (a tým na krajiny s rôznymi sadzbami dane). Pokiaľ budú zisky dosiahnuté rôznymi časťami podnikov v rôznych krajinách zhrnuté takýmto spôsobom, bude potrebná silnejšia spolupráca daňových úradov.

5.7.1

Vzhľadom na toto zadanie by mohlo byť zaujímavé preskúmanie kanadského systému (polovica zisku je delený podľa percentuálneho podielu zamestnancov a polovica podľa percentuálneho podielu predaja).

5.8

Aby takéto delenie zisku v praxi hladko fungovalo, musia byť zjednotené – okrem ustanovení týkajúcich sa daňového základu – aj ďalšie ustanovenia. Výpočty by sa mali uskutočňovať na celoročnom základe a platba dane by sa mala uskutočniť v rovnakom termíne. Ďalšia požiadavka sa týka štandardizácie počítačových prevodov.

5.9

Jedným z najdôležitejších dôsledkov jednotného daňového základu je zvýšená transparentnosť systému. V súčasnosti slúži laikovi na porovnanie len sadzba dane. Ak však porovnáme sadzbu dane z príjmu právnických osôb a podiel príjmov z tejto dane na HDP, ukáže sa, aké zavádzajúce to môže byť. Najnižší podiel príjmov z dane z príjmu právnických osôb na HDP má Nemecko (0,8 %) pri sadzbe dane 39,5 %. Toto je pravdepodobne do určitej miery spôsobené problémami pri definícii daňového základu. Nové členské štáty majú v priemere príjmy z dane z príjmu právnických osôb vo výške 2,7 % HDP, pričom sadzba dane sa pohybuje medzi 15 % a 35 %. Vo väčšine starých členských štátov sú príjmy z dane z príjmu právnických osôb – pri sadzbe daní v rozpätí 12,5 % až 28 % – na úrovni približne 3 % HDP (15). Takéto veľké a neočakávané rozdiely by mali byť viditeľné nielen pre podniky, ale aj – čo je zákon demokracie – pre všetkých občanov.

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/53

1.1

Úsilie o dosiahnutie energetickej účinnosti je v súčasnosti pre podniky nevyhnutné. V dôsledku toho predstavujú dobrovoľné záväzky vo väčšine prípadov primerané riešenie výziev, medzi ktoré patrí zdražovanie energie.

1.2

Európska únia by mohla zohrať mimoriadne významnú úlohu, ak by systematicky zbierala informácie o osvedčených postupoch a inováciách v tejto oblasti. GR pre energetiku by sa mohlo stať akýmsi strediskom informácií týkajúcich sa energetickej účinnosti.

1.3

Užitočné môžu byť aj informačné a osvetové kampane zamerané na verejnosť. Aby boli účinné, je potrebné ich realizovať čo najbližšie ku konečným spotrebiteľom a príslušným odvetviam. Zodpovednosť za ich realizáciu by preto mali prevziať národné a miestne orgány.

1.4

Zavádzanie nových právnych úprav by nemalo byť pravidlom, ale skôr výnimkou, keďže už boli prijaté viaceré právne nástroje a je potrebné najskôr vyhodnotiť ich uplatňovanie.

1.5

Energetická účinnosť nie je iba slogan, či prepych alebo nejaké bezvýznamné slovné spojenie. V medzinárodnom kontexte, keď dopyt po energii neustále rastie (hlavne pre rýchly rozvoj nastupujúcich krajín ako Čína, India alebo Brazília), ide o záujem občanov, podnikov, členských štátov a Európskej únie. Medzinárodná energetická agentúra predpokladá, že svetový dopyt po energii sa do roku 2030 zvýši o 60 %, kým dovozy energie do EÚ, ktorá na 80 % závisí od fosílnych palív, vzrastú za to isté obdobie z 50 na 70 %. Európska únia teda nevystupuje voči krajinám, ktoré energiu produkujú a krajinám, ktoré energiu vo veľkom spotrebúvajú, ako integrovaný subjekt na svetovom trhu s energiou. Práve preto sa Tony Blair v čase svojho predsedníctva v Rade v októbri minulého roku na neoficiálnom summite v Hampton Court dovolával vytvorenia spoločnej energetickej politiky.

1.6

Nesmieme spustiť zo zreteľa skutočnosť, že explózia dopytu a zvyšovanie nákladov na energiu môžu mať vážny vplyv na hospodársky rast Európskej únie a môžu viesť k relokáciám niektorých energeticky náročných činností, v dôsledku čoho by sa mohla zhoršiť sociálna situácia členských štátov, ktorých systémy sociálneho zabezpečenia sú vzhľadom na starnutie populácie a nepriaznivú demografickú situáciu už aj tak vystavené silnému tlaku. V tomto ohľade sú opatrenia energetickej účinnosti nanajvýš účelné, pretože nakoniec prispievajú k úspore nákladov a tým k zvyšovaniu konkurencieschopnosti.

1.7

Rovnako môže súťaženie o energetické zdroje viesť k výrazným politickým nezhodám, ba až k ohrozeniu mieru v niektorých regiónoch sveta, čo je hrozba, ktorá sa prostredníctvom medzinárodného terorizmu môže ľahko rozšíriť aj do iných oblastí sveta.

1.8

Racionálne, účinné a šetrné využívanie energetických zdrojov je princípom životnej rovnováhy našej planéty a je nevyhnutné pre nasledujúce generácie.

1.9

EHSV sa nazdáva, že Zelená kniha „Menej znamená viac“ predkladá závažné otázky a ponúka realistické možnosti riešenia. EHSV jednoznačne podporuje úsilie o zníženie spotreby energie o 20 % a považuje za nevyhnutné nielen skutočne dosiahnuť cieľ ročného zníženia spotreby energie o 1 %, ale aj to, aby bol v ďalšej etape stanovený cieľ efektívneho zníženia spotreby o 2 %.

1.10

Výbor je toho názoru, že dobrovoľné záväzky vo významných hospodárskych sektoroch sú nepochybne účinným riešením, ktoré by sa malo uprednostniť pred donucovacími právnymi opatreniami.

Najväčšie úsilie a inovačné riešenia je potrebné uplatniť vo vzťahu k dvom energeticky najnáročnejším odvetviam: doprave a stavebníctvu.

Trvalé a postupné zavádzanie výkonných inovácií v oblasti energetickej účinnosti je požiadavkou spotrebiteľov a priemyslu. Európska únia a členské štáty by sa mali výrazne angažovať v súbežných opatreniach, ktorých cieľom je podpora energetickej účinnosti, výmena osvedčených postupov a šírenie najvhodnejších technológií, ako aj v informačných kampaniach zameraných na domácnosti a spotrebiteľov.

—

venovať sa otázke energetickej účinnosti,

—

navrhovať spoločné opatrenia a aktivity v rámci Kjótskeho protokolu,

—

objasniť v tejto súvislosti úlohu Spoločenstva a členských štátov,

—

využiť potenciál na zlepšenie energetickej účinnosti, pričom cieľom je dosiahnuť energetickú úsporu 1 % ročne (celkový kumulatívny cieľ je pravdepodobne možné prekročiť),

—

šíriť nové technológie.

—

potreba trvalo udržateľného rozvoja,

—

hospodárska potreba,

—

potreba hospodárskej nezávislosti.

3.1

Komisia zverejnila 22. júna 2005 Zelenú knihu o energetickej účinnosti „Menej znamená viac“. Tento dokument prichádza po zverejnení návrhu smernice o energetickej účinnosti pri konečnom využívaní energie a o energetických službách, po otvorení parlamentnej diskusie na túto tému a tiež po vyžiadaní prieskumného stanoviska EHSV o energetickej účinnosti. Toto poradie by sa mohlo zdať mätúce, keďže Zelené knihy zvyknú predchádzať textom právneho charakteru, no oblasť, ktorú uvedená Zelená kniha zahŕňa, je širšia než oblasť návrhu smernice. Prieskumné stanovisko EHSV by mohlo byť považované za príspevok ku konzultáciám, ktoré začala Komisia.

3.2

Vzhľadom na neustále rastúci dopyt po energii bez ohľadu na slová o jej racionálnejšom využívaní sa Komisia domnieva, že treba „dať silný impulz, ktorý naštartuje životaschopný program podpory energetickej účinnosti na všetkých úrovniach európskej spoločnosti“. Komisia zastáva názor, že Európska únia by mohla ušetriť minimálne 20 % svojej súčasnej spotreby energie. EHSV víta úsilie Komisie a Európskeho parlamentu v oblasti vytyčovania cieľov a diverzifikácie zdrojov. Nazdáva sa, že tak vzniká pozitívny efekt, ktorý by naviac prostredníctvom vývoja nových technológií mohol viesť k vytváraniu pracovných miest. Treba však dbať na to, aby prijaté energetické opatrenia neviedli k zvýšeniu cien energie, ktoré by v kontexte silnej medzinárodnej konkurencie viedlo k zvýšeniu výrobných nákladov. Taktiež certifikáty, týkajúce sa emisií CO2 znamenajú pre odvetvia s vysokou spotrebou energie (napríklad cementárenský priemysel) nezanedbateľné náklady a mohli by viesť k delokáciám. Nemožno preto zanedbať sociálno-ekonomické dôsledky navrhovaných alebo prijatých opatrení.

3.3

V súlade s využívaním zelených kníh Komisia položila 25 otázok týkajúcich sa možností štruktúrovania verejných konzultácií. Počíta s činnosťou na úrovni Spoločenstva, na národnej, regionálnej i miestnej úrovni a takisto s činnosťou v rámci medzinárodnej spolupráce, pričom uvádza opatrenia, ktoré je potrebné realizovať, a konkrétne odvetvia, ktorých sa tieto opatrenia týkajú, pričom všetko ilustruje príkladmi.

3.4

Je prekvapujúce, že niektoré okruhy problémov, hoci sú skutočne dôležité, nie sú vôbec spomínané. Vôbec nie je uvedená napríklad otázka mestského a verejného osvetlenia, otázka výroby na základe recyklovaných materiálov, ktorá je v určitých prípadoch energeticky výhodnejšia (kovy, hliník a pod.), alebo otázka využitia bioplynu zo skládok.

3.5

Cieľom Zelenej knihy je identifikovanie prípadných problémových okruhov (nedostatok podnetov, informácií, vzdelania, financií, ...), ktoré v súčasnosti bránia zvýšeniu účinnosti v najvýnosnejších oblastiach. Je potrebné podporiť tie opatrenia, ktoré vedú k čistým úsporám po amortizácii nevyhnutných investícií. Na otázky formulované ako nápady či príklady, ktoré zodpovedajú navrhovanému cieľu, sa očakávajú odpovede. Na základe Zelenej knihy by mal byť v roku 2006 vypracovaný akčný plán.

3.6

Zdá sa, že Komisia je dosť optimistická, pretože zastáva názor, že prísne zavedenie opatrení prijatých po roku 2001 (smernica o energetickej hospodárnosti budov alebo o kogenerácii), by v kombinácii s novými opatreniami mohlo viesť k energetickým úsporám dosahujúcim zhruba 1,5 % celoročnej spotreby, čím by sa dosiahla úroveň spotreby z roku 1990.

4.1

Energetický reťazec zahŕňa výrobcu, prepravcu, distribútora a spotrebiteľa. Je preto potrebné konať na všetkých úrovniach tohto reťazca, od ponuky až k dopytu. Možno práve na jeho koncoch, t. j. pri výrobe a spotrebe sa najviditeľnejšie prejaví výsledok celej akcie.

4.2

V oblasti výroby energie sa do výrobných metód pravidelne zavádza zvyšovanie účinnosti.

4.2.1

Napríklad princípom kogenerácie tepla a elektrickej energie je znovuzískanie energie, ktorá by inak bola nevyužitá, no využitie nových technológií umožňuje ťažiť z alternatívnych zdrojov energie. Podobne zachytávanie a zhodnocovanie banského plynu umožňuje napájať energiou kogeneračné zariadenie (napríklad Freyming Merlebach v Lotrinsku). Rovnako môže byť zachytené a využité teplo z vysokých pecí (táto technológia bola zavedená v Brescii v Taliansku).

V škandinávskych krajinách boli kogeneračné tepelno-elektrické výrobné jednotky konvertované na využívanie dreva a na ich základe vzniklo špecifické odvetvie, ktoré využíva drevo ako zdroj energie.

Výskum zameraný na vyriešenie problému upchávania zariadení sadzami a nedokonalého spaľovania by mal umožniť zvýšenie výkonnosti týchto zariadení.

4.2.2

Zachytávanie bioplynu a jeho využívanie v odpadových skládkach umožňuje využívanie zdroja energie, ktorá by inak vyšla navnivoč. Táto inovácia vedie k tomu, že zariadenia sa umiestňujú do blízkosti miesta spotreby, čím sa vylúčia alebo obmedzia energetické straty spôsobené prepravou energie.

4.2.3

V oblasti výroby elektrickej energie je vyššia účinnosť citeľná hlavne napr. pri výrobe slnečnej a veternej energie, podobná situácia sa očakáva aj v prípade všetkých typov veľkých tradičných a jadrových elektrární novej generácie.

4.3

Pokiaľ ide o spotrebu, v rôznych odvetviach, využívajúcich energiu, sa neustále zavádzajú hospodárnejšie technológie. Zdražovanie energie, ktorá zaťažuje konečného spotrebiteľa, zákazníka, vedie priemyselnú oblasť k technologickým inováciám.

4.3.1

V odvetví automobilovej dopravy sa inovácie a pokrok týkajú tak motorov, ako aj kvality a účinnosti pohonných látok a konštrukcie pneumatík. Spotreba automobilov sa už desať rokov znižuje, no treba dodať, že túto skutočnosť negatívne vyvažuje nárast počtu vozidiel. Používanie biopalív je možné podporiť daňovými úľavami, ak napríklad biopalivá nebudú podliehať rovnakému zdaneniu ako ropné výrobky (5).

Automobilový priemysel sa na základe dohody s Európskou úniou zaviazal do roku 2008 dosiahnuť priemernú úroveň emisií CO2 na úrovni 140 g/km. Parlament a Rada ministrov by si želali, aby sa ACEA zaviazala dosiahnuť cieľ 120 g/km do roku 2010. V každom prípade, pokiaľ sa dohoda dodrží, budú mať osobné vozidlá umiestnené na trh v rokoch 2008/2009 o 25 % nižšiu spotrebu paliva než v roku 1998.

4.3.2

Pokiaľ ide o oblasť dopravy, miestne samosprávy v celej Európe prijímajú také opatrenia v oblasti mestskej dopravy, ktorých cieľom je zlepšiť kvalitu verejnej dopravy, a teda znížiť používanie osobných vozidiel. Napríklad vo Francúzsku má každá samospráva vypracovať, predstaviť a predložiť na schválenie plán mestskej dopravy. V ďalších prípadoch sú prijímané skôr donucovacie opatrenia, hlavne systém mestského mýta (napríklad v Londýne).

4.3.3

Je potrebné podporovať tie druhy dopravy, ktoré nejakým spôsobom zaostávajú v dynamike rozvoja, ako napríklad nákladná železničná doprava, ktorej podiel v Európe neprestajne klesá (menej ako 7 %), a lodná doprava. Treba však povedať, že napriek rôznym vyhláseniam sa tieto dve odvetvia, ktoré sú z hľadiska energetickej účinnosti veľmi dôležité, nerozvíjajú, a to hlavne kvôli nedostatočnej infraštruktúre a veľmi vysokým nákladom spojeným s ich vybudovaním či modernizáciou (napríklad kanál Rýn/Rhône alebo transalpské železničné spojenie). Navyše budovanie infraštruktúry často naráža, či už opodstatnene alebo nie, na odpor environmentálnych aktivistov.

4.3.4

Mestské osvetlenie je taktiež predmetom inovácií, a to s cieľom úspory energie. Kamerové systémy spravovania sietí osvetlenia umožňujú jednako v reálnom čase kontrolovať ich fungovanie, jednako regulovať elektrické napätie a prispôsobiť prúd skutočným potrebám, čo pre obce znamená úsporu energie.

Výbojky verejného osvetlenia so starou technológiou (napríklad ortuťové) sa často nahradzujú vysokotlakovými sodíkovými výbojkami, ktoré majú nižší príkon a sú lacnejšie. Rozvíjajú sa aj energeticky menej náročné biele diódy, podobne ako aj využívanie slnečnej energie. V domácnostiach sa čoraz viac využívajú úsporné žiarivky, čo vedie k znižovaniu spotreby elektrickej energie. Niektoré podniky dodávajúce elektrickú energiu poskytujú svojim zákazníkom poukážky na úsporné žiarivky (Taliansko).

4.3.5

V oblasti budov by malo priniesť ovocie uplatňovanie smernice o energetickej hospodárnosti budov. V každom prípade možno povedať, že izolačné normy viedli k výraznému pokroku v prípade novostavieb, ako aj okenných technológií.

4.3.6

Viacero významných priemyselných odvetví (napríklad automobilový priemysel), ktoré dobrovoľne prijali záväzky o zlepšovaní energetickej účinnosti svojich výrobkov, navyše spadajú pod európske normy o označovaní výrobkov. Rozvíja sa taktiež zavádzanie kogeneračných jednotiek na priemyselné využitie. Treba poznamenať, že niektoré energeticky náročné odvetvia (ako napríklad výroba hliníka) dospeli využívaním recyklovaných výrobkov k nezanedbateľným úsporám energie.

4.4

Z uvedených príkladov vyplýva, že v kontexte neustáleho zdražovania energie sa energetická účinnosť stala pre hospodárske subjekty prirodzeným pozitívnym procesom, čo vedie k myšlienke, že dobrovoľne zvolené postupy sú z dlhodobého a strednodobého hľadiska rovnako účinné ako prijímanie nariadení.

—

prepojiť uvedenú oblasť so zavádzaním smernice o ekologickej koncepcii elektrospotrebičov,

—

vyhodnotiť práve realizované dobrovoľné záväzky priemyselných podnikov.

11.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 88/61

1.1

Prostredníctvom návrhu nariadenia, ktorým sa má ustanoviť Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou (1) sporu, chce Komisia pokračovať v iniciatívach s cieľom postupne vytvárať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Komisia chce odstrániť prekážky a podporovať zjednodušenie fungovania občianskoprávneho konania na európskej úrovni, ako to konkrétne stanovila vo svojom akčnom pláne schválenom Radou pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti z 3. decembra 1998 (2).

1.2

V náväznosti na svoje stanoviská prijaté v minulosti ku všetkým iniciatívam Komisie a Rady s cieľom posilniť vytvorenie skutočného právneho priestoru, EHSV víta a podporuje tento návrh a zdôrazňuje význam zosúladenia navrhovaného právneho základu, aby sa rozsah jeho pôsobnosti nevzťahoval len na cezhraničné spory, ale dobrovoľne aj na vnútroštátne spory so zámerom zaručiť požadovanú rovnosť práv zúčastnených strán na spravodlivý a rýchly proces s možnosťou riešenia sporov vo všetkých členských štátoch.