—

so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2005)0214) (1),

—

so zreteľom na článok 251 ods. 2 a články 47 ods. 2, 55 a 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C6-0155/2005),

—

so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0270/2005),

1.

schvaľuje návrh Komisie;

2.

vyzýva Komisiu, aby vec znova predložila Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo nahradiť iným textom;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2005)0158) (1),

—

so zreteľom na články 80 ods. 2 a 300 ods. 2 prvý pododsek prvá veta Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0177/2005),

—

so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0258/2005),

1.

schvaľuje uzavretie dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu odovzdal Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Bulharskej republiky.

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2005)0159) (1),

—

so zreteľom na článok 80 ods. 2 a článok 300 ods. 2 prvý pododsek prvá veta Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0173/2005),

—

so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0259/2005),

1.

schvaľuje uzavretie dohody;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu odovzdal Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Chorvátskej republiky.

—

so zreteľom na návrh Komisie predložený Rade (KOM(2005)0106) (1),

—

so zreteľom na článok 12 nariadenia Rady (ES) č. 297/95 z 10. februára 1995 (2), v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0137/2005),

—

so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6-0264/2005),

1.

schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Komisie;

2.

vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom zmenila svoj návrh, v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.

vyzýva Radu, aby informovala Parlament, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.

žiada Radu o opätovnú konzultáciu s Parlamentom, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(4a)

Lieky, v ktorých sa aktívne látky aspoň posledných desať rokov úspešne používajú v liečbe v rámci Spoločenstva, by mali byť na účel dodržania zásady proporcionality zvýhodnené znížením ročného poplatku.

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady (KOM(2005)0187) (1),

—

so zreteľom na článok 37 a článok 300 ods. 2 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0154/2005),

—

so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre rozvoj (A6-0260/2005),

1.

schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu nariadenia Rady a schvaľuje uzatvorenie protokolu;

2.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov a Komorskej únii.

—

so zreteľom na závery Rady z 19. júla 2004 týkajúce sa partnerských dohôd v oblasti rybolovu,

(2a)

Je dôležité zlepšiť informácie poskytované Európskemu parlamentu; Komisia by na tento účel mala vypracovať výročnú správu o uplatňovaní dohody.

—

so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Mariosa Matsakisa, ktorú predložil generálny prokurátor Cyperskej republiky 20. septembra 2004 a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 13. októbra 2004,

—

so zreteľom na list zverejnený na plenárnej schôdzi 14. októbra 2004, v ktorom Marios Matsakis vyzval úrad generálneho prokurátora, aby požiadal o zbavenie jeho imunity,

—

so zreteľom na dva listy potvrdzujúce, že úrad generálneho prokurátora požiadal o zbavenie imunity cyperského poslanca, ktoré vedúci stáleho zastúpenia Cyperskej republiky zaslal predsedovi Európskeho parlamentu 13. októbra 2004 a 10. februára 2005,

—

so zreteľom na list predsedu Najvyššieho súdu Cyperskej republiky zo 16. júna 2005,

—

na základe vypočutia Mariosa Matsakisa v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na článok 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

—

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. mája 1964 a z 10. júla 1986 (1),

—

so zreteľom na články 83 a 113 Ústavy Cyperskej republiky,

—

so zreteľom na článok 6 ods. 2 a článok 7, najmä jeho ods. 4, rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0268/2005),

1.

konštatuje, že v súlade s článkami 83 a 113 Ústavy Cyperskej republiky je generálny prokurátor Cyperskej republiky príslušným orgánom na predloženie žiadosti o zbavenie poslaneckej imunity;

2.

rozhodol, že zbavuje Mariosa Matsakisa poslaneckej imunity pod podmienkou, že toto zbavenie imunity sa vzťahuje výlučne na predmetné trestné konania a že pán Matsakis bude až do vynesenia konečného rozhodnutia v týchto konaniach chránený pred každou formou zadržania, vyšetrovacej väzby alebo iným opatrením, ktoré by mu mohlo brániť v plnení povinností vyplývajúcich z jeho mandátu poslanca Európskeho parlamentu;

3.

poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu príslušného výboru postúpil generálnemu prokurátorovi Cyperskej republiky.

—

so zreteľom na iniciatívu Francúzskej republiky, Írska, Švédskeho kráľovstva a Veľkej Británie (8958/2004) (1),

—

so zreteľom na článok 34 ods. 2 písm. b) Zmluvy o EÚ,

—

so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o EÚ, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0198/2004),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

—

so zreteľom na články 93, 51 a 35 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0174/2005),

1.

zamieta iniciatívu Francúzskej republiky, Írska, Švédskeho kráľovstva a Veľkej Británie;

2.

žiada Francúzsku republiku, Írsko, Švédske kráľovstvo a Veľkú Britániu, aby stiahli svoju iniciatívu;

3.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu odovzdal Rade a Komisii, ako aj vládam Francúzskej republiky, Írska, Švédskeho kráľovstva a Veľkej Británie.

—

so zreteľom na návrh Rady (14203/2004) (1),

—

so zreteľom na zmenený a doplnený návrh Komisie Rade (KOM(2002)0326) (2),

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 20. septembra 2001 (3),

—

so zreteľom na článok 63 ods. 1 bod (1) (d) Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na článok 67 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C6-0200/2004),

—

so zreteľom na články 51, 41 ods. 4 a 55 ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre právne veci (A6-0222/2005),

1.

schvaľuje zmenené a doplnené znenie návrhu Rady;

2.

vyzýva Komisiu, aby svoj návrh zodpovedajúco zmenila, v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.

vyzýva Radu, aby informovala Parlament, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.

vyhradzuje si právo podať na Súdnom dvore žalobu s cieľom získať potvrdenie o zákonnosti návrhu a o jeho súlade so základnými právami;

5.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1a)

Každý členský štát by mal mať komplexný vnútroštátny právny rámec pre azyl, ktorý rešpektuje aspoň základnú ochranu poskytovanú podľa medzinárodného azylového práva.

(2)

Európska rada sa na svojom osobitnom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 súhlasila s prácou vedúcou k vytvoreniu spoločného európskeho azylového systému, založeného na plnom a všestrannom uplatňovaní Ženevského dohodvoru z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, ktorý bol zmenený a doplnený newyorským protokolom z 31. januára 1967 („Ženevský dohovor“), ktorá takto potvrdzuje zásadu nevyhostenia a zabezpečenia toho, že nikto nebude vrátený späť na perzekúciu .

(2)

Európska rada sa na svojom osobitnom zasadnutí v Tampere 15. a 16. októbra 1999 súhlasila s prácou vedúcou k vytvoreniu spoločného európskeho azylového systému, založeného na plnom a všestrannom uplatňovaní Ženevskej konvencie z 28. júla 1951 o právnom postavení utečencov, ktorý bol zmenený a doplnený newyorským protokolom z 31. januára 1967 („Ženevská konvencia“), ktorá takto potvrdzuje zásadu nevyhostenia a zabezpečenia toho, že nikto nebude vrátený späť do krajín alebo na územia, kde by mohol byť ohrozený jeho život alebo sloboda .

(3a)

Európska rada na svojom zasadnutí v Haagu 4. a 5. novembra 2004 potvrdila prístup schválený v Tampere a dohodla, že do roku 2010 bude zavedené spoločné azylové konanie a jednotného postavenie pre tých, ktorým bol udelený azyl alebo dodatočná ochrana.

(5)

Hlavným cieľom tejto smernice je zaviesť minimálny rámec v Európskom spoločenstve pre konania členských štátov o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca.

(5)

Hlavným cieľom tejto smernice je zaviesť minimálny rámec v Európskom spoločenstve pre konania členských štátov o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca, pričom v súlade s medzinárodnými štandardmi, najmä so Ženevskou konvenciou a so závermi zasadnutia v Tampere o azyle zabezpečí, že žiaden členský štát nevyhostí ani nevráti žiadateľa o azyl nijakým spôsobom na hranice území, kde by boli jeho život alebo sloboda ohrozené z dôvodu jeho rasy, pohlavia, náboženstva, národnosti, jazyka, sexuálnej orientácie, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo menšine alebo politického názoru.

(8)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie.

(8)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie, ako všeobecné zásady práva Spoločenstva, a všetkými existujúcimi medzinárodnými záväzkami, predovšetkým Ženevskou konvenciou .

(9)

Pri zaobchádzaní s osobami, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sú členské štáty viazané záväzkami vyplývajúcimi z nástrojov medzinárodného práva, ku ktorým sú zmluvnou stranou a ktoré zakazujú diskrimináciu.

(9)

Pri zaobchádzaní s osobami, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, sú členské štáty viazané záväzkami vyplývajúcimi z nástrojov medzinárodného práva, ku ktorým sú zmluvnou stranou a ktoré zakazujú všetky formy diskriminácie.

(11)

Je v záujme členských štátov aj žiadateľov o azyl, aby sa o žiadostiach o azyl rozhodlo čo najskôr. Organizácia spracovávania žiadostí o azyl je v právomoci členských štátov, aby mohli v súlade so svojimi vnútroštátnymi potrebami uprednostniť alebo urýchliť spracovanie akejkoľvek žiadosti pri zohľadnení štandardov tejto smernice.

(11)

Je v záujme členských štátov aj žiadateľov o azyl, aby sa o žiadostiach o azyl rozhodlo čo najskôr , a preto musia existovať rýchle a účinné konania, ktoré by nemali trvať dlhšie ako 6 mesiacov . Organizácia spracovávania žiadostí o azyl je v právomoci členských štátov, aby mohli v súlade so svojimi vnútroštátnymi potrebami uprednostniť alebo urýchliť spracovanie akejkoľvek žiadosti pri zohľadnení štandardov tejto smernice.

(13)

V záujme správneho uznania tých osôb, ktoré potrebujú ochranu ako utečenci v zmysle článku 1 Ženevského dohovoru, by mal mať každý žiadateľ, ak určité výnimky nestanovujú inak , účinný prístup ku konaniu, možnosti spolupráce a riadnej komunikácie s príslušnými orgánmi, aby mohol predložiť relevantné dôkazy týkajúce sa jeho prípadu, a dostatočným procesným zárukám vo všetkých procesných štádiách konania. Konanie, v rámci ktorého prebieha skúmanie žiadosti o azyl, by navyše za bežných okolností malo žiadateľovi o azyl poskytnúť aspoň právo zotrvať do vydania rozhodnutia príslušným orgánom, prístup k tlmočníckej službe pri predkladaní svojho prípadu v prípade vypočúvania úradmi, možnosť komunikovať so zástupcom vysokého komisára Organizácie spojených národov pre utečencov (UNHCR) alebo s akoukoľvek organizáciou, ktorá pracuje v jeho mene, právo na primerané oznámenie rozhodnutia, skutkové a zákonné dôvody rozhodnutia, možnosť konzultácie s právnym poradcom alebo iným poradcom a právo byť, v rozhodujúcich okamihoch v priebehu procesu informovaný, o svojom právnom postavení v jazyku, o ktorom možno rozumne očakávať, že mu bude rozumieť .

(13)

V záujme správneho uznania tých osôb, ktoré potrebujú ochranu ako utečenci v zmysle článku 1 Ženevskej konvencie, by mal mať každý žiadateľ účinný prístup ku konaniu, možnosti spolupráce a riadnej komunikácie s príslušnými orgánmi, aby mohol predložiť relevantné dôkazy týkajúce sa jeho prípadu, a procesným zárukám vo všetkých procesných štádiách konania. Konanie, v rámci ktorého prebieha skúmanie žiadosti o azyl, by navyše malo žiadateľovi o azyl poskytnúť aspoň právo zotrvať do vydania rozhodnutia príslušným orgánom, prístup k tlmočníckej službe pri predkladaní svojho prípadu v prípade vypočúvania úradmi, možnosť komunikovať so zástupcom vysokého komisára Organizácie spojených národov pre utečencov (UNHCR) alebo s akoukoľvek organizáciou, ktorá pracuje v jeho mene, právo na primerané oznámenie rozhodnutia, skutkové a zákonné dôvody rozhodnutia, možnosť konzultácie s právnym poradcom alebo iným poradcom a právo byť, v rozhodujúcich okamihoch v priebehu procesu informovaný o svojom právnom postavení v jazyku, ktorému rozumie .

(Nahradenie „o ktorom možno rozumne očakávať, že“ platí pre celý text.)

(14)

V prípade maloletých bez sprievodu, by sa z dôvodu ich zraniteľnosti mali navyše zaviesť osobitné procesné záruky. V tomto kontexte by členské štáty mali predovšetkým zohľadniť to, čo je v najlepšom záujme dieťaťa.

(14)

V prípade detí bez sprievodu by sa z dôvodu ich zraniteľnosti mali navyše zaviesť osobitné procesné záruky. V tomto kontexte by členské štáty mali počas celého azylového konania predovšetkým zohľadniť to, čo je v najlepšom záujme dieťaťa v súlade s článkom 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa.

(16)

Veľa žiadostí o azyl sa podáva na hraniciach alebo v tranzitnom pásme členského štátu pred rozhodnutím o vstupe žiadateľa. Členským štátom by malo byť umožnené zachovať existujúce konania upravené na osobitnú situáciu týchto žiadateľov na hranici. Mali by sa definovať spoločné pravidlá o možných výnimkách urobených v týchto podmienkach zo záruk, ktoré žiadateľ za bežných okolností požíva . Konanie na hraniciach by sa malo hlavne vzťahovať na tých žiadateľov, ktorí nespĺňajú podmienky pre vstup na územie členských štátov.

(16)

Veľa žiadostí o azyl sa podáva na hraniciach alebo v tranzitnom pásme členského štátu pred rozhodnutím o vstupe žiadateľa. Členským štátom by malo byť umožnené zachovať existujúce konania upravené na osobitnú situáciu týchto žiadateľov na hranici. Konanie na hraniciach by sa malo hlavne vzťahovať na tých žiadateľov, ktorí nespĺňajú podmienky pre vstup na územie členských štátov.

(17a)

Využívanie prevádzačov je jedným z najčastejších spôsobov, akými žiadatelia vstupujú do členských štátov. Pamätajúc na potrebu zohľadenia najlepších záujmov žiadateľov o azyl nesmú byť žiadatelia pri svojich žiadostiach žiadnym spôsobom diskriminovaní za to, že vstúpili do členského štátu týmto spôsobom.

(18)

Podľa úrovne dosiahnutej harmonizácie pre kvalifikovanie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov by sa mali ustanoviť spoločné kritériá pre určovanie tretích krajín ako bezpečných krajín.

(18)

Podľa úrovne dosiahnutej harmonizácie pre kvalifikovanie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov by sa mali ustanoviť spoločné kritériá pre určovanie tretích krajín ako bezpečných krajín a musí sa zabezpečiť správne a účinné posudzovanie a vykonávanie .

(19)

Ak sa Rada presvedčí, že tieto kritériá sú v súvislosti s konkrétnou krajinou pôvodu splnené, a následne ju zaradí do minimálneho spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu, ktorý sa má prijať podľa tejto smernice, členské štáty by mali byť povinné zvážiť žiadosti osôb, ktoré majú štátnu príslušnosť tejto krajiny, alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré predtým mali v tejto krajine bežné bydlisko, na základe vyvrátiteľnej domnienky o bezpečnosti tejto krajiny. Vo svetle politickej dôležitosti označenia bezpečných krajín pôvodu, najmä z pohľadu vplyvu hodnotenia situácie v oblasti ľudských práv v krajine pôvodu a jej dôsledkov na politiky Európskej únie v oblasti vonkajších vzťahov, by mala Rada akékoľvek rozhodnutia o vytvorení alebo zmene a doplnení zoznamu urobiť po porade s Európskym parlamentom .

(19)

Ak sa Rada presvedčí, že tieto kritériá sú v súvislosti s konkrétnou krajinou pôvodu splnené, a následne ju zaradí do spoločného zoznamu bezpečných krajín pôvodu, ktorý sa má prijať podľa tejto smernice, členské štáty môžu zvážiť žiadosti osôb, ktoré majú štátnu príslušnosť tejto krajiny, alebo osôb bez štátnej príslušnosti, ktoré predtým mali v tejto krajine bežné bydlisko, na základe vyvrátiteľnej domnienky o bezpečnosti tejto krajiny. Vo svetle politickej dôležitosti označenia bezpečných krajín pôvodu, najmä z pohľadu vplyvu hodnotenia situácie v oblasti ľudských práv v krajine pôvodu a jej dôsledkov na politiky Európskej únie v oblasti vonkajších vzťahov, by mala Rada akékoľvek rozhodnutia o vytvorení alebo zmene a doplnení zoznamu urobiť v spolurozhodovaní s Európskym parlamentom .

(20)

Z postavenia Bulharska a Rumunska ako pristupujúcich kandidátskych krajín k Európskej únii a pokroku, ktoré tieto krajiny urobili pre členstvo, vyplýva, že by sa na účely tejto smernice mali považovať za krajiny bezpečného pôvodu do dňa ich pristúpenia k Európskej únii.

(21)

Určenie tretej krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu na účely tejto smernice nemôže zakladať absolútnu záruku bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny. Hodnotenie, o ktoré sa opiera určenie môže samozrejme brať do úvahy len právne a politické podmienky v tejto krajine a to, či pôvodcovia prenasledovania, mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania podliehajú v praxi trestom v prípade, ak sa v dotknutej krajine preukáže, že nesú za to zodpovednosť. Z tohto dôvodu je dôležité, že ak žiadateľ preukáže, že existujú vážne dôvody nepovažovať krajinu za bezpečnú v jeho konkrétnych okolnostiach, určenie krajiny ako bezpečnej sa pre neho už nepovažuje za relevantné.

(21)

Určenie tretej krajiny ako bezpečnej krajiny pôvodu na účely tejto smernice nemôže zakladať absolútnu záruku bezpečnosti pre štátnych príslušníkov tejto krajiny. Hodnotenie, o ktoré sa opiera určenie, môže samozrejme brať do úvahy len právne a politické podmienky v tejto krajine vrátane dodržiavania pravidiel medzinárodného práva týkajúcich sa ľudských práv, základných slobôd a ochrany utečencov a to, či pôvodcovia prenasledovania, mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania podliehajú v praxi trestom v prípade, ak sa v dotknutej krajine preukáže, že nesú za to zodpovednosť. Z tohto dôvodu je dôležité, že ak žiadateľ preukáže, že existujú vážne dôvody nepovažovať krajinu za bezpečnú v jeho konkrétnych okolnostiach, určenie krajiny ako bezpečnej sa pre neho už nepovažuje za relevantné.

(22)

Členské štáty by mali preskúmať všetky žiadosti z vecného hľadiska, t. j. zhodnotiť, či je daný žiadateľ kvalifikovaný ako utečenec v súlade so smernicou Rady 2004/83/ES o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov a o obsahu poskytnutej ochrany, pokiaľ táto smernica neustanovuje inak, najmä tam, kde možno odôvodnene predpokladať , že by iná krajina urobila preskúmanie alebo poskytla dostatočnú ochranu. Členské štáty by najmä nemali byť povinné preskúmať vecné hľadisko žiadosti o azyl, ak prvá krajina priznala žiadateľovi postavenie utečenca alebo inú dostatočnú ochranu a žiadateľ bude spätne poslaný do tejto krajiny.

(22)

Členské štáty by mali preskúmať všetky žiadosti z vecného hľadiska, t. j. zhodnotiť, či je daný žiadateľ kvalifikovaný ako utečenec v súlade so smernicou Rady 2004/83/ES o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytnutej ochrany okrem prípadov , keď je známe, že iná krajina je schopná vykonať preskúmanie a môže poskytnúť účinnú, rovnocennú a adekvátnu ochranu v súlade s nariadením Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúcim kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov  (4). Členské štáty by najmä nemali byť povinné preskúmať vecné hľadisko žiadosti o azyl, ak prvá krajina priznala žiadateľovi postavenie utečenca alebo inú ochranu a žiadateľ bude spätne poslaný do tejto krajiny.

(Nahradenie slov „dostatočná ochrana“ slovami „účinná ochrana“ sa vzťahuje pre celý text.)

(23)

Členské štáty by tiež nemali byť povinné preskúmať vecné hľadisko žiadosti o azyl, ak sa kvôli väzbe žiadateľa na tretiu krajinu, ako ju definuje vnútroštátne právo, môže odôvodnene očakávať, že hľadá ochranu v tejto tretej krajine. Členské štáty môžu postupovať na tomto základe, ak je konkrétny žiadateľ v bezpečí v tejto dotknutej tretej krajine. V záujme zabránenia následnému pohybu žiadateľov by sa mali stanoviť spoločné zásady, na základe ktorých budú členské štáty posudzovať alebo označovať tretie štáty ako bezpečné.

(24)

Navyše s ohľadom na určité európske tretie krajiny, ktoré dodržiavajú osobitne vysoké štandardy ľudských práv a ochrany utečencov, by členské štáty mali mať možnosť nevykonať alebo vykonať neúplné preskúmanie žiadostí o azyl, týkajúcich sa žiadateľov, ktorí na ich územie vstúpili z takýchto tretích európskych krajín. Kvôli možným dôsledkom obmedzeného alebo neuskutočneného preskúmania na žiadateľa, uplatňovanie tohto konceptu bezpečnej tretej krajiny by sa malo obmedziť na prípady, ktoré zahŕňajú tretie krajiny, v súvislosti s ktorými sa Rada presvedčila, že sú v dotknutých tretích štátoch splnené vysoké bezpečnostné štandardy tak, ako sú ustanovené v tejto smernici. Rada by mala prijať rozhodnutia v tejto záležitosti po porade s Európskym parlamentom.

(25)

Z povahy konceptov spoločných štandardov o bezpečných tretích krajinách, ako sú ustanovené v tejto smernici, vyplýva, že praktický účinok konceptov závisí od toho, či daná tretia krajina umožní konkrétnemu žiadateľovi vstup na svoje územie.

(25)

Z povahy konceptu spoločných štandardov o bezpečných tretích krajinách, ako sú ustanovené v tejto smernici, vyplýva, že praktický účinok konceptu závisí od toho, či daná tretia krajina umožní konkrétnemu žiadateľovi vstup na svoje územie.

(26)

V súvislosti s odňatím postavenia utečenca musí členský štát zabezpečiť, aby osoby, ktoré požívali výhody z postavenia utečenca boli náležitým spôsobom informované o možnom prehodnotení ich postavenia, a mali možnosť predložiť svoje stanovisko pred tým, ako orgány môžu prijať svoje odôvodnené rozhodnutie o odňatí ich postavenia. Tieto záruky však môžu byť odobraté, ak dôvody na zánik postavenia utečenca nesúvisia so zmenou podmienok, na ktorých sa priznanie zakladalo.

(26)

V súvislosti s odňatím postavenia utečenca musí členský štát zabezpečiť, aby osoby, ktoré požívali výhody z postavenia utečenca boli náležitým spôsobom informované o možnom prehodnotení ich postavenia, a mali možnosť predložiť svoje stanovisko pred tým, ako orgány môžu prijať svoje odôvodnené rozhodnutie o odňatí ich postavenia.

(27)

To, že prijaté rozhodnutia o žiadosti o azyl a o odňatí postavenia utečenca musia podliehať účinným opravným prostriedkom pred súdnym orgánom v zmysle článku 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva odráža základnú zásadu práva Spoločenstva. Účinnosť opravného prostriedku, aj v súvislosti s preskúmaním príslušných dôkazov, závisí od celkového administratívneho systému a systému súdnictva v každom členskom štáte .

(27)

To, že prijaté rozhodnutia o žiadosti o azyl a o odňatí postavenia utečenca musia podliehať účinným opravným prostriedkom pred súdnym orgánom v zmysle článku 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, odráža základnú zásadu práva Spoločenstva. Proti rozhodnutiam o žiadosti o azyl by malo byť možné podať odvolanie, ktoré pozostáva z preskúmania skutkových aj právnych argumentov pred súdom. Žiadateľ by mal mať nárok na to, aby nebol vyhostený, kým súd nerozhodne o práve zotrvať a počkať na výsledok odvolacieho konania.

(28)

V súlade s článkom 64 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva sa táto smernica nedotýka výkonu zodpovedností členských štátov za udržanie verejného poriadku a zabezpečenie vnútornej bezpečnosti.

(29a)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (5) by mala platiť aj pre osobné údaje spracovávané pri uplatňovaní tejto smernice. Smernica 95/46/ES by mala platiť aj pre prenos údajov z členských štátov do UNHCR pri výkone jeho mandátu v zmysle Ženevskej konvencie. Na tento prenos sa vzťahuje taká úroveň ochrany osobných údajov, akú UNHCR považuje za primeranú.

(29b)

Členské štáty by mali zaviesť sankcie pre prípad porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice.

e)

„Rozhodujúci orgán“ znamená akýkoľvek kvázisúdny alebo správny orgán v členskom štáte zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl, príslušný na prijímanie rozhodnutí na prvom stupni o takýchto prípadoch, ak príloha I neustanovuje inak;

e)

„Rozhodujúci orgán“ znamená akýkoľvek súdny alebo správny orgán v členskom štáte zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl, príslušný na prijímanie rozhodnutí na prvom stupni o takýchto prípadoch, ak príloha I neustanovuje inak;

g)

„Postavenie utečenca“ znamená, že členský štát uzná štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti za utečenca ;

g)

„Postavenie utečenca“ znamená, že členský štát uzná priznanie takého postavenia žiadateľovi ;

h)

„ Maloletý bez sprievodu“ znamená osobu mladšiu ako osemnásť rokov, ktorá prišla na územie členských štátov bez sprievodu dospelého, ktorý je za ňu zodpovedný v súlade s právnymi predpismi alebo obyčajovým právom, a to dovtedy, kým ich takáto osoba fakticky neprevezme do starostlivosti; patria sem aj maloletí , ktorí sú ponechaní bez sprievodu po tom, ako vstúpili na územie členských štátov;

h)

„ Dieťa bez sprievodu“ alebo „odlúčené dieťa“ znamená osobu mladšiu ako osemnásť rokov, ktorá prišla na územie členských štátov bez sprievodu dospelého, ktorý je za ňu zodpovedný v súlade s právnymi predpismi alebo obyčajovým právom, a to dovtedy, kým ich takáto osoba fakticky neprevezme do starostlivosti; patria sem aj deti , ktoré sú ponechané bez sprievodu po tom, ako vstúpili na územie členských štátov; „ dieťa bez sprievodu“ označuje dieťa, ktoré bolo odlúčené od oboch rodičov a ostatných príbuzných alebo od poručníkov či opatrovníkov; „odlúčené dieťa“ označuje dieťa, ktoré je sprevádzané dospelým, ale tento dospelý nie je ochotný alebo schopný prevziať zodpovednosť za dlhodobú starostlivosť o dieťa.

b)

prijatie rozhodnutia o žiadosti s ohľadom na predpisy o národnej bezpečnosti za predpokladu, že sa s rozhodujúcim orgánom pred prijatím rozhodnutia uskutoční porada, či žiadateľ spĺňa požiadavku na utečenca v zmysle smernice Rady 2004/83/ES;

b)

prijatie rozhodnutia o žiadosti s ohľadom na predpisy o národnej bezpečnosti a pri rešpektovaní medzinárodných dohovoro, Charty základných práv a slobôd za predpokladu, že sa s rozhodujúcim orgánom pred prijatím rozhodnutia uskutoční porada, či žiadateľ spĺňa požiadavku na utečenca v zmysle smernice Rady 2004/83/ES;

e)

odmietnutie povolenia vstupu v rámci konania uvedeného v článku 35 ods. 2 až 5 , podľa podmienok stanovených v týchto odsekoch;

e)

odmietnutie povolenia vstupu v rámci konania uvedeného v článku 35 , podľa podmienok stanovených v uvedenom článku ;

f)

konštatovanie, že žiadateľ sa snaží vstúpiť do členského štátu alebo už do neho vstúpil z bezpečnej tretej krajiny podľa článku 35A, podľa podmienok stanovených v tomto odseku.

(c)

v ktorých prípadoch sa predpokladá, že podanie žiadosti o azyl je automaticky podaním žiadosti o azyl za každého nezosobášeného maloletého.

a)

aby sa žiadosti skúmali a rozhodnutia prijímali individuálne, objektívne a nestranne;

a)

aby sa žiadosti skúmali a rozhodnutia prijímali individuálne, objektívne a nestranne v súlade s touto smernicou a medzinárodným právom o ľudských právach a utečencoch;

b)

aby sa z rôznych zdrojov dali získať presné a aktuálne informácie, ako sú informácie z Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), pokiaľ ide o všeobecnú situáciu panujúcu v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl, a v prípade potreby aj v krajinách, cez ktoré prechádzali, a aby sa takéto informácie sprístupnili zamestnancom zodpovedným za preskúmavanie žiadostí a prijímanie rozhodnutí;

b)

aby sa z rôznych zdrojov dali získať presné a aktuálne informácie, ako sú informácie z Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a z iných organizácií občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v krajinách pôvodu žiadateľov pokiaľ ide o všeobecnú občiansku, právnu a politickú situáciu panujúcu v krajinách pôvodu žiadateľov o azyl, najmä so zreteľom na rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd , a aby sa takéto informácie sprístupnili zamestnancom zodpovedným za preskúmavanie žiadostí a prijímanie rozhodnutí;

c)

aby zamestnanci skúmajúci žiadosti a prijímajúci rozhodnutia, mali vedomosti pokiaľ ide o príslušné štandardy uplatniteľné v oblasti azylového a utečeneckého práva.

c)

aby zamestnanci skúmajúci žiadosti a prijímajúci rozhodnutia, mali vedomosti, prípravu a pokyny pokiaľ ide o príslušné štandardy uplatniteľné v oblasti azylového a utečeneckého práva.

b)

vždy, keď je to potrebné, im musia byť poskytnuté služby tlmočníka, aby mohli predložiť svoj prípad príslušným orgánom. Členské štáty budú považovať za potrebné poskytnúť tieto služby prinajmenšom vtedy, keď rozhodujúci orgán vyzve žiadateľa, aby sa dostavil na pohovor ako je uvedené v článku 10 a 11 a príslušné oznámenie nemožno zabezpečiť bez týchto služieb. V tomto prípade a v iných prípadoch, kedy príslušný orgán predvolá žiadateľa, sa tieto služby budú platiť z verejných fondov;

b)

vždy, keď je to potrebné, im musia byť poskytnuté služby kvalifikovaného a nestranného tlmočníka, aby mohli predložiť svoj prípad príslušným orgánom. Členské štáty zaručia tieto služby pri všetkých osobných pohovoroch, odvolacích konaniach a pri inom ústnom styku s príslušnými orgánmi, predovšetkým ako je uvedené v článku 10 a 11 a ak príslušné oznámenie nemožno zabezpečiť bez týchto služieb. V týchto a v iných prípadoch, kedy príslušný orgán predvolá žiadateľa, sa tieto služby budú platiť z verejných prostriedkov;

c)

nesmie sa im odmietnuť príležitosť komunikovať s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov alebo s akoukoľvek inou organizáciou pracujúcou v mene Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov na území členského štátu na základe dohody s týmto členským štátom ;

c)

musí sa im poskytnúť účinná príležitosť komunikovať s UNHCR alebo s akoukoľvek inou organizáciou pracujúcou v mene UNHCR alebo pracujúcou nezávisle so žiadateľmi o azyl na území členského štátu;

d)

musia dostať v primeranom čase oznámenie o rozhodnutí rozhodujúceho orgánu o ich žiadosti o azyl. Ak žiadateľa zákonne zastupuje právny alebo iný poradca, členský štát sa môže rozhodnúť, že dá toto oznámenie o rozhodnutí tomuto poradcovi namiesto žiadateľovi o azyl;

d)

musia dostať v lehote nepresahujúcej 6 mesiacov oznámenie o rozhodnutí rozhodujúceho orgánu o ich žiadosti o azyl. Ak žiadateľa zákonne zastupuje právny alebo iný poradca, členský štát sa môže rozhodnúť, že dá toto oznámenie o rozhodnutí tomuto poradcovi namiesto žiadateľovi o azyl;

d)

príslušné orgány môžu prehľadať žiadateľa i veci, ktoré má so sebou;

d)

príslušné orgány sa môžu presvedčiť, že žiadateľ nepredstavuje nebezpečenstvo a skontrolovať veci, ktoré má so sebou;

aa)

príslušný orgán nemôže uskutočniť pohovor, pretože žiadateľ sa bez udania dôvodov napriek pozvaniu nedostavil;

ab)

osoba trpí duševnou alebo emočnou poruchou, ktorá bráni v riadnom posúdení jej prípadu;

b)

príslušný orgán sa už so žiadateľom stretol za tým účelom, aby mu pomohol podať žiadosť a predložiť podstatné údaje týkajúce sa tejto žiadosti podľa článku 4 ods. 2 smernice Rady 2004/83/ES; alebo

c)

rozhodujúci orgán na základe úplného preskúmania informácií, ktoré žiadateľ poskytol, považuje žiadosť za neopodstatnenú v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú okolnosti uvedené v článku 23 ods. 4 písm. a), c), g), h) a j).

a)

osoba, ktorá vedie pohovor, bola dostatočne spôsobilá, aby mohla brať do úvahy , nakoľko je to možné , osobné a všeobecné okolnosti súvisiace so žiadosťou, vrátane kultúrneho pôvodu žiadateľa a jeho zraniteľnosti; a

a)

osoba, ktorá vedie pohovor , a tlmočník boli príslušne vyškolení a majú zodpovedajúce odborné znalosti a schopnosti dospieť k spravodlivému a správnemu posúdeniu osobných a všeobecných okolností súvisiacich so žiadosťou vrátane kultúrneho pôvodu žiadateľa a jeho zraniteľnosti; a

b)

bol vybraný taký tlmočník, ktorý je schopný zabezpečiť primeranú komunikáciu medzi žiadateľom a osobou, ktorá vedie pohovor. Komunikácia nemusí nevyhnutne prebiehať v jazyku, ktorému dáva prednosť žiadateľ o azyl, ak existuje iný jazyk, o ktorom možno rozumne očakávať, že mu žiadateľ bude rozumieť a v ktorom je schopný komunikovať.

b)

bol vybraný taký tlmočník, ktorý je schopný zabezpečiť primeranú komunikáciu medzi žiadateľom a osobou, ktorá vedie pohovor. Komunikácia nemusí nevyhnutne prebiehať v jazyku, ktorému dáva prednosť žiadateľ o azyl, ak existuje iný jazyk, ktorému žiadateľ rozumie a v ktorom je schopný komunikovať.

a)

len pre konania pred súdnym orgánom v súlade s kapitolou V a nie pre každé následné odvolanie alebo preskúmanie podľa vnútroštátneho práva, vrátane opätovného vypočutia odvolania po následnom odvolaní alebo preskúmaní; a/alebo

b)

len pre tých, ktorí nemajú dostatok prostriedkov; a/alebo

c)

len pre právnych alebo iných poradcov, osobitne určených vnútroštátnym právom na to, aby pomáhali žiadateľom o azyl a/alebo ich zastupovali; a/alebo

d)

len ak je pravdepodobné, že odvolanie alebo opravný prostriedok budú úspešné.

a)

zaviesť peňažné alebo časové obmedzenia poskytovania bezplatnej právnej pomoci alebo bezplatného zastúpenia , za predpokladu, že tieto obmedzenia nebudú znamenať svojvoľné obmedzenia prístupu k právnej pomoci alebo k zastúpeniu.

a)

obmedziť rozsah právnej pomoci na priemerné náklady na právnu pomoc pre každý príslušný úkon v azylovom konaní za predpokladu, že tieto obmedzenia nebudú znamenať svojvoľné obmedzenia prístupu k právnej pomoci alebo k zastúpeniu.

b)

zabezpečia, aby mal zástupca príležitosť informovať maloletého bez sprievodu o význame a možných dôsledkoch osobného pohovoru, a ak je to vhodné, o tom, ako sa na osobný pohovor pripraviť. Členské štáty umožnia zástupcovi, aby bol pri tomto pohovore prítomný a aby kládol otázky a prednášal poznámky v rámci, ktorý stanoví osoba, ktorá pohovor vedie .

b)

zabezpečia, aby mal zástupca príležitosť informovať dieťa bez sprievodu o význame a možných dôsledkoch osobného pohovoru, a ak je to vhodné, o tom, ako sa na osobný pohovor pripraviť. Členské štáty umožnia zástupcovi, aby bol pri tomto pohovore prítomný a aby kládol otázky a prednášal poznámky.

a)

s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne plnoletosť pred prijatím prvostupňového rozhodnutia; alebo

c)

je zosobášený.

a)

prístup ku žiadateľom o azyl, vrátane zadržaných a zdržiavaných v tranzitnej zóne na letisku alebo v prístave;

a)

prístup ku žiadateľom o azyl, vrátane zadržaných a zdržiavaných v tranzitnej zóne na letisku alebo v prístave;

b)

prístup k informáciám o jednotlivých žiadateľoch o azyl, o priebehu konania a o prijatých rozhodnutiach, ak s tým žiadateľ o azyl súhlasí;

b)

prístup k informáciám o jednotlivých žiadateľoch o azyl, o priebehu konania a o prijatých rozhodnutiach, ak s tým žiadateľ o azyl súhlasí;

c)

pri výkone svojej dozornej úlohy podľa článku 35 Ženevského dohovoru predkladať ktorémukoľvek príslušnému orgánu svoje názory k jednotlivým žiadostiam o azyl v ktorejkoľvek etape konania.

c)

pri výkone svojej dozornej úlohy podľa článku 35 Ženevského dohovoru predkladať ktorémukoľvek príslušnému orgánu svoje názory k jednotlivým žiadostiam o azyl v ktoromkoľvek štádiu konania.

a)

priamo poskytnúť údajným pôvodcom prenasledovania žiadateľa informácie týkajúce sa jednotlivých žiadostí o azyl, ani skutočnosť, že bola žiadosť o azyl podaná.

a)

poskytnúť údajným pôvodcom prenasledovania žiadateľa informácie týkajúce sa jednotlivých žiadostí o azyl, ani skutočnosť, že bola žiadosť o azyl podaná.

b)

získavať od údajných pôvodcov prenasledovania žiadne informácie takým spôsobom, ktorý by mal za následok, že takíto pôvodcovia by boli priamo informovaní o skutočnosti, že príslušný žiadateľ podal žiadosť, alebo ktorý by ohrozil fyzickú integritu žiadateľa a ním závislých osôb alebo slobodu a bezpečnosť jeho rodinných príslušníkov, ktorí stále žijú v krajine pôvodu .

b)

získavať od údajných pôvodcov prenasledovania žiadne informácie.

b)

na požiadanie dostal informáciu o časovom rámci, v ktorom možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti. Takáto informácia neustanovuje povinnosť členského štátu prijať voči dotknutému žiadateľovi rozhodnutie v tomto rámci.

b)

na požiadanie dostal informáciu o časovom rámci, v ktorom možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti , a ktorý nepresiahne 3 mesiace .

a)

žiadateľ predkladajúci svoju žiadosť a uvádzajúci fakty predložil len veci, ktoré nie sú významné alebo majú len malý význam pre skúmanie, či spĺňa požiadavku na utečenca v zmysle smernice Rady 2004/83/ES; alebo

a)

žiadateľ predkladajúci svoju žiadosť a uvádzajúci fakty predložil len veci, ktoré nie sú významné pre skúmanie, či spĺňa požiadavku na utečenca v zmysle smernice Rady 2004/83/ES; alebo

d)

žiadateľ zavádzal orgány predkladaním nepravdivých informácií alebo dokumentov alebo zadržiavaním relevantných informácií alebo dokumentov pokiaľ ide o jeho identitu a štátnu príslušnosť, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na rozhodnutie ; alebo

d)

žiadateľ s podvodným úmyslom zavádzal orgány predkladaním nepravdivých dokumentov pokiaľ ide o jeho identitu a štátnu príslušnosť; alebo

e)

žiadateľ podal inú žiadosť o azyl, pričom uviedol iné osobné údaje; alebo

e)

žiadateľ s podvodným úmyslom podal inú žiadosť o azyl, pričom uviedol iné osobné údaje;

f)

žiadateľ neposkytol informácie, na základe ktorých možno s rozumnou mierou istoty stanoviť jeho identitu alebo štátnu príslušnosť, alebo je pravdepodobné, že so zlým úmyslom zničil alebo zahodil identifikačné alebo cestovné doklady, ktoré by pomohli stanoviť jeho identitu alebo štátnu príslušnosť; alebo

f)

žiadateľ s podvodným úmyslom neposkytol informácie, na základe ktorých možno s rozumnou mierou istoty stanoviť jeho identitu alebo štátnu príslušnosť, alebo je pravdepodobné, že so zlým úmyslom zničil alebo zahodil identifikačné alebo cestovné doklady, ktoré by pomohli stanoviť jeho identitu alebo štátnu príslušnosť; alebo

g)

žiadateľ poskytol nekonzistentné, protirečivé, nepravdepodobné alebo nedostatočné vyhlásenia, ktoré ho zreteľne urobili nedôveryhodným v súvislosti s tým, či bol obeťou prenasledovania podľa smernice Rady 2004/83/ES; alebo

o)

žiadosť podal nezosobášený maloletý , na ktorého sa vzťahuje článok 5 odsek 4 písm. c), po zamietnutí žiadosti rodiča alebo rodičov zodpovedných za maloletého , a nepredniesli sa nijaké nové významné prvky s ohľadom na osobitnú situáciu žiadateľa alebo situáciu v jeho krajine pôvodu.

o)

žiadosť podalo dieťa , na ktoré sa vzťahuje článok 5 odsek 4 písm. c), po zamietnutí žiadosti rodiča alebo rodičov zodpovedných za dieťa , a nepredniesli sa nijaké nové významné prvky s ohľadom na osobitnú situáciu žiadateľa alebo situáciu v jeho krajine pôvodu.

(a)

predbežné preskúmanie na účely spracovania prípadov, zvažovaných v rámci ustanovení uvedených v oddieli IV;

(b)

konanie na účely spracovania prípadov, zvažovaných v rámci ustanovení uvedených v oddieli V;

c)

krajina, ktorá nie je členským štátom, sa podľa článku 27 považuje za bezpečnú krajinu pre žiadateľa;

f)

žiadateľ podal po konečnom rozhodnutí identickú žiadosť;

fa)

žiadateľ sa pred vyhostením z územia, na ktorom zotrváva nezákonne, odvolá na možnosť poskytnutia azylu.

a)

nebude ohrozený jej život ani jej sloboda z dôvodu jej rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo politického názoru ; a

a)

ratifikovala a v praxi uplatňuje Ženevskú konvenciu a iné medzinárodné dohody o ľudských právach, najmä v súvislosti so zásadou nevyhostenia ; a

b)

rešpektuje sa zásada nevyhostenia podľa Ženevského dohovoru; a

b)

rešpektuje sa predovšetkým zásada nevyhostenia podľa Ženevskej konvencie; a

a)

predpisy, vyžadujúce spojenie medzi osobou žiadajúcou o azyl a príslušnou treťou krajinou na základe ktorého by bolo rozumné, aby táto osoba išla do tejto krajiny;

a)

predpisy, vyžadujúce dôležitý vzťah medzi osobou žiadajúcou o azyl a príslušnou treťou krajinou, na základe ktorého by bolo rozumné, aby táto osoba išla do tejto krajiny;

c)

predpisy, ktoré v súlade s medzinárodným právom umožňujú individuálne preskúmanie toho, či príslušná tretia krajina je pre konkrétneho žiadateľa bezpečná. Tieto predpisy prinajmenšom umožnia žiadateľovi napadnúť uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny na základe toho, že by tu bol podrobený mučeniu, krutosti, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu .

c)

predpisy, ktoré v súlade s medzinárodným právom a konkrétne so Ženevskou konvenciou umožňujú individuálne preskúmanie toho, či príslušná tretia krajina je pre konkrétneho žiadateľa bezpečná.

ca)

pravidlá umožňujúce žiadateľom o azyl vyvrátiť domnienku bezpečnosti aj na prvom stupni, ak v prípade, ak je o žiadosti o azyl rozhodované v prednostnom alebo zrýchlenom konaní.

–1.

(a)

prenasledovaniu, ako je definované v článku 9 smernice Rady 2004/83/ES; ani

(b)

mučeniu, alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

–

dostala povolenie zostať na hranici alebo v tranzitnej zóne členského štátu, bez toho, aby bol dotknutý článok 6; a

–

musela byť okamžite informovaná o jej právach a povinnostiach, ako sú opísané v článku 9 ods. 1 písm. a); a

–

mala v prípade potreby prístup ku službám tlmočníka, ako je to v článku 9 ods. 1 písm. b); a

–

skôr než príslušný orgán prijme rozhodnutie v takomto konaní, aby sa s ňou uskutočnil pohovor o jej žiadosti o azyl, ktorý povedú osoby s dostatočnou znalosťou príslušných noriem uplatniteľných v oblasti azylového a utečeneckého práva, ako je to opísané v článkoch 10 až 12; a

–

mohla konzultovať s právnym alebo iným poradcom, ktorého ako takého pripúšťa alebo povoľuje vnútroštátne právo, ako je opísané v článku 13 odsek 1; a

–

ak ide o maloletého bez sprievodu, aby mal vymenovaného zástupcu, ako je to opísané v článku 15 ods. 1, pokiaľ sa neuplatňuje článok 15 ods. 2 alebo 3.

(a)

ratifikovala Ženevský dohovor a rešpektuje jeho ustanovenia bez akýchkoľvek zemepisných obmedzení; a