22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/1

1.1

víta tematickú stratégiu Komisie, keďže obsahuje integrovaný a celistvý prístup k sektoru odpadu, ktorý ponúka veľa možností pre ďalšie potrebné ekologické zlepšenia v tejto oblasti;

1.2

zdôrazňuje, že politika odpadov má zásadný význam pre celú politiku životného prostredia, a preto budú spoločné, zlepšené opatrenia v politike odpadov vo veľkej miere prospešné pre životné prostredie;

1.3

zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávne územné celky vo väčšine členských štátov sú zodpovedné za podstatnú časť uplatňovania politiky životného prostredia EÚ, pričom jedným z jej najdôležitejších aspektov je práve politika odpadov; poznamenáva tiež, že miestne aregionálne orgány by mali zohrávať kľúčovú úlohu v procese rozvoja nových prístupov a vytvárania nových návrhov na opatrenia v oblasti odpadov;

1.4

poukazuje na to, že je potrebné značné úsilie a dialóg s miestnou úrovňou na prechod od jednoduchej likvidácie odpadu k trvalo udržateľnej politike, ktorej ťažisko leží na prevencii vzniku odpadu, opätovnom použití, recyklácii a zužitkovaní, a že lokálne a regionálne územné celky potrebujú na splnenie tejto úlohy ďalšie ľudské a finančné zdroje;

1.5

upozorňuje na odpadovú hierarchiu, ktorá by mala byť nosným a dominantným princípom politiky odpadov, poznamenáva však, že je otvorený novým systémom, ako napríklad proporčnému využitiu koncepcie životného cyklu zohľadňujúcej celý životný cyklus výrobkov, ak je ich účinnosť presvedčivo zdokumentovaná a sú prakticky zrealizovateľné;

1.6

varuje však, že pri realizácii tematickej stratégie v rozličných oblastiach, napr. pri otázke, odkedy sa odpad za odpad už nepovažuje, alebo pri zmiešaní nebezpečných odpadov, sú navrhované zbytočné a neúčelné uvoľnenia, ktoré môžu škodlivo vplývať na životné prostredie;

1.7

poukazuje na to, že aj naďalej pretrváva potreba jasných právnych predpisov, napr. vo vzťahu k definícii recyklácie a zužitkovania;

1.8

súhlasí s cieľom tematickej stratégie a s hodnotením, že politika EÚ týkajúca sa odpadu má potenciál na zmiernenie nadradených negatívnych dôsledkov spotreby zdrojov na životné prostredie a že EÚ by mala byť recyklačnou spoločnosťou;

1.9

interpretuje opis cieľov tematickej stratégie ako zameranie sa na odpadovú hierarchiu;

1.10

považuje zameranie tematickej stratégie na terajšie problémy uplatňovania a na prispôsobenie súčasnej legislatívy berúc do úvahy vývoj v oblasti vedy a technológie za rozumnú;

1.11

súhlasí s ťažiskami stanovenými v tematickej stratégii: zjednodušením a modernizáciou existujúcich právnych predpisov, pokiaľ tak bude uľahčené uskutočnenie opatrení na ochranu životného prostredia;

1.12

berie s uspokojením na vedomie odkaz na odpadovú hierarchiu, ktorá je považovaná za dôležitý východiskový bod pre opatrenia v oblasti odpadu na vytvorenie základu pre zmysluplnú a úspešnú odpadovú politiku;

1.13

ľutuje, že sa hierarchia na troch úrovniach sploštila. Postavenie opätovného použitia, recyklácie a zužitkovania na rovnakú úroveň protirečí duchu rozličných právnych aktov;

1.14

pýta sa, či členské štáty urobia, vzhľadom na voľnosť interpretácie článku, potrebné opatrenia a či využijú najvhodnejšie nástroje na dosiahnutie cieľa tohto článku;

1.15

ľutuje vyčiarknutie právneho základu pre prijatie špecifických právnych predpisov pre odpadové toky;

1.16

zdôrazňuje, že definícia „výrobcu“ zahŕňa aj to, že osoba, ktorá narába s odpadom, bez ohľadu na ňou uskutočnenú prípadnú zmenu povahy alebo zloženia odpadu, je vždy považovaná za výrobcu odpadu. Je to v rozpore s koncepciou, ktorú vypracovala samotná Komisia a podľa ktorej sa odpad od istého bodu za odpad už nepovažuje;

1.17

schvaľuje upresnenie definície zužitkovania spaľovaním, poznamenáva však, že definícia zužitkovania inými formami je ešte stále veľmi nejasná;

1.18

ľutuje vypustenie odkazu na „zásadu pôvodcu“, ktorá je základom uplatňovania zodpovednosti producentov;

1.19

konštatuje s poľutovaním, že zavedenie koncepcie, podľa ktorej sa odpad od istého bodu za odpad už nepovažuje, ako aj jeho definícia, môžu mať rozsiahle a nevhodné dôsledky, o. i.

1.20

konštatuje, že koncepcia, podľa ktorej sa odpad od istého bodu za odpad už nepovažuje, bude obmedzená na odpadové toky, pri ktorých to bude skutočne prospešné pre životné prostredie, zisťuje však, že ohraničenie rozsahu uplatnenia koncepcie je veľmi nejasné, keďže význam pojmu „skutočný osoh pre životné prostredie“ nie je bližšie definovaný;

1.21

víta, že smernica o nebezpečných odpadoch a rámcová smernica budú zhrnuté do jednej rámcovej smernice;

1.22

ľutuje, že ustanovenia pre triedenie nebezpečných odpadov jasne neuvádzajú, že zmiešavanie je zakázané pre všetky subjekty (vrátane producentov, subjektov, ktoré nebezpečný odpad prepravujú a prepravujú) okrem prevádzok, ktoré na to dostali povolenie podľa článku 19 (pozri odsek 1 písm. a) a d));

1.23

podporuje úsilie Komisie o stanovenie minimálnych požiadaviek pre povolenia na úrovniach, ktoré sú schopné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia, vyslovuje sa ale proti tomu, aby Komisia mala právomoc stanovovať tieto minimálne požiadavky podľa nedemokratického komitologického prístup;

1.24

víta ustanovenia o registrácii tých zainteresovaných, ktorí sa starajú o odpad v posledných fázach;

1.25

podporuje vyššie požiadavky na plány hospodárenia s odpadom, keďže ich považuje za užitočné, flexibilné nástroje, ktoré môžu navyše prispieť k šíreniu osvedčených postupov;

1.26

zdôrazňuje výzvu na používanie hospodárskych nástrojov v odpadovej politike, ako napríklad poplatky za materiály a zaobchádzanie a taktiež v súvislosti s predchádzaním vzniku odpadu, a poznamenáva, že s takýmito nástrojmi boli získané úspešné skúsenosti v niekoľkých krajinách; zdôrazňuje však, že súčasné diferencované využitie hospodárskych nástrojov narúša hospodársku súťaž a preto prízvukuje potrebu udržania hladkého chodu vnútorného trhu;

1.27

ľutuje, že Komisia prenecháva vytvorenie indikátorov na meranie dosiahnutých výsledkov jednotlivým členským štátom; vyzýva preto Európsku komisiu, aby ona stanovila uvedené minimálne ciele a indikátory na úrovni Spoločenstva;

1.28

víta nové ustanovenia o osobách, ktoré zbierajú alebo prepravujú odpad;

1.29

považuje korelačné tabuľky za užitočný nástroj na zabezpečenie neobmedzenej realizácie smernice;

1.30

považuje zavedenie analýz životného cyklu v rámci tematickej stratégie za užitočnú iniciatívu, ktorá zohľadňuje vplyvy produktu v priebehu celého jeho životného cyklu na životné prostredie, kritizuje však, že sa tematická stratégia zaoberá skorými fázami tohto cyklu iba vo veľmi obmedzenom rozsahu, t. j. s výrobcami a ich zodpovednosťou za výrobu ekologickejších produktov, a zastáva názor, že by táto smernica mala byť jasne prepojená so smernicou REACH, aby tak pokiaľ možno už pri sa výrobe nevznikali žiadne nebezpečné odpady, resp. aby ich nebezpečnosť bola zmenšená;

1.31

spochybňuje ďalej samotné vyhotovenie týchto analýz. Jasné stanovenie rozdelenia, ktoré osoby sú zodpovedné za vyhlásenie týchto analýz za platné, má rozhodujúci význam, keďže v opačnom prípade to zníži význam analýz a tieto nesplnia funkciu, ktorá sa od nich očakáva.

1.32

podporuje úsilie Komisie podporovať zlepšovanie vedomostí, výskumu a vývoja týkajúcich sa sektora odpadu, keďže viac vedomostí a informácií predstavuje základné prvky pre zlepšenie praxe výrobcov a úradných orgánov v oblasti nakladania s odpadom, ako aj prevenciu vytvárania odpadu u spotrebiteľov; poznamenáva však, vzhľadom na rozdelenie zodpovednosti v jednotlivých členských štátoch, že je potrebné stavať na už existujúcich pevných základných poznatkoch miestnej a regionálnej úrovne. Stratégia v oblasti odpadového hospodárstva je vyjadrením rozdielnych vedomostných základov na úrovni Spoločenstva v rámci týchto organizácií: Európska agentúra pre životné prostredia, Spoločné výskumné stredisko, Európsky úrad v Seville a nový internetový portál „Science for Environment Policy“ oddelenia pre informácie v rámci GR pre životné prostredie. Pre miestnych a regionálnych aktérov je veľmi dôležité, aby Komisia presnejšie popísala úlohu jednotlivých menovaných organizácií, koordinovala a štruktúrovala ich výskum a aby existujúce poznatky boli ľahko prístupné;

1.33

súhlasí s tým, že v členských štátoch je potrebná ctižiadostivejšia politika predchádzania vzniku odpadu a považuje požiadavku vytvorenia programu na predchádzanie vzniku odpadu za rozumnú;

1.34

zdôrazňuje, že vytvorenie rovnakých východiskových podmienok v členských štátoch na zabránenie ekologicky neúčelným akciám, ako štandardný dumping, má ústredný význam, a podporuje preto iniciatívu Komisie v tejto oblasti;

1.35

zdôrazňuje dôležitosť zapojenia sociálnych prvkov do politiky životného prostredia a s radosťou konštatuje, že Komisia registruje vysoký rast a náročnosť na pracovnú silu sektora manažmentu odpadu a recyklácie; vyzýva však na diskusiu o tom, či uplatňovanie tejto stratégie vytvára pracovné miesta na celoeurópskej úrovni;

1.36

konštatuje, že na dosiahnutie tohto cieľa stratégie musí legislatíva poskytovať úroveň bezpečnosti, ktorá sa rovná plánovacím a investičným horizontom podnikov zapojených do ďalšieho rozvoja recyklovania.

1.37

poznamenáva, že miestne a regionálne územné celky hrajú dôležitú úlohu pri realizácii tematickej stratégie, ako aj pri zabezpečení monitorovania a hodnotenia tematickej stratégie; žiada preto, aby týmto orgánom pripadla proaktívna úloha kľúčového aktéra pri uplatňovaní politiky odpadového hospodárstva v rôznych členských štátoch Európskej únie;

2.1

ľutuje jednoznačné obmedzenie zákazu miešania, jeho nahradenie podmienkami, za ktorých miešanie môže byť povolené a zúženie definície miešania – krok, ktorý je veľkou zmenou a zahŕňa veľké riziká pre životné prostredie; a odporúča preto ponechať neobmedzený zákaz miešania nebezpečných odpadov;

2.2

vyzýva k tomu, aby bolo pri hodnotení v roku 2010 a pri ďalších hodnoteniach na pozadí technologického rozvoja prerokované, či má byť energetické využitie pre nové zariadenia zvýšené nad navrhovaných 65 % a či je možné vzniesť na recyklačné zariadenia iné požiadavky.

—

sústrediť do článku 3 definície, ktoré sú roztrúsené po celom texte Komisie,

—

doplniť niektoré chýbajúce definície (napr. slová „obchodník“ a „sprostredkovateľ“ sú použité v článku 25 bez toho, aby boli definované) prevzatím definícií, ktoré už boli schválené spolurozhodovaním v rámci schvaľovania nového nariadenia o zasielaní odpadu.

—

objasniť niektoré z navrhnutých definícií.

22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/18

(1)

Komúny a regióny sú rozhodovacou a výkonnou úrovňou, ktorá je najbližšia občanom Únie. Opatrenia potrebné pre udržiavanie čistoty ovzdušia v Európe musia byť vybrané, zakorenené realizované a dosledované v dialógu s komunálnou a regionálnou úrovňou a s občanmi Únie.

(2)

Praktická realizácia navrhovaných opatrení na obmedzenie znečistenia spôsobeného dopravou prebieha vo všetkých 25 členských štátoch Únie na miestnej a regionálnej úrovni.

(3)

Podpora využívania čistých vozidiel zodpovedá cieľom regionálnych a miestnych orgánov týkajúcim sa zníženia spotreby energie a tým aj rozsahu znečistenia životného prostredia.

(4)

Miestne a regionálne orgány by však nemali znášať záťaž podpory čistých vozidiel sami. Nevyhnutne potrebné sú opatrenia pre okamžité zapojenie súkromného sektora resp. podnikov poverených úlohami verejného záujmu.

(5)

Práve kumulovaný efekt opatrení uskutočňovaných na miestnej a regionálnej úrovni môže zvrátiť aktuálne tendencie, ktoré sú v protiklade s trvalou udržateľnosťou,

1.1

víta zámer Komisie prispieť prostredníctvom environmentálneho verejného obstarávania k zlepšeniu kvality ovzdušia;

1.2

žiada, aby opatrenia na obstarávanie čistých vozidiel v cestnej doprave verejnými orgánmi stanovené v smernici boli upravené ako odporúčanie.

1.3

ak by však mala byť prijatá smernica, zdôrazňuje význam úzkej spolupráce s komúnami a regiónmi Európskej únie pri vypracovávaní navrhovaných opatrení. V rámci konzultácií k predkladanému návrhu smernice boli v prvom rade vypočutí najmä zástupcovia automobilového priemyslu a priemyslu pohonných hmôt, ako aj národná úroveň jednotlivých členských štátov;

1.4

nástojí na tom, aby boli komúny a regióny zapojené do ďalšieho vytvárania, realizácie a hodnotenia opatrení navrhovaných smernicou, pokiaľ bude táto prijatá; nepovažuje však za nutné výslovne vytvoriť výbor, ktorý má pomáhať Komisii pri ďalších prácach;

1.5

zdôrazňuje nutnosť informovať občanov o realizovaných opatreniach a vysvetliť im na praktických príkladoch priebeh európskej legislatívy a jej dôsledky. V tejto oblasti pripadá miestnej a regionálnej úrovni dôležitá úloha, ktorá je okrem iného zdôraznená v Bielej knihe Komisie o európskej komunikačnej politike;

1.6

súhlasí so zásadnými dôvodmi a cieľmi návrhu smernice, chce však poukázať na skutočnosť, že je treba odmietnuť jednostranný záväzok verejného sektora ohľadne zadávania zákaziek. Ako Európska komisia v návrhu smernice správne uvádza, podiel verejného sektora na trhu pre ťažké a ľahké úžitkové vozidlá činí iba 6 %, zatiaľ čo pre autobusy asi 30 %. Výbor by preto uvítal riešenie, ktoré by viac zapojilo aj súkromný sektor. Zásadne by výbor chcel upozorniť na význam mäkkých, nelegislatívnych opatrení v oblasti zeleného obstarávania. Predovšetkým veľké mestá dobrovoľne uskutočňujú vysoké ciele ochrany životného prostredia, ak existujú príslušné rámcové podmienky;

1.7

upozorňuje na to, že jednostranné zaviazanie verejného sektora by mohlo najmä finančne slabým miestnym a regionálnym orgánom zabrániť v investíciách resp. boli by nútené použiť externé služby verejného záujmu;

1.8

požaduje celkový prehľad opatrení, ktoré by mohli byť uskutočnené na podporu čistejšej cestnej dopravy. Výbor vyjadruje výhrady voči kvóte obstarávania „čistých“ ťažkých úžitkových vozidiel vo výške 25 % v rámci verejného obstarávania, ktorá je stanovená v návrhu smernice. Namiesto toho sa výbor vyslovuje za to, aby sa aplikovali normy pre motory, ktoré sa rovnako týkajú všetkých vozidiel a skupín zákazníkov. Na dodržanie platných hraničných hodnôt znečistenia ovzdušia sú potrebné ďalšie opatrenia;

1.9

víta skutočnosť, že sa viac stavia na biopalivách. Zvýšená európska produkcia bioetanolu a bionafty ako náhrady za tradičné pohonné hmoty (benzín a nafta) má niekoľko výhod:

1.10

Odmieta prijatie smernice o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave, mali by byť zavedené nasledujúce opatrenia:

1.11

poukazuje na skutočnosť, že predpoklady pre uplatňovanie navrhovanej smernice o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave by sa v jednotlivých členských štátoch líšili.

Z tejto nejednotnej situácie vyplýva, že aj potreba podpory miestnej a regionálnej úrovne v celej EÚ by si vyžadovala diferencovaný prístup.

1.12

zdôrazňuje, že – v prípade prijatia smernice – hodnotenie a dosledovanie jej uplatňovania musí prebiehať v úzkej spolupráci s komunálnou a regionálnou úrovňou. Je dôležité zozbierať a vykázať výsledky smernice, a to síce vzhľadom na počet čistých vozidiel v cestnej doprave a vplyv, ktorý bude mať táto smernica na kvalitu ovzdušia. Táto spätná väzba komunálnej a regionálnej úrovni a občanom je jedným z predpokladov pre to, aby bol splnený a ďalej sledovaný zámer, ktorý mala smernica splniť. Zároveň je dôležitým predpokladom pre to, aby mohli byť uskutočnené ďalšie opatrenia na podporu čistých vozidiel v cestnej doprave.

2.1

vyzýva európskych zákonodarcov, aby v rámci ďalších prác na podporu čistejších vozidiel v cestnej doprave boli zahrnuté opatrenia zamerané na verejný a súkromný sektor jednotné;

2.2

nalieha, aby bola komunálnej a regionálnej úrovni poskytnutá pomoc pri obstarávaní čistých cestných vozidiel;

2.3

zdôrazňuje význam informačných opatrení a školení na podporu a rozvoj verejného obstarávania čistých vozidiel v cestnej doprave;

2.4

považuje za potrebný celkový prehľad opatrení na podporu čistejšej cestnej dopravy;

2.5

navrhuje, aby bol postup pre vypracovanie správy, ktorý má byť vytvorený na dosledovanie prípadnej smernice o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave koordinovaný s ostatnými postupmi pre vypracovanie správy. Okrem iného by mal byť zosúladený s postupom pre vypracovanie správy k smernici o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom vzduchu pre Európu;

2.6

vyslovuje sa za zapojenie komún a regiónov do ďalšieho vytvárania, realizácie a hodnotenia opatrení navrhnutých prípadnou smernicou.

22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/21

1.1

Výbor regiónov vidí v stratégii celoživotného vzdelávania EÚ – od detstva po celý život – silný prvok participácie; táto koncepcia zahŕňa učenie v najrozličnejších formách, či už formálne, nonformálne alebo neformálne. Výbor regiónov v rôznych súvislostiach zdôraznil, že práve miestne a regionálne úrovne majú vo veľkej miere dočinenia so stratégiou celoživotného vzdelávania. Práve na tejto úrovni často spočíva politická a finančná právomoc v oblasti školstva a vzdelávania v členských štátoch. Zároveň často pôsobí ako koordinátor rozvoja a rastu a ako sociálny úrad, ktorý poskytuje občanom sociálne služby a infraštruktúrou. Okrem toho funguje aj ako zamestnávateľ, v ktorého záujme je, a ktorý je zodpovedný za rozvíjanie schopností svojich zamestnancov (9).

1.2

Otázky vzdelávania majú rozhodujúci vplyv na konkurencieschopnosť Európy, ktorá je predpokladom pre zachovanie sociálneho štátu. Najväčší zdroj Európy, jej občania, musia byť pripravení na profesionálny život a náplň práce, ktoré sa dramaticky líšia od tých, ktoré platili pre predchádzajúce generácie, a ktoré sa budú aj v budúcnosti rýchlym tempom meniť. Ako podniky, tak aj pracovníci stoja pred zmenami, ktorých presná forma sa dá len ťažko vopred určiť.

1.3

Miestny a regionálny rozvoj vychádza prirodzene z rozdielnych predpokladov a východiskových pozícií. V žiadnom prípade ho však nemožno vnímať oddelene od prostredia. Regióny a spoločnosti potrebujú produktívny systém, ktorý sa obnovuje rovnakým tempom, akým zanikajú tradičné pracovné miesta – v opačnom prípade hrozí stagnácia, sociálna marginalizácia v podobe nezamestnanosti, vysoká chorobnosť a príliš časté predčasné odchody z trhu práce.

1.4

Rozvoj kompetencií a zručností ľudí musí byť preto postavený tak, aby zodpovedal požiadavkám spoločnosti založenej na vedomostiach. Dobré jazykové vedomosti a komunikačná zručnosť všeobecne sú, rovnako ako schopnosť pracovať ako súčasť kolektívu, pre jednotlivca stále dôležitejšie. Pri súčasnom vývoji, ktorý sa vyznačuje čoraz rýchlejšími obchodnými prúdmi, globalizovanými trhmi a segmentáciou vzniká silná potreba spolupráce. Toto sa týka aj vzťahov medzi jednotlivými podnikmi a organizáciami na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj vzťahov medzi regiónmi. Vytvára sa stále silnejúca vzájomná závislosť medzi rôznymi časťami Európy, ako aj medzi Európou a svetom.

1.5

Trojica priorít „profesionálny život – spoločnosť – vyššia vzdelanosť“ predstavuje dôležitý základ inovácií a rastu na miestnej a regionálnej úrovni. Potrebná je infraštruktúra slúžiaca všetkým a nediskriminujúce prostredie, ktoré by podporovali aktívne občianstvo a spoločné prevzatie zodpovednosti, a tým zabezpečili sociálnu súdržnosť a trvalo udržateľný rozvoj.

1.6

Výbor zdôraznil už vo svojich predchádzajúcich prácach význam aktívnej úlohy, ktorú zohráva pri podpore celoživotného vzdelávania na miestnej a regionálnej úrovni (10). Tieto úvahy platia rovnako aj v otázke vzdelávacích cieľov a kľúčových zručností. Výbor považuje za mimoriadne dôležité, aby návrhy predložené v dokumente Komisie mali najväčší účinok práve na miestnej a regionálnej úrovni.

1.7

Výbor sa chce podieľať na ďalšom vývoji a podporovať ho a navrhuje preto Komisii možnosť budúcej spolupráce v tejto oblasti, napríklad pri pilotných projektoch a prieskumoch.

1.8

Výbor regiónov zdôrazňuje význam rozvoja „regionálnych sietí celoživotného vzdelávania“ (v súlade s iniciatívou R3L), čím by malo byť podporované vytváranie sietí medzi verejnými inštitúciami a združeniami v oblasti základného a vyššieho vzdelávania, odborného vzdelávania a kultúry ako podstatné opatrenie na zlepšovanie schopnosti zamestnať sa a zlepšenie aktívneho občianstva.

2.1

Z názorov načrtnutých v predchádzajúcej časti je mimoriadne dôležité najmä zameranie sa na kľúčové zručnosti v oblasti celoživotného vzdelávania v dnešnej a budúcej spoločnosti a svete práce mimoriadne dôležité. Toto zameranie pomáha pri rozvoji na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj na národnej úrovni a úrovni Európskej únie ako celku. Výbor regiónov víta návrh Komisie na odporúčania členským štátom týkajúce sa kľúčových zručností v oblasti celoživotného vzdelávania.

2.2

Pre výbor je mimoriadne potešiteľné, že návrh Komisie poukazuje na úlohu a význam regionálnej a miestnej úrovne, v čom treba vidieť významné zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcimi návrhmi Komisie, ktoré akoby sa zaoberali výlučne európskou a národnou úrovňou.

2.3

Výbor regiónov vníma integrovaný program pre celoživotné vzdelávanie ako dôležitý nástroj na podporu oblasti vzdelávania a nástroj na posilnenie kľúčových zručností v oblasti celoživotného vzdelávania. Účinný prenos vedomostí a schopností medzi regiónmi a mestami v Európskej únii, ku ktorému dochádza pri vysokej mobilite občanov, môže prispieť k posilneniu konkurencieschopnosti a zvyšovaniu zamestnanosti.

2.4

Hlavným bodom odporúčaní Komisie je snaha o celoživotnú aktualizáciu kľúčových zručností aj v dospelosti. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať najmä prednostným cieľovým skupinám stanoveným na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. V tejto oblasti by sa mohli výraznejšie presadiť opatrenia na podporu motivácie zamerané na ľudí s nízkou kvalifikáciou a informačná práca na miestnej a regionálnej úrovni. Ide o to, aby sme stavali na vedomostiach občanov, ich skúsenostiach a záujmoch, namiesto toho, aby sme vychádzali z ich slabých stránok a nedostatkov.

2.5

Účinok odporúčaní Komisie na zmeny hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a ďalších procesov závisí od konkrétnych a neodkladných opatrení na regionálnej a miestnej úrovni jednotlivých štátov. Z tohto dôvodu Výbor regiónov považuje za dôležitú realizáciu reformy formálneho, neformálneho a non formálneho učenia. Tieto programy by mali mať svoj základ na všetkých úrovniach a ich cieľom by malo byť zladenie týchto systémov s potrebami pracovného trhu EÚ a požiadavkami stratégie celoživotného vzdelávania.

2.6

Rozdiely medzi mužmi a ženami v oblasti účasti na odbornej príprave a dosiahnutých výsledkov sú pritom závažným fenoménom, ktorý je potrebné pozorovať a odstrániť na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Dievčatá a ženy by mali byť vedené k tomu, aby absolvovali vzdelávanie v technických a vedeckých odboroch. V iných súvislostiach je naopak potrebné podporovať mužov. V niektorých regiónoch a komúnach sú to práve muži, ktorí zanechávajú odbornú prípravu a prejavujú menšiu motiváciu a snahu týkajúcu sa sústavného vzdelávania.

2.7

Podľa názoru výboru by sa mohli stať návrhy, ktoré predloží Komisia členským štátom, dôležitým katalyzátorom podpory rýchlejšieho a cieľavedomejšieho zamerania vzdelávacích systémov v Európe, za účelom dosiahnutia dohodnutých cieľov v oblasti konkurencieschopnosti, sociálnych štandardov a účasti. Výbor regiónov podporuje toto smerovanie a rád by k nemu pripojil nasledujúce komentáre:

2.8.1

Výbor regiónov zdôrazňuje mimoriadny význam účinnej a cieľavedomej prípravy detí už od ranného veku, ktorá však nesmie viesť k strachu zo zlyhania. Okrem toho má škola vytvárať základ pre kontinuálne, celoživotné vzdelávanie prostredníctvom formálneho, nonformálneho a neformálneho vzdelávania. Dôležité je uvedomovanie si rozdielneho učenia sa detí a mládeže; dospievajú v rôznom veku a potrebujú preto rozdielnu dobu na dosiahnutie stanovených cieľov. Toto predstavuje veľkú výzvu pri vytváraní systémov vzdelávania a odbornej príprave učiteľov.

2.8.2

Deťom a mládeži, ktorí majú špeciálne potreby, napríklad kvôli postihnutiu, je potrebné venovať osobitnú pozornosť, aby sa mohli začleniť do spoločnosti spolu s ostatnými deťmi.

2.9.1

Výbor regiónov víta zvláštnu zmienku v texte Komisie o znevýhodnených žiakoch a súhlasí s Komisiou, že profesionálne vzdelávacie znevýhodnenie často vzniká kombináciou osobných, sociálnych, kultúrnych a hospodárskych faktorov a je potrebné riešiť ho v spolupráci s ostatnými odvetviami spoločnosti. Výboru regiónov prednostne záleží na účinnom odstraňovaní prekážok, ktoré sťažujú prístup k zamestnaniu, vzdelaniu a ostatným možnostiam ďalšieho rozvoja.

2.9.2

Výbor považuje za nanajvýš naliehavé, aby všetci žiaci bez ohľadu na prostredie, z ktorého pochádzajú mali k dispozícii podmienky, ktoré im umožnia dosiahnuť vzdelávacie ciele a neopustiť školu predčasne. Tu je potrebné začať s iniciatívami a podpornými opatreniami, ktoré sú založené na predpokladoch a potrebách jednotlivých žiakov.

2.9.3

EÚ nedosiahne odvážne ciele, ktoré si stanovila, pokiaľ budú ľudia vylučovaní z pracovísk a ďalšieho rozvoja schopností na základe pohlavia, zdravotného postihnutia, kultúrneho alebo etnického pôvodu, veku alebo iných dôvodov. Pri podpore stratégie nediskriminácie a rovnosti príležitostí a zabezpečovaní rovnakých možností a práv pre všetkých ľudí zohrávajú regionálne a miestne orgány dôležitú úlohu.

2.9.4

Výbor považuje za žiadúcu cezhraničnú spoluprácu v sieti európskych regiónov a miest s cieľom výmeny skúseností a prehlbovania znalostí v súlade s iniciatívou R3L. Je potrebné tematizovať tieto otázky, neustále rozvíjať metódy, prenášať poznatky a zakotvovať ich.

2.10.1

Výbor regiónov považuje tento návrh za podstatný, upozorňuje však na to, že potreby sa často v závislosti od regiónu a krajiny líšia, a preto je potrebné zvoliť rôzne prístupy, ak chceme mať dosah na všetkých občanov. Preto treba poukázať na to, že prioritné skupiny by mali byť určované práve na miestnej a regionálnej úrovni. Napríklad by mohla byť zintenzívnená spolupráca s organizáciami, ktoré majú skúsenosti so vzdelávaním dospelých a so sociálnymi partnermi.

2.10.2

Nazdáva sa, že medzi cieľovými skupinami určenými za prioritné by sa osobitná pozornosť mala venovať kategórii zamestnancov regionálnych a miestnych orgánov vzhľadom na verejné úlohy, ktoré vykonávajú, aby boli schopní rozvíjať a obnovovať si kľúčové zručnosti počas celého pracovného života.

2.11.1

Výbor regiónov poukázal už v skorších stanoviskách (11) na potrebu mobilizácie zdrojov na podporu celoživotného vzdelávania na miestnej a regionálnej úrovni a zdôraznil, že je potrebné otvoriť diskusiu na miestnej a regionálnej úrovni. Vo svojom stanovisku upozornil na to, že geografická dostupnosť musí byť vnímaná taktiež v súvislosti s inými opatreniami na uľahčenie prístupu jednotlivcom, pokiaľ ide o formu a umiestnenie. To možno realizovať napríklad ponukou aktivít počas dňa, večera a cez víkend. Do úvahy prichádza aj leto a dni pracovného pokoja. K ďalším možnostiam patrí častejšie otváranie kurzov, diaľkové štúdium alebo flexibilné štúdium pod vedením školiteľa. Vhodné by tiež bolo poskytnúť účastníkom finančné predpoklady na to, aby sa naďalej vzdelávali. Aj mimoškolské vzdelávanie, ktoré sa v rôznych formách odohráva mimo školských štruktúr si zasluhuje pozornosť.

2.11.2

„Infraštruktúrou“ by však nemala byť mienená žiadna všeobecná alebo štandardne predpísaná forma študijných center. Namiesto toho by sa – vychádzajúc z miestnych podmienok a potrieb – mala v čo najširšej miere využívať súčasná infraštruktúra.

2.12.1

V tomto bode vidí Výbor regiónov smerodajný faktor úspešnosti rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, lebo práve tu je rozhodujúce, aby boli navzájom prepojené rôzne oblasti politiky so vzťahom k miestnej a regionálnej úrovni – napríklad hospodárska politika, politika vzdelávania, politika pracovného trhu, integračná politika a sociálna politika – aby sa tak zabránilo jednostrannému pohľadu na situáciu. Pritom je dôležité, aby sa rôzne oblasti zodpovednosti a kompetencií do značnej miery dopĺňali. Výbor regiónov považuje za potrebné investovať do tejto oblasti finančné prostriedky, pri ktorých by malo byť zabezpečené flexibilnejšie využitie, aby mohli byť uskutočnené iniciatívy v rámci integrovaného akčného programu pre celoživotné vzdelávanie. Spolupráca spoločnosti, sveta práce a vyššieho vzdelávania je kľúčovým faktorom pre rast v regiónoch a mestách.

2.13.1

Výbor regiónov víta návrh Komisie týkajúci sa kľúčových zručností v oblasti celoživotného vzdelávania. Tým však vystupuje do popredia otázka, aké zručnosti musí jednotlivec mať, aby sa dokázal presadiť v spoločnosti založenej na vedomostiach. Tieto kľúčové zručnosti môžu slúžiť ako orientačný bod v diskusii o budúcej potrebe kompetencií ako na európskej a národnej úrovni, tak aj na regionálnej a miestnej úrovni. Táto otázka je v Európe zvlášť dôležitá pre dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie. Práve na miestnej a regionálnej úrovni dostávajú otázky kompetencií praktický rozmer.

2.13.2

Výbor regiónov uznáva, že o týchto kompetenciách je potrebné neustále angažovane diskutovať, a že musia byť prerokované v rámci pokračujúceho dialógu a sústavného rozvoja. Oblasti kompetencií ako „spoločenská a občianska zručnosť“ teda zahŕňajú rôzne aspekty, ktoré musia byť neskôr ďalej rozvíjané alebo diferencované. Niektoré z kľúčových zručností sú okrem toho navzájom silne späté.

2.13.3

Výbor regiónov víta ďalšie rozvíjanie návrhu o kľúčových zručnostiach v Komisii. Podporuje návrh vypracovaný Komisiou týkajúci sa kľúčových zručností.

2.13.4

V nasledujúcich odsekoch sa výbor podrobnejšie venuje jednotlivým navrhovaným kľúčovým zručnostiam.

—

komunikácia v materinskom jazyku,

—

komunikácia v cudzích jazykoch,

—

matematická zručnosť a základné zručnosti v oblasti vedy a techniky,

—

digitálna zručnosť,

—

učenie ako sa učiť,

—

spoločenská zručnosť a občianska zručnosť,

—

zmysel pre iniciatívu a podnikavosť,

—

kultúrna vnímavosť.

3.1.1

Výbor regiónov súhlasí s Komisiou pokiaľ ide o význam písomnej a ústnej komunikácie v materinskom jazyku.

3.1.2

Materinský jazyk je základom pre všetky neskoršie procesy učenia sa, pre schopnosť vyjadrovať sa a pre identitu. Preto sú dobré poznatky a schopnosti v materinskom jazyku predpokladom učenia. Jazyk vytvára základ pre získavanie informácií a umožňuje komunikáciu s ostatnými ľuďmi, a tým je základom pre zapojenie a preberanie zodpovednosti.

3.1.3

Výbor by rád poukázal na skutočnosť, že Komisia a vnútroštátne agentúry by mali v oblastiach, v ktorých sa hovorí menej rozšírenými a v súčasnosti pri vyučovaní menej používanými jazykmi, úzko spolupracovať s miestnymi a regionálnymi územnými celkami na povzbudzovaní občanov k tomu, aby sa tieto jazyky naučili (12).

3.2.1

V Európe budúcnosti sa ovládanie viacerých jazykov stáva stále väčšou nevyhnutnosťou. Toto umožňuje prehlbovanie kontaktov prostredníctvom osvojenia si lepšieho pochopenia pre kultúru, zvyky a životné podmienky iných krajín. Zároveň je aj dôležitým predpokladom pre štúdium na vysokej úrovni a jedným z predpokladov pre väčšiu mobilitu na pracovnom trhu. Už dnes sa nachádzajú jazykové oblasti Európy v situácii vzájomnej závislosti. Výmena medzi krajinami narastá, hospodárstva sú stále viac vzájomne prepojené a výroba tovarov a poskytovanie služieb sa uskutočňuje čoraz častejšie bez ohľadu na hranice štátov a jazykov. Výbor regiónov zdôrazňuje, že jazykovú rozmanitosť Európy je potrebné chápať ako jednu z najdôležitejších hodnôt.

3.3.1

Výbor považuje za podstatné, aby boli matematické, technické a vedecké poznatky sprostredkovávané žiakom tak, aby ich títo vnímali ako zmysluplné a motivujúce. Matematika môže byť pomôckou v iných predmetoch, ako napríklad vo fyzike, chémii, biológii a spoločenskovedných predmetoch. Matematické schopnosti a poznatky môžu byť dokonca samozrejmou súčasťou moderného konceptu vzdelávania. Vedecké zručnosti sú dôležité, pretože pomáhajú okrem iného pri spoznávaní a chápaní súvislostí, príčin a účinkov, ako aj správnosti informácií. Pre aktívnu občiansku zručnosť je matematicko-vedecké základné vzdelanie neodmysliteľné. Technická zručnosť by mala byť rozvíjaná na základe skúseností mužov a žien. Dôležité je pri tom poukázať na to, ako ovplyvňujú predstavy a tradície chápanie toho, čo je v oblasti techniky „pre ženy“ a čo „pre mužov“.

3.3.2

V rámci európskeho výskumného priestoru je ďalej potrebné usilovať sa o získavanie mladých ľudí a žien pre vedecké a technické povolania. Bezpečné a kritické zaobchádzanie s technológiami informačnej spoločnosti by malo byť prístupné všetkým občanom. Zaujímavý prístup k podnecovaniu záujmu o štúdium prírodných vied a techniky predstavuje rozvoj takzvaných vedeckých parkov.

3.4.1

V celej Európskej únii je potrebné vytvoriť informačnú nediskriminačnú infraštruktúru pre digitálnu zručnosť, ktorá by bola prístupná pre všetkých. Výboru regiónov ide o podporu sociálne a geograficky vyváženej informačnej spoločnosti, v ktorej je zaistené, že si všetci občania osvojili schopnosti potrebné k životu a práci v digitálnom veku. Zvládanie veľkých množstiev informácií a komplexných problémov sa tak pre stále väčší počet ľudí stáva nevyhnutne potrebnou kvalifikáciou.

3.5.1

Vedieť, ako sa učiť znamená, že si žiak rozvíja pohľad na vlastné učenie a postoj k učeniu, ako aj metodiku získavania nových poznatkov. To znamená, že si žiak uvedomuje sám seba a vie, ako sa vyrovnáva s rôznymi situáciami pri učení, aký spôsob učenia mu najviac vyhovuje, v čom spočívajú jeho silné stránky, a v ktorých oblastiach môže dosiahnuť zlepšenie. Určitú úlohu tu hrá aj motivácia a sebadôvera. Stratégia celoživotného vzdelávania vychádza práve z perspektívy žiaka a je založená na predpoklade, že proces učenia prebieha rôznymi spôsobmi a v rôznych kontextoch. O čo tu v skutočnosti ide je schopnosť preškoliť sa a nanovo sa učiť. Myslí sa tým tiež budovanie na predchádzajúcich poznatkoch a zručnostiach a predchádzajúcich životných skúsenostiach, ako aj zlepšovanie jeho schopností, ich využívanie a uplatňovanie v množstve nových kontextov.

3.5.2

Výbor regiónov pripisuje týmto skutočnostiam veľmi veľký význam pre spoločnosť založenú na vedomostiach. Zvlášť dôležité je, aby boli budúci učitelia v rámci ich odbornej prípravy na tento spôsob práce pripravení. Tento komplex sa svojou podstatou odlišuje od ostatných kľúčových zručností, keďže sa týka schopnosti rozvíjať ostatné zručnosti. Výbor regiónov sa preto domnieva, že táto kľúčová zručnosť by mala byť vyzdvihnutá a mala by byť uvádzaná osobitne, mimo rámec ostatných zručností.

3.6.1

Pojem „spoločenská zručnosť a občianska zručnosť“ sa týka rôznorodého komplexu otázok, ktoré si podľa názoru výboru zasluhujú veľkú pozornosť. Týka sa na jednej strane rozvoja osobnostných vlastností, rozvoja schopností, nadväzovania kontaktov s inými ľuďmi. Vyvinutá schopnosť komunikácie je, všeobecne povedané, čoraz dôležitejšou vlastnosťou v pracovnom a spoločenskom živote, ktorý je charakteristický pre spoločnosť založenú na vedomostiach. K nej patrí aj interkultúrne porozumenie.

3.6.2

Táto oblasť zručností zahŕňa aj sociálne aspekty, keďže ide aj o otázku, do akej miery vníma jednotlivec sám seba ako zdroj pre seba samotného, svoju rodinu a svoje okolie.

3.6.3

Je potrebné poukázať aj na medicínske vplyvy, napríklad chápanie významu zdravého spôsobu života, otázky telesného a duševného zdravia a aktívneho spôsobu života. Aj keď dosahuje medicína stále ďalšie pokroky, v mnohých spoločnostiach sa zdravotný stav detí a mládeže neustále zhoršuje vplyvom nesprávnej výživy a nedostatku pohybu. Pokiaľ v tejto oblasti nepodnikneme protiopatrenia, s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne táto situácia kritický stav.

3.6.4

Ďalším dôležitým aspektom je úloha občana v spoločnosti. Myslí sa tým otázka chápania demokracie, práva a povinnosti jednotlivca. Všetky tieto faktory môžu byť podporované na miestnej a regionálnej úrovni. Výbor navrhuje definíciu rozšíriť a upozorniť na to, aké je pre občanov dôležité poznať dejiny EÚ, jej ciele, hlavné body Zmluvy o EÚ, vzťahy medzi Úniou a členskými štátmi, problémy a pokroky pri vypracovaní Zmluvy o Ústave ako aj zásady jednotlivých oblastí politiky.

3.6.5

Význam trvalo udržateľného rozvoja a pochopenie zodpovednosti za naše spoločné životné prostredie sú len jedným z aspektov, ktoré by mali byť podľa názoru Výboru regiónov v tejto súvislosti podstatne zdôraznené.

3.7.1

Pri zmysle pre iniciatívu a podnikavosti ide v podstate o aktívny postoj, teda o to, previesť myšlienky na činy. Preto musí školský systém takúto mentalitu podporovať už v ranom veku a vyvíjať také formy práce, ktoré by preň predstavovali dobrý základ. Výbor poukazuje na dôležitosť toho, aby bol potenciál žien a etnických menšín s nádejnými podnikateľskými zámermi využívaný na zakladanie firiem. Taktiež je potrebné, aby rôzne úrovne riadenia a štátnej správy aktívne podporovali prístup žien k novým technológiám. Takéto snahy môžu spolu s aktívnou politikou pracovného trhu pomôcť zmenšiť rozdiely v zamestnanosti mužov a žien v mnohých častiach Európy. Toto bude mať rozhodujúci význam aj pre hospodársku budúcnosť a blahobyt Európskou únie (13).

3.8.1

Výbor regiónov považuje taktiež za nanajvýš dôležité, aby bola uznávaná a chránená kultúrna a jazyková rozmanitosť Európy (14). Ide aj o využitie rôznych výrazových foriem, ako napríklad hudba, umenie, literatúra a jazyk v procese ľudského učenia a ľudského rozvoja. Všeobecne sa dá povedať, že je dôležité vytvoriť niečo z rôznych perspektív a názorov ľudí.

3.8.2

Na tomto mieste poukazuje Výbor regiónov na historické perspektívy, konkrétne na to, aké impulzy pre rozvoj dodávali v rôznych epochách kontakty medzi jednotlivými časťami Európy. Už najmenej päť desaťročí existuje oprávnene myšlienka spoločenstva európskych národov, ktorá sa stala skutočnosťou v dnešnej Európskej únii.

3.9.1

Výbor regiónov považuje za vhodné naďalej sa na základe odporúčaní komisií zapájať do ďalšieho rozvoja a podporovať ho, a navrhuje do budúcnosti spoluprácu s Komisiou v tejto oblasti.

3.9.2

Výbor regiónov podporuje Komisiou navrhované kľúčové zručnosti pre celoživotné vzdelávanie a vyslovuje sa za to, aby sa o nich v rámci pokračujúceho dialógu a sústavného rozvoja ďalej diskutovalo.

3.9.3

Výbor sa vyjadruje za to, aby bola kľúčová zručnosť „vedieť, ako sa učiť“ považovaná za nadradenú zručnosť, keďže zahŕňa aj základný postoj k vlastnému učeniu sa a tým aj rôzne spôsoby získavania nových vedomostí, čím vytvára predpoklad pre rozvoj ostatných navrhovaných kľúčových zručností.

3.9.4

Kľúčová zručnosť „spoločenská zručnosť a občianska zručnosť“ by mala zahŕňať aj význam trvalo udržateľného rozvoja a pochopenia zodpovednosti za naše spoločné životné prostredie.

3.9.5

Výbor regiónov zdôrazňuje význam kultúrnej vnímavosti, ktoré je základom otvorenosti voči rozmanitosti a rozumenia európskych jazykov a kultúr a pochopenia obohatenia, ktoré tieto jazyky a kultúry predstavujú pre každého jednotlivca.

22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/29

(1)

Obnovená a moderná priemyselná európska politika zameraná na konkurencieschopnosť nášho priemyslu je absolútnou prioritou stratégie pre rast a zamestnanosť. Problematika, o ktorú ide, je prítomná skutočne vo všetkých regiónoch Európskej únie a príslušné procesy majú rýchlu a naliehavú dynamiku. VR víta snahy a zámer Komisie podstatne uľahčiť potrebné reformy.

(2)

Vzhľadom na rýchle zmeny vo svetovom hospodárstve je situácia extrémne naliehavá. Konkurenčná pozícia európskeho priemyslu je vystavená silnému tlaku, čo znamená, že ku obnove európskej priemyselnej politiky musí dôjsť rýchlejšie a s väčšou dynamikou. VR oceňuje záväzok, ktorý si Komisia vyžiadala a obdržala od organizácií početných odvetví činnosti. Kladie si však otázku, či táto skutočnosť bude dostatočným východiskovým bodom. V kontexte medzinárodnej hospodárskej konkurencie si Európa buduje svoju budúcu silu predovšetkým v konkurencieschopných regiónoch, ktoré sú v tomto stanovisku označované anglickým výrazom „valley“ podľa konceptu známeho „Silicon Valley“ a filozofie svetového ekonomického fóra. Tieto európske „valleys“ vybudované na starých odvetviach priemyslu a oblastiach činnosti sú budúcimi hnacími silami hospodárskej a sociálnej obnovy.

(3)

Regióny Štokholm, Bavorsko, Île-de-France, Rhône-Alpes a juhovýchod Holandska ako aj naplno sa rozvíjajúce regióny, akými sú Värmland, Riga a Sasko-Anhaltsko, možno uviesť ako príklad. VR vyzýva Komisiu, aby jej obnovená priemyselná politika vychádzala z tohto prístupu a aby tým pripravila lepšie východiská pre vytváranie regionálnych hospodárskych komplexov v Európe. Znamená to, že je potrebné úplne prepracovať súčasné návrhy, ktoré sa obmedzujú na „rámcové podmienky“ a preto sú v tomto smere veľmi málo inovatívne. Nová európska priemyselná politika musí byť zameraná predovšetkým na stimulovanie medzisektorového rozvoja zameraného na nové zostavy technológia-výrobok-trh.

(4)

VR predkladá v tomto stanovisku niekoľko konkrétnych návrhov zameraných na hĺbkovú prestavbu nástrojov EÚ a ich rozsiahlejšie integrovanie. K tomu je potrebné položiť pevné základy počas nemeckého predsedníctva a VR vyzýva Komisiu a Parlament, aby prišili s návrhom inovačnej a ofenzívnej politiky.

1.1

Vo svojom pracovnom programe Komisia predstavila sedem medzisektorových iniciatív v oblasti politík, ktorých cieľom je reagovať na spoločné výzvy zoskupení rôznych odvetví a posilniť súčinnosť rôznych politík:

1.2

Všetky tieto opatrenia majú zásadnú dôležitosť pre zvýšenie konkurencieschopnosti odvetví európskeho priemyslu. VR preto v hrubých rysoch uvedené návrhy podporuje. Žiadame však, aby bola venovaná zvýšená pozornosť riadeniu štrukturálnych zmien v priemysle. Rovnako je však potrebné venovať zvýšenú pozornosť aj novému programu na zjednodušenie právnych predpisov. V tejto súvislosti ide o základnú vec, pretože práve tu je potrebné sledovať a podporovať novú politiku vychádzajúcu z regiónov. Aby sme zabezpečili blahobyt pre naše deti, hlavnou témou diskusií o tom, ako pristupovať k výzvam a príležitostiam globalizácie, musí byť konkurencieschopnosť Európskej únie. Odmietame protekcionársky prístup orientovaný na minulosť, založený na zachovaní starých zvykov. Je potrebné uplatniť iniciatívy, akými je napríklad fond na prispôsobenia sa globalizácii navrhovaný Komisiou, nie s cieľom chrániť, ale s cieľom rozvíjať, napríklad na vytvorenie nových sľubných odvetví.

1.3

VR vyjadruje podporu výraznejšej nadväznosti na regionálnu politiku Komisie týkajúcu sa inovácií, ktorá je takisto silno zameraná na posilnenie regionálnych zoskupení a nových foriem spolupráce. V Európe jestvuje viacero dobrých príkladov spolupráce medzi Komisiou a regiónmi; môžeme uviesť najmä akčný program Severného Brabantska pre inovatívnosť na roky 2005-2010, nazvaný „Connecting, creating and enabling winners“.

1.4

Vypracovanie medzisektorových iniciatív umožní v prvom rade rozvoj modernej a väčšmi integrovanej európskej priemyselnej politiky. Preto by sme sa radi pristavili pri niektorých navrhovaných opatreniach, chceli by sme najmä zdôrazniť využitie výhod, ktoré poskytuje integrálnejší prístup k danej oblasti.

1.5

Energetika a životné prostredie sa v najbližších rokoch stanú z celosvetového hľadiska prioritnými témami.

Komisia musí poskytnúť potrebný impulz, aby sa vytvorilo prostredie, v ktorom sa z hrozieb budú môcť stať príležitosti. Uvedené oblasti zahŕňajú nové sľubné trhy a zaujímavé možnosti pre priemyselnú a výskumnú politiku EÚ. Tento postup prispeje k tomu, aby sa k energetike a trvalo udržateľnému rozvoju (ekologickejšie výrobky a výrobné procesy) pristupovalo rovnako, aby sa stali reálnou súčasťou priemyselnej a inovačnej politiky. politiky. Väčšia pozornosť by sa mala venovať vývoju alternatívnych zdrojov energie.

Cena energie tvorí v našom priemysle veľkú časť nákladov. VR vyzýva členské štáty zvýšiť kapacitu vzájomného prepojenia, aby liberalizácia trhu s energiou umožnila nášmu priemyslu kupovať plyn a elektrinu v celej Európe. Aktívni akcionári miestnych a regionálnych orgánov v spoločnostiach dodávajúcich energiu môžu tiež účinne prispieť k vytvoreniu spravodlivých podmienok na európskej úrovni.

1.6

VR trvá na tom, aby sa o novej priemyselnej politike uvažovalo v rámci Lisabonskej stratégie a v kontexte globalizácie. Procesy reštrukturalizácie v jednotlivých regiónoch a štátoch sú dôsledkom tohto vývoja. Ako to zdôraznil VR vo svojom stanovisku o reštrukturalizácii a relokáciách (CdR 148/2005, konečné znenie), je potrebné zaistiť správne riadenie reštrukturalizácií (pozri našu predchádzajúcu poznámku o vytvorení fondu na prispôsobenia sa globalizácii, ktorého účelom má byť rozvoj, nie ochrana). V rámci realizácie z Bruselu je zásadná podpora hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktorá musí byť jedným zo základných prvkov funkčného a flexibilnejšieho trhu práce. Bolo by potrebné dať do popredia diskusiu na prioritnú tému „sociálnej inovácie“, o ktorú tu ide. Základnou otázkou je, ako postupovať, aby európski pracujúci bez ohľadu na ich úroveň lepšie zvládali niekedy až drastické reštrukturalizácie a nestali sa pritom obeťami štrukturálnej nezamestnanosti.

1.7

Zvýšenie produktivity práce, miery zamestnanosti a mobility trhu práce je podstatný pre konkurencieschopnosť Európskej únie. Tejto otázke je potrebné venovať zvýšenú pozornosť tak v politike členských štátov ako aj v štrukturálnych programoch a fondoch EÚ. Je treba tiež umožniť (dočasný) prístup na európsky trh práce štátnym príslušníkom tretích krajín s vyššou úrovňou odborného vzdelania, nakoľko takáto liberalizácia by bola tiež prínosom pre konkurencieschopnosť Európy.

1.8

VR podotýka, že niektoré dôležité výrobné odvetvia majú stále veľkú výhodu voči svojim konkurentom, no môžu sa takisto stať obeťami negatívnych dôsledkov globalizácie. Primeraná ochrana duševného a priemyselného vlastníctva sa stáva pre postavenie EÚ v rámci hospodárskej súťaže životne dôležitou. Ochrana duševného vlastníctva podnecuje inovačné opatrenia a vývoj nových typov podnikov. Právne predpisy sa musia prispôsobovať rýchlym technologickým a sociálnym zmenám. Príslušná legislatíva musí byť jasná a musí poskytovať právnu istotu. Musia byť prijaté a uplatňované pravidlá tak na európskej (legislatíva Spoločenstva) ako aj svetovej úrovni (WTO, TRIPS). Mnohí predstavitelia malých a stredných podnikov, ktoré sú hnacími silami inovácie, stále presne nevedia, ako majú reagovať na porušovanie ich práva na ochranu duševného vlastníctva. Veľmi vysoké výdavky na zachovanie patentov, ktoré sú omnoho vyššie než napríklad v Spojených štátoch, predstavujú však pre mnoho malých a stredných podnikov veľký problém. A takisto pokiaľ ide o výdavky spojené so žiadosťou o udelenie patentu, je vecou najvyššej naliehavosti, aby bol po tridsiatich rokoch diskusií skutočne zavedený európsky patent. Päť rokov po tom, čo Komisia predložila konkrétny návrh, je táto téma stále zablokovaná v Rade pre nezhody týkajúce sa jazykového režimu. VR vyzýva Európsku komisiu, aby predložila harmonizačnú smernicu založenú na článku 95 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo. Tak by bolo možné zachovať vnútroštátne režimy týkajúce sa patentov a pritom zaviesť princíp vzájomného uznávania. Obmedzením počtu jazykov na jazyk daného členského štátu plus angličtinu by sa výrazne znížili náklady na získanie európskeho patentu, z čoho by mali úžitok hlavne malé a stredné podniky. Takto by sa vytvoril medzinárodný konkurenčný patent. Okrem toho treba znížiť na minimum daň zo získania patentu, ktorá je v mnohých štátoch EÚ ešte stále vyrubovaná a nie je stimulom pre vývoj inovácií.

1.9

Siedmy rámcový program a program iniciatívy Spoločenstva, v kombinácii so štrukturálnymi fondmi, zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore a nasmerovaní. Zdroje 7. rámcového programu sú nevyhnutné na zaručenie konkurencieschopnosti EÚ a posilnenie regiónov, ktoré sú špičkou z technologického hľadiska. Rozpočet by pri určovaní finančného výhľadu nemal byť znížený.

1.10

Toto stanovisko dôrazne žiada, aby sa podporilo zriaďovanie regionálnych hospodárskych komplexov (európske „valleys“). K tomuto je nevyhnutné, aby sa štrukturálne fondy a rámcové programy, akým je 7. rámcový program, a PIC mohli využívať viazanejšie v regiónoch. VR vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila konkrétne návrhy.

Medzi iným treba sústrediť zdroje na špičkový výskum s ohľadom na kľúčové prvky, akými sú podpora otvorenej kultúry inovácie a vytváranie zoskupení v regiónoch.

1.11

Na vytvorenie trvalo udržateľného hospodárskeho modelu pre špičkový technologický región je potrebné viac než veľké investície do výskumu. To vyplýva medzi iným zo skúseností nadobudnutých v rámci regiónu Brainport-Eindhoven. Podpora veľkej rozmanitosti aplikácií niektorých poznatkov v niekoľkých inovačných reťazcoch zabezpečí vytvorenie nových pracovných miest na všetkých úrovniach ako aj upevnenie poznatkov v určitom regióne. Malé a stredné podniky takto majú právo na rovnakú podporu ako vývojové strediská. VR vyzýva Európsku komisiu, aby používala európske programy a štrukturálne fondy cielenejšie na podporu niektorých inovačných reťazcov podľa regiónov. Takto by bolo možné vytvoriť veľa nových pracovných miest na úrovni stredoškolského, vysokoškolského a univerzitného vzdelania.

1.12

Čo sa týka posledného uvedeného bodu, VR žiada, aby bola venovaná väčšia pozornosť prístupnosti rámcových programov a európskych fondov pre malé a stredné podniky. Nazdávame sa, že sa jedná o významný problém, nakoľko v situácii, keď chýba určité zjednodušenie prístupu, má ambícia podporovať MPS (malé a stredné podniky) nízku nádej na úspech. Je potrebné vytvoriť otvorenejšiu atmosféru inovácie, v rámci ktorej by malé a stredné podniky mali jednoduchší prístup k zdrojom a integrálnejším projektom.

1.13

Skúsenosti z regionálnej inovačnej politiky ukazujú, že MSP majú prospech najmä z interakcií s väčšími podnikmi. Preto trváme na tom, aby sa európska priemyselná politika explicitne zaoberala interakciou medzi veľkými podnikmi (1) na jednej strane a MSP na strane druhej. Interakcia medzi MSP a výskumnými strediskami je tiež veľmi dôležitá.

1.14

Nakoniec uvádzame ešte jednu poznámku, týkajúcu sa integrovanejšieho prístupu k európskej priemyselnej politike. Treba uvažovať najmä o integrácii priemyselnej politiky s politikou trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej súdržnosti; pre Európu je to veľká výzva. Komisia môže takto prispieť k tomu, aby sme sa v Európe v rámci trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti založenej na poznatkoch rýchlejšie stotožnili s novými formami spolupráce a s produktovo-trhovými kombináciami (!) v oblastiach ako je odvetvie zdravotníctva (technická inovácia v oblasti zdravotníctva), životné prostredie a energetika, čím sa európskemu priemyslu poskytnú nové, zaujímavé trhy.

1.15

Už sme sa zmienili o tendencii k preskupovaniu a špecializácii hlavných hospodárskych aktivít v Európe. Táto tendencia môže byť posilnená aj v politikách v ďalších oblastiach, napríklad, pokiaľ ide o územné plánovanie a modernizáciu infraštruktúry. Európska politika by mala byť väčšmi zameraná na vytváranie vhodných podmienok, podporujúcich špecifické medzinárodné (cezhraničné) oblasti, spojené s modernou európskou infraštruktúrou, vďaka ktorej sa stanú prístupnými. Myšlienka predsedu Komisie pána Barrosa vytvoriť európsku univerzitu (Európsky technologický inštitút) si zasluhuje podporu. Špičkový technologický inštitút v Európskej únii by bol možnosťou ako sa v budúcnosti vyhnúť úniku mozgov do iných častí sveta. Je najvyšší čas, aby EÚ zriadila inštitút, ktorý by dokázal súťažiť napríklad s MIT (Massachusetts Institute of Technology) v Bostone.

1.16

Komisia ponúka nasledujúce nové iniciatívy:

1.17

Sektorové štúdie, na ktorých sa zakladajú práce Komisie, ukazujú, že mnoho odvetví európskeho priemyslu je dostatočne odolných, aby si mohli udržať konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle. Ak má byť priemysel z medzinárodného hľadiska výkonný, je nevyhnutné, aby dokázal reagovať na vedomostné a inovačné nároky, spojené s novými výrobkami a výrobnými postupmi.

1.18

Je dôležité, aby EÚ, ako aj jej členské štáty, nepoľavili v tejto podpore zmien a reforiem. Konštatujeme, že súčasné rámcové programy EÚ predstavujú spolu s (novými) štrukturálnymi fondmi nástroj účinnej podpory.

1.19

V sektoroch ako strojárstvo a systémový priemysel sú koncentrácia a masa základnými prvkami pri stanovení európskych strategických plánov. V tomto zmysle sú strategické plány ENIAC a Artemis zásadné pre európske a národné investície v danej oblasti.

1.20

Hoci by konkurencieschopnosť jednotlivých sektorov mala byť predmetom neustálej pozornosti, treba povedať, že prosperita Európy bude v budúcnosti závislá čoraz viac od medzisektorových aktivít. Tento bod si zasluhuje zo strany Komisie zvláštnu pozornosť. Priemyselná politika môže prispieť k urýchleniu rozvoja v tejto oblasti stimulovaním „medzisektorových stretov“, ktoré poskytujú priestor pre náhle skoky vpred a pre úžasné inovácie, čo sa týka výrobkov a trhov. V niektorých sektoroch sa tento vývoj už začína črtať. Ide najmä o potravinársky priemysel a o farmaceutické odvetvie (biologické vedy), o biomedicínske technológie, ako aj o automobilovú a vyspelú technológiu.

1.21

Z tohto hľadiska nepokrývajú štyri kategórie definované Komisiou dostatočné množstvo sektorov. Napríklad by bolo treba zahrnúť do priemyslu spojeného s biologickými vedami dôležitú oblasť „molekulárnej medicíny“. Takisto sa treba zmieniť o nanoelektronike a integrovaných systémoch. Na označenie módneho a dizajnérskeho priemyslu v súvislosti so zmenami, ktorými v súčasnosti prechádza, by sa mal použiť širší pojem, napríklad pojem „kreatívneho priemyslu“.

1.22

Je preto stále dôležitejšie podporovať vytváranie súvislých zoskupení priemyselných aktivít a rozvíjajúce sa priemyselné aktivity. Komisia by mala tento bod vo svojom pracovnom pláne uviesť konkrétnejším a explicitnejším spôsobom.

1.23

To, čo nazývame „modelom zoskupovania“ – teda intenzívna a štrukturálna spolupráca medzi zodpovednými orgánmi, podnikmi a vedeckými inštitútmi – predstavuje v tomto smere zásadný faktor úspešnosti pre všetky inovujúce regióny v Európe, akými sú napríklad Štokholm, Bavorsko, Île-de-France, Rhône-Alpes a juhovýchod Holandska. Tento prístup si zasluhuje zásadnú podporu v rámci novej a integrovanejšej európskej priemyselnej politiky.

2.1

Pracovný plán Komisie je založený na Lisabonskej stratégii a na cieľoch stanovených v Göteborgu a z tohto hľadiska predstavuje súdržný celok. Ako sme už na viacerých miestach uviedli, plán obsahuje mnoho dobrých a hodnotných zámerov. To nebude pravdepodobne nikto popierať. Chýba však jasná vízia budúcnosti týkajúca sa schopnosti Európy odlíšiť sa od svojich konkurentov vo zvyšku sveta.

2.2

Výbor regiónov odporúča, aby bola vypracovaná podnecujúca a uchvacujúca vízia. Ako na tom bude Európa v roku 2027? Aká bude odpoveď európskych priemyselných podnikov na výzvy z roku 2006? Ako prispejú investície do takzvaných „inteligentných regiónov“ k hospodárskej a sociálnej obnove vo všetkých členských štátoch EÚ? Ako sa nám v trvalo udržateľnej spoločnosti založenej na poznatkoch podarí otázky týkajúce sa energetiky, životného prostredia a odvetvia zdravotníctva premeniť na príležitosti a na nové možnosti trhu? A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho...

2.3

Odporúčame zaoberať sa sľubným vývojom v rôznych regiónoch a tiež koncentráciou hospodárstva a hospodárskymi špecializáciami, ktorých úloha bude v najbližších rokoch v Európe neprestajne narastať. Je potrebné vychádzať z princípu, že podpora špičkových regiónov výrazne prispeje k širokej hospodárskej a sociálnej obnove vo všetkých členských štátoch EÚ.

2.4

Odporúča sa, aby v rámci novej priemyselnej politiky EÚ boli schválené kritériá na definovanie budúcich konkurencieschopných špičkových regiónov v Európe a v každom členskom štáte, čo by umožnilo nasmerovať fondy európskych investičných programov na tieto konkurencieschopné regióny a tým doplniť národné a regionálne investície, ako aj podporovať odbyt ich materiálnych a nemateriálnych produktov.

Táto obnovená európska priemyselná politika zameraná na sľubne sa rozvíjajúce celky a nové regionálne hospodárske komplexy musí v rámci „novej solidarity“ venovať osobitnú pozornosť podpore zaostávajúcich regiónov. VR navrhuje Komisii, aby vytvorila pákový mechanizmus napríklad tým, že uzavretie medziregionálnych hospodárskych partnerstiev stanoví ako podmienku pre príspevky z rámcových programov a štrukturálnych fondov EÚ.

2.5

Stimulácia špičkových európskych sektorov, ktorým sa tak umožní dostať sa na medzinárodnú úroveň, zostáva dôležitým cieľom európskej priemyselnej politiky. Budúca prosperita bude v každom prípade čoraz viac závislá od medzisektorových aktivít. Odporúčame zvýšiť viditeľnosť samostatného vývoja, jestvujúceho vo „veľkých kategóriách“ pracovného plánu predloženého Komisiou.

2.6

Výbor regiónov preto odporúča, aby sa nová priemyselná politika Komisie sústredila viac na strategickú dôležitosť medzisektorového prístupu, uznávajúc pritom silu „medzisektorových stretov“. Nevyhnutnou podmienkou je v tomto smere štrukturálna spolupráca medzi zodpovednými orgánmi, podnikmi a vedeckými inštitútmi, označovaná tiež ako „trojlístok“. Tento model zoskupovania je jednou z charakteristík novej európskej priemyselnej politiky.

2.7

Podpora „medzisektorových stretov“ je zameraná na inováciu a zostavy výrobky-trhy, ktoré sú v priemysle úplne nové. Ďaleko prekračuje rámec priemyselných sektorov, strety s inými sociálnymi a hospodárskymi oblasťami vytvárajú novú dynamiku. V tomto zmysle VR odkazuje na strety s oblasťami umenia a kultúry (kreatívny priemysel), na strety medzi kultúrami (nový duch medzikultúrneho podnikania) alebo s odborným vzdelávaním (nové odborné znalosti). V týchto oblastiach EÚ môže a musí zohrávať významnú úlohu stimulátora. VR žiada Komisiu, aby v programoch a nových štrukturálnych fondoch venovala týmto otázkam osobitnú pozornosť.

2.8

Návrhy týkajúce sa medzisektorových opatrení ponúkajú možnosti integrálnejšieho prístupu európskej politiky. Odporúčame zdôrazniť nasledujúce momenty:

2.9

Pracovný plán Komisie celkom oprávnene priznáva veľký inovačný potenciál malým a stredným podnikom. No praktická miera toho, nakoľko môžu byť tieto podniky podporené, je výrazne závislá od zjednodušenia európskej legislatívy. Súčasná konfigurácia návrhov týkajúcich sa MSP napríklad v značnej miere znižuje možnosti finančnej podpory výskumu a vývoja v týchto podnikoch, čo je v ostrom rozpore so snahou o posilňovanie konkurencieschopnosti na celosvetovej úrovni. Americké malé a stredné podniky v súčasnosti venujú sedemkrát viac prostriedkov do rozvojového výskumu ako európske.

2.10

Čoskoro nebude žiaden podnik, ktorý by splnil všetky administratívne požiadavky EÚ na získanie dotácie vo výške 15 %. VR sa preto dôrazne zastáva zníženia byrokracie, aby sa rámcové programy a štrukturálne fondy stali skutočne prístupnými pre MSP. Akékoľvek návrhy Komisie v tomto smere budú mať našu hlbokú podporu.

V tomto zmysle účasť regionálnych orgánov ako subjektov najbližších MSP im umožní prístup k podporám Spoločenstva.

2.11

Zjednodušenie právnych predpisov a zmiernenie administratívnej záťaže vďaka európskym právnym predpisom a dôkladná analýza nákladov a ziskov týchto predpisov predstavuje nevyhnutnú podmienku pre uskutočňovanie Lisabonských cieľov. Vyhodnotenie dopadu európskych právnych predpisov na podniky zohráva v tomto zmysle významnú úlohu. Pre zabezpečenie kvality tejto dopadovej analýzy je dôležité, aby ju vykonala tretia, nezávislá strana. VR vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila návrhy čo najskôr. Holandský mechanizmus založený na nezávislom kontrolnom orgáne (Adviescollege Toetsing Administratieve Lasten, ACTAL) by mohol poslúžiť ako východisko.

22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/34

1.1

víta novú rámcovú stratégiu ako pozitívny príspevok k podpore jazykovej rozmanitosti a ako doplnok k prebiehajúcim iniciatívam Komisie na zlepšenie komunikácie medzi Európskou komisiou a občanmi EÚ;

1.2

podporuje tri hlavné ciele Komisie: 1. podporiť jazykové vzdelávanie a posilniť jazykovú rozmanitosť v spoločnosti; 2. podporiť zdravé multikulturálne hospodárstvo; a 3. umožniť občanom prístup k právnym predpisom, postupom a informáciám Európskej únie v ich vlastnom jazyku;

1.3

avšak domnieva sa, že pre takéto dôležité ciele nie sú dostupné dostatočné zdroje;

1.4

akceptuje skutočnosť, že ďalší pokrok v oblasti viacjazyčnosti závisí najmä od členských štátov a ich miestnych a regionálnych orgánov, ale nazdáva sa, že na zvýšenie povedomia o viacjazyčnosti a zosúladenie opatrení realizovaných na rôznych úrovniach v rámci EÚ bude potrebná jasná podpora zo strany Komisie;

1.5

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány pri realizácii politiky na podporu viacjazyčnosti a nazdáva sa, že oznámenie by sa o tejto úlohe malo vyjadriť jasnejšie;

1.6

žiada o väčšie uznanie úlohy iniciatív partnerských miest v jazykovom vzdelávaní a kultúrnej výmene a verí, že takéto jasné zapojenie ľudí na miestnej a regionálnej úrovni môže pomôcť zmenšiť vzdialenosť medzi EÚ a jej občanmi;

1.7

verí tiež, že posledná úprava nariadenia 1/1958, vďaka ktorej írsky jazyk bude považovaný za oficiálny a pracovný jazyk inštitúcií EÚ od 1. januára 2007, a vďaka záverom Rady z 13. júna 2005, ktorými sa umožňuje uzatvorenie administratívnych dohôd medzi inštitúciami a organizmami Európskej únie a členskými štátmi s cieľom zohľadniť možnosť oficiálneho používania iných dodatočných jazykov, ktorých postavenie je uznané v ústave členského štátu na celom území alebo jeho časti, a ktorého používanie ako národný jazyk je povolené zákonom, predstavuje ďalší významný krok pri zmenšovaní vzdialenosti medzi EÚ a mnohými jej občanmi;

1.8

uznáva významný prínos sektorových programov ako Socrates, Youth a Leonardo a integrovaného programu pre celoživotné vzdelávanie k podpore jazykového vzdelávania v Európskej únii. Tieto programy sú dobrým príkladom aktivít, ktoré pomáhajú vytvárať viacjazyčnú spoločnosť a VR opätovne zdôrazňuje, že Komisia môže v tejto oblasti urobiť viac;

1.9

v tomto smere výbor víta skutočnosť, že Európska komisia nerozlišuje v súčasnom návrhu o „integrovanom programe celoživotnej výchovy a vzdelávania“ medzi jednotlivými európskymi jazykmi tak, že by obmedzila účasť na tomto programe iba na oficiálne a pracovné jazyky Únie tak, ako je to v súčasnosti.

1.10

nazdáva sa, že migranti by mali mať otvorených čo najviac príležitostí, aby sa podporilo zachovanie ich rodných jazykov a výučba jazyka alebo jazykov hostiteľských krajín. Výbor sa nazdáva, že bohatá kultúrna a jazyková rozmanitosť, ktorú skupiny migrantov v Európskej únii vytvárajú, by si zasluhovala väčšie uznanie, výučba týchto jazykov by mala ako minimálny požiadavka získať väčšiu podporu. Výbor ďalej zdôrazňuje potrebu lepšej odbornej prípravy tlmočníkov, čím bude možné zjednodušiť komunikáciu medzi komunitami migrantov a domácimi obyvateľmi.

1.11

súhlasí s tým, že osnovy a štruktúry pre výučbu cudzích jazykov by mali odrážať meniace sa požiadavky, ktorým žiaci a študenti čelia, preto očakáva odporúčania Komisie týkajúce sa spôsobu modernizácie odbornej prípravy učiteľov jazykov ako aj technologických pomôcok na štúdium jazykov;

1.12

podporuje rozvoj akademických oblastí viacjazyčnosti a interkulturalizmu v európskej spoločnosti a víta návrh Komisie, na základe ktorého sa môže na výskume jazykovej rozmanitosti podieľať sieť spolupracujúcich katedier v súlade s úspešnou iniciatívou Jean Monnet;

1.13

si uvedomuje výhodu výučby jazykov v mladom veku za predpokladu špecifickej prípravy učiteľov, a preto víta plánované zverejnenie štúdie Komisie o overených postupoch v jazykovom vzdelávaní v mladom veku, ktorá by podľa názoru výboru mala obsahovať aj regionálnu perspektívu a vyslovuje sa za to, aby sa v rámci tejto štúdie zohľadnili dlhoročné skúsenosti nadobudnuté v tejto oblasti na regionálnej úrovni;

1.14

zdôrazňuje, že inštitúcie vyššieho vzdelávania by mali dostávať viac podnetov, aby sa aktívnejšie zapájali do podpory viacjazyčnosti medzi študentmi a zamestnancami a aby prijímali viac projektov v súlade s hlavnou myšlienkou projektu Európskej siete na podporu jazykov medzi všetkými študentmi vysokých škôl (The European Network for the promotion of Languages Among All Undergraduates – ENLU);

1.15

súhlasí s tým, že inštitúcie vyššieho vzdelávania, by tiež mohli zohrávať aktívnejšiu úlohu pri podpore viacjazyčnosti v širšej miestnej komunite prostredníctvom vytvárania kontaktov s miestnymi a regionálnymi orgánmi a miestnymi podnikmi;

1.16

súhlasí s tým, že tendencia vyučovať v anglickom jazyku namiesto v národnom alebo regionálnom jazyku v neaglofónnych štátoch by mohla mať nepredvídané dôsledky pre životaschopnosť týchto jazykov. Výbor zdôrazňuje nevyhnutnú potrebu zaoberať sa touto problematikou a víta návrh na detailnejšie preskúmanie daného fenoménu;

1.17

podporuje myšlienku povzbudzovať členské štáty pri vytváraní národných plánov, ktorými sa vytvorí štruktúra, zabezpečí celistvosť a určí zameranie aktivít na podporu viacjazyčnosti. Výbor sa nazdáva, že tieto plány by mali stanoviť jasné ciele pre výučbu jazykov na rôznych stupňoch vzdelávania, ktoré by zároveň sprevádzalo sústavné úsilie informovať o kultúrnej dôležitosti jazykovej rozmanitosti. Miestne a regionálne orgány by mali byť zapojené do tvorby a implementácie týchto národných plánov

1.18

si myslí, že regionálna identita sa posilňuje zabezpečením a podporou menšinových (menej používaných) a regionálnych jazykov. Výbor oceňuje súčasnú podporu týchto jazykov, ale nazdáva sa, že vzhľadom na ich menšinový charakter a s tým spojenú väčšiu zraniteľnosť, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť výberu spôsobov, ktorými je možné zabezpečiť budúcnosť týchto jazykov.

1.19

podporuje iniciatívu Európskej komisie začleniť „komunikáciu v cudzích jazykoch“ medzi najdôležitejšie schopnosti, ktoré by mal európsky občan mať počas celého života. Vyzýva Komisiu, aby vypracovala príslušné nástroje pre jeho zavedenie do spoločnosti.

1.20

si myslí, že lepšie znalosti jazykov podporia schopnosť podnikov EÚ obchodovať a víta štúdiu o dopade nedostatočných jazykových znalostí na európske hospodárstvo, ktorá má byť uverejnená v roku 2006. Výbor je však toho názoru, že publikácia by sa mala zamerať najmä na regionálne rozdiely v jazykových znalostiach a nazdáva sa, že odporúčania by mali byť široko dostupné. Výbor tiež podporuje internetovú publikáciu zoznamu systémov jazykovej certifikácie, ktorá sa očakáva v roku 2006;

1.21

zastáva názor, že posilnenie modalít integrácie viacjazyčnosti a odborného vzdelávania je potrebné na zlepšenie cezhraničnej mobility pracovníkov, ktorá je nástrojom uplatňovania politiky zamestnanosti Spoločenstva;

1.22

zdôrazňuje, že v anglicky hovoriacich krajinách EÚ bol zaznamenaný pokles v počte študentov, ktorí študujú jazyky. Jeden z dôvodov tohto poklesu je spojený s domnienkou študentov, ktorých materinským jazykom je angličtina, o nízkej rentabilite a profesionálnej využiteľnosti ovládania iných jazykov na pracovnom trhu. Z tohto dôvodu niektorí študenti nepovažujú znalosť moderného jazyka vždy za nevyhnutne potrebnú na vstup do vyššieho vzdelávania alebo do zamestnania. Hoci sa Komisia zameriava na spôsoby ako vytvoriť viacjazyčné hospodárstvo, výbor znovu zdôrazňuje, že pri zvyšovaní povedomia o hospodárskych prínosoch jazykového vzdelávania je potrebné urobiť viac.

1.23

zdôrazňuje význam dostupnosti informácií a schopnosti využívať ich v mnohých jazykoch, a preto víta vytvorenie jednotného európskeho informačného priestoru, ktorý môže poskytnúť jazykovo a kultúrne rozmanitý obsah a elektronické služby;

1.24

vníma potenciál titulkovaných filmov a televíznych programov ako prostriedok na podporu jazykového vzdelávania a vyjadruje sa v prospech ďalšieho výskumu možností ich ďalšieho využitia;

1.25

sa nazdáva, že programy odbornej prípravy vo vyššom vzdelávaní a iných oblastiach musia byť neustále modernizované a preto považuje konferenciu o odbornej príprave prekladateľov na univerzitách, pripravovanú na rok 2006, za prínosnú;

1.26

víta spustenie vedúcej iniciatívy na vytvorenie elektronických knižníc v rámci iniciatívy i2010 a podporuje iniciatívy na koordináciu práce európskych výskumných skupín v oblasti technológií ľudského jazyka, strojového prekladu a vytvorenia jazykových zdrojov.

1.27

uznáva, že počas posledných desiatich rokov Komisia pripravila niekoľko iniciatív o viacjazyčnosti s cieľom pomôcť občanom porozumieť, aký má na nich vplyv európska legislatíva a víta návrhy pokračovať na základe týchto iniciatív. VR avšak považuje za potrebné, aby Komisia zintenzívnila svoje kampane na zvýšenie informovanosti a povedomia, ktoré občanov EÚ oboznamujú s jej jazykovou a kultúrnou rozmanitosťou a literárnym a umeleckým dedičstvom ako základnými spoločnými hodnotami. Iniciatívy na zvyšovanie povedomia sú pre zvýšenie znalostí verejnosti o svojom dedičstve veľmi dôležité a je potrebné zamerať tieto iniciatívy na mladšiu generáciu európskych občanov na všetkých stupňoch formálneho aj neformálneho vzdelávania;

1.28

podporuje úsilie Komisie naďalej propagovať viacjazyčnosť na svojom internetovom portáli (Europa) a vo svojich publikáciách. Výbor víta zriadenie jazykového portálu o Európe, na ktorom sa poskytujú informácie o viacjazyčnosti v Európskej únii a nových portálov venovaných študentom a učiteľom cudzích jazykov. Výbor ďalej víta skutočnosť, že Komisia prostredníctvom vnútornej siete zabezpečí, aby všetky oddelenia dôsledne uplatňovali svoju politiku viacjazyčnosti;

1.29

pripomína všetkým európskym inštitúciám, aby vo svojej politike komunikácie s občanmi a hlavne na svojej internetovej stránke venovanej jazykom v Európe brali ohľad na existenciu aj iných európskych jazykov v členských štátoch Európskej únie, ako tých jazykov, ktoré majú charakter oficiálnych a pracovných jazykov inštitúcií Únie, nakoľko tieto jazyky majú postavenie ústavne zakotveného oficiálneho jazyka. V týchto prípadoch výbor sa nazdáva, že Európska komisia by mala pridať tieto jazyky do svojej politiky komunikácie s občanmi.

1.30

sa nazdáva, že širšie zapojenie prekladateľských pracovísk v členských štátoch do presadzovania viacjazyčnosti, najmä prostredníctvom prispôsobovania informácií Komisie miestnej cieľovej komunite, je pozitívnou iniciatívou;

1.31

uznáva význam podpory povedomia o hodnote jazykovej rozmanitosti a preto podporuje usporiadanie seminárov na vysokej úrovni o viacjazyčnosti v členských štátoch, ktoré budú zamerané na novinárov a iné mienkotvorné inštitúcie;

1.32

sa nazdáva, že usporiadanie medzinárodnej prekladateľskej súťaže medzi školami v členských štátoch je pozitívnou a prínosnou iniciatívou a môže podporiť vytvorenie podobného viacjazyčného benchmarkingu a súťaže pre miestne a regionálne orgány v rámci EÚ;

1.33

víta návrh komisie vytvoriť skupinu na vysokej úrovni pre viacjazyčnosť a podporuje usporiadanie ministerskej konferencie o viacjazyčnosti, na ktorú by mal byť výbor prizvaný.

2.1

vzhľadom na úlohu, ktorú miestne a regionálne orgány zohrávajú pri podpore kultúry a jazyka vo svojich komunitách, odporúča, aby bola činnosť, ktorú vykonávajú miestne a regionálne orgány jasnejšie formulovaná;

2.2

vyzýva, aby sa pripisoval väčší význam úlohe, ktorú zohrávajú iniciatívy ako napríklad aktivity euroregiónov a systém partnerských miest v jazykovom vzdelávaní a kultúrnej výmene na miestnej úrovni;

2.3

odporúča Komisii, aby ďalej posilňovala povedomie o viacjazyčnosti a zvýšila dôslednosť činností na rôznych úrovniach v rámci EÚ prostredníctvom začlenenia „znalosti cudzích jazykov“ medzi hlavné vedomosti, ktoré by mal mať každý európsky občan;

2.4

vyzýva Komisiu, aby sa viac angažovala v sektorových programoch ako Socrates, Youth a Leonardo a integrovanom programe pre celoživotné vzdelávanie pri podpore jazykového vzdelávania v Európskej únii a podporovala najmä mobilitu študentov prostredníctvom programu Erasmus;

2.5

vyzýva európske inštitúcie, aby preskúmali a nasledovali pozitívne kroky VR v oblasti používania ostatných oficiálnych jazykov v tejto inštitúcii.

2.6

odporúča, aby sa samotné miestne a regionálne orgány zúčastňovali iniciatív, v rámci ktorých sa ich pracovníci podľa funkcie, ktorú zastávajú pri podpore európskej integrácie a v rámci kooperačnej politiky, budú učiť cudzie jazyky a budú si prehlbovať a zdokonaľovať znalosti cudzích jazykov; vyzýva tieto orgány, aby zaradili jazykové znalosti do svojich vzdelávacích programov a projektov, ak je to v ich kompetencii;

2.7

odporúča, aby sa skupinám migrantov dostávalo viac podpory v snahe nielen naučiť sa jazyk hostiteľskej krajiny, ale aj udržať si vlastné jazyky a kultúru a žiada o jasnejšiu formuláciu opatrení politiky vo vzťahu k jazykom migrantov, ktoré sa môžu realizovať pomocou spolupráce a súčinnosti medzi miestnymi orgánmi, univerzitami a podnikmi;

2.8

zdôrazňuje potrebu lepšej odbornej prípravy tlmočníkov, čím bude možné zjednodušiť komunikáciu medzi komunitami migrantov a domácimi obyvateľmi.

2.9

odporúča, aby sa odborná príprava učiteľov jazykov stala prioritou a žiada Komisiu o jasnejší náčrt jej akčného plánu pre odbornú prípravu učiteľov jazykov na všetkých úrovniach;

2.10

odporúča, aby Komisia špecifikovala rozloženie katedier v oblasti viacjazyčnosti a interkulturalizmu v členských štátoch;

2.11

žiada Komisiu, aby podporila viac projektov, ktoré by posilnili prepojenie medzi inštitúciami vyššieho vzdelávania a širokou komunitou vrátane miestnych a regionálnych orgánov a miestnych podnikov;

2.12

navrhuje, aby Komisia podporila viacjazyčnosť vo vyššom vzdelávaní prostredníctvom projektov v súlade s hlavnou myšlienkou projektu Európskej siete na podporu jazykov medzi všetkými študentmi vysokých škôl;

2.13

žiada členské štáty, aby konali na základe odporúčaní Komisie a prijali národné plány pre viacjazyčnosť a kultúrnu rozmanitosť;

2.14

odporúča, aby Komisia poskytla jasné usmernenia o tom, ako môžu členské štáty prijať svoje národné plány pre viacjazyčnosť;

2.15

odporúča, aby sa jasnejšie zvýraznila úloha regionálnych a menšinových jazykov v procese vytvárania viacjazyčnej Európy.

2.16

odporúča, aby sa výskum o jazykových nedostatkoch v EÚ konkrétne zameral na regionálne rozdiely v jazykových znalostiach a nazdáva sa, že odporúčania, ktoré vyplynú z výskumu, by mali byť široko dostupné;

2.17

žiada Komisiu, aby posilnila kampane na zvyšovanie povedomia o hospodárskych a kultúrnych prínosoch jazykového vzdelávania.

2.18

žiada Komisiu, aby zintenzívnila svoje kampane na zvýšenie informovanosti a povedomia, oboznámila občanov EÚ s jej jazykovou a kultúrnou rozmanitosťou a literárnym a kultúrnym dedičstvom ako základnými spoločnými hodnotami a zdôraznila najmä zvyšovanie povedomia mladej generácie európskych občanov. Výbor okrem iného odporúča, aby občania EÚ zamestnaní v iných európskych krajinách získali omnoho viac podpory pri štúdiu jazyka prijímajúcej krajiny a odborného jazyka;

2.19

znovu zdôrazňuje význam posilňovania povedomia o hodnote jazykovej rozmanitosti medzi mienkotvornými inštitúciami, a preto žiada Komisiu, aby naďalej posilňovala svoje informačné kampane o viacjazyčnosti v rámci týchto skupín.

22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/38

1)

Sa naďalej prevádzkujú lode nevyhovujúce normám a je nevyhnutné urobiť ďalšie kroky v boji proti tým vlajkovým štátom, klasifikačným spoločnostiam, vlastníkom, prevádzkovateľom a prenajímateľom lodí, prevádzkovateľom terminálov a lodným kapitánom, ktorí naďalej vykonávajú svoju činnosť bez ohľadu na medzinárodné pravidlá a bezpečnostné praktiky.

2)

Námorné nehody a incidenty si vyžiadali straty na ľudských životoch a mali za následok znečistenie oceánov, regionálnych a miestnych pobrežných a morských oblastí, čím spôsobili veľké hospodárske straty, vážne environmentálne škody a značné znepokojenie verejnosti.

3)

Pre regióny a mestá, najmä tie, ktorých sa týkajú námorné priemyselné odvetvia, vývoz a hospodárske prepojenia je dôležitý živý a konkurencieschopný európsky námorný dopravný systém.

4)

Je potrebné zabezpečiť súlad s námornou stratégiou EÚ, vytvoriť vzájomné synergie a využiť potenciál, ktorý by regionálnym a miestnym orgánom ponúkol realistické riešenia.

5)

Zásada subsidiarity a zásada proporcionality má pri opatreniach EÚ v oblasti dopravy mimoriadny význam, pretože legislatívne a výkonné právomoci sú často rozdelené medzi EÚ, členské štáty a regióny.

6)

Rámec nových legislatívnych návrhov musí:

1.1

domnieva sa, že zvýšenie zodpovednosti vlajkových štátov a harmonizácia výkladu dohovorov IMO, vrátane všetkých ich aktuálnych uznesení a dodatkov zhromaždenia bude významným prínosom pre európsku flotilu;

1.2

zastáva názor, že správnou cestou je predkladanie konkrétnych návrhov s cieľom zvýšiť tlak na lode nespĺňajúce normy, odmeňovanie správne prevádzkovaných plavidiel a zvyšovanie tlaku na vlajkové štáty, aby splnili svoje záväzky podľa dohovorov IMO;

1.3

súhlasí s anulovaním rezolúcie IMO A.847(20) a jej nahradením rezolúciou IMO A.(…) (23), podľa ktorej si členské štáty musia efektívne a dôsledne plniť povinnosti vlajkového štátu v súlade s dohovormi IMO a s ohľadom na rezolúciu IMO A.(…)(23);

1.4

je presvedčený, že je potrebné napraviť hospodársku a sociálnu deformáciu, rovnako ako využívanie nedostatočne kvalifikovaného personálu, ktoré spôsobila rôznorodá interpretácia dohovorov IMO medzi jednotlivými vlajkovými štátmi;

1.5

zastáva názor, že najlepším spôsobom harmonizácie výkladu dohovorov IMO, vrátane všetkých ich aktuálnych uznesení a dodatkov zhromaždenia bude jednotné uplatňovanie výkladu týchto dohovorov podľa samotnej IMO v celej EÚ;

1.6

tvrdí, že osnovy a požiadavky na školenie a výcvik, vedúce k získaniu vzdelania v odbore námorníctva by mali byť v celej EÚ zjednotené a že to by malo byť neoddeliteľnou súčasťou vzájomného uznávania osvedčení spôsobilosti;

1.7

je znepokojený možnosťou a zaužívanou praxou zmeny klasifikačnej spoločnosti a/alebo vlajkového štátu v prípade sporu medzi vlastníkom/prevádzkovateľom lode a klasifikačnou spoločnosťou a/alebo vlajkovým štátom v otázkach týkajúcich sa bezpečnosti, posádky, údržby, zariadení a prevádzky plavidla.

1.8

navrhuje, aby klasifikačné spoločnosti a vlajkové štáty trvali na úplnom súlade plavidiel s dohovormi IMO pred tým, než zmenia klasifikačnú spoločnosť a/alebo vlajku, pod ktorou je plavidlo registrované. Plný súlad s rezolúciami IMO by mal byť taktiež predpokladom akceptovania plavidla klasifikačnou spoločnosťou a/alebo vlajkovým štátom a zotrvania plavidla v triede a v registri;

1.9

vyjadruje súhlas so začlenením súčasného súboru nástrojov týkajúcich sa práce na mori do tejto smernice;

1.10

zdôrazňuje svoje znepokojenie nad pracovným časom námorníkov, vyčerpanosťou zo sústavného pracovného preťaženia, ako aj rizika chybovosti, úrazov, spôsobenia škody a možného znečistenia, spojeného s pracovným preťažením a nedostatočným časom na odpočinok;

1.11

zastáva názor, že ponechanie práva na vyňatie lodí z uplatňovania základných pravidiel, ktoré sa vzťahujú na vlajkové štáty, na samostatné a úplné uváženie jednotlivých správnych orgánov by mohlo viesť, a aj vedie k rozdielnej úrovni bezpečnosti v jednotlivých členských štátoch a narúša hospodársku súťaž medzi vlajkovými štátmi. Z tohto dôvodu by sa toto právo malo obmedziť, t. j. uplatňovať sa výhradne na námorné plavidlá;

1.12

odporúča, aby sa harmonizované výklady noriem technickej bezpečnosti, ktoré sa v súčasnosti vzťahujú na osobné plavidlá v súlade s článkom 12 smernice Rady 98/18/ES z marca 1998, vzťahovali aj na všetky obchodné lode a rybárske plavidlá;

1.13

praje si čo najrozsiahlejšiu spoluprácu námorných úradov s miestnymi orgánmi, aby bolo možné pristupovať k riešeniu problémov súvisiacich s námornou dopravou a vplyvmi na hospodársky a sociálny rozvoj územia v rámci integrovaného prístupu;

1.14

súhlasí s tým, že námorné úrady členských štátov by mali byť schopné spoľahnúť sa na príslušné zdroje určené na vykonávanie povinností vlajkového štátu;

1.15

súhlasí s ustanovením smernice o budovaní databázy s dôležitými informáciami o lodiach plaviacich sa pod vlajkou členského štátu, ako aj o lodiach, ktoré boli vyradené z registra členského štátu;

1.16

súhlasí so systémom auditu členských štátov, ktorý navrhla IMO, avšak žiada, aby bol tento systém auditu stanovený za povinný a aby bol súčasťou systému certifikácie kvality v súlade s normami ISO alebo rovnocennými normami, ako to stanovuje ES;

1.17

vyjadruje znepokojenie nad kriminalizáciou a očierňovaním kapitánov lodí. Hoci v niektorých prípadoch môže byť trestná zodpovednosť evidentná, vo všeobecnosti je však to nesprávny, nevhodný a veľmi škodlivý prístup k profesionálom, ktorí veľmi úspešne vykonávajú pomerne zložitú, stresovú a niekedy aj nebezpečnú prácu;

1.18

vyjadruje obavy v otázke možného obmedzenia „práva na jednoduchý prechod“ a „slobodu navigácie“ lodí prechádzajúcich cez vody európskych štátov, ktoré sa nezastavujú v žiadnom z ich prístavov. V záujme bezpečnosti by sa tieto práva mali rešpektovať v čo najväčšej miere. Pre lodnú prepravu by sa malo jasne stanoviť, že prechádzajúce plavidlá sú povinné plaviť sa presne podľa systému VTS pre lodnú dopravu a dodržiavať postupy podávania správ;

1.19

obáva sa prípadného ďalšieho administratívneho zaťaženia riadiacich členov posádky, ktorý by predstavovala povinnosť podávať správu o blížiacej sa kontrole lode, rovnako ako vybavovanie poistného certifikátu. Návrh IMO zredukovať kontroly certifikátov zjednodušením tohto procesu prostredníctvom on-line elektronických certifikačných postupov by sa mal rozšíriť tak, aby zahŕňal poistenie a mal by sa stanoviť za povinný. Pripomienka 1.18 sa taktiež vzťahuje na navrhovanú smernicu o štátnom prístavnom dozore.

—

v zlom počasí je drevo ložené na palube náchylné na presúvanie,

—

v zime vo vyšších zemepisných šírkach sa drevo ložené na palube zvykne pokryť námrazou.

2.1

je presvedčený, že posilnenie a zlepšenie účinnosti štátneho prístavného dozoru bude prínosom pre celé Spoločenstvo,

2.2

súhlasí s tým, že posilnenie kontrol lodí bude mať priamy dosah na životné prostredie a pozitívnu hospodársku a sociálnu odozvu, vrátane spravodlivejších podmienok hospodárskej súťaže v oblasti námornej dopravy,

2.3

vyjadruje znepokojenie nad využívaním lodivodov pri posilňovaní štátneho prístavného dozoru prostredníctvom podávania správ o nedostatkoch a dopĺňaním kontrol prístavného a vlajkového štátu. Lodivodi majú kvalifikáciu v oblasti navigácie a riadenia plavidiel. Nemajú náležité vzdelanie, aké sa vyžaduje od inšpektorov prístavného alebo vlajkového štátu,

2.4

upozorňuje na skutočnosť, že vek lode by nemal byť jediným kritériom, na základe ktorého sa vyžadujú rozšírené inšpekcie. Na stav plavidla má vplyv aj údržba plavidla, prepravovaný náklad a morské oblasti, ktorými sa loď počas svojich ciest plavila. Relatívne nové, ale zle postavené plavidlo s nedostatočnou alebo slabou údržbou, ktoré je nedbalo prevádzkované neprimeraným manažmentom a menej zdatnou, nedostatočne kvalifikovanou, ale lacnou posádkou, ktoré je príliš namáhané počas nakladania, vykladania a zaťažovania a počas plavby je vystavené prevažne nepriaznivému počasiu bude v horšom stave a predstavuje oveľa väčšie riziko vzniku nehôd a znečistenia životného prostredia ako staršie, dobre postavené plavidlo, ktoré bolo dobre udržiavané, obsadené primeranou posádkou a prevádzkované podľa osvedčených postupov;

2.5

požaduje každý rok stopercentnú mieru inšpekcií plavidiel, ktoré zakotvia v prístavoch EÚ. Navrhuje však, aby každá loď bola spravidla kontrolovaná iba raz do roka, ak si okolnosti nevynútia častejšie inšpekcie. Výsledky inšpekcií budú hneď po skončení inšpekcie (inšpekcií) sprístupnené prístavným a vlajkovým štátom EÚ;

2.6

úplne súhlasí so zámerom sprísniť ustanovenia týkajúce sa ľudského faktora.

3.1

súhlasí so zavedením „preventívnej“ zložky, ktorá umožňuje operačné riadenie námorného rizika na úrovni Spoločenstva ako súčasti politiky EÚ v oblasti námornej bezpečnosti,

3.2

odporúča zaviesť systémy AIS (Automatic Identification System – systém automatickej identifikácie) pre všetky rybárske plavidlá, blízko pobrežia, ako aj na šírom mori, a nielen pre plavidlá dlhšie ako 15 m. Práve menšie lode sú vystavené riziku, pretože ak sú vyrobené z dreva alebo laminátu, je ťažké ich identifikovať zrakom alebo prostredníctvom radaru;

3.3

úplne súhlasí s tým, aby sa vyhovelo potrebe vylepšiť operačné postupy, ktoré by mali účinne zodpovedať núdzovým situáciám, v ktorých sa plavidlá nachádzajú, a na dôležitosti otázok garancií prípadných hospodárskych škôd spojených s prijímaním plavidiel.

4.1

súhlasí s hlavným cieľom návrhu Komisie, ktorým je zlepšiť námornú bezpečnosť určením jasných usmernení na úrovni Spoločenstva týkajúcich sa vykonávania technických vyšetrovaní a využitia skúseností po akejkoľvek vážnej udalosti na mori, ako aj s dôležitosťou týchto vyšetrovaní,

4.2

podporuje ustanovenie o tom, že vyšetrovanie nehôd by malo byť zamerané na prevenciu rizík, malo byť sa zakladať na zásadách a odporúčaniach IMO a jeho cieľom by malo byť nájsť možnosti na zlepšenie právnych predpisov, prevádzky plavidiel, konanie v núdzových situáciách a pripravenosť na ne,

4.3

zdôrazňuje, že v tejto veci je potrebné vo veľkej miere využívať modely a metódy, ktoré boli vypracované v rámci IMO na účely vyšetrovania námorných nehôd a incidentov.

5.1

súhlasí s potrebou účinnej kontroly a auditu klasifikačných spoločností, ich pobočiek a zúčastnených podnikov prostredníctvom zavedenia sankcií za nedodržanie záväzkov a vytvoriť rozsiahle mechanizmy technickej kontroly na medzinárodnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, ktoré poskytnú spoľahlivé informácie o skutočnom stave lodí.

5.2

súhlasí s návrhom, že uznané organizácie by mali vytvoriť spoločnú štruktúru hodnotenia a osvedčovania kvality. Musí byť však nezávislá a musí disponovať všetkými prostriedkami potrebnými na nepretržitú podrobnú prácu s možnosťou navrhovať individuálne a spoločné opravné opatrenia s cieľom zlepšiť kvalitu práce uznaných organizácií.

5.3

súhlasí s rozšírením spolupráce medzi uznanými organizáciami, aby sa zabezpečila zhoda ich technických predpisov, výklad medzinárodných dohovorov a jednotné uplatňovanie oboch, čo bude spoločným základom pre hodnotenie a nástroje umožňujúce opravné opatrenia s cieľom dosiahnuť jednotnú úroveň bezpečnosti v Spoločenstve, ako aj technickú spoluprácu medzi klasifikačnými spoločnosťami, zhodu predpisov, uplatňovanie výkladu medzinárodných dohovorov podľa IMO v celej EÚ, čo by viedlo k skutočnému vzájomnému uznávaniu osvedčení o triede, ako aj námorného vybavenia.

5.4

žiada zmeniť posledný riadok v bode 31 „a v prípade potreby zapojiť do záležitosti vlajkový štát“ na „a dať túto informáciu k dispozícii vlajkovému štátu“.

6.1

súhlasí s iniciatívou, týkajúcou sa zahrnutia Aténskeho dohovoru do práva Spoločenstva s cieľom zaviesť povinné poistenie a neponechávať túto otázku na vlastné uváženie vlastníka lode prostredníctvom vzájomných klubov ochrany a poistného plnenia (P&I).

6.2

víta iniciatívu v otázke rozšírenia uplatňovania ustanovení Aténskeho dohovoru, aby sa vzťahoval na vnútroštátnu prepravu, ale nazdáva sa, že rozšírenie uplatňovania aj na vnútrozemské vodné cesty môže byť neprimerané, a žiada Komisiu, aby objasnila definíciu výrazu „vnútrozemská vodná cesta“. Zároveň odporúča, že v tejto súvislosti postačia opatrenia, ktoré nebudú také ďalekosiahle.

6.3

súhlasí s tým, že pre mimoriadne udalostí lodí Protokol z roku 2002 k Aténskemu dohovoru stanovuje režim objektívnej zodpovednosti. Táto objektívna zodpovednosť je zameraná na zlepšenie postavenia osôb, ktoré si uplatňujú nárok, keďže zodpovednosť nezávisí od zavinenia alebo nedbanlivosti dopravcu, a preto nie je potrebné, aby osoba, ktorá si uplatňuje nárok, dokazovala zodpovednosť dopravcu.

6.4

upozorňuje na obavy, ktoré vyjadrili vlastníci lodí a vzájomné kluby ochrany a poistného plnenia (P&I) v súvislosti s článkom 3 ods. 1 Aténskeho dohovoru o zodpovednosti za udalosti spôsobené terorizmom.

6.5

zdôrazňuje potrebu nájdenia medzinárodne prijateľných návrhov ako jediné riešenie na prekonanie zložitej situácie, ktorá vznikla odmietnutím poisťovní prijať nové hranice zodpovednosti a príslušné poistné požiadavky, stanovené v návrhu nariadenia Komisie.

7.1

súhlasí s výzvou Európskeho parlamentu na vypracovanie „komplexnej a zrozumiteľnej európskej námornej politiky, zameranej na vytvorenie európskeho priestoru námornej bezpečnosti založeného na vytvorení režimu zodpovednosti rozšíreného na celú sieť námornej dopravy“,

7.2

považuje však za nevyhnutné, aby všetky nariadenia prijaté v oblasti zodpovednosti a odškodnenia za znečistenie morí, boli platné v celosvetovom meradle,

7.3

podporuje možnú zmenu uplatniteľných pravidiel s cieľom dať zodpovednosť iným zodpovedným stranám, ako sú majitelia lodí, a zavedenie neobmedzenej zodpovednosti vlastníkov lodí v prípade vážneho alebo úmyselného nedodržiavania ich povinností v oblasti bezpečnosti a boja proti znečisťovaniu životného prostredia,

7.4

zdôrazňuje, že všetky zmeny v dohovore o občianskej zodpovednosti musia zachovať rovnováhu pri zapojení oboch strán (vlastníkov lodí a špeditérov), v súlade s ustanoveniami presadzovanými prostredníctvom návrhov dobrovoľných záväzkov prevádzkovateľov lodí,

7.5

žiada, aby medzi „strany iné ako vlastníci lode“ boli zaradení prevádzkovatelia a prenajímatelia lodí,

7.6

vyjadruje znepokojenie v otázke kompatibility s medzinárodným právom v prípade uplatnenia smernice,

7.7

navrhuje, aby lodní kapitáni neboli zahrnutí pod „strany iné ako vlastníci lodí“, okrem prípadu, kedy by hrubo zanedbali výkon svojich povinností,

7.8

vyjadruje znepokojenie nad rozdielom medzi touto smernicou a Haagskymi, Haagsko-Visbyckými a Hamburskými pravidlami, týkajúcimi sa zodpovednosti vlastníkov lodí podľa konosamentov, námorných nákladných listov a zmluvy o prenájme tak, ako sa využívajú v medzinárodnej námornej preprave, čo môže spôsobiť zmätok v otázke uplatňovaného režimu zodpovednosti, pretože existujú domnienky, že v znení tejto smernice nie je úplne presne vyjadrené, či sa ustanovenia smernice vzťahujú iba na škody spôsobené v oblasti životného prostredia alebo či sa týkajú aj iných škôd spôsobených tretím stranám,

7.9

súhlasí s Komisiou, že vytvorenie systému povinného poistenia prispeje k boju proti lodiam nespĺňajúcim normy,

7.10

žiada, aby v znení poistnej zmluvy vzťahujúcej sa na loď bolo jasne uvedené, že kryje škody spôsobené „miestam útočiska“.

—

zabezpečilo by sa, že prenajímatelia by nesmeli používať lode, ktoré nespĺňajú normy,

—

prenajímateľ by stratil obchodnú výhodu vyplývajúcu z používania plavidla, ktoré nespĺňa normy, za nižšiu tarifu za prepravu tovaru kvôli vyšším nákladom na finančnú záruku, ktorá zohľadňuje vyššie riziko vyplývajúce z používania plavidla, ktoré nespĺňa normy.

—

pre prenajímateľov sa používanie plavidiel, ktoré nespĺňajú normy stane finančne neatraktívnym a klesne im objem objednávok na prepravu nákladu,.

—

podnetov na prevádzkovanie, prenajímanie a používanie plavidla, ktoré nespĺňa normy bude tým pádom menej a vlastníci takýchto lodí budú nútení buď uviesť loď, jej posádku a prevádzku do úplného súladu s medzinárodnými pravidlami alebo ju vyradiť z prevádzky.

22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/51

1.1

víta návrh iniciatívy na digitalizovanie európskeho kultúrneho dedičstva a vytvorenia digitálnych knižníc, a zdôrazňuje, že je to kľúčová zložka iniciatívy Európskej komisie s názvom: Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť, ktorej úplná implementácia je nevyhnutnou podmienkou pre zlepšenie európskej konkurencieschopnosti;

1.2

zdôrazňuje, že digitalizácia, prístupnosť online a zachovanie kultúrneho dedičstva by mali byť presadzované vo všetkých európskych krajinách, regiónoch, mestách a jazykoch takým spôsobom, aby sa podporilo zachovanie kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Východiskovým bodom by malo byť ocenenie kultúry – vrátane kultúry menšín – a zachovanie výdobytkov kultúry pre budúce generácie;

1.3

pripomína, že v iných častiach sveta digitalizácia kultúrneho dedičstva rýchle napreduje a zdôrazňuje, že široké sprístupnenie európskeho kultúrneho dedičstva a literatúry je predpokladom pre úspech európskej spoločnosti založenej na poznatkoch a zároveň podporuje rozvoj európskych regiónov a miest;

1.4

oceňuje fakt, že oznámenie Komisie zdôrazňuje hlavné výzvy a mnohé nevyriešené technické, právne a finančné otázky, týkajúce sa digitalizácie kultúrneho dedičstva a poznamenáva, že miestne a regionálne orgány podporujú úsilie o dosiahnutie pokroku v tejto oblasti;

1.5

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány sú najdôležitejšie realizačné orgány pre všetky stratégie informačnej spoločnosti a v mnohých prípadoch práve oni prevádzkujú knižnice, preto by sa mala v súvislosti s iniciatívou digitalizácie knižníc venovať patričná pozornosť miestnemu a regionálnemu rozmeru;

1.6

je presvedčený, že presadzovanie digitalizácie kultúrneho dedičstva v Európe a všetkých jej členských štátoch je otázkou najvyššieho významu a zdôrazňuje, že digitalizácia prinesie osoh iba vtedy, ak bude na širokom základe podporovaná – vrátane miestnej a regionálnej úrovne –prístupnosť kultúrneho dedičstva online a rozvoj inteligentného vyhľadávania informácií;

1.7

poukazuje na to, že digitalizácia je dlhodobý proces, ktorý kladie náročné požiadavky na zdroje vrátane trvalého uchovávania, aktualizácie a konverzie materiálu a súhlasí s názorom, že digitalizácia prináša výhody v oblasti prístupnosti a zachovania kultúrneho dedičstva;

1.8

pripomína, že digitálny materiál obsahuje tak digitalizovaný analógový materiál, ako aj nový materiál, ktorý bol pôvodne vytvorený v digitálnom formáte;

1.9

poznamenáva, že služby digitálnych knižníc v členských štátoch obsahujú komponenty vytvorené na národnej, regionálnej aj miestnej úrovni, ktoré sú navzájom prepojené pomocou elektronických prostriedkov. Pre úspešné fungovanie digitálnych knižníc je potrebná spolupráca a koordinácia na európskej úrovni;

1.10

je toho názoru, že knižnice majú rozhodujúcu úlohu pri sprístupňovaní kultúrneho dedičstva a literatúry online, pretože práve ich pomocou je možné tento materiál sprostredkovať verejnosti, ale zároveň poznamenáva, že je absolútne nevyhnutné, aby tieto digitálne knižnice spolupracovali s archívmi, múzeami a inými kultúrnymi ustanovizňami, ako aj príslušnými aktérmi v tejto oblasti.

2.1

zdôrazňuje, že prvoradý cieľ digitalizácie nie je nahradiť tradičný tlačený a iný fyzický kultúrny materiál, ale skôr vytvoriť digitalizovaný materiál popri analógovom materiáli a podporiť tak prístupnosť informácií;

2.2

zdôrazňuje, že nakoľko digitalizovaná je zatiaľ iba veľmi malá časť európskeho kultúrneho dedičstva, a obrovské množstvo práce ešte treba vykonať, musia byť rovnako vyvinuté nové formy financovania vrátane spolupráce so subjektami súkromného sektora;

2.3

poukazuje na to, že v malých krajinách a malých jazykových oblastiach boli doteraz obchodné trhy pre digitálny materiál pomerne málo rozvinuté, aj keď fixné náklady spojené s výrobou takého materiálu sú takmer rovnaké ako vo väčších jazykových oblastiach a zdôrazňuje, že vďaka technologickému pokroku je už možné, a aj dôležité, aby sa pri vývoji digitálnych knižníc zohľadňovali potreby užívateľov v rozličných jazykových oblastiach;

2.4

konštatuje, že kým hlavná časť staršieho európskeho kultúrneho dedičstva je už oslobodená od obmedzení ohľadom autorských práv a tým dostupná pre informačné siete, návrh Komisie zreformovať legislatívu autorských práv vzťahujúcu sa na súčasnejšie kultúrne dedičstvo je veľmi dôležitý;

2.5

poukazuje na to, že v niektorých krajinách sú už evidentné známky toho, že niektoré skupiny obyvateľstva zaostávajú za pokrokom v digitálnej technológii a je toho názoru, že aj najmenej zvýhodnené skupiny by mali mať vhodné príležitosti prístupu k internetu a k inštruktáži o tom, ako ho používať;

2.6

prízvukuje, že miestne a regionálne orgány musia zohrať kľúčovú úlohu ako producenti a vlastníci kultúrneho dedičstva, ako aj pri preberaní zodpovednosti za zabezpečenie toho, aby všetci občania dostali podľa možnosti rovnaký prístup k službám informačnej spoločnosti;

2.7

zdôrazňuje, že príležitosť prístupu k tradičnému tlačenému materiálu, ktorú poskytujú verejné knižnice v mnohých európskych mestách, je stále veľmi dôležitá, ale že tieto knižnice musia rovnako poskytovať verejnosti príležitosť pre využitie internetu a služieb online. Zohľadnenie konečných užívateľov služieb online a ich miestnych potrieb si vyžaduje, aby tieto služby organizovali miestne a regionálne subjekty. Je nevyhnutné, aby tieto fakty boli zohľadnené pri financovaní knižničných služieb v jednotlivých štátoch;

2.8

poznamenáva, že ak sú miestne a regionálne orgány súčasťou knižničných alebo iných združení (konzorcií), ktoré vlastnia sieťový server a ponúkajú úplný rozsah služieb, je potrebné zaistiť, aby dostali dostatok príležitostí na ovplyvňovanie rozhodovacieho procesu v tejto oblasti;

2.9

víta fakt, že Komisia vyzdvihuje náročné úlohy spojené s voľbou materiálu, ktorý má byť digitalizovaný a je toho názoru, že v prvom rade je dôležité, aby bola venovaná dostatočná pozornosť výberovým kritériám, ktoré sa zakladajú na zohľadnení miestnych a regionálnych aspektov, a aby bola vytvorená rovnováha medzi výberovými kritériami založenými na jednej strane na dopyte verejnosti, a na druhej strane na zabezpečení zachovania;

2.10

schvaľuje návrh formulovania stratégií pre dlhodobé uchovávanie digitalizovaného kultúrneho materiálu tak, aby sa nepremrhali zdroje použité na digitalizáciu kultúrneho dedičstva, keď dôjde k zmenám technických systémov a softvéru;

2.11

zastáva názor, že návrh na zriadenie kompetenčných centier v členských štátoch je zaujímavý a zdôrazňuje, že dôležitou úlohou týchto centier by malo byť zaistenie toho, aby aj na miestnej a regionálnej úrovni existovali nevyhnutné vedomosti a know-how, ako aj šírenie osvedčených postupov.

22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/53

1.1

víta oznámenie Komisie o modernej politike MSP pre rast a zamestnanosť ako nástroj na oživenie politiky MSP, na zameranie politiky na najpodstatnejšie prvky a zosúladenie postupu Spoločenstva s cieľom dosiahnuť vyššiu efektivitu,

1.2

podporuje presadzovanie integratívnej politiky MSP, ktorá uzná diverzitu MSP z hľadiska ich veľkosti, vlastníckej štruktúry a odvetvia a ktorá poskytne široké spektrum na mieru pripravených podporných opatrení a citlivé legislatívne prostredie s cieľom uspokojiť rôzne potreby MSP v EÚ,

1.3

berie na vedomie odkaz na úlohu miestnych a regionálnych orgánov v oznámení, ale zastáva názor, že tento odkaz mohol byť konkrétnejší vzhľadom na rozhodujúcu úlohu, ktorú miestne a regionálne orgány zohrávajú pri podpore MSP, pri vytváraní priaznivého prostredia pre ich rozvoj a prevod a tiež ako veľkí zákazníci tovarov a služieb poskytovaných malými a strednými podnikmi,

1.4

uznáva, že hlavnú právomoc pri zabezpečovaní skutočnej efektívnosti politiky MSP majú primárne členské štáty, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich národné reformné programy budú obsahovať konkrétne opatrenia na podporu zakladania a rozvíjania MSP,

1.5

upozorňuje na analýzu, ktorú výbor vypracoval v rámci prípravy národných reformných programov (NRP), a najmä na nedostatočné zapájanie miestnych a regionálnych orgánov, a v tejto súvislosti víta podporu, ktorú Európska rada vyjadrila v marci 2006 ďalšej práci na NRP,

1.6

zastáva názor, že implementácia a záväzok implementovať – zo strany všetkých zainteresovaných strán – je nevyhnutný pre úspešnú politiku MSP a domnieva sa, že Komisia mala v tejto súvislosti stanoviť v oznámení určité konkrétne ciele a termíny, aby prispela k realizácii opatrení,

1.7

uznáva prioritu, ktorú rakúske predsedníctvo Rady prisúdilo MSP a víta rozhodnutie Európskej rady z marca 2006 zaradiť „využitie podnikateľského potenciálu, najmä pre MSP“ medzi jednu zo špecifických oblastí prioritných činností. Výbor ďalej trvá na budúcom dôkladnom a otvorenom vyhodnotení implementácie národných reformných programov zo strany Európskej rady a predovšetkým jasnom vyhodnotení výhod týchto programov pre MSP,

1.8

podporuje poskytnutie primeraného rozpočtu pre program konkurencieschopnosti a inovácie, pretože tento bude veľmi dôležitým nástrojom pre politiku Spoločenstva pre oblasť MSP,

1.9

zastáva názor, že podnikateľské aktivity je potrebné podnecovať a podporovať. Výbor víta skutočnosť, že oznámenie uznáva, že potreby žien – podnikateliek, mladých ľudí, menšín, migrantov a starších podnikateľov nie sú dostatočne uspokojované. Výbor upozorňuje, že uvedené skupiny nesmú byť vnímané ako jednotná skupina, ale zdôrazňuje, že každá skupina potrebuje špecifické opatrenia. Osobitné potreby môžu existovať v rámci jednotlivých krajín a dokonca skupín. VR sa ďalej domnieva, že predložené návrhy sú obmedzené na podporu vytvárania sietí a že ak sa má dosiahnuť zvýšenie podnikateľskej úrovne v týchto rôznorodých cieľových skupinách, sú potrebné konkrétnejšie návrhy, vypracované podľa vzoru „Európskeho paktu pre rodovú rovnosť“, ktorý prijala Európska rada 23.-24. marca, a tie by sa mali rozšíriť na iné skupiny obyvateľstva,

1.10

zdôrazňuje hodnotu miestnych a regionálnych iniciatív pri posilňovaní podnikateľského ducha a podpore a zabezpečovaní vzdelávania na všetkých úrovniach v rámci vzdelávacieho systému, ktoré by podporovalo podnikateľské myslenie, ale zastáva názor, že mnohé iniciatívy v rámci vzdelávania a odbornej prípravy nie sú dostatočne flexibilné vzhľadom na potreby MSP,

1.11

víta vytvorenie súťaže o Európsku podnikateľskú cenu (European Enterprise Award) s cieľom podporiť podnikanie, predstaviť osvedčené postupy na regionálnej a miestnej úrovni a povzbudiť potenciálnych podnikateľov,

1.12

upozorňuje, že je potrebné aby spoločnosť vo všeobecnosti, konkrétnejšie však bankový a verejný sektor zaujali pozitívnejší postoj v otázke pravdepodobného a zabezpečeného podnikateľského rizika a tolerancie podnikateľského neúspechu a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vytváranie podnikateľsky priaznivejšej kultúry v rámci celej EÚ a väčšie uznanie už nadobudnutých podnikateľských skúseností podnikateľa,

1.13

víta navrhované prehodnotenie európskych informačných centier zo strany Komisie, pretože zastáva názor, že ich výkonnosť je v rôznych členských štátov veľmi rôzna, ako aj ich schopnosť poskytovať malým a stredným podnikom rozsiahlu podporu a poradenstvo týkajúce sa internacionalizácie, a takisto zdôrazňuje, že by sa mal jasne určiť rozsah úloh a zodpovednosti pracovísk zúčastnených v tejto sieti a mali by sa vytvoriť mechanizmy koordinácie s inými aktérmi, napríklad s informačnou sieťou Europe Direct, aby sa zamedzilo prelínaniu pri poskytovaní informácií a poradenstva a na podporu efektívneho využívania zdrojov,

1.14

privítal by návrhy na posilnenie programov na zlepšenie prístupu MSP k informačným technológiám (IKT), ktoré podporia ich konkurencieschopnosť a zlepšia ich prístup na nové trhy,

1.15

konštatuje, že návrhy Komisie sa zameriavajú aj na zlepšenie prístupu MSP k verejným objednávkam,

1.16

zastáva názor, že úsilie zamerané na štandardizáciu by nemalo zavádzať ďalšiu byrokraciu, ktorá by mala negatívne dôsledky pre MSP,

1.17

víta záväzok Komisie zjednodušiť pravidlá a nariadenia a uľahčiť tak MSP prístup k programom Spoločenstva, ale privítal by konkrétnejšie odpovede na otázky, ako možno dosiahnuť tento cieľ a aké implikácie by mohli vyplývať pre organizácie rozdeľujúce fondy Spoločenstva,

1.18

podporuje záväzok na preskúmanie pripravovaných právnych predpisov a vyzýva Komisiu, aby zapojila skupiny zastupujúce MSP s cieľom zabezpečiť, že nové právne predpisy nebudú obmedzovať rozvoj a inovačný potenciál MSP,

1.19

konštatuje, že splnomocnenec MSP má dôležitú úlohu pri zabezpečovaní zohľadnenia potrieb MSP v politike EÚ, ale obáva sa, či budú poskytnuté dostatočné zdroja a – čo je ešte dôležitejšie – či bude mať splnomocnenec dostatočné postavenie a politický vplyv, aby sa zabezpečilo dosiahnutie cieľov jeho úradu,

1.20

víta navrhovanú integráciu princípu „najskôr myslieť v malom“ vo všetkých politikách EÚ a privítal by, keby sa malým a stredným podnikom priradila väčšia priorita v rámci procesu vyhodnocovania dôsledkov návrhov Spoločenstva,

1.21

tiež podporuje iné iniciatívy smerujúcich k tomu, aby bol rozvoj politiky MSP koherentnejší a predvídateľnejší, tzn. že MSP budú môcť anticipovať dôsledky a budú lepšie pripravené,

1.22

konštatuje, že tzv. model jedného miesta kontaktu („one stop shop“) bol úspešný a prejavil sa ako veľmi efektívny pri podpore a stimulovaní rastu MSP vo viacerých regiónoch EÚ, uznáva ich potenciál ako zdroja informácií o verejnom obstarávaní, ktorý poskytuje informácie a pomoc pri objasňovaní postupu prideľovania verejných zákaziek na poskytovanie služieb a vyzýva, aby sa na tento postup kládol vo všeobecnosti väčší dôraz. To by sa dalo realizovať formou konferencií a seminárov o osvedčených postupoch, čo by prispelo k šíreniu najlepších regionálnych iniciatív v tejto oblasti,

1.23

víta záväzok zvýšiť účasť MSP v programoch a iniciatívach EÚ, ale zastáva názor, že bude potrebné monitorovať konkrétne programové záväzky, aby sa zabezpečila ich skutočná realizácia,

1.24

privítal by konkrétnejšiu správu o úlohe a úrovni pomoci zo strany štrukturálnych fondov EÚ pri podporovaní MSP a o prínose iných nástrojov Spoločenstva a želal by si koherentnejší prístup pri plnení týchto programov na podporu MSP,

1.25

uznáva význam zapojenia MSP do výskumných a technologických iniciatív a chápe ťažkosti, na ktoré MSP narážajú pri prístupe a využívaní výskumu, inovácií a duševného vlastníctva, ale vyzýva, aby sa v prípade menších a netechnologických podnikov presadzoval diferencovaný prístup zameraný na podporu úspešnej adaptácie nových myšlienok,

1.26

podporuje iniciatívy zamerané na spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, podnikmi a ich združeniami, akadémiami, vysokými školami a výskumnými centrami. Tieto nástroje územnej priemyselnej politiky môžu prostredníctvom vytvorenia podporných sietí pomôcť MSP pri prekonávaní prekážok pri zvyšovaní konkurencieschopnosti, zlepšovaní vzdelávania a využívaní inovácií,

1.27

podporuje navrhovanú reformu pravidiel štátnej pomoci s cieľom prevziať časť rizík MSP, a zjednodušiť postupy a zaviesť flexibilnejší prístup malých a stredných podnikov k podpore,

1.28

uznáva úlohu, ktorú môže zohrávať 7. rámcový program pre výskum a vývoj pri podpore výskumných aktivít MSP, ale vyzýva na zdôraznenie prenosu inovácií, vývoja a technológií v prospech MSP vzhľadom na obmedzenú výskumnú kapacitu väčšiny MSP,

1.29

navrhuje posilnenie programov na podporu nadväzovania kontaktov medzi MSP, ako aj opatrení na podporu vytvorenia sietí medzi nimi. Konkrétne pri riešení problémov týkajúcich sa prístupu MSP k alternatívnym finančným zdrojom by bola nesmierne užitočná podpora sietí neformálnych investorov do začínajúcich podnikov (tzv. business angels),

1.30

uznáva potrebu zohľadniť záujmy MSP v počiatočnom štádiu prípravy právnych predpisov EÚ a v procese štandardizácie, ale vyzýva na zavedenie explicitnejších mechanizmov a procesov, prostredníctvom ktorých by bolo možné zintenzívniť konzultácie so zainteresovanými stranami MSP,

1.31

oceňuje vytvorenie platformy MSP ako mechanizmu umožňujúceho pohotovú konzultáciu návrhov Komisie a rozvoj komunikácie medzi MSP a európskymi inštitúciami, no má niekoľko otázok vo veci reprezentatívnosti takýchto platforiem,

1.32

zdôrazňuje význam konzultácií s regionálnymi a miestnymi záujmami a vyzýva, aby sa ujasnilo, ako Komisia zamýšľa dosiahnuť tento cieľ a či Európska komisia podporí decentrálnejší prístup pri podpore MSP,

1.33

podčiarkuje jedinečné postavenie, ktoré zohrávajú miestne a regionálne orgány ako kľúčoví aktéri implementácie, ale aj ako partneri pre komunikáciu so skupinami zainteresovaných strán a podporu podnikania.

2.1

nalieha na členské štáty, aby ich národné reformné programy konzultovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi a aby sa postarali o to, že tieto programy budú obsahovať konkrétne opatrenia na podporu zakladania a ďalší rozvoj MSP a vyzýva na jasné a explicitné vyhodnotenie úžitku pre MSP vyplývajúceho z implementácie národných reformných programov zo strany členských štátov,

2.2

navrhuje, aby sa v rámci prebiehajúcej analýzy uskutočňovania Lisabonskej stratégie a národných reformných programov (NRP) zistili skúsenosti získané na regionálnej a miestnej úrovni, ktoré by prispeli k rozvoju MSP, s osobitným zameraním na priemyselné zoskupenia (clusters) a siete malých podnikov, a to s cieľom vypracovania príručky osvedčených postupov,

2.3

vyzýva Európsku komisiu, aby explicitnejšie uznala úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne a regionálne orgány pri podpore MSP prostredníctvom vytvárania prostredia pre ich rozvoj a ich zachovanie formou prevodu a ako veľkí zákazníci tovarov a služieb poskytovaných malými a strednými podnikmi v rámci verejného obstarávania a vyzýva v tejto súvislosti na efektívnejšie zapájanie regionálnych a miestnych orgánov do iniciatív politiky zameranej na MSP,

2.4

odporúča, aby pre implementáciu nových opatrení obsiahnutých v oznámení boli uvedené špecifické ciele a termíny, čo by pomohlo pri vyhodnocovaní implementácie, podpore rozširovania osvedčených postupov a zabezpečovaní plnenia záväzkov,

2.5

odporúča, aby bola väčšmi uznaná diverzita MSP a vyzýva, aby podpora bola lepšie prispôsobená ich potrebám, vrátane flexibilnej odbornej prípravy a vzdelávania a citlivých právnych predpisov zameraných na uspokojenie týchto rôznych potrieb a vyzýva, aby sa v programoch Spoločenstva pre mikropodniky, menšie a netechnologické MSP uplatňoval diferencovanejší prístup pri podpore úspešného presadzovania nových myšlienok.

2.6

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré vyvinuli a v praxi uplatňujú inovatívne opatrenia na podporu podnikateľského potenciálu žien-podnikateliek, mladých ľudí, menšín migrantov a starších podnikateľov s cieľom formovať ďalší rozvoj politiky Spoločenstva v tejto oblasti a odporúča, aby sa zvážilo vyhradenie špecifických opatrení a zdrojov pre tieto skupiny,

2.7

odporúča, aby sa navrhované prehodnotenie európskych informačných centier zo strany Európskej komisie zameralo na adekvátnosť finančných prostriedkov pre tieto informačné centrá a tiež na ich schopnosť poskytovať malým a stredným podnikom rozsiahlu podporu a poradenstvo týkajúce sa internacionalizácie v oblastiach ich pôsobnosti,

2.8

žiada, aby miestne a regionálne orgány vo väčšej miere zvážili, ako možno lepšie pomôcť MSP v ich oblastiach a umožniť im prístup k príležitostiam na trhu, predovšetkým pri zabezpečovaní tovarov a služieb prostredníctvom verejného obstarávania,

2.9

vyzýva na väčšie úsilie pri znižovaní dôsledkov regulácií pre MSP v EÚ a pri zabezpečení, že úsilie zamerané na štandardizáciu nebude zavádzať ďalšiu byrokraciu, ktorá by mala negatívne dôsledky pre MSP a žiada zapojenie skupín zastupujúcich MSP s cieľom zabezpečiť, že nové predpisy nebudú obmedzovať rast a inovačný potenciál MSP,

2.10

odporúča, aby splnomocnencovi MSP boli poskytnuté dostatočné zdroje, ako aj postavenie a politický vplyv, čím by sa dosiahli ciele tejto funkcie a očakávania MSP,

2.11

vyzýva na lepšiu koordináciu politík a podporných programov týkajúcich sa MSP pomocou ďalšieho rozvoja tzv. modelu jedného miesta kontaktu („one stop shop“), ako napr. portály elektronickej správy a tzv. jedno miesto kontaktu („one-stop shop“) pre verejné obstarávanie,

2.12

vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby zvážili iniciatívy v záujme koherentnejšej a predvídateľnejšej tvorby politík MSP, ako napr. návrh mať každoročne dva pevné termíny, kedy by vstupovali do platnosti všetky nové nariadenia, čo by MSP umožnilo anticipovať dôsledky a lepšie sa pripraviť.

22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/57

(1)

keďže rešpektovanie základných práv, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti je hlbokou európskou hodnotou, ktorá sa musí chrániť vo všetkých regiónoch Európskej únie a je pre VR prioritou;

(2)

keďže proti všetkým formám diskriminácie založenej na pohlaví, rasovom či etnickom pôvode, náboženstve či viere, postihnutí, veku či sexuálnej orientácii sa musí bojovať rovnako intenzívne, pripomínajúc, že všetci obyvatelia prispievajú k bohatstvu Európy;

(3)

keďže existuje rozdiel medzi ochranou menšín a politikami nediskriminácie, rovnaké zaobchádzanie je základným právom, nie výsadou, všetkých občanov;

(4)

keďže je právom každého jednotlivca líšiť sa a tolerancia a rešpekt by mali byť základným postojom v živote a sú založené na reciprocite, nie je to láskavosť prejavovaná voči niektorým jednotlivcom či skupinám a voči iným nie;

(5)

keďže miestne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri obhajovaní základných práv na slobodu zhromažďovania;

(6)

keďže predstavitelia miestnych orgánov sú osobitne zodpovední za to, aby išli dobrým príkladom a podporovali uplatňovanie osvedčených postupov;

(7)

keďže miestne a regionálne orgány majú významnú pôsobnosť v otázkach, ktoré sa týkajú verejných záznamov, vzdelávania, polície, zdravotníctva, bývania a sociálnej pomoci, bez čoho by nebolo možné zachovať základné práva;

(8)

keďže Výbor regiónov na žiadosť Európskeho parlamentu inicioval zber poznatkov o osvedčených postupoch na miestnej i regionálnej úrovni, a teda chce významne prispieť k lepšej ochrane menšín a implementácii politík nediskriminácie,

1.1

víta uznesenie Európskeho parlamentu a súhlasí s ním v tom, že implementácia politík nediskriminácie zo strany členských štátov je neuspokojivá; uznáva však, že hoci úroveň implementácie sa v jednotlivých členských štátoch líši, pričom niektoré z nich sú proaktívnejšie než iné, EÚ, jej členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány už pripravili komplexný zoznam poznatkov o osvedčených postupoch;

1.2

súhlasí so stanoviskom EP, že rôzne miestne, regionálne a národné orgány členských štátov by mohli lepšie koordinovať opatrenia na boj proti všetkým formám diskriminácie založenej na pohlaví, rasovom či etnickom pôvode, náboženstve či viere, postihnutí, veku či sexuálnej orientácii, vrátane antisemitizmu a útokov na menšinové skupiny, najmä Rómov;

1.3

uznáva, že miestne a regionálne orgány čelia dvojitej výzve: na jednej strane, z hľadiska zodpovednosti regionálnej a miestnej správy, bojovať proti diskriminačným praktikám a rešpektovať zásadu rovnosti v prístupe k hospodárskym a sociálnym právam a právam jednotlivcov, a na druhej strane majú aktívnu zodpovednosť za presadzovanie základných práv vrátane rešpektovania menšinových práv;

1.4

zdôrazňuje, že politiky a pravidlá, ktoré miestne orgány aplikujú, musia byť nediskriminačné, de iure i de facto, a podporovať sociálnu, ekonomickú a politickú integráciu;

1.5

uznáva, že chudoba, sociálne vylúčenie a vytváranie giet môže viesť k extrémizmu, a preto sa domnieva, že účinné integračné politiky, vrátane opatrení v oblasti vzdelávania a bývania na regionálnej a miestnej úrovni, môžu nepriamo pomôcť zabrániť násilnému extrémizmu, a že by sa mala venovať osobitná pozornosť mladým ľuďom žijúcim v mestských getách;

1.6

tvrdí, že v niektorých mestách, obciach a regiónoch existujú pozitívne aktivity smerujúce k zabezpečeniu vyššej úrovne ochrany príslušníkov menšín, ktoré sú založené na princípe multikultúrnej spoločnosti a vedomia bohatstva a diverzity EÚ; preto predkladá, berúc do úvahy dôkazy získané svojimi členmi, počiatočný predbežný katalóg osvedčených postupov na miestnej a regionálnej úrovni, ktorý je priložený k tomuto stanovisku;

2.1.1

domnieva sa, že regionálne a miestne orgány by mali priniesť pridanú hodnotu do boja proti rasizmu, antisemitizmu, islamofóbii, xenofóbii, homofóbii a útokom na menšinové skupiny, najmä Rómov a občanov tretích krajín, podporou diverzity medzi radovými voličmi a implementáciou zásady, že rozmanitosť vytvára bohatstvo spoločnosti;

2.1.2

navrhuje, aby miestne a regionálne orgány prijali vhodné decentralizované opatrenia na zvýšenie úrovne ochrany práv menšín, ako aj na riešenie rasizmu a xenofóbie v európskych mestách a regiónoch, ako napríklad:

2.1.3

podporuje stanovisko Parlamentu, ktorý osobitne poukázal na situáciu Rómov a označil ju za zvlášť závažnú, a domnieva sa preto, že rómska komunita potrebuje osobitnú ochranu, i vzhľadom na jej veľkosť a špecifickosť;

2.1.4

domnieva sa, že integrácia Rómov je pre regionálne a miestne orgány veľkou výzvou, a vyzýva inštitúcie EÚ, národné vlády a miestne a regionálne orgány, aby vytvorili spoločný integrovaný a decentralizovaný prístup na uľahčenie politickej, sociálnej a ekonomickej integrácie, a zároveň podporovali rešpektovanie diverzity a tolerancie. V tejto súvislosti navrhuje tieto opatrenia na miestnej a regionálnej úrovni:

2.1.5

zdôrazňuje dôležitosť dialógu medzi náboženskými a etnickými skupinami na regionálnej a miestnej úrovni zameraného na predchádzanie extrémizmu a segregácii, ktorý by tiež mohol viesť k spoločnému pochopeniu rovnosti a diverzity európskych spoločností;

2.1.6

podporuje zdôrazňovanie Európskym parlamentom toho, že homofóbia v Európe spôsobuje zvláštne obavy, najmä s ohľadom na „celý rad znepokojujúcich udalostí, ktoré sa nedávno odohrali v niektorých členských štátoch“;

2.2.1

domnieva sa, že na dosiahnutie štandardov rovnosti v poskytovaní služieb musia miestne a regionálne orgány zvážiť stanovenie politických cieľov a indikátorov, ktoré by pomohli merať pokrok pri implementácii politiky, a chce prispieť k príprave takýchto indikátorov;

2.2.2

uznáva, že štandardy a plány pre rovnaké zaobchádzanie zamerané na medzikomunitné stratégie rovnosti i rovnosť v otázke rasy, pohlavia, postihnutia a sexuálnej orientácie lepšie uznajú dôležitosť slušného zaobchádzania a rovnakého prístupu k službám miestnej správy a zamestnanosti, ktoré sa vyvinuli ako nástroj umožňujúci miestnym a regionálnym orgánom zaradiť otázky pohlavia, rasy a postihnutia do komunálnej politiky a praxe na všetkých úrovniach;

2.2.3

domnieva sa, že miestne a regionálne orgány by mali poskytovať kvalitné miestne služby prístupné všetkým a zodpovedajúce potrebám rôznych oblastí a komunít miest, a rámec, v ktorom sa môže dariť súdržnosti spoločenstva a trvalej udržateľnosti prostredníctvom využitia identifikovaných osvedčených postupov, ktorými sú napríklad: