3.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 238/1

(1)

Ochrana životného prostredia je jedným z kľúčových cieľov uvedených vo vyhlásení o hlavných zásadách trvalo udržateľného rozvoja, ktoré prijala Európska rada. Ochrana životného prostredia je prioritou pre spolufinancovanie Spoločenstvom a mala by sa financovať najmä prostredníctvom horizontálnych finančných nástrojov Spoločenstva vrátane Európskeho fondu pre regionálny rozvoj, Európskeho sociálneho fondu, Kohézneho fondu, Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu, Európskeho fondu rybného hospodárstva a siedmeho rámcového výskumného programu.

(2)

Tieto finančné nástroje Spoločenstva nezahŕňajú všetky environmentálne priority. Na poskytovanie špecifickej pomoci na rozvoj a vykonávanie environmentálnej politiky a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia, najmä cieľov Šiesteho environmentálneho akčného programu Spoločenstva (6.EAP) ustanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002 (4), je preto potrebný finančný nástroj pre životné prostredie (LIFE+).

(3)

Podpora by sa mala poskytovať prostredníctvom dohôd o udelení grantu a zmlúv uzatvorených postupom verejného obstarávania v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (5).

(4)

Opatrenia a projekty financované v rámci LIFE+ by mali spĺňať kritériá oprávnenosti, aby sa zabezpečilo čo najlepšie využitie finančných prostriedkov Spoločenstva. S cieľom zabezpečiť európsku pridanú hodnotu a vyhnúť sa financovaniu opakovaných činností, ako sú každodenné operácie, by opatrenia a projekty mali spĺňať ďalšie kritériá oprávnenosti najmä na tú časť rozpočtu, ktorá podlieha delegovanému riadeniu.

(5)

V oblasti prírody a biodiverzity poskytuje samotné vykonávanie politiky a právnych predpisov Spoločenstva rámec pre európsku pridanú hodnotu. Najlepšie postupy alebo demonštračné opatrenia a projekty vrátane tých, ktoré sa týkajú riadenia a označenia lokalít siete NATURA 2000 v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (6) a smernicou Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (7), by mali byť oprávnené na financovanie Spoločenstvom v rámci LIFE+, pokiaľ nie sú oprávnené na financovanie z iných finančných nástrojov Spoločenstva.

(6)

Inovačné alebo demonštračné opatrenia a projekty týkajúce sa environmentálnych cieľov Spoločenstva vrátane rozvoja alebo šírenia techník najlepších postupov, know-how alebo technológií, ako aj opatrení a projektov na kampane na zvyšovanie povedomia, odborná príprava subjektov zodpovedných za ochranu lesov pred požiarmi, by mali byť oprávnené na financovanie Spoločenstvom v rámci LIFE+, pokiaľ nie sú oprávnené na financovanie z iných finančných nástrojov Spoločenstva.

(7)

Opatrenia a projekty na rozvoj a vykonávanie cieľov Spoločenstva, ktoré sa týkajú veľkoplošného, zosúladeného, uceleného a dlhodobého monitorovania lesov a environmentálnych interakcií, by mali byť oprávnené na financovanie Spoločenstvom v rámci LIFE+, pokiaľ nie sú oprávnené na financovanie z iných finančných nástrojov Spoločenstva.

(8)

Výzva účinnej tvorby a vykonávania politiky v rámci 6. EAP sa dá zvládnuť len prostredníctvom podpory najlepších postupov alebo demonštračných opatrení a projektov na tvorbu alebo vykonávanie environmentálnej politiky Spoločenstva; prezentácie inovačných prístupov, technológií, metód a nástrojov; konsolidácie vedomostnej základne; budovania vykonávacích kapacít; podpory dobrej správy vecí verejných, presadzovania vytvárania sietí, vzájomného učenia sa a výmeny najlepších postupov; zlepšenia šírenia informácií a zvyšovania povedomia a oznamovania. Finančná podpora podľa tohto nariadenia by mala byť preto zameraná na tvorbu, vykonávanie, monitorovanie a vyhodnocovanie environmentálnej politiky a právnych predpisov v oblasti životného prostredia, ako aj ich oznamovanie a šírenie v Spoločenstve.

(9)

LIFE + by mal mať tri zložky: LIFE+ – príroda a biodiverzita, LIFE+ – Environmentálna politika a riadenie v oblasti životného prostredia a LIFE+ – informovanie a oznamovanie. Malo by byť možné, aby opatrenia a projekty financované prostredníctvom LIFE+ prispievali k dosiahnutiu špecifických cieľov viac než jednej z týchto troch zložiek, aby zahŕňali účasť viac ako jedného členského štátu, a tiež aby prispievali k tvorbe strategických prístupov na splnenie environmentálnych cieľov.

(10)

S cieľom plniť svoju úlohu pri iniciovaní tvorby a vykonávania environmentálnej politiky Komisia by mala využívať zdroje z LIFE+ na dokončenie štúdií a hodnotení, na uskutočnenie služieb na účely vykonávania a integrácie environmentálnej politiky a právnych predpisov v oblasti životného prostredia, na organizáciu stretnutí, seminárov a pracovných stretnutí s odborníkmi a zainteresovanými stranami, na vytváranie a udržiavanie sietí a na vytváranie a údržbu počítačových systémov. Okrem toho by Komisia mala využívať centrálne riadenú časť rozpočtu LIFE+ na vykonávanie informačných, publikačných a propagačných činností vrátane organizácie podujatí, výstav a vykonávania podobných opatrení na zvyšovanie povedomia, na náklady na prípravu a výrobu audiovizuálnych materiálov a na získanie technickej a/alebo administratívnej pomoci týkajúcej sa určenia, prípravy, riadenia, monitorovania a auditu programov a projektov a dohľadu nad nimi.

(11)

Mimovládne organizácie (MVO) prispievajú k tvorbe a vykonávaniu environmentálnej politiky a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia. Preto je vhodné, aby centrálne riadená časť rozpočtu LIFE+ podporovala činnosti určitého množstva MVO primerane kvalifikovaných v oblasti životného prostredia prostredníctvom konkurenčného a transparentného udeľovania ročných príspevkov na prevádzku. Takéto MVO by mali byť nezávislé a neziskové a vykonávať činnosti aspoň v troch európskych krajinách, a to buď samostatne, alebo vo forme združenia.

(12)

Skúsenosti z využívania súčasných a predošlých nástrojov zvýraznili potrebu plánovania a tvorby programov na obdobie viacerých rokov a koncentrovania úsilia na podporu ochrany životného prostredia prostredníctvom vytýčenia priorít a cieľových oblastí činnosti, ktoré budú schopné získavať výhody zo spolufinancovania Spoločenstvom.

(13)

Členské štáty by mali pripraviť ročné národné pracovné programy iné ako plány a programy, ktoré sú pripravené pre viacero odvetví a ktoré stanovujú rámec pre zhodu v otázkach budúceho rozvoja, a iné ako plány a programy, pri ktorých sa určila potreba posudzovania v súlade so smernicou 92/43/EHS, a také pracovné programy by sa nemali považovať za plány alebo programy podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (8).

(14)

Požiadavky ochrany životného prostredia vrátane finančných nástrojov by sa mali začleniť do vymedzenia pojmov a vykonávania politík a činností Spoločenstva. LIFE+ by mal preto dopĺňať ostatné finančné nástroje Spoločenstva a Komisia a členské štáty by mali takúto komplementárnosť zabezpečovať na úrovni Spoločenstva, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

(15)

V súlade so závermi Európskej rady v Luxemburgu (december 1997) a Európskej rady v Solúne (jún 2003) kandidátske krajiny a krajiny západného Balkánu by sa mali v procese stabilizácie a pridruženia považovať za oprávnené zúčastňovať na programoch Spoločenstva v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných dvojstranných dohodách uzavretých s týmito krajinami.

(16)

Je potrebné zjednotiť niekoľko existujúcich environmentálnych nástrojov a zjednodušiť tvorbu programov a riadenie vytvorením jedného efektívneho finančného nástroja pre životné prostredie.

(17)

Je tiež potrebné zabezpečiť bezproblémový prechod a pokračovať v monitorovaní, vykonávaní auditov a v kvalitatívnom hodnotení činností financovaných v rámci súčasných programov aj po ich ukončení.

(18)

Toto nariadenie určuje pre celé obdobie trvania programu finančné krytie, ktoré pre rozpočtový orgán počas ročného rozpočtového postupu tvorí základné východisko v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (9).

(19)

Všeobecným cieľom LIFE+ je prispievať k vykonávaniu, aktualizácii a tvorbe environmentálnej politiky a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia a najmä podporovať vykonávanie 6. EAP. Členské štáty môžu dosiahnuť európsku pridanú hodnotu spoločnou prácou prostredníctvom nástrojov Spoločenstva na zlepšenie prenesenia vykonávania na národnú a miestnu úroveň na účely dosiahnutia cieľov Spoločenstva alebo zabezpečenia výmeny informácií v rámci celého Spoločenstva. Keďže cieľ LIFE+ nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov a možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie svojho cieľa.

(20)

Vykonávacie opatrenia, ktoré je Komisia oprávnená prijať na základe tohto nariadenia, sú riadiace opatrenia súvisiace s vykonávaním programu so závažnými dôsledkami pre rozpočet v zmysle článku 2 písm. a) rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (10). Niektoré vykonávacie opatrenia by sa preto mali prijať v súlade s riadiacim postupom ustanoveným v článku 4 uvedeného rozhodnutia. Avšak toto nariadenie ustanovuje všeobecný rámec a bude sa uplatňovať sedem rokov. Priority Spoločenstva a národné priority sa počas tohto obdobia pravdepodobne značne rozvinú. Toto nariadenie prenecháva mnoho dôležitých rozhodnutí na viacročné strategické programy a na ročné národné pracovné programy. Tieto otázky sa v rozhodujúcej miere týkajú jednotlivých členských štátov a majú zásadný význam pre ich národnú environmentálnu politiku. Je preto vhodnejšie, aby sa určité ďalšie opatrenia prijali v súlade s regulačným postupom ustanoveným v článku 5 rozhodnutia 1999/468/ES, aby členské štáty mali možnosť predložiť navrhované opatrenia na posúdenie Rade. Regulačný postup je tiež vhodný na schválenie zmien a doplnení príloh k tomuto nariadeniu, ktoré určujú základné ustanovenia, najmä opatrenia oprávnené na financovanie a na ustanovenie vykonávacích pravidiel iných ako sú technické opatrenia výslovne uvedené v tomto nariadení,

1)

„6. EAP“ je šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva ustanovený rozhodnutím č. 1600/2002/ES;

2)

„nariadenie o rozpočtových pravidlách“ je nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002;

3)

„národné agentúry“ sú vnútroštátne verejnoprávne orgány alebo súkromnoprávne subjekty poverené verejnými službami, ktorým boli delegované úlohy plnenia rozpočtu v súlade s článkom 7 ods. 2.

a)

sú v záujme Spoločenstva pretože významne prispievajú k dosiahnutiu všeobecného cieľa LIFE+ uvedeného v článku 1 ods. 2; a

b)

sú technicky a finančne ucelené, uskutočniteľné a zodpovedajú vynaloženým finančným prostriedkom.

a)

sú opatreniami a projektami týkajúcimi sa najlepších postupov alebo demonštračnými opatreniami a projektami na vykonávanie smernice Rady 79/409/EHS alebo smernice 92/43/EHS;

b)

sú inovačnými opatreniami a projektami alebo demonštračnými opatreniami a projektami týkajúcimi sa environmentálnych cieľov Spoločenstva vrátane rozvoja alebo šírenia techník najlepších postupov, know-how alebo technológií;

c)

sú kampaňami na zvyšovanie povedomia a odbornou prípravou subjektov zodpovedných za ochranu lesov pred požiarmi;

d)

sú opatreniami a projektami na rozvoj a vykonávanie cieľov Spoločenstva, ktoré sa týkajú rozsiahleho, zosúladeného, uceleného a dlhodobého monitorovania lesov a environmentálnych interakcií.

—

LIFE+ – príroda a biodiverzita,

—

LIFE+ – environmentálna politika a riadenie v oblasti životného prostredia,

—

LIFE+ – informovanie a oznamovanie.

a)

prispievať k vykonávaniu politiky a právnych predpisov Spoločenstva o prírode a biodiverzite, najmä smernice 79/409/EHS a 92/43/EHS, vrátane vykonávania na miestnej a regionálnej úrovni, a podporovať ďalší rozvoj a implementáciu siete Natura 2000 vrátane pobrežných a morských biotopov a druhov;

b)

prispievať ku konsolidácii vedomostnej základne pre tvorbu, posudzovanie, monitorovanie a hodnotenie politiky a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti prírody a biodiverzity;

c)

podporovať navrhovanie a vykonávanie prístupov a nástrojov politiky na monitorovanie a posudzovanie prírody a biodiverzity a faktorov, tlakov a reakcií, ktoré na ne vplývajú, najmä vo vzťahu k dosiahnutiu cieľa znižovania straty biodiverzity v Spoločenstve do roku 2010;

d)

podporovať lepšie riadenie v oblasti životného prostredia rozširovaním účasti zainteresovaných strán vrátane MVO na vykonávaní politiky a právnych predpisov v oblasti prírody a biodiverzity a diskusiách o takejto politike a právnych predpisoch.

a)

prispievať v oblasti politiky k tvorbe a prezentácii inovačných prístupov, technológií, metód a nástrojov;

b)

prispievať ku konsolidácii vedomostnej základne pre tvorbu, posudzovanie, monitorovanie a hodnotenie environmentálnej politiky a právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

c)

podporovať navrhovanie a vykonávanie prístupov k monitorovaniu a posudzovaniu stavu životného prostredia a faktorov, tlakov a reakcií, ktoré naň vplývajú;

d)

uľahčovať vykonávanie environmentálnej politiky Spoločenstva s osobitným dôrazom na vykonávanie na miestnej a regionálnej úrovni;

e)

podporovať lepšie riadenie v oblasti životného prostredia rozširovaním účasti zainteresovaných strán vrátane MVO na diskusiách o tejto politike a na jej vykonávaní.

a)

šíriť informácie a zvyšovať povedomie o otázkach životného prostredia vrátane ochrany pred lesnými požiarmi;

b)

podporovať sprievodné opatrenia ako napríklad poskytovanie informácií, komunikačné činnosti a kampane, konferencie a odborná príprava vrátane odbornej prípravy týkajúcej sa ochrany pred lesnými požiarmi.

a)

dohody o udelení grantu;

b)

zmluvy uzatvorené postupom verejného obstarávania.

a)

v prípade národných agentúr financovanie Spoločenstva predstavuje najviac 2 % príspevku Spoločenstva k ročnému národnému pracovnému programu členského štátu za príslušný rok. Dotknutí zamestnanci musia vykonávať dodatočné úlohy, ktoré vnútroštátne administratívne orgány predtým v súvislosti s vykonávaním programov Spoločenstva nevykonávali;

b)

finančné prostriedky Spoločenstva sa môžu poskytnúť na náklady spojené so mzdami zamestnancov verejnej správy do tej miery, v ktorej súvisia s nákladmi na činnosti týkajúce sa vykonávania projektu, ktoré by príslušný orgán verejnej moci nevykonával, ak by sa dotknutý projekt neuskutočnil. Dotknutí zamestnanci musia byť osobitne pridelení na projekt a musia predstavovať dodatočné náklady vzhľadom na existujúcich stálych zamestnancov.

a)

počet obyvateľov:

b)

príroda a biodiverzita:

a)

určenie prioritných oblastí pri zohľadnení určených dlhodobých potrieb;

b)

náčrt osobitných národných cieľov;

c)

popis opatrení, ktoré sa majú financovať, a ako spĺňajú kritériá oprávnenosti ustanovené v článku 3;

d)

odhady nákladov; a

e)

popis navrhovaného kontrolného rámca.

a)

štáty EZVO, ktoré sa stali členmi Európskej environmentálnej agentúry v súlade s nariadením Rady (ES) č. 933/1999 z 29. apríla 1999, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 1210/90 o zriadení Európskej environmentálnej agentúry a Európskej environmentálnej informačnej a monitorovacej siete (11);

b)

kandidátske krajiny na pristúpenie k Európskej únii;

c)

krajiny západného Balkánu, ktoré sú súčasťou procesu stabilizácie a pridruženia.

a)

o prijatí a prípadne o zmene a doplnení viacročných strategických programov vypracovaných v súlade s článkom 6 ods. 1;

b)

o prijatí a prípadne o zmene a doplnení ročných národných pracovných programov založených na návrhoch predložených členskými štátmi v súlade s článkom 6 ods. 3;

c)

o doplnení opatrení do prílohy I alebo o zmene a doplnení prílohy II; a

d)

o ustanovení podrobných pravidiel potrebných na vykonávanie tohto nariadenia.

a)

v súlade s článkom 7 ods. 2 o rozhodnutí poveriť národnú agentúru alebo agentúry plnením rozpočtu a potvrdiť dodržiavanie kritérií výberu uvedených v prílohe II zo strany agentúry alebo agentúr;

b)

o určení formátu, obsahu a dátumov predkladania návrhov ročných národných pracovných programov na účely článku 6 ods. 3 a na účely správ, ktoré sú uvedené v článku 6 ods. 7;

c)

o stanovení formy, obsahu a príjemcov správ uvedených v článku 12 ods. 1; a

d)

o zavedení ukazovateľov, ktoré budú pomáhať pri monitorovaní opatrení financovaných prostredníctvom LIFE+.

a)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1655/2000 zo 17. júla 2000 o finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE) (15);

b)

rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady 1411/2001/ES z 27. júna 2001 o rámci Spoločenstva pre spoluprácu na podporu trvalo udržateľného rozvoja miest (16);

c)

rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2002/ES z 1. marca 2002, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva podporujúci mimovládne organizácie aktívne najmä v oblasti ochrany životného prostredia (17);

d)

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 zo 17. novembra 2003 týkajúce sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve (Forest Focus) (18).

3.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 238/18

(1)(2)(3)(4)(5)(6)(7)(8)(9)(10)(11)(12)(13)(14)(15)(16)(17)(18)(19)(20)(21)(22)(23)(24)(25)(26)(27)(28)(29)(30)(31)

Je nevyhnutné podporovať spoluprácu a kultúrne výmeny v záujme rešpektovania a podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti v Európe a zlepšenia vedomostí európskych občanov o iných európskych kultúrach a súčasného zvyšovania ich povedomia o spoločnom európskom kultúrnom dedičstve, ktoré zdieľajú. Podpora kultúrnej a jazykovej spolupráce a rozmanitosti teda prispieva k dosiahnutiu toho, aby sa európske občianstvo stalo hmatateľnou realitou, prostredníctvom podpory priamej účasti európskych občanov na integračnom procese.Aktívna kultúrna politika zameraná na zachovanie európskej kultúrnej rozmanitosti a podporu jej spoločných kultúrnych prvkov a kultúrneho dedičstva môže prispieť k zviditeľneniu Európskej únie smerom navonok.Predpokladom všestrannej podpory európskej integrácie zo strany občanov a ich plnohodnotnej účasti na nej je väčší dôraz na ich spoločné kultúrne hodnoty a korene ako kľúčové prvky ich identity a príslušnosti k spoločnosti založenej na slobode, rovnosti, demokracii, rešpektovaní ľudskej dôstojnosti a integrity, tolerancii a solidarite pri úplnom súlade s Chartou základných práv Európskej únie.Je nevyhnutné, aby sektor kultúry prispieval k celkovému európskemu politickému vývoju a zohrával v ňom úlohu. Samotný sektor kultúry je významným zamestnávateľom a navyše existuje jednoznačná súvislosť medzi investíciami do kultúry a hospodárskym rozvojom, z čoho vyplýva význam posilňovania kultúrnych politík na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni. Z tohto dôvodu sa musí posilniť pozícia odvetvia kultúrneho priemyslu vo vývoji súvisiacom s lisabonskou stratégiou, pretože tento priemysel čoraz väčšmi prispieva k rastu európskeho hospodárstva.Zároveň je nevyhnutné podporovať aktívne občianstvo a posilniť boj proti všetkým formám vylúčenia vrátane rasizmu a xenofóbie. Jedným z prostriedkov boja proti sociálnemu vylúčeniu môže byť zlepšenie prístupu ku kultúre pre čo najväčší počet ľudí.Článok 3 zmluvy ustanovuje, že vo všetkých činnostiach uvedených v tomto článku sa Spoločenstvo usiluje odstrániť nerovnosti medzi mužmi a ženami a podporiť rovnosť medzi nimi.Kultúrne programy Kaleidoscope, Ariane, Raphaël a Kultúra 2000 ustanovené príslušnými rozhodnutiami č. 719/96/ES (3), č. 2085/97/ES (4), č. 2228/97/ES (5) a č. 508/2000/ES (6) predstavovali pozitívne etapy vykonávania kultúrnej činnosti Spoločenstva. Značné skúsenosti sa získali najmä prostredníctvom hodnotenia týchto kultúrnych programov. V súčasnosti je vhodné racionalizovať a posilniť kultúrnu činnosť Spoločenstva na základe výsledkov týchto hodnotení, výsledkov porád so všetkými zainteresovanými stranami a činnosti európskych inštitúcií v poslednom období. Preto je vhodné ustanoviť na tento účel program.Európske inštitúcie sa pri mnohých príležitostiach vyslovili k témam súvisiacim s kultúrnou činnosťou Spoločenstva a úlohami kultúrnej spolupráce, Rada vo svojich uzneseniach z 25. júna 2002 o novom pláne práce zameranom na európsku spoluprácu v oblasti kultúry (7) a v uznesení z 19. decembra 2002 o uskutočnení plánu práce zameraného na európsku spoluprácu v oblasti kultúry (8), Európsky parlament v uznesení z 5. septembra 2001 o kultúrnej spolupráci v Európskej únii (9), uznesení z 28. februára 2002 o vykonávaní programu Kultúra 2000 (10), uznesení z 22. októbra 2002 o význame a dynamike divadla a múzických umení v rozšírenej Európe (11), uznesení zo 4. septembra 2003 o odvetviach kultúrneho priemyslu (12), ako aj Výbor regiónov vo svojom stanovisku z 9. októbra 2003 o predĺžení programu Kultúra 2000.Vo vyššie uvedených uzneseniach Rada zdôraznila potrebu zaujať na úrovni Spoločenstva jednotnejší prístup ku kultúre a zdôraznila skutočnosť, že európska pridaná hodnota je základným a určujúcim pojmom v rámci európskej spolupráce v oblasti kultúry a základnou podmienkou opatrení Spoločenstva v oblasti kultúry.Vytvorenie spoločného kultúrneho priestoru pre národy Európy si vyžaduje podporu nadnárodnej mobility kultúrnych činiteľov, nadnárodný pohyb umeleckých a kultúrnych diel a výrobkov, ako aj dialóg a kultúrne výmeny.Rada vo svojich záveroch zo 16. novembra 2004 o pracovnom pláne v oblasti kultúry (2005 – 2006), Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. septembra 2003 o odvetviach kultúrneho priemyslu a Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku z 28. januára 2004 o odvetviach kultúrneho priemyslu v Európe vyjadrili svoje názory na potrebu vo väčšej miere zohľadňovať osobitné hospodárske a sociálne charakteristiky neaudiovizuálnych odvetví kultúrneho priemyslu. V novom programe by sa mala navyše zohľadniť príprava spolupráce v oblasti kultúry presadzovaná v rokoch 2002 – 2004.V tejto súvislosti je potrebné podporovať intenzívnejšiu spoluprácu medzi kultúrnymi aktérmi podnecovaním tvorby projektov viacročnej spolupráce, ktoré by im umožnili rozvíjať spoločné činnosti, podporovať adresnejšie opatrenia so skutočnou európskou pridanou hodnotou, podporovať symbolické kultúrne podujatia, podporovať európske organizácie pre kultúrnu spoluprácu a analýzu vybraných tém transeurópskeho záujmu, ako aj zber a šírenie informácií a činností zameraných na maximálne zvýšenie vplyvu projektov v oblasti európskej kultúrnej spolupráce a tvorby európskej kultúrnej politiky.V súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1419/1999/ES z 25. mája 1999 o akcii Spoločenstva na podporu podujatia Európske hlavné mesto kultúry pre roky 2005-2019 (13) by malo toto podujatie, ktoré sa teší veľkej pozornosti Európanov a prispieva k posilneniu pocitu príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru, dostať značnú finančnú podporu. V súvislosti s týmto podujatím je potrebné klásť dôraz na transeurópsku kultúrnu spoluprácu.Mala by sa podporiť činnosť organizácií, ktoré pôsobia v záujme európskej kultúrnej spolupráce, a tak zohrávajú úlohu „vyslancov“ európskej kultúry, na základe skúsenosti Európskej únie v kontexte rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 792/2004/ES z 21. apríla 2004, ktorým sa zavádza akčný program Spoločenstva na podporu organizácií činných na európskej úrovni v oblasti kultúry (14).Je potrebné, aby program v súlade so zásadou slobody prejavu prispieval k úsiliu Európskej únie podporovať trvalo udržateľný rozvoj a bojovať proti všetkým formám diskriminácie.Kandidátske krajiny Európskej únie a krajiny EZVO, ktoré sú členmi dohody o EHP, by mali byť potenciálnymi účastníkmi programov Spoločenstva v súlade s dohodami uzavretými s týmito krajinami.Európska rada prijala na svojom zasadnutí v Solúne 19. – 20. júna 2003 Agendu pre západný Balkán: približovanie sa k európskej integrácii, ktorá ustanovuje, že programy Spoločenstva by mali byť otvorené pre krajiny zúčastnené na procese stabilizácie a pridruženia na základe rámcových dohôd, ktoré s nimi uzavrie Spoločenstvo.. Tieto krajiny by mali mať v závislosti od rozpočtovej situácie alebo politických priorít možnosť zúčastňovať sa na programe alebo využívať redukovaný model spolupráce na základe doplnkových rozpočtových prostriedkov a osobitných postupov, na ktorých sa dohodnú dotknuté krajiny.Program by mal byť otvorený aj pre spoluprácu s tretími krajinami, ktoré s Európskym spoločenstvom podpísali dohody obsahujúce ustanovenia o kultúre, v súlade s postupmi, ktoré sa ustanovia.V záujme zvýšenia pridanej hodnoty činnosti Spoločenstva je potrebné zaistiť súdržnosť a komplementárnosť činností uskutočňovaných v rámci tohto rozhodnutia a ostatných súvisiacich politík, činností a nástrojov Spoločenstva v súlade s článkom 151 ods. 4 zmluvy. Osobitná pozornosť by sa mala venovať prepojeniu medzi opatreniami Spoločenstva v oblasti kultúry a vzdelávania a činnostiam na podporu výmeny najlepších postupov a užšej spolupráce na európskej úrovni.Pokiaľ ide o podporu zo strany Spoločenstva, je potrebné vziať do úvahy špecifickú povahu sektoru kultúry v Európe, a najmä zabezpečiť, aby sa čo najviac zjednodušili administratívne a finančné postupy a aby sa prispôsobili sledovaným cieľom, ako aj postupom a vývoju v sektore kultúry.Komisia, členské štáty a kultúrne kontaktné body by mali podporovať účasť menších subjektov na projektoch viacročnej spolupráce a organizovanie činností, ktorých cieľom je spájať potenciálnych partnerov projektov.Program by mal spájať osobitné prednosti a odborné schopnosti kultúrnych subjektov z celej Európy. V prípade potreby by mala Komisia a členské štáty prijať opatrenia na riešenie nízkej miery účasti kultúrnych subjektov v ktoromkoľvek z členských štátov alebo účastníckych krajín.V rámci spolupráce Komisie s členskými štátmi je vhodné zabezpečiť monitorovanie a hodnotenie tohto programu s cieľom umožniť úpravy, najmä pokiaľ ide o priority vykonávania opatrení. Súčasťou hodnotenia by malo byť externé hodnotenie nezávislými a nestrannými subjektmi.V postupoch monitorovania a hodnotenia programu by sa mali využívať špecifické, merateľné, dosiahnuteľné, relevantné a časovo ohraničené ciele a ukazovatele.Mali by sa prijať vhodné opatrenia na zabránenie nezrovnalostiam a podvodom a na vymáhanie ušlých, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov.Je vhodné zaviesť jednotný nástroj financovania a plánovania kultúrnej spolupráce pod názvom „program Kultúra“ na obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2013.Toto rozhodnutie stanovuje na celú dobu trvania programu finančné krytie, ktoré je základným východiskom v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (15).Opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (16).Opatrenia potrebné na finančné vykonanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (17) (ďalej len „rozpočtové pravidlá“) a nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (18).Činnosť Spoločenstva dopĺňa vnútroštátne a regionálne činnosti v oblasti kultúrnej spolupráce. Keďže ciele tohto rozhodnutia, a to posilnenie európskeho kultúrneho priestoru založeného na spoločnom kultúrnom dedičstve (nadnárodná mobilita kultúrnych činiteľov v Európe, nadnárodný pohyb kultúrnych a umeleckých diel a výrobkov a medzikultúrny dialóg) nemôžu z dôvodu ich nadnárodného charakteru uspokojivo dosiahnuť členské štáty, ale lepšie ich z dôvodu ich rozsahu alebo účinkov možno dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.Mali by sa zaviesť prechodné ustanovenia s cieľom zaistiť bezproblémový prechod medzi programami ustanovenými rozhodnutiami č. 508/2000/ES alebo č. 792/2004/ES a programom ustanoveným týmto rozhodnutím,

a)

podpora nadnárodnej mobility kultúrnych aktérov,

b)

podpora nadnárodného pohybu kultúrnych a umeleckých diel a výrobkov,

c)

podpora medzikultúrneho dialógu.

a)

Podpora nasledovných kultúrnych činností:

b)

Podpora subjektov pôsobiacich v oblasti kultúry na európskej úrovni,

c)

Podpora analýz, zberu a šírenia informácií a činností, ktoré maximálne zvyšujú vplyv projektov v oblasti európskej kultúrnej spolupráce a tvorby európskej kultúrnej politiky.

a)

krajiny EZVO, ktoré sú členmi EHP, v súlade s ustanoveniami dohody o EHP,

b)

kandidátske krajiny, ktoré pred pristúpením k Únii využívajú predvstupovú stratégiu, v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami a postupov účasti týchto štátov na programoch Spoločenstva ustanovených v rámcových dohodách,

c)

krajiny západného Balkánu v súlade s postupmi vymedzenými spoločne s týmito krajinami potom, ako sa uzatvoria rámcové dohody stanovujúce ich účasť na programoch Spoločenstva.

a)

ročný pracovný plán vrátane priorít, výberových kritérií a postupov,

b)

ročný rozpočet a rozdelenie finančných prostriedkov medzi jednotlivé činnosti uskutočňované v rámci programu,

c)

postupy monitorovania a hodnotenia programu,

d)

finančná podpora, ktorú poskytne Spoločenstvo v súvislosti s akýmkoľvek opatrením navrhnutým podľa článku 4 ods. 1 s celkovým príspevkom Spoločenstva nad 200 000 EUR: sumy, trvanie, rozdelenie a príjemcovia.

a)

mať dostatočný počet pracovníkov, ktorí majú zodpovedajúce odborné a jazykové schopnosti pre prácu v prostredí medzinárodnej spolupráce,

b)

mať zodpovedajúcu infraštruktúru, najmä pokiaľ ide o informačnú a komunikačnú technológiu,

c)

pracovať v administratívnom prostredí, ktoré im umožňuje uspokojivo vykonávať úlohy a vyhýbať sa konfliktom záujmov.

a)

presadzovaním základnej zásady slobody prejavu,

b)

podporou lepšieho uvedomenia si významu prispievania k trvalo udržateľnému rozvoju,

c)

snahou o podporu vzájomného porozumenia a tolerancie v Európskej únii,

d)

účasťou na odstraňovaní akejkoľvek diskriminácie na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

a)

správu o priebežnom hodnotení dosiahnutých výsledkov a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektov vykonávania tohto programu najneskôr 31. decembra 2010,

b)

oznámenie o pokračovaní tohto programu najneskôr 31. decembra 2011,

c)

správu o následnom hodnotení najneskôr 31. decembra 2015.

3.10.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 238/31

(1)

Na zasadnutí Európskej rady 23. a 24. marca 2000 v Lisabone sa do celkovej stratégie Únie zaradila podpora zamestnanosti a sociálneho začleňovania ako jej integrálna súčasť s cieľom dosiahnuť strategický cieľ Únie stať sa v období nasledujúcich desiatich rokov najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou na svete schopnou udržať trvalý hospodársky rast s väčším počtom a lepšou kvalitou pracovných miest ako aj väčšou sociálnou súdržnosťou. Stanovila pre Úniu ambiciózne ciele a úlohy so zámerom obnoviť podmienky pre plnú zamestnanosť, zlepšiť kvalitu a produktivitu práce a presadzovať sociálnu súdržnosť a trh práce naklonený začleňovaniu. Stratégia sa potom znovu hodnotila na zasadnutí Európskej rady 22. a 23. marca 2005 v Bruseli.

(2)

Týmto rozhodnutím by sa v súlade s vyjadreným zámerom Komisie skonsolidovať a zracionalizovať nástroje financovania zo Spoločenstva mal zriadiť jediný a zefektívnený program, ktorý zabezpečí pokračovanie a rozvoj činností začatých na základe rozhodnutia Rady 2000/750/ES z 27. novembra 2000, ktorým sa ustanovuje Akčný program Spoločenstva na boj proti diskriminácii (2001 až 2006) (4), rozhodnutia Rady 2001/51/ES z 20. decembra 2000 o akčnom programe Spoločenstva týkajúcom sa stratégie Spoločenstva v oblasti rovnosti žien a mužov (2001-2005) (5), rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 50/2002/ES zo 7. decembra 2001 ustanovujúceho program Spoločenstva na podporu spolupráce medzi členskými štátmi v boji proti sociálnemu vylúčeniu (6), č. 1145/2002/ES z 10. júna 2002 o stimulujúcich opatreniach Spoločenstva v oblasti zamestnanosti (7) a č. 848/2004/ES z 29. apríla 2004 ustanovujúce akčný program Spoločenstva na podporu organizácií aktívnych na európskej úrovni v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami (8), ako aj činností vykonaných na úrovni Spoločenstva v súvislosti s pracovnými podmienkami.

(3)

Na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady o zamestnanosti 20. a 21. novembra 1997 v Luxemburgu začala Európska stratégia zamestnanosti koordinovať politiky zamestnanosti členských štátov na základe spoločne dohodnutých usmernení a odporúčaní politík zamestnanosti. Európska stratégia zamestnanosti je teraz najdôležitejším nástrojom na európskej úrovni na uskutočňovanie cieľov lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti a trhu práce.

(4)

Na zasadnutí Európskej rady v Lisabone sa dospelo k záveru, že nemožno akceptovať počet ľudí, ktorí žijú v Únii pod hranicou chudoby a v sociálnom vylúčení, a preto sa považovalo za nevyhnutné podniknúť kroky na rázny progres pri skoncovaní s chudobou stanovením primeraných cieľov. Tieto ciele sa dohodli na zasadnutí Európskej rady 7., 8. a 9. decembra 2000 v Nice. Ďalej sa dohodlo, že politiky boja proti sociálnemu vylúčeniu by mali vychádzať z otvorenej metódy koordinácie, ktorá spája rôzne vnútroštátne akčné plány a podnety Komisie na spoluprácu.

(5)

Demografické zmeny sú prvoradou dlhodobou skúškou schopnosti systémov sociálnej ochrany poskytovať primerané dôchodky ako aj vysoko kvalitnú zdravotnú a dlhodobú starostlivosť, ktorá je dostupná všetkým a môže sa dlhodobo financovať. Je dôležité presadzovať politiky, ktoré sú schopné zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu a zároveň aj trvalú udržateľnosť systémov sociálnej ochrany. Európska rada na svojom zasadnutí v Lisabone rozhodla, že spolupráca v tejto oblasti by mala vychádzať z otvorenej metódy koordinácie.

(6)

V tejto súvislosti by sa mala venovať pozornosť osobitnej situácii migrantov, ako aj dôležitosti premeny neprihlásenej práce na riadne zamestnanie.

(7)

Zabezpečenie minimálnej úrovne noriem a neustáleho zlepšovania pracovných podmienok v Únii je základným znakom európskej sociálnej politiky a zodpovedá dôležitému celkovému cieľu Európskej únie. Spoločenstvo zohráva dôležitú úlohu pri podpore a dopĺňaní činností členských štátov v oblastiach ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov, pracovných podmienok vrátane potreby zosúladiť pracovný a rodinný život, ochrany pracovníkov pri ukončení pracovnej zmluvy, informovanosti, porád s pracovníkmi a ich účasti a zastupovania a kolektívnej ochrany záujmov pracovníkov a zamestnávateľov.

(8)

Nediskriminácia je jednou zo základných zásad Európskej únie. Článok 13 zmluvy umožňuje prijatie opatrení na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, zdravotnom postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii. Nediskriminácia je zakotvená aj v článku 21 Charty základných práv Európskej únie. Mali by sa zohľadniť osobitné znaky rozmanitých foriem diskriminácie a súčasne by sa mala vytvoriť primeraná akcia s cieľom predchádzať a bojovať proti diskriminácii na jednom alebo viacerých základoch. Pri posudzovaní dostupnosti a výsledkov programu by sa preto malo prihliadať na osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím tak, aby mali zaručený úplný a rovnocenný prístup k činnostiam financovaným týmto programom a výsledkom a hodnoteniam uvedených činností, najmä náhradou dodatočných nákladov, ktoré vzniknú osobám z dôvodu ich zdravotného postihnutia. Skúsenosti získané v dlhoročnom boji proti určitým formám diskriminácie vrátane diskriminácie na základe pohlavia, sa môžu využiť v boji proti iným formám diskriminácie.

(9)

Na základe článku 13 zmluvy Rada prijala tieto smernice: smernicu 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (9), ktorá zakazuje diskrimináciu na základe rasového alebo etnického pôvodu, okrem iného v oblastiach zamestnania, odbornej prípravy, vzdelávania, tovaru a služieb a sociálnej ochrany, smernicu 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (10), ktorá zakazuje diskrimináciu v zamestnaní a povolaní na základe náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku a sexuálnej orientácie a smernicu 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (11).

(10)

Podľa článkov 2 a 3 zmluvy je rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami základnou zásadou práva Spoločenstva. Smernice a iné akty prijaté na základe tejto zásady zohrávajú významnú úlohu pri zlepšovaní postavenia žien v Únii. Skúsenosti s akciou na úrovni Spoločenstva ukázali, že presadzovanie rodovej rovnosti v politikách Spoločenstva a boj proti diskriminácii si v praxi vyžadujú kombinovanie nástrojov, ktoré sa vzájomne podporujú a ktoré zahŕňajú právne predpisy, nástroje financovania a uplatňovanie v politikách Spoločenstva. V súlade so zásadou rovnosti medzi mužmi a ženami by sa vo všetkých oblastiach a činnostiach tohto programu malo presadzovať uplatňovanie rodového hľadiska.

(11)

Výraznou mierou môžu na európskej úrovni prispieť mnohé mimovládne organizácie (ďalej len „MVO“) z rôznych úrovní prostredníctvom kľúčových sietí, ktoré pomáhajú pri zmene orientácie politík súvisiacich so všeobecnými cieľmi programu.

(12)

Keďže ciele tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu potreby výmeny informácií na európskej úrovni a šírenia osvedčených postupov v celom Spoločenstve, ale z dôvodov mnohostranného charakteru akcií a opatrení Spoločenstva ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(13)

Týmto rozhodnutím sa ustanovuje na celé obdobie trvania programu finančné krytie, ktoré predstavuje v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 uzavretej medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (12) základný odkaz pre rozpočtový orgán v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(14)

Opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (13).

(15)

Keďže program je rozdelený do piatich oblastí, členské štáty môžu umožniť rotáciu svojich národných zástupcov podľa vecí, ktorým sa venuje výbor pomáhajúci Komisii,

a)

zlepšiť poznanie a chápanie situácie v členských štátoch a v iných zúčastnených krajinách prostredníctvom analýzy, hodnotenia a podrobného monitorovania politík,

b)

podporovať vytváranie štatistických nástrojov a metód ako aj spoločných ukazovateľov, ktoré sú prípadne rozdelené podľa pohlavia a vekových skupín v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje,

c)

prípadne podporovať a monitorovať vykonávanie práva Spoločenstva a cieľov politiky Spoločenstva v členských štátoch a hodnotiť ich účinnosť a vplyv,

d)

presadzovať vytváranie sietí, vzájomné učenie sa, hľadanie a šírenie osvedčených postupov a inovačných prístupov na európskej úrovni,

e)

posilňovať povedomie zainteresovaných strán a širokej verejnosti o politikách a cieľoch Spoločenstva presadzovaných v rámci každej z jeho piatich oblastí,

f)

prípadne posilňovať schopnosť kľúčových sietí na európskej úrovni s cieľom presadzovať, podporovať a ďalej rozvíjať politiky a ciele Spoločenstva.

1)

Zamestnanosť,

2)

Sociálna ochrana a začleňovanie,

3)

Pracovné podmienky,

4)

Antidiskriminácia a rozmanitosť,

5)

Rodová rovnosť.

a)

zlepšovania chápania situácie a vyhliadok v oblasti zamestnanosti, najmä prostredníctvom analýzy a štúdií a tvorby štatistík a spoločných ukazovateľov v rámci ESZ,

b)

monitorovania a hodnotenia vykonávania európskych usmernení a odporúčaní v oblasti zamestnanosti a ich dosahu, najmä prostredníctvom spoločnej správy o zamestnanosti, a analyzovania interakcie medzi ESZ a všeobecnou hospodárskou a sociálnou politikou a inými oblasťami politík,

c)

organizovania výmeny v oblasti politík, osvedčených postupov a inovačných prístupov a presadzovania vzájomného učenia sa v kontexte ESZ,

d)

zvyšovania povedomia, šírenia informácií a presadzovania diskusie o výzvach v oblasti zamestnanosti a politikách a vykonávaní národných reformných programov, aj medzi sociálnymi partnermi, regionálnymi a miestnymi aktérmi a ostatnými zainteresovanými stranami.

a)

zlepšovania chápania otázok chudoby a sociálneho vylúčenia, sociálnej ochrany a politík začleňovania, najmä prostredníctvom analýzy a štúdií a tvorby štatistík a spoločných ukazovateľov v rámci OMK v oblasti sociálnej ochrany a začleňovania,

b)

monitorovania a hodnotenia vykonávania OMK v oblasti sociálnej ochrany a začleňovania a jej dosahu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva, ako aj analyzovania interakcie medzi touto OMK a inými oblasťami politík,

c)

organizovania výmeny v oblasti politík, osvedčených postupov a inovačných prístupov a presadzovania vzájomného učenia sa v kontexte stratégie sociálnej ochrany a začleňovania,

d)

zvyšovania povedomia, šírenia informácií a presadzovania diskusie o kľúčových výzvach a otázkach politík nastolených v kontexte procesu koordinácie na úrovni Spoločenstva v oblasti sociálnej ochrany a začleňovania, aj medzi sociálnymi partnermi, regionálnymi a miestnymi aktérmi, MVO a ostatnými zainteresovanými stranami,

e)

rozvíjania schopnosti kľúčových sietí na európskej úrovni podporovať a ďalej rozvíjať ciele politík a stratégie Spoločenstva v oblasti sociálnej ochrany a začleňovania.

a)

zlepšovania chápania situácie v súvislosti s pracovnými podmienkami, najmä prostredníctvom analýzy a štúdií a prípadne tvorby štatistík a ukazovateľov, ako aj hodnotenia účinnosti a dosahu existujúcich právnych predpisov, politík a postupov,

b)

podporovania vykonávania pracovného práva Spoločenstva prostredníctvom účinného monitorovania, usporiadania seminárov pre tých, ktorí pracujú v danej oblasti, prípravou príručiek a vytvárania siete medzi odbornými subjektmi vrátane sociálnych partnerov,

c)

podnecovania preventívnych akcií a posilňovania vnímania významu prevencie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci,

d)

zvyšovania povedomia, šírenia informácií a presadzovania diskusie o kľúčových výzvach a otázkach politík v súvislosti s pracovnými podmienkami, aj medzi sociálnymi partnermi a ostatnými zainteresovanými stranami.

a)

zlepšovania chápania situácie v súvislosti s diskrimináciou, najmä prostredníctvom analýzy a štúdií a prípadne tvorby štatistík a ukazovateľov, ako aj hodnotenia účinnosti a dosahu existujúcich právnych predpisov, politík a postupov,

b)

podporovania vykonávania antidiskriminačných právnych predpisov Spoločenstva prostredníctvom účinného monitorovania, usporiadania seminárov pre tých, ktorí pracujú v danej oblasti a vytvárania siete medzi odbornými subjektmi, ktoré sa zaoberajú antidiskrimináciou,

c)

zvyšovania povedomia, šírenia informácií a presadzovania diskusie o kľúčových výzvach a politických otázkach v súvislosti s diskrimináciou a uplatňovaním antidiskriminácie vo všetkých politikách Spoločenstva, aj medzi sociálnymi partnermi, MVO a ostatnými zainteresovanými stranami,

d)

rozvíjania schopnosti kľúčových sietí na európskej úrovni podporovať a ďalej rozvíjať ciele politík a stratégie Spoločenstva v oblasti boja proti diskriminácii.

a)

zlepšovania chápania situácie v súvislosti s rodovou rovnosťou a uplatňovaním rodového hľadiska, najmä prostredníctvom analýzy a štúdií a tvorby štatistík a prípadne ukazovateľov ako aj prostredníctvom hodnotenia účinnosti a dosahu existujúcich právnych predpisov, politík a postupov,

b)

podporovania vykonávania právnych predpisov Spoločenstva v oblasti rodovej rovnosti prostredníctvom účinného monitorovania, usporiadania seminárov pre tých, ktorí pracujú v danej oblasti a vytvárania siete medzi odbornými subjektmi, ktoré sa zaoberajú rovnosťou,

c)

zvyšovania povedomia, šírenia informácií a presadzovania diskusie o kľúčových výzvach a otázkach politík v súvislosti s rodovou rovnosťou a uplatňovaním rodového hľadiska, aj medzi sociálnymi partnermi, MVO a ostatnými zainteresovanými stranami,

d)

rozvíjania schopnosti kľúčových sietí na európskej úrovni podporovať a ďalej rozvíjať ciele politík a stratégie Spoločenstva v oblasti rodovej rovnosti.

a)

Analytické činnosti:

b)

Činnosti súvisiace so vzájomným učením sa, povedomím a šírením informácií:

c)

Podpora hlavných aktérov:

a)

členské štáty,

b)

verejné služby zamestnanosti a ich agentúry,

c)

miestne a regionálne orgány,

d)

špecializované subjekty zriadené podľa práva Spoločenstva,

e)

sociálnych partnerov,

f)

MVO, najmä tie, ktoré sú organizované na európskej úrovni,

g)

inštitúcie vyššieho vzdelávania a výskumné ústavy,

h)

odborníkov na vyhodnocovanie,

i)

vnútroštátne štatistické úrady,

j)

médiá.

a)

zmluvy o poskytnutí služieb na základe vyhlásenia verejnej súťaže, v takomto prípade sa vo vzťahu k spolupráci s vnútroštátnymi štatistickými úradmi uplatňujú postupy Eurostatu,

b)

čiastkovej podpory na základe výzvy na predkladanie návrhov; v takomto prípade nesmie spolufinancovanie Spoločenstva vo všeobecnosti presiahnuť 80 % celkových vzniknutých výdavkov prijímateľa. Akúkoľvek finančnú podporu, ktorá presahuje tento strop možno udeliť iba za výnimočných okolností a po dôkladnom preskúmaní.

a)

všeobecné usmernenia na vykonávanie programu,

b)

ročný pracovný program na vykonávanie programu rozdelený do samostatných oblastí,

c)

finančná podpora, ktorú má udeliť Spoločenstvo,

d)

ročný rozpočet, s výhradou článku 17,

e)

postupy výberu akcií, ktoré má Spoločenstvo podporiť, a návrh zoznamu akcií, ktorým sa táto podpora dostane, predložený Komisiou,

f)

kritériá hodnotenia programu vrátane kritérií súvisiacich s nákladovou efektívnosťou a opatrenia na šírenie a prenos výsledkov.

—

krajiny EZVO/EHP v súlade s podmienkami ustanovenými v dohode o EHP,

—

pristupujúce a kandidátske krajiny pridružené k Európskej únii ako aj krajiny západného Balkánu začlenené do procesu stabilizácie a pridruženia.