27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/1

1.

EHSV opätovne potvrdzuje svoje stanoviská k Zmluve o Ústave pre Európu z 24. septembra 2003 (1), z 28. októbra 2004 (2) a zo 17. mája 2006 (3), a tiež svoje uznesenie zo 14. marca 2007 k 50. výročiu podpísania Rímskych zmlúv (4). Vo všetkých uvedených stanoviskách sa EHSV bez výhrad stotožnil s metódou práce Konventu a aj s jej výsledkom.

2.

EHSV naďalej podporuje Zmluvu o Ústave pre Európu, ktorá sa zásadne a pozitívne odlišuje od všetkých inštitucionálnych textov, ktoré rôzne medzivládne konferencie vyprodukovali s cieľom revidovať Rímske zmluvy: táto zmluva vznikla za účasti členov národných parlamentov a Európskeho parlamentu v rámci slobodnej a verejnej diskusie, systematicky integruje do jediného textu všetky dokumenty politicko-inštitucionálneho významu, ako sa vyvíjali od založenia Európskych spoločenstiev, obsahuje predpoklady pre nevyhnutné inštitucionálne a procedurálne reformy rozhodovacieho procesu Európskej únie, popisuje ciele, ktoré má sledovať, vymenúva hodnoty, na ktorých majú byť jeho politiky založené a kodifikuje základné práva, ktoré musí rešpektovať a chrániť.

3.

To všetko je dostatočným dôvodom preto, aby sa návrh Konventu označil ako „Zmluva o Ústave pre Európu“. Na základe rôznych nedorozumení v niektorých členských štátoch bolo však označenie „ústava“ odmietnuté. EHSV nie je proti tomu, aby nová zmluva dostala iné pomenovanie. Jej podstata je dôležitejšia než jej pomenovanie.

4.

Pre EHSV ako inštitucionálneho zástupcu organizovanej občianskej spoločnosti sú najpodstatnejšie nasledujúce dôvody pre trvalú podporu zmluvy o ústave, ktoré posilňujú demokratickú legitímnosť Únie:

5.

EHSV pripomína, že predsedovia vlád a hlavy štátov všetkých členských štátov spojení v Európskej rade vyjadrili súhlas so zmluvou o ústave a slávnostne ju podpísali 29. októbra 2004 v Ríme. Medzičasom ratifikovali zmluvu o ústave dve tretiny členských štátov s obyvateľstvom, ktoré predstavuje výraznú väčšinu občanov Európskej únie. EHSV preto trvá na tom, aby Zmluva o Ústave pre Európu zostala východiskom pre ďalšie rokovania o vyriešení súčasnej krízy.

6.

EHSV podporuje nemecké predsedníctvo v jeho zámere predložiť pri príležitosti zasadnutia Európskej rady 21. a 22. júna tohto roku harmonogram budúcich opatrení smerujúcich k vyriešeniu krízy a víta, že v Berlínskej deklarácii z 25. marca 2007 boli európske voľby v roku 2009 stanovené ako termín vstupu do platnosti novej zmluvy.

7.

To znamená, že do konca roka 2007 musí krátka medzivládna konferencia schváliť zmeny predloženého návrhu, ktoré sú potrebné na dosiahnutie nového konsenzu. Mandát tejto medzivládnej konferencie bude musieť presne uviesť tie otázky, o ktorých bude možné opätovne rokovať. Výsledok by mali ratifikovať všetky členské štáty v priebehu roka 2008.

8.

Nové rokovania o zmluve musia viesť k tomu, aby sa zachovala podstata toho, čo bolo dohodnuté v Európskom konvente a čo následne jednomyseľne schválili predsedovia vlád a hlavy štátov. Patria sem v prvom rade inštitucionálne a procedurálne zmeny a záväzný charakter Charty základných práv. To znamená: časť I (ciele, inštitúcie, štruktúra Únie), časť II (charta základných práv Únie) a časť IV (všeobecné a záverečné ustanovenia). Časť III obsahuje v podstate ustanovenia platných zmlúv vzťahujúcich sa na politiky Európskej únie a nemusia byť bezpodmienečne súčasťou novej zmluvy. Inštitucionálne a procedurálne ustanovenia časti III by mali byť začlenené do časti I, ak presahujú právo, ktoré je momentálne platné.

9.

EHSV sa konštruktívne zapojí do práce medzivládnej konferencie. Výbor však trvá na tom, aby mali organizácie občianskej spoločnosti napriek plánovanému krátkemu trvaniu medzivládnej konferencie a napriek jej obmedzenému mandátu možnosť zapojiť sa do tohto procesu a poskytovať poradenstvo. EHSV je pripravený zorganizovať v spolupráci s predsedníctvom Rady príslušné informačné a konzultačné stretnutia. Výbor sa pritom môže oprieť o bohaté skúsenosti, ktoré nadobudol počas práce Európskeho konventu v spolupráci s jeho predsedníctvom ako aj v rámci spolupráce s Európskym parlamentom.

10.

Je nevyhnutné rýchle ukončiť súčasnú krízu prostredníctvom schválenia zmluvy, ktorá bude vyhovovať požiadavkám Únie s 27 členskými štátmi. Nové výzvy totiž prinášajú nevyhnutnosť, aby sa Európska únia dohodla na nových politických opatreniach a prijala dlhodobé opatrenia, predovšetkým vzhľadom na ďalší rozvoj európskeho spoločenského modelu, ktorého základným prvkom sú aj služby všeobecného záujmu (SVZ) a posilnenie sociálneho rozmeru európskej integrácie, odstránenie negatívnych účinkov, ktoré sú dôsledkom globalizácie všetkých hospodárskych, sociálnych, a kultúrnych vzťahov, podporu hospodárskeho rastu a posilnenie konkurencieschopnosti, riešenie problematiky klimatických zmien, zabezpečenie zásobovania energiou, riešenie problémov spojených s prisťahovalectvom, a odstránenie chudoby a sociálneho vylúčenia.

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/3

1.1

Výbor bude aj naďalej pozorne sledovať koordinovanú implementáciu smernice z roku 2004 spolu s týmto upraveným návrhom smernice a príslušných doplňujúcich rámcových rozhodnutí, aby mohol priebežne kontrolovať, či je boj proti falšovaniu a jeho medzinárodným sieťam účinný. Toto pozorovanie sa neobmedzí len na územie Spoločenstva.

1.2

Výbor podporuje ustanovenia navrhnuté v rámci celkového prístupu, avšak vyzýva Komisiu, aby zvážila pripomienky uvedené v tomto stanovisku, v ktorých sa navrhuje zamerať sa pri represii a spolupráci v trestnoprávnej a colnej oblasti najmä na podniky, ktoré sa falšovaniu venujú vo veľkom rozsahu a na falšovanie, ktorého sa dopúšťajú zločinecké organizácie alebo na prípady, keď falšovanie ohrozí zdravie alebo bezpečnosť osôb.

1.3

Výbor si obzvlášť želá, aby sa smernica týkala všetkých práv priemyselného vlastníctva, a aby z jej pôsobnosti teda neboli vyňaté patenty na vynálezy, ktoré predstavujú najvýznamnejšiu oblasť pre európsky priemysel.

1.4

EHSV upozorňuje na nepresnosť niektorých právnických formulácií ako napr. „obchodná oblasť“ alebo „obchodný charakter“ porušení predpisov, ktoré sú uvedené v návrhu smernice predloženej na posúdenie, tento jav odporuje základným princípom trestného práva, ktoré vyžadujú jasný a presný popis porušenia predpisov a jeho definíciu. EHSV tiež protestuje proti spôsobu určovania trestných sadzieb, ktoré sú uvedené v článku 2 návrhu smernice, pretože sa domnieva, že postačuje stanoviť len všeobecný rámec trestnej sadzby (obmedziť sa na stanovenie trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu či pokuty), zatiaľ čo určenie konkrétnych trestov musí ostať vo výlučnej právomoci jednotlivých národných legislatív.

2.1

Komisia v dokumente MEMO/05/437 z 23. novembra 2005, ktorý zhŕňa jej oznámenie z toho istého dňa, vyjadruje potešenie nad rozsudkom Súdneho dvora, ktorý uznáva právomoci Spoločenstva pri prijímaní odrádzajúcich a primeraných trestnoprávnych opatrení na zabezpečenie uplatňovania noriem týkajúcich sa politík Spoločenstva zakotvených v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva.

2.2

Komisia vo svojom oznámení predostiera svoj výklad rozsudku z 13. septembra 2005, ktorým Súdny dvor zrušil rámcové rozhodnutie týkajúce sa ochrany životného prostredia prostredníctvom trestného práva. Podľa Komisie Súdny dvor rozhodol, že Spoločenstvo má právomoci na prijímanie opatrení v súvislosti s trestným právom potrebných na zabezpečenie účinnosti práva Spoločenstva. Význam tohto rozsudku podľa Komisie značne presahuje oblasť životného prostredia a týka sa všetkých politík Spoločenstva ako aj základných slobôd, ktoré uznáva Zmluva. Zavedenie trestných postihov do práva Spoločenstva musí byť odôvodnené náležite zdôvodnenou nutnosťou a musí zachovávať celistvosť celkovej štruktúry trestného práva Únie.

2.3

Takýto široký výklad rozsudku z oblasti životného prostredia nezískal jednoznačný súhlas členských štátov a odborníkov. Mnohí sa nazdávajú, že vznesenie obžaloby a rozsah trestných postihov sa má riešiť v rovine subsidiarity a že ich prípadná harmonizácia na úrovni Únie patrí do oblasti medzištátnej súdnej spolupráce, o ktorej sa hovorí v Zmluve o Európskej únii.

2.4

Treba poznamenať, že s týmto výkladom do veľkej miery súhlasí Európsky parlament, keďže oblasti, v ktorých by sa mohla uplatňovať trestnoprávna právomoc Spoločenstva, už nie sú témou, pri ktorej sa vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov v Rade, ale postačuje kvalifikovaná väčšina v rámci postupu spolurozhodovania, na ktorom sa zúčastňuje Parlament, čo by viedlo k rozšíreniu právomocí spolutvorcu právnych predpisov (1).

2.5

Ide však o značné rozšírenie právomocí Spoločenstva, ktoré je výsledkom rozhodnutia v súdnej sieni a riziko odlišných výkladov v závislosti od jednotlivých inštitúcií môže, okrem iného, spomaliť schvaľovanie legislatívnych aktov obsahujúcich trestnoprávne ustanovenia alebo následne obmedziť ich rozsah, napríklad v nadväznosti na nové súdne prípady alebo kompromisy. V prípade tohto návrhu smernice zostáva otvorená otázka prípadného začlenenia patentov na vynálezy do trestnoprávnej ochrany, nakoľko Parlament sa nazdáva, že rozsudok Súdneho dvora sa vzťahuje len na právo Spoločenstva, no Komisia sa zameriava na všetko právo duševného vlastníctva, t.j. právo Spoločenstva aj vnútroštátne.

3.1

Zmenený a doplnený návrh smernice KOM (2006) 168 v konečnom znení má za cieľ vytvoriť horizontálny a harmonizovaný právny rámec a nastoliť dodržiavanie práv priemyselného vlastníctva a literárneho a umeleckého vlastníctva, ako aj iných obdobných nehmotných práv (združených pod hlavičkou „duševné vlastníctvo“). Týka sa vnútorného trhu a je odôvodnená uznávanou potrebou, aby EÚ zasiahla v tejto oblasti, pri dodržaní zásad subsidiarity a proporcionality. Právnym základom je článok 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

3.2

Stanovuje všeobecný trestný rámec, ktorý definuje ochraňované „práva duševného vlastníctva“ (PDV), prípady porušenia uvedených práv a maximálne trestné postihy, ktoré majú za cieľ harmonizovať na vnútornom trhu trestnoprávne postihy za falšovanie hmotného majetku, služieb a duševných a umeleckých diel, na ktoré sa vzťahuje ochrana prostredníctvom hmotného európskeho práva a prostredníctvom vnútroštátneho práva, ako aj príslušných medzinárodných dohôd a najmä ADPIC (2), ktorá bola v roku 1994 uzatvorená v rámci WTO a obsahuje ustanovenia týkajúce sa trestnoprávnych postihov (3) porušovania niektorých ochraňovaných práv.

3.3

Smernica schválená v roku 2004 už stanovuje rámec ochrany proti kopírovaniu, pirátstvu a falšovaniu (4) na obchodné účely. Podrobný zoznam práv, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa článku 2 tejto smernice sa uvádza vo vyhlásení Komisie (5). Ide o priemyselné vlastníctvo (patenty na vynálezy a dodatočné osvedčenia, certifikáty funkčnosti, ochranné známky, označenie pôvodu, priemyselné dizajny a modely, odrody rastlín) a autorské právo plus súvisiace práva, ako aj práva svojho druhu vytvorené právom Spoločenstva v oblasti topografie elektronických obvodov a databáz. Ide o výhradné práva, ktoré sú právne považované za súčasť nehmotného majetkového práva. Časť týchto práv je zahrnutá v acquis communautaire, či dokonca je predmetom organizovanej hmotnej ochrany zo strany Spoločenstva (priemyselné dizajny a modely, ochranné známky, odrody rastlín) (6). Ďalšie práva, ako napríklad patenty, sú spravované výlučne vnútroštátnym právom dovtedy, kým nevznikne patent Spoločenstva, ktorý požadujú všetky odvetvia priemyslu. Zaužívané označenie „duševné vlastníctvo“ teda predstavuje veľmi rôznorodú oblasť nehmotných práv, ktorých povaha a právny režim sa navzájom značne líšia.

3.4

Členské krajiny podliehajú záväzkom vyplývajúcim z dohody ADPIC, ktorá požaduje zavedenie zodpovedajúcich vnútroštátnych legislatívnych noriem v oblasti stíhania a trestných postihov v prípade falšovania na obchodné účely. Napriek tomu sa členským krajinám ponecháva určitá voľnosť vo výklade a okrem toho niektoré štáty, vrátane niektorých krajín EÚ, ešte nezaviedli trestnoprávne postihy za porušenie práv duševného vlastníctva spáchané na ich území. Smernica z roku 2004 umožňuje obetiam porušenia ich práv dosiahnuť nápravu tým, že na náklady členských krajín zakladá povinnosti v oblasti vyšetrovania, postupov, konfiškácie (7) a odškodnenia, s cieľom harmonizovať právo v oblasti boja proti organizovanému zločinu (8), ktorý je veľmi aktívny pri falšovaní. Táto smernica sa však nevzťahuje na postup a postihy v oblasti občianskeho, obchodného a správneho práva, keďže sa prednostne zameriava na nápravu škôd, ktoré utrpeli majitelia chránených práv, ktorí sa na súd obrátili vo veci falšovania a niektoré členské krajiny ju ešte netransponovali.

3.5

Ochrana duševného vlastníctva je zakotvená v univerzálnej deklarácii ľudských práv ako aj v Charte základných práv EÚ, ktorá bola slávnostne prijatá v Nice v roku 2000. Medzinárodnú ochranu zabezpečujú aj dohovory uzatvorené v rámci príslušných špecializovaných organizácií OSN (WIPO, UNESCO) alebo na regionálnej úrovni (Mníchovský dohovor z roku 1973, ktorým sa zakladá Európska patentová organizácia a európsky patent). Minimálne trestnoprávne opatrenia v súčasnosti obsahuje len dohoda ADPIC. Návrh Komisie sa usiluje priniesť určitú harmonizáciu na úrovni Spoločenstva tým, že členským štátom ukladá povinnosť zaviesť do svojho vnútroštátneho práva trestné postihy spolu s definíciami porušenia práva a spoločných typov sankcií.

3.6

Zmenený a doplnený návrh smernice má teda za cieľ zblížiť výšku trestov za porušenie práv duševného vlastníctva pokiaľ ide o tresty odňatia slobody, peňažné tresty a konfiškáciu. Usiluje sa stanoviť pravidlá súdnej príslušnosti s cieľom sústrediť, ak to bude možné, stíhanie do jediného štátu v prípadoch, keď sa porušenie práva týka viacerých členských krajín, a tak zjednodušiť vyšetrovanie. Navrhuje sa, aby sa uvedeného vyšetrovania zúčastňovali aj obete alebo ich zástupcovia.

3.7

Hlavnou zmenou oproti predchádzajúcim návrhom je stanoviť výšku a povahu trestných postihov pre prípady žalôb za poškodenie práv duševného vlastníctva, ktoré sú v návrhu takisto definované.

3.8

Fyzické osoby vinné z trestných činov uvedených v článku 3 smernice by mali byť potrestané maximálnym trestom vo výške najmenej 4 rokov odňatia slobody v prípade, že konali v rámci zločineckej skupiny alebo ak trestný čin so sebou niesol riziko ohrozenia zdravia alebo bezpečnosti osôb (článok 2 ods. 1).

3.9

Fyzickým alebo právnickým osobám zodpovedným za trestné činy uvedené v článku 3 smernice by malo byť možné uložiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie, ktoré zahŕňajú pokuty trestného alebo netrestného charakteru, ktorých horná hranica je najmenej 100 000 EUR (300 000 EUR vo vážnych prípadoch článku 2 ods. 1, bez ohľadu na najvyššie tresty v prípade rizika úmrtia alebo telesných následkov).

3.10

Vo vnútroštátnom práve by sa mala zakotviť aj konfiškácia falšovaných výrobkov, majetku a nástrojov súvisiacich s trestnou činnosťou, prinajmenšom vo vážnych prípadoch (organizovaný zločin, riziko ohrozenia zdravia alebo bezpečnosti osôb) (článok 3).

3.11

Zmenený a doplnený návrh umožňuje členským štátom uplatňovať aj vyššie sankcie.

3.12

Kvôli stiahnutiu návrhu rámcového rozhodnutia Rady, ktoré sprevádzalo pôvodný návrh Komisia zamýšľa uplatňovať pri trestnoprávnych konaniach horizontálny prístup schválený 23. 12. 2005, ktorého cieľom je podporiť vzájomnú súdnu pomoc a zaviesť tresty v porovnateľnej výške v jednotlivých krajinách, aby bolo možné realizovať Eurojust (9).

3.13

Iniciatíva v oblasti vyšetrovania a stíhania prislúcha členským štátom a jednoznačne by nemala závisieť od žaloby obetí.

4.1

Výbor zistil stále rozšírenejšie používanie nejasného pojmu „duševného vlastníctva“, ktorý mieša veľmi odlišné právne pojmy, rôzne spôsoby ochrany a využívania; tento výraz bol predsa len zahrnutý do európskeho a medzinárodného práva. Charakter, trvanie a dosah každého z príslušných nehmotných práv sa značne odlišuje, každý vychádza z vlastného právneho režimu, má premenlivú územnú platnosť, vzťahujú sa naňho rôzne registračné a ochranné inštitúcie a interpretácia porušenia týchto práv sa môže ešte viac meniť podľa krajiny a v niektorých prípadoch sa rýchlo mení.

4.2

Analýzy zloženia liekov (bez využitia či uverejnenia výsledku) alebo inverzná technika softvéru a elektronických súčastí na ciele interoperability, alebo výkon legitímneho práva na súkromnú kópiu obchádzaním zabezpečovacieho mechanizmu (vo všeobecnosti veľmi slabého) sa v mnohých členských štátoch označujú za falšovanie alebo nelegálne kopírovanie. Navyše za tieto činy, hrozia veľmi prísne tresty vrátane prípadov, ktoré nemajú obchodné ciele alebo ich nevykonala kriminálna organizácia.

4.2.1

Výbor sa už vyjadril k boju na úrovni Spoločenstva proti rôznym formám falšovania na obchodné účely, ktoré ovplyvňuje európsku ekonomiku a k potrestaniu rôznych priestupkov, ktoré môžu poškodiť priemyselné vlastníctvo a autorské práva (10), ktoré spôsobujú významné škody európskej ekonomike; hromadné falšovanie je často záležitosťou kriminálnych organizácií alebo organizovaných skupín a môže poškodiť zdravie, bezpečnosť alebo život ľudí: v týchto prípadoch musí ísť o priťažujúce okolnosti pri určení trestu. Návrh smernice by mal prihliadnuť na zvýšenie trestov pre všetky priťažujúce okolnosti.

4.2.2

Výbor súhlasil v rámci smernice z roku 2004 so skutočnosťou, že predpokladaná harmonizácia sa týka len trestných činov spáchaných na obchodné účely a ktoré teda môžu značne ovplyvniť jednotný trh; bolo by taktiež užitočné lepšie definovať tento „obchodný“ charakter, napríklad tým, že sa uvedie, že falšované výrobky alebo služby sú určené na predaj vo veľkom, čo môže spôsobiť významnú hospodársku škodu, že sú nebezpečné pre ľudí, nezávisle od predaného množstva, alebo že v každom prípade páchatelia týchto činov konajú s úmyslom získať nelegálny peňažný prospech. Uplatňovanie trestných postihov predpokladá zjavné narušenie verejného poriadku, pričom intenzita a závažnosť tejto škody sa môže meniť: stupnica priestupkov a trestov musí byť v súlade s touto škodou, ale dá sa pochybovať o tom, či sú známe odlišnosti medzi „porušením práv duševného vlastníctva na obchodnej úrovni“ a „závažnými priestupkami“ a či prísnosť navrhnutého trestu za prečin zodpovedá zásade proporcionality zahrnutej v trestnom práve. Okrem toho súkromné výmeny súborov na internete alebo rozmnožovanie (alebo hudobný „remix“), alebo prezentácia materiálneho alebo duševného diela v rodinnom alebo súkromnou kruhu alebo na študijné alebo výskumné účely sú implicitne vyňaté z rozsahu pôsobnosti predloženého právneho predpisu; bolo by užitočné aby bolo toto vyňatie výslovne uvedené.

4.2.3

Výbor by rád pripomenul, že nehmotné práva týkajúce sa falšovania nie sú absolútne; každé z príslušných práv má vlastné špecifiká a každé v podstate udeľuje jedinečnosť a dočasný monopol na využívanie, ktorého dĺžka a platný geografický rozsah sa odlišujú, čo znamená, že zavádza mieru ochrany obmedzenú v čase (náhradou za uverejnenie vynálezov v oblasti patentov tým, že sa vytvorilo dielo v oblasti autorských práv); ale držitelia oprávnení a právoplatní alebo poctiví používatelia výrobkov a služieb alebo duševných diel majú tiež v rámci niektorých oprávnení niekedy veľmi rozsiahle práva (11). Lenže viaceré vnútroštátne právne predpisy obsahujú nezrovnalosti a často jednostranne privilegujú práva výrobcov a distribútorov a podnikov na úkor práv spotrebiteľov; v niektorých štátoch k tomuto zaujatiu prispieva aj vôľa zahrnúť do vnútroštátneho práva tvrdé trestné postihy. Dochádza k paradoxnej situácii, keď maximálny trest za priestupok na obchodnej úrovni v návrhu smernice by mohol byť rovnaký alebo menej tvrdý ako ten za individuálny priestupok!

4.2.4

Výbor by si želal, aby sa na podnet Komisie uskutočnila – napríklad formou dôkladnej komparatívnej štúdie vnútroštátnych právnych predpisov po transpozícii – skutočná revízia vnútroštátneho trestného práva v porovnaní s trestným právom Spoločenstva s cieľom skutočnej európskej harmonizácie, obzvlášť v oblasti autorských práv a súvisiacich práv, ktoré sú niekedy predmetom sprísňovania trestných postihov. Takto vznikajú – bez toho, aby to bolo skutočne potrebné – nepomerné stupnice trestov a postihov, keďže obchodné modely na rozširovanie diel sú v plnom rozvoji, čoho súčasťou je programové zrušenie DRM (ochrany pred kopírovaním) v krátkej dobe a keďže sa veľakrát zdaňovaním nosičov výrazne nahradí škoda držiteľov práv v spojení s nelegálnymi kópiami.

4.3.1

Výbor vyjadruje želanie, aby sa ujasnila definícia charakteru priestupku morálnej viny pri trestných činoch falšovania a napodobňovania výrobkov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú práva duševného vlastníctva. Trestný čin zahŕňa fakt, že sa ho páchateľ, alebo spolupáchatelia dopustili zámerne: v dohode ADPIC sa uvádza „zámerný skutok falšovania“ a v smernici sa hovorí o úmyselnom, zámernom skutku. Trestný čin zahŕňa aj hmotný aspekt, ktorým je vykonanie priestupku, alebo prinajmenšom pokusu o vykonanie, porovnateľným zo začiatkom vykonávania: tieto dva prvky sú kumulatívne, pretože samotný pokus nie je dostatočný, aby bol považovaný za trestný čin (iba ak by sa vytvorila myšlienková polícia). Ale navádzanie na spáchanie priestupku nemôže v podstate byť stanovené, pokiaľ „podnecovateľ“ neposkytuje nástroje (vo všeobecnosti nelegálne) na konkrétne účely spáchania tohto priestupku; z hľadiska výboru takisto samotné poskytnutie materiálu alebo bežného softvéru, alebo prístupu na internet, nemôže byť považované za spoluvinu alebo za priestupok „navádzania“ (ktorý sa v trestnom práve vzťahuje vo všeobecnosti iba na veľmi obmedzené situácie a v ostatných prípadoch sa ťažko dokazuje), ak tieto prostriedky používajú falšovatelia. Pojem spoluviny by mal postačovať v právnych predpisoch Spoločenstva a otázka spolupáchateľov by bola detailne stanovená vnútroštátnym právom. Inak by mohlo byť dôsledkom obvinenie bez prvkov úmyslu, ktoré by vytvorilo veľkú právnu neistotu pre mnohých dodávateľov materiálu a služieb.

4.3.2

Nelegálne rozmnožovanie chránených diel, modelov, postupov alebo vynálezov dočasným monopolom predstavuje priestupok falšovania; bolo by vhodné zachovať túto definíciu bez toho, aby sa rozšírila na pojem pirátstva (ktorý predstavuje vo všeobecnosti podvodný vstup do informačných systémov s cieľom získať kontrolu, ukradnúť údaje alebo použiť široké vlnové pásmo, vo všeobecnosti na nelegálne ciele). Pirátstvo sa odlišuje od falšovania v pravom slova zmysle a trestné priestupky musia mať veľmi presnú interpretáciu. Neoprávnený vstup do informačných systémov, krádež údajov alebo širokého vlnového pásma a zásahy do súkromného života musia určite byť predmetom náležitého trestnoprávneho postihu, avšak nevychádzajú priamo z falšovania. S potlačovaním informačného pirátstva by sa malo zaobchádzať osobitným spôsobom, hlavne keď používané pojmy sú nepresné v mnohých politických vyhláseniach, v ktorých sú často pomiešané a vytvárajú tak istý zmätok; Informačné pirátstvo sa používa v rámci teroristických organizácií a mala by sa mu venovať mimoriadna pozornosť a malo by byť predmetom náležitej medzinárodnej spolupráce.

4.3.3

Pojem „kriminálnej organizácie“ alebo organizovanej kriminality, ktorý sa vyskytuje v odôvodnení by sa mal doplniť pojmom „organizovaná skupina“, ktorý sa už vyskytuje ako priťažujúca okolnosť v niektorých trestnoprávnych predpisoch. Falšovanie na obchodné účely v rámci organizovanej skupiny alebo v rámci kriminálnej organizácie by malo predstavovať priťažujúcu okolnosť, ktorá oprávňuje k prísnejším trestom a pokutám.

4.3.4

Komisia uvádza, že členské štáty môžu voľne prijímať prísnejšie tresty, alebo udeľovať tresty za ďalšie skutky. To sa môže interpretovať ako povzbudenie k trestaniu skutkov, ktoré nemajú obchodné účely, dokonca aj k rozšíreniu priestupku falšovania na skutky, ktoré nepredstavujú rozmnožovanie alebo kopírovanie výrobku, postupu alebo diela v pravom slova zmysle.

4.3.5

Výbor si kladie otázku o prispôsobení, v rámci práva Spoločenstva a v niektorých krajinách, softvérov na kopírovanie, ktoré môžu obchádzať alebo rušiť DRM (12) (zariadenie proti kopírovaniu, materiály alebo softvér, často nekvalitný alebo nešifrovaný) na falšovanie zariadenia DRM, keďže postupy kvalifikované ako „falšovanie“ nepredstavujú kopírovanie alebo rozmnožovanie pôvodného zariadenia. Navyše zariadenia nazývané DRM nie sú štandardné, závisia od základne alebo od dodávateľa, formáty súborov môžu mať vlastníkov a to predstavuje prekážky interoperabilite alebo smeruje k vytvoreniu uzavretých trhov a k odstráneniu konkurencie. Vytvorenie a používanie prostriedkov na kopírovanie, aby spotrebitelia alebo podniky, ktoré sú držiteľom softvérového oprávnenia mohli vykonávať svoje práva (súkromná kópia, záloha, na využívanie rôznych štandardných materiálov) nemôže byť trestané samo o sebe, ale iba ak existuje morálny alebo materiálny prvok priestupku na obchodnej úrovni.

4.3.6

Výbor podporuje zásadu nezávislosti trestného stíhania v súvislosti s akoukoľvek sťažnosťou obete v rámci občianskeho alebo trestného práva; v súvislosti s mafiou totiž obete môžu váhať podniknúť kroky na ochranu svojich práv. Okrem toho falšovanie na obchodné účely, hlavne čo sa týka skupín alebo organizácií spojených s organizovanou kriminalitou alebo terorizmom, ovplyvňuje ekonomiku alebo sociálny blahobyt a jeho potlačenie je zodpovednosťou samotných štátov.

4.3.7

Výbor dúfa, že efektívna spolupráca medzi členskými štátmi umožní účinne bojovať s medzinárodnými sieťami falšovateľov, hlavne s tými, ktoré sú napojené na kriminálne organizácie alebo aktivity prania špinavých peňazí, pričom pripomína, že mnohé z týchto sietí vykonávajú svoju činnosť z tretích krajín a je nevyhnuté rozšíriť činnosť za hranice Únie, a to využitím prostriedkov, ktoré poskytuje medzinárodné právo.

4.3.8

Výbor sa nazdáva, že na úrovni Spoločenstva by mali spoločné policajné vyšetrovacie skupiny spolupracovať so skupinami na colniciach, ale aj s obeťami falšovania a ich vymenovanými znalcami. Vyjadril spokojnosť so zapojením obetí do vyšetrovacích postupov, ale navrhol, aby sa ich úloha obmedzila iba na aktivity informovania verejných orgánov. Bolo by prehnané, aby sa následkom obvinenia z falšovania v obchodnom meradle mohol podnik napríklad zúčastniť kontrol a konfiškácie u konkurenta, ktorý je považovaný za nevinného, až kým sa definitívne nedokáže opak právoplatným právnym rozhodnutím v tejto veci. Výbor dbá na to, aby sa zamedzilo tendencii k uplatňovaniu súkromnej spravodlivosti, zasahovaniu alebo protiprávneho vniknutiu osôb, ktoré nepoverili verejné orgány v trestnoprávnych postupoch.

4.3.9

Výbor vyjadril taktiež obavy o rastúcu tendenciu využívať internetové siete na obchodné účely a o požiadavky rozšíriť na toto odvetvie činnosti trestné postihy, stanovené v dohode ADPIC, ako sa to jasne vyjadruje v správe z roku 2006 ministerstva obchodu Spojených štátov v kapitolách 301 a super 301 (13), pričom sa uplatnia zmluvy WIPO o duševnom vlastníctve na internete, čo je voľný nástroj verejného sektoru a spoločný verejný majetok.

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/8

1.1

Závery predsedníctva Európskej rady z 23. a 24. marca 2006 žiadajú Európsky hospodársky a sociálny výbor o súhrnné správy, ktoré by podporili Partnerstvo pre rast a zamestnanosť začiatkom roka 2008.

1.2

Na zasadnutí Európskej rady boli ďalej navrhnuté špecifické oblasti prioritných krokov na obdobie rokov 2005-2008:

2.1

Hoci Lisabonská stratégia zaznamenala pozitívne výsledky, najmä v oblastiach ako hospodársky a priemyselný rast a vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest však ešte úplne nesplnila očakávania. V rámci celosvetovej hospodárskej súťaže čelí Európa výzvam tradičných, ako aj novších konkurentov, ktoré nedokáže adekvátne riešiť.

2.2

Európske podniky musia vykonávať svoju činnosť na neúplnom jednotnom trhu, najmä pokiaľ ide harmonizáciu daňových pravidiel, príliš pomalú implementáciu smerníc členskými štátmi, pretrvávajúce administratívne prekážky a nedostatočnú pracovnú mobilitu. Najmä malé a stredné podniky majú problémy pri prekonávaní týchto prekážok.

2.3

Ďalšími problémami, ktoré je potrebné prekonať, je nedostatok podnikateľských aktivít, starnúca populácia a jej vplyv na podnikanie, ponuka pracovnej sily a väčšia potreba zamerať sa na prevod podniku, prístup k finančným prostriedkom v začiatočnej a rozvojovej fáze, dostupnosť výsledkov výskumu a tým inovačných príležitostí.

2.4

Malé a stredné podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov Lisabonskej stratégie. Ich potrebný prínos sa však v prvých rokoch implementácie zanedbával. Lepšie rozvinuté by malo byť najmä zapojenie organizácií malých a stredných podnikov do hodnotenia pokroku, ako aj ich úloha pri podpore malých a stredných podnikov na všetkých úrovniach politiky. Pri príležitosti ďalšieho preskúmania integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť na obdobie rokov 2008 – 2010 EHSV žiada o lepšie nasmerované a efektívnejšie usmernenia pre malé a stredné podniky, najmä v kapitole o mikroekonomických reformách. S cieľom vo veľkom implementovať tieto usmernenia do procesu žiada EHSV Radu, aby vytvorila právny základ Charty pre malé podniky, ako to žiadal Parlament, čím sa posilní základ pre ďalšie kroky. Nasledujúce politické línie a kroky sú považované za nevyhnutné pre rozvoj podnikateľského potenciálu malých a stredných podnikov.

2.4.1

EHSV žiada Komisiu a Radu, aby vyvinuli potrebné úsilie a prispeli k zakotveniu vedúcej úlohy princípu „najprv myslieť v malom“ v celej príslušnej legislatíve.

2.4.2

EHSV žiada, aby bol rok 2009 vyhlásený za Rok podnikateľa s cieľom zdôrazniť významnú úlohu, ktorú podnikatelia zohrávajú v oblasti rastu a životných podmienok a podnietiť mladých ľudí, ale i ostatných, aby pri výbere profesie uvažovali o podnikaní.

2.4.3

EHSV vyzýva k vynaloženiu úsilia s cieľom zabezpečiť efektívny program pre konkurencieschopnosť a inováciu, ktorý by zabezpečil účinnú podporu a bol by malým a stredným podnikom ľahšie dostupný, ako aj 7. rámcový program pre výskum a vývoj a štrukturálne fondy zjednodušujúce prístup malých a stredných podnikov. Efektívnosť a dostupnosť týchto programov, ako aj nástroja JEREMIE, by bolo potrebné dôkladne monitorovať.

2.4.4

Najcennejšou hodnotou podniku je ľudský kapitál. Primerané podporné štruktúry, konkrétne prispôsobené ponuky odbornej prípravy a vhodne navrhnuté finančné stimuly by mali prostredníctvom ďalších investícií do nepretržitej odbornej prípravy pomôcť malým a stredným podnikom zvýšiť kvalifikáciu a zručnosť pracovníkov ako aj podnikateľov.

2.4.5

EHSV žiada Komisiu, aby vypracovala analýzu zapojenia malých a stredných podnikov do programov Spoločenstva. Ak ich účasť nebude považovaná za dostatočnú, mal by byť stanovený minimálny povinný percentuálny podiel.

2.4.6

Verejné obstarávanie je dôležitým nástrojom, ktorý pomáha malým a stredným podnikom rozvíjať svoje aktivity. Zapojenie malých a stredných podnikov by sa malo dôsledne monitorovať a mali by byť vytvorené opatrenia, ktoré by zjednodušili ich prístup k verejným zákazkám. Je preto potrebné podporovať výmenu osvedčených postupov.

2.4.7

Na úrovni Komisie by mala byť vytvorená koordinačná štruktúra reálnej, účinnej a efektívnej politiky malých a stredných podnikov vo všetkých programoch, krokoch a legislatívnych opatreniach.

2.4.8

Je potrebné podniknúť špecifické aktivity na šírenie a využitie osvedčených postupov v oblasti MSP a zlepšovanie konkurencieschopnosti, predovšetkým v regiónoch, ktoré majú úroveň rozvoja nižšiu ako je európsky priemer. Iniciatívy tohto druhu by sa mali realizovať prostredníctvom organizácií MSP.

3.1

Lisabonská stratégia je najviac známa, zjednodušene povedané, ako záväzok vytvoriť z Európy do roku 2010 najkonkurencieschopnejšie a najdynamickejšie hospodárstvo na svete založené na vedomostiach. Okrem všeobecného rámca Rada v júni v Santa Maria da Feira schválila Chartu malých podnikov.

3.2

Výbor pripomína, že Lisabonský mandát zo dňa 24. marca 2000 už od začiatku:

3.3

Na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci 2005 pristúpila Rada k strednodobému preskúmaniu Lisabonskej stratégie a rozhodla sa opätovne spustiť celý proces tým, že sa znovu zameria na rast a zamestnanosť ako hlavné európske politické priority. V oblasti integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť (1) bola dosiahnutá dohoda, ktorá by mala podporiť súdržnosť reformných opatrení a vytvoriť plán pre navrhovanie národných reformných programov.

3.4

Vo vývoji Lisabonskej stratégie je snaha o konkurencieschopnosť a rast zásadným prvkom pri vytváraní hospodárskej prosperity, zamestnanosti, ochrane kvality životného štýlu ako aj jeho zlepšenia. Vyššia kvalita života, zlepšovanie sociálnej situácie a environmentálna udržateľnosť môžu byť tiež faktormi rastu. Oblasti, v ktorých Lisabonská stratégia zlyhala, sú najmä hospodársky a priemyselný rast a vytváranie väčšieho počtu lepších pracovných miest. V globálnej hospodárskej súťaži čelí Európa čoraz väčším ťažkostiam. Od zahájenia Lisabonského procesu EÚ absolvovala rozsiahle rozšírenie z 15 na 25 a potom na 27 členských štátov.

3.5

Výbor by chcel v prvom rade uviesť, že Lisabonská stratégia už umožnila dosiahnutie celého radu pozitívnych výsledkov, a to vrátane:

3.6

Napriek týmto pozitívam, prevláda názor, že Európa, ktorá uviazla medzi svojimi veľkými priemyselnými konkurentmi a objavujúcimi sa ekonomikami s nízkymi výrobnými nákladmi, ktoré vo veľkom využívajú nové technológie, čelí čoraz väčším konkurenčným výzvam. Niekoľko ukazovateľov vyvoláva obavy, napríklad:

3.7

Zároveň sa reformy Lisabonskej stratégie oneskorujú:

3.7.1

Na európskej úrovni sa členské štáty zaviazali dokončiť vytvorenie spoločného trhu v niekoľkých oblastiach (energia, služby, verejné obstarávanie, transeurópske siete, adaptácia verejných služieb), ale pri realizácii potrebných opatrení v časovom rámci narazili na prekážky.

3.7.1.1

Od roku 1990 navrhla Komisia na európskej úrovni množstvo iniciatív s cieľom v prvom rade lepšie pochopiť potreby a fungovanie malých a stredných podnikov a v druhom rade podporiť ich rozvoj a pomôcť lepšie využiť ich potenciál pri vytváraní pracovných miest. Tieto kroky boli v posledných rokoch posilnené prostredníctvom menovania vyslanca malých a stredných podnikov, schválenia akčného plánu pre podnikanie v roku 2004, úsilia o lepšiu tvorbu právnych predpisov a lepšieho prístupu k finančným prostriedkom (Európsky investičný fond EIF a Európska investičná banka EIB) a prostredníctvom programu pre konkurencieschopnosť a inováciu.

3.7.2

Na národnej úrovni sa výsledky líšia, pričom sa objavujú nedostatky, ktoré sa týkajú hlavne:

3.7.3

Nové členské štáty musia často prekonávať ďalšie znevýhodnenia spôsobené rozdielnym rozvojom, napríklad v zamestnanosti, technológiách alebo životnom prostredí, hoci niekedy sú tieto znevýhodnenia kompenzované opatreniami na obnovu, ktoré sú omnoho radikálnejšie než v pôvodných 15 členských štátoch EÚ.

3.8

V žiadosti Európskej rady z marca 2005 sa nachádza odkaz na správu vypracovanú Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, pričom sú v nej uvedené výsledky konzultácií EHSV so svojimi partnermi v rámci členských štátov ako aj na európskej úrovni o implementácii Lisabonskej stratégie a úlohe sociálnych partnerov a iných zložiek organizovanej občianskej spoločnosti (2). Výbor v poslednom období publikoval niekoľko správ o Lisabonskej stratégii a jej špecifických aspektoch (3).

4.1.1

Veľká väčšina podnikov (99,8 %) v Európe patrí do kategórie malých a stredných podnikov. Typický európsky podnik je mikro podnik (91 %), 7 % tvoria malé podniky. Nie len, že väčšina podnikov je malých, do značnej miery sa tiež podieľajú na získavaní európskych pracovných skúseností (dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore) a ekonomickej aktivite (57 % HDP) (4).

4.1.2

S cieľom zlepšiť monitorovanie ekonomickej výkonnosti malých a stredných podnikov EHSV žiada Európsku komisiu, aby znovu spustila činnosť Európskeho monitorovacieho strediska pre malé a stredné podniky.

4.1.3

Malé a stredné podniky sú hlavnou silou vytvárajúcou pracovné miesta a predstavujú jeden z hlavných zdrojov príjmov štátneho rozpočtu (dane, DPH atď.), poskytujú možnosti na profesionálnu a sociálnu sebarealizáciu veľkej časti obyvateľstva a najmä jeho najaktívnejšej a najinovatívnejšej vrstvy, ktorá je stimulom pre hospodárstvo. Predstavujú tiež hlavnú zložku hospodárskej štruktúry, ktorá podporuje trhové hospodárstvo vyznačujúce sa flexibilitou, inováciami a dynamikou a je vhodným prostredím na zakladanie budúcich veľkých podnikov, najmä v nových odvetviach hospodárstva založených na komplexných technológiách.

4.2.1

Dôraz na konkurencieschopnosť potvrdzuje potrebu dosiahnuť trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť v otvorenej a globálnej ekonomike, tým že budeme viac využívať nové technológie, určovať efektívnejšiu odbornú prípravu, zaisťovať dobrú kvalifikáciu zamestnancov a zlepšovať produktivitu. Koncept kvality (kvality tovaru, služieb, právnych predpisov, riadenia, zamestnanosti, sociálnych vzťahov a životného prostredia) je ústredným prvkom stratégie.

4.2.2

S cieľom zabezpečiť ekonomickú stabilitu by mali členské štáty v priebehu ekonomického cyklu udržiavať svoje strednodobé rozpočtové ciele alebo prijať všetky potrebné opravné opatrenia. Z tohto dôvodu by sa členské štáty mali vyhýbať procyklickým fiškálnym politikám. Členské štáty vykazujúce schodok bežného účtu, ktorý predstavuje riziko, že nebude trvalo udržateľný, by mali pracovať na jeho náprave implementovaním štrukturálnych reforiem, podporou vonkajšej konkurencieschopnosti a prispievať k jeho náprave prostredníctvom fiškálnej politiky. Tieto opatrenia sú z dôvodu starnutia európskej populácie základnou požiadavkou.

4.2.3

EHSV si myslí, že iba zmenou hlavného zamerania hospodárskych politík, najmä makroekonomických politík, bude možné eliminovať v Európe prekážky, ktoré brzdia trvalo udržateľné a ďalekosiahlejšie hospodárske oživenie. EÚ musí pôsobiť zvnútra, ak má nasmerovať európske hospodárstvo späť na cestu rastu a plnej zamestnanosti. Toto si vyžiada vyrovnanú makroekonomickú politiku s deklarovaným cieľom: dosiahnuť ciele Lisabonskej stratégie, najmä úplnú zamestnanosť, posilniť konkurencieschopnosť, a reálne sa zaoberať povinnosťou sledovať trvalo udržateľný rozvoj v súlade so závermi summitu v Göteborgu.

4.2.4

EHSV pripomína, že cieľom menovej politiky by vo všetkých prípadoch malo byť dosiahnutie rovnováhy medzi cenovou stabilitou, hospodárskym rastom a zamestnanosťou. Malo by zmysel donútiť Európsku centrálnu banku (ECB), aby sa zamerala na stabilitu v širšom zmysle, čiže nielen na cenovú stabilitu, ale aj stabilitu z hľadiska rastu, úplnej zamestnanosti a sociálnej súdržnosti (5). Aby bolo možné dosiahnuť tieto výsledky, je dôležité zosúladiť národné rozpočty s politikami ECB a dodržiavať Pakt stability a rastu.

4.2.5

EHSV ďalej pripomína špeciálny význam služieb súvisiacich s podnikaním ako súčasť malých a stredných podnikov na dosiahnutie úspechu Lisabonského procesu a konkurencieschopnosti EÚ. Následne po súhlasnom oznámení Komisie (6) EHSV zdôrazňuje potrebu vytvoriť regulačné prostredie, v ktorom budú príslušné malé a stredné podniky schopné plniť požiadavky spoločnosti, s ktorými sú konfrontované.

4.2.6

EHSV tiež podporuje rozsiahlu analýzu potrebných podporných opatrení v 27 odvetviach priemyselnej výroby v dokumente Komisie o integrovanej priemyselnej politike, ale trvá na skutočnej implementácii politiky v koordinácii s členskými štátmi (7).

4.3.1

EHSV plne podporuje nedávny návrh Európskej komisie znížiť do roku 2012 administratívne zaťaženie podnikov o 25 % (9). Môže to viesť k zvýšeniu HDP EÚ o 1,5 %. EHSV nalieha na Komisiu, aby predložila jasnú stratégiu celkového zjednodušenia regulačného prostredia a predišla tak prípadným neúspechom (10).

4.3.2

Menšia administratívna záťaž umožní posilniť hospodársku dynamiku. Obmedzenie záťaže právnych a regulačných povinností si vyžaduje celoplošný prístup zo strany miestnych, regionálnych a národných orgánov, ako aj zo strany Európskej únie. Preto je nevyhnutné, aby boli právne predpisy dobre navrhnuté a primerané.

4.3.3

EHSV podporuje vytvorenie Rady pre hodnotenie vplyvu (na podniky), ktoré oznámila Komisia vo svojom strategickom prehľade na tému Lepšia tvorba právnych predpisov (11) a je zamerané na posilnenie kvality a účinnosti dôsledkových analýz. Jej rozsah pôsobnosti však nesmie byť obmedzený len na jednoduchú koordináciu, ale brať do úvahy aj kvalitu práce malých a stredných podnikov a analýzu ekonomických a sociálnych dôsledkov regulačných návrhov. Nové nariadenia na národnej úrovni i na úrovni Spoločenstva by mali byť kontrolované, aby sa mohol vyhodnotiť ich vplyv na MSP.

4.3.4

Je potrebné dôkladne preskúmať hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky nových alebo revidovaných právnych predpisov, aby sa určili potenciálne možnosti kompromisu a synergií medzi rôznymi cieľmi politík. Súčasná právna regulácia sa navyše posudzuje aj z hľadiska možností zjednodušenia a hodnotí sa jej vplyv na konkurencieschopnosť. Bolo by potrebné venovať špeciálnu pozornosť hodnoteniu vplyvu všetkých legislatívnych a regulačných návrhov Európskej komisie na nezávislé podniky, začlenením špecifického cieľa voči malým podnikom. Na záver je potrebné spomenúť, že sa pripravuje spoločný prístup k meraniu administratívnych nákladov nových a existujúcich právnych predpisov. Princíp „najprv myslieť v malom“ by mal byť vedúcim princípom pri preskúmaní platných právnych predpisov a vytváraní nových. Znamená to, že právne predpisy by mali brať do úvahy špecifickosť malých a stredných podnikov.

4.3.5

EHSV pripomína, že zlepšenie je dôležité najmä pre malé a stredné podniky, ktoré majú zvyčajne len obmedzené zdroje na zvládnutie administratívnych postupov zakotvených v právnych predpisoch Spoločenstva, ako aj národných právnych predpisoch.

4.3.6

Mali by byť podniknuté potrebné kroky s cieľom zabezpečiť, aby všetky členské štáty implementovali všetky smernice včas a vysoko kvalitne a presvedčiť národné a regionálne vlády a legislatívne orgány, aby zahájili vlastný projekt zjednodušovania zameriavajúc sa na právne predpisy, do ktorých sa pri implementácii európskych právnych predpisov pridávali dodatky neobsiahnuté v pôvodných predpisoch („gold-plating“).

4.3.7

Väčšina politických subjektov na regionálnej, národnej a európskej úrovni nepozná dostatočne reálnu situáciu v malých podnikoch a ich skutočné potreby. Lepšie zapojenie zastupiteľských združení malých a stredných podnikov (12) na všetkých úrovniach je základnou podmienkou pre zlepšenie kvality politiky malých a stredných podnikov v Európe. Posilnenie združení malých podnikov je tiež jedným z hlavných prvkov Európskej charty malých podnikov (2000). Zastupiteľské združenia malých a stredných podnikov by mali byť do procesu prijímania rozhodnutí na všetkých úrovniach zapájané ako významné zainteresované strany.

4.3.8

EHSV dôrazne podporuje Európsku chartu pre malé podniky, ktorá sa ukázala byť dobrým nástrojom monitorovania dosiahnutého pokroku a identifikácie problémov, s ktorými sa stretávajú malé a stredné podniky, ako i nástrojom rozhodovania o členských štátoch, ktoré majú konať v záujme lepšej koordinácie podnikateľských politík v celej Európe. Je dôležité zachovať stále tempo procesu integrácie správ o realizácii charty do výročných správ lisabonskej agendy. Je potrebné neustále chartu aktualizovať a dopĺňať vzhľadom na revidovanú Lisabonskú stratégiu a proces veľkého rozšírenia Európskej únie.

4.4.1

Podnikanie je komplexný jav, ktorý združuje prvky zmyslu pre iniciatívu, podstúpenia rizika a inovácie. Malé a nové podniky prinášajú inovácie, zapĺňajú medzery na trhu, vytvárajú pracovné miesta a podporujú hospodársku súťaž, čím prispievajú k ekonomickej účinnosti.

4.4.2

Európska únia ako celok čelí nedostatku podnikateľskej činnosti v počiatočnom štádiu. Najnovšia správa GEM (Monitor globálneho súkromného podnikania) nezaraďuje žiaden členský štát Európskej únie medzi prvých 10 krajín (14). Na druhej strane, 8 členských štátov figuruje medzi poslednými 10 miestami s najnižšou úrovňou účasti (15).

4.4.3

Podnikanie je dôležité pre spoločnosť ako celok. Na podporu a zvýšenie povedomia o kultúre podnikateľského myslenia, ako aj pochopenia významu súkromného podnikania pre celkový vývoj krajiny výbor navrhuje, aby bol rok 2009 vyhlásený za Európsky rok súkromného podnikania. Výbor v tejto súvislosti konštatuje, že v roku 2010 sa uskutoční strednodobé preskúmanie viacerých relevantných programov Spoločenstva. Je potrebné vytvoriť pozitívny postoj verejnosti k podnikaniu. Uvedený rok by tiež poskytol príležitosť skonsolidovať a posilniť existujúce osvedčené postupy.

4.4.4

V rámci EÚ prevláda výrazná potreba uskutočniť zmeny v učebných plánoch vo vzdelávaní a odbornej príprave, a to najmä na úrovni vyššieho vzdelávania, prikladať väčší dôraz na pokrokové vzdelávanie v oblasti podnikania, strategickú hodnotu riadenia informácií a informačných a komunikačných technológií (IKT) a získavania kontaktov. Úloha škôl a univerzít je základným faktorom pri podpore podnikateľského zmýšľania medzi mladými ľuďmi. Odporúča sa napríklad aktívna účasť zástupcov podnikov na vzdelávaní ako aj zapojenie obchodných organizácií. Dôležité sú mediálne aktivity a obraz, ktorý o podnikoch prinášajú.

4.4.5

Politiky pomoci podnikom v ich začiatkoch a rozvoji by sa mali zintenzívniť, okrem iného aj vrátane rýchlejších opatrení s nižšími nákladmi na začiatku, čím by sa zlepšil prístup k rizikovému kapitálu, viacerým podnikateľským vzdelávacím programom, opatreniam určeným na uľahčenie prístupu k sieťam a verejnoprospešným službám a hustejšej sieti podporných služieb pre malé podniky. Okrem toho je potrebné prijímať politické rozhodnutia s cieľom reformovať daňové systémy, právne predpisy, prístup na trh, záchranné a reštrukturalizačné postupy ako aj dedičské právo. Potrebou je aj kultúrna zmena vzhľadom na postoj k bankrotu.

4.4.6

Dostupnosť financovania v prvých štádiách je zásadným problémom. V Belgicku zahájila vláda iniciatívy zamerané na preklenutie rozdielov. Príkladom je fond Arkimedes, ktorý vyzbieral 110 miliónov eur vo forme podielov alebo dlhopisov, ktoré sú ručené regionálnou vládou Flámska.

4.4.7

Rovnako dôležité je poskytovanie informácií a podporných služieb podnikom, najmä mladým podnikateľom. Programy mentorstva vo Flámsku (Belgicko) preukázali svoje opodstatnenie.

4.4.8

Strach z neúspechu má silný negatívny vplyv na potenciálne začínajúce podniky. Je nutné schváliť adekvátny sociálny rámec pre samostatne zárobkovo činné osoby. Samostatne zárobková činnosť by mala mať aj zjednodušenú možnosť druhej šance.

4.5.1

Mal by sa využiť potenciál jednotného trhu. Európska únia by teraz mala získať výhody z trhu, ktorý je väčší než trh USA alebo Číny, ale

4.5.2

Príťažlivosť Európskej únie ako miesta na investovanie závisí od veľkosti a otvorenosti jej trhov, jej regulačného prostredia a kvality infraštruktúry. Zvýšený prílev investícií zvýši produktivitu Európy, pretože úroveň pracovnej produktivity závisí od investícií do fyzického a ľudského kapitálu, ako aj do vedomostí a infraštruktúry.

4.5.3

Schopnosť európskych producentov konkurovať a prežiť na vnútornom trhu je veľmi podstatná pre ich konkurenčnú silu na svetových trhoch. Hoci je vnútorný trh tovarov relatívne dobre integrovaný, trhy služieb zostávajú právne či de facto dosť rozdrobené. Na podporu rastu a zamestnanosti a posilnenie konkurencieschopnosti musí byť vnútorný trh služieb plne funkčný a zároveň sa musí zachovať európsky sociálny model. Odstránenie daňových prekážok cezhraničných aktivít a zrušenie pretrvávajúcich prekážok pracovnej mobility by tiež pomohlo významne zvýšiť účinnosť. V konečnom dôsledku, úplná integrácia finančných trhov by zvýšila výkonnosť a zamestnanosť tým, že by umožnila účinnejšie prideľovanie kapitálu a vytvorila lepšie podmienky na financovanie podnikateľskej činnosti.

4.5.4

Vnútorný trh ešte stále nie je úplne prispôsobený malým a stredným podnikom, najmä v oblasti služieb. Vysoké administratívne zaťaženie pri cezhraničných operáciách a neprispôsobené európske normy bránia malým podnikom, aby uspeli na väčších trhoch.

4.5.5

Normy zohrávajú významnú úlohu v prístupe na trh. Súčasný normalizačný proces neberie dostatočne do úvahy špecifické črty remeselnej výroby a malých a stredných podnikov. Malé podniky musia byť lepšie zapojené do vypracovania európskych a medzinárodných noriem. Aj napriek silnej podpore štruktúram ako NORMAPME (17) zo strany Komisie je potrebné naďalej vyvíjať úsilie v prospech malých a stredných podnikov, najmä pre výrobu v malom a konkrétne prispôsobenú výrobu, pre štandardy s nižšími nákladmi, vyrovnanejšie zastúpenie v odborných výboroch a pre zjednodušenie certifikačných systémov.

4.5.6

Značný priestor na ďalšie zlepšenie sa napríklad vytvára v oblasti postupov verejného obstarávania. Signálom takéhoto zlepšenia by bol zvýšený podiel verejne oznamovaných verejných obstarávaní. Bolo by potrebné zamerať sa na možnosti malých a stredných podnikov zapojiť sa do postupov verejného obstarávania. EHSV podporuje Komisiu pri vytváraní stručného prehľadu osvedčených postupov, ktoré boli zaznamenané v tejto oblasti v členských štátoch EÚ, ale aj v Spojených štátoch a v Japonsku a viedli k rozšíreniu prístupu malých a stredných podnikov k verejným zákazkám.

4.5.7

Malé a stredné podniky musia v Európe čeliť 27 rôznym daňovým systémom, čo spôsobuje vznik obmedzujúcich nákladov na zosúladenie a vytvára vážne prekážky na vnútornom trhu. Náklady na zosúladenie sú pre malé podniky omnoho vyššie ako pre väčšie podniky (18). Očakáva sa zjednodušenie, ktoré by prospelo najmä malým a stredným podnikom.

4.6.1

V kontexte globalizovaného hospodárstva založeného na vedomostiach sa musia podniky neustále prispôsobovať zmenám. Úspešní podnikatelia potrebujú teraz, viac ako kedykoľvek predtým, pevný vedomostný základ a kvalifikáciu, aby mohli čeliť zvýšenej konkurencii a boli schopní zvíťaziť v inovačných pretekoch. Technologický rozvoj si od podnikateľov, ale aj zamestnancov, okrem iného vyžaduje neustále rozvíjanie nových schopností, najmä v oblasti IKT a získavanie najnovších vedomostí (19).

4.6.2

Od zavedenia Lisabonskej stratégie v roku 2000 boli v Európe jasne posilnené ciele odbornej prípravy a stratégie celoživotného vzdelávania, stále však musia byť ďalej zlepšované ako to uvádza hodnotiaca správa rámca činností v oblasti celoživotného rozvoja schopností a kvalifikácie za rok 2006, na ktorej sa v roku 2002 dohodli európski sociálni partneri (EKOZ, BusinessEurope, CEEP, UEAPME). V tejto súvislosti by sa mal nový integrovaný akčný program pre celoživotné vzdelávanie Spoločenstva tiež plne podieľať na tomto úsilí, pretože jeho oficiálnym cieľom je prispieť k realizácii lisabonských cieľov, najmä rozvoju Európskej únie ako pokrokovej spoločnosti založenej na vedomostiach, s trvalo udržateľným hospodárskym rozvojom, väčším počtom lepších pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou.

4.6.3

Ako EHSV správne poznamenal (20), „…európske vzdelávacie programy patria k niekoľkým málo oblastiam činnosti Únie, ktoré sú zamerané priamo na európskych občanov. Cieľom nového programu preto musí byť podpora demokracie založenej na spoluúčasti a aktívom občianstve, rovnako ako aj podpora zamestnanosti a pružný trh práce.“ Keďže tento program spája hlavné európske programy mobility, konkrétne Leonardo da Vinci pre študentov technických smerov a mladých ľudí v začiatočnej odbornej príprave a mladých pracovníkov, ako aj Erasmus pre študentov, mali by byť jednoduchšie dostupné pre individuálnu mobilitu. Štúdium a práca v zahraničí na určitý čas nie len rozširuje vedomosti a zručnosti jednotlivca, ale tiež prispieva k lepšiemu pochopeniu Európy a európskeho občianstva. Okrem toho pomáha jednotlivcom, aby boli iniciatívnejší a otvorenejší v otázke prijímania zodpovednosti za vlastnú zamestnateľnosť v pracovnom živote.

4.6.4

EHSV tiež zdôraznil „mimoriadny význam možnosti prístupu malých a stredných podnikov k tomuto programu“ a „navrhuje špeciálny prístup k malým a stredným podnikom, zjednodušením príslušných postupov s cieľom zreálniť a zefektívniť ich účasť v týchto programoch“. V hospodárstve založenom na službách je najcennejšou hodnotou podniku ľudský kapitál. Aby podniky, a najmä malé a stredné podniky, mohli realizovať stratégiu rozvoja kvalifikácie, mali by byť navrhnuté prispôsobené podporné iniciatívy, ako napríklad konkrétne navrhnuté ponuky, finančná podpora, daňové stimuly, s cieľom pomôcť týmto podnikom investovať do neustálej odbornej prípravy.

4.6.5

Sociálny dialóg je dôležitým nástrojom pri prekonávaní hospodárskych a sociálnych problémov. Jedným z jeho hlavných prínosov je zlepšenie fungovania pracovného trhu a predvídanie zmeny. Sociálny dialóg ďalej prispieva k vytváraniu prostredia dôvery v podnikoch. Ak bude brať do úvahy špecifické črty a povahu pracovného prostredia a pracovných vzťahov, ako aj konkrétnu situáciu, v ktorej remeselníci a malé a stredné podniky pracujú a napredujú, možno sa mu tiež podarí poskytnúť malým a stredným podnikom konkrétne riešenia.

4.7.1

Cieľom Lisabonskej agendy je dosiahnuť, aby boli 3 % z celkového HDP určené na výskum a vývoj, z čoho musia dve tretiny pochádzať zo súkromného sektora. V súčasnosti prispieva súkromný sektor iba 56 percentami. Bohužiaľ musíme poznamenať, že Európa venuje na výskum a vývoj oveľa menší podiel HDP ako USA a Japonsko (1,93 % v porovnaní v 2,59 % v USA a 3,15 % v Japonsku). Okrem toho sa intenzite výskumu EÚ začína približovať Čína, ktorá dosiahne rovnaké hodnoty do roku 2010. Výskum a vývoj: v roku 2002 venoval súkromný sektor v Spojených štátoch na výskum a vývoj o 100 miliárd eur viac ako v Európe.

4.7.2

Budúci Európsky technologický inštitút, ktorého cieľom je dosiahnuť čo najväčšiu možnú mieru integrácie vzdelávania, výskumu a inovácie na vysokej úrovni, by mal jednoznačne uznať a zhodnotiť potenciál malých a stredných podnikov. Spolupráca medzi univerzitami a výskumnými centrami a podnikmi, najmä malými strednými podnikmi, by mala byť posilnená. Bolo by potrebné podporovať vedcov, aby nadväzovali kontakty s podnikmi. Nemožno podceňovať význam podpory transferu technológií prostredníctvom technologických centier a inkubátorov. Opatrenia na podporu poskytovateľov inovačných podporných služieb, ich skupinám a sieťam, by tiež mali byť stanovené v novom rámci štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inovácie. Európski výskumní pracovníci by mali dostávať viac príležitostí v každom z 27 členských štátov EÚ. S cieľom zlepšiť prístup podnikov k výsledkom výskumu a jeho ekonomický dopad je potrebné zabezpečiť lepšiu propagáciu a šírenie týchto výsledkov.

4.7.3

Európa by mala v rámci EÚ vytvoriť harmonizované regulačné prostredie, ktoré by bolo priaznivo naklonené inovácii. Na ochranu inovačných aktivít a riešenie potrieb európskych podnikov sú potrebné nové návrhy na zavedenie priemyselného patentu na úrovni Európskeho spoločenstva. Takýto systém by mal zaviesť znížené poplatky pre malé a stredné podniky a riadnu štruktúru zabezpečenia pri konaní o priemyselnom patente.

4.7.4

Európska komisia vo svojom najnovšom oznámení uznáva potrebu rozšíriť definíciu inovácie s cieľom zamerať sa na malé a stredné podniky a vziať do úvahy inovácie iného ako technického charakteru vo všetkých odvetviach hospodárstva. Tento nový prístup musí byť teraz implementovaný vo všetkých politických oblastiach, aby ho mohli využívať malé podniky.

4.7.5

Je nevyhnutne potrebné, aby malé a stredné podniky aktualizovali kvalifikáciu svojho súčasného ľudského kapitálu a do produkcie a inovácie zapojili akademických pracovníkov. Siedmy rámcový program by mal poskytnúť podporu malým a stredným podnikom, aby spustili moderný technologický výskum a výrobné postupy, ale taktiež ostatné formy inovácie dôležité v štruktúre malých a stredných podnikov.

4.7.6

Potrebné zdroje na úrovni EÚ by mali byť poskytnuté z programu CIP, z rámcového programu pre výskum, štrukturálnych fondov a vzdelávacích programov, ak máme spomenúť tie najdôležitejšie. Zložitou a chúlostivou úlohou bude koordinácia politík, vrátane zdrojov, najmä preto, že dostupné európske finančné zdroje sú relatívne obmedzené vzhľadom na potreby a dopyt. S cieľom zabezpečiť využitie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov na spolufinancovanie programov pre inovatívne malé a stredné podniky, začínajúce podniky a prevody podnikov (čiže prostredníctvom európskych investičných fondov – JEREMIE), je potrebné prijať adekvátne opatrenia na úrovni členských štátov a dôkladne monitorovať ich efektívnosť a dostupnosť.

4.7.7

Zavedenie nových vyspelých výrobných metód a strojov, najmä pre malé a stredné podniky, si bude vyžadovať poskytovanie úverov za výhodných podmienok. EIB a EIF by mali byť úzko zapojené do práce odvetvových a medziodvetvových plánovacích skupín.

4.7.8

Malé a stredné podniky by mali byť vedené k rozsiahlejšiemu využívaniu aplikácií IKT, ktoré im môžu znížiť náklady, zvýšiť produktivitu a posilniť ich konkurencieschopnosť.

4.8.1

Európske štúdie poukazujú na to, že približne jedna tretina európskych podnikateľov, najmä majiteľov rodinných podnikov, v priebehu nasledujúcich 10 rokov odíde. Odhaduje sa, že to ovplyvní asi 690 000 podnikov a poskytne 2,8 mil. pracovných miest. Prevody by mali byť podporované ako výhodné alternatívy začínajúcich podnikov.

4.8.2

Na rozdiel od minulosti sa stále viac prevodov podnikov uskutočňuje mimo rodiny, na tretie strany. Vzrastá tiež záujem o prevzatie zabehnutého podniku viac než o jeho zakladanie od úplného začiatku. Výskum preukázal, že 96 % prevodov podnikov prekoná prvých päť rokov v porovnaní len s 75 % novo založených podnikov.

4.8.3

Prvou úlohou je teda vytvorenie platformy a jednoduchšie zosúladenie potenciálnych kupcov a predajcov podnikov. Táto oblasť trhu by mala byť transparentná, aby sa zvýšila možnosť nadväzovania kontaktov a zabezpečila kontinuita exitujúcich životaschopných podnikov. Nevyhnutná je vysoká kvalita služieb akými sú sprostredkovanie, konzultácie a zachovania dôvernosti. Vo väčšine európskych krajín sa nachádzajú vládne alebo vládou podporované trhy na prevody podnikov (22). Je potrebné rozvíjať tieto iniciatívy vo všetkých členských štátoch EÚ.

4.9.1

Malým a stredným podnikom a najmä novovzniknutým podnikom, prevodom podnikov a podnikateľským subjektom v oblasti inovácie by mal byť umožnený lepší prístup k financovaniu, aby mohli naplno rozvinúť svoj potenciál a podporovať hospodársky rast a vytvárať viac pracovných miest v Európe. Systémy na rozdelenie rizika, akými sú vzájomné a verejné záručné schémy, sa preukázali ako veľmi účinné nástroje, pričom by mali byť naďalej podporované tak na úrovni EÚ ako aj na úrovni členských štátov.

4.9.2

Dostupnosť financovania pri rozumných nákladoch pre nové podniky, malé a stredné podniky a rýchlo sa rozvíjajúce podniky: toto si vyžaduje udržanie úrokových sadzieb a rizikových poplatkov na rozumnej úrovni ako aj racionalizáciu systémov vládnej pomoci.

4.9.3

Vedenie konzultácií malých a stredných podnikov s ich združeniami by malo byť posilnené a podporované. Je taktiež potrebné zaviesť finančné nástroje prispôsobené potrebám a prostriedkom malých podnikov. EHSV vyzýva Komisiu a EIB/EIF na financovanie inovácie v malých podnikateľských subjektoch vo forme rizikového kapitálu a záručných schém.

4.9.4

Spoločnosti v oblasti rizikového kapitálu a obchodní anjeli zohrávajú dôležitú úlohu v prístupe malých a stredných podnikov k financovaniu. S cieľom zmenšiť nedostatky vo financovaní kapitálu je potrebné podporiť vytváranie vzťahov medzi spoločnosťami v oblasti rizikového kapitálu a obchodnými anjelmi na jednej strane a (začínajúcimi) podnikateľmi na strane druhej.

4.9.5

Záručné systémy preukázali svoju účinnosť aj pri využívaní zdrojov na podporu malých podnikov. Caisse Mutuelle de Garantie de la Mécanique (CMGM) vo Francúzsku má 45 ročnú skúsenosť v tejto oblasti. Tento peňažný ústav ponúka bankové záruky na skoro všetky úvery (investičné úvery, prevod podnikov, bankové záruky, hotovostné úvery), ktoré poskytuje podnikateľským subjektom. Tieto subjekty nadobudnú podiely na ich kapitále a záručnom fonde. Tento systém umožňuje znížiť záruky, ktoré sú vyžadované od podnikateľov, umožňuje poskytovať väčšie úvery a ponúka podnikateľovi bezpečnostnú sieť voči poskytovateľovi úveru. V oblasti prístupu k financovaniu a záručným fondom určeným malým a stredným podnikom je potrebné podporovať výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi EÚ.

4.10.1

EÚ sa musí chopiť príležitostí, ktoré sa naskytli otvorením rýchlo rastúcich trhov v Ázii, akými sú Čína a India. EÚ musí zároveň riešiť následné nové medzinárodné rozdelenie pracovnej sily, najmä preto, že Čína sa začína viac špecializovať na tovary s vysokou pridanou hodnotou a India sa rozvíja ako celosvetové centrum externalizácie. EHSV zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaujať jednotný postoj vo vzťahu k tretím krajinám, aby sa tak zlepšili podmienky prístupu na trh pre podniky EÚ.

4.10.2

Hoci jednotný trh funguje už viac ako 14 rokov, mnoho podnikov stále pracuje len vo vlastnej krajine. Jazykové bariéry, pretrvávajúce legislatívne a regulačné rozdiely a nedostatok poznatkov o ostatných trhoch predstavujú hlavné prekážky. EHSV víta vytvorenie podporných služieb pre podnikateľov, ktoré sú porovnateľné k programu Passport to export (exportný pas) vo Veľkej Británii (23). Mal by sa tiež podporovať prístup malých a stredných podnikov k verejnému obstarávaniu.

4.10.3

Mali by byť vytvorené adekvátne podporné systémy na podporu cezhraničnej činnosti ako aj činnosti v rámci Európskej únie a na iných trhoch.

4.10.4

EHSV zdôrazňuje, že v dokumentoch Komisie o obchodnej politike by sa mala venovať špeciálna pozornosť malým a stredným podnikom (stratégia prístupu, obranné nástroje a globálna Európa).

Ú. v. EÚ c 24, 31.1.2006, Lepšia tvorba právnych predpisov, prieskumné stanovisko na žiadosť predsedníctva VB, spravodajca: pán Retureau.

Ú. v. EÚ C 24, 31.1.2006, Ako zlepšovať implementáciu a vykonávanie právnych predpisov EÚ, stanovisko z vlastnej iniciatívy, spravodajca pán van Iersel.

Ú. v. EÚ C 112, 30.4.2004, Aktualizácia a zjednodušenie acquis communautaire, KOM(2003) 71, konečné znenie, spravodajca pán Retureau.

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/17

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

1.1

V rámci témy „OBNOVENÁ LISABONSKÁ STRATÉGIA PRE RAST A ZAMESTNANOSŤ“ privítala Európska rada v záveroch predsedníctva Rady EÚ z 23. a 24. marca 2006 (bod 12) iniciatívu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ktorá má posilniť vlastnú zodpovednosť za Lisabonskú stratégiu na úrovni Spoločenstva. Rada vyzvala Európsky hospodársky a sociálny výbor, aby pokračoval vo svojej práci a požiadala ho, aby do začiatku roku 2008 vypracoval súhrnnú správu o podpore partnerstva pre rast a zamestnanosť.

1.2

Ešte predtým v tejto oblasti prijal výbor 15. februára 2007 uznesenie o realizácii prepracovanej Lisabonskej stratégie adresované jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2007.

1.3

Na prípravu súhrnnej správy, o ktorú požiadala Európska rada, slúžia štyri informačné správy na nasledujúce témy:

Tieto informačné správy budú tvoriť jej základné prvky.

1.4

Tento text, ktorý vznikol aj v spolupráci so zástupcami národných hospodárskych a sociálnych výborov niekoľkých členských štátov, sa zaoberá výlučne témou „Investovanie do vedomostí a inovácií“.

2.1

Sila Európy spočíva vo výkonnosti jej občanov.

2.2

Vzájomné voľné prepojenie vynaliezavého remeselného ducha a podnikateľskej iniciatívy s vedeckou metodikou a systematikou a s technológiami a priemyselnými procesmi, ktoré sa na tomto základe vyvinú, bolo receptom európskeho úspechu pri dosahovaní pokrokov vedúcich k našej súčasnej životnej úrovni, ktoré kráčali ruka v ruke s historickými spoločensko-politickými trendmi k slobodnému občanovi v modernom štáte s delenými právomocami, demokraciou a základnými právami.

2.3

Rozhodujúcim podielom k tomu prispel vývoj a intenzívne využívanie priemyselných postupov, strojov a dopravných prostriedkov, ktoré spotrebúvajú energiu: energia oslobodila ľudí od ťarchy najťažšej telesnej práce, zmnohonásobila produktivitu, vytvorila teplo a svetlo a umožnila netušenú mobilitu a komunikáciu. Energia sa stala potravou a hnacou silou moderného národného hospodárstva.

2.3.1

Vzhľadom na obmedzené zásoby fosílnych zdrojov energie, silný nárast celosvetového dopytu po energii a očakávaný vplyv spotreby energie na klimatický vývoj v budúcnosti stojí zabezpečenie trvalo udržateľného a klimaticky únosného zásobovania energiou v popredí politickej diskusie. Dôležitým predpokladom riešenia tejto veľmi ťažkej úlohy je silný, obsiahly a účinný výskumný a vývojový program „Energia“.

2.4

Okrem toho však existuje ešte veľmi veľa ďalších problémov a úloh, ktoré je možné vyriešiť iba pomocou výskumu, vývoja a inovácií. Tieto sa týkajú napr. boja proti fyzickým a psychickým ochoreniam, uľahčenia života a zapojenia postihnutých ľudí do spoločnosti, účinkov demografických zmien, vrátane geriatrického výskumu, ochrany životného prostredia a vo všeobecnosti zabezpečenia a ďalšieho rozvoja našej životného základu, nášho európskeho systému hodnôt a sociálneho modelu. V konečnom dôsledku výskum a vývoj slúži aj základnému cieľu vytvárať ďalšie a nové poznatky. Rozsiahlejšie poznatky pomáhajú nielen riešiť problémy, ale rozširujú aj našu predstavu o svete, zobjektívňujú konfliktné situácie a obohacuje našu kultúru.

2.5

Európske spoločenstvo čelí výzve stále viac sa vyostrujúcej celosvetovej hospodárskej súťaže, pri ktorej ide najmä o zachovanie európskych pracovných miest, udržanie úrovne príjmov a sociálnych a environmentálnych noriem. Toto platí nielen kvôli hospodárskej sile USA a Japonska, ale predovšetkým v kontexte stále silnejúcich priemyselných a výskumných výsledkov štátov ako Čína, India a Brazília a tamojších nízkych príjmov a sociálnych a environmentálnych noriem.

2.6

Za týchto okolností možno obstáť len vtedy, ak si Európa aj v budúcnosti zachová náskok vo výskume, technologickom vývoji a v oblasti neustálych inovácií, ktorý bude založený na spoločenskom a kultúrnom prostredí demokracie, právneho štátu, politickej stability, podnikateľskej slobody, istoty plánovania, ochoty podávať výkony, uznania výkonov a sociálnych istôt.

2.7

Vedecké a technické výkony a ich podnikateľské premietnutie do konkurencieschopného hospodárstva sú preto rozhodujúcimi predpokladmi pre zabezpečenie našej budúcnosti – napríklad v oblasti energetickej problematiky a problematiky klimatických zmien –, pre zachovanie a zlepšenie nášho postavenia v celosvetovom meradle, pre to, aby sme neohrozili európsky sociálny model, ale naopak, aby sme ho mohli ďalej rozvíjať.

2.8

Najdôležitejším predpokladom je spoločenské prostredie priaznivo naklonené pokroku a inováciám, v ktorom sa tento názor naplno prejavuje, aby boli na všetkých úrovniach politického rozhodovania vytvorené potrebné rámcové podmienky a prijaté príslušné smerodajné rozhodnutia, a aby na strane priemyslu bola vybudovaná dostatočná dôvera a optimizmus pre investície potrebné v Európe a aby vznikali nové pracovné miesta. K tomu ale tiež patrí zvyšovanie povedomia o zásadnom význame základného výskumu, ktorý poskytuje nevyhnutný základ pre budúce inovácie. Obzvlášť potrebný je inovatívny podnikateľský duch ochotný ísť do rizika a silné politické vedenie, spoľahlivosť a zmysel pre realitu.

2.9

Cieľ stanovený v Barcelone na realizáciu Lisabonskej stratégie musia brať vážne všetci aktéri, ktorých sa týka, aby Európa nezostávala v celosvetových pretekoch investícií do výskumu a vývoja (VaV). Tento cieľ hovorí, že celkové výdavky na VaV v Únii majú byť zvýšené tak, aby v roku 2010 dosiahli úroveň takmer 3 % HDP. Investície potrebné na dosiahnutie tohto cieľa by mal z dvoch tretín poskytnúť súkromný sektor.

2.10

V decembri 2006 Rada schválila 7. rámcový program pre výskum a vývoj (RP7) na obdobie rokov 2007 – 2013, ktorého rozpočet vo výške 50 mld. EUR bol výrazne vyšší, než pre predchádzajúci program. Je to ďalší pozoruhodný úspech európskej politiky, ktorý výbor podstatným spôsobom podporil. Spoločenstvo sa tak bude podieľať len približne 2 % (teda iba jednou päťdesiatinou!) na investíciách do výskumu a rozvoja, o ktoré sa celkovo snaží cieľ z Barcelony. Ako výbor viackrát zdôrazňoval, tento objem nestačí na to, aby sa v plnom rozsahu prejavil zamýšľaný pákový efekt a integračná sila podpory Spoločenstva v politike podpory členských štátov a v potrebnej investičnej ochote priemyslu.

2.11

Preto výbor opakovane odporúča, aby sa tento podiel podpory zo strany Spoločenstva pri plánovanej revízii rozpočtu EÚ v roku 2008 zvýšil v prvom kroku o polovicu, teda na zhruba 3 % celkových cieľových investícií stanovených v cieli z Barcelony. Toto platí najmä s ohľadom na budúci Európsky technologický inštitút (ETI) a naliehavú potrebu výskumu a vývoja v oblasti klimaticky únosného a trvalo udržateľného zásobovania energiou.

2.12

Rovnako je však potrebné podporovať, zatraktívňovať a zvýhodňovať ochotu priemyslu investovať do výskumu a vývoja, najmä aj v prípade malých a stredných podnikov, a to prostredníctvom vhodných právnych, administratívnych, daňových a finančných rámcových podmienok (aj vrátane podmienok pre prípad povinného ručenia). Dôležitú úlohu pritom zohrávajú právne predpisy Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci, ktoré by mali členským štátom umožňovať vo väčšej miere efektívnejšie a menej byrokraticky podporovať výskumné a vývojové zámery univerzít, výskumných organizácií a priemyslu, ako aj ich potrebného vzájomného prepojenia. Preto je potrebné starostlivo preskúmať, či „rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum, vývoj a inovácie“ skutočne podporuje tieto ciele.

2.13

Vedomosti sa zakladajú na dvoch rovnocenných pilieroch, ktoré sú navzájom od seba závislé na vzdelaní a výskume. Nové vedomosti treba získavať prostredníctvom výskumu a vývoja. Východiskom sú už nadobudnuté vedomosti. Tieto treba zakotviť a sprostredkovať ďalej prostredníctvom všeobecného a odborného vzdelávania rôznych foriem. Na tento účel je potrebné preskúmať metódy a učivo, či slúžia uvedeným cieľom. Oba piliere potrebujú okrem toho výrazne vyššie finančné investície a vhodné rámcové podmienky.

2.14

Sila Európy spočíva vo výkonnosti jej občanov. Prioritou preto musí byť túto výkonnosť ešte viac podporovať a rozvíjať. Výbor preto apeluje na členské štáty, aby posilňovali a zlepšovali svoje vzdelávacie inštitúcie a realizovali investície vo významnom objeme, ktoré sú pre tento účel potrebné. Fundované vzdelávanie širokých vrstiev obyvateľstva je rovnako dôležité, ako vzdelávanie vedeckých elít. V tejto súvislosti je potrebná široká a dostatočná ponuka solídnych a kvalifikovaných vzdelávacích inštitúcií, od základných škôl až po univerzity. Len tak vznikne európska spoločnosť s pozitívnym vzťahom k vzdelávaniu a vede.

2.15

Okrem toho výbor opakovane odporúča, aby bol pomocou intenzívnejšej medzištátnej spolupráce v oblasti vzdelávania, inovácie a výskumu vytvorený spoločný európsky priestor vedomostí, ktorý by doplnil a rozšíril európsky výskumný priestor. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú všetky stimuly a opatrenia celoživotného vzdelávania: celoživotné vzdelávanie je kľúčom k spoločnosti založenej na vedomostiach. Je potrebné čo najskôr odstrániť prekážky na vnútornom trhu, ktoré brzdia prechod na spoločnosť založenú na vedomostiach.

2.16

K tomu patrí aj ešte intenzívnejšia podpora mobility osôb zo strany členských štátov a posilnenie príslušných účinných programov Spoločenstva (Erasmus, Marie Curie). Mobilita podporuje nadobúdanie a prenos kompetencií. Musí byť zaručený voľný pohyb pracovníkov, výskumníkov a študentov v celej Európe a odmenený stimulmi; musí ho sprevádzať prijateľný príjem, pracovné podmienky a podpora rodiny. K tomu je potrebné v rámci celej Európy zlepšiť prístup k informáciám o voľných miestach vo všetkých členských štátoch.

2.17

Čo sa týka významu a podpory inovácií, výbor poukazuje nielen na svoje rozsiahle odporúčania, uvedené nižšie, ale predovšetkým aj na vynikajúcu Ahovu správu, ktorú podporuje. To sa týka najmä právnych a spoločenských rámcových podmienok pre podnikateľský sektor, ktorý sa nebude báť inovácií, a tiež pre trh priaznivo naklonený inováciám. Výbor okrem toho poukazuje na svoje rozsiahlejšie stanovisko „Uvoľnenie a posilnenie potenciálu Európy v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií“.

2.18

Pokrok a inovácie sú založené na premietnutí nových poznatkov do nových, lepších procesov a produktov (vrátane neustálej inovácie existujúcich), ďalej na nových podnikateľských modeloch a vhodných riadiacich metódach. Ide teda o inovatívneho podnikateľského ducha a podnikateľské iniciatívy. Pokrok a inovácie sú založené aj na nových službách, na ďalšom rozvoji zdravotníctva a vo všeobecnosti na lepšom riešení sociálnych otázok v kontexte hospodárskych požiadaviek.

2.19

Inovácie teda znamenajú skoncipovať a zrealizovať nové techniky, postupy, spôsoby organizácie, podnikateľské modely, vzdelávacie modely, atď., ktoré predtým neboli alebo nemohli byť zohľadnené. Z tohto dôvodu je dôležité, aby zákonné úpravy týkajúce sa tejto oblasti poskytovali dostatok priestoru, ktorý by dal príležitosť na realizáciu a ďalšie rozvíjanie nových, doteraz nezvažovaných myšlienok, aby tieto neupadli a priori do zabudnutia iba preto, lebo nezapadajú do rámca príliš podrobných predpisov. Prílišné množstvo obmedzujúcich predpisov je brzdou inovácií. Výbor preto podporuje všetky snahy o zjednodušenie zákonných úprav a o ich preskúmanie z hľadiska nepotrebnosti, prílišnej podrobnosti alebo zbytočného obmedzovania.

2.20

Inovácie znamenajú aj akceptovanie určitého rizika neúspechu, dokonca aj rizika strát; účinnosť, ale aj nevýhody alebo vedľajšie účinky nového postupu alebo koncepcie sa spravidla totiž prejavia až v praxi a v súťaži s konkurujúcimi postupmi. Aj neúspech je novým poznatkom. Príležitosť a riziko sú dve strany tej istej mince. V zásade by mal očakávaný osoh z inovácie prevyšovať riziká, ktoré sa s ňou spájajú. Možné riziká pre spoločnosť vyžadujú zvláštne hodnotenie. Mohlo by sa okrem toho zvážiť, či by sa nemal aspoň pre malé a stredné podniky zriadiť rizikový fond, napr. v EIB, ktorý by pomohol kryť možné škody alebo straty.

2.21

Výbor už viackrát poukázal na to, že ľudské schopnosti a výkonnosť sú najcitlivejším a najhodnotnejším zdrojom poznatkov a inovácií. Preto je dostatočný počet, vybavenie a kvalita vzdelávacích inštitúcií potrebných pre tento účel rozhodujúcim predpokladom pre pokrytie dopytu po dobrých vedcoch, inžinieroch a učiteľoch.

2.22

Vynaložením investícií zo strany spoločnosti, ako aj investícií zo strany jednotlivých vedcov a inžinierov zameraných na nadobudnutie širokých a náročných základných a vysoko špecializovaných odborných vedomostí preberá spoločnosť – zastúpená politikou – zodpovednosť za čo najlepšie využitie týchto investícií. Táto zodpovednosť sa musí prejavovať v starostlivosti o primerané pracovné príležitosti a možnosti rozvoja pre kvalifikovaných výskumníkov a inžinierov, o možnosť založenia rodiny ako aj adekvátny profesionálny rast s atraktívnymi možnosťami zmeny špecializácie bez toho, aby zostali pracovne „mimo hry“ alebo uviazli v slepej uličke. Nezamestnanosť, nedostatočné finančné ohodnotenie alebo nevhodná práca (aj v dôsledku nadmernej administratívy a práce v grémiách) kvalifikovaných vedcov a inžinierov je mrhaním investícií národného hospodárstva a odstrašujúcim príkladom pre dorastajúcu elitu, ktorá sa následne rozhoduje pre povolania vzdialené vede a technike alebo vysťahovanie z Európy!

2.23

To nie je v rozpore s požiadavkou zapájať skúsených odborníkov a vedecko-technických pracovníkov viac než doteraz do výskumných, podnikateľských a inovačných rozhodovacích procesov a správnych rozhodnutí. Založenie Európskej rady pre výskum (ERV) je v tejto súvislosti prvým povzbudzujúcim krokom. Ale aj do podpory výskumu a inovácií Spoločenstva (vrátane Komisie!) a členských štátov je potrebné vložiť a udržať dostatočné odborné znalosti. Administratíva samotná nestačí.

2.24

Osobitnú problematiku predstavuje uplatnenie výskumu a inovácií v priemyselných výrobkoch a procesoch. Nie nadarmo požadujú ciele z Lisabonu, aby dve tretiny výkonov VaV pochádzali z priemyslu. Ide preto najmä aj o to, aby sa zhodnotil profesijný profil podnikateľa a lepšie sa zakotvil v spoločnosti vzhľadom na jeho rozhodujúci význam pre inovácie, hospodársky pokrok a všeobecný blahobyt Preto výbor vo svojej funkcii ako most k organizovanej občianskej spoločnosti zameral svoj budúci pracovný program na „podnikanie s ľudskou tvárou“. Iba pomocou zodpovedného a výkonného podnikateľského sektora oplývajúceho nápadmi, ktorý sa môže čo najlepšie rozvíjať, sa napokon podarí dosiahnuť ciele z Lisabonu.

2.25

Čo sa týka mnohých ďalších otázok a podrobností, odkazujeme na nasledujúce podrobnejšie formulácie a tiež predovšetkým na stanovisko výboru „Cesta k európskej spoločnosti založenej na vedomostiach – príspevok organizovanej občianskej spoločnosti k Lisabonskej stratégii“ (1) a „Uvoľnenie a posilnenie potenciálu Európy v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií“ (2).

3.1

Rozvoj vedy a techniky. Európa je kolískou modernej vedy a výskumu, ktoré sa kontinuálne rozvíjajú. Toto tvrdenie platí aj v prípade Európy ako kolísky vedy všeobecne, pokiaľ odhliadneme od okruhu grécko-egyptskej kultúry a vzájomného vplyvu s indicko-arabskou (3) kultúrou v určitom období. Veda a výskum boli – napriek výkyvom v určitých obdobiach a zlomom spôsobeným vojnami – spojené ponad hranice krajín v celej Európe. Ich metodika a spôsob myslenia boli rozhodujúcimi prvkami, ktoré pomáhali formovať našu dnešnú európsku spoločnosť, jej hodnoty, spôsob života a životný štandard; Boli poznávací znamením európskeho kultúrneho priestoru (4). Receptom úspechu z toho vyplývajúcich výdobytkov bolo vzájomné voľné prepojenie remeselného vynaliezavého ducha a podnikateľského iniciatívneho myslenia s vedeckou metodikou, systematikou a s technológiami a priemyselnými procesmi rozvíjanými na tomto základe.

3.2

Rozvoj spoločnosti. Takmer ruka v ruke s vedecko-technickým pokrokom prebiehali aj rozhodujúce spoločensko-politické zmeny smerom k slobodnému občanovi v modernom štáte s delenými právomocami, demokraciou, základnými právami a sociálnymi zákonmi.

3.3

Rozvoj životných podmienok. Ako dôsledok týchto spoločných procesov sa zmenili a zlepšili životné podmienky ľudí a zúčastnených štátov a regiónov v takom rozsahu, aký bol dovtedy v histórii ľudstva nevídaný. Počas posledných 135 rokov sa priemerná dĺžka života obyvateľstva (5) viac ako zdvojnásobila (6). V posledných 50 rokoch sa plošné výnosy v poľnohospodárstve takmer strojnásobili. V úspešných priemyselných krajinách sa diskutuje o nadváhe namiesto o podvýžive, o záplave informácií namiesto o ich nedostatku, o nadmernom starnutí obyvateľstva namiesto o detskej úmrtnosti. Schopnosti a výdobytky modernej mobilnej priemyselnej spoločnosti, získané vďaka výskumu, vývoju a inovácii, pokrývajú všetky oblasti ľudskej realizácie a kvality života.

3.4

Využitie energie. Podstatným spôsobom k tomu prispel vývoj a intenzívne využívanie priemyselných postupov, strojov a dopravných prostriedkov, ktoré spotrebúvajú energiu: energia oslobodila ľudí od ťarchy najťažšej telesnej práce, zmnohonásobila produktivitu, vytvorila teplo a svetlo a umožnila netušenú mobilitu, komunikáciu a kultúrny rozvoj. Energia sa stala potravou a hnacou silou moderného národného hospodárstva.

3.5

Problematika klímy a zásobovanie energiou. Tento pozoruhodný vývoj však vedie aj k novým problémom a výzvam. Globálne otepľovanie, jeho možné následky a stratégia na jeho obmedzenie sú predmetom ďalekosiahlych politických rozhodnutí (7) a početných analýz (8) s čiastočne kontroverznými názormi. Okrem toho sa v koncom októbra uverejnenom STERN REVIEW (9): „The Economics of Climate Change“ konštatuje, že len na zmiernenie globálneho otepľovania spôsobovaného skleníkovými plynmi bude potrebné vynaložiť prostriedky vo výške približne 1 % HDP, ktoré budú zahŕňať predovšetkým aj ďalšie potrebné aktivity v oblasti VaV. Ale aj bez problematiky klímy je otázka bezpečného a udržateľného zásobovania Európy (a sveta!) energiou jednou z hlavných politických výziev, pri zvládnutí ktorej hrá výrazne intenzívnejší výskum a vývoj rozhodujúcu úlohu (10).

3.6

Ďalšie problémy a výzvy (11). Klimatické zmeny a zásobovanie energiou však nie sú jediným okruhom problémov. Aj boj proti telesným a duševným chorobám, uľahčenie života postihnutých alebo inak znevýhodnených ľudí s cieľom ich lepšej účasti na profesijnom rozvoji a na spoločnosti založenej na vedomostiach, účinky demografických zmien vrátane geriatrického výskumu, lepšie pochopenie komplexných hospodárskych, sociálnych a kultúrnych súvislostí a mechanizmov pôsobenia, ochrana životného prostredia a vo všeobecnosti zabezpečenie a ďalší rozvoj našej životnej základne, nášho európskeho systému hodnôt a sociálneho modelu sú príklady významných výskumných tém, ku ktorým výbor podal podrobné odporúčania v doterajších stanoviskách, napríklad v stanovisku k 7. rámcovému programu pre výskum a vývoj (12) a jeho „špecifickým programom“ (13).

3.7

Celosvetová hospodárska súťaž. Európske spoločenstvo čelí veľmi vážnej výzve stále sa vyostrujúcej celosvetovej hospodárskej súťaže, pri ktorej ide najmä o zachovanie európskych pracovných miest, udržanie úrovne príjmov a sociálnych a environmentálnych noriem. Toto platí nielen kvôli hospodárskej sile USA a Japonska, ale najmä v kontexte pozoruhodných a stále silnejúcich hospodárskych a výskumných výsledkov štátov ako Čína (do roku 2050 sa Čína stane vedúcou krajinou v oblasti technológie a vystrieda tak USA! (14)), India a Brazília, a vzhľadom na tamojšie nízke príjmy a sociálne a environmentálne normy. Práve v tomto kontexte celosvetovej hospodárskej súťaže, ako aj s ňou spojených pretekov v zvyšovaní investícií do výskumu a vývoja, vrátane celosvetového konkurenčného boja o získanie najlepších vedcov a inžinierov, musí Európske spoločenstvo naďalej optimalizovať zodpovedajúce politiky. Pri tom ide v prvom rade o celosvetovú súťaž, a nie o vnútroeurópsku!

3.8

Náskok v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Konkurencieschopné postavenie si Európa môže udržať len vtedy, pokiaľ si aj do budúcnosti zachová náskok vo výskume, technologickom vývoji a v oblasti neustálych inovácií zakotvených do spoločenského a kultúrneho prostredia demokracie, právneho štátu, politickej stability a spoľahlivosti, podnikateľskej slobody, istoty plánovania, ochoty podávať výkony a uznania výkonov. Je potrebné posilniť a ďalej rozširovať európsky výskumný priestor. Tento cieľ je síce často citovaný vo všetkých politických vyhláseniach zámerov, ale v oblasti skutočného konania a realizácie v oblasti skutočných priorít (napr. rozpočet na výskum) a v oblasti príslušných predpisov (napr. tarifné štruktúry (15), daňové právo (16)) existujú ešte výrazné a poľutovaniahodné nedostatky, a to tak na úrovni Spoločenstva, ako aj vo väčšine členských štátov. Dramatickosť tejto skutočnosti by sa nemala podceňovať, najmä keď je našťastie možné v niektorých členských štátoch pozorovať určitú tendenciu doháňania zmeškaného (17).

3.9

Špičkové vedecké a technické výkony. Špičkové vedecké a technické výkony a ich podnikateľské premietnutie do inovácií a konkurencieschopného hospodárstva sú preto rozhodujúcimi predpokladmi pre zabezpečenie našej budúcnosti – napríklad v oblasti energetickej problematiky a problematiky klimatických zmien – pre zachovanie a zlepšenie nášho postavenia v celosvetovom meradle, pre to, aby sme neohrozili európsky sociálny model, ale naopak, aby sme ho mohli ďalej rozvíjať. V konečnom dôsledku výskum a vývoj slúži aj základnému cieľu vytvárať ďalšie a nové poznatky. Viac vedomostí pomáha nielen riešiť problémy, ale rozširuje aj našu predstavu o svete, zobjektívňuje konfliktné situácie a obohacuje našu kultúru.

3.10

Oživenie tradícií. Preto je teraz pre Európu dôležité, aby si uvedomila svoju tradíciu ako vedúci priestor pre výskum a inovácie a aby túto tradíciu znovu obnovila. Sila Európy spočíva vo výkonnosti jej občanov. Preto je nutné práve túto výkonnosť ešte viac než doteraz podporovať. Rovnako je ale tiež nutné výrazne zvýšiť investície do výskumu a vývoja, zvýšiť ich efektívnosť, posilniť inovačnú ochotu a inovačné schopnosti v priemysle, obchode a správe, podporovať a uznávať výkony ako aj odstrániť prekážky, ktoré tomu bránia.

3.11

Zvýšenie investícií. To predovšetkým znamená, že zo strany Spoločenstva a členských štátov je potrebné investovať oveľa viac do výskumu a vývoja, do zodpovedajúceho vzdelávania občanov a odbornej prípravy potrebných vedcov a inžinierov (oboch pohlaví!). No predovšetkým to však znamená aj podporu, zatraktívnenie a zvýhodnenie ochoty priemyslu investovať do výskumu a vývoja, tiež najmä v prípade malých a stredných podnikov, a to prostredníctvom vhodných právnych, administratívnych, daňových (18) a finančných rámcových podmienok.

3.12

Spoločenská klíma priaznivo naklonená pokroku. Najdôležitejším predpokladom je spoločenské prostredie priaznivo naklonené pokroku, inováciám a podnikateľskému sektoru, v ktorom sa toto chápanie naplno prejavuje, aby boli na všetkých úrovniach politického rozhodovania vytvorené potrebné rámcové podmienky a prijaté príslušné smerodajné rozhodnutia, ale aj to, aby vznikali nové pracovné miesta a aby na strane priemyslu bola vybudovaná dostatočná dôvera a optimizmus pre potrebné investície. K tomu patrí aj lepšie oboznámenie občanov s výdobytkami vedy a techniky a priekopníckymi podnikateľskými výkonmi. Patrí k tomu aj poznanie, že najmä základný výskum (19) je nutnou základňou pre budúce vedomosti a budúce inovácie.

3.13

Uznanie výdobytkov. Spoločnosť si musí uvedomiť rozhodujúcu úlohu, ktorú tieto výdobytky zohrali vzhľadom na náš súčasný spôsob života, predpoklady jeho vzniku a s tým spojené vedecko-technické podnikateľské a kultúrne výkony, a musí ich učiť v školách a oceniť ich existenčný význam.

3.14

Ďalšie predpoklady. Pokrok a neustála inovácia však nie sú založené len na vede a technike, ale aj na motivácii, schopnostiach a pripravenosti všetkých zúčastnených podávať výkony, na nových obchodných modeloch, na správnych metódach riadenia a na vhodných rámcových právnych podmienkach.

3.15

Znášanie rizika. Na podporu nových nápadov v oblasti výskumu, inovatívnych technológií, podnikových procesov alebo podnikateľských modelov je potrebné akceptovať skutočnosť, že je s tým spojené aj určité riziko neúspechu, ba dokonca aj škody. Pretože účinnosť, ale aj výhody a výkonnosť, ale aj nevýhody, riziká a vedľajšie účinky nového postupu alebo koncepcie sa spravidla totiž prejavia až v praxi a v súťaži s konkurujúcimi postupmi. Aj neúspech je novým poznatkom. Príležitosť a riziko sú dve strany tej istej mince. V zásade by mal očakávaný osoh z inovácie prevyšovať riziká, ktoré sa s ňou spájajú. Možné riziká pre spoločnosť vyžadujú zvláštne hodnotenie. Mohlo by sa okrem toho zvážiť, či by sa nemal aspoň pre malé a stredné podniky zriadiť rizikový fond, napr. v EIB, ktorý by podnikom uľahčil pokrytie možných škôd alebo strát.

4.1

Základňa poznatkov. Poznatky sa zakladajú na dvoch rovnocenných pilieroch: na vzdelaní a výskume. Nové vedomosti je možné získavať iba prostredníctvom výskumu a vývoja. Na to sú potrebné už nadobudnuté poznatky ako základňa: tieto treba zakotviť a ďalej sprostredkovať prostredníctvom všeobecného a odborného vzdelávania rôznych foriem. Ide tu o nasledujúce ciele:

4.1.1

Základné poznatky. Na jednej strane ide o začlenenie solídnych základných znalostí o vede, technike a hospodárstve, ich fungovaní a podstatných základných zákonov do vzdelávacieho systému všetkých občanov. Len tak budú občania schopní napr. posúdiť často nie jednoduché súvislosti, ktorých znalosť je potrebná aj pre vytváranie kvalifikovaného politického názoru. Je preto potrebné zamerať učebné osnovy a počet vyučovacích hodín na všetkých stupňoch škôl tak, aby deťom a mládeži postupne názorným a podnetným výkladom a učebnou látkou sprostredkovali myšlienky vedy, techniky a hospodárstva a uviedli ich do už existujúcej zásoby vedomostí (20) v tejto oblasti a priblížili im rozhodujúci význam vedeckej práce, technického vývoja inovačného hospodárskeho a sociálneho konania ako aj spoločnosti založenej na vedomostiach všeobecne pre ich budúcnosť a životné príležitosti. Na tento účel je potrebné venovať tejto časti učebných plánov výrazne väčší podiel. Výbor víta a podporuje odporúčania z Rocardovej správy (21), ktoré sú na prospech tejto veci.

4.1.2

Stimuly pre voľbu povolania. Na druhej strane je potrebné nadchnúť nadané deti a mládež pre príslušnú voľbu povolania a pre – ako je známe – náročné štúdium, a sprostredkovať im k tomu dobré základné vedomosti. Aj z tohto dôvodu je potrebné učebné plány škôl, najmä gymnázií, vybaviť rozšírenou a kvalitnou učebnou ponukou.

4.1.3

Potreba dohnať medzery v rozsahu a hĺbke. Existuje teda výrazná potreba dohnať deficity v obsahovej ponuke vyučovania v prírodovedno-technickej oblasti bez ohľadu na to, že všetky talenty sa musia podporovať, a to aj v oblasti spoločenských a ekonomických vied alebo humanitných odborov. Fundované vzdelávanie širokých vrstiev obyvateľstva – ku ktorému je potrebná aj pripravenosť podávať výkony a disciplína zo strany žiakov – je rovnako dôležité, ako vzdelávanie vedeckých výkonnostných elít. Vysoko kvalitné vzdelávacie inštitúcie, od základných škôl až po univerzity, sú základným predpokladom vzniku spoločnosti s celkovým pozitívnym vzťahom k vzdelávaniu a vede.

4.1.4

Európsky priestor vedomostí. Výbor opakovane odporúča, aby bol pomocou intenzívnejšej medzištátnej spolupráce v oblasti vzdelávania, inovácie a výskumu vytvorený spoločný európsky priestor vedomostí, ktorý by doplnil a rozšíril európsky výskumný priestor. Preto je potrebné čo najskôr odstrániť prekážky na vnútornom trhu, ktoré brzdia prechod na spoločnosť založenú na vedomostiach. Výbor odkazuje aj na svoje stanovisko „Cesta k európskej spoločnosti založenej na vedomostiach – príspevok organizovanej občianskej spoločnosti k Lisabonskej stratégii“ (22).

4.1.5

Celoživotné vzdelávanie a mobilita. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú stimuly a opatrenia celoživotného vzdelávania: celoživotné vzdelávanie je kľúčom k spoločnosti založenej na vedomostiach. K tomu patrí ešte intenzívnejšia podpora mobility osôb zo strany členských štátov a posilnenie príslušných účinných programov Spoločenstva (Erasmus, Marie Curie). Mobilita spája Európu a slúži na získavanie a prenos kompetencií. Musí byť zaručený voľný pohyb pracovníkov, výskumníkov a študentov a súčasne s ním prijateľný príjem, pracovné podmienky a podpora rodiny. K tomu je potrebné v rámci celej Európy zlepšiť prístup k informáciám o voľných miestach vo všetkých členských štátoch.

4.2

Úroveň odborného vzdelávania. Súčasťou tohto plánu by malo byť aj zabezpečenie takého vedecko-technického odborného vzdelania na univerzitách a technických vysokých školách, ktoré by bolo prinajmenšom rovnocenné s najlepšími medzinárodným štandardom: najdôležitejším kapitálom v oblasti výskumu a inovácie sú čo najkvalifikovanejší a motivovaní vedci a inžinieri oboch pohlaví, ktorí si svoju odbornú kompetenciu zachovávajú a rozširujú počas celého svojho pracovného života celoživotným vzdelávaním a medzi ktorými je dostatočný počet tých, ktorí sú schopní prevziať vedúce úlohy a podávať priekopnícke výkony v najnáročnejších oblastiach.

4.3

Príležitosti pre všetkých. Pokrok a úspech budú v budúcnosti viac než kedykoľvek predtým výsledkom štruktúrovanej tímovej práce založenej na deľbe úloh, pri ktorej je potrebné, aby všetci zúčastnení mali v súlade so svojimi vlohami, svojou výkonnosťou a kreativitou čo najlepšie príležitosti na rozvoj a vyvíjanie vlastnej iniciatívy. Toto si tiež vyžaduje dostatočnú priepustnosť školských systémov, ktoré musia dokázať zabezpečiť optimálne vzdelanie pre všetky druhy nadania, napríklad aj pre ľudí s oneskoreným vývojom. Bezpodmienečne nevyhnutné sú okrem toho kvalitné vzdelávacie inštitúcie pre celé kvalifikačné spektrum špecialistov a odborníkov, ktoré je dnes i v budúcnosti potrebné pre rozsiahlu škálu úloh v technike, vede a hospodárstve.

4.4

Vytváranie sietí. Predovšetkým v oblasti odborného a ďalšieho vzdelávania je potrebné ešte silnejšie vzájomné prepojenie pilierov vzdelávanie, výskum a priemyselné využitie, pričom existuje zrejmé prepojenie s tematikou celoživotného vzdelávania a mobility (pozri bod 4.1.5). Nevyhnutné je tiež silnejšie cezhraničné prepojenie univerzít a technických univerzít/vysokých škôl. Aj z tohto pohľadu výbor víta plány na vytvorenie Európskeho technologického inštitútu (23) (ETI), ktorý by mal prispieť k ďalšiemu rozvoju inovačnej kapacity Spoločenstva a členských štátov tým, že bude na najvyššej úrovni spájať aktivity v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií. Týka sa to tiež – okrem vzdelania a vzdelávania – spoločného výskumu a vývoja (24) priemyselných podnikov pred vstupom do hospodárskej súťaže, ako je napr. spoločný vývoj vylepšených technológií v automobilovom priemysle.

5.1

Investície sú úlohou všetkých zúčastnených strán. Spoločenstvo, členské štáty a súkromný sektor musia zo všetkých síl – to znamená výrazne viac, ako v súčasnosti – realizovať investície potrebné pre vzdelávanie, výskum a vývoj.

5.2

Barcelonský cieľ. Cieľ stanovený v Barcelone na realizáciu Lisabonskej stratégie musia brať vážne všetci aktéri, ktorých sa týka a snažiť sa o jeho dosiahnutie, aby Európa nezostala na poslednom mieste v celosvetových pretekoch investícií do výskumu a vývoja (VaV). Tento cieľ hovorí, že celkové výdavky na VaV v Únii majú byť zvýšené tak, aby v roku 2010 dosiahli úroveň takmer 3 % HDP. Investície potrebné na dosiahnutie tohto cieľa by mal z dvoch tretín financovať súkromný sektor.

5.3

Pákový účinok 7. rámcového programu pre výskum a vývoj. V decembri 2006 Rada schválila 7. rámcový program pre výskum a vývoj (RP7) na obdobie rokov 2007 – 2013, ktorého rozpočet vo výške 50 mld. EUR bol výrazne vyšší, než pre predchádzajúci program. To je ďalší veľmi pozoruhodný úspech európskej politiky, ktorý výbor podstatným spôsobom podporil. Spoločenstvo by však prispelo plánovaným rozpočtom vo výške 50 mld. EUR len podielom približne 2 %, teda iba jednou päťdesiatinou (!), k celkovým cieľovým investíciám do výskumu a rozvoja stanoveným v cieli z Barcelony. Ako výbor viackrát zdôraznil, tento objem však nestačí na to, aby sa dosiahol významný pákový efekt a prejavila sa integračná sila podpory Spoločenstva na politiku podpory členských štátov a na potrebnú investičnú ochotu priemyslu v plnom rozsahu a podnietil potrebný podstatný nárast v tejto oblasti, ktorý je potrebný na dosiahnutie cieľa z Barcelony.

5.4

Zdôraznené odporúčanie. Preto výbor zdôrazňuje – najmä s ohľadom na Európsky technologický inštitútu (ETI), ktorý má byť založený a na naliehavú potrebu výskumu a vývoja v oblasti klimaticky únosného a trvalo udržateľného zásobovania energiou – svoje odporúčanie (25), aby sa tento podiel podpory zo strany Spoločenstva pri plánovanej revízii rozpočtu EÚ v roku 2008 zvýšil najprv o polovicu, teda na zhruba 3 % celkových cieľových investícií stanovených v cieli z Barcelony. Toto by bolo zo strany Spoločenstva obzvlášť účinné opatrenie, ktoré by umožnilo dosiahnuť stále dôležitejšie ciele z Lisabonu a Barcelony rýchlejšie, než sa to ukazuje doteraz a tiež preto, aby sa vyššie uvedené problémy účinnejšie a rýchlejšie vyriešili.

5.4.1

Preteky s Čínou. Príslušné úsilie v oblasti výskumu, napr. úsilie Číny, rýchle narastá a Európa sa musí veľmi snažiť, aby v medzinárodnej konkurencii nestratila trh s celosvetovo dôležitými a potrebnými technológiami. Sotva však možno politicky vierohodne od súkromného sektora požadovať potrebné investície, keď Spoločenstvo a členské štáty ešte neprispeli svojím vlastným dielom k financovaniu cieľa z Barcelony, ktorý sami formulovali.

5.4.2

Základné financovanie zo strany členských štátov. Členské štáty by sa mali postarať o to, aby ich univerzity a výskumné ústavy mali k dispozícii dostatočné základné financovanie a mohli tak v očakávanej miere využiť možnosť spolufinancovania zo 7. rámcového programu v oblasti VaV.

5.5

Rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc. Právo štátnej pomoci (E state aid) v rámci Spoločenstva by malo byť regulované tak, aby podnecovalo členské štáty vo väčšej miere, efektívnejšie a menej byrokraticky podporovať výskumné a vývojové záujmy univerzít, výskumných inštitútov a priemyslu, ako aj ich potrebné vzájomné prepojenie a poskytlo im k tomu potrebný manévrovací priestor. Preto je potrebné starostlivo preskúmať, či „rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc pre výskum, vývoj a inovácie“ (26) skutočne podporuje tieto ciele.

5.6

Rozpočtové právo členských štátov. Vnútroštátne právo týkajúce sa rozpočtu by každému členskému štátu malo umožňovať pružnejšie uvoľňovanie a čerpanie prostriedkov na podporu opatrení v oblasti výskumu a vývoja (VaV), napríklad možnosťou preniesť pridelené prostriedky do budúceho kalendárneho alebo rozpočtového roka.

5.7

Posilnenie vedeckej infraštruktúry. Preto výbor už viackrát (27) odporúčal, aby bola oveľa väčšia časť prostriedkov štrukturálnych fondov Spoločenstva využitá na vybudovanie vedeckej infraštruktúry. Tu by mohli byť s veľkým úžitkom uplatnené aj prostriedky Európskej investičnej banky.

5.8

Potenciál MSP. Je však potrebné aj naďalej posilňovať potenciál MSP a najmä „start-ups“ v oblasti inovácií, ako aj všeobecne vytvoriť silnejšie stimuly pre príslušné investície zo strany priemyslu. Výbor odkazuje okrem toho na svoje odporúčania (28) k programu EÚ „Viacročný program pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (MSP)“ a na v tejto súvislosti obzvlášť dôležitú podporu v oblasti hospodárstva založeného na vedomostiach. Vzhľadom na skutočnosť, že v EÚ spadá 98 % všetkých firiem do kategórie MSP, je jasné, aký význam má posilnenie inovačnej schopnosti práve tejto kategórie podnikov (výbor preto víta, že v RP7 sú rezervované 1,3 mld. EUR pre VaV prostredníctvom a pre potreby MSP). V súčasnosti existujúce sťažujúce predpisy pre MSP by mali byť preskúmané a podľa možnosti „odbyrokratizované“; okrem toho by mohli úrady prostredníctvom „business angels“ poskytnúť pomoc pri prístupe k možnostiam podpory. Európa sa môže inšpirovať aj podobnou podpornou politikou iných štátov.

6.1

Odkaz na iné a predchádzajúce správy. V tejto súvislosti odkazuje výbor najprv na dve prednedávnom zverejnené oznámenia (29) Komisie na tému inovácií a tiež na výbornú Ahovu správu (30). Okrem toho odkazuje na svoje vlastné stanovisko (31)„Uvoľnenie a posilnenie potenciálu Európy v oblasti výskumu, rozvoja a inovácií“, ktorého mnohé formulácie sa s týmto textom prekrývajú, no ktoré sa zároveň mnohým tu uvedeným témam venuje oveľa podrobnejšie.

6.2

Inovácia znamená viac. Výbor potvrdzuje a dopĺňa hore uvedené správy a opakuje, že pokrok a inovácie nespočívajú len vo vede a technike, ale aj v premietnutí týchto vedomostí do nových, lepších procesov a produktov, do nových obchodných modelov a správnych metód riadenia. Ide teda o inovatívneho podnikateľského ducha a podnikateľské iniciatívy. Pokrok a inovácie sú založené na nových službách, na ďalšom rozvoji zdravotníctva a vo všeobecnosti na lepšom riešení sociálnych otázok – príkladom je aj koncepcia „flexicurity“ (32), ktorou sa výbor zaoberá.

6.3

Inovácia, krok do novej oblasti. Inovácie teda znamenajú skoncipovať a zrealizovať nové techniky, postupy, spôsoby organizácie, podnikateľské modely, vzdelávacie modely atď., ktoré predtým neboli zohľadnené. Preto sa ich výkonnosť väčšinou preukáže až neskôr, keď sa osvedčia v praktickej súťaži.

6.4

Zákonné úpravy musia byť otvorené. Naproti tomu sa zákony vypracúvajú na základe úrovne už nadobudnutých poznatkov. Z tohto dôvodu je dôležité, aby tieto zákonné úpravy poskytovali dostatok priestoru, teda pripustili dostatok plurality a variability, aby tak bola príležitosť na realizáciu a ďalšie rozvíjanie nových, doteraz nezvažovaných myšlienok, aby neboli a priori eliminované už pri svojom zrode alebo aby pomaly neupadli do zabudnutia iba preto, lebo nezapadajú do rámca existujúcich predpisov. Pri všetkých zákonných úpravách treba dbať na to, že je síce treba zachytiť a upraviť zásadné otázky, ale že je potrebné vyhnúť sa všetkým predpisom, ktoré by zachádzali do prílišných podrobností. Každá nadmerná regulácia, nadbytok obmedzujúcich predpisov – aj keby boli prijaté s tým najlepším zámerom – sú brzdou a prekážkou inovácií. Výbor preto podporuje všetky snahy o zjednodušenie zákonných úprav a o ich preskúmanie z hľadiska nepotrebnosti, prílišnej podrobnosti alebo zbytočného obmedzovania. Poslúži to tiež odbremeneniu (pozri nižšie) odborníkov od zbytočnej byrokracie. Navyše: chyby jednotlivcov nesmú viesť k nadmernej regulácii pre všetkých.

6.5

Sloboda výskumu. Ešte raz: Inovácie potrebujú dostatočný podnikateľský priestor. Sloboda výskumu – aj oslobodenie od neodborných, zväzujúcich (33) alebo dokonca ideologických cieľov – je základným predpokladom kreatívnej vedy a nových objavov a vynálezov, a to bez toho, aby boli porušené hranice stanovené zákonom v oblasti etických otázok alebo pravidlá správneho využívania pridelených dotácií.

6.6

Zdôraznenie v stanovisku CESE 1566/2006. Pre ďalšie dôležité hľadiská odkazujeme na stanovisko (34) uvedené vyššie v bode 5.1 a zdôrazňujeme jeho hlavné body. V bodoch 4.7 až 4.11 sa v ňom analyzujú témy podstatné pre túto problematiku, a to: Od poznávania prírody k inovatívnemu výrobku, k inovatívnemu procesu a k inovatívnym službám. Prechod medzi akademickým svetom a priemyslom. Verejne prístupné informačné systémy. Centrá (clusters). „Start-ups“. Základný výskum. Inovatívny produkt. Verejné obstarávanie Duševné vlastníctvo a nevyhnutný patent Spoločenstva. Termín zverejnenia nepoškodzujúci novinky. Jazykový problém. Osobitná situácia nových členských štátov.

6.6.1

Ochrana duševného vlastníctva. Zdôrazňuje sa pritom opätovne dostatočná ochrana duševného vlastníctva (35): podnikateľské investície do výskumu, vývoja a inovácií sa musia vyplatiť a finančná ako aj právno-administratívna náročnosť pri nadobúdaní a udržiavaní ochranných práv nesmie – v porovnaní s globálnymi konkurentmi – obmedzovať hospodársku silu Európy. – To ukazuje aj naliehavá potreba spoločného európskeho patentu.

7.1

Najcennejší zdroj. Výbor najprv odkazuje na svoje stanovisko (36) venované konkrétne tejto tematike, ktorej obsah ešte raz zdôrazňuje. Ako už predtým, výbor aj v ňom poukázal na to, že ľudský kapitál je najcitlivejším a najcennejším zdrojom v oblasti vedomostí a inovácií. Najdôležitejšou úlohou teda je motivovať nadaných mladých ľudí pre vedecké alebo technické vzdelanie a potom im ho čo najlepšie poskytnúť.

7.2

Kvalita vzdelávacích inštitúcií (pozri kapitolu 4). Preto je počet, vybavenie a kvalita vzdelávacích inštitúcií potrebných na tento účel rozhodujúcim predpokladom pre pokrytie dopytu po dobrých vedcoch, inžinieroch a podnikateľoch. Je teda potrebné vytvoriť resp. zachovať v dostatočnom počte a s dostatočnou výbavou najlepšie, atraktívne univerzity a predovšetkým aj technické univerzity, s vynikajúcimi pedagógmi a s prepojením výskumu a výučby (37). Musia obstáť v súťaži s najlepšími univerzitami z USA alebo iných mimoeurópskych krajín a musia byť aj dosť atraktívne pre najlepších študentov, ktorí nepochádzajúcich z Európy.

7.3

Zodpovednosť spoločnosti. Investíciami zo strany spoločnosti, ako aj investíciami zo strany jednotlivých výskumníkov na zvládnutie žiadaných širokých a náročných základných a vysoko špecializovaných odborných vedomostí preberá spoločnosť – zastúpená politikou – zodpovednosť za čo najlepšie využitie týchto investícií. Táto zodpovednosť sa musí prejavovať v starostlivosti o primerané pracovné príležitosti a možnosti rozvoja ako aj o adekvátne možnosti profesionálneho rastu vyškolených výskumníkov s atraktívnymi možnosťami zmeny špecializácie bez toho, aby zostali pracovne „mimo hry“ alebo uviazli v slepej uličke. Nezamestnanosť, nedostatočné finančné ohodnotenie alebo nevhodná práca kvalifikovaných vedcov a inžinierov je mrhaním investícií národného hospodárstva a odstrašuje dorastajúcu elitu, ktorá sa následne rozhoduje proti povolaniam v oblasti vedy a techniky alebo pre vysťahovanie z Európy! Aj nadmerná byrokracia (pozri bod 7.7) je nevhodná práca.

7.4

Rozvíjanie talentov. Ide najmä o to, aby mali ľudia – a teda aj všetci zamestnanci firiem, univerzít a výskumných inštitútov – v súlade s ich vlohami, výkonnosťou a kreativitou najlepšie možné príležitosti na rozvoj ich talentu a vyvíjanie vlastnej iniciatívy, ako aj sociálne prostredie, ktoré umožňuje založenie rodiny a podporuje ich tvorivé schopnosti a rozvíja ich. To tiež však znamená, že mladí ľudia, ktorí získajú toto vzdelanie a podporu urobia všetko pre to, aby získané schopnosti a talent využívali svedomito a so zanietením. Toto sú veľmi dôležité otázky sociálnej politiky, rodinnej politiky, štúdia podnikovej ekonomiky a všeobecne kultúry riadenia. Tam bol už uznaný aj význam zmysluplnej rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom pre produktivitu a kreativitu (38).

7.5

Určenie a zhodnotenie špičkových odborníkov  (39) . Vynikajúce schopnosti a výkony sa ťažko dajú vystihnúť prostredníctvom formálnych hodnotiacich schém, u ktorých navyše existuje možnosť zneužitia. Problematické je napr. správanie vedeckých autorov, ktorí sa vo svojich publikáciách navzájom prednostne citujú, týmto spôsobom vytvárajú „kartely citátov“ a tým si vynucujú výhody pri schematickom hodnotení. Počty publikácií, citátov či patentov alebo iných takýchto ukazovateľov nie sú sami osebe dostatočnými alebo nosnými kritériami pre hodnotenie; Dôležitejšia je kvalita, stupeň novosti a význam. Okrem toho, boli to práve obzvlášť priekopnícke poznatky alebo vynálezy, ktoré boli známe, uznávané, využívané alebo citované až s určitým oneskorením. Preto na hodnotenie osobnosti a výkonu so všetkými ich prejavmi a aspektmi sú potrebné bohaté skúsenosti a osobná schopnosť úsudku (hoci ani vtedy nie je možné celkom sa vyhnúť nesprávnemu hodnoteniu) rozhodujúceho predstaviteľa príslušnej odbornej oblasti, v ktorej bol výkon podaný resp. očakávaný.

7.6

Účasť na rozhodovacích procesoch. Okrem toho je nutné zapájať skúsených odborníkov a vedecko-technických pracovníkov viac než doteraz do výskumných, podnikateľských a inovačných rozhodovacích procesov a správnych rozhodnutí. Založenie Európskej rady pre výskum (ERV) je v tejto súvislosti prvým veľmi povzbudzujúcim krokom, ktorý výbor výrazne podporil (40). Ale aj do spravovania podpory výskumu a inovácií Spoločenstva (t. j. predovšetkým Komisie!) a členských štátov je potrebné vložiť a udržať dostatočné odborné znalosti. Pritom by mali byť zapojení aj úspešní mladší inžinieri a výskumní pracovníci. Podpora výskumu a inovácií sa nesmie obmedzovať len na čisto administratívnu oblasť.

7.7

Odbremenenie od nadmerného množstva úloh nesúvisiacich s vlastnou prácou. Bádanie, vyvíjanie a vynaliezanie, ale aj spracovanie a odovzdávanie vedomostí je časovo náročná duševná a laboratórna práca, ktorá si vyžaduje aj obdobia nerušenej koncentrácie a uvažovania. Výbor od roku 2000 opakovane poukazoval (41) na to, že neustále sa zvyšujúce množstvo práce v grémiách, činností súvisiacich so žiadosťami a posudkami, písaní správ, t. j. všeobecne byrokracie atď., medzitým vyžaduje od mnohých odborníkov veľkú časť ich pracovnej doby, odpútava ich od ich vlastnej práce a tým škodí inovačným schopnostiam a výkonnosti práve týchto vynikajúcich odborníkov. Tento chybný vývoj je stále viac pranierovaný aj v médiách (42). Výbor víta zámer Komisie zaoberať sa touto témou a spoločne s členskými štátmi hľadať riešenie. Požiadavka, aby sa odborníci zúčastňovali na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa politiky výskumu, nie je v rozpore s nutným oslobodením od byrokratickej záťaže; môže byť dokonca pre tento cieľ užitočná. Konkrétnym cieľom by malo byť zjednotenie a zlúčenie početných postupov pri žiadostiach, správach a monitorovaniach pre rôznych poskytovateľov grantov, partnerské inštitúcie, siete a kontrolné a znalecké grémiá. Navyše by to výrazne prispelo k ich transparentnosti.

7.8

Únik mozgov a mobilita. Povolanie inžiniera alebo vedca si z oprávneného dôvodu (pozri tiež bod 4.1.5) vyžaduje mobilitu a flexibilitu. Nesmie sa tak však diať na úkor osobných a rodinných pomerov a sociálneho zabezpečenia (43). Okrem toho to nesmie viesť k vysťahovaniu tých najlepších z Európy. Podmienky na výkon povolania v rámci Európy teda musia byť dostatočne príťažlivé, aby tomu zabránili a celkovo viedli k aspoň vyrovnanej bilancii celosvetovej mobility vysokokvalifikovaných odborníkov. V niektorých členských štátoch existuje obava, že v rámci EÚ by mohlo dôjsť k jednostrannému úniku mozgov. Ako už výbor viackrát odporúčal (pozri tiež bod 5.7), mala by byť oveľa väčšia časť prostriedkov štrukturálnych fondov Spoločenstva využitá na vybudovanie vedeckej infraštruktúry, aby vo všetkých členských štátoch vznikli atraktívne výskumné ústavy, ktoré by potom mohli pritiahnuť tých, ktorí by sa chceli vrátiť a súčasne by boli partnermi v sieťach.

7.9

Vnímanie podnikateľa ako profesie. Osobitnú problematiku predstavuje uplatnenie výskumu a vývoja v inovatívnych priemyselných výrobkoch a procesoch. Nie nadarmo požadujú ciele z Lisabonu, aby dve tretiny výkonov VaV pochádzali z priemyslu. Ide však predovšetkým o to, aby sa zlepšilo vnímanie podnikateľa ako profesie a aby sa lepšie zakotvilo v jeho rozhodujúcom význame pre inovácie, hospodársky pokrok a všeobecný blahobyt v spoločnosti. Preto výbor vo svojej funkcii ako most k organizovanej občianskej spoločnosti zameral svoj budúci pracovný program na tému „podnikania s ľudskou tvárou“. Iba pomocou zodpovedného a výkonného podnikateľského sektora, ktorý sa môže čo najlepšie rozvíjať, sa napokon podarí dosiahnuť ciele z Lisabonu.

Napr.

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/27

1.1

EHSV berie zelenú knihu na vedomie, ale má pochybnosti, či navrhovaný postup povedie k vysokej a jednotnej úrovni ochrany spotrebiteľa v celej EÚ. Zabezpečenie tejto ochrany prostredníctvom zjednodušeného, zosúladeného a presadzovaného spotrebiteľského aquis bolo už viackrát témou stanovísk EHSV o zárukách pre spotrebiteľov, no v rámci tohto prieskumného procesu sa objavili náznaky, že uvedený cieľ bude ťažké dosiahnuť. Revízia acquis predstavuje teda naozajstnú skúšku uplatňovania iniciatívy „Lepšia tvorba právnych predpisov“. Základ a ciele tohto uplatňovania musia byť jasné a musia vopred získať súhlas zúčastnených strán.

1.2

Revidované spotrebiteľské acquis potrebuje skutočnú demokratická legitimizáciu a jasný právny a koncepčný základ.

1.3

EHSV by osobitne privítal uplatňovanie zásad acquis v rýchle rastúcej a nedostatočne právne upravenej oblasti digitalizácie.

1.4

EHSV považuje politika na ochranu spotrebiteľov nielen za neoddeliteľnú súčasť stratégie EÚ na vnútornom trhu, ale aj za dôležitý a potvrdzujúci prvok občianstva. EHSV podporuje realizáciu lepších regulačných zásad v legislatíve na ochranu spotrebiteľa. Návrhy na zosúladené ustanovenia v tejto oblasti musia byť založené na dôkladnom vyhodnotení dôsledkov a musia sa zamerať na zjednodušenie a ujasnenie existujúcich predpisov.

1.5

Ako prioritu treba zdôrazniť lepšie opatrenia na presadzovanie predpisov a zavedenie jasných a jednoduchých procesov pri vymáhaní náhrady škody.

1.6

Výbor vyzýva Komisiu, aby zohľadnila jeho stanovisko z apríla 2006 na tému „Právny rámec politiky Spoločenstva na ochranu spotrebiteľov“ (1), v ktorom sa navrhovalo, aby členské štáty mali možnosť prijať opatrenia politiky na ochranu spotrebiteľov ako samostatné predpisy, a nie len ako vedľajší dôsledok vytvorenia vnútorného trhu.

1.7

Harmonizácia spotrebiteľských právnych predpisov v celej EÚ sa musí zásadne orientovať podľa najlepšej a najvyššej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá už v členských štátoch existuje. Akýkoľvek „horizontálny nástroj“ musí vychádzať k najvyšších noriem, pričom potrebná „vertikálna integrácia“ by sa zamerala na objasnenie technických otázok. Horizontálny nástroj by však mohol obsahovať plne harmonizované pravidlá v špecifických oblastiach, ako napr. právo na odstúpenie od zmluvy a definíciu spotrebiteľa, nečestných zmluvných podmienok, otázok dodania alebo práva spotrebiteľa na odškodnenie, pričom v iných oblastiach by sa uplatňovala minimálna harmonizácia. Treba dúfať, že tento postup uprednostní Komisia i všetky členské štáty.

2.1

Na začiatku roku 2007 schválila Komisia dlho očakávanú Zelenú knihu o revízii spotrebiteľského acquis (právne predpisy o právach spotrebiteľa). To uzavrelo tzv. diagnostickú fázu revízie. Komisia zbiera názory na to, ako zjednodušiť, zmodernizovať a zharmonizovať existujúce právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Vychádzalo sa z predpokladu, že analýza silných a slabých stránok existujúcich právnych predpisov a vykonanie primeranej revízie môže byť na prospech spotrebiteľom i podnikom. Komisia tiež revíziu považuje za príležitosť na dosiahnutie súladu medzi členskými štátmi a pri súčasnom dodržaní zásady subsidiarity na všeobecné zlepšenie právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, z ktorých niektoré sú v platnosti 20 rokov, pričom by sa osobitne zamerala na identifikáciu existujúcich rozdielov v právnych predpisoch a zistenie, či vytvárajú prekážky pre spotrebiteľov a podniky na vnútornom trhu. Toto stanovisko sa preto zameriava na otázku, ako sú vnímané a prezentované rôzne súvislosti spotrebiteľského aquis. Doteraz boli predložené len návrhy na zmeny.

2.2

Výdavky spotrebiteľov predstavujú 58 % HDP EÚ, no sú zväčša naďalej roztrieštené na 27 národných trhov. Vnútorný trh EÚ by mohol byť najväčším trhom na svete a Komisia popísala svoju stratégiu ako snahu prebudiť spiaceho obra – maloobchod jednotného trhu (2). Komisia súčasne definuje svoju spotrebiteľskú politiku ako „zaručenie spoločnej vysokej ochrany pre všetkých spotrebiteľov EÚ, nezávisle od toho, kde žijú, pri cestovaní alebo nakupovaní v EÚ, pred rizikami a ohrozeniami voči ich bezpečnosti a ekonomickým záujmom“  (3).

2.3

Cieľ zabezpečiť jednotné uplatňovanie spoločného rámca práv spotrebiteľa v EÚ má širokú podporu. Takýto rámec by poskytol jasné a primerané práva a ochranu všetkým spotrebiteľom, pričom by súčasne vytvoril rovnaké podmienky v hospodárskej súťaži pre poskytovateľov tovarov a služieb. Zelená kniha o právach spotrebiteľa výslovne uznáva, že pri dosahovaní tohto cieľa sa postupovalo pomaly, nedôsledne a existovali najrôznejšie prekážky z dôvodu rozličných vnútroštátnych priorít a výnimiek. Vítané prijatie nových členských štátov ďalej skomplikovalo spoločné chápanie ochrany spotrebiteľa. Táto revízia spotrebiteľského acquis predstavuje pohľad Komisie na proces, ktorý by mohol viesť k väčšej jasnosti, jednotnosti a uplatňovaniu existujúcich smerníc. No mnohé spotrebiteľské organizácie argumentujú, že to vyvoláva otázky o smerovaní spotrebiteľskej politiky ako takej.

2.4

Smernice obsiahnuté v tejto revízii sa vzťahujú na široký okruh právnych aspektov zmlúv so spotrebiteľmi, ako napr. podomový predaj, právo na časovo vymedzené užívanie nehnuteľností (striedavé užívanie), predaj balíkov cestovných služieb, diaľkový predaj, predaj tovaru a nekalé zmluvné podmienky. No v revízii nie sú zohľadnené všetky smernice zaoberajúce sa ochranou spotrebiteľa, pretože niektoré z nich sú vnímané ako príliš aktuálne a nemôžu byť do revízie zahrnuté alebo spadajú do oblastí, s ktorými sa Komisia zaoberá v iných súvislostiach. Osobitne sa v zelenej knihe poukázalo na smernicu o časovo vymedzenom užívaní nehnuteľností (striedavé užívanie), ktorá sa musí čo najskôr zrevidovať, pričom sa očakáva, že zrevidovaná smernica vyjde onedlho. Dôležitou novou oblasťou, v ktorej je potrebné uplatňovať zásady acquis, je digitálne „prostredie“, ktoré predstavuje globálne výzvy elektronického obchodovania (e-commerce).

2.5

Komisia zrevidovala smernice prostredníctvom:

2.6

Zaužívaná terminológia, ktorú používajú odborníci v oblasti ochrany spotrebiteľov, môže spôsobiť nedorozumenia, preto sa tu uvádza vysvetlenie niektorých kľúčových pojmov. „Minimálnou harmonizáciou“ sa rozumie situácia, keď smernica stanovuje niekoľko minimálnych požiadaviek, ktoré členské štáty musia presadzovať. Členské však môžu presadzovať prísnejšie požiadavky než tie, ktoré sa uvádzajú v smernici. „Maximálna“ (alebo „úplná“) harmonizácia znamená, že členský štát musí uplatňovať pravidlá v smernici a nesmie ich prekračovať (harmonizácia s vymedzenou hornou a dolnou hranicou). Mnohé spotrebiteľské organizácie však začali úplnú harmonizáciu považovať za synonymum minimálnej úrovne ochrany spotrebiteľa a minimálnu harmonizáciu za ponuku možnosti podstatne vyššej úrovne ochrany.

2.7

Zverejnenie zelenej knihy ukončuje prieskumnú fázu revízie zo strany Komisie. Komisia požiadala zainteresované strany, aby do 15. mája 2007 vyjadrili svoje názory na zelenú knihu. Komisia v súčasnosti analyzuje reakcie, vypracuje súhrn stanovísk a rozhodne, či je potrebný legislatívny nástroj, pričom tento proces zaberie niekoľko mesiacov. Legislatívny návrh bude doplnený vyhodnotením dôsledkov. „Po […] uskutočnení [revízie] by, v ideálnom prípade, malo byť možné povedať spotrebiteľom v EÚ: je jedno, kde sa v EÚ nachádzate alebo kde v EÚ nakupujete, vaše základné práva sú rovnaké“ (4).

3.1

Cieľom zelenej knihy je poskytnúť rámec na zozbieranie názorov zainteresovaných strán na rôzne politické opatrenia v oblasti spotrebiteľských acquis a niektoré iné špecifické otázky. Kniha definuje hlavné témy takto:

3.2

Na základe predošlej práce potom Komisia načrtáva dve pozitívne stratégie na revíziu spotrebiteľského acquis:

3.3

Stručne bola spomenutá aj tretia stratégie – „žiadna legislatívna činnosť“, hoci bolo zdôraznené, že existujúce problémy by sa tým nevyriešili a nesúlad medzi členskými štátmi by sa mohol ešte zvýrazniť.

3.4

Zelená kniha sa potom zaoberá možným rozsahom horizontálneho nástroja. Boli navrhnuté tri možnosti.

3.5

Ďalší aspekt zelenej knihy vnímajú mnohí ako prioritný aspekt revízie spotrebiteľského acquis – miera harmonizácie. V súčasnosti môžu členské štáty stanovovať vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľov než predpisujú smernice. To sa nazýva „minimálna harmonizácia“. Zameranie a priorita ochrany spotrebiteľov sú v rôznych členských štátoch dosť odlišné, niekedy to vedie k tomu, že spotrebitelia sú zmätení a podniky to odrádza od cezhraničného marketingu. Na zváženie sú dve možnosti:

—

všeobecný legislatívny prístup

—

rozsah pôsobnosti horizontálneho nástroja

—

miera harmonizácie.

4.1

EHSV podporuje svojou činnosťou a svojimi stanoviskami už mnoho rokov primárny cieľ spotrebiteľskej politiky EÚ – vysokú, jednotnú a konzistentnú úroveň ochrany pre všetkých. Výbor podporuje aj sekundárny cieľ, t. j. dať spotrebiteľom právo, aby boli informovaní a mohli sa na základe informácií na trhu bez hraníc rozhodovať. Štruktúra zelenej knihy vedie nevyhnutne k tomu, že sa objavujú problémy súvisiace s úplným dosiahnutím týchto dvoch cieľov.

4.2

Už teraz je zrejmé, že zachovanie spotrebiteľského acquis v jeho súčasnej podobe by sa nemalo vnímať ako dlhodobé riešenie. Rozdiely v legislatíve členských štátov, nejednotnosť v definíciách, značné rozdiely v uplatňovaní a presadzovaní existujúcich predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov a nedostatočná jednoznačnosť v reklamačnom alebo kompenzačnom konaní – či dokonca ich chýbanie – určitým spôsobom prispievajú k vytváraniu prekážok na jednotnom trhu.

4.3

Je takisto zrejmé, že Komisia vníma revíziu ako príležitosť preskúmať niektoré aspekty spotrebiteľskej politiky, ktoré sa doteraz považovali za fundamentálne, a zistiť, či sú zlučiteľné s dynamickým jednotným trhom – najmä takým, ktorý by bol konkurencieschopný v rámci globalizácie. V tejto súvislosti sa zistila zhoda s inými analýzami, ktoré boli iniciované v súvislosti s implementáciou Lisabonskej agendy. Niektorí vnímajú vysokú a jednotnú úroveň ochrany spotrebiteľov ako pevnú súčasť európskeho sociálneho modelu a prenesenie ťažiska s cieľom „nanovo zadefinovať spotrebiteľskú politiku EÚ, aby mohla čo najefektívnejšie prispieť k uskutočneniu dvoch centrálnych cieľov EÚ, a to k vytvoreniu hospodárskeho rastu a pracovných miest a tiež k priblíženiu EÚ k jej občanom“ by sa mohlo interpretovať ako spochybnenie tohto stanoviska (6).

4.4

Aj keď táto úloha bude náročná, EHSV víta revíziu spotrebiteľského acquis a podporuje Komisiu v jej deklarovanom zámere zredukovať prekážky na vnútornom trhu a zároveň zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov. Nazdáva sa však, že takéto úsilie by nemalo ostať obmedzené len na 8 smerníc, ktoré sa teraz prehodnocujú, ale malo by obsiahnuť minimálne 22 smerníc uvedených v zozname vypracovanom Komisiou v máji 2003.

4.5

EHSV sa chce aktívne zapojiť do tejto diskusie s cieľom posilniť vnútorný trh v prospech všetkých zainteresovaných strán – spotrebiteľov, odborníkov, podnikov a občanov.

5.1

Zelená kniha sa zaoberá komplexnými politickými, zásadnými a právnymi otázkami. Samotné členské štáty si vybudovali korpus právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktoré – aj keď sa vo všeobecných zásadách zhodujú – sa odlišujú v podrobnostiach a uplatňovaní. Systematický a rozšírený konzultačný proces v prílohe dokumentu odzrkadľuje túto komplexnosť. V tomto detailnom rámci sa požadujú odpovede od stoviek organizácií zainteresovaných strán, ktoré majú záujem vyjadriť svoje stanovisko. EHSV však v tomto stanovisku obmedzuje svoje pripomienky na základné politické otázky, pretože sa nazdáva, že by sa mal vyjadriť jednotlivo ku každej smernici, ktorá má byť revidovaná, ako to už urobil vo svojom stanovisku k smernici o predaji na diaľku [stanovisko INT/334 k oznámeniu Komisie KOM (2006) 514 v konečnom znení z 21.9.2006].

5.2

Hlavnou prioritou by malo byť odstránenie deficitov v existujúcich smerniciach a ich vzájomné zosúladenie.

5.3

„Minimálna harmonizácia“ v kombinácii s pozitívnym prístupom zo strany členských štátov, ktorej cieľom je prijatie podstatne vyššej úrovne ochrany spotrebiteľov, bude pre budúcnosť pravdepodobne základom pre hlavnú časť acquis v oblasti ochrany spotrebiteľa. Z viacerých (a rôznych) spoločenských a hospodárskych dôvodov budú mať členské štáty záujem zachovať už existujúcu úroveň ochrany spotrebiteľov alebo postupne vlastným tempom prejsť na inú úroveň ochrany. Tento postup rešpektuje zásadu subsidiarity a možno ho s touto zásadou zosúladiť oveľa jednoduchšie. No uznáva tiež názor, že rôzne skupiny spotrebiteľov v rámci EÚ sú znevýhodnené čo sa týka súčasnej úrovne ich ochrany alebo ich možností požadovať náhradu škody a je potrebné konať na úrovni EÚ i na úrovni členských štátov.

5.3.1

To neznamená, že pri preskúmaní jednotlivých prípadov vo veľmi špecifických oblastiach, v ktorých je realizácia vnútorného trhu hlavným záujmom, nemožno zvážiť možnosť maximálnej harmonizácie, pokiaľ bude zabezpečená vyššia úroveň ochrany spotrebiteľa, a to eventuálne formou nariadenia.

5.4

Stanovený cieľ „posadiť spotrebiteľov za volant“ – čo sa týka poznania práv spotrebiteľov, ich schopnosti konať proti dodávateľom a žiadať náhradu škody – by sa nemal považovať za alternatívu k jednoznačnej a aktívne presadzovanej ochrane pomocou kombinácie právnych predpisov EÚ a legislatívy členských štátov. Informácie sú úplne iná oblasť než ochrana. Pri väčšine trhových transakcií je v skutočnosti zvýhodnený predávajúci a väčšina predpisov na ochranu spotrebiteľov slúži na ochranu práv kupujúceho.

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/31

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/31

1.1

Energetika sa stala ústrednou politickou otázkou, ktorá je úzko spätá s Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť.

1.2

Vytváranie väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest je pre Lisabonskú stratégiu prvoradé. Pri zmene trhových podmienok dochádza v energetickom sektore k strate niektorých pracovných miest. Nové energetické riešenia môžu byť súčasne silnými hnacími silami pri vytváraní vysokokvalitných pracovných miest. Tento proces uľahčujú predovšetkým vzdelávanie a odborná príprava.

1.2.1

Okrem zamestnanosti sú v kontexte Lisabonskej stratégie významné aj iné aspekty sociálneho rozmeru energetiky. Patria sem najmä vysokokvalitné verejné služby za dostupné ceny. Občianska spoločnosť vrátane sociálnych partnerov sa musí aktívne zapájať do rozvoja energetickej politiky.

1.3

EHSV v spolupráci s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami predkladá nasledujúce odporúčania týkajúce sa energetickej politiky v rámci Lisabonskej stratégie: „Energetická politika pre spoločnosť založenú na vedomostiach“:

1.4

Na to, aby sa uskutočnila naliehavá a nevyhnutná transformácia energetického sektora, je potrebné zrýchliť tempo inovácií. Výbor vyzýva, aby sa mimoriadna pozornosť venovala opatreniam na stanovenie vhodnej ekonomickej ceny emisií CO2, a to:

2.1

EVSV vypracuje v spolupráci s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami (HSR) na začiatku roka 2008 súhrnnú správu o prioritách Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Toto stanovisko na tému energetickej politiky tvorí súčasť tejto súhrnnej správy. Bolo vypracované v spolupráci s národnými hospodárskymi a sociálnymi radami za aktívnej účasti najmä francúzskej, talianskej a maltskej HSR.

2.2

Stanovisko súvisí s oddielom B (Mikroekonomické reformy na zvýšenie rastového potenciálu Európy) Integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť na roky 2005-2008. Vzťahuje sa najmä na usmernenie 8 o zlepšení hospodárskej súťaže, usmernenie 12 o výskume a vývoji, usmernenie 13 o inováciách a IKT a usmernenie 14 o trvalo udržateľnom využívaní zdrojov (1).

2.3

Európska Rada v záveroch zo svojho zasadnutia, ktoré sa uskutočnilo 23.-24. marca 2006 v Bruseli, uvítala iniciatívy, ktoré na zvýšenie zodpovednosti na úrovni Spoločenstva prijal Európsky parlament, Výbor regiónov a Európsky hospodársky a sociálny výbor (za obnovenú Lisabonskú stratégiu pre rast a zamestnanosť). Povzbudzuje Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov v tom, aby ďalej pokračovali vo svojej práci a začiatkom roka 2008 požaduje na podporu Partnerstva pre rast a zamestnanosť súhrnné správy (bod 12 záverov predsedníctva).

2.4

Európska rada poznamenala, že situáciu v Európe charakterizuje zvýšená zahraničná konkurencia, starnúce obyvateľstvo, vyššie ceny energií a potreba zachovania energetickej bezpečnosti (bod 7 záverov predsedníctva). Ďalej potvrdila, že integrované usmernenia pre zamestnanosť a rast na roky 2005-2008 zostávajú v platnosti. V rámci toho súhlasí s konkrétnymi oblasťami prioritných činností, pokiaľ ide o investovanie do vedomostí a inovácie, podnikateľského potenciálu, najmä malých a stredných podnikov a pracovných príležitostí prioritných kategórií, ako aj s vymedzením energetickej politiky pre Európu (bod 16).

2.5

Európska rada berie na vedomie, že Európa čelí v oblasti energetiky mnohým výzvam: pretrvávajúcej zložitej situácií na trhu ropy a plynu, rastúcej závislosti na dovoze a doposiaľ dosiahnutej obmedzenej diverzifikácii, vysokým a nestabilným cenám energie, rastúcemu celosvetovému dopytu po energii, bezpečnostným rizikám, ktoré majú vplyv na produkujúce a tranzitné krajiny, ako aj na prepravné trasy, narastajúcim hrozbám zmeny klímy, pomalému pokroku v energetickej efektívnosti a používaní obnoviteľných zdrojov energie, potrebe zvýšiť transparentnosť na trhu s energiou a ďalšej integrácii a prepojeniu vnútroštátnych energetických trhov s blížiacim sa zavŕšením liberalizácie trhu s energiou (júl 2007), obmedzenou koordináciou medzi aktérmi v oblasti energetiky, pričom sa do energetickej infraštruktúry požadujú veľké investície (bod 43).

2.6

V reakcii na tieto výzvy a na základe zelenej knihy Komisie „Európska stratégia pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu“ Európska Rada vyzýva na vytvorenie energetickej politiky pre Európu, ktorej cieľom je účinná politika Spoločenstva, jednotnosť medzi členskými štátmi, súlad medzi činnosťami v rôznych oblastiach politík a vyvážené plnenie troch cieľov, ktorými sú zabezpečenie dodávok, konkurencieschopnosť a trvalá udržateľnosť v oblasti životného prostredia (bod 44).

2.7

Európska rada zdôrazňuje, že na dosiahnutie súladu vnútorných a vonkajších politík EÚ musí energetická politika spĺňať požiadavky rôznych oblastí politiky. Ako súčasť stratégie rastu a prostredníctvom otvorených a konkurenčných trhov urýchľuje investície, technologický rozvoj, domáci a zahraničný obchod. Je výrazne prepojená s politikou životného prostredia a úzko spojená so zamestnanosťou, regionálnou politikou a najmä dopravnou politikou. Aspekty zahraničnej a rozvojovej politiky okrem toho nadobúdajú narastajúcu dôležitosť pri presadzovaní cieľov energetickej politiky vo vzťahu k iným krajinám (bod 45).

2.8

Energetická politika pre Európu (EPE) by preto mala vychádzať zo spoločných perspektív o dlhodobej ponuke a dopyte a z objektívneho a transparentného posúdenia výhod a nevýhod všetkých zdrojov energie a vyváženým spôsobom prispieť k svojim trom hlavným cieľom (body 46 a 47).

2.9

Pri plnení týchto hlavných cieľov by mala energetická politika pre Európu:

2.10

Komisia bude pravidelne od roku 2007 prezentovať strategický prieskum energetickej politiky. Komisia uverejnila svoj prvý prieskum a oznámenie Európskej rade a Európskemu parlamentu na tému „Energetická politika pre Európu – energetický balík“10. januára 2007.

2.11

Východiskom Komisie pri tvorbe európskej energetickej politiky sú nasledujúce tri oblasti: boj proti klimatickým zmenám, podpora zamestnanosti a hospodárskeho rastu a zníženie vonkajšej závislosti EÚ od dovozu plynu a ropy.

2.12

Ako hlavný energetický cieľ Európy uvádza Komisia zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % do roku 2020. Cieľ EÚ treba posudzovať v kontexte potreby medzinárodnej akcie priemyselných krajín v oblasti klimatických zmien. Pri takomto záväzku bude musieť Európa urobiť viac. Cieľom by preto malo byť zníženie emisií o 30 % do roku 2020 a o 60-80 % do roku 2050.

2.13

Klimatické zmeny nie sú jedinou obavou, v hre sú aj zabezpečenie dodávok energie pre Európu, ekonomika a blahobyt jej občanov. Komisia sa domnieva, že dosiahnutie tohto cieľa môže tiež obmedziť narastajúce vystavenie Európy zvýšenej nestabilite a zvyšovaniu cien ropy a plynu, zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho trhu a povzbudiť technológie a zamestnanosť.

2.14

Konkrétne v oblasti energetiky si celkové zníženie emisie skleníkových plynov bude vyžadovať zo strany EÚ zníženie obsahu CO2 spôsobeného spotrebou energie aspoň o 20 % a v najbližších 13 rokoch pravdepodobne viac. EÚ musí teda prevziať úlohu celosvetového lídra a spustiť novú priemyselnú revolúciu.

2.15

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia takisto navrhuje zamerať sa na viacero opatrení súvisiacich s energetikou: zlepšenie energetickej účinnosti, zvýšenie podielu obnoviteľnej energie v štruktúre energetických zdrojov, ako aj zavedenie nových opatrení na to, aby z vytvorenia jednotného energetického trhu mali prínos všetci občania; posilnenie solidarity medzi členskými štátmi s dlhodobejším výhľadom rozvoja energetických technológií, opätovným zameraním sa na jadrovú bezpečnosť a jednoznačným úsilím EÚ „hovoriť jedným hlasom“ so svojimi zahraničnými partnermi vrátane výrobcov a dovozcov energií a rozvojových krajín

2.16

Prieskum zahŕňa desaťbodový energetický akčný plán s časovým harmonogramom opatrení. Tento akčný plán obsahuje prvý balík konkrétnych opatrení. Zahŕňa:

2.17

Súčasťou tohto akčného plánu je tiež akčný plán pre energetickú účinnosť, ktorý prijala Komisia 19. októbra 2006. Oznámenie Komisie „Obmedziť zmenu klímy na 2 stupne Celzia – možnosti politiky pre EÚ a svet na rok 2020 a neskôr“ a strategický prieskum sa vzájomne dopĺňajú a posilňujú.

2.18

Európska rada na svojom jarnom zasadnutí 8.-9. marca 2007 v plnej miere schválila návrhy Komisie. Komisia pristúpi k podrobnému vypracovaniu legislatívnych a iných príslušných návrhov v súlade so závermi zasadnutia. Druhý strategický energetický prieskum sa uskutoční o 2 roky a bude informovať o dosiahnutom pokroku, keďže hlavy štátov a predsedovia vlád sa zaviazali pravidelne diskutovať o energetických otázkach.

2.19

EHSV vypracoval počas svojho funkčného obdobia 2002-2006 niekoľko stanovísk k otázkam energetickej politiky, najmä pokiaľ ide o charakteristiku a úlohu rôznych zdrojov energie a technológií. EHSV na svojom zasadnutí v septembri 2006 napokon prijal prieskumné stanovisko „Zásobovanie EÚ energiou: Stratégia optimálnej štruktúry zdrojov energie (energetický mix)“ (2) Toto stanovisko sa venuje mnohým otázkam, ktorými sa zaoberala Európska rada v marci 2006. Hlavné závery stanoviska sú tieto.

2.20

Podľa EHSV si Európa potrebuje stanoviť ako strategický cieľ diverzifikovanú štruktúru zdrojov energie, ktorá by bola optimálna z hľadiska cieľov ekonomiky, zabezpečenia dodávok a politiky v oblasti klimatických zmien. Každý typ zdroja energie a každá technológia má, pokiaľ ide o tieto ciele, svoje výhody a nevýhody, ktoré treba zohľadniť otvoreným a vyváženým spôsobom.

2.21

Rastúce využívanie obnoviteľných zdrojov energie poskytuje možnosti, ktoré treba využiť. Avšak i v prípade, že by sa do roku 2020 dosiahol cieľ 20 % energie z obnoviteľných zdrojov, je nepravdepodobné, že by obnoviteľné zdroje mohli v dohľadnej budúcnosti plne nahradiť tradičné zdroje energie.

2.22

Všetky možnosti musia zostať otvorené. Tento záver jasne podporujú scenáre pre EÚ – 25 uvedené v stanovisku. Dokonca aj scenár, založený na predpoklade najlepšieho vývoja energetickej účinnosti a zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov, sa nezrieka žiadnej energetickej technológie, pokiaľ nemá negatívne účinky na životné prostredie alebo ekonomiku.

2.23

Súčasná štruktúra zdrojov energie by sa mala pomocou politických stratégií vyvíjať smerom k menšej závislosti na vonkajších dodávateľoch a väčšiemu počtu neznečisťujúcich zdrojov dostupných v Európe. Zároveň je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že aktéri na trhu rozhodujú o investíciách do rôznych technológií.

2.24

EHSV odporúča vytvoriť stratégiu optimálnej štruktúry zdrojov energie. V tejto súvislosti je potrebné objasniť úlohu EÚ, členských štátov, nezávislých orgánov a aktérov na trhu.

Stratégia pre optimálny energetický mix by mala pozostávať z nasledujúcich prvkov:

3.1

V modernej spoločnosti je energia nevyhnutnosťou. Na zabezpečenie našich potrieb pokiaľ ide o potravu, vykurovanie v oblastiach s chladným podnebím, osvetlenie, dopravu, komodity a spotrebný tovar, ako i zabezpečenie v súčasnosti zvyšujúcich sa potrieb v oblasti telekomunikácií a spracovania dát je nevyhnutné zabezpečiť dodávky energie. Avšak spôsob, akým tieto potreby uspokojujeme, sa môže a musí zmeniť. Na to, aby sme zvládli súčasné výzvy, najmä v oblasti klimatických zmien, naliehavo potrebujeme nové vzory založené na vysoko účinnej ekonomike využívajúcej energetické zdroje s nízkym obsahom uhlíka.

3.2

Energetika je úzko spätá s Lisabonskou stratégiou pre rast a zamestnanosť. Na dosiahnutie lisabonských cieľov potrebujeme dostatočné množstvo energie za dostupné a konkurencieschopné ceny. Nové energetické riešenia, najmä ak budú mať úspech na svetových trhoch, môžu byť zároveň silnými hnacími silami pre európsku konkurencieschopnosť a vytváranie vysokokvalitných pracovných miest.

3.3

Všeobecné ciele energetickej politiky, ktorými sú konkurencieschopnosť, zabezpečenie dodávok a udržateľnosť, naďalej platia. Vážne výzvy v oblasti klimatických zmien si vyžadujú obmedzenie rastu dopytu po energii zlepšením energetickej účinnosti a výrazným zvýšením podielu technológií na báze obnoviteľných zdrojov a iných nízko uhlíkových technológií, v budúcnosti napr. možné zachytávanie a skladovanie uhlíka. Zabezpečenie dodávok energie je tiež možné podporiť lepšou energetickou účinnosťou, ako i diverzifikáciou zdrojov a jednotným vystupovaním EÚ v medzinárodných vzťahoch. Treba posilniť konkurencieschopnosť prostredníctvom otvoreného trhu s dobre fungujúcou a korektnou hospodárskou súťažou vrátane prístupu k sieťam, pričom musia byť zabezpečené vysokokvalitné služby.

3.4

Vytváranie väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest je pre Lisabonskú stratégiu prvoradé. Konkurencia na trhoch si vo všeobecnosti žiada lepšiu produktivitu a preto podniky pôsobiace na energetickom trhu musia byť efektívnejšie. Ak dôjde k strate pracovných miest v energetickom sektore, zamestnancom, ktorí prišli o miesto, bude treba poskytnúť náležitú podporu. Súčasne je možné, že sa počet pracovných miest v energetike udrží a dokonca vzrastie. Smerovaním k lepšej energetickej účinnosti a využívaním energie z obnoviteľných zdrojov a ďalších vyvíjajúcich sa technológií sa vytvorí mnoho, prevažne vysokokvalitných pracovných miest.

3.4.1

V rámci Lisabonskej stratégie sa musí venovať náležitá pozornosť sociálnemu rozmeru energetickej politiky. Zahŕňa otázky zamestnanosti a pracovných miest, ako i otázku dostupnosti energie pre všetkých a za prijateľné ceny, t.j. vysokokvalitné verejné služby. Občianska spoločnosť, vrátane sociálnych partnerov, sa musí aktívne zapájať do rozvoja energetickej politiky.

3.5

Vo svojich nedávnych stanoviskách EHSV podrobne predstavil svoje názory na uvedené kľúčové otázky energetickej politiky a neskôr vypracuje stanoviská k legislatívnym a iným podrobným návrhom, ktoré predloží Európska komisia a ktoré budú vychádzať zo záverov Európskej rady týkajúcich sa energetického balíka.

3.6

V snahe predísť nadbytočnej práci a ponúknuť optimálny prínos k diskusii o energetike sa EHSV vo svojom stanovisku zameriava na vzťah medzi energetickou politikou a víziou Európy, ako spoločnosti založenej na vedomostiach, o ktorú sa opiera Lisabonská stratégia. V tomto stanovisku sa vyjadrujeme k otázkam, ktorými sa zaoberá energetický balík a ktoré sa týkajú inovácií.

3.7

Politicky stanovené ciele a opatrenia určujú akčný rámec, ale iba technológie a inovácie môžu priniesť skutočný pokrok. Platí to pre lepšiu účinnosť tak pri premene energie, ako i pri jej využívaní. Inovácie môžu zohrávať dôležitú úlohu pri znižovaní závislosti na vonkajších zdrojoch energie tým, že umožnia diverzifikáciu štruktúry zdrojov energie. Inovácie sú rozhodne potrebné pre zníženie emisií skleníkových plynov prostredníctvom vývoja a využívania obnoviteľných zdrojov energie, čistých uhoľných a iných fosílnych palív, ako i bezpečnej jadrovej energie.

3.8

Inovácie znamenajú obnovu v širokom zmysle slova. Spočívajú vo vývoji nových konceptov, ich širokom využívaní a ich transformácii na ekonomickú hodnotu. Zahŕňajú technologické inovácie, ako i nové riadenie a iné organizačné riešenia, ktoré sa uskutočňujú v priemysle ale aj v službách a verejnom sektore. Výskum je často zdrojom inovácií, avšak určite nie vždy. V tejto súvislosti odkazuje výbor aj na svoje stanovisko na tému „Potreba výskumu vzhľadom na bezpečné a trvalo udržateľné zásobovanie energiou“ (3).

3.8.1

V centre pozornosti sú energetické technológie ako účinnejšie spaľovanie, veterné mlyny, solárne kolektory alebo budúce palivové články, vodíková technológia a syntéza. Rovnako dôležité sú sprievodné technológie, napríklad v oblasti vývoja materiálov alebo meteorológie.

3.8.2

Pokiaľ ide o efektívnejšie vyžívanie energie, spektrum vhodných technológií je takmer neobmedzené: lepšia izolácia, elektrické spotrebiče s menšou spotrebou energie, ľahšie materiály, lepšie priemyselné plánovanie, účinnejšie zariadenia. V tejto súvislosti majú dôležitú úlohu hospodárske odvetvia s vysokou spotrebou energie. Ak nebudú zabezpečovať dopyt formou investícií a odborných znalostí, pre veľkú časť technológií, ktoré umožňujú zlepšenie energetickej účinnosti a sú určené pre priemysel, budú inovácie v EÚ potlačené.

3.8.3

Veľký potenciál ponúkajú informačné a komunikačné technológie. Ich využitie pri výrobe, premene a distribúcii energie môže, tak ako je to pri iných postupoch, prispieť k zvýšeniu účinnosti a produktivity. Platí to aj pre bezpečné a chránené operácie, najmä pre prenosové siete. IKT technológie pomáhajú užívateľom a spotrebiteľom kontrolovať ich spotrebu energie. Jedným z príkladov s viacnásobnými pozitívnymi účinkami by mohlo byť zníženie špičkového zaťaženia tým, že by sa užívateľom uľahčilo okamžite reagovať na cenové signály. V širšom kontexte môže používanie IKT technológií nahradiť potreby v oblasti dopravy, napr. prácou na diaľku alebo prostredníctvom videokonferencií.

3.8.4

Potrebujeme tiež nové metódy – inovácie – v oblasti prevádzky a riadenia energie a systémov, ktoré s energiou súvisia, pričom cieľom je zabezpečiť vysokú kvalitu služieb za prijateľné ceny. Ide napríklad o riadenie bezpečnej prevádzky výrobných a prenosových systémov a údržbu, ako i riadenie trhu (výmeny) a krízové riadene a prispôsobenie dennému svetlu. A v neposlednom rade môže účinná logistika prispieť k lepšiemu dopytu po energii, ako i k lepšiemu riadeniu palív.

3.8.5

Rovnako nevyhnutná je inovácia v správaní. Spotrebiteľ je kľúčovým hráčom – inteligentnejšie využívanie energie je na každom z nás a to si vyžaduje nové nápady a viac poznatkov. Veľká výzva existuje v súvislosti s lepším povedomím a primeranou informovanosťou spotrebiteľa v záujme usmernenia jeho voľby. Politika v oblasti územného plánovania na miestnej a regionálnej úrovni, ako i architektonické riešenia a požiadavky na vybavenie budov môžu významne pomôcť občanom v rozhodovaní pokiaľ ide o energiu. Na tento účel treba podporovať oficiálne informačné kampane na podporu energetickej účinnosti.

3.9

Je nevyhnutné navrhnúť nové radikálne riešenia problémov a naliehavo treba zmenu. Radikálna zmena si žiada čas a preto je dôležité, aby sa s prideľovaním prostriedkov začalo okamžite. Zatiaľ by sa najlepšie existujúce technológie mali využívať v širokej miere, napr. v záujme zníženia spotreby energie v domácnostiach.

3.10

Aby inovácie a investície smerovali k rentabilite, mal by sa kvantitatívne zhodnotiť vzťah náklady – účinnosť pokiaľ ide o „preventívne“ technológie. Dôležitým príkladom sú náklady na rôzne technológie na zamedzenie výroby 1 tony CO2; napríklad veterné elektrárne sú oveľa nákladnejšie ako izolácia domov.

3.11

Vznik a šírenie inovácií si vyžaduje určité podmienky a niektoré osobitné politické opatrenia na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a na úrovni EÚ. Keďže ambíciou EÚ je stať sa svetovým lídrom v oblasti energetickej účinnosti a nízko uhlíkových technológií, rozhodujúci význam má preskúmanie energetickej politiky a iných príslušných rámcových podmienok s ohľadom na tento cieľ.

3.12

Prvým predpokladom úspešnej inovácie je zručná a motivovaná pracovná sila, podporovaná vysokokvalitným vzdelávacím systémom. Vývoj nových technológií si vyžaduje dostatočné úsilie v oblasti výskumu a vývoja, ako i rizikový kapitál v štádiu rozvoja a v počiatočnom štádiu činnosti MSP. Zdravá a otvorená hospodárska súťaž núti podniky inovovať. Nevyhnutný je prístup na trh vrátane svetového trhu. V prípade obnoviteľnej energie môže byť prístup k sieťam rozhodujúci pre dosiahnutie úspešnej inovácie. Musí sa vytvoriť regulačný rámec, ktorý podporí inovácie, napr. prostredníctvom odmeňovania autorov inovácií (systém EÚ na obchodovanie s emisiami neodmeňuje tých, ktorí včas prijali opatrenia na zníženie emisií). Nadmerná regulácia potláča inovácie.

3.12.1

Na to, aby sa nové technológie mohli využívať, sú potrebné investície. Podniky musia byť ziskové, aby boli schopné investovať. Platí to i pre investície zamerané na zvýšenie energetickej účinnosti, i keď návratnosť investovaného kapitálu môže byť krátka. Hoci obchod v oblasti energetiky bol v posledných rokoch veľmi výnosný, investície sú naďalej nízke. Je známe, že požiadavky súvisiace s plánovaním a s udeľovaním povolení brzdia a dokonca znemožňujú investície. Regulačný rámec musí byť predvídateľný a stabilný, aby sa znížilo riziko investícií. Keďže návratnosť investícií do energetickej infraštruktúry je často dlhá, bolo by výhodné využiť niektoré formy dlhodobých zmlúv.

3.12.2

Podnik musí byť schopný získať späť investovaný kapitál z dostatočne veľkých trhov, aby mohol investovať do vývoja alebo využitia novej technológie. Vo väčšine prípadov nie sú domáce trhy dostatočne veľké na tento účel a preto je čoraz viac predpokladom investícií prístup na svetové trhy. Rovnako dôležité sú svetový dopyt a rovnosť trhových podmienok. Hoci jednostranné opatrenia EÚ nevytvárajú dopyt na inom mieste sveta, k takémuto vývoju môže časom dôjsť. Napríklad stanovenie ceny CO2 môže predstavovať významný stimul, ale musí sa uskutočniť na celosvetovej úrovni.

3.12.3

Silné postavenie EÚ na svetových trhoch v oblasti energeticky účinných technológií a technológií na báze obnoviteľnej energie by sa malo ďalej rozvíjať a posilňovať. Ambície EÚ stať sa lídrom pokiaľ ide o politiku v oblasti klimatických zmien stanovením ambicióznych cieľov, ako i o energetickú účinnosť a využívanie obnoviteľnej energie, môžu dosiahnutie tohto cieľa podporiť. Nefunguje to však automaticky. Ciele a termíny sa musia starostlivo stanoviť, aby existovala reálna možnosť splniť ich. V opačnom prípade budú výsledkom iba ďalšie náklady a prípadne strata pracovných miest. Vhodné technológie musia byť v takom štádiu vývoja, aby mohli byť vyvinuté včas s ohľadom na stanovené termíny. Do úvahy treba brať aj investičné cykly v rôznych sektoroch.

3.12.4

Zdá sa, že EÚ kladie dôraz na vzájomné pôsobenie síl na trhu ako prostriedku na podporu inovácií, čo však nemusí byť dostatočne účinné. Spojené štáty a iné krajiny podporujú skôr verejné financovanie výskumu a vývoja. Európa potrebuje zvýšiť financovanie vývoja a výskumu v oblasti energetiky z verejných i súkromných zdrojov. Treba rozvíjať technologickú spoluprácu s inými dôležitými aktérmi a systematicky monitorovať ich politiku a opatrenia. Nevyhnutná je tiež väčšia spolupráca medzi členskými štátmi a lepšia koordinácia úsilia na národnej a európskej úrovni bez toho, aby sme odstránili hospodársku súťaž. Užšia spolupráca medzi verejným výskumom a podnikmi sa musí posilniť tak v oblasti plánovania, ako i v oblasti uskutočňovania výskumných programov, aby výskumné úsilie viedlo k inováciám. Navrhovaný Európsky technologický inštitút by v tomto ohľade mohol byť prínosom.

3.13

V záujme aktívnej podpory inovácie je zvyčajne potrebná kombinácia nástrojov. Rôzne štádia vývoja a rôzne trhové situácie vyžadujú rôzne opatrenia na dosiahnutie výsledkov. V súvislosti s potrebnými opatreniami umožňujúcimi premenu technológií na úspešné inovácie na trhu, môžu byť technológie rozdelené do 3 kategórií:

3.14

Na európskej, národnej a regionálnej úrovni existuje široký výber opatrení a nástrojov. K voľbe opatrení pre dané ciele sa musí pristupovať veľmi starostlivo, aby boli výsledky nákladovo efektívne. Rýchlosť konania by sa mala kriticky zhodnotiť, aby sa zabránilo plytvaniu zdrojov a neplánovaným dôsledkom. Opatrenia, ktoré jasne slúžia priamym a nepriamym cieľom (opatrenia, ktoré nebude treba ľutovať) by sa mali čo najskôr implementovať. Komplikovanejšie opatrenia, často nové druhy opatrení (ako napr. stanovenie trhovej ceny CO2) by sa mali najskôr starostlivo preskúmať. V snahe predísť komplikáciám, neočakávaným vedľajších účinkom a riešeniam nedosahujúcim optimálnu úroveň sa treba vyhnúť viacnásobným opatreniam pre dosiahnutie jedného cieľa. Pri výbere opatrení je tiež dôležité zohľadniť efektívne fungovanie vnútorného trhu; doposiaľ to nebolo vždy tak.

3.14.1

Financovanie výskumu a vývoja: V tejto súvislosti odkazuje výbor najmä na svoje stanovisko na tému „Investovanie do vedomostí a inovácií (Lisabonská stratégia)“, INT/325. EÚ ako celok jasne zaostáva za Spojenými štátmi a inými dôležitými konkurentmi. V rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj sa počas 7 rokov vyčlenili pre energetiku celkovo približne 4 miliardy eur (okrem výstavby medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora), zatiaľ čo v USA sa v návrhu federálneho rozpočtu vyčlenilo na energetiku 4,4 miliardy dolárov len na rok 2007 s následným zvýšením. Okrem zvýšenia verejných zdrojov na výskum a vývoj v oblasti energetiky by bolo treba zaviesť stimuly s cieľom posilniť súkromné financovanie výskumu a vývoja v oblasti energetiky a súčasne zintenzívniť spoluprácu medzi členským štátmi EÚ.

3.14.2

Vzdelávanie a odborná príprava: Okrem úsilia zameraného na zvýšenie kvality systému vzdelávania a odbornej prípravy v Európe, je potrebné zatraktívniť energetiku ako voľbu zamestnania s pozitívnymi perspektívami pre mladých ľudí. Vzhľadom na rýchle tempo technologických zmien je celoživotné vzdelávanie nevyhnutné.

3.14.3

Verejné povedomie: Práve zmena správania každého jednotlivca smerom k inteligentnejšiemu využívaniu energie predstavuje veľkú výzvu. Školský systém a informačné kampane zohrávajú svoju úlohu. Výchova budúcich občanov v tejto oblasti by sa mohla začať už na základnej škole, pretože deti v tomto veku sú veľmi vnímavé k otázkam budúcnosti našej planéty a chcú konať. V profesionálnej sfére a v podnikoch priniesli energetické audity, uskutočnené napr. na základe dobrovoľných dohôd, dobré výsledky.

3.14.4

Cenové mechanizmy, zdaňovanie: Správne cenové signály účinne podporujú inovácie usmernením voľby užívateľov. Ako nástroj na zníženie spotreby energie nie sú vyššie ceny všeobecne veľmi účinné – je dobre známe, že cenová elasticita v energetike je všeobecne slabá.

3.14.5

Subvencie: Dobre navrhnuté subvencie môžu účinne usmerniť voľbu. V prvých štádiách nábehových kriviek sú subvencie často potrebné na vyrovnanie inak príliš vysokého rizika. Môžu sa použiť iba v rámci existujúcich pravidiel EÚ, t.j. na vyriešenie trhových nedostatkov, aby sa nenarušila hospodárska súťaž. Subvencie musia byť časovo obmedzené a postupne sa musia prestať poskytovať. Na zvýšenie energetickej účinnosti sa musia vyvinúť primerané stimuly, ktoré pomôžu prekonať ďalšie počiatočné náklady spojené s energeticky účinnými zariadeniami vyznačujúcimi sa krátkou návratnosťou investícií.

3.14.6

Politicky stanovené ciele a záväzky: Slúžia na naznačenie želaného smeru vývoja. Politické nástroje, ktoré sa reálne implementujú na dosiahnutie cieľov, majú rovnako významný vplyv na investičné rozhodnutia. Pri stanovovaní cieľov treba zohľadniť skutočnosť, že niektoré odvetvia ekonomiky zvyčajne získajú, zatiaľ čo iné stratia, a príliš ambiciózne ciele môžu viac uškodiť ako pomôcť. Zdá sa, že v súčasnosti existuje tendencia stanovovať súhrnné ciele a dopĺňať ich o špecifické ciele vzťahujúce sa k rovnakému cieľu, napr. ciele týkajúce sa zníženia emisií CO2 a v záujme dosiahnutia týchto cieľov, ciele týkajúce sa zvýšenia využívania obnoviteľných zdrojov energie. Takýto prístup môže viesť k riešeniam, ktoré pre dosiahnutie celkového cieľa nie sú optimálne. Ciele, ako i špecificky vybrané nástroje musia byť predmetom dôkladného hodnotenia vplyvu, ako napr. dohody s priemyselnými odvetviami v Nemecku a Fínsku..

3.14.7

Obchodovanie s emisiami, zelené/biele osvedčenia: Ide o účinné nástroje, ktoré ak sa správne navrhnú, môžu viesť k dosiahnutiu stanovených cieľov. Je však ťažké vopred odhadnúť náklady, ktoré môžu byť veľmi odlišné. Čím je trh a počet aktérov na trhu pokiaľ ide o obchodné práva a osvedčenia väčší, tým lepšie. Ak sa má tento systém uplatniť na podniky pôsobiace na svetovom trhu, musí mať celosvetový rozmer, aby sa nenarušila hospodárska súťaž.

3.14.8

Právne predpisy alebo záväzné normy: Starostlivo vypracované právne predpisy môžu podporiť inovácie. Právne predpisy môžu byť najmä účinným spôsobom, ako sa zbaviť zastaraných technológií a môžu tiež stimulovať inovácie, ktorých cieľom je presadiť energeticky účinné výrobky, stanovením ambicióznych strednodobých cieľov pre zvýšenie noriem účinnosti. Vždy však existuje riziko spomalenia inovácií. V každom prípade sa musia prijať opatrenia na to, aby právne predpisy nevytvárali trhové bariéry.

3.14.9

Dobrovoľné normy, dobrovoľné dohody, certifikácia: Ide o politické nástroje priaznivé pre inovácie. Hoci nevedú vždy k naplneniu presných cieľov, pomáhajú dosiahnuť veľký pokrok v inováciách, prakticky bez rizika negatívnych vedľajších účinkov.

3.14.10

Verejné obstarávanie: Obstarávanie môže zohrávať významnú úlohu v podpore energetických inovácií. Mali by sa vyvinúť a vo veľkej miere rozšíriť metódy na tento účel. Ekologizácia verejného obstarávania si obyčajne vyžaduje použitie analýzy životného cyklu a pre túto a iné nové metódy potrebujú verejné orgány často ďalšie vzdelávanie. Záväzné pravidlá EÚ týkajúce sa verejného obstarávania ustanovujú ekologizáciu verejného obstarávania tým, že požadujú najmodernejšie riešenia.

3.14.11

Na to, aby sa uskutočnila naliehavá a nevyhnutná transformácia energetického sektora, je potrebné zrýchliť tempo inovácií. Výbor vyzýva, aby sa mimoriadna pozornosť venovala opatreniam na stanovenie vhodnej ekonomickej ceny emisií CO2, a to:

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/39

—

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, o interoperabilite systému železníc Spoločenstva“ (kodifikované znenie)

—

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 881/2004, ktorým sa ustanovuje Európska železničná agentúra“

—

„Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/49/ES o bezpečnosti železníc Spoločenstva“

1.1

Návrhy:

sa zdajú byť v súlade so snahou uľahčiť prístup hospodárskych subjektov k systému európskych železníc

Tieto návrhy

1.2

EHSV súhlasí s cieľom zjednodušiť postup uvádzania do prevádzky.

1.3

EHSV zastáva názor, že takéto zjednodušenia by viedli k vyššiemu využívaniu európskeho železničného systému tým, že objem prepravy by sa presunul z iných druhov dopravy, čím by došlo k skvalitneniu životného prostredia a využívaniu zdrojov energie odporúčaných v energetických plánoch EÚ.

1.4

EHSV zdôrazňuje, že je dôležité, aby postup ďalšieho uplatňovania európskych štandardov v oblasti interoperability ako aj rozdelenie certifikačných kontrol medzi vnútroštátne orgány a orgány Spoločenstva neviedli k ohrozeniu bezpečnosti.

1.5

EHSV odporúča najmä, aby sa pozorne pristupovalo k vymedzeniu právomocí medzi orgánmi zavedené novým systémom.

1.6

EHSV sa nazdáva, že v prípade nákladných vozňov a osobných vozidiel, ktoré boli uvedené do prevádzky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, je postačujúcim jedno povolenie na uvedenie do prevádzky od jedného členského štátu Spoločenstva. Nové nariadenie o európskej agentúre umožní hospodárskym subjektom v železničnej doprave, manažérom infraštruktúry, držiteľom vozidiel, ale predovšetkým vnútroštátnym certifikačným orgánom:

1.7

Berie na vedomie, že svojou budúcou činnosťou sa agentúra profiluje ako riadiaci orgán pri vytváraní európskeho železničného systému (pozostávajúceho zo siete vysokorýchlostných železníc, koridorov TEN a v budúcnosti aj všetkých ostatných častí vnútroštátnych sietí), prostredníctvom koordinácie a rozšírenia systému ERTMS (European Railway Traffic Management System – Európsky systém riadenia železničnej dopravy), uverejňovania systému porovnávania vnútroštátnych predpisov, ako aj technickej asistencie poskytovanej vnútroštátnym certifikačným orgánom.

1.8

Postupne sa zvyšujúci význam európskej agentúry ako orgánu na usmerňovanie a kontrolu procesu dosahovania interoperability železníc a technologického vývoja súčasne povedie k čiastočnej zmene funkcií vnútroštátnych certifikačných orgánov.

1.9

Žiada od Európskej komisie, aby zvážila možnosť vytvorenia spoločného európskeho registra prekážok bezpečnosti dopravy, na ktorom by sa podieľali všetky členské štáty, s cieľom vytvoriť databázu poznatkov pre spoločné parametre.

1.10

Očakávaným výsledkom by malo byť vytvorenie európskeho trhu so železničnými koľajovými vozidlami, činnosťami spojenými s údržbou železničného vozového parku, ľudskými zdrojmi v oblasti riadenia dopravných služieb.

1.11

To poskytne jedinečnú príležitosť európskym výrobcom koľajových vozidiel, najmä ak rozhodnutia v súvislosti s TSI umožnia zachovať primeraný počet výrobcov na zaručenie konkurencieschopného európskeho trhu s koľajovými vozidlami (a údržbou).

1.12

EHSV odporúča, aby v prípade železničných koľajových vozidiel, ktoré boli uvedené do prevádzky pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice a ktoré nemajú vyhlásenie ES o overení, uplatňovanie smernice o bezpečnosti železníc neznevýhodňovalo po administratívnej stránke hospodárske subjekty v železničnej doprave.

1.13

EHSV sa nazdáva, že je potrebné naplánovať zriadenie vnútroštátnych certifikačných orgánov v krajinách európskeho štatistického systému.

1.14

Pri analýze výnimiek z TSI z hľadiska hospodárskej vyváženosti projektu treba rátať s podrobnou analýzou dosahu spolufinancovania Spoločenstva na ekonomickú uskutočniteľnosť projektu.

1.15

Podľa názoru EHSV sa analýza výnimiek nemôže vykonať pre každú TSI osobitne, ale len pre systém TSI ako celok.

1.16

EHSV trvá na tom, aby sa pri zverejnení TSI zo strany agentúry uplatnil súčasný jazykový režim.

Nazdáva sa, že hodnotenia a stanoviská agentúry musia byť vyžiadané pre všetky aktivity v oblasti výstavby a obnovy, a to aj v prípade, že nie sú financované zo zdrojov EÚ, s cieľom nasmerovať opatrenia Spoločenstva ako aj jednotlivých štátov na európsky systém bezpečnosti.

1.17

Nazdáva sa, že je potrebné rozšíriť na všetky zainteresované subjekty možnosť požiadať európsku agentúru o stanoviská, aj keď sú v rozpore s hodnotením vnútroštátnych certifikačných orgánov Táto možnosť by mala byť zaručená hlavne železničným podnikom Spoločenstva a príslušným zamestnaneckým organizáciám.

2.1.1

Postupné vytváranie európskeho železničného priestoru bez hraníc si vyžaduje vypracovanie právnych predpisov technického charakteru pre aspekty súvisiace s bezpečnosťou, riadením a postupmi pre prístup k systému.

2.1.2

Smernica Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991, smernica Rady 95/18/ES z 19. júna 1995 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o rozvoji železníc v Spoločenstve rátajú s postupným udeľovaním prístupových práv na využívanie infraštruktúry Spoločenstva všetkým železničným podnikom Spoločenstva, ktorým bola udelená licencia v jednom členskom štáte a ktoré chcú poskytovať služby nákladnej dopravy v novom referenčnom rámci.

2.1.3

Snaha o súčasné dosiahnutie bezpečnosti a interoperability si vyžaduje činnosť technického charakteru, ktorú musí riadiť špecializovaný orgán. Z tohto dôvodu bola zriadená Európska železničná agentúra pre bezpečnosť a interoperabilitu.

2.1.4

Hlavné oblasti činnosti agentúry sú:

2.1.5

Vnútroštátne postupy homologácie rušňov sa v súčasnosti pokladajú za jednu z najväčších prekážok pri zakladaní nových železničných podnikov v oblasti nákladnej dopravy, ako aj za hlavnú brzdu interoperability európskeho železničného systému.

2.1.6

Keďže žiadny členský štát nemôže sám rozhodnúť o tom, že povolenie na uvedenie do prevádzky, ktoré vydá, bude platné na území iných členských štátov, nevyhnutná je iniciatíva Spoločenstva na harmonizáciu vnútroštátnych postupov, ich zjednodušenie a systematickejšie využívanie zásady vzájomného uznávania.

2.1.7

Okrem toho v rámci programu zjednodušenia právnych predpisov Komisia navrhuje konsolidovať a zlúčiť smernice o interoperabilite železníc s cieľom vytvoriť jednotný systém predpisov pre systém európskych železníc.

2.1.8

Tieto iniciatívy umožnia zvýšiť konkurencieschopnosť dopravy znížením nákladov všetkých zložiek železničného sektora.

2.2.1

Agentúra zjednoduší postup certifikácie existujúceho železničného vozového parku vypracovaním referenčného nástroja, ktorý umožní určiť analógie medzi jednotlivými vnútroštátnymi predpismi.

2.2.2

Agentúra vyhodnotí žiadosti o financovanie Spoločenstvom v sektore projektov v oblasti infraštruktúry a železničného vozového parku, s cieľom preveriť ich „interoperabilitu“.

2.2.3

Agentúra posúdi vzťahy medzi držiteľmi vozňov a železničnými podnikmi (bývalá Dohoda o vzájomnom používaní vozňov medzi železničnými podnikmi – RIV) najmä v oblasti údržby a predloží Komisii odporúčania na ich právnu úpravu.

2.2.4

Agentúra vypracuje odporúčania týkajúce sa spoločných kritérií na definovanie odborných spôsobilostí a hodnotenie personálu povereného činnosťami v oblasti prevádzky a údržby.

2.2.5

Agentúra zohrá úlohu systémového orgánu v rámci projektu ERTMS.

2.3.1

Cieľom tohto návrhu je zjednodušiť a modernizovať regulačný rámec v Európe. V tomto kontexte sa navrhuje kodifikácia a zlúčenie platných smerníc o železničnej interoperabilite.

2.3.2

Vzhľadom na svoje desaťročné skúsenosti v implementácii smerníc o interoperabilite Komisia navrhuje aj niekoľko vylepšení technickej časti regulačného rámca.

2.4.1

Zmena a doplnenie článku 14 smernice o bezpečnosti železníc umožňuje spresniť tú časť povolenia, ktorá musí byť vzájomne uznávaná a ďalej tú časť povolenia, ktorá je úzko spojená so zlučiteľnosťou daného železničného vozidla s príslušnou infraštruktúrou.

2.4.2

Zmeny a doplnenia predpisov sa prejavia takto:

3.1.1

Železničný systém sa vyznačuje tým, že všetky jeho prvky spoločne prispievajú k jeho bezpečnosti.

3.1.2

Ak sa pôsobenie agentúry rozšíri z interoperabilného systému na systém bezpečnosti, jej právomoci sa časom rozšíria na všetky prvky systému.

3.1.3

Možno odhadovať, že na konci tohto procesu bude existovať jediný systém Spoločenstva a jediná železničná agentúra.

3.1.4

Fázu vzájomného porovnávania legislatív treba pokladať za jeden z nevyhnutných krokov v tomto smere.

3.1.5

Je potrebné posúdiť rozdielny vplyv, ktorý budú mať rozhodnutia v súvislosti s TSI a novými postupmi certifikácie na jednotlivé členské krajiny, manažérov infraštruktúry, železničné podniky, a držiteľov vozidiel a konečných užívateľov.

3.1.6

Zachovanie hospodárskej rovnováhy jednotlivých vnútroštátnych sietí a hospodárskych subjektov pôsobiacich na trhu treba zohľadniť predovšetkým vo fáze harmonizácie technických predpisov a postupov certifikácie.

3.1.7

Agentúra by mala byť poverená úlohou usmerňovať technologické rozhodnutia v prospech siete otvorenej interoperabilite, súčasnej i budúcej, aj bez využitia finančných pák.

3.1.8

Treba zvážiť skutočnosť, že podľa návrhu smernice o interoperabilite budú právomoci agentúry rozšírené na celú sieť železníc Spoločenstva.

3.2.1

Zámerom návrhu smernice je zjednodušenie niektorých TSI týkajúcich sa systémov vysokorýchlostných (VR) a konvenčných železníc tam, kde sú porovnateľné.

3.2.2

Týmto návrhom smernice sa sleduje rozšírenie platnosti TSI tak, aby okrem siete vysokorýchlostných železníc a koridorov TEN (Trans-European Networks – transeurópske siete) pokrývala až na niektoré výnimky aj všetky vnútroštátne siete.

3.2.3

Toto rozšírenie je prelomom v politike technologického vývoja európskeho železničného systému smerom k jednotnej celoeurópskej sieti. Jeho hospodársky a strategický vplyv je výraznejší, než sa uvádza v preambule návrhu.

3.2.4

Rozhodnutia v súvislosti s druhom TSI, ktoré by mali byť uplatnené pri realizácii nových a významnom prispôsobení existujúcich infraštruktúr, budú vo veľkej miere spadať do kompetencie Spoločenstva.

3.2.5

Rozhodnutia Spoločenstva o definovaní TSI a ich vývoji vzhľadom na súčasnú situáciu každého členského štátu budú mať výrazný hospodársky vplyv na plánovanie investícií v oblasti technológií a infraštruktúry jednotlivých členských krajín.

3.2.6

Pri posudzovaní vhodnosti schválenia TSI by sa malo vychádzať z hodnotenia ich vplyvu po ekonomickej stránke pre každú členskú krajinu.

3.2.7

Toto hodnotenie treba vykonať odlišným spôsobom pre TSI, ktoré majú vplyv na verejné investície členských štátov, a pre TSI, ktoré majú vplyv na investície železničných podnikov a súkromného sektora.

3.2.8

Rozšírenie rozsahu pôsobnosti TSI na celú európsku sieť železníc, až na niektoré výnimky, privádza aj na myšlienku nového usporiadania vzťahov medzi Európskou železničnou agentúrou a certifikačnými orgánmi jednotlivých členských štátov.

3.2.9

Dá sa predpokladať, že členské štáty sústredia do budúcnosti svoje pôsobenie skôr na certifikačnú činnosť v prospech podnikov a hospodárskych subjektov než na riadenie vývoja technologických štandardov.

3.2.10

Zmeny a doplnenia smernice o bezpečnosti sú jednou z technických úprav na dosiahnutie cieľa, akým je zjednodušenie prevádzky interoperabilného železničného vozového parku.

3.2.11

Zároveň sa zavádza nový pojem „držiteľ“ železničných vozňov.

3.2.12

Proces certifikácie železničného vozového parku je zorganizovaný tak, že tie isté koľajové vozidlá budú posudzované rôznymi orgánmi v závislosti od jednotlivých technických aspektov.

3.2.13

Aspekty zahrnuté medzi TSI budú certifikované ktorýmkoľvek z vnútroštátnych certifikačných orgánov.

3.2.14

Doplnkové vnútroštátne požiadavky budú kontrolované certifikačným orgánom príslušnej vnútroštátnej siete. Vnútroštátny certifikačný orgán berie na vedomie certifikácie Spoločenstva, overuje vnútroštátne špecifikácie a udeľuje bezpečnostné osvedčenia. Má právomoc zamietnuť žiadosť o certifikáciu, a preto nesie zodpovednosť za súlad všetkých certifikovaných prvkov.

3.2.15

Európska železničná agentúra pôsobí ako nezávislý odvolací orgán vo vzťahu k výsledku žiadosti o certifikáciu.

3.2.16

Okrem všeobecných pripomienok uvedených v predchádzajúcich oddieloch (Interoperabilita a Agentúra) neuvádzame žiadne ďalšie pripomienky.

4.1.1

Článok 8a: Agentúra na jednej strane vypracuje a udržiava referenčný dokument na porovnanie a posúdenie rovnocennosti vnútroštátnych predpisov pre každý parameter (bod 2) a na druhej strane vypracúva technické stanoviská

Práca agentúry by mala väčší účinok, keby bolo takéto stanovisko záväzným a mohlo by oň požiadať aj zainteresované subjekty: prevádzkovatelia infraštruktúry, železničné podniky, držitelia koľajových vozidiel.

4.1.2

Článok 15: Úloha agentúry by sa mala rozšíriť na všetky projekty obnovy, modernizácie alebo výstavby týkajúce sa častí infraštruktúry, na ktoré sa vzťahujú súčasné alebo budúce TSI.

4.1.3

Článok 16a: Agentúre je potrebné poskytnúť hodnotiace kritériá pre rozhodovanie, či je systém certifikácie „dobrovoľný alebo povinný“ na základe:

Je potrebné poukázať na to, či, a akým spôsobom ovplyvní systém certifikácie železničné podniky, ktoré sú držiteľmi vozňov.

4.1.4

Článok 18: Je potrebné zdôrazniť, že agentúra sa pri vypracovaní vzorových formulárov na žiadosť o registráciu bude snažiť čo najväčšmi obmedziť špecifikácie, ktoré neboli zahrnuté do spoločných častí.

4.1.5

Článok 21b: Mandát sa so zreteľom na ciele agentúry zdá byť úplný. Nie je však dodržaná zásada subsidiarity.

4.2.1

Článok 1: V oblastiach, kde sa plánuje rozšírenie TSI na európsky hospodársky priestor, je potrebné zároveň rátať s uznaním vnútroštátnych certifikačných orgánov.

4.2.2

Článok 6: Sloboda rozhodovania, ktorú má agentúra v otázke jazykového režimu uplatňovaného pri zverejňovaní technických príloh TSI, nevedie k jednoduchému a spoločnému prístupu k právnym predpisom Spoločenstva v oblasti interoperability.

4.2.3

Článok 7: Chápanie výnimky sa zdá byť obzvlášť široké predovšetkým pri dôvodoch ekonomického charakteru, pričom sa nezohľadňuje vplyv financovania Spoločenstva na analýzu ekonomickej uskutočniteľnosti. Systém výnimiek by sa dal pri posudzovanom projekte lepšie uplatňovať na systém TSI ako celok, než ich uplatňovať na jednotlivé TSI.

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/44

1.1

Výbor víta návrh smernice Komisie o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru, ktorého strategickým cieľom je harmonizovať právo Spoločenstva v tejto oblasti. Týmto opatrením by sa malo dosiahnuť zlepšenie bezpečnostných podmienok pokiaľ ide o prepravu tohto tovaru.

1.2

Návrh smernice aktualizuje štyri súčasné smernice a štyri rozhodnutia Komisie, ktoré sa týkajú prepravy nebezpečného tovaru a integruje ich do jedného právneho predpisu, pričom rozširuje rozsah pôsobnosti pravidiel EÚ na vnútrozemskú vodnú dopravu, keďže sa pôvodne vzťahovali len na cestnú a železničnú dopravu.

1.3

Výbor zdieľa názor Komisie, že len ťažko možno očakávať zavedenie čo najlepších bezpečnostných podmienok pre prepravu nebezpečného tovaru, pokiaľ sa neprijmú jednotné právne predpisy, ktoré pokrývajú všetky typy vnútrozemskej prepravy (cestnú, železničnú a vodnú).

1.4

Výbor súhlasí s názorom Komisie, že harmonizácia platných predpisov v oblasti prepravy nebezpečného tovaru cestnou a železničnou dopravou – bez toho, aby sa zásadne zmenili existujúce ustanovenia, pričom oblasť pôsobnosti právnych predpisov Spoločenstva by sa pri tejto príležitosti rozšírila na vnútrozemskú vodnú dopravu – predstavuje významné zjednodušenie predpisov a administratívnych postupov pre verejnú správu a aj pre súkromné subjekty.

1.5

Zhrnutie troch spôsobov vnútrozemskej prepravy do jednotného právneho predpisu a vloženie odkazov na medzinárodné dohovory a dohody o preprave nebezpečného tovaru len do prílohy k smernici (namiesto toho, aby tvorili časť smernice, ako teraz), predstavuje značné zníženie objemu acquis communautaire.

1.6

Výbor sa nazdáva, že navrhovaná právna forma nových predpisov, a to výber smernice, poskytuje dobré riešenie. Keďže v tejto oblasti boli členských štátom udelené početné výnimky a voľnosť, výbor vyzýva členské štáty, aby v tejto problematike čo najužšie spolupracovali s Komisiou s cieľom zaistiť, aby bola harmonizácia právnych predpisov účinná.

1.7

Výbor chce zdôrazniť, že vzhľadom na detailný charakter ustanovení návrhu textu, ktoré sa týkajú technických špecifikácií v oblasti prepravy nebezpečného tovaru, ako aj typológie tovaru, sa môže vyjadrovať iba k aspektom návrhu, ktoré majú všeobecnejší charakter.

1.8

Výbor s potešením víta informáciu zo strany Komisie o tom, že obsah návrhu bol silne ovplyvnený stanoviskami členských štátov a zainteresovaných strán, ako sú profesionálne federácie zastupujúce podniky podieľajúce sa na preprave nebezpečného tovaru a že počas konzultačného procesu bola vynaložená čo najväčšia snaha, aby sa dospelo k spoločnej pozícii.

1.9

Výbor s potešením konštatuje, že Komisii bude naďalej asistovať špeciálny regulačný výbor zaoberajúci sa otázkami prepravy nebezpečného tovaru, ktorý jej bude pomáhať v rámci postupov vo výboroch.

1.10

Okrem toho vyjadril spokojnosť nad tým, že profesionálne federácie mohli vyjadriť svoje názory počas procesu vypracovávania návrhu vďaka možnosti zúčastňovať sa na schôdzach regulačného výboru a že sa konzultovali aj členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu (AELE) a Európsky parlament bol priebežne informovaný.

1.11

Výbor oceňuje, že sa uskutočnili konzultácie s Ústrednou komisiou pre plavbu na Rýne, keďže podiel prepravy tovaru tohto typu po Rýne predstavuje asi 80 % tejto prepravy v Európe.

1.12

Výbor takisto berie na vedomie informáciu Komisie, že v rokoch 2004-2005 externí konzultanti uskutočnili hodnotenie tejto oblasti činnosti pod názvom „Hodnotenie politiky EÚ v oblasti prepravy nebezpečných tovarov od roku 1994“, a že prieskum potvrdil vhodnosť prístupu v návrhu a okrem toho veľká väčšina respondentov sa v rámci verejných konzultácií vyjadrila v prospech opatrení, ktoré navrhla Komisia.

1.13

Pokiaľ ide o otázku prípadného presunutia zodpovednosti za preklad a uverejnenie technických príloh smernice na členské štáty, za čo bolo do dnešného dňa zodpovedné Spoločenstvo, výbor sa nazdáva, že by bolo veľmi vhodné, aby Komisia poskytla finančnú podporu pri uskutočňovaní týchto prekladov na vnútroštátnej úrovni.

1.14

V zmysle predchádzajúcich úvah je výbor presvedčený, že by mal podporiť tento návrh Komisie, ktorý vypracovali experti na vysokej úrovni v oblasti vnútrozemskej prepravy nebezpečného tovaru pochádzajúceho z rôznych členských štátov.

1.15

Výbor by si predsa len prial upozorniť na isté otázky, ktoré by mali podľa neho byť upresnené a objasnené: ide o chýbajúcu definíciu samotného výrazu „nebezpečný tovar“ na účely smernice, právo členských štátov zakázať prepravu nebezpečného tovaru na ich území z dôvodov výlučne iných ako je bezpečnosť tejto prepravy, ako aj úplný nedostatok informácií v prílohách III.2 a III.3.

Poznámky výboru k týmto otázkam sú uvedené v časti „konkrétne pripomienky“.

2.1

Vnútrozemská preprava nebezpečného tovaru (chemické výrobky, čistiace prípravky, benzín, výbušniny, náboje do zbraní malého kalibru, rozprašovače, rádioaktívne materiály, pesticídy, atď.) predstavuje významné riziko nehôd. To platí pre všetky typy prepravy, či už ide o cestnú, železničnú alebo vodnú prepravu. Je ohrozené zdravie a život osôb, ktoré sa zúčastňujú na tejto preprave, ale tiež mnohých obyvateľov miest a vidieka.

2.2

Vykonali sa už opatrenia s cieľom zabezpečiť čo najbezpečnejšie podmienky prepravy tohto typu tovaru. V súčasnosti sa medzinárodná preprava nebezpečného tovaru riadi medzinárodnými dohovormi a dohodami uzatvorenými na základe odporúčaní Organizácie Spojených národov (OSN). S cieľom zaručiť bezpečnosť a ochranu prepravy nebezpečného tovaru, ako aj voľný pohyb a intermodalitu medzinárodných prepravných služieb, Organizácia Spojených národov vypracovala a aktualizovala dokument vzorové predpisy Odporúčaní pre prepravu nebezpečného tovaru.

2.3

Pravidlá pre prepravu nebezpečného tovaru sú dôležité nielen kvôli charakteristikám typickým pre tento tovar, ale kvôli množstvu, ktoré je prepravované. Celkové množstvo prepravy nebezpečného tovaru v Únii je približne 110 miliárd tonokilometrov za rok, čo predstavuje 8 % prepravy tovaru v EÚ. Z toho sa uskutočňuje 58 % cestnou prepravou, 25 % železničnou prepravou a 17 % vodnou prepravou. Okrem železničnej dopravy toto percento narastá.

2.4

V Európe boli ustanovenia v medzinárodných dohodách v odvetví vnútrozemskej dopravy implementované prostredníctvom troch nástrojov:

2.5

Právne predpisy Európskej únie v oblasti vnútrozemskej dopravy nebezpečného tovaru sa zatiaľ vzťahujú len na cestnú a železničnú dopravu. Právne predpisy v prípade týchto druhov dopravy už zabezpečujú vysokú úroveň bezpečnosti, voľné poskytovanie prepravných služieb v oblasti a voľný pohyb dopravných prostriedkov v rámci územia Európskej únie. Právne predpisy Spoločenstva, ktorými sa riadi táto oblasť, zahŕňajú štyri právne predpisy. Ide o:

2.6

Naopak, neexistujú žiadne pravidlá Spoločenstva pre prepravu nebezpečného tovaru vnútrozemskou vodnou dopravou. Vo vnútrozemskej vodnej preprave nebezpečného tovaru v súčasnosti existujú dva systémy ustanovení, ktoré upravujú prepravu v oblasti Rýna (ADN-R) a Dunaja (ADN-D), ale ide o regionálne ustanovenia. Pre vnútroštátnu prepravu existujú navyše aj vnútroštátne ustanovenia. Nedostatok právnych predpisov v tejto oblasti sa vysvetľuje hlavne tým, že nebola podpísaná dohoda ADN. Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorý predložila Komisia v roku 1997, o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na prepravu nebezpečného tovaru plavidlami po vnútrozemských vodných cestách, nebol prijatý a bol stiahnutý v roku 2004.

2.7

Dohoda týkajúca sa prepravy po vnútrozemských vodných cestách sa v súčasnosti predsa len ratifikuje a predpokladá sa, že vstúpi do platnosti najneskôr v roku 2009. Vzhľadom na tento stav výbor súhlasí s názorom Komisie, že z dôvodu harmonizácie je logické zahrnúť prepravu vodnými cestami do právnych predpisov Spoločenstva. V tejto súvislosti je tu tiež príležitosť aktualizovať a harmonizovať existujúce právne predpisy. Okrem toho by nebolo vhodné, aby boli vypracované dva systémy rôznych právnych predpisov, jeden pre medzinárodnú prepravu a druhý pre vnútroštátnu prepravu. Ďalší dôvod, ktorý oprávňuje k zmenám, spočíva v dosť veľkej zložitosti právnych predpisov Európskej únie, ktorými sa v súčasnosti riadi nebezpečný tovar. Právne predpisy vzťahujúce sa na rôzne spôsoby prepravy obsahujú rozpory a niektoré z ustanovení sú už zastarané, alebo sa nimi čoskoro stanú. Napríklad dve smernice možno považovať v súčasnosti za nadbytočné, pretože ich ustanovenia boli začlenené do ADR, RID a ADN. Vyskytuje sa tu takisto problém technického charakteru spojený so súčasnou štruktúrou existujúcich smerníc. Ide o to, že každé dva roky sa pri revízii medzinárodných dohovorov a dohôd musia preložiť celé objemné prílohy smerníc. Ukázalo sa to ako veľmi náročné a finančne nákladné.

2.8

Pokiaľ sa v tejto oblasti nič nevykoná, podľa informácií Komisie sa uvedené problémy nevyriešia, skôr je tu riziko, že sa ešte zhoršia. S najväčšou pravdepodobnosťou sa pravidlá, ktoré sú už teraz zložité, ešte viac skomplikujú pri každej zmene medzinárodných dohovorov a dohôd; uchovajú sa tam zastarané ustanovenia a budú pre užívateľov mätúce a vznikne riziko, že sa záväzné ustanovenia nebudú dodržiavať. Namiesto toho, aby sa pravidlá EÚ stali pre užívateľa praktickejšími, vznikne riziko, že sa stanú úplne neprehľadnými. V súvislosti so zvýšeným využívaním multimodálnych prístupov existuje riziko, že existencia rôznych pravidiel pre každý spôsob prepravy zväčší konkrétne problémy, ktoré sa každý deň objavujú v oblasti prepravy a zbytočne sa zvýšia s tým súvisiace náklady. Navyše rôzne pravidlá, ktorými sa riadi medzinárodná alebo vnútroštátna preprava, budú brzdiť rozvoj vnútrozemskej vodnej prepravy, aj keď by to v opačnom prípade mohol byť podľa štatistických údajov veľmi obľúbený spôsob prepravy.

2.9

Z týchto dôvodov sa navrhuje prijať novú smernicu, ktorá aktualizuje štyri smernice a štyri rozhodnutia Komisie týkajúce sa prepravy nebezpečného tovaru cestnou a železničnou dopravou, pričom ich integruje do jedného právneho predpisu a rozširuje rozsah pôsobnosti pravidiel Spoločenstva tak, aby zahŕňali prepravu vodnými cestami.

2.10

Nová smernica by zrušila súčasné smernice 94/55/ES a 96/49/ES, zmenené a doplnené, o preprave nebezpečného tovaru, smernice 96/35/ES a 2000/18/ES o bezpečnostných poradcoch pre prepravu nebezpečného tovaru a rozhodnutia Komisie 2005/263/ES a 2005/180/ES, zmenené a doplnené, o vnútroštátnych odchýlkach zo smerníc 94/55/ES a 96/49/ES. Je potrebné dodať, že ustanovenia smerníc 96/35/ES a 2000/18/ES sú v súčasnosti začlenené do príloh smerníc 94/55/ES a 96/49/ES, čím sa stali bezpredmetnými pre cestnú a železničnú prepravu.

2.11

Návrh zavádza existujúce pravidlá pre medzinárodnú dopravu do právnych predpisov Spoločenstva a rozširuje uplatňovanie medzinárodných pravidiel na vnútroštátnu dopravu. Takisto stanovuje podstatné zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva v oblasti prepravy nebezpečného tovaru, aj keď sa rozsah pôsobnosti rozšíri.

2.12

Návrh má takisto za cieľ presunúť na členské štáty povinnosť preložiť a uverejniť technické prílohy smernice, za čo bolo do dnešného dňa zodpovedné Spoločenstvo a v skutočnosti Komisia. Jedným z hlavných dôvodov tohto kroku je skutočnosť, že preklady, ktoré sa uskutočňovali na úrovni Spoločenstva, neboli vždy veľmi kvalitné a že členské štáty si ich museli preložiť sami alebo prípadne vykonať korektúry. Prílohy sa aktualizujú každé dva roky. V tejto súvislosti bude teda musieť Komisia poskytnúť finančnú podporu na uskutočnenie týchto prekladov na vnútroštátnej úrovni. Komisia je predsa len presvedčená, že úspora Spoločenstva v súvislosti s nákladmi na preklad a uverejnenie vyváži podporu poskytnutú členským štátom.

2.13

Návrh má vytvoriť systém, vďaka ktorému sa prílohy smernice obmedzia na odkazy na medzinárodné dohovory a dohody o nebezpečnom tovare namiesto toho, aby tvorili časť smernice, ako doteraz. Predpokladá sa, že vďaka tomuto opatreniu sa dosiahne zníženie objemu acquis communautaire asi o 2000 strán.

2.14

Zjednodušené právne predpisy Spoločenstva by uľahčili transpozíciu právnych predpisov Spoločenstva do vnútroštátnych právnych predpisov. Ak by boli pravidlá upravujúce prepravu nebezpečného tovaru harmonizované, práca orgánov poverených ich implementáciou by sa uľahčila a zefektívnila, hlavne pokiaľ ide o vypracovanie správ.

2.15

Zjednodušené a harmonizované pravidlá by uľahčili administratívne postupy pre všetky strany zúčastnené na preprave nebezpečného tovaru, a to od odosielateľa až po príjemcu.

2.16

Pri harmonizovaných pravidlách by sa zjednodušili aj doklady prepravných operácií a vozidiel, ako aj školenie zúčastnených osôb a práca bezpečnostných poradcov pre prepravu nebezpečného tovaru.

2.17

Návrh je obsiahnutý v otvorenom programe Komisie na aktualizáciu a zjednodušenie acquis communautaire a jej pracovnom a legislatívnom programe.

3.1

V prvom rade, v návrhu s názvom „smernica Európskeho parlamentu a Rady o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru“ sa v kapitole venovanej definíciám objasňuje význam rôznych termínov a výrazov (napríklad ADR, RID, ADN, vozidlo, vagón, loď) pre účely tejto smernice. Neposkytuje však informácie o tom, ako treba chápať pojem „nebezpečný tovar“. Je to nepochybne zložitá otázka, keďže existuje veľmi veľa druhov tovaru a tento zoznam sa s technickým pokrokom stále rozširuje. Výbor sa však nazdáva, že text by mal obsahovať informácie o tom, ako treba chápať pojem „nebezpečný tovar“ pre účely smernice.

3.2

Po druhé, návrh smernice poskytuje členským štátom právo regulovať alebo zakázať prepravu nebezpečného tovaru výlučne z iných dôvodov ako z dôvodu bezpečnosti prepravy v rámci svojho územia. Hoci výbor chápe dôvody, ktoré viedli k tomu, aby bolo členských štátom udelené toto právo regulovať alebo zakazovať, nerozumie tomu, na akom základe spočíva návrh dať im právo konať „iba z iných dôvodov ako z dôvodu bezpečnosti prepravy“. Nazdáva sa, že v prípade tohto návrhu, ktorého cieľom je posilniť bezpečnosť prepravy nebezpečného tovaru, má navrhovaná formulácia za dôsledok, že členský štát nemôže zakázať prepravu nebezpečného tovaru na svojom území práve z dôvodov, ktoré sú spojené s bezpečnosťou tejto prepravy: tento postoj nie je logický. Okrem toho, výboru nie je jasné akým spôsobom by bolo možné zabezpečiť koordináciu týchto zákazov v prípade cezhraničnej prepravy, keďže v tejto oblasti by členské štáty prijímali rozdielne zákazy.

3.3

Po tretie, body III.2 a III.3 tretej prílohy (preprava po vodných cestách) neobsahujú žiadne informácie o prípadných dodatočných prechodných opatreniach alebo dodatočných vnútroštátnych ustanoveniach. Výbor preto žiada, aby bolo upresnené, či sa skutočne neplánuje žiadne opatrenie tohto typu alebo či sa na nich ešte len pracuje.

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/47

1.1

Program Galileo je vlajkovou loďou európskej kozmickej politiky. Rozsah projektu a jeho strategický charakter priviedli Európsku vesmírnu agentúru (ESA) k spolupráci s Európskou úniou. Medzivládna kultúra a kultúra Spoločenstva by sa tak mali spoločne usilovať o úspech podujatia. V rovnakom duchu spolupráce by sa mal tento projekt uskutočňovať formou verejno-súkromného partnerstva.

1.2

Prvý experimentálny satelit, predchodca satelitov budúceho zoskupenia Galileo, ktorých bude tridsať, bol vypustený na obežnú dráhu koncom roka 2005 a projekt sa teda ďalej vyvíja, hoci s ťažkosťami a s oneskorením.

1.3

Galileo sa stane celosvetovým navigačným systémom, ktorý bude poskytovať polohovacie, navigačné a časové služby.

1.4

Tridsať satelitov a pozemné stanice projektu Galileo umožnia poskytnúť užívateľom informácie o ich zemepisnej polohe v mnohých oblastiach hospodárskeho života, ako je doprava (lokalizácia vozidiel, lodí, lietadiel, systémy riadenia, určovanie trasy, atď.), justícia, polícia a colnice (kontrola hraníc), práce verejného záujmu (topografia, geodézia a geografické informačné systémy), voľný čas (orientácia na mori a v horách), sociálne služby (napríklad pomoc zdravotne postihnutým a starším ľuďom), vládne bezpečnostné služby a napokon, vďaka službe zisťovania polohy zariadení núdzovej signalizácie, záchrana osôb na šírom mori alebo v izolovaných oblastiach našej zemegule.

1.5

Podľa niektorých predpovedí by mal trh s výrobkami a službami, ktoré vznikli zo satelitných navigačných aplikácií, do roku 2025 predstavovať 400 miliárd eur.

1.6

Rokovania o koncesnej zmluve sú dnes na mŕtvom bode – až taký veľký je rozkol medzi partnermi v názoroch na hospodársky model systému Galileo ako aj na riadenie priemyselného konzorcia. Situácia je taká, že nahromadený časový sklz a stagnácia v rokovaniach by mohli ohroziť samotný projekt.

1.7

Vzhľadom na tieto problémy požiadala Rada ministrov dopravy, ktorá sa zišla v marci, Európsku komisiu, aby zhodnotila stav rokovaní o koncesnej zmluve a preskúmala prípadné alternatívne riešenia. Vzhľadom na túto zablokovanú situáciu vyzvala Komisia vo svojom oznámení „Galileo na rázcestí“ Radu a Európsky parlament, aby vzali na vedomie stroskotanie súčasných rokovaní o koncesnej zmluve a aby tieto rokovania ukončili. Zároveň ich však žiada, aby potvrdili, že naďalej podporujú program Galileo a že chcú pokračovať v tomto projekte. Komisia navrhuje alternatívne riešenie, podľa ktorého by boli vývoj a inštalácia podporované a financované verejnými orgánmi, zatiaľ čo koncesná zmluva by sa týkala už len využívania systému. Európska vesmírna agentúra by vystupovala aj naďalej ako obstarávateľ a projektový orgán v mene Európskej únie.

2.1

Text navrhovaný Komisiou stručne opisuje vytvorený systém a predpokladaný vývoj, a tiež inovácie rozličných možných aplikácií, pričom sa pripomína, že bude navrhnutých päť typov služieb (služba s otvoreným prístupom, obchodná služba, bezpečnostná služba „v situáciách ohrozenia ľudského života“, vyhľadávacia a záchranná služba a vládna alebo tiež „verejná regulovaná služba“ (Public Regulated Service – PRS) s vyhradeným prístupom. Zelená kniha sa nezaoberá aplikáciami, ktoré patria do tejto poslednej služby, o ktorej rozhodnú samotné členské štáty, či ju chcú alebo nechcú použiť. V súvislosti s touto témou sa teda Komisia obráti priamo na každý členský štát a na základe zhromaždených odpovedí urobí súhrnnú syntézu.

2.2

Komisia zostavila zoznam typov činností, ktorých sa zelená kniha potenciálne týka:

2.3

Pestrosť tohto zoznamu svedčí o veľkom rozsahu a rôznorodosti možností uplatnenia.

2.4

Zelenú knihu, ako býva zvykom, uzatvára zoznam otázok určených zainteresovaným stranám. EHSV neprislúcha presne na ne odpovedať, ale skôr zdôrazniť tie, ktoré výbor považuje za mimoriadne dôležité a spomenúť tie, na ktoré sa pozabudlo.

2.5

Komisia pripravuje analýzu odpovedí týkajúcich sa Zelenej knihy, ktoré dostala od zainteresovaných strán. Týchto odpovedí je však málo a niekedy sú príliš všeobecné, a preto sa nedajú využiť. Komisia teda k tejto konzultácii pridá ďalšie, dôkladnejšie konzultácie, aby mohla v októbri 2007 uverejniť akčný plán. Žiaden veľký hospodársky sektor doteraz neprejavil skutočný záujem o platené služby. Tu vidno, aké ťažké je konkurovať bezplatnej službe pre verejnosť, hoci je to služba bez záruky. Preto sa tu vynára otázka hospodárskej a finančnej rovnováhy európskeho systému, teda služby civilnej povahy, ktorá nemá za sebou rovnakú štátnu podporu (vojenského charakteru) ako americký systém GPS.

3.1

Otázka 2 (1) týkajúca sa ochrany súkromia má mimoriadny význam a EHSV jej už venoval veľkú pozornosť, keď žiadal, aby sa prísne ochraňoval princíp súkromia. Vynára sa tu otázka rovnováhy medzi právom na ochranu súkromia a možnosťami, ktoré ponúka technika. Treba však zdôrazniť, že polohovacie/navigačné satelitné systémy umožňujú používateľom určiť svoju polohu, avšak túto polohu poznajú len oni sami, tretie osoby k nej nemajú prístup, len ak by sa používateľ rozhodol svoju polohu oznámiť, napríklad prostriedkom mobilnej telekomunikácie typu GSM. Vzhľadom na to, že tieto systémy fungujú len jedným smerom, prevádzkovateľ navigačného systému, či už je to GPS, Galileo alebo ruský GLONASS, nepozná používateľov a nemá nijakú možnosť zistiť, kto používa navigačné signály, a už vôbec nie, aká je jeho zemepisná poloha. Preto treba otázku ochrany súkromia preskúmať na úrovni individuálnych aplikácií, ktoré budú ponúknuté používateľom. Mnohé z týchto služieb si skutočne vyžadujú, aby používateľ zaslal svoju momentálnu zemepisnú polohu naspäť serveru, a ten mu potom môže poskytnúť informáciu, o ktorú žiadal (napríklad informáciu o cestnej premávke).

3.2

Otázka 5 (2) týkajúca sa medzinárodnej spolupráce je veľmi rozporuplná. Európska únia podpísala dohody o spolupráci s Čínou, Izraelom, Južnou Kóreou, Marokom a Ukrajinou a uvažuje sa o dohode s Indiou, Brazíliou, Argentínou a Austráliou. Tieto dohody o spolupráci sú určite potrebné, aby sa posilnila medzinárodná stabilita systému Galileo, najmä v súvislosti s otázkami noriem, otvorenia trhov, certifikácie a frekvencií a tiež v súvislosti s právom duševného vlastníctva, treba však byť ostražitý, pretože hlavným dôvodom niektorých partnerov je získať európske znalosti a zručnosti a tak rýchlejšie vyvinúť vlastnú technológiu, ktorá by sa potom stala pre systém Galileo konkurenčnou. Dnes je už celkom jasné, že to bol dôvod, prečo Čína podpísala v roku 2003 s Európskou úniou dohodu o spolupráci na projekte Galileo. Mimochodom, je prekvapujúce, že Nórsko ani Švajčiarsko zatiaľ dohodu, ktorá by zastrešila ich spoluprácu na projekte Galileo s Európskou úniou nemajú, hoci financujú vývojovú a overovaciu fázu programu prostredníctvom Európskej vesmírnej agentúry, na ktorej práci sa podieľajú. Preto nie je vyriešená otázka ich prípadného prístupu k službe PRS Galilea.

3.3

V každom prípade sa doterajšie dohody o spolupráci netýkali verejnej regulovanej služby (PRS). Okrem toho sa rokovania o medzinárodnej spolupráci spomalili, pretože hlavnou prioritou je efektívne uskutočňovanie európskeho projektu satelitnej navigácie, pri ktorom sa zistili spomínané ťažkosti.

3.4

Otázky 6 a 7 (3) týkajúce sa štandardov a certifikácie nastoľujú problém certifikácie zariadení a samotného systému a palubných navigačných terminálov. Je to mimoriadne chúlostivá téma v oblasti leteckej ako aj železničnej dopravy, teda v dvoch sektoroch, v ktorých bezpečnostné zariadenia a signalizácia podliehajú medzinárodne uznávanej rigoróznej procedúre certifikácie. Certifikácia samotného systému Galileo má zmysel len v rámci konkrétnej oblasti použitia, napríklad civilné letectvo, ktorá stanoví normy a postupy certifikácie. Certifikácia terminálov a zariadení na palube pohyblivých strojných zariadení, ktoré využívajú služby Galilea zahŕňa oveľa viac ako len certifikáciu polohovacieho terminálu, zahŕňa aj všetky ostatné zariadenia, ktoré informáciu o polohe využívajú a nakoniec spracovanú informáciu odovzdajú pilotovi alebo veliteľovi na palube. Potom sa uplatňujú postupy certifikácie, ktoré sú pre túto konkrétnu aplikáciu obvyklé. Takto sa musí táto otázka riešiť pre každú konkrétnu aplikáciu.

3.5

Ďalší aspekt tejto otázky, ktorým je zodpovednosť, bol iba načrtnutý, hoci je veľmi dôležitý. Treba uznať, že je to mimoriadne zložitý aspekt. Treba sa zaoberať otázkami zmluvnej zodpovednosti, ktoré sú relatívne jednoduché, ale aj otázkami mimozmluvnej zodpovednosti, ktoré sa riešia oveľa ťažšie. Okrem toho treba mať na zreteli, že stupeň zodpovednosti môže byť odlišný podľa toho, či ide o službu s otvoreným prístupom, o obchodnú službu alebo o verejnú regulovanú službu. Európska komisia uvažuje o podobnej schéme ako je schéma uplatňovaná v civilnom letectve, to znamená, že do určitej sumy pokrývajú riziko poisťovne a ďalej štátne orgány. V tomto prípade je dôležitou otázkou stanovenie hranice, za ktorou pokrýva riziko štát. Dnes sa hranica odhaduje vysoko, okolo miliardy eur.

3.6

Do akej miery dodávateľ signálu ručí za výkon? Táto otázka je mimoriadne pálčivá v oblasti leteckej, železničnej a námornej dopravy.

3.7

Keby bol napríklad príčinou leteckého nešťastia alebo stroskotania ropného tankera nekvalitný signál, kto by za to niesol zodpovednosť a do akej miery? Treba tu rozlišovať medzi zmluvnou a mimozmluvnou zodpovednosťou.

3.8

Má prevádzkovateľ systému Galileo niesť celú zodpovednosť alebo sa o ňu podeliť so štátmi? A s ktorými štátmi? So štátom, ktorý satelit vypustil, s Európskou úniou alebo so štátmi, ktoré sa podieľajú na projekte Galileo? Tieto otázky si zaslúžia pozornosť a mali by sa riešiť, aby sa použitie Galilea na obchodné účely mohlo rozvinúť v uspokojivom a bezpečnom právnom rámci.

3.9

V tejto súvislosti už existujú precedensy. Napríklad ARIANE. ARIANSPACE nesie zodpovednosť za riziko škody, ktorá by vplyvom vypustenia družice mohla vzniknúť tretím osobám, a to do výšky 100 miliónov eur, zvyšok hradí Francúzsko. V sektore civilného letectva existujú podobné spôsoby rozdelenia rizika medzi obchodných prevádzkovateľov a štáty. Možno by sa dali uplatniť aj pri programe Galileo. Avšak citlivým miestom naďalej zostáva dohodnúť sa, kde bude deliaca čiara: ako vhodne rozdeliť zodpovednosť medzi štátnu moc a prevádzkovateľa, najmä pokiaľ ide o novú službu.

3.10

Použiť podobný systém pri programe Galileo by samozrejme znamenalo jasne definovať, ktorý štátny orgán by mal spolu s prevádzkovateľom Galilea niesť zodpovednosť.

3.11

Otázka 9 (4) týkajúca sa duševného vlastníctva je veľmi dôležitá. Hoci štátne inštitúcie financujú počiatočný výskum, je dôležité, aby duševné vlastníctvo vynálezov nadobudli podniky, najmä MSP, ktoré ich vyvíjajú a uvádzajú do praxe.

3.12

A napokon by bolo vhodné zamyslieť sa nad možnosťou využitia Galilea na vojenské účely. Na rozdiel od GPS, vojenského systému, ktorý sa neobmedzene otvoril pre civilné použitie, Galileo je civilným systémom. Podobne ako pri civilnom signáli GPS, nič nebráni tomu, aby vojenské sily ktorejkoľvek krajiny využili službu systému Galileo s otvoreným prístupom na vojenské použitie, zatiaľ čo verejná regulovaná služba (PRS), prístup ku ktorej riadia predpisy stanovené členskými štátmi Európskej únie, ponúka v porovnaní s inými službami systému Galileo viac výhod, ako je napríklad väčšia odolnosť voči rušeniu a väčšia nezávislosť (nepoužívajú sa rovnaké frekvenčné pásma).

3.13

Výbor sa nechce púšťať do diskusie o rôznych spôsoboch vojenského použitia služby PRS systému Galileo, keďže táto téma prekračuje rámec tohto stanoviska a Zelená kniha sa ňou nezaoberá, avšak hospodárska rovnováha využívania systému Galileo od tejto služby čiastočne závisí. V novej konfigurácii projektu Galileo, ako ju navrhla Komisia, sa bude o tejto otázke nepochybne ešte diskutovať. Koniec koncov, Komisia vo svojom oznámení podotýka, že „o civilnom charaktere systému síce niet pochýb, treba však pripustiť, že z jeho využitia na vojenské účely môžu vyplynúť značné príjmy“.

4.1

Zelená kniha o satelitných navigačných aplikáciách poskytuje prehľad o mnohých oblastiach, ktorých sa satelitná navigácia skutočne týka. Treba ju doplniť o dôležité otázky ako je duševné vlastníctvo postupov, ktoré by mohli otvoriť nové možnosti využitia, ďalej otázka certifikácie a zodpovednosti.

4.2

Otázka vládneho či dokonca vojenského využitia Galilea členskými štátmi Európskej únie, ktorá sa rieši v priamom dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi a medzi členskými štátmi, ktoré sú zastúpené v Rade pre bezpečnosť Galilea, je dôležitá, pretože má veľký dosah na hospodársky model Galilea. Tejto otázke sa bude určite treba opäť venovať, tým viac, že štátny príspevok by sa mal vzhľadom na stroskotanie prvej schémy verejno-súkromného partnerstva citeľne zvýšiť.

4.3

A napokon, zaoberať sa možnosťami využitia satelitnej navigácie je síce veľmi užitočné a zaujímavé, treba mať však istotu, že sa vytvorenie zoskupenia Galileo dovedie do konca. Nové návrhy Komisie sú pre projekt Galileo poslednou šancou. EHSV si je vedomý toho, akú finančnú záťaž predstavujú tieto návrhy pre členské štáty, avšak v období, keď Európska únia naráža na istý skepticizmus národov Európy, na akúsi „neľúbosť“, ktorá vyplávala na povrch pri diskusiách o návrhu Zmluvy o ústave, by malo zanechanie programu Galileo katastrofálne následky v Európe aj mimo nej. V takejto prehre by svet videl prejav neschopnosti Európskej únie zmobilizovať sa pre projekt veľkého vedeckého, technického a hospodárskeho dosahu. Je nevyhnutné doviesť program Galileo do konca a dokázať tak schopnosť Európskej únie postaviť sa opäť na nohy a úspešne zavŕšiť veľké projekty budúcnosti.

4.4

Skutočnosťou je, že z týchto dôvodov prežíva projekt Galileo ťažké chvíle. EHSV môže len potvrdiť, že prípadné stroskotanie vlajkovej lode Galileo, tohto významného projektu Európskej únie, by vážne prispelo k strate dôvery občanov k európskej integrácii a že sa musí urobiť všetko pre to, aby k tomu nedošlo.

27.10.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 256/51

1.1

V roku 2004 EHSV vo svojom stanovisku „Význam jadrovej energie pre výrobu elektrickej energie“ navrhol, aby „sa vykonalo úsilie na získanie informácií o skutočných problémoch v jadrovom priemysle: bezpečnosť dodávok, odstránenie emisií CO2, konkurencieschopné ceny a nakladanie s vyhoreným palivom a jeho bezpečnosť, aby mohla organizovaná občianska spoločnosť uskutočniť kritickú analýzu obsahu diskusií o týchto otázkach“. Nový objasňujúci jadrový program (PINC) tieto informácie poskytuje. EHSV do veľkej miery súhlasí s analýzou a opisom, ktoré sú predložené v oznámení Komisie. Je tu rozobraná väčšina základných aspektov týkajúcich sa jadrovej energie a podľa názoru výboru sú správne opísané. Výbor navyše upozornil na niektoré aspekty jadrovej energie, ktoré by sa mali zobrať do úvahy.

1.2

Jadrová energia, ktorej podiel predstavuje 31 % elektriny a 15 % celkovej spotreby primárnej energie v roku 2004 v EÚ, zohráva kľúčovú úlohu na energetickom trhu. Jadrová energia takisto úplne spĺňa ciele energetickej politiky EÚ. Cena jadrovej energie je v súčasnosti zreteľne konkurencieschopná. Závislosť na vonkajších zdrojoch je malá a zdroje paliva sú diverzifikované a zabezpečené, čo zodpovedá požiadavkám bezpečnosti dodávok. Jadrová energia predstavuje najväčší zdroj energie v podstate bez emisií oxidu uhličitého (CO2) v Európe.

1.3

Po rozhodnutí Európskej rady o redukcii skleníkových plynoch do roku 2020 a ďalej, je zrejmé, že všetky ďalšie kapacity výroby energie s nízkymi emisiami uhlíka, či už ide obnoviteľné energie, jadrovú energiu, alebo prípadne čisté uhlie, by mali nahradiť kapacity s emisiami CO2 a znásobiť tak celkovú elektrinu s nízkymi emisiami uhlíka. Konkrétne ak sa nezachová prinajmenšom súčasný podiel jadrovej energie až kým budú k dispozícii nové energetické riešenia, klimatické a iné energetické politické ciele nebudú môcť byť splnené.

1.4

EHSV zdôrazňuje významnú úlohu EÚ pri ďalšom rozvoji najrozvinutejšieho systému pre jadrovú energiu v členských štátoch, ktoré sa rozhodli pre jadrovú energiu, v súlade s najvyššími normami bezpečnosti, ochrany a nešírenia jadrových materiálov.

1.5

Najdôležitejšou úlohou je vyriešiť problém rádioaktívneho odpadu a hlavne konečnej likvidácie vyhoreného paliva, na čo existuje technológia, ale chýbajú politické rozhodnutia. EHSV takisto súhlasí s Komisiou v ďalších otázkach, ktorým stále treba venovať pozornosť na úrovni EÚ. Ide o bezpečnosť v súvislosti s jadrovou energiou a žiarením, ktorá má v Európe úspešnú tradíciu, ako aj o financovanie vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky.

1.6

EHSV upozorňuje na niektoré dodatočné aspekty jadrovej energetiky, ktoré nepokrýva návrh PINC. Ide o hrozbu terorizmu a pri niektorých elektrárňach o otázku nedostatočnej dostupnosti chladiacej vody.

1.7

Členské štáty, ktoré chcú ďalej rozvíjať jadrovú energetiku, môžu mať problém s tým, že jadrová energetika nie je veľmi príťažlivá ako možnosť zamestnania či výskumné odvetvie. EHSV súhlasí s názorom Komisie, že EÚ musí disponovať odbornými znalosťami a skúsenosťami v oblasti ochrany pred ožiarením a jadrovej technológie, a preto treba venovať pozornosť vzdelávaniu, odbornej príprave a výskumu v týchto odboroch.

1.8

EHSV na záver zdôrazňuje, že každý členský štát má právo vybrať si vlastnú zmes energií vrátane využívania jadrovej energie, ako sa uvádza v PINC.

2.1

Podľa článku 40 Zmluvy o Euratome musí Európska komisia „uverejňovať v pravidelných intervaloch objasňujúce programy, poukazujúce najmä na ciele výroby jadrovej energie a všetky druhy investícií, ktoré sú potrebné pre ich dosiahnutie. Komisia si vyžiada stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k týmto programom pred ich uverejnením.“ Od roku 1958 Komisia uverejnila štyri takéto objasňujúce programy a jednu aktualizáciu, naposledy v roku 1997.

2.2

Tento návrh jadrového objasňujúceho programu (PINC) uverejnila Komisia 10. januára v súvislosti s energetickým a klimatickým balíkom – Energetická politika pre Európu. Konečná verzia bude pripravená a uverejnená potom, ako Komisia získa stanovisko EHSV.

2.3

Ostatné časti balíka pokrývajú v prvom rade návrh o klimatických zmenách, ktorý má za cieľ zníženie produkcie skleníkových plynov o 30 % pre rozvinuté krajiny do roku 2020 od úrovne v roku 1990 alebo v každom prípade o 20 % pre samotnú EÚ. Balík sa ďalej zaoberá vnútorným trhom plynu a elektriny, prepojeniami v plynových a elektrických sieťach, návrhmi podporovať trvalo udržateľnú výrobu elektriny z fosílnych palív; plánom podpory obnoviteľných zdrojov energie vrátane záväzného cieľa, ktorým je 20 % podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej zmesi energií EÚ do roku 2020 s cieľom zvýšiť účinnosť o 20 % do roku 2020 a budúcim európskym strategickým plánom pre energetické technológie. Európska rada 9. marca 2007 podporila ciele a hlavný politický obsah v balíku.

2.4

EHSV pripravil stanoviská o každom PINC, ako to vyžaduje zmluva. Výbor sa zaoberal jadrovou energiou v mnohých svojich stanoviskách, naposledy hlavne v rámci stanoviska z vlastnej iniciatívy o jadrovej energii v roku 2004, v záveroch ktorého sa uvádza, že „EHSV sa nazdáva, že jadrová energia v EÚ by mala byť jednou zo zložiek európskej energetickej politiky, ktorá má byť diverzifikovaná, vyvážená, hospodárna a trvalo udržateľná. Kvôli otázkam, ktoré vyvoláva, by sa však nemalo uvažovať o tom, že by sa všetko postavilo len na jadrovej energii; na druhej strane sa EHSV nazdáva, že čiastočné alebo úplné zanechanie jadrovej energie by ohrozilo šance EÚ pri rešpektovaní záväzkov týkajúcich sa klimatických otázok.“

3.1

V dokumente Komisie sa skúmajú investície do jadrovej energie za posledných desať rokov, opisuje ekonomickú stránku výroby jadrovej energie, jeho vplyvu na zmes energií, ako aj jeho podmienky pre sociálne prijatie. Obsah dokumentu je podrobnejšie opísaný nižšie.

3.2

Je na každom členskom štáte, aby sa rozhodol, či bude závislý na výrobe elektriny prostredníctvom jadrovej energie. Rozhodnutie rozšíriť jadrovú energiu prijalo Fínsko a Francúzsko. V Holandsku, Poľsku, Švédsku, Českej republike, Litve, Estónsku, Lotyšsku, na Slovensku, vo Veľkej Británii, Bulharsku a Rumunsku obnovili rozpravu o svojej politike v oblasti jadrovej energetiky. Nemecko, Španielsko a Belgicko pokračujú – napriek pretrvávajúcim diskusiám – v uplatňovaní svojich politík v oblasti postupného rušenia jadrových zariadení. Dvanásť z 27 členských krajín sa zrieklo využívania jadrovej energie úplne.

3.3

So 152 reaktormi rozloženými po celej EÚ 27 predstavuje jadrová energia 30 % dnešnej elektriny Európy – ak však bude plánovaná politika v oblasti rušenia jadrových zariadení pokračovať, tento podiel sa významne zníži. Na dosiahnutie požadovaného dopytu po energii a na zníženie európskej závislosti na dovoze by sa mali uskutočniť rozhodnutia o nových investíciách alebo o predĺžení životnosti niektorých elektrární.

3.4

Podľa názoru Komisie by mohlo posilnenie výroby jadrovej energie predstavovať možnosť znížiť emisie CO2 a mohlo by zohrávať kľúčovú úlohu v otázke klimatických zmien. Jadrová energia je vo svojej podstate bez emisií uhlíka a predstavuje súčasť scenáru Komisie na zníženie uhlíka vrátane cieľa na zníženie emisií CO2. To by mohlo zohrávať dôležitú úlohu pri diskusii o budúcom systéme obchodovania s emisiami.

3.5

Najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje vyhliadky na rast jadrovej energie, je jej počiatočná ekonomická stránka, pretože jadrové elektrárne vyžadujú úvodné investície pohybujúce sa od 2 do 3,5 miliárd EUR. Výroba jadrovej energie vyžaduje vyššie náklady na výstavbu v porovnaní s fosílnymi palivami, ale prevádzkové náklady sú významne nižšie ako úvodné investície. Komisia presne uvádza:

3.5.1

„Ekonomické riziká jadrových elektrární súvisia s veľkými kapitálovými investíciami na začiatku a vyžadujú kvázi bezporuchovú prevádzku počas prvých 15 až 20 rokov jej 40- až 60-ročnej životnosti, aby sa úvodná investícia vrátila. Okrem toho konečné odstavenie jadrovej elektrárne z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom znamenajú, že finančné aktíva musia byť sprístupnené na 50 až 100 rokov po odstavení reaktora.“

3.5.2

„V EÚ-27 (1) je v 15 členských štátoch v prevádzke celkovo 152 jadrových reaktorov. Priemerný vek jadrových elektrární (JE) sa blíži k 25 rokom (2). Vo Francúzsku, ktoré má najväčší počet (59) jadrových reaktorov zabezpečujúcich takmer 80 % jeho výroby energie, a v Litve iba s jednou JE, ktorá však vyrába 70 % elektrickej energie, je priemerný vek jadrových elektrární okolo 20 rokov. V Spojenom kráľovstve je v prevádzke 23 JE s priemerným vekom blížiacim sa k 30 rokom, zatiaľ čo v Nemecku sa priemerný vek jeho 17 prevádzkovaných JE rovná 25 rokom.“

3.5.3

„Jadrová energetika sa tradične prejavovala kombináciou vyšších stavebných a nižších prevádzkových nákladov ako výroba energie na základe fosílnych palív, ktorá vykazuje nižšie investičné náklady, ale vyššie náklady a potenciálne kolísavé náklady na palivo, a teda aj vyššie prevádzkové náklady.“

3.6

Jadrovú energiu len veľmi málo ovplyvňujú zmeny v cenách surovín, pretože stačí len malé množstvo uránu, ktoré pochádza väčšinou zo stabilných regiónov sveta, aby sa reaktor mohol udržať v chode desaťročia. Primerane zabezpečené a regenerovateľné známe zdroje uránu pri konkurencieschopných cenách môžu pokryť dopyt jadrového priemyslu aspoň na najbližších 85 rokov pri súčasnej úrovni spotreby. Vo väčšine industrializovaných krajín preto nové jadrové elektrárne ponúkajú úsporný spôsob výbory elektriny pri základom zaťažení.

3.7

V jadrovom priemysle sa od roku 1997 vynaložili značné investície. Komisia uznáva, že je dôležité pokračovať v technologickom pokroku v oblasti jadrovej energie a podporuje ďalší vývoj najrozvinutejšieho systému pre jadrovú energiu vrátane nešírenia jadrových materiálov, nakladania s rádioaktívnym odpadom a konečného vyradenia jadrových zariadení z prevádzky. Od vzniku zmluvy o Euratome patrí jadrová bezpečnosť a ochrana pred ožiarením verejnosti medzi hlavné záujmy Európskeho spoločenstva a ide o otázky, ktoré nadobudli väčší význam v súvislosti s rozšíreniami v minulosti a v súčasnosti.

3.8

Na úrovni EÚ je potrebné pokračovať v rozvoji najrozvinutejšieho systému pre jadrovú energiu v členských štátoch, ktoré sa rozhodli pre jadrovú energiu, v súlade s najvyššími normami bezpečnosti, ochrany a nešírenia jadrových materiálov, ako to vyžaduje zmluva o Euratome. To by malo zahŕňať nakladanie s rádioaktívnym odpadom a konečné vyradenie jadrových zariadení z prevádzky.

3.9

Komisia navrhuje, aby sa diskusia o ďalších krokoch sústredila hlavne na: