22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/1

1.1

EHSV sa domnieva, že lesy a obnoviteľné drevo, ktoré produkujú, zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii klimatických zmien, pretože:

1.2

EHSV si všíma, že drevo sa v Európe používa najmä v stavebníctve, ako zdroj energie a na výrobu nábytku a papiera. Vďaka dominovému efektu spracovateľských reťazcov majú výrobky z dreva obrovský prínos z hľadiska zamestnanosti, príjmu vlastníkov lesov a hospodárskej činnosti, najmä vo vidieckych oblastiach.

1.3

ESHV poukazuje na skutočnosť, že už niekoľko desaťročí európske lesy pohlcujú oxid uhličitý, pretože ich ročný prírastok bol vyšší ako výrub, čo prispelo k spomaleniu hromadenia oxidu uhličitého v atmosfére. Je nevyhnutné uznať význam prírodných lesov, pretože viažu uhlík a udržiavajú biodiverzitu. Trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov sa v európskych krajinách kontroluje pomocou kritérií a ukazovateľov MCPFE (1), ktoré sa neustále zdokonaľujú.

1.4

EHSV odporúča, aby EÚ prijala tieto opatrenia:

1.5

EHSV zdôrazňuje, že vzhľadom na možné negatívne dôsledky klimatických zmien by mali členské štáty v rámci predchádzania škodám, ktoré na lesnom fonde spôsobujú extrémne javy (búrky, suchá, lesné požiare, hmyz), a v rámci odstránenia následkov týchto škôd vypracovať krízové plány pre lesné hospodárstvo. Taktiež by mali zlepšiť informovanosť o význame tohto odvetvia.

1.6

EHSV odporúča, aby členské štáty EÚ podporovali aj rozptýlenú výrobu energie z biologických zdrojov za pomoci garantovaných sadzieb za dodávku elektriny do siete.

1.7

EHSV zdôrazňuje, že lesy – okrem ich významu v boji proti klimatickým zmenám – zohrávajú množstvo ďalších dôležitých úloh ekologického, sociálneho a hospodárskeho charakteru, ktoré je potrebné zachovať. Medzi ciele lesného hospodárstva patrí okrem produkcie dreva aj udržiavanie biodiverzity lesov, správa podzemných vodných zdrojov, starostlivosť o krajinu, využívanie lesov na rekreáciu, cestovný ruch a ako protihlukových bariér a v rámci ochrany pred lavínami a eróziou a poskytovania nedrevných produktov, ako sú lesné plody, huby a lesná zver. Tieto mnohostranné doplnkové verejnoprospešné funkcie lesa sa neuvádzajú v žiadnych výpočtoch rentability, ani neodrážajú v cenách dreva.

2.1

Európsky parlament schválil v decembri 2008 balík opatrení EÚ pre oblasť klímy a energetiky. Medzi legislatívne rozhodnutia, ktoré sa budú týkať lesov a lesného hospodárstva, patrí:

2.2

Lesy pokrývajú 31 % územia Európy a podľa odhadov ročne pohltia približne 10 % európskych emisií oxidu uhličitého. (3) Objem uhlíka uvoľneného do ovzdušia v trvalo udržateľne obhospodarovaných lesoch je menší (zachytávanie CO2) alebo sa rovná (neutrálna uhlíková bilancia) objemu uhlíka pohlcovaného lesom z ovzdušia.

3.1

V krajinách EÚ 27 pokrývajú lesy 156 miliónov hektárov. Avšak vzhľadom na prírodné podmienky nie je vo všetkých týchto lesoch možná ťažba dreva ani ich hospodárske využitie. Podľa odhadov je v priemere dostupných 80 až 90 % tejto plochy, ale vo východnej Európe je dostupných často iba 40 až 50 % lesov. Za posledných 15 rokov sa lesná plocha na území štátov EÚ 27 zväčšila o 10 miliónov hektárov v dôsledku zalesňovania, znovuzalesňovania bývalej poľnohospodárskej pôdy a prirodzeného znovuzalesňovania. Zväčšenie rozlohy lesnej plochy zodpovedá celkovej rozlohe Maďarska.

3.2

Približne 60 % lesov v EÚ 27 je v súkromnom vlastníctve, najmä rodín, a 40 % vo verejnom vlastníctve, čiže ich vlastní štát, obce, náboženské spoločenstvá a ďalšie subjekty. Celkovo sa eviduje viac než 15 miliónov súkromných vlastníkov lesov a tento počet sa v dôsledku reštrukturalizácie vlastníctva lesov v krajinách východnej Európy, ako aj rôznych dedičských konaní, ďalej zvyšuje.

3.3

Celé stáročia ľudia rôznymi spôsobmi využívali európske lesy, pričom menili ich štruktúru. Európske lesy sa v dôsledku ľudskej činnosti skutočne menili, preto sa aj označujú ako „poloprírodné“ lesy a majú ovplyvnené druhové zloženie. „Poloprírodný“ typ sa vzťahuje na 85 % lesov. Okrem týchto lesov sa lesné hospodárstvo vykonáva aj v umelo vysadených lesoch. Umelo vysadený les, ktorý je možné nájsť najmä v juhozápadnej Európe, predstavuje približne 8 % európskej lesnej plochy. Prírodné lesy (5) neporušené ľudským zásahom (les a iné lesnaté plochy, kde sa nevykonáva lesohospodárska činnosť), ktoré sa nachádzajú najmä vo východnej Európe, pobaltských krajinách a severských krajinách, predstavujú približne 5 % lesnej plochy.

3.4

Prírodné lesy a chránené zalesnené oblasti tvoria najdôležitejšiu kategóriu lesov z hľadiska zachovania biodiverzity. Prírodné lesy sú tiež stabilnými ekosystémami, ktoré pomáhajú v boji proti vplyvom klimatických zmien. Približne 8 % európskej zalesnenej oblasti je chránených kvôli zachovaniu biodiverzity a približne 10 % je chránených kvôli zachovaniu krajiny, čo je spolu 18 % (alebo 34 miliónov hektárov). V posledných rokoch vzrástol počet oblastí chránených zákonom alebo inými právnymi predpismi. Najunikátnejšie a najcennejšie lesy, ktoré majú byť chránené, už vo väčšine prípadov v Európe chránené sú. Chránené lesy sa často nachádzajú v horských alebo neobývaných oblastiach, ktoré patria z hľadiska rozmanitosti v nich žijúcich druhov k najcennejším oblastiam, nedotknutým ľudskou činnosťou. Okrem toho približne 10 % lesov je ochránených kvôli ochrane vodných systémov, zdrojov podzemnej vody a pôdy a predchádzaniu výskytu lavín či erózie. Biodiverzita sa podporuje aj v rámci správy hospodárskych lesov, a to ponechávaním spráchnivených stromov v lesoch a biotopov mikroorganizmov s cieľom zachovať vzácne druhy.

3.5

Rast stromov v hospodárskych lesoch v Európe výrazne presahuje ich výrub. Zásoby dreva na pni sa v roku 2005 v štátoch EÚ 27 zvýšili o 687 miliónov m3 (v lesoch, kde prírodné podmienky umožňujú ťažbu dreva). Ťažba sa zároveň zvýšila na 442 miliónov m3. To znamená, že miera využívania lesov alebo pomer výrubu k rastu tvorili v priemere približne 60 % (v rozmedzí od 30 do 80 %). Miera využívania lesov v severných členských štátoch a strednej Európe prevyšuje 50 %, v južnej a juhovýchodnej Európe je to však menej ako 50 %. Miera využívania lesov sa za posledných 10 rokov zvýšila, ale ešte nedosiahla úroveň z roku 1990. Výrub sa do určitej miery zvýšil v dôsledku prudkých víchric v prvej dekáde nového tisícročia, kvôli ktorým bolo drevo v niektorých oblastiach vyťažené v krátkom čase, pričom výrub dosiahol úroveň porovnateľnú s jeho objemom za niekoľko bežných rokov. V roku 2006 bolo do Európy (EÚ 27) dovezených 83 miliónov m3 guľatiny, drevnej štiepky a odpadového dreva (bez papiera a celulózy), zatiaľ čo vývoz do mimoeurópskych krajín dosiahol objem 54 miliónov m3  (6).

3.6

Takmer 40 % (čiže približne 250 miliónov m3) prírastku sa v jestvujúcich hospodárskych lesoch nevyužíva, a to vzhľadom na skutočnosť, že výrub je nižší ako prírastok. Lesné porasty krajín EÚ 27 sa posledných 50 rokov neustále rozširujú. Celkový objem dreva na pni tvorí okolo 30 miliárd m3, čo sa rovná 9,8 miliardám ton uhlíka. Časť uhlíka zadržaného v stromoch sa ukladá v pôde, ale vzhľadom na nedostatočný výskum sa zatiaľ nedá odhadnúť podiel uhlíka zadržaného v pôde v celej Európe. Medzi hospodárskymi a prírodnými lesmi jestvuje z hľadiska viazania uhlíka dôležitý rozdiel: vo svojom „konečnom stave“ sú prírodné lesy z hľadiska ochrany klímy čistými úložiskami uhlíka, v ktorých je viazanie uhlíka (prírastom biomasy) v rovnováhe s jeho uvoľňovaním (rozkladom biomasy), kým v hospodárskych lesoch sa odberom dreva znova a znova vytvára ďalší potenciál na viazanie uhlíka. EHSV by však chcel dať jasne najavo, že tým nechce konštatovať, že by preto hospodárske lesy považoval za hodnotnejšie než prírodné lesy.

3.7

Je dôležité preskúmať potenciál európskych lesov z hľadiska ťažby a iného využitia, aby bolo možné pochopiť a vyhodnotiť pohlcovanie uhlíka, výrobu lesnej bioenergie a uhlíkový cyklus spojený s výrobkami z dreva. V súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne ucelené informácie o možnostiach výrubu v EÚ 27 ako celku. Niektoré štáty majú národné programy pre lesné hospodárstvo, v ktorých sa stanovujú rôzne možnosti výrubu, pričom sa zohľadňujú potreby ochrany lesov, biodiverzity a iné multifunkčné potreby.

4.1

Lesy pohlcujú oxid uhličitý (CO2) z atmosféry prostredníctvom asimilácie a premieňajú ho na biomasu, a to najmä vo forme dreva, pričom zároveň uvoľňujú kyslík, ktorý je životne dôležitý pre živočíchy a človeka. Klimatické zmeny, najmä nárast objemu skleníkových plynov v atmosfére a zvyšujúca sa teplota, ale aj množstvo ozónu na povrchu Zeme a hromadenie dusíka v pôde a jej okysľovanie predstavujú – či už bezprostredne alebo v dlhodobom horizonte – nebezpečenstvo pre zdravie, rast a štruktúru lesov.

4.2

Klimatické zmeny ovplyvňujú lesy dvomi spôsobmi. Ak sa klíma postupne stáva napríklad teplejšou alebo suchšou, stromy sa musia zmenám prispôsobiť. Toto prispôsobovanie je postupné a jeho vývoj a opatrenia, ktoré ho ovplyvňujú, sa dajú plánovať. Najzávažnejšie bezprostredné hrozby pre rozvoj lesov predstavujú extrémne výkyvy počasia. Z údajov zozbieraných od roku 1850 vyplýva, že za posledných 20 rokov došlo v Európe k jednoznačnému nárastu škôd spôsobených víchricami. V krajinách Stredozemia sa tiež v poslednom desaťročí nadmerne vyskytujú lesné požiare. Je nemožné presne predpovedať výskyt extrémnych výkyvov počasia, ale pomocou výhľadového plánovania je možné sa na ne pripraviť.

4.3

Ak sa jestvujúce hospodárske lesy dostatočne neprispôsobia postupným klimatickým zmenám, bude to okrem iného viesť k oslabeniu životaschopnosti stromov, poklesu produktivity, odumieraniu jednotlivých stromov, zníženiu ich odolnosti a následnému zvýšeniu výskytu ochorení a škodcov, ako aj k zmene rozšírenia jednotlivých druhov stromov, ktoré sa v lesoch vyskytujú. Existuje tiež riziko, že stromy v severných regiónoch sa neprispôsobia, pretože tempo ich rastu sa mení v dôsledku predlžujúceho sa vegetačného obdobia a skutočnosti, že sa dostatočne neprispôsobia obdobiu vegetačného pokoja alebo zimnému obdobiu. V prípade extrémnych výkyvov počasia, ako napríklad sucha, lesných požiarov, víchric alebo snehových kalamít, môžu stromy na veľkých plochách odumrieť, môže sa zamedziť znovuzalesňovaniu a mŕtva drevná hmota môže spôsobiť masové rozšírenie lesných škodcov, a to aj v okolitých zdravých lesoch.

4.4

Klimatické zmeny pôsobia na jednotlivé vegetačné pásma rozdielnym spôsobom. Ich hlavný dosah na jednotlivé vegetačné pásma (severné oblasti, mierne pásmo, stredomorské vegetačné pásmo, horské a polárne oblasti) a krajiny by sa mohol prejaviť takto:

5.1

Kvalitné lesné hospodárstvo je hlavným prostriedkom na zlepšenie schopnosti lesov prispôsobiť sa klimatickým zmenám. Súčasťou lesného hospodárstva sú aj preventívne opatrenia, ako napríklad včasné rozpoznanie a odstránenie odumierajúcich stromov a minimalizovanie skladovania materiálu, ktorý môže spôsobiť lesný požiar. Je potrebné zlepšiť informovanosť verejnosti, vlastníkov lesov a príslušných zodpovedných subjektov o význame lesného hospodárstva pri prispôsobovaní sa klimatickým zmenám. Väčšina lesov v EÚ sa obhospodaruje priebežne, čo vo všeobecnosti vedie k ich vysokej produktivite a životaschopnosti. Prípadné opatrenia na prispôsobenie sa je potrebné prijať už teraz a na priebežnej báze, pretože v lesníctve sa vzhľadom na životný cyklus stromov, ktorý zvyčajne trvá 15 až 150 rokov, musí uvažovať v dlhodobom horizonte.

5.2

Pokiaľ ide o obnovu lesa, vysádzať sa musia tie druhy stromov, ktoré sú pre danú lokalitu najvhodnejšie. Uprednostňovať by sa mali pôvodné druhy, pretože druhy drevín pochádzajúce z konkrétnej lokality majú vzhľadom na svoju genetickú výbavu lepšie predpoklady na prispôsobenie sa zmenám klímy práve v tejto oblasti. Uprednostňovať by sa mali aj zmiešané lesy, pretože prítomnosť rôznych typov drevín s odlišnými vlastnosťami znižuje riziká, ktoré lesom hrozia.

5.3

V prípade jednodruhových ihličnatých lesov vysadených mimo svojho prirodzeného prostredia by sme sa mali pokúsiť o zmenu zloženia týchto lesov, aby sa podobalo na pôvodné druhové zloženie drevín. V porovnaní so zmiešanými lesmi sú vysadené jednodruhové lesy často menej odolné voči víchriciam a napádaniu hmyzom, ktoré po nich zvyčajne nasleduje.

5.4

Je potrebné vypracovať krízové plány lesného hospodárstva, riešenia pre financovanie odstraňovania škôd a operatívne modely, aby toto odvetvie bolo pripravené na škodlivé dôsledky náhlych a extrémnych výkyvov počasia zapríčinených klimatickými zmenami a na škody, ktoré takéto počasie v lese spôsobí. Je potrebné zmapovať oblasti, ktoré sú takýmito extrémnymi poveternostnými podmienkami ohrozené najviac. Musia sa tiež vypracovať operatívne modely na riešenie náhleho zvýšenia výrubu dreva a zabezpečenie hladkého fungovania trhu s drevom.

5.5

Klimatické zmeny a medzinárodný obchod s materiálmi rastlinného pôvodu prispievajú k rozširovaniu cudzích druhov a škodcov rastlín. Smernica EÚ o ochrane rastlín obsahuje ustanovenia o kontrole škodcov rastlín, predchádzaní šíreniu parazitov a požiadavkách týkajúcich sa medzinárodného obchodu s drevom a sadenicami. Na predchádzanie šíreniu najškodlivejších drevokazných škodcov (napr. háďatka borovicového) a zabezpečenie zdravia lesov potrebuje EÚ právne predpisy na ochranu rastlín, ktoré budú dostatočne prísne a umožnia aj účinné monitorovanie. Je potrebné vypracovať vnútroštátne stratégie na boj proti invazívnym cudzím druhom.

5.6

Obhospodarovanie lesov a biodiverzita si nemusia vzájomne odporovať. Biodiverzita by sa v rámci obhospodarovania poloprírodných hospodárskych lesov mala zohľadňovať tým, že sa v hospodárskych lesoch ponecháva spráchnivené drevo a neporušené mikrobiotopy, vďaka čomu sa môžu zachovať živé organizmy. Niekoľko členských štátov EÚ poskytuje ako opatrenie na podporu biodiverzity finančnú podporu súkromným vlastníkom lesov, ktorí sa dobrovoľne podujímajú na ich ochranu. Systémy certifikácie lesov tiež vyžadujú, aby sa v lesnom hospodárstve zohľadňovali kritériá biodiverzity lesov.

5.7

Hospodárske lesy v Európe v súčasnosti obsahujú veľké množstvo dreva v rozklade, buď na pni alebo spadnutého, v ktorom sa zachytáva uhlík a ktoré zároveň poskytuje potrebné životné prostredie pre živé organizmy. Priemerné množstvo odumretého dreva je 10 m3/ha. Prítomnosť veľkého množstva práchnivejúceho dreva môže podporiť masové šírenie drevokazných škodcov alebo rozsiahlych lesných požiarov. Výhody biodiverzity sú predsa len značné a je preto dôležité, aby sa spráchnivené drevo v lesoch neodstraňovalo zo svojho pôvodného miesta, napríklad na účely spaľovania ako palivo.

5.8

Prírodné lesy a chránené oblasti sú nevyhnutné pre zachovanie biodiverzity. Pokiaľ ide o pohlcovanie uhlíka, prírodný les mení počas svojho životného cyklu svoju funkciu: uhlík najprv viaže a neskôr sa stáva jeho úložiskom. Pri prechode od aktívnej správy lesov k ich plnej ochrane sa teda zmenšuje plošná výmera vhodná na pestovanie rastúcich stromov. Tie môžu zvýšiť objem uhlíka ukladaného v lesoch, a najmä poskytovať surovinu na výrobky z dreva, ktoré nahrádzajú iné formy energie a iné materiály

5.9

V kontexte obhospodarovania hospodárskych lesov je v boji proti klimatickým zmenám účinnejšia integrovaná ochrana (práchnivejúce drevo a malé biotopy) než komplexná ochrana lesov.

6.1

Počas rastu a v rámci spracovateľského reťazca ovplyvňujú lesy klimatické zmeny štyrmi spôsobmi:

6.2

Európske lesy vzhľadom na obmedzený výrub v pomere k čistému ročnému prírastku už niekoľko desaťročí pohlcujú oxid uhličitý a spomaľujú hromadenie oxidu uhličitého v atmosfére. Hospodárske lesy však nemôžu v tomto pokračovať donekonečna, pretože ak stromy dosiahnu vrchol svojho rastu, lesy prestanú uhlík ukladať. Hospodárske lesy sa preto musia obhospodarovať priebežne.

6.3

Pri zmierňovaní klimatických zmien zohráva dôležitú úlohu kompenzačný účinok využívania výrobkov z vyťaženého dreva (7). Uhlík z atmosféry sa viaže v lesnom dreve a následne sa presúva a ukladá vo výrobkoch z dreva, ako je papier, nábytok, dosky a drevené stavby. V prípade drevených domov sa uhlík z atmosféry pohlcuje až niekoľko storočí. Na konci svojho životného cyklu sa môžu výrobky z dreva recyklovať a spáliť, čím sa vyrobí energia. Podávanie správ o obsahu uhlíka vo výrobkoch z dreva je v rámci výpočtu emisií skleníkových plynov podľa Kjótskeho protokolu stále dobrovoľné, a teda stále neúplné, čiastočne aj kvôli tomu, že sa nezohľadňuje medzinárodný obchod.

6.4

Súčasné databázy, vnútroštátne aj medzinárodné, umožňujú vypočítať, akú majú výrobky z dreva kapacitu na zachytávanie uhlíka. Vytvárajú sa pravidlá na vypočítavanie uhlíkovej bilancie lesov. EÚ by mala na konferencii o klimatických zmenách, ktorá sa bude konať v roku 2009 v Kodani, predložiť návrh, aby bolo podávanie správ o obsahu uhlíka vo výrobkoch z dreva povinnou súčasťou výpočtu bilancie uhlíka po roku 2012, po skončení platnosti Kjótskeho protokolu.

6.5

Zaradenie kapacity na zachytávanie uhlíka vo výrobkoch z dreva do výpočtov bilancie uhlíka by mohlo odvetviu lesného hospodárstva poskytnúť dodatočný stimul pre ekologicky prijateľné a účinné obhospodarovanie lesov. Priebežné obhospodarovanie lesov je veľmi dôležité z hľadiska zachovania životaschopnosti lesov čeliacich škodlivým vplyvom klimatických zmien.

7.1

Stavebníctvo zohráva pri riešení problematiky klimatických zmien veľmi dôležitú úlohu, pretože 40 % až 50 % primárnej energie vo svete sa využíva na vykurovanie a chladenie budov (8). Podľa odhadov sa takmer 40 % emisií CO2 vyprodukuje pri výrobe stavebných materiálov, výstavbe a používaní budov.

V EÚ 27 bolo v roku 2005 spotrebovaných spolu 1 170,2 megaton ropného ekvivalentu. Z toho 28 % pripadlo na priemysel, 30,9 % na dopravu a 41,1 % na domácnosti. Za 8 % emisií CO2 je zodpovedný systém vykurovania a chladenia budov. Značnej časti týchto emisií CO2 by sa dalo predchádzať využívaním odborných postupov vo výstavbe, nových technológií a zvyšovaním podielu dreva v stavebníctve.

7.2

Drevo je počas celého svojho životného cyklu nízkoenergetický, obnoviteľný a uhlíkovo neutrálny stavebný materiál. Výroba žiadneho iného bežného stavebného materiálu nevyžaduje tak málo energie ako výroba dreva. Použitím jedného kubického metra dreva namiesto iných stavebných materiálov sa znížia emisie CO2 v atmosfére v priemere o 1,1 tony.

7.3

Rozširovaniu výstavby drevených budov na celom svete a využívaniu dreva na výstavbu bráni nedostatok jednotných noriem, pravidiel a certifikačných kritérií. V stavebníctve by mali byť k jednotlivým výrobkom k dispozícii analýzy životného cyklu a emisií skleníkových plynov, vychádzajúce z vedeckých výpočtov, pomocou ktorých by bolo možné objektívne porovnať rôzne materiály. Vlády členských štátov by mali vo väčšej miere začleniť „ekologické stavebné“ materiály z dreva do politiky zásobovania drevom a uplatňovať požiadavky na certifikáciu lesov, ktoré sú v súlade s medzinárodnou koncepciou trvalej udržateľnosti.

8.1

Lesná biomasa je najdôležitejším bezprostredne dostupným zdrojom obnoviteľnej bioenergie v Európe a na energetické účely sa využíva tromi spôsobmi:

V posledných rokoch bol v Európe zaznamenaný prudký nárast výroby tepla a elektrickej energie a ich kombinovanej výroby z lesnej biomasy. Teplo a elektrická energia sa vyrábajú pre rodinné domy a v teplárňach alebo zariadeniach na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie rozličnej veľkosti pre školy, verejné subjekty, nemocnice, obce či mestá. Technológie na výrobu biopalív z lesnej biomasy a surového dreva sú ešte stále v skúšobnej fáze. Je potrebné ich ďalej rozvíjať a investovať do nich. Pyrolýza biomasy, ktorou sa vyrába drevené uhlie, vhodné na použitie ako materiál na zlepšenie kvality pôdy, predstavuje novú možnosť, ako zlepšiť energetickú hodnotu dreva a efektivitu pôdy v súvislosti so zachytávaním uhlíka.

8.2

V roku 2006 sa v EÚ 25 vyrobilo z obnoviteľných zdrojov 110 Mtoe (miliónov ton ekvivalentu ropy) energie, čo predstavuje asi 14 % z celkovej spotreby energie (Eurostat 2008). Hlavná časť (65 %) obnoviteľnej energie bola vyrobená z biomasy, predovšetkým (60 %) z lesnej biomasy. Medzi jednotlivými krajinami EÚ 27 existujú podstatné rozdiely, pokiaľ ide o podiel energie z lesa v rámci celkovej spotreby energie.

8.3

Medzi biopalivá na báze dreva, ktoré sa dajú vyťažiť z lesa, patria rôzne druhy lesnej štiepky, drevené polená, pelety, brikety, pne a koreňové drevo, drevené uhlie, drevný plyn a rýchlo rastúce druhy drevín určené na výrobu energie, ako napríklad vŕby. Vedľajšie produkty lesného hospodárstva (priemyselné odpadové výluhy a odpadové drevo, ako napríklad čierny výluh, kôra, piliny, spracovaný odpad a recyklované drevo) ponúkajú obrovský energetický potenciál a využívajú sa na výrobu tepla a energie, najmä v integrovanom lesnom hospodárstve. Využívanie vedľajších produktov a recyklovaného dreva na energetické účely by mohlo predstavovať 30 – 50 % využívania guľatiny.

8.4

V Európe existuje priestor pre podstatné rozšírenie využívania lesnej bioenergie v porovnaní so súčasnou úrovňou. Potenciál európskych lesov pre ťažbu lesnej biomasy je podľa predbežných odhadov 100 – 200 miliónov m3 ročne, za podmienok, že jej ťažba neohrozí životné prostredie, biodiverzitu lesov a chránené oblasti. Objem lesnej biomasy vyťaženej oddelene a spolu s ťažbou kmeňového dreva sa v súčasnosti odhaduje na približne 10 – 15 % ťažobného potenciálu.

8.5

Zvýšené využívanie lesnej biomasy vytvára nové príležitosti nielen pre vlastníkov lesov, ktorým ponúka možnosti na rozšírenie trhu s drevom a cenovú konkurenciu, ale aj pre piliarsky priemysel tým, že rozširuje trh pre ich vedľajšie produkty. Veľký dopyt po lesnej biomase by však mohol vyvolať zmeny na trhu s guľatinou, pretože by v prípade drevných surovín viedol k väčšej konkurencii medzi odvetvím bioenergetiky a priemyselnými odvetviami využívajúcimi kmeňové drevo. Podpora pre konečných používateľov, t. j. garantované sadzby za ekologicky vyrábanú energiu, je/sú dôležitým nástrojom pre rozvoj rôznych stratégií na podporu výroby bioenergie tak na miestnej, ako aj na regionálnej úrovni. Podpora regionálneho rozvoja EÚ by mala byť aj naďalej dôležitou otázkou, ktorú je potrebné zohľadňovať pri rozširovaní využívania bioenergie.

8.6

Trhy s drevnými palivami a najmä s palivovým drevom majú prevažne miestny charakter, ale zvýšené využívanie dreva na energetické účely v EÚ by výrazne podporilo mieru podnikania a zamestnanosti na trhu so strojmi a zariadeniami. Na výrobu peliet, brikiet a ďalších spracovaných drevných palív sú potrebné špeciálne stroje a zariadenia. Výroba energie si vyžaduje veľký počet kotlov a ďalších drahých zariadení, ktoré ponúkajú veľký potenciál na rast. Na základe zvýšeného využívania energie z dreva by sa otvorili významné možnosti pre vývoz technológií na trhy mimo EÚ.

8.7

V súčasnosti sa vypracovávajú normy pre udržateľnú výrobu biomasy v súvislosti s rámcovou smernicou EÚ o obnoviteľných zdrojoch energie. Tieto normy sú dôležité pre zabezpečenie udržateľnej dodávky a výroby bioenergie z lesov a zaručenie spoločných postupov. Normy pre udržateľnú výrobu lesnej biomasy musia byť v súlade s celoeurópskymi kritériami ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe (MCPFE), aby sa predišlo zbytočnej práci a duplicite.

9.1

Zakladanie nových lesov pomocou výsadby je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako z atmosféry odstrániť uhlík. EÚ by mala v rámci svojej rozvojovej politiky podporovať projekty výsadby lesov v rozvojových krajinách, pretože podľa všetkej pravdepodobnosti budú klimatické zmeny viesť k prehlbovaniu hospodárskych rozdielov medzi priemyselnými a rozvojovými krajinami. Projekty výsadby by mali byť spojené s adaptačnými stratégiami, ktoré v rozvojových krajinách podporujú budovanie kapacít, využívanie lesov na rozličné účely a dobrú správu vecí verejných. EÚ by tiež mala vyvinúť úsilie, aby zabránila nelegálnej ťažbe dreva v rozvojových krajinách, podporila udržateľné lesné hospodárstvo a pomohla rozvojovým krajinám pri vypracovávaní ich národných programov v oblasti lesného hospodárstva v spolupráci s ďalšími odvetviami.

9.2

Výpočty bilancie uhlíka stanovené v Kjótskom protokole, odrážajúce zmeny vo využívaní pôdy, neobsahujú žiadne ustanovenia týkajúce sa rozvojových krajín, ktoré by umožnili zohľadniť zníženie emisií oxidu uhličitého, vyplývajúce z predchádzania úbytku lesov. Vzhľadom na to, že úbytok lesov zvyšuje emisie oxidu uhličitého, EÚ by mala podporovať vypracovanie a prijatie tzv. nástroja REDD. Tento nástroj by sa mohol využívať po skončení platnosti Kjótskeho protokolu (od roku 2012) pri výpočte skleníkových plynov vznikajúcich pri využívaní pôdy. V tejto súvislosti je potrebné stanoviť cenu, ktorá by odrážala hodnotu nahromadeného uhlíka, aby tak členské štáty mali vďaka obchodovaniu s emisiami určitý vplyv a mohli zabrániť úbytku tropických lesov.

9.3

EÚ vypracovala tzv. postup FLEGT (9), ktorého cieľom je zabrániť predaju nelegálne vyťaženého dreva a z neho vyrobených produktov na trhoch EÚ. Licenčný systém FLEGT prostredníctvom systému partnerstva pre danú krajinu propaguje a podporuje udržateľné lesné hospodárstvo v rozvojových krajinách a podnecuje členské štáty a rozvojové krajiny k užšej spolupráci. EÚ by mala podporovať ďalší rozvoj systému FLEGT a jeho rozšírenie na celom svete. Ak by sa podarilo zabrániť nelegálnej ťažbe, spomalilo by sa tempo, akým ubúdajú tropické lesy, ako aj nárast emisií oxidu uhličitého, ktoré tento úbytok spôsobuje. Cieľom systémov certifikácie lesov, ktoré fungujú na dobrovoľnej báze, ako napríklad PEFC (10) a FSC (11), je tiež obmedziť nelegálnu ťažbu.

9.4

Vďaka medzinárodným dohodám a organizáciám, ako je Výbor Európskej hospodárskej komisie OSN pre drevo, Európska komisia pre lesné hospodárstvo Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo, Eurostat a MCPFE, sa už zhromažďujú údaje o európskych lesných zdrojoch, o uhlíku, ktorý viažu, uhlíkovom cykle, rozmanitosti lesov, ich produktoch a ochranných účinkoch. Je však naliehavo potrebné prehĺbiť doterajšie poznatky a rozšíriť výskum. Pri rozvoji systémov Spoločenstva pre monitorovanie, ako aj pri realizácii nového projektu FutMon (európsky systém pre monitorovanie lesov) je potrebné využiť existujúce vnútroštátne, celoeurópske a celosvetové systémy monitorovania, aj tie, ktoré sa ešte len vyvíjajú, a vlastníkom pôdy zaručiť plnú ochranu údajov pri spracovávaní alebo zverejňovaní informácií. EÚ musí využiť svoje rámcové výskumné programy na podporu ďalšieho výskumu v týchto oblastiach a uľahčiť prenos údajov prostredníctvom základných aj aplikovaných projektov výskumu a vývoja.

22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/9

1.1

Ako reakcia na žiadosť, ktorú zaslalo české predsedníctvo EHSV, sa toto prieskumné stanovisko zameriava na vzťahy medzi zamestnávateľmi a vzdelávacími inštitúciami, uvádzajú sa v ňom odporúčania pre rôzne podniky, podnikateľské združenia, vzdelávacie inštitúcie, ako aj pre EÚ a určujú sa v ňom hlavné smery pre otvorenie sociálneho a občianskeho dialógu so všetkými inštitúciami a organizáciami zainteresovaných strán.

1.2

V stanovisku sa rozoberajú nasledujúce aspekty:

1.3

V stanovisku sa zdôrazňujú viaceré prioritné nasmerovania:

Všeobecné nasmerovanie v prospech modelu spolupráce medzi všetkými zapojenými aktérmi v súvislosti s hospodárskou súťažou

1.4

EHSV navrhuje, aby sa na európskej úrovni vybudoval nový rámec partnerstva medzi vzdelávacími inštitúciami a podnikmi s perspektívou zhodnotiť výhody európskeho rozmeru a zabezpečiť pokrok pre spoločnosť. EHSV odporúča, aby sa začal európsky proces, ktorý by sa mohol nazvať „pražský proces“ s odkazom na konferenciu „Partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi“, ktorá sa uskutoční 6. a 7. apríla v Prahe na podnet českého predsedníctva. Proces by mohol mať formu pomerne širokého európskeho referenčného rámca, ktorý umožní aktérom priamo v teréne uskutočňovať na miestnej a vnútroštátnej úrovni inovatívne činnosti:

1.5

EHSV navrhuje, aby sa tento proces financoval do roku 2013 prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov a existujúcich programov (Leonardo, Grundtvig, Erazmus pre študentov, Erazmus pre učňov, Erazmus pre podnikateľov, …), ktoré by sa v prípade potreby upravili. ESF by sa mal využiť hlavne v prípade základného vzdelávania. Po roku 2013 by sa mohol navrhnúť osobitný doplnkový program.

2.1

Na celom európskom území sú rozvoj a kvalita života z veľkej časti podmienené kultúrnou a vedeckou úrovňou, ktoré samotné závisia od kvality vzdelávacích mechanizmov. Je potrebné zdôrazniť, že v Európe partnerstvo podnikov a vzdelávacích inštitúcií čelí viacerým veľkým výzvam, ktoré súvisia:

Partnerstvo by malo zobrať do úvahy aj:

2.2

Európa sa tradične spolieha na dlhodobé prognózy zručností. V rýchlo sa meniacom celosvetovom hospodárstve však vznikla požiadavka, aby vzdelávacie inštitúcie a podniky užšie spolupracovali na bezprostredných a budúcich potrebách priemyslu, a hlavne MSP.

2.3

Stredné a vysoké technické školy majú už veľmi dlho pozitívne skúsenosti s partnerstvami, ktoré im umožňujú byť v symbióze s hospodárskym prostredím prostredníctvom mnohých dohôd – formálnych alebo neformálnych – ktoré prepájajú navzájom vzdelávacie inštitúcie a podniky. Okrem osvedčených postupov, ktoré sa vyskytujú takmer všade, majú veľmi silnú ambíciu – pri rešpektovaní úloh všetkých zainteresovaných strán a hlavne nezávislosti vzdelávacích inštitúcií pri vydávaní diplomov – vybudovať trvalé partnerstvá na vytvorenie synergie, spojenie síl a talentov, s cieľom spoločne reagovať na hospodárske a sociálne potreby.

Podniky a vzdelávacie inštitúcie majú samozrejme rôzne ciele, ale rozvojom výmeny informácií, partnerstiev a spoločných projektov môžu získať veľa výhod, ktoré im pomôžu efektívne vykonávať ich poslanie. Počas rokov, vlastne storočí, sa v členských štátoch vyvinuli alternatívne vzdelávacie systémy a systémy odbornej prípravy, v rámci ktorých sa štúdium uskutočňuje zároveň v školách a v podnikoch (učňovská príprava v Nemecku, vo Francúzsku a v Británii, a pod.). Alternatívne vzdelávanie potvrdilo veľký prínos stálych, štruktúrovaných a jednotných partnerstiev.

2.4

V ideálnom prípade podniky prinášajú znalosti o potrebách trhu, a to o súčasných ako aj o predpokladaných, a prinášajú tak možnosť lepšie zamerať ponuku vzdelávania a odbornej prípravy. Predstavujú zdroj vedomostí, odborných schopností a technických prostriedkov.

2.5

Na úrovni vzdelávacích inštitúcií sa zhromažďujú technické a vedecké vedomosti, ktoré by sa mohli prakticky využiť, a to napríklad na začlenenie do pracovného prostredia, rozvoj nových možností a odbornej kvalifikácie.

3.1

Napriek mnohým pozitívnym skúsenostiam zostávajú iniciatívy partnerstva medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi obmedzené a sústreďujú sa na technické a odborné vzdelávanie. Tvárou v tvár hospodárskej kríze sa „prebudenie potenciálu týchto partnerstiev“ stáva nevyhnutnosťou, pretože hospodárstvo sa môže úspešne obnoviť iba ak sa poskytne lepšie odborné vzdelávanie reagujúce na potreby pracovného trhu a lepšie sa využijú schopnosti a ľudské zdroje v podnikoch.

3.2

Rámec takýchto nových európskych partnerstiev by mal byť samozrejme mnohotvárny. Mal by zahŕňať rozmanitých aktérov zapojených rôznym spôsobom:

3.3

Vzdelávacie inštitúcie a podniky majú spoločnú zodpovednosť, hlavne na úrovni ich zastupujúcich organizácií, spoločne navrhovať vzdelávacie metódy a ponuky.

3.4

Podniky sa musia obohatiť o rôzne schopnosti v rôznych oblastiach, ktoré podmieňujú alebo ovplyvňujú ich organizáciu, fungovanie a hospodársku činnosť: technologický vývoj, internacionalizáciu, nové technológie. Podniky musia na jednej strane nájsť na pracovnom trhu príslušné schopnosti a na druhej strane vzdelávať svojich zamestnancov, vedúcich pracovníkov a budúcich vedúcich pracovníkov v súvislosti s požiadavkami odboru. Pokiaľ ide o zamestnancov, tí sú tiež nútení rozvíjať svoju zamestnateľnosť v rôznych odboroch, získať kvalifikácie ukončené diplomom, ktoré sú uznávané vo vnútri samotného podniku, ako aj vonku na pracovnom trhu.

3.5

Na dynamiku vývoja vzdelávania v Európe silne vplývajú dva javy: stále širší prístup k vzdelávaniu a jeho zvyšujúca sa rôznorodosť. Rýchly rozmach počtu žiakov a študentov počas posledných desaťročí zároveň spôsobil väčšiu diverzifikáciu verejnosti (veková štruktúra, predchádzajúce vzdelávanie, sociálny pôvod, atď.), čo samo o sebe vyžaduje upravené pracovné metódy a osobitnú pozornosť.

3.6

Napriek a zoči-voči problémom dneška je potenciál pre spoluprácu z tohto uhla pohľadu nesmierny a na tejto úrovni prístupu k problematike treba posilniť tri aspekty:

Mal by sa uprednostniť prístup väčšieho zapojenia zamestnávateľov do vzdelávania vyučujúcich, ktorí sa angažujú v procese rozvoja odborných schopností. Okrem toho by bolo treba vzdelávať sprostredkovateľov, aby sa podnecovali a uviedli do činnosti partnerstvá.

4.2.1

Vytvorenie Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania v rámci Bolonského procesu v roku 1999 ministrami pre školstvo a vzdelávanie a univerzitnými pracovníkmi z 29 krajín malo za následok veľkú reformu, ktorá oficiálne zapojila 46 členských krajín Rady Európy.

4.2.2

Jeho cieľom je ustanovenie Európskeho priestoru vzdelávania, čo sa uskutočňuje hlavne harmonizáciou univerzitných cyklov v Európe: bakalárske/magisterské/doktorandské štúdium. Táto harmonizácia umožňuje hlavne porovnať typy štúdia a tak uľahčuje pohyb študentov a mobilitu osôb. Takisto určuje nasmerovania na podporu väčšej transparentnosti, prekonanie prekážok a zlepšenie spolupráce medzi univerzitami a podnikmi.

4.2.3

Treba však konštatovať, že:

4.3.1

Tento proces Európskej únie sa začal v roku 2002 a jeho cieľom je, aby sa systémy odborného vzdelávania a prípravy stali vzorom kvality a zároveň sa v ňom silne podporujú podobné činnosti ako v Bolonskom procese, ktoré sú však prispôsobené oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

4.3.2

Program Leonardo umožňuje mobilitu osôb, ktoré si želajú získať odborné skúsenosti v Európe a uľahčuje výmeny osvedčených postupov medzi zodpovednými pracovníkmi za vzdelávanie a program Grundtvig má za cieľ zlepšiť kvalitu a posilniť európsky rozmer vzdelávania dospelých a poskytnúť občanom viac možností lepšie sa vzdelávať počas celého života. Oba programy sú však stále príliš neznáme a nedosiahli kritické množstvo, ktoré by im umožnilo rozvinúť svoje ciele. Aj keď nespochybňujeme praktické aspekty týchto programov, bolo by vhodné, aby sa v budúcnosti posilnili prostriedky na tieto činnosti.

4.3.3

Vyhlásenie Rady z Bordeaux (26. 11. 2008) je súčasťou posolstva Kodanského procesu o posilnenej európskej spolupráci v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Potvrdzuje sa v ňom aj potreba uvoľniť primerané verejné a súkromné financie. Mali by sa preto využiť nástroje ako ESF, EFRR a pôžičky z EIB.

Vo vyhlásení z Bordeaux sa zistili nedostatky v oblasti kompetencií a potreba rozvoja činností na riešenie budúcich potrieb a odporúča sa preto, aby sa odborné vzdelávanie rozvinulo čo najširšie a aby zahrnulo členské štáty, Komisiu a sociálnych partnerov.

5.1

Podľa poslednej správy o pokroku programu „Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ (3) nemôže Európska únia prehliadať svoje zaostávanie v oblasti vzdelávania, ani to, aké je zložité poskytovať podnikom zamestnancov, ktorí majú základné a odborné vzdelanie dostatočné na to, aby si dokázali poradiť so súčasnými technologickými výzvami a otázkami globalizácie. V tomto zmysle je nevyhnutná mobilita vo vnútri Európy, ako aj výučba cudzích jazykov v rámci európskej stratégie pre viacjazyčnosť. Spoločný prístup k téme vzťahov medzi podnikmi a vzdelávacími inštitúciami sa teda musí chápať ako potreba zaoberať sa príslušnou problematikou, ale aj (a hlavne) ako potreba priblížiť vnútroštátne politiky v oblasti vzdelávania a uvoľniť tak ľudský potenciál pre európsku integráciu.

5.2

Školám a univerzitám by sa malo viac pomáhať, aby sa neobmedzovali len na ponuku základného vzdelania, ale aby poskytovali aj celoživotné vzdelávanie. Vzdelávacie inštitúcie napríklad – s výnimkou niektorých členských štátov – nie sú oprávnené dostávať finančnú pomoc v rámci štrukturálnych programov pre rozvoj ľudských zdrojov. Skúsenosti krajín, kde je tento prístup možný, ukazujú, že takáto iniciatíva môže byť významným pozitívnym prínosom k rozvoju lepších vzťahov s podnikmi a zároveň k všeobecnejšiemu rozvoju ponuky vzdelávania a odbornej prípravy.

5.3

Hlavným známym problémom európskych programov je nedostatok ich ambícií kvôli obmedzeného rozpočtu. Namiesto toho, aby sa odporúčal už „x-tý“ európsky program, ktorý by zostal neznámy a dozvedela by sa o ňom len okrajová a elitná verejnosť, by bolo lepšie prijať systémový prístup založený na mechanizmoch, ktoré sú jednoduchšie (nie tak byrokratické ako mnohé európske programy), ale aj ambicióznejšie, a to:

5.4

Európska integrácia predstavuje veľký prínos pre výmeny vzájomných skúseností a rozšírenie možností a poskytuje tak širší a bohatší rámec pre naše vzdelávacie inštitúcie a ponúka podnikom vnútorný trh, ktorý im dodáva možnosti pre rozvoj. Pražský proces, ktorý sa odvoláva na konferenciu „Partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a zamestnávateľmi“ naplánovanú na 6. a 7. apríla v Prahe na podnet českého predsedníctva, by mohol tomuto rozvoju dodať politický impulz a operatívny plán prác.

22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/14

1.1

Mobilita v Európe musí byť aj naďalej politickou prioritou EÚ, a to najmä v období, kedy Európa čelí výzvam globalizácie a technologických zmien a zápasí s negatívnym demografickým vývojom a dosahmi finančnej a hospodárskej krízy. Prístup k posilneniu mobility musí rešpektovať podmienky jednotlivých štátov. Je však nevyhnutné, aby bol na európskej úrovni efektívne koordinovaný, mal vnútroštátnu podporu a bol transparentný. Prijaté opatrenia musia prispieť k vytvoreniu novej koncepcie spravodlivej a vyváženej mobility a k podpore rozvoja jej nových foriem.

1.2

EHSV podporuje akčný plán EK na podporu pracovnej mobility 2007 – 2010 a vníma ho ako nástroj na odstránenie súčasných prekážok a dosiahnutie cieľov stanovených v európskej stratégii pre rast a zamestnanosť.

1.3

Výbor tiež víta zámer Európskej komisie zverejniť v roku 2009 zelenú knihu o mobilite mladých ľudí a s napätím očakáva výsledky a závery verejnej diskusie.

1.4

EHSV požaduje uvoľnenie plného potenciálu systému EURES (European Employment Services – Európske služby zamestnanosti) a prijatie ďalších opatrení, najmä pokiaľ ide o zvýšenie kvality, rozsahu a dostupnosti poskytovaných služieb a informácií a zlepšenie informovanosti európskych občanov a hlavne európskych podnikov. Zároveň Komisii odporúča, aby analyzovala dôvody nízkeho podielu niektorých kategórií pracovníkov (predovšetkým nízko kvalifikovaných alebo nekvalifikovaných) na celkovom počte používateľov portálu.

1.5

EHSV odporúča členským štátom, aby aspekt mobility zohľadnili vo všetkých relevantných politických rozhodnutiach a aby v zmysle odporúčaní Integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť (1) zapracovali stanovené ciele do svojich národných stratégií a národných reformných programov. Členské štáty by sa mali usilovať o vytváranie systémov aktívnej politiky trhu práce, ktorá by podporovala mobilitu.

1.6

EHSV celkovo podporuje úsilie o čo najefektívnejšiu koordináciu sociálneho zabezpečenia na úrovni Spoločenstva a gratuluje francúzskemu predsedníctvu k uspokojivým výsledkom pri prerokovávaní zmien v nariadení č. 883/2004 (2) v súlade s výsledkami rokovania o vykonávacom nariadení. EHSV opakovane apeluje na to, aby vykonávacie nariadenie k nariadeniu č. 883/2004 vstúpilo do platnosti čo najskôr a aby s ním spojené zlepšenia a zjednodušenia na podporu mobility v EÚ nadobudli účinnosť v čo najskoršom termíne.

1.7

V súvislosti s uplatňovaním nariadenia č. 883/2004 EHSV odporúča, aby sa v niektorom z budúcich stanovísk výboru venovala pozornosť jeho prepojenosti s nariadením č. 1612/68 (3), smernicou 2004/38/ES a príslušnými rozhodnutiami ESD v záujme väčšej transparentnosti, právnej istoty a dodržiavania zásady rovnosti zo strany členských štátov.

1.8

Hoci EHSV privítal návrh smernice o prenosnosti práv v rámci zamestnaneckých dôchodkových systémov (4) ako ďalší príspevok EK k posilneniu cezhraničnej mobility v EÚ, má vážne pochybnosti o jeho obsahu. Výbor sa domnieva, že obsah smernice v skutočnosti neprispeje k odstráneniu hlavnej prekážky cezhraničnej mobility, pokiaľ ide o prenosnosť dôchodkových nárokov, t. j. dvojitého zdanenia. Návrh navyše obsahuje aj ďalšie ustanovenia, ktoré vedú k zvýšeniu nákladov na prevádzku dôchodkových systémov a ohrozujú ich ďalší rozvoj.

1.9

V súlade s výsledkami správy o prínosoch systému Europass z júla 2008 odporúča výbor Komisii, aby analyzovala príčinu slabého využívania systému zo strany osôb s nízkou kvalifikáciou. Výbor tiež žiada plný rozvoj potenciálu všetkých jeho nástrojov, najmä Europass mobility, a to prostredníctvom lepšej európskej koordinácie, vnútroštátnej podpory, zapojenia všetkých zainteresovaných strán a väčšej transparentnosti. Pokiaľ ide o Európsky kvalifikačný rámec (EKR), považuje výbor za dôležité jeho prepojenie na európske systémy prevodu a kumulácie kreditov vo vysokoškolskom vzdelávaní, odbornom vzdelávaní a príprave. Ak má byť EKR prínosný, je potrebné, aby bol aj naďalej jednoduchý, dôveryhodný a aby manažérom účinne pomáhal pri získavaní potrebných zahraničných pracovníkov.

1.10

EHSV so záujmom prijal už druhú správu EK z 18. novembra 2008 o uplatňovaní prechodných období pre nové členské štáty. V tejto súvislosti apeluje na členské štáty, ktoré ešte stále uplatňujú prechodné obdobia na voľný pohyb osôb, aby rešpektovali závery tejto správy a dodržiavali postupy vyplývajúce zo zmlúv. To je predpokladom pre uplatnenie koncepcie „spravodlivej mobility“ (fair mobility), zamedzenie sociálnemu dumpingu a nelegálnej práci.

1.11

Výbor víta rozhodnutie Komisie o zriadení Výboru odborníkov pre vysielanie pracovníkov, ktorý sa bude zaoberať technickými otázkami spojenými s uplatňovaním smernice, ako aj výzvu adresovanú európskym sociálnym partnerom, aby vypracovali spoločnú analýzu dosahu rozhodnutí Súdneho dvora ES.

1.12

Výbor upozorňuje na oneskorenie v implementácii smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií v členských štátoch (termín jej implementácie uplynul 27. októbra 2007).

1.13

EHSV vníma súčasné legislatívne návrhy EK na uľahčenie ekonomickej migrácie z tretích krajín ako ďalšiu snahu EK o podporu mobility a ekonomickej migrácie v Európe. Práva a povinnosti príslušníkov tretích krajín, ktoré stanovuje predkladaný návrh smernice na základe rovného zaobchádzania predstavujú solídny základ pre vytvorenie právnych predpisov v oblasti prisťahovalectva, ktoré by sa mali vzťahovať na všetky kategórie migrujúcich pracovníkov. EHSV považuje prechodné opatrenia, ktoré dočasne obmedzujú voľný pohyb pracovníkov pochádzajúcich z nových členských štátov za výnimku, ktorú by bolo potrebné rýchlo zrušiť (5).

1.14

EHSV plne rešpektuje autonómnosť európskych sociálnych partnerov a očakáva ich aktívny príspevok k posilneniu mobility v záujme zlepšenia situácie na trhoch práce a posilnenia konkurencieschopnosti v EÚ.

1.15

Výbor vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spoločne navrhovali, realizovali, monitorovali a vyhodnocovali programy zamerané na opätovné začlenenie do spoločnosti, určené občanom (a ich rodinám), bez akejkoľvek diskriminácie, ktorí istý čas pracovali v inom štáte EÚ a teraz sa vracajú do krajiny, v ktorej mali predtým trvalé bydlisko alebo prechodný pobyt.

2.1

Európska komisia vyhlásila rok 2006 za Európsky rok mobility pracovníkov. Cieľom tejto iniciatívy bolo zlepšiť informovanosť európskych občanov o pracovných príležitostiach v rámci EÚ a o ich právach a nárokoch.

2.2

Mobilita občanov je vo forme práva na voľný pohyb zakotvená v primárnom práve ES a stala sa jedným z kľúčových cieľov Lisabonskej stratégie a jedným z odporúčaní Integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť (6).

2.3

Táto iniciatíva teda nadväzuje na viaceré predchádzajúce aktivity EÚ, predovšetkým na Akčný plán pre zručnosti a mobilitu, ktorý EK prijala v roku 2002 (7), a vyústila do nového Európskeho akčného plánu pracovnej mobility (2007 – 2010) (8) odrážajúceho novú realitu v Európe a súčasné výzvy, ktorým Európa čelí.

2.4

V prvom polroku 2009 predsedá Rade EÚ Česká republika, ktorej hlavným mottom je „Európa bez bariér“. České predsedníctvo preto požiadalo EHSV o vypracovanie štyroch prieskumných stanovísk zameraných na definovanie súčasných prekážok v rôznych oblastiach vnútorného trhu EÚ. Jednou zo sledovaných oblastí je aj mobilita pracovnej sily v Európe.

2.5

České predsedníctvo bude pokračovať v úsilí o zvýšenie mobility pracovníkov v Európe. Vo svojich prioritách sa zameria na presadzovanie čo najväčšej liberalizácie pohybu pracovníkov v rámci EÚ a uľahčenie a zvýšenie profesijnej a geografickej mobility pracovných síl v rámci celého trhu EÚ. Bude tiež pokračovať v modernizácii právnej úpravy v oblasti koordinácie sociálneho zabezpečenia migrujúcich pracovníkov.

2.6

České predsedníctvo upozorní na negatívny dosah v súčasnosti uplatňovaných prechodných období na voľný pohyb pracovných síl. Plné využitie potenciálu pracovných síl a spružnenie trhu práce EÚ považuje české predsedníctvo za veľmi významnú súčasť Lisabonskej stratégie.

3.1

Zo správy Európskej komisie o zamestnanosti v Európe (2008) vyplýva, že solídna ekonomická výkonnosť v Európskej únii, ktorá sa začala v roku 2006, priniesla v roku 2007 sľubné výsledky: rast HDP o 3,1 % a vytvorenie 3,5 milióna nových pracovných miest. Zamestnanosť rástla vo všetkých členských štátoch EÚ okrem Maďarska a priemerná miera zamestnanosti v EÚ sa v roku 2007 pohybovala na úrovni 65,4 %. Miera nezamestnanosti sa s výnimkou Slovenska ustálila na jednocifernom čísle. Obe vlny rozšírenia EÚ (v roku 2004 a 2007) mali pozitívny vplyv na ekonomiku EÚ a nenarušili trhy práce EÚ-15. Štatistiky dokazujú aj súčinnosť medzi výkonnosťou trhov práce, produktivitou a kvalitou pracovných miest.

3.2

V roku 2008 EÚ tvrdo zasiahla globálna finančná kríza. Domácnosti a podniky sú pod silným tlakom, rovnako ako aj trhy práce. Hospodárske predpovede naznačujú blížiaci sa nulový rast a riziko poklesu hospodárstva EÚ v roku 2009. Eurozóna a niektoré členské štáty sú už v recesii. Rada EÚ na svojom decembrovom summite prijala „Plán hospodárskej obnovy Európy“ (9), ktorý predložila Európska komisia. Plán prináša desať opatrení v štyroch prioritných oblastiach, vrátane rozsiahlej európskej iniciatívy na podporu zamestnanosti.

3.3

Stálou výzvou, ktorej Európa a EÚ čelia, je súčasný negatívny demografický trend a starnutie pracovnej sily, čo bude mať v budúcnosti výrazný vplyv na konkurencieschopnosť Európy. Riešenie situácie si vyžaduje komplexný a v súčasnej ekonomickej situácii aj mimoriadne citlivý prístup. Jednotlivé štáty si vytvárajú svoj vlastný súbor národných politík zameraných na posilnenie fungovania inkluzívnych trhov práce. Osobitná pozornosť sa venuje zraniteľným skupinám na trhu práce, starším pracovníkom, mladým ľuďom, migrantom a ľuďom so zdravotným postihnutím. V tejto súvislosti správy EK ukazujú, že EÚ má ešte stále čo zlepšovať vo vykonávaní súčasných právnych predpisov týkajúcich sa uplatňovania zásady nediskriminácie (10).

3.4

Oživenie európskych trhov práce a podpora mobility pracovnej sily v Európe preto naďalej zostáva jedným z kľúčových prvkov európskej stratégie zamestnanosti. Napriek všetkým iniciatívam a krokom EK a členských štátov mobilita v EÚ stále zaostáva za cieľmi EÚ stanovenými v Lisabone (2000), aby sa Európa stala najkonkurencieschopnejšou ekonomikou na svete založenou na vedomostiach.

3.5

Zámerom nového akčného plánu EK pre mobilitu na roky 2007 – 2010 je analyzovať situáciu vo svetle výziev, ktoré prináša globalizácia, demografických zmien a rozvoja nových technológií, zamerať sa na súčasné prekážky mobility v Európe, identifikovať nové trendy v modeloch mobility a definovať potrebné kroky.

3.6

Európska komisia sa vo svojom pláne zameriava najmä na:

3.7

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok Eurofound sa ako jedna z agentúr EK fungujúcich na tripartitnom základe stala jedinečnou platformou pre analýzy a výskumy v oblasti podpory mobility v Európe, identifikovanie súčasných prekážok a nových výziev v súvislosti so zmenami na trhoch práce.

3.8

Európsky sociálny a hospodársky výbor dosiaľ nevypracoval komplexné stanovisko o mobilite a jej prekážkach v Európe. Výbor však v rámci svojej pôsobnosti ako poradný orgán EK dôsledne reagoval na všetky jej oznámenia a iniciatívy súvisiace s pohybom pracovníkov v Európe a vypracoval niekoľko dôležitých stanovísk (13).

3.9

Dôležitú úlohu zohrávajú aj európski sociálni partneri, ktorí mobilite v Európe a odstraňovaniu všetkých jej prekážok prisudzujú zásadný význam. Túto problematiku preto zaradili do svojho Spoločného pracovného plánu na roky 2003 – 2005. Taktiež ich ďalšie nadväzujúce iniciatívy a spoločné texty prispeli k identifikácii niektorých prekážok mobility v EÚ.

—

európski občania ešte stále považujú svoje „právo cestovať a pracovať v rámci EÚ“ za najväčšiu výhodu a prínos EÚ (53 % respondentov),

—

hoci európske inštitúcie a európski občania dôrazne podporujú myšlienku mobility v Európe, ešte stále pretrvávajú obavy členských štátov z dôsledkov potenciálnych dosahov ekonomickej migrácie z nových členských štátov,

—

len približne 2 % pracovnej sily EÚ (EÚ-25) sa narodili v inom členskom štáte, než v ktorom v súčasnosti pracujú,

—

približne 4 % obyvateľov EÚ niekedy žili v inom členskom štáte, pričom ďalšie 3 % niekedy žili v krajine mimo EÚ.

—

obmedzené jazykové schopnosti,

—

slabo alebo nedostatočne rozvinuté zručnosti a vedomosti,

—

nedostatky v uznávaní dosiahnutého vzdelania a odbornej kvalifikácie v jednotlivých členských štátoch,

—

právne a administratívne prekážky,

—

ťažkosti pri získavaní udržateľného zamestnania pre oboch životných partnerov,

—

neúplné informácie o pracovných miestach alebo nedostatočná transparentnosť, pokiaľ ide o vzdelávacie a pracovné príležitosti,

—

nedostatočná dopravná infraštruktúra,

—

nedostatočná ponuka na trhu s bytmi, ceny na trhu s bytmi

—

najnovšie tiež strata dôvery a xenofóbia.

5.4.1

V prvom rade je dôležité zlepšiť informovanosť o prekážkach a podporných opatreniach geografickej a profesijnej mobility. V minulých rokoch síce v Európe bola snaha o identifikáciu a prekonanie prekážok mobility pracovníkov, bolo by však prínosné hlbšie preskúmať túto problematiku prostredníctvom štúdií vypracovaných tak na európskej, ako aj na národnej úrovni – rozsah, charakter, určujúce momenty, prekážky mobility, ale aj jej ekonomický dosah.

5.4.2

Po druhé, je nevyhnutné uplatňovať koncepciu flexiistoty na európskych trhoch práce. Skúsenosti ukazujú, že krajiny, ktoré túto koncepciu efektívne uplatňujú, vykazujú vyššiu mieru adaptability na globálne zmeny. V tomto kontexte sa mobilita chápe ako jeden z prvkov, ktoré vedú k zlepšeniu zamestnanosti, adaptability pracovníkov a konkurencieschopnosti podnikov v globálnom prostredí. Organizácia práce musí zodpovedať potrebám podnikov a zamestnancov, čím tiež môže výrazne prispieť k novým formám mobility.

5.4.3

Po tretie, je nutné prispôsobiť vzdelávacie systémy potrebám trhu práce. Mal by sa zlepšiť prístup k efektívnemu systému celoživotného vzdelávania. Súčasné trhy práce sú čoraz viac určované rýchlymi zmenami a požiadavkami na nové kvalifikácie. Čoraz viac ľudí bude musieť získavať nové a rôznorodé kvalifikácie a prispôsobiť sa tak zmenám v zamestnaní a kariére. Jednotlivci preto musia mať možnosť rozširovať a zlepšovať svoje spôsobilosti, aby boli aj naďalej zamestnateľní, a prispôsobiť sa zmenám na trhu práce. Medzi priority by malo patriť:

5.4.4

Po štvrté, je potrebné ďalej rozvíjať systémy sociálnej ochrany tak, aby podporovali a uľahčovali prechod medzi jednotlivými štatútmi na trhoch práce a neobmedzovali ľudí pri sťahovaní sa do rôznych štátov a hľadaniu si lepšieho zamestnania. V tejto súvislosti EHSV odkazuje na svoje stanovisko k zásade flexiistoty, najmä pokiaľ ide o dôraz na zlepšovanie zamestnateľnosti jednotlivcov, aby sa mohli lepšie prispôsobiť zmenám na trhu práce a využiť lepšie pracovné príležitosti. Ide v podstate o vytváranie nových pracovných miest, o pomoc ľuďom pri zmenách v ich kariére a o následné zlepšenie ich vyhliadok na trhu práce. Skúsenosti ukazujú, že základnou požiadavkou doby je uľahčiť prijímanie pracovníkov do zamestnania odstránením administratívnych prekážok a investovaním do získavania zručností a uplatňovania aktívnych politík trhu práce, a nie len pasívnym zvyšovaním dávok.

5.4.5

Po piate, je dôležité odstrániť legislatívne, administratívne a daňové prekážky obmedzujúce geografickú a profesijnú mobilitu, a preto je potrebné:

5.4.6

Po šieste, európski občania by mali mať jednoduchý prístup ku kvalitným informáciám týkajúcim sa pracovných a vzdelávacích príležitostí. Zatiaľ čo informácie o životných a pracovných podmienkach sa uvádzajú v hojnej miere, informáciám o pracovných a vzdelávacích príležitostiach sa dáva len nízka priorita – často chýbajú alebo sú ťažko prístupné. Informačný systém EÚ o pracovných a vzdelávacích príležitostiach je nesmierne dôležitý, pretože občanom a podnikom umožňuje urobiť správny výber, pokiaľ ide o rozvoj zručností a využitie príležitostí, a zvýšiť tak ich mobilitu. V tejto súvislosti môže zohrať významnú a prínosnú úlohu internetový portál EURES. Avšak EURES je v súčasnosti ešte stále málo známy a občania, no hlavne podniky o ňom nemajú veľa informácií. V tejto súvislosti by sa pozornosť mala venovať najmä zlepšeniu informovanosti o špecifických otázkach, ako sú zmeny alebo úpravy dávok sociálneho zabezpečenia (či sú štatutárne alebo komplementárne) v prípade profesijnej a geografickej mobility. Napríklad v prípade zamestnaneckých dôchodkových systémov by boli užitočné informácie o úrovni nadobudnutých práv, uplatňovanom daňovom režime, možnosti ich prenosu, ako aj o nákladoch a prínosoch v prípade jednotlivých variantov a pod. (18)

5.4.7

V neposlednom rade si uľahčovanie mobility vyžaduje kroky na zlepšenie podmienok prístupu k bývaniu a na zlepšenie dopravnej infraštruktúry. Je nesmierne dôležité, aby si ľudia mohli nájsť dostupné a adekvátne bývanie v lokalitách, kde sú pracovné príležitosti. Pre zlepšenie mobility pracovníkov majú rovnako zásadný význam aj opatrenia na podporu účinnej a flexibilnej dopravnej infraštruktúry. Členské štáty by v spolupráci s podnikmi mali venovať pozornosť nákladom spojeným so sťahovaním a vytvoriť a zaviesť systémy ponuky pre mobilných záujemcov o zamestnanie (mobile job-seekers).

22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/24

—

podpora aktívneho starnutia,

—

zavádzanie stimulov do politiky vlád jednotlivých štátov, rovnako pre starších pracovníkov, ako aj pre ich zamestnávateľov, ktoré by podnecovali staršie osoby k tomu, aby zotrvali na trhu práce,

—

zlepšenie životných a pracovných podmienok (predovšetkým pokiaľ ide o fyzickú prácu),

—

vytvorenie takých inštitucionálnych riešení na trhu práce, ktoré ovplyvnia jeho schopnosť prispôsobiť sa v prípade zamestnávania starších pracovníkov.

—

daňový a dôchodkový systém členských štátov,

—

podmienky zamestnávania seniorov (pre zamestnancov, ako aj pre zamestnávateľov),

—

systémy celoživotného vzdelávania pre pracovníkov starších ako 50, či dokonca starších ako 45 rokov (vrátane odborných školení).

—

udržanie motivácie a tvorivosti starnúcich pracovníkov,

—

prispôsobenie pracovného tempa, aby po rokoch nedošlo k úplnému vyčerpaniu,

—

vytváranie vzťahov medzi pracovníkmi rôznych vekových skupín.

—

závery vyplývajúce pre EÚ zo štatistických údajov týkajúcich sa starších zamestnancov,

—

nevyhnutnosť a zdôvodnenie pozitívneho postoja voči starším pracovníkom,

—

vplyv odchodu do predčasného dôchodku na mieru zamestnanosti starších osôb,

—

príčiny poklesu miery zamestnanosti starších pracovníkov pred rokom 2000,

—

opatrenia, ktoré sa plánujú alebo už vykonávajú s cieľom zvýšiť mieru zamestnanosti starších pracovníkov a dlhšie ich udržať na trhu práce, napríklad tak, že budú môcť využívať systém flexiistoty,

—

vzdelávanie a zvyšovanie kvalifikácie starších pracovníkov,

—

zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života starších pracovníkov a podpora solidarity medzi generáciami,

—

kvalita pracovného života, produktivita a zamestnanosť starších pracovníkov v kontexte globalizácie a demografických zmien.

—

Systém I: podpora aktívneho starnutia,

—

Systém II: finančné stimuly pre starších pracovníkov, ktorí odchádzajú z trhu práce,

—

Systém III: všeobecné nástroje trhu práce, ktoré ovplyvňujú jeho schopnosť prispôsobiť sa zamestnávaniu starších pracovníkov.

—

z dôvodu reštrukturalizácie alebo nízkej konkurencieschopnosti ich podniku alebo v dôsledku zmien na celosvetovom trhu práce a služieb,

—

z dôvodu ich zdravotného stavu alebo nevyhnutnosti opatrovať inú osobu,

—

pretože nemajú kvalifikáciu alebo zručnosti potrebné na to, aby mohli využívať nové technológie, vrátane informačných a komunikačných technológií,

—

pretože sú vnútorne presvedčení, že sa nedokážu prispôsobiť a že im chýba predovšetkým motivácia a schopnosť učiť sa.

—

účasť starších zamestnancov na vzdelávaní a ich zapájanie do všetkých vzdelávacích programov, ktoré im ponúka zamestnávateľ, ako aj do organizovania odbornej prípravy na pracovisku. Okrem toho starší zamestnanci s osobitnou kvalifikáciou môžu byť ďalej zamestnaní v podniku aj po dosiahnutí dôchodkového veku,

—

doškoľovacie kurzy v oblasti technológií používaných na pracovisku, určené starším zamestnancom, ktorí sa v danom čase nemohli zúčastniť školení týkajúcich sa výrobného procesu, a preto majú pocit, že nie sú doň zapojení v plnej miere. Vhodnými prostriedkami sú spoločný rámec činnosti sociálnych partnerov v záujme uznávania zručností a kvalifikácie, celoživotné odborné vzdelávanie a vzdelávanie dospelých (7),

—

špecializované kurzy zamerané na počítače a internet, určené zamestnancom starším ako 50 rokov. Vďaka týmto kurzom budú môcť starší pracovníci, dôchodcovia a ich združenia intenzívnejšie využívať informačné a komunikačné technológie. Pritom je dôležité prispôsobiť tieto kurzy potrebám starších osôb, napríklad používať väčšie písmo alebo portál „Senior WEB“.

—

informačné semináre zamerané na otázky, ktoré sa týkajú staršej vekovej kategórie,

—

burzy pracovných miest a profesionálnej kariéry, takzvané „kaviarne nad 50“ alebo osobitné centrá práce pre starších ľudí,

—

reklamy na miestach, kde sa často zdržiavajú starší ľudia a v médiách, ku ktorým majú pozitívny vzťah, pričom treba veľmi opatrne narábať s jazykom, a nepoužívať výrazy, ktoré by ich mohli odradiť, ako napríklad „v pokročilom veku“, „dôchodca“ atď., a namiesto nich používať vo vzťahu k starším ľuďom skôr označenia ako „zrelý“, „skúsený“ alebo „spoľahlivý“,

—

vytváranie „pracovných skupín starších zamestnancov“ v podnikoch s cieľom navrhnúť spôsoby ako prilákať skúsených starších pracovníkov. Okrem toho môžu podniky organizovať rôzne podujatia, na ktoré pozvú dôchodcov a bývalých spolupracovníkov, alebo každého osobne nabádať formou listu alebo telefonicky, aby sa vrátili do podniku atď.

—

zvýši sa všeobecná úroveň kvalifikácie pracovnej sily a jej inovačná schopnosť,

—

ak podnik zamestnáva dobre platených starších zamestnancov, mladší zamestnanci v tom vidia lepšie možnosti pre rozvoj svojej kariéry,

—

zlepší sa kvalita a organizácia, čo sa odrazí na výrobkoch aj službách,

—

zachová sa primeraná úroveň kvalifikácie, potenciál profesionálneho rozvoja a možnosti presunu pracovníkov na iné pracovné miesta v rámci podniku.

—

spôsob vnímania problematiky veku,

—

existencia vnútroštátneho politického rámca na podporu systematickej diverzifikácie vekovej štruktúry,

—

obozretnosť pri plánovaní a realizácii v praxi,

—

spolupráca všetkých zainteresovaných aktérov v snahe viac upozorniť na problémy spojené s vekom,

—

zhodnotenie a odhad nákladov a prínosu.

—

zapojenie sociálnych partnerov do rokovaní o podnikových kolektívnych zmluvách na úrovni podniku, odvetvia alebo na vyššej úrovni, ktoré obsahujú ustanovenia týkajúce sa starších pracovníkov (môžu to však byť aj sociálne pakty, ustanovenia v pracovných predpisoch, ako aj iné dvoj- alebo viacstranné dohody),

—

zapojenie všetkých zainteresovaných strán do vypracúvania vnútroštátnych (a európskych) právnych predpisov, ktoré budú nabádať pracovníkov starších ako 50 rokov, aby zostali na trhu práce, a zamestnávateľov, aby si takýchto pracovníkov udržali v podniku alebo ich prijali do zamestnania,

—

navrhovanie a zavádzanie systémov alebo štruktúr vytvárajúcich siete, ktorých úlohou bude určiť situácie a globálne ukazovatele charakteristické pre starších pracovníkov,

—

riadenie podniku (alebo koncernu) zamerané na rozmanitosť so zreteľom na konkrétne vekové kategórie starších pracovníkov (napríklad systematická diverzifikácia z hľadiska veku a/alebo kvalifikácie),

—

zavedenie modelov poradenských služieb pre pracovníkov starších ako 50 rokov a pre ich zamestnávateľov, s dôrazom na vytvorenie systémov hodnotenia dopytu po určitých kvalifikáciách v danom podniku, odvetví, regióne či dokonca krajine,

—

vytváranie systémov poradenstva pre zamestnancov, pokiaľ ide o plánovanie školení, kurzov, ako aj ďalších opatrení v oblasti vzdelávania a ďalšieho odborného vzdelávania, ktoré sú zamerané cielene na starších ľudí,

—

rozvíjanie systémov poradenstva pre podnikateľov a vedúcich pracovníkov v súvislosti s možnosťami, ako zlepšiť prispôsobivosť, konkurencieschopnosť a produktivitu podnikov v období zmien spojených so systematickou diverzifikáciou vekovej štruktúry, ako aj s riadením ľudského kapitálu pomocou informačných technológií,

—

vytvorenie a ďalší rozvoj sieťových štruktúr a systémov (sektorových, regionálnych, zmiešaných, združujúcich zástupcov zainteresovaných strán atď.), ako aj stredísk pre monitorovanie kvalifikácií a pracovných miest, ktoré budú monitorovať prístup starších osôb na trh práce (s prihliadnutím na ich kvalifikáciu) a priebeh reštrukturalizácie. Tieto strediská sa môžu zameriavať na jednotlivé odvetvia, územné celky alebo regióny (aj cezhraničné).

22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/32

1.1

Vzťahy medzi EÚ a USA v súčasnosti podliehajú novým vplyvom a čelia rastúcim výzvam a očakávaniam. Zvolenie Baracka Obamu do funkcie prezidenta podnietilo na celom svete veľké očakávania a obnovilo optimistickú vieru v potenciál transatlantických vzťahov. V mnohých oblastiach, od spoločnej reakcie na súčasnú finančnú a hospodársku krízu až po problematiku klimatických zmien alebo ochranu ľudských práv a bilaterálne hospodárske vzťahy, prevláda skutočná viera v to, že EÚ a USA budú spolupracovať a postavia sa do vedúcej pozície.

1.2

Európska a americká občianska spoločnosť a sociálni partneri sú vzhľadom na ich zastupiteľský charakter alebo ich odbornosť v danej oblasti kľúčovými aktérmi v tejto obnovenej spolupráci.

1.3

EHSV nabáda politických činiteľov EÚ, aby využili túto príležitosť a aby spolupracovali s USA pri realizácii potrebných reforiem v systéme OSN, WIPO (1), Medzinárodného trestného súdu (ICC), G8, G20, WTO, Svetovej banky, MMF a na posilnenie MOP s cieľom zefektívniť fungovanie týchto inštitúcií pri riešení dlhodobých problémov, ktoré vyplývajú z globalizácie a súčasnej celosvetovej finančnej krízy.

1.4

Vzhľadom na závažnosť finančnej a hospodárskej krízy sa musí transatlantická hospodárska spolupráca zintenzívniť. Prvým krokom, ktorý musia EÚ a USA podniknúť je zlepšenie koordinácie svojich menových a daňových opatrení na posilnenie celosvetového hospodárstva prostredníctvom skupiny G20. Musia teda spolupracovať a zaujať nový spoločný prístup k efektívnej a účinnej regulácii celosvetového finančného systému, aby už hospodárstvo nikdy nebolo ohrozené neúmerným riskovaním. Treba stanoviť jasné a záväzné pravidlá medzinárodného finančného systému v rámci radikálnej reformy medzinárodných hospodárskych orgánov, a tým vyslať občanom a podnikom dôrazný signál.

1.5

Cieľ rámca pre posilnenie transatlantickej hospodárskej spolupráce – dosiahnuť prehĺbenie transatlantickej hospodárskej integrácie a rastu, ktoré pomôže našim občanom a zlepší konkurencieschopnosť našich hospodárstiev – by mal byť dosiahnutý pod vedením Transatlantickej hospodárskej rady (THR).

1.6

Základom tohto rámca je myšlienka spolupráce v oblasti regulácie. Európska únia a Spojené štáty americké majú mnoho spoločných hodnôt, ktoré podmieňujú náš prístup k regulácii našich hospodárstiev, hoci v niektorých otázkach sa nezhodneme. Spolupráca v oblasti regulácie znamená, že od začiatku sa budeme snažiť spoločne definovať sociálne, environmentálne a hospodárske problémy a nájsť riešenia. EHSV nabáda Komisiu a členské štáty, aby v kontexte transatlantických vzťahov aj naďalej obhajovali európsky sociálny model, ktorý je založený na vyspelých systémoch sociálnej ochrany a spoločenskom a sociálnom dialógu.

1.7

Transatlantická hospodárska rada bude v blízkej budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu:

1.8

Na dosiahnutie týchto a ostatných cieľov je nevyhnutné, aby činnosť Transatlantickej hospodárskej rady pokračovala aj počas funkčného obdobia novej vlády USA a nového zloženia Európskej komisie a Európskeho parlamentu. EHSV vyzýva prezidenta Obamu, aby čo najrýchlejšie vymenoval nového spolupredsedu THR zo strany USA, aby jej dôležitá práca mohla pokračovať.

1.9

Súčasné hospodárske problémy vo svete by sa ešte viac prehĺbili pri akomkoľvek návrate k protekcionizmu, ako sa to stalo počas hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch 20. storočia. EHSV nabáda EÚ a USA, aby úzko spolupracovali s cieľom splniť záväzky odsúhlasené s týmto zámerom 15. novembra 2008 na summite hlavných predstaviteľov krajín G20 a urobili všetko preto, aby čo najskôr dosiahli úspešné ukončenie kola rokovaní v Dauhe a tiež aby zabránili vzniku nových prekážok obchodu alebo investíciám.

1.10

EHSV ďalej nabáda EÚ a USA, aby úzko spolupracovali s cieľom odradiť ostatné krajiny od využívania politických opatrení, ktoré môžu zamedziť prístup k investíciám alebo na trhy verejného obstarávania, aké bohužiaľ vzišli z nedávnych rokovaní v Kongrese. Očakávame tiež, že EÚ a USA sa budú zaoberať otázkou, ako oživiť svetový obchod a posilniť tým svetové obchodné rokovania, pričom sa zohľadní trvalo udržateľný rozvoj a sociálne štandardy. EHSV víta snahu prezidenta Obamu o zmiernenie negatívnych dôsledkov trhových úprav na jednotlivých pracovníkov alebo občanov.

1.11

EHSV dôrazne odporúča vytvorenie mechanizmov na financovanie transatlantických dialógov (TABD (2), TACD (3), TALD (4) a TAED (5) a na začlenenie TALD a TAED do poradnej skupiny Transatlantickej hospodárskej rady.

1.12

EHSV nabáda EÚ a USA, aby zvýšili prístupnosť a otvorenosť transatlantického dialógu a zintenzívnili zapojenie zainteresovaných strán občianskej spoločnosti aj z prostredia mimo týchto štyroch dialógov.

1.13

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v blízkej budúcnosti usporiadala transatlantické stretnutie zainteresovaných strán s cieľom zhodnotiť novú situáciu a umožniť výmenu názorov na opatrenia, ktoré je potrebné prijať k novým iniciatívam a zabezpečiť ich koordináciu. EHSV pripomína Komisii návrh, ktorý v roku 2005 predložila vo svojom oznámení, a to usporiadanie tripartitnej konferencie v oblasti priemyselných vzťahov.

1.14

EHSV navrhuje, že z vlastnej iniciatívy nadviaže kontakty s hospodárskymi a sociálnymi partnermi z USA a bude dôkladne sledovať vytváranie poradnej skupiny v rámci administratívy USA s cieľom identifikovať možných partnerov v jednotlivých oblastiach. EHSV sa tiež bude snažiť nájsť spôsob, akým lepšie podporovať výmenu poznatkov a skúseností so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti USA. Na splnenie týchto úloh vytvorí EHSV neformálnu kontaktnú skupinu, ktorá bude dozerať na aktivity EHSV v oblasti transatlantických vzťahov.

1.15

EHSV pokladá za vhodné a účelné, aby sa medzi EÚ a USA zintenzívnila vedecká a kultúrna spolupráca (kultúrny dialóg) ako východisko pre lepšie vzájomné porozumenie a lepšiu politickú spoluprácu. EÚ a USA musia spoločne vyvíjať úsilie o podporu kreativity nielen v oblasti vedy, techniky a inovácie, ale hlavne v oblasti umenia ako základu pre vytváranie nových hodnôt, pre rast a obohatenie ľudí.

2.1

Vzťahy medzi EÚ a USA v súčasnosti podliehajú novým vplyvom a čelia rastúcim výzvam a očakávaniam. Zvolenie Baracka Obamu do funkcie prezidenta podnietilo na celom svete veľké očakávania a obnovilo optimistickú vieru v potenciál transatlantických vzťahov. V mnohých oblastiach, od spoločnej reakcie na súčasnú finančnú a hospodársku krízu až po problematiku klimatických zmien alebo ochranu ľudských práv a bilaterálne hospodárske vzťahy, prevláda skutočná viera v to, že EÚ a USA budú spolupracovať a postavia sa do vedúcej pozície. EHSV vo svojom stanovisku (6) z roku 2004 označil niekoľko otázok, vrátane potreby lepšieho celosvetového riadenia, ktoré by mali byť začlenené do transatlantickej agendy. Nedávne udalosti podčiarkujú význam spolupráce v tejto oblasti.

2.2

Problémy, ktorým EÚ, USA a celý svet v súčasnosti čelia, sú vážne a potrebný je nový spoločný prístup s cieľom zabezpečiť, aby svetové hospodárstvo už nikdy nebolo ponechané napospas vplyvom neregulovaného finančného kapitalizmu. Transatlantické a svetové hospodárstvo sa nachádza uprostred najvážnejšej hospodárskej krízy za posledné desaťročia, fenomén klimatických zmien si vyžaduje, aby všetci aktéri prijali opatrenia s cieľom dosiahnuť pokrok a musí sa vyriešiť mnoho dôležitých problémov zahraničnej politiky na podporu mieru, demokracie a ľudských práv vo svete. Bez prehĺbenej spolupráce medzi EÚ a USA bude naše úsilie vyriešiť tieto problémy nedostatočné.

2.3

Európska občianska spoločnosť a sociálni partneri sú vzhľadom na ich zastupiteľský charakter alebo ich odbornosť v danej oblasti kľúčovými aktérmi v tejto obnovenej spolupráci. Aby sa táto spolupráca mohla zrealizovať, mnohé politické orgány, prostredníctvom ktorých viedla Európska únia dialóg s vládou Spojených štátov amerických, musia posilniť zapojenie všetkých zainteresovaných strán. Občianska sloboda pohybu predstavuje ďalší významný krok k zlepšeniu vzťahov medzi EÚ a USA prostredníctvom podpory obchodnej, kultúrnej a spoločenskej výmeny. Rozširovanie bezvízového styku medzi členskými štátmi EÚ a USA by malo pokračovať ako jedna z politických priorít.

2.4

Doteraz sa bilaterálne vzťahy medzi EÚ a USA realizovali v rámci Transatlantickej deklarácie (7) z roku 1990, po ktorej nasledovala Nová transatlantická agenda (8) (NTA) z roku 1995 a v máji 1998 Transatlantické hospodárske partnerstvo (9) (TEP). Ďalším inštitucionálnym krokom bolo podpísanie rámca pre posilnenie transatlantickej hospodárskej integrácie (10) v apríli 2007, ktorým bola vytvorená Transatlantická hospodárska rada (THR) (11).

2.5

Všetky doterajšie politické interakcie sa zameriavali viac na zahraničnú politiku, hospodárske a obchodné otázky ako na sociálne záležitosti a problematiku trvalej udržateľnosti. Navyše zapájanie zainteresovaných strán, ktoré majú v mnohých európskych krajinách ako aj na úrovni EÚ silnú tradíciu a vyvíjajú aktívnu činnosť, sa okrem niekoľkých výnimiek ešte nestalo výrazným prvkom vzťahov medzi EÚ a USA. EHSV žiada EÚ a USA, aby sa zároveň s posilňovaním a podporou dobre fungujúcich oblastí v tejto novej fáze transatlantickej spolupráce zaoberali aj tými oblasťami, ktoré je potrebné zlepšiť.

2.6

Stanovisko sa nebude zaoberať všetkými aspektmi transatlantických vzťahov. Nezahrnie Kanadu a zameria sa na niekoľko oblastí vo vzťahoch medzi EÚ a USA, ako je multilateralizmus, obchod, transatlantická hospodárska spolupráca, celosvetové klimatické zmeny a zapojenie zainteresovaných strán. Vzťahy medzi EÚ a Kanadou by mali byť predmetom nového samostatného stanoviska EHSV.

3.1

Rozdielne prístupy k multilaterálnym inštitúciám sú v posledných rokoch charakteristickou črtou vzťahov medzi EÚ a USA. Existujú pádne dôvody na predpoklad, že nová vláda USA bude presadzovať politiku výraznejšej angažovanosti voči spojencom a tiež medzinárodným organizáciám. EHSV nabáda politických činiteľov EÚ, aby využili túto príležitosť a aby spolu s USA spolupracovali v oblasti potrebných reforiem na posilnenie systému OSN, vrátane MOP, Medzinárodného trestného súdu, WIPO, G8, G20, WTO, Svetovej banky a MMF s cieľom zefektívniť fungovanie týchto inštitúcií pri riešení dlhodobých problémov, ktoré vyplývajú z globalizácie a súčasnej celosvetovej finančnej krízy. EHSV podporuje návrh predložený v januári kancelárkou Angelou Merkel v Paríži, aby bola do systému OSN začlenená Hospodárska a sociálna bezpečnostná rada. Tá by mala mať rovnakú pozíciu ako Bezpečnostná rada.

3.2

Jedným z ponaučení z vývoja vzťahov medzi EÚ a USA v posledných rokoch je, že vždy, keď EÚ a USA nedokázali dosiahnuť konsenzus, rozsiahle celosvetové problémy sa nepodarilo vyriešiť. Aby bolo možné zlepšiť túto situáciu za pôsobenia novej vlády, EÚ a USA by mali úzko spolupracovať a definovať spoločné stratégie v mnohých otázkach bezpečnosti vo svete a v oblasti ľudských práv.

3.3

Transatlantické riadenie nie je alternatívou, ale doplnkom k multilaterálnym vzťahom, tak pre EÚ ako aj pre USA. Tieto dva celky sú aj naďalej najdôležitejšími aktérmi v celosvetovom meradle, a preto musia spolupracovať, ak chcú dosiahnuť pokrok v určitej problematike v akejkoľvek medzinárodnej oblasti, či už ide o riadenú liberalizáciu trhu alebo dôslednejšie dodržiavanie určitých pracovných a environmentálnych ochranných politík.

3.4

Na to, aby EÚ a USA mohli preukázať vodcovskú schopnosť na celosvetovej úrovni, je potrebné plné dodržiavanie multilaterálnych dohôd a ich implementácia. Ako prvý krok by mali EÚ, jej členské štáty a USA ratifikovať a implementovať všetky dohovory MOP (12) a rozhodnutia WTO.

4.1.1

Vzhľadom na to, že celý svet čelí najhlbšej finančnej kríze a najhoršej ekonomickej situácii za posledné desaťročia, prvým krokom by malo byť zintenzívnenie transatlantickej hospodárskej spolupráce. To znamená, že menové a daňové opatrenia prijaté na oboch stranách sa musia uplatňovať koordinovane, aby sa zabezpečila ich účinnosť v našich navzájom prepojených hospodárstvach. EHSV sa nazdáva, že doteraz bola takáto spolupráca nedostatočná. EÚ a USA musia zlepšiť svoju angažovanosť v týchto otázkach, najmä prostredníctvom G20 v spolupráci s ostatnými hlavnými ekonomickými aktérmi, aby posunuli naše hospodárstva vpred. Americký plán obnovy a reinvestícií, ktorý bol odsúhlasený vo februári 2009 a plán hospodárskej obnovy Európy schválený Európskou radou v decembri 2008 sa v mnohom výrazne podobajú, hoci európskemu návrhu chýba jednotnosť. Tieto plány by sa mali realizovať tak, aby sa navzájom dopĺňali a zabránili protekcionistickým opatreniam.

4.1.2

Druhým krokom smerom k obnove je vytvorenie nového spoločného prístupu s cieľom zabezpečiť efektívnu a účinnú reguláciu celosvetového finančného systému, aby už hospodárstvo nikdy nebolo ohrozené neúmerným riskovaním. Obe strany prijímajú regulačné opatrenia a aby sa zabránilo zbytočným odchýlkam, je potrebná úzka koordinácia. Transatlantická hospodárska rada a rámec 2007, ktorý implementuje, sú preto ešte dôležitejšie.

4.2.1

Cieľom rámca pre posilnenie transatlantickej hospodárskej spolupráce je dosiahnutie hlbšej transatlantickej hospodárskej integrácie a rastu, ktoré pomôže našim občanom a zlepší konkurencieschopnosť našich hospodárstiev. Malo by sa to dosiahnuť pod dohľadom Transatlantickej hospodárskej rady, ktorá sa schádza aspoň raz do roka a má právomoc dozerať na úsilie načrtnuté v rámci pre posilnenie spolupráce s cieľom urýchliť proces, ako aj stanoviť dočasné ciele a umožniť spoločnú činnosť. Takýto mandát dáva rade značnú právomoc viesť transatlantickú hospodársku integráciu, a to najmä v čase krízy.

4.2.2

Základom tohto rámca je myšlienka spolupráce v oblasti regulácie. EÚ a USA majú mnoho spoločných hodnôt, ktoré ovplyvňujú ich prístup k regulácií našich hospodárstiev. Nazdávame sa, že cieľom regulácie je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia, zdravia a bezpečnosti ľudí a zvierat, ako aj ekonomickej bezpečnosti a právnej istoty. Myslíme si tiež, že regulácia by mala dosiahnuť tieto výsledky čo najúčinnejším spôsobom, ktorý by spôsobil čo najmenšie narušenie ekonomickej aktivity a bol by založený na najkvalitnejších odborných poznatkoch. Pravdou je, že existujú určité rozdiely, ako sa to preukázalo v prípadoch predložených WTO, a niektoré rozdiely sú spôsobené rozdielnym postojom občanov. V mnohých prípadoch však EÚ a USA zaujmú rozdielny prístup len z dôvodu nedostatočnej konzultácie – medzi regulačnými orgánmi a občianskou spoločnosťou. Spolupráca v oblasti regulácie znamená spoločnú činnosť, a to aj prostredníctvom kontaktov s občianskou spoločnosťou, snahu spoločne určiť sociálne, environmentálne a hospodárske problémy a nájsť riešenia.

4.2.3

Jednou z oblastí, pre ktorú by zintenzívnenie kontaktov s občianskou spoločnosťou bolo prínosom, je potravinová bezpečnosť. Vzťahy medzi EÚ a USA boli dlho narúšané mnohými rozdielmi v tejto oblasti, vrátane pravidiel týkajúcich sa hormónov v hovädzom mäse a ošetrenia kuracieho mäsa proti mikróbom. EÚ v týchto prípadoch nie je pripravená akceptovať normy USA. Výraznejšie spory vznikli ohľadom používania geneticky modifikovaných organizmov v potravinách.

4.2.4

Transatlantická hospodárska rada sa doteraz zišla trikrát, naposledy 12. decembra 2008 vo Washingtone D.C. Napriek svojmu krátkemu fungovaniu sa rade podarilo pokročiť v oblastiach kľúčových pre hospodárske spoločenstvo:

4.2.5

THR musí ešte v budúcnosti podniknúť významné kroky a využiť príležitosť na posilnenie svojho fungovania.

4.2.6

Na dosiahnutie týchto a ostatných cieľov je nevyhnutné, aby činnosť THR pokračovala a napredovala aj počas funkčného obdobia novej vlády USA a nového zloženia Európskej komisie a Európskeho parlamentu. EHSV očakáva, že nová vláda čo najrýchlejšie vymenuje nového spolupredsedu THR zo strany USA, aby jej dôležitá práca mohla pokračovať.

4.3.1

Súčasné hospodárske problémy vo svete by sa ešte viac prehĺbili pri akomkoľvek návrate k protekcionizmu, ako sa to stalo počas hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch 20. storočia. EHSV nabáda EÚ a USA, aby úzko spolupracovali s cieľom splniť záväzky odsúhlasené s týmto zámerom 15. novembra 2008 na summite hlavných predstaviteľov krajín G20 a urobili všetko preto, aby čo najskôr dosiahli úspešné ukončenie kola rokovaní v Dauhe a tiež aby zabránili vzniku nových prekážok obchodu alebo investíciám. Vzhľadom na to, že náchylnosť k ochrane domácich podnikov sa stupňuje, EÚ a USA budú musieť spolupracovať na posilnení existujúcich obchodných záväzkov s kľúčovými obchodnými partnermi, a najmä na tom, aby išli príkladom pre ostatných a odradili ich od prijímania politických opatrení, ktoré by mohli obmedziť prístup k investíciám alebo na trhy verejného obstarávania, čo bolo aj výsledkom nedávnych rokovaní v Kongrese. Očakávame tiež, že EÚ a USA sa budú zaoberať otázkou, ako oživiť svetový obchod a posilniť tým svetové obchodné rokovania, pričom sa zohľadní trvalo udržateľný rozvoj a sociálne štandardy.

4.3.2

Názory novej vlády USA budú pre jej obchodných partnerov zrozumiteľnejšie, ale zdá sa, že v tomto ranom štádiu sa väčší dôraz kladie na environmentálne a sociálne otázky súvisiace s obchodom v kombinácii s otvoreným prístupom k obchodu.

4.3.3

EHSV veľmi víta takýto prístup k medzinárodnému obchodu a odporúča, aby EÚ podporila akýkoľvek postup na presadenie obchodných dohôd, ktoré zlepšia ponuku aj dopyt po dobrom riadení na národnej a medzinárodnej úrovni, a aby sa zaoberala pracovnými právami a ochranou životného prostredia.

5.1

Európske krajiny sú dlhodobo na čele politík v oblasti klímy. Čakajú na to, že USA sa k nim pripoja s ambicióznymi iniciatívami. Nová vláda USA sľúbila vyvinúť značné úsilie v oblasti boja proti celosvetovej zmene klímy. EHSV očakáva nové a posilnené politické opatrenia USA zamerané na znižovanie emisií skleníkových plynov. Okrem plánu zaviesť systém na určovanie stropu a obchodovanie s emisiami (cap-and-trade), ktorý obmedzuje emisie oxidu uhličitého (CO2) z veľkých priemyselných podnikov, vláda prezidenta Obamu pravdepodobne zvýši investície do obnoviteľných zdrojov. Opatrenia na opätovné zvýšenie rastu by mali byť v celosvetovom meradle využité ako príležitosť na vytvorenie „zelených pracovných miest“ a presmerovanie investícií a inovácií týmto smerom.

5.2

EHSV víta plány USA investovať do vlastných účinných a čistých technológií, pričom sa budú využívať pomocné politické opatrenia a vývozné stimuly na podporu rozvojových krajín, aby mohli preskočiť fázu rozvoja náročnú na energiu, pri výrobe ktorej vzniká veľké množstvo emisií CO2. EHSV tiež víta požiadavky prijať záväzné a vykonateľné záväzky na zníženie emisií.

5.3

EHSV nabáda USA, aby sa v decembri 2009 zúčastnili na konferencii OSN v Kodani a zaujali dôraznú a jasnú rokovaciu pozíciu, čo by zblížilo postoje USA a EÚ v príprave nového medzinárodného rámca protokolu na obdobie po skončení platnosti Kjótskeho protokolu o znižovaní emisií. EÚ očakáva pevný záväzok a podporu rokovaní o Rámcovom dohovore OSN o klimatických zmenách (UNFCCC).

5.4

Pokiaľ ide o EÚ, s cieľom zaujať koherentnejší postoj k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy, EHSV žiada členské štáty, aby dosiahli konsenzus v prekonávaní tlakov medzi hospodárskou konkurencieschopnosťou a väčšími ústupkami v oblasti životného prostredia a aby uprostred celosvetovej hospodárskej krízy neznižovali investície do nových výskumných iniciatív v oblasti ekologickejších technológií.

5.5

EHSV žiada Európsku komisiu ako aj novú vládu USA, aby pri príprave konferencie OSN v Kodani, ktorá sa bude konať v decembri 2009, aktívne spolupracovali s mimovládnymi organizáciami a sieťami pracujúcimi v oblasti životného prostredia a tiež podnikmi a zainteresovanými odborovými zväzmi a aby opätovne spustili Transatlantický dialóg o životnom prostredí (TAED), ktorý by mohol slúžiť ako koordinačný orgán pre strany zainteresované v oblasti životného prostredia a ako partner v týchto prípravách.

6.1

Zapájanie zainteresovaných strán do procesu prijímania politických rozhodnutí má v EÚ a USA rozdielnu tradíciu. Nová transatlantická agenda zaviazala EÚ a USA k systematickej spolupráci okrem iného v oblasti vytvárania kontaktov medzi ľuďmi na oboch stranách Atlantiku. Výsledkom bolo vytvorenie niekoľkých dialógov občianskej spoločnosti medzi pracovnými, spotrebiteľskými a environmentálnymi skupinami.

Transatlantické dialógy, ktoré boli vytvorené v druhej polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia neboli aktívne v rovnakej miere a neboli vyvážene zapájané do štruktúr spolupráce medzi EÚ a USA, najmä na summitoch EÚ – USA, ktoré sa jednostranne zameriavali na Transatlantický obchodný dialóg (TABD). Okrem toho, poradná skupina pre Transatlantickú hospodársku radu zahŕňa len TABD, Transatlantický spotrebiteľský dialóg (TACD) a Transatlantický dialóg zákonodarcov (TLD). Dva ďalšie dialógy – Transatlantický dialóg o práci (TALD) a Transatlantický dialóg o životnom prostredí (TAED) – boli vylúčené bez konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami.

6.2

Európsky parlament vo svojom uznesení o Transatlantickej hospodárskej rade z 8. mája 2008 v tejto súvislosti žiadal, aby boli predsedovia TALD a TAED začlenení do poradnej skupiny. EHSV dôrazne podporuje túto požiadavku Európskeho parlamentu a vyzýva THR, aby preskúmala svoje pracovné stanovy, ktoré schválili spolupredsedovia THR 28. júna 2007 v Berlíne.

6.3

Nové pracovné stanovy musia tiež obsahovať lepšie ustanovenia pre transparentnosť a koordináciu s poradcami, vrátane udeľovania prístupu k dokumentom a včasné oznámenia o konaní schôdze.

6.4

EHSV schvaľuje novú požiadavku Európskeho parlamentu uvedenú v návrhu správy o stave transatlantických vzťahov po voľbách v USA o lepšie porozumenie občianskych spoločností oboch strán (13). EHSV sa musí do tohto procesu zapojiť.

6.5

Všetky záujmové skupiny zapojené do dialógov majú predchádzajúce skúsenosti z budovania medzinárodných sietí. Iniciatívy, ktoré USA a EÚ podnikli v deväťdesiatych rokoch 20. storočia na zohľadnenie nových skutočností európskej integrácie tiež vytvorili nové príležitosti pre transatlantické organizácie občianskej spoločnosti (14).

6.6

Štyri vyššie spomenuté dialógy začali svoju činnosť so striedavým úspechom a rôznou podporou zo strany vysokých politických predstaviteľov na oboch stranách Atlantiku. TACD funguje dobre a je veľmi aktívny vo svojej príprave na summity EÚ – USA a v rámci práce THR.

6.7

TAED bol bohužiaľ po relatívne úspešnom štarte po dvoch rokoch činnosti zrušený. Prejavujú sa výrazné snahy o jeho opätovné ustanovenie, aby prispieval k činnosti THR a summitom EÚ – USA. EHSV dôrazne odporúča vytvorenie mechanizmov na financovanie dialógov a začlenenie TALD a TAED (po jeho opätovnom ustanovení) do poradnej skupiny THR.

6.8

EHSV si uvedomuje, že bilaterálne transatlantické vzťahy možno pre niektoré organizácie občianskej spoločnosti nie sú nevyhnutne najprirodzenejším spôsobom nadnárodnej spolupráce. Pokiaľ ide o odborové zväzy a environmentálne skupiny, v transatlantickom fóre sa musia osvedčiť nielen pri domácich témach, ale aj pri globálnych problémoch, ako sú klimatické zmeny alebo právo na organizáciu v rozvojových krajinách. Zapojenie širšieho spektra zainteresovaných strán do bilaterálnych vzťahov medzi EÚ a USA však celému procesu dodáva podporu občanov a demokratickú legitimitu. EHSV nabáda EÚ a USA, aby zvýšili prístupnosť a otvorenosť transatlantického dialógu a zintenzívnili zapojenie zainteresovaných strán občianskej spoločnosti.

6.9

EHSV vyzýva Európsku komisiu, aby v blízkej budúcnosti usporiadala transatlantické stretnutie zainteresovaných strán s cieľom zhodnotiť novú situáciu a umožniť výmenu názorov na opatrenia, ktoré majú byť prijaté k novým iniciatívam a koordinovať ich. Pokiaľ ide o zapojenie občianskej spoločnosti, EHSV ponúka, že sa aktívne zapojí do takýchto iniciatív.

6.10

Komisia vo svojom oznámení z 18. júna 2005 (KOM(2005) 196) predložila niekoľko zaujímavých návrhov, jedným z ktorých bola podpora dialógu medzi zástupcami sociálnych partnerov z EÚ a USA, vrátane tripartitnej konferencie v oblasti priemyselných vzťahov. Tieto návrhy, ktoré sa nikdy nerealizovali, by mali byť preskúmané – v súvislosti s návrhmi zaviesť v USA zákon o slobodnej voľbe zamestnancov (Employee Free Choice Act), by boli obzvlášť užitočné výmeny medzi sociálnymi partnermi EÚ a USA.

6.11

EHSV nadviaže kontakty s hospodárskymi a sociálnymi partnermi USA (podnikmi, odborovými zväzmi, poľnohospodármi, spotrebiteľmi atď.) s cieľom zistiť ich záujem o organizáciu dialógu o niekoľkých špecifických témach ako klimatické zmeny alebo obchod a trvalo udržateľný rozvoj, čo by bolo zaujímavé pre obe strany Atlantiku. Na rozdiel od existujúcich dialógov, ktoré fungujú v rámci vlastných právomocí a členských organizácií, zámerom takéhoto dialógu je zapojiť všetky zainteresované strany zároveň. EHSV nadviaže kontakty s Európskou komisiou a vládou USA s cieľom získať ich podporu a zistiť ich záujem.

6.12

EHSV bude dôkladne sledovať vytvorenie poradných skupín v rámci administratívy s cieľom identifikovať možných partnerov v jednotlivých oblastiach. EHSV sa tiež bude snažiť nájsť spôsob, ako lepšie podporovať výmenu poznatkov a skúseností so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti USA v otázkach spoločného záujmu. V tejto súvislosti navrhuje, aby odborná sekcia pre vonkajšie vzťahy vytvorila dočasnú neformálnu kontaktnú skupinu, ktorá by dohliadala na aktivity EHSV v oblasti transatlantických vzťahov. Ak sa táto skúsenosť preukáže ako užitočná, mohla by byť vytvorená stála a formálna kontaktná skupina.

6.13

Európsky parlament vo svojom návrhu správy trvá na potrebe nahradiť existujúcu NTA z roku 1995 novou dohodou o transatlantickom partnerstve, ktorá by poskytla stabilnejší a aktuálnejší základ pre tieto vzťahy (15). EHSV dôrazne podporuje takúto požiadavku a dúfa, že keď bude takýto nový nástroj dohodnutý, príslušné záujmové skupiny z americkej a európskej občianskej spoločnosti budú do procesu zapojené od úplného začiatku. Zapojenie aktérov organizovanej občianskej spoločnosti by len posilnilo a zlepšilo inštitucionálne štruktúry.

6.14

Posilnený dialóg by zaktivoval občiansku spoločnosť na oboch stranách Atlantiku, čím by podporil vytvorenie efektívnych sietí a výmenu názorov v rámci sietí transatlantických občianskych spoločností a medzi nimi, vrátane dialógov. Poskytol by prístup na vysokej úrovni k vláde a podporil vzťahy medzi týmito sieťami a dialógmi a vládou/administratívou.

22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/40

1.1

Právo na účinnú právnu pomoc je základným právom stanoveným v Charte základných práv. EHSV preto žiada podporu prístupu občanov k tomu právu, predovšetkým ak ide o nápravu škôd spôsobených v dôsledku porušení antitrustových pravidiel, ktorých obeťami nie sú len samotní účastníci hospodárskej súťaže, ktorí dodržujú pravidlá hry, ale aj spotrebitelia, malé a stredné podniky a pracovníci príslušných podnikov, pretože tieto porušenia ohrozujú ich pracovné miesta a kúpnu silu. EHSV víta bielu knihu Komisie, ktorú v tejto otázke podporuje. Zdôrazňuje, že sú potrebné účinnejšie prostriedky, ktoré by osobám poškodeným v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel umožnili v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora získať plnú kompenzáciu za utrpenú ujmu. Pre spoločnosť ako celok je nevyhnutný vyvážený systém, ktorý zohľadňuje záujmy všetkých strán.

1.2

Určujúcim princípom politiky hospodárskej súťaže má byť naďalej to, že Komisia a verejné orgány členských štátov zodpovedné za hospodársku súťaž prísne uplatňujú vo verejnej sfére ustanovenia článkov 81 a 82 Zmluvy o ES. Výbor si je vedomý rôznych prekážok, ktoré bránia súkromnému presadzovaniu individuálnych a kolektívnych práv zo strany poškodených osôb požadujúcich plnú náhradu škody a víta snahu Komisie riešiť uvedené problémy. Tieto žiadosti o náhradu škody sú nutnou súčasťou účinného uplatňovania článkov 81 a 82 Zmluvy o ES, ktoré by mali doplniť uplatňovanie práva verejnými orgánmi. Nemali by ho však ani nahradiť ani ohroziť. Okrem toho bude mať zlepšenie predpisov o súkromných náhradách škôd v budúcnosti priaznivé účinky v tom zmysle, že bude odrádzať od eventuálneho porušovania predpisov.

1.3

Podľa EHSV je nutné vytvoriť právny rámec, ktorý by zlepšil postavenie poškodených osôb pri uplatňovaní ich Zmluvou stanovených práv na náhradu všetkých škôd, ktoré utrpeli v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel ES. Preto je na úrovni Spoločenstva a členských štátov potrebné prijať potrebné záväzné a nezáväzné opatrenia na zlepšenie postupov súdnych konaní v rámci Európskej únie a poskytnúť určitú minimálnu uspokojivú úroveň ochrany práv poškodených osôb. Mimosúdne vyrovnania môžu byť iba doplnkom súdnych konaní, ale môžu byť zaujímavou alternatívou, keďže ponúkajú neformálnejší a menej nákladný postup pod podmienkou, že obe zainteresované strany sú naozaj ochotné spolupracovať a iba ak je súdna náprava skutočne dostupná.

1.4

Pokiaľ ide o kolektívne žaloby, EHSV považuje za potrebné vytvoriť vhodné mechanizmy na ich účinné uplatňovanie, vychádzajúc z európskeho prístupu a opatrení založených na európskych kultúrnych a právnych tradíciách, ktoré oprávneným orgánom a skupinám poškodených osôb uľahčia prístup k spravodlivosti. Nadväzujúce opatrenia by mali zabezpečiť primeranú ochranu pred zavedením prvkov, u ktorých sa v iných právnych systémoch preukázala vyššia pravdepodobnosť zneužitia. EHSV vyzýva Komisiu, aby v záujme zjednodušenia odškodňovania koordinovala tieto opatrenia s inými iniciatívami, konkrétne s iniciatívou prebiehajúcou v rámci Generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľa (GR SANCO).

1.5

Návrhy bielej knihy pokrývajú komplexný právny rámec, ktorý ovplyvňuje procesné systémy v jednotlivých členských štátoch, a okrem iného aj pravidlá týkajúce sa práva podať žalobu, poskytovania informácií, preukazovania zavinenia a rozdelenia nákladov.

1.6

Prístup k dôkazom a poskytnutie informácií inter partes (medzi stranami) by malo byť založené na zistení skutkovej podstaty a prísnej súdnej kontrole prijateľnosti žiadosti o náhradu škody a vhodnosti žiadosti o sprístupnenie dôkazov.

1.7

Výbor žiada Komisiu, aby k bielej knihe prijala nadväzné opatrenia, ktoré by umožňovali dosiahnutie jej cieľov v súlade so zásadou subsidiarity. Uplatnenie tejto zásady však nesmie brzdiť prekonávanie prekážok brániacich obetiam porušení antitrustových pravidiel v prístupe k účinným mechanizmom kompenzácie za utrpenú škodu.

—

právo podať žalobu, nepriami kupujúci a kolektívne mechanizmy odškodnenia,

—

prístup k dôkazom, poskytnutie informácií inter partes,

—

záväzný účinok rozhodnutí vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž,

—

požiadavka preukázania zavinenia,

—

náhrada škody,

—

prenesenie zvýšenej ceny

—

premlčiace lehoty,

—

náklady na žaloby o náhradu škody,

—

súčinnosť medzi programami zhovievavosti a žalobami o náhradu škody.

—

kodifikácia časti acquis communautaire, ktorá sa týka rozsahu kompenzácie osôb poškodených v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel, v legislatívnom nástroji Spoločenstva,

—

vypracovanie nezáväzného orientačného rámca pre stanovenie výšky náhrady škody, ktorý by mohol obsahovať približné metódy výpočtu alebo zjednodušené pravidlá na odhad škody.

—

premlčacia lehota v prípade trvalého alebo opakovaného porušovania pravidiel začala plynúť až odo dňa, kedy sa porušovanie skončilo alebo odo dňa, keď možno odôvodnene predpokladať, že poškodené osoby získali informácie o porušení a o ujme, ktorú im to spôsobilo.

—

nová premlčacia lehota v dĺžke aspoň dvoch rokov začala plynúť vtedy, keď sa rozhodnutie o porušení, o ktoré sa opiera žalobca v ďalšom konaní, stane konečným.

3.6.1

Hlavná zodpovednosť za reguláciu trhu a presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže v rámci EÚ je záležitosťou verejného záujmu, a má teda zostať v právomoci verejných orgánov. EHSV je preto presvedčený, že každá budúca žaloba by mala podporovať účinné presadzovanie verejnými orgánmi a zároveň uľahčiť osobám poškodeným v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel získavanie odškodnenia za utrpenú ujmu. Verejné presadzovanie zohráva zásadnú úlohu pri potláčaní správania, ktoré narúša hospodársku súťaž, a to tým viac, že Komisia a vnútroštátne orgány pre hospodársku súťaž disponujú jedinečnými právomocami v oblasti vyšetrovania a vyrovnania.

3.6.2

Zatiaľ čo presadzovanie pravidiel verejnými orgánmi sa zameriava na dodržiavanie platných pravidiel a odradzovanie od ich porušovania, cieľom žalôb o náhradu škody je umožniť plné odškodnenie za utrpenú ujmu, ktoré zahŕňa skutočnú ujmu, ušlý zisk a úroky.

3.6.3

V súvislosti s hodnotením opatrení spojených so skutočným či plným odškodnením EHSV predpokladá, že navrhovaný rámec poskytujúci návod na vyčíslenie škôd stanoví pragmatické usmernenia, ktoré budú používať súdy členských štátov, ako to opisuje biela kniha.

3.7.1

Hoci existencia účinnejšieho rámca pre súdne odškodnenie osôb poškodených v dôsledku porušenia hospodárskej súťaže je nevyhnutná, EHSV súhlasí s výzvou Komisie, aby členské štáty vypracovali procedurálne pravidlá podporujúce vyrovnania. Mimosúdne vyrovnania sporov, ako alternatíva k súdnej náprave, môžu zohrávať dôležitú doplnkovú úlohu pri poskytovaní kompenzácií poškodeným osobám, pričom by sa žiadnym spôsobom neobmedzila dostupnosť súdov. Mohli by umožniť rýchlejšie a lacnejšie dosiahnutie spravodlivého riešenia v menej konfrontačnej atmosfére medzi stranami a zároveň znížiť zaťaženie súdov. EHSV preto vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie mimosúdnych vyrovnaní v EÚ a zlepšila ich kvalitu. EHSV sa však nazdáva, že alternatívne mechanizmy riešenia sporov môžu fungovať ako dôveryhodná možnosť odškodnenia poškodených osôb iba vtedy, ak sú k dispozícii mechanizmy pre efektívnu súdnu nápravu, a to aj prostredníctvom kolektívnych mechanizmov. Ak nie sú k dispozícii efektívne nástroje na súdnu nápravu, spravodlivé a vhodné urovnanie nie je dostatočne stimulované.

—

žaloby podané v zastúpení, ktoré podali oprávnené subjekty (združenia spotrebiteľov, združenia na ochranu životného prostredia, profesné organizácie, združenia poškodených osôb), k opodstatnenosti ktorých sa EHSV z väčšej miery už vyjadril (7),

—

kolektívne žaloby, pri ktorých sa poškodené osoby rozhodnú spojiť svoje individuálne žaloby o náhradu škody do jednej spoločnej žaloby.

4.2.1

Prvoradým záujmom EHSV je uspokojivá kompenzácia osôb poškodených v dôsledku porušenia antitrustových pravidiel: čestných konkurentov, spotrebiteľov, malých a stredných podnikov a zamestnancov dotknutých spoločností, ktorí sú nepriamymi obeťami praktík ohrozujúcich ich pracovné miesta a kúpnu silu. Výbor vyjadril svoj postoj k „definovaniu úlohy a režimu hromadných žalôb v oblasti práva Spoločenstva na ochranu spotrebiteľa“ vo svojom stanovisku z vlastnej iniciatívy (8). V súlade s predchádzajúcimi stanoviskami konštatuje, že priznanie potreby odškodnenia súvisí s príslušnými postupmi na uznanie a presadzovanie týchto práv. Vytvorenie európskej kolektívnej žaloby je jednou z možností, o ktorej sa diskutuje v súvislosti s hľadaním spôsobov efektívnejšieho odškodnenia. EHSV sa domnieva, že nadväzujúce opatrenia by mali byť v rovnováhe a mali by poskytovať účinnú ochranu pred zneužitím. Tieto opatrenia by mali byť v súlade s ostatnými návrhmi týkajúcimi sa mechanizmov kolektívneho odškodnenia, najmä tými, ktoré v súčasnosti predkladá GR SANCO, a je potrebné sa nimi zaoberať koordinovaným a premysleným spôsobom, aby sa predišlo zbytočnej duplikácii právnych nástrojov, čo by spôsobilo obrovské problémy pri transpozícii a uplatňovaní v členských štátoch.

4.2.2

EHSV podporuje širokú zhodu medzi európskymi politikmi a zúčastnenými stranami v tom, že sa v EÚ musíme vyhnúť nebezpečenstvu zneužívania, ku ktorému dochádza v USA. Nadväzujúce opatrenia by mali odrážať európske kultúrne a právne tradície a ich jediným cieľom by malo byť odškodnenie a vytvorenie spravodlivej rovnováhy medzi stranami, čo by viedlo systému chrániacemu záujmy spoločnosti ako celku. Požaduje vyhýbať sa v EÚ tzv. contigency fees (honoráre advokátov závislé od vysúdenej čiastky) a režimom, ktoré podnecujú hospodársky záujem tretích strán.

4.3.1

Vzhľadom na skutočný prístup k dôkazom, ktorý je súčasťou práva na účinnú právnu pomoc, EHSV považuje za pozitívne, aby v celej EÚ bola zaručená minimálna úroveň poskytnutia informácií inter partes v prípade žalôb o náhradu škody pre porušenie antitrustových pravidiel. K dosiahnutiu tohto cieľa by mohlo prispieť rozšírenie právomocí sudcov jednotlivých štátov v oblasti poskytovania prístupu k určitým presne stanoveným kategóriám dôkazov, v medziach stanovených judikatúrou Európskeho súdneho dvora, a to najmä vzhľadom na prípustnosť, nutnosť a primeranosť dôkazov.

4.3.2

EHSV si je vedomý prekážok, ktorým čelia poškodené osoby pri preukazovaní oprávnenosti svojho nároku a oceňuje snahu Komisie zlepšiť prístup k dôkazom. Zdôrazňuje, že sa nesmú zanedbávať rozdiely medzi procedurálnymi systémami jednotlivých členských štátov. Povinnosť poskytovať informácie musí byť regulovaná presnými kontrolnými mechanizmami a primeraná danému prípadu.

4.3.3

Vzhľadom na náročnosť úlohy zachovať systém, ktorý zachová rovnováhu medzi efektívnym sprístupnením dôkazov a právom na obhajobu, žiada EHSV Komisiu, aby povinnosť poskytovania informácií podrobila presným kontrolným mechanizmom. Výbor poznamenáva, že z tohto hľadiska môže byť užitočný prísny dozor sudcu.

4.3.4

Keď sa zistí, že na úrovni Spoločenstva došlo k porušeniu článku 81 alebo 82 Zmluvy, osoby poškodené v dôsledku tohto porušenia sa môžu na základe článku 16 odsek 1 nariadenia (ES) č. 1/2003 opierať o toto rozhodnutie ako o nezvratný dôkaz v občianskych konaniach. EHSV sa domnieva, že na základe princípu rovnosti procesných systémov by mal existovať podobný predpis pre všetky rozhodnutia vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž, ktoré zistia porušenie článku 81 alebo 82.

4.4.1

Pokiaľ ide o tzv. kolektívne žaloby typu opt-in a opt-out, EHSV poukazuje na výhody a nevýhody týchto mechanizmov, ako ich popísal vo svojom stanovisku zo 14. februára 2008 (9). V tomto stanovisku EHSV upozornil hlavne na to, že zatiaľ čo režim opt-in má isté výhody, je náročný z hľadiska administratívy a financií, vedie k prieťahom v konaní a nie je vhodný pre veľkú časť spotrebiteľov, keďže nemajú náležité informácie o existencii príslušných postupov. EHSV poznamenáva, že niektoré členské štáty zaviedli odlišné modely súdnej nápravy, kde sa objavuje aj režim opt-in aj opt-out.

4.4.2

Tieto pripomienky platia aj pre žaloby podané v zastúpení. Keďže sa v bielej knihe hovorí nielen o identifikovaných, ale aj o identifikovateľných poškodených osobách, zdá sa, že žaloby v mene skupiny neidentifikovaných osôb nie sú vylúčené. Hoci identifikácia jednotlivých poškodených osôb môže prispieť k stanoveniu nárokov, za určitých okolností môže byť vhodné rozšíriť konanie na všetky možné poškodené osoby, napríklad v prípadoch, ktoré sa týkajú veľkého počtu poškodených osôb. EHSV navrhuje Komisii, aby objasnila tento návrh.

4.4.3

EHSV pripomína svoje odporúčania z predchádzajúcich stanovísk týkajúce sa dôležitej úlohy sudcu. Sudcom môžu pomôcť konkrétne zamerané školenia, na základe ktorých by mohli lepšie overiť kritériá prípustnosti, ako aj zhodnotiť a získavať dôkazy, keďže kolektívne žaloby zo svojej podstaty vyžadujú, že taká istá žaloba pravdepodobne nebude podaná individuálne. Sudca preto musí zohrávať dôležitú a aktívnu úlohu pri identifikácii a povoľovaní oprávnených nárokov v ranom štádiu.

4.4.4

Prirodzenými kandidátmi na zastupovanie poškodených osôb pri žalobách podaných v zastúpení sú odborné spotrebiteľské a obchodné združenia. Biela kniha Komisie výslovne umožňuje oprávneným obchodným združeniam podávať žaloby v zastúpení v mene svojich členov. Vzhľadom na to, že oprávnený dôvod na podanie hromadnej žaloby by mohli mať aj iné uznané organizácie, treba dôkladne zvážiť, či by to mohlo viesť k situáciám, keď bude podaných viacero podobných žalôb v súvislosti s ujmou spôsobenou tým istým porušením pravidiel. Poškodeným osobám by sa malo odporučiť spoločné zastúpenie jedným zastupujúcim subjektom.

4.5.1

EHSV v zásade súhlasí s Komisiou, že konečné rozhodnutia v následných žalobách o náhradu škody by mali mať váhu ako nevyvrátiteľná domnienka porušenia pravidiel. EHSV je presvedčený, že súdy v jednotlivých členských štátoch dokážu najlepšie zhodnotiť príčinnú súvislosť medzi porušením pravidiel a požadovaným odškodnením a mali by zostať orgánmi, ktoré na to budú výlučne oprávnené.

4.5.2

EHSV taktiež konštatuje, že váha konečných rozhodnutí vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž poukazuje na skutočnosť, že by sa mala venovať pozornosť harmonizácii systému kontrol a protiváh a procedurálnych záruk v jednotlivých členských štátoch.

4.6.1

V niektorých členských štátoch je príčinná súvislosť medzi zavinením a škodou základným prvkom zodpovednosti za delikt a žalobca musí preukázať svoj vlastný nárok na odškodnenie, ako aj zavinenie obžalovaného. EHSV Komisii odporúča, aby zohľadnila tieto rozdiely, pretože sú výsledkom historického vývoja právnych systémov v jednotlivých členských štátoch. Vyzýva Komisiu, aby zaistila, že akýkoľvek budúci režim bude zaručovať spravodlivý proces, ktorého cieľom bude rýchla a účinná kompenzácia škôd podložených dostatočnými dôkazmi.

4.7.1

Programy zhovievavosti majú obrovský vplyv na počet odhalených kartelov a významný odstrašujúci efekt. Ich dobré fungovanie je preto v prvom rade v záujme poškodených osôb. Riziko zverejnenia dôverných informácií by malo negatívny dosah na odhaľovanie kartelov a v dôsledku toho aj na šance postihnutých osôb domáhať sa náhrady škody. Výbor preto víta návrhy zamerané na zachovanie účinnosti programov zhovievavosti. Žiadosti o zhovievavosť by však nemali chrániť účastníkov kartelu pred občianskoprávnymi dôsledkami ich nedovoleného konania voči postihnutým osobám viac, ako je potrebné.

4.8.1

Biela kniha uvádza niekoľko prístupov k znižovaniu finančného rizika sporov pre tých, ktorí podajú žalobu o náhradu škody. EHSV súhlasí s názorom, že právo na odškodnenie nesmie byť nepriaznivo ovplyvnené neprimeranými nákladmi na podanie žaloby. K týmto nákladom sa výbor vyjadril vo svojom stanovisku k zelenej knihe (10).

4.8.2

Biela kniha vyzýva členské štáty, aby preskúmali vnútroštátne pravidlá rozdelenia nákladov a za výnimočných okolností umožnili súdom členských štátov odchýliť sa od zásady „platí strana, ktorá prehrá spor“, ktorá sa uplatňuje vo väčšine národných právnych systémov. EHSV vyzýva Komisiu, aby venovala potrebnú pozornosť tomu, ako v tejto súvislosti zabezpečiť spravodlivý prístup k súdu, ako aj platnosť nárokov.

4.8.3

EHSV sa domnieva, že členské štáty by sa mali zamyslieť nad predpismi o súdnych poplatkoch a Komisia by mala preskúmať všetky príslušné predpisy platné v Európskej únii. Cieľom by malo byť umožniť podávať meritórne žaloby, pri ktorých by inak náklady zabránili ich podaniu. Nemalo by to však ovplyvniť vypracovanie procesných pravidiel, ktoré by umožnili zmier ako prostriedok zníženia nákladov.

4.8.4

Výbor pripomína, že nie je žiaduce zaviesť systém tzv. contigency fees, pretože by to bolo v protiklade s európskou právnou tradíciou. Ak už EHSV v predchádzajúcom stanovisku uviedol (11), tento systém je vo väčšine členských štátov Európskej únie zakázaný buď zákonom, alebo kódexmi správania právnikov.

4.8.5

EHSV sa napokon domnieva, že zasielanie oznámení domnelým žalobcom a ich združovanie by mohlo účinne a za primeraných nákladov prebiehať prostredníctvom európskeho elektronického registra žalôb, do ktorého by mohli nahliadať poškodené osoby v celej Európskej únii.

22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/47

2.1

Pokiaľ ide o nástroje politiky hospodárskej súťaže, správa, podobne ako každý rok, pri každom z týchto nástrojov objasňuje motív, ktorý viedol činnosť Komisie v hodnotenom roku:

2.2

Na sektorovej úrovni správa za rok 2007 zachytáva najdôležitejšie kroky podniknuté v dôležitých oblastiach hospodárstva, ako napríklad:

2.3

Zdá sa, že v niektorých oblastiach existujú určité rozpory alebo nejasnosti, ako je to v prípade elektronických komunikácií, kde nevidí potrebu ani ciele nového regulačného balíka spomínaného v bode 48, pretože by to bolo v rozpore s bodom 44. V tomto bode sa uvádza, že súčasný regulačný balík pomáha zvyšovať konkurencieschopnosť.

2.4

Aj v rámci informačných technológií výbor zaznamenáva, že nie sú spomenuté ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, ani potrebné opatrenia. Správa hovorí len o prípadoch zaznamenaných v predchádzajúcich rokoch bez toho, aby boli spomenuté pravidlá a politiky alebo opatrenia, ktoré Komisia plánuje v tejto oblasti implementovať.

2.5

V tejto oblasti je potrebné spomenúť aj internet, nedávny výdobytok našej doby, ktorý je dejiskom intenzívnej podnikateľskej aktivity a ktorého regulácia je len v úplných začiatkoch a v súčasnosti predstavuje potenciálny nevyčerpateľný zdroj narúšania hospodárskej súťaže, pričom neexistuje skutočná ochrana spotrebiteľa. Výbor preto nalieha, aby boli aktivity vyvíjané na internete regulované.

2.6

V oblasti dopravy je potrebné vyzdvihnúť podrobný popis tejto problematiky a pochváliť kroky podniknuté v rôznych typoch dopravy: cestnej, osobnej a nákladnej železničnej, námornej a leteckej.

2.7

Pokiaľ ide o poštové služby, proces rokovaní o návrhu Komisie na úplné otvorenie trhov EÚ s poštovými službami konkurencii nie je jasný.

2.8

Správa jasne a podrobne opisuje fungovanie Európskej siete pre hospodársku súťaž, ako aj činnosť vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže. Treba vyzdvihnúť, že správa zaznamenala ďalšie posilnenie spolupráce medzi členmi Európskej siete pre hospodársku súťaž. Pozitívne je aj úsilie, ktoré Komisia vyvinula počas hodnoteného roka s cieľom zapojiť sa do medzinárodnej činnosti a medziinštitucionálnej spolupráce.

2.9

V súvislosti s rozširovaním Komisia vyvíjala úsilie rozšíriť pravidlá hospodárskej súťaže do kandidátskych krajín a začala pracovať na tom, aby tieto krajiny preukázali dôveryhodné výsledky pokiaľ ide o prijímanie týchto pravidiel.

22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/52

1.1

Cieľom tejto zelenej knihy je rozvinúť diskusiu o tom, ako možno najlepšie šíriť znalosti určené pre oblasti výskumu, vedy a vzdelávania v prostredí internetu a pokúsiť sa dať odpoveď na niektoré otázky, ktoré súvisia s úlohou autorských práv v „znalostnej ekonomike“.

1.2

Pod pojmom „autorské práva“ treba chápať autorské a s nimi súvisiace práva, ktoré nahradili tradičný pojem „literárneho a duševného vlastníctva“ (1). Ochranu autorských práv zabezpečuje niekoľko medzinárodných dohôd a organizácií, predovšetkým Bernský dohovor, na ktorého dodržiavanie dohliada WIPO (2), a dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (dohoda TRIPS) v rámci WTO.

1.3

Zelená kniha je rozdelená na dve časti: prvá časť sa zaoberá všeobecnými otázkami týkajúcimi sa výnimiek uplatniteľných na výlučné práva držiteľov autorských práv a s nimi súvisiacich práv, druhá časť je venovaná osobitným otázkam súvisiacim s výnimkami a obmedzeniami, ktoré sú najdôležitejšie z hľadiska šírenia znalostí, a zaoberá sa aj vhodnosťou toho, aby boli tieto výnimky prispôsobené podmienkam digitálneho šírenia.

1.4

Výnimky a obmedzenia z hľadiska autorských práv, ktoré sa uvádzajú v dohode TRIPS, majú presný výklad.

1.5

Vo svojom preskúmaní jednotného trhu (3) Komisia zdôraznila potrebu podporiť voľný pohyb znalostí a inovácií. Výbor plne podporuje toto smerovanie, ktoré je nevyhnutné pre ďalší rozvoj Lisabonskej stratégie.

1.6

Autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami sa zaoberá deväť smerníc (4). Autori softvéru sú zaradení do tej istej kategórie ako autori literárnych a umeleckých diel, avšak podľa platných právnych predpisov, ako aj v praxi, sú ich práva obmedzenejšie než „tradičné autorské práva“.

2.1

Hlavným cieľom smernice o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti je zabezpečiť čo najväčšiu ochranu autorov. Podľa názoru Komisie by sa táto smernica mala dať v plnej miere uplatňovať aj v digitálnom veku, ktorý sa vyznačuje digitalizáciou a okamžitým prenosom literárnych a umeleckých diel, odborných a vedeckých publikácií a softvérových diel, hoci držitelia práv sa domnievajú, že príjmy zo sprístupnenia ich diel na internete sú veľmi slabé.

2.2

Zoznam výnimiek uplatňovaný v rámci Spoločenstva obsahuje v súčasnosti jednu povinnú a dvadsať nepovinných výnimiek. Členské štáty sa teda môžu slobodne rozhodnúť, či budú alebo nebudú tieto nepovinné výnimky uplatňovať, čo je podľa názoru výboru veľkou prekážkou pre skutočné zosúladenie výnimiek, ktoré možno odôvodniť v hospodárstve založenom na znalostiach, ktoré využíva neustále sa vyvíjajúce technológie digitálneho veku. Tento zoznam je však obmedzujúci, a preto doň členské štáty nemôžu pridať ďalšie výnimky. Okrem toho podľa „trojstupňového testu“, ktorý vytvorili WTO a WIPO, závisí dosah týchto obmedzení od troch podmienok: musia sa uplatňovať iba v niektorých osobitných prípadoch (napríklad v prípade zrakovo postihnutých užívateľov), nesmie dochádzať ku konfliktu s bežným využívaním diela a nesmú sa neodôvodnene poškodzovať oprávnené záujmy nositeľa práv.

2.3

Výbor sa nazdáva, že tieto opatrenia istým spôsobom napomáhajú zosúladeniu, avšak vzhľadom na to, že zo zoznamu výnimiek, ktorý je uzavretý, si možno vybrať, a prípadne obmedziť rozsah pôsobnosti zvolených výnimiek, predstavuje šírenie on-line (najmä cez satelit) oveľa väčšie problémy z hľadiska uplatňovania a kontroly.

2.4

Vzhľadom na ciele spoločnosti založenej na vedomostiach a na úsilie bojovať proti akejkoľvek forme diskriminácie by bolo treba k zoznamu pristupovať záväznejšie, pretože k zosúladeniu zatiaľ nedošlo a ešte stále pretrváva príliš veľa výnimiek.

2.5

Hospodárske záujmy sa väčšinou spájajú skôr so zábavou, niektorými formami kultúry alebo hrami, než s vedomosťami v pravom zmysle slova. Napriek tomu by sa nemali príliš striktne rozdeľovať rôzne kategórie obsahu, samozrejme okrem pornografie alebo obsahu nebezpečného pre mládež.

2.6

Tieto výnimky by sa mali vzťahovať na všetky formy zdravotného postihnutia, ktoré obmedzujú využívanie multimediálneho obsahu internetu, na všetky úrovne vzdelávania, vrátane celoživotného vzdelávania a univerzít tretieho veku, na verejné a univerzitné knižnice a mediatéky, na dlhodobo hospitalizované osoby alebo osoby na rehabilitačnom pobyte v dôsledku porúch pohybového ústrojenstva, na výskumníkov vo verejnom a súkromnom sektore, na základe osobitných dohôd s knižnicami a špecializovanými dokumentačnými centrami. Osoby, na ktoré sa tieto výnimky vzťahujú, by v prípade, že im nebol poskytnutý prístup alebo bol mimoriadne náročný, mali mať možnosť využiť nápravné opatrenia. Rozšírenie oblasti pôsobnosti výnimiek by však mali sprevádzať nové spôsoby kompenzácie, aspoň pre pôvodných držiteľov autorského práva (5), ako je to v prípade odmeny za vyhotovenie kópie na súkromné účely.

2.7

Prípadné kompenzácie by mali vyberať oprávnené organizácie kolektívnej správy, ktoré by mali za úlohu vyberať a rozdeľovať kompenzácie podľa kľúča, ktorý by sa dal prispôsobiť typu danej povinnej výnimky.

2.8

Mali by sa začať viesť konzultácie a rokovania so zástupcami rôznych zainteresovaných skupín, od produkcie až po využívanie diel. Výbor sa však nazdáva, že i keď by Komisia mohla v prvej etape vypracovať hlavné usmernenia, neskôr by sa mali zaviesť minimálne „vzory licencií“ Spoločenstva, ktoré by mohli zainteresované strany na úrovni jednotlivých štátov náležite upraviť.

2.9

Výbor sa nazdáva, že úloha sprostredkovateľa, ktorú zohrávajú verejné a univerzitné knižnice, dokumentačné a výskumné centrá, ako aj kontrola, ktorú vykonávajú organizácie kolektívnej správy, dostatočne spĺňajú kritériá stanovené v dohode TRIPS. Tie sú možno trochu obmedzujúce alebo vykladané príliš reštriktívne, keďže sa v nich nespomínajú ani potreby spoločnosti založenej na vedomostiach, ani rozmach internetu, najmä v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a výmeny medzi vedcami a výskumníkmi.

2.10

Mnohé diela vzdelávacieho, vedeckého alebo odborného charakteru sú už dostupné na internete vďaka menej prísnym licenciám, ako je licencia GPL (6) alebo licencia „creative commons“ pre literárne a umelecké diela. Tieto licencie a vytváranie obsahu, ktorý je pre spoločnosť založenú na vedomostiach užitočný (7), treba podporovať prostredníctvom verejných súťaží alebo podporovaním inštitúcií, ktoré vyrábajú vedecký a odborný obsah, ako aj softvér, na ktoré sa tento typ licencie uplatňuje (8).

3.1

Zelená kniha venuje mimoriadnu pozornosť výnimkám, ktoré by mohli najlepšie podporovať šírenie znalostí, ako výnimka v prospech knižníc a archívov, výnimka umožňujúca šírenie prác na účely vyučovania a výskumu, výnimka v prospech zdravotne postihnutých občanov a možnosť výnimky v prípade obsahu vytváraného používateľom.

3.2

Digitalizácia fondov knižníc a archívov na účely zachovania a uchovania pôvodných dokumentov, ktoré sú niekedy jedinečné, a na účely ich sprostredkovania prostredníctvom internetu, sa plne rozvíja, ako o tom svedčí iniciatíva na vytvorenie digitálnej knižnice Spoločenstva – „Europeana“.

3.3

Podmienky pre digitalizáciu a sprostredkovanie diel sa v jednotlivých krajinách veľmi líšia a podľa názoru výboru sú niekedy príliš reštriktívne. A tak sa v smernici uvádza len jedna výnimka z práva na rozmnožovanie pre konzultácie na účely konkrétneho výskumu a obmedzená lehota uchovávania dokumentu, pričom nesmie byť použitý na komerčné účely. Trojstupňový test sa musí uskutočniť, ale mohol by byť miernejší, najmä ak bola stanovená kompenzácia pre autorov, hoci aj formou paušálneho príspevku.

3.4

Obmedzenia by sa mali týkať najmä uchovania najkrehkejších alebo najvzácnejších diel, zoznamov odporúčanej literatúry pre žiakov základných, stredných a vysokých škôl, pričom počiatočné a celoživotné vzdelávanie by mohli jednotlivé štáty považovať za oblasť mimoriadneho významu. Výber formátov počítačových súborov by malo byť možné obmedziť len na formáty, ktoré spĺňajú určitú medzinárodnú normu, uznávanú v rámci ISO, ktorá by bola kompatibilná s väčšinou „otvorených formátov“ alebo „s existujúcim vlastníkom“ (9).

3.5

Počet kópií by mal byť stanovený podľa množstva oprávnených užívateľov a so zreteľom na reštriktívne vymedzené potreby uchovávania (10).

3.6

Otázka sprístupnenia digitalizovaného diela on-line predstavuje osobitné problémy, ktoré si vyžadujú ďalšie záruky, že užívatelia nebudú dielo šíriť ďalej. Niektorí by mohli uhradiť poplatok za licenciu a služby (11).

3.7

Smernicu by bolo treba zmeniť tak, aby umožňovala požičiavanie diel on-line na výskumné alebo vzdelávacie účely za presne vymedzených právnych a technických podmienok. Zvolený postup a povinnosť dobre pochopiť podmienky špeciálnej licencie, ako aj špecifické podmienky požičiavania on-line, by mali pomôcť viesť, najmä mladých ľudí, k tomu, aby rešpektovali autorské práva. Výbor vždy odporúčal, aby sa vychovávalo k rešpektovaniu duševnej tvorby, ktorá je dôležitou etickou zložkou hospodárstva založeného na vedomostiach.

4.1

Osirelé diela predstavujú veľký tvorivý kapitál.

4.2

Výbor sa domnieva, že v zelenej knihe sa v tejto súvislosti kladú správne otázky a navrhované konkrétne riešenia sú veľmi pozitívne. Po dostatočne starostlivom pátraní po autorovi by sa zoznamy osirelých diel mohli pravidelne zverejňovať. Ak sa do uplynutia stanovenej lehoty neprihlási žiaden držiteľ autorských práv, dielo sa nestane verejnou doménou, ale bude sa naň vzťahovať primeraný systém ochrany autorských práv pre prípad, že by sa napokon nejaký držiteľ práv objavil. Pri výbere typu licencie by sa dalo inšpirovať skúsenosťami z Dánska a Maďarska, podľa názoru výboru by však bolo možné, a dokonca lepšie, vytvoriť vzorovú európsku licenciu.

4.3

Výbor sa domnieva, že nie je nevyhnutné vytvoriť pre osirelé diela špecifickú smernicu. Spravovanie týchto diel si totiž nevyžadujú nové výnimky z autorských práv, ale osobitný spôsob narábania s licenciami v rámci právneho režimu autorských práv. Výbor sa nazdáva, že vhodným riešením by bolo vytvoriť novú kapitolu v existujúcej smernici.

4.4

Komisia by mohla zverejniť a pravidelne aktualizovať zoznam inštitúcií, ktoré majú na starosti osirelé diela, a po päťročnej alebo desaťročnej skúšobnej dobe by sa mohla uskutočniť revízia, ktorej súčasťou by bolo zverejnenie správy a štatistických údajov.

5.1

Výbor sa domnieva, že typ postihnutia a ťažkosti z hľadiska prístupu k dielam by sa mali posudzovať menej reštriktívne, než je v súčasnosti v Európe zvykom, pretože okrem problému, ako sa k danému dielu dostať v prípade rôzneho typu postihnutia, treba zohľadniť aj to, že zdravotne postihnuté osoby majú často veľmi nízke príjmy, čím nepochybne vzniká prekážka finančného charakteru, ktorá je sociálne neprijateľná, keďže ide o prístup k informáciám, vzdelaniu a kultúre.

5.2

Združenia zdravotne postihnutých osôb by mohli pomôcť nanovo sformulovať výnimky týkajúce sa jednotlivých typov postihnutia. Mohli by sa tiež podieľať na správe špeciálnych terminálov a v najťažších prípadoch zabezpečiť odborný personál, ktorý by osobám so zdravotným postihnutím pomáhal. Táto pomoc by bola financovaná zo súkromných darov a verejných dotácií, ktoré tieto združenia dostávajú. Ďalej by tieto združenia, prípadne v spolupráci s určenými knižnicami a múzeami, mohli rokovať so zástupcami autorov o podmienkach využívania ich diel a poskytnúť záruky proti pirátstvu. Podľa názoru výboru treba uvažovať o rozšírení výnimiek aj na databázy, inak by to mohlo znemožniť prístup k dôležitým príručkám, ako sú encyklopédie a slovníky. Smernicu o databázach by bolo treba prepracovať so zreteľom na vzdelávanie a prístup k vedomostiam, ktoré sme už spomínali, ako aj z hľadiska prístupu pre osoby so zdravotným postihnutím.

5.3

Združenia by mohli takisto prispieť k snahe naučiť užívateľov, že licencie na používanie diela treba dodržiavať. Aj v tomto prípade musia byť užívatelia presvedčení, že rešpektovanie autorských práv je základnou podmienkou toho, aby tvorivá činnosť nezanikla. Preniesť záťaž súvisiacu s licenciou a terminálmi na osoby so zdravotným postihnutím sa však zdá byť nespravodlivé. Je nevyhnutné vytvoriť výnimku pre všetky typy zdravotného postihnutia, pri ktorých je prístup k dielam problematický. Tieto náklady by mali znášať verejné inštitúcie, ktoré sú povinné zabezpečiť zdravotne postihnutým osobám prístup k dielam, vrátane databáz a softvérov. Právne predpisy týkajúce sa databáz by mali byť preto náležite upravené (12).

5.4

Najdôležitejšie verejné knižnice a múzeá by mali mať povinnosť sprístupniť svoje diela v osobitnej podobe prispôsobenej konkrétnemu zdravotnému postihnutiu, a to na náklady orgánov zodpovedných za kultúru na regionálnej a vnútroštátnej úrovni. Takýto prístup by bol v súlade s povinnosťou bojovať za občiansku rovnosť a proti akejkoľvek forme diskriminácie.

5.5

Výnimka na účely vyučovania a výskumu ustanovená v smernici sa uplatňuje príliš reštriktívne. Bolo by ju treba rozšíriť tak, aby uvedenie zdroja a autora, ktoré sú súčasťou dokumentu, ako aj obmedzenie používania diela a zákaz nelegálneho vyhotovovania kópií, neboli na úkor testu WTO.

5.6

Systém povinných licencií by sa mal týkať požičiavania diel on-line na účely vyučovania a výskumu na základe vzorovej zmluvy medzi organizáciami, ktoré dielo zapožičiavajú a organizáciami oprávnenými vyberať poplatky za autorské práva.

5.7

Výnimka by sa mala týkať rovnako jednotlivých častí konkrétneho diela, ktoré vybrali zodpovední pedagogickí pracovníci, ako aj kompletných diel: kritériom výberu by malo byť vzdelávacie hľadisko. Posilnila by sa tým právna istota, a význam práva na rozmnožovanie diel by sa nezmenšil. V transeurópskom vzdelávacom rámci by lepšie zosúladenie mohlo zabezpečiť, aby sa nestávalo, že to, čo je v jednej krajine legálne, bude v inej krajine považované za pirátstvo.

5.8

Vzdelávanie na diaľku znamená, že najmä študenti, ale aj európski občania žijúci v tretích krajinách, musia mať možnosť používať kópie (pedagogickú dokumentáciu) doma.

6.1

Táto otázka je v kontexte Web 2.0 čoraz aktuálnejšia (13). Autorské práva alebo alternatívna licencia, ktorú navrhol pôvodný autor, sa môžu meniť alebo vyvíjať bez toho, aby sa to považovalo za pirátstvo.

6.2

Najjednoduchším riešením pre takéto iniciatívy, ako sú participatívne encyklopédie, by bolo určiť jeden vhodný typ licencie, napríklad licencie „creative commons“ alebo wikipedia, a zabezpečiť, že pôvodný autor skôr, než sa niečo pridá alebo zmení, dohliadne na to, aby nedochádzalo k extrémom, a aby bola zaručená pluralita myšlienok.

6.3

Aj na tomto konkrétnom prípade vidno, že spolunažívanie internetu a autorských práv nie je ľahké.

6.4

Výška odmien autorov, ktorých diela sa šíria prostredníctvom internetu, nezávisí ani tak od platieb za priame licencie, ale skôr od nepriamych príjmov, napríklad z reklamy, než od predplatiteľov. Hoci systém predplatiteľov sa tiež začína rozvíjať, „business model“ internetu volá po netradičných riešeniach šírenia, pre ktoré je príznačná digitalizácia a digitálny prenos. Z toho hľadiska sme ešte stále v prechodnej fáze hľadania nových spôsobov odmeňovania (14), keďže náklady na výrobu a prenos digitalizovaných diel sa nedajú ani porovnať s nákladmi na predaj hmotných nosičov, ktoré sú omnoho vyššie.

6.5

Treba nájsť rovnováhu medzi novými formami šírenia, technológiami reprodukcie, potrebami spoločnosti založenej na vedomostiach a autorskými právami. Ak sa budú vo veľkom používať opatrenia výlučne represívneho charakteru, ktoré sú namierené najmä proti určitej vekovej kategórii, ktorá sa ocitla na ceste k zločinu, pretože neexistujú primerané právne predpisy a nehľadajú sa nové spôsoby odmeňovania autorov, rovnováhu to určite neprinesie.

22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/56

1.1

EHSV víta oznámenie a konštatuje, že navrhovaná koncepcia uplatnenia strategického riadenia cezhraničnej vedecko-výskumnej činnosti je mimoriadne dôležitá a naliehavá predovšetkým pre dosiahnutie rýchlejšieho pokroku v základných oblastiach vedy a výskumu. „Európsky strategický postup“ sa opiera o najlepšie skúsenosti a rozvíja ich do funkčného systému.

1.2

Toto si vyžaduje zavedenie procesu, ktorý povedú členské štáty na zintenzívnenie ich spolupráce v oblasti výskumu a vývoja s cieľom lepšie reagovať na európskej alebo celosvetovej úrovni na závažné spoločenské výzvy, pre ktoré zohráva verejný výskum kľúčovú úlohu. V tejto súvislosti EHSV takisto víta a podporuje závery Rady pre hospodársku súťaž z 2. decembra 2008 (1) na túto tému a súhlasí s vyjadreniami, ktoré obsahujú.

1.3

EHSV je presvedčený o nutnosti vytvorenia základných strategických rámcov podľa politických priorít EÚ. Na uplatnenie navrhovaného prístupu bude potrebná predovšetkým veľká politická vôľa.

1.4

EHSV varuje pred prílišným dôrazom na prístup „zhora nadol“. Považuje za nevyhnutné, aby sa predovšetkým využíval prístup „zdola nahor“ tak, ako zodpovedá strategickým záujmom výskumných subjektov a možnostiam spoločného využívania ich najlepších vedecko-výskumných kapacít.

1.5

Výbor súčasne upozorňuje na obťažnosť takej koordinácie, často v dôsledku individuálnych záujmov niektorých krajín a politickej neochoty deliť sa o poznatky a tiež o vedecko-výskumné kapacity.

1.6

EHSV v plnej miere súhlasí s myšlienkou, že je nevyhnutné zvýšiť finančné i ľudské zdroje v rámci konkurencie s krajinami, ktoré sú hlavnými ekonomickými rivalmi Európskej únie. To by však v žiadnom prípade nemalo vylučovať vedeckú spoluprácu s týmito krajinami a ich výskumnými organizáciami (2).

1.7

Výbor zároveň konštatuje, že uplatnenie spoločného plánovania cezhraničnej vedecko-výskumnej činnosti bude veľmi ťažké, pretože bude vyžadovať zmenu myslenia smerom k väčšej otvorenosti a spolupráci (3) a táto zmena spôsobu myslenia nie je vôbec jednoduchou záležitosťou.

1.8

Výbor uznáva a oceňuje široké spektrum už existujúcej cezhraničnej spolupráce a spoločných projektov, ako aj ich vynikajúce výsledky a odporúča, aby sa z týchto programov získali príslušné skúsenosti, ktoré by sa využili v tejto novej koncepcii strategického plánovania. Malo by sa tiež vyvodiť náležité ponaučenie z neúspechov pri koncipovaní postupov spoločného plánovania výskumu.

1.9

Účinnejšie a rýchlejšie uplatnenie získaných vedeckých poznatkov v praxi bude nevyhnutne vyžadovať zodpovedajúcu účasť súkromnej sféry v celom procese. Výbor tiež upozorňuje na úskalia spojené s účasťou súkromnej sféry, najmä čo sa týka využívania výsledkov, problematiky duševného vlastníctva, a pod (4).

1.10

EHSV považuje za nevyhnutné pre túto dôležitú činnosť Spoločenstva vytvoriť a vyskúšať kvalitné pracovné rámce, ktoré budú motivovať k účasti jednotlivé členské štáty, ale predovšetkým ich vedecko-výskumné kapacity, aby sa podporil a mobilizoval potrebný prístup „zdola nahor“, a predovšetkým potrebné finančné zdroje. Kľúčovým predpokladom je dostatočná mobilita fondov a podporný rámec, ktorý odstraňuje prípadné prekážky.

1.11

Pri stanovovaní týchto pracovných rámcov sa musia zohľadniť nielen faktory, ktoré môžu mať synergické podporné účinky, ale podrobne sa musia analyzovať aj riziká ohrozujúce koncepciu spoločného európskeho plánovania.

1.12

V tomto zmysle výbor už podporil a zdôrazňuje naliehavosť vytvorenia Európskej výskumnej infraštruktúry (5), ktorá posilní celý zámer spoločného plánovania a prispeje k zvýšeniu spoločnej európskej pridanej hodnoty. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby tvorivým spôsobom čo najskôr začali túto iniciatívu Komisie uskutočňovať.

1.13

Výbor víta zriadenie skupiny na vysokej úrovni pre spoločnú tvorbu programov, ktorej cieľom je po širokej verejnej diskusii s rôznymi regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi vedeckými obcami, a v prípade potreby súkromným sektorom, určiť témy, ktoré sa vyberú pre spoločné plánovanie. V dôsledku týchto činností by Rada mohla po predložení výsledného návrhu Komisie prijať iniciatívy spoločného plánovania najneskôr v roku 2010.

2.1

Európa musí viac investovať do výskumu, ale musí tiež tieto investície uskutočňovať účinnejším spôsobom, pokiaľ chce dosiahnuť vytýčený cieľ, ktorým je vyrovnaný a udržateľný rozvoj. Lisabonská stratégia stanovila ako najnaliehavejší cieľ prechod na znalostnú spoločnosť, založenú na vede, technológii a inovácii, a vyzvala na väčšie a lepšie investície do výskumu.

2.2

Nová iniciatíva – spoločné plánovanie – znamená zmenu v spolupráci v oblasti európskeho výskumu. Je dobrovoľným procesom pre obnovené partnerstvo medzi členskými štátmi na základe jasných zásad a prehľadného riadenia na vysokej úrovni. Cieľom je zvýšenie účinnosti a vplyvu vnútroštátneho verejného financovania výskumu v strategických oblastiach. Spoločné plánovanie sa zameriava predovšetkým na verejné výskumné programy, z čoho vyplýva vzájomná spolupráca verejných orgánov. Odvetvie priemyslu a ostatné zainteresované strany by však mali zohrávať úlohu v procese konzultácií a pri implementácii konkrétnych iniciatív spoločného plánovania.

2.3

Oznámenie reaguje na skutočnosť, že zúčastnené strany žiadali dobrovoľný prístup „zdola nahor“ spojený so strategickým vedením na európskej úrovni a odmietli metódu univerzálneho modelu pre všetkých.

2.4

Toto oznámenie je jednou z piatich politických iniciatív plánovaných Komisiou v nadväznosti na zelenú knihu z roku 2008 s názvom „Európsky výskumný priestor: nové perspektívy“ (6). Týka sa predovšetkým aspektu „optimalizovania výskumných programov a priorít“ a vďaka odstráneniu prekážok voľnému pohybu znalostí je ďalším krokom k vytváraniu „piatej slobody“.

2.5

V porovnaní so svojimi hlavnými partnermi, Európa stále nedostatočne investuje do výskumu a výdavky na výskum a vývoj – vynakladané tak z verejných, ako aj súkromných zdrojov – počas uplynulého desaťročia vo všeobecnosti stagnovali. Európa by mala nielen rýchlo a podstatne zvýšiť svoje výdavky, ale musí tiež nájsť nové a inovačné spôsoby na účinnejšie využitie svojich skromných zdrojov na výskum a vývoj. Európa by tiež mala posilniť svoju schopnosť premeniť výsledky výskumu na spoločenský a hospodársky prospech.

2.6

V posledných rokoch členské štáty a Spoločenstvo uskutočnili mnohé iniciatívy na podporu účinnosti verejného výskumu. Zainteresované strany označili za slabú stránku výskumu a vývoja Európskej únie jeho návratnosť v dôsledku nízkej spolupráce a koordinácie medzi vnútroštátnymi verejnými programami výskumu a vývoja. Európsky výskumný priestor však zostáva roztrieštený, napriek snahám vynaloženým počas posledných rokov na riešenie tohto problému.

2.7

Dnes sa 85 % verejného výskumu a vývoja plánuje, financuje, monitoruje a hodnotí na vnútroštátnej úrovni; spolupráca alebo koordinácia medzi krajinami je príliš malá. Menej ako 6 percent celkových investícií do výskumu a vývoja a iba 15 percent európskeho verejne financovaného výskumu a vývoja v civilnom sektore (z ktorého 10 percent predstavovali medzivládne organizácie a systémy a 5 percent rámcové programy) sa financuje v rámci cezhraničnej spolupráce.

2.8

Nejde o to, aby sa každé plánovanie výskumu vykonávalo na základe spolupráce a aby sa čisto vnútroštátne plánovanie zrušilo. Ide skôr o to, že v oblastiach, ktoré majú strategický význam pre celú Európu alebo jej veľkú časť, roztrieštenosť plánovania verejného výskumu doteraz vedie k nedostatočnej návratnosti, čo spôsobuje Európe značné náklady a bráni jej, aby dosiahla svoje vytýčené spoločenské ciele.

2.9

Niektoré z najväčších vedeckých úspechov Európy spočívali v cezhraničnom spojení verejných financií na výskum a vývoj a hlavne vo vytváraní spoločných vedeckých štruktúr (7). Vplyv týchto spoločných iniciatív by však mohol byť oveľa väčší, pokiaľ by pozornosť venovaná tejto problematike bola strategickejšie zameraná s dostatočným politickým odhodlaním, transparentnosťou a pružnosťou. Posilnenie týchto iniciatív a zvýšenie celkového objemu siedmeho rámcového programu nemá zmysel bez účinného spoločného strategického plánovania.

2.10

Spoločné plánovanie sa týka zmeny štruktúry európskeho výskumu. Ide o ucelený, dlhodobý a strategický proces, ktorého cieľom je posilniť schopnosť Európy zaoberať sa hlavnými hospodárskymi a spoločenskými úlohami, ako sú napríklad vzájomne previazané klimatické a energetické problémy. Cieľom spoločného plánovania je dosiahnuť štrukturálne účinky na zvýšenie účinnosti a vplyvu verejného financovania výskumu. Spoločné plánovanie vyžaduje, aby boli členské štáty pripravené definovať a uskutočňovať spoločné výskumné plány s viacročnými, spoločne stanovenými aktivitami a mechanizmami financovania.

2.11

Spoločné plánovanie si v členských štátoch vyžaduje nový spôsob myslenia. Predovšetkým si od členských štátov vyžaduje konkrétne záväzky a opatrenia a prepracovanie a reorganizáciu spôsobu, akým sú programy výskumu stanovené a uskutočňované, a to tak, že ich nasmeruje na spoločné ciele. To je dôvod, prečo má byť spoločné plánovanie dobrovoľným procesom založeným na zásade variabilnej geometrie a otvoreného prístupu.

2.12

Spoločné plánovanie nezahŕňa vopred stanovené financovanie zo strany Spoločenstva, pričom samozrejme Siedmy rámcový program spolupráce môže pôsobiť ako katalyzátor. Ide predovšetkým o to, aby členské štáty určili spoločné stratégie a zlúčili vnútroštátne zdroje. Spoločné plánovanie zároveň nevylučuje možnosť doplnkového financovania Spoločenstvom v závislosti od pridanej hodnoty, európskej dimenzie a prípadného štrukturálneho účinku príslušných iniciatív.

2.13

Komisia navrhuje pragmatickú metodológiu na dosiahnutie spoločného plánovania v obmedzenom počte dohodnutých oblastí. Metodológia spoločného strategického plánovania je založená na skúsenostiach s európskymi technologickými platformami, je však prispôsobená programom verejného výskumu. Zahŕňa postupné kroky v súlade so životným cyklom výskumných programov, a to od definície programu cez jeho implementáciu až po monitorovanie a hodnotenie.

2.14

Spoločné plánovanie by mohla uľahčiť existencia určitého počtu rámcových podmienok:

3.1

EHSV víta oznámenie Komisie a konštatuje, že navrhovaná koncepcia uplatnenia strategického riadenia cezhraničnej vedecko-výskumnej činnosti je mimoriadne dôležitá a naliehavá predovšetkým pre dosiahnutie rýchlejšieho pokroku v základných oblastiach vedy a výskumu. V tejto súvislosti EHSV takisto víta a podporuje závery Rady pre hospodársku súťaž z 2. decembra 2008 na túto tému a súhlasí s vyjadreniami, ktoré obsahujú.

3.2

Kladnými črtami koncepcie je snaha o čo najefektívnejšie využitie verejných zdrojov prostredníctvom strategickej koordinácie v základných výskumných smeroch a ďalej vnútorné skvalitňovanie vedecko-výskumných kapacít vďaka užšej medzinárodnej spolupráci na výskumných projektoch, ktoré sa pripravujú a riešia spoločne.

3.3

Výbor oceňuje, že sa uskutočnila analýza dosahu a na jej základe bol zo štyroch možností vybraný variant „Strategický európsky postup“, ktorý vychádza z doterajších najlepších skúseností a rozvíja ich do funkčného systému, v ktorom to budú práve členské štáty, ktoré budú určovať témy spoločného plánovania.

3.4

Výbor ďalej víta, že pre pilotný projekt koordinácie bola vybraná oblasť energetických technológií a vo svojom stanovisku k plánu SET (8) tento projekt podľa nového prístupu plne podporil.

3.5

EHSV je presvedčený o nutnosti vytvorenia základných strategických rámcov podľa politických priorít EÚ.

3.6

EHSV však varuje pred prílišným dôrazom na prístup „zhora nadol“. Naproti tomu – ak vychádza z dnes existujúcich charakteristík súčasných medzinárodných vedeckých sietí s mnohými výskumnými skupinami a čiastočne podporovaných medzinárodnými agentúrami, ako je Medzinárodná agentúra pre energiu, považuje za nevyhnutné, aby sa v prvom rade využíval prístup „zdola nahor“ na zapojenie jednotlivých hráčov do príslušných projektov tak, ako to zodpovedá ich strategickým záujmom a možnostiam spoločného využívania ich najlepších vedecko-výskumných kapacít. Medzinárodné vedecké konferencie môžu slúžiť ako fóra, ktoré budú poverené prípravou zodpovedajúcich návrhov.

3.7

Výbor súčasne upozorňuje na obťažnosť takej koordinácie často v dôsledku individuálnych záujmov niektorých krajín a politickej neochoty deliť sa o poznatky a tiež o vedecko-výskumné kapacity. Otvorenosť a transparentnosť teda budú nevyhnutným predpokladom úspešného uplatnenia koncepcie v praxi.

3.8

Výbor uznáva a oceňuje široké spektrum už existujúcej cezhraničnej spolupráce a spoločných projektov, ako aj ich vynikajúce výsledky a odporúča, aby sa z týchto programov získali príslušné skúsenosti, ktoré by sa využili v tejto novej koncepcii strategického plánovania. Malo by sa tiež vyvodiť náležité ponaučenie z neúspechov pri koncipovaní postupov spoločného plánovania výskumu.

3.9

EHSV sa plne stotožňuje s myšlienkou, že je nevyhnutné uplatňovať koncepciu a tiež zvýšiť finančné i ľudské zdroje, ak má Spoločenstvo zlepšiť svoje postavenie a v konečnom dôsledku aj ekonomickú konkurencieschopnosť voči hlavným rivalom – USA a ázijským krajinám. To by však v žiadnom prípade nemalo vylučovať vedeckú spoluprácu s týmito krajinami a ich výskumnými organizáciami (9).

3.10

Výbor zároveň konštatuje, že uplatnenie spoločného plánovania cezhraničnej vedecko-výskumnej činnosti bude veľmi ťažké, pretože si bude vyžadovať zmenu myslenia smerom k väčšej otvorenosti a spolupráci (10) a táto zmena spôsobu myslenia nie je vôbec jednoduchou záležitosťou.

3.11

Účinnejšie a rýchlejšie uplatnenie získaných vedeckých poznatkov v praxi, ktoré je konečným cieľom spoločného strategického plánovania a vlastných výskumných riešení, bude nevyhnutne vyžadovať, aby sa súkromná sféra zodpovedajúcim spôsobom zapojila do celého procesu, a výbor konštatuje, že koncepcia spoločného plánovania toto zapojenie umožňuje. Výbor tiež upozorňuje na úskalia spojené s účasťou súkromnej sféry, najmä čo sa týka využívania výsledkov, záležitostí duševného vlastníctva a pod (11).

3.12

Proces inovácie, alebo uplatnenie získaných vedeckých poznatkov v praxi, bude závisieť od najrôznejších miestnych podmienok, a to napr. od existujúcej infraštruktúry, dostupnosti kapitálu, daňovej záťaže alebo zvýhodnení určitých typov investícií z daňového hľadiska, a tiež od skúseností najmä priemyslu s podobnými typmi investícií. Môže ísť dokonca aj o priame investičné stimuly, napríklad daňové prázdniny. Tieto faktory môžu do projektov vnášať rozpory.

—

odporúčanie „Riadenie duševného vlastníctva pri aktivitách prevodu znalostí a Zásady dobrej praxe pre univerzity a iné verejné výskumné organizácie“, KOM(2008)1329 z 10.4.2008;

—

oznámenie s názvom „Lepšia kariéra a viac mobility: európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov“, KOM(2008) 317 z 23. mája 2008;

22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/62

1.1

Výbor schvaľuje iniciatívu Komisie, ktorá je v súlade s jej úsilím o nepretržitú aktualizáciu opatrení na zlepšenie a obnovu právneho rámca vytvoreného bazilejskou dohodou. Vo všeobecnosti súhlasí aj s navrhovanými vykonávacími ustanoveniami, až na pár pripomienok k jednotlivým aspektom, ktoré však nemenia všeobecný rámec.

1.2

Hybridné kapitálové nástroje (hybridy), ktoré majú prvky vlastného aj cudzieho kapitálu, sa v súčasnosti riadia medzinárodnými pravidlami, ktoré by mali byť zosúladené, aby sa na medzinárodnej scéne dosiahli v prijateľnej miere rovnaké podmienky činnosti pre všetkých. Komisia neposkytuje presnú definíciu týchto nástrojov, keďže majú rôznu formu a ďalej sa vyvíjajú, ale stanovuje základné kritériá ich prípustnosti: nesmú mať pôvodnú splatnosť kratšiu než 30 rokov, musia byť úplne splatené a koncipované tak, aby v plnej miere absorbovali straty. Okrem toho by nemali byť nadmerne rozvinuté v pomere k vlastnému imaniu. Od štátnych orgánov sa požaduje, aby zasiahli a zabránili nadmernému rastu.

1.3

Pokiaľ ide o skupinu prepojených klientov, zavádza sa nový pojem rizika z dôvodu problémov subjektu, od ktorého je finančne závislý iný subjekt, a zjednodušili, zosúladili a prepracovali sa oznamovacie povinnosti. Vo veci veľkého rizika sa najvýznamnejšia novinka týka zavedenia jednotného limitu vo výške 25 %, ktorý zahŕňa aj medzibankové vklady. EHSV sa nazdáva, že by bolo potrebné prehodnotiť tento predpis, ktorý vznikol zrejme pod vplyvom nedávneho katastrofického scenára, so zreteľom na významnú funkciu týchto vkladov pri regulácii likvidity a na ich relatívne nízku rizikovosť v porovnaní s ostatnými druhmi expozícií za normálnych okolností.

1.4

Návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého by si emitenti, sprostredkovatelia a správcovia, ktorí priamo vyjednávali, štruktúrovali a dokumentovali pôvodnú dohodu, na základe ktorej záväzky vznikli, mali zachovať významný hospodársky podiel vo výške minimálne 5 %. Zavedenie tohto pravidla zrejme podnietili zlé skúsenosti s americkými zaistenými dlhovými obligáciami CDO (Collateralized Debt Obligations), ktoré sa však svojimi vlastnosťami a pôvodom odlišujú od bežných sekuritizácií. EHSV vyjadruje pochybnosti v súvislosti s vplyvom tohto nového ustanovenia na likviditu na trhoch.

1.5

Členské štáty majú možnosť nezahrnúť do výpočtu expozícií riziká v rámci skupiny, ak zmluvné strany majú sídlo v rovnakom členskom štáte. Výbor dobre pozná dôvody právneho charakteru, ktoré bránia rozšíreniu platnosti tohto predpisu aj na zmluvné strany so sídlom v ostatných členských štátoch, ale nazdáva sa, že za normálnych podmienok by nezahrnutie zahraničných zmluvných strán uškodilo celkovému hodnoteniu rizika posudzovaného podniku. Rozumným riešením by bolo rozšírenie výnimky na celú skupinu na základe posúdenia z prípadu na prípad. Toto zvýhodnenie by sa však malo pozastaviť v prípadoch, keď sa zachytia náznaky problémov.

1.6

S odkazom na pravidlo uvedené v predchádzajúcom bode, ale rozširujúc ho na všeobecne platný postoj, sa výbor znovu vyslovuje proti tomu, aby bola členským štátom udelená možnosť prijať alebo neprijať niektoré požiadavky, pretože sa tým porušuje zásada harmonizácie a rovnakých podmienok hospodárskej súťaže.

1.7

EHSV sa nazdáva, že by sa osobitná pozornosť mala venovať riziku, ktoré predstavuje prípadná expozícia pre nevyčerpané úverové linky kreditných kariet. Táto expozícia by v období obmedzených spotrebných a hypotekárnych úverov mohla rýchlo nadobudnúť rozhodujúci význam.

1.8

Pokiaľ ide o mechanizmy dohľadu, návrh smernice zavádza niekoľko nových pravidiel na zvýšenie účinnosti kontrol. V prvom rade sa zohľadňuje „systémovo dôležitá pobočka“, ktorá má na základe predchádzajúcej dohody medzi zainteresovanými členskými štátmi podliehať dohľadu v hostiteľskej krajine v prípade, že je pokladaná za vystavenú riziku. EHSV s tým súhlasí, ale zdôrazňuje, že je potrebné prijať opatrenia pre prípady náhlych a nepredvídaných udalostí.

1.9

EHSV napokon s osobitným potešením víta zriadenie kolégií orgánov dohľadu, ktoré sú vytvorené orgánmi konsolidovaného dohľadu a ktorých súčasťou sú orgány dohľadu členských štátov, v ktorých majú sídlo podniky určitej skupiny. Takáto iniciatíva môže len zlepšiť účinnosť kontroly skupín a v prípade potreby urýchliť prijímanie vhodných opatrení.

2.1

Kríza finančných trhov viedla Komisiu k zrýchleniu prebiehajúceho postupu na posilnenie a v prípade potreby aj zmenu a doplnenie ustanovení týkajúcich sa štruktúry kapitálových požiadaviek finančných inštitúcií, prijatých v rámci dohody „Bazilej II“ smernicami 2006/48/ES a 2006/49/ES. Treba poznamenať, že úvahy o nových pravidlách boli v plnom prúde už v čase vypuknutia krízy. Štruktúrovaná reforma trhov by mala byť zavedená po zverejnení bielej knihy plánovanej na jún 2009. Návrh obsahuje niekoľko pravidiel, ktorých cieľom je:

2.2

Návrhu smernice predchádzala konzultácia so zainteresovanými aktérmi prostredníctvom internetu. Pri vypracúvaní dokumentu boli zohľadnené získané podnety, ale samozrejme zostali nedotknuté základné princípy, ktorými sa inšpirovala konzultácia:

2.3

EHSV oceňuje základnú filozofiu, z ktorej vychádzajú tieto návrhy, a vo všeobecnosti súhlasí s návrhmi Komisie: udalosti, ktorých sme boli svedkami, ale predovšetkým isté skutočnosti a neduhy naštrbili dôveru verejnosti vo finančný systém ako celok a nastolili požiadavku prijať vhodné opatrenia. Je však potrebné, aby prísnosť a pravidlá obozretného podnikania nepoškodili hospodárske subjekty a ich zákazníkov viac, než je nutné. Ako ukázala prebiehajúca kríza, pravidlá obozretného podnikania majú okrem toho, že zaručujú stabilitu a zdravie trhov, aj veľkú spoločenskú hodnotu.

4.1

Súčasný režim veľkej majetkovej angažovanosti pochádza z roku 1992 a odvtedy nebol zmenený. Nedávne udalosti ukázali, že je potrebné zaviesť nové pravidlá. Návrh Komisie zohľadňuje vo väčšej miere rizikovosť niektorých expozícií a zároveň si kladie za cieľ znížiť náklady na získavanie informácií, zvýšiť transparentnosť a vytvoriť podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže.

4.2

Zmenilo sa vymedzenie pojmu „prepojení klienti“. Dosiaľ sa pozornosť zameriavala na riziko, že sa subjekt môže ocitnúť v problémoch z dôvodu finančných problémov druhého subjektu. Nedávne udalosti ukázali, že dva alebo viac podnikov môže byť vystavených riziku kvôli problémom podniku, od ktorého sú finančne závislé.

4.3

Boli zjednodušené a zosúladené aj nákladné a komplikované požiadavky týkajúce sa oznamovania, ktoré tomuto sektoru spôsobovali vysoké náklady a komplikácie. Najočividnejšou zmenou je oznamovanie 20 najväčších expozícií na konsolidovanom základe, ak sa výpočet vykoná v rámci postupu založeného na interných ratingoch. Rôzne uplatniteľné limity sa zjednocujú na limit vo výške 25 %.

4.4

Z veľkej časti sa zrušujú početné výnimky, ktoré navyše často neumožňovali jednoznačný výklad. Boli ponechané len tie, ktoré zjavne nepredstavujú zvýšené riziko. Zoznam výnimiek je však ešte stále dosť dlhý, ale vo všeobecnosti sa zdá, že spĺňa dôkladne zvážené kritériá obozretnosti.

4.5

EHSV vo všeobecnosti súhlasí s navrhovanými predpismi, ale vyslovuje pár pripomienok k niektorým dôležitým aspektom:

4.6

Osobitnú pozornosť si zasluhujú „expozície vyplývajúce z nevyčerpaných úverových facilít, ktoré sú klasifikované ako nízkorizikové podsúvahové položky“ (článok 113). Celkový objem výdavkových limitov kreditných kariet je vysoký, najmä v prípadoch niektorých inštitúcií. V období obmedzených úverov sa môže rozsah nevyčerpaných zdrojov rapídne zmenšiť. EHSV sa nazdáva, že je potrebné dôkladne a pozorne zvážiť potenciálne riziko expozície z dôvodu nevyčerpaných úverových liniek kreditných kariet.

6.1

Kríza, ktorá zasiahla svetové finančné trhy, poukázala na potrebu prehodnotenia a prispôsobenia štruktúr a metód dohľadu tak, aby dokázali predchádzať systémovým krízam a reagovať v prípadoch núdze.

6.2

Boli revidované pravidlá týkajúce sa výmeny informácií a spolupráce: V článku 42a návrhu sa ustanovuje vymedzenie pojmu „systémovo dôležité pobočky“, ktorým sa v osobitných prípadoch priznáva prevaha záujmov hostiteľského členského štátu nad zásadami domovského členského štátu. EHSV plne súhlasí s týmto postojom, ktorý má zásadný význam.

6.3

Stručne povedané, nové pravidlá stanovujú, že príslušné orgány hostiteľského členského štátu môžu podať žiadosť príslušným orgánom domovského členského štátu alebo v stanovených prípadoch orgánu konsolidovaného dohľadu, aby sa pobočka úverovej inštitúcie na ich území považovala za „systémovo dôležitú“, ak jej podiel na trhu presahuje 2 % alebo ak má v každom prípade významné postavenie na vnútroštátnom trhu. Žiadosť musí obsahovať akýsi druh „hodnotenia vplyvu“, ktorý by mohlo mať pozastavenie alebo zastavenie činnosti úverovej inštitúcie na platobný, zúčtovací a klíringový systém, ako aj dôsledkov obdobných opatrení pre trh v hostiteľskom členskom štáte.

6.4

Pre označenie pobočiek za „dôležité“ sú stanovené lehoty, ktoré nevyhnutne trvajú istý čas. Bolo by však vhodné stanoviť pravidlá, ktoré by sa uplatňovali v skutočne krízových situáciách (článok 130) a ktoré by umožnili prijať okamžité opatrenia. Novo zriadené kolégiá orgánov dohľadu (článok 131a – pozri bod 6.5) a v každom prípade už jestvujúci Výbor európskych orgánov bankového dohľadu by mali umožniť uplatňovanie zjednodušených postupov s nevyhnutnými zárukami.

6.5

Obzvlášť prínosné je zriadenie kolégií orgánov dohľadu, ktoré sú vytvorené orgánmi konsolidovaného dohľadu a ktorých súčasťou sú orgány dohľadu zainteresovaných členských štátov (článok 131a). Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť stálu a účinnú kontrolu nadnárodných skupín (a podľa možnosti prijatie okamžitých opatrení v kritických situáciách) prostredníctvom výmeny informácií a spoločným stanovením vhodných metód dohľadu. EHSV víta toto rozhodnutie ako aj súbor navrhovaných pravidiel kontroly, ktoré sú v súlade s ohlasovanými programami na zabezpečenie väčšej účinnosti a odporúčaniami fóra o finančných službách (Financial Services Forum).

22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/66

1.1

Výbor víta celkové zameranie návrhu Komisie, ktorého cieľom je v prvom rade rozšíriť o priame inkasá ponuku platobných operácií uvedených v nariadení o cezhraničných platobných systémoch. Táto iniciatíva je principiálne v súlade s postojom Komisie, ktorá má záujem o to, aby cezhraničné platby v eurozóne boli chápané a uskutočňované ako vnútroštátne platby.

1.2

Určitým dôvodom na zamyslenie je však skutočnosť, že realizácia priamych cezhraničných inkás je drahšia než uskutočňovanie obdobných operácií na vnútroštátnej úrovni. EHSV preto žiada Komisiu, aby v duchu transparentnosti oznámila podrobnosti, metodiku a zdroje štúdií, na základe ktorých dospela k odlišným záverom. Vyvážené rozhodnutia závisia od znalosti faktov.

1.3

V každom prípade treba pripomenúť, že ak má nariadenie podľa návrhu nadobudnúť účinnosť 1. novembra 2009, je len málo času na prípravu hospodárskych plánov, ktoré nie je možné vypracovať bez právnej istoty o mnohostrannom výmennom poplatku (MIF).

1.4

Návrh obsahuje aj dve požiadavky adresované členským štátom: najskôr treba zriadiť úrad zodpovedný za platobné systémy tam, kde takýto úrad ešte nie je, a potom treba vytvoriť vhodné orgány na vybavovanie reklamácií. EHSV sa domnieva, že vo väčšine členských krajín takéto štruktúry už dávno existujú. V prípade týchto krajín varuje pred vytváraním nových štruktúr, ktoré by znamenali zdvojenie, resp. čiastočné alebo úplne prekrytie kompetencií existujúcich štruktúr.

1.5

Ďalšia požiadavka adresovaná členským štátom sa týka prijatia „účinných, primeraných a odradzujúcich“ sankcií proti každému, kto nedodrží alebo poruší predpisy tohto nariadenia. EHSV s tým súhlasí, ale pripomína, že istý obraz o tom, aký význam pripíše každý členský štát tomuto nariadeniu, by si bolo možné vytvoriť na základe zverejnenia porovnávacieho prieskumu opatrení prijatých v jednotlivých krajinách.

1.6

Toto nariadenie platí iba pre krajiny, ktoré sú súčasťou menovej únie. Krajiny mimo eurozóny majú možnosť rozšíriť aplikáciu tohto nariadenia aj na vlastnú menu. Skutočnosť, že žiadna krajina túto možnosť nevyužila, by mala byť dôvodom na zamyslenie nad tým, či jednotlivé krajiny vidia v tejto iniciatíve nejaký úžitok.

2.1

Nariadenie (ES) č. 2560/2001 o cezhraničných platobných systémoch v Spoločenstve je účinné od 31. decembra 2001. Podľa tohto nariadenia by mala byť cena cezhraničnej platby v každom členskom štáte eurozóny rovnaká ako cena obdobnej vnútroštátnej platby. Nariadenie platí pre prevody, elektronické platby, všetky druhy platobných kariet a výber hotovosti z bankomatov. Návrh Komisie rozširuje pole pôsobnosti nariadenia od 1. novembra 2009 aj na priame inkasá, zlepšuje systém vybavovania reklamácií a zjednodušuje systémy oznamovania údajov na štatistické účely.

2.2

Cieľom Komisie je zlepšiť fungovanie vnútorného trhu platobných systémov v eurách tak, aby domáce a medzinárodné platby podliehali rovnakým pravidlám, čo by prinieslo úspory a výhody tak spotrebiteľom ako aj hospodárstvu vôbec. Urovnávanie sporov si vyžaduje osobitnú pozornosť, aby sa zohľadnili pripomienky združení spotrebiteľov, zatiaľ čo oznamovanie údajov na štatistické účely znamená pre úverové ústavy vysoké správne poplatky a náklady.

2.3

EHSV kladne hodnotí iniciatívu Komisie a vo všeobecnosti s ňou súhlasí. Prináša však niekoľko pripomienok a návrhov, ktoré chápe ako užitočný prínos k prebiehajúcej diskusii.

3.1

Bankový sektor pod vplyvom niekoľkoročného tlaku Komisie vybudoval európsku platobnú infraštruktúru SEPA (Single Euro Payments Area / Jednotná oblasť platieb v eurách), ktorá teraz už uspokojivo funguje tak z technicko-organizačného hľadiska ako aj z hľadiska vyrovnávania poplatkov za medzinárodné a vnútroštátne platby. Podľa Komisie „toto nariadenie možno preto považovať za počiatok SEPA“.

3.2

S doteraz dosiahnutými výsledkami môžeme byť len spojní. Sú tu však zásadné pochybnosti pokiaľ ide o ich súlad so všeobecnými princípmi jednotného trhu. Úlohou SEPA je v prvom rade riešiť problém platieb v eurách. Krajiny, ktoré nie sú súčasťou eurozóny z nej úžitok nemajú, až na platby, ktoré vykonávajú v jednotnej mene. Teraz, po rozšírení, SEPA pokrýva väčšinu finančných transakcií v rámci Spoločenstva, čím vytvára nerovnomerný vnútorný trh.

3.3

Po druhé rovnaké podmienky pre vnútroštátne a cezhraničné platby platia len v rámci jednotlivých krajín. Naďalej pretrvávajú rozdiely medzi jednotlivými krajinami. V niektorých prípadoch nie sú zanedbateľné. Rozdiely medzi krajinami eurozóny ako celku a krajinami mimo nej sú ešte výraznejšie. Platné nariadenie umožňuje, aby ho dobrovoľne uplatňovali aj tie krajiny, ktoré nie sú členmi eurozóny. Túto klauzulu doposiaľ nevyužilo veľa krajín. Celkový výsledok je taký, že zatiaľ sme ešte ďaleko od primeranej cenovej konvergencie vo vnútri EÚ.

3.4

Keď hovoríme o cenovej konvergencii, to neznamená, že by sme chceli zjednotiť ceny. Krokom vpred v oblasti transparentnosti a uspokojovania očakávaní spotrebiteľov by mohol byť v každej krajine dôkladný komparatívny prieskum nákladov. Veľké rozdiely existujú v oblasti nákladov na infraštruktúru, daňového zaťaženia a výšky sociálnych odvodov, štruktúry a vzájomného pomeru objemov vnútroštátnych a cezhraničných transakcií. Takáto analýza by mohla priniesť užitočné informácie o správnosti rozhodnutia zahrnúť do tohto nariadenia všetky cezhraničné elektronické platobné nástroje.

22.9.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 228/69

1.1

Výbor pripisuje cieľom návrhu zásadný význam a nabáda Komisiu k tomu, aby zamerala svoje úsilie na vytvorenie jednotného systému merania, ktorý by presahoval hranice vnútroštátneho výskumu a dosiahnutých výsledkov a stal sa všeobecne uznávaným európskym prínosom v oblasti metrológie.

1.2

EHSV sa nazdáva, že cieľom je dosiahnuť na svetovej úrovni jednotnú pozíciu, v rámci ktorej by EÚ nebola nikomu podriadená, ale presadzovala by normy prispôsobené materiálom, výrobkom a postupom vyvinutým v Európe, ktoré zodpovedajú priemyselným a obchodným záujmom EÚ.

1.3

Výbor sa domnieva, že v medzičasom globalizovanom hospodárskom a sociálnom kontexte by európsky metrologický systém na špičkovej úrovni mohol mať jednoznačne pozitívny vplyv na hospodárstvo EÚ.

1.4

EHSV sa nazdáva, že európske výskumné spoločenstvo by malo byť čoraz viac zapájané do vypracúvania moderných systémov, ktoré by umožnili uplatňovanie metrológie v nových hraničných oblastiach fyziky, chémie, biológie, vo vedách o životnom prostredí a vplyve naň, nanotechnológiách, výžive, bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

1.5

Podľa výboru je na dosiahnutie očakávaných a žiaducich úspechov potrebné cieľavedomé úsilie o väčšie zapojenie priemyslu, obchodu a verejného sektora do vývoja európskeho metrologického výskumu, ktoré by nastolili nové normy v medzinárodnom kontexte.

1.6

Za obzvlášť dôležité pokladá výbor to, aby sa sféra metrologického výskumu nejavila ako sebestačný a uzavretý systém.

1.7

Regulácia a normalizácia sa prejavujú v merateľných systémoch založených na metrológii, ktorá je používaná a uznávaná na medzinárodnej úrovni. Preto EHSV navrhuje, aby sa už od začiatku do vypracúvania nových štruktúr zapojili európske úrady pre normalizáciu (CEN, Cenelec, ETSI) a vnútroštátne úrady, ako aj akreditačné orgány.

1.8

EHSV sa nazdáva, že je potrebné vynaložiť všemožné úsilie, aby sa v rámci európskeho metrologického výskumu dosiahlo úzke prepojenie medzi:

pretože len týmto spôsobom – ak nebude nikto vylúčený z účasti – sa budú dať docieliť výsledky na európskej úrovni, ktoré budú mať šancu na úspech na medzinárodnej scéne.

1.9

Výbor oceňuje návrhy Komisie na podporu iniciatívy Európsky program metrologického výskumu (EMRP – European Metrology Research Programme) (1) pomocou postupov, ktoré sú vo veľkej miere predchnuté ideou Spoločenstva, a to pokiaľ ide o

1.10

Výbor sa nazdáva, že by sa mal spresniť systém riadenia. Je zrejmé, že nejednoznačne vymedzený systém riadenia môže podmieniť vývoj výskumu a očakávané výsledky.

1.11

EHSV v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, že je potrebné vo väčšej miere zapojiť aktérov, ktorí majú priamy záujem o výsledky metrologického výskumu, do stanovovania priorít ako aj vypracovania a posúdenia verejných súťaží, ktoré by mali byť zverejnené v informačnom systéme Spoločenstva pre výskum a vývoj (CORDIS) a v úradnom vestníku, v prípade návrhov zahrňujúcich účasť podnikov, univerzít a výskumných stredísk a centier odbornej prípravy, ako aj do monitorovania a kontroly financovaných programov a projektov.

1.12

EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodné dať vedeckej výskumnej rade EMRP možnosť prostredníctvom záväzných stanovísk adresovaných výboru EMRP kontrolovať oblasti výskumu, ktoré by mali byť financované, ročný program činnosti a výber skupiny nezávislých hodnotiteľov návrhov. Rovnako ako v prípade 7. rámcového programu by mala mať Komisia v hodnotiacom výbore svojho pozorovateľa.

1.13

EHSV sa nazdáva, že by bolo vhodné do návrhov na prípravu budúceho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností na roky 2014 – 2020 zahrnúť samostatný stály program koordinovaný a riadený Komisiou, ktorý by bol založený na sústavnom zapojení zainteresovaných aktérov a zohľadňoval predovšetkým požiadavky priemyslu, akademickej obce, výskumu, normalizácie ako aj medzinárodné aspekty metrologického výskumu, najmä vo vzťahoch s medzinárodnými inštitúciami ako ISO, OECD a ďalšími referenčnými subjektmi ako napríklad IUAP (2).

—

bezpečnosti,

—

označovania potravín,

—

systémov zdravotnej starostlivosti,

—

životného prostredia,

—

biotechnológií,

—

nanotechnológií a inovatívnych materiálov,

—

energií,

—

dopravy a telekomunikácií ako aj bezpečnostných systémov

3.1

Účelom návrhu je na základe článku 169 Zmluvy o ES zriadiť Európsky program metrologického výskumu (EMRP – European Metrology Research Programme), v ktorom sa združí 22 vnútroštátnych programov metrologického výskumu s cieľom zvýšiť účinnosť a efektívnosť verejného výskumu v oblasti metrológie.

3.2

Jedným z uvedených cieľov je prispieť k štruktúrovaniu Európskeho výskumného priestoru prostredníctvom lepšej koordinácie vnútroštátnych programov, a tým lepšie riešiť zvládať bežné výzvy v Európe a odstrániť prekážky medzi jednotlivými vnútroštátnymi programami.

3.3

Cieľom EMRP je podľa Komisie integrovať vnútroštátne programy dvadsiatich dvoch zúčastnených štátov do jednotného spoločného výskumného programu, a tým

3.4

Navrhovaný model riadenia bol vytvorený na základe skúseností získaných z iniciatívy podľa článku 169 uskutočnenej počas šiesteho rámcového programu, t. j. iniciatívy EDCTP (9).

3.5

Na iniciatívu EMRP by malo byť vyčlenených 400 miliónov EUR, z čoho 200 miliónov vo forme príspevku zúčastnených krajín v období rokov 2009 až 2016, a ostatných 200 miliónov ako príspevok Spoločenstva.

3.6

Koordináciou iniciatívy je poverené Európske združenie národných metrologických ústavov (Euramet), zriadené v roku 2007 na základe nemeckých právnych predpisov ako neziskové združenie, so sekretariátom v dolnosaskom meste Braunschweig. Euramet pôsobí ako európska regionálna metrologická organizácia a výkonná agentúra pre EMRP.

—

špičkovej kvalite metrologického systému,

—

otvorených, spoločných a konkurencieschopných výskumných projektoch,

—

zvýšenej účasti výskumníkov vďaka rozvoju zručností a znalostí,

—

skutočnej medzinárodnej spolupráci, ktorá by vyzdvihla postavenie európskeho systému,

—

jednotnom postoji na svetovej scéne,

—

a predovšetkým väčšom zapojení priemyslu (združení podnikateľov a zamestnancov), obchodu a verejného sektora do rozvoja európskeho metrologického výskumu.

—

prínos návrhu pre Spoločenstvo,

—

jasný a podrobný popis spoločného programu integrovaných činností,

—

štruktúru riadenia.

5.1

Výbor oceňuje návrhy Komisie na podporu iniciatívy Európsky program metrologického výskumu (EMRP) (12) pomocou postupov, ktoré zahŕňajú vo veľkej miere rozmer Spoločenstva, a to pokiaľ ide o spoločné plánovanie, odhad pridelených prostriedkov, filozofie vzájomného učenia sa a pravidlá účasti podnikov, univerzít a výskumných ústavov, ako aj posudzovanie návrhov, na ktorom sa musí zúčastniť pozorovateľ Komisie, ako v prípade 7. RP.

5.2

EHSV v súvislosti s navrhovaným riadením EMRP konštatuje: