1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/1

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/2

—

určil, že Belgické kráľovstvo si tým, že ponechalo v platnosti predpisy, podľa ktorých kapitálové výnosy uskutočnené pri spätnom nákupe akcií subjektov kolektívneho investovania, ktoré nemajú povolenie v súlade so smernicou 85/611/EHS (1) nie sú zdaniteľné, ak majú tieto subjekty sídlo v Belgicku, zatiaľ čo kapitálové výnosy uskutočnené pri spätnom nákupe akcií takýchto subjektov so sídlom v Nórsku a na Islande podliehajú zdaneniu, nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 36 a 40 Dohody o Európskom hospodárskom priestore,

—

zaviazal Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/2

1.

Znamená skutočnosť, že hráči Binga zaplatia časť ceny kariet zodpovedajúcu výhrám, skutočnú spotrebu tovarov alebo služieb na účely zahrnutia do zdaniteľného základu DPH?

2.

Má sa článok 11 časť A ods. 1 písm. a) v spojení s článkami 17 ods. 5 a 19 ods. 1 šiestej smernice (1) vykladať v tom zmysle, že predstavuje taký stupeň harmonizácie, ktorý bráni tomu, aby sa v jednotlivých členských štátoch prijímali v zákonodarnej alebo súdnej oblasti rozdielne riešenia, pokiaľ ide o zahrnutia časti ceny kariet určenej na vyplatenie výhier do zdaniteľného základu DPH na účely úpravy menovateľa pri výpočte percentuálnej miery?

3.

Má sa článok 11 časť A ods. 1 písm. a) v spojení s článkami 17 ods. 5 a 19 ods. 1 šiestej smernice na účely pripočítania do menovateľa pri výpočte percentuálnej miery vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu súdu v tom, aby v prípade hry Bingo zahrnul do zdaniteľného základu DPH sumy zodpovedajúce výherným sumám, ktoré jednotliví hráči zaplatia pri kúpe kariet?

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/3

1.

Ak úverová inštitúcia ponúkne klientovi, s ktorým pôvodne uzatvorila hypotekárnu úverovú zmluvu, úrokový swap s cieľom zabezpečenia pred rizikom zmeny úrokových sadzieb pôvodnej transakcie, má sa táto služba považovať za investičné poradenstvo v zmysle definície článku 4 ods. 1 bodu 4 smernice Mifid (1)?

2.

Má neuskutočnenie posúdenia vhodnosti upraveného v článku 19 ods. 4 uvedenej smernice vo vzťahu k drobnému investorovi za následok absolútnu neplatnosť úrokového swapu dohodnutého medzi investorom a úverovou inštitúciou poskytujúcou poradenstvo?

3.

V prípade, ak sa služba poskytnutá uvedeným spôsobom nepovažuje za investičné poradenstvo, má samotné nadobudnutie komplexného finančného nástroja, akým je úrokový swap, bez uskutočnenia posúdenia primeranosti upraveného v článku 19 ods. 5 smernice Mifid z dôvodov pripísateľných investičnej spoločnosti za následok absolútnu neplatnosť dohody o nadobudnutí uzatvorenej s vlastnou úverovou inštitúciou?

4.

Je podľa článku 19 ods. 9 smernice Mifid samotná skutočnosť, že úverová inštitúcia ponúka komplexný finančný nástroj spojený s hypotekárnym úverom, dostatočným dôvodom na vylúčenie uplatňovania povinnosti uskutočniť posúdenie vhodnosti a primeranosti podľa článku 19, ktoré je investičná spoločnosť povinná vykonať pre drobného investora?

5.

Je na vylúčenie uplatňovania povinností stanovených v článku 19 smernice Mifid potrebné, aby finančný produkt, s ktorým je spojený ponúknutý finančný nástroj, podliehal zákonným štandardom ochrany investora podobným štandardom, ktoré vyžaduje uvedená smernica?

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/3

1.

Vzťahuje sa na taký starobný dôchodok príspevkového typu, aký upravuje španielsky systém sociálneho zabezpečenia, ktorý vyplýva z poistného odvedeného pracovníkom a pre pracovníka počas celého jeho pracovného života pojem „podmienky zamestnania“, ktorého sa týka zákaz diskriminácie upravený v doložke 4 smernice 97/81 (1)?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku a pokiaľ sa dospeje k záveru, že na taký starobný dôchodok, ako je starobný dôchodok príspevkového typu upravený španielskym systémom sociálneho zabezpečenia, sa vzťahuje pojem „podmienky zamestnania“, na ktorý odkazuje doložka 4 smernice 97/81, má sa zákaz diskriminácie upravený v tejto doložke vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu pravidlu, ktoré — v dôsledku dvojitého uplatnenia zásady pro rata temporis — vyžaduje od pracovníkov s kratším pracovným časom v porovnaní s pracovníkmi pracujúcimi na plný úväzok úmerne dlhšiu dobu poistenia na to, aby im prípadne vznikol nárok na starobný dôchodok príspevkového typu, ktorého výška je úmerne znížená v závislosti od ich pracovného úväzku?

3.

Ako doplňujúcu otázku k predchádzajúcim otázkam, možno takú právnu úpravu, akou je španielska úprava (obsiahnutá v siedmom dodatkovom ustanovení všeobecného zákona o sociálnom zabezpečení) týkajúca sa systému poistenia, vzniku nároku a stanovenia starobného dôchodku príspevkového typu pre pracovníkov s kratším pracovným časom považovať za jedno z „hľadísk a podmienok odmeňovania“, ktorých sa týka zákaz diskriminácie upravený v článku 4 smernice 2006/54 (2) a v článku 157 ZFEÚ (predtým článok 141 ES)?

4.

Ako subsidiárnu otázku k predchádzajúcim otázkam v prípade, ak sa na španielsky starobný dôchodok príspevkového typu nevzťahuje ani pojem „podmienky zamestnania“, ani pojem „odmena“, má sa zákaz priamej alebo nepriamej diskriminácie na základe pohlavia, ktorý je upravený v článku 4 smernice 79/7 (3), vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu pravidlu, ktoré — v dôsledku dvojitého uplatnenia zásady pro rata temporis — vyžaduje od pracovníkov s kratším pracovným časom (ktorými sú vo veľkej väčšine prípadov ženy) v porovnaní s pracovníkmi na plný úväzok úmerne dlhšiu dobu poistenia na to, aby im prípadne vznikol nárok na starobný dôchodok príspevkového typu, ktorého výška je úmerne znížená v závislosti od ich pracovného úväzku?

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/4

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 12. mája 2011 v spojených veciach T-267/08 a T-279/08,

—

vyhovieť žalobným návrhom, ktoré uplatnila Région Nord-Pas-de-Calais v prvostupňovom konaní,

—

zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/5

1.

Uplatňuje sa smernica 2008/94/ES (1) na situáciu žalobcov vzhľadom na článok 1 ods. 1 tejto smernice, ako aj na skutočnosť, že krátenie dôchodkových dávok, na ktoré majú žalobcovia nárok, podľa írskeho práva nie [je] dlhom ich zamestnávateľa, ktorý by bol uznaný v rámci konkurzného konania alebo akejkoľvek likvidácie zamestnávateľa žalobcov a ktorý, za okolností prejednávaného prípadu, inak neposkytuje právny základ nároku voči ich zamestnávateľovi?

2.

Je vnútroštátny súd pri posudzovaní toho, či štát splnil alebo nesplnil svoje povinnosti podľa článku 8, oprávnený zohľadniť štátny príspevkový dôchodok, ktorý žalobcovia budú poberať (ktorého poberanie nie je dotknuté spojením s podnikovým dôchodkovým systémom), a porovnať a) celkový štátny dôchodok a výšku dôchodku, ktorú žalobcovia budú alebo pravdepodobne v skutočnosti poberajú z relevantného podnikového dôchodkového systému, s b) celkovým štátnym príspevkovým dôchodkom a výškou nadobudnutých nárokov na dôchodkové dávky každého žalobcu v čase likvidácie systému, ak bol štátny dôchodok zohľadnený pri stanovovaní výšky dôchodkovej dávky, na ktorú majú žalobcovia nárok?

3.

V prípade kladnej odpovede na otázku č. 2, predstavujú akékoľvek sumy, ktoré budú žalobcovia pravdepodobne v skutočnosti poberať, dodržanie povinností zo strany štátu podľa článku 8?

4.

Je potrebné na účely uplatnenia článku 8 smernice stanoviť nejakú príčinnú súvislosť medzi krátením dôchodkových dávok žalobcov a platobnou neschopnosťou ich zamestnávateľa bez ohľadu na skutočnosť, že i) dôchodkový systém nie je dostatočne financovaný od dátumu platobnej neschopnosti zamestnávateľa a ii) platobná neschopnosť zamestnávateľa znamená, že zamestnávateľ nemá prostriedky na to, aby prispel dostatočnou sumou do dôchodkového systému, čiže plne pokryl dôchodkové dávky poistencov (zamestnávateľ nemá povinnosť tak urobiť, akonáhle je systém v likvidácii)?

5.

Spĺňajú opatrenia prijaté Írskom, ako sa uvádza vyššie, povinnosti uložené smernicou vzhľadom na sociálny, obchodný a hospodársky faktor zohľadnený zo strany Írska v rámci skúmania ochrany dôchodkov po vydaní rozsudku vo veci Robins (ako je uvedené vo vyhlásení svedka Orlaigh Quinn) a najmä vzhľadom na „potrebu vyváženého hospodárskeho a sociálneho rozvoja Spoločenstva“ uvedenú v odôvodnení č. 3 smernice?

6.

Predstavuje hospodárska situácia (ako je uvedená vo vyhláseniach svedkov Colm McCarthy, Phillip Lane a Kevin Cardiff) dostatočne výnimočnú situáciu, ktorá odôvodňuje nižší stupeň ochrany záujmov žalobcov ako by mohol byť inak požadovaný, a ak áno, čo sa myslí pod pojmom nižší stupeň ochrany?

7.

V prípade zápornej odpovede na otázku č. 2, je skutočnosť, že opatrenia prijaté štátom po vydaní rozsudku vo veci Robins nemali za následok to, že by navrhovatelia poberali viac ako 49 % hodnoty ich nadobudnutých nárokov na dôchodkové dávky v rámci ich podnikového dôchodkového systému, sama osebe vážnym porušením povinností štátu, ktoré oprávňuje žalobcov na náhradu škody (t. j. bez samostatného preukázania, že konanie štátu po vydaní rozsudku vo veci Robins viedlo k vážnemu a zjavnému nesplneniu povinností zo strany štátu podľa článku 8 smernice)?

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/5

1.

Má sa článok 4a ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV (1) v platnom znení vyplývajúcom z rámcového rozhodnutia 2009/299/SVV (2) vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnym súdnym orgánom v prípadoch uvedených v tomto ustanovení bráni podriadiť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu podmienke možnosti preskúmania predmetného odsudzujúceho rozsudku s cieľom zaručiť dotknutej osobe právo na obhajobu?

2.

Je v prípade kladnej odpovede na prvú otázku článok 4a ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV zlučiteľný s požiadavkami vyplývajúcimi z práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj s právom na obhajobu zaručeným v článku 48 ods. 2 tejto Charty?

3.

Umožňuje v prípade kladnej odpovede na druhú otázku článok 53 Charty, systematicky vykladaný v spojení s právami uznanými v článkoch 47 a 48 Charty, aby členský štát podriadil vydanie osoby odsúdenej v neprítomnosti podmienke možnosti preskúmania odsudzujúceho rozsudku v žiadajúcom štáte, čím týmto právam prizná vyššiu úroveň ochrany, ako je úroveň ochrany vyplývajúca z práva Európskej únie, aby sa predišlo výkladu, ktorý by obmedzil alebo poškodil základné právo uznané ústavou tohto členského štátu?

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/6

—

určiť, že Španielske kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 13 ods. 1, 2, 3 a 6 (s výnimkou oblasti Cuenca Fluvial de Cataluña), z článku 14 ods. 1 písm. c) (s výnimkou plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia oblastí Cuenca Fluvial de Cataluña, Islas Baleares, Tenerife, Guadiana, Guadalquivir, Cuenca Mediterránea Andaluza, Tinto-Odiel-Piedras, Guadalete-Barbate, Galicia-Costa, Miño-Sil, Duero, Cantábrico Occidental a Cantábrico Oriental) a z článku 15 ods. 1 (s výnimkou prípadu oblasti Cuenca Fluvial de Cataluña) smernice 2000/60/ES (1) Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva,

—

zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

So zreteľom na článok 14 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 13 ods. 6 smernice sa Komisia domnieva, že proces informovania verejnosti o plánoch vodohospodárskeho manažmentu a ich konzultácie s verejnosťou sa už začal, s výnimkou prípadu oblasti „Cuenca Fluvial de Cataluña“, ktorej plán bol vypracovaný a realizovaný, v zostávajúcich dvanástich povodiach: Islas Baleares, Tenerife, Guadiana, Guadalquivir, Cuenca Mediterránea Andaluza, Tinto-Odiel-Piedras, Guadalete–Barbate, Galicia-Costa, Miño-Sil, Duero, Cantábrico Occidental a Cantábrico Oriental.

Komisia sa domnieva, že s výnimkou uvedených trinástich povodí si Španielsko nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 14 ods. 1 písm. c) smernice.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/6

a)

zrušiť uznesenie Všeobecného súdu z 24. mája 2011 vo veci T-176/09;

b)

vyhlásiť žalobu, ktorú podala Government of Gibraltar vo veci T-176/09 za prípustnú;

c)

vrátiť vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o dôvodnosti žaloby, ktorú podala Government of Gibraltar;

d)

subsidiárne k bodom b) a c), vrátiť vec Všeobecnému súdu s príkazom na preskúmanie ďalších prípadných dôvodov neprípustnosti spolu s rozhodnutím vo veci;

e)

zaviazať Komisiu a Španielsko na náhradu trov konania vynaložených odvolateľkou pred Súdnym dvorom a Všeobecným súdom.

1.

Všeobecný súd porušil právo Európskej únie tým, že uplatnil alebo nesprávne uplatnil právo na čiastočné zrušenie a rozdelenie žiadostí v prípade prejednávanej veci, pretože táto vec sa týka úpravy registra majetkových práv a nie skutočného čiastočného zrušenia či rozdelenia; je zrejmé, že niektoré časti lokality ES6120032 boli nesprávne zaznačené alebo zjavne založené na nesprávnych a zavádzajúcich informáciách poskytnutých Španielskom. Oblasť, na ktorú sa vzťahuje lokalita, musí byť upravená vhodným a primeraným zrušením;

2.

Všeobecný súd porušil právo Európskej únie, keď sa domnieval, že čiastočné zrušenie rozhodnutia 2009/95 (1) tak, ako to žiada odvolateľka, by: 1. viedlo Všeobecný súd k opätovnéhu definovaniu geografických hraníc oblasti ES6120032 a úplnej zmene oblasti ES6120032 a 2. dôsledkom toho by teda bola zmena podstaty rozhodnutia 2009/95 a zjavne by nebolo oddeliteľné od zvyšku rozhodnutia 2009/95;

3.

Všeobecný súd porušil právo Európskej únie, keď sa domnieval, že neexistuje nič, čo by nasvedčovalo tomu, že by nové vymedzenie oblasti ES6120032 tak, ako to žiada odvolateľka, spĺňalo kritériá stanovené v prílohe III smernice o ochrane prirodzených biotopov na to, aby mohlo byť považované za lokalitu s európskym významom, napriek tomu, že existuje množstvo dôkazov skutkovej a právnej povahy preukazujúcich, že ho za také možno považovať, pričom žiadny z účastníkov konania netvrdí opak, takže keď Všeobecný súd dospel k uvedenému záveru, dopustil sa skreslenia dôkazov alebo nesprávneho právneho posúdenia skutkových okolností, na základe čoho dospel k nesprávnym právnym záverom alebo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkových okolností a navyše uplatnil nesprávne právne kritérium, ako aj vzhľadom na dané okolnosti uplatnil v prejednávanej veci nevhodné postupy;

4.

Ďalej alebo subsidiárne k predchádzajúcim dôvodom sa Všeobecný súd dopustil porušenia procesných pravidiel, čím boli dotknuté záujmy odvolateľky, keď porušil jej právo na obranu tým, že neumožnil odvolateľke vyjadriť sa k dokumentom predloženým ostatnými účastníkmi konania a nepredložil jej dokument od Španielskeho kráľovstva, ktorý bol dôležitý pre rozhodnutie o otázke, na ktorej Všeobecný súd založil svoje uznesenie, ako aj vzhľadom na dané okolnosti uplatnil v prejednávanej veci nevhodné postupy;

5.

Ďalej alebo subsidiárne k predchádzajúcim dôvodom sa Všeobecný súd dopustil porušenia procesných pravidiel, čím boli dotknuté záujmy odvolateľky, keď nijako neodôvodnil tvrdenie, že neexistuje nič, čo by nasvedčovalo tomu, že by nové vymedzenie oblasti ES6120032 tak, ako to žiada odvolateľka, spĺňalo kritériá stanovené v prílohe III smernice o ochrane prirodzených biotopov na to, aby mohlo byť považované za lokalitu s európskym významom, alebo nezohľadnením či odmietnutím dôkazov preukazujúcich opak.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/7

1.

Má sa obmedzenie zodpovednosti dopravcu za zničenie, stratu alebo poškodenie batožiny na 1 000 práv osobitného čerpania pre každého cestujúceho uvedené v článku 22 ods. 2 Montrealského dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu v spojení s článkom 3 ods. 3 tohto dohovoru vykladať v tom zmysle, že ide o maximálnu hranicu uplatniteľnú na každého cestujúceho, ak viacerí cestujúci cestujú spoločne a spoločne zapíšu aj ich batožinu bez ohľadu na to, že počet batožín je nižší než počet skutočne cestujúcich?

2.

Alebo sa má obmedzenie zodpovednosti stanovené v tomto ustanovení vykladať v tom zmysle, že každý kus zapísanej batožiny pripadá len na jedného cestujúceho, ktorý môže požadovať náhradu škody, takže maximálna hranica platí len pre jedného cestujúceho, hoci sa preukázalo, že stratená batožina opatrená jediným identifikačným batožinovým štítkom patrí viacerým cestujúcim?

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/9

—

určil, že rozhodnutie Európskej komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011 [oznámené pod číslom K(2011) 2772], ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice 2003/87/ES, platné v celej Únii (Ú. v. EÚ L 130, s. 1) je v celom rozsahu neplatné,

—

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod:

2.

Druhý žalobný dôvod:

3.

Tretí žalobný dôvod:

4.

Štvrtý žalobný dôvod:

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/9

—

zrušiť rozhodnutie Rady 2011/299/SZBP z 23. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, v rozsahu, v ktorom sa týka žalobkyne,

—

vydať opatrenie na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorým bude žalovanej uložená povinnosť predložiť všetky dokumenty súvisiace s napadnutým rozhodnutím v rozsahu, v ktorom sa týkajú žalobkyne,

—

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení základných práv zaručených Chartou základných práv Európskej únie

Základné práva žalobkyne, ktoré jej zaručuje Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta základných práv“), boli porušené. V článku 16 Charty základných práv je zakotvená sloboda podnikania a v jej článku 17 právo užívať svoj majetok oprávnene nadobudnutý v Európskej únii a najmä s ním nakladať. Články 20 a 21 Charty základných práv zaručujú žalobkyni rovnosť pred zákonom a zákaz diskriminácie.

Napadnutým rozhodnutím je žalobkyňa vylúčená z hospodárskeho života v Európskej únii. Tým je ohrozená jej ekonomická existencia. Žalobkyňa je odkázaná na dodávky z hospodárskeho priestoru Európskej únie.

Neexistuje verejný záujem na obmedzení slobody podnikania žalobkyne, jej vlastníckeho práva, rovnosti pred zákonom a zákazu diskriminácie. Predovšetkým nenastali okolnosti, ktoré by dostatočne odôvodňovali rozhodnutie žalovanej a s tým spojený zásah do základných práv žalobkyne. Žalobkyňa sa predovšetkým nijako nezúčastňuje na činnostiach v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska šírenia jadrových zbraní ani na vývoji nosičov jadrových zbraní.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdeniu skutočností, o ktoré sa rozhodnutie opiera.

Zjavne došlo k nesprávnemu posúdeniu skutočností, o ktoré sa rozhodnutie žalovanej opiera. Žalobkyňa sa nezúčastňuje na činnostiach v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska šírenia jadrových zbraní ani na vývoji nosičov jadrových zbraní.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality

Žalovaná svojim rozhodnutím nerešpektovala zásadu proporcionality. Žalobkyňa pravdaže nemôže vylúčiť to, že výrobca energie, voči ktorému je dodávateľkou, predal v rozpore so zmluvou a bez jej vedomia transformátory Iránskemu úradu pre atómovú energiu. Iránsky úrad pre atómovú energiu by si však mohol príslušné transformátory zadovážiť bez väčších problémov aj inde na svetovom trhu alebo na trhu Európskej únie. Dotknuté transformátory stredného napätia sú predávané všetkými známymi výrobcami generátorov na celom svete, vrátane Iránu. Okrem toho je veľmi rozvinutý svetový trh s použitými transformátormi, ktoré zodpovedajú výrobným znakom transformátorov, ktoré vyrába žalobkyňa.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení práva byť vypočutý

Došlo k porušeniu práva byť vypočutý. Odôvodnenie obsiahnuté v bode 16 prílohy I napadnutého rozhodnutia nie je pre žalobkyňu zrozumiteľné a nijaké zrozumiteľné odôvodnenie nebolo žalobkyni oznámené ani osobitne, napr. od žalovanej, čím bolo porušené jej právo na obranu a jej právo na účinnú súdnu ochranu.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/10

—

uznesenie Súdu pre verejnú službu z 10. mája 2011 (vec F-59/10, Barthel a i./Súdny dvor) zamietajúce žalobu odvolateľov sa zrušuje,

—

žaloba sa vyhlasuje za prípustnú,

—

vec sa vracia Súdu pre verejnú službu, aby vo veci samej rozhodol podľa práva,

—

o trovách konania sa rozhodne neskôr.

1.

Prvý odvolací dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom Súd pre verejnú službu porušil článok 296 ZFEÚ, článok 36 prvú vetu Štatútu Súdneho dvora Európskej únie tým, že zamietol žalobu odvolateľov ako nedôvodnú, ako aj článok 7 ods. 1 jeho prílohy 1 tým, že nepreskúmal všetky porušenia práva, ktoré sa pred ním tvrdili, a neumožnil odvolateľom oboznámiť sa s dôvodmi zamietnutia žalobných dôvodov týkajúcich sa protiprávnosti výkladu a contrario článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie vo vzťahu k jeho článku 91 a práva obrátiť sa na Súdny dvor so sťažnosťou proti každému rozhodnutiu spôsobujúcemu ujmu v lehote troch mesiacov odo dňa, kedy mu bolo oznámené podľa druhej zarážky tohto ustanovenia. Súd pre verejnú službu tým, že nepreskúmal všetky dôvody a argumenty uvedené odvolateľmi v ich žalobe o neplatnosť, porušil svoju povinnosť odôvodniť svoje uznesenie.

2.

Druhý odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Súd pre verejnú službu uviedol, že rozhodnutie z 26. októbra 2009 o zamietnutí návrhu odvolateľov je rozhodnutím, ktoré iba potvrdzuje neposkytnutie odpovede, čo možno považovať za implicitné zamietajúce rozhodnutie, zatiaľ čo oneskorená odpoveď je odôvodnená čakaním na interné stanovisko, o ktoré bola požiadaná jedna zo služieb Súdneho dvora na to, aby Súdny dvor mohol preskúmať, či odvolatelia spĺňajú podmienky pre vyplatenie príspevkov za prácu na zmeny podľa článku 56a Služobného poriadku úradníkov Európskej únie.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/11

—

zrušiť rozhodnutie Rady 2011/299/SZBP z 23. mája 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, v rozsahu, v ktorom sa týka žalobkyne,

—

vydať opatrenie na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, ktorým bude žalovanej uložená povinnosť predložiť všetky dokumenty súvisiace s napadnutým rozhodnutím v rozsahu, v ktorom sa týkajú žalobkyne,

—

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení základných práv zaručených Chartou základných práv Európskej únie

Základné práva žalobkyne, ktoré jej zaručuje Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta základných práv“), boli porušené. V článku 16 Charty základných práv je zakotvená sloboda podnikania v Európskej únii a v jej článku 17 právo užívať svoj majetok oprávnene nadobudnutý v Európskej únii a najmä s ním nakladať. Články 20 a 21 Charty základných práv zaručujú žalobkyni rovnosť pred zákonom a zákaz diskriminácie.

Napadnutým rozhodnutím je žalobkyňa vylúčená z účasti na hospodárskom živote v Európskej únii. Tým je ohrozená jej ekonomická existencia. Žalobkyňa je závislá na dodávkach z hospodárskeho priestoru Európskej únie.

Neexistuje verejný záujem na obmedzení slobody podnikania žalobkyne, jej vlastníckeho práva, rovnosti pred zákonom a zákazu diskriminácie. Predovšetkým nenastali okolnosti, ktoré by dostatočne odôvodňovali rozhodnutie žalovanej a s tým spojený zásah do základných práv žalobkyne. Žalobkyňa sa predovšetkým nijako nezúčastňuje na činnostiach v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska šírenia jadrových zbraní ani na vývoji nosičov jadrových zbraní.

Okrem toho došlo k zámene. Podnik SATAK, ktorý bol označený v napadnutom rozhodnutí, nie je totožný so žalobkyňou. Ide o iný podnik a nie o podnik žalobkyne. Žalobkyňa si skutočnosť, že bola napadnutým rozhodnutím zaradená do zoznamu prílohy II rozhodnutia 2010/413/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Iránu, dokáže vysvetliť iba zámenou s iným podnikom, ktorý prevádzkuje podnik „SATAK“ alebo podobne.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení skutočností, o ktoré sa rozhodnutie opiera

Zjavne došlo k nesprávnemu posúdeniu skutočností, o ktoré sa rozhodnutie žalovanej opiera. Žalobkyňa sa nezúčastňuje na činnostiach v jadrovej oblasti citlivých z hľadiska šírenia jadrových zbraní ani na vývoji nosičov jadrových zbraní.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality

Žalovaná svojim rozhodnutím nerešpektovala zásadu proporcionality. Žalobkyňa sa na základe rešerše na internete pod heslom „SATAK“ a „atómový program Iránu“ môže len domnievať, že v prípade dodávky opísanej v bode 31 prílohy I B rozhodnutia 2011/299/SZBP by mohlo ísť o šesť riadených vzdušných striel sovietskeho typu KH-55 (SM), ktoré Irán nakúpil od Ukrajiny v rokoch 2001 a 2002.

Žalobkyňa neudržuje obchodné vzťahy s ukrajinským štátnym podnikom UkrSpetzExport, a ani nedováža riadené vzdušné strely sovietskeho typu KH-55 (SM), ani iné zbrane alebo systémy nosičov zbraní.

Žalobkyňa nie je podnikom „SATAK“ uvedeným v prílohe I B bode 31 napadnutého rozhodnutia.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení práva byť vypočutý

Došlo k porušeniu práva byť vypočutý. Odôvodnenie obsiahnuté v bode 31 prílohy I B napadnutého rozhodnutia nie je pre žalobkyňu zrozumiteľné a nijaké zrozumiteľné odôvodnenie nebolo žalobkyni oznámené ani osobitne, napr. od žalovanej, čím bolo porušené jej právo na obranu a jej právo na účinnú súdnu ochranu.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/12

—

zrušiť vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 503/2011 z 23. mája 2011 (1) a rozhodnutie Rady 2011/299/SZBP z 23. mája 2011 (2) v rozsahu, v ktorom sa opatrenia v nich obsiahnuté týkajú žalobkýň,

—

zaviazať Radu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom rozhodnutí o tom, že žalobkyne spĺňajú kritériá pre zaradenie do zoznamu, keďže

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení práv žalobkýň na spravodlivý proces a na účinnú súdnu ochranu napadnutými opatreniami, keďže

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že žalovaná neuviedla dostatočné dôvody pre zahrnutie žalobkýň do napadnutých opatrení, a pritom porušila povinnosť uviesť skutočné a konkrétne dôvody, ktoré odôvodňovali jej rozhodnutie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že napadnuté opatrenia predstavovali neodôvodnený a neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalobkýň a ich práva na nadobudnutie vlastníctva, keďže

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/13

—

zrušil rozhodnutie Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie z 22. júla 2011 o zamietnutí ponúk žalobkyne predložených vo verejnom obstarávaní AO 10340 „počítačové služby — vývoj softvéru, údržba, poradenstvo a pomoc pri rôznych druhoch IT aplikácií“ (2011/S 66-106099),

—

zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že žalovaný nedodržal podstatnú formálnu náležitosť tým, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje nijaké odôvodnenie s ohľadom na konkrétny dôvod, na základe ktorého verejný obstarávateľ dospel k záveru, že ponuka žalobkyne mala neobvykle nízku cenu.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že žalovaný porušil platný postup v konaní, ktorý je stanovený v článku 139 nariadenia č. 2342/2002 (1).

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zneužití žalovaným konania alebo na použití neprávneho právneho základu, resp. v každom prípade na nesprávnom právnom posúdení, pretože vysvetlenia predložené žalobkyňou neboli správne pochopené a ostali nezodpovedané.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/13

—

vyhlásil žalobu žalobcu za prípustnú a odôvodnenú,

—

zrušil rozhodnutie Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011, ako aj ďalšie akty, prostredníctvom ktorých sa toto rozhodnutie vykonáva a ktoré ponechávajú žalobcu na zozname osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, ako aj nariadenie Rady (EÚ) č. 442/2011 z 9. mája 2011 a ďalšie akty na jeho vykonanie v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu,

—

zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu stanoveného v článku 6 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“), ako aj článku 41 a článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom žalobca vytýka Rade, že poskytnuté odôvodnenie je v rozpore s povinnosťou, ktorá prislúcha inštitúciám Európskej únie a ktorá je stanovená v článku 6 EDĽP, článku 296 ZFEÚ, ako aj článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté opatrenia neodôvodnene a neprimerane obmedzujú základné práva žalobcu, a to predovšetkým jeho právo vlastniť majetok stanovené v článku 1 prvého dodatkového protokolu k EDĽP a článku 17 Charty základných práv Európskej únie, jeho právo na ochranu cti a dobrého mena stanovené v článku 8 a článku 10 EDĽP, a napokon zásadu prezumpcie neviny stanovenú v článku 6 EDĽP a článku 48 Charty základných práv Európskej únie.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/14

—

vyhlásil žalobu žalobcu za prípustnú a odôvodnenú,

—

zrušil rozhodnutie Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011, ako aj ďalšie akty, prostredníctvom ktorých sa toto rozhodnutie vykonáva (a to konkrétne rozhodnutie Rady 2011/302/SZBP z 23. mája 2011, ktoré stanovuje zaradenie žalobcu na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v rozhodnutí 2011/273/SZBP), ako aj nariadenie Rady (EÚ) č. 442/2011 z 9. mája 2011 a ďalšie akty na jeho vykonanie [a to vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 504/2011 z 23. mája 2011 a jeho korigendum] v rozsahu, v akom sa týkajú žalobcu,

—

zaviazal Radu Európskej únie na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení práva na obhajobu a práva na účinnú súdnu ochranu stanoveného v článku 6 a článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“), ako aj článku 41 a článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom žalobca vytýka Rade, že poskytnuté odôvodnenie je v rozpore s povinnosťou, ktorá prislúcha inštitúciám Európskej únie a ktorá je stanovená v článku 6 EDĽP, článku 296 ZFEÚ, ako aj článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté opatrenia neodôvodnene a neprimerane obmedzujú základné práva žalobcu, a to predovšetkým jeho právo vlastniť majetok stanovené v článku 1 prvého dodatkového protokolu k EDĽP a článku 17 Charty základných práv Európskej únie, jeho právo na ochranu cti a dobrého mena stanovené v článku 8 a článku 10 EDĽP, jeho slobodu vykonávať podnikateľskú činnosť stanovenú v článku 15 a článku 16 Charty základných práv Európskej únie, a napokon zásadu prezumpcie neviny stanovenú v článku 6 EDĽP a článku 48 Charty základných práv Európskej únie.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/14

—

zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady 2011/300/SZBP z 23. mája 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/137/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi (Ú. v. EÚ L 136, 24.5.2011, s. 85) spolu s prílohou II tohto rozhodnutia,

—

zaviazal Radu na náhradu všetkých trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nesprávnom postupe pri prijímaní rozhodnutia. Žalobkyňa namieta, že pri prijímaní napadnutého rozhodnutia nebol dodržaný riadny postup stanovený v článku 8 ods. 2 rozhodnutia Rady 2011/137/SZBP z 28. februára 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi (Ú. v. EÚ L 58, s. 53) a bol porušený článok 296 druhý odsek ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Žalobkyňa Rade vytýka, že poskytla stereotypné odôvodnenie, ktoré neumožňuje ani osobe, ktorej je rozhodnutie určené, pochopiť dôvody jeho prijatia, ani Všeobecnému súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia. Odôvodnenie, podľa ktorého bola žalobkyňa dcérskou spoločnosťou a vlastníctvom Libyan African Investment Portfolio, a teda subjektom, na ktorý sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, nie je dostatočné.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení práva na obhajobu, pretože sa vôbec nepreukázalo, že bolo dodržané právo žalobkyne na obhajobu a že žalobkyňa mala ešte pred jej zápisom do zoznamu možnosť uplatniť svoje práva.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 27 ZEÚ. Žalobkyňa tvrdí, že rozhodnutie 2011/137/SZBP uvedené v bode 2 a rozhodnutie Rady 2011/178/SZBP z 23. marca 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/137/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi (Ú. v. EÚ L 78, s. 24) boli prijaté v rozpore s ustanoveniami článku 27 ods. 1 ZEÚ.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení veci, keďže žalobkyňa je civilnou leteckou spoločnosťou na prepravu cestujúcich a nákladnú prepravu a napadnuté rozhodnutie má za následok zmrazenie majetku žalobkyne iba z toho dôvodu, že žalobkyňu prostredníctvom investičného fondu vlastní líbyjský štát.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/15

—

zrušiť nariadenie Rady (EÚ) č. 588/2011 z 20. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach proti prezidentovi Lukašenkovi a niektorým predstaviteľom Bieloruska (Ú. v. EÚ L 161, s. 1) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—

zrušiť rozhodnutie Rady 2011/357/SZBP z 20. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/639/SZBP o reštriktívnych opatreniach proti niektorým predstaviteľom Bieloruska (Ú. v. EÚ L 161, s. 25) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a

—

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený tvrdení, že žalovaná porušila povinnosť poskytnúť primerané odôvodnenie pre zapísanie žalobkyne do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná porušila právo žalobkyne na obhajobu a jej právo na spravodlivý proces v zmysle článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článkov 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že:

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná vec zjavne nesprávne posúdila, keďže v napadnutom opatrení vychádzala z predpokladu, že žalobkyňa je najväčším vývozcom a dovozcom zbrojárskych výrobkov v Bielorusku, a teda že je určitým spôsobom prepojená alebo sa podieľala na porušovaní volebných pravidiel a ľudských práv alebo na tvrdých zákrokoch voči občianskej spoločnosti v Bielorusku.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná neoprávnene a neprimerane a bez presvedčivých dôkazov zasiahla do základného práva žalobkyne vlastniť majetok stanoveného v článku 17 Charty základných práv Európskej únie a článku 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná porušila zásadu proporcionality, keďže bez poskytnutia primeraných procesných záruk a presvedčivých dôkazov neprimeraným spôsobom obmedzila základné práva žalobkyne.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/15

—

zrušiť nariadenie Rady (EÚ) č. 588/2011 z 20. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach proti prezidentovi Lukašenkovi a niektorým predstaviteľom Bieloruska (Ú. v. EÚ L 161, s. 1) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—

zrušiť rozhodnutie Rady 2011/357/SZBP z 20. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/639/SZBP o reštriktívnych opatreniach proti niektorým predstaviteľom Bieloruska (Ú. v. EÚ L 161, s. 25) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a

—

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná porušila povinnosť poskytnúť primerané odôvodnenie pre zapísanie žalobkyne do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná porušila právo žalobkyne na obhajobu a jej právo na spravodlivý proces v zmysle článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článkov 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že:

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná neoprávnene a neprimerane a bez presvedčivých dôkazov zasiahla do základného práva žalobkyne vlastniť majetok stanoveného v článku 17 Charty základných práv Európskej únie a článku 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná porušila zásadu proporcionality, keďže bez poskytnutia primeraných procesných záruk a presvedčivých dôkazov neprimeraným spôsobom obmedzila základné práva žalobkyne.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/16

—

zrušiť nariadenie Rady (EÚ) č. 588/2011 z 20. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach proti prezidentovi Lukašenkovi a niektorým predstaviteľom Bieloruska (Ú. v. EÚ L 161, s. 1) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,

—

zrušiť rozhodnutie Rady 2011/357/SZBP z 20. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/639/SZBP o reštriktívnych opatreniach proti niektorým predstaviteľom Bieloruska (Ú. v. EÚ L 161, s. 25) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, a

—

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná porušila povinnosť poskytnúť primerané odôvodnenie pre zapísanie žalobkyne do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná porušila právo žalobkyne na obhajobu a jej právo na spravodlivý proces v zmysle článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článkov 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že:

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná vec zjavne nesprávne posúdila, keďže v napadnutom opatrení vychádzala z predpokladu, že žalobkyňa je určitým spôsobom spojená s režimom prezidenta Lukašenka a sponzoruje ho, alebo že sa určitým spôsobom podieľala na porušovaní volebných pravidiel a ľudských práv alebo na tvrdých zákrokoch voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii alebo na dovoze vybavenia, ktoré by mohlo byť použité na vnútroštátnu represiu, do Bieloruska.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná neoprávnene a neprimerane a bez presvedčivých dôkazov zasiahla do základného práva žalobkyne vlastniť majetok stanoveného v článku 17 Charty základných práv Európskej Únie a článku 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná porušila zásadu proporcionality, keďže bez poskytnutia primeraných procesných záruk a presvedčivých dôkazov neprimeraným spôsobom obmedzila základné práva žalobkyne.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/17

—

zrušiť nariadenie Rady (EÚ) č. 588/2011 z 20. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 765/2006 o reštriktívnych opatreniach proti prezidentovi Lukašenkovi a niektorým predstaviteľom Bieloruska (Ú. v. EÚ L 161, s. 1) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu,

—

zrušiť rozhodnutie Rady 2011/357/SZBP z 20. júna 2011, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/639/SZBP o reštriktívnych opatreniach proti niektorým predstaviteľom Bieloruska (Ú. v. EÚ L 161, s. 25) v rozsahu, v akom sa týka žalobcu, a

—

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná porušila povinnosť poskytnúť primerané odôvodnenie pre zapísanie žalobcu do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná porušila právo žalobcu na obhajobu a jeho právo na spravodlivý proces v zmysle článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článkov 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že:

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná vec zjavne nesprávne posúdila, keďže v napadnutom opatrení vychádzala z predpokladu, že žalobca je osobou spojenou s prezidentom Lukašenkom a jeho rodinou, že je hlavným ekonomickým poradcom prezidenta Lukašenka, hlavným finančným sponzorom Lukašenkovho režimu a že je predsedom predstavenstva spoločnosti BelTechExport, ktorá je najväčším vývozcom a dovozcom zbrojárskych výrobkov v Bielorusku.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná neoprávnene a neprimerane a bez presvedčivých dôkazov zásiahla do základného práva žalobcu vlastniť majetok stanoveného v článku 17 Charty základných práv Európskej Únie a článku 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná porušila zásadu proporcionality, keďže bez poskytnutia primeraných procesných záruk a presvedčivých dôkazov neprimeraným spôsobom obmedzila základné práva žalobcu.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/17

—

zrušil rozhodnutie Komisie z 27. mája 2011 o neprijatí nijakého opatrenia na poskytnutie odškodnenia v súvislosti s rozhodnutím Európskeho ombudsmana, že rozhodnutie Komisie z novembra 2006, ktorým boli vybraté tovary a služby tretej spoločnosti, nebolo v súlade s právnou úpravou Európskej únie v oblasti verejného obstarávania,

—

zaviazal Komisiu na náhradu ujmy spôsobenej žalobkyni v dôsledku svojho rozhodnutia z novembra 2006,

—

zaviazal Komisiu zaplatiť žalobkyni sumu jeden milión eur z dôvodu straty možnosti zapojiť sa do verejného obstarávania, ktoré sa rozhodla zrušiť,

—

zaviazal Komisiu zaplatiť žalobkyni sumu jeden milión eur z dôvodu oprávneného používania práv duševného vlastníctva,

—

zaviazal Komisiu zaplatiť žalobkyni sumu desať miliónov eur ako nemajetkovú ujmu spočívajúcu v strate reputácie a dôveryhodnosti,

—

uložil Komisii povinnosť uverejniť verejné oznámenie, ktorým sa v danom odvetví, ako aj všetkým používateľom systému CIRCA (počítačová aplikácia, ktorá umožňuje elektronickú spoluprácu pracovníkov alebo skupín jednotlivcov nachádzajúcich sa na rôznych miestach) oznámi, že tento softvér nie je zastaralá platforma, že platforma vyvinutá spoločnosťou Alfresco Software Ltd. nie je uprednostňovaná a že používatelia si môžu ako náhradu za systém CIRCA zvoliť platformu podľa vlastného výberu, a

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, aj v prípade zamietnutia tejto žaloby.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení Komisiou povinnosti vyplývajúcej z článkov 27, 88, 89 a 91 nariadenia o rozpočtových pravidlách (1), ako aj článkov 116, 122 a 124 vykonávacích pravidiel (2), viesť verejné obstarávanie vo forme otvorenej súťaže alebo užšej súťaže.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení Komisiou zásad zákazu diskriminácie a rovnosti zaobchádzania.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení Komisiou zásad riadnej správy vecí verejných a povinnosti odôvodnenia.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na zneužití Komisiou právomoci.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/18

—

v prvom rade zrušil nariadenie Komisie (EÚ) č. 627/2011 z 27. júna 2011,

—

subsidiárne uznal pochybenie Komisie, ktorá nestanovila dostatočnú lehotu medzi uverejnením nariadenia Komisie (EÚ) č. 627/2011 z 27. júna 2011 a nadobudnutím jeho účinnosti a aby žalujúcim spoločnostiam z titulu náhrady priznal nasledujúce sumy:

—

napokon subsidiárne uznal objektívnu zodpovednosť Komisie, ktorá nestanovila dostatočnú lehotu medzi uverejnením nariadenia Komisie (EÚ) č. 627/2011 z 27. júna 2011 a nadobudnutím jeho účinnosti a žalujúcim spoločnostiam priznal z titulu náhrady nasledujúce sumy:

—

v každom prípade zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania vo výške 10 000 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia žalujúcich spoločností.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na vážnych nedostatkoch v konštatovaniach Komisie, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia, pretože tieto nedostatky mohli viesť k nepresnej interpretácii skutočností.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení zásady legitímnej dôvery, pretože okamžité nadobudnutie účinnosti napadnutého rozhodnutia neposkytlo žalobkyniam možnosť prispôsobiť svoje postupy.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/19

—

zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol vo veci samej v rozsahu, v akom Súd pre verejnú službu

—

zaviazal A. Kalmára, aby nahradil všetky trovy konania v prvom stupni a znášal vlastné trovy konania, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní.

1.

Prvý odvolací dôvod založený na porušení zákazu rozhodnúť ultra petita a na porušení práva na obranu. Podľa odvolateľa Súd pre verejnú službu skúmal iné žalobné dôvody ako tie, ktoré predložil A. Kalmár.

2.

Druhý odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní zákonnosti sporných rozhodnutí. Súd pre verejnú službu nesprávne uplatnil najmä povinnosť starostlivosti a povinnosť odôvodnenia.

3.

Tretí odvolací dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení Súdom pre verejnú službu, pokiaľ ide o predmet návrhu na neplatnosť. Súd pre verejnú službu mal rozhodnutie z 18. júla 2009 kvalifikovať ako rozhodnutie spôsobujúce ujmu, ktoré tiež podlieha súdnemu preskúmaniu.

4.

Štvrtý odvolací dôvod založený na viacerých nesprávnych posúdeniach Súdom pre verejnú službu, podľa ktorých Europol pri prijatí rozhodnutia o prepustení nezohľadnil alebo nedostatočne zohľadnil určité „relevantné a neopomenuteľné skutočnosti“.

5.

Piaty odvolací dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.

6.

Šiesty odvolací dôvod založený na nesprávnom priznaní náhrady škody.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/20

—

zrušiť rozhodnutia uverejnené v Informations administratives č. 3-2010, 65-2010 a 76-2010, ktorými sa stanovujú limity pre povýšenie v rámci povyšovania za roky 2010 a 2011 do platových tried AD13 a AD14,

—

zrušiť zoznam úradníkov povýšených do platových tried AD13 a AD14 v rámci povyšovania za rok 2010 uverejnený v Informations administratives č. 65-2010, pretože bol zostavený na základe protiprávnych limitov pre povýšenie, a zrušiť implicitné rozhodnutie Komisie o odmietnutí povýšenia väčšieho počtu ďalších úradníkov do platových tried AD12 alebo AD13,

—

v prípade potreby zrušiť rozhodnutia o zamietnutí sťažností žalobcov,

—

zaviazať Európsku komisiu na náhradu trov konania.

1.10.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 290/20

—

zrušiť rozhodnutie orgánu Komisie oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy o ukončení pracovnej zmluvy žalobkyne na dobu neurčitú a v prípade potreby zrušiť rozhodnutie o zamietnutí jej sťažnosti,

—

zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.