11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/1

—

so zreteľom na európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, ktorý 18. decembra 2007 podpísali predsedovia Rady Európskej únie, Európskeho parlamentu a Európskej komisie,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 29. mája 2008, na základe ktorého bol vypracovaný akčný plán obsahujúci konkrétne opatrenia na realizáciu tohto konsenzu (SEK(2008)1991),

—

so zreteľom na článok 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý je venovaný humanitárnej pomoci,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci (1),

—

so zreteľom na usmernenia Európskej únie z 23. decembra 2005 o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva,, ktoré boli aktualizované v decembri 2009, ako aj závery Rady z 8. decembra 2009,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/779/ES, Euratom z 8. novembra 2007 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany (3),

—

so zreteľom na závery Rady z decembra 2007, v ktorých Rada vyzýva Komisiu k tomu, aby čo najlepšie využívala mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a posilňovala spoluprácu medzi členskými štátmi,

—

so zreteľom na spoločný dokument Catherine Ashtonovej, vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Európskej komisie, a Kristaliny Georgievovej, členky Európskej komisie, o poučeniach vyplývajúcich z reakcie Európskej únie na katastrofu na Haiti,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 10. septembra 2003 s názvom Európska únia a Organizácia Spojených národov: voľba multilateralizmu“ (KOM(2003)0526), ktoré vyzýva na všeobecné posilnenie a uplatňovanie vzťahov medzi EÚ a OSN prostredníctvom systematického politického dialógu, širšej spolupráce v danej oblasti, lepšieho krízového manažmentu a prevencie kríz a strategických partnerstiev medzi Komisiou a vybranými organizáciami OSN,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 5. marca 2008 s názvom O posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy (KOM(2008)0130) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2008 o posilnení kapacít Európskej únie v oblasti reakcie na katastrofy (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 23. februára 2009 o stratégii EÚ na podporu znižovania rizika katastrof v rozvojových krajinách (KOM(2009)0084),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 31. marca 2010 s názvom Humanitárna potravinová pomoc (KOM(2010)0126),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o operačnej stratégii GR ECHO na rok 2010,

—

so zreteľom na správu Michela Barniera Za Európsku jednotku civilnej ochrany: Europe Aid, uverejnenú v máji roku 2006,

—

so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN 10. decembra 1948,

—

so zreteľom na ženevské dohovory z roku 1949 a ich dodatkové protokoly z roku 1977,

—

so zreteľom na dohovor o právnom postavení utečencov prijatý v júli 1951,

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a na opčný protokol o zapojení detí do ozbrojených konfliktov, ktoré Valné zhromaždenie OSN prijalo 20. novembra 1989,

—

so zreteľom na Dohovor o potravinovej pomoci podpísaný v Londýne 13. apríla 1999, ktorý stanovuje záväzok Európskeho spoločenstva reagovať na naliehavé potravinové situácie a ostatné potravinové potreby rozvojových krajín (5),

—

so zreteľom na Kódex správania pri záchranných akciách Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca a mimovládnych organizácií v reakcii na katastrofy z roku 1994,

—

so zreteľom na zásady dobrého darcovstva na humanitárne účely schválené v Štokholme 17. júna 2003,

—

so zreteľom na zásady partnerstva medzi OSN a humanitárnymi organizáciami, ktoré v roku 2007 schválila Svetová humanitárna platforma (GHP),

—

so zreteľom na usmernenia OSN o využívaní vojenských a civilných prostriedkov ochrany v prípade katastrofy (usmernenia z Osla), ktoré boli revidované 27. novembra 2006,

—

so zreteľom na usmernenia z marca 2003 o využívaní vojenských a civilných prostriedkov ochrany na podporu humanitárnych operácií OSN v zložitých naliehavých situáciách (usmernenia MCDA),

—

so zreteľom na akčný rámec z Hjóga, prijatý na svetovej konferencii o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala v Kóbe (prefektúra v Hjógu, Japonsko) od 18. do 22. januára 2005,

—

so zreteľom na iniciatívu Posudzovanie humanitárnej reakcie (Humanitarian Response Review), ktorú dal v auguste 2005 vypracovať koordinátor OSN pre núdzovú pomoc a zástupca tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti,

—

so zreteľom na ukazovatele humanitárnej reakcie na rok 2010, ktoré vypracovala organizácia DARA (Development Assistance Research Associates) a ktoré analyzujú a klasifikujú spôsoby, akými hlavné darcovské krajiny reagujú na potreby osôb postihnutých katastrofami, konfliktami a naliehavými situáciami,

—

so zreteľom na medzinárodný program právnych predpisov, zákonov a zásad, ktoré sa vzťahujú na medzinárodné opatrenia v prípadoch katastrofy (tzv. usmernenia IDRL), prijaté počas 30. medzinárodnej konferencie Červeného kríža a Červeného polmesiaca v roku 2007 v Ženeve, a so zreteľom na spoločný záväzok členských štátov Európskej únie k ich podporovaniu,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2007 o Európskom konsenze o humanitárnej pomoci (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o nedávnom zemetrasení na Haiti (7),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade zo 14. decembra 2010 o vytvorení spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o izraelskej vojenskej operácii proti humanitárnej flotile a o blokáde Gazy (9),

—

so zreteľom na návrh uznesenia o humanitárnej kríze v Somálsku, ktorý predložil Oreste Rossi v súlade s článkom 120 rokovacieho poriadku (B7-0489/2010),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o poskytovaní humanitárnej pomoci v tretích krajinách,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0375/2010),

A.

keďže v spoločnej vízii humanitárnej pomoci stanovenej na základe európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci sa zdôrazňuje vôľa Európskej únie úzko spolupracovať v tejto oblasti s cieľom optimalizovať jej účinnosť, hájiť a presadzovať základné humanitárne zásady ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a rozhodne sa zasadzovať o dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva,

B.

keďže záväzky vyplývajúce z konsenzu sa týkajú členských štátov aj Európskej komisie a keďže kroky uvedené v akčnom pláne musia vo väčšine prípadov realizovať Komisia a členské štáty spoločnými silami,

C.

keďže nezvykle narastá množstvo a stúpa intenzita prírodných katastrof, ktoré spôsobuje najmä vplyv krokov spôsobených človekom, pokiaľ ide o zmenu klímy, a keďže priemyselné krajiny nesú v tejto oblasti historickú zodpovednosť; keďže narastá počet zložitých kríz v dôsledku viacerých faktorov, napríklad vyvíjajúcich sa konfliktov, zlej správy a nestálej situácie, čoraz vážnejšieho porušovania medzinárodného humanitárneho práva a zúženia humanitárneho priestoru,

D.

keďže poskytovanie pomoci je čoraz ťažšie a nebezpečnejšie, keďže ohrozenie osôb poskytujúcich humanitárnu pomoc stúpa a keďže v roku 2008 bolo zabitých 122 humanitárnych pracovníkov,

E.

keďže osobitná pozornosť by sa mala vo zvýšenej miere venovať najzraniteľnejším skupinám, ako sú ženy, deti a násilne vysídlené osoby, a keďže zhoršovanie násilia založeného na rodovej príslušnosti a sexuálneho násilia predstavujú veľký problém v humanitárnej oblasti, pričom sa systematické znásilňovanie niekedy používa ako vojnová zbraň,

F.

keďže s rastúcim zapájaním sa aktérov z nehumanitárnej sféry do reakcií na humanitárne krízy vzniká hlavné riziko zámeny úloh vojenských a humanitárnych aktérov a stierajú sa hranice neutrálnej, nestrannej a nezávislej humanitárnej pomoci,

G.

keďže nedávne tragédie na Haiti a v Pakistane opäť poukázali na potrebu posilniť nástroje, ktoré má Európska únia k dispozícii na reagovanie na katastrofy (humanitárnu pomoc a mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany), a to pokiaľ ide o účinnosť, rýchlosť, koordináciu a zviditeľnenie, a keďže tieto katastrofy opäť zdôraznili nutnosť vytvoriť európsku spôsobilosť rýchlej reakcie,

H.

keďže celková humanitárna situácia sa zhoršila, humanitárne výzvy a potreby sú enormné a je nanajvýš potrebné usilovať sa o posilnenie vykonávania konsenzu a jeho akčného plánu, ako aj o celosvetovú koordináciu a rozdelenie záťaže, a to so zreteľom na regionálnu zodpovednosť krajín, ktoré majú kapacity na to, aby sa stali významnými prispievateľmi v oblasti humanitárnej pomoci,

I.

keďže rozpočet Komisie určený na humanitárne katastrofy a osobitne rozpočet generálneho riaditeľstva ECHO nielenže ostali zmrazené, ale v reálnych číslach sa v priebehu posledných 5 rokov mierne znížili,

1.

ľutuje, že o humanitárnom konsenze sa s výnimkou humanitárnych partnerov vie príliš málo, a žiada, aby sa stal predmetom osobitnej odbornej prípravy, najmä v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), diplomatov členských štátov a vojenských subjektov;

2.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty sú nedostatočne zapojené do vykonávania konsenzu, a domnieva sa, že by sa mala posilniť úloha pracovnej skupiny Rady pre humanitárnu a potravinovú pomoc (COHAFA), aby sa zabezpečilo lepšie monitorovanie vykonávania konsenzu, napríklad organizovaním osobitných schôdzí o začleňovaní konsenzu do vnútroštátnych humanitárnych stratégií alebo predkladaním výročnej správy o činnosti, aby sa aktívnejšie uplatňovala jeho úloha obhajcu humanitárnej pomoci voči ostatným pracovným skupinám Rady a Politického a bezpečnostného výboru (PBV) a aby sa zároveň naďalej venovala pozornosť efektívnosti a rýchlosti koordinácie;

3.

nabáda, aby sa prostredníctvom delegácií Únie v tretích krajinách aktívne propagovalo šírenie a vykonávanie konsenzu a jeho akčného plánu medzi zastúpeniami členských štátov;

4.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť každoročnej výmeny najlepších postupov s národnými parlamentmi Únie v súvislosti s plnením záväzkov konsenzu;

5.

zasadzuje sa o zvýšené financovanie humanitárnej pomoci v dôsledku narastajúceho počtu oblastí zasahovania a žiada rozpočtový orgán, aby celú sumu alebo časť sumy z rezervy na núdzovú pomoc previedol priamo do pôvodného rozpočtu GR ECHO; zdôrazňuje význam toho, aby sa do roku 2015 dosiahol cieľ OECD a Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC) vo výške 7 % HND;

6.

žiada tiež, aby sa vypracovávali realistické rozpočty, pričom rozpočtové prostriedky určené na pomoc pri prírodných katastrofách alebo na humanitárnu činnosť by sa vyčleňovali na základe existujúcich skúseností s výdavkami z predošlých rokov;

7.

naliehavo žiada, aby sa vyvinulo dodatočné úsilie o urýchlenie financovania činností nasledujúcich po prírodných alebo iných katastrofách a na zjednodušenie procesov prijímania rozhodnutí a schvaľovania plnenia rozpočtu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby útvary Komisie úzko spolupracovali s ESVČ s cieľom umožniť rýchle počiatočné financovanie operácií;

8.

pripomína význam zachovania vyváženej celkovej reakcie, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať tzv. zabudnutým krízam;

9.

žiada navýšenie prostriedkov a budovanie kapacít a zdrojov, aby bolo možné zaručiť, že humanitárna pomoc a civilná ochrana zostanú úlohami výlučne civilného charakteru;

10.

podporuje zásadnú úlohu siete NOHA (prvá sieť univerzít ponúkajúcich odbornú prípravu v oblasti humanitárnej pomoci na európskej úrovni) pri presadzovaní väčšej informovanosti o humanitárnych súvislostiach vo svete, a najmä v európskej politike s cieľom reagovať na potreby najzraniteľnejších skupín, a to prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy mladých Európanov;

11.

potvrdzuje zásady a ciele humanitárnej pomoci obsiahnuté v konsenze; pripomína, že humanitárna pomoc Európskej únie nie je nástroj krízového manažmentu, a vyjadruje poľutovanie nad rastúcou politizáciou humanitárnej pomoci a jej dôsledkami pre rešpektovanie humanitárneho priestoru;

12.

domnieva sa, že vonkajšia činnosť Európskej únie uvedená v Lisabonskej zmluve musí rešpektovať zásady a záväzky prijaté v rámci konsenzu o humanitárnej pomoci, a domnieva sa, že EÚ by so zreteľom na svoju politickú váhu a na svoj vplyv v postavení hlavného medzinárodného darcu mala neprestajne presadzovať humanitárne zásady;

13.

žiada tiež, aby vojenský a civilný personál a humanitárni pracovníci, ktorí zasahujú pri katastrofách a humanitárnych činnostiach, konali podľa zásad neutrality, nezávislosti a nestrannosti;

14.

s potešením víta revíziu hlavných usmernení Európskej únie, uskutočnenú v decembri 2009 v oblasti presadzovania medzinárodného humanitárneho práva (MHP), a domnieva sa, že Komisia a členské štáty zohrávajú pri ich vykonávaní významnú politickú úlohu; okrem toho si želá, aby medzinárodné humanitárne právo bolo predmetom osobitnej odbornej prípravy v rámci ESVČ;

15.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že dodatočné finančné prostriedky budú vyčlenené na činnosti spojené s presadzovaním MHP a jeho šírením v teréne v radoch ozbrojencov, mladých ľudí, v politickej sfére a občianskej spoločnosti;

16.

pripomína, že zásady a osvedčené postupy v oblasti humanitárnej pomoci prijaté v júni 2003 kladú dôraz na potrebu podporovať skladanie účtov a pravidelné vyhodnocovanie medzinárodných reakcií na humanitárne krízy vrátane efektívnosti darcov, a trvá na tom, aby tieto hodnotenia podliehali širšej konzultácii, predovšetkým s humanitárnymi subjektmi;

17.

pripomína, že poskytovanie pomoci musí vychádzať výlučne zo zistených potrieb a že stupeň zraniteľnosti a kvalitu a objem pomoci určuje predovšetkým počiatočné hodnotenie, ktoré sa ešte musí zlepšiť, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie kritérií zraniteľnosti, najmä čo sa týka žien, detí a skupín so zdravotným postihnutím;

18.

pripomína, že skutočné a trvalé začlenenie – a podľa možností aj účasť – príjemcov pomoci na správe pomoci je jednou zo základných podmienok kvality humanitárnej reakcie, a to najmä v prípade dlhotrvajúcich kríz;

19.

trvá na tom, že pomoc EÚ v prípade prírodnej alebo človekom spôsobenej katastrofy by sa mala čo najviac zameriavať na pomoc miestnemu hospodárstvu, napríklad nákupom miestnych alebo regionálnych potravín a poskytnutím potrebného materiálu poľnohospodárom;

20.

žiada harmonizáciu metód, ktorými sa riadia jednotlivé subjekty, a nabáda Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA), aby sa naďalej usiloval o vymedzenie spoločného metodického rámca, ktorého prioritou má byť účinnosť a rýchlosť zásahov a ktorý by podľa možnosti trvalo zapájal miestne subjekty aj z neštátnej sféry;

21.

dôrazne podporuje pokračovanie činnosti Komisie v jednotlivých oblastiach, ako sú výživa, ochrana, rodová rovnosť a sexuálne násilie, utečenci, navrátilci a osoby vysídlené v rámci štátu, a vyzýva na systematické začleňovanie rodovej otázky a reproduktívneho zdravia do humanitárnych reakcií v oblasti zdravotníckych služieb prvej pomoci;

22.

žiada Radu, aby konkretizovala odporúčanie Barnierovej správy, ktorá vyzýva na využitie okrajových európskych regiónov, nie však výlučne týchto regiónov, ako oporných bodov pre predbežné umiestnenie základných výrobkov a logistiky na uľahčenie vysielania európskych ľudských a materiálnych prostriedkov v prípade naliehavého humanitárneho zásahu mimo územia Európskej únie;

23.

podnecuje Komisiu, aby sa zamyslela nad možným negatívnym vplyvom humanitárnej pomoci na oblasti, v ktorých sa poskytuje, najmä nad možnou destabilizáciou hospodárskych a sociálnych štruktúr a nad vplyvmi na prírodné prostredie, a vyzýva ju, aby pripravila vhodné stratégie umožňujúce zohľadňovať tieto účinky už vo fáze vytvárania projektov;

24.

vyzýva na rešpektovanie rozmanitosti aktérov pri financovaní a vykonávaní medzinárodných humanitárnych programov – OSN, Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca, MVO – a podporuje činnosti spojené s posilňovaním kapacít miestnych aktérov; vyzýva na náležitú koordináciu a výmenu informácií medzi všetkými zúčastnenými subjektmi;

25.

žiada všetky vládne orgány, aby rešpektovali dôležitú úlohu MVO pri získavaní prostriedkov zo súkromných darov;

26.

podporuje pokračujúce humanitárne reformy na úrovni OSN a vyzýva na posilnenie systému humanitárnych koordinátorov, väčšiu transparentnosť, výraznejšie zohľadňovanie záujmov príjemcov a flexibilitu vo využívaní tzv. zdieľaných zdrojov, ako aj niekoľko zlepšení v prístupe založenom na zoskupeniach (zodpovednosť jednotlivých sektorov), a to na základe odporúčaní iniciatívy Posudzovanie humanitárnej reakcie OSN a posilnení zásad transparentnosti a zodpovednosti, najmä pokiaľ ide o koordináciu s miestnymi štruktúrami a neštátnymi subjektmi, zohľadnenie medziodvetvových aspektov a koordináciu medzi zoskupeniami;

27.

potvrdzuje ústrednú úlohu, ktorú zohráva OSN, a najmä úrad OCHA pri koordinácii medzinárodnej humanitárnej pomoci;

28.

považuje za pozitívne iniciatívy zamerané na zabezpečenie väčšej súdržnosti medzi jednotlivými európskymi nástrojmi na reakciu na krízy a s potešením víta, že humanitárna pomoc a civilná ochrana sú združené v jednom a tom istom generálnom riaditeľstve; trvá však na formálnom oddelení ich príslušných mandátov, úloh a zdrojov;

29.

žiada Radu a Komisiu, aby zaviedli presné a transparentné pravidlá spolupráce a koordinácie medzi ESVČ a Komisiou týkajúce sa manažmentu v prípade krízy veľkého rozsahu mimo územia Európskej únie a aby aktívne pracovali na tom, aby EÚ zviditeľnila zdroje a schopnosti používané v teréne;

30.

pripomína, že vonkajšia stratégia Európskej únie v oblasti práv detí by mala vychádzať z hodnôt a zásad vymedzených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, najmä v článkoch 3, 16, 18, 23, 25, 26 a 29, a v Dohovore OSN o právach dieťaťa a jeho opčných protokoloch;

31.

potvrdzuje, že rozlíšenie medzi mandátmi vojenských a humanitárnych subjektov musí byť naďalej jednoznačné, a to najmä v oblastiach postihnutých prírodnými katastrofami a ozbrojenými konfliktami, a že je dôležité, aby sa vojenské prostriedky a kapacity využívali len vo veľmi obmedzenom počte prípadov a ako krajné riešenie na podporu operácií humanitárnej pomoci v súlade s usmerneniami OSN (usmernenia MCDA a usmernenia z Osla) (10);

32.

pripomína Komisii a členským štátom, že humanitárna pomoc a civilná ochrana sa má chápať ako výlučne civilná úloha, a tak sa má aj vykonávať;

33.

žiada Komisiu, aby uskutočnila opatrenia na zvýšenie povedomia o osobitosti humanitárnej pomoci v rámci zahraničnej politiky Európskej únie, a žiada členské štáty o zabezpečenie toho, aby ich ozbrojené jednotky dodržiavali a uplatňovali usmernenia OSN; domnieva sa však, že medzi vojenskými a humanitárnymi aktérmi je dôležitý dialóg, aby sa podporilo ich vzájomné porozumenie;

34.

potvrdzuje, že použitie prostriedkov civilnej ochrany počas humanitárnych kríz musí vychádzať z potrieb, musí dopĺňať humanitárnu pomoc a byť s ňou koherentné a že v prípade prírodných katastrof môžu tieto prostriedky určitým spôsobom prispieť k humanitárnym činnostiam, ak sa použijú v súlade so zásadami Stáleho medziagentúrneho výboru (IASC) pre túto oblasť;

35.

žiada Komisiu, aby predložila ambiciózne legislatívne návrhy s cieľom zriadiť európsku jednotku civilnej ochrany založenú na optimalizácii súčasného mechanizmu Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany a na spoločnom využívaní existujúcich vnútroštátnych prostriedkov, bez toho, aby vznikli výrazné dodatočné náklady, a aby sa pritom vychádzalo z metód osvedčených v rámci prípravných opatrení; domnieva sa, že financovanie jednotky civilnej ochrany sa musí uskutočňovať mimo rámca financovania naliehavých humanitárnych zásahov;

36.

domnieva sa, že európsku jednotku civilnej ochrany by mohol tvoriť záväzok niektorých členských štátov poskytnúť dobrovoľne k dispozícii základné moduly civilnej ochrany, ktoré budú vopred určené a pripravené na okamžitý zásah v operáciách Únie koordinovaných Monitorovacím a informačným strediskom (MIC), a okrem toho sa domnieva, že väčšina týchto modulov, ktoré sú už teraz na vnútroštátnej úrovni k dispozícii, by zostala pod ich kontrolou a že uvedenie týchto modulov do pohotovostného režimu by tvorilo jadro civilnej ochrany Únie v oblasti reakcií na katastrofy za hranicami EÚ aj v rámci nej;

37.

s potešením víta, že vo februári 2009 bola prijatá nová európska stratégia na podporu znižovania rizík katastrofy v rozvojových krajinách; naliehavo v tomto smere žiada Komisiu, aby spolu s národnými vládami, miestnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci, pripravila programy v oblasti kapacity predchádzania katastrofám a kapacity na riadenie reakcií, a žiada čo najrýchlejšiu realizáciu tejto stratégie;

38.

žiada výrazné snahy o to, aby sa aspekt znižovania rizík katastrofy systematickejšie začleňoval do politík rozvojovej pomoci a humanitárnej pomoci;

39.

zasadzuje sa o výrazné zvýšenie súm vyčlenených pre tento aspekt a zdôrazňuje význam zachovania finančných prostriedkov na nižších úrovniach s cieľom zabezpečiť prístup zohľadňujúci kontext a lokálnu spoluzodpovednosť za projekty;

40.

žiada, aby sa program súvisiaci so zmenou klímy lepšie zosúladil s činnosťami v rámci znižovania rizík katastrofy;

41.

ľutuje, že konkrétne pokroky týkajúce sa prepojenia medzi naliehavou pomocou, obnovou a rozvojom sú ešte stále obmedzené, a to aj napriek tomu, že v posledných rokoch sa počet politických záväzkov zvýšil;

42.

zdôrazňuje význam včasného prechodu z pohotovostnej reakcie na rozvoj na základe osobitných kritérií a dôkladného vyhodnotenia potrieb;

43.

žiada viac prostriedkov na zabezpečenie kontinuity pomoci a aby sa úvahy zameriavali viac na flexibilitu a komplementaritu existujúcich finančných nástrojov počas prechodu od fázy naliehavosti k rozvoju;

44.

zasadzuje sa za zlepšenie dialógu a koordinácie medzi humanitárnymi organizáciami a rozvojovými agentúrami v oblastiach pôsobenia a v rámci príslušných útvarov na úrovni európskych inštitúcií a členských štátov;

45.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/8

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o poľnohospodárstve EÚ a zmene klímy (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe (4),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov, ktorý predložila Komisia, SEK(2010)1058,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2008 o zvyšovaní cien potravín v Európskej únii a v rozvojových krajinách (5),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politický rámec EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti,

—

so zreteľom na ciele tisícročia OSN, medzi ktoré patrí cieľ znížiť do roku 2015 svetovú populáciu trpiacu hladom na polovicu v porovnaní s rokom 1990,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0376/2010),

A.

keďže zaistenie potravinovej bezpečnosti pre európskych občanov, zabezpečenie zdravých a vysokokvalitných potravín pre spotrebiteľov za rozumné ceny, ako aj zaručenie určitej úrovne príjmov pre poľnohospodárov predstavujú základné ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) už od jej vzniku a aj v súčasnosti zostávajú kľúčovými cieľmi EÚ,

B.

keďže nedávno zaznamenané kolísanie cien potravín a komodít vyvolalo veľké znepokojenie v súvislosti s ponukou potravín v Európe a vo svete a keďže práve najzraniteľnejšia časť obyvateľstva najväčšmi pocítila vplyv zvýšenia cien potravín,

C.

keďže kolísanie cien v poľnohospodárstve má stály charakter, pretože ceny neprimerane reagujú na malé odchýlky v objeme výroby, často v dôsledku špekulácie,

D.

keďže na nedávnom zasadnutí Výboru pre svetovú potravinovú bezpečnosť organizácie FAO EÚ zdôraznila problém extrémneho kolísania cien a nová skupina odborníkov na vysokej úrovni bola požiadaná, aby predložila správu o príčinách fluktuácie cien a s ňou spojených opatreniach,

E.

keďže v dôsledku klimatických a iných javov sa môže stať, že krajiny budú uplatňovať protekcionistické politiky, čo dokazujú nedávne zákazy vývozu pšenice zo strany Ruska a Ukrajiny, ktorých svetový vývoz pšenice predstavuje spolu približne 30 %,

F.

keďže svetovú produkciu potravín môžu pravidelne narúšať mnohé faktory vrátane vplyvu škodcov a chorôb, dostupnosti prírodných zdrojov a prírodných katastrof, čoho dôkazom boli v roku 2010 dlhotrvajúce suchá a požiare v Rusku a rozsiahle záplavy v Pakistane,

G.

keďže klimatické zmeny povedú k zvýšeniu frekvencie prírodných katastrof, čím sa destabilizuje potravinová bezpečnosť,

H.

keďže výzvou je vyrábať viac z menšieho objemu zdrojov s dôrazom na udržateľnú produkciu z dôvodu tlaku na prírodné zdroje,

I.

keďže EÚ je najväčším čistým dovozcom poľnohospodárskych produktov a je nadmieru odkázaná na dovoz bielkovín, olejnatých produktov a kukurice pre odvetvie živočíšnej výroby, ako aj ovocia a zeleniny, a to aj preto, že naši výrobcovia nemôžu používať rovnaké výrobné postupy pre tieto produkty,

J.

keďže očakávaný nárast svetovej populácie zo 7 na 9,1 miliardy obyvateľov si bude podľa organizácie FAO do roku 2050 vyžadovať 70 % zvýšenie dodávok potravín,

K.

keďže v Európskej únii stále existuje problém chudoby a hladu, keďže 79 miliónov ľudí v EÚ stále žije pod hranicou chudoby (60 % priemerného platu v krajine, kde daná osoba žije), a keďže 16 miliónov občanov EÚ dostalo minulú zimu potravinovú pomoc prostredníctvom charitatívnych organizácií,

L.

keďže potravinová bezpečnosť neznamená len dostupnosť dodávok potravín, ale podľa organizácie FAO zahŕňa aj právo na potraviny a dostupnosť zdravej výživy pre všetkých; keďže tým, že sa Európa stane konkurencieschopnejšou, môže prispieť ku svetovej potravinovej bezpečnosti,

M.

keďže nedostatočnú potravinovú bezpečnosť najchudobnejších členov spoločnosti zhoršili dôsledky svetovej hospodárskej a finančnej krízy,

N.

keďže príjmy poľnohospodárov po desiatich rokoch stagnácie príjmov v roku 2009 dramaticky klesli, prevažne v dôsledku zložitých trhových podmienok a rastúcich výrobných nákladov; keďže príjmy v poľnohospodárstve sú výrazne nižšie (odhadom 40 % na pracovnú jednotku) než v ostatných hospodárskych oblastiach a príjmy na obyvateľa vo vidieckych oblastiach sú značne nižšie (približne o 50 %) ako v mestských oblastiach,

O.

keďže poľnohospodári dostávajú čoraz menší podiel pridanej hodnoty vytvorenej v potravinovom reťazci, zatiaľ čo podiel potravinárskeho priemyslu sa zvýšil; keďže riadne fungovanie potravinového reťazca je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie toho, aby poľnohospodári získali za svoju produkciu spravodlivý zisk,

P.

keďže v celom reťazci výroby, dodávok a spotreby potravín skončí až 50 % potravín vyrobených v EÚ ako odpad,

Q.

keďže len 7 % poľnohospodárov v EÚ má menej ako 35 rokov,

R.

keďže potravinová bezpečnosť je pre Európu hlavnou témou a vyžaduje si súlad a koordináciu medzi jednotlivými oblasťami sektorových politík na úrovni EÚ, ako sú SPP, energetická politika, výskumné programy, rozvojové a obchodné politiky a finančná regulácia,

1.

zdôrazňuje, že silné a udržateľné poľnohospodárske odvetvie v celej EÚ a prosperujúce a udržateľné vidiecke prostredie, zabezpečené silnou SPP, majú kľúčový význam pri riešení problému potravinovej bezpečnosti;

2.

potvrdzuje, že EÚ má najvyššie štandardy poľnohospodárskej a potravinovej výroby vo svete a kladie silný dôraz na potravinovú bezpečnosť, kvalitu potravín a environmentálnu udržateľnosť poľnohospodárstva;

3.

domnieva sa, že na nasýtenie Európy a tretích krajín budeme potrebovať všetky formy poľnohospodárstva;

4.

domnieva sa, že právo na potravinovú bezpečnosť je základným ľudským právom a zabezpečí sa vtedy, keď budú mať všetci ľudia neustále fyzický a hospodársky prístup k primeranej, zdravotne neškodnej a výživnej strave, aby sa tak uspokojili ich výživové potreby a potravinové preferencie v prospech aktívneho a zdravého života;

5.

potvrdzuje, že je povinnosťou EÚ nasýtiť svojich občanov a že v tejto súvislosti má udržanie poľnohospodárskej činnosti zásadný význam; upozorňuje na klesanie príjmov v poľnohospodárstve v EÚ z dôvodu zvýšenia výrobných nákladov a kolísania cien, ktoré má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov udržať produkciu; zdôrazňuje náklady, ktoré musia európski poľnohospodári znášať pri dodržiavaní najvyšších noriem v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a pracovných noriem vo svete; zdôrazňuje, že poľnohospodárom treba za tieto dodatočné náklady a za poskytovanie verejných zdrojov spoločnosti poskytnúť kompenzáciu; zdôrazňuje, že potraviny z tretích krajín dovážané do EÚ musia spĺňať tie isté vysoké normy, aby európski výrobcovia neboli znevýhodnení z hľadiska hospodárskej súťaže;

6.

uznáva, že zaručenie primeranej ponuky potravín je dôležitou zložkou potravinovej bezpečnosti, ale zároveň priznáva, že prístup k potravinám a ich dostupnosť si vyžaduje zameranie pozornosti na zabezpečovanie primeranej životnej úrovne, najmä tým, ktorí nemajú dostatok ekonomických zdrojov a medzi ktorých patria často deti, staršie osoby, migranti, utečenci a nezamestnaní;

7.

podporuje vzorec potravinová bezpečnosť – výživa – kvalita – blízkosť – inovácie – produktivita; domnieva sa, že v záujme jeho realizácie by budúca SPP mala zohľadniť očakávania verejnosti, to znamená byť poľnohospodárskou aj potravinovou politikou zameranou na zvyšovanie informovanosti verejnosti o zdravom stravovaní;

8.

domnieva sa, že EÚ by mala vytvoriť lepšie podmienky na vykonávanie stravovacích programov, ako sú programy Ovocie v škole a Mlieko v škole, v členských štátoch, ako aj lepšiu podporu pre vzdelávanie a zvyšovanie povedomia o pôvode výrobkov a výžive, keďže uvedomelou voľbou stravovania možno predchádzať chorobám a taktiež znížiť výrazné zaťaženie sociálnych výdavkov v Európe; takisto žiada viac programov na podporu stravovania, na ktoré by sa mala vzťahovať menšia administratívna záťaž, a zvýšenie rozpočtu na tieto programy; vyzýva Komisiu, aby posúdila praktické aspekty týchto programov;

9.

opätovne vyjadruje podporu programu EÚ s názvom Najodkázanejšie osoby; pripomína, že USA na základe poľnohospodárskeho zákona vyčleňujú značnú pomoc doplnkovému programu podpory výživy, ktorý tomuto odvetviu a hospodárstvu všeobecne prináša značné zisky, okrem toho, že zmierňuje niektoré výživové potreby najchudobnejších obyvateľov;

10.

uvedomuje si obrovskú výzvu, ktorú predstavuje zmena klímy pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti, najmä z dôvodu zvyšovania frekvencie a rozsahu klimatických javov, ako sú suchá, záplavy, požiare a búrky; zdôrazňuje čoraz väčší problém nedostatku vody a jeho vplyv na výrobu potravín; zdôrazňuje potrebu naliehavého riešenia problematiky vodného hospodárstva a zmeny klímy;

11.

pripomína, že energetická a potravinová bezpečnosť spolu veľmi úzko súvisia; uznáva, že energetické náklady sú kľúčovým faktorom pri určovaní úrovne ziskovosti poľnohospodárstva, ktoré je odvetvím najväčšmi závislým od ropy; podporuje opatrenia, ktoré podnecujú poľnohospodárov k väčšej energetickej efektívnosti a rozvoju alternatívnych zdrojov dodávok energie; pripomína, že je potrebné dôslednejšie podporovať rozvoj výskumu a poradenstvo;

12.

domnieva sa však, že pri zvýšenom úsilí o rozvíjanie obnoviteľných zdrojov energie a splnenie cieľov na rok 2020 sa musí zohľadňovať vplyv na výrobu a dodávku potravín; zdôrazňuje krehkú rovnováhu spojenú s riešením potravinového a palivového problému;

13.

berie na vedomie mieru závislosti od dovozu bielkovín a olejnatých produktov z tretích krajín, čo má v prípadoch prudkého nárastu cien negatívny dosah na potravinárske a poľnohospodárske odvetvie, zvlášť na odvetvie živočíšnej výroby;

14.

vyzýva Komisiu, aby navrhla technické riešenie problému nízkeho zastúpenia geneticky modifikovaného materiálu v rámci dovozu geneticky nemodifikovaných plodín a aby v rámci EÚ navrhla rýchlejší proces schvaľovania dovozu nového geneticky modifikovaného potravinového variantu po dokázaní jeho bezpečnosti;

15.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup verejnosti k informáciám o výsledkoch kontrol potravinovej bezpečnosti s cieľom zvýšiť transparentnosť na európskej úrovni;

16.

je znepokojený vznikom fenoménu zaberania pôdy a jeho vplyvom na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách, ako aj budúcnosť poľnohospodárstva a poľnohospodárov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala túto situáciu v súvislosti s vlastníctvom pôdy a prírodnými zdrojmi;

17.

domnieva sa, že vzhľadom na vysoké náklady na krmivo sa situácia v podnikoch zaoberajúcich sa chovom poľnohospodárskych zvierat v EÚ zhoršila, žiada preto cielené využívanie nástrojov, ktoré sú k dispozícii podľa nariadenia Rady (ES) č.1234/2007 o jednotnej spoločnej organizácii trhov na stabilizáciu trhu a odvrátenie krízy;

18.

domnieva sa, že budúci pokrok v produktivite nových členských krajín zvýši plochu obrábateľnej pôdy a že bude príležitosťou na opätovnú produkciu bielkovín a olejnatých produktov v Európe;

19.

konštatuje, že nemožno zaručiť potravinovú bezpečnosť, ak sa nezaručí voľný prístup ku genetickým zdrojom pre výživu a poľnohospodárstvo, uznáva medzinárodnú zmluvu FAO o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo ako dôležitý nástroj na zachovanie agrobiodiverzity, ktorý tak pomáha predchádzať následkom zmeny klímy;

20.

zdôrazňuje, že stimuly pre trvalo udržateľné energetické plodiny, ktoré sú v súčasnosti plánované, by v nijakom prípade nemali ohroziť potravinovú bezpečnosť pre verejnosť;

21.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili a uskutočnili programy, ktoré budú obsahovať konkrétne poľnohospodárske opatrenia zamerané na zmiernenie vplyvu zmeny klímy a na prispôsobenie sa tejto zmene;

22.

zdôrazňuje nevyhnutnosť podporovať začatie informačnej kampane pre spotrebiteľov týkajúcej sa úsilia poľnohospodárov a poľnohospodárskeho odvetvia v oblasti ochrany životného prostredia a potravinovej bezpečnosti;

23.

je presvedčený, že finančné a poľnohospodárske trhy sú v súčasnosti prepojené viac ako kedykoľvek predtým; domnieva sa, že iba reakcia Európy už nepostačuje a že Európa by mala v otázkach kolísavosti cien a potravinovej bezpečnosti postupovať v súlade s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami; podporuje iniciatívu predsedníctva skupiny G20 v tomto smere;

24.

zdôrazňuje problémy, ktorým čelia poľnohospodári v čase extrémneho kolísania trhov a cien; upozorňuje na problémy, ktorým čelia poľnohospodári v snahe o plánovanie do budúcnosti v čase extrémnej kolísavosti cien; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zaviedla trvalé a dôrazné opatrenia zamerané na riešenie kolísania cien na poľnohospodárskych trhoch; domnieva sa, že to bude kľúčovým prvkom na zabezpečenie zachovania výroby v Európskej únii;

25.

konštatuje, že cenový index finančných trhov pre primárny poľnohospodársky tovar nikdy nebol taký nestabilný; ako príklad uvádza nedávne zvýšenie zmluvných cien pšenice, ktoré v priebehu dvoch mesiacov narástli o 70 %, pričom objem ich obchodovania sa na parížskom trhu komodít takmer zdvojnásobil;

26.

zdôrazňuje skutočnosť, že tieto udalosti sú len sčasti spôsobené základnými trhovými faktormi ako ponuka a dopyt a z veľkej časti sú výsledkom špekulácií; konštatuje, že špekulatívne správanie má na svedomí až 50 % nedávnych nárastov cien; schvaľuje závery osobitného spravodajcu OSN pre právo na potravu, pokiaľ ide o úlohu veľkých inštitucionálnych investorov, napríklad hedžových fondov, penzijných fondov a investičných bánk, ktoré sa zvyčajne nezaoberajú poľnohospodárskymi trhmi, pri ovplyvňovaní indexov cien komodít prostredníctvom pohybov na trhoch s derivátmi;

27.

v tejto súvislosti podporuje revíziu existujúcich právnych predpisov o finančných nástrojoch, ktorá by mala zabezpečiť transparentnejšie obchodovanie; pripomína, že finančné nástroje by mali slúžiť hospodárstvu a pomôcť poľnohospodárskej výrobe, aby prekonala krízu a klimatické javy; zároveň by sa malo zabrániť tomu, aby špekulácie ohrozovali inak efektívne poľnohospodárske podniky;

28.

víta návrh nariadenia o mimoburzových derivátoch, centrálnych zmluvných stranách a archívoch obchodných údajov, ktorý predložila Komisia; privítal by zavedenie bezpečnostných sietí proti extrémnej kolísavosti cien, ktoré by boli dostupné ako nástroj rýchlej reakcie na krízu; privítal by koordináciu právnych predpisov medzi EÚ a tretími krajinami, napríklad USA, aby sa obmedzili príležitosti pre špekulantov, ktorí chcú nečestne využiť rozdiely medzi rôznymi regulačnými systémami;

29.

je zástancom odvážnejších európskych opatrení na riešenie problému špekulácií, a to aj prostredníctvom mandátu pre regulačné orgány a orgány dohľadu, ktorý ich oprávni obmedzovať špekulácie; je presvedčený, že komoditné deriváty sa odlišujú od iných finančných derivátov a mali by s nimi obchodovať iba obchodníci, ktorí majú legitímny záujem ochraňovať poľnohospodárske výrobky pred rizikami, a ďalšie kategórie osôb, ktoré sú priamo prepojené na skutočnú poľnohospodársku výrobu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že obchodovanie s potravinovými komoditnými derivátmi sa čo najviac obmedzí na investorov priamo napojených na poľnohospodárske trhy;

30.

vyjadruje obavu z vysokej miery koncentrácie spoločností obchodujúcich s obilím, na základe ktorej sú príslušné spoločnosti schopné ovplyvňovať ceny na trhu; konštatuje, že to môže viesť k zvýšeniu kolísania cien, pretože spoločnosti obchodujúce s obilím majú vzhľadom na svoje špekulatívne obchody záujem na značnom výkyve cien; domnieva sa, že to dokazuje i skutočnosť, že na zabezpečenie stability a zároveň na ochranu záujmov poľnohospodárov aj spotrebiteľov sú nevyhnutné intervenčné zásoby alebo iná bezpečnostná sieť;

31.

zdôrazňuje, že značným cenovým výkyvom nemožno čeliť bez intervenčných alebo strategických zásob; domnieva sa preto, že je nevyhnutné v budúcnosti v rámci SPP posilniť úlohu tržných intervenčných nástrojov;

32.

zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť transparentnosť a spravodlivosť v potravinovom reťazci s cieľom zabezpečiť spravodlivú návratnosť pre poľnohospodárov, spravodlivé zisky a tvorbu cien v rámci potravinového dodávateľského reťazca, ako aj životaschopné poľnohospodárske odvetvie, ktoré zaistí potravinovú bezpečnosť; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne a účinné návrhy zamerané na riešenie tohto problému;

33.

poukazuje na to, že krajiny s nízkymi príjmami a nedostatkom potravín prejavujú väčšiu zraniteľnosť, keď sú konfrontované s kolísavosťou cien;

34.

konštatuje, že v súčasnosti je v celosvetovom meradle zásobovanie potravinami dostatočné a mnohým ľuďom chýba potravinová bezpečnosť skôr z dôvodu nedostupnosti potravín a vysokých cien;

35.

konštatuje však, že svetové zásoby potravín sú oveľa obmedzenejšie ako v minulosti, pretože počas potravinovej krízy v roku 2007 klesli na rekordnú úroveň 12 týždňových svetových zásob potravín; poukazuje na to, že svetová produkcia potravín čoraz citlivejšie reaguje na extrémne poveternostné podmienky spojené so zmenou klímy, na zvýšený celosvetový tlak na využívanie pôdy v dôsledku urbanizácie a na zvyšujúci sa počet škodcov a chorôb, čo môže spôsobiť náhly a nepredvídateľný nedostatok potravín;

36.

domnieva sa preto, že by bolo užitočné vytvoriť cielený svetový systém zásob potravín (núdzové zásoby na odstránenie hladu a zásoby na reguláciu cien komodít), vďaka ktorému by sa uľahčil svetový obchod v prípade prudkého nárastu cien, odvrátili by sa opakujúce sa prípady protekcionizmu a zvoľnil by sa tlak na svetové potravinové trhy; domnieva sa, že tieto zásoby by mal spravovať spoločný orgán pod záštitou OSN alebo FAO, ktorý by mal v plnej miere využívať skúsenosti FAO a Svetového potravinového programu OSN; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne preskúmala najefektívnejší spôsob, ako to dosiahnuť, a podala o tom správu Parlamentu; ďalej vyzýva Komisiu, aby zohrávala vedúcu úlohu pri obhajovaní tohto cieleného celosvetového systému zásob potravín;

37.

pripomína, že EÚ zatiaľ zareagovala poskytnutím pomoci a financií vrátane potravinového nástroja; privítal by správy o účinnosti tohto nástroja aj s ohľadom na pokroky v boji proti príčinám a príznakom a vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala možnosť zavedenia nástroja, ktorý by pomohol bojovať proti hladu vo svete;

38.

znovu zdôrazňuje význam rozvoja poľnohospodárstva v rozvojovom svete a dôležitosť vyčleňovania primeraného podielu oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) EÚ na odvetvie poľnohospodárstva; ľutuje, že od 80. rokov došlo k dramatickému zníženiu úrovne rozvojovej pomoci vyčlenenej na poľnohospodárstvo a víta uznanie potreby zvrátenia tohto trendu; vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárstvu priznala popredné miesto v rámci svojej rozvojovej pomoci, a to vrátane pomoci poľnohospodárom v prístupe na trhy;

39.

vyjadruje poľutovanie nad závermi samitu OSN o rozvojových cieľoch tisícročia z roku 2010, ktoré poukazujú na to, že rozvinuté krajiny sú ďaleko od splnenia záväzkov súvisiacich s oficiálnou rozvojovou pomocou;

40.

víta iniciatívu, s ktorou prišla Svetová banka na samite OSN o rozvojových cieľoch tisícročia v roku 2010 a ktorá spočíva vo zvýšení jej podpory pre odvetvie poľnohospodárstva s cieľom stimulovať rast príjmov, zamestnanosť a potravinovú bezpečnosť, najmä v oblastiach s nízkymi príjmami;

41.

opätovne potvrdzuje pozíciu, ktorú vyjadril vo svojej správe o budúcnosti SPP po roku 2013; opätovne potvrdzuje odhodlanie uplatňovať ráznu politiku poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorá všetkým zaručí potravinovú bezpečnosť, zachová životaschopnosť vidieckej Európy, zvýši konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, zabezpečí pokračovanie poľnohospodárskej výroby v celej EÚ, podporí inovácie, konkurencieschopnosť a zamestnanosť a prispeje k riešeniu najvýznamnejších celosvetových výziev, napríklad zmeny klímy; zdôrazňuje tiež, že SPP treba naďalej zjednodušovať a treba v nej odstraňovať byrokraciu s cieľom znížiť náklady príjemcov na jej vykonávanie;

42.

zdôrazňuje úlohu mladých poľnohospodárov v rámci budúcej SPP; poukazuje na to, že iba 7 % európskych poľnohospodárov má menej ako 35 rokov a že v najbližších 10 rokoch zároveň odíde do dôchodku najmenej 4,5 milióna poľnohospodárov; podporuje posilnenie opatrení zameraných na mladých poľnohospodárov, ako sú príspevky na začatie činnosti, dotované úrokové sadzby na pôžičky a ďalšie stimuly, ktoré členské štáty vykonávajú prostredníctvom svojich rozpočtov na rozvoj vidieka; opätovne potvrdzuje podstatu úpravy rozpočtu týkajúcu sa na výmenného programu pre mládež a privítal by, ak by sa zrealizoval ako pilotný program; vyzýva tiež na odstránenie všetkých administratívnych obmedzení, ktoré mladým ľuďom bránia začať pracovať v poľnohospodárskom odvetví;

43.

domnieva sa, že výskum a inovácie sú kľúčom k riešeniu problému potravinovej bezpečnosti pri zvyšovaní výroby za použitia menšieho množstva zdrojov; zdôrazňuje význam podpory odborného vzdelávania, prístupu k vzdelávaniu, prenosu znalostí a výmeny najlepších postupov v poľnohospodárskom odvetví; znovu zdôrazňuje potrebu koordinovaného prístupu medzi SPP a ostatnými politikami s cieľom uľahčiť prístup k výskumu a inováciám v poľnohospodárstve;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúka siedmy rámcový program pre výskum a rozvoj v oblasti výskumu a technologických inovácií, s cieľom zlepšiť produktivitu a zároveň splniť kritériá energetickej efektívnosti a trvalej udržateľnosti;

45.

poznamenáva, že každý rok sa rozloha pôdy dostupnej na poľnohospodársku výrobu znižuje v dôsledku zmeny klímy a urbanizácie;

46.

rád by zdôraznil najmä význam rozmanitosti európskeho poľnohospodárstva a zabezpečenia spoločnej existencie rôznych poľnohospodárskych modelov vrátane drobného poľnohospodárstva vytvárajúceho pracovné miesta vo vidieckych oblastiach Európy, ako aj význam rozmanitosti a kvality potravín vrátane miestnych a tradične vyrábaných produktov v rámci krátkeho dodávateľského reťazca a výživy v celej Európe, a to s cieľom podporiť rozvoj vidieckych oblastí a zachovanie dedičstva regionálneho potravinárskeho a vinárskeho odvetvia;

47.

konštatuje, že miestne tradičné poľnohospodárske postupy, rodinné poľnohospodárstvo, drobné poľnohospodárstvo a organické poľnohospodárstvo môžu byť cenným prínosom k potravinovej bezpečnosti, pretože často predstavujú účinné spôsoby využitia pôdy prostredníctvom metód osobitne vyvíjaných dlhé roky v konkrétnych regiónoch a umožňujú vytvorenie silnej väzby medzi produktom a oblasťou, z ktorej produkt pochádza a ktorá je symbolom kvality a autenticity produktu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tieto druhy poľnohospodárstva existovali spoločne s udržateľnými modernými podnikmi, pričom sa umožní kombinovanie vysokej produktivity s udržateľným využívaním pôdy;

48.

zdôrazňuje tiež skutočnosť, že prílišné využívanie poľnohospodárskych pozemkov bráni v niektorých členských štátoch dosiahnutiu ziskov poľnohospodárskej činnosti, ktoré sú nevyhnutným opatrením na podporu sceľovania malých plôch;

49.

zdôrazňuje potrebu zachovať rozmanitosť poľnohospodárstva v EÚ a uznáva, že miestne trhy zásobované čerstvými poľnohospodárskymi výrobkami miestnej výroby sú udržateľné z environmentálneho hľadiska a napomáhajú podporovať poľnohospodárske spoločenstvá s tradíciou; zdôrazňuje význam poľnohospodárstva v znevýhodnených oblastiach; vyzýva Komisiu, aby do svojich návrhov k budúcej SPP zahrnula tieto rozmanité európske modely poľnohospodárstva vrátane zváženia možnosti vytvoriť osobitné finančné stimuly a identifikačné systémy;

50.

zdôrazňuje potrebu vykonávať spravodlivejšiu SPP, čím by sa malo zabezpečiť vyvážené rozdelenie podpory poľnohospodárom v rámci všetkých členských štátov, ako aj medzi nimi, väčšia územná súdržnosť a postupné upúšťanie od vývozných subvencií, a to súčasne s upustením od všetkých foriem vývozných subvencií zo strany obchodných partnerov EÚ a zavedením regulácie pre všetky vývozné opatrenia s podobným účinkom;

51.

uznáva, že v dôsledku reforiem SPP a odstránenia vývozných náhrad sa výrazne zmiernil vplyv poľnohospodárskej výroby EÚ na rozvojové krajiny; žiada EÚ, aby uznala význam podpory poľnohospodárskych odvetví v rozvojových krajinách, najmä zabezpečením, aby bolo poľnohospodárstvo v rozvojových krajinách a v rámci rozpočtu EÚ na rozvojovú pomoc pre zahraničie prioritou;

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/16

—

so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (10028/2010) (Konžská republika) a návrh rozhodnutia Rady (12796/2010) (Kamerun),

—

so zreteľom na návrh dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Konžskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s produktmi z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie (FLEGT) (07636/2010),

—

so zreteľom na návrh dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Kamerunskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s produktmi z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie (FLEGT) (13187/2010),

—

so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 3 prvý pododsek, článkom 207 ods. 4 prvý pododsek, článkom 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) bod (v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0170/2010 a C7-0339/2010),

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach domorodého obyvateľstva (prijatú rezolúciou Valného zhromaždenia OSN 61/295 13. septembra 2007),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 z 20. októbra 2010, ktorým sa ustanovujú povinnosti hospodárskych subjektov uvádzajúcich na trh drevo a výrobky z dreva (1),

—

so zreteľom na dohodu z Kankúnu,

—

so zreteľom na svoju pozíciu z 19. januára 2011 o návrhu pozície Rady o uzavretí Dobrovoľných dohôd o partnerstve o FLEGT s Konžskou republikou (2) a s Kamerunskou republikou (3),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

1.

víta dobrovoľné dohody o partnerstve s Kamerunskou republikou a Konžskou republikou; domnieva sa, že usmernenia pre osvedčené postupy by sa mohli vyvodiť z rokovaní o týchto dohodách, a stanovil by sa tak príklad pre ďalšie prebiehajúce rokovania o týchto dohodách s krajinami produkujúcimi drevo;

2.

zdôrazňuje spoločnú zodpovednosť EÚ a krajín dodávajúcich výrobky z tropického dreva na trh EÚ za odstránenie nezákonnej ťažby a za súvisiaci obchod a posilnené úsilie o ochranu a trvalo udržateľné využívanie lesných zdrojov na celom svete;

3.

v tejto súvislosti víta záväzky zainteresovaných strán, pokiaľ ide o zlepšenie správy lesov a reformu platných právnych predpisov v prípade potreby tak, aby sa zabezpečilo, že činnosti v lesnom hospodárstve budú transparentné, budú dodržiavať práva domorodého obyvateľstva a nebudú prispievať k nepriaznivým vplyvom na životné prostredie; víta tiež záväzok EÚ poskytnúť podporu budovaniu kapacít vrátane, a najmä, vytvárania systémov overovania sledovateľnosti a zákonnosti pre drevo a výrobky z dreva v krajinách produkujúcich drevo;

4.

pripomína, že dobrovoľné dohody o partnerstve sú motivované snahou spoločne zastaviť obchodovanie s nezákonne ťaženým drevom a s výrobkami z tohto dreva a prispieť v celosvetovom meradle k zastaveniu odlesňovania a zhoršovania stavu lesov a s tým súvisiacich emisií CO2, ako aj straty biodiverzity a zároveň podporiť trvalo udržateľný hospodársky rast, trvalo udržateľný ľudský rozvoj, trvalo udržateľné zdroje potravy a úctu k domorodým a miestnym obyvateľom;

5.

pripomína, že rozšírenie intenzívneho využívania tropických pralesov a iných lesov s vysokým stupňom biodiverzity a hodnotami zásob uhlíka je neudržateľné a môže viesť k ďalšiemu odlesňovaniu a zhoršovaniu kvality lesa a prispieť k zničeniu životného prostredia na celom svete; berie na vedomie vnútorné pnutie v rámci dobrovoľných dohôd o partnerstve v tom, že podporou obchodu s výrobkami z dreva s rozsiahlymi oblasťami s pôvodným lesom by EÚ mohla ohroziť svoje ciele v boji proti zmene klímy, podporu ochrany a trvalo udržateľného využívania biodiverzity, znižovanie chudoby a zastavenie odlesňovania na celom svete; preto vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že politiky EÚ budú súdržné a že kroky podporované v rámci dobrovoľných dohôd o partnerstve účinne prispejú k medzinárodným záväzkom všetkých strán týchto dohôd; nalieha na Komisiu a Radu, aby uviedli podrobnosti o tom, aké dodatočné iniciatívy k dobrovoľným dohodám o partnerstve na boj proti odlesňovaniu a zhoršovaniu kvality pôvodných lesov a podporu ich ochrany predpokladajú;

6.

pripomína, že zatiaľ čo lesy sú zvrchovaným majetkom krajiny, v ktorej sa nachádzajú, lesné prostredie je spoločným dedičstvom ľudstva a musí sa chrániť, zachovávať a v prípade potreby obnovovať s konečným cieľom zachovania biodiverzity a funkcií ekosystémov na celom svete, ochrany klimatického systému a zaručenia práv domorodého obyvateľstva a komunít závislých od lesov; preto vyzýva partnerské vlády v Afrických a tretích krajinách, aby vypracovali plány riadenia využívania pôdy a zdrojov, ktorými sa dosiahnu tieto ciele, a aby určili kde a koľko podpory bude potrebnej od zahraničných partnerov a medzinárodných organizácií na dosiahnutie pokroku v dosahovaní týchto cieľov;

7.

vyzýva Komisiu, na základe týchto skutočností, aby sa v plnej miere sústredila na zabezpečenie toho, že dobrovoľné dohody o partnerstve nepodporia rozšírenie priemyselnej ťažby v nedotknutých lesných porastoch, a aby spolupracovala s vládami Kamerunskej republiky a Konžskej republiky a všetkými vládami, ktoré tieto dohody podpíšu v budúcnosti, v monitorovaní priamych aj nepriamych negatívnych účinkov komerčnej ťažby na voľne žijúce zvieratá a prijímaní krokov na ich odstránenie;

8.

víta dobrovoľný, transparentný, účastnícky prístup orientovaný na konsenzus, prostredníctvom ktorého sa dohody dosiahli; odporúča, aby sa tento prístup stal normou pre rokovania o dobrovoľných dohodách o partnerstve s ďalšími partnerskými krajinami produkujúcimi drevo;

9.

zdôrazňuje dôležitú úlohu nezávislých vnútroštátnych občianskych organizácií a nezávislých vonkajších pozorovateľov v monitorovaní riadneho plnenia týchto dohôd všetkými zainteresovanými stranami, a to aj prostredníctvom účasti vnútroštátnych zainteresovaných strán v spoločných výboroch, ktoré sa majú zriadiť na účely dohľadu nad procesom plnenia; zdôrazňuje, že miestne občianske organizácie musia byť oprávnené vykonávať nezávislý monitoring vynútiteľnosti práva, ako aj vykonávania reforiem správy a riadenia v lesnom hospodárstve;

10.

žiada Komisiu, aby vytvorila mechanizmus, ktorým sa zabezpečí, že dobrovoľné dohody o partnerstve sa budú účinne a včas presadzovať v rôznych etapách realizačnej fázy, a zaručí najmä posilnenie kapacít miestnych zainteresovaných strán a priamu účasť miestnych komunít a domorodého obyvateľstva počas realizačnej fázy, aby sa zaistilo širšie prijatie reforiem, ktoré sa budú vykonávať popri dobrovoľných dohodách o partnerstve, ako aj úplné overovanie dovozu do EÚ;

11.

pripomína, že preskúmanie legislatívneho a regulačného rámca upravujúceho odvetvie lesného hospodárstva je potrebné na to, aby sa dospelo k dobrovoľným dohodám o partnerstve, ktoré sú v súlade s cieľmi akčného plánu FLEGT, a aby sa zabezpečilo, že plnenie týchto dohôd prispeje k plneniu sociálnych dohovorov a medzinárodných dohôd, ktorých účastníkmi sú strany týchto dohôd;

12.

pripomína, že cieľom dobrovoľných dohôd o partnerstve je tiež zlepšenie sociálnej spravodlivosti a dodržiavanie práv miestnych a domorodých komunít, a teda začlenenie zásad transparentnosti a účasti za rovnakých podmienok;

13.

pripomína, že tieto legislatívne zlepšenia sa musia dosiahnuť pred vydaním licencií FLEGT;

14.

žiada Komisiu, aby do šiestich mesiacov od nadobudnutia platnosti akejkoľvek dobrovoľnej dohody o partnerstve predložila správu o opatreniach prijatých s cieľom zabezpečiť pokračovanie dialógu medzi zainteresovanými stranami a občianskou spoločnosťou vrátane miestneho a domorodého obyvateľstva a jeho udržiavanie počas implementačnej fázy; zastáva názor, že táto správa by mala obsahovať hodnotenie vplyvov a skutočných prínosov obsahu dobrovoľných dohôd o partnerstve na medzinárodné záväzky EÚ a záväzky signatárskych krajín, pokiaľ ide o životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj vrátane ochrany a trvalo udržateľného riadenia zdrojov biodiverzity;

15.

žiada obe strany dobrovoľných dohôd o partnerstve, aby zabezpečili, že občianska spoločnosť, miestne a domorodé obyvateľstvo budú môcť slobodne a s dôverou prispievať k plneniu a presadzovaniu týchto dohôd; domnieva sa, že spoločný výbor na vykonávanie dohody by mal udeliť organizáciám občianskej spoločnosti a miestneho a domorodého obyvateľstva právo podávať sťažnosti a v prípade ich neúspechu právo odvolať sa;

16.

žiada Komisiu, aby sa uistila, že dobre rozumie situácii v oblasti ľudských práv v ktorejkoľvek potenciálnej partnerskej krajine, ktorá chce uzavrieť dobrovoľnú dohodu o partnerstve, a odporúča jej, aby neprijímala záväzky so žiadnou krajinou, v ktorej neexistuje právny rámec na ochranu základných ľudských a sociálnych práv; opäť potvrdzuje potrebu otvoreného dialógu, slobody prejavu vrátane slobody náboženstva a slobody tlače v každej krajine, ktorej sa dobrovoľné dohody o partnerstve týkajú, aby boli vypočuté všetky možné sťažnosti;

17.

žiada komisiu, aby pravidelne vypracúvala a Európskemu parlamentu predkladala správy o pokroku vo vykonávaní rôznych ustanovení všetkých súčasných a budúcich dobrovoľných dohôd o partnerstve;

18.

očakáva, že v najbližších rokoch sa uzavrú ďalšie dobrovoľné dohody o partnerstve, čo si vyžiada špecifické a dodatočné financovanie na rozvoj technických a ľudských zdrojov; žiada Komisiu a členské štáty EÚ, aby špecifikovali, ktoré fondy sa použijú na podporu rokovaní o týchto dohodách a ich vykonávania;

19.

vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o pokroku v rokovaniach a vykonávaní súčasných a budúcich dobrovoľných dohôd o partnerstve a aby ho včas informovala o práci spoločného výboru na vykonávanie dohody, misii a správach o audite nezávislého audítora dohody, správach posudzujúcich vykonávanie dohody vrátane štúdií o sociálnom, hospodárskom a environmentálnom vplyve týchto dohôd a poskytla mu zoznam spoločností, ktorým boli udelené koncesie;

20.

poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a vláde každej krajiny, ktorej sa dobrovoľná dohoda o partnerstve týka.

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/19

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 25. septembra 2003 o piatej Ministerskej konferencii WTO v Kankúne (1), z 12. mája 2005 o hodnotení dauhaského kola rokovaní v nadväznosti na rozhodnutie Generálnej rady WTO z 1. augusta 2004 (2), z 1. decembra 2005 o prípravách na šiestu Ministerskú konferenciu Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu (3), z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) (4) na rozvoj, zo 4. apríla 2006 o hodnotení dauhaského kola rokovaní po Ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu (5), z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe (6), zo 7. septembra 2006 o prerušení rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy (DDA) (7), z 23. mája 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve (8), z 12. decembra 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve (9), na svoju pozíciu z 5. júna 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 964/2007 a (ES) č. 1100/2006 (10) a svoje uznesenie z 25. marca 2009 o hospodárskom partnerstve medzi tichomorskými štátmi na jednej strane a Európskym spoločenstvom na strane druhej (11),

—

so zreteľom na uzavretie Dočasnej dohody o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane,

—

so zreteľom na dohodu o hospodárskom partnerstve medzi skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1528/2007 z 20. decembra 2007, ktorým sa uplatňujú opatrenia na výrobky s pôvodom v určitých štátoch, ktoré sú súčasťou skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT), stanovené v dohodách, ktorými sa uzatvárajú alebo ktoré vedú k uzatvoreniu dohôd o hospodárskom partnerstve (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o dohodách o hospodárskom partnerstve z 23. októbra 2007 (KOM(2007)0635),

—

so zreteľom na Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT), najmä na jej článok XXIV,

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie štvrtej Ministerskej konferencie WTO prijaté 14. novembra 2001 v Dauhe,

—

so zreteľom na ministerské vyhlásenie šiestej Ministerskej konferencie WTO prijaté 18. decembra 2005 v Hongkongu,

—

so zreteľom na správu a odporúčania osobitnej skupiny pre pomoc v oblasti obchodu, ktoré 10. októbra 2006 prijala Generálna rada WTO,

—

so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje rozvojové ciele tisícročia (RCT) ako spoločne stanovené kritériá medzinárodného spoločenstva na odstránenie chudoby,

—

so zreteľom na vyhlásenie z Kigali, ktoré 22. novembra 2007 prijalo Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ v Kigali v Rwande,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2006 o situácii na Fidži (13), v ktorom ostro odsudzuje prevzatie moci fidžijskými vojenskými silami,

—

so zreteľom na katalóg 103 odporúčaní Rady OSN pre ľudské práva uvedených v správe pracovnej skupiny pre všeobecné pravidelné preskúmanie z 23. marca 2010 a so zreteľom na oficiálnu odpoveď fidžijskej vlády z 10. júna 2010, v ktorej sa uvádza, že dlho požadované a často odkladané všeobecné voľby sa stanovili na rok 2014 a že tento dátum sa nebude meniť,

—

so zreteľom na otázku zo 16. decembra 2010 adresovanú Komisii a týkajúcu sa uzavretia Dočasnej dohody o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na druhej strane (O-0212/2010 – B7-0807/2010),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže od 1. januára 2008 predchádzajúce obchodné vzťahy EÚ so štátmi AKT, ktoré týmto štátom umožňovali preferenčný prístup na trhy EÚ na nerecipročnom základe, už nie sú v súlade s pravidlami WTO,

B.

keďže DHP sú dohody, ktoré sú v súlade s pravidlami WTO a sú zamerané na podporu regionálnej integrácie a presadzovanie postupnej integrácie ekonomík krajín AKT do svetového hospodárstva, čo podporuje ich udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj a prispieva k celkovému úsiliu o odstránenie chudoby v krajinách AKT,

C.

keďže DHP by sa mali využívať na budovanie dlhodobých vzťahov, v ktorých obchod podporuje rozvoj,

D.

keďže protokol o cukre v rámci nástupníckych dohôd dohovorov z Lomé a dohody z Cotonou predpokladá predvídateľný príjem pre malé tichomorské ostrovy, ktorých diverzifikačný potenciál v oblasti poľnohospodárstva je obmedzený,

E.

keďže dočasné dohody o hospodárskom partnerstve (DDHP) sú dohody o obchode s tovarom zamerané na zabránenie narušeniu obchodu krajín AKT s EÚ,

F.

keďže súčasná finančná a hospodárska kríza znamená, že obchodná politika bude pre rozvojový svet dôležitejšia ako kedykoľvek predtým,

G.

keďže zo štátov AKT podpísali ku koncu roka 2009 dočasné dohody o hospodárskom partnerstve len Papua-Nová Guinea a Republika Fidžijských ostrovov, keďže ostatné tichomorské štáty AKT profitujú z iniciatívy Všetko okrem zbraní, ktorá ponúka bezcolný a bezkvótový prístup na trh EÚ, alebo zo zákonného všeobecného systému preferencií EÚ,

H.

keďže v prípade Papui-Novej Guinei sa dohoda predbežne uplatňuje od 20. decembra 2009; keďže v prípade Republiky Fidžijských ostrov sa začne uplatňovať potom, ako Republika Fidžijských ostrovov oznámi dočasné uplatňovanie alebo ratifikáciu dohodyk,

I.

keďže v súčasnosti prebiehajú rokovania so všetkými 14 tichomorskými štátmi AKT o komplexnej DHP,

J.

keďže dohoda DDHP zahŕňa všetky hlavné ustanovenia dohody o obchode s tovarom,

K.

keďže dosah záväzkov obsiahnutých v dohode na dotknuté krajiny by mohol byť veľmi výrazný,

L.

keďže DDHP ovplyvní rozsah a obsah budúcich dohôd medzi Papuou-Novou Guineou a Republikou Fidžijských ostrovov a ostatnými obchodnými partnermi a postoj regiónu pri rokovaniach o DHP,

M.

keďže medzi EÚ a tichomorskými štátmi existuje len obmedzená hospodárska súťaž vzhľadom na to, že veľkú väčšinu vývozu z EÚ predstavuje najmä tovar, ktorý tichomorské štáty nevyrábajú, ale ktorý často potrebujú buď na priamu spotrebu alebo ako vstupy pre domáci priemysel,

N.

keďže rybolov a s ním súvisiace činnosti a odvetvia predstavujú najväčší potenciál pre nárast vývozu v budúcnosti za predpokladu, že rybolov sa bude uskutočňovať environmentálne udržateľným spôsobom,

O.

keďže nové pravidlá obchodovania musia byť navrhnuté s cieľom podporiť rozvoj domáceho priemyslu a zabrániť vyčerpaniu zdrojov a zmene klímy a musia byť sprevádzané zvýšenou podporou pri poskytovaní pomoci v oblasti obchodu,

P.

keďže cieľom iniciatívy Pomoc pre obchod je podporiť schopnosti rozvojových krajín využívať nové obchodné príležitosti,

Q.

keďže Európska únia dohodla s krajinami AKT nové a pružnejšie pravidlá týkajúce sa pôvodu tovaru, ktoré, pokiaľ sa budú vykonávať riadne a v plnom súlade s účelom dohody a náležite sa pritom zohľadní nižšia úroveň kapacít týchto krajín, prinesú značné výhody,

R.

keďže výnimka z pravidiel pôvodu v dočasnej DHP sa týka celého výrobného reťazca od získavania surovín až po spracovanie, marketing a export,

S.

keďže výrobky z tuniakov majú z dôvodu vysokého dopytu osobitný charakter, napríklad rýchlo reagujú na cenové výkyvy, v dôsledku čoho sa na medzinárodnom trhu označujú za „citlivé produkty“, čo treba zohľadniť pri všetkých obchodných rokovaniach,

T.

keďže Komisia pre rybolov v západnej a strednej časti Tichého oceánu (WCPFC), medzinárodná organizácia zodpovedná za zabezpečenie udržateľnosti stavov rýb, vydala správu, že tretie krajiny, najmä Čína, ktoré investovali do rozsiahlych priemyselných projektov v Papue-Novej Guinei od zavedenia nových pravidiel pôvodu, výrazne zvýšili svoju rybolovnú kapacitu v oblasti a táto sa má zachovať, čím sa zvyšuje riziko nadmerného vyčerpania stavov rýb,

1.

je presvedčený, že obchodné vzťahy medzi týmto regiónom a EÚ by mali podporovať a zvyšovať obchod, trvalo udržateľný rozvoj a regionálnu integráciu, pričom by mali podporovať ekonomickú diverzifikáciu a zmierňovať chudobu; zdôrazňuje, že DDHP musí prispieť k dosiahnutiu RCT;

2.

zdôrazňuje, že kladný výsledok rokovaní o DDHP s Papuou-Novou Guineou a Fidži dokazuje silný záujem EÚ pokračovať v udržiavaní úzkych a popredných hospodárskych vzťahov s tichomorskými štátmi; vyjadruje nádej, že táto DDHP – ktorá je momentálne obmedzená na dve krajiny – by mohla pripraviť cestu širšej dohode, ktorá zahrnie ostatné krajiny tichomorskej oblasti;

3.

zdôrazňuje, že DDHP sa zameriava na to, aby trh zostal otvorený pre vývoz z Papuy-Novej Guiney a Republiky Fidžijských ostrovov a aby bolo možné viesť rokovania o komplexnej DHP, ak si to príslušné štáty budú želať;

4.

upozorňuje, že Papua-Nová Guinea a Republika Fidžijských ostrovov – dve tichomorské krajiny AKT s významným objemom vývozu do EÚ – sú zatiaľ jedinými členmi tichomorskej regionálnej skupiny, ktoré uzavreli dohodu, pričom ostatní členovia tejto skupiny sa pre ich nízku úroveň obchodu s tovarom s EÚ rozhodli dohodu nepodpísať;

5.

pripomína, že hoci DDHP možno považovať za prvý krok procesu, z právneho hľadiska ide o celkom nezávislú medzinárodnú dohodu, ktorá nemusí zákonite viesť buď k úplnej DHP, alebo k tomu, aby všetky pôvodné zmluvné strany DDHP podpísali úplnú DHP;

6.

pripomína inštitúciám a vládam EÚ, že ani uzavretie, ani odmietnutie DHP by nemalo viesť k situácii, že by sa krajina AKT ocitla v menej priaznivej pozícii, než v akej bola v rámci obchodných ustanovení Dohody z Cotonou;

7.

zdôrazňuje, že prípadný súhlas Parlamentu s DDHP nepredurčuje jeho pozíciu k súhlasu s komplexnou DHP, pretože postup uzatvárania sa týka dvoch rozdielnych medzinárodných dohôd;

8.

pripomína, že skutočný regionálny trh je nevyhnutným predpokladom na úspešné uplatňovanie DDHP – rovnako aj akejkoľvek budúcej úplnej DHP – a že regionálna integrácia a spolupráca majú zásadný význam pre sociálny a hospodársky rozvoj tichomorských štátov; domnieva sa, že túto skutočnosť je potrebné zohľadniť pri uplatňovaní dohody;

9.

zdôrazňuje, že cieľom osobitných ustanovení o pravidlách pôvodu pre produkty rybolovu je rozvoj kapacít pobrežného spracovania rýb v tichomorských štátoch AKT, aby sa na miestnej úrovni vytvárali pracovné miesta a príjmy;

10.

upozorňuje, že dočasná DHP pripravila cestu na rozvoj priemyselných projektov v Papue-Novej Guinei, akým je napríklad tichomorská námorná priemyselná zóna v Madangu, ktorá má podľa očakávaní vyprodukovať viac než 400 000 ton konzervovaných tuniakov za dva roky;

11.

v tejto súvislosti je veľmi znepokojený opatreniami, medzi ktoré patrí nedávna revízia environmentálnych predpisov zo strany orgánov Papuy-Novej Guiney, na základe ktorej sa v skutočnosti upúšťa od požiadavky predkladať environmentálne správy v prípade takýchto projektov a sťažuje sa možnosť dovolania;

12.

zdôrazňuje význam odvetvia rybného hospodárstva ako prvotného zdroja zamestnanosti pre ženy v tichomorskej oblasti; domnieva sa, že Komisia by mala poskytnúť technickú, politickú a finančnú pomoc s cieľom zlepšiť možnosti zamestnania pre ženy v tichomorských štátoch;

13.

s obavami berie na vedomie, že údaje WCPFC ukazujú, že tretie krajiny zvýšili svoju rybolovnú kapacitu v týchto tichomorských vodách a že preto existuje riziko nezákonného, nenahláseného a neregulovaného rybolovu a nadmerného rybolovu, čo nepomáha trvalo udržateľnému rozvoju miestneho rybného hospodárstva;

14.

zdôrazňuje, že hoci Papua-Nová Guinea a Fidži majú obmedzenú rybolovnú kapacitu, a preto majú obmedzenú ponuku rýb získaných vcelku a obmedzenú kapacitu na spracovanie rýb na pevnine, výnimka z pravidiel pôvodu pre spracované produkty rybolovu, ktorú Papua-Nová Guinea momentálne aktívne využíva, urobila z tejto krajiny skutočné centrum spracovania veľkého množstva tuniakov z rôznych zdrojov (vrátane Filipín, Thajska, Číny, Spojených štátov a Austrálie); upriamuje pozornosť na skutočnosť, že výnimka z pravidiel pôvodu môže mať destabilizačný vplyv na priemysel spracovania a konzervovania rýb v EÚ;

15.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila Parlamentu správu o týchto osobitných aspektoch v odvetví rybného hospodárstva tichomorských štátov, ako aj o riadení stavov rýb v Tichom oceáne vrátane postupov trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne začala konzultácie stanovené v článku 6 ods. 6 pododseku d) protokolu II pripojeného k DDHP a aby schválila pozastavenie výnimočných opatrení týkajúcich sa pravidiel pôvodu v prípade, že hodnotiaca správa preukáže destabilizačný vplyv na priemysel spracovania a konzervovania rýb v EÚ;

16.

konštatuje, že takáto správa o vykonávaní špeciálnych pravidiel pôvodu musí byť vypracovaná počas roku 2011, t. j. tri roky po oznámení prijatia pravidiel v nariadení (ES) č. 1528/2007 Papue Novej Guinei, a že správa by sa mala zaoberať hospodárskym, sociálnym a environmentálnym vplyvom udelenia výnimky z pravidiel pôvodu na obyvateľstvo Papuy Novej Guiney a najmä na pobrežné komunity; v tejto súvislosti žiada o okamžité informácie o pôsobnosti tejto správy a o tom, či sa v nadväznosti na správu bude konzultovať so všetkými zainteresovanými a dotknutými stranami vrátane organizácií občianskej spoločnosti v Papue Novej Guinei.

17.

nabáda Fidži, aby sa riadilo odporúčaniami medzinárodného spoločenstva a aby uplatňovalo postupy dobrej správy verejných vecí; domnieva sa, že tieto kroky by mali viesť k uvoľneniu finančnej pomoci pre odvetvie výroby cukru na Fidži; uznáva, že odvetvie výroby cukru, ktoré je na Fidži kľúčovým zdrojom zamestnanosti, naliehavo potrebuje tieto finančné prostriedky;

18.

zdôrazňuje, že každá regionálna DHP by mala byť podmienená schválením časového plánu uskutočnenia demokratických volieb všetkými príslušnými politickými zoskupeniami Republiky Fidžijských ostrovov;

19.

odporúča uplatňovať pružný, asymetrický a pragmatický prístup k prebiehajúcim rokovaniam o komplexnej DHP; trvá na tom, aby sa kapitola o rozvojovej spolupráci zahrnula do navrhovanej komplexnej DHP;

20.

poukazuje na to, že dohoda môže vplývať aj na vzťahy medzi tichomorskou oblasťou a jej najbližšími a najväčšími obchodnými partnermi (Austráliou a Novým Zélandom) a že sa musí zabezpečiť, aby súčasné ustanovenia dohody nepôsobili ako prekážka na ceste k budúcim obchodným dohodám s týmito krajinami;

21.

pripomína, že DHP musí podporovať rozvojové ciele, politiky a priority tichomorských štátov, a to nielen v rámci svojej štruktúry a obsahu, ale aj z hľadiska spôsobu a charakteru jej uplatňovania;

22.

pripomína, že v októbri 2007 bola prijatá stratégia EÚ na pomoc obchodu obsahujúca záväzok zvýšiť spoločnú pomoc EÚ súvisiacu s obchodom na 2 miliardy EUR ročne do roku 2010 (1 miliarda EUR od Spoločenstva a 1 miliarda EUR od členských štátov); trvá na tom, aby tichomorská oblasť získala príslušný a primeraný podiel na tejto pomoci;

23.

požaduje včasné stanovenie a vyčlenenie podielu tichomorskej oblasti na zdrojoch pomoci obchodu; zdôrazňuje, že tieto finančné prostriedky by mali predstavovať dodatočné zdroje a nie iba opätovne použité zdroje Európskeho rozvojového fondu, že by mali zodpovedať prioritám Papuy-Novej Guiney a Republiky Fidžijských ostrovov, ako aj širšej tichomorskej oblasti a ich úhrada by mala byť uskutočnená včas, mala by byť predvídateľná a v súlade s harmonogramom vykonávania vnútroštátnych a regionálnych strategických rozvojových plánov;

24.

vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na záväzky prijaté Radou v septembri 2007 v súvislosti s Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a s prístupom k liekom nerokovala o dodatočných ustanoveniach TRIPS-plus súvisiacich s farmaceutickou oblasťou, ktoré by v rámci DHP ovplyvňovali verejné zdravie a prístup k liekom, aby sa zdržala požiadaviek na dodržiavanie alebo prijatie záväzkov Zmluvy o patentovej spolupráci a Zmluvy o patentovom práve, aby do dohody nezačlenila ustanovenia smernice 2004/48/ES (14) a aby do DHP nezavádzala nové pravidlá, napr. ochranu nepôvodných databáz;

25.

vyjadruje trvalú podporu komplexnej DHP medzi EÚ a tichomorskými štátmi; súhlasí s tým, že kľúčové oblasti, o ktorých sa musí rokovať, zahŕňajú:

26.

požaduje však, aby Komisia pokračovala vo vypracúvaní rozsiahlejšej dohody a hľadala prípadné dostupné a realizovateľné alternatívy, ktoré krajinám, ktoré nechcú uzavrieť dohodu DDHP ani komplexnú DHP alebo niektorú z nich, zaručia prístup na trh v súlade s pravidlami WTO a na základe kreatívneho využívania všetkých možností podľa týchto pravidiel vrátane výnimiek;

27.

zastáva názor, že v rámci komplexnej DHP by sa mal zriadiť parlamentný výbor na monitorovanie vykonávania dohody a že zloženie tohto výboru zo strany EP by malo zodpovedať zloženiu spoločného parlamentného výboru Cariforum – EÚ;

28.

zdôrazňuje, že súčasťou DDHP aj komplexnej DHP by mala byť doložka o revízii stanovujúca povinnosť vypracovať nezávislé celkové posúdenie vplyvu, ktoré by zahŕňalo hospodársky, sociálny a environmentálny dosah dohody a náklady a dôsledky jej uplatňovania a ktoré by sa malo uskutočniť od troch do piatich rokov od podpísania dohody; zdôrazňuje, že doložka o revízii DDHP – a následne aj DHP – by mala obsahovať ustanovenie, že na základe uvedeného posúdenia vplyvu sú všetci signatári oprávnení požiadať o využitie tejto doložky; žiada, aby Európsky parlament a parlamenty tichomorských štátov boli zapojené do akejkoľvek revízie dohody;

29.

v tejto súvislosti podporuje záväzok Komisie zabezpečiť, aby táto všeobecná odchýlka z pravidiel pôvodu bola v budúcich DHP skôr výnimkou než pravidlom;

30.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a krajín AKT, Rade AKT – EÚ a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/24

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 20. novembra 1989, najmä na jeho článok 21,

—

so zreteľom na Európsky dohovor o osvojení detí z roku 1967,

—

so zreteľom na Dohovor o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach (podpísaný v Haagu 29. mája 1993) a Európsky dohovor o výkone práv detí z 25. januára 1996 (ETS č. 160),

—

so zreteľom na článok 24 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 a ods. 5 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 1996 o zlepšovaní zákonov a spolupráce medzi členskými štátmi pri osvojovaní detí (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 s názvom K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa (2),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže blaho každého dieťaťa a zabezpečenie jeho najlepších záujmov má mimoriadny význam a keďže cieľom Európskej únie je ochrana práv detí,

B.

keďže oblasť osvojení detí je v právomoci členských štátov, ktoré implementujú príslušné postupy v súlade s najlepšími záujmami dieťaťa,

C.

keďže existujú platné dohovory, ktoré sa zaoberajú ochranou detí a zodpovednosťou rodičov, najmä Európsky dohovor o osvojení detí z roku 1967, ktorého cieľom je priblížiť zákony členských štátov v prípadoch, keď je osvojenie spojené s presťahovaním dieťaťa do inej krajiny, a Dohovor o ochrane detí a spolupráci pri medzištátnych osvojeniach z roku 1993 (Haagsky dohovor),

D.

keďže všetky členské štáty EÚ sú signatármi Haagskeho dohovoru,

E.

keďže v dôsledku Haagskeho dohovoru sa dosiahol značný pokrok,

F.

keďže Dohovor OSN o právach dieťaťa a Haagsky dohovor charakterizujú rodinu ako základnú jednotku spoločnosti, v prevažnej väčšine prípadov ako prirodzené prostredie pre rast a prospievanie detí a ako primárnu voľbu, pokiaľ ide o starostlivosť o deti,

G.

keďže ak nemožno zabezpečiť primárnu starostlivosť o deti v rodine, ako jedna z prirodzených sekundárnych volieb prichádza do úvahy adopcia, pričom umiestnenie dieťaťa do zariadenia inštitucionálnej starostlivosti by malo byť až úplne poslednou voľbou,

H.

keďže problém neistého detstva, najmä opustených detí a detí umiestnených v rôznych zariadeniach, je v Európe závažný a mal by sa veľmi seriózne riešiť,

I.

keďže porušenia práv detí, násilie páchané na nich a obchodovanie s deťmi za účelom adopcie, prostitúcie, nezákonnej práce, vynúteného manželstva a pouličného žobrania či iné nelegálne účely zostávajú v EÚ aj naďalej problémom,

J.

keďže je dôležité chrániť právo dieťaťa na rodinný život a zabezpečiť, aby deti neboli nútené prežiť dlhé obdobie v detských domovoch,

K.

keďže po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti sa Charta základných práv Európskej únie stala záväznou; keďže podľa článku 24 charty „deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho“; a keďže aj v článku 3 Lisabonskej zmluvy je určené, že cieľom Únie je ochrana práv dieťaťa,

1.

požaduje, aby sa zvážila možnosť koordinovať na úrovni EÚ stratégie týkajúce sa nástroja medzinárodných adopcií v súlade s medzinárodnými dohovormi s cieľom zlepšiť pomoc v oblasti informačných služieb, prípravy medzištátnych osvojení, spracúvania žiadostí o medzinárodné adopcie a služby poskytované po adopcii, pamätajúc pritom na to, že všetky medzinárodné dohovory o ochrane práv dieťaťa uznávajú právo osirotených alebo opustených detí na rodinu a ochranu;

2.

vyzýva Komisiu, aby zvážila fungovanie vnútroštátnych systémov na celoeurópskej úrovni;

3.

domnieva sa, že ak je to možné, a v najlepšom záujme dieťaťa, mali by sa uprednostňovať adopcie do štátu, z ktorého dieťa pochádza, a prípadne alternatívna rodinná starostlivosť, ako je pestúnska a domáca starostlivosť, alebo nájdenie rodiny prostredníctvom medzinárodnej adopcie v súlade s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými dohovormi, a že umiestnenie v domove by malo byť len dočasným riešením;

4.

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o dlhodobú ochranu práv detí, mali by sa uplatňovať vnútroštátne právne predpisy krajiny pôvodu rodiny hľadajúcej dieťa na účely medzinárodnej adopcie;

5.

naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v spolupráci s Haagskou konferenciou, Radou Európy a organizáciami pre deti vytvorili rámec na zabezpečenie transparentnosti a účinného hodnotenia vývoja týkajúceho sa opustených a adoptovaných detí a aby koordinovali svoju činnosť s cieľom predchádzať obchodovaniu s deťmi na účely adopcie;

6.

vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu v Haagskej konferencii s cieľom vyvíjať na ňu tlak, aby zlepšila, zjednotila a zjednodušila procedúru medzinárodnej adopcie a odstránila zbytočnú byrokraciu, a aby sa oni samotné zaviazali ochraňovať záujmy detí z tretích krajín;

7.

vyzýva príslušné orgány jednotlivých štátov, aby členský štát, z ktorého dieťa, ktoré podstúpilo medzinárodnú adopciu, pochádza, pravidelne informovali o jeho vývoji;

8.

vyzýva členské štáty, aby uznali psychologické, citové, fyzické a sociálne/vzdelávacie dôsledky odňatia dieťaťa z krajiny jeho pôvodu a aby adoptívnym rodičom a adoptovanému dieťaťu ponúkli primeranú pomoc;

9.

dôrazne žiada členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť deťom so zvláštnymi potrebami, ako sú deti vyžadujúce lekársku starostlivosť a deti so zdravotným postihnutím;

10.

uznáva, že procedurálne záruky a náležitá kontrola všetkých dokumentov spojených s adopciou vrátane rodného listu, pomáhajú chrániť dieťa pred porušením jeho práv spojených s pochybnosťami ohľadne veku či totožnosti; verí, že spoľahlivý systém registrácie narodených detí dokáže zabrániť obchodovaniu s deťmi na účely adopcie a požaduje, aby sa zvážili legálne riešenia na uľahčenie vzájomného uznávania dokumentov potrebných na adopciu;

11.

vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby sa aktívne podieľali na boji proti obchodovaniu s deťmi na účely adopcie;

12.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade, Komisii, Haagskej konferencii a vládam a parlamentom členských štátov.

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/27

—

so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Srbskou republikou, ktorá sa práve nachádza v procese ratifikácie členskými štátmi a Európskym parlamentom, a Dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom a Srbskou republikou, ktorá nadobudla platnosť 1. februára 2010,

—

so zreteľom na závery Rady z 25. októbra 2010, v ktorých sa Komisia vyzýva, aby pripravila svoje stanovisko k žiadosti Srbska o členstvo v Európskej únii, ako aj na závery Rady zo 14. júna 2010,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999), poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 9. septembra 2010, v ktorej sa schválil obsah stanoviska a privítala pripravenosť EÚ na sprostredkovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/213/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v európskom partnerstve so Srbskom a o zrušení rozhodnutia 2006/56/ES (2),

—

so zreteľom na správu Komisie o pokroku Srbska za rok 2010 (3) a na oznámenie Komisie zo 9. novembra 2010 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2010 – 2011 (4),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Medziparlamentného zhromaždenia EÚ – Srbsko zo 4. – 5. októbra 2010,

—

so zreteľom na dohodu o readmisii medzi EÚ a Srbskom z 8. novembra 2007 (5) a na nariadenie Rady (ES) č. 1244/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení (6),

—

so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 25. októbra 2007 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Srbskom (7) a na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2009, ktorý sa týka krajín západného Balkánu, Islandu a Turecka (8),

—

so zreteľom na správy, ktoré Bezpečnostnej rade OSN predložil hlavný žalobca ICTY 18. júna 2010 a 6. decembra 2010,

—

so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky/vysokej predstaviteľky Komisie Catherine Ashtonovej z 8. septembra 2010 o ďalších krokoch OSN týkajúcich sa poradného stanoviska ku Kosovu,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v záveroch predsedníctva vydaných po zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 dostali všetky štáty západného Balkánu prísľub, že sa stanú členmi Európskej únie, keď splnia stanovené kritériá, a tento prísľub bol zopakovaný v obnovenom konsenze v otázke rozširovania, ktorý schválila Európska rada 14. a 15. decembra 2006, a v záveroch Rady z 25. októbra 2010 o Srbsku,

B.

keďže tempo integrácie štátov západného Balkánu do EÚ je individuálne a závisí od výsledkov každého z nich, najmä pokiaľ ide o odhodlanie splniť všetky požiadavky, dodržať všetky záväzky, uskutočniť reformy a prijať potrebné opatrenia, ktoré si členstvo v EÚ vyžaduje,

C.

keďže konštruktívny prístup k regionálnej spolupráci a dobré susedské vzťahy sú kľúčovými prvkami procesu stabilizácie a pridruženia; keďže zohrávajú rozhodujúcu úlohu v procese transformácie štátov západného Balkánu na oblasť dlhodobej stability a trvalo udržateľného rozvoja,

D.

keďže Srbsko má možnosť stať sa dôležitým aktérom pri zaisťovaní bezpečnosti a stability v tomto regióne,

E.

keďže samotná EÚ je založená na zásadách, akými sú zmierenie, kompromis a mierové spolunažívanie; keďže politika EÚ v štátoch západného Balkánu sleduje rovnaké ciele, ktorých úlohou je zlepšiť vzťahy medzi národmi tohto regiónu; keďže v súlade s touto politikou EÚ odsudzuje všetky vojnové zločiny spáchané v bývalej Juhoslávii a podporuje prácu Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu a miestnych komôr pre vojnové zločiny s cieľom zabezpečiť spravodlivosť a prijatie zodpovednosti,

1.

opätovne potvrdzuje, že budúcnosť Srbska je v EÚ, a povzbudzuje krajinu, aby pokračovala v úsilí dosiahnuť tento cieľ; vyjadruje Srbsku uznanie za pokrok, ktorý dosiahlo v reformnom procese; víta rozhodnutie začať s ratifikáciou Dohody o stabilizácii a pridružení so Srbskom, ktoré Rada prijala 14. júna 2010, a skutočnosť, že túto dohodu už ratifikovalo 11 členských štátov; vyzýva zostávajúce členské štáty, aby k ratifikácii prikročili čo najskôr;

2.

víta žiadosť Srbska o členstvo v Európskej únii predloženú 22. decembra 2009 a rozhodnutie Rady ministrov z 25. októbra 2010, v ktorom žiada Komisiu o preskúmanie žiadosti Srbska; zastáva názov, že rozhodnutie Rady vysiela pozitívny signál Srbsku a povzbudzuje ho, aby urýchlilo reformy potrebné na splnenie kodanských kritérií; zdôrazňuje, že rozhodnutie Rady je významným prínosom k stabilite na západnom Balkáne; vyzýva Komisiu, aby predložila svoje stanovisko k tejto veci podľa postupu stanoveného v článku 49 Zmluvy o Európskej únii;

3.

víta rozhodnutie Rady týkajúce sa uvoľnenia vízového režimu, ktoré srbským občanom od 19. decembra 2009 umožňuje cestovať do schengenského priestoru bez víz; víta rozhodnutie srbskej vlády umožniť občanom EÚ cestovať do Srbska s preukazom totožnosti a vyzýva k ďalším iniciatívam, ktoré by uľahčili kontakty medzi ľuďmi a mobilitu osôb v oblasti západného Balkánu; vyzýva srbské orgány, aby prijali primerané opatrenia a vynaložili maximálne úsilie na obmedzenie možností zneužitia režimu bezvízového styku, a najmä aby zabezpečili, že srbskí občania budú riadne informovaní o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich z režimu bezvízového styku;

4.

s uspokojením konštatuje, že nástroj predvstupovej pomoci funguje v Srbsku dobre; povzbudzuje vládu aj EÚ, aby zjednodušili administratívne postupy financovania nástroja predvstupovej pomoci s cieľom viac ho sprístupniť menším a necentralizovaným príjemcom; zdôrazňuje potrebu udržania primeranej úrovne predvstupovej pomoci pri budúcom preskúmaní finančného rámca EÚ;

5.

víta spoločné uznesenie EÚ a Srbska o poradnom stanovisku Medzinárodného súdneho dvora týkajúcom sa súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom, ktoré Valné zhromaždenie OSN prijalo aklamáciou 9. septembra 2010; víta ochotu srbskej vlády zapojiť sa do obnoveného dialógu s Kosovom prebiehajúcom v rámci EÚ a vyzýva k bezodkladnému začatiu rozhovorov; vyzýva Srbsko, aby začalo dialóg s Kosovom bez toho, aby naďalej nastoľovalo otázku nových rokovaní o jeho statuse, vyjadruje svoje presvedčenie, že uplatnenie postupného prístupu môže prospieť všetkým občanom Kosova; zdôrazňuje, že k tomu, aby bol tento dialóg úspešný, bude potrebné odhodlanie a pripravenosť robiť kompromisy na obidvoch stranách so zreteľom na ich spoločnú európsku budúcnosť a ich spoločný záujem o dosiahnutie dlhodobého mieru a stability v regióne a zlepšenie kvality života ľudí; zdôrazňuje, že schopnosť uľahčiť tento proces predstavuje skúšku dôveryhodnosti EÚ a jej politickej vízie v celom regióne; pripomína, že dobré susedské vzťahy sú jednou z najdôležitejších podmienok, ktoré umožnia všetkým krajinám západného Balkánu pokročiť smerom k členstvu v EÚ;

6.

víta zlepšenie spolupráce s misiou EULEX, zdôrazňuje však, že v tomto smere treba vyvinúť ďalšie úsilie, najmä pokiaľ ide o zlepšenie výmeny informácií; vyzýva srbské orgány, aby uľahčili spoluprácu medzi misiou EULEX a kosovskými Srbmi pri ich úsilí o uplatňovanie zásad právneho štátu na severe Kosova;

7.

naliehavo vyzýva srbskú vládu, aby rozpustila paralelné srbské štruktúry v Kosove, ktoré oslabujú proces decentralizácie a zabraňujú úplnej integrácii srbskej komunity do kosovských inštitúcií; v tejto súvislosti vyzýva srbské orgány, aby pri zakladaní a fungovaní miestnych inštitúcií v srbských multietnických obciach na sever, ako aj na juh od rieky Ibar zohrávali konštruktívnu úlohu;

8.

vyzýva srbské úrady na prijatie konštruktívneho prístupu k budúcim všeobecným voľbám v Kosove; poukazuje na to, že stabilné a multietnické inštitúcie v Kosove sú v záujme Srbska, ako aj ostatných susediacich krajín, a domnieva sa, že v tejto súvislosti je účasť kosovských Srbov na volebnom procese nevyhnutným prvkom na to, aby sa predišlo marginalizácii komunity kosovských Srbov;

9.

berie na vedomie úsilie Srbska a Kosova o nájdenie osôb, ktoré sú nezvestné od konfliktu v rokoch 1998 – 1999, prostredníctvom Pracovnej skupiny pre prípady zmiznutia osôb v súvislosti s udalosťami v Kosove; zdôrazňuje, že vyriešenie tejto otázky je dôležité, aby sa umožnil posun vpred od konfliktu v rokoch 1998 – 1999; ďalej poznamenáva, že v súčasnosti je stále nezvestných približne 1 862 osôb, a vyzýva Srbsko aj Kosovo, aby rozšírili všetku vzájomnú spoluprácu, spoluprácu s Medzinárodným výborom Červeného kríža, misiou EULEX a inými subjektmi pri hľadaní týchto osôb;

10.

zdôrazňuje, že rozvoj regionálnej spolupráce zostáva pre EÚ kľúčovou prioritou a považuje sa za katalyzátor zmierenia, dobrých susedských vzťahov a zlepšenia medziľudských vzťahov v krajinách západného Balkánu; vyzýva preto Srbsko, aby postupovalo konštruktívnym prístupom k otvorenejšej regionálnej spolupráci a umožnilo tak nájsť praktické a udržateľné riešenie zastupovania Kosova na regionálnych fórach; víta preto, že 2. júna 2010 sa v Sarajeve konalo stretnutie EÚ a krajín západného Balkánu na vysokej úrovni;

11.

pripomína, že základnou podmienkou toho, aby Srbsko pokročilo na ceste k členstvu v EÚ, je úplná spolupráca s ICTY; berie na vedomie, že Srbsko naďalej primerane reaguje na žiadosti ICTY o pomoc, a vyzýva srbskú vládu, aby pokračovala v úzkej spolupráci so súdom, a to vrátane rýchleho odovzdávania všetkých požadovaných dokumentov a včasného uzatvárania prípadov vrátených z ICTY; upozorňuje však na najnovší posudok hlavného žalobcu ICTY, podľa ktorého sú snahy Srbska zadržať zostávajúce dve stíhané osoby na úteku naďalej problematické; zdôrazňuje, že za najpresvedčivejší dôkaz o úplnej spolupráci možno považovať len zatknutie stíhaných osôb na úteku a ich vydanie do Haagu, a požaduje, aby úsilie o ich zatknutie bolo systematickejšie, aby sa tak konečne mohol naplniť mandát súdu; naliehavo požaduje predovšetkým prehodnotenie súčasného prístupu v súlade s odporúčaniami ICTY; zdôrazňuje, že Srbsko môže získať status kandidátskej krajiny a/alebo začať prístupové rokovania s EÚ len vtedy, ak úrad prokurátora ICTY dospeje k záveru, že ponúklo plnú spoluprácu;

12.

víta uznesenie o Srebrenici, ktoré prijal srbský parlament, ako významný krok v procese zvyšovania informovanosti o zverstvách spáchaných v nedávnej minulosti a k uzmiereniu v tomto regióne; oceňuje rozhodnutie prezidenta Tadića zúčastniť sa na spomienkovom podujatí pri príležitosti 15. výročia genocídy v Srebrenici ako ďalší krok týmto smerom, ako aj jeho návštevu vo Vukovare, kde sa ospravedlnil obetiam masakru v Ovčare v roku 1991, čím dal nový impulz na rozvoj dobrých susedských vzťahov medzi Srbskom a Chorvátskom; víta odhodlanie a profesionálny prístup úradu osobitného žalobcu pre vojnové zločiny vrátane jeho pohotovej reakcie, pokiaľ ide o vyšetrovanie v súvislosti s jazerom Peručac;

13.

berie na vedomie reformu súdnictva a vyzýva na ďalšie intenzívne úsilie, ktoré zabezpečí nezávislosť a nestrannosť sudcov a zlepší efektivitu práce súdov; víta politické rozhodnutie začať opätovné menovanie sudcov, ale zdôrazňuje, že by sa malo uskutočňovať transparentným spôsobom, ktorý by zabezpečoval, aby sa sudcovia, ktorí neboli opätovne menovaní, mohli voči takýmto rozhodnutiam účinne odvolať, a varuje pred politizáciou tohto postupu; upozorňuje na oneskorené prijímanie príslušných právnych predpisov a vyzýva vládu, aby zostávajúce návrhy zákonov predložila čo najskôr parlamentu; žiada úplnú transparentnosť v oblasti výkonu justície; okrem toho žiada o ďalšie finančné a administratívne zdroje pre súdy vrátane ústavného súdu, ktoré by mali napomôcť zlepšiť ich fungovanie a zbaviť sa nevybavených prípadov; v tejto súvislosti sa domnieva, že reštitúcia majetku predchádzajúcim vlastníkom by mala byť veľkou prioritou; zdôrazňuje, že prezumpcia neviny je jedným z hlavných právnych nástrojov zaručujúcich právny štát; vyzýva orgány a najmä výkonnú moc, aby túto zásadu prísne dodržiavali;

14.

pripomína, že najvyššou prioritou orgánov by mala byť snaha dodržiavať zásady právneho štátu; víta pokrok dosiahnutý v oblasti boja proti korupcii, ktorý sa, okrem iného, prejavil v nedávnych prípadoch trestného stíhania vysoko postavených osôb a vytvorením zodpovedajúceho právneho rámca, ako aj začatím činností protikorupčného úradu v januári 2010, zdôrazňuje však, že korupcia je v krajine stále rozšírená, a požaduje zintenzívnenie úsilia na jej odstránenie; upozorňuje najmä na úlohu, ktorú zohráva nelegálne obchodovanie, a na jeho negatívne dôsledky, ako aj na iné formy nezákonných činností pri udržiavaní zločineckých sietí; upozorňuje na prípady úradníkov zastávajúcich dvojitú funkciu, pričom táto skutočnosť predstavuje vážne riziko konfliktu záujmov a mala by sa riešiť čo najskôr; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi zmenami v zákone o protikorupčnom úrade, ktoré mieria opačným smerom, a berie na vedomie skutočnosť, že úrad podal na ústavný súd žiadosť vo veci ústavnosti tohto ustanovenia; vyzýva orgány, aby činnosť protikorupčného úradu všemožne podporovali, a to po politickej i administratívnej stránke, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa prípady korupcie, ktoré úrad nahlási, čo najskôr vyšetrili; žiada prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov zákona o financovaní politických strán s cieľom zabezpečiť úplnú transparentnosť a efektívny systém monitorujúci financovanie strán; podporuje orgány pri prijímaní právnych predpisov zabezpečujúcich účinnú ochranu informátorov; zdôrazňuje význam majetkových reštitúcií ako dôležitého kroku pri vykonávaní spravodlivosti; zdôrazňuje dôležitosť dôsledného dodržiavania zavedených postupov s cieľom posilniť dôveru spoločnosti v nestrannosť výkonu justície;

15.

víta pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti reformy verejnej správy; zdôrazňuje, že by sa malo vynaložiť viac úsilia na vytvorenie nezávislej verejnej služby, a s týmto cieľom žiada zavedenie systému služobného zaradenia založeného na zásluhách vrátane profesionálneho a transparentného postupu náboru zamestnancov a účinné riadenie ľudských zdrojov, pričom v tejto súvislosti upozorňuje na nežiaducu prax náboru zamestnancov spôsobmi, ktoré sú v rozpore so zákonom o štátnych zamestnancoch, často na základe politických kontaktov; upozorňuje na nedostatočné zastúpenie národnostných menšín vo verejnej správe a na súdoch, ako aj v štátnych spoločnostiach; upozorňuje na sústavnú potrebu budovania správnych kapacít, a to na štátnej aj miestnej úrovni, žiada ďalšie posilnenie kapacít a koordináciu verejnej správy v oblasti integrácie do EÚ a vyzýva Komisiu, aby aj naďalej pomáhala orgánom v tomto smere a koordinovala túto činnosť s inými darcami;

16.

víta pokrok dosiahnutý v oblasti reformy polície, ako aj zlepšujúcu sa spoluprácu v policajnej oblasti so susednými krajinami a s krajinami EÚ; víta obzvlášť dohodu o policajnej spolupráci s Chorvátskom, Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou; víta podpísanie plánu spolupráce s Europolom so zreteľom na uzatvorenie operačnej dohody s týmto orgánom EÚ na presadzovanie práva; zdôrazňuje však, že na splnenie úloh vyplývajúcich z tohto plánu je potrebné vynaložiť väčšie úsilie, a to najmä v oblastiach súvisiacich s ochranou osobných údajov a dôverných údajov, čo sú kľúčové prvky aj pre uzatvorenie dohody o spolupráci s Eurojustom;

17.

upozorňuje na prípady nevhodného konania polície vrátane prípadov, v ktorých došlo k prekročeniu právomocí, a používania násilia policajných úradníkov voči občanom a žiada ďalšie intenzívne úsilie s cieľom potrestať previnilcov; s týmto cieľom víta spoluprácu polície s nezávislými orgánmi dohľadu a realizáciu ich zistení; domnieva sa, že neutralita policajných síl a ďalších orgánov na presadzovanie práva pri zaobchádzaní s členmi všetkých menšín je najvyššou prioritu, a vyzýva orgány na zlepšenie primeraných školení v tejto oblasti; víta snahy zvýšiť účasť žien na činnosti policajných síl;

18.

víta úsilie, ktoré bolo doposiaľ vynaložené na odstránenie dedičstva činnosti bezpečnostných služieb v minulosti; poukazuje v tejto súvislosti na nutnosť ďalšej reformy v oblasti bezpečnosti, predovšetkým lustrácie a zvýšenia parlamentného dohľadu a kontroly nad bezpečnostnými službami; pripomína orgánom, že sprístupnenie archívov tajných služieb verejnosti je nevyhnutné na úspešné dosiahnutie uzmierenia v regióne, a to predovšetkým pokiaľ ide o brutálne činy, ktoré sa udiali počas druhej svetovej vojny a po nej; upozorňuje na nedostatočnú ochranu práv na súkromie a žiada ďalšie reformy v tomto smere;

19.

víta zlepšenie koordinácie medzi políciou a prokuratúrou, ktorá prináša výsledky v oblasti boja proti organizovanému zločinu a obchodovaniu s drogami, ktoré predstavujú spoločné výzvy pre EÚ i Srbsko; poukazuje na podpis memoránd o spolupráci s krajinami Latinskej Ameriky, ktorých cieľom je účinnejší boj proti obchodu s drogami na oboch stranách oceána; žiada ďalšie úsilie na zlepšenie interných policajných a súdnych kapacít, pričom zdôrazňuje, že obchod s drogami smerujúci zo Srbska aj cez Srbsko zostáva predmetom záujmu EÚ;

20.

pripomína význam riadne fungujúceho parlamentu ako zásadnej inštitúcie v demokratickom systéme a víta procesné inovácie vyplývajúce z prijatia nového zákona o národnom zhromaždení; žiada okamžité zrušenie protiústavnej praxe tzv. prázdnych mandátov, ktorá politickým stranám umožňuje kontrolu činností poslancov parlamentu; požaduje ďalej zastavenie svojvoľného prideľovania miest v parlamente; vyzýva politické strany, aby čo najskôr – určite však ešte v súčasnom funkčnom období parlamentu – zaviedli primerané ustanovenia v súlade s európskymi demokratickými normami; víta prijatie nového rokovacieho poriadku parlamentu, žiada o posilnenie dohľadu nad činnosťami vlády a v tejto súvislosti vyjadruje uznanie za formálne začlenenie verejných vypočutí do rokovacieho poriadku; víta skutočnosť, že prvýkrát boli do rokovacieho poriadku začlenené ustanovenia, ktoré umožňujú dohľad nad nezávislými orgánmi, ale poukazuje na obavy týkajúce sa možného zasahovania parlamentu do práce týchto orgánov; požaduje vypracovanie nových ustanovení v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie, v ktorých sa stanoví právny rámec pre tieto orgány, aby mohli svoju prácu vykonávať nezávisle;

21.

vyjadruje uznanie práci ombudsmana pri ochrane práv občanov, pokiaľ ide o riadne fungovanie štátnych inštitúcií, vrátane činností na podporu práv detí a menšín na štátnej úrovni aj na úrovni provincií; vyzýva štátne orgány, aby tieto snahy uľahčili a zabezpečili primerané kroky nadväzujúce na odporúčania ombudsmana; víta zriadenie troch miestnych kancelárií ombudsmana v obciach Preševo, Bujanovac a Medvedja;

22.

pripomína prvoradý význam silných a nezávislých médií pre demokraciu a požaduje prijatie opatrení, ktoré zabezpečia ich nezávislosť od politických a iných vplyvov; víta snahy srbskej vlády o zavedenie právneho rámca zabezpečujúceho slobodu slova, ale vyjadruje obavy týkajúce sa pokusov o kontrolu a zásahy v mediálnom sektore; je znepokojený spormi, ktoré obklopujú privatizáciu denníka Večernje novosti, a vyzýva vládu, aby zabezpečila rovnaké zaobchádzanie so všetkými zahraničnými, ako aj domácimi investormi; odsudzuje útoky a hrozby namierené voči srbským novinárom a vyzýva orgány, aby ich riadne vyšetrili a páchateľov odovzdali spravodlivosti; upozorňuje na koncentráciu vlastníctva a nedostatok transparentnosti v mediálnom sektore; upozorňuje na prípady zverejňovania osobných údajov a zdôrazňuje potrebu samoregulácie novinárov a dodržiavania etického kódexu; poznamenáva, že úroveň prístupu k internetu je stále nízka, uznáva dôležitosť internetu pre slobodu médií a naliehavo vyzýva orgány, aby v tomto smere podnikli konštruktívne kroky;

23.

zdôrazňuje význam procesu decentralizácie pri zlepšovaní fungovania štátu tým, že sa štát priblíži občanom, pričom bude zároveň rešpektovať ich právo na provinčnú autonómiu a miestnu samosprávu; v tejto súvislosti víta schválenie zákona o národných radách menšín, ktorým sa upravujú kompetencie a voľby národných rád menšín tak, aby boli v súlade s medzinárodnými normami; uznáva pokrok pri vykonávaní ústavy z novembra 2006 prostredníctvom prijatia štatútu a zákona o právomociach Vojvodiny; žiada, aby sa v procese prenosu právomocí pokračovalo prijatím zákona o verejných príjmoch a zákona o verejnom majetku Vojvodiny a miestnych samospráv, ktoré Vojvodine podľa nového štatútu umožnia začať využívať svoje orgány; okrem toho požaduje ďalšie politické úsilie, ktoré by sa zaoberalo túžbou albánskej menšiny z údolia Preševo po miestnej samospráve rýchlym poskytnutím primeraných finančných prostriedkov, ktoré sa rozdelia po konzultácii s koordinačným orgánom samospráv Preševo, Bujanovac a Medvedja; zároveň zdôrazňuje kľúčovú zodpovednosť zástupcov albánskej menšiny a naliehavo ich vyzýva, aby marili agresívnu nacionalistickú a odštiepeneckú rétoriku, ktorá je v ostrom protiklade so základnými európskymi hodnotami; rovnako zdôrazňuje význam integrácie Srbov do týchto orgánov miestnych samospráv;

24.

víta snahy Srbska v oblasti ochrany menšín; zdôrazňuje však, že prístup k informáciám a vzdelávaniu v menšinových jazykoch sa musí ďalej zlepšovať, a to najmä v prípade bosnianskej, bulharskej, bunjevskej a rumunskej menšiny;

25.

víta vytvorenie väčšiny národných rád menšín, ktoré im umožňujú prijímať rozhodnutia v oblasti vzdelávania, kultúry, používania jazykov menšín a informovania verejnosti; poukazuje na dôležitosť úplného vykonávania kompetencií týchto samosprávnych orgánov menšín a na potrebu primeraných rozpočtových dotácií podľa zákona o národných menšinových radách; berie na vedomie sťažnosti týkajúce sa nezrovnalostí v procese prípravy a právnych požiadaviek na zriadenie rád, ako aj sťažnosti týkajúce sa porušovania zaručených kompetencií národných rád niektorými ministerstvami a miestnymi samosprávami, a žiada orgány, aby na ne odpovedali; vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o zriadenie národnej rady Bosniakov, a žiada o rýchle uzavretie postupu v súlade s pravidlami, ktoré umožní legitímne zastúpenie Bosniakov v rade; je znepokojený narastajúcim napätím v Sandžaku, ktoré sa, okrem iného, prejavilo nedávnymi násilnosťami, a dôrazne žiada, aby sa všetky politické nedorozumenia riešili prostredníctvom dialógu v rámci demokratických inštitúcií;

26.

víta pokrok v súvislosti s podporou rodovej rovnosti, najmä prijatie zákona o rodovej rovnosti a prijatie národného akčného plánu na zlepšenie postavenia žien a podporu rodovej rovnosti; pripomína však, že realizácia týchto opatrení ešte stále nie je ukončená a že ženy sú naďalej diskriminované, a to najmä na pracovnom trhu; preto žiada srbské úrady, aby rýchlo zaviedli do praxe nový právny rámec o rodovej rovnosti a riešili problematiku diskriminácie na základe pohlavia, ako aj zvyšujúci sa počet prípadov domáceho násilia v Srbsku;

27.

žiada, aby sa prijali ďalšie opatrenia, ktorými sa zabezpečí plné uplatňovanie protidiskriminačného zákona, a víta pokrok, ktorý sa dosiahol v tejto oblasti, najmä zriadenie úradu komisára na ochranu rovnosti, ktorý je dôležitým krokom zabezpečujúcim rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi Srbska;

28.

pripomína, že sloboda prejavu a zhromažďovania patrí k základným európskym hodnotám, a víta skutočnosť, že v Belehrade sa 10. októbra 2010 uskutočnil pochod homosexuálov; považuje túto udalosť za významný krok smerom k vytvoreniu otvorenej, tolerantnej a rôznorodej spoločnosti a za záväzok vlády dodržiavať normy EÚ týkajúce sa tolerancie a ochrany zraniteľných menšín v spoločnosti; vyjadruje spokojnosť s primeranými bezpečnostnými opatreniami prijatými na ochranu účastníkov pochodu;

29.

odsudzuje však násilné potýčky, ktoré pochod sprevádzali a ktoré mali za následok vysoký počet zranených, najmä medzi policajnými zložkami; upozorňuje na skutočnosť, že títo extrémisti boli nepriamo podporovaní určitými politickými stranami a poprednými náboženskými predstaviteľmi; žiada orgány, aby zabezpečili dodržiavanie zásad právneho štátu tým, že budú trestne stíhať páchateľov násilia, ktorí marili pochod, a v konečnom dôsledku zakážu extrémistické organizácie, ku ktorým patria; poznamenáva, že tieto organizácie boli zodpovedné za prípady vážneho násilia už v minulosti, osobitne 17. februára 2008 a počas niekoľkých športových podujatí; v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo týchto prípadov leží nevyriešených na ústavnom súde; žiada prijatie primeraných opatrení na účinný boj so všetkými formami extrémizmu a radikalizmu v spoločnosti;

30.

zdôrazňuje, že mnohí Rómovia stále žijú v krajnej chudobe, čo má mimoriadne negatívny vplyv na životné šance mladých Rómov; okrem toho poukazuje na to, že trpia diskrimináciou na pracovnom trhu a iba 5 % z nich má stálu prácu; žiada orgány, aby čo najskôr prijali opatrenia na vyriešenie ich situácie tým, že všetkým Rómom zabezpečia občianske preukazy, ako aj na zlepšenie ich prístupu k bývaniu, trhu práce, vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti; upozorňuje na sústavnú diskrimináciu rómskeho obyvateľstva a nedávne prípady násilia voči nemu, ako aj na prípady násilného premiestnenia Rómov srbskými úradmi;

31.

poukazuje na skutočnosť, že v rámci Európy je Srbsko krajinou s najvyšším počtom utečencov a osôb vysídlených v rámci štátu; upozorňuje na ich zložitú situáciu v oblasti bývania a chudoby a žiada srbské orgány, aby preskúmali národnú stratégiu pre utečencov; víta iniciatívy Srbska týkajúce sa revitalizácie regionálneho procesu s cieľom dospieť k dlhotrvajúcemu riešeniu problémov utečencov a vyzýva signatárske krajiny Sarajevskej deklarácie, aby dosahovali výraznejší pokrok v tejto oblasti; v tejto súvislosti poukazuje na spoločný záväzok srbského a chorvátskeho prezidenta vyšetriť osud nezvestných osôb a nájsť riešenia, pokiaľ ide o otázky utečencov a návratu; vyzýva Komisiu, aby využila svoj politický vplyv na kandidátsku krajinu EÚ a potenciálne kandidátske krajiny v regióne s cieľom zabezpečiť, aby sa odstránili prekážky brániace návratu utečencov; navyše pripomína, že sa v dôsledku dohody o readmisii s krajinami EÚ očakáva takmer 150 000 navrátilcov a ich úspešné opätovné začlenenie do spoločnosti si bude vyžadovať dôkladnú prípravu, najmä miestnych samospráv; zdôrazňuje význam úlohy, ktorú v tomto procese zohrávajú organizácie občianskej spoločnosti;

32.

víta reformy vojska a najmä profesionalizáciu srbskej armády, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2011, ako dôležitý krok k modernizácii armády a k ďalšiemu posilneniu civilnej kontroly armády;

33.

zdôrazňuje význam úlohy, ktorú občianska spoločnosť zohráva pri určovaní politických priorít; zdôrazňuje význam dialógu s občianskou spoločnosťou a významnú úlohu subjektov občianskej spoločnosti pri rozvíjaní regionálnej spolupráce zo spoločenského aj politického hľadiska; víta zákon o združeniach prijatý v roku 2009, v ktorom sa objasnilo právne postavenie mimovládnych organizácií, a zlepšenia v oblasti spolupráce medzi srbskou vládou a občianskou spoločnosťou; uznáva snahy vlády o konzultácie so subjektmi občianskej spoločnosti; vyzýva orgány, aby podnikli ďalšie kroky na formalizovanie a zvýšenie účasti subjektov občianskej spoločnosti na procese tvorby politiky a na monitorovaní činností orgánov; zdôrazňuje potrebu podpory a ochrany obhajcov ľudských práv, a to najmä aktivistov za práva homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov, ako aj tých, ktorí sa zaoberajú vojnovými zločinmi, a tých, ktorí sa snažia zlepšiť vzťahy medzi Srbskom a Kosovom;

34.

v tejto súvislosti vyjadruje svoju podporu iniciatíve RECOM (Regionálna komisia pre hľadanie a hovorenie pravdy o vojnových zločinoch a ďalších závažných porušovaniach ľudských práv v bývalej Juhoslávii) s cieľom pokročiť ďalej v procese informovanosti a zmierenia v krajinách západného Balkánu a žiada o jej podporu zo strany orgánov Srbska a ďalších zainteresovaných krajín;

35.

zdôrazňuje prvoradý význam systému vzdelávania pre mládež krajiny a hospodárske vyhliadky do budúcnosti; zdôrazňuje, že moderný systém vzdelávania na vysokej úrovni, ktorý produkuje generácie vysoko kvalifikovaných pracovníkov, je jednou zo základných podmienok sociálneho a hospodárskeho rozvoja; vyjadruje poľutovanie nad vysokou mierou nezamestnanosti v krajine, najmä medzi mladými ľuďmi, a nízkym percentom vysokoškolských absolventov; žiada orgány, aby plne vykonali ustanovenia Bolonského procesu a zosúladili srbský vzdelávací systém s európskymi normami; víta pokrok v oblasti vedy a výskumu, ale zdôrazňuje, že ak má Srbsko vstúpiť do európskeho výskumného priestoru, je potrebné ďalšie úsilie; ďalej vyzýva úrady, aby zvýšili investície do národných výskumných kapacít, aby tak srbské výskumné normy a kapacity nezaostávali za európskymi;

36.

uznáva rozšírenú všeobecnú kolektívnu dohodu, ktorú podpísala srbská vláda s odbormi a združením zamestnancov v novembri 2008; povzbudzuje srbskú vládu, aby ukončila súčasné pozastavenie vykonávania dohody; zdôrazňuje, že práva odborov sú aj napriek ústavným zárukám stále obmedzené, a žiada Srbsko, aby ešte viac posilnilo práva pracovných a odborových zväzov; je znepokojený nedostatočným sociálnym dialógom a nepravidelnými konzultáciami so sociálnymi partnermi; uznáva, že Hospodárska a sociálna rada sa stretáva pravidelnejšie a že fungujú všetky špecializované orgány, ale je znepokojený jej nedostatočnou kapacitou; žiada o vykonanie ďalších krokov na posilnenie Hospodárskej a sociálnej rady s cieľom zabezpečiť jej aktívnu úlohu pri posilňovaní sociálneho dialógu a aktívnejšiu konzultačnú úlohu pri tvorbe zákonov;

37.

upozorňuje na zložitú situáciu v systéme väzenských zariadení a žiada, aby sa prijali opatrenia, ktoré by znížili preplnenosť väzníc, zlepšili odsúdeniahodné podmienky zadržiavania a zabezpečili primerané rehabilitačné programy a primeranú odbornú prípravu pre väzňov;

38.

zdôrazňuje škodlivé následky, ktoré krajine priniesla finančná kríza; berie na vedomie nedávnu revíziu dohody o pohotovostnom úvere s MMF doplnenú o pozitívne hodnotenie makroekonomických politík krajiny a víta zavedenie investičného rámca pre krajiny západného Balkánu na zlepšenie integrácie a hospodárskej obnovy regiónu s cieľom sprístupniť dostupné pôžičky pre prioritné projekty infraštruktúry; žiada rozšírenie rámca v záujme začlenenia podpory malým a stredným podnikom a vyzýva Srbsko, aby využívalo tieto nové finančné zdroje, ako aj príležitosti v rámci nástroja predvstupovej pomoci, a to aj s cieľom účinnejšie chrániť zraniteľné skupiny spoločnosti pred následkami krízy;

39.

pripomína, že existencia monopolov závažne brzdí rozvoj plne fungujúceho trhového hospodárstva; žiada preto vládu o prijatie aktívnych opatrení na ich zrušenie, aby sa zabezpečilo presadzovanie účinnej politiky hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že prekážky, ktorým čelia malé a stredné podniky pri vstupe do hospodárskej oblasti, sú naďalej závažnejšie, než je želateľné; víta zriadenie trhových regulátorov v rôznych oblastiach a dúfa, že úrady zabezpečia nezávislosť týchto orgánov s cieľom uchrániť ich pred „ovládnutím“;

40.

ďalej poznamenáva, že národné a hospodárske štatistiky krajiny si vyžadujú ďalšie zlepšenie, a žiada úrady o ich inováciu;

41.

žiada srbské úrady a politické hnutia, aby prijali silnejší záväzok v oblasti politík zamestnanosti a sociálnej súdržnosti a aby vytvorili prostredie podporujúce rozvoj demokracie, právneho štátu, hospodárstva voľného trhu a dodržiavania ľudských práv;

42.

vyzýva k ďalšiemu úsiliu s cieľom rozviť trvalo udržateľnú sieť verejnej dopravy v Srbsku a v celom regióne západného Balkánu a s cieľom zlepšiť cestnú infraštruktúru vrátane rýchleho dokončenia koridoru X, ale aj rovnako dôležité železničné a vnútrozemské vodné dopravné cesty; zdôrazňuje význam integrovaného dopravného systému jednak pre hospodársky rozvoj srbských regiónov, ako aj pre zvýšenie objemu regionálneho obchodu; vyjadruje osobitný záujem o rozvoj Dunajskej stratégie, s cieľom zlepšiť spájacie a komunikačné systémy (čo sa najmä týka dopravy, energetiky a informačnej spoločnosti), chrániť životné prostredie, predchádzať prírodným hrozbám a posilniť sociálno-hospodársky rozvoj;

43.

v tejto súvislosti s poľutovaním upozorňuje na zlý stav verejnej dopravy, najmä železníc; žiada srbskú vládu, aby plne využívala prostriedky nástroja predvstupovej pomoci s cieľom pripraviť, inovovať a modernizovať sieť železníc a zlepšiť prepojenie s okolitými krajinami, a to pre osobnú, ako aj nákladnú dopravu;

44.

poukazuje na pokrok Srbska v oblasti životného prostredia; povzbudzuje však k intenzívnejším snahám v oblasti obnoviteľných energií a energetickej efektívnosti a poznamenáva, že hlavné prvky acquis o obnoviteľnej energie je ešte potrebné transponovať a že legislatívny rámec týkajúci sa energetickej efektívnosti sa ešte neprijal;

45.

víta skutočnosť, že chemická agentúra prijala súbor pravidiel, ktoré obsahujú obmedzenia alebo zákazy výroby chemických látok predstavujúcich riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie, čím sa chemický priemysel približuje k regulácii na úrovni EÚ; s poľutovaním však konštatuje, že uplatňovanie určitých ustanovení vyžadujúcich modernú technológiu a s tým súvisiace investície sa odložilo, pretože podľa vyjadrenia zástupcov priemyslu by to viedlo k finančným stratám a prerušeniu činnosti priemyselných podnikov v Srbsku; žiada rýchle a úplné vykonávanie ekologického legislatívneho balíčka z roku 2009;

46.

víta dohody s Čiernou Horou a Chorvátskom, ktoré umožňujú vydávanie občanov týchto krajín podozrivých z účasti na organizovaných zločinoch, ako aj plánované rozhovory o označení hraníc medzi Srbskom a Chorvátskom; nabáda srbskú vládu, aby podobné dohody uzavrela aj s ďalšími susednými krajinami, a v tejto súvislosti víta kroky, ktoré v tomto smere podniklo Srbsko a Čierna hora; nabáda Srbsko, aby so susednými krajinami pokračovalo vo výmene spravodajských informácií a dôkazov o cezhraničných zločineckých sieťach, a to najmä o tých, ktoré sú zapojené do obchodu s drogami, s cieľom účinne bojovať proti medzinárodnému organizovanému zločinu v regióne Balkánu;

47.

zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú Srbsko zohráva z hľadiska stability v regióne celého západného Balkánu a najmä z hľadiska stability a súdržnosti Bosny a Hercegoviny; v tomto smere vyzýva srbské orgány, aby aktívne podporovali všetky ústavné zmeny, ktoré by štátnym inštitúciám Bosny a Hercegoviny umožnili vykonať náročné reformy v rámci procesu integrácie do EÚ; vyzýva Belehrad, aby podporil najmä konsolidáciu, zefektívňovanie a posilňovanie bosnianskych štátnych inštitúcií;

48.

vyzýva srbské orgány, aby pokračovali v aproximácii environmentálnych právnych predpisov a noriem EÚ a aby vykonávali a presadzovali prijaté právne predpisy;

49.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Srbska.

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/35

—

so zreteľom na článok 168 Zmluvy o ES,

—

so zreteľom na článok 35 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na odporúčanie Rady o opatreniach na boj proti neurodegeneratívnym chorobám, predovšetkým Alzheimerovej chorobe, prostredníctvom spoločného programovania výskumných činností a na závery Rady o stratégiách v oblasti verejného zdravia na boj proti neurodegeneratívnym chorobám súvisiacim s vekom a najmä proti Alzheimerovej chorobe,

—

so zreteľom na zistenia projektu organizácie Alzheimer Europe s názvom EuroCoDe (European Collaboration on Dementia, Európska spolupráca v oblasti demencie) z rokov 2006 – 2008, ktorý sa týkal celej EÚ a ktorý financovalo GR SANCO, a na správu o stave Alzheimerovej choroby vo svete z roku 2010 (World Alzheimer Report 2010), ktorú zverejnila organizácia Alzheimer’s Disease International (ADI) pri príležitosti Svetového dňa Alzheimerovej choroby 21. septembra 2010,

—

so zreteľom na výsledky európskeho projektu organizácie Alzheimer Europe s názvom EuroCoDe (European Collaboration on Dementia, Európska spolupráca v oblasti demencie) ktorý financovala Komisia,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o európskej iniciatíve o Alzheimerovej chorobe a iných demenciách (KOM(2009)0380),

—

so zreteľom na strategický cieľ EÚ podporovať zdravie v starnúcej Európe, vytvorený na základe bielej knihy Komisie s názvom Spoločne za zdravie: strategický prístup EÚ na obdobie 2008 – 2013, ktorá zdôrazňuje potrebu zintenzívniť výskum v záujme paliatívnej starostlivosti a lepšieho porozumenia neurodegeneratívnym chorobám,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2010 o dlhodobej starostlivosti o starších ľudí (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o úlohe žien v starnúcej spoločnosti (2),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0366/2010),

A.

keďže sa odhaduje, že v roku 2010 bude na celom svete 35,6 milióna ľudí trpieť demenciou niektorého typu a že každých 20 rokov sa ich počet takmer zdvojnásobí, takže v roku 2030 by to mohlo byť 65,7 milióna ľudí (správa organizácie Alzheimer’s Disease International z roku 2010), keďže počet ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou je podhodnotený vzhľadom na to, že je ťažké ju včas diagnostikovať,

B.

keďže podľa správy organizácie Alzheimer’s Disease International z roku 2010 sa počet ľudí trpiacich demenciou v Európe odhaduje na 9,9 milióna a veľkú väčšinu z týchto prípadov predstavuje Alzheimerova choroba, berúc na vedomie, že neurodegeneratívne ochorenia môžu postihnúť ľudí v každom veku, ale sú jednou z hlavných príčin zdravotného postihnutia a straty sebestačnosti starších ľudí, a keďže v dôsledku zvyšujúcej sa priemernej dĺžky života a dĺžky spoločensky neaktívneho života v prípade osôb na dôchodku sa do roku 2020 očakáva výrazný nárast počtu ľudí trpiacich týmito ochoreniami, keďže počet ľudí, ktorých sa to týka, sa takmer strojnásobí, ak sa zohľadní počet neformálnych opatrovateľov pacientov s demenciou,

C.

keďže podľa správy o Alzheimerovej chorobe vo svete z roku 2009 žije v Európe 28 % z celkového počtu ľudí trpiacich demenciou, čím sa Európa ako región zaraďuje na druhé miesto za Áziu s 35 %; a keďže západná Európa má najvyšší podiel chorých zo všetkých oblastí sveta – 19 %,

D.

keďže obyvateľstvo v Európe starne, pričom osoby staršie ako 80 rokov sú vo väčšine európskych krajín najrýchlejšie sa rozrastajúcimi skupinami obyvateľstva. keďže sa znižuje pomer medzi pracujúcou populáciou a populáciou na dôchodku, a keďže sa preto očakáva, že v nadchádzajúcich desaťročiach bude demencia jednou z hlavných výziev pre udržateľnosť vnútroštátnych sociálnych systémov a systémov zdravotníctva vrátane neformálnej starostlivosti a zariadení dlhodobej starostlivosti,

E.

keďže podľa niektorých odhadov (správa organizácie Alzheimer’s Disease International z roku 2010) celkové priame náklady na zdravotnú a sociálnu starostlivosť v prípade Alzheimerovej choroby dosahujú v Európe výšku 135,04 miliardy dolárov,

F.

keďže stanovenie včasnej diagnózy môže prispieť k lepšiemu zvládnutiu nákladov na zdravotnú starostlivosť v celej Európe,

G.

keďže Európska únia nemá v súčasnosti k dispozícii dostatočne podrobné štatistické údaje o demenciách, a predovšetkým o neurodegeneratívnych ochoreniach, a keďže rozdiel v odhadoch medzi jednotlivými štúdiami je až trojnásobný; keďže je preto nevyhnutné zrealizovať európske epidemiologické štúdie na základe spoločných, prísne stanovených ukazovateľov,

H.

keďže dôsledky demencie majú sociálny, ale aj hospodársky charakter, a zaťažujú systémy zdravotnej starostlivosti vo všetkých členských štátoch,

I.

keďže na predpovedanie hospodárskych a sociálnych vplyvov Alzheimerovej choroby a ďalších demencií je nevyhnutné investovať do vedeckého výskumu a účinných prístupov v rámci systémov poskytovania starostlivosti,

J.

keďže podstatnú časť výskumných činností v tejto oblasti uskutočňujú členské štáty s relatívne nízkou úrovňou medzištátnej koordinácie, čo vedie k roztrieštenosti a obmedzenému spoločnému využívaniu poznatkov a najlepších postupov medzi členskými štátmi, a keďže výskum Alzheimerovej choroby zaostáva za výskumom iných závažných chorôb v Európe,

K.

keďže podľa najnovších zistení organizácie Alzheimer Europe je Alzheimerova choroba v EÚ naďalej nedostatočne diagnostikovaná a medzi členskými štátmi stále existujú nerovnosti v oblasti prevencie, prístupu k liečbe a poskytovania adekvátnych služieb,

L.

keďže výsledky súčasných výskumov naznačujú, že významným faktorom vzniku Alzheimerovej choroby môže byť stravovanie, prioritou by sa mala stať prevencia demencie na základe prispôsobiteľných intervencií a osobitná pozornosť by sa mala venovať preventívnym faktorom ako zdravá výživa, podpora fyzickej a kognitívnej aktivity a kontrola kardiovaskulárnych rizikových faktorov ako diabetes, vysoká hladina cholesterolu, vysoký krvný tlak a fajčenie,

M.

keďže v spoločnosti rastie povedomie o tom, že vplyv neurodegeneratívnych ochorení na populáciu v Európe je taký rozsiahly, že žiadny členský štát ho nie je schopný vyriešiť sám; keďže je preto potrebné, aby členské štáty a EÚ významným spôsobom posilnili spoluprácu a koordináciu inovatívneho a mnoho disciplinárneho výskumného úsilia v oblasti príčin, prevencie a liečby Alzheimerovej choroby a zdieľania informácií a zvýšili úroveň finančných investícií do tejto oblasti s cieľom bojovať proti neurodegeneratívnym ochoreniam, predovšetkým proti Alzheimerovej chorobe, ktorá predstavuje významnú výzvu pre európske spoločnosti,

N.

keďže cieľom tejto európskej iniciatívy nie je nahradiť už existujúce vnútroštátne plány boja proti Alzheimerovej chorobe a iným formám demencie, ale mala by sa namiesto toho použiť ako nástroj účinnejšej koordinácie európskeho výskumu v tejto oblasti,

O.

keďže demencia nie je len zničujúcim ochorením pre samotných pacientov, ale v prípade, ak sa neposkytujú adekvátne služby v dobrej kvalite, predstavuje aj veľmi ťažké bremeno pre ich príbuzných a opatrovateľov vzhľadom na emocionálne, fyzické a finančné ťažkosti, ktorým sú rodinní príslušníci a priatelia osôb postihnutých všetkými druhmi demencie vystavení, keďže v každej rodine, v ktorej sa vyskytuje takéto ochorenie, nesú jeho záťaž v priemere tri osoby, čo znamená, že s demenciou je priamo konfrontovaných približne 19 miliónov Európanov,

P.

keďže oblasť ústavnej starostlivosti o osoby trpiace Alzheimerovou chorobou trpí nedostatkom kapacít a tento nedostatok sa bude v budúcnosti prehlbovať; keďže existuje aj nedostatok odborných zdravotníckych a sociálnych pracovníkov starajúcich sa o osoby trpiace Alzheimerovou chorobou, ktorý sa bude prehlbovať, a súčasne je zrejmé, že najlepšou možnosťou starostlivosti o tieto osoby je poskytnúť im pomoc, aby mohli zostať v prirodzenom domácom prostredí,

Q.

keďže v oblasti starostlivosti o chorých a podpory pre opatrovateľov musia Európska únia a členské štáty sledovať tri ciele: zaistiť kvalitnú starostlivosť o chorých, zabezpečiť opatrovateľom čas na oddych prispôsobený ich očakávaniam, a umožniť, aby chorí zostávali doma alebo v kvalitných a inovatívnych ubytovacích zariadeniach,

R.

keďže moderné služby telemedicíny umožňujú veľmi účinnú podporu pre pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou a pre ich opatrovateľov, čím prispievajú k zvýšeniu kvality života pacientov v ich prirodzenom prostredí a predstavujú dobrú alternatívu k ústavnej starostlivosti,

S.

keďže s Alzheimerovou chorobou je spojená stigma a postoj verejnosti k tejto chorobe a k ľuďom, ktorí ňou trpia, vedie k izolácii chorých a ich blízkych; keďže v súčasnosti stále prevláda chybný celkový prístup k tomuto problému, ktorý vedie k sociálnemu vylúčeniu osôb, ktorí touto chorobou trpia, a ich blízkych; keďže je potrebné lepšie porozumieť tejto stigme, predsudkom a diskriminácii, ktoré sú spojené s demenciou, pričom je zároveň potrebné realizovať výskum v oblasti prevencie sociálneho vylúčenia a podpory aktívneho občianstva, aby boli dôstojnosť a rešpektovanie osôb s demenciou naďalej základom akýchkoľvek opatrení,

T.

keďže zvyšovanie kvality života pacientov je často spojené s emocionálnym životom príbuzných pacientov,

U.

keďže podporné skupiny predstavujú vhodný priestor pre skupinové diskusie na podporu a zdieľanie tzv. „vedomej zodpovednosti“ príbuzných pacientov,

V.

keďže Alzheimerova choroba a ostatné druhy demencie by sa nemali považovať za bežný problém, ktorý postihuje osoby vo vyššom veku, bez toho, aby sa im umožnilo využiť zodpovedajúcu liečbu, lekársku pomoc a špecializovanú starostlivosť,

W.

keďže napriek skutočnosti, že spoločenské povedomie a vedecké poznatky o Alzheimerovej chorobe sa výrazne rozšírili, pričom sa predovšetkým zdôraznilo, že chorobu charakterizuje nielen klinická demencia, ale aj obdobie pred jej nástupom, možnosti liečby sú stále obmedzené na lieky určené na potláčanie symptómov, keďže v súčasnosti existujú prekvapujúce rozdiely medzi členskými štátmi, a dokonca aj v rámci jednotlivých členských štátov, ako aj nedostatky v oblasti odbornej prípravy a kvalifikácie personálu a dostupnosti diagnostických a výskumných zariadení, a keďže Alzheimerova choroba je často diagnostikovaná až dlhé roky po svojom nástupe, čím sa oneskoruje akákoľvek možná liečba, ktorá by mohla chorobu spomaliť,

X.

keďže najnovší pokrok v oblasti využívania spoľahlivých biomarkerov Alzheimerovej choroby viedol k vytvoreniu nových kritérií, na základe ktorých je Alzheimerova choroba charakterizovaná ako klinický celok, ktorý nezahŕňa len fázu ovplyvňujúcu pamäť a poznávacie schopnosti, ale aj skoršiu fázu ochorenia,

Y.

keďže Alzheimerova choroba a iné druhy demencie nepostihujú len staršie osoby, ale môžu sa prejaviť aj u mladších osôb; keďže je preto vhodné, pokiaľ ide o mladých pacientov, zlepšiť prístup k diagnostike, výskum a služby v oblasti starostlivosti, sprevádzania a ubytovania,

Z.

keďže zvyšovanie informovanosti verejnosti aj odborníkov o Alzheimerovej chorobe, a to na vnútroštátnej aj európskej úrovni, by malo obyvateľstvu umožniť rozpoznať prvotné príznaky choroby, včas vyhľadať lekársku pomoc a už v skorej fáze choroby získať prístup k liečbe a príslušným službám,

AA.

keďže väčší dôraz na fázu Alzheimerovej choroby, ktorá predchádza demencii, by mohol prispieť k podpore vývoja vhodných terapeutických zásahov, ktoré by mohli spomaliť postup choroby a v konečnom dôsledku oddialiť prechod pacientov do ťažkej fázy Alzheimerovej choroby, teda do tej formy choroby, ktorú charakterizuje najvyššia miera psychického a fyzického vyčerpania,

AB.

keďže úspešný vývoj účinných látok pozmeňujúcich chorobu (na rozdiel od látok ovplyvňujúcich len symptómy) by bol naplnením doteraz nesplnenej kritickej a naliehavej potreby pacientov s Alzheimerovou chorobou,

AC.

keďže určenie diagnózy Alzheimerovej choroby, ktoré sa uplatňuje takmer v 70 % prípadov demencie, nie celkom zohľadňuje rôznorodosť známych foriem poškodenia mozgu a skutočnosť, že mladší a starší pacienti nemajú rovnaký patologický a klinický obraz,

1.

vyzýva Radu, aby vyhlásila demenciu za prioritu v oblasti zdravotníctva v EÚ, a dôrazne nalieha na členské štáty, aby vypracovali konkrétne národné plány a stratégie týkajúce sa Alzheimerovej choroby s cieľom riešiť spoločenské a zdravotné dôsledky demencie a poskytovať služby a podporu osobám s demenciou a ich rodinám, ako sa už deje v niektorých členských štátoch, v ktorých plán nazvaný Alzheimerova choroba a príbuzné ochorenia, spustený v roku 2008, umožnil koordináciu zdravotníckej a sociálnej starostlivosti a klinického a základného výskumu týchto chorôb na celoštátnej úrovni;

2.

víta iniciatívu spoločného plánovania EÚ podporovanú členskými štátmi na zintenzívnenie výskumu Alzheimerovej choroby a iných neurodegeneratívnych ochorení a vyzýva Komisiu, aby naďalej spúšťala aktivity zamerané na riešenie zdravotných, sociálnych, technologických a environmentálnych problémov pri liečbe Alzheimerovej choroby a iných neurodegeneratívnych ochorení;

3.

vyzýva Radu a Komisiu, aby pri príprave budúcich činností v oblasti zdravotnej prevencie zohľadnili koncepciu demencie, predovšetkým vo vzťahu k prepojeniu medzi demenciou a kardiovaskulárnymi ochoreniami, mentálnym zdravím, fyzickou aktivitou, vzdelávaním v oblasti zdravia a novými technológiami;

4.

vyzýva členské štáty, aby podporou koncepcie „zdravého životného štýlu pre zdravý mozog“ poskytovali občanom Únie informácie o správnej životospráve, ktorá môže oddialiť prepuknutie Alzheimerovej choroby a ďalších demencií, resp. môže prepuknutiu týchto ochorení zabrániť;

5.

navrhuje, aby Rada a Komisia zvážili vyhlásenie Európskeho roka duševného zdravia, ktorý by dopĺňal medzinárodný deň boja proti Alzheimerovej chorobe (21. september), s cieľom zvýšiť povedomie o mozgových ochoreniach súvisiacich so starnutím a o spôsoboch zisťovania a určovania raných symptómov takýchto chorôb, pričom jeho súčasťou by mali byť verejné informačné kampane o prevencii týchto ochorení, ako aj o liečbe cievnych mozgových príhod; európsky rok by mal byť aj priestorom na propagáciu výmeny osvedčených postupov v európskych krajinách;

6.

pripomína, že a) čoraz staršie obyvateľstvo a b) rastúci tlak na verejné financie a produktivitu súkromného sektora spôsobený zvýšením výdavkov na starnúce obyvateľstvo budú pre členské štáty štrukturálnym problémom; Európska únia by preto mala do svojej dlhodobej stratégie prijať politiku pevnej podpory zásady prevencie (v oblasti medicínskych postupov aj v oblasti podpory zdravého životného štýlu); zdravotné ukazovatele prispejú k výraznému zlepšeniu hospodárskych ukazovateľov;

7.

vyzýva Radu a Komisiu, aby uznali úlohu združení pacientov v oblasti neurodegeneratívnych ochorení a aby ich zapojili do informačných kampaní, kampaní v oblasti prevencie a opatrení na podporu osôb trpiacich demenciou, ako aj do vytyčovania výskumných programov;

8.

navrhuje, aby Komisia zvážila poskytnutie podpory tzv. dňu opatrovateľov s cieľom zvýšiť informovanosť o formálnych a neformálnych opatrovateľoch v celej Európe a uznať ich kľúčovú úlohu;

9.

zdôrazňuje, že s veľkou naliehavosťou je potrebné objaviť účinné intervencie, ktorými bude možné zabrániť vypuknutiu Alzheimerovej choroby alebo spomaliť jej priebeh;

10.

vyzýva Radu a Komisiu, aby zlepšili úroveň informovanosti občanov Únie o demencii s cieľom uľahčiť rozpoznávanie jej skorých príznakov a umožniť tým včasné určenie diagnózy a zodpovedajúcu liečbu a potrebnú pomoc;

11.

zdôrazňuje primárnu dôležitosť prevencie, ako aj význam včasného stanovenia diagnózy umožňujúceho účinnú intervenciu; zdôrazňuje potrebu kvalitnejších epidemiologických a klinických údajov na pomoc priamemu výskumu, rehabilitácii a opatreniam, a to najmä počas asymptomatických fáz a pred nástupom invalidity, a žiada členské štáty, aby tieto údaje skvalitnili;

12.

konštatuje, že v súčasnosti neexistuje žiadna osobitná stratégia prevencie Alzheimerovej choroby, a preto vyzýva na zavedenie takejto politiky, a to aj na európskej úrovni, a požaduje, aby táto politika vychádzala z potreby zachovať prostredie vhodné pre fyzickú a intelektuálnu činnosť pacientov, ako aj výživu v súlade s odporúčaniami európskej akčnej platformy pre stravovanie, fyzickú aktivitu a zdravie, a tiež z potreby podpory všetkých politík na obmedzenie aktívneho aj pasívneho fajčenia;

13.

je presvedčený, že testy v oblasti včasného určovania diagnózy, ktoré nedávno navrhla medzinárodná pracovná skupina pre nové kritériá Alzheimerovej choroby (IWG on the New criteria for AD), výskum rizikových faktorov a vymedzenie kritérií včasného určovania diagnózy sú zásadne dôležité;

14.

nabáda všetky členské štáty, aby sa aktívne zapojili do vymedzenia, vývoja a implementácie spoločných protokolov včasnej diagnostiky, stanovili biomarkery s cieľom nadviazať na vznik nových terapií liečenia stavov demencie a fáz predchádzajúcich demencii a definovať spoločnú výskumnú agendu v oblasti neurodegeneratívnych chorôb a zdieľania najlepších postupov v oblasti výskumu v tejto oblasti, a znížiť tým prevládajúce rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich, pokiaľ ide o diagnostiku a liečbu; konštatuje, že štandardné prevádzkové postupy hodnotenia markerov ochorení budú kľúčové pre objavenie lieku a vyvinutie účinnejšej starostlivosti o pacientov s Alzheimerovou chorobou s pomocou technológií;

15.

nabáda členské štáty, aby zabezpečili, že lieky, ktoré dokážu spomaliť nástup Alzheimerovej choroby, budú k dispozícii všetkým pacientom, ktorí touto chorobou trpia, a nie len pacientom, u ktorých boli diagnostikované vážne prípady Alzheimerovej choroby;

16.

nabáda Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre vývoj a realizáciu spoločných systémov včasného určovania diagnózy založených na multidisciplinárnom posudzovaní stavu pamäte pacienta a upravenom oznamovacom a informačnom systéme, ktorý by pacientovi a jeho najbližšiemu okoliu poskytoval najlepšie možné podmienky pripraviť sa na nástup choroby;

17.

nabáda členské štáty, aby na celom svojom území vytvorili špecializované centrá a vybavili ich dostatočným lekárskym vybavením (najmä magnetickou rezonanciou, ktorej prínos pre výskum demencie je nespochybniteľný);

18.

vyzýva Radu a Komisiu, aby vzali na vedomie rýchle rozširovanie a dôsledky demencií a Alzheimerovej choroby a aby to zohľadnili pri príprave akčných plánov v oblasti výskumu;

19.

nabáda členské štáty, aby vypracovali politiky uľahčenia prístupu k finančným prostriedkom na výskum demencie a Alzheimerovej choroby vrátane výskumu v oblasti prevencie, a to na úrovni, ktorá zodpovedá ich ekonomickým dôsledkom pre spoločnosť;

20.

poukazuje na dôležitosť multidisciplinárneho prístupu k spôsobom, ktorými môžu spolupráca a koordinácia v oblasti výskumu na európskej úrovni zlepšiť znalosti, diagnostikovanie, liečbu, prevenciu a sociálny výskum životných podmienok pacientov, ich rodín a opatrovateľov; domnieva sa, že zásadný význam má výskum nových diagnostických kritérií, vývoj skríningových testov na včasné odhalenie choroby a identifikácia rizikových faktorov postupu choroby od fáz predchádzajúcich demencii až po rozvinutú fázu choroby; odporúča zapojiť do tohto procesu zástupcov pacientov, organizácie poskytujúce starostlivosť a poskytovateľov služieb lekárskej starostlivosti; vidí v takomto prípade jednoznačný prínos realizácie rozsiahlych epidemiologických a klinických štúdií v rámci medzinárodnej spolupráce;

21.

uznáva, že je v súčasnosti dôležité, aby Európska únia podporovala 34 projektov týkajúcich sa neurodegeneratívnych chorôb sumou 159 miliónov EUR, domnieva sa však, že v rámci budúceho 8. rámcového programu pre výskum a vývoj je nevyhnutné sa zamerať na riešenie problému rozdrobenosti výskumu, a to najmä výskumu v oblasti Alzheimerovej choroby, a začleniť do tohto programu projekty v nedostatočne preskúmaných oblastiach nemedikamentovej, behaviorálnej a kognitívnej liečby;

22.

domnieva sa, že zásadný význam majú včasné diagnostické testy, výskum rizikových faktorov a kritériá pre včasnú diagnostiku; vidí v takomto prípade jednoznačný prínos realizácie rozsiahlych epidemiologických a klinických štúdií v rámci medzinárodnej spolupráce; za rovnako dôležitý považuje tzv. európsky prieskum stavu zdravia, na základe ktorého bude možné prostredníctvom kognitívnych testov poskytnúť cenné informácie o počte osôb s kognitívnymi poruchami v ranom štádiu;

23.

vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zohľadnili osobitné potreby žien, ktoré sú medzi pacientmi v porovnaní s mužmi zastúpené dvojnásobne a v neprimerane väčšom počte sú zastúpené aj medzi opatrovateľmi, a to v oblasti medicínskeho a sociálneho výskumu, zdravotnej, sociálnej politiky a politiky zamestnanosti;

24.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali dlhodobé politiky a akčné plány pre oblasť poskytovania starostlivosti a prevencie, ktoré budú predvídať spoločenské a demografické tendencie a budú sa nimi zaoberať, a aby sa zamerali na poskytovanie pomoci rodinám, ktoré sa starajú o pacienta, a tým poskytli sociálnu ochranu ohrozeným osobám trpiacim demenciou;

25.

zdôrazňuje dôležitosť prevencie Alzheimerovej choroby prostredníctvom podpory zdravého životného štýlu, ktorého súčasťou je aj zotrvanie v duševnej a sociálnej aktivite, propagácie dobrej stravy a cvičenia;

26.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali strategický akčný plán v oblasti výskumu ustanovujúci strednodobé až dlhodobé potreby a ciele výskumu v oblasti neurodegeneratívnych ochorení vrátane potrieb v oblasti poskytovania starostlivosti, najmä pokiaľ ide o Alzheimerovu chorobu; tieto akčné plány by mali byť zamerané na posilnenie potenciálu mladých výskumných pracovníkov a na podporu inovatívnych výskumných prístupov založených na partnerstve medzi verejným a súkromným sektorom; odporúča podporovať rozvoj centier excelentnosti pre osobitné výskumné oblasti, a zapojiť do tejto oblasti zástupcov pacientov, organizácie opatrovateľov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z verejného i súkromného sektora;

27.

vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou s cieľom preskúmať možnosti iniciatív Komisie na podporu členských štátov pri rozvoji a realizácii spoločnej výskumnej agendy;

28.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali akčné plány so zámerom zlepšiť životné podmienky a kvalitu života pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou a ďalšími formami demencie a rodín týchto pacientov;

29.

vyzýva európske inštitúcie, aby čo najviac podporovali monitorovacie stredisko pre výskum demencie (Dementia Research Observatory) organizácie Alzheimer Europe ako užitočný nástroj šírenia najlepších postupov a výsledkov výskumu k pacientom a ich opatrovateľom;

30.

poukazuje na dôležitosť výskumu súvislostí, ale aj odlišností, medzi procesom starnutia a demenciou, medzi demenciou a depresiou u starších ľudí a medzi rodovými rozdielmi a rôznymi typmi demencie; nabáda ďalej členské štáty, aby podporovali osobitné zdravotnícke a výskumné programy, ktoré kladú veľký dôraz na voľbu pacienta a na jeho perspektívu, a aby sformulovali odporúčania zamerané na základné zásady dôstojnosti a sociálneho začleňovania, a tým podporili autonómiu a sebaurčenie ľudí trpiacich demenciou;

31.

vyzýva členské štáty, aby poskytli primerané zdroje na zdravotnú starostlivosť o pacientov postihnutých Alzheimerovou chorobou a na výmenu informácií a tvorbu komunikačných sietí pokiaľ ide o výsledky v uvedenej oblasti;

32.

poukazuje na dôležitosť domácej starostlivosti o chorých a starších ľudí a zásadný prínos neziskových organizácií a dobrovoľníkov v oblasti starostlivosti o pacientov postihnutých Alzheimerovou alebo inou chorobou súvisiacou s vekom; nabáda členské štáty, aby zaviedli formy partnerstva s týmito organizáciami a podporovali ich v činnosti; vyzýva tiež členské štáty, aby ocenili a uznali úlohu, ktorú zohráva neformálna starostlivosť poskytovaná členmi rodiny osoby postihnutej skúmanými patológiami;

33.

zdôrazňuje, že sú potrebné opatrenia, ktoré nebudú zamerané len na medikamentovú liečbu Alzheimerovej choroby po rozvinutí jej príznakov, ale aj na preventívne opatrenia vrátane stravy a výživy na zníženie pravdepodobnosti jej vypuknutia; požaduje rozsiahly výskum vplyvu stravy a výživy na Alzheimerovu chorobu a žiada, aby sa pripravili a prostredníctvom informačných kampaní na verejnosti šírili rady o predchádzaní tejto chorobe vrátane rád v oblasti výživy;

34.

zdôrazňuje, že na porozumenie psychickým a sociálnym aspektom demencie je potrebný aj výskum v oblasti zdravotníckej ekonómie, sociálnych a humanitných vied a iných ako farmakologických prístupov;

35.

konštatuje, že diagnostikovanie počiatočných symptómov porúch pamäti by malo byť jednou z kľúčových oblastí zdravotnej starostlivosti pri práci;

36.

naliehavo vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zvážili vypracovanie bezpečnostných noriem pre špecializované inštitúcie poskytujúce starostlivosť starým ľuďom, pre komunity, do ktorých patria, a pre oblasť domácej starostlivosti;

37.

vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci s Komisiou a v spojení s výskumnými organizáciami vypracovali spoločné usmernenia pre odbornú prípravu osôb, ktoré v akejkoľvek funkcii pracujú s pacientmi trpiacimi Alzheimerovou chorobou (zdravotnícke a pomocné zdravotnícke zamestnania), a odbornú prípravu a monitorovanie opatrovateľov z radov rodinných príslušníkov a iných inštruovaných opatrovateľov, aby sa zabezpečilo kompetentné a účinné využívanie jestvujúcich zdrojov; pripomína, že potreba, aby s osobami s demenciou pracovali vyškolení ľudia, je čoraz naliehavejšia;

38.

vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosti zvýšiť budúcu kapacitu pracovných síl v oblasti starostlivosti o ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou a inými typmi demencie, ktoré im ponúkajú stratégie EÚ 2020 nazvané Program pre nové pracovné miesta a Nové zručnosti pre nové pracovné miesta; v oblasti starostlivosti o čoraz menej sebestačné starnúce obyvateľstvo je v celej Európe potrebné presadzovať nové pracovné miesta vyžadujúce konkrétne zručnosti;

39.

vyzýva Komisiu, aby nasmerovala prostriedky v rámci hlavnej iniciatívy stratégie EÚ 2020 nazvanej Inovácia v Únii a plánovaného pilotného partnerstva v oblasti aktívneho a zdravého starnutia (má sa spustiť začiatkom roku 2011) do boja proti demencii v Európe;

40.

upozorňuje, že najnovší pokrok v oblasti výskumu zobrazovania a biomarkerov otvára cestu k odhaleniu tichých molekulárnych procesov a prvotných príznakov Alzheimerovej choroby napríklad prostredníctvom markera, ktorý je práve predmetom výskumu a ktorý umožňuje vizualizáciu amyloidových plôch, ktoré predstavujú jedno z dvoch poškodení spájaných s touto chorobou;

41.

uznáva, že rodiny, opatrovatelia a komunity zohrávajú životne dôležitú úlohu v tom, že umožňujú trpiacim pacientom uvedomiť si svoj potenciál, a žiada členské štáty, aby podporovali rodiny, opatrovateľov a komunitné aktivity;

42.

zdôrazňuje význam psychologickej podpory pacientom a ich rodinám; zdôrazňuje význam spojenia psychosociálneho prístupu k starnutiu s výsledkami medicínskeho a biomedicínskeho výskumu; uznáva potrebu výskumu v oblasti ekonómie zdravia, sociálno-humánnych vied a nefarmakologických prístupov k liečbe, aby bolo možné pochopiť psychologické, ekonomické a sociálne aspekty demencie a aby sa podporilo používanie existujúcich technológií (elektronické zdravotníctvo, IKT, podporné technológie atď);

43.

odporúča, aby Komisia preskúmala spôsob, ako možno rozšíriť iniciatívy EÚ v oblasti práv osôb trpiacich demenciou vrátane využívania tzv. vopred poskytnutých pokynov pacienta (living wills) a problematiky systémov právneho opatrovníctva;

44.

nabáda členské štáty, aby vo svojich akčných plánoch na pomoc osobám trpiacim Alzheimerovou chorobou zvážili zníženie miery využívania antipsychotických liečiv, keďže napriek tomu, že tieto lieky sa v súčasnosti bežne predpisujú proti účinkom demencie, ich pozitívne účinky sa však ukázali byť obmedzené a ich predpisovanie navyše každý rok vedie k zbytočným úmrtiam;

45.

zdôrazňuje, že sa musí zachovať dôstojnosť ľudí s Alzheimerovou chorobou a odstrániť ich stigmatizácia a diskriminácia;

46.

nabáda členské štáty a Komisiu, aby pripravili nové politické stimuly na uľahčenie šírenia informácií a stratégií prístupu na trh pre inovatívne spôsoby liečby a diagnostické testy zamerané na splnenie aktuálnych potrieb pacientov s Alzheimerovou chorobou;

47.

vyzýva členské štáty, aby vyvinuli zdravotnícke a sociálne služby, ktorých hlavnou zásadou bude maximalizácia pokrytia a zaistenie rovnosti prístupu k nim a spravodlivosti, ktoré by podporovali rozvoj integrovaného poskytovania služieb v komunitách a doma a ktoré by prinášali prínos osobám s demenciou bez ohľadu na ich vek, pohlavie, majetok, zdravotné postihnutie alebo na skutočnosť, či žijú na vidieku alebo v meste; nabáda členské štáty, aby prijali opatrenia proti tým faktorom, ktoré majú nerovnomerný vplyv na zdravie obyvateľstva spôsobom, ktorému sa dá vyhnúť; nabáda Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvinuli systém zberu údajov o rozdieloch v zdravotnom stave;

48.

vyzýva členské štáty, aby nezabúdali na preventívnu liečbu, ktorá pomáha spomaliť nástup demencie a zaisťuje pacientom prístup k dostupnej a kvalitnej starostlivosti; členským štátom zdôrazňuje, že takéto služby je nevyhnutné v čase fiškálnej konsolidácie, prebiehajúcej v celej Európe, chrániť;

49.

vyzýva členské štáty, aby vytvorili európsku sieť vzájomne prepojených referenčných centier, v ktorej by sa sústreďovali odborné poznatky z oblasti diagnostiky, liečby a starostlivosti o pacientov trpiacich demenciou a Alzheimerovou chorobou a prostredníctvom ktorej by členské štáty mali možnosť vymieňať si a vyhodnocovať informácie a údaje;

50.

nabáda členské štáty, aby vyvinuli personalizované postupy v oblasti multiprofesionálnej a multidisciplinárnej starostlivosti a podpory, ktoré by už od oznámenia diagnózy koordinovala jediná referenčná osoba a ktorých cieľom by bolo uľahčiť domácu starostlivosť využitím viacúčelových a špecializovaných služieb v oblasti domácej pomoci a starostlivosti, automatizácie domácnosti a nových informačných a komunikačných technológií;

51.

vyzýva členské štáty, aby pre opatrovateľov vytvorili rôznorodé, inovatívne a kvalitné zariadenia na odpočinok, napríklad strediská ubytovania a dočasného pobytu, a aby zabezpečili zdravotný dohľad nad opatrovateľmi tým, že im napríklad ponúknu náležitú zdravotnú starostlivosť a psychologickú alebo sociálnu podporu;

52.

vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby zintenzívnili výskum, zlepšili prístup k diagnostickým službám a prispôsobili opatrovateľské a podporné služby potrebám mladých pacientov;

53.

vyzýva členské štáty, aby pacientom hneď, ako budú k dispozícii, sprístupnili nové overené a potvrdené účinné spôsoby liečby;

54.

naliehavo žiada členské štáty, aby zlepšili informovanosť verejnosti aj odborníkov o demencii, a to aj medzi plnohodnotne alebo čiastočne vyškolenými pracovníkmi v zdravotníctve, tvorcami zdravotnej politiky a v médiách, čo by malo viesť k lepšiemu rozpoznávaniu symptómov Alzheimerovej choroby a k zvýšeniu úrovne poznatkov o ochorení a o starostlivosti, ktorá je s ním spojená; informovanosť musí byť pritom zameraná na rozličné zložky, napríklad na diagnózu, liečbu a primeranú podporu;

55.

pripomína Komisii Bowisovu správu z roku 2006, ktorá obsahovala výzvu zamestnávateľom, aby zaviedli politiky v oblasti duševného zdravia pri práci ako nevyhnutnú súčasť ich zodpovednosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s cieľom zaistiť čo najlepšie možné začlenenie ľudí s duševnými poruchami do pracovného trhu, a v ktorej sa konštatovalo, že tieto politiky by sa mali zverejniť a mali by sa monitorovať v rámci platných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia; pripomína Komisii, že Parlament stále čaká na zverejnenie týchto politík;

56.

zdôrazňuje, že lekárska starostlivosť súvisiaca s Alzheimerovou chorobou a inými demenciami si vyžaduje vysoké náklady a že je nevyhnutné nájsť reálne riešenia, v ktorých budú zohľadnené: priame liečebné náklady (zahŕňajú náklady zdravotníckeho systému: náklady odborných lekárov, medicínske výrobky, zdravotné prehliadky, pravidelné kontroly); priame sociálne náklady (zahŕňajú náklady na formálne služby mimo zdravotníckeho systému: komunitné služby, starostlivosť v domácnosti, poskytovanie stravy, doprava, umiestňovanie pacientov do domovov starostlivosti pre seniorov, v ktorých môžu využívať aj zdravotnú starostlivosť); neformálne náklady (zahŕňajú náklady spojené so zníženou produktivitou v prípade oddialenia odchodu do dôchodku a so stratou produktívnosti v dôsledku predčasného odchodu do dôchodku, prípadnej práceneschopnosti zo zdravotných dôvodov resp. úmrtia);

57.

vyzýva členské štáty, aby vypracovali informačné kampane pre verejnosť a konkrétne skupiny, napr. školopovinné deti a zdravotných a sociálnych pracovníkov, v rámci ktorých by sa porovnávali a vymieňali skúsenosti o podporných opatreniach pre rodinných opatrovateľov, združenia pacientov a mimovládne organizácie, a to prostredníctvom zverejňovania a šírenia informačných letákov, a to aj prostredníctvom internetu, o odbornom vzdelávaní a organizácii dobrovoľných pracovníkov a asistentov v právnej, psychologickej a zdravotnej oblasti tak doma, ako aj v denných stacionároch a prostredníctvom podpory alebo zriaďovania združení venujúcich sa Alzheimerovej chorobe s cieľom umožniť výmenu skúseností tým, ktorých sa to týka; zdôrazňuje, že vo všetkých informačných a vzdelávacích kampaniach je dôležitá schopnosť rozpoznať symptómy demencie;

58.

nabáda členské štáty, aby dobrovoľne podporovali prax bezplatného posudzovania pamäti pre tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú podľa vedeckých údajov vystavené vysokému riziku ochorenia Alzheimerovou chorobou alebo inou chorobou spojenou s demenciou;

59.

nabáda členské štáty a Komisiu, aby podporovali zohľadňovanie potrieb pacientov a pristupovali k nim etickým spôsobom s cieľom zabezpečiť rešpektovanie ľudskej dôstojnosti a aby sa zamysleli nad právnym štatútom osôb trpiacich neurodegeneratívnymi chorobami s cieľom poskytnúť právny rámec pre obmedzenie ich slobody a právnu ochranu;

60.

požaduje uznanie združení zaoberajúcich sa Alzheimerovou chorobou za prvoradých partnerov a žiada, aby boli zainteresované do 1) vymedzovania odporúčaní a najlepších postupov v oblasti prevencie a ich šírenia v teréne, 2) poskytovania veľmi potrebných informácií a podpory ľuďom s demenciou a ich opatrovateľom, 3) predkladania informácií o potrebách ľudí s demenciou a ich opatrovateľov tvorcom politík a 4) upevňovania partnerstva s lekárskou profesiou v záujme holistického prístupu; pripomína, že v záujme dosiahnutia tohto cieľa by európske inštitúcie mali preskúmať možnosti využitia európskeho programu v oblasti verejného zdravia na poskytovanie pravidelného základného financovania európskych združení v oblasti Alzheimerovej choroby a povzbudzovať členské štáty, aby podporovali združenia, ktoré sa zaoberajú Alzheimerovou chorobou na vnútroštátnej úrovni;

61.

nabáda členské štáty, aby vytvorili podporné skupiny pre zdravotnícky personál pracujúci v ústavoch, pre príbuzných hospitalizovaných pacientov, pre príbuzných, ktorí pacientovi pomáhajú doma a pre zdravotnícky personál pracujúci v oblasti domácej zdravotnej starostlivosti;

62.

vyzýva Radu, Komisiu, a členské štáty, aby spolu s Európskym parlamentom pomáhali posilňovať sebestačnosť osôb trpiacich demenciou, aby podporovali ich dôstojnosť a sociálne začlenenie prostredníctvom akčného plánu pre oblasť zdravotníctva a aby poskytovali informácie o najlepších postupoch pokiaľ ide o dodržiavanie práv ohrozených osôb a boj proti porušovaniu práv pacientov trpiacich demenciou;

63.

vyzýva Komisiu a Radu, aby v súvislosti s realizáciou výskumných projektov podporovali rozvoj spolupráce na úrovni verejných inštitúcií, ako aj medzi verejnými a súkromnými inštitúciami, a aby tak na boj s dôsledkami Alzheimerovej choroby a iných druhov demencií využili zariadenia, zdroje a skúsenosti zo súkromnej i verejnej sféry;

64.

zdôrazňuje, že aby sa zaistila účinnosť nových molekúl, výrazný pokrok je ešte potrebné dosiahnuť v oblasti prístupu pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou alebo príbuzným ochorením ku klinickým testom; zdôrazňuje, že na túto problematiku by sa bolo treba zamerať v rámci ďalšej revízie európskej smernice o klinických pokusoch s liekmi (2001/20/ES);

65.

vzhľadom na deštrukčný vplyv Alzheimerovej choroby na pamäť a duševné schopnosti vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné stratégie umožňujúce orgánom zodpovedným za poskytovanie finančnej pomoci pacientom túto pomoc aj monitorovať, čím sa zabezpečí, že sa tieto prostriedky použijú výlučne v prospech pacientov;

66.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/44

—

so zreteľom na otázku Komisii z 10. novembra 2010 o petícii 0473/2008 Christopha Kleina (Nemecko) vo veci zlyhania Komisie pri prijímaní opatrení v súvislosti s prípadom v oblasti hospodárskej súťaže a jeho škodlivými dôsledkami pre dotknutú spoločnosť (O-0182/2010 – B7-0666/2010),

—

so zreteľom na článok 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na články 201 a 202 rokovacieho poriadku,

A.

keďže príslušným platným právnym rámcom je v tomto prípade smernica Rady 93/42/EHS (1) o zdravotníckych pomôckach, v ktorej sa ustanovuje, že výrobcovia zdravotníckych pomôcok triedy I môžu umiestniť pomôcku na trh bez zásahu notifikovaného orgánu a že výrobcovia sa môžu rozhodnúť, či preukážu alebo nie, že ich pomôcky spĺňajú požiadavky smernice,

B.

keďže členské štáty majú v záujme zabezpečenia súladu s týmito požiadavky povinnosť vykonávať dohľad nad trhom a prijať potrebné opatrenia, medzi ktoré patrí postup v rámci ochrannej doložky podľa článku 8 a v prípade neoprávnene umiestneného označenia CE opatrenia vyplývajúce z článku 18,

C.

keďže daný výrobca preukázal príslušnému orgánu v členskom štáte, že jeho zdravotnícka pomôcka spĺňa všetky zákonné požiadavky na umiestnenie zdravotníckej pomôcky triedy I a výrobku s označením CE na trh,

D.

keďže členský štát pri prijímaní dočasných opatrení na stiahnutie pomôcky z trhu alebo pri zákaze či obmedzení jej umiestnenia na trh má povinnosť prostredníctvom príslušného orgánu okamžite informovať o týchto opatreniach Komisiu a určiť dôvody, ktoré ho viedli k jeho rozhodnutiu,

E.

keďže nemecké orgány od roku 1996 vyjadrovali obavy o bezpečnosť danej pomôcky (inhalátora) a o tejto záležitosti informovali Komisiu s cieľom uplatniť ochranný postup, ale Komisia záležitosť s výrobcom nekonzultovala a nikdy nevydala žiadne rozhodnutie; keďže v dôsledku toho je rozhodnutie v danej veci stále otvorené a predkladateľ petície nemá k dispozícii žiadne prostriedky na dosiahnutie právnej nápravy,

F.

keďže orgány Saska – Anhaltska vydali v roku 1997 na naliehanie bavorských orgánov zákaz predaja tejto pomôcky,

G.

keďže kým bol v roku 1997 vydaný prvý súdny príkaz týkajúci sa predaja týchto výrobkov, podnik ich predával zákonne a podľa príslušného orgánu spĺňal všetky ustanovenia smernice Rady č. 93/42/EHS,

H.

keďže výrobca umiestnil v roku 2003 na trh pomôcku pod novým menom a vláda Horného Bavorska v roku 2005 bez toho, aby o tom náležite informovala Komisiu, nariadila, aby bola pomôcka v súlade s nemeckým zákonom o zdravotníckych pomôckach stiahnutá z trhu,

I.

keďže výrobca v roku 2006 informoval Komisiu o druhom zákaze predaja s úmyslom začať proti Nemecku konanie vo veci porušenia právnych predpisov za porušenie článku 8 ods. 1 smernice 93/42/EHS,

J.

keďže Komisia tvrdí, že nemala dostatok dôkazov o tom, že by inhalátor spĺňal základné požiadavky, ako to ustanovuje smernica 93/42/EHS, a dospela k záveru, že nie je potrebné bezpečnosť výrobku opätovne preskúmať, pretože sa na tento prípad vzťahoval skôr článok 18 ako článok 8 smernice,

K.

keďže výrobca predložil v roku 2008 Európskemu parlamentu petíciu, v ktorej uviedol, že Európska komisia pri prejednávaní tohto prípadu nedodržala svoje povinnosti podľa smernice a zlyhala pri plnení svojej úlohy ochrankyne zmlúv,

1.

domnieva sa, že Komisia nedala Výboru pre petície dostatočnú odpoveď na otázky predkladateľa a členov výboru, ani na obavy, ktoré vo svojom stanovisku uviedol Výbor pre právne veci;

2.

vyzýva Komisiu, aby bezodkladne prijala potrebné kroky a uzavrela tento nedokončený postup, ktorý bol začatý v roku 1997 v rámci bezpečnostnej doložky článku 8 smernice 93/42/EHS;

3.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby reagovala na oprávnené obavy predkladateľa, ktorý túto netolerovateľnú situáciu znáša už 13 rokov a v dôsledku ktorej prišiel o značné príjmy, a aby prijala potrebné opatrenia a umožnila predkladateľovi presadiť svoje práva;

4.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej Komisii a nemeckej spolkovej vláde.

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/46

—

so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu darcov pre novú budúcnosť Haiti, ktorá sa konala v New Yorku 31. marca 2010, a správu zo služobnej cesty delegácie Výboru pre rozvoj Európskeho parlamentu do New Yorku,

—

so zreteľom na Akčný plán národnej obnovy a rozvoja Haiti: veľké projekty do budúcnosti z marca 2010,

—

so zreteľom na závery mimoriadneho zasadnutia Rady pre zahraničné veci, ktoré sa uskutočnilo v Bruseli 18. januára 2010,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o zemetrasení na Haiti z 19. januára 2010,

—

so zreteľom na závery prípravnej ministerskej konferencie, ktorá sa uskutočnila 25. januára 2010 v Montreale,

—

so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci, ktorý v decembri 2007 podpísali tri európske inštitúcie,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o nedávnom zemetrasení na Haiti (1),

—

so zreteľom na správu z misie Výboru pre rozvoj Európskeho parlamentu na Haiti (od 25. do 27. júna 2010),

—

so zreteľom na správu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 30. augusta 2010 o prieskumnej misii na Haiti a v Dominikánskej republike,

—

so zreteľom na spoločný dokument podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej a komisárky Kristaliny Georgievovej o poučeniach vyplývajúcich z reakcie EÚ na katastrofu v Haiti z júna 2010,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o schopnosti európskej reakcii na katastrofy z 26. októbra 2010 (KOM(2010)0600),

—

so zreteľom na stabilizačnú misiu Organizácie Spojených národov na Haiti (MINUSTAH),

—

so zreteľom na správu Michela Barniera s názvom Za európske jednotky civilnej ochrany: európsku pomoc, uverejnenú v máji 2006,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže zemetrasenie so silou 7,3 stupňa Richterovej stupnice, ktoré zasiahlo Haiti 12. januára 2010, si vyžiadalo 222 750 obetí, postihlo 3 milióny ľudí a viedlo k presídleniu 1,7 milióna ľudí, z ktorých vyše milióna naďalej žije v neorganizovaných táboroch, ktoré mali byť dočasné, a keďže združenia na ochranu ľudských práv uvádzajú, že životné podmienky v neorganizovaných táboroch sú „hrozné“ a že ženy sú vystavené znásilneniam a sexuálnemu násiliu,

B.

keďže 2,5 až 3,3 milióna osôb nemá v súčasnosti zabezpečenú potravu, a to v krajine, v ktorej 60 % populácie žije vo vidieckych oblastiach a 80 % v absolútnej chudobe,

C.

keďže rok po zemetrasení je situácia na Haiti naďalej chaotická, krajina sa stále nachádza v núdzovej situácii a naštartovanie obnovy mešká,

D.

keďže vzhľadom na desaťročia chudoby, zhoršovania životného prostredia, zraniteľnosti pri mnohých prírodných katastrofách, násilia, politickej nestability a diktatúry sa táto krajina stala najchudobnejšou krajinou amerického kontinentu, kde pred katastrofou žila väčšina z 12 miliónov obyvateľov z menej ako dvoch dolárov na deň, a keďže škody spôsobené zemetrasením ešte zhoršili neschopnosť štátu poskytovať základné verejné služby, a teda aktívne podporiť úsilie o pomoc a obnovu,

E.

keďže do dnešného dňa bolo z 10 miliárd USD (s dvoma lehotami: 18 mesiacov a tri roky) prisľúbených na medzinárodnej konferencii darcov pre obnovu Haiti, ktorá sa konala 31. marca 2010 v New Yorku, skutočne poskytnutých iba 1,2 miliardy USD,

F.

keďže nedávna tragédia na Haiti poukázala na potrebu posilniť nástroje, ktoré má Únia k dispozícii na boj proti katastrofám (humanitárna pomoc a mechanizmus Spoločenstva na civilnú ochranu), a to v oblasti účinnosti, rýchlosti, koordinácie a zviditeľnenia,

G.

keďže na návrh Haiti bol vytvorený dočasný výbor pre obnovu Haiti (DVOH) s cieľom zabezpečiť koordináciu a účinné využívanie zdrojov a uplatniť akčný plán rozvoja Haiti; keďže Európska komisia ako hlavný darca je členom DVOH a má hlasovacie právo,

H.

keďže odstránenie trosiek predstavuje hlavný problém pri obnove krajiny – doteraz bola odstránená iba veľmi malá časť – a keďže pri súčasnom tempe bude potrebných aspoň 6 rokov na odstránenie miliónov kubických metrov trosiek,

I.

keďže epidémia cholery, ktorá vypukla 19. októbra 2010, si do dnešného dňa vyžiadala vyše 3 000 obetí a keďže viac ako 150 000 ľudí je nakazených; keďže šírenie epidémie poukazuje na zrejmé štrukturálne nedostatky haitského štátu a hranice systému medzinárodnej pomoci a misie MINUSTAH a keďže činnosti zamerané na boj proti cholere sú ovplyvnené predovšetkým súčasnou politickou krízou v dôsledku volieb,

J.

keďže z celkovej sumy 174 miliónov USD získala OSN na boj s epidémiou cholery len 44 miliónov USD,

K.

keďže v prípade, že sa nepodarí epidémiu zlikvidovať, Svetová zdravotnícka organizácia predpovedá v najbližších dvanástich mesiacoch 400 000 nových prípadov cholery,

L.

keďže voľby z 28. novembra 2010, ktorých predbežné výsledky boli oznámené začiatkom decembra, viedli k násilným demonštráciám na Haiti a k mnohým výpovediam o podvodoch; keďže medzinárodné spoločenstvo by malo podporovať transparentný a zákonný volebný proces s cieľom zabezpečiť vierohodnosť volieb, ktorá je nevyhnutná pre obnovu krajiny, a keďže prioritou je ochrana civilistov,

1.

opakovane potvrdzuje svoju solidaritu s obyvateľmi Haiti, ktorí sa stali obeťami zemetrasenia a cholery, a zdôrazňuje, že obnova musí zahŕňať diskusiu s haitským obyvateľstvom a občianskou spoločnosťou, ako aj ich zapojenie;

2.

naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie, aby vyvinuli pevné a dlhotrvajúce úsilie a bezodkladne splnili všetky sľuby prijaté na medzinárodnej konferencii darcov v New Yorku; ďalej zdôrazňuje, že všetka európska humanitárna pomoc a pomoc pri obnove sa poskytuje formou darov, a nie návratných pôžičiek;

3.

pripomína výraznú mobilizáciu medzinárodného spoločenstva po ničivom zemetrasení na Haiti a jeho skutočnú politickú vôľu podporovať obnovu Haiti iným spôsobom bez opakovania chýb z minulosti a raz a navždy vyriešiť všetky hlboké príčiny chudoby na Haiti;

4.

vyjadruje poľutovanie nad rozsahom katastrofy na Haiti, ktorej následky sú rok po zemetrasení ešte stále jasne viditeľné; víta výšku humanitárnej pomoci Európskej komisie v prospech Haiti v sume 120 miliónov EUR (z toho 12 miliónov na boj proti cholere) a humanitárnej pomoci členských štátov Únie, ktorá predstavuje približne 200 miliónov EUR, a angažovanosť európskej komisárky poverenej medzinárodnou spoluprácou, humanitárnou pomocou a krízovými opatreniami, ako aj GR ECHO a jeho odborníkov;

5.

zdôrazňuje, že zavedenie zoskupení (clusters) umožnilo koordináciu humanitárnej pomoci na mieste, ale že táto metóda dosiahla svoj limit vzhľadom na rozmanitosť humanitárnych aktérov a komplexnosť krízovej situácie z dôvodu veľkej koncentrácie v mestách;

6.

víta úsilie humanitárnych organizácií (Červený kríž, MVO, OSN) a členských štátov a prácu, ktorú uskutočnili, a zdôrazňuje, že je potrebné informovať o účinkoch humanitárnych zásahov, ktoré nie sú viditeľné, a skutočnosť, že situáciu bolo možné zvládnuť predovšetkým zabezpečením starostlivosti o ranených, zásobovaním pitnou vodou a potravinami, ako aj zabezpečením dočasných prístreší;

7.

konštatuje, že epidémia cholery odhalila takmer úplnú neschopnosť haitského štátu čeliť chorobe, ktorej sa dá ľahko predísť a ktorá sa dá ľahko liečiť, a hranice systému medzinárodnej pomoci v krajine, v ktorej sa hromadne vykonáva humanitárna činnosť (12 000 mimovládnych organizácií); zdôrazňuje, že humanitárni aktéri nesmú a nemôžu pokračovať v zmierňovaní nedostatkov haitského štátu alebo ho naďalej nahrádzať a že je potrebné bezodkladne konať v oblasti rozvoja z dlhodobého hľadiska, predovšetkým zabezpečením prístupu k zdravotnej starostlivosti, pitnej vode a kanalizácii;

8.

víta spoločný záväzok Komisie a členských štátov vo výške 1,2 miliardy EUR (z toho 460 miliónov na nehumanitárnu pomoc Komisie), ktorý prijali na medzinárodnej konferencii darcov pre obnovu Haiti; opakovane žiada, aby Európska únia zohrávala ako hlavný poskytovateľ finančnej pomoci vedúcu politickú úlohu v úsilí o obnovu;

9.

žiada Komisiu a členské štáty, aby sa v rámci úsilia o obnovu na Haiti zamerali na miestnu výrobu potravín a potravinovú bezpečnosť prostredníctvom rozvoja vidieckej infraštruktúry a pomoci malým poľnohospodárom, a to v rámci spoločného prístupu k plánovaniu svojich prostriedkov na obnovu Haiti a v rámci preskúmania plánovania zostávajúcich finančných prostriedkov Komisie v polovici obdobia, keďže zo 460 miliónov EUR oznámených v New Yorku je 169 miliónov EUR stále k dispozícii; žiada vykonávanie nového akčného rámca pre potravinovú bezpečnosť, ktorý Európska komisia ohlásila v marci 2010;

10.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dočasný výbor pre obnovu Haiti, ktorý musí zohrávať kľúčovú úlohu pri koordinácii obnovy, začal pracovať s oneskorením; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií o jeho fungovaní a účinnosti a žiada Komisiu, aby sa ako člen DVOH zasadila o urýchlenie uplatnenia mandátu výboru a prehodnotenie jeho fungovania a aby Európskemu parlamentu predložila správu o činnosti DVOH, využívaní zdrojov a prostriedkoch skutočne použitých na obnovu, tak ako bolo prisľúbené na konferencii v New Yorku;

11.

uznáva, že dočasný výbor pre obnovu Haiti, ktorý je ústrednou štruktúrou riadenia obnovy, môže efektívne fungovať iba v prípade, že sa obnovia schopnosti haitského štátu a vymenia sa haitskí vedúci predstavitelia, ktorí musia byť zvolení v transparentných a legitímnych voľbách, a za predpokladu skutočnej politickej vôle prijímať rozhodnutia nevyhnutné na začatie tohto obrovského projektu;

12.

naliehavo vyzýva vládu Haiti, aby si plnila záväzky, ktoré prijala v rámci plánu národnej obnovy, týkajúce sa posilnenia autority štátu, zefektívnenia miestnej správy, posilnenia kapacít miestnych a vnútroštátnych inštitúcií, ako aj zavedenia koncepcie politickej, hospodárskej a inštitucionálnej decentralizácie;

13.

zastáva názor, že miestnym orgánom a zástupcom občianskej spoločnosti by sa mala poskytovať väčšia podpora a mali by byť väčšmi zapojení do rozhodovacieho procesu;

14.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Haiťania majú k dispozícii iba lopaty, motyky a fúriky na odstraňovanie ton trosiek, ktoré blokujú hlavné mesto, čo je úplne neprimerané vzhľadom na závažnosť situácie; zdôrazňuje, že odstraňovanie trosiek je nevyhnutné pre obnovu Haiti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na odstraňovanie sutín neboli uvoľnené prakticky žiadne finančné prostriedky, a vyzýva Komisiu, aby poskytla finančnú a technickú pomoc na odstraňovanie trosiek;

15.

vyzýva OSN, aby prehodnotila mandát misie MINUSTAH, pričom sa osobitne zameria na bezpečnostné otázky, a vyjadruje obavy v súvislosti s jej účinnosťou vzhľadom na nedávne udalosti, epidémiu cholery a prebiehajúce voľby;

16.

vyjadruje poľutovanie nad veľkou bytovou krízou na Haiti; zdôrazňuje, že premiestnenie ľudí bez prístrešia, ktorí sú väčšinou ubytovaní v dočasných táboroch v hlavnom meste Port-au-Prince, naráža na nedostatok voľných pozemkov, neexistujúci pozemkový systém a skutočnosť, že veľa pozemkov je v rukách zahraničných Haiťanov, a vyzýva haitské orgány, aby prejavili politickú vôľu prijať proaktívne opatrenia, najmä vyvlastňovanie;

17.

vyjadruje svoje rastúce obavy zo situácie najzraniteľnejších osôb, najmä žien a detí, po zemetrasení, ktoré v plnej miere ohrozilo viac ako 800 000 detí, ktoré boli vystavené nebezpečenstvu násilia, sexuálneho zneužívania, obchodu s ľuďmi, vykorisťovania a opustenia, a žiada Európsku úniu (Komisiu), aby sa výrazne angažovala v rámci obnovy ochranného a spoľahlivého rámca života pre deti s cieľom podporiť proces zavedenia systému sociálnej ochrany na Haiti a reformu vzdelávania, a žiada zlepšenie životných a bezpečnostných podmienok v táboroch;

18.

žiada Európsku úniu, aby spolupracovala s vládou Haiti na vypracovaní súhrnných právnych predpisov na ochranu práv detí a na začlenení povinností vyplývajúcich z mnohých medzinárodných nástrojov, ktoré Haiti ratifikovalo, v oblasti práv dieťaťa, ľudských práv, odstránenia otroctva a ochrany práv dieťaťa do vnútroštátneho práva;

19.

domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby Komisia podporovala vykonávanie procesu identifikácie, registrácie a vyhľadávania rodín v prípade detí odlúčených od rodín a zvýšila osobitnú ostražitosť na hraniciach s cieľom bojovať proti obchodovaniu s deťmi a ich nezákonnej adopcii;

20.

zdôrazňuje skutočnosť, že je dôležité okamžite vytvoriť schopnosť haitského štátu postarať sa o fungovanie demokracie a dobrej správy krajiny, ktorá je nevyhnutná na obnovu krajiny, a dohliadať na účasť občianskej spoločnosti a haitského obyvateľstva;

21.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad súčasnou politickou krízou v dôsledku výsledkov prezidentských a parlamentných volieb, ktoré zahraničné pozorovateľské misie dôrazne spochybnili a len opatrne uznali a ktoré sú v súčasnosti predmetom opätovného sčítavania hlasov odborníkmi vyslanými Organizáciou amerických štátov (OAŠ), ktorá vo svojej správe vydanej vo štvrtok 13. januára 2011 odporučila, aby kandidát vládnucej strany Jude Célestin odstúpil v prospech Michela Martellyho vzhľadom na dôkazy o podvode;

22.

žiada, aby Európska únia urobila všetko, čo je v jej moci, na dôraznú podporu zákonného a transparentného volebného procesu a hladkého priebehu druhého kola volieb odloženého na február, aby sa predišlo tomu, že Haiti sa dostane do ešte hlbšej krízy; domnieva sa, že iba legitímne zvolený prezident a poslanci budú môcť prijať potrebné rozhodnutia, a zastáva názor sa, že obnova si vyžaduje stabilitu a politickú vôľu;

23.

naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo a Európsku úniu, aby úzko spolupracovali s budúcimi haitskými orgánmi a aby im pomáhali pri organizovaní ich inštitúcií a štátnej moci v záujme nadobudnutia novej rovnováhy na všetkých úrovniach a v záujme plne funkčnej demokracie, a to počas celého procesu obnovy;

24.

zdôrazňuje zásadný význam toku kapitálu, ktorý predstavujú finančné prostriedky od haitskej diaspóry plynúce bez sprostredkovateľov priamo do rúk haitského obyvateľstva, ktoré ich môže rýchlo využiť na uspokojenie naliehavých potrieb; žiada členské štáty a vládu Haiti, aby uľahčili uskutočňovanie prevodov finančných prostriedkov migrantov a aby sa usilovali o zníženie nákladov na tieto prevody;

25.

naliehavo vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby obnovu a rekonštrukciu Haiti zahrnuli medzi svoje hlavné priority; zdôrazňuje, že práve teraz je čas pomôcť Haiti stať sa hospodársky a politicky silnou a sebestačnou krajinou, a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby to využilo ako príležitosť odstrániť raz a navždy základné príčiny chudoby na Haiti;

26.

žiada Komisiu, aby v duchu Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci v spolupráci s vládou, miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou vyvinula výrazné úsilie s cieľom zahrnúť prípravu na katastrofy a zníženie rizika katastrof do činnosti v naliehavej fáze a vo fáze dlhodobého rozvoja;

27.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrhy na vytvorenie európskej jednotky civilnej ochrany vychádzajúcej z európskeho mechanizmu civilnej ochrany;

28.

konštatuje, že humanitárna pomoc je na Haiti prítomná už desaťročia a že väzba medzi núdzovou pomocou, obnovou a rozvojom má v tejto kríze nesmierny význam; zdôrazňuje, že je životne dôležité, aby OSN mala aj naďalej na starosti koordináciu všetkých civilných a vojenských operácií so zreteľom na obnovenie bezpečnosti a humanitárnu pomoc, ako aj obnovu a rozvoj;

29.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii a členským štátom, prezidentovi a vláde Haiti, zástupcovi generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti a koordinátorovi núdzovej pomoci OSN, ako aj Svetovej banke a MMF.

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/50

—

so zreteľom na medzinárodné nástroje zaručujúce ľudské práva a základné slobody a zakazujúce diskrimináciu, najmä na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

—

so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o Európskej únii a článok 19 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré zaväzujú EÚ a jej členské štáty k presadzovaniu ľudských práv a základných slobôd a ktoré poskytujú európske prostriedky na boj proti diskriminácii a porušovaniu ľudských práv,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 11, ktorý zaručuje právo na slobodu prejavu, a článok 21, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie,

—

so zreteľom na pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu Litovskej republiky o správnych priestupkoch (č. XIP-2595),

—

so zreteľom na návrh stanoviska Ministerstva spravodlivosti Litovskej republiky (č. 11-30-01),

—

so zreteľom na činnosť Európskej únie zameranú na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a na boj proti homofóbii,

—

so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva z novembra 2010 s názvom Homofóbia, transfóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2009 o situácii v Litve po prijatí zákona na ochranu neplnoletých osôb (1),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o homofóbii, ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii, a predovšetkým na uznesenia o homofóbii v Európe (2),

—

so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže litovský parlament 16. decembra 2010 odročil hlasovanie o návrhu právneho predpisu, ktorým by sa novelizoval zákon o správnych priestupkoch s cieľom trestať „verejnú propagáciu homosexuálnych vzťahov“ pokutou v rozpätí od 2 000 do 10 000 LTL (580 – 2 900 EUR), pretože príslušné parlamentné výbory nepreverili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré litovské vnútroštátne orgány stále preskúmavajú,

B.

keďže výbor litovského parlamentu pre vzdelávanie, vedu a kultúru tiež 8. decembra 2010 vyškrtol v ustanoveniach zákona o vzdelávaní týkajúcich sa rovnakých príležitostí (článok 5 ods. 1) sexuálnu orientáciu zo zoznamu dôvodov, ktoré si zasluhujú ochranu,

C.

keďže pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o správnych priestupkoch sú v rozpore s článkom 25 Ústavy Litovskej republiky, ktorý stanovuje, že „človeku nemožno brániť v hľadaní, získavaní a odovzdávaní informácií a myšlienok“, a s článkom 29, ktorý uvádza, že „všetky osoby sú si pred zákonom, súdom a inými štátnymi inštitúciami a úradníkmi rovné. Ľudské práva nemožno obmedzovať a nie je možné ani poskytovať akékoľvek privilégiá na základe rodu, rasy, národnosti, jazyka, pôvodu, spoločenského postavenie, viery, presvedčení či názorov“,

D.

keďže minister spravodlivosti Litovskej republiky vyjadril názor, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o správnych priestupkoch sú v rozpore s povinnosťami Litvy vyplývajúcimi z jej ústavy, Európskej charty základných práv, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach,

E.

keďže v záveroch správy Agentúry pre základné práva o homofóbii, transfóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity z novembra 2010 sa uvádza, že „pozmeňujúce návrhy by potenciálne mohli kriminalizovať takmer akékoľvek verejné vyjadrenie alebo popis homosexuality či informácie o nej“,

F.

keďže litovský parlament v júni 2009 drvivou väčšinou odhlasoval novelizáciu „zákona o ochrane neplnoletých osôb pred škodlivým vplyvom verejných informácií“, v rámci ktorej neplnoletým osobám bráni v prístupe k informáciám o homosexualite,

G.

keďže význam výrazu „prejavovanie alebo propagácia sexuálnej orientácie“ v zákone o reklame zostáva naďalej nejasný,

H.

keďže impulzom pre vypracovanie tohto uznesenia bola séria znepokojujúcich udalostí, ako napríklad prijatie zákona o ochrane neplnoletých osôb pred škodlivým vplyvom verejných informácií, pokus miestnych orgánov zakázať pochody za rovnosť a sprievody homosexuálov a používanie poburujúcej alebo výhražnej rétoriky a nenávistných slovných prejavov zo strany vedúcich politikov a poslancov,

I.

keďže podpredsedníčka Komisie Viviane Reding, vysoká predstaviteľka Európskej únie Catherine Ashton, predseda Európskej rady Herman van Rompuy a predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek 17. mája 2010, ktorý je Medzinárodným dňom boja proti homofóbii, jednohlasne odsúdili akúkoľvek formu homofóbie a diskriminácie na základe sexuálnej orientácie,

J.

keďže Svetová zdravotnícka organizácia v roku 1990 vyradila homosexualitu zo zoznamu duševných chorôb, keďže neexistuje žiadny dôveryhodný výskum, ktorý by ukazoval, že vzdelávanie detí a mladých ľudí v oblasti sexuality by mohlo ovplyvniť ich sexuálnu orientáciu a keďže osveta týkajúca sa sexuálnej rôznorodosti podporuje toleranciu a prijímanie odlišností,

1.

obhajuje hodnoty a zásady, z ktorých vychádza Únia, najmä dodržiavanie ľudských práv vrátane práv všetkých menšín;

2.

opätovne potvrdzuje, že inštitúcie a členské štáty EÚ sú povinné zabezpečiť dodržiavanie, ochranu a podporu ľudských práv v Európskej únii, ako sa uvádza v Európskom dohovore pre ľudské práva, Európskej charte základných práv a článku 6 Zmluvy o Európskej únii, a to bez rozlišovania na základe sexuálnej orientácie;

3.

vyzýva litovský parlament, aby zamietol pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o správnych priestupkoch, zaradil sexuálnu orientáciu na zoznam chránených dôvodov v zákone o vzdelávaní, umožnil neplnoletým osobám slobodný prístup k informáciám o sexuálnej orientácii a objasnil význam zákazu v zákone o reklame;

4.

poukazuje na to, že o predkladaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch sa zatiaľ nehlasovalo v pléne litovského parlamentu a že litovské vnútroštátne orgány ich stále skúmajú;

5.

uznáva pevný postoj, ktorý pri niekoľkých príležitostiach zaujala prezidentka Litovskej republiky Dalia Grybauskaitė, ktorá odsúdila návrh homofóbneho zákona ako predpis poškodzujúci litovských občanov a obraz Litvy, a vyzýva prezidentku, aby vetovala pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k zákonu o správnych priestupkoch, ak by boli schválené;

6.

víta skutočnosť, že homofóbia bola nedávno označená za priťažujúcu okolnosť v prípade trestných činov;

7.

vyzdvihuje dvojstranné opatrenia, ktoré doteraz prijala Komisia; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila právne posúdenie predložených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonu o správnych priestupkoch, a uverejnila plán EÚ obsahujúci konkrétne opatrenia proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie;

8.

víta plán litovských orgánov preskúmať predložené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých sa usudzuje, že sú v rozpore s európskymi právnymi predpismi, najmä pokiaľ ide o zásadu nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie;

9.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, prezidentke a parlamentu Litovskej republiky, Agentúre EÚ pre základné práva a komisárovi Rady Európy pre ľudské práva.

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/53

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie z 15. novembra 2007 o závažných udalostiach, ktoré ohrozujú existenciu kresťanských a iných náboženských komunít (1), uznesenie z 21. januára 2010 o útokoch na kresťanské komunity (2), uznesenie zo 6. mája 2010 o masových zverstvách v Jos v Nigérii (3), uznesenie z 20. mája 2010 o náboženskej slobode v Pakistane (4) a uznesenie z 25. novembra 2010 o Iraku: Trest smrti (najmä prípad Tárika Azíza) a útoky proti kresťanským komunitám (5),

—

so zreteľom na výročné správy o situácii v oblasti ľudských práv vo svete, a najmä na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti (6),

—

so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

—

so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

—

so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženského vyznania alebo viery z roku 1981,

—

so zreteľom na správy osobitnej spravodajkyne OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery, a najmä na jej správy z 29. decembra 2009, 16. februára 2010 a 29. júla 2010,

—

so zreteľom na článok 9 Európskeho dohovoru o ľudských právach z roku 1950,

—

so zreteľom na článok 10 Charty základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na článok 17 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—

so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Catherine Ashtonovej, vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčky Komisie, po útoku na veriacich 1. januára 2011 v koptskom kostole v Alexandrii v Egypte,

—

so zreteľom na vyhlásenie predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka o smrtiacom výbuchu v egyptskom kostole 1. januára 2011,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoj záväzok týkajúci sa slobody náboženského vyznania, slobody svedomia a slobody myslenia a zdôraznila, že vlády sú povinné zaručiť tieto slobody na celom svete, keďže rozvoj ľudských práv, demokracie a občianskych slobôd je spoločným základom, na ktorom Európska únia buduje svoje vzťahy s tretími krajinami, a je vyjadrený v doložke o demokracii v dohodách medzi EÚ a tretími krajinami,

B.

keďže podľa článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; keďže toto právo zahŕňa slobodu mať alebo prijať náboženstvo alebo presvedčenie podľa vlastného rozhodnutia, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru individuálne alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, zachovávaním obradov, vykonávaním úkonov a vyučovaním,

C.

keďže sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania platí pre stúpencov náboženstiev, ale aj pre ateistov, agnostikov a osôb bez presvedčenia,

D.

keďže v roku 2010 sa vo svete vyskytlo viacero útokov proti kresťanským komunitám, ako aj viacero procesov a trestov smrti za rúhačstvo, čo často postihuje ženy; keďže zo štatistík o náboženskej slobode v posledných rokoch vyplýva, že väčšina násilných protináboženských činov je namierená proti kresťanom, ako sa uvádza v Správe o náboženskej slobode vo svete, ktorú v roku 2009 vypracovala organizácia Pomoc cirkvi v núdzi (Aid to the Church in Need); keďže v niektorých prípadoch sú kresťanské komunity v takej situácii, že je ohrozená ich budúca existencia, a ich zánik by znamenal stratu významnej časti náboženského dedičstva príslušných krajín,

E.

keďže 11. januára 2011 v Nigérii pri brutálnych útokoch zameraných proti kresťanskej komunite opäť vyhasli nevinné životy; keďže 24. decembra 2010 došlo k útoku na viacero kostolov v Maiduguri a 25. decembra 2010 k bombovým útokom v nigérijskom meste Jos, pri ktorých zahynulo 38 civilistov a desiatky ďalších bolo zranených, keďže muži ozbrojení mečmi a mačetami napadli 21. decembra 2010 v nigérijskom Turu skupinu miestnych dedinčanov kresťanského vyznania; keďže po útoku v nigérijskom Jose 3. decembra 2010 boli nájdené telá siedmich mŕtvych kresťanov vrátane žien a detí, pričom štyria ďalší boli zranení,

F.

keďže atentát na guvernéra Pandžábu Salmana Tasíra zo 4. januára 2011, ako aj prípad Asie Norínovej v Pakistane vyvolali protesty medzinárodného spoločenstva,

G.

keďže počas teroristického útoku na koptských kresťanov v Alexandrii boli 1. januára 2011 zabití a zranení nevinní civilisti,

H.

keďže 25. decembra 2010 boli medzi 11 zranenými osobami kňaz a deväťročné dievčatko, keď v kaplnke vo filipínskom Sulu bola na 1. sviatok vianočný odpálená bombová nálož,

I.

keďže celebrovanie kresťanskej omše 25. decembra 2010 v dedinách Rizokarpaso a Ayia Triada v severnej časti Cypru bolo násilne prerušené,

J.

keďže teroristické útoky mudžáhidov proti asýrskym kresťanským rodinám, ku ktorým došlo 30. decembra 2010, si vyžiadali minimálne dva ľudské životy a 14 zranených po sérii koordinovaných bombových útokov na kresťanské domovy v irackom Bagdade, keďže v irackom Dudžaile bomba nastražená pri ceste spôsobila 27. decembra 2010 smrť asýrskej kresťanky a zranila jej manžela; keďže 22. novembra 2010 boli v Mosule zabití dvaja irackí kresťania; keďže 10. novembra 2010 prišli v Bagdade o život pri sérii útokov namierených proti kresťanom nevinní civilisti; keďže 1. novembra 2010 zahynulo v masakre v sýrskom katolíckom kostole Panny Márie Vykupiteľky v Bagdade 52 ľudí, medzi ktorými boli ženy a deti,

K.

keďže iránska vláda vystupňovala kampaň proti kresťanom v Islamskej republike, kde bolo za uplynulý mesiac zatknutých viac než sto osôb, mnohí boli prinútení utiecť z krajiny, alebo čelili obvineniam z trestných činov a možnému trestu smrti,

L.

keďže aj vo Vietname sú aktivity katolíckej cirkvi a iných náboženských komunít tvrdo potláčané, o čom svedčí aj vážna situácia komunít vietnamských Montagnardov; keďže však na druhej strane možno privítať zmenu postoja vietnamského režimu v prípade kňaza Nguyen Van Lya, ktorý bol prepustený,

M.

keďže útoky násilných islamských extrémistov sú aj útokmi na súčasný režim týchto štátov a ich cieľom je vyvolať nepokoje a začať občiansku vojnu medzi jednotlivými náboženskými skupinami,

N.

keďže tak ako iné časti sveta ani Európu neobchádzajú prípady porušovania slobody náboženského vyznania, útokov na príslušníkov náboženských menšín na základe ich viery, ani prípady nábožensky motivovanej diskriminácie,

O.

keďže dialóg medzi komunitami je rozhodujúci z hľadiska presadzovania mieru a vzájomného porozumenia medzi národmi,

1.

odsudzuje nedávne útoky na kresťanské komunity v jednotlivých krajinách a vyjadruje solidaritu s rodinami obetí; vyjadruje hlboké znepokojenie nad množiacimi sa prípadmi neznášanlivosti, utláčania a násilných udalostí, ktoré sú namierené proti kresťanským komunitám, najmä v krajinách Afriky, Ázie a Blízkeho východu;

2.

víta snahu orgánov príslušných krajín o identifikáciu iniciátorov a páchateľov útokov na kresťanské komunity; naliehavo vyzýva vlády, aby zabezpečili, že páchatelia týchto zločinov a všetky osoby zodpovedné za útoky a iné násilné činy namierené proti kresťanom alebo ďalším náboženským či iným menšinám budú postavené pred súd a náležite stíhané;

3.

dôrazne odsudzuje všetky násilné činy proti kresťanom a iným náboženským komunitám, ako aj všetky druhy diskriminácie a netolerancie na základe náboženstva a viery namierené proti veriacim, odpadlíkom i neveriacim; opätovne zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom;

4.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že v posledných rokoch možno zaznamenať hromadný odchod kresťanov z niektorých krajín, najmä z Blízkeho východu;

5.

vyjadruje znepokojenie nad tým, že pakistanský zákon o rúhačstve, voči ktorému sa verejne postavil zosnulý guvernér Salman Tasír, sa stále využíva na prenasledovanie náboženských skupín vrátane kresťanov, napr. Asie Norínovej, ženy kresťanského vierovyznania a matky piatich detí odsúdenej na smrť, a že vraha guvernéra Salmana Tasíra vníma veľká časť pakistanskej spoločnosti ako hrdinu;

6.

víta reakciu egyptskej verejnosti, ktorá tento teroristický čin dôrazne odsúdila a rýchlo pochopila, že útok bol zorganizovaný s cieľom oslabiť hlboko zakorenené tradičné väzby medzi kresťanmi a moslimami v Egypte; víta spoločné demonštrácie koptských kresťanov a moslimov v Egypte na protest proti útoku; víta zároveň skutočnosť, že útok verejne odsúdili egyptský prezident Husní Mubarak, veľký šejk z univerzity Al-Azhar a veľký muftí z Egypta;

7.

odsudzuje násilné prerušenie vianočnej omše na 1. sviatok vianočný, na ktorej sa zúčastnilo zvyšných 300 kresťanov žijúcich v severnej časti Cypru okupovanej tureckými orgánmi;

8.

vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že náboženstvo zneužívajú páchatelia teroristických činov vo viacerých častiach sveta; odsudzuje využívanie náboženstva v rôznych politických konfliktoch;

9.

naliehavo vyzýva štáty s alarmujúco vysokou mierou útokov proti náboženským skupinám, aby prevzali zodpovednosť za zabezpečenie obvyklých a verejných náboženských zvykov všetkých náboženských skupín, zintenzívnili úsilie o poskytovanie spoľahlivej a účinnej ochrany náboženských skupín vo svojich krajinách, zaistili osobnú bezpečnosť a fyzickú nedotknuteľnosť príslušníkov náboženských skupín v krajine, a tým si splnili povinnosti, ku ktorým sa zaviazali na medzinárodnej scéne;

10.

opäť zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd vrátane slobody náboženského vyznania alebo viery patrí medzi základné zásady a ciele Európskej únie a predstavuje spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami;

11.

vyzýva Radu, Komisiu a vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Európskej komisie, aby venovali zvýšenú pozornosť otázke slobody náboženského vyznania alebo viery a situácii náboženských komunít vrátane kresťanov v dohodách a pri spolupráci s tretími krajinami, ako aj v správach o ľudských právach;

12.

žiada, aby sa na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre vonkajšie vzťahy 31. januára 2011 prediskutovala otázka prenasledovania kresťanov a dodržiavania slobody náboženského vyznania alebo viery; táto diskusia by mala priniesť konkrétne výsledky, najmä pokiaľ ide o nástroje, ktoré možno použiť na zaistenie bezpečnosti a ochrany ohrozených kresťanských komunít kdekoľvek na svete;

13.

vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Európskej komisie, aby bezodkladne stanovila stratégiu EÚ v oblasti posilnenia ľudského práva na slobodu náboženského vyznania vrátane opatrení voči štátom, ktoré vedome nezabezpečujú ochranu náboženských skupín;

14.

žiada vysokú predstaviteľku, aby vzhľadom na nedávne udalosti a rastúcu potrebu analýzy a pochopenia kultúrneho a náboženského vývoja v medzinárodných vzťahoch a súčasnej spoločnosti vytvorila v rámci riaditeľstva pre ľudské práva Európskej služby pre vonkajšiu činnosť trvalú kapacitu na monitorovanie situácie vládneho a spoločenského obmedzovania náboženskej slobody a súvisiacich práv a aby o tom každoročne podávala správu Parlamentu;

15.

vyzýva Radu, Komisiu, vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Európskej komisie a Parlament, aby do svojej výročnej správy o ľudských právach zahrnuli kapitolu o náboženskej slobode;

16.

naliehavo žiada inštitúcie EÚ na plnenie záväzku uvedeného v článku 17 ZFEÚ, t. j. udržiavať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s cirkvami a náboženskými, filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami, s cieľom zaistiť, aby otázka prenasledovania kresťanov a iných náboženských komunít bola prioritou, o ktorej sa bude systematicky diskutovať;

17.

vyzýva vedúcich predstaviteľov všetkých náboženských komunít v Európe, aby na základe rešpektovania všetkých náboženských smerov odsúdili útoky na kresťanské komunity a iné náboženské skupiny;

18.

opätovne potvrdzuje svoju podporu všetkým iniciatívam zameraným na presadzovanie dialógu a vzájomného rešpektovania medzi náboženskými a inými komunitami; vyzýva všetky cirkevné orgány, aby podporovali toleranciu a vyvíjali iniciatívy na boj proti nenávisti a násilnej a extrémistickej radikalizácii;

19.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Európskej komisie, parlamentom a vládam členských štátov, parlamentu a vláde Egypta, parlamentu a vláde Iránu, parlamentu a vláde Iraku, parlamentu a vláde Nigérie, parlamentu a vláde Pakistanu, parlamentu a vláde Filipín, parlamentu a vláde Vietnamu a Organizácii islamskej konferencie.

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/57

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Bielorusku, najmä na uznesenie o Bielorusku zo 17. decembra 2009 (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/639/SZBP z 25. októbra 2010 o reštriktívnych opatreniach proti niektorým predstaviteľom Bieloruska (2), ktorým sa predlžujú reštriktívne opatrenia aj pozastavenie uplatňovania obmedzení do 31. októbra 2011,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 25. októbra 2010,

—

so zreteľom na vyhlásenie o predbežných zisteniach a záveroch týkajúcich sa prezidentských volieb v Bielorusku, ktoré 20. decembra 2010 prijali Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Parlamentné zhromaždenie OBSE (PZ OBSE),

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže pražské vyhlásenie zo samitu o Východnom partnerstve opätovne potvrdilo oddanosť (okrem iných Bieloruska) zásadám medzinárodného práva a základným hodnotám vrátane demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd,

B.

keďže Rada 25. októbra 2010 vyzvala bieloruské orgány, aby zabezpečili, že (prezidentské) voľby sa uskutočnia v súlade s medzinárodnými normami a štandardmi pre demokratické voľby a so záväzkami Bieloruska v rámci OBSE a OSN,

C.

keďže Bielorusko sa zaviazalo oboznámiť sa s odporúčaniami OBSE a jej Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), ktoré sa týkajú zlepšenia jeho volebného práva s cieľom zosúladiť ho s medzinárodnými normami pre demokratické voľby a prekonzultovať navrhované úpravy s OBSE; keďže bieloruské národné zhromaždenie schválilo reformu volebných právnych predpisov bez predchádzajúcej konzultácie s OBSE,

D.

keďže Rada „potvrdila pripravenosť prehĺbiť svoje vzťahy s Bieloruskom v závislosti od ďalšieho pokroku tejto krajiny na ceste k demokracii, ľudským právam a právnemu štátu a pomáhať jej pri dosahovaní týchto cieľov. Pokiaľ Bielorusko dosiahne pokrok v týchto oblastiach, Rada je pripravená prijať opatrenia na rozšírenie zmluvných vzťahov s Bieloruskom“,

E.

keďže po vyhodnotení vývoja v Bielorusku sa Rada rozhodla predĺžiť reštriktívne opatrenia proti niektorým predstaviteľom Bieloruska, ale pozastaviť uplatňovanie obmedzení cestovať do EÚ, v oboch prípadoch do 31. októbra 2011,

F.

keďže podľa vyhlásenia PZ OBSE a ODIHR o predbežných zisteniach a záveroch týkajúcich sa prezidentských volieb v Bielorusku nastali v príprave na voľby určité zlepšenia, ale tie boli zatienené vážnymi nezrovnalosťami v deň volieb a násilím, ktoré vypuklo v noci 19. decembra 2010,

G.

keďže viac ako 700 osôb bolo zadržaných za účasť na demonštrácii 19. decembra 2010 v Minsku a väčšina z nich bola prepustená po odpykaní si krátkeho správneho trestu, zatiaľ čo 24 opozičných aktivistov a novinárov vrátane 6 prezidentských kandidátov bolo obvinených z organizovania masových nepokojov sprevádzaných násilnými útokmi a ozbrojeným odporom, za čo im by im mohol hroziť trest odňatia slobody až na 15 rokov; keďže čoskoro môže byť obvinených ďalších 14 osôb,

H.

keďže predseda Európskeho parlamentu, vysoká predstaviteľka EÚ aj generálny tajomník OSN odsúdili policajný zásah proti demonštrácii 19. decembra 2010 a ďalšie opatrenia prijaté orgánmi presadzovania práva proti demokratickej opozícii, slobodným médiám a aktivistom občianskej spoločnosti,

I.

keďže obhajcovia zastupujúci protestantov, politickú opozíciu alebo ich rodiny sú vystavení hrozbám straty licencie, resp. bránenia vo výkone povolania,

1.

domnieva sa, vzhľadom na zistenia predbežných záverov PZ OBSE a ODIHR týkajúcich sa prezidentských volieb, že prezidentské voľby z 19. decembra 2010 nesplnili medzinárodné normy pre slobodné, spravodlivé a transparentné voľby; považuje tieto voľby za ďalšiu stratenú príležitosť na demokratické zmeny v Bielorusku a vzhľadom na mnohé a vážne nezrovnalosti, o ktorých informoval ODIHR, vyzýva na uskutočnenie nových volieb v slobodných a demokratických podmienkach podľa noriem OBSE;

2.

odsudzuje použitie hrubej sily zo strany polície a útvarov KGB voči protestantom v deň volieb, predovšetkým vyjadruje svoje rozhorčenie nad brutálnym útokom na pána Njakljajeva, obidva prípady sú príkladom vážneho porušenia základných demokratických zásad, ako sú sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu, ako aj ľudských práv, a vyjadruje znepokojenie nad pokusmi bieloruských orgánov uväzniť Danila Sannikova, trojročného syna prezidentského kandidáta Andreja Sannikova, a investigatívnu novinárku Irinu Chalipovú, ktorí sú obaja vo väzení od konania volieb 19. decembra 2010; je obzvlášť znepokojený zdravotným stavom Mikolaja Statkeviča, ktorý drží hladovku už 31 dní;

3.

dôrazne odsudzuje zatknutie a zadržiavanie pokojných protestantov a väčšiny prezidentských kandidátov (napr. Uladzimira Ňakľajeva, Andreja Sannikova, Mikolaja Statkeviča a Alexeja Michaleviča), vedúcich predstaviteľov demokratickej opozície (napr. Pavla Sevjarineca, Anatolija Lebedka) ako aj veľkého počtu občianskych aktivistov, novinárov, učiteľov a študentov, ktorým hrozia tresty odňatia slobody až do 15 rokov; požaduje nezávislé a nestranné medzinárodné vyšetrenie týchto udalostí pod dohľadom OBSE; žiada, aby boli okamžite zrušené politicky motivované obvinenia;

4.

odsudzuje represívne korky a naliehavo vyzýva bieloruské orgány, aby bezodkladne skončili so všetkými formami obťažovania, zastrašovania alebo vyhrážok voči aktivistom občianskej spoločnosti vrátane razií, prehliadok a zabavovania materiálov v súkromných bytoch, priestoroch nezávislých médií a kanceláriách organizácií občianskej spoločnosti, ako aj s vyhadzovaním z univerzít a pracovísk;

5.

žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb zadržaných počas dňa volieb a po ich konaní vrátane väzňov svedomia uznaných organizáciou Amnesty International; vyzýva bieloruské orgány, aby zadržiavaným osobám zabezpečili neobmedzený prístup k príbuzným, právnej pomoci a zdravotnej starostlivosti;

6.

vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím bieloruských orgánov ukončiť misiu kancelárie OBSE v Bielorusku a vyzýva bieloruské orgány, aby toto rozhodnutie okamžite stiahli;

7.

odsudzuje blokovanie prístupu k viacerým hlavným webovým stránkam vrátane sietí sociálnych kontaktov a opozičných webových stránok v deň volieb v Bielorusku; zdôrazňuje, že platné mediálne právne predpisy v Bielorusku nie sú v súlade s medzinárodnými normami, a preto vyzýva bieloruské orgány, aby ich zrevidovali a pozmenili;

8.

vyzýva Radu, Komisiu a vysokú predstaviteľku EÚ, aby prehodnotili politiku EÚ voči Bielorusku a zvážili zavedenie cielených hospodárskych sankcií a zmrazenia akejkoľvek mikrofinančnej pomoci poskytovanej prostredníctvom úverov z MMF, ako aj pôžičiek v rámci programov EIB a EBRD; zdôrazňuje, že ESP a národná pomoc Bielorusku by sa mali presmerovať, aby sa zabezpečila náležitá podporu občianskej spoločnosti; znovu opakuje dôležitosť účinného využívania európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

9.

vyzýva Komisiu, aby všetkými finančnými a politickými prostriedkami podporila úsilie bieloruskej občianskej spoločnosti, nezávislých médií (vrátane televízie TV Belsat a rozhlasových staníc European Radio for Belarus a Radio Racyja) a mimovládnych organizácií (MVO) v Bielorusku o podporu demokracie a odpor voči režimu; považuje za potrebné zintenzívniť a uľahčiť vzťahy bieloruských MVO s medzinárodným mimovládnym sektorom; zároveň Komisiu vyzýva, aby pozastavila prebiehajúcu spoluprácu a zrušila pomoc poskytovanú štátnym médiám v Bielorusku; Komisia by mala súčasne financovať tlač a distribúciu kníh poézie Uladzimira Ňakľajeva, ktoré bieloruské úrady nedávno zhabali a spálili;

10.

vyzýva Európsku komisiu, aby vytvorila mechanizmus registrácie mimovládnych organizácií, ktorým je registrácia v Bielorusku zamietnutá z politických dôvodov, s cieľom umožniť im využívať programy EÚ;

11.

nalieha na Komisiu, aby ďalej poskytovala a zvýšila finančnú pomoc Európskej univerzite humanitných vied v litovskom Vilniuse, zvýšila počet štipendií pre bieloruských študentov prenasledovaných za ich občianske aktivity a vyhodených z vysokých škôl a aby prispela na konferenciu darcov „Solidarita s Bieloruskom“ vo Varšave (2. februára 2011) následnú konferenciu vo Vilniuse (3. a 4. februára 2011);

12.

vyzýva Radu, Komisiu a vysokú predstaviteľku EÚ, aby bezodkladne začali opäť uplatňovať zákaz vydávania víz predstaviteľom hlavných bieloruských orgánov a rozšírili ho na štátnych úradníkov, členov súdnictva a príslušníkov bezpečnostných síl, ktorých možno považovať za zodpovedných za manipuláciu volieb, brutálne povolebné represálie a zatýkanie členov opozície, a aby zmrazili ich aktíva; upozorňuje, že sankcie by mali ostať v účinnosti aspoň dovtedy, kým nebudú prepustení všetci politickí väzni a zadržané osoby a kým nebudú zbavení obvinení; víta dobrý príklad poľskej vlády, ktorá uvalila vlastné cestovné obmedzenia na zástupcov minského režimu a súčasne zjednodušila vstup bieloruským občanom do EÚ;

13.

vyzýva Radu, aby sa zamyslela nad možnosťou pozastaviť účasť Bieloruska na činnostiach Východného partnerstva nie neskôr ako na budapeštianskom samite Východného partnerstva, ak nebude poskytnuté prijateľné vysvetlenie a nedôjde k výraznému zlepšeniu situácie v Bielorusku; toto pozastavenie účasti sa netýka MVO a občianskej spoločnosti;

14.

vyzýva Komisiu a Radu, aby zintenzívnili prácu na rokovaniach o smerniciach o dohode o readmisii a o zjednodušení vízového režimu, ktoré by zahŕňali dostupné vízové poplatky s cieľom umožniť medziľudské kontakty;

15.

očakáva, že členské štáty EÚ neoslabia kroky EÚ svojimi dvojstrannými iniciatívami s bieloruským režimom, ktoré podkopávajú dôveryhodnosť a účinnosť európskej zahraničnej politiky;

16.

zastáva názor, že športové udalosti, ako sú majstrovstvá sveta v hokeji v roku 2014, by sa nemali konať v Bielorusku, pokiaľ v tejto krajine budú politickí väzni;

17.

vyjadruje poľutovanie nad postojom Ruskej federácie, ktorá voľby uznala a represie označila za „vnútornú záležitosť“; odporúča Európskej komisii, aby sa zapojila do dialógu, konzultácií a politickej koordinácie so susednými krajinami Bieloruska, ktoré nie sú členmi EÚ, majú tradične osobitné vzťahy s touto krajinou a sú tiež partnermi EÚ, konkrétne Ruskom a Ukrajinou, s cieľom maximálne zvýšiť efektívnosť politiky EÚ vo vzťahu k Bielorusku a spolupracovať na vhodnom vyvážení reakcie na nedostatok demokracie a porušovanie ľudských práv v Bielorusku s potrebou predchádzať jeho medzinárodnej izolácii;

18.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke EÚ, členským štátom EÚ, prezidentovi, vláde a parlamentu Bieloruska a parlamentným zhromaždeniam Rady Európy a OBSE.

11.5.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 136/60

—

so zreteľom na správu Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 (KOM(2010)0282) a na pracovný dokument útvarov Komisie k správe Komisie o politike hospodárskej súťaže za rok 2009 (SEK(2010)0666),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách) (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2008 o uplatnení pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (3) (oznámenie o bankovníctve),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. decembra 2008 o rekapitalizácii finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (4) (oznámenie o rekapitalizácii),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2009 o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (5) (oznámenie o znehodnotených aktívach),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. júla 2009 o návrate k životaschopnosti a hodnotení reštrukturalizačných opatrení vo finančnom sektore v podmienkach súčasnej krízy podľa pravidiel štátnej pomoci (6) (oznámenie o reštrukturalizácii), pričom na tieto štyri posledné uvedené oznámenia sa ďalej súhrnne odkazuje ako na „štyri oznámenia pre finančný sektor“,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2008 o dočasnom rámci Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (7) (dočasný rámec),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. februára 2009 s názvom Usmernenie o prioritách Komisie v oblasti presadzovania práva pri uplatňovaní článku 82 Zmluvy o ES na prípady zneužívania dominantného postavenia podnikov na vylúčenie konkurentov z trhu (8),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o kódexe najlepšej praxe pre uskutočňovanie konaní vo veci kontroly štátnej pomoci (9), oznámenie Komisie o zjednodušenom postupe vybavovania určitých druhov štátnej pomoci (10) a oznámenie Komisie o vymáhaní práva štátnej pomoci vnútroštátnymi súdmi (11) (balík zjednodušení),

—

so zreteľom na usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (12),