Úradný vestník C 219/2012

(3) Ú. v. EÚ C 210, 16.7.2011, s. 8.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(6) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

(5) Saldo očistené od cyklických vplyvov bez jednorazových a dočasných opatrení, prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v programe a za použitia spoločne dohodnutej metodiky.

(7) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/5

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Belgicka na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Belgicka na roky 2012 – 2015

2012/C 219/02

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o spustení novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Belgicka na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Belgicka na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Belgicko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)

Belgicko 30. apríla 2012 predložilo svoj program stability na roky 2012 – 2015 a svoj národný programu reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či je Belgicko postihnuté makroekonomickou nerovnováhou. Komisia dospela vo svojom hĺbkovom preskúmaní k záveru, že Belgicko síce zažíva vonkajšiu nerovnováhu, ale nie nadmernú.

(10)

Na základe posúdenia programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz uvedeného programu, je na roky 2012 a 2013 realistický a na roky 2014 a 2015 optimistický, keďže sa v ňom predpokladá rast HDP, ktorý je podstatne vyšší ako najnovšie odhady potenciálneho rastu v rámci prognózy útvarov Komisie z jari 2012. Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v programe stability je v roku 2012 znížiť deficit na menej ako 3 % HDP (na 2,8 % HDP z 3,7 % HDP v roku 2011) a do roku 2015 na nulu. Program stability potvrdzuje predchádzajúci strednodobý rozpočtový cieľ - štrukturálny prebytok vo výške 0,5 % HDP, čo zodpovedá požiadavkám Paktu o stabilite a raste. Celkový deficit plánovaný na rok 2012 je v súlade s termínom, ktorý stanovila Rada na korekciu nadmerného deficitu, a plánované fiškálne úsilie dodržiava odporúčania Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite, a to priemerné ročné štrukturálne úsilie vo výške minimálne ¾ % HDP. Plánované tempo rastu verejných výdavkov so zohľadnením diskrečných opatrení na strane príjmov zodpovedá v období rokov 2013 - 2015, ale nie v roku 2012, referenčnej hodnote pre výdavky podľa Paktu o stabilite a raste. Na základe (prepočítaného) štrukturálneho salda rozpočtu (5) sa v programe stability predpokladá, že štrukturálne saldo sa v roku 2012 zlepší o 1,1 percentuálneho bodu HDP a v období rokov 2013 - 2015 v priemere približne o 0,8 %.

Existujú však riziká vyplývajúce z toho, že sa ešte nešpecifikovali dodatočné opatrenia, ktoré sa majú prijať od roku 2013, a že makroekonomický scenár od roku 2014 je príliš optimistický. V súlade s programom stability sa očakáva, že verejný dlh, ktorý je s 98,0 % HDP v roku 2011 výrazne nad prahovou hodnotou 60 %, sa stabilizuje a v roku 2015 zníži na 92,3 %, čo by znamenalo dostatočný pokrok v dosahovaní referenčnej hodnoty pre zníženie dlhu podľa Paktu o stabilite a raste.

Okrem toho sú implicitné záväzky v súvislosti so zárukami pre finančný sektor mimoriadne vysoké. Pre viacročný rámec založený na pravidlách pre verejnú správu by najmä s ohľadom na výdavky bolo výhodné, ak by belgické regióny, spoločenstvá, a obce naplánovali mechanizmy presadzovania a/alebo záväzky na dosiahnutie pre ne stanovených cieľových deficitov.

(11)

Mali by sa riešiť náklady spojené so starnutím obyvateľstva a mal by sa dosiahnuť štrukturálny pokles deficitu, aby sa znížil vysoký verejný dlh. Nová federálna vláda sa v decembri 2011 dohodla na reforme belgického sociálneho systému dôchodkového zabezpečenia. Aby sa zvýšil skutočný vek odchodu do dôchodku, je teraz potrebné účinné vykonávanie a monitorovanie začatých reforiem zákona. Rozhodujúca je podpora reformy sociálneho dôchodkového zabezpečenia opatreniami na stimuláciu aktívneho starnutia a dlhšieho produktívneho života, ale dosiahnuť tento cieľ by pomohli aj ďalšie reformy, ako napríklad prepojenie zákonného veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života.

(12)

Belgický finančný systém stále čelí veľkým výzvam. Reštrukturalizácia belgických bánk sa ešte nedokončila a štátna pomoc poskytnutá v rokoch 2008/2009 v reakcii na finančnú krízu ešte nebola úplne splatená. Okrem toho vzhľadom na vysokú úroveň záruk riziká bankového a verejného sektora spolu úzko súvisia.

(13)

Bežný účet sa v priebehu času postupne zhoršuje. Zlepšenie bilancie v oblasti poskytovania služieb nevykompenzuje zhoršenie obchodnej bilancie v prípade tovaru. V oblasti vývozu tovaru Belgicko stratilo svoje postavenie nielen pokiaľ ide o expandujúci svetový obchod, ale aj v porovnaní s inými členskými štátmi eurozóny a priemerom eurozóny, čo poukazuje na nepriaznivý vývoj domácich jednotkových nákladov práce v porovnaní s hlavnými obchodnými partnermi Belgicka (Holandsko, Francúzsko, Nemecko) a s eurozónou ako celkom. Vzhľadom na existenciu systému automatickej indexácie miezd nemusela snaha verejnej správy obmedziť zvýšenie reálnych miezd v období rokov 2011 – 2012 na maximálne 0,3 % zabrániť tomu, aby bol rast nominálnej mzdy vyšší ako rast v susedných krajinách. Hoci produktivita je vysoká, rast Belgicka je pomalý a aj náklady na medzivstupy, najmä energiu, sú vysoké. S cieľom obmedziť infláciu sa zmrazili maloobchodné ceny plynu a elektrickej energie, ale neprijali sa žiadne konkrétne opatrenia v súvislosti s reformou mzdového vyjednávania a samotného systému indexácie miezd. Intenzita výskumu a vývoja v súkromnom sektore v posledných rokoch stagnovala a nedostatok kvalifikovaných odborníkov, najmä v oblasti vedy a techniky, by sa mohol stať hlavnou prekážkou, pokiaľ ide o ďalšie zlepšovanie inovačných výsledkov belgického hospodárstva.

(14)

Prijali sa určité štrukturálne opatrenia s cieľom zvýšiť zamestnanosť mladých a starších pracovníkov a zlepšiť účasť nezamestnaných na trhu práce. Belgicko zaviedlo rozsiahlu reformu svojho systému dávok v nezamestnanosti. Štrukturálne problémy na trhu práce však pretrvávajú a pre ich odstránenie by sa mohlo urobiť viac. Pre zlepšenie účinnosti aktívnych politík trhu práce (APTP) je rozhodujúce zvýšenie miery účasti na celoživotnom vzdelávaní a uskutočňovanie reforiem v odbornom vzdelávaní a príprave (OVP), a to najmä pokiaľ ide o starších pracovníkov a znevýhodnené skupiny, ako sú napríklad osoby z prostredia migrantov. Pri znižovaní daňového zaťaženia pracovnej sily sa nedosiahol žiadny významný pokrok. V júni 2011 sa síce zaviedla daňová úľava pre najnižšie mzdy, ale ukázalo sa, že to nestačí na odstránenie výrazných rizík nezamestnanosti v dolnej časti príjmovej škály. Nedošlo k žiadnej zmene fiškálneho zaťaženia zo zdanenia práce na spotrebné a/alebo ekologické dane.

(15)

Ceny mnohých výrobkov a služieb sú vo všeobecnosti vyššie ako v ostatných členských štátoch, čo je podmienené slabým tlakom konkurencie – najmä v maloobchodnom sektore a sieťových odvetviach - a slabým rámcom dohľadu. V maloobchodnom sektore sú prekážky a prevádzkové obmedzenia stále výrazné. Ide najmä o to, že protikonkurenčné predpisy obmedzujú otváracie hodiny, chránia etablovaných poskytovateľov pred vstupom novej konkurencie a zabraňujú šíreniu nových obchodných modelov a technológií. Rozšíreným problémom súvisiacim s hospodárskou súťažou v sieťových odvetviach v Belgicku je silné postavenie etablovaných poskytovateľov a veľmi vysoké prekážky pre vstup v porovnaní s inými členskými štátmi, čo znamená, že bývalé monopoly v týchto odvetviach môžu stále požadovať vyššie ceny, než by to dovoľoval konkurenčný trh. Belgický orgán pre hospodársku súťaž sa v súčasnosti reformuje, ale stále nie je jasné, či reformovaný orgán bude dostatočne nezávislý a či bude mať dostatočné prostriedky.

(16)

Hoci Belgicko je na najlepšej ceste dodržať plánované zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v hospodárstve, pri dosahovaní cieľa, ktorým je 15 % zníženie emisií skleníkových plynov v sektoroch, na ktoré sa nevzťahuje ETS (6), sa podľa prognózy dosiahne nedostatočný pokrok. Belgicko neprijalo v roku 2011 dosť opatrení ani politických iniciatív na zlepšenie tejto situácie.

(17)

Belgicko v rámci Paktu Euro Plus prijalo niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a plnenie záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú zlepšovania konkurencieschopnosti, zvyšovania miery zamestnanosti, posilnenia udržateľnosti verejných financií a posilnenia finančnej stability. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v nižšie uvedených odporúčaniach.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Belgicka. Posúdila program stability aj národný program reforiem a predložila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Belgicku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že sa poskytne vstup na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 7.

(19)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (7) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(20)	Rada na základe výsledkov hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté najmä do nižšie uvedených odporúčaní 1, 4, 5 a 6,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Belgicko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s týmito cieľmi:

Plniť rozpočet na rok 2012, aby sa zabezpečila korekcia nadmerného deficitu do konca roku 2012. Okrem toho špecifikovať opatrenia potrebné na vykonávanie rozpočtovej stratégie na rok 2013 a nasledujúce roky a pritom zabezpečiť, aby bola korekcia nadmerného deficitu trvalá a aby sa dosiahol dostatočný pokrok pri dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa vrátane dodržania referenčnej hodnoty pre výdavky, a zabezpečiť pokrok pri dodržiavaní referenčnej hodnoty pre zníženie dlhu. Upraviť fiškálny rámec s cieľom zabezpečiť, aby boli rozpočtové ciele záväzné na federálnej i subfederálnej úrovni a zvýšiť transparentnosť rozdelenia zaťaženia a zodpovednosti na všetkých úrovniach verejnej správy.

Naďalej zlepšovať dlhodobú udržateľnosť verejných financií tým, že sa obmedzia výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva vrátane výdavkov na zdravotníctvo. Predovšetkým uskutočniť reformu systému predčasného dôchodku a dôchodkového systému a podniknúť ďalšie kroky na zabezpečenie zvýšenia skutočného veku odchodu do dôchodku vrátane prepojenia zákonného veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života.

3.	Stimulovať zvyšovanie kapitálu najslabších bánk na posilnenie bankového sektora, aby mohol zohrávať bežnú úlohu poskytovateľa pôžičiek pre hospodárstvo.

Podniknúť kroky po porade so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou praxou na reformovanie systému mzdového vyjednávania a indexácie miezd, aby sa podporila tvorba pracovných miest a konkurencieschopnosť. V prvom kroku zabezpečiť, aby rast miezd lepšie odzrkadľoval vývoj produktivity práce a konkurencieschopnosti tým, že i) sa zabezpečí zavedenie mechanizmov ex-post korekcií plánovaných v „mzdovej norme“ a podporí sa uzatváranie globálnych dohôd s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť a ii) sa uľahčí využívanie doložky o možnosti neúčasti na odvetvových kolektívnych zmluvách, aby sa lepšie zosúladil vývoj rastu miezd a produktivity práce na miestnej úrovni.

Presunúť daňové zaťaženie z práce na oblasti, v ktorých dane menej bránia rastu, napríklad zvýšiť environmentálne dane. Pokračovať v zavedenej reforme systému dávok v nezamestnanosti, aby sa obmedzili faktory odrádzajúce od práce a ťažisko sa sústredilo na podporu zamestnanosti a aktivačné politiky pre starších pracovníkov a zraniteľné skupiny, najmä osoby z prostredia migrantov. Využiť plánovanú ďalšiu regionalizáciu kompetencií týkajúcich sa trhu práce s cieľom podporiť medziregionálnu mobilitu pracovnej sily a posilniť súdržnosť medzi vzdelávaním, celoživotným vzdelávaním, odborným vzdelávaním a politikou zamestnanosti. Rozšíriť existujúcu snahu o aktiváciu na všetky vekové skupiny.

Ďalej posilniť hospodársku súťaž v maloobchode odstraňovaním prekážok a znižovaním prevádzkových obmedzení. Zaviesť opatrenia na posilnenie hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach revíziou regulačných prekážok a posilnením inštitucionálnych mechanizmov účinného presadzovania pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci.

7.	Prijať ďalšie opatrenia na posilnenie pokroku pri dosahovaní cieľov spočívajúcich v znížení emisií skleníkových plynov z činností, na ktoré sa nevzťahuje ETS, najmä zabezpečením významného prispenia sektora dopravy.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(4) Ú. v. EÚ C 209, 15.7.2011, s. 1.

(3) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(5) Saldo očistené od cyklických výkyvov bez jednorazových a dočasných opatrení prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v rámci programu podľa spoločne dohodnutej metodiky.

(6) V Belgicku pochádza len 37,9 % emisií zo sektorov zahrnutých do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS). Z odvetví, na ktoré sa nevzťahuje ETS, sú najdôležitejšími zdrojmi emisií skleníkových plynov v krajine cestná doprava (21,5 %) a spotreba energie (38,9 %).

(7) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/9

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Bulharska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Bulharska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/03

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o novej stratégii pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých je potrebné vykonať opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka Národného programu reforiem Bulharska na roky 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Bulharska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politík ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu vyplývajúcu z mechanizmu varovania, v ktorej určila Bulharsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

Európska rada 2. marca 2012 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj priority pre opatrenia na posilnenie rastu (v súlade so závermi Rady z 9. decembra 2011 a v nadväznosti na ročný prieskum Komisie v oblasti rastu 2012). Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovy bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podpory rastu a konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a riešenia sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(8)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)

Bulharsko 12. apríla 2012 predložilo svoj konvergenčný program na roky 2012 – 2015 a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či je Bulharsko postihnuté makroekonomickou nerovnováhou. Komisia vo svojom hĺbkovom posúdení skonštatovala, že Bulharsko prežíva vnútornú makroekonomickú nerovnováhu, hoci nie nadmernú.

(10)

Podľa prvého oznámenia Bulharska z roku 2012 o deficite a dlhu na roky 2008 – 2011 v súvislosti s uplatňovaním postupu pri nadmernom deficite bol deficit verejných financií v roku 2011 pod úrovňou 3 % referenčnej hodnoty HDP stanovenej v zmluve. Okrem toho sa v prognóze útvarov Komisie z jari 2012 odhaduje, že deficit verejných financií zostane pod úrovňou referenčnej hodnoty stanovenej v zmluve a že sa bude v prognózovanom období ďalej znižovať. V dôsledku toho, ako aj v súlade s ustanoveniami Paktu o stabilite a raste, prijala Komisia 30. mája 2012 odporúčanie na rozhodnutie Rady (5), v ktorom ruší rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu podľa článku 126 ods. 12 zmluvy.

(11)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 zastáva Rada názor, že v porovnaní s prognózou útvarov Komisie z jari 2012 je makroekonomický scenár na roky 2012 – 2013 tvoriaci základ rozpočtových prognóz v konvergenčnom programe, podľa ktorého dosiahne ročný rast v roku 2012 úroveň 1,4 % a v roku 2013 úroveň 2,5 %, optimistický. V prognóze útvarov Komisie z jari 2012 sa odhaduje rast HDP na úrovni 0,5 % v roku 2012 a na úrovni 1,9 % v roku 2013. Po odstránení nadmerného deficitu v roku 2011 je cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v programe dosiahnuť do konca programového obdobia takmer vyrovnaný rozpočtový stav, tak z hľadiska štrukturálnych, ako aj hlavných rozpočtových sáld. Došlo k miernej úprave strednodobého rozpočtového cieľa v štrukturálnom vyjadrení, a to z deficitu na úrovni 0,6 % HDP na deficit na úrovni 0,5 % HDP. Nový strednodobý rozpočtový cieľ primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Vychádzajúc z (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda (6) plánuje Bulharsko dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ počas obdobia konvergenčného programu.

V rokoch 2012 – 2014 by miera rastu štátnych výdavkov pri zohľadnení diskrečných príjmových opatrení zodpovedala referenčnej hodnote týkajúcej sa výdavkov uvedenej v Pakte o stabilite a raste, ale nezodpovedala by jej v roku 2015. Plánovaná fiškálna konsolidácia čelí viacerým rizikám vyplývajúcim z i) nižších príjmov vzhľadom na optimistický makroekonomický scenár a zo štruktúry rastu hospodárstva, ktoré je založené na daniach iba v menšej miere, a z ii) neefektívnosti vo verejnom sektore, najmä pokiaľ ide o dlhy v zdravotníctve, ktoré môžu viesť k značným tlakom na výdavky. Miera dlhu je pod úrovňou 60 % HDP a podľa konvergenčného programu sa očakáva, že v roku 2012 dosiahne takmer 20 % HDP a potom bude v priebehu programového obdobia klesať. V otázke daňovej disciplíny je čo zlepšovať a rozvoj v tejto oblasti by Bulharsku umožnil podporovať výdavky zamerané na podporu vyššieho rastu. Požiadavka zachovávať rozpočtový deficit pod úrovňou 2 % a obmedzovať verejné výdavky na 40 % HDP bola prijatá ako zmena a doplnenie zákona o rozpočtových pravidlách, ktorým sa posilnil záväzný charakter fiškálneho rámca a ktorým sa zlepšila predvídateľnosť rozpočtového plánovania. Výzvy však pretrvávajú v súvislosti s ďalším zlepšovaním obsahu strednodobého rozpočtového rámca a posilnením kvality vykazovania na akruálnom princípe, a to aj zlepšovaním kvality a včasnosti podávania správ štátnymi podnikmi a miestnymi orgánmi štátnej správy.

(12)

Vláda zaznamenala významný pokrok v otázke niektorých opatrení týkajúcich sa dôchodkovej reformy vrátane opatrení o vekovej hranici odchodu do dôchodku mužov a žien a v otázke dĺžky služby zamestnancov armády a polície. Riešenie nedostatkov týkajúcich sa primeranosti dôchodkového zabezpečenia však zostáva v strednodobom horizonte kľúčovou výzvou. V zmenách sa nepočíta s tým, že by bol zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku rovnaký pre mužov aj ženy. Nedostatky sa ukázali aj v otázke účinného znižovania možností zamestnancov odísť do predčasného dôchodku. Kľúčovou výzvou naďalej zostáva začlenenie osôb, ktoré neplatia odvody, ako aj sprísnenie kontrol a kritérií na prideľovanie invalidných dôchodkov.

(13)

Bulharsko je členským štátom Únie s najvyššou mierou osôb ohrozených vážnou hmotnou núdzou, pričom zvlášť postihnuté sú staršie osoby a deti. V tejto súvislosti sú potrebné komplexné opatrenia. Prioritou by malo byť zabezpečenie účinnejších sociálnych transferov. Z ekonomicky aktívnych Rómov je zamestnaná iba polovica. Nedávno prijatá národná stratégia pre integráciu Rómov sa zameriava na viacnásobné bariéry, ale ak má fungovať v rokoch 2012 až 2020, je potrebné posilniť ju podrobným akčným plánom.

(14)

Kríza mala mimoriadne silný vplyv na pracovníkov s nízkou kvalifikáciou (ktorí predstavujú najväčšiu skupinu nezamestnaných) a značne zvýšila mieru nezamestnanosti mladých ľudí. Okrem toho od roku 2009 sa dlhodobá nezamestnanosť zvyšovala výrazne rýchlejšie než inde v Únii a v zásade odrážala zvýšenie nepomeru medzi ponúkanou a požadovanou odbornou kvalifikáciou a nepomeru z geografického hľadiska, keďže strata pracovných miest sa dotkla predovšetkým pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Malo by sa podniknúť preskúmanie systému, ktorým sa stanovujú minimálne prahy príspevkov na sociálne zabezpečenie, aby sa vyvážila potreba znížiť objem nelegálnej práce a zabezpečiť, aby pracovníci s nízkou kvalifikáciou neboli vytlačení z trhu. Opatrenia, ktoré prijala vláda s cieľom zmraziť mzdové náklady vo verejnom sektore v rokoch 2010 – 2012, sú relevantnou a primeranou reakciou a prispievajú aj k priblíženiu nákladov práce k úrovniam produktivity. Bola spustená národná iniciatíva s cieľom komplexne riešiť otázku integrácie mladých ľudí na trhu práce. Verejné služby zamestnanosti majú ešte stále pomerne nízku kvalitu a mala by sa zintenzívniť odborná príprava zamestnancov, a to najmä v súvislosti s „rómskymi sprostredkovateľmi“. Sú potrebné ďalšie opatrenia na zlepšenie služieb, ktoré sa zaoberajú aktiváciou, hľadaním zamestnania, zosúladením ponuky a dopytu, rekvalifikáciou a individualizovanými službami pre osoby s nízkou kvalifikáciou.

(15)

Bulharsko má [podľa údajov programu medzinárodného hodnotenia žiakov OECD (PISA – Programme for International Student Assessment) 2009] v Únii najvyšší podiel slabých výsledkov v čítaní, matematike a vede, čo naznačuje existenciu značných štrukturálnych prekážok pri zabezpečovaní kvalitného vzdelávania. Nízka úroveň dosiahnutých výsledkov v oblasti vzdelávania je spojená so zlým prístupom k vzdelávaniu zo strany znevýhodnených skupín, predovšetkým rómskej populácie, nedostatočnou autonómiou škôl, nedostatkom stimulov k lepším výkonom, zlým vnútroštátnym systémom hodnotenia a s nedostatočnou zodpovednosťou. V oblasti vyššieho vzdelávania je pokrok stále veľmi obmedzený napriek tomu, že nedávno bolo v tejto oblasti vyvinuté sľubné úsilie. Plánované zmeny a doplnenia zákona o vyššom vzdelávaní sa musia vykonať ako jedna z hlavných priorít rastu a musí ich sprevádzať primerané riadenie, investície a politické odhodlanie.

(16)

Úroveň investícií do výskumu a inovácií v Bulharsku je nízka. V záujme splnenia národného cieľa vo výške 1,5 % HDP do roku 2020 je potrebné zvýšiť investície do výskumu a inovácií, pričom sa musí vypracovať vhodná stratégia v oblasti inovácií. Administratíva v oblasti výskumu a inovácií je v Bulharsku nejednotná. Bulharsko musí podporovať svoje univerzity a vypracovať stratégiu zameranú na zapojenie inštitúcií vyššieho vzdelávania do inovačných činností. Rámce podporujúce spoluprácu medzi univerzitami a súkromným sektorom neexistujú a finančné prostriedky by sa mali prideľovať konkurenčným, spravodlivým a transparentným spôsobom. Problematické miesta predstavujú aj naďalej začínajúce podniky a inovačné malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), ktoré sú odkázané na financovanie. Uplatňovanie nástrojov verejných financií a záruk pre mladé a inovačné podniky je v začiatočnom štádiu a na účinky týchto nástrojov a záruk je ešte potrebné si počkať.

(17)

V súčasnosti je administratívna kapacita Bulharska nedostatočná na zabezpečenie primeraného riadenia a udržiavania projektov cestnej, železničnej a vodohospodárskej infraštruktúry. Administratívna reforma sa zamerala hlavne na znižovanie personálu vo verejnom sektore s obmedzenými pokusmi odstrániť iné zdroje neefektívnosti. Miera využívania štrukturálnych fondov EÚ zostáva nízka aj napriek konzistentnému pokroku v predchádzajúcich dvoch rokoch. Hlavnými dôvodmi sú existencia zložitých administratívnych postupov a ťažkostí, s ktorými sa stretávajú podniky pri zabezpečovaní spolufinancovania. Veľké výzvy pretrvávajú aj z hľadiska ďalšieho zlepšovania podnikateľského a regulačného prostredia, ako aj z hľadiska dosiahnutia pokroku pri zvyšovaní administratívnej kapacity verejného sektora. V súvislosti s implementáciou elektronickej verejnej správy došlo mnohokrát k oneskoreniu. Daňový systém v Bulharsku charakterizujú závažné daňové úniky a nízka efektívnosť administratívy. Administratívne náklady na výber daní sú vysoké, rovnako ako časové náklady podnikov na platbu daní.

(18)

Nové právne predpisy týkajúce sa verejného obstarávania sú dôležitým krokom k lepšiemu systému monitorovania, prevencie a sankcií za nezrovnalosti. Toto úsilie by sa malo doplniť na dvoch frontoch: i) predpokladané sankcie sa musia účinne uplatňovať a ii) právomoci ex officio by mali byť zverené Agentúre pre verejné obstarávanie.

(19)

Napriek začatým reformám si Bulharsko stále uchováva určité obmedzenia v súvislosti so vstupom do sieťových sektorov, ako napr. železničná doprava, telekomunikácie a energetika. Fungovanie trhov s energiami tak na veľkoobchodnej, ako aj na maloobchodnej úrovni, je aj naďalej problematické. V záujme zlepšenia je potrebné venovať osobitnú pozornosť výmenám elektrickej energie a plynu, ktorých je nedostatok, fungovaniu vyrovnávacieho trhu, ako aj regulovaným cenám pre spotrebiteľov. Okrem toho by Bulharsko malo zabezpečiť regulačnú nezávislosť prenosovej sústavy. Bulharsko je vo výraznej miere závislé na jedinej energetickej trase a jeho domáci trh s energiou funguje neprimerane, čím sa vystavuje riziku významných dodávateľských otrasov. Musia sa zlepšiť existujúce opatrenia zamerané na riešenie otázky závislosti od energie. Výstavba novej plynárenskej infraštruktúry bola doteraz príliš pomalá. Hoci sa formálne prijali určité potrebné reformy a podiel energie z obnoviteľných zdrojov sa v roku 2011 zvýšil, ich implementácia je vzhľadom na verejné obstarávanie, ovplyvňovanie verejných politík súkromnými záujmami a chabé riadenie štátnych energetických spoločností stále neuspokojivá.

(20)

Bulharsko prijalo v rámci Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a vykonávanie záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú zlepšenia udržateľnosti verejných financií, zvýšenia zamestnanosti, podpory konkurencieschopnosti vo verejnom sektore a upevnenia finančnej stability. Komisia posúdila plnenie záväzkov vyplývajúcich z Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia sa zohľadnili v odporúčaniach.

(21)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Bulharska. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem a predstavila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Bulharsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú hospodársku správu a riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 7.

(22)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (7) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(23)	Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a jeho konvergenčný program. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté najmä do nižšie uvedených odporúčaní 3 a 5,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Bulharsko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s týmito cieľmi:

Pokračovať v zdravých fiškálnych politikách s cieľom dosiahnuť do roku 2012 strednodobý rozpočtový cieľ. Implementovať na tieto účely rozpočtovú stratégiu, ktorá by zabezpečila súlad s referenčnou hodnotou týkajúcou sa výdavkov. Krajina musí byť pripravená podniknúť dodatočné opatrenia v prípade, že dôjde k ohrozeniu rozpočtového scenára. Posilniť úsilie zamerané na zvýšenie kvality verejných výdavkov, najmä v oblasti vzdelávania a zdravotníctva a implementovať komplexnú stratégiu daňovej disciplíny s cieľom zvyšovať daňové príjmy a riešiť tieňovú ekonomiku. Ďalej zlepšovať obsah strednodobého rozpočtového rámca a kvalitu systému vykazovania.

Prijať ďalšie opatrenia, ktorých cieľom je znížiť riziká udržateľnosti a zvýšiť primeranosť dôchodkového systému ustanovením rovnakého zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku pre mužov aj ženy s plnými kariérnymi príspevkami. Zaviesť prísnejšie kritériá a kontroly na prideľovanie invalidných dôchodkov.

Urýchliť vykonávanie národnej iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Zabezpečiť, aby minimálne prahy príspevkov na sociálne zabezpečenie neodrádzali od legálnej práce. Zintenzívniť úsilie o zlepšenie výkonnosti verejnej služby zamestnanosti. Zmierniť chudobu, zvýšiť účinnosť sociálnych transferov a zlepšiť prístup ku kvalitným sociálnym službám pre deti a staršie osoby a implementovať národnú stratégiu pre integráciu Rómov.

Urýchliť reformu príslušných právnych aktov o školách a vyššom vzdelávaní a sprievodných opatrení zameraním sa na modernizáciu učebných osnov, zlepšením odbornej prípravy učiteľov a zabezpečením skutočného prístupu k vzdelávaniu pre znevýhodnené skupiny. Zlepšiť prístup k finančným zdrojom v prípade počiatočnej fázy podnikania a MSP, predovšetkým tých, ktoré sú zapojené do inovačných aktivít.

Zintenzívniť úsilie na posilnenie administratívnej kapacity a reformy znížením byrokracie a nákladov na výber dane a dodržiavanie daňových predpisov a zlepšením čerpania z fondov EÚ, predovšetkým v oblasti správy ciest, riadenia železničnej dopravy a vodohospodárstva. Zlepšiť kvalitu a nezávislosť systému súdnictva a urýchliť zavedenie elektronickej verejnej správy. Posilniť administratívnu kapacitu kľúčových sektorov dopravy a regulačných orgánov.

6.	Zabezpečiť riadne vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa verejného obstarávania. Posilniť prevenciu nezrovnalostí a efektívne uplatňovať sankcie podľa zákona o verejnom obstarávaní, ako aj sankcie podľa zákona o konflikte záujmov.

Prijať opatrenia na odstránenie bariér trhu, mechanizmov zaručeného zisku a cenových kontrol. Zabezpečiť nezávislosť prevádzkovateľov prenosových a distribučných sietí; dokončiť štruktúru trhu, najmä pre obchodovanie s energiou a vyrovnávacie trhy. Zlepšiť prepojenia elektrickej energie a plynárenské prepojenia, podporiť energetickú účinnosť a zvýšiť kapacitu tak, aby bola krajina schopná čeliť prerušeniu dodávok.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(4) Ú. v. EÚ C 209, 15.7.2011, s. 5.

(3) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(5) Výsledné rozhodnutie Rady 2012/370/EÚ bolo prijaté 22. júna 2012 (Ú. v. EÚ L 179, 11.7.2012, s. 1).

(6) Cyklicky upravené saldo bez jednorazových a dočasných opatrení prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v programe s použitím spoločne dohodnutej metodiky.

(7) Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/13

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem na Cypre na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Cypru na roky 2012 – 2015

2012/C 219/04

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada schválila 26. marca 2010 návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada prijala 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada prijala 12. júla 2011 odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem na Cypre na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Cypru na roky 2011 – 2014 (ďalej len „odporúčanie Rady z roku 2011“).

(4)

Komisia prijala 23. novembra 2011 druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia prijala 14. februára 2012 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Cyprus za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

Rada prijala 1. decembra 2011 závery, v ktorých vyzvala Výbor pre sociálnu ochranu, aby v spolupráci s Výborom pre zamestnanosť a ďalšími výbormi predložil svoje vyjadrenie k opatreniam odporúčaným v rámci cyklu politík stratégie Európa 2020. Toto vyjadrenie je súčasťou stanoviska Výboru pre zamestnanosť.

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)	Európska rada takisto vyzvala 2. marca 2012 členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)

Cyprus predložil 7. mája 2012 svoj program stability na roky 2012 – 2015 a 10. mája 2012 svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či je Cyprus postihnutý makroekonomickou nerovnováhou. Komisia vo svojom hĺbkovom preskúmaní dospela k záveru, že Cyprus zažíva vnútornú nerovnováhu spôsobenú jeho bankovým sektorom a zadlžením podnikového sektora a tiež vonkajšiu a vnútornú nerovnováhu, pokiaľ ide o jeho fiškálnu dynamiku a konkurencieschopnosť, hoci nie nadmernú.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár uvedený v programe, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, sa zdá byť optimistický na obdobie rokov 2012 – 2014. Hoci tento makroekonomický scenár zahŕňa dôležitú revíziu výhľadu rastu smerom nadol, existuje naďalej riziko ďalšej nutnosti úpravy nadol, najmä v súvislosti s vývojom domáceho dopytu v rokoch 2012 – 2013. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe stability je odstrániť nadmerný deficit do roku 2012, dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ do roku 2014 a zachovať si ho v roku 2015. V programe stability sa potvrdzuje predchádzajúci strednodobý rozpočtový cieľ spočívajúci v štrukturálne vyrovnanom rozpočte, ktorý náležite zodpovedá požiadavkám Paktu o stabilite a raste. Plánované odstránenie nadmerného deficitu je v súlade s lehotou stanovenou v odporúčaní Rady vydanom v rámci postupu pri nadmernom deficite 13. júla 2010. Na základe (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda (5) sa priemerné ročné fiškálne úsilie plánované na úrovni 1,5 % HDP na roky 2011 – 2012 rovná úsiliu odporúčanému Radou. Predpokladaný pokrok smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu v roku 2013 je dostatočný tak podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2012, ako aj podľa programu stability, keďže je vyšší ako referenčná hodnota vo výške 0,5 % HDP stanovená v Pakte o stabilite a raste.

Miera rastu štátnych výdavkov je pri zohľadnení diskrečných príjmových opatrení v súlade s referenčnou hodnotou pre výdavky stanovenou v Pakte o stabilite a raste, pokiaľ ide o roky 2013 a 2014, ale nie rok 2015. Riziká súvisiace s rozpočtovými cieľmi programu stability vyplývajú zo skutočnosti, že makroekonomický scenár sa zdá byť optimistický, pokiaľ ide o roky 2012 – 2014, a že plánované konsolidačné úsilie v roku 2013 spočíva sčasti na opatreniach, ktoré nie sú v plnej miere konkretizované. Podľa programu stability v roku 2011 dosiahol pomer dlhu k HDP 71,6 %, v roku 2012 sa má zvýšiť na 72,1 % a následne má postupne klesať na úroveň 65,4 % v roku 2015. Pokiaľ ide o referenčnú hodnotu na zníženie dlhu stanovenú v Pakte o stabilite a raste, Cyprus bude v rokoch 2013 – 2015 v prechodnom období a plány predložené v rámci programu stability by mali zabezpečiť dostatočný pokrok smerom k splneniu referenčnej hodnoty na zníženie dlhu. S touto prognózou sa však spájajú riziká, ktoré súvisia s možnými operáciami na záchranu finančných spoločností.

(11)

Je potrebné podstatne zvýšiť efektívnosť správy daní, pretože administratívne náklady súvisiace s výberom príjmov na Cypre sú veľmi vysoké. Výber daní je pomerne nízky. Najmä výdavky súvisiace so správou daní ako podiel na HDP a administratívne náklady vo vzťahu k výberu čistých príjmov sú vysoké a majú stúpajúcu tendenciu. Potrebné sú opatrenia na odklon od neformálnej/neohlásenej práce a na riešenie daňových únikov. Okrem toho by sa mali posilniť iniciatívy na zefektívnenie výberu daní.

(12)

Vzhľadom na to, že cyperské bankové inštitúcie sú vo veľkej miere vystavené vplyvu gréckeho hospodárstva, výkonnosť bankových aktív, ziskovosť, kapitálové rezervy a likviditné rezervy boli negatívne ovplyvnené reštrukturalizáciou dlhu gréckej vlády a narastajúcim počtom nevýnosných úverov poskytnutých gréckym dlžníkom. Celková výška pohľadávok konsolidovaného cyperského bankového sektora voči Grécku je veľmi vysoká. Parlament prijal 14. decembra 2011 dva zákony na posilnenie odolnosti finančného systému voči bankovým krízam. Pokrok v oblasti posilňovania dohľadu nad družstevnými úverovými spoločnosťami, ktoré vlastnia približne 40 % všetkých domácich vkladov, však zatiaľ nie je uspokojivý.

(13)

Cyprus má problémy so zabezpečením dlhodobej udržateľnosti verejných financií, najmä pokiaľ ide o dôchodky. Cyprus vykonal dve dôležité štrukturálne opatrenia na reformu svojho dôchodkového systému. Hoci sú prijaté opatrenia dôležité a presvedčivé, prístup Cypru však nie je dostatočne ambiciózny na to, aby zaistil udržateľnosť a primeranosť a aby v dlhodobom horizonte zlepšil spravodlivosť systému. Stále sa vyžadujú opatrenia na zachovanie zamestnateľnosti pracovníkov v rámci podnikov a na podporu zvýšenia dôchodkového veku. Pokiaľ ide o chudobu starších ľudí, Cyprus rieši vysokú mieru ohrozenia tejto skupiny chudobou len čiastočne. Prijaté opatrenia sú nedostatočné, pokiaľ ide o zlepšenie krátkodobej primeranosti príjmov pre dôchodcov ohrozených chudobou.

(14)

Nespravodlivosť a nedostatky v zdravotníckom sektore neboli zmysluplne riešené. Napriek odporúčaniu (3) z odporúčania Rady z roku 2011 nebol dosiaľ predstavený žiadny jasný časový rámec na zavedenie národného systému zdravotného poistenia. To predstavuje riziko pre dlhodobú kontrolu a udržateľnosť verejných financií a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

(15)

Vláda podnikla niektoré kroky v reakcii na odporúčanie z roku 2011 týkajúce sa indexácie miezd (mzdová valorizácia na základe životných nákladov – COLA, cost of living allowance) najmä tým, že prijala dvojročné zmrazenie miezd vo verejnom sektore v širšom zmysle. Vláda a sociálni partneri tiež súhlasili so začatím dialógu s cieľom preskúmať systém COLA do konca júna 2012. Mala by sa vykonať komplexná reforma systému v konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi, aby sa posilnila väzba medzi reálnymi mzdami a vývojom produktivity a dosiahla väčšia vyváženosť systému. To by nielen podporilo konkurencieschopnosť Cypru, ale tiež by to viedlo k efektívnejšiemu rozdeleniu pracovných síl. Hoci tento vývoj predstavuje prvé kroky správnym smerom, jeho význam a presvedčivosť však zásadne závisia od úrovne ambícií a presadzovania konečných výsledkov sociálneho dialógu, ktorý v súčasnosti prebieha v súvislosti s reformou systému indexácie miezd.

(16)

Zhoršenie makroekonomického výhľadu nepriaznivo ovplyvnilo cyperský trh práce, zvýšilo mieru nezamestnanosti a spôsobilo veľký nárast nezamestnanosti mladých. Cyprus podnikol niekoľko pozitívnych krokov v záujme riešenia tejto situácie. Tieto opatrenia sú dôležité, ale nie sú dostatočne ambiciózne, najmä pokiaľ ide o oblasť vzdelávania a odbornej prípravy, v ktorej by sa mala zrýchliť realizácia opatrení. Vyžaduje sa ďalšie úsilie, aby sa vyriešil problém nezamestnanosti mladých, ako aj rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily s cieľom uľahčiť prechody medzi zamestnaniami na trhu práce, pričom je potrebné zamerať sa najmä na skupiny s nízkou mierou účasti na činnostiach celoživotného vzdelávania, ako sú osoby s nízkou kvalifikáciou a starší pracovníci.

(17)

Pokiaľ ide o sektor služieb, Cyprus transponoval smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (6) (ďalej len „smernica o službách“) prostredníctvom horizontálneho právneho predpisu sprevádzaného niekoľkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi zákonmi a predpismi pre jednotlivé odvetvia. V niektorých odvetviach (napr. maloobchod, cestovný ruch a stavebníctvo) ešte nedošlo k prijatiu takýchto právnych predpisov. Hoci Cyprus je v porovnaní s priemerom EÚ lepší, pokiaľ ide o reguláciu profesionálnych služieb, pričom len štyri spomedzi 90 regulovaných profesií na Cypre sú služby patriace do podnikateľského sektora, existuje niekoľko regulovaných profesionálnych služieb, v ktorých pretrvávajú pevné alebo minimálne sadzby, napr. právnici alebo architekti.

(18)

Na základe analýzy v rámci hĺbkového preskúmania možno dospieť k záveru, že Cyprus zažíva nerovnováhu. Najmä makroekonomický vývoj v oblasti bežných účtov, verejných financií a finančného sektora si vyžaduje dôsledné monitorovanie a naliehavú pozornosť z hľadiska hospodárskej politiky, aby sa predišlo akýmkoľvek nepriaznivým účinkom na fungovanie hospodárstva a hospodárskej a menovej únie. Konkrétnejšie, cyperská ekonomika zažíva trvalý a značný deficit bežného účtu vyvolaný deficitom v objeme obchodu z dôvodu postupnej straty cenovej/nákladovej konkurencieschopnosti, nerovnováhy vo verejných financiách, ktorá prerástla do ročného deficitu, ktorý sa prehlboval aj v čase, keď sa ekonomika zotavovala z recesie, a z dôvodu narastajúceho súkromného zadlženia. Najmä nefinančné spoločnosti sú veľmi zraniteľné v dôsledku ich vysokého zadlženia spojeného s nízkou ziskovosťou, čo má za následok významný nárast nevýnosných úverov v tomto sektore. Zároveň veľké riziko spočíva v skutočnosti, že bankový sektor je vo vysokej miere vystavený vplyvu gréckych dlhopisov a gréckej ekonomiky. Prognózy rastu sú navyše slabé, a to ešte viac sťažuje pomerne pomalú nápravu nerovnováhy.

(19)

Cyprus prijal v rámci Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a plnenie záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú zlepšenia konkurencieschopnosti, zvýšenia miery zamestnanosti, udržateľnosti verejných financií a posilnenia finančnej udržateľnosti. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v odporúčaniach.

(20)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Cypru. Posúdila program stability a národný program reforiem a predložila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam, čo sa týka udržateľnej fiškálnej a sociálno-ekonomickej politiky Cypru, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie a správu Európskej únie tým, že poskytne vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní (1) až (7).

(21)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (7) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania (1).

(22)	Rada na základe výsledkov hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a jeho program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté najmä do nižšie uvedených odporúčaní (1), (2) a (7),

TÝMTO ODPORÚČA, aby Cyprus prijal v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s týmto cieľom:

Prijať dodatočné opatrenia na dosiahnutie trvalého odstránenia nadmerného deficitu v roku 2012. Prísne vykonávať rozpočtovú stratégiu, podporenú dostatočne konkretizovanými opatreniami, v roku 2013 a po tomto roku s cieľom zabezpečiť dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa do roku 2014 a splnenie referenčnej hodnoty pre výdavky a zabezpečiť dostatočný pokrok, pokiaľ ide o splnenie referenčnej hodnoty pre zníženie dlhu. Urýchliť postupné zavádzanie vynútiteľného viacročného rozpočtového rámca so záväzným zákonným základom a korekčným mechanizmom. Prijať opatrenia na prísnu kontrolu výdavkov a čo najskôr zaviesť rozpočtovanie podľa programov a výkonov. Zlepšiť daňovú disciplínu a bojovať proti daňovým únikom.

2.	Ďalej harmonizovať rámec dohľadu a kontroly nad družstevnými úverovými spoločnosťami v súlade s normami uplatniteľnými na komerčné banky. Posilniť regulačné ustanovenia na efektívnu rekapitalizáciu finančných inštitúcií v záujme zníženia vystavenia finančného sektora vonkajším otrasom.

3.	Ďalej zlepšiť dlhodobú udržateľnosť a primeranosť dôchodkového systému a riešiť vysokú mieru ohrozenia starších ľudí chudobou. Zabezpečiť zvýšenie veku skutočného odchodu do dôchodku vrátane prispôsobenia zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku zvýšeniu strednej dĺžky života.

4.	Bezodkladne dobudovať a presadzovať vnútroštátny systém zdravotnej starostlivosti na základe plánu realizácie, ktorý by mal zabezpečiť jeho finančnú udržateľnosť, ako aj univerzálne pokrytie sociálnou ochranou.

Zlepšiť zručnosti pracovníkov a posilniť ich pracovnú mobilitu smerom k činnostiam charakterizovaným vysokým rastom a vysokou pridanou hodnotou. Prijať ďalšie opatrenia na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí s dôrazom na pracovné stáže v spoločnostiach a podporu samostatne zárobkovej činnosti. Prijať vhodné politické opatrenia na strane dopytu v záujme podnietenia podnikateľských inovácií.

6.	Odstrániť neopodstatnené prekážky na trhoch so službami najmä zlepšením vykonávania smernice o službách v sektoroch služieb s najväčším potenciálom pre rast (vrátane cestovného ruchu) a sprístupnením poskytovania profesionálnych služieb.

Zlepšiť konkurencieschopnosť, a to aj prostredníctvom reformy systému indexácie miezd, v konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi, aby lepšie zodpovedal vývoju produktivity. Podniknúť kroky na diverzifikáciu hospodárstva. Napraviť fiškálnu rovnováhu obmedzením výdavkov.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(4) Ú. v. EÚ C 210, 16.7.2011, s. 12.

(3) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(5) Cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení, prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií uvedených v programe pomocou spoločne dohodnutej metodiky.

(6) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

(7) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/17

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Českej republiky na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Českej republiky na roky 2012 – 2015

2012/C 219/05

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem Českej republiky na rok 2011 a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Českej republiky na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) správu o mechanizme varovania, v ktorej neurčila Českú republiku za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)	Česká republika 25. apríla 2012 predložila svoj konvergenčný program na roky 2012 – 2015 a 13. apríla 2012 svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(9)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, je realistický. Podľa konvergenčného programu sa očakáva, že rast HDP v roku 2012 dosiahne 0,2 % a v roku 2013 dosiahne 1,3 %, pričom v prognóze útvarov Komisie z jari 2012 to bolo 0 % v roku 2012 a 1,5 % v roku 2013. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v konvergenčnom programe je dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2016. Cieľ týkajúci sa deficitu verejných financií vo výške 2,9 HDP v roku 2013 je v súlade s lehotou na nápravu nadmerného deficitu stanovenou v odporúčaniach Rady z 2. decembra 2009. Priemerné ročné fiškálne úsilie 0,9 % HDP počas obdobia 2010 – 2013, založené na (prepočítanom) štrukturálnom rozpočtovom salde (5), je mierne pod úsilím vo výške 1 % HDP, ktoré odporučila Rada. Konvergenčným programom sa potvrdzuje predchádzajúci strednodobý rozpočtový cieľ deficitu vo výške 1 % HDP, ktorý primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste a ktorý sa má dosiahnuť v roku 2015. Pokrok smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu predstavuje 0,8 % HDP v roku 2014 a 0,7 % v roku 2015, a to na základe (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda a miera rastu verejných výdavkov odpovedá referenčnej hodnote pre výdavky podľa Paktu o stabilite a raste.

Rozpočtové prognózy konvergenčného programu sú vystavené niekoľkým rizikám. Zákonom o finančnom odškodnení cirkví, o ktorom sa v súčasnosti rokuje v parlamente, by sa v roku nadobudnutia jeho účinnosti jednorázovo zvýšil deficit verejných financií o 1,5 % HDP. Vo všeobecnosti povaha a rozsah predpokladaných konsolidačných opatrení na príjmovej aj výdavkovej strane zahŕňajú značné riziko pre udržateľnosť fiškálnej úpravy nad rámec programového obdobia. Rozpočtová úprava sa doposiaľ prevažne spoliehala na plošné škrty, ktoré majú takisto vplyv na výdavky podporujúce rast. Na obdobie 2013 – 2015 sú plánované ďalšie úspory vo výdavkoch verejnej správy dosahujúce takmer 1 % HDP, ale detaily nie sú v programe dostatočne spresnené. Väčšina plánovaných príjmových opatrení má dočasnú povahu a ich pôsobenie by malo skončiť v roku 2015. Podľa konvergenčného programu sa očakáva, že pomer dlhu k HDP dosiahne v roku 2013 vrchol vo výške 45,1 % a potom bude klesať, prevažne z dôvodu prognózovaného sústavného zlepšovania primárneho salda.

(10)

České orgány v roku 2011 schválili zvýšenie zníženej sadzby DPH a spotrebnej dane z tabaku; takisto schválili zásadnú daňovú reformu, ktorá sa týka zdaňovania práce a ktorá by mala nadobudnúť účinnosť v roku 2014. Ďalšie zmeny daňového systému sa schválili na úrovni vlády v apríli 2012. Niektoré z týchto zmien sa týkajú zdanenia v oblasti životného prostredia a bývania, ktoré sú v súčasnosti pod priemerom EÚ. Navrhovaná prechodná povaha ustanovení v oblasti zdaňovania práce by vytvorila dodatočné náklady na dodržiavanie predpisov a znížila predvídateľnosť pre daňovníkov. Okrem toho nízke reálne zdanenie samostatne zárobkovo činných osôb v porovnaní so zamestnancami v dôsledku rozsiahleho používania paušálnych súm a odpočítateľných položiek dane by sa novými návrhmi riešilo len čiastočne. Vláda prijala opatrenia na boj proti podvodom v oblasti DPH a daní z pohonných hmôt a vykonala prvé kroky na zavedenie jednotného miesta pre výber daní. Dodržiavanie daňových predpisov však predstavuje aj naďalej problém a súčasný systém vyberania daní sa nezakladá na jasne formulovanej a podrobnej stratégii dodržiavania daňových predpisov.

(11)

Vláda schválila a čiastočne zaviedla reformu dôchodkového systému zameranú na nápravu fiškálnej udržateľnosti a zvýšenie dôchodkových úspor. Predpokladaná fiškálna nerovnováha v dôchodkovom systéme je však vzhľadom na postupný nárast výdavkov na dôchodky, ktorý sa podľa očakávaní bude od roku 2030 zrýchľovať, v porovnaní s priemerom EÚ stále relatívne vysoká. Reforma posilňuje prepojenie medzi zákonným vekom odchodu do dôchodku a strednou dĺžkou života, nezahŕňa však mechanizmus, ktorý by zaisťoval včasnú reakciu na zmeny v budúcnosti. Kapacita nového fondového piliera s cieľom prispieť k vyšším priemerným dôchodkom v budúcnosti závisí od pomeru zamestnancov, najmä mladších, zapojených do tohto piliera a od očakávanej miery návratnosti v dlhodobom horizonte. Na účinnú podporu účasti v tomto pilieri však neboli ohlásené žiadne opatrenia a vhodné by bolo poskytnúť viac usmernení pre potenciálnych sporiteľov. Systém predčasného odchodu do dôchodku, ktorý plánuje vláda po dohode so sociálnymi partnermi, navyše predstavuje značné riziko pre dôveryhodnosť a ambície reforiem na dosiahnutie účinného zvýšenia veku odchodu do dôchodku, ako aj primeraných dôchodkov.

(12)

Celková miera nezamestnanosti je pod priemerom EÚ, ale matky s deťmi a iné zraniteľné skupiny len ťažko realizujú svoj potenciál na trhu práce. Skorší návrat z rodičovskej dovolenky, ktorý by zabránil strate zručností, je podmienený väčšou dostupnosťou starostlivosti o dieťa, najmä pre deti mladšie ako tri roky. V tejto súvislosti vláda znížila technické požiadavky na zriadenie firemných materských škôlok a predpokladá daňové stimuly pre väčšie etablovanie súkromnej starostlivosti o deti, čím čiastočne vykonala odporúčania. Keďže len 3 % detí mladších než tri roky sa zúčastňuje na formálnej starostlivosti o deti (v porovnaní s 24 % v EÚ-27 v roku 2009), potrebné sú ďalšie opatrenia na zvýšenie účasti rodičov s malými deťmi na trhu práce.

(13)

Na zlepšenie výkonu verejnej služby zamestnanosti sa prijalo niekoľko opatrení. Regionálne úrady práce prešli pod zodpovednosť nového ústredného úradu práce a ako súčasť širšej reformy sociálnych dávok sa zodpovednosť za výplatu nepoistných sociálnych dávok preniesla z obcí na úrady práce. Vyplývajúce zvýšené pracovné zaťaženie však ešte viac zaťaží zamestnancov verejnej služby zamestnanosti, ktorých počet sa v roku 2011 znížil o 12 %. Na zlepšenie služieb sprostredkovania zamestnania sa zaviedol systém externalizácie služieb zamestnanosti súkromným agentúram. Veľká časť poplatkov by sa mala platiť vopred, čo bude nutné v budúcnosti opätovne preskúmať, aby sa zabezpečilo, že stimuly budú v súlade s výsledkami trhu práce. Na zabezpečenie lepšej kvality a účinnosti odbornej prípravy, pomoci pri hľadaní zamestnania a individualizovaných služieb je potrebné väčšie úsilie. Musia sa poskytnúť potrebné prostriedky a stimuly. Na zlepšenie zacielenia služieb by sa malo zaviesť posudzovanie efektívnosti, ak majú byť intervencie a financovanie aktivačných programov viazané na výkon.

(14)

Napriek nedávnym zlepšeniam v niektorých oblastiach, ako napr. služby elektronickej verejnej správy a zníženie administratívnej záťaže pre podniky, stále existuje dostatočný priestor na zlepšenie efektívnosti verejnej správy. V súčasnej dobe je v platnosti protikorupčná stratégia na roky 2011 – 2012. V štádiu príprav je nová stratégia na obdobie po roku 2012, ktorá sa prijme v priebehu roka 2012. Prijatie nového zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je v účinnosti od apríla 2012, bolo hlavným úspechom v rámci súčasnej stratégie. Pre jeho dôveryhodnosť a účinnosť však bude rozhodujúce jeho správne presadzovanie a vykonávanie. Otázka anonymného držania akcií sa ešte neriešila. Zákon o štátnych úradníkoch sa stále pripravuje, ale musí sa prijať bezodkladne s cieľom zabezpečiť v rámci správy potrebnú stabilitu. Okrem toho nezrovnalosti vo verejnom obstarávaní a nie optimálne fungujúce riadenie a kontrolné systémy v rámci verejnej správy sú významnými zdrojmi problémov pri využívaní fondov EÚ.

(15)

Česká ekonomika potrebuje zmobilizovať faktory uľahčujúce prechod na rast založený na inováciách, vyššej pridanej hodnote a ľudskom kapitáli, pretože príležitosti pre ďalšiu skutočnú konvergenciu založenú na kapitálovo intenzívnom raste sa zdajú byť skôr obmedzené. V súčasnosti sa diskutuje o reforme terciárneho vzdelávania. Hoci zahŕňa revíziu súčasného postupu udeľovania akreditácie, nie je dostatočne presná v prípade zásadnej otázky štandardov hodnotenia kvality a vzhľadom na chýbajúci systematický zber údajov a analýzy jej chýba podpora akademickej obce. Z dôvodu zhoršujúcich sa výsledkov českých žiakov vykonala vláda kroky na zabezpečenie minimálnych výsledkov učenia a prikročila k stratégii celoštátneho počítačového testovania. Tieto opatrenia sú však príliš obmedzené na účinné zvýšenie kvality a spravodlivosti povinnej školskej dochádzky.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Českej republiky. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Českej republike, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní (1) až (6).

(17)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania (1),

TÝMTO ODPORÚČA, aby Česká republika prijala v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom:

Zabezpečiť plánovaný pokrok smerom k včasnej náprave nadmerného deficitu. Na tento účel v plnom rozsahu plniť rozpočet na rok 2012 a špecifikovať opatrenia trvalej povahy potrebné na rok 2013 tak, aby sa dosiahla ročná priemerná štrukturálna úprava stanovená v odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Ďalej zabezpečiť primerané úsilie o štrukturálnu úpravu na dosiahnutie dostatočného pokroku smerom k strednodobému cieľu vrátane splnenia referenčnej hodnoty pre výdavky. V tejto súvislosti zamedziť plošné škrty, zabezpečiť výdavky podporujúce rast a zintenzívniť úsilie na zlepšenie efektívnosti verejných výdavkov. Využiť dostupný priestor na zvýšenie daní, ktoré sú najmenej nepriaznivé pre rast. Presunúť vysokú úroveň zdanenia práce na zdanenie bývania a životného prostredia. Znížiť rozdiely v zdaňovaní zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb. Prijať opatrenia na zlepšenie výberu daní, zníženie daňových únikov a zlepšenie dodržiavania daňových predpisov vrátane zavedenia jednotného miesta pre výber daní pre všetky druhy daní.

2.	Zaviesť ďalšie zmeny vo verejnom dôchodkovom systéme na zabezpečenie jeho dlhodobej udržateľnosti. Prehodnotiť plány na umožnenie skoršieho odchodu z trhu práce. Podporovať efektívnu účasť mladších zamestnancov v plánovanom fondovom systéme na zlepšenie primeranosti dôchodkov.

3.	Prijať dodatočné opatrenia na výrazné zvýšenie dostupnosti cenovo prístupných a kvalitných predškolských zariadení starostlivosti o deti.

4.	Posilniť verejné služby zamestnanosti zvýšením kvality a účinnosti odbornej prípravy, pomoci pri hľadaní zamestnania a individualizovaných služieb vrátane externe zadaných služieb.

Urýchlene prijať a vykonať zákon o úradníkoch na podporu stability a účinnosti verejnej správy a zamedzenie porušovania predpisov. Zabezpečiť zodpovedajúce vykonávanie nového zákona o verejnom obstarávaní. Vyriešiť otázku anonymného držania akcií. Zabezpečiť správne vykonávanie v súvislosti s fondmi EÚ a zintenzívniť boj proti korupcii.

Prijať nevyhnutné právne predpisy na vytvorenie transparentného a jasne vymedzeného systému hodnotenia kvality vyššieho vzdelávania a výskumných inštitúcií. Zabezpečiť, aby financovanie bolo udržateľné a viazané na výsledky posúdenia kvality. Vytvoriť rámec pre hodnotenie zameraný na zlepšenie v oblasti povinnej školskej dochádzky.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 212, 19.7.2011, s. 5.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(6) Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/21

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Dánska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Dánska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/06

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o spustení novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Dánska na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Dánska na roky 2011 – 2015.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo bol začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politík ex-ante zakotvenej v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Dánsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)

Dánsko 30. apríla 2012 predložilo svoj konvergenčný program na roky 2012 – 2015 a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia dospela vo svojom hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 k záveru, že Dánsko zažíva vnútornú a vonkajšiu nerovnováhu, hoci nie nadmernú.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár uvedený v programe, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, je realistický. Scenár, v ktorom sa rast HDP odhaduje na 1,2 % v roku 2012 a 1,5 % v roku 2013 je viac-menej v súlade s prognózou útvarov Komisie z jari 2012, v ktorej sa rast HDP odhaduje na 1,1 % na rok 2012 a 1,4 % na rok 2013. Preto sú deficity verejných financií v konvergenčnom programe o niečo nižšie (4,0 % HDP v roku 2012 a 1,8 % HDP v roku 2013 v porovnaní so 4,1 % HDP v roku 2012 a 2,0 % HDP v roku 2013 uvedených v prognóze útvarov Komisie z jari 2012). Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v konvergenčnom programe je odstrániť nadmerný deficit do roku 2013 a dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit do výšky najviac 0,5 % HDP. Cieľom vlády je tiež dosiahnuť prinajmenšom štrukturálne vyrovnaný rozpočet v roku 2020.

Konvergenčný program tým potvrdzuje predchádzajúci strednodobý rozpočtový cieľ, ktorý primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Plánovaný celkový deficit v roku 2013 predpokladá včasné odstránenie nadmerného deficitu verejných financií. Vychádzajúc z (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda (5) je plánované fiškálne úsilie v roku 2013 v súlade s odporúčaním Rady vydanom v rámci postupu pri nadmernom deficite v júli 2010. Odhaduje sa, že čisté diskrečné opatrenia uvedené v konvergenčnom programe prinesú konsolidáciu približne v súlade s odporúčaním v rámci postupu pri nadmernom deficite. Konsolidácia je odsúvaná na neskoršie obdobie vo väčšej miere, než sa plánovalo, a v záujme zabezpečenia požadovanej štrukturálnej úpravy v roku 2013 bude potrebné vynaložiť značné úsilie. Existujú len obmedzené riziká, že by sa v roku 2013 nedosiahla referenčná hodnota 3 % HDP uvedená v zmluve; v prognóze útvarov Komisie z jari 2012 sa deficit verejných financií odhaduje na 2,0 % HDP. Očakáva sa, že Dánsko dosiahne svoj strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2013. Avšak vychádzajúc z (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda tomu tak nebude od roku 2013 a odhadované rozpočtové zlepšenie štrukturálneho rozpočtového salda nedosiahne 0,5 % HDP vyžadované v Pakte stability a rastu. Zároveň sa očakáva, že miera rastu výdavkov verejnej správy bude pri zohľadnení diskrečných príjmových opatrení v súlade s referenčnou hodnotou týkajúcou sa výdavkov uvedenou v Pakte o stabilite a raste. Časť rozpočtového deficitu bude financovaná znížením štátneho účtu v Národnej banke Dánska. Podľa odhadov sa hrubý verejný dlh Dánska zníži zo 46,5 % HDP v roku 2011 na 42,1 % v roku 2015, t. j. výrazne pod úroveň 60 % HDP.

(11)

Zvýšenie ponuky pracovných síl je v súvislosti so zabezpečením budúceho blahobytu a udržateľnosti verejných financií pre Dánsko kľúčovou prioritou. V roku 2011 ukončilo Dánsko ambicióznu reformu systému dobrovoľného predčasného odchodu do dôchodku a predstavilo plánované zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku, ako aj jeho prepojenie na strednú dĺžku života. Momentálne je nutné presunúť zameranie na reformu invalidného dôchodku a systémy subvencovaného zamestnávania (systém „flex-job“). Vláda predložila príslušný návrh reformy v tejto oblasti, ktorý by sa mal bezodkladne realizovať. Musí sa riešiť aj rozširujúca sa priepasť medzi zamestnanosťou osôb s prisťahovaleckým pôvodom a zamestnanosťou ostatku pracujúcej populácie.

(12)

Rast produktivity práce v Dánsku sa za posledné desaťročia spomalil, pričom jednou z potenciálnych príčin sú relatívne slabé výsledky v oblasti vzdelávania. Napriek vysokým výdavkom na vzdelávanie je podľa prieskumu programu pre medzinárodné posudzovanie študentov (PISA) OECD kvalita dánskeho vzdelávacieho systému len priemerná. Okrem toho študenti väčšinou ukončujú svoje štúdium neskôr ako v iných členských štátoch a miera predčasného ukončenia štúdia v inštitúciách poskytujúcich odborné vzdelávanie je relatívne vysoká. V záujme riešenia problémov v tejto oblasti vláda oznámila niekoľko nových opatrení v oblasti povinného a stredoškolského vzdelávania. Rozpočet na rok 2012 takisto podporuje, aby sa do výziev na verejné obstarávanie zaviedli sociálne doložky a opatrenia, vďaka ktorým bude pre súkromné podniky finančne výhodné ponúkať učňovské miesta s cieľom zvýšiť počet dostupných miest. Zvyšovanie počtu učňovských miest sa bude riešiť na trojstranných rokovaniach, ktoré začínajú v máji 2012, ako aj v rámci medziministerského výboru.

(13)

Ďalší potenciálny dôvod pomalého rastu produktivity je relatívne nízky stupeň konkurencieschopnosti v Dánsku. V roku 2011 sa prijal balík v oblasti hospodárskej súťaže zameraný najmä na sektor stavebníctva, maloobchodu, zdravotníctva a sektor verejných služieb. Súťaž na taxi služby a dopravné služby, ako aj liberalizácia sektora lekárenských služieb sa preskúmava z hľadiska možných nových opatrení. O otázke zvyšovania počtu verejných obstarávaní v obciach a regiónoch sa momentálne rokuje s regionálnymi a miestnymi samosprávami. V tomto kontexte sa v nedávnej správe výboru konštatovalo, že dánsky zákon o hospodárskej súťaži je potrebné posilniť a že sankcie za jeho porušenie sú príliš nízke na to, aby pôsobili odstrašujúco. Vzhľadom na to, že sa v tejto oblasti podnikli za posledný rok iba obmedzené konkrétne iniciatívy, sú v záujme primeraného riešenia tohto problému potrebné ďalšie kroky.

(14)

Hoci je vysoký hrubý dlh domácností do určitej miery štrukturálnym rysom dánskej ekonomiky, v súvislosti so skutočnosťou, že aktíva domácností výrazne prevyšujú pasíva, sa v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 potvrdilo, že v otázke dlhu domácností narastajú obavy, lebo sa zdá, že vývoj na trhu s bývaním je príčinou nárastu dlhu na úrovne, ktoré nemožno vysvetliť štrukturálnymi faktormi, ako sú bývanie a aktíva z dôchodkov.

Okrem toho sa od roku 2003 zmenilo zloženie hypotekárnych úverov. Obľubu si na úkor splátkových úverov s fixnou úrokovou sadzbou začali získavať úvery bez splátok s variabilnou úrokovou sadzbou. Vzhľadom na danú úroveň dlhu sú dnes domácnosti citlivejšie na zvyšovanie úrokových sadzieb a výkyvy v cenách nehnuteľností, než boli pred desiatimi rokmi. Táto skutočnosť znamená vyššie možné riziká z hľadiska finančnej a hospodárskej stability. S cieľom riešiť zraniteľnosť hypotekárneho systému sa v Dánsku prijali relevantné opatrenia. Ministerstvo pre obchod a rast v súčasnosti analyzuje zloženie hypotekárnych úverov v rámci domácností v súvislosti s príjmami, históriou trhu práce a ďalšími socioekonomickými premennými. Cieľom je stanoviť potenciálnu zraniteľnosť domácností v prípade rôznych hospodárskych otrasov vrátane výkyvov úrokových sadzieb. Avšak mali by sa zvážiť aj opatrenia na predchádzanie procyklickému vývoju na trhu s bývaním v strednodobom horizonte, prednostne tým, že sa daň z hodnoty majetku stanoví v súlade so skutočnými trhovými hodnotami. Odstránením stropu ročného nárastu obecnej pozemkovej dane by sa takisto mohlo predísť budúcim procyklickým účinkom. Tieto opatrenia by sa mali zavádzať postupne s prihliadnutím na súčasnú potrebu stabilizácie na trhu s bývaním.

(15)

Dánsko v rámci Paktu Euro Plus prijalo niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a vykonávanie záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú podpory zamestnanosti, zlepšenia konkurencieschopnosti, zvýšenia udržateľnosti verejných financií a upevnenia finančnej stability. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v nižšie uvedených odporúčaniach.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Dánska. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem a predstavila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam, čo sa týka udržateľnej fiškálnej a sociálno-ekonomickej politiky Dánska, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že poskytne vstupy na úrovni EÚ do budúcich vnútroštátnych rozhodnutí. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5.

(17)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(18)	Rada na základe výsledkov hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a konvergenčný program. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté najmä do nižšie uvedených odporúčaní 3, 4 a 5,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Dánsko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s týmito cieľmi:

Implementovať rozpočtovú stratégiu v zmysle plánu, zabezpečiť odstránenie nadmerného deficitu do roku 2013 a dosiahnuť priemerné ročné úsilie o štrukturálnu úpravu uvedené v odporúčaniach Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Následne zabezpečiť primerané úsilie o štrukturálnu úpravu s cieľom dostatočne napredovať k strednodobému rozpočtovému cieľu a zároveň dodržať referenčnú hodnotu týkajúcu sa výdavkov.

Podniknúť ďalšie kroky na zvýšenie dlhodobej ponuky pracovných síl tým, že sa reformuje systém invalidného dôchodku, a tým, že sa systémy subvencovaného zamestnávania (systém „flex-job“) lepšie zamerajú na ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou a na zlepšenie zamestnateľnosti osôb s prisťahovaleckým pôvodom.

3.	Bezodkladne vykonať oznámené opatrenia s cieľom zlepšiť efektívnosť nákladov vzdelávacieho systému, znížiť mieru predčasného ukončovania štúdia, najmä v súvislosti s odborným vzdelávaním, a zvýšiť počet učňovských miest.

Pokračovať v úsilí o odstránenie prekážok, ktoré stoja v ceste hospodárskej súťaži, predovšetkým v miestnych službách, v sektore maloobchodu a stavebníctva okrem iného otvorením obecného a regionálneho verejného obstarávania v oblasti služieb konkurencii a zabezpečením toho, že sankcie v právnych predpisoch o hospodárskej súťaži budú mať dostatočne odstrašujúci účinok.

Zvážiť ďalšie preventívne opatrenia na posilnenie strednodobej stability trhu s bývaním a finančného systému, berúc do úvahy výsledky prebiehajúcej štúdie ministerstva pre obchod a rast o distribúcii aktív a pasív v rámci domácností a prostredníctvom preskúmania systému dane z hodnoty majetku a systému obecnej pozemkovej dane.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(4) Ú. v. EÚ C 213, 20.7.2011, s. 1.

(3) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(5) Cyklicky upravené saldo bez jednorazových a dočasných opatrení prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v programe s použitím spoločne dohodnutej metodiky.

(6) Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/25

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Estónska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Estónska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/07

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020 založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem Estónska na rok 2011, a vydala stanovisko k programu stability Estónska na roky 2011 – 2015.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) správu o mechanizme varovania, v ktorej neurčila Estónsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

Rada 1. decembra 2011 prijala závery, v ktorých vyzvala Výbor pre sociálnu ochranu, aby v spolupráci s Výborom pre zamestnanosť a inými výbormi poskytoval svoje názory na opatrenia odporúčané v rámci politického cyklu stratégie Európa 2020. Tieto názory predstavujú súčasť stanoviska Výboru pre zamestnanosť.

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

Európska rada 2. marca 2012 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovy bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podpory rastu a konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a vyriešenia sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy. Vyzvala členské štáty, aby vykonali odporúčania rady pre jednotlivé krajiny na rok 2011 a aby tieto priority premietli do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do svojich národných programov reforiem.

(8)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)	Estónsko 26. apríla 2012 predložilo svoj program stability na obdobie roky 2012 – 2015 a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár uvedený v programe, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, je realistický pre roky 2012 – 2013, v ktorých sa predpokladá, že rast HDP dosiahne v priemere okolo 2,4 %. V prognóze útvarov Komisie z jari 2012 sa v roku 2013 počíta s 3,8 % rastom HDP. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe stability je zabezpečiť udržateľnú fiškálnu politiku, ktorá podporuje vyvážený rast, dosiahnutím štrukturálneho prebytku a súčasným zabezpečením dostatočných kapitálových rezerv a znížením daňového zaťaženia práce. Cieľom stratégie je tiež splniť požiadavky Paktu o stabilite a raste. Program stability je zameraný na prekročenie strednodobého rozpočtového cieľa, ktorý spočíva vo vytváraní štrukturálneho prebytku od roku 2013.

Strednodobý rozpočtový cieľ primerane zodpovedá požiadavkám Paktu o stabilite a raste. Na základe (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda (5) bude miera rastu verejných výdavkov pri zohľadnení diskrečným príjmových opatrení v súlade s referenčnou hodnotou pre výdavky podľa Paktu o stabilite a raste najneskôr v roku 2015. Súbežne je cieľom programu stability dosahovať celkové prebytky od roku 2014. Pomer zadlženosti je hlboko pod úrovňou 60 % HDP a podľa programu pravdepodobne klesne po roku 2013 na okolo 10 % v roku 2015.

(11)

Estónsko dosiahlo v roku 2011 značný rozpočtový prebytok. Prognózovaná miera hospodárskeho rastu na rok 2012 sa v prognóze útvarov Komisie z jari 2012 zdá byť omnoho slabšia než v roku 2011, keďže klesá zo 7,6 % na 1,6 %, a preto je potrebná ďalšia kontrola efektivity výdavkov. Estónska plánuje zaviesť v roku 2012 štrukturálne rozpočtové pravidlo, ktoré má pomôcť pri kontrole výdavkov. Pravidlo by malo byť doplnené posilnením záväznosti viacročných cieľov na strane výdavkov hneď, ako bude toto rozpočtové pravidlo zavedené. Estónsko teda v tejto oblasti čiastočne vykonalo odporúčania z roku 2011.

(12)

Pokiaľ ide o trh práce, v oblasti zdanenia práce sa podniklo niekoľko krokov. Je však stále možné zlepšiť stimuly, ktoré by motivovali ľudí pracovať, riešením narastajúceho trendu poberať invalidné dôchodky a dávky v pracovnej neschopnosti a zabezpečením toho, aby sa pracovníkom s nízkymi i vysokými príjmami, ktorí poberajú dávky v nezamestnanosti a rodičovské príspevky, oplatilo pracovať. Hoci sa vynaložilo sľubné úsilie na zníženie vysokej nezamestnanosti, dlhodobá nezamestnanosť a nezamestnanosť mládeže je stále vysoká. V dôsledku toho sa zvyšuje riziko chudoby detí v domácnostiach nezamestnaných, a musí sa preto riešiť účinnými sociálnymi službami vrátane služieb starostlivosti o rodinu. Samotná podpora rodiny by mohla byť efektívnejšia rozpočtovo neutrálnym spôsobom, ak by sa lepšie zamerala na prideľovanie rodičovských a rodinných dávok a ak by sa odstránili neefektívne oslobodenia od dane z príjmov súvisiace s deťmi.

(13)

Opatrenia v národnom akčnom pláne energetickej účinnosti sú stále nedostatočné vzhľadom na súčasný trend odklonu od prostriedkov verejnej dopravy a prechodu na iný druh dopravy. Nové vozidlá v Estónsku sú energeticky najnáročnejšie v EÚ. Spotrebné dane z palív sú pre zmenu správania spotrebiteľov nedostatočné. Transpozícia niekoľkých smerníc EÚ z oblasti energetiky nebola dosiaľ ukončená. Estónsko stále potrebuje diverzifikovať svoje zásobovanie energiou. Elektrická infraštruktúra by sa mohla zmodernizovať, aby zahŕňala stále väčší podiel veternej energie.

(14)

Kvalita a dostupnosť odborného vzdelávania sa značne zlepšili a na roky 2012 – 2013 sa plánujú ďalšie modernizačné opatrenia. Prechod zo všeobecného vzdelávania na odborné vzdelávanie je však potrebné zlepšiť a mohlo by sa zvážiť zovšeobecnenie programov viac založených na vzdelávaní prácou. Účasť na celoživotnom vzdelávaní sa zlepšuje, ale zameranie na nízkokvalifikovaných pracovníkov je nedostatočné. Aj naďalej pretrvávajú problémy pri zosúlaďovaní výstupov vzdelávania a potrieb trhu práce. Rovnako je potrebné naliehavo zreformovať vyššie sekundárne vzdelávanie a ďalej zlepšovať poskytovanie služieb v oblasti vzdelávania zo strany miestnych orgánov. Rovnako spolupráca medzi podnikovým sektorom a inštitúciami vyššieho vzdelávania je aj naďalej slabá, pričom tá časť súkromného sektora, ktorá je náročná na znalosti, by sa mala ďalej rozvíjať.

(15)

Aby sa zohľadnil trend demografického poklesu a zabezpečil vyrovnaný a konkurencieschopný regionálny rozvoj, je z dlhodobého hľadiska potrebné zabezpečiť finančnú udržateľnosť miestnych samospráv a tiež lepšie poskytovanie verejných služieb na miestnej úrovni a optimalizovať používanie relatívne rozptýlených zdrojov. Väčšina miestnych samospráv má obmedzenú veľkosť, a preto aj ťažkosti pri všeobecnom poskytovaní potrebných sociálnych a zdravotných služieb, služieb trhu práce a dopravných a vzdelávacích služieb.

(16)

Estónsko prijalo v rámci Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a plnenie záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú podpory zamestnanosti, zlepšenia hospodárskej súťaže a posilnenia udržateľnosti verejných financií. Komisia posúdila plnenie záväzkov vyplývajúcich z Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia sa zohľadnili v odporúčaniach.

(17)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Estónska. Posúdila program stability a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam, čo sa týka udržateľnej fiškálnej a sociálno-ekonomickej politiky Estónska, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie a správu Únie tým, že poskytne vstupy na úrovni EÚ do budúcich vnútroštátnych rozhodnutí. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5.

(18)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Estónsko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s týmito cieľmi:

Zachovať zdravú fiškálnu pozíciu vykonaním stanovených rozpočtových plánov a súčasne zabezpečiť dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa najneskôr do roku 2013 a splnenie referenčnej hodnoty pre výdavky. Doplniť plánované rozpočtové pravidlo záväznejšími viacročnými výdavkovými pravidlami v rámci strednodobého rozpočtového rámca, naďalej zvyšovať efektivitu verejných výdavkov a vykonávať opatrenia na zlepšenie daňovej disciplíny.

Zlepšovať stimuly, ktoré motivujú ľudí pracovať, racionalizáciou systému sociálnych dávok a zvýšením pružnosti pri prideľovaní dávok v pracovnej neschopnosti, dávok v nezamestnanosti a rodičovských dávok a súčasne zabezpečiť zodpovedajúcu sociálnu ochranu. Zlepšiť poskytovanie sociálnych služieb a súčasne lepšie zacieliť rodinné a rodičovské dávky a odstrániť oslobodenie od dane z príjmov súvisiace s deťmi, ktoré narušujú trh práce. Zvýšiť účasť mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných na trhu práce.

Účinnejšie prepojiť odbornú prípravu s potrebami trhu práce a zvýšiť spoluprácu medzi podnikmi a akademickou obcou. Zvýšiť príležitosti pre nízkokvalifikovaných pracovníkov s cieľom uľahčiť im prístup k celoživotnému vzdelávaniu. Podporovať uprednostňovanie a internacionalizáciu systémov výskumu a inovácií.

Zlepšiť energetickú účinnosť, najmä pokiaľ ide o budovy a dopravu, a posilniť environmentálne stimuly týkajúce sa vozidiel a odpadu a v rámci toho zvážiť také stimuly, ako napríklad zdanenie vozidiel. Podporovať využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj pomocou modernizovanej infraštruktúry a právnych predpisov. Naďalej rozvíjať cezhraničné vzťahy v záujme ukončenia relatívnej izolácie trhov.

Posilniť fiškálnu udržateľnosť obcí a súčasne zlepšiť efektívnosť miestnych samospráv a zabezpečiť účinné poskytovanie služieb, najmä prostredníctvom silnejších stimulov na zlučovanie obcí alebo posilnenú spoluprácu medzi obcami. Relevantné reformné návrhy by sa mali zaviesť v primeranom časovom rámci.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 213, 20.7.2011, s. 5.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(6) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/28

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka sa národného programu reforiem Fínska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Fínska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/08

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Fínska na rok 2011, a vydala stanovisko k aktualizovanému programu stability Fínska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Fínsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)

Fínsko 19. apríla 2012 predložilo svoj program stability na roky 2012 – 2015 a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či je Fínsko postihnuté makroekonomickou nerovnováhou. Komisia dospela vo svojom hĺbkovom preskúmaní k záveru, že Fínsko zažíva nerovnováhu, nie však nadmernú.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár uvedený v programe stability, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, je na obdobie rokov 2012 – 2013 hodnoverný, pričom nárast HDP očakávaný podľa uvedeného programu je v súlade s prognózou útvarov Komisie z jari 2012. Prognózy sú tiež realistické na roky 2014 a 2015, keďže predpokladajú, že rast HDP bude významne nižší než v období pred krízou a nižší než v rokoch obnovy 2010 – 2011.

Základným rozpočtovým cieľom programu stability je znížiť deficit ústrednej štátnej správy obmedzením výdavkov a zvýšením príjmov. Keďže rozpočet ústrednej štátnej správy je hlavným zdrojom deficitu verejných financií, zlepšenie jeho pozície prispeje k vyváženiu štátneho rozpočtu. Strednodobý rozpočtový cieľ zameraný na dosiahnutie prebytku vo výške 0,5 % HDP v štrukturálnom vyjadrení náležite zodpovedá požiadavkám Paktu o stabilite a raste. Na základe (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda (5) Fínsko splnilo strednodobý rozpočtový cieľ v roku 2011, ale v období rokov 2012 – 2015 by sa od neho nepatrne odklonilo. Miera rastu štátnych výdavkov je pri zohľadnení diskrečných príjmových opatrení v súlade s referenčnou hodnotou pre výdavky stanovenou v Pakte o stabilite a raste vo všetkých rokoch okrem roku 2015. Cieľom programu stability je dosiahnuť vyvážený štátny rozpočet do roku 2015 a dosahovať prebytky od roku 2016. Miera zadlženosti je hlboko pod úrovňou 60 % HDP a podľa programu stability dlh dosiahne vrchol v roku 2014, keď bude dosahovať hodnotu okolo 52 % HDP, a potom začne klesať. Pokiaľ ide o udržateľnosť verejných financií Fínska, existujú stále zjavné nedostatky, ktoré vyplývajú najmä z rýchlo sa zhoršujúcej miery závislosti spôsobenej stárnucím obyvateľstvom. Medzera udržateľnosti verejných financií sa musí nepretržite sledovať a v závislosti od nej sa musia upravovať opatrenia. Fiškálny rámec Fínska je založený na viacročných výdavkových stropoch, tieto sa však v súčasnosti nevzťahujú na sektor miestnych samospráv.

(11)

Produktívnosť verejných služieb v poslednom desaťročí klesala. Fínske orgány už zaviedli niekoľko reforiem na vyriešenie tohto problému, ale ich realizácia je pomalá, a to najmä na úrovni miestnej správy. Okrem toho sa vykonáva celoštátna reforma miestnej samosprávy a program produktivity ústrednej štátnej správy. Ďalšie zvýšenie produktivity a úspory nákladov by sa mohli dosiahnuť tým, že sa viac podporí konkurencieschopnosť v chránených súkromných a verejných sektoroch prostredníctvom ďalšej deregulácie trhu s výrobkami a trhu práce.

(12)

V predchádzajúcom roku vláda zaviedla nové opatrenia na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobej nezamestnanosti. Súčasťou týchto opatrení je pilotný program na zníženie dlhodobej nezamestnanosti a zavedenie sociálnej záruky pre mladých ľudí. Zavedené opatrenia sú ambiciózne a relevantné, ale teraz je potrebné ich realizovať s jasným zameraním na zlepšovanie úrovne zručností a postavenia cieľových skupín na trhu práce. Vzhľadom na demografické zmeny je zvýšenie zamestnanosti starších pracovníkov dôležité na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií a uspokojenie dopytu po pracovných silách v budúcnosti. Zvýšenie strednej dĺžky života bolo rýchlejšie, než sa predpokladalo počas dôchodkovej reformy v roku 2005, a preto by sa súčasné zákonom stanovené vekové rozpätie na odchod do dôchodku mohlo časom stať príliš nízke. Vláda sa vo svojom programe stability zaviazala zvýšiť skutočný vek odchodu do dôchodku na 62,4 roka do roku 2025. V marci 2012 sa sociálni partneri dohodli na niekoľkých opatreniach na predĺženie pracovného života. Vláda sa zaviazala vykonať dôchodkovú reformu najneskôr do 1. januára 2017. V súčasnosti je potrebné sa zamerať na vykonanie odsúhlasených činností v krátkodobom horizonte.

(13)

Regulačné prekážky v sektore služieb vo Fínsku sú stále obmedzujúce a trhová koncentrácia je častým javom nielen v rámci maloobchodného predaja, ale tiež v oblastiach výroby. Pokiaľ ide o maloobchodný trh s potravinami, Fínsko má najvyššiu mieru trhovej koncentrácie a súčasne ceny potravín patria k najvyšším v Európe. Pokuty ukladané za porušenie práva hospodárskej súťaže sú vo Fínsku tradične nízke, čo vyvoláva pochybnosti o ich odrádzajúcom účinku. V oblasti hospodárskej súťaže sa prijalo niekoľko politických opatrení, ako napr. nový zákon o hospodárskej súťaži a nový zákon o plánovaní využívania pôdy a o výstavbe. Vláda sa takisto zaviazala začať vykonávať nový program na podporu hospodárskej súťaže. Mal by sa predložiť bezodkladne, aby sa ešte väčšmi posilnil rámec hospodárskej súťaže, pokiaľ ide o trh s výrobkami a so službami.

(14)

Rast produktivity vo Fínsku stagnuje a fínske vyvážajúce podniky zaznamenali v posledných rokoch zníženie trhového podielu na zahraničných trhoch. Jednotkové náklady práce vzrástli, hoci nie vo výrobnom sektore. Zdá sa, že niektoré, v súčasnosti dominujúce priemyselné odvetvia, najmä odvetvie elektroniky a papierenský priemysel, dosiahli vrchol rastu, a podiel výroby na HDP vo všeobecnosti klesá. Fínsko vyváža medziprodukty a investičné produkty hlavne do vyspelých a pomaly rastúcich ekonomík a jeho výrobky sa v rozvojových ekonomikách vyskytujú v obmedzenej miere. Fínske hospodárstvo sa potrebuje viac diverzifikovať, a to ako z hľadiska spoločností, tak aj z hľadiska vývozných trhov, aby si v budúcnosti zabezpečilo viacerých silných vývozcov. Bez ohľadu na dobré výsledky výskumu a vývoja a inovácií vo Fínsku v minulosti hrozí Fínsku ústup z pozície inovačného lídra EÚ, ak nedôjde k významnému nárastu inovatívnych rýchlo rastúcich firiem. To si vyžaduje uľahčenie inovácií, umožnenie premeny výstupov výskumu a vývoja na obchodovateľné produkty a podporu prenikania na rýchlo rastúce vývozné trhy. Z krátkodobého hľadiska bude tiež veľmi dôležité využívať a šíriť rozsiahle know-how informačných a komunikačných technológií (IKT) aj do iných priemyselných odvetví vo Fínsku vrátane verejného sektora. Pokiaľ ide o rast miezd, tripartitná dohoda o mzdách z roku 2011 pripravuje pôdu pre mierny nárast miezd v roku 2012 a 2013, ktorý by mohol zlepšiť relatívnu pozíciu Fínska vo vzťahu k jeho hlavným obchodným partnerom.

(15)

Fínsko prijalo v rámci Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a vykonávanie záväzkov, ktoré boli predložené v roku 2011, sa týkajú zlepšovania konkurencieschopnosti, zamestnanosti a udržateľnosti verejných financií, posilňovania finančnej stability a zabezpečenia daňovej koordinácie. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v nižšie uvedených odporúčaniach.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Fínska. Posúdila program stability a národný program reforiem a predstavila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku Fínska, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že poskytne príspevky na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5.

(17)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(18)	Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 5,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Fínsko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s týmito cieľmi:

Zachovať v roku 2012 a po tomto roku zdravú fiškálnu pozíciu prostredníctvom nápravy akejkoľvek odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa, ktorý zaisťuje sa zabezpečuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Na tento účel posilniť a prísne vykonávať rozpočtovú stratégiu, ktorá spočíva na dostatočne konkretizovaných opatreniach, počas roka 2013 a po tomto roku, a to vrátane splnenia referenčnej hodnoty pre výdavky. Pokračovať vo vykonávaní ročných hodnotení rozsahu medzery udržateľnosti zapríčinenej starnutím obyvateľstva a upravovať verejné príjmy a výdavky v súlade s dlhodobými cieľmi a potrebami. Lepšie integrovať sektor miestnej správy do viacročných fiškálnych rámcov, a to aj prostredníctvom opatrení na kontrolu výdavkov.

2.	Prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie produktivity a dosiahnutie úspor nákladov v oblasti poskytovania verejných služieb vrátane štrukturálnych zmien a územno-administratívnej reformy zameranej na zvýšenie efektívnosti, taktiež s cieľom reagovať na problémy vyplývajúce zo stárnuceho obyvateľstva.

Vykonávať prebiehajúce opatrenia na zlepšenie postavenia mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných na trhu práce, pričom je potrebné sa osobitne zamerať na rozvoj zručností. Podniknúť ďalšie kroky na zlepšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov vrátane obmedzenia možností predčasného odchodu do dôchodku. Prijať opatrenia na zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku, pričom sa zohľadní predĺženie strednej dĺžky života.

Naďalej posilňovať hospodársku súťaž na trhoch s výrobkami a službami, najmä v maloobchodnom sektore, a to prostredníctvom zabezpečenia účinného vykonania nového zákona o hospodárskej súťaži a nového programu na podporu zdravej hospodárskej súťaže. Pokračovať v prijímaní opatrení na zvýšenie efektívnosti poskytovania služieb miestnych samospráv, a to podľa potreby aj zvýšením podielu služieb, ktoré by podliehali predkladaniu súťažných ponúk, a zaistiť neutrálnosť hospodárskej súťaže medzi súkromnými a verejnými podnikmi. Podniknúť ďalšie kroky na to, aby pokuty ukladané za porušenie práva hospodárskej súťaže mali dostatočne odrádzajúci účinok.

S cieľom posilniť rast produktivity a vonkajšiu konkurencieschopnosť pokračovať v snahách o diverzifikáciu podnikateľskej štruktúry, najmä rýchlym zavedením plánovaných opatrení na rozšírenie inovačnej základne a súčasne pokračovať v zosúlaďovaní vývoja miezd a produktivity pri úplnom rešpektovaní úlohy sociálnych partnerov a v súlade s vnútroštátnymi postupmi.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(4) Ú. v. EÚ C 216, 22.7.2011, s. 3.

(3) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(5) Saldo očistené od cyklických výkyvov bez jednorazových a dočasných opatrení, prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v programe podľa spoločne dohodnutej metodiky.

(6) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/31

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Francúzska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Francúzska na roky 2012 – 2016

2012/C 219/09

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Francúzska na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Francúzska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo bol začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politík ex ante zakotvenej v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej stanovila, že Francúzsko bude jedným z členských štátov, v prípade ktorého sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

Európska rada 2. marca 2012 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Vyzdvihla potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovy obvyklých podmienok poskytovania úverov hospodárstvu, podpory rastu a konkurencieschopnosti, zníženia nezamestnanosti a riešenia sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(8)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby mohli byť zahrnuté do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)

Francúzsko 4. mája 2012 predložilo svoj aktualizovaný program stability na roky 2012 – 2016 a 13. apríla 2012 svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť ich vzájomné prepojenie sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či Francúzsko postihli makroekonomické nerovnováhy. Komisia dospela k záveru, že Francúzsko čelí nerovnováham, ale nie nadmerným.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz programu, je optimistický. Podľa prognóz útvarov Komisie z jari 2012 mal rast HDP v roku 2012 dosiahnuť 0,5 % a 1,3 % v roku 2013 v porovnaní s 0,7 % a 1,75 % podľa programu stability. Potom, čo sa v roku 2011 dosiahol nižší deficit, ako sa očakávalo (5,2 % HDP), v programe stability sa plánuje jeho zníženie na 3 % HDP v roku 2013, čo je termín stanovený Radou na nápravu nadmerného deficitu, a takisto sa plánuje, že konsolidácia bude pokračovať, kým sa v roku 2016 nedosiahne vyrovnaný rozpočet. Očakáva sa, že sa strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálne vyrovnaný rozpočet, dosiahne v období programu stability. Strednodobý rozpočtový cieľ primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Plánované priemerné ročné fiškálne úsilie v rokoch 2010 – 2013, založené na (prepočítanom) štrukturálnom rozpočtovom salde (5), je v súlade s odporúčaním Rady z 2. decembra 2009. Aby sa dosiahol strednodobý rozpočtový cieľ, na roky 2014 – 2016 sa plánuje ročný pokrok v štrukturálnom vyjadrení zodpovedajúci ďalším 0,7 % HDP. Podľa programu stability je tempo rastu verejných výdavkov, keď sa zohľadnia diskrečné príjmové opatrenia, v súlade s referenčnou hodnotou, ktorá sa týka výdavkov, uvedenou v Pakte stability a rastu. Proces úprav uvedený v programe stability podlieha rizikám. Makroekonomický scenár by sa mohol ukázať ako menej priaznivý v porovnaní s prognózou útvarov Komisie z jari 2012.

Opatrenia nie sú dostatočne spresnené, aby sa dosiahli ciele na rok 2013 a nasledujúce roky a aby sa dosiahlo odporúčané priemerné ročné fiškálne úsilie. Okrem toho sú výsledky Francúzska, pokiaľ ide o plnenie cieľov týkajúcich sa výdavkov, zmiešané. Preto nemožno zabezpečiť, že sa do roku 2013 dosiahne náprava nadmerného deficitu, pokiaľ sa dostatočne nespresnia plánované opatrenia a nezavedú sa podľa potreby dodatočné opatrenia. Očakáva sa, že miera zadlženia, ktorá v roku 2011 predstavovala 85,8 % HDP, dosiahne 89,2 % v roku 2013 a v roku 2016 sa zníži na 83,2 %. Podľa programu stability sa referenčná hodnota týkajúca sa znižovania dlhu dosiahne na konci prechodného obdobia (2016).

(11)

Hoci boli v druhej polovici roka 2011 a vo februári 2012 prijaté dodatočné konsolidačné opatrenia, vykonávanie fiškálnej konsolidácie naďalej predstavuje veľkú výzvu. Na obnovenie udržateľnej fiškálnej pozície je potrebné vyhnúť sa prekročeniu výdavkov prostredníctvom posilneného fiškálneho úsilia založeného na plne špecifikovaných opatreniach. Okrem toho by bolo vhodné, aby Francúzsko s cieľom uľahčiť plánovanú nápravu nadmerného deficitu využilo príležitosti na urýchlenie zníženia deficitu. Pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií a primeranosť budúcich dôchodkov, postupne sa uplatňuje dôchodková reforma z roku 2010. Nie je však isté, že systém bude do roku 2018 vyvážený, ako sa plánovalo, ak zamestnanosť a rast budú nižšie, ako sa predpokladalo, a je pravdepodobné, že tento systém sa po roku 2020 dostane do deficitu. Okrem toho novo vytvorený riadiaci výbor, ktorý bol zriadený, aby vydával výročné stanovisko k finančnej situácii rôznych dôchodkových systémov a k podmienkam požadovaným na zabezpečenie vyrovnaných účtov do roku 2018, takéto stanovisko v roku 2011 nevydal, čo sťažuje posúdenie udržateľnosti dôchodkového systému.

(12)

Fungovanie francúzskeho trhu práce by sa zlepšilo ďalším znížením segmentácie trhu práce. Na základe zmluvy o profesionálnom zabezpečení (professional security contract – CSP), ktorá bola zavedená zákonom z júla 2011 a ktorá je výsledkom zlúčenia dvoch už existujúcich zmlúv, preberajú povinnosť poskytovania poradenstva v prípade prepúšťania verejné služby zamestnanosti (Pôle emploi). Ide o pozitívny, avšak obmedzený krok. Bolo prijatých viacero ďalších opatrení, alebo sa o nich diskutuje, s cieľom poskytnúť pružné formy pracovných dojednaní spoločnostiam, ktoré čelia dočasným ťažkostiam. Neriešia však konkrétne segmentáciu trhu práce. Okrem toho z preskúmania právnych predpisov na ochranu zamestnanosti vyplýva, že postup týkajúci sa individuálneho prepúšťania naďalej zahŕňa neistoty a potenciálne veľké náklady pre zamestnávateľov. A nakoniec je dôležité zabezpečiť, aby každý vývoj minimálnej mzdy podporoval zamestnanosť, najmä pracovníkov s nízkou kvalifikáciou a bez skúseností.

(13)

Po dôchodkovej reforme sa opatrenia prijaté na podporu zamestnanosti starších pracovníkov vrátane požiadavky, aby spoločnosti aktívne riadili záležitosti týkajúce sa veku, uberajú správnym smerom. Súvisiace akčné plány však vo všeobecnosti nie sú ambiciózne a nezahŕňajú opatrenia, ako je zníženie pracovného času alebo ponúkanie pracovných miest, ktoré by boli osobitne prispôsobené starším pracovníkom. Okrem toho môžu niektoré aspekty systému dávok v nezamestnanosti pre starších pracovníkov (trvanie) viesť k nedostatočnej motivácii pracovať. A nakoniec je potrebná ambicióznejšia stratégia v oblasti vzdelávania dospelých, aby sa zvýšila ich zamestnateľnosť.

(14)

S cieľom riešiť nezamestnanosť mladých ľudí sa francúzske orgány zaviazali, že do roku 2015 zvýšia počet učňovských miest zo 600 000 na 800 000. V rokoch 2011 a 2012 sa zaviedlo viacero opatrení s cieľom zvýšiť kvóty učňov v spoločnostiach a posilniť sankcie pre spoločnosti, ktoré by ich nedodržali. Napriek týmto opatreniam je celkový počet učňovských miest ďaleko od cieľa. Zdá sa, že je potrebné posilniť zosúlaďovanie potrieb mládeže a spoločností. V prípade politík, ktorými sa rieši nezamestnanosť mladých ľudí, by bol preto prínosom väčší súlad medzi zručnosťami vyučovanými vo vzdelávacom systéme a potrebami trhu práce.

(15)

Zlúčenie úradu sprostredkujúceho zamestnanie (ANPE) a úradu podpory v nezamestnanosti (UNEDIC) do jedného orgánu (Pôle emploi) doteraz neviedlo k očakávaným výsledkom, pokiaľ ide o účinnosť a kvalitu služieb. Nová viacročná tripartitná dohoda podpísaná v januári 2012 (medzi vládou, sociálnymi partnermi a Pôle emploi) o fungovaní a službách Pôle emploi na roky 2012 – 2014 predstavuje krok správnym smerom. Zostáva však viacero cieľov, ktoré ešte treba stanoviť, čo v tomto štádiu sťažuje posúdenie ambície reformy. Jej vierohodnosti bránia rozpočtové prekážky a prekážky v oblasti ľudských zdrojov týkajúce sa verejných služieb zamestnanosti.

(16)

Vo februári 2012 sa Francúzsko rozhodlo zvýšiť DPH o 1,6 percentuálneho bodu na 21,2 % a sociálne odvody z kapitálových príjmov a ziskov o 2 percentuálne body na 15,5 % s cieľom kompenzovať nižšie sociálne príspevky zamestnávateľov. Nová vláda tiež oznámila svoj úmysel zrevidovať uvedené opatrenie a v priebehu roka 2012 prijať fiškálnu reformu. Ide o vhodné opatrenie na zavedenie vyváženejšieho daňového systému, ktorý presúva daňové zaťaženie mimo práce. Ako sa uviedlo v hĺbkovom preskúmaní makroekonomických nerovnováh, ktoré uskutočnili útvary Komisie, mohlo by to viesť k zlepšeniu nákladovej konkurencieschopnosti francúzskeho vývozu s potenciálne pozitívnym vplyvom na ziskovosť firiem a z dlhodobejšieho hľadiska na investície a necenovú konkurencieschopnosť. Reforma má však príliš úzke zameranie. Okrem toho sprevádzalo úsilie vynaložené na zníženie daňových výdavkov aj zvýšenie sadzieb, čo má sklon zvýšiť už i tak vysoké daňové zaťaženie práce. Francúzsko má druhý najnižší podiel environmentálnych daní v EÚ v oblasti daňových príjmov, čo necháva značný priestor na zvyšovanie týchto daní. A nakoniec, hoci Francúzsko v roku 2011 posúdilo efektívnosť rôznych daňových výdavkov pri dosahovaní cieľov v oblasti zamestnanosti alebo sociálnych cieľov, je potrebné ešte preskúmať predovšetkým niektoré znížené sadzby DPH.

(17)

Hoci bolo prijatých viacero reforiem na zjednodušenie podnikateľského prostredia a odstránenie obmedzení týkajúcich sa niektorých viazaných živností a regulovaných profesií, tieto reformy sú nedostatočné, pokiaľ ide o riešenie prekážok vstupu a reštriktívnych podmienok vykonávania mnohých iných živností a profesií (napríklad veterinárni lekári, vodiči taxíkov, zdravotníctvo, právnické profesie vrátane notárov). V dôsledku toho je potrebné uskutočniť horizontálnejšie a systematickejšie preskúmanie zostávajúcich obmedzení týkajúcich sa vstupu do regulovaných profesií a ich vykonávania s cieľom posúdiť ich nevyhnutnosť a primeranosť. Pokiaľ ide o maloobchod, distribútori by mali mať možnosť slobodne stanoviť svoje ceny a iné obchodné podmienky, aby spotrebitelia mohli mať výhody z nižších cien. Spotrebitelia by takisto mohli mať prospech z iných opatrení podporujúcich hospodársku súťaž v tomto vysoko koncentrovanom sektore, ako napríklad zo zrušenia alebo preskúmania obmedzení týkajúcich sa územného plánovania a zjednodušenia postupov pri zriaďovaní nových distribučných kanálov.

(18)

Intenzita hospodárskej súťaže v niektorých sieťových odvetviach (veľkoobchod s elektrinou, železničný sektor) by sa mala posilniť, keďže reformy, ktoré sa doteraz uskutočnili v týchto sektoroch, viedli len k čiastočným výsledkom. Miera koncentrácie na trhu s elektrickou energiou je stále jednou z najvyšších v Únii. Zatiaľ čo zákon o novej organizácii trhov s elektrinou (zákon o NOME) mal pozitívny vplyv na hospodársku súťaž, je nevyhnutné podniknúť ďalšie kroky na zlepšenie prístupu alternatívnych prevádzkovateľov k výrobnej kapacite vo Francúzsku, ako napríklad k výrobe elektriny s využitím vody. Pokiaľ ide o železničnú dopravu, vstup nových spoločností zostáva obmedzený v nákladnej aj medzinárodnej osobnej doprave; v nákladnej doprave takisto pretrvávajú technické prekážky, ktoré bránia nediskriminačnému prístupu.

(19)

Francúzsky podiel na trhu vývozu sa v rokoch 2005 až 2010 znížil o 19,4 %, čo predstavuje jedno z najväčších znížení medzi členskými štátmi, pričom toto zníženie vysoko presahuje hranicu stanovenú v správe o mechanizme varovania, ktorú prijala Komisia 14. februára 2012. Útvary Komisie vo svojom hĺbkovom preskúmaní týkajúcom sa Francúzska dospeli k záveru, že straty podielov na vývozných trhoch sú spôsobené zhoršením nákladovej aj necenovej konkurencieschopnosti, a to predovšetkým necenovej konkurencieschopnosti. Najmä zvýšenie jednotkových nákladov práce malo silný vplyv na ziskovosť francúzskych spoločností a znížilo ich schopnosť rásť, uskutočniť potrebné investície na zlepšenie ich výkonnosti, ako aj schopnosť inovovať. Politiky prijaté na posilnenie inovácie v súkromnom sektore by sa mali monitorovať a doplniť o opatrenia na obnovenie ziskovosti francúzskych spoločností.

(20)

Francúzsko prijalo niekoľko záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Tieto záväzky a plnenie záväzkov predložených v roku 2011 sa vzťahujú na podporu zamestnanosti, zlepšenie hospodárskej súťaže a posilnenie udržateľnosti verejných financií. Komisia posúdila plnenie záväzkov vyplývajúcich z Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia sa zohľadnili v odporúčaniach.

(21)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Francúzska. Posúdila program stability a národný program reforiem a predložila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Francúzsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Európskej únie poskytnutím vstupov na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sa premietajú do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5.

(22)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) sa premieta najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(23)

Rada na základe výsledkov hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem Francúzska na rok 2012 a jeho program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sa premietajú najmä do nižšie uvedených odporúčaní 2, 4 a 5,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Francúzsko prijalo v rokoch 2012 – 2013 opatrenia s týmito cieľmmi:

Posilniť a vykonať rozpočtovú stratégiu podporovanú dostatočne spresnenými opatreniami, najmä pokiaľ ide o výdavky, na rok 2012 a nasledujúce roky, aby sa zabezpečila náprava nadmerného deficitu do roku 2013 a úspech v úsilí o štrukturálnu úpravu, ako sa uvádza v odporúčaniach Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Následne zabezpečiť primerané úsilie o štrukturálnu úpravu, aby sa dosiahol dostatočný pokrok, pokiaľ ide o strednodobý rozpočtový cieľ, vrátane dosiahnutia referenčnej hodnoty týkajúcej sa výdavkov, a zabezpečiť dostatočný pokrok pri dodržiavaní referenčnej hodnoty týkajúcej sa znižovania dlhu. Pokračovať v preskúmavaní udržateľnosti a primeranosti dôchodkového systému a v prípade potreby prijať dodatočné opatrenia.

Zaviesť ďalšie reformy na boj proti segmentácii trhu práce prostredníctvom preskúmania vybraných aspektov právnych predpisov na ochranu zamestnanosti, a to po porade so sociálnymi partnermi v súlade s vnútroštátnymi postupmi, najmä v súvislosti s individuálnym prepúšťaním. Naďalej zabezpečovať, aby každý vývoj minimálnej mzdy podporoval vytváranie pracovných miest a konkurencieschopnosť. Prijať opatrenia na zvýšenie účasti dospelých na celoživotnom vzdelávaní.

Prijať opatrenia týkajúce sa trhu práce, aby sa zabezpečilo, že starší pracovníci zotrvajú v zamestnaní dlhšie. Zlepšiť zamestnateľnosť mladých ľudí, najmä tých, v prípade ktorých je riziko nezamestnanosti najvyššie, napríklad prostredníctvom zavádzania väčšieho počtu učňovských schém vyššej kvality, ktoré účinne riešia ich potreby. Zintenzívniť aktívne politiky trhu práce a zabezpečiť, aby verejné služby zamestnanosti boli pri poskytovaní individuálnej podpory účinnejšie.

Prijať ďalšie opatrenia na zavedenie jednoduchšieho a vyváženejšieho daňového systému prostredníctvom presunutia daňového zaťaženia z práce na iné formy zdaňovania, ktoré majú menší vplyv na rast a vonkajšiu konkurencieschopnosť, a to najmä na environmentálne a spotrebné dane. Pokračovať v úsilí o zníženie a zefektívnenie daňových výdavkov (najmä tých, ktoré motivujú k zadlženosti). Preskúmať, či súčasné znížené sadzby DPH podporujú rast a tvorbu pracovných miest.

Pokračovať v úsilí o odstránenie neopodstatnených obmedzení týkajúcich sa viazaných živností a regulovaných profesií, najmä v službách a maloobchode. Prijať ďalšie opatrenia na liberalizáciu sieťových odvetví, najmä vo veľkoobchode s elektrickou energiou, rozvíjať kapacitu vzájomného prepojenia v energetike a uľahčiť vstup nových prevádzkovateľov do odvetvia železničnej nákladnej dopravy a medzinárodnej osobnej dopravy.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(4) Ú. v. EÚ C 213, 20.7.2011, s. 8.

(3) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(5) Cyklicky upravené saldo bez jednorazových a dočasných opatrení, prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v programe podľa spoločne dohodnutej metodiky.

(6) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/35

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem v Nemecku na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Nemecka na roky 2012 – 2016

2012/C 219/10

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada schválila 26. marca 2010 návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada prijala 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada prijala 12. júla 2011 odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem v Nemecku na rok 2011, a vydala stanovisko k aktualizovanému programu stability Nemecka na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia prijala 23. novembra 2011 druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia prijala 14. februára 2012 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) správu o mechanizme varovania, v ktorej neurčila Nemecko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)	Európska rada takisto vyzvala 2. marca 2012 členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)	Nemecko predložilo 18. apríla 2012 svoj program stability na roky 2012 – 2016 a 12. apríla 2012 svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)

Podľa prvých oznámení Nemecka z roku 2012 o výške deficitu a dlhu za roky 2008 – 2011 na uplatnenie postupu pri nadmernom deficite bol deficit verejných financií v roku 2011 pod referenčnou hodnotou 3 % HDP uvedenou v zmluve. V prognóze útvarov Komisie z jari 2012 sa navyše odhaduje, že deficit verejných financií zostane pod referenčnou hodnotou uvedenou v zmluve a počas prognózovaného obdobia sa bude ďalej znižovať. V dôsledku toho a v súlade s ustanoveniami Paktu o stabilite a raste Komisia prijala 30. mája odporúčanie na rozhodnutie Rady, ktorým sa zrušuje rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu podľa článku 126 ods. 12 zmluvy (5).

(11)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97, Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy uvedeného programu, je realistický. Prognózy programu stability na obdobie rokov 2012 – 2013 sú vo všeobecnosti v súlade s prognózou útvarov Komisie z jari 2012, pokiaľ ide o tempo a štruktúru hospodárskeho rastu, ako aj vývoj na trhu práce. Prognózy programu stability v prípade hospodárskeho rastu v neskorších rokoch sú vo všeobecnosti v súlade s odhadom Komisie týkajúcim sa miery strednodobého potenciálneho rastu v Nemecku. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe stability je splniť strednodobý rozpočtový cieľ už v roku 2012 a dosiahnuť prakticky vyrovnaný nominálny rozpočet od roku 2014, pričom nominálny deficit bude 1,0 % HDP v roku 2011, a tak bude pod referenčnou hodnotou 3 % HDP uvedenou v zmluve s výrazným predstihom pred termínom v roku 2013. V programe stability sa špecifikuje predchádzajúci strednodobý rozpočtový cieľ štrukturálneho deficitu vo výške ½ % HDP (vykladaný ako úzke rozmedzie okolo 0,5 % HDP), ktorý primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste, čo znamená deficit neprevyšujúci 0,5 % HDP. Riziká pre ciele týkajúce sa deficitu a dlhu môžu vzniknúť najmä vtedy, ak sa ukáže, že sa vyžadujú dodatočné opatrenia na stabilizáciu finančného sektora. Na základe (prepočítanej) štrukturálnej rozpočtovej rovnováhy (6) Nemecko plánuje počas obdobia programu stability dodržať svoj strednodobý rozpočtový cieľ, čo by tak malo byť aj po zohľadnení posúdenia rizika. Podľa údajov uvedených v programe stability a takisto s prihliadnutím na posúdenie rizík by miera rastu výdavkov verejnej správy po zohľadnení diskrečných opatrení na strane príjmov prekročila referenčnú hodnotu pre výdavky stanovenú v Pakte o stabilite a raste v roku 2012, pričom v roku 2013 by sa dodržala.

Hrubý dlh sa v roku 2012 zvýši o 0,8 percentuálneho bodu na 82,0 % HDP a v roku 2013 klesne pod 80 % HDP, a potom sa bude znižovať. Po náprave nadmerného deficitu sa Nemecko nachádza v prechodnom období a podľa svojich plánov dosahuje dostatočný pokrok smerom k dosiahnutiu súladu s referenčnou hodnotou na zníženie dlhu stanovenou v Pakte o stabilite a raste.

(12)

Spolková vláda prijala opatrenia na zlepšenie efektívnosti verejných výdavkov na zdravotnú starostlivosť a navrhla reformu dlhodobej starostlivosti. Na zvládnutie očakávaného ďalšieho zvýšenia výdavkov bude potrebné vyvinúť dodatočné úsilie zamerané na zvýšenie účinnosti v sektore zdravotníctva. Navrhovaná reforma dlhodobej starostlivosti je takisto nedostatočná na zvládnutie očakávaných budúcich zvýšených nákladov. Existuje priestor na zlepšenie efektívnosti daňového systému. Spolková vláda je na dobrej ceste k splneniu svojho záväzku, ktorým je zvýšenie výdavkov podporujúcich rast v oblasti vzdelávania a výskumu. Je však naďalej dôležité, aby aj spolkové krajiny (Länder) a obce, ktoré znášajú väčšinu výdavkov na vzdelávanie a výskum, zabezpečili primerané a efektívne vynakladanie výdavkov v týchto oblastiach. Zavedením novej ústavnej dlhovej brzdy sa ďalej posilnil fiškálny rámec Nemecka. Pri vykonávaní rozpočtového pravidla na úrovni jednotlivých spolkových krajín (Länder) však nebol dosiahnutý žiadny významný pokrok.

(13)

Vďaka významnej verejnej podpore finančného sektora v spojení s jeho vlastným úsilím o nápravu a priaznivými účinkami oživenia nemeckého hospodárstva došlo k stabilizácii sektora ako celku. Napriek celkovo relatívne stabilnému finančnému sektoru a tomu, že nedošlo k úverovej kríze, naďalej existujú nedostatky, hlavne štrukturálne problémy niektorých regionálnych bánk (Landesbanken), a to najmä nedostatočne životaschopný podnikateľský model, slabé štruktúry správy a riadenia a zraniteľnosť v dôsledku vysokej miery závislosti od medzibankových zdrojov finančných prostriedkov.

(14)

Dobrá výkonnosť nemeckého trhu práce, zvýšenie zamestnanosti a mierna nezamestnanosť nepriniesli všetkým účastníkom rovnaký prospech a mzdy sa nie vždy zvyšovali v súlade s produktivitou. Fiškálne prekážky vyplývajúce z vysokého daňovo-odvodového zaťaženia, najmä vzhľadom na vysoké odvody do systému sociálneho zabezpečenia, naďalej bránia integrácii predovšetkým pracujúcich s nízkymi zárobkami na trhu práce. Rozsiahle využívanie „minizamestnaní“ vedie k nízkemu nadobúdaniu dôchodkových práv. Preto je potrebné zlepšiť prechod z „minizamestnaní“ na stabilnejšie typy zmlúv. Nedávna reforma nástrojov trhu práce by mala podporiť pracovné príležitosti pre všetkých. Hlavnou výzvou pre Nemecko je zlepšenie účinnosti vzdelávacieho systému a zvýšenie dosiahnutého vzdelania v prípade znevýhodnených skupín. V strednodobom až dlhodobom horizonte bude pre zmiernenie negatívnych dôsledkov demografických zmien na potenciálny rast mimoriadne dôležité zabezpečenie dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily. Problémom je nízka účasť žien v rámci plného pracovného úväzku na trhu práce. Fiškálne prekážky pre druhé zárobkovo činné osoby v rodine a nedostatok celodenných zariadení starostlivosti o deti, ako aj celodenných škôl bránia účasti žien na trhu práce.

(15)

Nemecko uskutočňuje zásadnú reformu energetického systému. Celkové hospodárske náklady na transformáciu energetického systému by sa mali minimalizovať rýchlejším rozširovaním vnútroštátnych a cezhraničných sietí, a to aj prostredníctvom nepretržitého zvyšovania nákladovej efektívnosti politík v oblasti klímy a energie z obnoviteľných zdrojov, prijatím rozhodných opatrení na ďalšiu podporu energetickej efektívnosti a zvýšením hospodárskej súťaže na trhoch s energiou. Vzhľadom na centrálnu geografickú polohu Nemecka má nemecký železničný systém značný vplyv na celkový európsky železničný systém. Hospodárska súťaž na trhu nákladnej a osobnej železničnej dopravy zostáva veľmi nízka najmä pre chýbajúce účinné oddelenie manažéra infraštruktúry od železničnej holdingovej spoločnosti. Napriek určitému pokroku, ktorý sa dosiahol v uplynulých rokoch okrem iného prostredníctvom vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (7) („smernica o službách“), existuje priestor na ďalšiu stimuláciu hospodárskej súťaže a rast produktivity v niektorých sektoroch služieb.

(16)

Nemecko prijalo v rámci Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Záväzky a plnenie záväzkov predstavených v roku 2011 sa vzťahujú na podporu zamestnanosti, zlepšenie hospodárskej súťaže, posilnenie udržateľnosti verejných financií a finančnej stability. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v nižšie uvedených odporúčaniach.

(17)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Nemecka. Posúdila program stability a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Nemecku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní (1) až (4).

(18)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (8) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania (1),

TÝMTO ODPORÚČA, aby Nemecko prijalo v období rokov 2012 a 2013 opatrenia s týmto cieľom:

Naďalej vykonávať zdravé fiškálne politiky na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa do roku 2012. Na tento účel zaviesť plánovanú rozpočtovú stratégiu, ktorou sa zabezpečí splnenie referenčnej hodnoty pre výdavky, ako aj dostatočný pokrok smerom k splneniu referenčnej hodnoty na zníženie dlhu. Pokračovať v konsolidácii podporujúcej rast prostredníctvom ďalšieho úsilia na zlepšenie efektívnosti verejných výdavkov v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a využívaním nevyužitého potenciálu na zlepšenie efektívnosti daňového systému; využiť dostupný priestor na zvýšené a efektívnejšie výdavky podporujúce rast v oblasti vzdelávania a výskumu na všetkých úrovniach verejnej správy. Ukončiť vykonávanie dlhovej brzdy konzistentným spôsobom vo všetkých spolkových krajinách (Länder), ktorá zabezpečí včasné a náležité monitorovacie postupy a mechanizmy nápravy.

2.	Riešiť zostávajúce štrukturálne nedostatky vo finančnom sektore okrem iného prostredníctvom ďalšej reštrukturalizácie tých regionálnych bánk (Landesbanken), ktoré potrebujú primerane financovaný životaschopný podnikateľský model, a zároveň zamedziť nadmernému znižovaniu pákového efektu.

Rozpočtovo neutrálnym spôsobom znížiť vysoké daňovoodvodové zaťaženie najmä v prípade osôb s nízkymi mzdami a zachovať primerané aktivačné a integračné opatrenia najmä pre dlhodobo nezamestnaných. Vytvoriť podmienky pre to, aby sa mzdy zvyšovali v súlade s produktivitou. Prijať opatrenia na zlepšenie vzdelávacích výsledkov znevýhodnených skupín najmä prostredníctvom zabezpečenia rovnakých príležitostí v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy. Postupne zrušiť fiškálne prekážky pre druhé zárobkovo činné osoby v rodine a zvýšiť dostupnosť zariadení s celodennou starostlivosťou o deti a celodenných škôl.

Naďalej pokračovať v úsilí o minimalizáciu celkových ekonomických nákladov na transformáciu energetického systému, a to aj urýchlením rozšírenia vnútroštátnych a cezhraničných elektrických a plynových sietí. Zabezpečiť, aby inštitucionálny mechanizmus zaručil účinnú hospodársku súťaž na železničných trhoch. Prijať opatrenia s cieľom ďalej stimulovať hospodársku súťaž v sektore služieb vrátane profesionálnych služieb a určitých remesiel, osobitne v sektore stavebníctva.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 212, 19.7.2011, s. 9.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(7) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

(5) Výsledné rozhodnutie Rady 2012/369/EÚ bolo prijaté 22. júna 2012 (Ú. v. EÚ L 179, 11.7.2012, s. 17).

(6) Saldo očistené od cyklických vplyvov bez jednorazových a dočasných opatrení, prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v programe a s použitím spoločne dohodnutej metodiky.

(8) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/38

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem v Grécku na rok 2012

2012/C 219/11

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada schválila 26. marca 2010 návrh Komisie o novej stratégii pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých je potrebné vykonať opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada prijala 13. júla 2010 odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)	Rada prijala 12. júla 2011 odporúčanie (3) týkajúce sa národného programu reforiem v Grécku na rok 2011.

(4)	Komisia prijala 23. novembra 2011 druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politík ex ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(5)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(6)

Európska rada schválila 2. marca 2012 priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj priority pre opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovy bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podpory rastu a konkurencieschopnosti, riešenia nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(7)	Európska rada takisto vyzvala 2. marca 2012 členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(8)

Grécko predložilo 12. apríla 2012 svoj národný program reforiem na rok 2012 a neúplné informácie o svojich rozpočtových plánoch, a to vzhľadom na prebiehajúcu aktualizáciu strednodobej fiškálnej stratégie, ktorej dokončenie sa očakáva v blízkej budúcnosti. Grécke orgány sa vyzývajú, aby predložili úplný súbor štandardných tabuliek požadovaných v rámci preventívnej časti Paktu stability a rastu, keď sa dokončí aktualizácia strednodobej fiškálnej stratégie.

(9)

Euroskupina sa dohodla 21. februára 2012 na druhom programe ekonomických úprav pre Grécko. Uskutočňovanie hospodárskych politík načrtnutých v memorande o porozumení o osobitných podmienkach týkajúcich sa hospodárskej politiky prispeje k zníženiu verejného dlhu Grécka do roku 2020 na 117 % HDP. Euroskupina sa tiež dohodla, že okrem súm viazaných v rámci prvého programu financovania verejný sektor prispeje do roku 2014 na program finančnými prostriedkami vo výške 130 mld. EUR.

(10)

Uvoľnenie tranží je podmienené dodržaním kvantitatívnych kritérií a pozitívnym hodnotením pokroku dosiahnutého v súvislosti s kritériami pre politiky stanovenými v rozhodnutí Rady 2011/734/EÚ z 12. júla 2011, ktorým sa Grécko vyzýva na posilnenie a prehĺbenie fiškálneho dohľadu a ktorým sa upozorňuje, aby prijalo opatrenia na zníženie deficitu považované za nevyhnutné na odstránenie nadmerného deficitu (4) (zmenenom a doplnenom 8. novembra 2011 (5) a 13. marca 2012 (6)) a v memorande o porozumení o osobitných podmienkach týkajúcich sa hospodárskej politiky, ktoré bolo podpísané 14. marca 2012.

(11)

Európsky nástroj finančnej stability (ENFS) vyplatil Grécku 19. marca 2012 prvú splátku (5,9 mld. EUR) z prvej tranže (14,5 mld. EUR) nového programu financovania. Grécku bola takisto poskytnutá suma 1,6 mld. EUR z Medzinárodného menového fondu (MMF). Do mája 2012 Grécko dostalo v rámci prvého a druhého programu oficiálneho financovania 147,5 mld. EUR.

(12)

V rokoch 2010 a 2011 Grécko zaznamenalo čiastočný pokrok v dosahovaní ambicióznych cieľov programu úprav. Jeho vykonávanie brzdilo niekoľko faktorov: politická nestabilita, sociálne nepokoje a problémy s administratívnymi kapacitami a na fundamentálnejšej úrovni recesia, ktorá bola oveľa hlbšia, než sa pôvodne predpokladalo. Dôležité fiškálne ciele sa nepodarilo dosiahnuť, čo malo za následok prijatie ďalších konsolidačných opatrení v priebehu rokov 2010 a 2011. Grécko však dosiahlo významné zníženie deficitu verejných financií: z 15,8 % HDP v roku 2009 na 9,1 % v roku 2011.

(13)

Komisia prijala 18. apríla 2012 oznámenie s názvom Za dosiahnutie rastu pre Grécko, v ktorom zdôraznila pozitívny vplyv úplného a účinného vykonávania programu ekonomických úprav ako základu pre rast, investície a sociálnu obnovu. V tomto oznámení sa pripomína, že Grécko môže čerpať silu a konkrétnu podporu zo svojho členstva v Únii a eurozóne. Ďalej sa zdôrazňuje, že reformy stanovené v druhom programe ekonomických úprav sú určené na obnovenie potenciálu gréckeho hospodárstva, pokiaľ ide o rast a tvorbu pracovných miest, a na vytvorenie spravodlivejšej spoločnosti. Opisuje sa v ňom rozsiahla finančná pomoc, ktorá sa poskytla Grécku, a vyzdvihuje pripravenosť partnerov Grécka, najmä Komisie, identifikovať spôsoby, ako prostredníctvom rýchlych opatrení a pomoci EÚ maximalizovať dosah prvých výsledkov.

(14)

Hospodárska kríza a následná fiškálna konsolidácia ovplyvňujú schopnosť Grécka dosahovať ciele stratégie Európa 2020, a to najmä sociálne orientované ciele. Štrukturálne reformy, najmä reformy týkajúce sa trhu práce, liberalizácia niektorých sektorov a viaceré opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia však pomôžu podporiť hospodársku súťaž, zvýšiť produktivitu a zamestnanosť a znížiť výrobné náklady, a tým v strednodobom horizonte prispejú k zvyšovaniu zamestnanosti a obmedzeniu chudoby a sociálneho vylúčenia. Grécko sa aj napriek hospodárskej kríze naďalej usiluje o dosahovanie environmentálnych cieľov stratégie Európa 2020.

(15)

V súčasnosti prebieha strategické preprogramovanie štrukturálnych fondov so zameraním na podporu zamestnanosti mladých ľudí a konkurencieschopnosti [najmä malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“)]. Nové opatrenia sú zamerané na posilnenie činností v oblasti tzv. pasu zamestnanosti, činností v oblasti odbornej prípravy a odbornej kvalifikácie a na uľahčenie prístupu MSP k financovaniu.

(16)	Grécko prijalo v rámci Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a plnenie záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú zvyšovania zamestnanosti, zlepšovania konkurencieschopnosti, zlepšovania udržateľnosti verejných financií a zároveň posilňovania finančnej stability,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Grécko:

vykonalo opatrenia stanovené v rozhodnutí 2011/734/EÚ zmenenom a doplnenom 8. novembra 2011 a 13. marca 2012 a v memorande o porozumení o osobitných podmienkach týkajúcich sa hospodárskej politiky, ktoré bolo podpísané 14. marca 2012.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 213, 20.7.2011, s. 12.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(4) Ú. v. EÚ L 296, 15.11.2011, s. 38.

(5) Ú. v. EÚ L 320, 3.12.2011, s. 28.

(6) Ú. v. EÚ L 113, 25.4.2012, s. 8.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/40

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Maďarska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Maďarska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/12

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Maďarska na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Maďarska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu vyplývajúcu z mechanizmu varovania, v ktorej určila Maďarsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

Európska rada 2. marca 2012 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj priority pre opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovy bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podpory rastu a konkurencieschopnosti, riešenia nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(8)	Európsky parlament a Maďarsko si 29. februára 2012 vymenili názory podľa článku 2-ab ods. 3 nariadenia (ES) č. 1466/97.

(9)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(10)

Maďarsko 23. apríla 2012 predložilo svoj konvergenčný program, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2012 – 2015 a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či je Maďarsko postihnuté makroekonomickou nerovnováhou. Komisia dospela vo svojom hĺbkovom preskúmaní k záveru, že Maďarsko zažíva vonkajšiu a vnútornú nerovnováhu, hoci nie je nadmerná.

(11)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97, Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, je určitým spôsobom optimistický. V porovnaní s prognózou útvarov Komisie z jari 2012 z dôvodu optimistickejších oficiálnych predpokladov týkajúcich sa domáceho dopytu sú prognózy rastu na roky 2012 a 2013 vypracované maďarskými orgánmi vyššie o približne pol percentuálneho bodu, najmä na rok 2013. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v konvergenčnom programe je zabezpečiť udržateľnú nápravu nadmerného deficitu do roku 2012, čo je termín stanovený Radou v súlade s odporúčaním Rady v rámci postupu pri nadmernom schodku z 13. marca 2012. Oficiálne ciele pre deficit a plánované fiškálne úsilie sú v súlade s uvedeným odporúčaním. Konvergenčným programom sa potvrdzuje predchádzajúci strednodobý rozpočtový cieľ vo výške 1,5 % HDP, ktorý sa plánuje dosiahnuť do roku 2013. Strednodobý rozpočtový cieľ primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Na základe (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda (5) sa pokrok smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu nezdá byť v roku 2013 dostatočný v porovnaní s posúdením prognózy útvarov Komisie z jari 2012, v ktorej sa zohľadňujú riziká vykonávania vybraných úsporných opatrení a menej optimistický makroekonomický scenár.

Miera rastu verejných výdavkov po zohľadnení diskrečných opatrení na strane príjmov je v súlade s referenčnou hodnotou pre výdavky podľa Paktu o stabilite a raste na rok 2013, ale nie na roky 2014 a 2015. Podľa plánov vlády sa bude verejný dlh počas obdobia programu naďalej znižovať na hodnotu pod 73 % HDP v roku 2015, ale zostane nad referenčnou hodnotou 60 % HDP. Čo sa týka referenčnej hodnoty pre zníženie dlhu, Maďarsko bude v rokoch 2013 – 2014 v prechodnom období a konvergenčný program by zabezpečil dostatočný pokrok smerom k dosiahnutiu súladu s referenčnou hodnotou. Podľa konvergenčného programu sa má referenčná hodnota pre zníženie dlhu dosiahnuť na konci prechodného obdobia, v roku 2015, a to by malo pomôcť znížiť kumulované vonkajšie a vnútorné zadlženie.

(12)

Prijali sa nové právne predpisy na vykonanie ústavného rámca správy fiškálnych záležitostí, ale niektoré jeho prvky sú aj naďalej nedostatočné. Strednodobé rozpočtové plánovanie je len orientačné, zdroje fiškálnej rady nie sú úmerné jej novo udelenému silnému právu veta a dostupnosť rozpočtových informácií je naďalej nedostatočná. Posilnenie strednodobého rozpočtového plánovania a rozšírenie analytickej pôsobnosti fiškálnej rady by pomohlo pri zabezpečení toho, aby nový ústavný rámec správy fiškálnych záležitostí mohol plniť svoju úlohu.

(13)

Politické reakcie na vyriešenie vplyvu daňovej reformy na osoby s nízkymi príjmami (zvýšenie minimálnej mzdy, program na dotovanie miezd) neprispeli k zvýšeniu zamestnanosti, kým opatrenia na podporu účasti žien na trhu práce predstavujú malý krok správnym smerom. Mieru zamestnanosti by pomohlo zlepšiť zdaňovanie práce, ktoré by malo pozitívny vplyv na zamestnanosť, a ďalšie posilnenie opatrení na podporu účasti žien na trhu práce, predovšetkým rozšírením zariadení starostlivosti o deti a predškolských zariadení.

(14)

Verejná služba zamestnanosti prešla reorganizáciou, ktorej výsledkom bolo celkové zníženie počtu zamestnancov, čo je v protiklade s odporúčaním z roku 2011. V oblasti aktívnych politík trhu práce sa niektoré opatrenia zamerané na poskytovanie individualizovaných služieb znevýhodneným skupinám, napríklad v rámci programov Európskeho sociálneho fondu (ESF), zdajú byť dôveryhodné a primerané. Iné opatrenia zamerané na znevýhodnené skupiny (napr. verejné práce) však pravdepodobne nebudú pri zlepšovaní umiestňovania účastníkov na otvorenom pracovnom trhu účinné. Na lepšie fungovanie trhu práce a zvýšenie miery účasti by sa mali bezodkladne prijať rozhodujúce kroky na posilnenie kapacity verejnej služby zamestnanosti pri zachovaní správnej rovnováhy financovania medzi verejnými prácami a inými aktívnymi politikami trhu práce. Na trvalé zníženie nedostatkov vyplývajúcich z veľkého naakumulovaného vonkajšieho a vnútorného dlhu by bolo rovnako dôležité zvyšovanie rastového potenciálu prostredníctvom štrukturálnej reformy na trhu práce. Okrem toho sa národná stratégia pre sociálne začlenenie (Rómov) nepremietla do ďalších politík.

(15)

Opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia predstavujú prevažne kroky správnym smerom, ale existuje tu významný priestor pre ďalší pokrok. Úsilie na zlepšenie prístupu k nebankovému financovaniu takisto predstavuje krok správnym smerom, ale stále chýba komplexné posúdenie politík pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“). Maďarsko zaujíma v rebríčku mnohých ukazovateľov hodnotiacich transparentnosť a kvalitu verejnej správy veľmi nízke miesto, kde by napredovanie takisto pomohlo zlepšiť stabilitu inštitucionálneho a politického prostredia. To by naopak mohlo zlepšiť podmienky pre priame zahraničné investície a podporilo by zníženie značnej nerovnováhy čistých medzinárodných investícií: predovšetkým pomer znovu investovaných ziskov v rokoch 2009 a 2010 dramaticky poklesol, čiastočne z dôvodu krízy, ale aj v dôsledku rady kontroverzných a nepredvídateľných zmien v politickom a fiškálnom prostredí a v právnom a inštitucionálnom systéme. Najnovší trend vo verejnom financovaní výskumu a inovácií (od polovice roka 2010) nie je v súlade s prioritou ročného prieskumu rastu na rok 2012, ktorou je diferencovaná fiškálna konsolidácia podporujúca rast.

(16)

Vláda uskutočnila reformu vyššieho vzdelávania, ktorou sa zaviedli zmeny v štruktúre a financovaní vyššieho vzdelávania. Okrem toho prvky nových právnych predpisov týkajúcich sa školského vzdelávania nesú so sebou riziko predstavujúce zvýšenie počtu osôb, ktoré predčasne ukončia školskú dochádzku, a segregácie v maďarskom systéme školstva. Dostatočne sa neriešila rovnako dôležitá otázka celoživotného vzdelávania. Na zvýšenie konkurencieschopnosti maďarskej pracovnej sily bude dôležité zlepšiť vzdelávanie na všetkých úrovniach.

(17)

Nedostatočný pokrok v reštrukturalizácii verejnej dopravy je dôležitým dôvodom pre rozpočtové sklzy v posledných rokoch. Prevažná väčšina koľajových vozidiel spoločností v oblasti verejnej dopravy dosiahla hranice svojej životnosti. Zvýšenie cezhraničnej kapacity elektronickej siete by mohlo uľahčiť prípadné zvýšenie obchodu so susednými krajinami. Vnútroštátny regulačný orgán pre oblasť energetiky nie je oprávnený organizovať svoje štruktúry nezávisle a nemá výlučné právomoci stanovovať sieťové tarify vrátane miery návratnosti, ktorú si prevádzkovatelia sietí môžu účtovať. Regulované ceny by sa mali vzťahovať len na zraniteľných spotrebiteľov.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Maďarska. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem a predstavila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Maďarsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí Európskej únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni Únie do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní (1) až (7).

(19)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program Maďarska a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania (1).

(20)	Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a jeho konvergenčný program. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté najmä do nižšie uvedených odporúčaní (1), (3), (4) a (5),

TÝMTO ODPORÚČA, aby maďarsko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom:

Do roku 2012 trvalo napraviť nadmerný deficit plnením rozpočtu na rok 2012 a vykonaním následne schválených konsolidačných opatrení, a to pri znížovaní závislosti na jednorazových opatreniach. Ďalej špecifikovať všetky štrukturálne opatrenia potrebné na zabezpečenie trvalej nápravy nadmerného deficitu a na dosiahnutie dostatočného pokroku smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu vrátane splnenia referenčnej hodnoty pre výdavky a zabezpečiť dostatočný pokrok smerom k dosiahnutiu súladu s referenčnou hodnotou pre zníženie dlhu. Okrem toho v snahe pomôcť zmierniť kumulovanú makroekonomickú nerovnováhu stabilne znižovať mieru verejného zadlženia.

2.	Revidovať základný zákon o hospodárskej stabilite začlenením nových numerických pravidiel do záväzného strednodobého rozpočtového rámca. Naďalej rozširovať analytickú pôsobnosť fiškálnej rady s cieľom zvýšiť transparentnosť verejných financií.

Udržateľným a rozpočtovo neutrálnym spôsobom upraviť zdaňovanie práce tak, aby malo pozitívny vplyv na zamestnanosť, a to zmiernením vplyvu daňových zmien z roku 2011 a 2012 na osoby s nízkymi príjmami, napríklad presunutím daňovej záťaže na dane z energií a periodické dane z nehnuteľností. Posilniť opatrenia na podporu účasti žien na trhu práce, predovšetkým rozšírením zariadení starostlivosti o deti a predškolských zariadení.

Posilniť kapacitu verejnej služby zamestnanosti na zvýšenie kvality a účinnosti odbornej prípravy, pomoci pri hľadaní zamestnania a individualizovaných služieb, s osobitným dôrazom na znevýhodnené skupiny. Posilniť aktivačný prvok v režime verejných prác prostredníctvom účinnej odbornej prípravy a pomoci pri hľadaní zamestnania. Vykonať národnú stratégiu pre sociálne začlenenie (Rómov) a začleniť ju do ďalších politík.

Vykonať opatrenia predpokladané na zníženie administratívnej záťaže. Zabezpečiť, aby verejné obstarávanie a legislatívny proces podporovali konkurencieschopnosť trhu a zabezpečovali stabilné regulačné a priaznivé podnikateľské prostredie pre finančné a nefinančné podniky vrátane priamych zahraničných investorov. Znížiť náklady na dodržiavanie daňových predpisov a vytvoriť stabilný, zákonný a nediskriminačný rámec pre zdaňovanie podnikov. Odstrániť neodôvodnené obmedzenia pre zriaďovanie veľkoplošných maloobchodných priestorov. V novej stratégii pre inovácie zabezpečiť špecifické, dobre zacielené motivačné programy na podporu inovatívnych MSP.

6.	Pripraviť a vykonať národnú stratégiu pre otázku predčasného ukončovania školskej dochádzky zabezpečením primeraného financovania. Zabezpečiť, aby vykonávanie reformy vyššieho vzdelávania zlepšilo prístup znevýhodnených skupín k vzdelávaniu.

7.	Reformovať systém verejnej dopravy tak, aby bol nákladovo efektívnejší. Zvýšiť cezhraničnú kapacitu elektrickej siete, zabezpečiť nezávislosť regulačného orgánu pre oblasť energetiky a postupne zrušiť regulované ceny za energiu.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(4) Ú. v. EÚ C 209, 15.7.2011, s. 10.

(3) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(6) Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/44

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem v Írsku na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Írska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/13

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

(2)

Rada prijala 13. júla 2010 odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)	Rada prijala 12. júla 2011 odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem v Írsku na rok 2011, a vydala stanovisko k aktualizovanému programu stability Írska na roky 2011 – 2015.

(4)	Komisia prijala 23. novembra 2011 druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(5)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(6)

(7)	Európska rada takisto vyzvala 2. marca 2012 členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(8)	Írsko predložilo 27. apríla 2012 svoj program stability na roky 2012 – 2015 a národný program reforiem na rok 2012.

(9)

Rada prijala 7. decembra 2010 vykonávacie rozhodnutie 2011/77/EÚ (4) o poskytnutí finančnej pomoci Írsku do konca roka 2013 v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (5). V sprievodnom memorande o porozumení, podpísanom 16. decembra 2010, a v jeho ďalších doplneniach sa stanovujú podmienky hospodárskej politiky, na základe ktorých sa vypláca finančná pomoc.

(10)

Írsko celkove implementovalo podmienky programu finančnej pomoci stanovené v memorande o porozumení. Najmä cieľový fiškálny deficit na rok 2011 (10,6 %) sa výrazne prekročil a v rozpočte na rok 2012 sa cieľový fiškálny deficit v súlade so stropom programu finančnej pomoci stanovil na 8,6 % HDP. Strednodobé plány fiškálnej konsolidácie sú v súlade so stropom deficitu programu finančnej pomoci a so znížením deficitu pod úroveň 3 % HDP do roku 2015. Rekapitalizácia domácich bánk, ktorá bola naplánovaná v prehľade o obozretnom kapitálovom posúdení (Prudential Capital Assessment Review), vypracovanom v roku 2011 Centrálnou bankou Írska, sa v podstate dokončila a znižovanie zadlžovania domácich bánk celkove prekročilo ciele programu finančnej pomoci na rok 2011. Štrukturálne reformy na posilnenie konkurencieschopnosti a umožnenie intenzívnejšieho vytvárania pracovných miest značne pokročili.

(11)

Írske hospodárstvo sa v roku 2011 vrátilo k miernemu rastu na úrovni 0,7 %, čo vo všeobecnosti zodpovedá očakávaniam v rámci programu finančnej pomoci. K rastu prispel najmä vývoz, ktorý bol podporovaný zlepšujúcou sa konkurencieschopnosťou a značným vonkajším dopytom. Čistý vývoz prispel k rastu HDP 4,7 percentuálnych bodov, zatiaľ čo domáci dopyt sa naďalej znižoval v dôsledku fiškálnej konsolidácie, klesajúcej zamestnanosti a úprav bilancie domácností. V roku 2012 sa rast v dôsledku nepriaznivých vonkajších podmienok a pokračujúcej úpravy domáceho dopytu pravdepodobne mierne spomalí na 0,5 %. Spotreba a investície budú v strednodobom období naďalej negatívne ovplyvnené úpravami bilancií domácností a podnikových súvah. Očakáva sa, že rast sa vďaka vývozom zvýši na 1,9 % v roku 2013 a na 2,8 % do roku 2015, k čomu prispeje priaznivý demografický vývoj Írska a flexibilný trh práce, ako aj dostatok voľných kapacít v hospodárstve.

(12)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97, Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz programu, je realistický. Prognózy hospodárskeho rastu v programe stability sú podobné prognóze útvarov Komisie z jari 2012. Cieľom rozpočtovej stratégie programu stability je zníženie celkového deficitu verejných financií pod strop 3 % HDP do konca roku 2015, čo je v súlade s lehotou, ktorú stanovila Rada na korekciu nadmerného deficitu. V programe stability sa teraz predpokladá deficit v roku 2012 na úrovni 8,3 % HDP (čo je pod úrovňou 8,6 % HDP ako cieľa programu), v roku 2013 na úrovni 7,5 % HDP, v roku 2014 na úrovni 4,8 % a do konca obdobia programu v roku 2015 na úrovni 2,8 % HDP. Toto smerovanie je podporované konsolidačnými opatreniami na úrovni 2,7 % HDP vykonávanými v rozpočte na rok 2012 a rozsiahlymi konsolidačnými opatreniami na úrovni 3,9 % HDP v rokoch 2013 a 2014, ako aj ďalším čiastočne špecifikovaným konsolidačným úsilím na úrovni 1,1 % HDP v roku 2015. V programe stability sa opäť uvádza strednodobý rozpočtový cieľ týkajúci sa celkového štrukturálneho deficitu verejných financií na úrovni 0,5 % HDP, ktorý nie je dosiahnutý v programovom období. Strednodobý cieľ primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Celkový verejný dlh je nad úrovňou 60 % HDP a predpokladá sa jeho zvýšenie zo 108 % HDP v roku 2011 na 120 % v roku 2013, predtým než začne klesať. Počas trvania postupu pri nadmernom deficite do roku 2015 a v nasledujúcich troch rokoch sa bude Írsko nachádzať v prechodnom období; rozpočtové plány majú zaistiť dosiahnutie dostatočného pokroku pri dodržiavaní referenčnej hodnoty na zníženie dlhu, ktorá je stanovená v Pakte o stabilite a raste.

(13)	Írsko v rámci Paktu Euro Plus prijalo niekoľko záväzkov. Tieto záväzky sa týkajú zvyšovania konkurencieschopnosti, zamestnanosti a udržateľnosti verejných financií a posilňovania finančnej stability,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Írsko prijalo v období rokov 2012 a 2013 opatrenia s cieľom:

realizovať opatrenia stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady 2011/77/EÚ a podrobnejšie rozpracované v memorande o porozumení zo 16. decembra 2010 a jeho následných dodatkoch.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 215, 21.7.2011, s. 1.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(4) Ú. v. EÚ L 30, 4.2.2011, s. 34.

(5) Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/46

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Talianska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Talianska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/14

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Talianska na rok 2011 a vydala stanovisko k aktualizovanému programu stability Talianska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo bol začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante zakotvenej v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Taliansko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)

Taliansko 30. apríla 2012 predložilo svoj program stability na roky 2012 – 2015 a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či je Taliansko postihnuté makroekonomickou nerovnováhou. Komisia dospela v hĺbkovom preskúmaní k záveru, že v Taliansku existuje určitá, aj keď nie nadmerná nerovnováha. Zatiaľ čo verejný dlh je v rámci Paktu o stabilite a raste dôkladne kontrolovaný, makroekonomický vývoj v oblasti výkonnosti vývozu si zasluhuje pozornosť, aby sa znížilo riziko nepriaznivých účinkov na fungovanie hospodárstva.

(10)

Na základe posúdenia aktualizovaného programu stability podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, z ktorého vychádza uvedený program, je realistický za predpokladu, že nenastane ďalšie zhoršenie podmienok na finančnom trhu. V súlade s prognózou útvarov Komisie z jari 2012 sa očakáva, že reálny HDP sa v roku 2012 prudko zníži a že sa postupne zlepší v roku 2013. V súlade s postupom pri nadmernom deficite je cieľom rozpočtovej stratégie stanovenej v programe stability znížiť do roku 2012 celkový deficit verejných financií pod úroveň referenčnej hodnoty 3 % HDP uvedenej v zmluve, a to ďalším obmedzovaním výdavkov a dodatočnými príjmami. Po korekcii nadmerného deficitu sa v programe stability potvrdzuje strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je vyrovnaná rozpočtová pozícia v štrukturálnom vyjadrení a ktorý primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Taliansko má prostredníctvom opatrení prijatých už v rokoch 2010 – 2011 dosiahnuť tento cieľ v roku 2013, t. j. o rok skôr, než bolo stanovené v predchádzajúcom programe stability. Vychádzajúc z (prepočítanej) štrukturálnej rozpočtovej rovnováhy (5) dosahuje plánované priemerné ročné fiškálne úsilie na roky 2010 – 2012 úroveň značne nad 0,5 % HDP odporúčanú Radou v rámci postupu pri nadmernom deficite. Tempo štrukturálnych úprav predpokladané v roku 2013 umožní Taliansku v danom roku dosiahnuť strednodobý cieľ a plánovaná miera rastu výdavkov verejnej správy by s prihliadnutím na diskrečné opatrenia na strane príjmov bola v súlade s referenčnou hodnotou pre výdavky stanovenou v Pakte o stabilite a raste.

V programe stability sa predpokladá, že v roku 2012 miera zadlženia verejných financií dosiahne vrchol a potom, ako sa zvýši primárny prebytok, začne klesať zrýchľujúcim sa tempom. V rokoch 2013 – 2014 sa Taliansko bude nachádzať v prechodnom období a jeho rozpočtové plány by mali zaistiť dostatočný pokrok pri dodržiavaní referenčnej hodnoty pre zníženie dlhu, ako bolo potvrdené v prognóze útvarov Komisie z jari 2012. Podľa plánov Talianska bude referenčná hodnota pre zníženie dlhu splnená na konci prechodného obdobia (2015). Dosiahnutie uvedených výsledkov v oblasti deficitu a dlhu si bude vyžadovať prísne a dôkladné plnenie rozpočtu v rámci opravných opatrení prijatých v rokoch 2010 – 2011.

(11)

Pokiaľ ide o fiškálny rámec, taliansky parlament schválil zákon, ktorým sa do talianskej ústavy zavádza pravidlo vyrovnaného rozpočtu. Na konkretizovanie hlavných znakov tohto pravidla, t. j. podrobných dojedaní o jeho použití, primeraných opravných mechanizmov a únikových ustanovení, ako aj potrebnej spolupráce medzi rôznymi úrovňami verejnej správy, budú potrebné vykonávacie právne predpisy. Vláda sa zaviazala usilovať o trvalé zlepšenie efektívnosti a kvality výdavkov verejnej správy prostredníctvom hĺbkových prieskumov o výdavkoch na všetkých úrovniach verejnej správy. Tieto prieskumy by mali takisto viesť k tomu, že sa budú uprednostňovať výdavkové položky podporujúce rast. S rovnakým cieľom sa použitie štrukturálnych fondov nanovo upraví prostredníctvom opatrení prijatých v marci 2011 a v kohéznom akčnom pláne z novembra 2011, pričom pôjde aj o zrýchlenie využívania štrukturálnych fondov. Významné nedostatky, pokiaľ ide o kapacity verejnej správy, najmä v konvergenčných regiónoch, naďalej bránia využívaniu fondov.

(12)

Hospodársku výkonnosť krajiny nepriaznivo ovplyvnila štruktúra daňového systému a vysoká úroveň daňových únikov a práce na čierno. Daňová disciplína a riadenie sú takisto ovplyvnené rozsiahlymi daňovými výdavkami a zložitými a zaťažujúcimi administratívnymi postupmi. Presun daňového zaťaženia z výrobných faktorov na spotrebu a majetok, ktorý už bol schválený legislatívnymi reformami, je dôležitým prvým krokom smerom k tomu, aby bola daňová štruktúra viac zameraná na rast. Potrebné je však pokračovať v tomto presune a zároveň zohľadňovať prerozdeľovacie účinky.

(13)

Dohoda sociálnych partnerov z júna 2011 s cieľom reformovať rámec kolektívneho vyjednávania o mzdách bola formalizovaná v právnych predpisoch. Mala by umožňovať rozsiahlejšie používanie zmlúv na úrovni podnikov, čím sa lepšie zohľadnia potreby jednotlivých výrobných činností, pričom toto používanie by bolo potrebné monitorovať. Aby sa však plne riešila otázka dynamickejších nominálnych jednotkových nákladov práce než u obchodných partnerov Talianska, ktorá je faktorom straty konkurencieschopnosti Talianska, mal by sa ďalej reformovať systém vyjednávania o mzdách, ktorý by umožňoval pružnejšie dohody na úrovni sektorov v rámci krajiny. V apríli 2012 vláda navrhla ambicióznu reformu trhu práce na riešenie dlhodobých problémov talianskeho trhu práce vrátane jeho segmentácie. Túto reformu treba urýchlene prijať a zabezpečiť, aby jej cieľ a úroveň ambícií ostali úmerné výzvam talianskeho trhu práce. Rozsah a účinnosť liberalizácie systému služieb zamestnanosti by sa mali dôkladne sledovať.

(14)

Napriek snahám zvýšiť zamestnateľnosť žien, najmä prostredníctvom cielených fiškálnych stimulov, je miera zamestnanosti talianskych žien výrazne nižšia (46,5 % v roku 2011), než je priemer EÚ-27 (58,5 % v roku 2011). Potrebné sú ďalšie opatrenia v oblasti zariadení starostlivosti o deti a starších občanov. Najmä pre staršie ženy v súkromnom sektore je situácia ťažká, keďže vek odchodu do dôchodku sa pre ženy zvýši o päť rokov medzi 2012 a 2018.

(15)

Zamestnanosť mladých ľudí v Taliansku dosiahla v roku 2011 v priemere 29,1 % a v prvých mesiacoch roku 2012 ďalej rástla. Najmä zamestnanosť absolventov inštitúcií terciárneho vzdelávania je vysoká, pričom existuje jasný nesúlad medzi nadobudnutými zručnosťami a tými, ktoré sú potrebné na trhu práce. To, že sa podporuje učňovské vzdelávanie ako dôležitá vstupná brána na trh práce, je potešiteľné, avšak vyžaduje si to presadenie primeraných nástrojov, ako je nový systém noriem zamestnávania a odbornej prípravy a schém pre osvedčenia o zručnostiach. Komisia zriadila akčný tím na presmerovanie kohéznych fondov smerom k opatreniam na podporu zamestnávania mladých ľudí a rozvoj malých a stredných podnikov (MSP).

(16)

Miera predčasného ukončovania školskej dochádzky vo výške 18,8 % na celoštátnej úrovni so silnými regionálnymi rozdielmi nepriaznivo vplýva na nezamestnanosť mladých ľudí. Kombináciou preventívnych, intervenčných a kompenzačných opatrení by sa malo cielenejšie a koordinovanejšie postupovať pri riešení problematiky predčasného ukončenia školskej dochádzky. Nedostatočné výsledky systému terciárneho vzdelávania by sa mali takisto riešiť, okrem iného plným uskutočňovaním reformy univerzít z roku 2010 a silnejším prepojením medzi výkonnosťou univerzít a prideľovaním verejných financií.

(17)

Taliansko prijalo dôležité opatrenia na liberalizáciu služieb, najmä profesionálnych služieb, a na zlepšenie hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach. Existujú však mnohoraké problémy v odvetviach energetiky a dopravy, najmä v sektore železníc a prístavov, v ktorých pretrvávajú významné problémy v oblasti infraštruktúry a trhu.

(18)

Aj keď boli niektoré opatrenia na podporenie zjednodušenia verejnej správy už prijaté, podnikateľské prostredie v Taliansku ostáva zložité. Najmä justičný systém trpí viacerými nedostatkami pri využívaní zdrojov, v procedurálnej oblasti a inštitucionálnej organizácii, ktoré sa odrážajú v nízkej výkonnosti systému talianskej občianskej spravodlivosti, predovšetkým v príliš dlhom trvaní riešenia prípadov a v počte nevyriešených prípadov.

(19)

Prístup k financovaniu je pre malé a stredné podniky náročný a intenzita rizikového kapitálu je nízka. V decembri 2011 bola zavedená odpočítateľná položka na nové korporatívne vlastné imanie (Allowance for new Corporate Equity), ktorá umožňuje podnikom odrátať od zdaniteľného príjmu fiktívnu návratnosť z nových injekcií do vlastného imania. Tým by sa mala uľahčiť expanzia malých a stredných podnikov a investovanie do inovácií. Aj keď boli prijaté určité opatrenia na podporu výskumu a vývoja v súkromnom sektore, najmä refinancovanie daňových bonusov pre investície podnikov do výskumu, intenzita zostáva nízka a implementácia projektov inovatívneho charakteru je slabá.

(20)

Taliansko prijalo v rámci Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a vykonávanie záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú zvyšovania zamestnanosti, zlepšovania konkurencieschopnosti, udržateľnosti verejných financií a zároveň posilňovania finančnej stability. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v nižšie uvedených odporúčaniach.

(21)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Talianska. Posúdila program stability a národný program reforiem a predložila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam, čo sa týka udržateľnej fiškálnej a sociálno-ekonomickej politiky Talianska, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že poskytne vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní (1) až (6).

(22)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania (1).

(23)	Rada na základe výsledkov hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní (1), (4), (5) a (6),

TÝMTO ODPORÚČA, aby Taliansko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom:

Vykonať rozpočtovú stratégiu v zmysle plánu a zaistiť, aby bol nadmerný deficit v roku 2012 odstránený. Zaručiť plánované štrukturálne primárne prebytky a postarať sa o to, aby pomer dlhu k HDP nabral do roku 2013 klesajúci kurz. Zabezpečiť primeraný pokrok pri plnení strednodobého rozpočtového cieľa, pri ktorom sa dodrží referenčná hodnota pre výdavky a dosiahne dostatočný pokrok na ceste k dodržaniu referenčnej hodnoty pre zníženie dlhu.

Zabezpečiť, aby konkretizovanie hlavných znakov ústavného pravidla o vyrovnanom rozpočte vo vykonávacích právnych predpisoch vrátane primeraných mechanizmov koordinácie medzi úrovňami verejnej správy bolo v súlade s rámcom EÚ. Sledovať trvalé zlepšenie efektívnosti a kvality verejných výdavkov prostredníctvom plánovaných prieskumov o výdavkoch a vykonávania kohézneho akčného plánu z roku 2011, ktorým sa má zlepšiť využívanie a riadenie finančných prostriedkov EÚ, najmä na juhu Talianska.

Prijať ďalšie opatrenia na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí vrátane zlepšenia významu vzdelávania pre trh práce a uľahčenia prechodu do pracovného pomeru, aj prostredníctvom stimulov pre mladých podnikateľov v zakladaní podnikov a prijímania zamestnancov. Posilniť uznávanie zručností a kvalifikácii v celej krajine s cieľom podporiť mobilitu pracovnej sily. Prijať opatrenia na zníženie miery predčasného opúšťania inštitúcií terciárneho vzdelávania a boj proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky.

Prijať reformu trhu práce, ktorá je prioritou pri riešení segmentácie trhu práce, a zriadiť integrovaný režim príspevkov v nezamestnanosti. Prijať ďalšie opatrenia na vytvorenie stimulov pre účasť žien na trhu práce, najmä prostredníctvom poskytovania starostlivosti o deti a starších občanov. Monitorovať a v prípade potreby posilniť vykonávanie nového rámca stanovovania miezd s cieľom prispieť k zosúladeniu rastu miezd a produktivity na úrovni odvetví a spoločností.

Bojovať proti daňovými únikom. Postupovať proti tieňovej ekonomike a práce na čierno, napríklad zintenzívnením previerok a kontrol. Prijať opatrenia na zníženie rozsahu daňových výnimiek, úľav a znížených sadzieb DPH a zjednodušiť daňový zákonník. Prijať ďalšie opatrenia na presun daňového zaťaženia z oblasti kapitálu a práce na majetok a spotrebu, ako aj životné prostredie.

Vykonať prijaté liberalizačné a zjednodušujúce opatrenia v sektore služieb. Prijať ďalšie opatrenia na zlepšenie prístupu na trh v sieťových odvetviach, ako aj kapacity infraštruktúry a vzájomného prepojenia. Ďalej zjednodušiť regulačný rámec pre podniky a zlepšiť administratívnu kapacitu. Zlepšiť prístup k finančným nástrojom, najmä k vlastnému imaniu, s cieľom financovať rastúce podniky a inovácie. Vykonať plánovanú reorganizáciu systému civilnej justície a podporovať použitie alternatívnych mechanizmov urovnávania sporov.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(4) Ú. v. EÚ C 215, 21.7.2011, s. 4.

(3) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(5) Cyklicky upravené saldo bez jednorazových a iných dočasných opatrení, prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v programe, s použitím spoločne dohodnutej metodiky.

(6) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/50

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Lotyšska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Lotyšska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/15

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020 založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem Lotyšska na rok 2011, a vydala stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Lotyšska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) správu o mechanizme varovania, v ktorej neurčila Lotyšska za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)

Lotyšsko splnilo v roku 2011 väčšinu podmienok týkajúcich sa programu strednodobej finančnej pomoci podľa rozhodnutia 2009/290/ES (5). Komisia dokončila piate a posledné preskúmanie v rámci programu Lotyšska pre platobnú bilanciu 21. decembra 2011 s celkovým pozitívnym posudkom týkajúcim sa pokroku vlády v otázke rozpočtových, finančných a štrukturálnych reforiem. Program strednodobej finančnej pomoci bol ukončený v januári 2012. Po ukončení uvedeného programu bude Lotyšsko podliehať dohľadu. Tento dohľad tvorí integrálnu časť existujúcich postupov a mechanizmov dohľadu a zameriava sa na prísne monitorovanie rizík, ktoré by mohli ohrozovať makroekonomickú stabilitu, a preto ovplyvňovať schopnosť splácania. Dohľad po skončení programu bude pokračovať, kým nebude splatená veľká časť úverov (okolo 70 %).

(7)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(8)

(9)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(10)	Lotyšsko 30. apríla 2012 predložilo svoj konvergenčný program, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2012 – 2015, a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(11)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že pri zohľadnení najnovších dostupných informácií je makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, na rok 2012 opatrný a na rok 2013 realistický. Zatiaľ čo makroekonomické odhady na rok 2012 v scenári konvergenčného programu sú veľmi podobné odhadom v prognóze útvarov Komisie z jari 2012 (s odhadmi rastu HDP na úrovni 2,0 % a 2,2 %), nedávne hospodárske údaje ukazujú, že výsledok môže byť vyšší. Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v konvergenčnom programe je odstrániť nadmerný deficit do roku 2012 a priblížiť sa strednodobému rozpočtovému cieľu do konca obdobia konvergenčného programu. V konvergenčnom programe na roky 2012 – 2015 došlo k zmene strednodobého rozpočtového cieľa z – 1,0 % na – 0,5 % HDP. Nový strednodobý rozpočtový cieľ primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Plánovaný celkový deficit v roku 2012 je v súlade s termínom odstránenia nadmerného deficitu stanoveného v odporúčaní Rady zo 7. júla 2009. Na rok 2013 je cieľom konvergenčného programu celkový deficit na úrovni 1,4 % HDP, hoci plánované zníženie výdavkov nie je ešte v plnej miere podporované náležitými opatreniami. Vychádzajúc z (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda (6) sa Lotyšsko priblíži svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu do konca obdobia konvergenčného programu v roku 2015. Keďže prepočítané informácie poukazujú na to, že pokrok pri dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa je menší ako 0,5 % HDP v štrukturálnom vyjadrení v neskorších rokoch konvergenčného programu, plánované obmedzenie výdavkov by zaistilo, že miera rastu výdavkov verejných financií s prihliadnutím na diskrečné príjmové opatrenia by bola v súlade s referenčnou hodnotou pre výdavky podľa Paktu o stabilite a raste.

Zároveň daňové zmeny z druhej polovice roku 2012, ktoré prijal Parlament 24. mája 2012 a ktoré ešte nie sú premietnuté do scenára konvergenčného programu, ale sú potvrdené v liste, ktorý sprevádza konvergenčný program, ohrozujú splnenie cieľov na rok 2013 a ďalšie roky. Miera dlhu verejnej správy je pod úrovňou 60 % HDP, pričom sa zvýši zo 42,6 % HDP v roku 2011 na 46,7 % HDP v roku 2014, keď orgány predfinancujú veľké objemy splátok vzťahujúcich sa na medzinárodný program finančnej pomoci, ktoré sa budú musieť uhradiť v rokoch 2014 – 2015, a zníži sa na 38,9 % v roku 2015, keď sa tieto splátky realizujú.

(12)

Lotyšsko by malo uskutočňovať stratégiu spočívajúcu v kladení dôrazu nie na zdaňovanie práce, ale na zdaňovanie spotreby, majetku a využívania prírodných a iných zdrojov pri súčasnom zlepšovaní štrukturálneho salda. Pomerne vysoké daňové zaťaženie pracujúcich so slabým príjmom a vysoký podiel nelegálnej práce naznačujú potrebu primeranej politiky trhu práce, preskúmania daňového a sociálneho systému a zvýšeného úsilia bojovať proti tieňovej ekonomike. Environmentálne dane sú naďalej pomerne málo rozvinuté a silne im dominuje zdaňovanie motorového paliva, zatiaľ čo zdaňovanie iných zdrojov energie, znečistenia a používania prírodných zdrojov je nižšie ako priemer EÚ. Ďalšie rozšírenie daňového základu na iné zdroje environmentálneho zdaňovania, predovšetkým na znečistenie, ako aj rozsiahlejšie zdaňovanie zdrojov energie by malo pomôcť pri dosahovaní cieľov v oblasti životného prostredia a zároveň poskytnúť priestor pre daňový odklon od zdaňovania pracovnej sily.

(13)

V procese prebiehajúcej reformy fiškálneho riadenia sa Lotyšsko vyzýva, aby zabezpečilo, že parlament prijme zákon o fiškálnej disciplíne, a aby vypracovalo zákon o strednodobom rozpočtovom rámci s cieľom posilniť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Prijatie zákona o fiškálnej disciplíne bude v súlade so záväzkami vlády na základe programu pre platobnú bilanciu; návrh zákona, ktorý prijala vláda, je tiež zameraný na začlenenie vypracovávaného acquis EÚ v oblasti fiškálneho riadenia do lotyšskej legislatívy. Ak sa nový zákon prijme a implementuje, v Lotyšsku, ktorému v súčasnosti chýba účinný mechanizmus na zmiernenie rastu výdavkov v priaznivom hospodárskom období, sa tak výrazne posilní fiškálny rámec.

(14)	Aby sa zabezpečila kontinuita dôchodkovej reformy, Lotyšsko sa vyzýva, aby obnovilo príspevky do povinného kapitalizačného súkromného dôchodkového systému vo výške 6 % hrubej mzdy v roku 2013 zo súčasnej zníženej úrovne predstavujúcej 2 % hrubej mzdy.

(15)

Lotyšsko musí posilniť a reformovať systém sociálneho zabezpečenia a bojovať proti nezamestnanosti, ktorá je jedna z najvyšších v Únii. Problém nezamestnanosti mladých ľudí sa stal zrejmým najmä počas krízy, čo odhaľuje tiež vysoký nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami. Boli navrhnuté a vykonané osobitné aktívne politiky trhu práce zamerané na mladých ľudí, medzi nimi aj odborné školenia, dobrovoľnícka činnosť a dotácie na mzdy pre mladých ľudí. Vzhľadom na rozsah problému majú však tieto obmedzené činnosti relatívne malý vplyv.

(16)

V roku 2011 čelí 40 % lotyšského obyvateľstva riziku chudoby a sociálneho vylúčenia, čo ovplyvňuje zamestnateľnosť pracovnej sily a budúcu perspektívu rastu. Lotyšsko prijalo núdzovú stratégiu siete sociálnej záchrany. Vládne politiky zamerané na zníženie chudoby sa sústreďujú na zníženie nerovnosti príjmov, znížené daňové zaťaženie pracujúcich rodín a lepší prístup na trh práce. Lotyšsko však vynakladá pomerne málo prostriedkov na sociálnu ochranu a sociálne transfery majú len malý vplyv na znižovanie chudoby, keďže veľká časť sociálnych transferov sa prerozdeľuje späť osobám so stredne vysokými a vysokými príjmami. Výdavky na dávky, pri ktorých sa skúmajú majetkové pomery, sú nízke, pričom úlohu záchrannej sociálnej siete čiastočne plnia dočasné verejné pracovné miesta, ktoré sú zle platené. V otázke dávok sociálnej pomoci predstavujú problém chudoba a nezamestnanosť a pomerne často dochádza k zneužívaniu systému. Veľké nerovnosti v prístupe k sociálnej pomoci na úrovni miestnych samospráv a slabá transparentnosť komplikujú rozhodovanie vychádzajúce z overených poznatkov. Problémy dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí sa počas krízy ukázali osobitne zrejmé. Väčšina nezamestnaných mladých ľudí nemá profesionálnu kvalifikáciu. Je relatívne vysoký počet mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ktorí neštudujú a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave. Opatrenia by sa mali prijať v súlade s výsledkami spoločného akčného tímu Lotyšska a Komisie zameraného na zamestnanosť mladých ľudí.

(17)

Lotyšsko sa vyzýva, aby ďalej presadzovalo energetickú účinnosť a podporovalo hospodársku súťaž v rámci veľkých energetických sietí a zároveň zlepšovalo prepojenosť s energetickými sieťami EÚ. Daňový systém neposkytuje dostatočné stimuly na zníženie nákladov na energiu a zmenu spotreby a investícií smerom k energeticky účinným výrobkom (dopravné prostriedky, izolácia budov, vykurovacie systémy). Energetickým trhom v Lotyšsku stále dominujú monopoly. Z historických dôvodov sú trhy so zemným plynom a elektrickou energiou väčšinou oddelené od trhov ostatných členských štátov.

(18)

Neefektívnosť systému občianskoprávneho súdnictva má negatívny vplyv na obchodné a hospodárske prostredie, pretože riziko podnikania a náklady naň sa zvyšujú. Existuje veľký počet nevybavených súdnych konaní prvého a druhého stupňa v občianskych a obchodných veciach, najmä pokiaľ ide o zmluvné záväzky a nesolventnosť. Bude možno potrebné vyhodnotiť profesionálny výkon sudcov. Opodstatnené sú ďalšie zlepšenia v systéme právnych predpisov o platobnej neschopnosti.

(19)

Napriek pomerne vysokej úrovni dosiahnutého vzdelania významná časť pracovnej sily nemá odbornú spôsobilosť a má obmedzený prístup k vyššiemu vzdelávaniu. Univerzity dosahujú zlé výsledky v celosvetovom rebríčku najlepších univerzít a sú charakterizované nízkou medzinárodnou konkurencieschopnosťou a slabou správou. Nízka spolupráca medzi univerzitami, výskumnými inštitúciami a podnikmi prináša veľmi chabé výsledky v oblasti inovácie. Chýba systematická a účinná stratégia v oblasti výskumu a inovácie. Lotyšsko má tiež najnižšie výdavky podnikov na výskum a vývoj v Únii.

(20)

Lotyšsko v rámci Paktu Euro Plus prijalo niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a vykonávanie záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú podpory zamestnanosti, zlepšovania konkurencieschopnosti, zvyšovania udržateľnosti verejných financií a posilňovania finančnej stability. Komisia posúdila plnenie záväzkov vyplývajúcich z Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia sa zohľadnili v nižšie uvedených odporúčaniach.

(21)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Lotyšska. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Lotyšsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 7.

(22)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (7) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Lotyšsko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s támito cieľmi:

Zabezpečiť plánovaný pokrok na ceste k včasnému odstráneniu nadmerného deficitu. Na tieto účely v plnej miere implementovať rozpočet na rok 2012 a vyvinúť úsilie o štrukturálnu úpravu uvedené v odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Následne implementovať rozpočtovú stratégiu podporenú dostatočne konkretizovanými štrukturálnymi opatreniami na rok 2013 a ďalšie roky s cieľom dostatočne napredovať pri dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa a dodržiavať referenčnú hodnotu v oblasti výdavkov. Na zníženie dlhu verejných financií využívať cyklické príjmy, ktoré sú lepšie, než sa očakávalo.

Implementovať opatrenia týkajúce sa presunu zdaňovania z práce na zdaňovanie spotreby, majetku a využívania prírodných a iných zdrojov pri súčasnom zlepšovaní štrukturálneho salda; zabezpečiť prijatie zákona o fiškálnej disciplíne a vypracovať zákon o strednodobom rozpočtovom rámci s cieľom posilniť dlhodobú udržateľnosť verejných financií; obnoviť príspevky do povinného kapitalizačného súkromného dôchodkového systému vo výške 6 % hrubej mzdy od roku 2013.

Prijať opatrenia na zníženie dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých, potláčaním predčasného ukončovania školskej dochádzky, presadzovaním účinnejšieho učňovského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy, zvyšovaním kvality, pokrytia a účinnosti aktívnej politiky trhu práce a ich odbornej prípravy a prostredníctvom účinného systému mzdových dotácií.

4.	Riešiť vysokú mieru chudoby a sociálneho vylúčenia reformou systému sociálnej pomoci na zvýšenie jej efektívnosti, a zároveň lepšie chrániť chudobných. Zabezpečiť lepšie zameranie a zvýšenie stimulov k práci.

Ďalej presadzovať energetickú účinnosť vykonávaním opatrení a poskytovaním stimulov k zníženiu nákladov na energiu a k presunu zamerania spotreby na energeticky účinné výrobky vrátane dopravných prostriedkov, budov a vykurovacích systémov. Podporovať hospodársku súťaž v rámci veľkých energetických sietí a zlepšiť prepojenosť s energetickými sieťami EÚ.

6.	Prijať opatrenia na zlepšenie riadenia a efektívnosti v rámci súdnictva najmä v súvislosti s nevybavenými prípadmi a dĺžkou procesov. Prijať kroky na zlepšenie režimu platobnej neschopnosti a právnych predpisov týkajúcich sa mediácie.

Pokračovať v reformách v oblasti vyššieho vzdelávania, okrem iného zavedením nového modelu financovania, ktorý odmeňuje kvalitu, posilňuje prepojenie s potrebami trhu a výskumnými inštitúciami a obmedzí fragmentáciu rozpočtových zdrojov. Vytvoriť a vykonávať účinné politiky výskumu a inovácií nabádaním spoločností, aby inovovali, a to aj prostredníctvom daňových stimulov, modernizáciou infraštruktúry a racionalizáciou výskumných inštitúcií.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 215, 21.7.2011, s. 8.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(5) Ú. v. EÚ L 79, 25.3.2009, s. 39.

(6) Saldo očistené od cyklických vplyvov bez jednorazových a dočasných opatrení, prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v programe a za použitia spoločne dohodnutej metodiky.

(7) Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/54

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem v Litve na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Litvy na roky 2012 – 2015

2012/C 219/16

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada schválila 26. marca 2010 návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada prijala 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada prijala 12. júla 2011 odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem v Litve na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Litvy na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia prijala 23. novembra 2011 druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia prijala 14. februára 2012 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) správu o mechanizme varovania, v ktorej neurčila Litvu za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

Európska rada schválila 2. marca 2012 priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovy bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podpory rastu a konkurencieschopnosti, riešenia nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy. Rada vyzvala členské štáty, aby implementovali odporúčania Rady pre jednotlivé krajiny na rok 2011 a premietli tieto priority do konkrétnych opatrení, ktoré zahrnú do svojich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(8)	Európska rada takisto vyzvala 2. marca 2012 členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)	Litva predložila 27. apríla 2012 svoj konvergenčný program na roky 2012 – 2015 a 30. apríla 2012 svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97, Rada sa domnieva, že makroekonomický scenár uvedený v programe, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, je realistický a je viac-menej v súlade s prognózou útvarov Komisie z jari 2012 na roky 2012 a 2013. Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v konvergenčnom programe je do roku 2012 odstrániť nadmerný deficit v zmysle odporúčania Rady a následne napredovať k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa. V konvergenčnom programe sa potvrdzuje predchádzajúci strednodobý rozpočtový cieľ, najmä štrukturálny prebytok verejných financií na úrovni 0,5 % HDP, ktorý primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste, a uvádza konsolidácia najmenej 1 percentuálneho bodu ročne, pričom dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu sa plánuje do roku 2015. Hoci sú rozpočtové plány v súlade s včasným odstránením nadmerného deficitu, priemerné ročné fiškálne úsilie v rokoch 2010 – 2012 založené na (prepočítanom) štrukturálnom rozpočtovom salde (5) bude podľa očakávaní nižšie než úroveň 2,25 % HDP, ktorú vo svojom odporúčaní zo 16. februára 2010 vyžaduje Rada. Plánované ročné napredovanie k strednodobému rozpočtovému cieľu v rokoch po korekcii nadmerného deficitu je o niečo vyššie ako 0,5 % HDP v štrukturálnom vyjadrení, čo je referenčná hodnota v Pakte o stabilite a raste.

Plánovaná miera rastu výdavkov verejnej správy je pri zohľadnení diskrečných príjmových opatrení v súlade s referenčnou hodnotou týkajúcou sa výdavkov, uvedenou v Pakte o stabilite a raste na rok 2013 a 2014, nie však na rok 2015. Odhaduje sa, že všeobecný štátny dlh by mal v priebehu obdobia konvergenčného programu zostať pod úrovňou 60 % HDP, pričom podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2012 narastie v roku 2013 na úroveň takmer 41 % HDP, zatiaľ čo cieľom konvergenčného programu je dlh znížiť na približne 35 % do roku 2015. Reforma plánovania a plnenia rozpočtu pokračuje, ale vláda musí ešte schváliť navrhované zákony. Týmito zákonmi by sa zvýšila zodpovednosť fiškálneho rámca prostredníctvom zriadenia nezávislého orgánu a sprísnili by sa pravidlá týkajúce sa rezerv štátnej pokladnice.

(11)	Na základe komplexnej stratégie daňovej disciplíny sa v roku 2011 implementovali opatrenia, ktoré posilnili daňovú disciplínu a priniesli dodatočné príjmy. V záujme razantnejšieho zasiahnutia proti daňovým únikom sa však bude vyžadovať pokračovanie vykonávania opatrení.

(12)

Demografický vývoj vyvoláva vážne pochybnosti o udržateľnosti dôchodkového systému. Hoci Litva prijala koncepciu postupného zvyšovania veku odchodu do dôchodku na 65 rokov do roku 2026, samo toto opatrenie nezabezpečí udržateľné a primerané dôchodkové dávky v budúcnosti a je potrebné ho doplniť ďalšími opatreniami. K uvedeným opatreniam môže patriť prepojenie dôchodkového veku a budúcich dávok s demografickými faktormi, zavedenie jasných pravidiel pre valorizáciu, zavedenie užšieho prepojenia medzi príspevkami a dávkami a odstránením stimulov na predčasný odchod do dôchodku. Litva by mohla okrem toho lepšie využívať doplnkové ustanovenie dobrovoľného odchodu do dôchodku. Doplnkovým dôchodkovým sporením prostredníctvom individuálnych predfinancovaných súkromných dôchodkových systémov a/alebo vytvorením zamestnaneckých dôchodkových systémov by sa mohlo znížiť zaťaženie systému sociálneho zabezpečenia a zároveň by sa mohla zlepšiť primeranosť budúcich dôchodkových dávok. Demotivácia pokračovať v práci po dosiahnutí dôchodkového veku bola odstránená.

(13)

Zákon o agentúrach sprostredkujúcich dočasné zamestnanie, zameraný na uľahčenie zamestnania na krátke časové obdobie, nadobudol platnosť 1. decembra 2011. Jeho vplyv však nemusí byť významný, pretože agentúry na sprostredkovanie dočasnej práce fungovali v Litve aj predtým. Komplexný prehľad pracovného práva by mohol identifikovať zbytočné obmedzenia a administratívne prekážky, ktoré bránia flexibilným pracovným zmluvám, ustanoveniam o prepúšťaní a opatreniam flexibilného režimu pracovného času. V záujme zvýšenia účasti na trhu práce, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, nekvalifikované osoby a starších pracovníkov, ako aj zvýšenia flexibility trhu práce sú potrebné dodatočné opatrenia.

(14)

Problém nezamestnanosti mladých ľudí (nad 30 %) a nízkokvalifikovaných osôb sa počas krízy ukázal ako osobitne zjavný. Vláda zavádza niektoré opatrenia na podporu zamestnanosti mládeže, ako sú dotácie na prvé pracovné miesto a znížené dávky sociálneho zabezpečenia. Napriek tomu zostávajú aktivačné sadzby príliš nízke a finančné príspevky pre aktívne politiky trhu práce by sa mohli účinnejšie využívať zacielením dotácií na najzraniteľnejšie osoby. S cieľom zabezpečiť účinnejší prechod zo vzdelávacieho procesu na trh práce by učňovské vzdelávanie a stáže mohli byť príťažlivejšie a mohol by sa zaviesť systém prognóz dopytu po kvalifikáciách. Opatrenia by mali byť v súlade s výsledkami spoločného akčného tímu Litvy a Komisie zameraného na zamestnanosť mladých ľudí.

(15)

Približne tretina litovského obyvateľstva je vystavená hrozbe chudoby a dlhodobého vylúčenia. Ide o štvrtý najvyšší údaj v Únii. V roku 2011 Litva zmenila a doplnila zákon o hotovostnej sociálnej pomoci s cieľom od januára 2012 reformovať sociálny systém. Spustila pilotný model rozdelenia sociálnej podpory, zmenila metódu výpočtu sumy, zaviedla určité pracovné stimuly a zvýšila pokrytie. Reforma sociálnej pomoci je krokom k zníženiu faktorov odrádzajúcich od práce. Je potrebné, aby sa vytvoril monitorovací systém s cieľom posúdiť jeho efektívnosť a jeho vplyv na zmiernenie chudoby. Reforma by mala byť takisto prepojená na aktivačné opatrenia, ktoré posilňujú účasť najmä dlhodobých príjemcov sociálnej pomoci.

(16)

Od roku 2010 vláda podniká ambicióznu reformu štátnych podnikov zameranú na reštrukturalizáciu podnikového riadenia, zvýšenie transparentnosti a oddelenie vlastníckych a regulačných funkcií a zvýšenie hospodárskej súťaže a efektivity. Ide o reformu, ktorá je relevantná a ktorá zahŕňa legislatívne, ako aj organizačné zmeny. V otázkach transparentnosti a zodpovednosti sa dosiahol značný pokrok, keďže výkazy sa v súčasnosti uverejňujú na štvrťročnom a ročnom základe. Stanovili sa jasné podnikateľské ciele. Vláda však súčasne odložila niektoré stránky reformy, najmä oddelenie komerčných a nekomerčných činností štátnych podnikov, pričom má v úmysle implementovať ich v roku 2012.

(17)

Litva dosiahla len obmedzený pokrok v otázke zlepšovania energetickej účinnosti budov. V decembri 2011 vláda prijala program modernizácie bytových budov, ktorý však oslabujú protichodne pôsobiace dotácie dostupné v iných oblastiach politiky, ktoré demotivujú obyvateľov obytných budov od zvyšovania energetickej účinnosti. V záujme zvýšenia energetickej účinnosti budov je preto potrebné urýchlene vyvinúť značné ďalšie úsilie.

(18)

V Litve existuje priestor na preorientovanie zdaňovania smerom k zdaňovaniu spotreby energie, keďže príjmy z environmentálnych daní sú tretie najnižšie v Únii a dane z dopravy najnižšie v Únii. Implicitná sadzba dane zo spotreby energie bola siedma najnižšia v Únii v roku 2010, zatiaľ čo dane z energie sú z hľadiska HDP iba mierne pod priemerom EÚ.

(19)

V infraštruktúre energetického systému krajiny neexistuje hospodárska súťaž a prepojenia, čo je faktor, ktorý bráni rastu. Nedostatočné prepojenia bránia vzniku hospodárskej súťaže na trhoch s energiami. Koncentrácia je naďalej vysoká (nad 90 %) tak na plynárenskom trhu, ako aj na trhu s elektrickou energiou.

(20)

Litva prijala v rámci Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a vykonávanie záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú zvyšovania konkurencieschopnosti a zamestnanosti, zlepšovania udržateľnosti verejných financií a posilňovania finančnej stability. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v nižšie uvedených odporúčaniach.

(21)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Litvy. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Litve, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní (1) až (6).

(22)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania (1),

TÝMTO ODPORÚČA, aby Litva prijala v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s týmto cieľom:

Zabezpečiť plánované napredovanie pri realizovaní včasnej korekcie nadmerného deficitu. Na tieto účely v plnej miere implementovať rozpočet na rok 2012 a vyvinúť úsilie o štrukturálnu úpravu uvedené v odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Následne skonkretizovať opatrenia potrebné na implementáciu rozpočtovej stratégie na rok 2013 a ďalšie roky v zmysle plánu, ktorá zabezpečí primerané úsilie o štrukturálnu úpravu, aby sa dostatočne napredovalo pri dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa a aby sa dodržiavala referenčná hodnota týkajúca sa výdavkov pri súčasnom minimalizovaní znižovania výdavkov na podporu rastu. V tejto súvislosti preskúmať a zvážiť zvyšovanie tých daní, ktoré sú najmenej škodlivé pre rast, akými sú zdaňovanie bývania a environmentálne zdaňovanie vrátane zavedenia zdaňovania automobilov pri súčasnom posilňovaní daňovej disciplíny. Posilniť fiškálny rámec najmä zavedením vynútiteľných a záväzných výdavkových stropov v strednodobom rozpočtovom rámci.

2.	Prijať právne predpisy týkajúce sa komplexnej reformy dôchodkového systému. Uviesť do súladu zákonom stanovený dôchodkový vek so strednou dĺžkou života, stanoviť jasné pravidlá valorizácie dôchodkov a zlepšiť doplnkové systémy sporenia. Podporiť dôchodkovú reformu opatreniami pre aktívne starnutie.

Riešiť problém vysokej nezamestnanosti, a to najmä mladých ľudí, nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou a dlhodobo nezamestnaných zameraním zdrojov na aktívne politiky trhu práce a súčasným zvyšovaním ich efektivity. Zvýšiť účinnosť systémov učňovského vzdelávania. Zmeniť a doplniť pracovnoprávne predpisy týkajúce sa flexibilných pracovných zmlúv, ustanovení o prepúšťaní a opatrení flexibilného pracovného času.

4.	Zvýšiť pracovné stimuly a posilniť prepojenia medzi reformou sociálnej pomoci a aktivačnými opatreniami, najmä pre najzraniteľnejšie skupiny, na zníženie chudoby a sociálne vylúčenie.

Implementovať všetky aspekty balíka reforiem štátnych podnikov najmä s cieľom zabezpečiť oddelenie vlastníckych a regulačných funkcií a oddelenie komerčných a nekomerčných činností. Zaviesť vhodné monitorovacie nástroje na posúdenie účinnosti reforiem a zabezpečenie súladu všetkých štátnych podnikov s požiadavkami reformy.

Zintenzívniť opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti budov, a to aj prostredníctvom odstránenia demotivačných faktorov a rýchlej implementácie holdingového fondu. Podporovať hospodársku súťaž v rámci energetických sietí prostredníctvom zlepšenia prepojenia s členskými štátmi v oblasti elektrickej energie a plynárenstva.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 210, 16.7.2011, s. 1.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(5) Cyklicky upravené saldo bez jednorazových a dočasných opatrení, prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v programe s použitím spoločne dohodnutej metodiky.

(6) Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/58

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Luxemburska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Luxemburska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/17

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o zahájení novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých je potrebné vykonať opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskcyh politikách a politikách zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem Luxemburska na rok 2011, a vydala stanovisko k aktualizovanému programu stability Luxemburska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) správu vyplývajúcu z mechanizmu varovania, v ktorej neurčila Luxembursko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)	Luxembursko 27. apríla 2012 predložilo svoj program stability, ktorý sa vzťahuje na obdobie 2012 – 2015, a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu stability, je realistický. Najmä scenár programu stability na roky 2012 a 2013 sa veľmi približuje prognóze útvarov Komisie z jari 2012. Strednodobé prognózy deficitu vychádzajú z mierne optimistického scenára rastu, ktorý sa pohybuje nad potenciálnym rastom, hoci je stále dostatočne pod priemernou historickou úrovňou. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe stability je znížiť deficit z 1,5 % v roku 2012 na 0,9 % v roku 2014 prostredníctvom balíka konsolidačných opatrení vo výške približne 1,2 % HDP a poskytnúť väčší priestor na manévrovanie v prípade negatívnych otrasov. Programom stability sa potvrdzuje predchádzajúci strednodobý rozpočtový cieľ štrukturálneho prebytku vo výške 0,5 %. Tento strednodobý rozpočtový cieľ však nemožno podľa ustanovení Paktu o stabilite a raste považovať za primeraný, pretože na základe súčasných politík a prognóz sa nezdá, že tento strednodobý rozpočtový cieľ dostatočne zohľadňuje implicitné záväzky vzťahujúce sa na starnutie obyvateľstva, napriek dlhu nižšiemu, než je referenčná hodnota stanovená v zmluve. Okrem toho by sa Luxembursko na základe prognózy útvarov Komisie z jari 2012, ako aj na základe (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda v programe stability výrazne odchýlilo od svojho strednodobého rozpočtového cieľa od roku 2012. Očakáva sa, že miera rastu výdavkov verejnej správy po odpočítaní diskrečných opatrení na strane príjmov výrazne prekročí referenčnú hodnotu pre výdavky stanovenú v Pakte o stabilite a raste. Hrubý verejný dlh vo výške 20 % HDP je pod referenčnou hodnotou stanovenou v zmluve.

(11)

Vláda 20. januára 2012 prijala návrh zákona na reformovanie dôchodkového systému pre súkromný a verejný sektor. Reformou by sa zaviedli niektoré nápravné mechanizmy pre prípad nepriaznivého vývoja finančnej situácie systému a upravila by sa veľmi veľkorysá metóda výpočtu príspevkov. Nová metóda výpočtu sa však bude zavádzať postupne v priebehu veľmi dlhého obdobia 40 rokov. Okrem toho možnosti predčasného odchodu do dôchodku zostávajú vcelku nezmenené a neboli navrhnuté žiadne opatrenia na naviazanie zákonného veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života. Celkovo Luxembursko podniká kroky správnym smerom, zdá sa však, že návrh reformy nepredstavuje dostatočnú záruku dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

(12)

V januári 2012 parlament prijal zákon na obmedzenie uplatňovania automatickej indexácie miezd medzi rokmi 2012 a 2014 s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť luxemburského hospodárstva. Okrem možnej zmeny referenčného indexu však vláda neoznámila žiadne ďalšie plány na trvalú revíziu systému stanovovania miezd. Aj keď je produktivita Luxemburska v súčasnosti veľmi vysoká, priestor na manévrovanie v súvislosti s rastom produktivity je čoraz menší. Aby sa z dlhodobého hľadiska zachovala konkurencieschopnosť luxemburského hospodárstva, je po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou praxou potrebná trvalá revízia systému stanovovania miezd.

(13)

Luxembursko prijalo niektoré relevantné a dôveryhodné kroky na riešenie relatívne vysokej nezamestnanosti mladých ľudí. S cieľom uľahčiť integráciu mladých ľudí na trhu práce je však potrebná ucelená stratégia okrem iného na posilnenie spolupráce medzi samosprávami a na zlepšenie účinnosti služieb zamestnanosti. Na mladých ľudí, ktorí si hľadajú prácu, a najmä na tých, ktorí majú nižšiu úroveň vzdelania, by sa mali vzťahovať vyššie investície do odbornej prípravy a vzdelávania.

(14)

Očakáva sa, že Luxembursko bude čeliť ťažkostiam pri dosahovaní svojho cieľa v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov na rok 2020. Podľa najnovších prognóz na rok 2020 založených na existujúcich opatreniach sa v porovnaní s cieľom znížiť emisie o 20 % v Luxembursku v rokoch 2005 až 2020 očakáva zvýšenie emisií v odvetviach, na ktoré sa nevzťahuje systém ETS (systém obchodovania s emisiami), o 6 %. Najvýznamnejším zdrojom emisií je odvetvie cestnej dopravy, ktorý má veľký potenciál na zníženie emisií. Cena pohonných hmôt zostáva jednou z najnižších v EÚ, čím sa povzbudzuje „palivová turistika“ a vyvolávajú negatívne vedľajšie účinky z hľadiska znečistenia a preťaženia. Na zníženie emisií skleníkových plynov sú potrebné dodatočné politiky, alebo sa budú musieť použiť nákladné mechanizmy flexibility.

(15)

Luxembursko v rámci Paktu Euro Plus prijalo niekoľko záväzkov. Tieto záväzky, ako aj plnenie záväzkov predložených v roku 2011, sa týkajú zlepšovania konkurencieschopnosti, zvýšenia zamestnanosti a posilnenia finančnej stability. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v odporúčaniach.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Luxemburska. Posúdila program stability a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Luxembursku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5.

(17)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Luxembursko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom:

Zachovať zdravú fiškálnu pozíciu korekciou akejkoľvek odchýlky od strednodobého rozpočtového cieľa, ktorý zabezpečuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, predovšetkým s prihliadnutím na implicitné záväzky súvisiace so starnutím obyvateľstva. Na tento účel posilniť a dôsledne vykonať rozpočtovú stratégiu za pomoci dostatočne konkretizovaných opatrení na rok 2013 a neskoršie obdobie vrátane dodržania referenčnej hodnoty pre výdavky.

Posilniť navrhovanú dôchodkovú reformu prijatím dodatočných opatrení na zvýšenie účasti starších pracovníkov, najmä zabránením predčasnému odchodu do dôchodku, ako aj prijatím ďalších opatrení na zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku, najmä naviazaním zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života s cieľom zaručiť dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému.

Uskutočniť po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou praxou ďalšie kroky na reformu systému vyjednávania o mzdách a indexácie miezd s cieľom zachovať konkurencieschopnosť luxemburského hospodárstva z dlhodobejšieho hľadiska, pričom v prvom rade zachovaním súčasného jednoročného intervalu indexácie po roku 2014 a znížením vplyvu energetiky a iných nestálych položiek na referenčný index.

Pokračovať v úsilí o zníženie nezamestnanosti mladých ľudí posilnením zapojenia zainteresovaných strán a posilnením opatrení v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania, najmä v prípade osôb s nízkym vzdelaním, s cieľom lepšie prispôsobiť zručnosti a kvalifikácie mladých ľudí dopytu po pracovnej sile.

5.	Zabezpečiť, aby sa splnili ciele týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov z činností, na ktoré sa ETS (systém obchodovania s emisiami) nevzťahuje, najmä zvýšením zdanenia energetických výrobkov.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 210, 16.7.2011, s. 5.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(5) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/61

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Malty na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Malty na roky 2012 – 2015

2012/C 219/18

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020 založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem Malty na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Malty na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) správu o mechanizme varovania, v ktorej neurčila Maltu za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)	Malta 30. apríla 2012 predložila svoj program stability na roky 2012 – 2015 a 23. apríla 2012 svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy, je v porovnaní s prognózou rastu Komisie optimistický, najmä v neskorších rokoch obdobia programu. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe stability je postupne znížiť deficit na 0,3 % HDP v roku 2015 po plánovanej náprave nadmerného deficitu v roku 2011. Programom stability sa potvrdzuje predchádzajúci strednodobý rozpočtový cieľ spočívajúci vo vyváženej pozícii v štrukturálnom vyjadrení, ktorý sa má dosiahnuť v období nasledujúcom po programovom období. Strednodobý rozpočtový cieľ zodpovedá primerane požiadavkám Paktu o stabilite a raste. Existuje riziko, že výsledky deficitu by mohli zaostávať za cieľom v dôsledku: i) nižších príjmov z dôvodu mierne optimistického makroekonomického scenára; ii) možného prekročenia bežných primárnych výdavkov a iii) prebiehajúcej reštrukturalizácie národnej leteckej spoločnosti (Air Malta) a finančnej situácie dodávateľa energií (Enemalta). Na základe (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda (5) sa predpokladá, že ročný pokrok smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu je v súlade s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP stanovenou v Pakte o stabilite a raste.

Pri zohľadnení Komisiou vytýčených jednorazových opatrení zahrnutých do rozpočtových cieľov je priemerný pokrok smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu mierne vyšší (0,75 % HDP), ale rozložený veľmi nerovnomerne, keď v roku 2012 nedochádza k žiadnemu pokroku a následne sa vyvíja úsilie o dosiahnutie 1,25 % v roku 2013. Podľa informácií uvedených v programe stability by miera rastu štátnych výdavkov bola pri zohľadnení diskrečných príjmových opatrení v súlade s referenčnou hodnotou pre výdavky stanovenou v Pakte o stabilite a raste počas celého programového obdobia. Riziká spojené s rozpočtovými cieľmi však naznačujú, že priemerné prispôsobenie smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu by mohlo byť pomalšie, než je vhodné. V programe stability sa predpokladá sa, že pomer hrubého verejného dlhu po dosiahnutí svojho vrcholu na úrovni 72 % HDP v roku 2011 začne klesať a dosiahne 65,3 % HDP v roku 2015 (stále nad referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve).

V súlade s plánmi uvedenými v programe stability Malta dosahuje dostatočný pokrok smerom k splneniu referenčnej hodnoty pre zníženie zadlženosti stanovenej v Pakte o stabilite a raste na konci prechodného obdobia (rok 2015), ale tento odhad nemožno brať záväzne, pretože pomer zadlženosti by mohol byť vyšší, než sa plánoval, vzhľadom na možnosť vyšších deficitov a úpravy bilančných tokov. Strednodobý rozpočtový rámec Malty zostáva nezáväzný, čo svedčí o relatívne krátkom fiškálnom plánovacom horizonte. V programe stability sa uvádza, že vláda v súlade s nedávnymi zmenami riadenia v rámci eurozóny zvažuje reformy ročného rozpočtového postupu vrátane harmonogramov a zavádza fiškálne pravidlo zakotvené v Ústave, vrátane mechanizmov monitorovania a nápravy.

(11)

Pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, predpokladá sa, že Malta bude mať dlhodobý nárast výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva, ktorý bude výrazne prevyšovať priemer EÚ. K závažnosti problému prispieva veľmi nízka miera zamestnanosti starších pracovníkov vrátane starších žien, relatívne nízky vek odchodu do dôchodku a využívanie režimov predčasného odchodu do dôchodku. Nezávislá pracovná skupina pre dôchodky predložila návrhy na ďalšiu dôchodkovú reformu v decembri 2010, ktorá zahŕňa naviazanie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života, ako aj zavedenie doplnkových pilierov do dôchodkového systému. Táto otázka bola predmetom konzultácií so zainteresovanými stranami, vláda však zatiaľ neoznámila svoje stanovisko. V národnom programe reforiem sa okrem toho nenavrhuje komplexná stratégia aktívneho starnutia. Hoci sa vzali na vedomie opatrenia, ktoré Malta zaviedla na boj proti nelegálnej práci, jej existencia môže tiež vyvíjať neprimeraný tlak na udržateľnosť verejných financií.

(12)

Reštrukturalizácia hospodárstva Malty spôsobila nesúlad medzi dopytom a ponukou zručností, ktorý je umocnený nízkou mierou ukončenia terciárneho vzdelávania a vysokou mierou predčasného ukončovania školskej dochádzky. Je potrebné aj naďalej vyvíjať snahy o zlepšenie prepojenia medzi vzdelávacím systémom a potrebami trhu práce s cieľom zabezpečiť trvalé výsledky. Očakáva sa, že Malta predstaví stratégiu na riešenie predčasného ukončovania školskej dochádzky do konca roku 2012. Okrem toho neexistuje žiadny komplexný systém pre zhromažďovanie a analýzu informácií o tomto jave.

(13)

Malta aj naďalej vykazuje nízku mieru účasti žien a starších pracovníkov na svojom trhu práce. Malta podniká kroky s cieľom opätovne začleniť ženy na trh práce, pričom uznáva problémy v súvislosti so staršími ženami. Rozdiel v zamestnanosti žien a mužov je však pre ženy obzvlášť negatívny, predovšetkým z dôvodu nedostatočného zabezpečenia možností finančne dostupnej starostlivosti o deti a nedostatku zariadení poskytujúcich starostlivosť o školopovinné deti v čase po vyučovaní, to všetko v spojení s nízkou mierou zavádzania opatrení na lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života, ako sú pružný pracovný čas a práca na diaľku.

(14)

Malta zostáva jedným z mála členských štátov so systémom všeobecnej indexácie miezd. Hoci tento mechanizmus zahŕňa prvky, ktoré by mohli zmierniť jeho účinky, môže predstavovať riziko cenovo-mzdových špirál, najmä preto, že dovozné ceny nie sú vylúčené z indexu a môžu ohroziť konkurencieschopnosť, a to najmä v odvetviach s vysokým podielom ľudskej práce. Orgány vykonali preskúmanie, ale jeho výsledky nie sú zatiaľ k dispozícii a diskusia o konkrétnych reformných návrhoch sa ešte len má začať.

(15)

Dodávky energie na Malte zostávajú takmer v plnej miere závislé od dovozu ropy, pričom podiel obnoviteľných zdrojov energie je aj naďalej zanedbateľný. Vysoké ceny za elektrickú energiu brzdiť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov v krajine. Riešenie nedostatkov v oblasti energetickej účinnosti by sa taktiež mohlo zlepšiť, čo by mohlo priniesť dvojaký prospech, a síce zlepšenie konkurencieschopnosti a dosiahnutie cieľov v oblasti energetiky a klímy. V týchto oblastiach sa podniklo niekoľko iniciatív, ako napr. podpora používania fotovoltaickej energie a rozvoj veterných elektrární, vybudovanie elektrického spojenia so Sicíliou a podpora používania palivovo efektívnych vozidiel. Je však stále príliš skoro na to, aby bol zjavný možný dosah týchto iniciatív a ich realizáciu je preto potrebné dôsledne sledovať.

(16)

Bankový systém Malty je veľmi veľký v pomere k veľkosti hospodárstva a jeho celkové aktíva predstavujú okolo 800 % HDP. Vzhľadom na veľkosť tohto sektora by narušenia finančnej stability mohlo mať neprimeraný dosah na domácu ekonomiku. Celosvetový hospodársky pokles spôsobil nárast problematických úverov, ktorý však nesprevádzalo zvýšenie tvorby rezerv. Zdrojom nestability je najmä veľká závislosť od trhu s nehnuteľnosťami, na ktorý pripadá viac ako polovica všetkých úverov poskytnutých domácemu obyvateľstvu, a to najmä z toho dôvodu, že nemožno vylúčiť ďalšiu korekciu cien nehnuteľností smerom nadol, pričom je možné, že v súčasnosti ponuka obytných jednotiek prevyšuje dopyt.

(17)

Malta prijala v rámci Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a plnenie záväzkov predložených v roku 2011 sa vzťahuje na zlepšenie konkurencieschopnosti, podporu zamestnanosti a udržateľnosti verejných financií. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v odporúčaniach.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Malty. Posúdila program stability a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam, čo sa týka udržateľnej fiškálnej a sociálno-ekonomickej politiky Malty, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že poskytne vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 6.

(19)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Malta prijala v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s týmito cieľmi:

Posilniť v roku 2012 rozpočtovú stratégiu prostredníctvom dodatočných trvalých opatrení s cieľom zabezpečiť dostatočný pokrok smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu a udržať deficit pod hranicou 3 % HDP bez uplatnenia jednorazových opatrení. Následne pokračovať primeraným tempom vo fiškálnej konsolidácii s cieľom dosiahnuť dostatočný pokrok smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu vrátane splnenia referenčnej hodnoty pre výdavky a smerom k splneniu referenčnej hodnoty pre zníženie zadlženosti tým, že sa špecifikujú konkrétne opatrenia na podporu cieľov týkajúcich sa deficitu v roku 2013, pričom by Malta mala byť pripravená prijať dodatočné opatrenia v prípade sklzov. Zaviesť najneskôr do konca roku 2012 záväzný viacročný fiškálny rámec založený na pravidlách. Zabezpečiť vyššiu mieru dodržiavania daňových predpisov a bojovať proti daňovým únikom a znižovať stimuly k zadlžovaniu v rámci zdaňovania spoločností.

Prijať bezodkladne opatrenia na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, ktoré budú zahŕňať zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku, a to aj výrazným zrýchlením postupného zvyšovania zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku oproti súčasnému právnemu stavu a jasným naviazaním zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života, a opatrenia na podporu súkromného dôchodkového sporenia. Prijať opatrenia na zvýšenie účasti starších pracovníkov na trhu práce a demotivovať ľudí od využívania režimov predčasného odchodu do dôchodku.

Prijať opatrenia na zníženie vysokej miery predčasného ukončovania školskej dochádzky. V rámci systému vzdelávania uplatňovať takú politiku, ktorá zručnosti pracovníkov získavané vzdelávaním prispôsobuje zručnostiam, ktoré požaduje trh práce. Zvýšiť počet a finančnú dostupnosť zariadení starostlivosti o deti a zariadení poskytujúcich starostlivosť o školopovinné deti v čase mimo vyučovania s cieľom znížiť rozdiel v zamestnanosti žien a mužov.

4.	Podniknúť ďalšie potrebné kroky s cieľom vykonať v konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi reformu systému vyjednávania o mzdách a mzdovej indexácie v záujme lepšieho zohľadnenia vývoja produktivity práce a zníženia vplyvu dovozných cien na index.

V záujme zníženia závislosti Malty od dovážanej ropy zintenzívniť snahy zamerané na podporu energetickej účinnosti a zvýšiť podiel energií z obnoviteľných zdrojov tým, že sa budú starostlivo sledovať existujúce stimulačné mechanizmy a že prioritou bude ďalší rozvoj infraštruktúry vrátane dokončenia prepojenia elektrickej siete so Sicíliou.

6.	S cieľom posilniť bankový sektor prijať opatrenia na zmiernenie možných rizík vyplývajúcich z veľkej závislosti od trhu s nehnuteľnosťami. Prijať opatrenia na ďalšie posilnenie rezerv v prípade strát z dôvodu znehodnotených úverov.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 215, 21.7.2011, s. 10.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(6) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/65

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Poľska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Poľska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/19

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o zahájení novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem Poľska na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Poľska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) správu o mechanizme varovania, v ktorej neurčila Poľsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)	Poľsko 25. apríla 2012 predložilo svoj konvergenčný program, ktorý sa vzťahuje na roky 2012 – 2015, a 27. apríla 2012 svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, je realistický a v súlade s prognózou útvarov Komisie z jari 2012. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe je napraviť nadmerný deficit do roku 2012 a do roku 2015 dosiahnuť strednodobý rozpočtový cieľ. Konvergenčným programom sa potvrdzuje strednodobý rozpočtový cieľ deficitu vo výške 1 % HDP, ktorý primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Plánovaná náprava deficitu je v súlade s termínom, ktorý stanovila Rada, a plánované fiškálne úsilie je v súlade s odporúčaním Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Vychádzajúc z (prepočítaného) štrukturálneho salda (5) je plánovaný ročný pokrok smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu vyšší než 0,5 % HDP (v štrukturálnom vyjadrení). Miera rastu verejných výdavkov je po zohľadnení diskrečných opatrení na strane príjmov v súlade s referenčnou hodnotou Paktu o stabilite a raste počas celého programového obdobia, ale podľa prognózy útvarov Komisie z jari 2012 túto referenčnú hodnotu pre výdavky tesne prevyšuje v prípade roku 2013. Dostatočný pokrok smerom k strednodobému cieľu si môže vyžadovať dodatočné úsilie, keďže sa predovšetkým spolieha na rozsiahlejšie škrty výdavkov na verejné investície a nie je dostatočne podložený podrobnými opatreniami v neskorších rokoch konvergenčného programu. Predpokladá sa, že verejný dlh Poľska zostane počas obdobia konvergenčného programu pod úrovňou 60 % HDP. Podľa prognóz vnútroštátnych orgánov bude postupne klesať z 56,3 % HDP v roku 2011 na 49,7 % HDP v roku 2015, pričom Komisia po zohľadnení možných rizík konsolidačných plánov očakáva, že zlepšenie bude prebiehať pomalšie.

(11)

Vláda ešte nevykonala opatrenia na zavedenie trvalého výdavkového pravidla do roku 2013. Práca na trvalom pravidle je stále vo fáze príprav a doposiaľ neboli zverejnené žiadne podrobnosti. Takisto sa nedosiahol žiaden pokrok v úprave klasifikácie národných účtov podľa európskeho systému účtov (normy ESA 95) a v zlepšení koordinácie v rámci jednotlivých úrovní verejnej správy, pokiaľ ide o rozpočtový proces.

(12)

Nezamestnanosť mladých ľudí sa pohybuje nad priemerom EÚ a je prevažne dôsledkom nesúladu medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami a zlého prístupu k učňovskému vzdelávaniu a vzdelávaniu na pracovisku. Na zjednodušenie vstupu mladých ľudí na pracovný trh sa plánujú opatrenia. Čiastočné zneužívanie samostatne zárobkovej činnosti a občianskoprávnych zmlúv, ktoré neupravuje pracovné právo, sa zdá byť príčinou segmentácie trhu práce a chudoby zamestnaných, ktorá je jedna z najvyšších v Únii. Navyše by sa mal revidovať rozsah a primeranosť podpory vo forme dávok pre nezamestnaných v prípade osôb s nízkymi mzdami.

(13)

Poľsko začalo v druhej polovici roka 2011 zavádzať ambicióznu reformu vyššieho vzdelávania. Jej cieľom je posilniť prepojenia medzi univerzitami a podnikmi a vyriešiť nepomer medzi existujúcimi a požadovanými zručnosťami a pracovnými miestami. Cieľ reformy je ten, aby boli kurzy flexibilnejšie a rýchlejšie reagovali na meniace sa potreby pracovného trhu. Takisto podporuje samostatnú zárobkovú činnosť. Napriek tomu stále existuje potreba zlepšiť význam a kvalitu vyučovania s osobitným dôrazom na terciárne súkromné inštitúcie.

(14)

Účasť žien na trhu práce je potrebné zvýšiť zlepšením systému starostlivosti o deti. Poľsko má v súčasnosti najnižšiu mieru zápisu detí do predškolského vzdelávania v Európe. Dôvodom je nedostatok miest a primeranej infraštruktúry. Vyhlásenie vlády, že vyčlení dodatočné finančné prostriedky na vytvorenie zariadení predškolskej starostlivosti o deti (vo veku od 3 do 5 rokov) sa nepremietlo do zákona o rozpočte na rok 2012, v ktorom sa znížili príspevky na vzdelávanie. Výsledkom bolo uzatvorenie škôl a materských škôlok v niektorých obciach.

(15)

Poľsko s cieľom vyriešenia nízkej účasti starších pracovníkov na trhu práce prijalo všeobecnú dôchodkovú reformu. Zákonný vek odchodu do dôchodku sa bude postupne zvyšovať od roku 2013 s cieľom dosiahnuť dôchodkový vek 67 rokov v prípade mužov v roku 2020 (v súčasnosti je to 65 rokov) a v prípade žien v roku 2040 (v súčasnosti je to 60 rokov). Poľsko pokračovalo vo svojom úsilí obmedziť priaznivé podmienky odchodu do dôchodku v prípade uniformovaných služieb. V roku 2011 zaviedlo niekoľko zmien vo fonde sociálneho zabezpečenia pre poľnohospodárov (KRUS). Táto reforma je však z hľadiska pracovného trhu dočasná a nedostatočná. Baníci stále požívajú výhody osobitného dôchodkového systému.

(16)

Cieľom nedávnych reforiem na zlepšenie výskumného prostredia je sústrediť individualizované financovanie v inštitúciách s najlepšou výkonnosťou. Národný výskumný program prijatý v auguste 2011 je dôležitým krokom v tomto smere. Je však aj naďalej nejasné, ako sú priority v uvedenom programe poprepájané a uskutočňované v politike inovácií a priemyslu.

(17)

Existujúce obmedzenia v oblasti poskytovania odborných služieb v rámci slobodných povolaní sú hlavnou prekážkou pre ďalší rast, predovšetkým v stavebníctve, doprave a zdravotníctve. Vláda ohlásila plán znížiť reguláciu v prípade odborných služieb poskytovaných v rámci slobodných povolaní o 50 %, pokiaľ ide o požiadavky na vzdelanie aj udeľovanie povolení. Administratívna záťaž pre podniky je aj napriek nedávnym snahám naďalej vysoká a vo verejnej správe pretrváva nedostatočná efektivita. Obavy vzbudzujú najmä vysoké náklady na dodržiavanie predpisov, zložité a nestále daňové právne predpisy, slabá vynútiteľnosť plnení zo zmlúv, zdĺhavé a zaťažujúce postupy udeľovania licencií a povolení či registrácia majetku a právne predpisy týkajúce sa územného plánovania. Súdne konania a ďalšie zákonné opatrenia sú zdĺhavé a relatívne vysoký počet prípadov je nevybavených.

(18)

Rast a hospodárska súťaž v odvetví energetiky sú v dôsledku pomalého vykonávania právnych predpisov EÚ obmedzené, predovšetkým čo sa týka druhého a tretieho energetického balíka a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (6) (smernica o obnoviteľnej energii), ako aj prebiehajúcich konaní o nesplnení povinnosti. Hoci sa diaľničné siete a siete rýchlostných ciest rozsiahlo budujú s podporou finančných prostriedkov EÚ, potreba investícií do železničnej siete je oveľa naliehavejšia vzhľadom na veľmi zlý stav infraštruktúry. Poľsko na tento účel plne nevyužíva prostriedky z kohézneho fondu. Stále existujú prekážky pre efektívne fungovanie železničného trhu.

(19)

Poľsko v rámci Paktu Euro Plus prijalo niekoľko záväzkov. Záväzky a plnenie záväzkov predstavených v roku 2011 sa vzťahuje na podporu zamestnanosti, zlepšenie konkurencieschopnosti, posilnenie udržateľnosti verejných financií a finančnej stability. Komisia posúdila plnenie záväzkov vyplývajúcich z Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia sa zohľadnili v odporúčaniach.

(20)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Poľska. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Poľsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 6.

(21)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (7) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Poľsko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom:

Zabezpečiť plánovaný pokrok smerom k náprave nadmerného deficitu. Na tento účel v plnom rozsahu plniť rozpočet na rok 2012 a dosiahnuť štrukturálnu úpravu podľa odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Ďalej špecifikovať opatrenia potrebné na zabezpečenie vykonávania rozpočtovej stratégie pre rok 2013 a po tomto roku podľa plánu, ako aj zabezpečiť primerané úsilie o štrukturálnu úpravu na dosiahnutie dostatočného pokroku smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu vrátane splnenia referenčnej hodnoty pre výdavky. Minimalizovať škrty vo výdavkoch podporujúcich rast v budúcnosti a zlepšiť daňovú disciplínu.

Urýchliť reformu fiškálneho rámca uzákonením právnych predpisov s cieľom zavedenia trvalého výdavkového pravidla do roku 2013. Toto pravidlo by malo byť v súlade s európskym systémom účtov. Prijať opatrenia na strednodobé posilnenie mechanizmov koordinácie medzi rôznymi úrovňami verejnej správy a posilnenie ročných rozpočtových procesov.

Znížiť nezamestnanosť mladých ľudí, zvýšiť dostupnosť učňovského vzdelávania a vzdelávania na pracovisku, zlepšiť kvalitu odborného vzdelávania a prijať navrhovanú stratégiu celoživotného vzdelávania. Dosiahnuť väčší súlad medzi výstupmi zo vzdelávacieho systému a potrebami trhu práce a zlepšiť kvalitu vyučovania. Odstrániť segmentáciu na trhu práce a chudobu zamestnaných, obmedziť nadmerné používanie občianskoprávnych zmlúv a predĺžiť skúšobné obdobie v prípade zmlúv na dobu neurčitú.

Zintenzívniť úsilie o zvýšenie účasti žien na trhu práce a zvýšiť mieru zápisu detí do zariadení pre najmenšie deti a do predškolských zariadení zabezpečením stabilného financovania a investícií do verejnej infraštruktúry, zabezpečením kvalifikovaných zamestnancov a cenovej dostupnosti týchto zariadení. Vyriešiť zakorenené praktiky predčasného odchodu do dôchodku s cieľom zvýšiť vek odchodu z trhu práce. Postupne ukončiť osobitný dôchodkový systém pre baníkov s cieľom ich začlenenia do všeobecného systému. Vykonať ambicióznejšie, trvalé kroky na uskutočnenie reformy fondu sociálneho zabezpečenia pre poľnohospodárov (KRUS), aby lepšie odrážal príjem jednotlivcov.

Prijať dodatočné opatrenia na zabezpečenie podnikateľského prostredia, ktoré podporuje inovácie, zabezpečením lepšieho prepojenia medzi výskumom, inováciami a priemyslom a vytvorením spoločných prioritných oblastí a nástrojov podporujúcich celý cyklus inovácií; zlepšiť prístup k financovaniu v prípade výskumných a inovačných aktivít prostredníctvom záruk a preklenovacieho financovania.

Zintenzívniť úsilie na zlepšenie stimulov pre investície do kapacity na výrobu energie a pre energetickú efektívnosť v celom energetickom reťazci, urýchliť vývoj elektrickej rozvodnej siete vrátane cezhraničných prepojení, odstrániť prekážky pri cezhraničnej výmene elektrickej energie a posilniť hospodársku súťaž v odvetví plynárenstva postupným odstraňovaním regulovaných cien a vytvorením platformy obchodovania s plynom. Posilniť úlohu a zdroje regulátora železničného trhu a zabezpečiť účinné a pružné vykonávanie železničných investičných projektov. Znížiť obmedzenia v prípade odborných služieb poskytovaných v rámci slobodných povolaní, zjednodušiť vymáhanie plnení zo zmlúv a požiadavky na získanie stavebného povolenia.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 217, 23.7.2011, s. 5.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(6) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.

(5) Saldo očistené od cyklických výkyvov bez jednorazových a dočasných opatrení, prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v rámci programu podľa spoločne dohodnutej metodiky.

(7) Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/69

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem v Portugalsku na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Portugalska na roky 2012 – 2016

2012/C 219/20

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada schválila 26. marca 2010 návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada prijala 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení k hospodárskym politikám členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada prijala 12. júla 2011 odporúčanie (3) týkajúce sa národného programu reforiem v Portugalsku na rok 2011.

(4)	Komisia prijala 23. novembra 2011 druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(5)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(6)

(7)	Európska rada takisto vyzvala 2. marca 2012 členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(8)	Portugalsko predložilo 2. mája 2012 svoj program stability na roky 2012 – 2016 a 7. mája 2012 svoj národný program reforiem na rok 2012.

(9)

Dňa 17. mája 2011 Rada prijala vykonávacie rozhodnutie 2011/344/EÚ (4) o sprístupnení strednodobej finančnej pomoci pre Portugalsko na obdobie troch rokov od roku 2011 do roku 2014 v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 407/2010 z 11. mája 2010, ktorým sa zriaďuje európsky finančný stabilizačný mechanizmus (5). Sprievodné memorandum o porozumení, podpísané tiež 17. mája 2011, a jeho následné doplnky stanovujú podmienky hospodárskej politiky, na základe ktorých sa finančná pomoc čerpá.

(10)

Portugalsko výrazne pokročilo vo viacerých oblastiach, ešte stále však pretrvávajú závažné výzvy. Dosahovanie fiškálnych cieľov je naďalej nevyhnutné, ak má vláda v rámci obdobia programu úpravy hospodárstva opätovne získať úplný prístup na trh. Na obmedzenie rizík fiškálnych cieľov na rok 2012 je prvoradá rýchla a rozhodná realizácia štrukturálno-fiškálnych opatrení programu úpravy hospodárstva. Zároveň je potrebné, aby vláda napredovala v reformách, ktoré by riešili problémy Portugalska v oblasti konkurencieschopnosti. Rozpočet na rok 2012 nepokračuje v predchádzajúcich plánoch „fiškálnej devalvácie“. O to dôležitejšie je urýchlene prijať dodatočné štrukturálne reformy trhu práce a tovarového trhu s cieľom znížiť jednotkové náklady na prácu, zvýšiť pružnosť a odstrániť prekážky vstupu na trh. Na prekonanie silných čiastkových záujmov, ktoré stoja v ceste reformám, bude potrebná vytrvalosť a rozhodnosť vlády.

(11)

Celkove sa v treťom preskúmaní programu úpravy hospodárstva dospelo k záveru, že Portugalsko je na dobrej ceste pri vykonávaní podmienok stanovených v memorande o porozumení zo 17. mája 2011. Najmä cieľový fiškálny deficit na rok 2011 (5,9 % HDP) sa nielen splnil, ale dokonca prekročil tým, že sa pristúpilo k prevodu dôchodkových fondov bánk na štát vo výške 3,5 % HDP. Aj keď išlo o jednorazovú operáciu, v roku 2011 sa dosiahla výrazná štrukturálna konsolidácia vo výške 3,5 % HDP. Banky zrejme splnia kapitálové požiadavky podľa programu úpravy hospodárstva do konca roka 2012, kapitálové pozície sa však musia v roku 2012 ďalej zlepšovať v súlade s požiadavkami uvedeného programu a takisto s požiadavkami Európskeho orgánu pre bankovníctvo na zaistenie štátnych expozícií, osobitného programu kontrol na mieste a plánovaného prevodu súkromných dôchodkových systémov bánk. Na začiatku júna 2012 vláda oznámila, že poskytne verejné zdroje trom hlavným bankám, čo umožní splnenie kapitálových požiadaviek podľa programu úpravy hospodárstva. V štvrtom preskúmaní na úrovni zamestnancov v rámci programu úpravy hospodárstva, ktoré sa ukončilo začiatkom júna 2012, sa potvrdili výsledky tretieho preskúmania, a to že program napreduje podľa plánu.

(12)

Vzhľadom na to, že v porovnaní s očakávaniami sa dosiahli vyššie vývozy a spotreba, pokles HDP v roku 2011 bol menej výrazný, než sa predpokladalo. Štvrtý štvrťrok 2011 a začiatok roka 2012 sa však vyznačovali slabým domácim dopytom a rýchlym rastom nezamestnanosti, ako aj nízkou dôverou podnikateľov. V prognóze útvarov Komisie z jari 2012 sa výhľad na rok 2012 zhoršil a teraz sa očakáva pokles HDP o 3,3 %. Hospodársky rast v roku 2013 bude viac obmedzený, než sa pôvodne očakávalo. Aj keď vonkajšie úpravy boli zatiaľ mimoriadne rýchle, pričom sa zvyšoval podiel vývozov Portugalska na trhu mimo Únie a výrazne sa znižoval dovoz, ich ďalší vývoj je neistý. Vzhľadom na značný nárast vonkajšieho dlhu Portugalska sú potrebné ďalšie významné opatrenia štrukturálneho charakteru.

(13)

V rozpočte na rok 2012 sa počíta s deficitom verejných financií vo výške 4,5 % HDP, čo je v súlade s požiadavkami programu úpravy hospodárstva a s odporúčaniami Rady Portugalsku v rámci postupu pri nadmernom deficite. Strednodobé plány fiškálnej konsolidácie predložené v programe stability sú takisto v súlade s hlavnými cieľmi deficitu stanovenými v programe úpravy hospodárstva a do roku 2013 sa očakáva pomer deficitu k HDP na úrovni 3 % HDP. Rozpočet na rok 2012 zahŕňa konsolidačné opatrenia v rozsahu viac než 5 % HDP, ktoré sú zložené zo stálych štrukturálnych opatrení. Dve tretiny opatrení sú na strane výdavkov a zahŕňajú značné zníženie miezd a dôchodkov vo verejnom sektore, obmedzenie počtu zamestnancov verejnej správy o 2 % (ekvivalent plného pracovného času) a racionalizáciu štátnych podnikov. Na stránke príjmov sa v rozpočte počíta so zúžením rozsahu daňových výnimiek, so zvýšením počtu tovarov a služieb zdaňovaných štandardnou sadzbou DPH, s vyššími daňami z príjmu fyzických a právnických osôb, so zvýšením spotrebných daní a s väčším úsilím v boji proti daňovým únikom a podvodom. Očakáva sa, že deficit sa bude ďalej znižovať na úroveň 1,8 % HDP v roku 2014 a na úroveň 1 % HDP v roku 2015. Hlavné riziká pre rozpočtové ciele sa týkajú najmä oblasti štátnych podnikov a miestnych a regionálnych správ. Pokiaľ ide o štrukturálne saldo, fiškálna štrukturálna úprava bude podľa očakávania nad 7 percentuálnych bodov HDP v rokoch 2011 a 2012. Strednodobý rozpočtový cieľ vo výške – 0,5 % HDP primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Očakáva sa, že v roku 2013 verejný dlh dosiahne vrchol na úrovni 115,7 % HDP a že potom bude postupne klesať. V štvrtom preskúmaní na úrovni zamestnancov v rámci programu úpravy hospodárstva sa potvrdilo, že cieľ fiškálneho deficitu na rok 2012 je naďalej dosiahnuteľný, keďže plnenie rozpočtu v prvých štyroch mesiacoch roku 2012 bolo v súlade s očakávaniami a riziká zhoršenia situácie vyplývajúce z prudšieho nárastu nezamestnanosti a zloženia rastu menej priaznivého pre dane v porovnaní s rozpočtovými prognózami sa riešia úsporami v iných častiach rozpočtu.

(14)

Doteraz sa dosiahol viditeľný pokrok a úplný úspech programu úpravy hospodárstva závisí v značnej miere od vykonania širokej škály štrukturálnych reforiem, ktoré odstránia nepružnosti a nedostatky spôsobujúce dlhodobú stagnáciu hospodárstva. Pripravuje sa rozsiahla a ambiciózna reformná agenda v oblasti trhu práce, zdravotnej starostlivosti, bývania, súdnictva, rámca platobnej neschopnosti a regulačného rámca vrátane hospodárskej súťaže. Aj privatizácie boli doteraz mimoriadne úspešné. V sieťových odvetviach je pokrok rôznorodejší. Konkrétne v energetickom sektore sa predložila komplexná stratégia na odstránenie rastúceho dlhu prostredníctvom riešenia otázky nadmerného nájomného, ktorá sa bude musieť vykonať v priebehu nadchádzajúcich mesiacov.

(15)

V súčasnosti prebieha strategická úprava štrukturálnych fondov so zameraním na podporu zamestnanosti mladých ľudí a konkurencieschopnosti (najmä malých a stredných podnikov). Nové opatrenia sú zamerané na posilnenie činností v oblasti tzv. pasu zamestnanosti, činností v oblasti odbornej prípravy a odbornej kvalifikácie a na uľahčenie prístupu malých a stredných podnikov k finančným prostriedkom.

(16)	V rámci Paktu Euro Plus Portugalsko prijalo niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a vykonávanie záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú zvyšovania konkurencieschopnosti, zamestnanosti a udržateľnosti verejných financií a zároveň posilňovania finančnej stability,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Portugalsko prijalo v období rokov 2012 a 2013 opatrenia s cieľom:

realizovať opatrenia stanovené vo vykonávacom rozhodnutí 2011/344/EÚ a podrobnejšie rozpracované v memorande o porozumení zo 17. mája 2011 a jeho následných doplnkoch.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 216, 22.7.2011, s. 1.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(4) Ú. v. EÚ L 159, 17.6.2011, s. 88.

(5) Ú. v. EÚ L 118, 12.5.2010, s. 1.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/72

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Rumunska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/21

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o spustení novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020 založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem Rumunska na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Rumunska na roky 2011 – 2014.

(4)	Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamená začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020.

(5)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(6)

(7)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(8)	Rumunsko 23. apríla 2012 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2012 a 11. mája 2012 svoj konvergenčný program vzťahujúci sa na roky 2012 – 2015.

(9)

Rada 6. mája 2009 prijala podľa článku 143 Zmluvy rozhodnutie 2009/459/ES (4) o poskytnutí strednodobej finančnej pomoci Rumunsku po dobu troch rokov. V sprievodnom memorande o porozumení podpísanom 23. júna 2009 a jeho následných doplnkoch sa stanovujú podmienky hospodárskej politiky, na základe ktorých bola finančná pomoc vyplatená. Rozhodnutie 2009/459/ES bolo zmenené a doplnené 16. marca 2010 rozhodnutím 2010/183/EÚ (5). Následne po tom, ako Rumunsko úspešne realizovalo program strednodobej finančnej pomoci, a vzhľadom na dôležitú ale čiastočnú úpravu bežného účtu z dôvodu zostávajúcich štrukturálnych nedostatkov na trhu Rumunska s produktmi a na jeho trhu práce, ktoré robia krajinu citlivou voči medzinárodným cenovým otrasom, Rada 12. mája 2011 prijala rozhodnutie (2011/288/EÚ (6)), aby bola podľa článku 143 Zmluvy preventívna strednodobá finančná pomoc Rumunsku k dispozícii po dobu troch rokov. Sprievodné memorandum o porozumení bolo podpísané 29. júna 2011 a jeho prvý doplnok 27. decembra 2011.

(10)

V druhom formálnom preskúmaní programu strednodobej finančnej pomoci, ktoré sa uskutočnilo koncom apríla až začiatkom mája 2012, sa skonštatovalo, že implementácia uvedeného programu zo strany Rumunska je na dobrej ceste. Cieľ v oblasti hotovostného fiškálneho deficitu na rok 2011 bol splnený, pričom cieľ podľa Európskeho systému účtov (ESA) by bol splnený, nebyť rozsiahleho jednorazového opatrenia súvisiaceho so súdnymi rozhodnutiami, ktorými sa vláde ukladá povinnosť uhradiť určitým kategóriám zamestnancov kompenzáciu. Rozpočet na rok 2012 zostáva na dobrej ceste smerom k dosiahnutiu deficitu nižšieho než 3 % HDP podľa ESA. Rumunský bankový systém je naďalej odolný, a to aj napriek pokračujúcemu znižovaniu kvality aktív, ktoré naďalej negatívne pôsobí na ziskovosť bankového sektora. Podmienky stanovené v programe strednodobej finančnej pomoci pre finančný sektor boli splnené, aj keď v istých prípadoch s určitými oneskoreniami. Nevyvážený je pokrok v kľúčových štrukturálnych oblastiach reforiem, ako sú oblasti energetiky a dopravy a čerpanie fondov EÚ.

(11)	Po dvoch rokoch úpadku narástol v roku 2011 reálny HDP Rumunska o 2½ %. Očakáva sa, že rast sa v roku 2012 spomalí na 1,4 %. Podľa odhadov bude hlavnou hnacou silou rastu domáci dopyt. Prostredníctvom zlepšenia čerpania fondov EÚ zohrajú v roku 2012 kľúčovú rolu verejné investície.

(12)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár uvedený v danom programe, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz, je realistický. Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v konvergenčnom programe je dosiahnuť rozpočtový deficit pod úrovňou 3 % HDP v roku 2012 v súlade s odporúčaniami Rady Rumunsku v rámci postupu pri nadmernom deficite. Ďalej sa stratégia zameriava na splnenie strednodobého rozpočtového cieľa vymedzeného ako deficit na úrovni 0,7 % HDP v štrukturálnom vyjadrení. Strednodobý rozpočtový cieľ primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Po plánovanom odstránení nadmerného deficitu v roku 2012 sa podľa očakávaní deficit zníži na 2,2 % HDP v roku 2013, na 1,2 % HDP v roku 2014 a na 0,9 % HDP v roku 2015. Vychádzajúc z (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda (7) sa predpokladá zlepšenie deficitu o 1,5 % v roku 2012, 0,5 % v roku 2013 a 0,7 % v roku 2014 v súlade s referenčnou hodnotou 0,5 % HDP uvedenou v Pakte o stabilite a raste. Miera rastu výdavkov verejných financií je v súlade s referenčnou hodnotou uvedenou v Pakte o stabilite a raste na obdobie rokov 2012 až 2015. V konvergenčnom programe sa predpokladá dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2014. Hlavnými rizikami rozpočtových cieľov sú dlhy štátnych podnikov, ako aj možná opätovná akumulácia dlhov na úrovni miestnych samospráv a v sektore zdravotníctva, hoci sa už v sektore zdravotníctva prijali niektoré opatrenia. Pokiaľ ide o verejný dlh, koncom roka 2011 bol pod úrovňou 34 %, čo znamená výrazne pod úrovňou 60 % HDP.

(13)	Rumunsko v rámci Paktu Euro Plus prijalo niekoľko záväzkov. Tieto záväzky, ako aj vykonávanie záväzkov predložených v roku 2011, sa vzťahujú na podporu konkurencieschopnosti a zamestnanosti, zvyšovanie udržateľnosti verejných financií a posilnenie finančnej stability,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Rumunsko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom:

vykonávať opatrenia stanovené v rozhodnutí 2009/459/ES zmenenom a doplnenom rozhodnutím 2010/183/EÚ spolu s opatreniami stanovenými v rozhodnutí 2011/288/EÚ a ďalej špecifikovanými v memorande o porozumení z 23. júna 2009 a jeho následných doplnkoch a v memorande o porozumení z 29. júna 2011 a jeho následných doplnkoch.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 216, 22.7.2011, s. 6.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(4) Ú. v. EÚ L 150, 13.6.2009, s. 8.

(5) Ú. v. EÚ L 83, 30.3.2010, s. 19.

(6) Ú. v. EÚ L 132, 19.5.2011, s. 15.

(7) Cyklicky upravené saldo bez jednorazových a dočasných opatrení prepočítané útvarmi Komisie na základe informácií poskytnutých v programe s použitím spoločne dohodnutej metodiky.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/74

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovenska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/22

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na rok 2011 a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Slovenska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politík ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) správu vyplývajúcu z mechanizmu varovania, v ktorej neurčila Slovensko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)	Európska rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)	Slovensko 30. apríla 2012 predložilo svoj program stability na obdobie rokov 2012 – 2015 a národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, je realistický. Je vo všeobecnosti v súlade s prognózou útvarov Komisie z jari 2012, hoci v tejto prognóze sa predpokladá o trochu vyšší rast reálneho HDP v roku 2012. Stanoveným cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutým v programe je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Medzistupňami určenými na dosiahnutie uvedeného cieľa sú dôsledné plnenie rozpočtu na rok 2012 a zníženie nominálneho deficitu pod 3 % HDP v roku 2013, čo je termín na korekciu nadmerného deficitu stanovený Radou. Napĺňanie cieľa týkajúceho sa nominálneho deficitu v roku 2013 však nemusí ísť podľa plánov. V programe stability sa zmenil strednodobý rozpočtový cieľ z takmer vyváženého rozpočtu na štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP, ktorého dosiahnutie počas programového obdobia sa nepredpokladá. Nový strednodobý rozpočtový cieľ primerane odráža požiadavky Paktu stability a rastu. Priemerná ročná fiškálna konsolidácia v rokoch 2010 – 2013, založená na (prepočítanom) štrukturálnom rozpočtovom salde (5), dosahuje 1,3 % HDP, čo je výrazne nad požadovanou hodnotou, ktorú odporučila Rada, pričom reziduálna fiškálna konsolidácia je do určitej miery odložená na rok 2013. Cieľ pre rok 2013 je vystavený rizikám, pretože navrhované opatrenia na strane príjmov nemusia dosiahnuť svoj cieľ; súčasné vykonávanie všetkých opatrení menšieho rozsahu môže byť náročné na realizáciu; a aj vzhľadom na revízie cieľových deficitov smerom nahor, ku ktorým došlo v minulosti.

Okrem toho ďalšie plošné škrty vo výdavkoch sa môžu ukázať ako neudržateľné zo strednodobého hľadiska. Priemerná fiškálna konsolidácia v rokoch 2014 a 2015 je na úrovni 0,3 % HDP ročne, čo je pod požadovanou úpravou vo výške 0,5 % HDP pre krajiny, ktoré ešte nedosiahli strednodobý rozpočtový cieľ. Podľa programu stability je miera rastu výdavkov verejnej správy, s prihliadnutím na diskrečné príjmové opatrenia, napriek tomu v súlade s referenčnou hodnotou pre výdavky podľa Paktu stability a rastu v neskorších rokoch programu stability. Verejný dlh by zostal značne pod 60 % HDP. Hoci Slovensko prijalo právne predpisy, ktorými sa zriaďuje fiškálna rada, táto rada doposiaľ nebola vytvorená a právne predpisy pre výdavkové stropy sa ešte neprijali.

(11)

Vzhľadom na zmenšujúci sa priestor na ďalšiu konsolidáciu založenú na výdavkoch a vzhľadom na potrebu podporovať pokračujúcu konvergenciu prostredníctvom výdavkov v kľúčových oblastiach, ako je vzdelávanie, inovácie a dopravná infraštruktúra, ďalší priestor bez narušenia krátkodobých perspektív rastu sa nachádza v opatreniach zameraných na rozšírenie základu dane, obmedzenie daňových únikov a zlepšenie daňovej disciplíny. Vyriešením výpadku z príjmov z DPH, ktorý je jeden z najväčších v EÚ, by sa mohli získať významné dodatočné príjmy. Takisto existuje priestor na zvýšenie príjmov z daní, ktoré sú najmenej škodlivé pre rast, vrátane daní z nehnuteľností a environmentálnych daní. Účinné zdaňovanie pracovného príjmu sa líši podľa rôznych typov zamestnania. Tým sa podporuje prechod na pružnejšie pracovné formy s nepriaznivými krátkodobými a dlhodobými účinkami na verejné financie.

(12)

Slovensko len čiastočne vyriešilo dlhodobú udržateľnosť svojich verejných financií, keďže nevykonalo predpokladané zmeny v priebežne financovanom pilieri dôchodkového systému. Prijali sa opatrenia na posilnenie životaschopnosti plne kapitalizačného dôchodkového piliera. Nestále právne prostredie s častými významnými zmenami v minulosti si však vyžiadalo nezanedbateľné náklady na prispôsobenie a vnieslo do plne kapitalizačného piliera neistotu.

(13)

Na vyriešenie problému Slovenska týkajúceho sa nezamestnanosti sa neprijali žiadne významné opatrenia. Naďalej existuje potreba zlepšiť účinnosť aktívnych politík trhu práce a kapacitu verejnej služby zamestnanosti. Takisto sú potrebné opatrenia na zvýšenie účasti starších pracovníkov a žien na trhu práce, najmä prostredníctvom zabezpečenia starostlivosti o deti. Daňovo-odvodové zaťaženie vrátane všetkých povinných platieb zostáva pre zamestnancov s nízkymi príjmami relatívne vysoké a určitá časť uchádzačov o zamestnanie má malú motiváciu nájsť si nízko platené zamestnanie namiesto sociálnej pomoci.

(14)

Na zlepšenie nízkej kvality systému vzdelávania a odbornej prípravy sa prijali len obmedzené opatrenia. Na riešenie vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí na Slovensku by sa mal prijať a bezodkladne vykonať akčný plán pre mládež, a to v súlade s výsledkami práce spoločného akčného tímu Slovenska a Komisie pre nezamestnanosť mladých ľudí vrátane reformy odborného vzdelávania a prípravy, ako aj vyššieho vzdelávania. Prijala sa aktualizovaná stratégia celoživotného vzdelávania. Na zabezpečenie vyššej miery účasti sa však nezaviedli žiadne osobitné stimuly.

(15)

Marginalizované komunity vrátane Rómov sú vo veľkej miere vylúčené z trhu práce a všeobecného systému vzdelávania, čo pre hospodárstvo Slovenska predstavuje významný nevyužitý potenciál pracovnej sily. Slovensko by malo pri riešení tohto problému zintenzívniť úsilie na zlepšenie výsledkov marginalizovaných skupín v oblasti vzdelávania a posilniť svoje politiky reintegrácie pre dospelých.

(16)

Slovensko podstatne zvýšilo transparentnosť pravidiel verejného obstarávania a súdnictva, hoci súdne konania sú aj naďalej zdĺhavé a nákladné. Celková kvalita a kapacita verejných inštitúcií je však naďalej slabá. Vo verejnej správe chýba strategický prístup, negatívne na ňu vplýva vysoká fluktuácia zamestnancov a nedostatočné budovanie kapacít, čo sťažuje rozvoj a vykonávanie politík a poskytovanie verejných služieb.

(17)

Slovensko v rámci Paktu Euro Plus prijalo viacero záväzkov. Záväzky a plnenie záväzkov predstavených v roku 2011 sa týkajú podpory zamestnanosti, zlepšenia konkurencieschopnosti, posilnenia udržateľnosti verejných financií a finančnej stability. Komisia posúdila plnenie záväzkov vyplývajúcich z Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia sa zohľadnili v odporúčaniach.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Slovenska. Posúdila program stability a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku na Slovensku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 7.

(19)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do odporúčania 1,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Slovensko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom:

Prijať dodatočné opatrenia v roku 2012 a špecifikovať potrebné opatrenia v roku 2013 na korekciu nadmerného deficitu udržateľným spôsobom a vynaložiť úsilie o štrukturálnu úpravu podľa odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Realizovať cielené zníženie výdavkov pri zabezpečení výdavkov podporujúcich rast a zintenzívniť úsilie na zlepšenie efektívnosti verejných výdavkov. Ďalej zabezpečiť primerané úsilie o štrukturálnu úpravu na dosiahnutie dostatočného pokroku smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu vrátane splnenia referenčnej hodnoty pre výdavky. Urýchliť vytvorenie fiškálnej rady a prijať pravidlá pre výdavkové stropy.

2.	Zvýšiť daňovú disciplínu, a to predovšetkým zlepšením efektívnosti výberu DPH; znížiť nezrovnalosti v zdaňovaní práce medzi jednotlivými typmi zamestnania, a to aj obmedzením daňových odpočtov; prepojiť zdaňovanie nehnuteľností s trhovou hodnotou majetku; viac využívať environmentálne dane.

Ďalej upraviť priebežne financovaný dôchodkový pilier, najmä zmenou mechanizmu indexácie, priamym naviazaním zákonného veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života a zavedením faktora udržateľnosti do vzorca na výpočet dôchodku, v ktorom sa premietne demografická zmena. Zabezpečiť stabilitu a životaschopnosť plne kapitalizačného piliera.

Zvýšiť administratívnu kapacitu verejných služieb zamestnanosti s cieľom zlepšiť zameranie, navrhovanie a hodnotenie aktívnych politík trhu práce, aby sa zabezpečili individualizovanejšie služby zamestnanosti pre mládež, dlhodobo nezamestnaných, starších pracovníkov a ženy. Zabezpečiť poskytovanie zariadení starostlivosti o deti. Znížiť daňovo-odvodové zaťaženie pre zamestnancov s nízkym príjmom a upraviť systém dávok.

5.	Prijať a vykonať akčný plán pre mládež, najmä pokiaľ ide o kvalitu a význam vzdelávania a odborného vzdelávania pre trh práce, a to aj prostredníctvom zavedenia systému učňovského vzdelávania. Zlepšiť kvalitu vyššieho vzdelávania posilnením zaistenia kvality a orientácie na výsledky.

Prijať aktívne opatrenia, aby mali zraniteľné skupiny vrátane Rómov lepší prístup ku kvalitnému školskému a predškolskému vzdelávaniu. Zabezpečiť opätovné začlenenie dospelých do trhu práce prostredníctvom aktivačných opatrení a cielených služieb zamestnanosti, druhej šance na vzdelávanie a krátkodobého odborného vzdelávania.

7.	Posilniť kvalitu verejnej služby, a to aj zlepšením riadenia ľudských zdrojov a posilnením analytických kapacít. Ešte viac skrátiť dĺžku súdnych konaní a posilniť úlohu Úradu pre verejné obstarávanie ako nezávislého orgánu.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 272, 15.9.2011, s. 1.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(6) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/77

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem v Slovinsku na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Slovinska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/23

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada schválila 26. marca 2010 návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada prijala 13. júla 2010 odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojich vnútroštátnych hospodárskych politikách a politikách zamestnanosti.

(3)	Rada prijala 12. júla 2011 odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem v Slovinsku na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Slovinska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia prijala 23. novembra 2011 druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia prijala 14. februára 2012 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Slovinsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)	Európska rada takisto vyzvala 2. marca 2012 členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)

Slovinsko predložilo 26. apríla 2012 svoj program stability na roky 2012 – 2015 a 13. apríla 2012 svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či je Slovinsko postihnuté makroekonomickou nerovnováhou. Komisia dospela vo svojom hĺbkovom preskúmaní k záveru, že Slovinsko zažíva vnútornú nerovnováhu, ktorá má vplyv najmä na súvahy podnikového sektora a bankovú stabilitu. Táto vnútorná nerovnováha a akákoľvek potenciálna vonkajšia nerovnováha by sa mali dôkladne sledovať a zahrnúť do úvah hospodárskej politiky, aby sa znížilo riziko nepriaznivých účinkov na fungovanie hospodárstva. Dvoma najdôležitejšími a najvýznamnejšími prvkami plánovanej reakcie v súčasnosti sú: rekapitalizácia a predaj najväčšej banky a pevný záväzok odstrániť nadmerný deficit do roku 2013. Riziko nadmernej nerovnováhy možno minimalizovať rýchlou a dôkladnou realizáciou opatrení v týchto oblastiach.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97, Rada sa domnieva, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené prognózy programu stability, je optimistický v porovnaní s prognózou útvarov Komisie z jari 2012. Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v programe stability je znížiť deficit verejných financií pod úroveň 3 % HDP v roku 2013, čo je termín stanovený Radou, a následne sa usilovať o ďalšie znižovanie deficitu, aby Slovinsko dosiahlo svoj strednodobý rozpočtový cieľ do roku 2015. Strednodobým rozpočtovým cieľom sa rozumie vyvážená pozícia v štrukturálnom vyjadrení, ktorá sa nezmenila od predchádzajúceho programu stability, ale ktorú nemožno považovať za vhodnú podľa ustanovení Paktu o stabilite a raste, pretože vzhľadom na súčasné politiky a prognózy nezabezpečuje dostatočne rýchly pokrok smerom k dlhodobej udržateľnosti.

Existuje riziko, že výsledky deficitu by mohli zaostávať za cieľmi v dôsledku: i) nedostatočne konkretizovaných opatrení plánovaných predovšetkým na obdobie rokov 2014 – 2015; ii) minulých prečerpaní primárnych bežných výdavkov; iii) nižších príjmov vzhľadom na skutočnosť, že makroekonomický scenár je relatívne optimistický, a na neistotu panujúcu v súvislosti s vplyvom nedávno prijatých daňových opatrení a iv) možných dodatočných kapitálových podporných operácií a čerpania záruk. Na základe (prepočítaného) štrukturálneho salda (5) sa plánuje priemerné ročné fiškálne úsilie za obdobie rokov 2010 – 2013 vo výške takmer 1 % HDP, čo je mierne nad odporúčaním Rady. Z prognózy útvarov Komisie z jari 2012 však vyplýva, že v roku 2013 bude potrebné vynaložiť ďalšie úsilie, aby sa odporúčanie dodržiavalo počas celého obdobia nápravy. Po plánovanom odstránení nadmerného deficitu je ročné tempo pokroku smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu uvedenému v programe stability v súlade s 0,5 % referenčnou hodnotou stanovenou v Pakte o stabilite a raste, pokiaľ ide o rok 2015, ale v roku 2014 je pod touto hodnotou, zatiaľ čo miera rastu štátnych výdavkov je po zohľadnení diskrečných príjmových opatrení v súlade s referenčnou hodnotou pre výdavky stanovenou v Pakte o stabilite a raste v prípade oboch rokov, takže celkovo sa v programe stability plánuje vo všeobecnosti vhodné prispôsobenie v záujme dosiahnutia strednodobého rozpočtového cieľa. Vzhľadom na uvedené riziká by pokrok smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu mohol byť v oboch rokoch pomalší, než je vhodné.

V programe stability sa prognózuje, že hrubý verejný dlh bude rásť z hodnoty okolo 48 % HDP, ktorú dosiahol v roku 2011, pričom do roku 2013 dosiahne vrchol na úrovni 53 % (a teda zostane pod referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve) a následne mierne klesne do konca programového obdobia. Existuje riziko, že dôjde k úprave prognóz dlhu smerom nahor z dôvodu možnosti uvedených vyšších deficitov a vyšších úprav bilančných tokov. Strednodobý rozpočtový rámec Slovinska a jeho výdavkové pravidlo sú naďalej nedostatočne záväzné a nedostatočne zamerané na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa a na zaistenie dlhodobej udržateľnosti.

(11)

Vláda nebola až doteraz schopná vykonať žiadne systémové zmeny dôchodkového systému z dôvodu 12-mesačného moratória týkajúceho sa prijímania právnych predpisov po zamietavom výsledku referenda o predchádzajúcej dôchodkovej reforme v júni 2011. Opatrenia na krátkodobé obmedzenie nákladov sa však predĺžili a posilnili v decembri 2011 a v máji 2012. Hoci sú tieto prechodné opatrenia dôležité a prínosné v krátkodobom horizonte, je zrejmé, že nie sú dostatočné na to, aby riešili dlhodobý problém. Vláda plánuje novú dôchodkovú reformu, ktorá by sa mala vykonať do konca roka 2013 a jej základom by mal byť viacpilierový systém a zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku. Hoci neboli poskytnuté ďalšie informácie, ambície týchto plánov sa zdajú byť skromné. Vzhľadom na rozmer problému je opodstatnená komplexná reforma zaoberajúca sa týmito otázkami: nízky, zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku, rozdiely v zákonom stanovenom veku odchodu do dôchodku u mužov a žien, široké možnosti predčasného odchodu do dôchodku a veľkorysé dojednania týkajúce sa indexácie dôchodkov. Dosiaľ sa nevykonali žiadne konkrétne opatrenia na zvýšenie miery zamestnanosti starších pracovníkov napriek tomu, že usmernenia na vykonávanie opatrení aktívnej politiky trhu práce v rokoch 2012 – 2015 a plán vykonávania opatrení aktívnej politiky v oblasti zamestnanosti na rok 2012 sa nezamestnanými staršími ľuďmi zaoberajú ako konkrétnou cieľovou skupinou.

(12)

Situácia v slovinskom bankovom sektore sa v súčasnosti zdá byť ešte viac problematická než počas hodnotenia v roku 2011. Celoročné straty sektora za rok 2011 boli významné a do budúcnosti možno očakávať, že v dôsledku spomalenej ekonomiky vzniknú ďalšie úverové straty vzhľadom na to, že čoraz viac podnikov má problémy so splácaním dlhov. Dosiaľ zavedené alebo oznámené opatrenia nie sú vzhľadom na rozmer problému dostatočné. Naliehavá druhá rekapitalizácia najväčšej banky (NLB) stále podlieha rokovaniam so súkromnými a medzinárodnými investormi. Nová vláda naznačila, že má v úmysle znížiť svoje podiely vo veľkých bankách na úroveň blokujúcej menšiny. Je potrebné objasniť vzťah medzi dlhodobým cieľom a bezprostrednou naliehavou potrebou nového kapitálu v situácii, keď štát ako väčšinový vlastník jednoznačne nesie zodpovednosť v konečnej analýze. Jasná privatizačná stratégia podporená včasnými kapitálovými injekciami na pokrytie strát, záruka dobrej správy a profesionálneho a apolitického riadenia by zabezpečili väčšiu dôveryhodnosť tejto politiky a eventuálneho predaja týchto bánk.

(13)

V minulom roku sa nepredložili žiadne konkrétne návrhy na zmiernenie asymetrií medzi ochranou priznávanou pracovníkom v trvalom, resp. dočasnom pracovnom pomere. Rokovania so sociálnymi partnermi o zákone o pracovnoprávnych vzťahoch sa začali v roku 2011, ale zatiaľ sa nedospelo k žiadnej dohode ani sa neprijali žiadne zmeny a doplnenia. V národnom programe reforiem sa naznačujú niektoré opatrenia na zvýšenie flexiistoty a riešenie segmentácie, ale program neobsahuje harmonogram ich prijatia. V nedávno prijatom Zákone o vyrovnaní verejných financií sa zavádzajú výrazne vyššie poplatky (koncesné poplatky) za „prácu študentov“, aby sa znížila atraktívnosť postavenia tohto druhu práce na trhu práce, ale v súčasnosti sa neplánujú žiadne ďalšie opatrenia.

(14)

Schopnosť systému vzdelávania a odbornej prípravy reagovať na potreby trhu práce je naďalej nedostatočná napriek tomu, že v súčasnosti sa do celého vzdelávacieho cyklu zavádzajú služby poradenstva pri výbere povolania a že vidieť snahy o poskytovanie informácií o budúcich povolaniach. Nepodnikli sa žiadne konkrétne kroky na vytvorenie systému, pomocou ktorého by bolo možné predvídať dopyt na trhu práce. Začalo sa realizovať niekoľko projektov spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu s cieľom propagovať povolania, po ktorých je na trhu práce vysoký dopyt. Tieto opatrenia sú dôležité, ale v súhrne nepredstavujú dostatočnú odpoveď na problém. Externé odborné hodnotenie celkovej účinnosti verejných služieb zamestnanosti v Slovinsku ešte nie je k dispozícii na účely posúdenia.

(15)

Napriek legislatívnym zmenám vykonaným v apríli 2011, ktorých cieľom bolo pretransformovať Úrad na ochranu hospodárskej súťaže (ďalej len „úrad“) od 1. januára 2012 na nezávislú agentúru, úrad ešte nie je nezávislý z toho dôvodu, že je potrebné splniť najskôr niekoľko procesných podmienok. Okrem toho v roku 2011 sa zdroje úradu znížili. Táto situácia ovplyvňuje jeho schopnosť rozšíriť pôsobnosť jeho vynucovacích opatrení a dodať inštitucionálnu váhu snahám v rámci reformy zameranej na stimuláciu hospodárskej súťaže. Práve sa vykonala štúdia o deregulácii povolaní, ale konkrétne politické opatrenia v tejto oblasti zostávajú vágne. Všeobecnejšie povedané, niektoré aspekty právneho rámca upravujúceho usadzovanie poskytovateľov služieb môžu vyvolávať pochybnosti o zlučiteľnosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (6). Celkové podnikateľské prostredie charakterizujú nedostatky, ktoré brzdia domácich a zahraničných investorov a prekážajú rýchlemu očisteniu bankových súvah, ako napr. priame a nepriame intervencie štátu do ekonomiky a konkurzné konania, ktoré zvýhodňujú dlžníkov a niekedy sú problematické. Napokon vzhľadom na narastajúci význam Slovinska ako tranzitnej krajiny pre toky elektrickej energie sa národná prenosová sieť stáva problémovou.

(16)

Po silnom diskrečnom zvýšení v marci 2010 bola minimálna mzda vo vyjadrení ako percento priemernej mzdy najvyššia v EÚ v roku 2011. Minimálna mzda je tesne pod hranicou chudoby. Indexácia v nasledujúcich dvoch rokoch mala za následok ďalšie 4 % nominálne zvýšenie. Tento vývoj znižuje konkurencieschopnosť priemyselných odvetví náročných na pracovnú silu a zhoršuje štrukturálnu nezamestnanosť.

(17)

Slovinsko prijalo v rámci Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a vykonávanie záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú zvyšovania zamestnanosti, zlepšovania konkurencieschopnosti, udržateľnosti verejných financií a zároveň posilňovania finančnej stability. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v odporúčaniach.

(18)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Slovinska. Posúdila program stability a národný program reforiem a predložila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam, čo sa týka udržateľnej fiškálnej a sociálno-ekonomickej politiky Slovinska, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že poskytne vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 7.

(19)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (7) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(20)	Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté najmä do nižšie uvedených odporúčaní 3, 6 a 7,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Slovinsko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s týmto cieľom:

Realizovať rozpočet na rok 2012 a posilniť rozpočtovú stratégiu na rok 2013 prostredníctvom dostatočne konkretizovaných štrukturálnych opatrení, pričom Slovinsko by malo byť pripravené prijať ďalšie opatrenia na zabezpečenie nápravy nadmerného deficitu udržateľným spôsobom do roku 2013 a na vykonanie štrukturálneho prispôsobenia uvedeného v odporúčaniach Rady v časti týkajúcej sa postupu pri nadmernom deficite. Následne zabezpečiť náležité štrukturálne prispôsobenie v záujme dostatočného pokroku smerom k vhodnému strednodobému rozpočtovému cieľu týkajúcemu sa rozpočtovej pozície vrátane splnenia referenčnej hodnoty pre výdavky. Posilniť strednodobý rozpočtový rámec vrátane výdavkového pravidla zvýšením ich záväznosti a transparentnosti.

Urýchlene podniknúť kroky na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a súčasne zachovať primeranosť dôchodkov prostredníctvom: i) vyrovnania zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy; ii) zabezpečenia zvýšenia skutočného veku odchodu do dôchodku, a to aj prostredníctvom nadviazania zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života; iii) obmedzenia možností predčasného odchodu do dôchodku a iv) preskúmania systémov indexácie dôchodkov. Zvýšiť mieru zamestnanosti starších pracovníkov taktiež prostredníctvom ďalšieho rozvoja aktívnych politík trhu práce a opatrení v oblasti celoživotného vzdelávania.

Podniknúť potrebné kroky na vybudovanie dostatočných kapitálových rezerv v bankovom sektore a výrazne podporovať očistenie súvah, aby sa opätovne mohli náležitým spôsobom poskytovať úvery na produktívne činnosti. Získať plnohodnotné overenie treťou stranou, pokiaľ ide o odhady strát z úverov v rámci stresového testovania systémovo významných bánk.

4.	Prispôsobiť právne predpisy o ochrane zamestnancov, pokiaľ ide o trvalé pracovné pomery, s cieľom zmenšiť segmentáciu trhu práce, a to v konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi. Ďalej riešiť paralelný trh práce spôsobený prácou študentov.

5.	Zlepšiť zosúladenie zručností s dopytom na trhu práce, najmä v prípade nízkokvalifikovaných pracovníkov a vysokoškolských absolventov, a pokračovať v reformách odborného vzdelávania a prípravy.

Podniknúť ďalšie kroky na podporu otvorenia trhu a zrýchliť reorganizáciu profesionálnych služieb. Zlepšiť podnikateľské prostredie prostredníctvom: i) realizácie reformy Úradu na ochranu hospodárskej súťaže; ii) zriadenia rámca pre štátne podniky, ktorým sa zabezpečí nezávislé riadenie a vysoká úroveň noriem v oblasti správy spoločností, a iii) zlepšenia konkurzného konania, najmä pokiaľ ide o včasnosť a efektívnosť.

7.	Zabezpečiť po konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnou praxou, aby rast miezd vrátane prispôsobenia minimálnej mzdy podporoval konkurencieschopnosť a tvorbu pracovným miest.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(4) Ú. v. EÚ C 217, 23.7.2011, s. 1.

(3) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(6) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

(7) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/81

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Španielska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Španielska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/24

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčania Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Európskej komisie o zahájení novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020 založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Španielska na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Španielska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo bol začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politík ex-ante zakotvenej v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Španielsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

Európska rada 2. marca 2012 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá bude podporovať rast, obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast a konkurencieschopnosť, riešiť nezamestnanosť a sociálne dôsledky krízy, ako aj modernizovať verejnú správu.

(8)	Európska Rada 2. marca 2012 takisto vyzvala členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby na dosiahnutie cieľov paktu prijali ďalšie záväzky zamerané na malý počet kľúčových, včasných a merateľných reforiem.

(9)

Španielsko 30. apríla 2012 predložilo svoj program stability na roky 2012 – 2015 a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či je Španielsko postihnuté makroekonomickými nerovnováhami. Komisia dospela vo svojom hĺbkovom preskúmaní k záveru, že v Španielsku dochádza k nerovnováham, ktoré síce nie sú nadmerné, ale ktoré je potrebné súrne riešiť.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár, na ktorom je program stability založený, je na rok 2012 značne realistický a na nasledujúce obdobie optimistický. V prognóze útvarov Komisie z jari 2012 sa počíta s rastom HDP – 1,8 % v roku 2012 a – 0,3 % v roku 2013, zatiaľ čo v programe stability sa počíta s – 1,7 % a 0,2 %. V súlade s postupom pri nadmernom deficite cieľom rozpočtovej stratégie opísanej v programe stability je znížiť celkový deficit verejných financií pod referenčnú hodnotu 3 % HDP do roku 2013, najmä obmedzením výdavkov, ale aj prostredníctvom niekoľkých opatrení na zvýšenie príjmov. Na základe (prepočítaného) štrukturálneho salda (5) predstavuje podľa programu stability na roky 2011 – 2013 priemerné ročné zlepšenie štrukturálneho salda 2,6 % HDP, čo je nad priemerným fiškálnym úsilím vyše 1,5 % HDP na obdobie 2010 – 2013 odporúčaným v rámci postupu pri nadmernom deficite. Po korekcii nadmerného deficitu sa v programe stability potvrdzuje strednodobý rozpočtový cieľ v podobe vyrovnanej rozpočtovej pozície v štrukturálnych hodnotách, ktorá bude takmer dosiahnutá do roku 2015 so štrukturálnym rozpočtovým deficitom na úrovni 0,2 % HDP. Strednodobý rozpočtový cieľ primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. Predpokladané tempo štrukturálnych úprav v rokoch 2012 – 2013 predstavuje dostatočný pokrok na ceste k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa a miera rastu výdavkov verejnej správy pri zohľadnení diskrečných opatrení na strane príjmov je v súlade s referenčnou hodnotou pre výdavky stanovenou v Pakte o stabilite a raste.

V programe stability sa predpokladá, že miera štátnej zadlženosti dosiahne svoj vrchol v roku 2013 a začne potom klesať. V rokoch 2014 a 2015 bude Španielsko prechádzať prechodným obdobím a plány predložené v programe stability by mali zabezpečiť dostatočný pokrok na dosiahnutie súladu s referenčnou hodnotou pre zníženie dlhu stanovenou v Pakte o stabilite a raste. Proces úprav deficitu a zadlženia je ohrozený rizikami vyplývajúcimi zo zhoršenia situácie.

Makroekonomický vývoj môže byť menej priaznivý, než sa očakáva. Navyše opatrenia od roku 2013 nie sú dostatočne špecifikované. Dodržiavanie rozpočtu zo strany regionálnych správ vzhľadom na ich nedávne zlé výsledky, väčšia neistota na strane príjmov na základe prebiehajúcich štrukturálnych úprav, neistý vplyv daňovej amnestie a možných ďalších operácií na finančnú záchranu takisto môžu predstavovať riziká pre rozpočtovú stratégiu. Akékoľvek dôsledky týchto operácií na finančnú záchranu na deficit by mali jednorazový charakter. Prísne vykonávanie zákona o rozpočtovej stabilite a prijatie ráznych fiškálnych opatrení na regionálnej úrovni by mohli zmierniť riziká zlyhania na regionálnej úrovni. Vzhľadom na decentralizovaný charakter verejných financií Španielska je prísny fiškálny a inštitucionálny rámec nevyhnutný. Rada víta zámer Komisie predložiť v najbližších týždňoch dôkladné posúdenie vykonávania odporúčania Rady týkajúceho sa korekcie nadmerného deficitu, pričom sa zohľadní aj viacročný rozpočtový plán na roky 2013 – 2014.

(11)

Španielsko prijalo v roku 2011 dôchodkovú reformu, ktorá je dôležitým krokom k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Zhoršujúce sa hospodárske vyhliadky Španielska však znižujú dosah tejto reformy na predpokladané verejné výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva. Okrem toho je ešte stále potrebné doplniť túto reformu o konkrétne opatrenia na podporu globálnej stratégie zamestnanosti pre starších pracovníkov na roky 2012 – 2014.

(12)

Aj keď je pomer daní k HDP v Španielsku jedným z najnižších v EÚ, je možné zlepšiť efektivitu daňového systému zvýšením podielu nepriamych daní viac podporujúcich rast. Existuje najmä priestor na rozšírenie daňového základu DPH preskúmaním širokého uplatňovania výnimiek a znížených sadzieb. Španielsky daňový systém vďaka možnosti daňového odpočtu úrokov z hypoték takisto zvýhodňuje zadlženie a kúpu obytných nehnuteľností na úkor nájmu.

(13)

Španielsko dosiahlo značný pokrok v reštrukturalizácii svojho finančného sektora. Treba pokračovať v tomto procese, aby sa zaručilo, že každá neživotaschopná banka zanikne a že životaschopné banky dokážu plniť svoju funkciu poskytovateľov úverov reálnemu hospodárstvu udržateľným spôsobom a bez neoprávneného narušenia hospodárskej súťaže. Vzhľadom na oslabenie makroekonomických prognóz môže byť posilnenie kapitálového základu bánk nevyhnutné.

(14)

Vláda prijala vo februári 2012 komplexnú reformu systému ochrany zamestnancov a stanovovania miezd s cieľom riešiť vysokú úroveň nezamestnanosti a silnú segmentáciu na trhu práce. Účinky reformy je potrebné monitorovať, najmä vzhľadom na vývoj miezd a zníženie segmentácie. Aby sa uvedený problém riešil v plnom rozsahu, je nutné doplniť túto reformu o významnejšiu revíziu aktívnych politík trhu práce s cieľom zlepšiť zamestnateľnosť a sprostredkovanie zamestnania.

(15)

Na riešenie vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí v Španielsku by sa mal bezodkladne vykonať akčný plán zameraný na mládež, ktorý by sa týkal aj učňovských zmlúv a zmlúv o odbornej príprave. Aj keď Španielsko prijalo opatrenia proti predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky, jeho miera je aj naďalej vysoká, pričom existujú výrazné rozdiely medzi regiónmi.

(16)	Zvýšila sa chudoba, v roku 2010 sa počet osôb ohrozených chudobou zvýšil o 1 milión a chudoba detí dosiahla alarmujúco vysokú úroveň 26,2 %. Miera chudoby napriek práci je pre dočasných zamestnancov dvakrát vyššia než pre stálych pracovníkov.

(17)

Odborné služby poskytované slobodnými povolaniami v Španielsku sú stále chránené pred hospodárskou súťažou. Reforma odborných služieb poskytovaných slobodnými povolaniami by mohla zvýšiť potenciálny HDP, pretože tieto služby sú významným prínosom pre ostatné odvetvia hospodárstva. Osobitná pozornosť by sa mala venovať odstráneniu neoprávnených a neprimeraných obmedzení pre niektoré vysoko regulované povolania (napr. inžinieri, notári, úradníci katastra, právni zástupcovia). Získanie oprávnenia na podnikanie okrem toho trvá v Španielsku najdlhšie z celej Únie. Nedostatočná koordinácia medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi správnymi orgánmi viedla k nadmernému množstvu právnych predpisov, ktoré sa niekedy prekrývajú, a k segmentácii vnútorného trhu v Španielsku. Úprava značných vonkajších nerovnováh si vyžaduje zjednodušenie vývoznej aktivity. Španielsko čelí aj početným a komplexným výzvam v odvetví energetiky, ktoré sú závažnou prekážkou účinného fungovania trhu výrobkov a služieb.

(18)

Španielsko prijalo v rámci Paktu Euro Plus viacero záväzkov. Tieto záväzky a vykonávanie záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú zvyšovania zamestnanosti, zlepšovania konkurencieschopnosti, udržateľnosti verejných financií a zároveň posilňovania finančnej stability. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus a dospela k záveru, že celkove boli tieto záväzky splnené čiastočne. Výsledky tohto posúdenia sa zohľadnili v odporúčaniach.

(19)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Španielska. Posúdila program stability a národný program reforiem a predložila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku Španielska, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúcich vnútroštátnych rozhodnutí. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 8.

(20)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(21)	Rada na základe výsledkov hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté najmä do nižšie uvedených odporúčaní 1, 3, 4, 5 a 8,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Španielsko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s týmito cieľmi:

Vynaložiť priemerné ročné štrukturálne fiškálne úsilie nad 1,5 % HDP počas obdobia rokov 2010 – 2013, ako sa požaduje v odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite, a to vykonávaním opatrení prijatých v rozpočte na rok 2012 a prijatím ohláseného viacročného rozpočtového plánu na roky 2013 – 2014 do konca júla 2012. Prijať a vykonať opatrenia na regionálnej úrovni v súlade so schválenými vyrovnávacími plánmi a prísne uplatňovať nové ustanovenia zákona o rozpočtovej stabilite týkajúce sa transparentnosti a kontroly plnenia rozpočtu a naďalej zlepšovať včasnosť a presnosť správ o plnení rozpočtu na všetkých úrovniach štátnej správy. Zriadiť nezávislú fiškálnu inštitúciu na poskytovanie analýzy, poradenstva a na sledovanie fiškálnej politiky. Vykonať reformy vo verejnom sektore s cieľom zlepšiť efektívnosť a kvalitu verejných výdavkov na všetkých úrovniach štátnej správy.

Zabezpečiť, aby sa pri regulovaní faktora udržateľnosti, ktorý bol predložený v posledných dôchodkových reformách, zvyšoval vek odchodu do dôchodku v súlade so strednou dĺžkou života, a posilniť všeobecnú stratégiu zamestnanosti pre starších pracovníkov prostredníctvom konkrétnych opatrení na ďalší rozvoj celoživotného vzdelávania, zlepšiť pracovné podmienky a podporiť opätovné začlenenie tejto skupiny na trhu práce.

V súlade s úsilím o fiškálnu konsolidáciu zaviesť daňový systém, ktorý bude podporovať rast, čo bude zahŕňať aj presun daňového zaťaženia zo zdanenia práce na spotrebné a environmentálne dane. Najmä riešiť nízky podiel príjmov z DPH rozšírením daňového základu pre DPH. Zaručiť nižšie daňové preferovanie zadlženia a vlastníctva obytných nehnuteľností (na úkor nájmu).

Vykonať reformu finančného sektora, najmä doplniť prebiehajúcu reštrukturalizáciu bankového sektora tým, že sa vyrieši situácia zostávajúcich slabých inštitúcií, stanoví komplexná stratégia ako účinne nakladať so zdedenými aktívami v súvahách bánk, ako aj zaujme jasný postoj k financovaniu a využitiu záložných opatrení (backstop facilities).

Vykonať reformy pracovného trhu a prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie účinnosti aktívnych politík trhu práce ich lepším zacielením, väčším využívaním služieb v oblasti odbornej prípravy, poradenských služieb a služieb sprostredkovania zamestnania, posilnením ich prepojenia s pasívnymi politikami, ako aj lepšou koordináciou medzi verejnými službami zamestnanosti na celoštátnej a regionálnej úrovni, a to aj s cieľom vymieňať si informácie o voľných pracovných miestach.

Preskúmať výdavkové priority a prerozdeliť finančné prostriedky na podporu dostupnosti financií pre malé a stredné podniky, výskum, inovácie a mladých ľudí. Vykonať akčný plán zameraný na mládež, najmä pokiaľ ide o kvalitu odbornej prípravy a vzdelávania a ich relevantnosť pre trh práce, a posilniť úsilie o zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a zvýšenie účasti na odbornom vzdelávaní a odbornej príprave prostredníctvom preventívnych, intervenčných a kompenzačných opatrení.

7.	Zlepšiť zamestnateľnosť zraniteľných skupín obyvateľstva spolu s účinnými službami na podporu detí a rodín, aby sa zlepšila situácia ľudí, ktorým hrozí chudoba a/alebo sociálne vylúčenie, a dosiahli sa tak dobré životné podmienky detí.

Prijať dodatočné opatrenia na otvorenie odborných služieb poskytovaných slobodnými povolaniami, vrátane prísne regulovaných povolaní, zníženie prieťahov pri získavaní oprávnení na podnikanie a odstránenie prekážok pre podnikanie, ktoré súvisia s existenciou mnohých prekrývajúcich sa nariadení vydaných orgánmi verejnej správy na rôznych úrovniach. Dobudovať prepojenia elektrickej a plynárenskej siete so susednými krajinami a komplexným spôsobom riešiť deficit vyplývajúci z tarifných cien elektrickej energie, najmä zvýšením nákladovej efektívnosti reťazca dodávajúceho elektrickú energiu.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(4) Ú. v. EÚ C 212, 19.7.2011, s. 1.

(3) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(6) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/85

ODPORÚČANIE RADY,

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Švédska na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Švédska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/25

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o zahájení novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Švédska na rok 2011 a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Švédska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Švédsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)

Švédsko 20. apríla 2012 predložilo svoj konvergenčný program, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2012 – 2015 a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či je Švédsko postihnuté makroekonomickou nerovnováhou. Komisia dospela vo svojom hĺbkovom preskúmaní k záveru, že Švédsko zažíva nerovnováhu, hoci nie je nadmerná.

(9)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, je v prípade roku 2012 realistický a v prípade rokov 2013 – 2015 optimistický pri očakávanom raste HDP v priemere okolo 3,5 %. V prognóze útvarov Komisie z jari 2012 sa v roku 2013 predpokladá rast HDP vo výške 2,1 %. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v konvergenčnom programe je zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť dodržiavaním pravidiel švédskeho fiškálneho rámca vrátane cieľa v podobe prebytku čistých pôžičiek verejnej správy vo výške 1 % HDP v priebehu celého cyklu. Cieľom stratégie je takisto splniť požiadavky Paktu o stabilite a raste, najmä dodržanie referenčnej hodnoty 3 % HDP. V konvergenčnom programe sa zmenil strednodobý rozpočtový cieľ z prebytku verejných financií vo výške 1,0 % HDP na deficit vo výške 1,0 % HDP. Nový strednodobý rozpočtový cieľ primerane odráža požiadavky Paktu o stabilite a raste. V dôsledku tejto zmeny je pravdepodobné, že strednodobý rozpočtový cieľ, na základe (prepočítaného) štrukturálneho rozpočtového salda, sa v priebehu programového obdobia dosiahne, a to aj po zohľadnení pravdepodobnosti ďalších expanzívnych diskrečných opatrení v roku 2013 alebo 2014. Určité riziká poklesu ohrozujúce rozpočtové prognózy od roku 2013 sú viazané na optimistické makroekonomické predpoklady. Plánovaný rast výdavkov verejnej správy by po zohľadnení diskrečných opatrení na strane príjmov bol v súlade referenčnou hodnotou pre výdavky stanovenou v Pakte o stabilite a raste. Pomer dlhu k DPH je pod 60 % HDP a v priebehu programového obdobia sa podľa konvergenčného programu predpokladá jeho ďalšie znižovanie.

(10)

Hĺbkový prieskum vykonaný Komisiou podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 potvrdil, že Švédsko má dosť vysokú úroveň zadlženia domácností. Hoci sa situácia na trhu s bývaním a hypotekárnom trhu v roku 2011 stabilizovala, naďalej pretrváva niekoľko štrukturálnych deformácií, ktoré ohrozujú stabilitu týchto trhov z dlhodobého hľadiska. Prijali sa príslušné opatrenia na posilnenie odolnosti finančného sektora. V súčasnosti je však zavedených niekoľko politík, ktoré môžu prispieť k volatilite na švédskom trhu s bývaním a ku kumulácii hypotekárneho dlhu, ktorým sa venovala menšia pozornosť: štedrý daňový odpočet úrokových platieb a nízke dane z nehnuteľného majetku, nízka miera amortizácie a prísna regulácia nájomného. Na strane ponuky bráni flexibilite ponuky bývania miestny monopol v plánovaní výstavby, zdĺhavé procesy územného plánovania a nedostatok konkurencie.

(11)

Napriek všeobecnému zlepšeniu situácie na trhu práce v roku 2011 je miera nezamestnanosti mladých ľudí a zraniteľných skupín naďalej vysoká, a to najmä v prípade ľudí z prostredia migrantov. Švédsko v súčasnosti na vyriešenie tejto situácie zavádza niekoľko opatrení aktívnej politiky trhu práce a uskutočňuje reformy v oblasti vzdelávania. Hoci je príliš skoro na hodnotenie vplyvu týchto opatrení, väčšina z nich sa zdá byť relevantná a dôveryhodná. Význam a účinnosť hlavného opatrenia zameraného na zamestnanosť mladých ľudí – zníženie DPH pre reštauračné a stravovacie služby – sú však otázne a je potrebné ich posúdiť. Navyše úroveň úsilia by sa mohla zvýšiť, ak by sa problémy riešili v širšej miere, a to aj zaoberaním sa pomerne vysokými mzdami na dolnom konci mzdovej stupnice a rozdielmi v pracovnoprávnej ochrane medzi stálymi a dočasnými zamestnancami.

(12)

Švédsko má v rámci EÚ druhé najvyššie výdavky na výskum a vývoj (vyjadrené ako percentuálny podiel na HDP) a podľa prehľadu výsledkov výskumu a inovácií v Únii sa považuje za lídra v inováciách. Pokiaľ však ide o komercializáciu inovatívnych produktov, Švédsko je pod priemerom EÚ a vykazuje negatívny trend. Navyše sa zdá, že Švédsko zaostáva vo vytváraní rýchlorastúcich inovatívnych podnikov. Celková silná pozícia Švédska v oblasti výskumu a vývoja je navyše zraniteľná pre jeho silnú závislosť od niekoľkých veľkých nadnárodných spoločností, ktoré čoraz viac premiestňujú svoje činnosti v oblasti výskumu a vývoja za hranice Švédska. Tieto otázky by sa mali riešiť v novom návrhu zákona o výskume a inováciách, ktorý sa má prijať na jeseň roku 2012.

(13)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Švédska. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem a predstavila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Švédsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 4.

(14)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program Švédska a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(15)	Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a konvergenčný program. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 2,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Švédsko prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s cieľom:

1.	V roku 2012 a v nasledujúcich rokoch zachovať zdravú fiškálnu pozíciu vykonaním rozpočtovej stratégie podľa plánu a ďalším zabezpečením dosahovania strednodobého rozpočtového cieľa.

Vykonať ďalšie preventívne opatrenia na posilnenie stability trhu s bývaním a hypotekárneho trhu v strednodobom horizonte, a to aj posilnením obozretnej úverovej politiky, znižovaním tendencie k zadlžovaniu pri financovaní investícií do bývania a riešením prekážok v ponuke bývania a regulácii nájomného.

Vykonať ďalšie opatrenia na zvýšenie účasti mladých ľudí a zraniteľných skupín na trhu práce napríklad zvyšovaním efektívnosti aktívnych opatrení na trhu práce, uľahčovaním prechodu zo školy do pracovného procesu, podporovaním politík zameraných na zvýšenie dopytu po zraniteľných skupinách a zlepšovaním fungovania trhu práce. Preskúmať účinnosť súčasnej zníženej sadzby DPH pre reštauračné a stravovacie služby v snahe podporiť vytváranie pracovných miest.

4.	Prijať ďalšie opatrenia v nadchádzajúcom návrhu zákona o výskume a inováciách s cieľom naďalej zlepšovať excelentnosť vo výskume a zamerať sa na zlepšovanie komercializácie inovatívnych produktov a vývoja nových technológií.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(4) Ú. v. EÚ C 217, 23.7.2011, s. 9.

(3) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(5) Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/88

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem v Holandsku na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady k programu stability Holandska na roky 2012 – 2015

2012/C 219/26

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada schválila 26. marca 2010 návrh Komisie o spustení novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada prijala 13. júla 2010 odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 Rada prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada prijala 12. júla 2011 odporúčanie (3), ktoré sa týka národného programu reforiem v Holandsku na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Holandska na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia prijala 23. novembra 2011 druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia prijala 14. februára 2012 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (4) správu o mechanizme varovania, v ktorej neurčila Holandsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)	Európska rada takisto vyzvala 2. marca 2012 členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na Pakte Euro Plus, aby svoje záväzky predložili včas na to, aby sa zaradili do ich programov stability alebo konvergenčných programov a do ich národných programov reforiem.

(9)	Holandsko predložilo 27. apríla 2012 svoj program stability, ktorý sa vzťahuje na obdobie rokov 2012 – 2015, a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia programu stability podľa nariadenia (ES) č. 1466/97, Rada sa domnieva, že makroekonomický scenár, ktorý tvorí základ rozpočtových prognóz v programe stability, je optimistický. Podľa programu stability sa v roku 2013 bez toho, aby sa zohľadnil negatívny vplyv dodatočných konsolidačných opatrení na rast, očakáva hospodársky rast vo výške 1,25 %, zatiaľ čo na základe rovnakého scenára bez zmeny politiky Komisia predpovedala nižšie tempo rastu vo výške 0,7 %. Stanoveným cieľom programu stability je splniť odporúčania Rady týkajúce sa korekcie nadmerného deficitu a snažiť sa o ďalšie zlepšenie rozpočtovej pozície smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu tým, že sa štrukturálne úsilie zameria na dosiahnutie minimálne 0,5 % ročne. Cieľom programu stability je celkový deficit verejných financií vo výške 3 % HDP v roku 2013 a potvrdzuje sa v ňom predchádzajúci strednodobý rozpočtový cieľ - štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP - čo zodpovedá požiadavkám Paktu o stabilite a raste. Priemerné ročné fiškálne úsilie vo výške 0,75 % HDP za obdobie rokov 2010 - 2013 vyplývajúce z (prepočítaného) štrukturálneho salda rozpočtu (5) je v súlade so štrukturálnym úsilím vo výške 0,75 % HDP, ktoré odporučila Rada. Keďže program stability neobsahuje rozpočtové ciele po roku 2013, nemožno posúdiť udržateľnosť korekcie rozpočtu v roku 2013 a pokrok v dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa v nasledujúcich rokoch vrátane dodržania referenčnej hodnoty pre výdavky podľa Paktu o stabilite a raste.

Rozpočtové prognózy pre programové obdobie sú spojené s vykonávacími rizikami. Tieto sa neobmedzujú len na novooznámené konsolidačné opatrenia, ale aj na vykonávanie niektorých opatrení, na ktorých sa predtým dohodla ešte úradujúca vláda. Dodatočné opatrenia, ktoré navrhla vláda v apríli 2012 na rok 2013, a ich vplyv na rozpočet sa ďalej špecifikovali a kvantifikovali 25. mája po uplynutí konečného termínu posúdenia. Konsolidácia rozpočtu spočívala doteraz predovšetkým v krátení výdavkov, čo ovplyvňuje aj výdavky na podporu rastu. Podľa programu stability na rok 2012 sa má pomer dlhu k HDP v roku 2012 ďalej pomerne výrazne zvýšiť na 70,2 % HDP a potom v roku 2013 ďalej mierne zvýšiť na 70,7 % HDP, pričom je zohľadnený vplyv dodatočných konsolidačných opatrení. Podľa prognózy teda pomer dlhu zostane výrazne nad referenčnou hodnotou 60 % HDP stanovenou v zmluve. Na roky 2014 a 2015 sa v programe stability nestanovuje žiadny cieľový dlh, a preto nemožno posúdiť, do akej miery bola dodržaná referenčná hodnota na zníženie dlhu po roku 2013 podľa Paktu o stabilite a raste.

(11)

Vláda predložila plány na postupné zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku, ktorý dosiahne 66 rokov najneskôr v roku 2019 a 67 rokov najneskôr v roku 2024. Potom sa zákonný vek odchodu do dôchodku prepojí so strednou dĺžkou života. Zodpovedajúce zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku by podporili opatrenia na trhu práce. Podľa vládnej dohody je cieľom dôchodkovej reformy zabezpečiť primerané a udržateľné vnútrogeneračné a medzigeneračné rozdelenie nákladov a rizík v druhom pilieri. Pokiaľ ide o dlhodobú starostlivosť, vláda predložila model reformy. Potrebné však budú ďalšie konkrétne opatrenia, aby sa znížilo finančné zaťaženie v dôsledku starnutia obyvateľstva v Holandsku.

(12)

Fiškálne odrádzajúce faktory pre druhé zárobkovo činné osoby v rodine sa znížili, ale ešte nie v dostatočnej miere. Odstránenie zostávajúcich odrádzajúcich faktorov by prispelo k ďalšiemu zvýšeniu ponuky pracovnej sily a zefektívnilo by alokáciu ľudského kapitálu. Mala by sa zlepšiť integrácia zraniteľných skupín na trhu práce.

(13)

V oblasti politiky podnikania boli schválené programy pre špičkové odvetvia a boli podpísané odvetvové „inovačné zmluvy“ medzi vládou a zástupcami daných odvetví. Podpora súkromného výskumu sa zvyšuje prostredníctvom zavedenia systému daňového odpočtu príspevkov na vývoj a výskum (RDA+), ktorý je súčasťou stimulov na ďalšiu podporu inovácií, súkromného výskumu a vývoja a užšieho prepojenia medzi vedou a podnikaním. Zameranie na hlavné odvetvia by nemalo byť na úkor základného výskumu a ani by sa v dôsledku neho nemali vylúčiť inovačné spoločnosti, ktoré nepatria do žiadneho zo „špičkových odvetví“.

(14)

Za posledné štyri desaťročia vznikli na holandskom trhu s bývaním štrukturálne deformácie. Na trhu s bývaním viedli zásadné obmedzenia ponuky a daňových stimulov na získanie vlastníctva obytných nehnuteľností (najmä odpočítateľnosť hypotekárnych úrokov, ktorá zvýhodňuje domácnosti s vyšším príjmom) k neefektívnemu rozdeľovaniu kapitálu. Na trhu s nájomným bývaním, kde existuje veľmi veľký segment sociálneho bývania, viedli sociálne politiky a stropy nájomného a zvyšovania nájomného k veľmi nepružnej ponuke nájomného bývania. Úprava výhodného daňového režimu pre vlastníctvo obytných nehnuteľností by prispela k zmierneniu štrukturálnych deformácií na holandskom trhu s bývaním.

(15)

Holandsko prijalo v rámci Paktu Euro Plus niekoľko záväzkov. Tieto záväzky a vykonávanie záväzkov predložených v roku 2011 sa týkajú podpory zamestnanosti, zlepšenia konkurencieschopnosti, posilnenia finančnej stability a zvýšenia udržateľnosti verejných financií. Komisia posúdila vykonávanie záväzkov v rámci Paktu Euro Plus. Výsledky tohto posúdenia boli zohľadnené v odporúčaniach.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Holandska. Posúdila program stability a národný program reforiem. Zohľadnila nielen ich význam, pokiaľ ide o udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku Holandska, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že poskytne vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5.

(17)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1,

TÝMTO ODPORÚČA, aby Holandsko prijalo v období rokov 2012 a 2013 opatrenia s týmto cieľom:

Zabezpečiť včasnú a trvalú úpravu nadmerného deficitu. Na tento účel v plnom rozsahu a podľa plánu realizovať rozpočtovú stratégiu na rok 2012. Špecifikovať opatrenia potrebné na zabezpečenie plnenia rozpočtu na rok 2013, aby sa zabezpečilo úsilie o štrukturálnu úpravu podľa odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Potom zabezpečiť primerané úsilie o štrukturálnu úpravu, aby sa dosiahol dostatočný pokrok v dosahovaní strednodobého rozpočtového cieľa vrátane dodržania referenčnej hodnoty pre výdavky a zabezpečiť dostatočný pokrok v dodržiavaní referenčnej hodnoty na znižovanie dlhu a zároveň ochrániť výdavky v oblastiach s priamym vplyvom na rast, ako je napr. výskum a inovácie, vzdelávanie a odborná príprava. Na tento účel predložiť po vytvorení novej vlády aktualizáciu programu stability na rok 2012 s opodstatnenými cieľmi a opatreniami na obdobie po roku 2013.

Prijať opatrenia na zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku vrátane jeho prepojenia so strednou dĺžkou života a podporiť ich opatreniami trhu práce, aby sa podporilo zvýšenie skutočného veku odchodu do dôchodku, a zároveň zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Prispôsobiť druhý dôchodkový pilier, ktorý by odzrkadľoval zvýšenie zákonného veku odchodu do dôchodku a zabezpečil primerané vnútrogeneračné a medzigeneračné rozdelenie nákladov a rizík. Uskutočniť plánovanú reformu dlhodobej starostlivosti a vzhľadom na starnutie obyvateľstva ju doplniť ďalšími opatreniami s cieľom obmedziť nárast nákladov.

3.	Zvýšiť účasť na trhu práce, najmä pokiaľ ide o staršie osoby, ženy a osoby so zdravotným postihnutím a migrantov, okrem iného tým, že sa ďalej zmiernia odrádzajúce faktory pre druhé zárobkovo činné osoby v rodine, uľahčia sa presuny na trhu práce a vyrieši sa chýbajúca flexibilita.

Podporiť inovácie, súkromné investície do výskumu a vývoja a užšie prepojenie medzi vedou a podnikaním, ako aj posilniť priemyselnú obnovu prostredníctvom poskytovania vhodných stimulov v rámci politických opatrení v oblasti podnikov, a zároveň zabezpečiť dostupnosť nad rámec presnej definície špičkových odvetví a udržať základný výskum.

Prijať opatrenia na postupné reformovanie trhu s bývaním okrem iného tak, že: i) sa upraví výhodný daňový režim pre vlastníctvo obytných nehnuteľností vrátane úplného alebo čiastočného zrušenia odpočítateľnosti hypotekárnych úrokov a/alebo prostredníctvom systému imputovaného nájomného; ii) na trhu s nájomným bývaním sa zabezpečí cenový mechanizmus viac orientovaný na trh a iii) v oblasti sociálneho bývania sa nájomné prispôsobí príjmu domácností.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(3) Ú. v. EÚ C 212, 19.7.2011, s. 13.

(2) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(6) Podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/91

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012,

ktoré sa týka národného programu reforiem Spojeného kráľovstva na rok 2012 a ktorým sa predkladá stanovisko Rady ku konvergenčnému programu Spojeného kráľovstva na roky 2012 – 2017

2012/C 219/27

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej Únie, a najmä na jej článok 121 ods. 2 a článok 148 ods. 4,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh (2), a najmä na jeho článok 6 ods. 1,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

so zreteľom na stanovisko Výboru pre zamestnanosť,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o zahájení novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)	Rada 12. júla 2011 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Spojeného kráľovstva na rok 2011, a vydala svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Spojeného kráľovstva na roky 2011 – 2014.

(4)

Komisia 23. novembra 2011 prijala druhý ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok druhého európskeho semestra a integrovanej koordinácie politiky ex-ante, ktorá je zakotvená v stratégii Európa 2020. Komisia 14. februára 2012 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Spojené kráľovstvo za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

(6)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012.

(7)

(8)

Spojené kráľovstvo 30. apríla 2012 predložilo svoj konvergenčný program na obdobie rokov 2011/2012 až 2016/2017 a svoj národný program reforiem na rok 2012. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne. Komisia v hĺbkovom preskúmaní podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 takisto posúdila, či je Spojené kráľovstvo postihnuté makroekonomickou nerovnováhou. Vo svojom hĺbkovom preskúmaní dospela k záveru, že Spojené kráľovstvo zažíva vnútornú nerovnováhu, hoci nie nadmernú.

(9)

Podľa bodu 4 Protokolu (č. 15) o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska sa povinnosť vyhýbať sa nadmernému štátnemu deficitu v zmysle článku 126 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nevzťahuje na Spojené kráľovstvo, kým neprijme euro. V bode 5 uvedeného protokolu sa stanovuje, že Spojené kráľovstvo sa má snažiť predchádzať nadmernému deficitu verejných financií. Rada 8. júla 2008 v súlade s článkom 104 ods. 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla, že Spojené kráľovstvo má nadmerný deficit.

(10)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 sa Rada domnieva, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, je realistický. Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v konvergenčnom programe je vykonať potrebnú fiškálnu konsolidáciu, aby sa dosiahli vládne fiškálne ciele týkajúce sa čistého dlhu a salda bežného účtu očisteného od cyklických vplyvov. Konvergenčný program neobsahuje strednodobý rozpočtový cieľ ako to uvádzal Pakt o stabilite a raste. V programe sa predpokladá, že lehota na nápravu nadmerného deficitu stanovená v odporúčaní Rady z 2. decembra 2009 nebude dodržaná a omešká sa o jeden rok. V roku 2014/2015, čo je lehota stanovená Radou, by mal deficit verejných financií dosiahnuť 4,4 % HDP, z čoho na základe (prepočítaného) štrukturálneho salda (5) vyplýva priemerné fiškálne úsilie vo výške 1,25 % HDP medzi rokmi 2010/2011 a 2014/2015, čo je pod hodnotou 1,75 % stanovenou v odporúčaní Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite. Hoci sa vláda neodklonila od svojej stratégie fiškálnej konsolidácie, v prípade ktorej sa pôvodne, na základe predchádzajúcich makroekonomických prognóz, ukazovalo, že umožní dosiahnuť ciele stanovené v rámci postupu pri nadmernom deficite, plnenie rozpočtu a výhľad týkajúci sa jeho plnenia boli ovplyvnené zhoršovaním perspektív hospodárskeho rastu. Príjmové opatrenia boli zavedené predovšetkým na začiatku obdobia úprav v rámci fiškálnej konsolidácie. Takmer 40 % celkovej ročnej fiškálnej konsolidácie plánovanej na roky 2010/2011 až 2014/2015 sa dosiahlo do konca roka 2011/2012 vrátane 30 % z plánovaného zníženia výdavkov a dvoch tretín z plánovaného čistého zvýšenia daní. Potencionálne príjmy vyplývajúce zo zvýšenia efektívnosti daňového systému v dôsledku prepracovania štruktúry sadzieb DPH sa relatívne nedostatočne využívajú.

Podľa konvergenčného programu sa očakáva, že deficit verejnej správy dosiahne 8,3 % HDP v roku 2011/2012, 5,9 % HDP v roku 2012/2013, 6,0 % HDP v roku 2013/2014, 4,4 % HDP v roku 2014/2015, 2,9 % HDP v roku 2015/2016 a 1,2 % HDP v roku 2016/2017. Tieto odhady sú o niečo nižšie ako odhady útvarov Komisie, ktoré vo svojej prognóze z jari 2012 očakávajú deficit vo výške 6,1 % HDP v roku 2012/2013 (ktorý by bol na úrovni 7,9 % bez pripravovaného jednorazového prevodu dôchodkového fondu) a 6,5 % HDP v roku 2013/2014. Rozdiely sú spôsobené prognózami nižšieho rastu a úpravami údajov Spojeného kráľovstva, ktoré vykonal Eurostat. Niektoré fiškálne plány vlády sa upravili vo vyhlásení z jesene 2011 s cieľom uprednostniť výdavky, ktorými sa posilňuje rast, avšak verejné investície budú do roku 2014/2015 stále prudko klesať. Očakáva sa, že verejný dlh, ktorého odhad je 94,7 % v roku 2013/2014, dosiahne vrchol v roku 2014/2015.

(11)

Tesne pred krízou došlo k prehriatiu trhu s bývaním, keď v kontexte rastúcej nedostatočnej ponuky bytov pomery medzi cenami obytných nehnuteľností a príjmami dosiahli historické maximum, čo viedlo k vysokému hypotekárnemu zadlženiu. Podľa hĺbkového preskúmania Komisie Spojené kráľovstvo trpí vnútornou nerovnováhou v dôsledku vysokého zadlženia domácností. Vzhľadom na vysoký podiel hypotekárnych úverov s variabilnou úrokovou sadzbou sú financie domácností citlivé na zvýšenie úrokových sadzieb, čo má prostredníctvom finančného sektora potenciálne destabilizačný dominový efekt na hospodárstvo ako celok. Udržateľné a značné zníženie zadlženia domácností je možné iba v prípade, že sa znížia ceny obytných nehnuteľností v pomere k disponibilnému príjmu. Pokiaľ by však k zníženiu nominálnych cien obytných nehnuteľností malo dôjsť rýchlo, viedlo by to k riziku, že by malo mnoho domácností záporný majetok. Z dôvodu reštriktívneho systému plánovania, ako aj konjunkturálneho oslabenia, zostáva bytová výstavba na rekordne nízkej úrovni a aktivita na trhu s bývaním zostáva takisto slabá. V novembri 2011 vláda uverejnila svoju stratégiu bývania pre Anglicko, ktorej cieľom je stimulovať bytovú výstavbu, ale čistý vplyv nového systému na rozvoj bývania zostáva značne neistý. Stratégia bývania sa takisto nezaoberala otázkou zdaňovania majetku, pričom systém v Spojenom kráľovstve spája regresívnu opakujúcu sa daň (miestnu daň) s progresívnou daňou z transakcií (daň z prevodu a prechodu nehnuteľností – SDLT), ktoré môžu zohrávať úlohu v cyklickom vývoji rozpočtových príjmov a finančnej stability. V rozpočte na rok 2012 sa sadzby SDLT upravili, avšak celkovo sa v tejto oblasti uskutočnili iba malé zmeny.

(12)

Spojené kráľovstvo je konfrontované s rastúcimi problémami s nezamestnanosťou a individuálnou účasťou na trhu práce. Nezamestnanosť vo Veľkej Británii v súčasnosti dosahuje 8,4 %. Nezamestnanosť mladých ľudí je omnoho vyššia, na úrovni 22,2 %, a vyše 38 % nezamestnaných v Spojenom kráľovstve je vo veku do 25 rokov. Celkovo17,7 % mladých ľudí (16 – 24 rokov) nie je zamestnaných a nezúčastňuje sa na vzdelávaní ani na odbornej príprave. Zamestnanosť v súkromnom sektore mierne vzrástla, nie však dostatočne na to, aby vyrovnala zníženie zamestnanosti vo verejnom sektore a rast počtu pracovných síl. Spojené kráľovstvo má prebytok nízkokvalifikovaných pracovníkov, po ktorých klesá dopyt, a nedostatok pracovníkov s vysokokvalitnými odbornými a technickými zručnosťami, ktorí sú potrební najmä v sektoroch výroby a vývozu, v ktorých má Spojené kráľovstvo relatívne slabú výkonnosť. Hlavný dôraz v politike odborného vzdelávania a prípravy (VET – vocational education and training) sa kladie na základné zručnosti a kvalifikáciu úrovne 2, zatiaľ čo hospodárstvo čoraz viac požaduje vyššie kvalifikácie v rámci VET. Spojené kráľovstvo má takisto naďalej relatívne vysoký počet dospelých s veľmi zlými základnými zručnosťami, pokiaľ ide o čítanie, písanie a počítanie, ktorí nemajú veľmi dobrú východiskovú pozíciu, aby mohli využiť odbornú prípravu. Predčasné ukončenie školskej dochádzky sa od roku 2005 zvýšilo o 3,3 percentuálneho bodu a s podielom 14,9 % sa nachádza sa nad priemerom EÚ; je nevyhnutné naďalej poskytovať podporu rodinám s nízkymi príjmami, aby sa predchádzalo predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky mladých ľudí.

(13)

Vláda má k dispozícii program reformy sociálneho zabezpečenia, aby sa pomohlo zamestnať sa väčšiemu počtu ľudí, pričom by sa podporovali najzraniteľnejšie osoby. Univerzálny úver (Universal Credit), ktorý je zameraný na zjednodušenie systému dávok, však ešte nie je zavedený. Vláda musí prijať opatrenia, aby zabezpečila, že pozitívny vplyv nových politík na zamestnanosť a príjmy nebude prevážený znížením súm, ktoré sú k dispozícii na dávky, čo by mohlo zvyšovať riziko, že sa zvýši chudoba, najmä chudoba rodín s deťmi. Jeden z nezávislých odhadov predpovedá, že v roku 2020/2021 absolútna chudoba detí dosiahne najvyššiu úroveň od rokov 2001/2002 a vláda nesplní ciele, pokiaľ ide o zníženie chudoby detí, ktoré sú stanovené v zákone o chudobe detí (child poverty act). Vláda by mala podniknúť kroky na zabezpečenie dostupnej starostlivosti o deti, najmä v prípade ľudí s nízkymi príjmami. Akékoľvek znižovanie podpory starostlivosti o deti by mohlo problém zhoršiť.

(14)

Podmienky financovania sú naďalej ťažké, najmä pre malé a stredné podniky, a čistý objem pôžičiek podnikateľskému sektoru bol v roku 2011 negatívny. Výsledky prieskumu ukazujú, že značný počet malých a stedných podnikov je limitovaný úvermi a že potenciálne problémy sa môžu objavovať aj na strane dopytu. Okrem toho prístup k nebankovým úverom zostáva do značnej miery obmedzený na väčšie podniky a hospodárska súťaž v bankovom sektore je nedostatočná. Bez ohľadu na opatrenia, ktoré prijali orgány, aby túto situáciu zlepšili, pracovná skupina pre alternatívne trhy s dlhopismi vedená Timom Breedonom predpovedala v priebehu nasledujúcich piatich rokov pretrvávajúci značný nedostatok finančných prostriedkov, najmä v prípade malých a stedných podnikov.

(15)

Spojené kráľovstvo je konfrontované s výzvou zlepšiť svoju energetickú a dopravnú infraštruktúru, čo je spojené s potrebou položiť základy pre dlhodobý rast a konkurencieschopnosť a bojovať s príčinami nedostatočnej vonkajšej konkurencieschopnosti Spojeného kráľovstva vo výrobných odvetviach. Vzhľadom na potrebu nahradenia veľkej časti existujúcich výrobných kapacít, ktorých životnosť skončí v nasledujúcich desiatich rokoch, a na potrebu dodržania povinnosti týkajúcej sa energie z obnoviteľných zdrojov a prísnejších noriem týkajúcich sa emisií uhlíka, Spojené kráľovstvo potrebuje značné investície do existujúcich kapacít výroby elektriny. Odvetvie dopravy Spojeného kráľovstva čelí nedostatočnej kapacite a kvalite svojich sietí, čo by mohlo byť kontraproduktívne, pokiaľ ide o vládny cieľ preorientovať hospodárstvo Spojeného kráľovstva na investície a vývoz. V rámci vládnej stratégie fiškálnej konsolidácie sa čisté verejné investície do roku 2014/2015 radikálne znížia, čo predstavuje riziko zhoršenia existujúceho tlaku na dopravnú infraštruktúru, pokiaľ nebude možné zabezpečiť alternatívne zdroje financovania.

(16)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Spojeného kráľovstva. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem a predstavila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Spojenom kráľovstve, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkové hospodárske riadenie Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 6.

(17)	Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do nižšie uvedeného odporúčania 1.

(18)

Na základe výsledkov hĺbkového preskúmania uskutočneného Komisiou podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/11 a tohto posúdenia Rada preskúmala národný program reforiem a konvergenčný program. Jej odporúčanie podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 je premietnuté najmä do nižšie uvedených odporúčaní 2, 3 a 6.

TÝMTO ODPORÚČA, aby Spojené kráľovstvo prijalo v období rokov 2012 – 2013 opatrenia s týmito cieľmi:

Plne vykonávať rozpočtovú stratégiu na finančný rok 2012/2013 a nasledujúce roky, podporovanú dostatočne konkrétnymi opatreniami, s cieľom zabezpečiť včasnú nápravu nadmerného deficitu udržateľným spôsobom a dosiahnuť mieru štrukturálnej úpravy stanovenú v odporúčaniach Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite, ako aj trvale znižovať vysokú mieru verejného dlhu. S výhradou posilnenia rozpočtovej stratégie na finančný rok 2013/2014 a nasledujúce roky uprednostňovať výdavky podporujúce rast, aby sa zabránilo riziku, že ďalšie oslabenie strednodobej vyhliadky pre rast bude mať negatívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Riešiť destabilizačný vplyv vysokých a nestálych cien obytných nehnuteľností a vysokého zadlženia domácností prostredníctvom vykonávania komplexného programu reforiem bývania so zámerom zvýšiť ponuku bývania a zmierniť problémy týkajúce sa dostupnosti a potreby štátneho subvencovania bývania. Pokračovať v ďalších reformách trhu s bývaním vrátane trhov s hypotekárnymi úvermi a s nájomným bývaním, finančnej regulácie a zdaňovania majetku, aby sa zabránilo prílišnej volatilite a narušeniam trhu s bývaním.

Pokračovať v zlepšovaní zamestnateľnosti mladých ľudí, najmä tých, ktorí nie sú zamestnaní, ani sa nezúčastňujú sa na vzdelávaní/odbornej príprave, vrátane využívania Youth Contract. Zabezpečiť, aby sa do programov učňovského vzdelávania zapojilo viac mladých ľudí, klásť dostatočný dôraz na pokročilé zručnosti a zručnosti na vyššej úrovni a zapojiť viac malých a stredných podnikov. Prijať opatrenia na zníženie vysokého podielu mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov, ktorí majú veľmi zlé základné zručnosti.

4.	Posilniť opatrenia na uľahčenie integrácie ľudí z domácností nezamestnaných osôb na trhu práce. Zabezpečiť, aby plánované reformy sociálneho zabezpečenia neviedli k zvýšeniu chudoby detí. Plne vykonávať opatrenia, ktorých zámerom je uľahčenie prístupu k službám starostlivosti o deti.

Ďalej zlepšovať prístup súkromného sektora, najmä malých a stredných podnikov, k bankovému a nebankovému financovaniu. Podporovať hospodársku súťaž v bankovom sektore, najmä prostredníctvom opatrení na zníženie prekážok vstupu, na zvýšenie transparentnosti a uľahčenie zmeny banky podľa odporúčaní nezávislej komisie pre bankovníctvo (Independent Commission on Banking) a preskúmať možnosti zlepšenia prístupu k rizikovému kapitálu a iným formám nebankovým úverov.

Vykonávať dlhodobú stratégiu na zlepšenie kapacity a kvality sieťovej infraštruktúry Spojeného kráľovstva vrátane opatrení na riešenie tlaku v dopravných a energetických sieťach prostredníctvom podpory efektívnejších a dôkladnejších procesov plánovania a rozhodovania a využitia vhodných verejných alebo súkromných mechanizmov financovania.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(4) Ú. v. EÚ C 217, 23.7.2011, s. 12.

(3) Platnosť predĺžená na rok 2012 rozhodnutím Rady 2012/238/EÚ z 26. apríla 2012 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2012, s. 47).

(6) Podľa článku 9 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1466/97.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/95

ODPORÚČANIE RADY

z 10. júla 2012

o vykonávaní hlavných smerov hospodárskych politík členských štátov, ktorých menou je euro

2012/C 219/28

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 136 v spojení s jej článkom 121 ods. 2,

so zreteľom na odporúčanie Európskej komisie,

so zreteľom na závery Európskej rady,

po porade s Hospodárskym a finančným výborom,

keďže:

(1)

Od svojho vytvorenia hrala Euroskupina ústrednú úlohu pri správe ekonomických záležitostí v eurozóne a mala v tomto ohľade osobitnú zodpovednosť. Hospodárska kríza naplno odhalila úzke prepojenia v eurozóne a zvýraznila potrebu koherentnej, celkovej politickej pozície, ktorá by zohľadňovala výrazné účinky presahovania medzi krajinami, ktorých menou je euro, ako aj potrebu účinných mechanizmov koordinácie politík, ktoré by umožňovali rýchlo reagovať na zmeny hospodárskeho prostredia.

(2)

Rada vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny určené každému z členských štátov, ktorých menou je euro (ďalej len „členské štáty eurozóny“). V týchto odporúčaniach sa riešia hospodárske výzvy na vnútroštátnej úrovni a zároveň sú ústredným prvkom pri determinácii stability a rastu v eurozóne ako celku. Členské štáty eurozóny sa takisto zaviazali vykonať v rámci Paktu Euro Plus viaceré ďalekosiahle dodatočné reformy politík zamerané na posilnenie konkurencieschopnosti, podporu zamestnanosti, zvýšenie úsilia o udržateľnosť verejných financií a posilnenie finančnej stability. Členské štáty eurozóny a osem ďalších členských štátov (ďalej len „členské štáty mimo eurozóny“) podpísali 2. marca 2012 Zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, v ktorej sa dohodli na zabezpečení toho, aby medzi sebou vopred prerokovali a podľa potreby aj koordinovali všetky hlavné reformy hospodárskej politiky, ktoré plánujú vykonať. Táto koordinácia ex-ante v kontexte eurozóny, či už je uskutočňovaná prostredníctvom predkladania návrhov rozpočtov alebo prerokovania hlavných plánovaných reforiem hospodárskej politiky, prispeje k zohľadneniu účinkov presahovania vnútroštátnych opatrení na eurozónu ako celok.

(3)

Existencia solídne navrhnutých rozpočtových rámcov posilňujúcich vnútroštátne fiškálne riadenie je kľúčovým prvkom riadneho hospodárenia s verejnými financiami a prispieva k udržateľnosti verejných financií v eurozóne ako celku. Hlavy štátov alebo predsedovia vlád eurozóny sa v júli a októbri 2011 zaviazali zaviesť vnútroštátne fiškálne rámce podľa smernice Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (1) už koncom roka 2012, t. j. pred lehotou predpokladanou v smernici, a prekročiť rámec požiadaviek stanovených v tejto smernici. Dňa 2. marca 2012 sa okrem toho členské štáty eurozóny spolu s ôsmimi členskými štátmi mimo eurozóny podpísaním Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii zaviazali k ďalšiemu posilňovaniu svojej vnútroštátnej fiškálnej správy, a to najmä prostredníctvom zavedením záväzných pravidiel pre rozpočtové pozície vlád na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa.

(4)

Úsilie o fiškálnu konsolidáciu je ústredným prvkom stratégie na prekonanie krízy v eurozóne. Fiškálny rámec EÚ umožňuje diferenciáciu tempa konsolidácie medzi jednotlivými členskými štátmi v závislosti od ich fiškálneho priestoru a makroekonomických podmienok. Pakt stability a rastu a Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii sú zamerané na štrukturálne saldá, a tým umožňujú zohľadniť účinky cyklu a jednorazových opatrení na hlavné rozpočtové saldá. Opatrenia, ktoré sa prijali v nadväznosti na odporúčania Rady s cieľom odstrániť nadmerný deficit, sa posudzujú zo štrukturálneho hľadiska. Primeraná štruktúra konsolidácie je rozhodujúca na posilnenie dôvery v trvalý charakter konsolidácie v eurozóne a na obmedzenie jej krátkodobého negatívneho dosahu na rast. Je potrebné uprednostniť výdavky podporujúce rast, a to najmä investičné výdavky. Vo viacerých členských štátoch eurozóny by sa dali nájsť produktívne investičné projekty, pri ktorých by súkromná aj spoločenská návratnosť prevýšila terajšie nízke úrokové miery. Na podporu dlhodobej udržateľnosti verejných financií sú naliehavo potrebné reformy dlhodobých výdavkov, najmä v oblasti zdravotníctva a dôchodkov. Vhodná daňová politika, ako je zníženie daňového zaťaženia práce, rozšírenie daňových základov a účinnejšie opatrenia v boji proti daňovým únikom, by mohli prispieť ku konsolidácii a súčasne k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a vytváraniu lepších podmienok pre rast.

(5)

Stabilita a dobré fungovanie finančného systému sú predpokladom na odvrátenie „scenára strateného desaťročia“ poznamenaného pomalým rastom v eurozóne a na posilnenie dôvery investorov. Vzhľadom na potrebu ďalšieho oddlžovania súvah bánk je potrebné zabezpečiť, aby tento proces prebehol systematickým spôsobom a bol konzistentný so zachovaním primeraného toku úverov do reálnej ekonomiky. Na zamedzenie vynárajúceho sa trendu finančnej fragmentácie je potrebné dosiahnuť ďalší pokrok v integrácii, pokiaľ ide o štruktúry a postupy dohľadu a cezhraničné krízové riadenie.

(6)

Pre udržateľný rast a stabilitu v eurozóne je rozhodujúce systematické odstraňovanie makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny. Proces znižovania makroekonomickej nerovnováhy sa už začal, je však potrebné v ňom vytrvalo pokračovať. Vykonanie opatrení na nápravu nerovnováhy je naliehavejšie v krajinách s deficitmi, v ktorých je nutné uskutočniť reformy na zlepšenie konkurencieschopnosti a uľahčenie prerozdelenia zdrojov v prospech obchodovateľných sektorov. Krajiny s prebytkom môžu zároveň prispieť k opätovnému dosiahnutiu rovnováhy tým, že odstránia nepotrebné regulačné a iné obmedzenia domáceho dopytu, neobchodovateľných činností a investičných príležitostí.

(7)

Uznanie vzájomnej závislosti hospodárstiev členských štátov eurozóny a výhod, ktoré stabilita v tejto menovej únii môže svojim členom a celej Únii priniesť, je nevyhnutným predpokladom pre ďalší rozvoj hospodárskej únie. Pri pohľade do budúcnosti členské štáty eurozóny budú musieť prehĺbiť svoju integráciu, aby dosiahli plnú hospodársku a menovú úniu.

(8)	Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1466/97 (2) a 15. februára 2012 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu 2012 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu 2012,

TÝMTO ODPORÚČA, aby členské štáty eurozóny prijali v období rokov 2012 – 2013 individuálne a spoločné opatrenia bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady pri koordinácii hospodárskych politík členských štátov, avšak najmä v kontexte koordinácie hospodárskych politík v rámci Euroskupiny s cieľom:

1.	Posilniť pracovné metódy Euroskupiny s cieľom umožniť jej prevziať zodpovednosť za celkovú politickú pozíciu v eurozóne, účinne reagovať na zmeny hospodárskeho prostredia a riadiť koordináciu hospodárskej politiky v kontexte posilneného rámca dohľadu, ktorý sa uplatňuje na členské štáty eurozóny.

Zintenzívniť politickú spoluprácu v rámci Euroskupiny prostredníctvom zdieľania informácií a prerokovávania rozpočtových plánov a plánov hlavných reforiem s možnými účinkami presahovania do eurozóny. Zabezpečiť, aby sa vykonali také reformy, ktoré sú potrebné pre stabilnú a odolnú eurozónu, vrátane vykonania odporúčaní Rady pre jednotlivé členské štáty eurozóny, a ktoré okrem riešenia výziev na celoštátnej úrovni majú vplyv aj na eurozónu ako celok.

Posilniť fiškálnu disciplínu a fiškálne inštitúcie na národnej a regionálnej úrovni s cieľom zvýšiť dôveru trhov v strednodobú a dlhodobú udržateľnosť verejných financií v eurozóne. V nadväznosti na dohodu hláv štátov alebo predsedov vlád eurozóny z júla a októbra 2011 a 2. marca 2012 presunúť transpozíciu smernice 2011/85/EÚ už na koniec roka 2012 a ďalej posilniť fiškálnu správu a riadenie, a to najmä zavedením predpisov týkajúcich sa štrukturálne vyrovnaného rozpočtu a automatických korekčných mechanizmov do vnútroštátnych právnych predpisov všetkých členských štátov eurozóny.

Zabezpečiť na základe záverov zo zasadnutia Európskej rady konaného 1. a 2. marca 2012 koherentnú celkovú fiškálnu politiku v eurozóne pokračovaním fiškálnej konsolidácie, ako sa stanovuje v odporúčaniach a rozhodnutiach Rady v súlade s pravidlami Paktu o stabilite a raste, zohľadňujúcich makrofinančné situácie konkrétnych krajín. Členské štáty postihnuté výraznými a potenciálne narastajúcimi rizikovými prirážkami by mali obmedziť svoje odchýlky od cieľov nominálneho salda aj v prípade, že makroekonomické podmienky budú horšie, než sa očakávalo; ostatné členské štáty by mali umožniť automatickým stabilizátorom zohrávať úlohu v prispôsobovaní v štrukturálnom vyjadrení a byť pripravené preskúmať proces konsolidácie v prípade, že sa makroekonomické podmienky ďalej zhoršia. Zloženie štátnych výdavkov a príjmov by malo odzrkadľovať vplyv výdavkových položiek a zdrojov príjmov na rast. Na podporu verejných investícií v eurozóne by sa mali použiť všetky dostupné rozpočtové rezervy s prihliadnutím na rozdiely medzi krajinami, pokiaľ ide o náklady na financovanie.

5.	Prijať opatrenia na zlepšenie fungovania a stability finančného systému v eurozóne. Urýchliť kroky k vytvoreniu integrovanejšej finančnej štruktúry, ktorá by zahŕňala dohľad nad bankami a cezhraničné riešenie krízových situácií.

Vykonať štrukturálne reformy, ktoré tiež podporujú pružné úpravy miezd a ktoré by spolu s diferencovanou fiškálnou stratégiou podporovali systematické odstraňovanie makroekonomickej nerovnováhy v eurozóne, a tým aj rast a zamestnanosť. Zahŕňalo by to prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni, ktoré by zohľadňovali osobitnú situáciu každej krajiny a odporúčania Rady pre jednotlivé členské štáty eurozóny.

V Bruseli 10. júla 2012

Za Radu

predseda

V. SHIARLY

(1) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

(2) Ú. v. ES L 209, 2.8.1997, s. 1.

24.7.2012

Úradný vestník Európskej únie

C 219/98

Vysvetľujúca poznámka

Sprievodný dokument k odporúčaniam Rady pre členské štáty v rámci európskeho semestra 2012

2012/C 219/29

V článku 2-ab ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 (1) o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii, ktoré predstavuje súčasť oddielu o „hospodárskom dialógu“, sa uvádza, že „od Rady sa očakáva, že sa spravidla riadi odporúčaniami a návrhmi Komisie alebo verejne objasní svoju pozíciu“.

V súvislosti s uvedeným pravidlom „splniť alebo objasniť“ Rada týmto predkladá vysvetlenia ku schváleným zmenám odporúčaní Komisie týkajúcich sa odporúčaní pre jednotlivé krajiny (Country Specific Recommendations – CSR) v kontexte európskeho semestra 2012, s ktorými Komisia nesúhlasí.

Rada tiež schválila viacero doplnení, ako aj faktických alebo technických zmien odporúčaní, s ktorými Komisia (2) v plnej miere súhlasila (3).

BELGICKO

CSR 5

Dohodnuté znenie:

Vysvetlenie:

Rada sa zhodla na tom, že pokiaľ ide o účasť na trhu práce v Belgicku, hlavným problémom je nízka miera zamestnanosti pracovníkov z prostredia migrantov, ako aj starších pracovníkov. Obidve otázky je potrebné riešiť. Preskúmania prostredníctvom mnohostranného dohľadu uskutočnené Výborom pre zamestnanosť, ako aj jeho monitoring výsledkov v oblasti zamestnanosti potvrdzujú, že kľúčovou výzvou pri zabezpečení účinnosti aktívnych politík trhu práce je zameranie sa na starších pracovníkov.

CSR 6

Dohodnuté znenie:

Vysvetlenie:

Rada sa domnievala, že uvedením všetkých sieťových odvetví v odporúčaní sa nič nezíska.

CSR 7

Dohodnuté znenie:

Prijať ďalšie opatrenia na posilnenie pokroku pri dosahovaní cieľov spočívajúcich v znížení emisií skleníkových plynov z činností, na ktoré sa nevzťahuje ETS, najmä zabezpečením významného prispenia sektora dopravy.

Vysvetlenie:

Rada považovala za vhodné uznať, že na zníženie skleníkových plynov sa už prijali opatrenia. Vzhľadom na to, že dôsledky sa v krátkodobom horizonte merajú ťažko a pokrok sa zdá pomalý, sa dohodlo, že sa zdôrazní potreba prijatia ďalších opatrení na zlepšenie pokroku.

BULHARSKO

CSR 2

Dohodnuté znenie:

Vysvetlenie:

Rada považovala za vhodné uznať, že v súvislosti s obmedzením možnosti predčasného odchodu do dôchodku sa dosiahol značný pokrok.

ŠPANIELSKO

CSR 7

Dohodnuté znenie:

Zlepšiť zamestnateľnosť zraniteľných skupín obyvateľstva spolu s účinnými službami na podporu detí a rodín, aby sa zlepšila situácia ľudí, ktorým hrozí chudoba a/alebo sociálne vylúčenie, a dosiahli sa tak dobré životné podmienky detí.

Vysvetlenie:

Rada súhlasila so zmenou v tomto odporúčaní spočívajúcou vo väčšom dôraze na opatrenia prijaté na zlepšenie zamestnateľnosti pracovníkov ako najvhodnejšieho spôsobu boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a s tým, že následne podpora prístupu dospelých k odbornej príprave a zamestnaniu vedie ku konkrétnejšiemu spôsobu zlepšenia situácie detí.

TALIANSKO

CSR 4

Dohodnuté znenie:

Vysvetlenie:

Rada súhlasila s tým, že v súčasnej situácii by sa pozornosť mala zamerať na vykonávanie a monitorovanie novo prijatých opatrení. Ak však výsledky nebudú dostatočné, budú potrebné ďalšie úpravy rámca stanovovania miezd. Toto posolstvo posilnil mnohostranný dohľad uskutočnený v súvislosti so mzdami Výborom pre zamestnanosť a Výborom pre hospodársku politiku, ktoré uviedli, že Taliansko by sa malo zamerať na vykonanie a monitorovanie tejto reformy.

LOTYŠSKO

CSR 5

Dohodnuté znenie:

Vysvetlenie:

Rada súhlasila s vypustením zoznamu konkrétnych energetických sietí, v ktorých by sa mala zlepšiť hospodárska súťaž, pretože v týchto troch sektoroch je dosť rozdielna situácia a nemožno k nim pristupovať rovnako.

Lotyšský trh s plynom stále čelí prekážkam, pokiaľ ide o jeho liberalizáciu, preto sa poskytuje výnimka z 3. energetického balíka. Z tohto dôvodu nemožno o hospodárskej súťaži vážne rokovať, pokiaľ sa nevykoná náležitá analýza trhu. Trh s elektrickou energiou je pomerne dobre rozvinutý a funguje v súlade s požiadavkami 3. energetického balíka. Hospodárska súťaž v oblasti zásobovania teplom v Lotyšsku si vyžaduje významné investície z dôvodu jej špecifickej situácie (diaľkové kúrenie), a preto sa hospodárska súťaž v sektore teplárenstva má zaviesť len tam, kde je to ekonomicky rozumné a možné.

POĽSKO

CSR 4

Dohodnuté znenie:

Vysvetlenie:

Rada súhlasila s vypustením odkazu na „plné“ začlenenie všetkých zamestnancov banských spoločností do všeobecného systému, keďže by sa to mohlo nesprávne vykladať a nezohľadňovala by sa tým osobitná situácia viacerých baníkov, ktorých práca má osobitnú povahu alebo sa vykonáva v špecifických podmienkach, ako je to v prípade baníkov, ktorí trvalo pracujú pod zemou a priamo sa zúčastňujú na ťažbe.

Zámerom vlády je integrovať baníkov do všeobecného dôchodkového systému, t. j. do kapitalizačného systému. Avšak na veľmi obmedzený počet baníkov sa vzťahujú osobitné práva týkajúce sa nároku na dôchodok pred dosiahnutím (zákonom stanoveného) veku odchodu do dôchodku, ako sú baníci, ktorých práca má osobitnú povahu alebo sa vykonáva v špecifických podmienkach. V takom prípade baníci, ktorí pracujú trvale pod zemou a priamo sa zúčastňujú na ťažbe, patria do skupiny profesií, ktoré sú definované ako nebezpečné alebo namáhavé zamestnania, a majú nárok na určitý druh preklenovacích dôchodkov pred dosiahnutím zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku. Ústredný orgán ochrany práce v spolupráci s Inštitúciou sociálneho poistenia (ZUS) intenzívne pracuje na presnom vymedzení činností vykonávaných pod zemou, ktoré by oprávňovali na poberanie preklenovacieho dôchodku. Títo baníci sa po dosiahnutí zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku budú posudzovať rovnako ako ostatné osoby.

FÍNSKO

CSR 3

Dohodnuté znenie:

Vysvetlenie:

Rada vzala na vedomie, že existujú alternatívne spôsoby ako zabezpečiť, aby sa skutočný vek odchodu do dôchodku vyvíjal v súlade so strednou dĺžkou života, a to buď zvýšením zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku alebo úpravou úrovne dávok dôchodkového zabezpečenia. Na základe toho sa dohodlo upraviť odporúčanie s cieľom náležite zohľadniť skutočnosť, že Fínsko si zvolilo druhú možnosť.

ŠVÉDSKO

CSR 3

Dohodnuté znenie:

Vykonať ďalšie opatrenia na zvýšenie účasti mladých ľudí a zraniteľných skupín na trhu práce, napríklad zvyšovaním efektívnosti aktívnych opatrení na trhu práce, uľahčovaním prechodu zo školy do pracovného procesu, podporovaním politík zameraných na zvýšenie dopytu po zraniteľných skupinách a zlepšovaním fungovania trhu práce. Preskúmať účinnosť súčasnej zníženej sadzby DPH pre reštauračné a stravovacie služby v snahe podporiť vytváranie pracovných miest.

Vysvetlenie:

Rada súhlasila s úpravou znenia, aby sa v ňom lepšie odrážali skutočné výzvy na švédskom trhu práce; t. j. zlepšiť účinnosť aktívnych politík trhu práce, prechod zo školy do zamestnania a politiky vlády zamerané na zvýšenie dopytu po zraniteľných skupinách na trhu práce.

Okrem toho Rada uznala, že vo Švédsku funguje decentralizovaný rámec kolektívneho vyjednávania o mzdách a akceptovala, že za vyjednávanie o mzdách nesú zodpovednosť sociálni partneri a zasahovanie vlády do tohto procesu by nebolo v súlade s vnútroštátnym systémom tvorby miezd. Odkaz na „podporovanie zvýšenia flexibility miezd“ sa preto považoval za nevhodný.

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO

CSR 3

Dohodnuté znenie:

Vysvetlenie:

Práca vykonaná v rámci monitoringu výsledkov v oblasti zamestnanosti v súvislosti s predčasným ukončením školskej dochádzky sa vzťahuje na vekovú kategóriu 18 až 24 ročných. Je to rozdiel oproti zneniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorý navrhla Komisia a v ktorom sa ako referenčná hodnota používajú „mladí ľudia predčasne ukončujúci školskú dochádzku“. Okrem toho viacstranné preskúmanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny Výborom pre zamestnanosť z roku 2011 vychádzalo z nezamestnanosti mladých ľudí. Aj tu ide o značný rozdiel oproti „mladým ľudom predčasne ukončujúcim školskú dochádzku“.